9-10/2015

Ronk XIII.
Cena: 3

9-10/2015

pecilne maziv Klber Lubrication

- Vs prekvapia svojim vkonom
- Vm pomu ochrni Vae zariadenie
- zvia spoahlivos Vaich strojov
- Vm uetria celkov nklady, nklady na drbu a energiu

Potrebujete namaza prevodovku, reaz, loisko alebo in

kontrukn diel a sasne uetri?
Ukeme Vm ako.

Meistermacher.

Jens Lehmann, nemeck brankrska

legenda, ambasador znaky SCHUNK
od roku 2012 pre presn uchopenie
a bezpen dranie.

Made in Germany.

Nemeck ampin
s Borussia Dortmund 2002
Anglick ampin
s Arsenal Londn 2004

1945 - 2015
www.gb.schunk.com/stationaryworkholding

Peter Bchsler,
majster - frzovanie upnacia technika

Years

SCHUNK stacionrne upnanie

Viac ako 5 000 komponentov
pre Vae upnanie obrobkov
SCHUNK stacionrne upnanie
Kombinovan modulrny systm pre vytvorenie vemi presnho spojenia
medzi stolom stroja a obrobkom. Nastavovacie nklady s znen skoro
na nulu. Pre vyiu produktivitu vo Vaom obrbacom centre.

-stranov obrbanie obrobku

na jedno upnutie

Rchlovmenn paletov systm.

A o 90% niie nastavovacie
nklady.

Mechanick upnac systm.

Univerzlny talent pre kad
aplikciu.

Upnac silov zverk. 0,02 mm upnacia

opakovan presnos.

2015 SCHUNK GmbH & Co. KG

tvorcovoplov technolgia

Obsah

Dleitost UV stabilizace plast

v prmyslovch aplikacch

Modulrna vysokovkonn mont

Nov nvrhrske nstroje pre montne systmy

6, 7

Laserov robotick stanice

8, 9

Robotick rameno UR5

testuje klimatizace pro auta

10, 11

Minimalizcia chb vo vrobe

so systmom Pick To Light

11

TART jede u i ve dev

13

Obtokov filtrace

14, 15

etrite energiu a prrodn zdroje

so syntetickmi vkonnmi mazivami
Mazac technika TRIBOTEC

16, 17, 18
19

Adhezn vlastnosti prkovch materil

po plazmov povrchov prav

20, 21

Vzduchov chladie kritria pouit

22, 23

Laserov ezn nekovovch materil

24, 25

Cloud sluby pre M2M komunikciu

Vysokovkonov sac bager vo vyhotoven ADR
Elosys 2015

25
26, 27, 28
29

EXTECH INSTRUMENTS
Synonymum pikovej meracej techniky

30, 31

Termografick kamery testo

s technolgiou SuperResolution
Infotherma 2016
Jak vyzrt nad nvrhem nstroj?
Solar Praha 2016

32, 33, 34
35
36, 37
37

Ovldnutie torznho kmitania

a vybudench vibrci mechanickch sstav
AQUA 2016

38, 39, 40
41

Tepeln dlen materilu kyslkem

42, 43

Digitlna inteligencia v svetelnej technike

44, 45

Nov pohonn ltky pre motory

46, 47

Eurpska databanka

48

Magnetickou silou ke zven produktivity

49

Tir

50

30. 9. 2. 10. 2015

Tatralandia Congress Centre
Liptovsk Mikul

technika

Dleitost UV stabilizace plast

v prmyslovch aplikacch
Jist kad z ns ji mnohokrte slyel o ochran proti UV zen. Mlokdo u dnes v lt
u moe ppadn v zim na horch pouije opalovac krm nebo slunen brle bez
ochrannch filtr. Problm ochrany proti stle agresivnjmu slunku nebo lpe eeno
tenc se vrstv oznov vrstvy se vak netk jen naeho zdrav, ale tak prmyslov
pouvanch plast.
Ultrafialov (zkratka UV, z anglickho
ultraviolet) zen je elektromagnetick zen s vlnovou dlkou krat ne
m viditeln svtlo, avak del ne m
rentgenov zen. Pro lovka je neviditeln, zpsobuje vak degradaci plast
projevujc se postupnou ztrtu pevnosti
zkladnch stavebnch prvk ve struktue
materil.

zpotku sotva viditeln, kter se vak

rychle zvtuj a prohlubuj (v tto fzi jsou
ji jasn viditeln pouhm okem, jejich
hloubka je ji nkolik desetin milimetr).
Do vzniklch trhlin zatk voda, kter
v zimnch mscch mrzne a svm pnutm
jet urychluje praskn a postupnou
ztrtu pevnosti. Cel proces je zavren
vznikem kehkho lomu, kdy se materil
plon rozpadne na men sti.
Patrn nejhe psob UV zen na polypropylen (PP), kter pat mezi nejastji
pouvan materily. Z toho dvodu je
teba jej chrnit. K tomu slou speciln
psady - stabiliztory, kter se pidvaj ji
pi vrob. Pokud toto nen mon, lze ji
instalovan zazen do urit doby po
instalaci opatit dodatenm specilnm
ntrem, kter zajist ochranu materilu.

ne pokozen sti vymnit za nov, co

je spojeno s dalmi finannmi nklady
a asto tak technickmi komplikacemi
spojenmi se stavebnmi pravami
prostup stech, izolacemi a zsahy do
stench pl budov. Pitom pi porov-

Obr. 3 Detail kehkho lomu s viditelnmi trhlinami ve struktue materilu bez UV stabilizace

Obr. 1 a 2 VZT. potrub bez UV stabilizace

Obr. 4 VZT. potrub bez UV stabilizace opaten ochrannm ntrem

V praxi je zpotku pomrn obtn

rozpoznat, zda je materil UV stabilizovn
i nikoli. Prvodnm jevem degradace
materil bez UV stabilizace jsou jeho
barevn zmny na povrchu - svtlej
skvrny zejmna v mstech vystavench
intenzivnmu oslunn. Materil se stv
matnm, povrch postupn ztrc pvodn
hladkost a stv se mkkm (bez vtch
problm je mon do nj udlat nehtem
hlub rhu). Pozdji vznikaj trhliny -

Pi sv innosti se pracovnci spolenosti

FORT-PLASTY s.r.o. pomrn asto setkvaj s tm, e je kontaktuj provozovatel
staveb, jim byly nainstalovny plastov
vzduchotechnick rozvody z materilu
bez UV stabilizace (zejmna na stechy
budov). Po pomrn krtkm ase se jim
vzduchotechnika bu zcela rozpadla,
nebo je materil ji natolik pokozen, e jej
nelze opravit ani dodaten opatit
ochrannm ntrem. Nezbv jin een,
www.techpark.sk

nn cen rozvod s UV stabilizac a bez n

je rozdl v poizovac cen jen nkolik
procent a v celkovm kontextu nklad
na dodaten opravy zcela zanedbateln.
Z toho dvodu spolenost FORT-PLASTY,
s.r.o. dodv pro tyto aplikace materil
vdy UV stabilizovn ppadn doporuuje dodatenou ochranu ochrannm
ntrem, kter je tak v sortimentu spolenosti.
Text: Ing. Mirek Siln ml., FORT-PLASTY
5

technika

MODULRNA VYSOKOVKONN MONT

Nov nvrhrske nstroje pre montne systmy
Skupina modulov SCHUNK pre vysokovkonn mont ponka viac ako 10 000 monch
kombinci pre jedinen nezvisl dizajn a flexibilitu v navrhovan montnych systmov.
Obzvl pre kontruknch ininierov a nvrhrov SCHUNK, kompetentn lder pre upnaciu
techniku a uchopovacie systmy m teraz vydan dve aktualizcie asovo osvedench nvrhrskych nstrojov Kombibox a Toolbox, ktor predstavuj vea novch monost vo vbere a kontrukcii modulov.

1 700 novch kombinci

Kombibox, nstroj ktor umouje rchly
a jednoduch vber optimlne kompatibilnch komponentov, bol rozren,
aby umonil viac ako 1 700 novch kombinci. Vetky nov produkty, ako aj
SCHUNK MPG-plus a EGP uchopovae
malch komponentov, SCHUNK ELB

li kontrukciu jednoduchch modulov.

Toolbox Pick & Place nov nstroj pre
vyberanie SCHUNK PPU-P Pick & Place jednotky a SCHUNK DRL otono-zdvihovch
jednotiek, automaticky stanovuj asov
cykly a maximlne cykly, bez nutnosti strcania asu s technickou dokumentciou.
Navye, Toolbox Rotationbol rozren

SCHUNK Kombibox bol rozren o viac ako 1 700 novch kombinci.

a HLM zdvihov moduly alebo SCHUNK

Beta a Delta linerne moduly s teraz
integrovan v nstroji. Po stlaen tlaidla
mu pouvatelia stanovi vhodn adaptvne platne a poadovan centrovacie
prvky a DIN skrutky. Akonhle je poaadovan kombincia definovan, Kombibox ur potrebn montne prsluenstvo, vrtane vetkch tandardnch
dielcov a vypota polohu sradnc kombinovanch modulov. Softvrov moduly
Toolbox sri boli tie rozren, aby uahi6

o inovcie, ako naprklad SCHUNK

RST-D rotan indexovac stl a Toolbox
Translation, teraz obsahuje nov zdvihov varianty SCHUNK CLM linernych
modulov.
Zruenie predimenzovania
Tieto softvrov nstroje umouj plne
v yu i v ys o k v ko n je dnoduchch
komponentov a preds tak vysokm
nkladom, ktor vznikn pri predimenzovan. Tak ako sa mu vypota uiton

zaaenia veden a tlmie rzov tak aj

asov cykly. Tie vyuitie hydraulickho
tlmenia koncovej polohy pre jednoduch
linerne a rotan moduly me by uren na zklade vetkch parametrov, ktor
nastan poas prevdzky. To etr as
a zvyuje spoahliv plnovanie. Vetky
vpoty nstrojov vychdzaj z programu
Excel 2003, ktor sa pouva intuitvne
a obvykle si nevyaduje intalciu. Otzky
s mon v iestich jazykoch (nemeck,
anglick, franczsky, panielsky, taliansky
a maarsk). Vypotan dta pre modul
mu by priamo stiahnut z internetu
pripraven na pouitie CAD modelov.
Pick & place v obmedzench priestoroch
SCHUNK kompetentn lder pre upnaciu
techniku a uchopovacie systmy pridal
pneumatick otono-zdvihov jednotku
DRL 20 do svojho program pre modulrnu vysokovkonn mont a teraz
ponka obzvl kompaktn jednotku.
Tto jednotka umouje vyiu dynamiku
a hladk pick & place opercie v obmedzench priestoroch komplexnch
montnych zvodov, mont elektroniky, zdravotnckeho a spotrebnho tovaru
s otonm uhlom 90 alebo 180 . Jeho
minimlny polomer otania in 42 mm,
meran od centra k montnej ploche.
Pretoe jednotka je priamo umiestnen
medzi pick & place polohou, me by
implementovan priestorov uloenie
manipulanch rieen: ako naprklad
medzi rotanm indexanm stolom
a dopravnkovmi psmi. Pretoe jednotky s ntene pohan za pohybu
vertiklneho valca a rotanho pohybu
pomocou vakovej kladky, obe mu by
prepnut skr a porovnan s benmi
otono-zdvihovmi jednotkami, asov
cyklus je podstatne skrten. Pri minimlnom zaaen a otonom uhle 180 ,
moe by dosiahnutch 75 cyklov za mintu.

technika
Integrovan oton pohyb
Pokia dielce musia by preorientovan na 90 alebo 180 , DRL 20 ponka
znan vhody: zatia o linerne
pick & place jednotky vyaduj
integrciu, kontrolu a drbu alch
rotanch modulov, tento oton
pohyb je automaticky uroben pomocou DRL 20. Na kontroln ely,
me by pouit rovnak program
ako pre pneumatick Pick & Place
jednotky PPU-P od firmy SCHUNK.

A do 75 cyklov za mintu me dosiahnu

SCHUNK otono-zdvihov jednotka DRL 20,
pri otonom polomere menej ako 42 mm.

Obe vysokovkonn srie idelne

dopaj jedna druh. Na zvenie
vrobnej produktivity a procesu spoahlivosti, efektor DRL 20 me by
priamo zastaven poas individulnej
cieovej polohy a uvedie sa do stanby
polohy a pokia podvacia alebo
vkladacia jednotka nie je pripraven.
Pri prevdzkovom tlaku 5 barov otono-zdvihov jednotka dosahuje krtiaci moment 2,26 Nm a vztlakov silu
245 N. Vertiklny zdvih in 33 mm.
Aby sa vyrovnali tolerancie a prevdzkov odchlky pick & palce polh,
uhol otoenia sa me meni +/- 2
a vertiklny zdvih a do 10 mm na kadej strane. Ako sas svetovo najvieho program pre modulrnu vysokovkonn mont od firmy SCHUNK,
DRL 20 me by ahko, rchlo a flexibilne kombinovan s mnostvom
uchopovacch, rotanch a linernych modulov zostavi funkn jednotku, alebo montnu skupinu. Ak
je k dispozcii viac vonho priestoru,
me by tie pouit via jednotka
DRK 25, ktor dosahuje vy krtiaci
moment.
Text: SCHUNK

Robme veci jednoducho

vaka aplikcii EMANS aj pri JIT a JIS
o bolo vera modern, stva sa dnes nevyhnutnosou, skutonos, s ktorou sa
stretvame v kadodennej praxi. Prinou je kontinulny tlak na zvyovanie kvality
vroby, sledovatenosti materilovho toku a efektivity udskej prce, priom
jedinou monosou, ako tieto daje zbiera a vyhodnocova, s informan
technolgie, od klasickho chpania potaa cez snmae iarovch kdov,
elektronick snmae a po zobrazenie toho, o sa prve deje na monitoroch tak,
ako ich poznme zo stolov naich kancelri.
Znakom a prostriedkom inovatvnosti je
postupn zapjanie informanch technolgi aj do oblast, ktor boli donedvna uzavret za brnou vrobnej haly. Prvm krokom pri
zavdzan IT rieen do vroby boli bezpapierov kancelrie, ktor umonili spolon
vyuvanie a jednotn archivciu vrobnch
dokumentov. Snahu o dosiahnutie maximlnej kvality vroby pri dodriavan metd JIT
(Just In Time) a JIS (Just In Sequence) vak
dokzali zabezpei v alom vvoji iba plne
integrovaten systmy doplnen o kontrolu
a riadenie udskej prce, m dolo k informanmu prepojeniu medzi tm, o sa plnuje, tm, o sa fyzicky uvouje do vroby
a tm, o sa s materilom deje krok po kroku
vo vrobe a po fyzick opustenie vrobku
z vrobnej linky. Charakter takejto vroby,
ktor je plne naviazan na informan technolgie ako centrlny server, loklne alebo
medzivrobn LAN siete a obslun softvr,
prina monos obrovskch finannch
strt pri zastaven vrobnch liniek. Vrobn
manari tak musia riei nov otzku: Akm
spsobom zabezpei vrobu aj pri vpadku
podnikovej LAN siete alebo prslunej elektronickej dokumentcie?
Rieenm je rozdelenie procesov a monch
krzovch situci na menie asti a uvaova
pri nvrhu koncepcie s ohadom na vetky
vzniknut entity. Samozrejme kadm delenm nm vznikaj nov a nov vzjomn
vzby, ktor nm zrove pomhaj vytvra
procesy na eliminciu monch chb. Na
zabezpeenie prehadnosti a potrebnej flexibility pri zmene sa pouvaj moduly BPM,
ktor s integrlnou sasou inovatvnejch MES alebo Shop-floor systmov, bez ktorch je prevdzka JIS alebo JIT prakticky u
nepredstaviten. O spsobe vykonvania
kontroly kvality preto treba uvaova u pri
nvrhu vrobnej linky. Na zaiatku procesu
nvrhu vroby je definovan sekvencia, pri
ktorej je stanoven as vroby vrobku.
Poas vroby sa vrobok presva po
samostatnch montnych strediskch, kde
me djs k asovm odchlkam. Tie mu
by spsoben rozdielnou rovou zakolenia pracovnkov, prestojom spsobenm
nedodanm materilu na montne miesto
alebo potrebou opravy chybne vykonanho
kroku. Podmienkou vak je, aby pri vstupe

z vrobnej linky dodral vrobok presne definovan sekvenciu. Sledova takto evidenciu rune je asovo a kapacitne nron.
Zavedenm informanch systmov na riadenie montnych innost vieme zabezpei,
aby sa vstupn sekvencia dodrala napriek
spomenutm prpadnm asovm odchlkam. Vaka takmto systmom je pracovnk
priebene informovan o ase, ktor m na

vykonanie konu, alebo o ase vytvorenom

ako rezerva. Poda Jozefa Mikulika, produktovho manara EMANS zo spolonosti
ANASOFT, mono v praxi vaka dodriavaniu
sekvencie dosiahnu vyiu kvalitu hlavne
vaka riadenmu spsobu udskej prce.
Minimlne v segmente automotive je benou poiadavkou vo vrobe dodriavanie
metd JIT a JIS. Z praktickch dvodov je
teda vhodn ponecha riadenie elektronickou formou na MES systmoch (Manufacturing Execution Systems) a nestara sa manulne o procesy, ktor by mali by automatizovan, hovor J. Mikulik.
o sa stane v prpade vpadku tchto systmov? Aj ke z hadiska pravdepodobnosti
k takmto udalostiam dochdza vemi zriedka, rieenia s vinou iba dve. Pouitm systmov, ktor si vaka navrhnutej architektre (naprklad platformy EMANS) uchovvaj
objednvky na loklnej rovni vrobnej linky, me vroba pokraova v plnen objednvok od zkaznka a po obnove spojenia
djde k celkovej aktualizcii databz. Druh
rieenie montnych liniek niektor zamestnanci u ani nepoznaj. Manulny reim
a doasn papierov evidencia, pri ktorej je
vak ben loklne natavanie iarovch
kdov alebo tla dokumentov. A potom, ako
vdy, budeme musie vetko rune doplni.
Text: Anasoft APR
7

technika

LASEROV ROBOTICK STANICE

Laserov svaovn plast se stalo pokrokovou a dleitou prmyslov pouvanou technologi
v poslednm desetilet. Pokraujc rozvoj novch laser s vlnovou dlkou ve viditelnm (zelen
laser) a blzk infraerven oblasti spektra v koordinaci s vvojem souvisejcch absorbr pidanch do plastovch materil poskytuj monost spojovn transparentn a neprhledn absorpn plastov materily. Automobilov prmysl, zdravotnick prmysl, elektronick
prmysl jsou jen nkter z oblast, kde je technologie laserovho svaovn plast iroce realizovna.
V souasn dob, je rostouc zjem prmyslu o rozen svaovn
na rozdln plastov materily. K pekonn problm spojench se
svaovnm plastovch materil, je velmi dleit pochopen
mechanism spojovn, morfologie a molekulrn chovn kon-

Dva dly plastu ped svaovnm laserem Solaris

strukce plastu. Tak pochopen vslednch mechanickch a tepelnch vlastnost, hustotu difze, migrace, deformace atd.
U na potku 70-tych let se provdly pln prvn pokusy laserovho svaovn termoplastickch polymer. Byl pouit CO2 laser
na 100 mikronov polyethylenov film a svaoval se v pepltovanm spoji. Nicmn k prlomu pro laserov svaovn polymer
8

dolo a v polovin 90-tych let minulho stolet, kdy byly vyvinuty

stabiln diodov lasery v rozmez vlnovch dlek 800 - 1 100 nanometr na vkonovch rovnch do 200 watt. Dnes se nejastji
pouv vlnov dlka laseru pro svaovn 980 nm nebo 1 064 nm.

Svaen dly plastu do jednoho celku

Typick rozsah vkonu laseru pro svaovn plast je 10 W a 50 W.

Diodov nebo vlknov laser Solaris je obvykle integrovn se
zrcadly vychylovanou skenovac hlavou laserovho paprsku nebo
se umst laser na robotu. Pro zven rychlosti svaovn uplatuje
se nyn kombinace robotu a laseru se skenovac hlavou. K veden
vkonu laserovho paprsku od laserovho zdroje se pouv

technika
s pomoc optickho vlkna, kdy vlkno je u diodovch laser pasivn (nezvyuje vkon laseru, pouze jej pen) nebo aktivn optick
vlkno zvyujc vkon laserovho zdroje (princip vlknovho laseru). Vlknov laser Solaris m velmi stabiln vkon a parametry laserovho zdroje jak v kontinuelnm mdu (CW) tak i v pulsnm mdu

V dsledku uvedench vlastnost principu svaovn le svr

"uvnit" dvou materil, podobnm zpsobem, jak je znmo
z odporovho svaovn kov. Nkter vhody spojen s laserovm svaovnm polymer jsou tedy, neviditeln spoj
provdn vysokou rychlost s velmi nzkm tepelnm pkonem
a minimlnm ovlivnnm okol svru.
Optimln kvalita svru, co se tk pevnost,i se obvykle dosahuje
pi urit veden energie (tj. energie dodan na jednotku dlky),

Detail laserovho svru dvou plastovch materil

laseru. Stabilita laserovho vkonu je velmi dleit pro svaovn

plast, kdy je potebn doshnout konstantn teploty plastu.

Temr neomezen monosti volnosti v polohovn laseru Solaris

na ramenu robota

Zkladn princip laserovho svaovn polymer je znzornn na

obrzku.

Instalace vlknovho laseru Solaris s pyrometrem na robot KUKA

Svaovni laserem

Pekryt spoj dvou plast je zkladn konfigurace pro svaovn

polymernch materil. "Horn" st plastu je transmisn pro vlnovou dlku laseru (laser prochz pes materil) na "spodn" polymer, kter naopak velmi absorbuje laserov paprsek a tedy i mn
jeho energii na tepelnou (zahv se). Schopnost absorbovat laserov svtlo je v dsledku chemickch barviv nebo pigment tak
nazvanch "absorbers", kter se pidvaj k polymeru ped lisovnm. Nejpouvanj absorbr jsou saze, ale pouv se mnoho dalch barviv nebo pigment. Zjmav je jin typ svaovn, kdy se pidv infraerven kapaln absorbr jako aditivum mezi povrchy
jen ped svaovnm. Tato absorbn kapalina se prodv pod
obchodnm oznaenm "Clear Weld" a bhem svaovn absorbuje
energii laserovho paprsku na rozhran mezi povrchy materil.
Zan tak roztaven povrchu a jejich svaen dohromady jen v zk
oblasti kolem spoje. Jednm z velkch problm souvisejcch
s laserovm svaovnm termoplastickch polymer je zen
absorpce energie paprsku v ploe materilu na spolenm rozhran. Vtina polymer je obvykle prhledn nebo prsvitn ve
viditeln a blzk infraerven oblasti, pouze s pigmenty nebo
chemickmi psadami, je dosaeno vhodn absorpce k vlnov
dlce laseru. Pi svaovn laserem je absorbr pidn pouze do
"spodn" absorbujc sti, zatmco "horn" st mus bt transparentn k vlnov dlce.

Men teploty svaovn pyrometrem

co znamen, e je urit pomr mezi vkonem a rychlost svaovn. Pli nzk veden energie me mt za nsledek mrn adhezn
pilnut, zatmco pli vysok energie laseru me mt za nsledek
rozkladu materilu (sho, zuhelnat). Ke sledovn teploty svaovn slou ada metod. Nejbnji se pouvaj pyrometry, kter nabzej monost sledovat proces svaovn on-line. Men teploty je
bezkontaktn a me bt propojen s on-line zenm vkonu laseru. Pro sprvnou kvalitu svru je nutn mt dostaten ptlak
svaovanch ploch. Svaiteln materily bn na trhu se skldaj
z rznch kombinac obou amorfnch polymer (jako je ABS, PC,
PU, PMMA, PVC) a semikrystalickch polymer (jako jsou PP, PE
a POM), nap. nsledujc kombinace; ABS - PC / PU -PC / PP - PE /
PMMA - PVC / PC - POM / PMMA - POM.
Text a foto: Leonardo technology

technika

Robotick rameno UR5

testuje klimatizace pro auta
Spolenost MAHLE Behr ji m bohat zkuenosti s prmyslovmi roboty, proto se i v rmci
projektu rozen vrobnho programu, realizovanho spolen s mladoboleslavskou
automobilkou KODA AUTO, jednoznan rozhodla pro nasazen robot. Nejlepm eenm se
pitom ukzaly roboty UR5, jejich technick parametry pln odpovdaj poadavkm na
nasazen pi testovn klimatizanch jednotek. Roboty Universal Robots spluj vysok nroky
na flexibilitu, spolehlivost a bezpenost prce na vrobn lince. Jejich konfiguraci navc mohou
provdt i prokolen zamstnanci, take nen teba ekat na servisn zsahy dodavatele een.

Poteba nasazen robot Ur5 vzela

z nedostaten flexibility a nespolehlivosti
dve pouvanho mechanickho een.
Na zklad poadavk naeho zkaznka,

tek, zatmco diagnostick technika m

funkn parametry testovan klimatizan
jednotky. Cyklus jednoho testu trv jen
nco mlo pes jednu minutu. Roboty
UR5 testuj vechny klimatizan jednotky
vyroben na dan vrobn lince, co pi
dvousmnnm provozu znamen produkci
a 800 novch klimatizanch jednotek denn.
U robot UR5si ve spolenosti MAHLE Behr
cen pedevm spolehlivosti a rovn
i flexibility a jednoduchosti, s jakou lze
upravovat nastaven testovac sekvence
a pidvat dal pozice pro nov typy klimatizanch jednotek, co bylo u dve pouvanho mechanickho een se servomotory velmi komplikovan.

Universal Robots se mohou starat prokolen

zamstnanci spolenosti MAHLE Behr, kVladimr id, obchodn editel spolenosti
PROGATY, zabvajc se prmyslovou automatizac a implementac robot Universal
Robots.
RobotyUR5 pracuj na vrobn lince MAHLE
Behr prakticky bezdrbov, o jejich pravideln servis se staraj prokolen zamstnanci. Firma si zatm nedr dn sklad nhradnch dl k robotm Universal Robots,
ovem zvauje pozen nkolika kus koncovch pohyblivch prvk, u nich dochz
k rychlejmu opoteben.

Roboty UR5 pracuj na vrobn lince MAHLE

Behr v Mnichov Hraditi ji vce ne jeden
rok, bez technickch prostoj i jakkoli
jin zvady. Z dvodu vysokho opoteben bylo nutn pouze vymnit koncov
pohybliv prvek robotu, co je servisn
zsah eiteln prokolenmi zamstnanci
v rmci bn drby.

spolenosti KODA AUTO, jsme do naeho

vrobnho programu zaadili i klimatizan
jednotky pro vozy koda Rapid. Doposud
vyuvan een pro automatizovan testovn klimatizac ovem ji nebylo mon
dle rozit, navc jsme se pi jeho pouvn
velmi asto potkali s nespolehlivost a technickmi prostoji, k tefan Rkay,
prmyslov inenr, zodpovdn za montn linky spolenosti MAHLE Behr
v Mnichov Hraditi.
kolem dvou robot UR5 na jedn
z vrobnch linek firmy MAHLE Behr
je podle nastaven testovac sekvence manipulovat s ovldacmi prvky na panelech
manuln ovldanch klimatizanch jedno10

Zatmco implementace pedchozho mechanickho een pro testovn klimatizanch jednotek trvala piblin pl roku,
a vsledek pitom nesplnil oekvn, roboty Ur5 bylo mon nasadit do vrobnho procesu prakticky okamit. Roboty UR5 pro
firmu MAHLE Behr pedkonfigurovala a instalovala spolenost PROGATY. Ihned po
instalaci robot a jednoduchm doladn
testovac sekvence bylo mon ihned
zat s testovnm vyrobench klimatizanch jednotek v rmci bnho provozu
vrobn linky.
Na mst u zkaznka jsme provedli instalaci a zakolen obsluhy robotu UR5. Tm n
kol v podstat skonil, jeliko o dal pravy nastaven a kontrolu provozu robot

Pestoe v na firm mme s prmyslovmi

roboty dlouholet zkuenosti, byli jsme
velmi pekvapeni, jak rychle a snadno
lze nae nov roboty UR5 konfigurovat.
Napklad pidn dal pozice pro testovn
pln novho typu klimatizan jednotky
by nm trvalo nejve jeden den. Ji nyn
zvaujeme, kde by nm roboty Universal
Robots mohly dle usnadnit prci, dodv
tefan Rkay.
Text: Universal Robots

technika

Pnosy robot UR
na vrobn lince:
Lehk roboty Ur5
nahradily ve firm
MAHLE Behr nespolehliv
mechanick een na testovn
klimatizanch jedno tek,
kter navc nebylo mon
dle roziovat v souladu
s vrobnm programem.

Dva roboty UR5 pracuj na vrobn

lince ve dvousmnnm provozu,
ani by vykazovaly zven nroky
na drbu nebo bhem jejich vce
ne ronho provozu dolo k technickm prostojm.

Konfiguraci robot provdj prokolen zamstnanci spolenosti

MAHLE Behr, kte jsou schopni
v pehlednm ovldacm rozhran
upravovat testovac sekvence
a v ppad zmny vrobnho programu pidvat nov pozice.
Provoz robot UR5 je levn a efektivn, MAHLE Behr zvauje monost
nasazen robot Universal Robots
i na nkterch svch dalch vrobnch linkch.
Text a foto: Universal Robots

Minimalizcia chb vo vrobe

so systmom Pick To Light
PICK TO LIGHT patr do systmu tzv. Poka-yoke rieen (z japonskho
Poka = nemyseln chyba a Yoke = zmenenie), t.j. rieen
zaoberajcimi sa minimalizciou nemyselnch chb resp. chb
z nepozornosti. To znamen, e mont, vroba alebo skladovanie je
prispsoben tak, aby nebolo mon vykona jednu operciu viacermi
spsobmi.

Rieenie PICK TO LIGHT eliminuje nutnos

pouvania papierovch vdajok, montnych listov resp. vyskladovacch predpisov. Na sprvny pracovn postup pracovnka dohliada sofistikovan systm, ktor
ho naviguje pri monti (resp. v sklade)
prostrednctvom postupne sa rozsvecujcich optickch signalizanch prvkov
umiestnench nad kadou skladovou bunkou (pozciou). Pri odoberan siastky preru ruka pracovnka sveteln l, m prslun signalizcia zhasne a rozsvieti sa signalizcia na alej skladovej bunke. Systm upozoruje pracovnka na prpadn
chyby zvukovou alebo svetelnou signalizciou. Z pohadu kvality predstavuje
zavedenie PICK TO LIGHT filozofiu nulovej
chyby. M irok vyuitie v rznych
priemyselnch odvetviach (automobilov
a elektrotechnick priemysel, logistika
a skladovanie...).
Technick pecifikcia systmu
Na jednotlivch skladovch pozcich s
intalovan LED indiktory so snmami
alebo sveteln zvesy so signalizciou. Ich
vstupy a vstupy s pripojen na vstupn/
vstupn kanly systmu BL67, ktor je pripojen k riadiacemu systmu zkaznka.
Signalizan majk (prp. aj s hkakou)

sli k informovaniu o nesprvnom kroku.

Poadovan lohu je mon nata kamerou resp. takou iarovch kdov alebo
prostrednctvom identifikanho systmu
RFID.
Prklad z praxe
Pick To Light systm od firmy Turck vyuva
vo svojej prevdzke v Zwickau aj nemeck
vrobca kokpitov do osobnch automobilov - SAS Automotive Systems. Predtm
ako bol naintalovan Pick to Light systm,
opertori si pretali prslun konfigurciu kokpitu na objednvkovom liste a na
jeho zklade vyberali jednotliv komponenty. V tomto prpade sa vak nedalo
zabrni chybm, a to najm pri typoch so
zriedkavmi siastkami. Intalcia Pick to
Light systmu vrazne znila poet chb,
kee konfigurcia konkrtneho kokpitu
je transformovan do svetelnch indiktorov, pomocou ktorch opertor vyber
jednotliv komponenty.
Vsledkom implementcie Pick To Light
systmu je nielen k odstrnenie chb a via tandardizcia vrobnho procesu, ale
aj jeho zrchlenie, zvenie efektvnosti,
redukcia potu oprv a minimalizcia nrokov na kvalifikciu pracovnej sily.
Text: Marpex
11

MSV 2015

ENVITECH

technika

TART jede u i ve dev

Spolenost TART, leader v oblasti prmyslovho balen na trhu stedn Evropy a vznamn
poskytovatel slueb exportnho balen v rmci esk a Slovensk republiky, otevel nov
zvod na vrobu devnch obal.
Tento krok byl uinn v souladu s dlouhodobou rozvojovou strategi spolenosti a m za cl
zsadnm zpsobem podpoit pozici firmy prv v oblasti exportnho balen.
Firma TART klade zsadn draz na kvalitu a spolehlivost nabzench produkt i slueb. Toho lze doshnout pedevm
prostednictvm maximlnho dohledu nad celm vrobnm
procesem, spolen s jasn nastavenmi procesy a systmem
kontroly.
Zaveden vlastn vroby devnch obal je tedy logickm
a zrove poslednm chybjcm krokem, kterm firma zskala

zmnnou kontrolu nad celm procesem vroby obal. V rmci

divize exportnho balen tedy spolenost TART aktuln realizuje vlastn vrobu antikoroznch materil Cortec, vrobu devnch obal, irokou klu fliovch obalovch prostedk vlastn produkce, vetn speciln ochrann flie MilCorr.
Samozejm disponuje tmem profesionlnch balicch technik realizujcch projekty exportnho balen u zkaznka v rmci

cel esk republiky a Slovenska, ppadn v balicch centrech

spolenosti TART.
Zvod na vrobu devnch obal je vybaven nejmodernj
vrobn technikou a disponuje znanmi kapacitami tak, aby
bylo mon pokrt plnovan budouc nrsty objem produkce. Konstrukce vyrbnch devnch obal vychz z norem
HPE (Holzpackmittel, Paletten, Exportverpackung), dle pak
samozejm dle konkrtnho vzhledu, hmotnosti a rozmr
balenho produktu, pepravnch a skladovacch podmnek, clov destinace, legislativnch norem atd. Veker vyrbn devn obaly odpovdaj smrnici ISPM 15 a maj certifikt o HT

oeten. Nejastji vyrbnmi produkty jsou veker typy

a druhy beden, bednn, palet a podlah vetn vcecestnch
obal. Vce na www.zamorskebaleni.cz .
Text: Mgr. Radim Uel, editel technickch diviz TART

Teme sa na Vau nvtvu

TART, s.r.o., Teheln 7, 915 01 Nov Mesto nad Vhom (SR)

e-mail: kancelaria@tart.eu / www.tart.eu

www.zamorskebalenie.sk
13

technika

Filtran jednotka odstraujc

z olejovch systm turbin mkk kaly
CJC filtran vloky uren pro CJC obtokov filtry jsou vyrbny ze sms devnch celulz,
kter svou vysokou filtran schopnost a vysokou jmavost stic neistot udruj olej ve vysok
ISO/NAS istotn hodnot a tm progresivn zamezuj jeho strut a degradaci.
asto nekvalitn a nekontinuln (obasn)
filtrace oleje vede k jeho degradaci, kter
nsledn vede k vytven vedlejch produkt tzv. mkkch kal (pryskyic/nlep).
Takovto zneitn oleje velice jemnmi
sticemi mkkch kal nelze odstranit
standardnmi mechanickmi filtry, kter
jsou umstny v olejovm systmu stroje.
Nelze jej rovn odstranit ani elektrostatickmi filtry. Dvodem je rozpustnost tchto
kal v oleji, kter zan ji pi teplot 40 C.

CJC Varnish Removal Unit, VRU

Filtran jednotka odstraujc z olejovch systm
turbn mkk kaly

Jemn stice mkkch kal maj svou povahou polrn charakter a adsorbuj/v se na
dipolrn (chladnj) kovov povrchy vech
stic strojnho zazen. Toto se v ppad
turbn dje vtinou, kdy je turbna i na
krat dobu zastavena, m dochz k poklesu provozn teploty oleje. Mkk kaly se pak
zanaj ve velice krtkm asovm intervalu
shlukovat/tvrdnou a vytv povlak, kter

neprodyn uzavr veker jednotliv sti

strojnho zazen, jako jsou ventily, rozvody,
povrchy a dosedac plochy loisek, pevodovek a v konen fzi uzavou cel vnitn
povrch mazacho systemu. Tato tenk, ale
vysoce lepkav vrstva mkkch kal je
schopna vyadit celou elektrrnu z provozu.

Nov vyvinut filtran technologie CJC

VRU pi provoznch zkoukch u ady rznch svtovch provozovatel turbn
vsledky test pinesla jednoznan a pesvdiv dkazy pi odstrann mkkch
kal z olejovho systemu turbn a tm i
vrazn snen celkovch finann nklad
provozovatel tchto turbn.
Je zcela bn, e usazen mkk kaly V zsad je filtran jednotka CJC VRU vysozpsobuj v prvn fzi pedevm zalepen ser- ce jemnm OFF-LINE (obtokovm) filtrem
voventil, kter prinej znan komplikace typu HDU pracujcm v provozu filtrace
pi optnm uveden turbny do provozu. "OFF-LINE to OFF LINE" (obtokov filtraLepkav charakter mkkch kal zachycuje ce vn obtoku).
na sebe tvrd a vt stice neistot z nedostaten vyitnho oleje a vytv tzv.
abrazi (brusn efekt). Jednotliv dosedac
plochy stic zazen jsou pak zdrsnny, co
vznan zrychluje opoteben soust, kter je nutn astji mnit.
Dalm negativnm jevem usaenin mkkch
kal je jejich inn izolan efekt. V praxi to
znamen, e vrstva mkkch kal usazen
na dosedacch plochch, nap. loisek znemouje odvod tepla. Nsledn dochz k
vymu zahvan a vmnky tepla/chladie
nasta teplo dostaten odvdt, protoe i
ony jsou zaneeny usazeninami mkkch
kal a maj znan snenou innost.
C.C.JENSEN A/S DNSKO bylo v poslednch
letech svdky dlouhodob petrvvajcch
vnch provoznch problm elektrren
zpsobench prv sadami mkkch kal,
u parnch, ale pedevm u plynovch turbn.
Tento fakt se stal hlavnm dvodem zahjen
vvoje a konstrukce novho filtranho
zazeni CJC VRU (Varnish Removal Unit).

Filtran vloka CJC VRI (VARNISH REMOVAL INSERT)

po deseti dnech provozu. Vtina mkkch kal je
po 10 dnech provozu CJC VRU z hydraulickho oleje
odfiltrovna.

Zazen je osazeno speciln filtran vlokou CJC VRI (Varnish Removal Insert), kter je svou konstrukc v filtranm reimu pi
zenm chlazen oleje do 10 C schopna
jmat veker mkk kaly. Jednm z mst, kde
se CJC VRU ukzalo bt velmi efektivn pi
odstraovn mkkch kal z oleje turbn je
popsno na nsledujc textu:

CJC off-line (obtokov) filtry a filtran separtory

CJC filtran vloky pro vechny druhy olejovch medi a kapalin
SKALDA spol. s r. o. , regionln zastoupen a distribuce:
- Off-line filtrace CJC (C. C. JENSEN Dnsko)
- zazen firmy Karberg & Hennemann Hamburg, Nemecko pro R a SR
Zahradn 927, 39165 Bechyn, esk republika
tel.: +420 604 48 48 23, e-mail: skalda.filtration@email.cz,
www.skalda.eu

14

Vsledky provoznho testu CJC VRU

Energyworks Cartagena, panlsko.
Elektrrna pracujc v kogeneran reimu
s kombinovanm cyklem vkon 95 MW.

odpadn teplo turbn dodvny do systmu

nedalek rafinerie vyrbjc polymerick

Sestava pouit turbny

2 plynov turbny General Electric 42 MW (celkov vkon 84 MW).
1 parn turbnu Alstom 11 MW
Olejov ndr plynov turbny 42 MW: 6 00 l
Plnoprton filtry olejovho system 2 x 5
mikron
Provozn teploty oleje:
Zsobnk oleje: 66 C
Axiln loisko: 66 C
Turbny: 80 C
Pevodovka: 85 C
Genertor : 64 C
Zjitn problm:
Pi provedenm rozboru vzork oleje se ukzala vysok MPC (Membrane Patch Kolorimetrick) hodnota 62 E oznaujc riziko
ptomnosti mkkch kal vznikajcch
degradac oleje je je dsledkem nedostaten a nekontinuln/nepetrit filtrace oleje.
Prvotn problmy provozu turbny jsou
zpsobeny zaneenm plnoprtonch filtr
servoventyl hydraulickho systmu mkkmi kaly, kdy innost servoventyl je z vt sti omezena, viz. obr.

Plnoprton 5 micronov filtr servoventyl

zaneen povlakem mkkch kal

Navren een C.C.JENSEN pro odstrann mkkch kal

Filtran zazen: CJC VRU HDU 27/108 PVE2C1C2C3PDVY.
Prtok v CJC VRU: 60 l/hod.
Prtok erpadla v reimu offline celkem:
250 l/hod.
Provdn zen chlazen.
Vsledky testu po napojen CJC VRU
Hodnota MPC klesla z 64 a na 24 v prbhu
10 dn provozu turbny s CJC VRU.
Nsledn vzorky pi odbru na vstupu CJC
VRU ukzali hodnotu MPC 12.
Pnosy pouitm CJC VRU pi provozu
parnch a plynovch turbn
Pi vmn 6 500 litr minerlnho oleje
Mobil DTE 832 muste (v ppad panlska)
potat s prmrnou cenou oleje 3 EUR za litr.
Nsledn se mus pipotat sazba za poet
hodin pi odstvce vynucen vmnou oleje
nebo provdnm revize turbny. V ppad
uveden kogeneran jednotky jsou pra a

Piimasy 38, 282 01 esk Brod

tel.: +420 321 672 815
fax: +420 321 672 046
e-mail: info@saf.cz

www.saf.cz
Vsledky membrnovho testu istoty oleje po 10 dnech
provozu CJC VRU (VARNISH REMOVAL INSERT)

komposity. Elektrrna je svmi dodvkami

energi zapojen do komplexnho energetickho etzce a ppadn odstvka dodvek m za nsledek penalizaci stran odbratele v hodnot 3 360 EUR/hod. Dle pak
nhrada odbrateli za nedodanou pru.
Jedn se o natateln hodnoty. Proto provozovatel elektrrny, tak jako mnoho ostatnch urychlen vol investici do vech
dostupnch zazen, kter mohou prkazn
eliminovat provozn poruchy a nsledn
horentn finann ztrty provozovatel elektrren na pokutch.
Jednm z tchto zazen se u provozovatel
energetickch zdroj stav i filtran jednotka CJC VRU vrobce C.C. JENSEN A/S
DNSKO.
Ochrana ivotnho prosted
Z hlediska ochrany ivotnho prosted je
napojen filtranch jednotek k CJC VRI
zcela evidentn. Bez jejich napojen bude
muset elektrrna vymnit olej nejpozdji po
4 letech provozu. S ohledem na pomrn
krtkou dobu jsou veker spojen nklady,
(tba ropy, rafinace, doprava, distribuce,
atd.) nronou, drahou a pro ivotn prosted vysoce ztovou polokou.
Provozn trvanlivost se pi sprvn a nepetrit filtraci a napojenm CJC VRU me
prodlouit a na dobu 10, 15 nebo i 20 let
provozu, ani by byly vznamn ohroeny
jeho vlastnosti. C.C. JENSEN A/S DANMARK
pspva svm novm vrobkem k ochran
ivotnho prosted.
Vydejte si proto i Vy dal nezvazn
informace na adrese:
Bernard S. Skalick M. A. CEO,
SKALDA, spol. s r. o.
E-mail: skalda.filtration@email.cz
Tel.: +420 603 48 48 23

tlakovzdun tryskac boxy

a komory
stroje s metacmi koly
metalizan boxy a komory
elektrometalizan zazen
odluovae prachu
lakovny

technika

ETRITE ENERGIU A PRRODN ZDROJE

SO SYNTETICKMI VKONNMI MAZIVAMI

KLBER ENERGY
Ochrana ivotnho prostredia, rovnako ako aj o najvyia energetick innos, s u dlh
as vemi dleitmi pojmami v rmci riadenia a drby kadho podniku. Vrobcovia hadaj
rzne spsoby znenia spotreby surovn a energie, aby zlepili bilanciu oxidu uhliitho.
Vaka tomu, e neustle stpaj nklady na energie, sa tak pre mnoho firiem stvaj monosti
ich spor stle atraktvnejmi. Spolonos Klber Lubrication vm v tomto smere ponka rieenie: KlberEnergy.
Vyuitm profesionlneho projektu Klber
Energy, ktor na zklade svojich sksenost
z oblasti tribolgie a mazv vyvinula spolonos Klber Lubrication pre spory energie,
sa vm nutn investcie vrtia u v krtkom
asovom horizonte a v porovnan s inmi
projektami v oblasti energetickej innosti
s relatvne zanedbaten.
Vetky tribologick projekty energetickej innosti s zaloen na vbere
a pouit vhodnho maziva, pomocou ktorho mono prslun spory energie realizova. Na zklade mnohch rznych meran
u zkaznkov a na skobnch zariadeniach
v spolonosti Klber Lubrication bolo zisten, e vysoko kvalitn syntetick maziv
tejto spolonosti poskytuj v mnohch
aplikcich skutone vemi dobr zklad
pre projekty v oblasti zlepovania energetickej innosti. Dosaiten spory
energie sa mu da do priamej svislosti
so zmenou pouvanho maziva v nasledujcich prpadoch:

Pri aplikcich v oblasti medznho

alebo zmieanho trenia vm pomeme dosiahnu spory energie predovetkm znenm trenia", radia odbornci spolonosti Klber Lubrication.
Znenie trenia je dan tak pouitm syntetickm zkladovm olejom, ako aj prmesou sprvnych aditv.

V prpade aplikcii, kde dochdza ku

kvapalinovmu treniu, vm pomeme
dosiahnu energetick spory predovetkm zmenou viskozity v pracovnom
bode. Lep viskozitn index syntetickch zkladovch olejov znamen viu stabilitu viskozity pri zmench
teplt, take potom v mnohch prpadoch mono zvoli niiu priemern
kinematick viskozitu bez toho, aby pritom dolo k ohrozeniu tvorby nosnho
filmu maziva aj pri maximlnej teplote", dodvaj.

sksenost odbornkov spolonosti Klber

Lubrication, ktor u vykonali viac ako
100 projektov KlberEnergy a ktorch vsledky boli overen na skobnch zariadeniach, mono spech projektov na sporu
energie maximalizova prve pri spoluprci
so spolonosou Klber Lubrication. Zsadn vznam mono bada u vo fze konzultcie so zkaznkmi, kedy ich spolonos
Klber informuje o tom, kde a ako sa mu
realizova spory energie v danom tribologickom systme.
Meranie energie
Pre urit aplikciu m v kadom prpade
zmysel realizova poloprevdzkov skky.

Energetick poradenstvo (tribosystmy)

Kovm faktorom pre spech projektov
energetickej innosti je vber aplikcii,
kde mono realizova spory a tie je to pouitie vhodnho maziva pre konkrtnu aplikciu (pozrite vyie). Dokonca aj vysoko
kvalitn maziv mu pri nesprvnom pouit zvyova spotrebu energie. Na zklade

Ak s u raz tribologick poiadavky, ako

aj rozhodujce faktory znme, mu sa
potom tieto poznatky alej vyui. Avak
17

technika

Vyhodnotenie spotreby energie

Po vykonanom meran je obvykle k dispozcii vek mnostvo dt. Teraz je dleit
zamera sa na vyhodnotenie inkov jed-

najrznejch metd pre analzu dt tie

v aplikcich, kde sa vyskytuj aj alie faktory, ako s naprklad zmeny objemu vroby. Spolonos Klber Lubrication si nechva patentova postup vyhodnotenia
spotreby energie, ktor bol vyvinut
na zklade medzinrodne uznvanch tandardov.
Vsledn sprva
Vsledky projektu energetickej innosti predstavuje spolonos Klber
Lubrication v prehadnej prezentcii
elektrickch vkonovch parametrov, z ktorej je mon vyta
spory v kWh, ROI (nvratnos
investci), konkrtne spory nkladov, ako i vznamn hodnoty na
zniovanie emisi CO2.
Vo vyie uvedenom prehade je
vysvetlench p spsobov, ako

prevodoch, ktor mono njs napr. pri

tenkovrstvovch odparkch, bubnovch
suikch, mieacch zariadeniach a extrudroch, m prechod na syntetick oleje

Energia [kWh]

samotn meranie spotreby energie vinou nesta. Obzvl potom pri diskontinulnych procesoch s almi ovplyvujcimi faktormi je dleit, najprv tieto faktory
rozpozna a mera ich v takom rozsahu,
ktor mus by stanoven ete pred meranm spotreby energie. as spor mono
vysvetli prslunou pecifikciou strojnch
dielov, pomocou zlepenia ich stupa innosti. Poetn prklady vak ukazuj, e alie spory mono dosiahnu aj pomocou
projektu energetickej innosti, ktor je
zaloen na tribologickch poznatkoch.
Skuton spory s preto asto vyie, ako
sa oakvalo poda pecifikovanho stupa
innosti strojnch dielov.

Aktulne mazivo

Produkt Klber

spory v priamej svislosti so zmenou maziva

(pecifikcia)

Znenie sinitea trenia / viskozity

Rozdelenie

spory v priamej svislosti so zmenou maziva

(v relnom vyjadren)

Rzna kvalita zariadenia / Rzne prevdzkov

podmienky

celkovch

spory v nepriamej svislosti so zmenou maziva

Lepie prevdzkov podmienky (menej vibrci /

niia teplota)

spor

spory spojen so servisnmi slubami

istenie (olej, filtre), servisn opravy

Optimalizcia procesov u zkaznka

prostrednctvom monitorovania prevdzky

Zkaznk sa me vyhn situcim, ktor ved

k vysokej spotrebe.

mono realizova spory. Okrem priameho

inku maziva sa mu vyskytn ete alie inky, ktor zniuj spotrebu energie.
Tieto inky sa mu prejavova rzne.
Koko spor mono pripota kadmu
z piatich spsobov je vemi zvisl na konkrtnej aplikcii.

notlivch ast projektu energetickej innosti a odfiltrova alie ovplyvujce faktory (napr. meniaci sa objem vroby, zhotovovan produkty, teplota okolia).
Spolonos Klber Lubrication pouva rad

18

Njdite potencil pre spory energi pri

vaich vrobnch zariadeniach
Vo vrobnom podniku, kde mono njs
niekoko tisc prevodov, nech s to u eln
a kueov ozuben prevody pre oblas
strednch vkonov, alebo nekov prevody
s vemi vysokm vkonom (napr. 1 900 kW).
Ak sa namiesto ropnho oleja pouva
pecilny polyglykolov olej, zvyuje sa
stupe innosti vetkch prevodov v priemere o 5,25 percenta. Obzvl pri vekch

obrovsk zmysel. Ale samozrejme, nielen pri

prevodoch mono zniova nklady na
energiu. Aj pri vzduchovch kompresoroch
i reaziach prina prechod na syntetick
oleje vznamn spory nkladov na
energie.
Sptajte sa odbornkov spolonosti Klber
Lubrication a t vm radi uku konkrtne
prklady.
Text: Alexander Drner, zodpovedn
osoba pre servis a energetick innost,
Klber Lubrication Mnchen
Jozef ika, zodpovedn osoba pre oblas
akho priemyslu a energetick
poradenstvo na eskom a slovenskom
trhu, Klber Lubrication Austria
Drahomra Wachtlov, zodpovedn osoba
pre oblas marketingu na eskom a
slovenskom trhu, Klber Lubrication CZ

technika

Mazac technika TRIBOTEC

Firma TriboTec, spol. s r.o. je eskm vrobnm podnikem, psobcm v oblasti dodvek
centrlnho mazn, centrlnch mazacch systm, mazac techniky a hydrauliky.

Dvoupotrubn
mazac
stanice Z3

Prodejn a vrobn
innosti jsou podporovny
konzultac a projektovm zpracovnm
mazacch i hydraulickch systm a obvod dle poadavku a pn zkaznka,
instalac a mont u odbratele vetn
uveden do provozu a optimalizace pracovnho reimu systmu, nvazn
pak servisn innost,
preventivn drbou Mazac pstroj PMP
a poradenstvm.
s GSM kontrolou
Veker firemn innosti jsou realizovny v souladu
s poadavky zen kvality dle systmov normy jakosti ISO 9001:2008.
Veker produkty prochzej vstupn kontrolou na zkuebn a mcm stedisku firmy, kad kus je testo-

vn na deklarovan technick parametry

a bezchybnou funkci.
TriboTec vyrb a dodv systmy ztrtovho centrlnho mazn vcepotrubnho,
progresivnho, dvoupotrubnho a jednopotrubnho pro mazac oleje a plastick maziva do konzistence NLGI-3, systmy olejovho obhovho mazn, systmy mazn
postikem s uitm plastickch maziv
a olej, mazac systmy
olej - vzduch, pojzdn
a penosn mazac pstroje, centrln mazn
pro dopravn techniku
a mobiln stroje, mazn
okolk kolejovch vozidel a kombinovan systmy ec specifick
zadn odbratele.
V oblasti hydrauliky se
firma zamuje na stavbu hydraulickch agregt v zkaznickm proveden
a komplexn een obsahujc

Hydraulick
agregt ady HA

projekt, vrobu
a dodvku hydraulickho systmu dle poteb
odbratele.
Soubn realizuje vrobu
hydraulickch
rozvodnch kostek v proveden
dle zstavby a hydraulick funkce definovan odbratelem
a vrobu tlakovch hydraulickch hadic.
TRIBOTEC, spol. s r. o

Navtivte ns na MSV Brno,

14. - 18. za 2015
pavilon F, stnek . 093

19

technika

Adhezn vlastnosti prkovch materil

po plazmov povrchov prav
een problm v oblasti adhez polymer k rznm substrtm je otzkou pro irok
spektrum aplikac. V souvislosti s vyuitm progresivn technologie plazmovch povrchovch prav se otevraj zcela nov monosti ovlivnn povrchu materil bez pouit chemickch agresivnch prostedk nebo specilnch cenov nkladnch prostedk. Touto
pravou lze vrazn zvit hydrofilitu materil navznm novch funknch reaktivnch
skupin, piem dochz ke zmn povrchov energie, potamo ovlivnn vlastnost jako
je smivost a adheze.
Ve firm SurfaceTreat, a. s., kter se zabv vvojem, vrobou
a slubami v oblasti plazmovch povrchovch prav, byly provdny testy novch vlastnost plazmov upravench prkovch materil. Pro testy byly pouity PE prky pro rotan tven o velikosti stic cca 300 m.
Byly zkoumny nsledujc oblasti vyuit:

Adheze sintrovanho dlu k PUR pn - oblast vyuit - vroba

izolanch ndob technologi rotanho tven

Adheze na skelnm substrtu - kompozitn materily

Adheze k PUR pn
Technologie rotanho tven pat mezi mn zastoupen technologie vroby plastovch vrobk na naem trhu, nicmn se
jedn o velmi zajmav technologick proces, kter umouje
vrobu nap. velkorozmrovch bezevch ndob, termoizolanch ndob, palivovch ndr nebo tak kajak i plovk.

nmi pomry plazmov upravenho materilu a neupravenho

materilu, vsledky viz tabulka 1.
Pomr plazmov upravenho

Odtrhov sla [kPa]

a neupravenho materilu

Lupolen 3621

20 % mod / 80 % ZS

79,51

30 % mod + 70 % ZS

97,17

40 % mod + 60 % ZS

91,81

50 % mod + 50 % ZS

97,47

75 % mod + 25 % ZS

106,76

100 % mod

117,13
Tabulka 1 - vsledky trhac zkouky

Zsneupraven materil
Pro tyto testy byl zhotoven speciln ppravek, ve kterm byl pipraven vzorek pro trhac zkouku. Adheze mezi PE a PUR pnou
byla definovna jako normlov sla v kPa potebn k destrukci
vzorku pod normlovm zatenm. Vzorek je tvoen jako sendvi
a sestval z vrstvy sintrovanho polymeru vrstvy PUR pny (standardn PUR pna) a opt vrstvy sintrovanho polymeru (obr. 1).
Tento zpsob byl pouit jak pro neupraven tak i pro plazmov
upraven materil.

Obr. 1
Vzorek ped destrukc

Obr. 2
Vzorek po destrukci

Po prvnch testech bylo zjitno, e adheze mezi modifikovanm

PE a PUR pnou je vy ne koheze PUR pny (obr. 2) a to i pro vce
typ materil od rznch vrobc prk pro rotan tven. Pi
pouit nemodifikovanho PE materilu a PUR pny dochz
k oddlen jednotlivch vrstev ihned po vyjmut z ppravku.
Na zklad tchto vodnch test bylo pistoupeno k testm s rz20

Z vsledk vyplv, e plazmov upraven materil obecn

vrazn zvyuje adhezn spojen mezi sintrovanm povrchem
z PE prku a PUR pnou. Zskan adheze me bt vyuita
pi vrob vyplovanch dl, jako jsou nap. sedadla i
termo-izolan ndoby. V ppad vroby takto vyplovanch
dl je zrove zvena celkov pevnost vrobku bez nutnosti vztuh a vede tedy k monosti jednodu konstrukce.
Vhodou je jednak pouit standardnho prku pro rotan
tven, kter plazmovou pravou zskv zcela nov vlastnosti
bez pouit chemickch inidel nebo tepelnch povrchovch
prav, ale tak monost snen nklad na materil v ppad
vyuit smsi upravenho a neupravenho materilu, kter vykazuje tak velmi vznamn naven adheze v porovnn s neupravenm materilem.
Adheze na sklenm substrtu
V rmci test bylo zkoumno vyuit nzkoteplotnch plazmovch
prav pro vlknov kompozity s polymern matric. Stejnm
mstem v kompozitech je mezifzov rozhran vlkno/matrice,
kde vlkna mus vykazovat vysokou adhezi k matrici pro penos
namhn.
Pomoc tahov zkouky byla kvantifikovna mezifzov pevnost
plazmov upravenho polyetylenu a skeln destiky a srovnna
se stvajcmi prmyslov vyuvanmi chemickmi ppravky,
jako je anhydrid kyseliny maleinov nebo silan.
Pro experiment byl pouit plazmov upraven a neupraven polyetylen. Ke kvantifikaci adheze bylo pouito sodno-vpenat sklo
o rozmrech 60 x 20 x 4 mm. K porovnn adheze s plazmov upra-

venm materilem byly pouity anhydrid kyseliny maleinov (MAH)

a silanov povrchov prava.
Pro vrobu vzork na tahov zkouky (obr. 3) byla ke kvantifikaci
a komparaci adheze na skelnm substrtu vyrobena speciln
rozebrateln forma. Chemick modifiktor MAH byl zamchn do
nemodifikovanho PE v mnostv 5 % hmotnostnch. Druh chemick modifiktor byl Silan ji aplikovan na skeln destice. Dle
byly zhotoveny vzorky s mezifz kombinujc plazmov upraven
PE a silanem modifikovan sklo. Taven probhalo v peci za 200 C
po dobu 25 min s nslednm ochlazovnm rychlost okolo
10 C/min.

www.surface-treat.cz

PLASMA TECHNOLOGY - SYSTEMS - CONSULTING

Nabzme:
- vyuit kapacit naich zazen pro plazmov povrchov pravy
- pronjem zazen zkaznkovi
- vrobu zazen na mru dle poadavk a na zklad pedem ovenho
procesu a testovacch dodvek

Obr. 3. Vzorek PE/sklo/PE pro tahovou zkouku

Atmosferick tryska

Zazen na mru
Obr. 4. Srovnn mezifzovch pevnost vzork PE/sklo

Plazmov povrchov pravy

Ke zkoukm tahem byl pouit univerzln tahov stroj Instron
5582. Pro kvantifikaci adheze ke sklu byla mena maximln
sla F (N), kter byla vztaena na adhezn plochu a (mm) x b (mm).
Plazmovou pravou prkovho PE bylo dosaeno nejvy mezifzov pevnosti dle grafu (obr. 4), kdy nrst adheze termoplastu
ke skelnmu substrtu inil 858 % oproti nemodifikovanmu
PE. Nejvy dosaen mezifzov pevnost 2,30 0,60 Mpa
u plazmov upravenho PE je minimln o 31 % vy, ne v ppad
mezifze vytvoen pomoc prmyslov pouvanho chemickho
ppravku silanu.
Namen adheze plazmov upravenho PE Radheze= (2,30 0,60)
MPa je hodnotou minimln vzhledem k destrukcm skeln destiky kvli pdavnmu ohybovmu napt vlivem momentu, kter
v prbhu tahovho namhn vznikal. Vsledk bude vyuito
v oblasti aplikac plazmov upravench prk pro vrobu kompozitnch materil.
Tato prce byla vytvoena ve spoluprci s stavem materilovho
inenrstv VUT v Praze a sten podporovna grantem MMT,
program NPU 1. projekt . LO 1207.
Dal nov oblasti aplikac plazmov upravench materil jsou
stle oteven. Jednou z nich je vyuit plazmov povrchov pravy
nap. v zemdlstv.
Text: Ing. Monika Pavlatov, Ing. Ji Cerman, Ph.D. , SurfaceTreat
Ing. Vojtch Novek , Fakulta strojn VUT,
stav materilovho inenrstv

Pedprava povrchu s vyuitm plazmov technologie se stv

stle astji poadovanm typem pravy. Dvodem je pedevm velmi efektivn, rychl, ale hlavn etrn zpsob pro zpracovvan materil i ivotn prosted. Mezi hlavn oblasti aplikace je een aktivace povrchu nap. ped lepenm, potiskem i
lakovnm. Zazen firmy SurfaceTreat a.s. nabzej monost
zpracovn drobnch plastovch soust nebo mench dl
jako jsou nap. tsnn, krytky, konektory, kabely apod. a to ve
vakuovch komorch rznch kapacit nebo s vyuitm
atmosfrick trysky. Krom tto oblasti jsme vyvinuli tak uniktn systm pravy prkovch materil jednak v testovacm mnostv ale i ve velkch objemech a 2 tuny denn s vyuitm vech kapacit a dle typu materilu. pravou je dosahovno velmi vrazn zmny smivosti materilu - hydrofilizace.
Vyuit tto pravy nachzej zejmna prky pro technologii
vroby plast rotanm tvenm, prkov aditiva pro vrobu plast i ntrovch hmot a dal mon aplikace.

SurfaceTreat a.s.
Provozovna Turnov:
Na Lukch 669, 511 01 Turnov
tel.: +420 480 001 332,
mobil: +420 733 182 756,
info@surface-treat.cz

www.surface-treat.cz

technika

Vzduchov chladie kritria pouit

Jednm ze silnch odvtv, kde HYDAC realizuje sv dodvky, je vroba chladi a chladcch
systm. HYDAC v tomto spektru nabz veker sortiment chladi pro nejrznj typick i atypick
prmyslov aplikace, pro hydrauliku, mazac systmy, chlazen motor i genertor, elektrickch
pohon, elektroskn atd.

V kadm fluidnm systmu dochz k pemn a pedvn energie. Pi tomto procesu nutn vznikaj ztrty ve form tepla. Pro odveden tto ztrtov energie jsou instalovny na fluidn systmy nejrznj typy chladi.
Zjednoduen lze ci, e z hlediska konstruknho principu dlme
chladie na vodn (chladc mdium je voda), vzduchov (chladc
mdium je vzduch ) a kompresorov.
Pro volbu sprvnho chladie existuje cel ada kritri, jak technickch, tak ekonomickch, piem pro pouit v konkrtn aplikaci je
rozhodujc, jakm zpsobem lze naplnit mix asto naprosto protichdnch poadavk.

- Optimalizace tvaru kanl v chladc votin

- Optimalizace tvaru a potu lopatek na ventiltoru
- Regulace otek ventiltoru, zejmna pomoc frekvennho
mnie
- Vhodn konstrukce typu chladie pro danou aplikaci (pouit
radilnch chladcch jednotek tam, kde je nzk hlunost dleitm rozhodovacm faktorem).
Dky kombinac ve uvedench opaten se podailo hlunost
vrazn snit.

Jako nejjednodu monost odvodu tepla z prmyslovch, ale zejmna z mobilnch fluidnch systm, se jev pouit vzduchovch
chladi. Zde chlazen mdium (v standardnch aplikacch obvykle
minerln, syntetick i biologicky odbourateln olej) protk pes
chladc element. Okoln vzduch je nasvn ventiltorem, profoukvn pes chladc element, odebr teplo z chlazenho mdia
a odevzdv jej do okol. Tmto zpsobem lze doshnout ochlazen
chlazenho mdia nkolik stup nad teplotu okol.

Problematick chovn za velmi nzkch a za velmi vysokch teplot

okol, nemonost regulace: Tmto se mn obvykle zkuenost uivatel, e v zim chlad moc, v lt mlo. Tento vrok je pravdiv,
ovem pouze pro chladie star nemodern konstrukce. Vhodnou
kombinac psluenstv chladie (zejmna thermo-bypass ventil)
a regulace otek je mono eliminovat tento efekt prakticky pln.
Jen pro men vkony: Dnes jsou ve vrob chladie od vkonu
desetin kW po chladc jednotky s chladcm vkonem ve stovkch
kW.

Nezpochybniteln vhody vzduchovch chladi:

Jednoduch a nenron instalace chladie na zazen

pln odpad starost o chladc vodu (erpn, filtrace,

uzavrac a regulan armatury, ekologick zabezpeen,
pdavn chemie)

Vy cena: Pokud se do cenovho srovnn zapot pouze cena

samotnho vmnku, je cena pro vzduchov chladi samozejm
vy, ne pro vmnk vodn. Pokud se zapote cena vech potebnch komponent pro vodn chlazen, vychz obvykle vzduchov
chladi lpe.

Jako nevhody se u vzduchovch chladi uvd zejmna

Ni innost

Hlunost

Problematick chovn za velmi nzkch a za velmi vysokch teplot okol

Nemonost regulace

Jen pro men vkony

Vy cena, ne u vodnho chladie

Firma HYDAC vloila do vvoje vzduchovch chladi nemal

investice, a to jak do vpotovch program, tak i do konstrukce
a do vvoje technologi, s clem, aby zkaznk dostal za jedno Euro
vce chlazen. To se skuten projevilo zetelnm zvenm uitnch a vkonovch parametr konenho produktu, co
lze ilustrovat na pkladu srovnn dvou standardnch prmyslovch chladi stejn modelov ady a identick velikosti z roku
2005 a 2015 v tabulce . 1.

Podvejme se na jednotliv nevhody zblzParametr

ka.
2005
2015
Rok vroby
Ni innost: Pod pojmem ni innost
2
5 000 cm
5 100 cm2
u vzduchovch chladi se obvykle mysl sku- eln plocha chladcho elementu
tenost, e pro odveden uritho vkonu je
280 l/min
350 l/min
Prtok olejemax.
srovnateln velikost chladcho elementu u
1,5 kW
1,5 kW
Pkon motoru
vzduchovho chladie vt, ne u chladie
1,1 kW/K
1,25 kW/K
Chladc vkon nominln
vodnho. Toto je nezpochybniteln a vyplv
to samozejm z fyziklnch konstant, ovem
44 kW
50 kW
Chladc vkon ( @ 40C )
pokud se do velikosti objektivn zapot i
81 dB (A)
79 dB (A)
Hlunost
vodn strana u vodnho chladie se vemi
potrubmi, armaturami a dalm psluenTabulka . 1
stvm, jev se rozmrov srovnn prv opan.
Hlunost u vzduchovch chladi je dna prtokem velkho mnoZe srovnn je zejm, e zatmco pkon elektromotoru zstv konstv vzduchu pes chladc element. V souasnosti jsou pouvny
stantn a vnj rozmry jsou takka identick, dolo ke snen hlunsledujc cesty ke snen hlunosti:
nosti a k naven chladcho vkonu.

22

Samostatnou kapitolou jsou chladie pro mobiln aplikace. Zde

pistupuje k rozhodujcm faktorm tak hmotnost a velikost zabudovacho rozmru. Proto se chladie obvykle kombinuj do kompletnch jednotek (chlazen vody, oleje, turba atd. do jedn chladc
jednotky). Pro pohon ventiltoru se pouv pro men aplikace stejnosmrn elektromotor, pro vt jednotky je ast pohon ventiltoru pomoc hydromotoru. Hydromotor umouje jednoduchou
regulaci otek ventiltoru tm pizpsoben chladcho vkonu
momentlnch poadavkm sytmu a sniuj se tm tak podstatn i

HYDAC
V kompetentn partner
ve fluidn technice

Obr. 1:
Pklad kombinovan
jednotky chladi
mobilnho stroje

hlukov emise. Velkou vhodou je monost reverzace otek, co

umouje zptn profouknut chladc votiny v opanm smru
a tm i urit proitn chladie od prachu a jinch neistot. Velmi
ast je, e se vzduchov chladi pouv jako integrln soust
ndre, spolu s ostatnmi prvky hydraulickho obvodu.

Obr. 2: Vizualizace jednotky

chlazen pevodovho oleje
na vtrn elektrrn

Chladie se asto kombinuj s erpadlem a filtrem jako jednotka

filtrace a chlazen. Nejsou neobvykl jednotky, je jsou koncipovny
pmo na mru pro danou konkrtn aplikaci. Jako pklad me
slouit vizualizace takovto jednotky pro chlazen pevodovho
oleje na vtrn elektrrn.
Nen pln jednoduch rozhodnout, kter zpsob chlazen je pro
danou aplikaci ten nejvhodnj. Jakkoli se jev pouit
vzduchovch chladi pro mnoh aplikace jako nanejv vhodn
varianta, nen mon vylenit z celho systmu jen jeden
komponent, nbr je nutno v procesu projektovn zohlednit
veker dostupn aspekty. Firma HYDAC jako vrobce jednotlivch
komponent a zrove dodavatel komplexnch hydraulickch
zazen je v tomto ohledu velmi kompetentn partner.
Zpracoval: Zbynk Kania,
HYDAC spol. s r.o

Kontakty:
tel. +420 381 201 711,
hydac@hydac.cz
www.hydac.cz
www.hydac.com

17

Laserov ezn
nekovovch materil
Lasery obecn maj ji tradin svoji nezastupitelnou pozici v oblasti prmyslovho
dlen kovovch i nekovovch
materil. V tomto pspvku
jsou zmnny pedevm typy
CO2 laser z oblasti ezn
nekov, jejich vlastnosti
a vhody.
Pevnoltkov lasery v oblasti dlen kov
nahrazuj plynov CO2 lasery. Zkaznci
zejmna oceuj jejich dlouhou ivotnost
(a 100 000 operanch hodin) nzk provozn nklady, men rozmry, vysokou innost pemny elektrick na svtelnou energii (a 35 %) a jejich bez-drbovost. Tyto
lasery tak nabz vy kvalitu vstupnho
svazku co je velk vhoda zejmna pi ezn tench plech do tlouky cca 5-6 mm
a dle monost ezn vysoce reflexivnch
materil jako je m, hlink, bronz, stbro,
mosaz a dal.
V oblasti ezn nekovovch materil zstvaj vak CO2 lasery s jejich vlnovou dlkou
10 600 nm stle jedinenou a he nahraditelnou technologi. Nhradit CO2 lasery za
pevnoltkov lasery (vlknov) pi ezn
tchto materil nen mon, protoe nap.
PMMA materily (plexisklo) jsou pro vlnovou
dlku 1 070 nm, kterou pevnoltkov lasery
emituj, transparentn a laserov svazek
takovm materilem prochz ani by dolo
k jeho interakci s materilem. Nevhodou
CO2 laser je skutenost, e jejich zen
(10 600nm) nelze vst optickm vlknem
jako u pevnoltkovch laser a je proto
nutn pro veden svazku CO2 laseru pout
zrcadla.
Vhody a nevhody laserov ezn
Mezi hlavn vhody laserovho ezn pi
srovnn s jinm metodami dlen materil

Obrzek 1: Porovnn kvality ezu kartonu

ezanho pomoc oscilanho noe (nahoe)
a laseru (dole)

24

pat vysok produktivita a kvalita, hladk

povrch ezu (viz. obrzek 1), vysok opakovatelnost a pesnost, snadn pprava
a editace i velmi sloitch motiv ezn,
mal proez (zk ezn spra), men nroky na odsvn v porovnn s nktermi
jinmi technologiemi a relativn nzk provozn nklady. Laserov ezn je bezkontaktn zpsob dlen materil a proto jsou
kladeny minimln poadavky na upnn
obrbnho materilu (nap. u papru, textilu apod.). Nevhodou mohou bt vy poizovac nklady, omezen v tlouce ezanho
materilu nebo omezen pi ezn nkterch materil (PVC, PCB, ). U nkterch
materil me tak dochzet k oplen
ezn hrany.
Hlavn typy X-Y ezacch systm podle
veden svazku
Pi ezn nekovovch materil se pouv
obecn vce zpsob veden laserovho
svazku do procesn (ezac) hlav y.
Nejrozenj je tzv. flying optics, kdy je
svazek z CO2 laserovho zdroje, kter je uloen mimo eznou plochu, veden pomoc
vhodn umstnch odraznch zrcadel na
X-Y veden do ezac hlavy, kter se pohybuje
nad celou pracovn plochou X-Y plotteru.
Velikost pracovn plochy u standardn
vyrbnch prmyslovch stroj bv od
500 x 700 mm a do 2 000 x 3 000 mm.
Vhodou tohoto typu veden laserovho
svazku je vysok dynamika pohybu ezacho
stroje, protoe po X-Y portle se pohybuje
pouze ezac hlava s nzkou hmotnost.
Nevhodou je nepatrn odlin velikost
stopy laseru (a tm ka ezn spry) v rznch mstech ezac plochy. Je to zpsobeno
tm, e dlka drhy svazku od laserovho
zdroje do msta ezu je odlin pro rzn
msta ezn plochy a rozbhavost svazku se
tak mn i vstupn prmr svazku do ezn
hlavy. Toto me bt patrn zejmna u ezacch stroj s velkou pracovn plochou.
U kvalitnj systm je tento nedostatek
korigovn dynamickou optikou.
Dal monost je uloen laserovho zdroje

Obrzek 3: ezac systm H-Type od firmy SEI

technika

pmo na X-Y veden, kdy se pohybuje cel

laser a svazek je do ezac hlavy piveden
pouze jedinm zrcadlem. Vhodou tohoto
een je konstantn vzdlenost od
laserovho zdroje do msta ezu m je zajitna identick kvalita ezu po cel pracovn
ploe. Nevhodou je hor dynamika
systmu, protoe je nutn pohybovat celm
laserovm zdrojem s relativn velkou
hmotnost a tak jsou vy nroky na nosnost
X-Y stolu.
Na podobnm principu je zaloena i tet

Obrzek 2: Systm Contilas pro ezn air-bag

vyuvajc technologii remote cutting
a cutting on the fly s 2kW CO2 laserem Dc020

monost - statick uloen laseru i laserov

hlavy. V tomto ppad se pohybuje deskou
ezanho materilu kter je uloena na CNC
zenm X-Y stole. Kvalita ezu po cel
pracovn ploe je opt stejn, nevhodou je
velk zstavbov plocha stroje.
Posledn a nejprogresivnj metoda je tzv.
remote cutting (vzdlen ezn), kdy je laserov svazek piveden z laserovho zdroje na
zrcadla rozmtac hlavy. Tato zrcadla jsou
uloena na galvo-motorech a pomoc jejich
rotace se vychyluje svazek pes fokusan
oku v ose X-Y. ezn plocha je omezena
velikost fokusan oky a standardn bv
500x500mm. Vzdlenost rozmtac hlavy od
ezanho materilu je i nkolik stovek mm
proto nzev remote cutting. Rozen pracovn plochy se e uloenm rozmtac
hlavy na X-Y linern veden. Velkou
vhodou tohoto typu ezn je mnohem

technika
vy produktivita a rychlost v porovnn
s ostatnmi metodami. Produktivita me
bt jet zvena ve spojen s metodou tzv.
cutting on the fly (ezn za pohybu) (viz.
obrzek 2), kdy se ee pmo pohybujc se
ps materilu (pohyb eznho bodu je SW
korigovn dle aktuln rychlosti materilu
pod rozmtac hlavou). Tato metoda v souasn dob hojn nahrazuje vcevrstv ezn ltky pro air-bagy v automobilovm
prmyslu. Nevhodou je omezen v ezanch tloukch a u nkterch materil
vt opal ezan hrany, protoe u remote
cuttingu nelze pout asistenn plyn vhnn do ezn spry.
Mezi nejastji laserem ezan nekovov
materily pat plasty, pry, guma, peklika,
devo, korek, papr, kevlar atd.. Tlouka zpracovvanho materilu me bt od nejtench materil 0,1 mm a po desky tlouky
50 mm v zvislosti na optickm vkonu laseru a nastavench parametrech ezn
(rychlost ezu, zrychlen X-Y os, vkon a frekvence laseru, ).
Pouvan CO2 laserov zdroje
Pro ely ezn ve zmnnch materil
jsou nejastji pouvny tzv. sealed off RF
CO2 lasery s radio-frekvennm buzenm.
Sealed off CO2 lasery maj hermeticky uzaven rezontor se sms aktivnch plyn.

Mezi nejvznamnj svtov vrobce tchto zdroj pat firmy Coherent, Rofin nebo
Synrad. Tyto lasery vynikaj vysokou
spolehlivost, dlouhou ivotnost a nzkmi
provoznmi nklady.
Alternativn se jet stle pouvaj CO2
lasery s rezontorem v podob sklenn trubice s buzenm pomoc elektrickho
vboje, kter jsou levnj, ale maj
vrazn ni ivotnost. Lasery
s tmito sklennmi trubicemi
asto pouvaj asijsk firmy
vyrbjc laserov plottery.
Pklady ezacch systmu
Mezi pedn svtov vrobce prmyslovch ezacch laserovch
systm pro ezn pevn
nekovovch materil pat firma SEI
se sdlem v Italskm Bergamu
(www.seispa.com). Mezi jejich nejproduktivnj systmy pat stroje H-Type
a Mercury. H-Type (viz. obrzek 3) m
pracovn plochu 1 000 x 700 mm, pro zen
jsou pouity servo pohony s maximlnm
zrychlenm 8 g a rychlost a 4 m/s. H - Type je
osazovn laserovmi zdroji o vkonu 115W
nebo 230 W. Jedn se o stroj s vysokou
dynamikou uren pro hromadnou i malosriovou vrobu navren pro 3 smnn provoz 7 dn v tdnu.

Systm Mercury (viz. obrzek 4) je osazen

linernm motory, kter poskytuj nejlep
monou dynamiku a pesnost v cel ezn ploe. Rozmry pracovn ploch jsou
1250 x 1 300 mm a 2 000 x 3 000 mm.

Obrzek 4: ezac systm Merkury 609 od firmy SEI

Optick vkon laserovch zdroj na stroji

Mercury se pohybuje od 230 W do 1 500 W.
S vkonem od 350 W lze ji s tmto systmem
ezat i tenk kovov materily.
Z ve uvedenho vyplv, e v ppad
poteby dlen nekovovch materil laserem jsou CO2 lasery stle velmi dleitou
technologi.
LAO prmyslov systmy s.r.o.
Ing. Vclav Krejzlk

Cloud sluby pre M2M komunikciu

Komunikcia nemus nutne prebieha iba medzi
umi. Komunikcia medzi zariadeniami (M2M) je
oblas, v ktorej sa predpoklad rapdny rast. Prinesie
vznamn nrast v objeme dnench 5,3 mld.
uvateov mobilnch sluieb, kede si podniky
zanaj uvedomova vhody M2M komunikcie
v mobilnej sieti.

ktorch by M2M prepojenie mohlo by uiton. Zaha to vetky

produkty so softvrom, ktor je mon ahko aktualizova v prpade
pripojenia tchto produktov na mobiln sie, pokrauje Furustam.

Pre podporu tohto vvoja spa Ericsson (NASDAQ:ERIC) svoju

Device Connection Platform (Platforma na prepojenie zariaden) na
Svetovom mobilnom kongrese v Barcelone. Slubu ponkne
telekomunikanm opertorom na celom svete, ktor potom
nastavia M2M sluby it na mieru pre svojich podnikovch
zkaznkov. Platforma prichdza na trh v biznis modeli Software
ako sluba, ponkajc opertorom vhody, ako naprklad nzke
poiaton investcie do technolgie a rchly nstup na trh.
Oakvame svet s 50 miliardami pripojench zariaden v roku
2020, kde vetko, o m itok z pripojenia, pripojen bude, hovor
Magnus Furustam, viceprezident a riadite Core & IMS spolonosti
Ericsson. Aby sme to dosiahli, Ericsson spolupracuje
s telekomunikanmi opertormi, s vybranmi firmami
z odvetvia a almi hrmi v rmci hodnotovho reazca M2M,
a to vetko s cieom vytvori vo svete najlepiu, inovatvnu
technolgiu a trvalo udraten biznis rieenia.
Mobiln pripojenie sa u vyuva naprklad v inteligentnch
meracch zariadeniach a pri manamente vozovch parkov.
V budcnosti urite uvidme mnostvo zaujmavch rieen, pri

Device Connection Platform umouje vytvori na mieru it

pripojenie a cenov plny za M2M sluby.
Ericsson poskytuje kompletn sluby, ktor opertor me
prispsobi potrebm svojho podnikovho zkaznka, vrtane
samoobslunho rozhrania, flexibilnch plnov fakturcie,
tovania a pripjania zariaden v sieti. Kee M2M aplikcie
doku komunikova s pouitm akhokovek IP protokolu, je tu
monos prstupu k nim a nslednho zdieania dt cez internet.
Navye, zkaznk opertora bude mc v relnom ase realizova
manament predplatiteov a zariaden.
Karel Kapinus
25

technika

Vysokovkonov sac bager vo vyhotoven ADR

Priemyseln vysva - vysoko vkonov sac bager vo vyhotoven ADR, je vhodn na odsvanie,
manipulciu a prepravu nebezpench ltok a priemyselnch odpadov. Kontrukcia
zariadenia umouje nielen odsatie, prepravu, ale aj vtlak bezpenm a ekologickm
spsobom aj najnebezpenejch ltok. Zariadenie je vyroben z nehrdzavejcej ocele,
take nie nchyln na pokodenie prepravovanmi ltkami. Zariadenie je umiestnen na
mobilnom podvozku nkladnho automobilu, take me vykonva aj prepravu ltok na
vek vzdialenosti.
Preprava nebezpench odpadov od miesta ich vzniku do
zariadenia na zhodnocovanie alebo recyklciu i znekodovanie
upravuje najm 7 a 20 zkona . 223/2001 Z.z. o odpadoch
a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch
predpisov (409/2006 Z.z. pln znenie zkona o odpadoch).
V zkone o odpadoch 2 bod . 5 je jednoznane definovan, e
nakladanie s odpadmi je zber, preprava a znekodovanie
odpadov vrtane starostlivosti o miesto znekodovania.
Kad je povinn naklada s odpadmi alebo zaobchdza s nimi
v slade s tmto zkonom. Ten, komu vyplvaj z rozhodnutia
alebo povolenia vydanho na zklade tohto zkona povinnosti, je
povinn naklada s odpadmi alebo inak s nimi zaobchdza aj
v slade s tmto rozhodnutm alebo povolenm. Pri nakladan
s odpadmi alebo inom zaobchdzan s nimi je kad povinn
chrni zdravie ud a ivotn prostredie.
Kontrukcia vysoko vkonovho sacieho zariadenia - bagra vo
vyhotoven ADR
Zariadenie je mobiln a je uloen na podvozku nkladnho
automobilu (obr. 1). Vozidlo je uren na such a mokr sanie ako aj

na prepravu a vyfukovanie kvapalnch, prkovch, pastznych,

polotuhch ltok ako aj granultov vo vyhotoven ADR. Sac bager
je vysoko vkonn mobiln priemyseln vysva, ktor saje kaly,
sypk a pran hmoty, tie uhon prach. V stavebnctve sacie bagre
vyaia zeminu z vkopu alebo pneumaticky nafkaj sypk
stavebn hmoty do cieovho umiestnenia v zvode i na stavbe.

Obr. 1 Principilna schma sacieho bagra

Nae strojn vybavenie umouje prepravova nebezpen odpad

poda nasledovnch tried odpadov: 3, 4.1, 5.1, 6.1, 6.2, 8 a 9 (obr. 2).
Konkrtny a podrobn zoznam prepravovanch odpadov pre
vozidlo triedy ADR je:
Nae strojn vybavenie umouje prepravova nebezpen odpad
poda nasledovnch tried odpadov: 3, 4.1, 5.1, 6.1, 6.2, 8 a 9 (obr. 2).
Konkrtny a podrobn zoznam prepravovanch odpadov pre
vozidlo triedy ADR:
. 3 Horav kvapaln ltky,
. 4.1 Horav pevn ltky
. 5.1 Okysliovacie ltky
. 6.1 Jedovat ltky
. 6.2 Infekn ltky
. 8 ierav ltky
. 9 In nebezpen ltky a predmety

Obr. 2 Piktogramy nebezpench ltok poda kategri

Odsvanie materilov sacm bagrom

Sacie zariadenie je vybaven vysoko vkonovou vvevou, ktor je
schopn pri absoltnom podtlaku 1 bar odsa rzne materily,
dokonca aj granult s priemerom a do 100 mm, ktor prejde sacou
hadicou. Samozrejme, zvis od hustoty odsvanho materilu,
26

technika
resp. od mernej hmotnosti i viskozity danho materilu.
Vzhadom na dan vkon vvevy (480 kW) je schopn odsva
neistoty z hbky a 50 m. Sac vkon je a 10 000 m3/hod. Schma
princpu odsvania je na obr. 3.

jca cestn dopravu nebezpench vec, prp. ich balenie, plnenie,

nakldku, vykldku vymenovanho jednho, alebo viacerch bezpenostnch poradcov (okrem vnimiek stanovench v bode
1.1.3.1 ADR). lohou bezpenostnch poradcov je pomha pri
zabraovan monho vzniku nebezpeenstiev pri balen, nakldke, vykldke a doprave nebezpench vec, ktor by mohli ohrozi
a pokodi zdravie ud, majetok a ivotn prostredie.
ADR dohoda neplat pri preprave nebezpench vec po ceste len
pre vnimky stanoven v bode 1.1.3.1 ADR dohody (napr. preprava horavch kvapaln skromnmi osobami do 60 litrov na obal
s max. mnostvom do 240 litrov na dopravn jednotku).
Zodpovednou osobou je vdy odosielate nebezpenej veci. Cel
proces ale zvyajne zana u vrobcu nebezpenej veci, ktor takto povinnos m (nakoko je on zvyajne prvm odosielateom).
Pri chemickch ltkach a zmesiach m prve on povinnos spracova tzv. kartu bezpenostnch dajov (KB), z ktorej sa dozvieme
i je tovar klasifikovan ako ADR nebezpen (bod 14 KB).
Na to aby vozidlo spalo tandardy ADR mus by vyhotoven
z kvalitnch materilov - odolvajcim nebezpenm prepravo-

Obr. 3 Principilna schma odsvania sacm bagrom

Vtlak materilov sacm bagrom

Zariadenie je tie schopn odsat materily vytlai z prepravovanej cisterny (objem a 12 m3 = 12 000 litrov) do vekch
vok. Op zvis od druhu vytlanho materilu. Niektor
prkov materily (cement, vpno, nplne uhlkovch filtrov,

Obr. 5 Nadstavba sacieho bagra vrtane cisterny je vyroben z nerezovej ocele.

vanm materilom. Preto je konkrtne vozidlo vyroben komplet

z nehrdzavejcej ocele (obr. 5), ktor vemi dobre odolva rznym
chemickm ltkam.
Obr. 4 Principilna schma vtlaku materilu sacm bagrom

koln a reaktorov) mono vytlai aj do vky 100 m. Principilna

schma innosti zariadenia pri vtlaku a smer pohybu tlakovho
vzduchu je na obr. 4.
Preprava nebezpench odpadov
Na prepravu nebezpench materilov a odpadov mus
by vozidlo prispsoben na takto kon. Mus by kontrukne vyhotoven tak, aby spalo zkonn predpisy.
tandardom, ktor charakterizuje poiadavky na takto vozidl je
predpis ADR.
o je to ADR?
Je to Eurpska dohoda o medzinrodnej cestnej preprave nebezpench vec. Bola uzavret 30. septembra 1957 v eneve
pod gesciou Eurpskej hospodrskej komisie pri Organizcii
spojench nrodov a svoju innos nadobudla 29. janura
1968. Na naom zem je inn od 17.8.1986 (vydan v zbierke
pod .64/1987 Zb.). Dohoda ADR plat aj pri vntrottnej preprave v SR aj R. ADR dohoda plat pre vetkch astnkov prepravy,
t.j. odosielatea, dopravcu a prjemcu, ako aj pre inch zastnench (napr. nakladajcu, baliacu, plniacu organizciu, prevdzkovatea cisternovho kontajnera a pod.). Okrem inho organizcia, ktor je astnkom ADR prepravy mus ma bezpenostnho poradcu. Od 1. 1.2003 mus ma kad organizcia vykonva-

Sac bager je zariadenie, ktor pomha vrazne etri ivotn

a pracovn prostredie. Veakrt s prce, napr. na odsvan ahko
odparujcich sa ltok, ako rzne ropn produkty, vykonvan
manulne s pouitm primitvnych pracovnch nstrojov, alo s
lopata, vedro a , lano a nzko kvalifikovan pracovn sila, ktor
veakrt nie je informovan o nebezpeenstve a rizikch pri vkone prc. Vkon prc je veakrt organizovan stochasticky

Obr. 6 Neodborn manipulcia s nebezpenmi ltkami zaauje ivotn prostredie.

27

technika
a nekoncepne a obsluha je vystavovan psobeniu nebezpench ltok. Nehovoriac o kvalite ivotnho prostredia, kde sa do
ovzduia dostvaj rzne exhlaty (obr. 6). Naproti tomu odborne
prce vykonvan priemyselnm vysvaom, ktor maj uzatvoren pracovn priestor a osoba vykonvajca obsluhu neprichdza
do kontaktu s nebezpenm odpadom (obr. 7).

ablny SMT ahko a rchlo ...

Kad vrobca elektroniky, ktor vyrba na doskch
s technolgiou SMT sa as od asu stretne s problmom expresnej vroby ablny pre osadenie jednej
DPS alebo pre urchlen vrobu malej srie. Na trhu
je nenron a spoahliv technolgia na vrobu
takejto ablny doma v ase do 30 mint.
Zkladom je spen a populrny dvkovac robot F4200N. Doke
opracova plochu 200 x 200 mm s vysokou presnosou polohovania 0,02 mm v kadej osi. Vhodnou pravou pracovnho stolka,
doplnenm o vysokorchlostn vtaku a originlny software pre
pota, vznikne poloprofesionlne vtacie pracovisko. Robot je
samozrejme aj naalej pouiten na dvkovanie, manipulciu alebo
in vyuitie.
Postup prce
Z nvrhovho CAD systmu vygenerujeme gerber dta pre vrobu
SMT ablny (d sa poui aj sbor pre vrobu masky s pravami).
Sbor natiahneme do programu G2D a v grafickom rozhran nastavme zmenu jednotlivch D-kdov zodpovedajcim rozmerom vrtka. Podlhovast plky meme nahradi skupinou dier. Upneme do
vtaky prslun vrtk, nastavme sprvnu poiaton polohu v
osiach X, Y a Z a spustme vtanie. Pri prechode na in vrtk, ns program vyzve na vmenu a nastavenie osi Z. Takmto spsobom
pokraujeme pre vetky pouit vrtky. Zahlbovanie dier nie je
potrebn, ak sa vtan flia upne medzi dve tenk dosky sololitu.
Samozrejme konenm miestom na uloenie nebezpenho odpadu je skldka nebezpenho odpadu, ktor spa poadovan kritria na tento el.
Zverom treba poznamena, e u aj na Slovensku existuje modern technika spajca nron bezpenostn a ekologick tandardy vyhovujce medzinrodnm normm a predpisom. Treba len
dfa, e njde uplatnenie aj v naich podmienkach a e najvm
problmom nebude akceptovaie ceny prce v porovnan s runm
a nebezpenm spsobom manipulcie s nebezpenmi ltkami.
Sac bager je vybaven postrannmi zsobnkmi istej vody
a tie vkonnm vysokotlakovm erpadlom URACA KD 606-G na
istenie potrub a kanalizci s dkou tlakovej hadice L = 80 bm,
a taktie striekacou pitoou na istenie odsatch ndr, achiet,
deklov a poklopov, ako aj samotnej cisterny vozidla.
Dr. Ing. Zdenko Krajn,
AQUACLEAN, s.r.o. Bratislava,
aquaclean@netax.sk,
www.aquaclean.sk,
tel.: 0905 70 8171,
tel./fax.: 02-52 495 312,
tel.: 02-52 444 938,
28

Na vrobu abln sa pouvaj PVC flie s hrbkou 0,15 a 0,20 mm.

Vzhadom na to, e sa tvorcov plky v tomto prpade nahrdzaj
krunicou vpsanou, celkov objem pasty zodpoved laserom vyrezvanej ablne s hrbkou 0,12 0,15 mm.
Pracovisko pracuje u viac ako dva roky v oddelen SMT vroby. DPS
osaden do pasty s vtanmi ablnami s na rovni profesionlnej
vroby. Minimlne obmedzenia ako s minimlne pouiten priemery vrtkov, alebo maximlny rozmer ablny s bohato vyven
rchlosou vroby a presnosou abln za minimlnu cenu.
Ing. Jn Hreko

elektrotechnika

EXTECH INSTRUMENTS
Synonymum pikovej meracej techniky
Firma EXTECH Instruments so sdlom v ameickom WALTHAM, zaloen v r. 1970, vyrba
vysokokvalitn prstroje na meranie elektricch a neelektrickch velin. Vrobn program
firmy sa len do 24 kategri, priom kad z nich obsahuje viacero modelov od
jednoduchch, a po vysoko sofistikovan.

V roku 2007 sa firma stala dcrskou spolonosou fy. FLIR, svetovho ldra v infraervenej technike. Zo spoluprce vznikol rad
vynikajcich a asto nekonvennch meracch prstrojov.

Prstroj meria naptie, prd /True RMS/,

odpor, kapacitu a teplotu pomocou termolnku K. Podsvieten hlavn displej
s bargrafom je 5 miestny. Softvr je kompatibiln s WINDOWS.

Priemyseln multimeter s IR teplomerom

Ex570 je presn, preczny
prstroj (0,06 %) s vekm
5-miestnym podsvietenm LCD displejom vrtane bargrafu. Meria naptie, prd, odpor a kapacitu.
Na meranie teploty sli
termolnok typu K a na
bezkontaktn meranie IR
teplomer s laserovm
zameriavanm. IR teplomer je vemi vhodn pri
rchlej lokalizcii prehriaEx570
tch elektrickch systmov, motorov, resp. na kontrolu teploty
potrub, vhrevnch telies a inch technologickch ast.
Multimeter je vybaven testerom did a
priechodnosti, funkciami HOLD, PEAK,
AVERAGE a pamou na tri merania. Na prstroj poskytuje vrobca zruku tri roky.

Klieov multimeter s IR teplomerom

Ke vestrann klieov multimeter, tak
potom urite EX623!
Vynikajci pomocnk,
ktor vyhovie takmer
vo vetkom. Meria
striedav i jednosmern prd, naptie (True
RMS), odpor, frekvenciu a rku impulzov.
Kapacitu motorovch
kondenztorov meria
a do 40 000 uF. Je vybaven tlaidlami Data
Hold a Peak Hold na
EX623
meranie nbehovho
prdu elektromotorov. Okrem toho m
dva vstupy pre termolnky typu K, o
umouje meranie teplt T1,T2 a T1 T2.
Zabudovan je tie IR teplomer s laserovm zameriavanm a bezdotykov detektor prtomnosti striedavho naptia. K prstroju je mon dokpi meracie kliete s
termolnkami na meranie teploty na
potrubiach.

Multimeter so zznamnkom a bezdrtovm USB rozhranm

Ex542 je presn
priemyseln multimeter (0,06 %)
s krytm IP67. M
zabudovan zznamnk na 9 999
meran s nastavitenm intervalom 1 a
255 s. Je vybaven
bezdrtovm USB
rozhranm (433MHz) s dosahom
10 metrov. Prenos
dajov do PC me
by v reime online
alebo v sbore, po
Ex542
ukonen meran.
30

Meracie kliete TP200/TP400

Umouj bezproblmov termolnkov
meranie teploty
na potrubiach
6,35 a 38 mm,
bez pouitia
upevovacch
psikov. Kliete
s osaden termolnkom
typu K a mono
TP200
ich poui
s ubovonm
multimetrom alebo teplomerom so zod-

povedajcim vstupom. Model TP200 meria

v rozsahu -20 a +93 C, model TP400 meria
v rozsahu -20 a +232 C.

42275

Zznamnk teploty a relatvnej vlhkosti

Mal, ale uniktny je zznamnk 42275,
ktor sli na autonmne monitorovanie
a zznam teploty a relatvnej vlhkosti
v uzavretch priestoroch, napr. v prepravnch kontajneroch, skladoch, sklenkoch, mzech, atd.
Umouje zznam 16 000 meran 8 000
pre teplotu a 8 000 pre relatvnu vlhkos. Je
vybaven hodinami relneho asu a dtumu. Interval zznamu mono nastavi v rozmedz 1s a 2 hod, vrtane alarmu, ktor
indikuje prekroenie nastavenej hodnoty
min/max. Doba zznamu je limitovan kvalitou pouitej Li batrie, ale predpoklad sa
zhruba 1 rok. tart zznamu me by
okamit, oneskoren, alebo spusten
pomocou magnetickho poa. Sasou
prstroja je dokovacia stanica s rozhranm
RS232 a software. Vha kompletnho zariadenia je 254 g, romery 124 x 95 x 51mm.
Infraerven teplomer s alarmom
Model 42509 je mimoriadne praktick, rchly, cenovo vhodn,
a preto znane obben v technickej praxi. Meria teplotu v rozsahu - 20 a +510 C .
Optick pomer je
12:1, presnos 1 %, rozlenie 0,1 %, doba odozvy 150 ms.
42509

Emisivita je nastaviten v rozsahu 0,1 1.

Funkcia MAX umouje zaznamena piky pri rchlo sa meniacej teplote. Prstroj
m nastaviten alarm pri prekroen max.
alebo min. teploty. T je indikovan zmenou pozadia displeja z modrej na erven
a navye zvukovm znamenm. Dvojit
laserov zameriava je samozrejmosou.
Bezdotykov detektor naptia s IR
teplomerom

DV40

DV40 je patentovan bezdotykov

detektor striedavho naptia 50 a
1 000 V, kombinovan s infraervenm
teplomerom -30 a +230 C , v puzdre vekosti pera. Optick pomer teplomera je
1:1, rozlenie 0,1 C, emisivita 0,95.
Prstroj m automatick vypnanie
a upozorn na slab batriu. Vi len 42 g
a je idelnou pomckou pre vetkch
technikov a drbrov.
BR200 / BR250 - Endoskopy

BR200 / BR250

Endoskopy s zariadenia na vizulne prehliadanie ako prstupnch miest, napr.

vntra dutn a potrub, objektov za
rohom atd. Pozostvaj z kamery na flexibilnom ramene, zkladne a z displeja
TFT LCD 3,5, s rozlenm 320 x 240 bodov.
Displej je oddeliteln od zkladne a je pouiten v okruhu 10m od nej. Kamera je
doplnen vkonnmi LED didami, na
osvetlenie sledovanho priestoru. Oba
modely sa lia len priemerom kamery,
17 mm, resp. 9 mm. Prstroj umouje online sledovanie a zhotovovanie fotografi,
i videozznamu.
Pamovm mdiom je SD karta 16 GB.
Videoskopy radu HDV600

Videoskopy EXTECH radu HDV600 vznikli

alm vvojom endoskopov a momentlne predstavuj absoltnu svetov piku v tejto oblasti.
Videoskop pozostva z kamery, zkladne
a monitora s farebnou obrazovkou 7,5.
Kamera s priemerom 6 mm je umiestnen na flexibilnom ramene s dkou 1 m
a mono ju diakovo nata a o 320 . Na
osvetlenie snmanho priestoru slia
4 vkonn LED didy. Prenos obrazu do
monitora me by drtov alebo bezdrtov do okruhu 30 m. Prstroj umouje online sledovanie, zhotovenie a
14 600 fotografi na SD kartu, alebo videozznam vrtane zvukovho doprovodu,
do dky 4 hodn. Cez video vstup
mono zariadenie prepoji s potaom.
Videoskopy HDV60 maj krytie IP67
a monitor je odoln voi pdu z vky 2 m.
Presn RLC meter
Je uren na merani e a t ri ed e nie
pasvnych siastok RLC. Pri trieden mono zada
horn a doln hranicu v abs. hodnotch, alebo percentulne. Prstroj
registruje min.
max. a stredn
hodnotu meran.
Komunikcia s PC
380193
sa deje prostrednctvom zbernice RS232. V cene prstroja
je software, kompatibiln s WINDOWS
95/98/NT/200/XP .
Mera parametrov prostredia
Meria teplotu, relatvnu vlhkos, prdenie vzduchu
a intenzitu osvetlenia. Navye k nemu
mono pripoji termolnok typu K. Je
vybaven pamami MAX/MIN
a DATA HOLD. slice na displeji sa
automaticky obrtia poda reimu
pouitia.
Napjan je z 9 V
batrie a vi 160 g.
45170
V lnku s k vine prstrojov uveden
len zkladn informatvne daje.
Podrobn parametre, katalgov listy
a manuly mono njs na:

HDV640W

www.extechinstruments.eu
www.mikrona.sk

31

technika

Termografick kamery testo

s technolgiou SuperResolution
Testo AG je jednm zo svetovch ldrov vo vrobe prenosnch a stacionrnych
meracch prstrojov. Ponka rieenia pre najrozlinejie oblasti pouitia, okrem inho
pre techniku merania klmy a ivotnho prostredia, pre priemyseln aplikcie,
meranie emisi, monitorovanie kvality potravn, i etrenie energi v stavebnctve a
inch odvetviach.
Testo m v ponuke u 3. generciu termografickch kamier s oznaenm testo 875/876/881 a testo 882.
Vrobca neustle prina pokrokov inovcie, ktor udvaj tandardy v odbore termografie a tm ponka ete vyiu prdavn hodnotu pre zkaznkov.

Najnovie vylepenia kamier testo mono charakterizova tmito

novmi vlastnosami:

SuperResolution zvenie rozlenia pre vetky Testo termovzne kamery: 4 x viac meracch bodov.

Jedinen reim merania vlhkosti zobrazuje hodnoty vlhkosti

na povrchu meranho objektu priamo na displeji.

Solrny reim umouje zaznamena na kad termogram aj

intenzitu slnenho iarenia o podstatne uahuje prcu pri
analze a vyhodnoten termogramov s PC programom.

Optimalizovan galria obrzkov v kamere.

Testo uvdza na trh nov technolgiu SuperResolution, ktor prezentuje podstatn zlepenie kvality obrazu pre vetky termografick kamery testo. S touto technolgiou vyuvajcou metdy a algoritmy rozpoznvania sa podstatne zvyuje rozlenie termogramov:
4 nsobne stpne poet meracch bodov a efektvne bude dvakrt
vyie rozlenie, kad termogram zobrazuje podstatne viac detailov a to znamen viu spoahlivos pri termografickom meran.
Patentovan Testo technolgia SuperResolution, vyuva dve
dobre znme rozpoznvacie metdy.
Po prv, do pamti sa ulo sekvencia niekokch obrazov zaznamenanch v krtkom ase po sebe. Na zklade vpotov z tchto
sekvennch obrazov sa vypota vsledn obraz s vym rozlenm. Tto metda vyuva skutonos, e kad lovek sa pohybuje a
aj minimlne pohyby poas snmania termogramu postauj na
zosnmanie niekokch obrazov s minimlnymi ofsetmi navzjom.
pecilny algoritmus firmy Testo vyuva alie informcie a zaznamenan daje z termogramov na zhotovenie vslednho termo32

gramu meranho objektu s vysokm rozlenm.

Po druh, kvalita obrazu je vylepen na zklade detailnch vedomost charakteristiky pouitej infraervenej optiky. To sa dosiahne
optimalizciou zobrazovacch schopnost optiky vpotom. Tento
postup pomohol, napr. aj podstatnmu zveniu rozlenia znmeho Hubblovho vesmrneho teleskopu.
Testo technolgia SuperResolution nie je jednoduch metda
interpolcie, kde sa umelo dopotavaj stredn hodnoty medzi
meranmi bodmi bez zskania alch informci.
S pomocou SuperResolution s zmeran skuton hodnoty, ktor
s porovnvan a pouit vo vpote na zvenie rozlenia porovnatenho s detektormi vyieho rozlenia. Teda, napr. termogram
s rozlenm 160 x 120 bodov dosiahne rozlenie 320 x 240 bodov a
termogram s rozlenm 320 x 240 bodov dostane rozlenie 640 x
480 bodov. Tak sa geometrick rozlenie termogramu vaka technolgii SuperResolution efektvne zdvojnsob.
Technolgia SuperResolution sa aplikuje na vetky termografick

Obr. 1 Postup testo technolgie SuperResolution pre zvenie rozlenia

kamery Testo od 1. 10. 2011. Do modelov kamier 875, testo 876,

testo 881 a testo 882 kpench pred tmto dtumom sa d technolgia SuperResolution aktivova jednoducho rozrenm pomocou
programu IRSoft samotnm uvateom.
Technolgia SuperResolution je jedinen vo svojej kategrii a znamen zvenie rozlenia kamery o jednu triedu!

Zvenie rozlenia kamery testo 765/876/881 s technolgiou SR

z pvodnch 160 x 120 bodov na 320 x 240 bodov.

Zvenie rozlenia kamery testo 882 s technolgiou SR

z pvodnch 320 x 240 bodov na 640 x 480 bodov.
Obr. 2 Vsledky zvenia rozlenia technolgiou SuperResolution

technika
Druhou jedinenou funkciou, ktor je v termografickch kamerch
vylepen, je monos detegova rozloenie povrchovej relatvnej
vlhkosti na meranom objekte. Vlhkos v interiroch asto vedie
k irokmu okruhu problmov. trukturlne poruchy a neprimeran sprvanie uvateov mu vies k vzniku plesni. Vedeck
tdie ukazuj, e na rast plesn je potrebn relatvna vlhkos asi
80 % r.v. Plesne Xerophilic fungi rast dokonca od asi 65 % r.v.
Termografick kamery testo uahia monitorovanie vetkch
potencilnych zdrojov rizk, pretoe doku vypota hodnotu relatvnej vlhkosti v kadom bode merania. Vyuij na to externe zisten teplotu okolia a relatvnu vlhkos vzduchu, ako aj z meranie povrchovej teploty miest s rizikom rastu plesn, akmi s stropy, kty,
at. A na displeji kamery sa okamite detegujete to, o oko nevid.
Testo vyuva na vyznaenie relatvne povrchovej vlhkosti farby
semafora: Miesta bez ohrozenia rastu plesn s relatvnou povrchovou vlhkosou < 65 % r.v. s oznaen zelenou farbou. V rozsahu
relatvnej povrchovej vlhkosti > 65 % r.v. < 80 % r.v. s ltou farbou
oznaen povrchy s rizikom monho rastu niektorch plesn.
Miesta s vlhkosou > 80 % r.v. s oznaen ervenou a zobrazuj
povrchy, kde by mohli rs takmer vetky typy plesn. S pomocou
novej vlhkostnej funkcie je mono priamo na displeji kamery vidie
stupnicu vlhkosti. Pary v interiri a plesne nebud ma viac ancu.
Postauje jeden pohad, aby ste vedeli posdi skutkov stav.
Nepotrebujete u viac asu na spracovanie a zloit vpoet hodnt vlhkosti alebo na ich popsanie.
Ako sa aktivuje vlhkostn reim merania? Po vbere funkcie v menu
kamery sa manulne zadaj parameter okolia a vloen hodnoty sa
potvrdia:

Simulcia vlhkosti
S vyuitm vyhodnocovacieho programu Testo IRSoft je mon zrealizova aj simulciu povrchovej vlhkosti na vetkch termogramoch z kamier testo. Postauje v programe zada funkciu zobrazenia vlhkosti a zmeni poadovan parametre teploty a relatvnej vlhkosti okolia. Na termograme sa okamite zobraz rozloenie relatvnej povrchovej vlhkosti a uvate m monos posdi podmienky
okolia, ktor u mu vies k riziku rastu plesn.

Obr. 5 Simulcia vlhkostnch pomerov na termogramoch testo pomocou

IRSoft

Pomocou termografickch kamier testo mono rchlo diagnostikova poruchy poas prevdzky fotovoltickch systmov, ktor mu
spsobi vrazn zmeny teplt, ako napr.: skrat v solrnych lnkoch, zneistenie lnkov a panelov, vniknutie vlhkosti, trhliny
v lnkoch alebo v skle panelov, poruchy spojov medzi vodivmi
prepojkami solrnych lnkov, pokoden bypass didy, nepripojen moduly a moduly v prevdzke naprzdno, prpadne moduly
s neprispsobenm, t.j. pokles vkonu z dvodu rozdielnych vkonovch parametrov jednotlivch modulov.
Na zaistenie dostatonho teplotnho kontrastu poas kontroly
solrnych lnkov v terne by mala by intenzita slnenho iarenia
aspo 500 W/m2 a vyia. Na dosiahnutie maximlnych vsledkov
je odporan optimlna hodnota intenzity slnenho iarenia
700 W/m2.
Tretm vylepenm kamier testo je funkcia solrny reim. Prve
v tomto reime mono do kamery zada externe zmeran hodnoty
intenzity slnenho iarenia a uloi ich spolu s kadm termogramom.

Obr.3 Vlhkostn reim zobrazenia v termografickch kamerch testo

Navye ku termografickm kamerm testo 881 a testo 882 mono

pripoji bezdrtovo rdiov vlhkostn sondy testo na prenos parametrov okolia do kamery. U nie je potrebn run zadvanie tchto meranch parametrov a nepretrit prenos dajov zaruuje jednoduch a spoahlivej vpoet hodnt vlhkosti.

Obr. 4 Rdiov vlhkostn sondy komunikuj bezdrtovo

s kamerami testo pri prenose parametrov okolia.

Obr. 6 Zadvanie intenzity slnenho iarenia v reime Solar mode do kamier

testo

Prednosou tohto rieenia je, e technik diagnostiky FTV sa nemus

obva straty dajov a termogramy s ulonou veliinou s k dispozcii aj pri analze termogramov vo vyhodnocovacom programe
IRSoft.
Uvatelia kamier testo ocenia aj alie vylepenie optimalizciu
prezerania galrie termogramo na displeji kamery. Termografick
kamery testo ukladaj okrem termogramov do pamti aj digitlnu
fotografiu. Pri prezeran termogramov na mieste merania sa na
displeji kamery zobraz termogram a fotografia v reime PIP
(Picture in Picture). Nov funkcia ponka zobrazenie samotnch ter-

technika
mogramov, a tak sa daj lepie realizova ich analzy, napr. dvojbodov merania teplt alebo njdenie najteplejieho/najchladnejieho bodu i Max/Min vo vybranej zne v termograme na displeji.

a pomha pri lepej lokalizcii miest poruchy. Jednoduchm nastavenm niekokch identickch bodov na konvennej digitlnej fotografii a termograme meranho objektu sa d realizova presn prelnanie. Aj ke s scny meranho objektu snman z rozlinch
vzdialenosti je prelnanie bez problmov a uke sa vo vslednom
obraze. Takto je mon njs miesta s kritickmi teplotami priamo v
fotografii meranho objektu.

Obr. 7 Optimalizcia prezerania termogramov na displeji kamier testo

Pri vbere termovznej kamery testo na kadodenn prcu sa me

vychdza z porovnania. Je tie potrebn pamta na najmeniu
zaostrovaciu vzdialenos objektvu a z toho vyplvajce IFOV ( teda
najmen priemer meranho povrchu na jeden bod snmaa kamery). Testo m objektvy, ktor umouj zaostrova u od 10 cm,
a preto doke snma plochu s priemerom 1 mm na jeden bod snmaa. S funkciou Super resolution dokonca od 0,6 mm na jeden snmac bod!

Obr. 8 Funkcia prelnania TwinPix

Oblasti pouitia termovznych kamier testo 875 a testo 882

Termografick kamery testo s novmi vylepeniami ponkaj podstatne vyiu kvalitu a komfort na kadodenn pouitie vo vetkch
aplikcich, napr. pri:
h
monitorovan rozvodov vykurovania a vody,
h
detekcii stavebnch porch a pri kontrole kvality vyhotovenia
stavieb,
h
analze pla budov a pri rozsiahlom energetickom poradenstve,
h
efektvnej prevencii vzniku plesn,
h
pravidelnej drbe elektrickch a mechanickch zariaden,
h
zaisten vyej spoahlivosti, istoty a monitorovan vroby,
h
innej analze prehrievania obvodov plonch spojov,
h
rchlej a jednoduchej kontrole vky hladiny,
h
monitorovan a kontrole solrnych systmov.
Ing. Duan Kise CSc.
K - TEST, s. r. o.,

PC softvr IRSoft pre profesionlnu analzu

IRSoft je vkonn nstroj - PC softvr firmy testo na profesionlnu
analzu termogramov. Vyznauje sa mimoriadne jednoduchou
obsluhou a jasnou truktrou.
S pomocou IRSoft dokete:
- preczne analyzova termogramy,
- rchlo a jednoducho vytvra profesionlne sprvy,
- sasne analyzova a porovnva aj niekoko termogramov.
Plne funkn verzia programu IRSoft sa dodva s kadou termovznou kamerou testo. D sa bezplatne stiahnu na testo strnke. Na
dosiahnutie perfektnch vsledkov je v menu programu aj profesionlne prelnanie obrazov Testo TwinPix. To uahuje analzu
Vlastnosti termovznych kamier

testo
875-1

testo
875-2

Detektor ( bodov)
Super resolution ( voba)
Teplotn citlivos NETD
Merac rozsah
Opakovacia frekvencia obrazu
tandardn objektv 32 x23

< 80 mK
-20...+280 C
9 Hz
X

Teleobjektv 9 x7

Geometrick rozlenie FOV

Najmen meran objekt
Geometrick rozlenie FOV
pri Super resolution
Najmen meran objekt
pri Super resolution
Oton displej
Vysok teploty +550 C
Auto rozpoznanie tepl/studen bod
Vpoet min/max vo vybranej zne
Izotermy na displeji
Povrchov vlhkos, manulne vloen
parametre okolia
Povrchov vlhkos, rdiov vlhkostn
sonda
Solrny reim
Zznam komentra
Digitlny fotoapart
Svietidlo LED
Zaostrenie motorom
Laserov zameranie*

NOVINKA
testo
testo 876
881-1
160 x 120
320 x 240

testo 881-2

< 50 mK

NOVINKA
testo 882
320 x 240
640 x 480
< 60 mK

-20...+350 C
33 Hz*
X
zaostrenie od 0,2 m
-

3,5 mrad
1 mm
pri 0,1 m
2,1 mrad

X
X
X
zaostrenie od 0,1 m
(X)
(X)
(X)
zaostrenie od 0,5 m
zaostrenie od 0,5 m
3,5 mrad/1,0 mrad ( tandardn objektv /teleobjektv)
1 mm/1,5 mm
pri 0,1 m (tandardn objektv)/0,5 m ( teleobjektv)
2,1 mrad/0,6 mrad (tandardn objektv/teleobjektv)

0,6 mm
pri 0,1 m
X
-

0,6 mm/0,9 mm
pri 0,1 m (tandardn objektv)/0,5 m ( teleobjektv)
X
(X)
X
X
X
X
X
X
X
X
X
X
X
X

0,6 mm
pri 0,2 m
(X)
X
X
X
X

1,79 mrad
1 mm
pri 0,2 m
1,1 mrad

(X)

(X)

X
-

X
X
-

X
X
X
X
-

X
X
X

X
X
X
X
X
X

X
X
X
X
X
X

X tandardnm, (x) voba, - nedostupn

34

technika

Jak vyzrt nad nvrhem nstroj?

Na nsledujc otzku se sna najt odpov publikace s nzvem Prvodce een pro
nstrojae jak vyzrt nad nvrhem nstroj. V tto publikaci je rozebrn a detailn popsn
cel proces dodvky nstroje. S nvrhem een vedouc k zlepen celkovch ekonomickch
vsledk dodvky nstroje. Cel proces je dokumentovn na skutench ppadech
a prezentovn na software CimatronE.
CAD/CAM systm CimatronE, kter v sousednm Nmecku vyuv kad tet nstrojrna, pedstavuje integrovan een pro cel
proces od nabdky pes nvrh, konstrukci a vrobu nstroje.
Dovoluje zpracovat nabdku v dostatenm stupni spolehlivosti,
minimlnm ase a na profesionln rovni. V nvaznosti na tento
program lze optimalizovat i plnovn a zen souvisejcch vrobnch proces tak, aby byly splnny cle zadn a souasn vechny

Nabdkov zen
V prvn fzi je v obou ppadech nezbytn import dat a sestaven
nabdky zkaznkovi. Mnoho proces z oblasti tvorby forem
a nstroj zan importem dat z jinch CAD systm. CimatronE
zde nabz irokou paletu pevodnk dat z/do nejuvanjch formt (DXF, DWG, STEP) a CAD/CAM systm (nap. CATIA, Pro/E,
NX - dve Unigraphics aj.), vetn monost jejich prav a doladn.
Pro rychl nvrh a pesn odhad ceny je software CimatronE vybaven funkc QuickSplit, kter umouje pedbn zobrazen konstrukce a pomoc aplikace Moldquote dovede pipravit nabdku
s profesionlnm vzhledem. Pi tomto integrovanm een hraje
dleitou roli kontakt mezi zkaznkem a dodavatelem.
Nvrhov a konstrukn zen
V tto fzi, v ppad nvrhu forem, popisuje pruka nalezen dlic
roviny, pedbn nvrh, konstrukci a sestaven vkresov dokumentace. Na jedno kliknut myi lze zajistit bezvadn dlen dlu
s analzou a podeznm. Software disponuje snadnm umstnm
vech komponent desky, kluzn prvky, chlazen, vyhazovac a vtokov systmy. Nsledn je automaticky generovn pedbn soupis komponent, take lze objednat materil a u bhem schvalovn vslednho proveden zkaznkem me zat prvotn obrbn.
Konstrukci forem je nutn dle doplnit o konfiguraci zkladny formy
a konstrukci vyhazovacch systm (vkldn vyhazovacch systm
z jakhokoliv katalogu), chladicho systmu a konstrukc vtoku, kterou je nutn ovit analzou a detekc koliz.
Jestlie se bude jednat o ppad nvrhu postupovho stinho
nstroje, tak jsou nezbytnmi kroky rozvin a pstih, rozvren
nstihovho plnu, konstrukce nstroje a takt sestaven vkresov dokumentace.
Manuln prci konstruktra lze eliminovat pomoc uivatelskch
funkc. CimatronE mysl tak na velmi rychlou tvorbu tvar pro raznky, unee, veden hledky pi okamitm zobrazen inku
kad stin operace s monost okamit editace.

kroky provst v minimlnm ase. Systm m modulrn koncepci

a je tedy mono jej zavst bu po jednotlivch modulech, nebo
najednou, jako komplexn een.
Z obsahu publikace
vodn st pruky je vnovna tem zkladnm fzm, ktermi
jsou poptvka, nvrh a konstrukce nstroje a dodvka. Zkladn
vrobn fze se dl na osm st. Tyto sti prochzej zmnovm
zenm a li se pak podle toho, zda se jedn o vrobu forem nebo
o vrobu postupovho stinho nstroje. Terminologie a sled jednotlivch st komplexnho een vychz ze znalost izraelsk
firmy Cimatron Ltd., kter software pro nvrh nstroj vyvj.
36

Vrobn zen
Posledn fz, fz vrobn, je sestaven vkresov dokumentace
pomoc ablon a tvorba samotnho NC programu s postprocesorem, pi kterm je dleit sprvn a vhodn volit vrobn operace. Pi
vrob forem a postupovho stinho nstroje se uplatuje t a
ptios obrbn ve form frzovn, nekonvennch metod
obrbn (EDM elektrojiskrov hlouben a ezn) nebo mikrofrzovn, ve kterm je spolenost Cimatron Ltd. prkopnkem. Pro
vrobu forem se nabz vyut vkonnch hrubovacch operac s vyuitm vysokorychlostnho obrbn (HSM) a vysoce kvalitnho
dokonovn. Pro pln vyuit vkonnho systmu je nezbytn
disponovat kvalitnmi, velmi pesnmi obrbcmi stroji, kter zaru tuhost soustavy stroj, nstroj, obrobek a ppravek.
Reference praxe hovo za ve
V msci ervnu probhl webov semin spolenosti Cimatron Ltd.,
kter posluchae seznmil, jakm zpsobem lze pi nvrhu forem

a postupovch stinch nstroj uetit a 30 % nklad.

Mezi prezentujc firmy patil Samsung, ktermu se dky softwaru CimatronE podailo snit pi nvrhu formy materilov
nklady o 9 % a dobu cyklu vstikovn o 16 sekund. Firma
Salcomp optimalizovala tlouku stny, design vlisk a eliminovala nadmrn vytpn. Smrtn a deformace vlisku snila o 20 %. Spolenost Ju Teng International Holding limited,
pedn dodavatel komponent do pota, vyrb kolem
100 forem msn. Jejmi zkaznky jsou spolenosti Acer,
Asus, Apple, Dell, HP, Leonovo, Sony a Toshiba. S nasazenm
jednoho integrovanho een CAD/CAM systmu CimatronE
dosahuje prmrn 20 % asov spory v dodacch lhtch.
Pi tchto sporch je pak jednoduch si uvdomit rychlou
nvratnost kapitlu vynaloenho na jednu licenci softwaru.

Vhody, vyuit a uplatnn pruky

Pomoc pruky a softwaru CimatronE doke uivatel zvit
poet vyhranch zakzek a jejich ziskovitost pesnjm sestavenm nklad na profesionln rovni. Optimalizovat vrobn proces, redukovat potebn as pi zdlouhavch konstruknch kolech lze dky silnm konstruknm a analytickm
nstrojm vyvinutm speciln pro nstroje. Dky ve uvedenmu, tedy nalezenm optimlnho komplexnho een pi
nvrhu nstroj, zvyuje uivatel pedevm svoji konkurenceschopnost.
Zvr
Nvrh a konstrukce nstroj se odvj pedevm od zkuenost konstruktra a normalizovanch pravidel podniku.
Podstatnou roli hraje to, e konstruktr m sten znalosti
technologa a naopak. Tyto vhody u potom zbv oproti konkurenci zroit, a to sprvn zvolenm CAD/CAM systmem,
kter je pro tento druh vroby pizpsoben a vyvjen. Jak k
prezident spolenoti Cimatron Denny Haran: Pokud chci jezdit do ternu, koupm si ternn auto. Pokud chci jezdit s rodinou, koupm si rodinn auta. A pokud chci dlat profesionln
nstroje, koupm si software k tomu uren. V publikaci
Prvodce een pro nstroje se praktick zkuenosti konstruktr nebo konkrtn postup pi konstrukci danho typu
nstroje ten nedozv, ale nalezne zde odpovdi a obecn
popis konstrukce nstroje a jak lze eit tuto rozshlou problematiku dky softwaru CimatronE komplexn.
Frantiek Machara

technika

Ovldnutie torznho kmitania

a vybudench vibrci mechanickch sstav
Mechanick sstavy pozostvaj z hnacch strojov, pohanch strojov a prevodovch zaraden navzjom spojench
hriademi a spojkami. Z hadiska dynamiky kad mechanick sstava vytvra skupinu hmt medzi sebou spojen
prunmi vzbami, teda sstavu, ktor je schopn kmita.

Piestov stroje, zvl spaovacie motory, vnaj do danch

sstav vdatn torzn budenie. V dsledku toho sa v oblasti
prevdzkovho reimu danch sstav me vyskytn
nebezpen torzn kmitanie, ktor spsob vibrcie, teda
rozkmitanie, poruchy a hlunos celej mechanickej sstavy.
Z toho dvodu sa prvom uplatuje potreba ovldnu ich nebezpen torzn kmitanie, ako jednho z dleitch zdrojov budenia
vibrci mechanickch sstav.
V sasnej dobe sa torzn kmitanie zniuje na prpustn mieru
patrinou pravou, resp. vyladenm sstavy a to aplikciou vopred
vhodne zvolenej prunej spojky. Podstata vyladenia sstavy
vyplva z vhodnho prispsobenia zkladnch dynamickch
vlastnost, zvl dynamickej torznej tuhosti prunej spojky dynamike sstavy.
Berc do vahy skutonos sasnho vyladenia sstav, navrhujeme mechanick sstavy ladi statickou optimalizciou priamou
optimalizciou poas prevdzky v ustlenom stave. Pjde teda
o plynul ladenie mechanickch sstav pneumatickmi spojkami
ovldanmi regulanm systmom, poda patentu. Z toho
dvodu cieom prspevku bude prezentcia ovldnutia zdroja
budenia mechanickch sstav, teda ich nebezpen torzn kmitanie statickou optimalizciou. Pjde o priamu optimalizciu
mechanickch sstav poas prevdzky v ustlenom stave, ktor je
potrebn chpa ako nov spsob ovldnutia ich nebezpenho
torznho kmitania a tm aj ovldnutia samotnch vibrci a hlunosti celej mechanickej sstavy.
Zkladn princp a podstata statickej optimalizcie mechanickch sstav
Ako u bolo v vodnej asti spomenut, v mechanickch sstavch s piestovmi strojmi v lohe hnacch alebo pohanch agregtov dochdza vemi asto ku vzniku nebezpenho torznho
kmitania. V sasnej dobe sa problm ovldnutia nebezpenho
torznho kmitania a nm vybudenho mechanickho chvenia
riei vhodnm prispsobenm aplikovanej prunej hriadeovej
spojky dynamike danej sstavy. To znamen, e mechanick
sstava sa mus vopred vhodne dynamicky vyladi vzhadom na
hlavn harmonick zloku piestovho stroja.
Cieom je, aby rezonancia od hlavnej harmonickej zloky, ie hlavn kritick otky, leali v dostatonej vzdialenosti od rozsahu pracovnch otok danho zariadenia.
Je potrebn zvl vyzdvihn, e uveden spsob vyladenia vak
bude vhodn len v tom prpade, ak nedjde k vopred nepredvdanm (nhodnm) poruchovm vplyvom poas pracovnho
reimu sstavy. To znamen, ak nedjde k iadnej poruche mechanickej sstavy, zvl piestovho stroja.
38

V prpade poruchy piestovho stroja dochdza v oblasti pracovnho reimu ku vzniku vemi intenzvnych rezonanci vedajch nich harmonickch zloiek budenia, teda ku vzniku vedajch kritickch otok.
Z uvedenho vyplva, e z dynamickho hadiska je mon
mechanick sstavy charakterizova ako sstavy najastejie pracujce v nadkritickej oblasti s pomerne rchlym prechodovm
dejom pri rozbehu a zastaven. Z hadiska regulcie vak patria do
skupiny riadench sstav s neplnmi informciami. Neplnos
informci sa prejavuje hlavne v oblasti vopred nepredvdanch
poruchovch vplyvov, teda v oblasti vzniku nhodnch porch.
Vychdzajc z charakteristiky mechanickch sstav, tie aj z vhod a nevhod sasnho rieenia danho problmu v oblasti
vekosti nebezpenho torznho kmitania navrhujeme ovldnutie torznho kmitania a nm vybuden mechanick chvenie realizova statickou optimalizciou priamou optimalizciou poas
prevdzky v ustlenom stave.
Za hlavn kritrium optimalizcie ubovonej mechanickej
sstavy budeme povaova dosahovanie minimlnych hodnt
torznho kmitania, ako aj nm vybudenho mechanickho
chvenia.
Realizcia statickej optimalizcie v mechanickej sstave, teda
v torzne kmitajcej mechanickej sstave (TKMS) vyaduje
splnenie tchto podmienok:

TKMS mus spa zkladn poiadavky kladen na realizciu

plynulho ladenia pomocou pneumatickej spojky
pneumatickho ladia torznch kmitov a to hlavne z hadiska
jej kontrukcie, t. j. mus spa poiadavky ladenia sstavy za
jej chodu v ustlenom stave.
Pri realizcii statickej optimalizcie TKMS nie je potrebn
vopred pozna jej regulan matematick model, ale je
potrebn vedie, i elov funkcia sstavy (funkcia
vstupnch a vstupnch velin) m extrm.

Charakteristika a realizcia plynulho ladenia torzne kmitajcich mechanickch sstav

Vychdzajc z podstaty patentu vyplynulo, e ubovon torzne
kmitajca mechanick sstava (obr.1) mus obsahova pneumatick spojku pneumatick ladi torznch kmitov, (obr. 2)
ovldan regulanm systmom, poda obr. 3.
Zrealizovan torzne kmitajca mechanick sstava (obr. 1)
pozostva z hnacej asti (1), pneumatickej prunej hriadeovej
spojky (3), automobilovej prevodovky (4) a pohanej asti (2).
Hnacou asou, tvorenou jednosmernm elektromotorom typu
SM 160 L a prdavnm tyristorovm regultorom frekvencie ota-

technika
nia (5) typu IRO sa cez automobilov prevodovku (4) pomocou
pneumatickej spojky poha budi torznch kmitov predstavovan trojvalcovm kompresorom typu 3-JSK-S.

mdia (8). Mikroprocesor (5), ktor tvor zkladn riadiacu zloku

celho regulanho systmu (1), zopnutm dvojpolohovho elektromagnetickho rozvdzaa (7) spsob jeho presunutie, m sa
prvodnou vetvou P alebo vypacou vetvou T zabezpe zvenie alebo znenie tlaku plynnho mdia v kompresnom priestore
pneumatickho ladia torznch kmitov.

Obr.1. Zrealizovan torzne kmitajca mechanick sstava

Pneumatick spojka diferenn (obr. 2) pozostva z hnacej asti

(1), pohanej asti (2), medzi ktormi sa nachdza kompresn
priestor plnen plynnm mdiom (v naom prpade vzduchom).
Kompresn priestor je tvoren tromi, v jednom rade, po obvode
rozmiestnenmi a vzjomne prepojenmi diferennmi lenmi.
Kad diferenn len pozostva zo stlaovanho (3) a ahanho
pneumaticko-prunho elementu (4) vonkajieho priemeru.
Vzjomn prepojenie diferennch lenov je zabezpeen prepojovacou hadicou (5). Prostrednctvom ventilu (6) sa realizuje plnenie kompresnho priestoru spojky, m dochdza k zmene tlaku
plynnho mdia v om.

Obr.2. Pneumatick prun hriadeov spojka diferenn

Na obr. 3 je schematicky znzornen regulan systm a schematick zobrazenie regulcie pneumatickej spojky, poda patentu.
Regulan systm (1) pozostva z riadiaceho (2) a ovldacieho
podsystmu (3). Riadiaci podsystm (2) je charakterizovan
mikroprocesorom (5) a piezoelektrickm snmaom zrchlenia
mechanickho chvenia (4). Snma (4), ktor je umiestnen na
mechanickej sstave vysiela elektrick signl mikroprocesoru (5)
mern mechanickmu chveniu danej sstavy. Ovldac
podsystm (3) pozostva z elektromagnetickho rozvdzaa (7),
ktor je cez regulan ventil (6) napojen na zsobnk plynnho

Obr.3. Schematick znzornenie regulcie plynulej zmeny

charakteristiky pneumatickho ladia pomocou regulanho
systmu

Pri prci mechanickej sstavy v nepriaznivej oblasti pracovnho reimu dochdza z hadiska vekosti torznho kmitania k rozkmitaniu celej sstavy, ktorho zrchlenie sa odmeria snmaom
mechanickho chvenia (4). Po zskan a prehodnoten elektrickho
signlu mikroprocesorom (5), mernho mechanickmu chveniu
sstavy, dochdza k zopnutiu rozvdzaa (7) do prvodnej P alebo
vypacej polohy T. V dsledku toho sa men tlak plynnho
mdia v pneumatickch prunch elementoch (9) kompresnho
priestoru pneumatickej spojky, o predstavuje plynul zmenu jej
zkladnej dynamickej vlastnosti, t. j. dynamickej torznej tuhosti za
chodu mechanickej sstavy.
Vsledok innosti regulanho systmu spova v tom, e
v dsledku plynulej zmeny tlaku plynnho mdia v pneumatickom ladii sa zabezpe zmena jeho zkladnej dynamickej
vlastnosti, t. j. dynamickej torznej tuhosti k. Zmenou dynamickej
torznej tuhosti sa men vlastn frekvencia sstavy ................
W
k I red, ie
0 =
prispsobuje sa k frekvencii i tej harmonickej zloky zaovho
krtiaceho momentu tak, aby sstava v rozsahu pracovnho reimu definovanho budiacou frekvenciou...., nepracovala v rezonancii so iadnou harmonickou zlokou budiaceho momentu,
.
teda, aby platila podmienka W
0 i.w
Priebehy elovej funkcie zrealizovanej torzne kmitajcej
mechanickej sstavy
V zkladnch poiadavkch sme uviedli, e pri statickej
optimalizcii TKMS je potrebn vopred vedie, i priebeh elovej
funkcie sstavy bude ma v stanovenom pracovnom reime absoltne alebo relatvne minimum. S aspektom na uveden
poiadavku prebiehalo zistenie a overenie priebehov elovej
funkcie na zrealizovanej TKMS. Priebehy elovej funkcie je
mon stanovi teoreticky, t. j. vpotom, na zklade teoretickho
modelu alebo prakticky, na zklade vykonanch experimentlnych meran.
Na obr. 4 je znzornen elov funkcia zrealizovanej TKMS charakterizovan priebehom vstupnej veliiny prezentovanej dynamickou zlokou zaovho krtiaceho momentu AM v zvislosti

39

technika
na tlaku plynnho mdia pS v pneumatickom ladii, teda vstupnej
veliiny ps. Z uvedench obrzkov je mon kontatova, e zvislos AM = f(pS) m extrm minima v oblasti tlakov plynnho mdia
pS = 200 kPa a 700 kPa.

k zneniu vekosti torznho kmitania charakterizovanho,

nakoko Md = 1,8 N.m a d = 0,145.
Zmenou pretlaku plynnho mdia sa reguluje torzn tuhos pneumatickho ladia k, v dsledku oho dochdza k zmene vlastnej
frekvencie sstavy. Hodnota amplitdy dynamickej zloky zaovho krtiaceho momentu a uhla skrtenia pneumatickho ladia poda vzahu zvis vo vekej miere od pomeru frekvencie i tej
harmonickej zloky zaovho krtiaceho momentu a vlastnej
/W
0 ). To znamen, e vekos torznho
frekvencie sstavy (i.w
kmitania mechanickej sstavy AT charakterizovan priebehom
dynamickej zloky uhla skrtenia pneumatickho ladia d bude
zvisie od zmeny tlaku plynnho mdia v kompresnom priestore
danho ladia.

obr. 4

Vsledky aplikcie statickej optimalizcie na zrealizovanej

torzne kmitajcej mechanickej sstavy
Prezentcia ovldnutia torznho kmitania, ako aj nm
vybudenho mechanickho chvenia na zrealizovanej sstave
statickou optimalizciou (obr. 5, 6 a 7) sa realizovala za podmienky
ustlenho stave pracovnho reimu danej sstavy, teda pri kontantnch pracovnch otkach v rozsahu n = 200 1 400 min-1.
Vsledky statickej optimalizcie s prezentovan regulciou
tlaku plynnho mdia pS v pneumatickom ladii (obr. 5) a nsledne regulciou vekosti torznho kmitania sstavy charakterizovanho dynamickou zlokou zaovho krtiaceho momentu Md
(obr.6) a dynamickou zlokou uhla skrtenia spojky d (obr. 7).
Vzhadom na to, e ide o simulciu statickej optimalizcie, zmena
pracovnho reimu, teda pracovnch otok, je v danom prpade
realizovan skokom.
Predpokladajme prcu zrealizovanej torzne kmitajcej
mechanickej sstavy napr. na tvrtom pracovnom reime charakterizovanom otkami n3 = 900 min-1. V tomto prpade tlak plynnho mdia v pneumatickom ladii sa ustlil na hodnote pS3 = 340
kPa a sstava z hadiska torznho kmitania je stabilizovan
s vekosou hodnoty Md = 5,9 N.m a d = 0,75. Zmenou
-1
-1
pracovnho reimu z n3 = 900 min na n4 =1 200 min djde
k zneniu tlaku plynnho na hodnotu pS4 =155 kPa a zrove aj

Obr.6. Vsledok statickej optimalizcie zrealizovanej sstavy

charakterizovan zmenou hodnoty regulovanej veliiny Md pri
rozsahu pracovnch otok n v zvislosti od diskrtneho asu k.t

Obr. 7 Vsledok statickej optimalizcie zrealizovanej

sstavy charaterizovan zmenou hodnoty regulovanej
veliiny ... pri rozsahu pracovnch otok n v zvislosti
od diskrtneho asu k ...t

Obr.5. Vsledok statickej optimalizcie zrealizovanej

sstavy charakterizovan zmenou hodnoty aknej veliiny
pS pri rozsahu pracovnch otok n v zvislosti od
diskrtneho asu k.t

40

Zver
Na zklade predloench vsledkov je mon kontatova, e zni nepriazniv dsledky nepredvdanch poruchovch vplyvov
vyskytujcich sa v mechanickch sstavch je mon realizciou
nami navrhovanou optimalizciou torzne kmitajcich mechanickch sstav. Ide o statick optimalizciu uvedenej sstavy
poas prevdzky v ustlenom stave. Vsledky realizovanej
simulcie, ako experimentlnych meran potvrdili, e statick
optimalizcia mechanickch sstav nami naznaenou metdou
bude sli k zneniu nebezpenho torznho kmitania v ubovonej torzne kmitajcej mechanickej sstave.
Text: Prof. Jaroslav Homiin

technika

Tepeln dlen materilu kyslkem

Tepeln dlen materilu prodlalo v prbhu poslednch desetilet znan vvoj. Bezesporu
nejstar metodou je dlen nelegovanch a podmnn i nzkolegovanch ocel kyslkem.
Akoliv j dnes spn konkuruj metody modernj, m v praxi ezn materilu kyslkem
stle sv msto.

Metoda dlen ocel kyslkem nen v souasnosti v centru zjmu

a jej vvoj se prakticky zastavil. Ve strojrensk vrob nachzej
stle astji uplatnn modernj metody laserov a plazmov
ezn. Avak i tyto modern metody maj sv vhody a nevhody
i hranice sv pouitelnosti. A tak i dnes jsou oblasti, kde m
tepeln dlen kyslkem stle sv nezastupiteln msto. Podvejme
se nejprve na oblasti pouit jednotlivch metod.
Laserov dlen materilu
Laserov dlen materilu vynik pedevm vysokou rychlost
ezu, kter pi optimlnch podmnkch dosahuje a 12 m/min.
Dosaen tto rychlosti je zvisl na mnoha faktorech. Za zmnku
stoj zejmna jakost a tlouka ezanho materilu, tlak
asistennho plynu, prmr trysky a tvar vpalku. Dal vhodou je
vynikajc kvalita ezu a to jak pi ezn nelegovanch ocel,
nerezovch ocel, tak i hlinku. Podmnkou dosaen vysok kvality
ezu je pouit eznch (asistennch plyn) poadovan istoty.
V ppad ezn nelegovanch ocel je nutn pout kyslk istoty
3.5 (99,95 %) a pro ezn nerezovch ocel a hlinku dusk istoty

ez ingotem

Kyslkov kop

5.0 (99,999 %). Nevhodou laserovho ezn je omezen tlouky

ezanho materilu na piblin 25 mm u nzkolegovanch ocel
a na cca 15 mm v ppad nerezovch ocel a slitin hlinku.
42

Plazmov ezn
Plazmov ezn nachz uplatnn zejmna v oblasti stedn
silnch materil. Nelegovan oceli lze touto metodou bn
dlit do tlouky cca 50 mm, vysokolegovan oceli a hlink pak
zhruba do 30 mm. Maximln dosaiteln rychlost ezu je za
optimlnch podmnek 6 m/min, co je piblin polovina
maximln rychlosti laserovho dlen. Kvalitu ezu do jist mry
degraduje znm podkosen, kter je zpsobeno klesajc
kinetickou energi plazmatu v zvislosti na tlouce materilu.
Vkon eznho procesu je dn typem proudovho zdroje,
konstrukc hoku, ale tak pouitm plazmovm a fokusanm
plynem. Dve hojn pouvan vzduchov plazmy jsou asto
nahrazovny modernjmi, kter vyuvaj krom vzduchu
i rzn plazmov plyny a smsi plyn. Pro ezn nelegovanch
ocel se s vhodou pouv kyslkov plazma, pro vysokolegovan
oceli a hlink pak smsi plyn Ar, H2, N2 (nejastji sms H35 35 %
vodku v argonu a F5 5 % vodku v dusku). Mezi nevhody
plazmovho ezn pat znan hlunost procesu a vvin velkho
mnostv kodlivch emis. Tyto nedouc inky lze do znan
mry eliminovat eznm pod vodou.
ezn kyslkem
ezn kyslkem je omezeno na dlen nelegovanch
a podmnn i nzkolegovanch ocel. Toto omezen plyne
z vlastnho principu metody, kter spov ve spalovn ezanho
materilu kyslkem. Vhodnm holavm plynem ve smsi
s kyslkem se zaheje povrch ezanho materilu na zpalnou
teplotu a po vputn eznho kyslku (istoty alespo 2.5, tj. 99,5
%) dojde ke spalovn materilu - exotermick reakci. Produkty
hoen (oxidy) jsou vyfukovny ve form strusky proudem kyslku
a vznik ezn spra. Pro kvalitn ez mus bt splnny nsledujc
podmnky:
- zpaln teplota ezanho materilu mus bt ni ne jeho
teplota taven
- tavc teplota oxid mus bt ni ne tavc teplota ezanho
kovu
- zplodiny hoen (oxidy) mus bt dostaten tekut
- pi hoen kovu se mus uvolnit dostaten mnostv tepla pro
udren eznho procesu
Tmto podmnkm vyhovuj prv nelegovan oceli, kter se
mohou dlit kyslkem do tlouky i vce ne 1 000 mm. Dobr
kvality ezu se dosahuje do tlouky cca 300 mm. Za optimlnch
podmnek meme doclit rychlosti ezu a 800 mm/min, co je
v porovnn s laserem a plasmou rychlost velmi nzk.
Z ve uvedenho vyplv, e se ezn kyslkem uplatn
pedevm tam, kam rozsah pouit ostatnch metod nedosahuje.
Jedn se pedevm o dlen nelegovanch ocel velkch tloutk.
Dlen hlav ingot kyslkem
Jednou z konkrtnch aplikac je dlen hlav ingot ve firm Poldi
Htte Kladno. Jedn se o ocelov bloky o rozmrech a 900 x 900 x
1 500 mm a hmotnosti cca 10 tun. Takto velk kusy oceli nelze
vkldat do elektrick obloukov pece k optovnmu petaven.
K jejich dlen se d s vhodou pout hok Messer SMB 663

technika
s tryskou pslun velikosti. Urit pote pi dlen hlav ingot
zpsobuje zataven psek, vzduchov bubliny a velk mnostv
strusky a neistot uvnit materilu. eznmu procesu t brn siln
vrstva okuj na povrchu ingotu. Pi sprvn volb eznch
parametr a dostaten zrunosti palie ani tyto negativn vlivy
spnmu dlen materilu nezabrn. Je zejm, e kvalita ezu
v tomto ppad nehraje vznamnou roli. Jde pouze o tzv. dlc ez .

Dlen hlavy ingotu kyslkem

eznho kyslku. Existuj ale i speciln ezn trysky, kter jsou pmo
vybaven kanlem pro distribuci prku do plamene hoku.
Velkm pnosem prkovho ezn je rozen oblasti pouit
kyslkovho dlen na vysokolegovan oceli, litiny i neelezn kovy.
Pidvan prek siln podporuje exotermickou reakci za vzniku
ox i d eleza (FeO, Fe 2 O 3 , Fe 3 O 4 ), jimi se ed vznikajc
tkotaviteln oxidy ezanho materilu.(V ppad chromovch

Souhra pali

Z eznch parametr hraje hlavn roli sprvn nastaven tlaku

kyslku, jeho istota (min. 2.5) a dostaten prton mnostv. Tyto
hodnoty jsou uvdny v pslunch eznch tabulkch a pro jejich
dodren je nutn pizpsobit cel kyslkov zsobovac systm.
Spoteba kyslku pi dlen silnch materil dosahuje a 180
m3/hod. Pro takovou spotebu jsou vhodn dodvky kapalnho
kyslku do stacionrnho zsobnku. Kapaln kyslk se prchodem
odpaovaem pemn na plynnou fzi, nsleduje redukce na
potebn tlak (15-20 bar) a distribuce plynu k mstu odbru.
Kyslkov kop
Pro dlen hlav ingot se d pout i kyslkov kop. Je to
jednoduch, mlo znm, ale velmi inn metoda. Kyslkov kop
je vlastn trubka z nzkouhlkov oceli naplnn ocelovmi drty
a upnut do sklidla. Do trubky se vhn proud kyslku istoty min.
2.5 pod tlakem a 20 bar. ezan materil je nutn lokln oht na
zpalnou teplotu (piblin 1 200 C). Po piloen konce trubky
k zahtmu mstu a vputn kyslku dojde k prudk exotermick
reakci. Zane se spalovat jak ezan materil, tak i konec trubky.
Dynamickm inkem proudu kyslku jsou vyfukovny vznikajc
oxidy a tvo se ezn spra. U tto metody dochz k externmu
ohevu ezanho materilu pouze na zatku procesu. Mnostv
tepla vznikajcho pi exotermick reakci mus tedy pln zajistit
prbn ohvn okolnho materilu na zpalnou teplotu, jinak
by se ezn proces zastavil. V takovm ppad je nutn materil
doht na zpalnou teplotu, co vyaduje dobrou souhru pali .
Odstrann vady za tepla
Kyslkov dlen materilu se s vhodou uplatn i v kovrnch. Pi
kovn ingot se me objevit vada, kterou je teba odstranit. K
odstrann vady me dojt za studena, co obn sundn
ingotu z manipultoru, vykn a vychladne na teplotu okol a
nsledn odstrann vady. Nevhodou je nutnost optovnho
ohevu na kovac teplotu. Tento proces je nejen zdlouhav, ale
tak ekonomicky velmi nron.
Vhodnj je odstrann (vyplen) vady za tepla, pmo na
manipultoru u kovacho lisu (obr.5). Zde je nutn (vzhledem k
teplot ingotu) dsledn dodrovat bezpenostn pedpisy,
zejmna pout ochrann pomcky. Pouit kyslkovho hoku je
v tomto ppad velmi operativn a pin nemal finann spory.
Kyslkov ezn s pdavkem prku
Dal zajmavou aplikac je kyslkov ezn s pdavkem prku.
elezn prek se pivd samostatnou trubikou do proudu

Vypalovn vady za tepla

Pouit prkovho hoku

a chromniklovch ocel se jedn o oxidy chromu, u litin jsou to

oxidy kemku a velk mnostv uhlku). Tato metoda se uplatn
zejmna pi prci destruknho charakteru, bez poadavk na
dobrou kvalitu ezu.
Zvr
Tepeln dlen materilu kyslkem m velmi dlouhou a bohatou
historii a jist ho ek i zajmav budoucnost. I pes nstup
modernjch a vkonnjch technologi si stle dr sv
nezastupiteln msto snad v kad strojrensk vrob. Je to nejen
dky irok oblasti pouit, ale tak vzhledem k relativn nzkm
investinm nkladm.
Ing. Jan Kapar
43

technika

Digitlna inteligencia v svetelnej technike

Sveteln technika je jedno z najprogresvnejie sa rozvjajcich odvetv techniky. Na jej dynamickom rozvoji sa okrem inho podieaj nov materily a technolgie. Prenikaj do nej
prenikajce tenk vrstvy, mikroelektronika i vpotov technika. V ostatnch rokoch dolo
k rchlemu vvoju potaom podporovanch metd simulcie a modelovania svetelnho
prostredia, m vzrstla ponuka svetelnotechnickch pecializovanch softvrov.

Teoretick a legislatve vchodisk pre

nvrh osvetlenia
Pri nvrhu osvetovacch sstav je potrebn
repektova platn legislatvne a normatvne poiadavky v rmci komplexnho sboru
kvantitatvnych a kvalitatvnych parametrov
osvetlenia. K zkladnm parametrom patr
nepochybne intenzita osvetlenia (osvetlenos) a rovnomernos osvetlenia. Rovnak
dleitos sa vak pripisuje aj poiadavkm
na oslnenie. Nvrh osvetovacch sstav si
vyaduje komplexn prstup, ktor sa d
zvldnu len pomocou pecifickch znalost
na zklade teoretickch poznatkov z danej
oblasti. Kee osvetovacia sstava pre umel osvetlenie je sbor technickch zariaden
(svietidl, sveteln zdroje, predradnky, riadiace systmy a prsluenstvo, at.), ktor je
primrne uren na vytvorenie poadovanho svetelnho prostredia, treba venova
nleit pozornos vetkm jej aspektom.
alou dleitou oblasou pri nvrhovan
osvetlenia je znalos legislatvy a noriem.
Rmec mu dvaj tieto druhy dokumentov:
Legislatvne dokumenty:
- Nariadenie vldy SR . 391/2006 Z. z.
o minimlnych bezpenostnch a zdravotnch poiadavkch na pracovisko
- Vyhlka MZ SR . 541/2007 Z.z. o podrobnostiach o poiadavkch na osvetlenie pri prci
- Zkon NR SR . 555/2005 Z. z. o energetickej hospodrnosti budov
- Vyhlka MVaRR SR . 311/2009 Z.z., ktorou sa ustanovuj podrobnosti o vpote energetickej hospodrnosti budov
a obsah energetickho certifiktu
Technick normy:
- STN EN 12665:2003 Svetlo a osvetlenie.
Zkladn termny a kritri na stanovenie
poiadaviek na osvetlenie
- STN EN 12193:2009 (36 0071) Svetlo
a osvetlenie. Osvetlenie portovsk.
- STN EN 12464-1:2004 (36 0074) Svetlo
a osvetlenie. Osvetlenie pracovnch
miest.
- as 1: Vntorn pracovn miesta
- STN EN 12464-2:2009 (36 0074)
Osvetlenie pracovsk. as 2: Vonkajie
pracovisk
- STN EN 1838:2001 (36 0075) Poiadavky
na osvetlenie. Ndzov osvetlenie
Odporania CIE:
Medzinrodn komisia pre osvetovanie CIE
sa venuje medzinrodnej spoluprci a v44

mene poznatkov, ktor sa tkaj svetelnej a osvetovacej techniky, farby a videnia a obrazovej technolgii.

vizualizan vsledkom je iba (obrzok)

osvetlenia (3D Studio, Auto-Cad,
LightSpace, Corel Photo- Paint, ...).

Vyuitie simulanch programov pri nvrhu osvetovacch sstav

Nvrh a vpoet osvetovacch sstav mono realizova rznymi vpotovmi metdami, alebo pouitm potaovch programov na nvrh osvetlenia. Tie u dnes okrem
svetelnotechnickch vsledkov ponkaj aj
vizualizciu osvetovanch priestorov a projektantom umouj spracova kompletn
vkresov dokumentciu k svetelnotechnickmu projektu. Niektor z tchto programov s platen a ponkaj vek variabilitu
a objemn kninice prvkov. Existuj aj vone
dostupn freeware programy, ktor poskytuj projektantom i irokej verejnosti uiton nstroje pre nvrh a vpoet osvetlenia.
Programy meme rozdeli na:
vpotov vsledkom s svetelnotechnick parametre (Dialux, Relux, Lightscape, Europic, Calculux, Winlux, Wils, ...),

V prspevku boli spracovan simulcie v programoch Dialux a Relux, ktor patria medzi
vone riten programy s monosou fotorealistickej vizualizcie. K dispozci s vo
vetkch hlavnch svetovch jazykoch.
Vstupom z programov s informcie o parametroch osvetovacej sstavy. Medzi najastejie rieen zadania patr intenzita umelho osvetlenia, jeho rovnomernos a jas.
Programy alej ponkaj grafick vstupy,
ktor prezentuj tzv. izofotick mapy, trojrozmern scny 3D modely, rzne rastrov
2D a 3D grafy a pod. Tieto aplikcie umouj import a export do vetkch CAD programov v .dxf a .dwg formte. Primrne slia
na nvrhovanie osvetlenia plochy a pracuj
najm s katalgovmi listami v elektronickej
podobe. Listy poskytuj jednotliv firmy
spolonosti Dial a Relux, m vrobcovia svietidiel prezentuj seba a svoje vrobky.

Obr. 1 Modelovanie v programe Dialux

Obr. 2 Modelovanie v programe Relux

technika
Programy v rmci vizualizcie ponkaj:
interaktvnu 3-D vizualizciu - jednoduch
pohyb po miestnosti,
filmy - monos prehliadky fotorealistickej
vizualizcie svetelnho vpotu,
vizualizcia pouvanie textry na realistick stvrnenie,
fotorealizmus - vaka integrovanmu
modulu na stvrnenie scn
farebn odstupovanie - poskytuje zben nhad na vsledok osvetlenia aj pre
komplikovanejie usporiadanie scn,
vsledky mu by vytlaen na tlaiarni
alebo exportovan do .pdf sboru,
kad pohad na scnu a kad vyobrazenie scny me by uloen do .jpg
sboru,
interakcia (import a export) - po ukonen
nvrhu osvetlenia mu by .dwg a .dxf
sbory importovan a exportovan spolu
s vsledkami,
3-D Import - vkladanie kompletnch
budov ako 3-D objekty.
Simulcia v programoch Dialux a Relux
Na zaiatku projektovania osvetlenia v spomnanch softvroch je potrebn nzorn
vymodelovanie miestnost, zadefinovanie
povrchov, materilov a ast interiru. V alom kroku mu by zadan elementy
miestnosti, ako s okn, dvere, stpy, at.
Vkladanie objektov do priestoru sa realizuje
presvanm jednotlivch prvkov z projektovho manara. Nsledne je mon zadefinovanie ich rozmerov, textry, farieb a ich
sradnc pre uloenie v priestore. Hlavnm
krokom nvrhu osvetovacej sstavy je vloenie svietidiel do projektu.
Svietidl je mon vklada do projektu zo
pecilnej kninice alebo z online databz,
kde s k dispozci svietidl od desiatok
vrobcov a distribtorov. Po nvrhu 3D
modelu simulovanho priestoru nasleduje
vpoet svetelnotechnickch parametrov.
Tieto programy doku na zklade zadanch dajov vypota osvetlenos a jas
v posudzovanom priestore. Pri vpotoch sa
zohaduj odporania CIE a poiadavky
najnovch eurpskych noriem STN EN
12464-1 a STN EN 12464-2. Po realizci
vpotu programom vieme sledova distribciu svetla a predchdza tak nevhodnmu rozloeniu a chybnej intalcii svietidiel
do priestoru. Zmenou polohy svietidla alebo
zmenou za in typ i vkon, dokeme sledova vsledn efekty a rovne osvetlenia.
Na zklade vypotanch hodnt je mon
znzorni tzv. izofotick krivky v simulovanom prostred (obr. 3). Je to pomyseln
rovinn alebo priestorov krivka, ktor spja
vetky body v meranom priestore, ktor s
charakteristick rovnakou, alebo pribline
rovnakou hodnotou niektorej z meranch
svetelnotechnickch velin.
alou z funkci, ktor m monos projektant vyui, je zobrazovanie plonch
a priestorovch mp osvetlenosti a jasu

Obr. 5 3D rastrov diagram osvetlenosti (Relux)

Obr. 3 Izofotick krivky simulovanho prostredia

v programe Dialux

v priestore. Ide v podstate o 2D a 3D zobrazenia nepravmi farbami, kde sa farebn kla men na zklade zmeny osvetlenosti alebo
jasu. V literatre sa meme stretn aj
s pomenovanm plon mapa resp. izofotick plocha (pre 2D zobrazenie) a priestorov
mapa (pre 3D zobrazenie)(obr.4).
Na odtanie orientanch hodnt osvetlenosti v jednotlivch bodoch pdorysu mera-

Obr. 6 Krivka svietivosti svietidla (Dialux)

Obr. 7 Krivka svietivosti svietidla (Relux)

Obr. 4 3D stvrnennie nepravmi farbami

nho priestoru je mon vyui 3D znzornenie rastrovho diagramu osvetlenosti

(obr. 5). Taktie tieto programy projektantom ponkaj vizualizciu kriviek svietivosti, ktor radme medzi najdleitejie parametre svietidla, pretoe udvaj spsob
rozloenia svetelnho toku (obr.6 Dialux,
obr.7 Relux).
Zver
Nov vskumy a vsledky bdan v oblasti
vplyvu svetla na udsk organizmus a jeho
psychiku boli dvodom na vytvorenie
novch noriem, predpisov a doporuen na
osvetlenie vntornch priestorov. Sprvne

navrhnut osvetlenie zabezpeuje poadovan podmienky na vykonvanie zrakovch

loh. Stle viac treba prehlbova jeho kvalitu
na pracoviskch rieenm svetelnotechnickch projektov. Ich vstupom s osvetovacie sstavy prispievajce k zrakovej pohode
loveka a v slade s prslunmi normami
a prvnymi predpismi. Projektovanie v sasnosti mono realizova aj modernmi
vizualizanmi softvrmi. Okrem svetelnotechnickch vsledkov ponkaj vizualizciu osvetovanch priestorov a projektantom umouj rchle a jednoduchspracovanie projektov osvetovacch sstav bez
pracnch vpotov.
Prspevok vznikol s podporou Grantovej
agentry KEGA, ktorej autori akuj za
finann podporu pri rieen projektov,
v rmci ktorch vznikol prspevok (KEGA
3/7422/09 Vytvorenie vskumnch predpokladov na vypracovanie modernej vysokokolskej uebnice Ekodizajn v strojrstve
a KEGA 3/7426/09 Tvorba didaktickch podkladov a vydanie vysokokolskej uebnice
"Fyziklne faktory prostredia - objektivizcia
a posudzovanie" pre aiskov disciplny 2.
a 3. stupa vysokokolskho tdia environmentlne ladench tudijnch programov).
Autorsk kolektv
Ing. Katarna Kevick
doc. Ing. Ruena Krlikov, PhD.
Ing. Miriama Piosov
45

Technika

NOV POHONN LTKY PRE MOTORY

Motoristickej a technickej verejnosti je veobecne znme, e sa dostva do popredia nov
alternatva v oblasti pohonnch ltok pre spaovacie motory. Nie je to dan len tm, e
zsoby ropy a tm aj ropnch palv, benznu a motorovej nafty sa zniuj. Ako nov
pohonn ltka pripad do vahy zemn plyn, ktorho spotreba v najblich rokoch bude
narasta. V roku 2030 sa odhaduje spotreba plynu a 30 % z celkovch svetovch zsob
dostupnej energie oproti 22 % v roku 2000.

Uplatnenie zemnho plynu ako pohonnej ltky je vhodn najm z tchto

dvodov:
m vynikajce spaovacie vlastnosti
je vemi ist (pri jeho spaovan vznik menej kodlivn)
je bezpen (je ah ako vzduch, m
vyiu zpaln teplotu)
je dostupn a lacn.
V ostatnom ase je v pozornosti spotrebi-

teskej verejnosti z alternatvnych zdrojov pohonnch ltok, najm bioplyn.

Bioplyn sa najastejie vyuva na vrobu
elektrickej energie a tepla v kogeneranch jednotkch (KGJ). Plynov motory
kogeneranch jednotiek dosahuj innos pri vrobe elektrickej energie 32 a
40 %. Vyuitm odpadovho tepla motora
je mon dosiahnu celkov innos a
85 %. Bioplyn je vslednm produktom
bioplynovch stanc. Poda dostupnch
dajov v Slovenskej republike je v prevdzke 107 bioplynovch stanc s hrnnm vkonom 101 MW a vrobou 810
000 MWh elektrickej energie. Na obrzku
.1 je schma bioplynovej stanice.
Vroba a vlastnosti bioplynu
Bioplyn vznik zo vstupnch surovn
46

innosou metanognnch baktri bez

prstupu vzduchu. Na anaerbnej
fermentcii sa zastuj rzne druhy
mikroorganizmov.
Na vrobu bioplynu sa pouvaj najm
tieto vstupn suroviny :
ponohospodrske produkty a
produkty ivonej vroby
odpadov vody (OV)
tuh komunlny odpad

V nasledovnej tabuke .1 uvedieme ak

prmesi obsahuje bioplyn.

pri vbere motorovch olejov. Srovodk

H2S psob korozvne na motory a samotn technologick zariadenia, kogeneran jednotky. alou zlokou je pavok,
ktor okrem toho, e je zdrojom zpachu,
me prtomnosou vlhkosti spsobova
v mazacom systme vytvranie roztokov,
neiadcich prmes, ltok napdajcich
kovy. Za prtomnosti vody a produktov
starnutia me djs ku tvorbe ruivch
emulzi a korzii. Kyslink uhliit CO2 sa
rozpa v ropnch olejoch, ale ich
vlastnosti neovplyvuje. Pohlcuje
vlhkos a vlhk je korozvny.
Tr i b o t e c h n i k a p l y n o v c h
motorov
Vzhadom na uveden problmy a
z toho vyplvajce poiadavky
bude vhodn uvies niektor informcie v svislosti s mazanm plynovch motorov. Hne v vode
treba poveda, e plynov motory
s viac citliv na neistoty v spaovacom priestore ako naftov motory. Z toho a alch porovnan
vyplva, e klasifikcie a pecifikcie platn pre benznov a naftov
motory nie s vhodn pre plynov
motory.
Pri definovan poiadaviek na mazanie
plynovch motorov treba uvies tieto:

Plynov zloka bioplynu

Chemick vzorec

Percentulny obsah

Metn
Oxid uhliit
Vodn para
Dusk
Kyslk
Vodk
pavok
Srovodk

CH4
CO2
H2 O
N2
O2
H2
NH3
H2 S

40 75 %
25 55 %
0 10 %
05%
02%
01%
01%
01%
Tabuka . 1

Z prmes je najproblmovej srovodk,

ktor sa nachdza v plyne takmer vdy
nad 0,1 %. Okrem toho jeho % obsah nie
je stabiln, o me spsobi znan prevdzkov problmy a asto aj problmy
www.techpark.sk

typ motora (vkon, kontrukcia)

druh plynu a mnostvo neistt v
plyne
druh maziva a mnostvo prsad
obsah srneho popola

Technika

vrobn postup, technolgia

pouitch prsad.

Ako palivo sa pouvaj ist plyny propn, butn, zemn plyn, ale aj kysl plyny
a to bioplyn a kalov plyn. Najastejie
zloenie kyslho plynu, bioplynu je
nasledovn:
metn , max. 75 %
kyslink uhliit , max. do 55 %
dusk , max. do 5 %
neistoty (srovodk, pavok, resp. aj
chlr)
Treba spomen, e obsah sry v palive,
plyne me by v rozsahu od 0,5 a 2 %
hm. Z toho dvodu vekm problmom
pri prevdzke plynovch motorov me
by ich korzia. Prtomnos vody, rozpustenho kyslku, oxidov duska a
neistt (chlr, srovodk) v plyne len podporuj, urchuj tento chemick proces.
Tento jav sa me prejavi najm pri
kyslch plynoch. V technickej praxi sa stretvame najm s uplatnenm plynovch
motorov na pohon kogeneranch jednotiek, ktor sa s vhodou pouvaj pri vrobe elektrickej energie a tepla. Ide o stabiln prevdzkov zariadenia. V sasnosti
sa u s vhodou pouva kombinovan
vroba elektrickej energie, tepla a chladu.
Meme poveda, e ide o trigeneran
jednotky.
Nov modern motorov oleje, ktor sa
pouvaj na mazanie benznovch a naftovch motorov nie je mon poui pre
plynov motory a to najm vtedy, ak sa
ako palivo pouvaj kysl plyny. V tomto
prpade mu tieto oleje a ich prsady
urchova korziu. Ak uvedieme pecifikciu motorovho oleja pre plynov motory, tak sa tto podstatne odliuje od oleja
pre benznov a naftov motor y.
Uvedieme zkladn rozdiely:
zkladov olej vyaduje sa vysok
chemick a tepeln stabilita. Finlny
vrobok pozostva z 98 % zkladovho oleja.
obsah srneho popola do 0,5 % hm.,
max 1,0 % hm.
TBN, celkov slo alkality, pre zemn
plyn do 6 mgKOH/g, pre kysl plyny a
11 mgKOH/g
viskozitn trieda SAE 40 (pre motory
vo vntri budovy)
viskozitn trieda SAE 30 (pre motory
umiestnen vonku)
Tieto poiadavky platia najm pre stabiln
plynov motory. Pre spaovacie motory
motorovch vozidiel na dvojit palivo (motorov nafta a plyn) sa pouvaj oleje viacrozsahov, viskozitnej triedy poda SAE

napr. 15W-40. Ide o oleje s nzkym obsahom prsad (zinok, fosfor), ktor mono
poui aj pre motory s katalyztorom.
Treba si uvedomi, e pri kvalitnch
motorovch olejoch pre benznov
a naftov motory je ich zloenie 80 a 85 %
zkladovho oleja a 15 a 20 % zuachujcich prsad. Pri olejoch pre plynov
motory je to 98 % zkladovho oleja a 2 %
prsad.
Pri hodnoten pouitho motorovho
oleja vyhodnocujeme najm TBN, alkalick rezervu oleja. Tto hodnota pri olejoch
pre naftov motory v sasnosti stratila
pri znen obsahu sry na 0,05 %hm. a
poda najnovch informcii a na 0,03 %
hm. v motorovej nafte praktick vznam.
V olejoch pre plynov motory sa
pouvaj detergentno - disperzantn
prsady. Detergentn prsada je organick
kovov polrna ltka, ktor neutralizuje
kyseliny z dvodu jej alkalickej rezervy,
zabezpeuje istotu motora, piestnych
krkov a pod.
Disperzantn prsada je nekovov vysokomolekulrna organick zlenina, bezpopoln prsada, ktor zabezpeuje, aby
nesplen astice (uhlk) boli v tvare
suspenzie a veobecne prispieva k istote
motora. o sa tka mnostva srneho
popola, ide o dleit daj pri vbere
motorovho oleja - kritrium, poda ktorho mus by zabezpeen rovnovha z
dvodu kontroly korzie. Kontrolu korzie
meme vykonva pomocou boroskopickho vyetrovania asti motora. Na
obrzku . 2 je boroskopick prstroj, zariadenie, ktor sa pouva na boroskopick
vyetrenie.

Obrzok . 2

de prevdzkovch sksenosti a s porovnvan k hodnotm erstvho oleja.

Uveden daje mu ma aj in hodnoty a
to najm pri obsahu kovov. Plynov motory dosahuj dobu chodu a 60 000 prevdzkovch hodn do prvej generlnej
opravy. o sa tka vmennch intervalov
motorovho oleja, tak pre plynov motory
(zemn plyn) pri pouit ropnho oleja s
tieto v rozsahu od 600 do 1 000 motohodn v zvislosti od typu motora. U ns sa na
pohon kogeneranch jednotiek pouvaj napr. motory koda Favorit, MT 22A, MT
400S, LIAZ, MT 140S, MT200S a alie. Zo
znmych spolonost s to motory od
vrobcov Jenbacher, Waukesha, CAT,
MAN, Perkins, Guascor, MWM a al
vrobcovia. Pri syntetickch olejoch je
hodnota vmennch intervalov a 2
nsobn. Pri motorovch vozidlch meme tieto hodnoty asto urova poda
najazdench kilometrov a porovnva
poda vmennch intervalov pre benznov a naftov motory. Tieto vmenn intervaly s zvisl najm na druhu a istote
pouitho plynu.
Poda sksenosti olejrske spolonosti v
tejto oblasti ponkaj servisn program
pre plynov motory, ktor je zameran na
odber vzoriek olejov, resp. aj na boroskopick vyetrovanie motorov, aby sa zabrnilo nepredvdanm problmom, ktor
mu ma vplyv na ich prevdzku.
V technickej praxi sa stretvame s uplatnenm plynovch motorov, ako u bolo uveden na pohon kogeneranch jednotiek
(KGJ), ktor sa s vhodou pouvaj na
vrobu elektrickej energie, tepla a v sasnosti aj chladu. V tomto prpade u ide o trigeneran jednotky (TGJ), ktor nm
ponkaj nov monosti.
Zver
Na zver treba spomen, e v
praxi sa zana astejie pouva zemn plyn ako palivo pre
spaovacie motory, resp.
motory na dvojit palivo
(plyn a ropn pohonn ltky). Uplatnenie bioplynu je

Kontrolovan ukazovate

Hranin hodnota

Kinematick viskozita, mm2.s-1

Celkov slo alkality, TBN, mgKOH/g
Obsah vody, % obj
Nemrznca zmes (glykoly), % hm.
Obsah kovov, mg/kg (ppm)

+/- 20 %
50 % z hodnoty erstvho oleja
0,2
Neobsahuje
Fe 45, Cu 35, Al 20, Si - 50
Tabuka .2

V prehade v tabuke . 2 uvedieme hranin hodnoty pre hodnotenie pouitho

motorovho oleja pre plynov motory.
Ide o daje, ktor boli stanoven na zklawww.techpark.sk

stle aktulne a jeho rozrenie bude zvisie od postoja niektorch verejnoprvnych intitci.
Ing. Michal Loonsk, ML Lubservis, a. s.
47

FINANN A KREDITN INFORMCIE

Finann produkty slia svojimi informciami predovetkm ku zniovaniu
objemu nedobytnch pohadvok,
minimalizcii potu dlnkov i
neplatiov a vberu vhodnch
obchodnch partnerov. Umouj
dkladn preverenie obchodnho
partnera ete pred samotnm uzavretm
obchodu. Vaka vhodnmu vberu a
sprvnemu nastaveniu platobnch
podmienok vrazne znite nklady na vymhanie, prpadne
poistenie pohadvok.

OBCHODN A MARKETINGOV INFORMCIE

Ak mte zujem expandova a
njs novch zkaznkov, radi
by sme Vm v tom pomohli.
Nechcem Vm ale preda databzu v krabike s mnostvom
kontaktov. Naim cieom je Vaa
spokojnos a V itok a teda novo
zskan zkazky. Preto by sme s Vami
radi konzultovali Vae konkrtne potreby
a predstavy a navrhli Vm optimlne
rieenie.
ri
iieenie
eenie.

OCHRANN
O
CH
HRANN ETIKETY

Nalepenm
N
alep
naich ochrannch
etikiet
e
tikie na faktry dvate najavo
a
ktv starostlivos a nekompro-aktvnu
m
isn prstup k termnu splatnosti
ti
misn
v
ysta
vystavenej
faktry.

ryy
kt
hradu fa systme
v
e
m
je
u
sled
nej
gu platob
Monitorin ovenskch
sl
disciplny








lustrator

Bisnode Slovensko, s.r.o.

M. R. tefnika 379/19, 911 60 Trenn, T: 032-7462640, E: info@bisnode.sk, W: www.bisnode.sk

technika

Magnetickou silou ke zven produktivity

Hlavn produkci firmy Tecnomagnete tvo v posledn dob velmi dan elektropermanentn
magnetick systmy. Dnes, kdy je kladen hlavn draz na bezpenost, zkracovn vedlejch
as a na sniovn provoznch nklad je elektropermanentn technologie jasnou jednikou
jak v upnn obrobk pi obrbn, forem pi lisovn, nstroj pi tven, ale tak
v manipulaci ocelovch a eleznch materil rznch tvar a velikost.
Prv nezvislost elektropermanentnho
systmu na elektrick energii sniuje provozn nklady, zajiuje 100 % bezpenost
systm a dky pouitm materilm a technologim m i mnohem del ivotnost. Svoji
jedinenost a funknost vrobk me
Tecnomagnete doloit stovkami spnch
aplikac v nstrojrnch, lisovnch, skladech
hutnho materilu i v dalch provozech po
cel esk a Slovensk Republice, kde dolo
dky implementaci elektropermanentnch
magnetick ch systm, ke z v en
produktivity, efektivity a bezpenosti prce.

nerovn obrobky bez mechanickch

deformac.

je zajitna i pomrn snadn penositelnost systmu mezi jeby.

Manipulace snadno, rychle a bezpen

Vrobky TECNOLIFT pouvaj technologii
elektropermanentnch magnet a jsou
povaovny za jedin bezpen systmy pro
magnetickou manipulaci tkch bemen.
V ppad vpadku elektrickho proudu

Rychl vmna forem a nstroj znan

zv efektivitu stroje
Magnetick systmy maj sv nezastupiteln
msto tak pi upnn forem na vstikovac
lisy a pi upnn nstroj bhem lisovn
a tven plech, kde je forma, nebo nstroj
upnut pouze na elektropermanentnm
magnetu. Technologie umouje nkolikansobn snit upnac a ppravn asy
a zefektivnit tak vrobu. Tyto systmy se
dodvaj na zakzku jak pro nov, tak
stvajc stroje. Magnety jsou vybaveny
bezpenostnmi prvky, kter zajiuj
maximln bezpen, rychl a spolehliv
upnn nstroj a forem.
Souasnou novinkou v oblasti upnn forem
a nstroj je technologie oboustrannho
magnetu PressTec GRIP, kterou vyvinula
firma Tecnomagnete. Magnet upn formu
nebo nstroj a zrove sm sebe k upnac
desce stroje. Tm dojde k dokonalmu

Kvalitn upnut obrobku je zklad

V oblasti upnn obrobk pi frzovn
vyvinula firma Tecnomagnete nejmodernj technologii oboustrannho magnetu
MillTEC. Jedn se o patentovan produkt E,

kter disponuje vemi ve popsanmi

vhodami elektropermanentn technologie,
navc m magnet nepropustn monolitn
celokovov povrch (tvoen pouze ocel)
a dky oboustrannmu magnetickmu upnut dochz k odstrann vekerch vibrac
mezi stolem stroje a obrobkem, jedn se tedy o skuten splynut obrobku se strojem.
Dal vhodou pouit magnetickho upnut
obrobku je dokonal pstup k obrobku a
z 5-ti stran na jedno upnut. S vyuitm
plovch nstavc je navc mon bez
problmu vrtat prchoz otvory a upnat

nevyaduj zlon zdroj energie, protoe

bemeno je vdy a po celou dobu manipulace dreno pouze silou permanentnch
magnet. Elektrick proud je poteba pouze
pro aktivaci, nebo deaktivaci magnetu. Pi
transportu bemene je systm zcela
nezvisl na elektrickm napjen. Vysok
koeficient bezpenosti 1:3 mezi hmotnost
bemene a nosnost magnetu je o vce jak 50
% vy ne u elektromagnet. Integrovan
systm DAUTANAC umocuje rove
bezpenosti, jeliko zabrauje nechtnmu
odmagnetovn bemene. Odmagnetovn
je tedy mon pouze pi poloenm
bemenu. Systmy TECNOLIFT dosahuj
nkolikansobn vy ivotnosti a a 95 %
spory energie oproti elektromagnetm.
Nespornou vhodou elektropermanentnch
magnet je tak snadn instalace, kdy nen
teba nijak zasahovat do konstrukce jebu,
umisovat rozvade, zlon zdroje apod.
Veker potebn vybaven je integrovan
v rmu magnetu a po pipojen k elektrickmu napjen a mechanick instalaci na hk,
je systm okamite pipraven k pouit, tm

a celoplonmu upnut bez vibrac a deformac. U tchto magnet se zrove podailo

doclit snen tlouky magnetickch desek
na 37 mm, take pi implementaci magnetickho systmu na stroj dojde k minimlnmu
snen vyuiteln svtlosti stroje.
Foto: MAG Centrum
Text: Ing. Michal imek, Stanislav Jabrek
49

... asopisy, ktor sa oplat ta

Dvojmesank Technika vydva:

Obianske zdruenie na rozvoj, vedy, techniky a vvoja -

Techpark, o. z. - registrcia vykonan

22. 10. 2003 pod . VVS/1900/9022538

IO: 37 904 647

I DPH: SK 2021800869

www.solartechnika.sk

Sdlo vydavatea a adresa redakcie:

TechPark, o. z.
Pltncka . 4,
010 01 ilina
mobil: +421 905 206 227
email: redakcia@techpark.sk

fredaktorka:
Ing. Dana Tretinkov
tretinikova@techpark.sk

Obchpodn riaditeka:
Mgr. Zuzana Augustnov
augustinova@techpark.sk
Redakcia:
Roald Tretink
redakcia@techpark.sk

www.tribotechnika.sk

Inzercia:
tel.: +421 41 500 16 56 8,
email: inzercia@techpark.sk
Marketing
tel.: +421 41 500 16 56 8,
mobil: 0948 240 510, 0905 206 227
email: marketing@techpark.sk
Grafika:
Grafick tdio Techpark
grafika@techpark.sk

Roziruje:
vlastn distribun sie,
MEDIA PRINT KAPA,
a skromn distribtori
Evidenn slo: EV 4959/14
ISSN 13370022

Ronk vydvania: 13. ronk

www.techpark.sk
www.techpark.sk

11. mezinrodn veletrh vytpn,

klimazace, krb, kamen a spor energi

www.modernivytapeni.cz

nejvt vbr tepelnch erpadel

solrn systmy a fotovoltaika
nejir nabdka krb a kamen
kotle, zsobnky TV
odborn poradenstv o sporch energie
designov raditory
kotle na biopaliva
soubn probh veletrh Devostavby

4. - 7. 2. 2016
Vstavit Praha - Holeovice

Dvme vzduchu smr

FORT-PLASTY s.r.o.
Hulnsk 2193/2a, 767 01 Krom
Telefon: +420 575 755 711, +420 573 335 090
E-mail: info@fort-plasty.cz

www.fort-plasty.cz