Výrobný proces je proces zmeny tvaru, zloženia a kvality, teda mechanických, fyzikálnych, chemických, biologických a iných vlastností

finálneho výrobku určeného k expedícii k zákazníkovi. Ide o postupnú alebo jednorázovú zmenu východiskového materiálu alebo
polotovaru na hotový výrobok.
Technológia
Technológia stanovuje spôsob - algoritmus pôsobenia technických prostriedkov na materiálové vstupy k získaniu hotového výrobku alebo
všeobecne predstavuje technológia súbor návodov v použitiu prostriedkov vhodných k dosiahnutiu dopredu stanovených cieľov alebo
zámerov
Výrobná etapa predstavuje časť výrobného procesu, ktorá je technicky, priestorovo a časovo ucelená. Rozhodujúcim hľadiskom pre
posúdenie výrobnej etapy je hľadisko technických pŕemén, k nimž béhem výrobného procesu dochází. Vo väčšine zložitejších výrob sa
výrobný proces uskutočňuje v niekoľkých fázach, ktoré na sebe nadväzujú a z nichž každá je hoŕena souhrnem jednoduchých procesu
podobné technologické povahy:
Predzhotovujúca fáza zahrňuje prípravu, prípadne spracovanie surovín pre vlastný výrobný proces. Zhotovujúca fáza tvorí podstatu
výrobného procesu, výrobky dostávajú konečnú podobu. Dohotovujúca fáza (dokončovanie) predstavuje konečnú, spravidla vzhľadovú a
ochrannú úpravu výrobku (nátery, konzervovanie), prípravu k expedícii (kompletizácia, balenie).
DFM - DESIGN FOR MANUFACTURING
Ide o konštruovanie s ohľadom na jednoduchú vyrobiteľnosť výrobkov, predstavuje
systematický postup pri návrhu výrobku, ktorého hlavným cieľom je zaistenie jednoduchej
vyrobiteľnosti dielcov pri minimalizácii výrobných nákladov.
DFA je konštruovanie s ohľadom na jednoduchú montáž výrobkov. Je to systematická
metodológia pre analýzu a návrh výrobku tak, aby výstupné funkcie výrobku mohli byť
dosiahnuté s menším počtom dielcov, ktoré výrobok tvoria. Redukciou počtu dielcov možno
dosiahnuť redukciu komplexnosti montáže, zjednodušenie riadenia výroby, zvýšenie
produktivity práce, skrátenie priebežnej doby výroby a v konečnom dôsledku dosiahnuť takto
zníženie celkových výrobných nákladov. Ďalším aspektom DFA je i konštrukčné
prispôsobenie výrobku pre možnosť automatizovanej montáže, resp. demontáže pri recyklácii
výrobku.
Odporúčania týkajúce sa spojov
• Minimalizovať počet spojov a počet druhov spojov
• Zabezpečiť dostatočný priestor pri spájaní
• Uprednostniť priamočiare spojovacie pohyby
• Zabezpečiť možnosť sledovať proces vytvárania spoja
• Redukovať utesňovacie operácie, miesta, ktoré je treba utesniť konštruovať čo
najmenšie a izolovať ich od funkčných miest, ktoré nie je potrebné utesniť
• Dodržiavať doporučenia platné pre typ spoja (nitované, lisovane skrutkové atď.)
• Voľba jednoduchých typov spojov
Odporúčania týkajúce sa montážnych podskupín
Zohľadnenie použitia prípravkov a montážnych nástrojov
Vylúčenie možnosti chybného spojenia
Princíp minimálneho počtu súčiastok, vylúčiť súčiastky plniace rovnakú funkciu
Stredenie súčiastok v smere osi
Význam a obsah štandardizácie
Cieľom štandardizácie je systematicky znižovať a obmedzovať nežiadúcu rozmanitosť a
náhodnosť v riadení procesu a zaistiť jednoznačnosť výkladu údajov. Výsledkom
formalizácie realizovaného výberu, tj. vlastného štandardizačného procesu je štandard (norma,
normatív, normatívne technický dokument, limita, ukazovateľ a pod.).
Funkcie štandardizácie
V príprave výroby a vo výrobe štandardy plnia rad funkcií:
• funkcia evidenčná (informačná) umožňuje zhromažďovať, poskytovať a ukladať údaje o stave a
priebehu procesu,
• funkcia plánovacia umožňuje určiť priestorový i časový priebeh výrobného procesu, ale také
stanoviť požiadavky na činitele a průběh standardizace,
• funkcia miery spotreby a měřítka proporcionality, jejímž prostřednictvím je určená výše
spotreby predmetu standardizace i vo vzťahu k ďalším předmětům, činitelům a procesom,
• funkcia operatívne řídící, jejímž prostřednictvím dochází k vlastní realizaci výrobného procesu v
souladu s procesom štandardizácie,
• funkcia kontrolná, umožňujúca priebežne vyhodnocovať skutočný priebeh procesu,
kontrolu plnenia štandardov a hodnotiť kvalitu štandardov,
• funkcia stimulačná (motivačná), optimálne usmerňujúca predovšetkým ekonomickými
opatreniami spotrebu činiteľov a prípravu a priebeh procesov a stimulujúca k prekonávaniu
existujúcich normatívov,
• funkcia racionalizačná, kde na základe kontrolnej a motivačnej funkcie dochádza k
zdokonaľovaniu normatívnej základne, aktualizácii štandardov a k zdokonaľovaniu
metodológie tvorby štandardov.
Základné všeobecné metódy štandardizácie
1. Simplifikácia (zjednodušenie) - východisková štandardizačná metóda, ktorá je založená na
prostej redukcii počtu možných variant riešenia (predmetu nebo procesu) na počet technicky
nebo ekonomicky prijateľný z hľadiska užívateľa.
2. Unifikácia - zjednodušenie rôznych predmetov alebo procesov za účelom jejich použitia (v
rovnakom prevedení alebo rovnakým postupom) u rady rôznych nebo podobných výrobkov.
3. Typizácia - hospodárny výber predmetov alebo procesov podľa ich charakteristických
(typických) vlastností nebo parametrov tak, aby tvorili jednotný súbor príbuzných predmetov nebo
procesov.
4. Špecifikácia - stanovenie požiadaviek na vlastnosti výrobkov a požiadaviek na spôsoby zisťovania
či výrobok má dané vlastnosti.
5. Normalizácia - stanovenie čo najmenšieho počtu technických riešení opakovaného prípadu
(predmet, proces), ktoré sú za daných predpokladov (konštrukcia, technológia) optimálne.
Výsledkom technickej normalizačnej činnosti je záväzná technická norma. Normalizácia je teda
najvyššie štádium štandardizácie.
Pevné časti motora
Medzi základné pevné časti motora sa zaraďujú : blok motora, valce motora,
hlava valcov, veká, kryty, tesnenia a olejová vaňa.
Pohyblivé časti motora
Medzi základné pohyblivé časti motora sa zaraďujú : piesty, piestne krúžky
(stierací, mazací, tesniaci), ojnica, kľukový hriadeľ, vačkový hriadeľ, pohon vačkového
hriadeľa (článková reťaz, ozubený remeň, ozubené kolesá), vahadlá, zdvíhadlá a zdvíhacie tyčky, ventily (sacie, výfukové), pružiny
ventilov, piestny čap a poistka,
hlavné ložiská, zotrvačník.
Príslušenstvo motorov
Medzi základné príslušenstvo motora sa zaraďuje : nasávací a výfukový systém,
palivová sústava, mazacia sústava, chladiaca sústava, zapaľovanie (iba zážihové
motory).
Montáž piestového spaľovacieho motora
stanica 1. – montáž prvej podskupiny,
• stanica 2. – montáž druhej podskupiny,
• stanica 3. – montáž rozvodovej a mazacej sústavy,
• stanica 4. – montáž chladiacej, nasávacej a vstrekovacej sústavy,
• stanica 5. – montáž príslušenstva pohonu drážkovaným remeňom
a výfukovej sústavy,
• stanica 6. – montáž vrchného krytu motora a jeho finálna kontrola.
SKUPINOVÁ TECHNOLÓGIA
Jedným zo smerov štandardizácie je skupinová technológia, ktorá pre skupiny
konštrukčne a technologicky podobných súčiastok stanovuje produktívne technologické
metódy s využitím rovnakých technologických zariadení
Metodickým nástrojom pre tvorbu skupinového technologického postupu je tzv. komplexná
súčiastka, ktorá sa skladá z množiny elementárnych geometrických prvkov, pričom všetky
súčiastky skupiny sú kombináciami týchto geometrických prvkov, pričom konfigurácia
zodpovedá komplexnej súčiastke.
Typizáciou treba rozumieť zostavovanie zásadných technologických postupov,
zahrnujúcich výrobu všetkých súčiastok určitej triedy a slúžiacich na zostavovanie
optimálneho technologického postupu výroby konkrétnej súčiastky v ľubovoľných
výrobných podmienkach.
Rozmer súčiastky v mnohom predurčuje charakteristiku použitého výrobného
zariadenia a podstatne vplýva na charakter technologického postupu. Súčiastky rovnakého
tvaru, ale rôznych rozmerov majú síce podobné postupy, no pre veľmi značné rozdiely v
rozmeroch technologické postupy ich výroby sú rozdielne.
Klasifikácia súčiastok umožňuje vypracovať spoločné schémy typových technologických
postupov pre rôzne odvetvia strojárstva a tieto postupne spresňovať pre jednotlivé
odvetvia strojárstva.
Triedy súčiastok
1. skriňové súčiastky,
tvoria najrozšírenejšiu skupinu súčiastok. Bez ohľadu na rôznosť vonkajších tvarov všetky
skriňové súčiastky môžu mať zhodné výrobné postupy. Podľa podobných postupov možno
obrábať aj súčiastky typu vretenníkov, stojanov, dosák a uholníkov, ktoré sú v odporúčanej
klasifikácii tiež zaradené do triedy skriňových súčiastok.
2. okrúhle tyče,
zahrnuje obyčajné hriadele, vodiace tyče bucharov, okrúhle stojany, zalomené a vačkové
hriadele, hriadele s ozubenými vencami atď. Všetky tieto súčiastky môžu mať zhodné
výrobné postupy, hoci majú odlišný vonkajší tvar. Názov triedy „Okrúhle tyče" je
všeobecnejší ako „Hriadele," ktorými sa rozumejú iba rotujúce okrúhle tyče.
3. duté valce,
zahrňuje nielen puzdra, ale aj súčiastky podobné puzdrám, totiž bubny, piesty, hlavy kolies
a iné.
4. kotúče,
zahrnuje súčiastky, ktoré majú tvar rotačných telies a hrúbku menšiu ako polovica priemeru
vonkajšieho obvodu kotúča
5. neokrúhle tyče,
Trieda „Neokrúhle" tyče zahrnuje okrem rozličných druhov pák aj iné neokrúhle súčiastky
pozdĺžneho tvaru, napríklad nasávacie a výfukové potrubie benzínového motora, nosníky
predných náprav automobilu, ojnice a iné podobné súčiastky
6. malé súčiastky zložitých tvarov
Sem môžu patriť vačky, súčiastky s povrchom zložitého tvaru, výseky, súčiastky tvaru T a
iné. Technologický postup výroby týchto súčiastok nie je vždy identický, hoci majú určitú
podobnosť.
7. spojovacie súčiastky.
Patria sem skrutky, matice, kolíky, segmentové perá, skrutky do dreva atď.
Montážny proces súhrn operácií spájania súčiastok,komponentov a uzlov až po finálny výrobok v istej technicky a ekonomicky
účelnejpostupnosti
Montážna operácia je spojenie minimálne dvoch súčiastok, ktoré sa musí realizovať na
jednom mieste a ktorého realizáciu nie je možné prerušiť pretože by došlo k porušeniu
vzájomných polôh spájaných súčiastok.
Montážna podskupina je spojenie minimálne dvoch súčiastok výrobku, po spojení ktorých
je možné vzniknutý dielec transportovať, skladovať, kontrolovať a manipulovať s ním bez
tohto aby došlo k zmene kvality alebo poškodeniu jeho funkčnosti.
Montážna úloha predstavuje súhrn všetkých operácií, ktoré je potrebné v rámci montáže
vykonať a to vrátane manipulácie, orientácie, kontroly, upínania a pod.
Skrutkovanie
Skrutkový spoj je rozoberateľný spoj. Skrutkové spojenie je silové spojenie, veľkosť spojovacej sily je zároveň veľkosťou osovej sily v
skrutke.
Lisovanie je technológia spájania súčiastok. Lisovaný spoj vznikne zlisovaním dvoch
lícovaných súčiastok s presahom. Lisovaním vznikne nerozoberateľný alebo podmienene
rozoberateľný spoj. Podmienene rozoberateľný spoj je možné len niekoľkokrát rozobrať
a znovu zmontovať.
Podľa [29] pod pojmom lepenie rozumieme spojovanie dvoch alebo viacerých
súčiastok povrchovou priľnavosťou a vnútornou súdržnosťou (adhéziou a kohéziou) lepidla
bez toho, aby sa zmenila štruktúra materiálu spájaných súčiastok.
Nitové spoje
Za klasické možno považovať dvojstranné nitovanie za tepla, ktoré sa používalo hlavne v
externej montáži mostových konštrukcií, kde bolo nahradené zváraním. V interných montážach sa používa hlavne nitovanie za studena.
Automatizácia je možná iba v prípade splnenia nasledujúcich podmienok:
- Proces musí mať taký charakter, aby sa dal algoritmizovať.
- Proces musí umožňovať uplatnenie technických prostriedkov, obvykle senzorov na
získavanie rozličných informácií o stave systému.
- Vykonávané činnosti sa musia opakovať. Opakovateľnosť operácií je možné
zabezpečiť napr. aplikáciou princípov štandardizácie, normalizácie a unifikácie.
DOPRAVNÍKY
Riešenie dopravných úloh t.j. transportu montovaných súčiastok a dielcov je integrálnou súčasťou projektu montážneho procesu. V oblasti
integrácie materiálového toku sa v montáži najčastejšie využívajú pružné dopravné systémy modulovej koncepcie a to tak reťazové,
valčekové alebo s nosičom pohybujúcim sa na plynulo sa pohybujúcom páse. Návrh dopravného systému pre proces montáže má svoje
špecifiká vyplývajúce z charakteru
montážnej úlohy.
Technologické jednotky
Technologické zariadenia realizujú základné technologické operácie ako napríklad:
• lisovanie
• skrutkovanie
• nitovanie
• lepenie
• zváranie atď.
Ich obvyklé konštrukčné prevedenie umožňuje ich inštaláciu na pracovnom stole.
V závislosti od konštrukcie môžu pracovať v automatickom, poloautomatickom alebo ručnom
Režime
Lisovacie jednotky
Lisovacie jednotky slúžia na zatláčanie montovaných súčiastok do montážnych otvorov,
prípadne na plastické pretvorenie spojovaných súčiastok osovým tlakom (osové nitovanie,
ohýbanie a pod.)
Hlavnými výhodami lisovacích jednotiek sú:
• Veľká variabilnosť parametrov zdvihu, rýchlosti a sily
• Vysoká presnosť nastavenia polohy pracovného zdvihu
• Vysoká flexibilita a hospodárnosť vďaka krátkym zoraďovacím časom
• Vysoká životnosť a presnosť
• Stabilita silového pôsobenia
• Vysoká variabilnosť realizovaných operácií v oblasti montáže a tvárnenia
Pojmom "priemyselný robot" označujeme komplexný technický systém, skladajúci sa z
viacerých funkčných subsystémov, ktoré sa nachádzajú vo vzájomnej interakcii a
charakterizujú celý systém z hľadiska pružnosti a možnosti nasadenia. Tieto subsystémy
vykonávajú čiastkové operácie procesu manipulácie a zároveň ich synchronizujú s operáciami
ostatných subsystémov priemyselného robota, výsledkom čoho je celková operácia.
Pojmom „manipulátor" označujeme technické zariadenie, určené pre manipuláciu a
vykonávanie jednoduchších montážnych operácií pozostávajúce a dvoch resp. viacerých
pohybových osí.
TECHNOLOGICKÉ POSTUPY MONTÁŽE
1. Identifikácie súčiastok výrobku.
2. Identifikácia montážnych podskupín.
3. Posúdenie technologickosti konštrukcie výrobku
4. Identifikácia montážnych operácií
5. Identifikácia konštrukčne podmienenej postupnosti montážnych operácií
6. Technologický postup montáže
Formy organizácie výrobného procesu
1. fázová forma organizácie,
2. skupinová forma organizácie,
3. prúdová forma organizácie.
ORGANIZÁCIA A RIADENIE OBSLUHY VÝROBY
Obslužné procesy sú nevyhnutnou súčasťou výrobného procesu, pretože zabezpečujú potrebnépodmienky pre efektívny a plynulý chod
výrobného procesu.
Vnútropodniková logistika sa zaoberá analýzou, plánovaním, riadením a kontrolou všetkých
dopravných, skladovacích a ostatných manipulačných procesov v podniku.
SKLADOVÉ HOSPODÁRSTVO
Podstatou skladovania materiálu je jeho ukladanie na vopred stanovené miesto, ktoré je vybavenétak, aby zabezpečovalo zachovanie
úžitkových vlastností materiálu, jeho hospodárne využitie aplynulé uspokojovanie výrobného procesu.
OBALOVÉ HOSPODÁRSTVO
Balenie výrobkov a hospodárenie s obalmi sa súhrnne nazýva obalové hospodárstvo.