Scribd Logo
Upload

Welcome to Scribd!

  • 311/2001 - Zákonník Práce, Účinný Od 1.12.2011

    Uploaded by

    Zákony pro lidi
    381 views51 pages
    Je vykonávaný 310/2010 Z. z., 309/2010 Z. z., 286/2004 Z. z., 272/2004 Z. z. Je menený 406/2011 Z. z., 257/2011 Z. z., 48/2011 Z. z., 543/2010 Z. z., 574/2009 Z. z., 184/2009 Z. z., 49/2009 Z. z., 460/2008 Z. z., 200/2008 Z. z., 348/2007 Z. z., 231/2006 Z. z., 124/2006 Z. z., 570/2005 Z. z., 244/2005 Z. z., 131/2005 Z. z., 82/2005 Z. z., 365/2004 Z. z., 5/2004 Z. z., 461/2003 Z. z., 210/2003 Z. z., 413/2002 Z. z., 408/2002 Z. z., 165/2002 Z. z. Nepriamo ruší 412/2001 Z. z., 299/2000 Z. z., 244/2000 Z. z., 374/1999 Z. z., 297/1999 Z. z., 105/1999 Z. z., 65/1999 Z. z., 190/1998 Z. z., 43/1998 Z. z., 2/1998 Z. z., 248/1997 Z. z., 84/1996 Z. z., 55/1996 Z. z., 52/1996 Z. z., 153/1995 Z. z., 190/1994 Z. z., 275/1993 Z. z., 249/1993 Z. z., 248/1993 Z. z., 645/1992 Zb., 451/1992 Zb., 231/1992 Zb., 193/1991 Zb., 167/1991 Zb., 14/1991 Zb., 13/1991 Zb., 3/1991 Zb., 108/1989 Zb., 52/1989 Zb., 230/1988 Zb., 52/1987 Zb., 22/1985 Zb., 111/1984 Zb., 150/1982 Zb., 72/1982 Zb., 55/1975 Zb., 42/1970 Zb., 153/1969 Zb. Mení 158/2001 Z. z., 154/2001 Z. z., 245/2000 Z. z., 95/2000 Z. z., 105/1999 Z. z., 190/1998 Z. z., 379/1997 Z. z., 330/1996 Z. z., 206/1996 Z. z., 90/1996 Z. z., 304/1995 Z. z., 275/1993 Z. z., 10/1993 Z. z., 645/1992 Zb., 264/1992 Zb., 231/1992 Zb., 297/1991 Zb., 188/1988 Zb., 98/1987 Zb., 111/1984 Zb., 20/1975 Zb., 100/1970 Zb. Ruší 335/1997 Z. z., 294/1997 Z. z., 43/1992 Zb., 1/1992 Zb., 195/1991 Zb., 18/1991 Zb., 466/1990 Zb., 121/1990 Zb., 120/1990 Zb., 196/1989 Zb., 223/1988 Zb., 99/1987 Zb., 96/1987 Zb., 95/1987 Zb., 45/1987 Zb., 27/1985 Zb., 25/1985 Zb., 121/1982 Zb., 75/1982 Zb., 172/1973 Zb., 140/1968 Zb., 63/1968 Zb., 62/1966 Zb., 65/1965 Zb. Je republikovaný 341/2011 Z. z., 479/2007 Z. z., 433/2003 Z. z.

    Original Title

    311/2001 - Zákonník práce, účinný od 1.12.2011

    Copyright

    © Attribution Non-Commercial (BY-NC)

    Available Formats

    PDF, TXT or read online from Scribd

    Did you find this document useful?

    Is this content inappropriate?

    Report this Document
    Je vykonávaný 310/2010 Z. z., 309/2010 Z. z., 286/2004 Z. z., 272/2004 Z. z. Je menený 406/2011 Z. z., 257/2011 Z. z., 48/2011 Z. z., 543/2010 Z. z., 574/2009 Z. z., 184/2009 Z. z., 49/2009 Z. z., 460/2008 Z. z., 200/2008 Z. z., 348/2007 Z. z., 231/2006 Z. z., 124/2006 Z. z., 570/2005 Z. z., 244/2005 Z. z., 131/2005 Z. z., 82/2005 Z. z., 365/2004 Z. z., 5/2004 Z. z., 461/2003 Z. z., 210/2003 Z. z., 413/2002 Z. z., 408/2002 Z. z., 165/2002 Z. z. Nepriamo ruší 412/2001 Z. z., 299/2000 Z. z., 244/2000 Z. z., 374/1999 Z. z., 297/1999 Z. z., 105/1999 Z. z., 65/1999 Z. z., 190/1998 Z. z., 43/1998 Z. z., 2/1998 Z. z., 248/1997 Z. z., 84/1996 Z. z., 55/1996 Z. z., 52/1996 Z. z., 153/1995 Z. z., 190/1994 Z. z., 275/1993 Z. z., 249/1993 Z. z., 248/1993 Z. z., 645/1992 Zb., 451/1992 Zb., 231/1992 Zb., 193/1991 Zb., 167/1991 Zb., 14/1991 Zb., 13/1991 Zb., 3/1991 Zb., 108/1989 Zb., 52/1989 Zb., 230/1988 Zb., 52/1987 Zb., 22/1985 Zb., 111/1984 Zb., 150/1982 Zb., 72/1982 Zb., 55/1975 Zb., 42/1970 Zb., 153/1969 Zb. Mení 158/2001 Z. z., 154/2001 Z. z., 245/2000 Z. z., 95/2000 Z. z., 105/1999 Z. z., 190/1998 Z. z., 379/1997 Z. z., 330/1996 Z. z., 206/1996 Z. z., 90/1996 Z. z., 304/1995 Z. z., 275/1993 Z. z., 10/1993 Z. z., 645/1992 Zb., 264/1992 Zb., 231/1992 Zb., 297/1991 Zb., 188/1988 Zb., 98/1987 Zb., 111/1984 Zb., 20/1975 Zb., 100/1970 Zb. Ruší 335/1997 Z. z., 294/1997 Z. z., 43/1992 Zb., 1/1992 Zb., 195/1991 Zb., 18/1991 Zb., 466/1990 Zb., 121/1990 Zb., 120/1990 Zb., 196/1989 Zb., 223/1988 Zb., 99/1987 Zb., 96/1987 Zb., 95/1987 Zb., 45/1987 Zb., 27/1985 Zb., 25/1985 Zb., 121/1982 Zb., 75/1982 Zb., 172/1973 Zb., 140/1968 Zb., 63/1968 Zb., 62/1966 Zb., 65/1965 Zb. Je republikovaný 341/2011 Z. z., 479/2007 Z. z., 433/2003 Z. z.

    Copyright:

    Attribution Non-Commercial (BY-NC)
    Download as PDF, TXT or read online from Scribd
    Flag for inappropriate content
    381 views51 pages

    311/2001 - Zákonník Práce, Účinný Od 1.12.2011

    Uploaded by

    Zákony pro lidi
    Je vykonávaný 310/2010 Z. z., 309/2010 Z. z., 286/2004 Z. z., 272/2004 Z. z. Je menený 406/2011 Z. z., 257/2011 Z. z., 48/2011 Z. z., 543/2010 Z. z., 574/2009 Z. z., 184/2009 Z. z., 49/2009 Z. z., 460/2008 Z. z., 200/2008 Z. z., 348/2007 Z. z., 231/2006 Z. z., 124/2006 Z. z., 570/2005 Z. z., 244/2005 Z. z., 131/2005 Z. z., 82/2005 Z. z., 365/2004 Z. z., 5/2004 Z. z., 461/2003 Z. z., 210/2003 Z. z., 413/2002 Z. z., 408/2002 Z. z., 165/2002 Z. z. Nepriamo ruší 412/2001 Z. z., 299/2000 Z. z., 244/2000 Z. z., 374/1999 Z. z., 297/1999 Z. z., 105/1999 Z. z., 65/1999 Z. z., 190/1998 Z. z., 43/1998 Z. z., 2/1998 Z. z., 248/1997 Z. z., 84/1996 Z. z., 55/1996 Z. z., 52/1996 Z. z., 153/1995 Z. z., 190/1994 Z. z., 275/1993 Z. z., 249/1993 Z. z., 248/1993 Z. z., 645/1992 Zb., 451/1992 Zb., 231/1992 Zb., 193/1991 Zb., 167/1991 Zb., 14/1991 Zb., 13/1991 Zb., 3/1991 Zb., 108/1989 Zb., 52/1989 Zb., 230/1988 Zb., 52/1987 Zb., 22/1985 Zb., 111/1984 Zb., 150/1982 Zb., 72/1982 Zb., 55/1975 Zb., 42/1970 Zb., 153/1969 Zb. Mení 158/2001 Z. z., 154/2001 Z. z., 245/2000 Z. z., 95/2000 Z. z., 105/1999 Z. z., 190/1998 Z. z., 379/1997 Z. z., 330/1996 Z. z., 206/1996 Z. z., 90/1996 Z. z., 304/1995 Z. z., 275/1993 Z. z., 10/1993 Z. z., 645/1992 Zb., 264/1992 Zb., 231/1992 Zb., 297/1991 Zb., 188/1988 Zb., 98/1987 Zb., 111/1984 Zb., 20/1975 Zb., 100/1970 Zb. Ruší 335/1997 Z. z., 294/1997 Z. z., 43/1992 Zb., 1/1992 Zb., 195/1991 Zb., 18/1991 Zb., 466/1990 Zb., 121/1990 Zb., 120/1990 Zb., 196/1989 Zb., 223/1988 Zb., 99/1987 Zb., 96/1987 Zb., 95/1987 Zb., 45/1987 Zb., 27/1985 Zb., 25/1985 Zb., 121/1982 Zb., 75/1982 Zb., 172/1973 Zb., 140/1968 Zb., 63/1968 Zb., 62/1966 Zb., 65/1965 Zb. Je republikovaný 341/2011 Z. z., 479/2007 Z. z., 433/2003 Z. z.

    Copyright:

    Attribution Non-Commercial (BY-NC)
    Download as PDF, TXT or read online from Scribd
    Flag for inappropriate content
    of 51

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.

    2011

    Page 1 z 51

    Zkony pre ud

    Zbierka zkonov SR

    Ronk 2001

    Predpis . 311/2001 Z. z.

    Predpis . 311/2001 Z. z.
    Zkonnk prce
    Zo da iastka innos od 02.07.2001 130/2001 01.04.2002
    Zaraden v prvnych oblastiach

    Pracovn prvo a personalistika Pracovno - prvne vzahy

    Znenie 01.12.2011

    Prehad

    Svislosti

    Trval odkaz

    Obsah
    ZKLADN ZSADY PRV AS - VEOBECN USTANOVENIA ( 1 - 40) DRUH AS - PRACOVN POMER ( 41 - 84) TRETIA AS - PRACOVN AS A DOBA ODPOINKU ( 85 - 117) TVRT AS - MZDA A PRIEMERN ZROBOK ( 118 - 135) PIATA AS - PREKKY V PRCI ( 136 - 145) IESTA AS - OCHRANA PRCE ( 146 - 150) SIEDMA AS - SOCILNA POLITIKA ZAMESTNVATEA ( 151 - 176) SMA AS - NHRADA KODY ( 177 - 222) DEVIATA AS - DOHODY O PRCACH VYKONVANCH MIMO PRACOVNHO POMERU ( 223 - 228a) DESIATA AS - KOLEKTVNE PRACOVNOPRVNE VZAHY ( 229 - 250a) Prlohy

    (aktualizovan 23.11.2011)

    Znenie 01.12.2011

    311 ZKON z 2. jla 2001 ZKONNK PRCE Nrodn rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zkone:

    ZKLADN ZSADY
    l. 1 Fyzick osoby maj prvo na prcu a na slobodn vobu zamestnania, na spravodliv a uspokojiv pracovn podmienky a na ochranu proti svojvonmu prepusteniu zo zamestnania v slade so zsadou rovnakho zaobchdzania ustanovenou pre oblas pracovnoprvnych vzahov osobitnm zkonom o rovnakom zaobchdzan v niektorch oblastiach a o ochrane pred diskriminciou a o zmene a doplnen niektorch zkonov (antidiskriminan zkon). Tieto prva im patria bez akchkovek obmedzen a diskrimincie z dvodu pohlavia, manelskho stavu a rodinnho stavu, sexulnej orientcie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivho zdravotnho stavu alebo zdravotnho postihnutia, genetickch vlastnost, viery, nboenstva, politickho alebo inho zmania, odborovej innosti, nrodnho alebo socilneho pvodu, prslunosti k nrodnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo inho postavenia s vnimkou prpadu, ak rozdielne zaobchdzanie je odvodnen povahou innost vykonvanch v zamestnan alebo okolnosami, za ktorch sa tieto innosti vykonvaj, ak tento dvod tvor skuton a rozhodujcu poiadavku na zamestnanie pod podmienkou, e cie je legitmny a poiadavka primeran. l. 2 Pracovnoprvne vzahy poda tohto zkona mu vznika len so shlasom fyzickej osoby a zamestnvatea. Zamestnvate m prvo na slobodn vber zamestnancov v potrebnom pote a truktre a urova podmienky a spsob uplatnenia tohto prva, ak tento zkon, osobitn predpis alebo medzinrodn zmluva, ktorou je Slovensk republika viazan, neustanovuje inak. Vkon prv a povinnost vyplvajcich z pracovnoprvnych vzahov mus by v slade s dobrmi mravmi; nikto nesmie tieto prva a povinnosti zneuva na kodu druhho astnka pracovnoprvneho vzahu alebo spoluzamestnancov. l. 3 Zamestnanci maj prvo na mzdu za vykonan prcu, na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, na odpoinok a zotavenie po prci. Zamestnvatelia s povinn poskytova zamestnancom mzdu a utvra pracovn podmienky, ktor zamestnancom umouj o najlep vkon prce poda ich schopnost a vedomost, rozvoj tvorivej iniciatvy a prehlbovanie kvalifikcie. l. 4 Zamestnanci alebo zstupcovia zamestnancov maj prvo na poskytovanie informci o hospodrskej a finannej situcii zamestnvatea a o predpokladanom vvoji jeho innosti, a to zrozumitenm spsobom a vo vhodnom ase. Zamestnanci sa mu vyjadrova a predklada svoje nvrhy k pripravovanm rozhodnutiam zamestnvatea, ktor mu ovplyvni ich postavenie v pracovnoprvnych vzahoch. l. 5 Zamestnanci a zamestnvatelia s povinn riadne plni svoje povinnosti vyplvajce z pracovnoprvnych vzahov. l. 6 eny a mui maj prvo na rovnak zaobchdzanie, ak ide o prstup k zamestnaniu, odmeovanie a pracovn postup, odborn vzdelvanie a o pracovn podmienky. Tehotnm enm, matkm do konca deviateho mesiaca po prode a dojiacim enm sa zabezpeuj pracovn podmienky, ktor chrnia ich biologick stav v svislosti s tehotenstvom, narodenm dieaa, starostlivosou o diea po prode a ich

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 2 z 51

    osobitn vzah s dieaom po jeho naroden. enm a muom sa zabezpeuj pracovn podmienky, ktor im umouj vykonva spoloensk funkciu pri vchove det a pri starostlivosti o ne. l. 7 Mladistv maj prvo na prpravu na povolanie a zabezpeenie pracovnch podmienok umoujcich rozvoj ich telesnch a duevnch schopnost. l. 8 Zamestnvatelia s povinn robi opatrenia v zujme ochrany ivota a zdravia zamestnancov pri prci a zodpovedaj poda tohto zkona za kody spsoben zamestnancom pracovnm razom alebo chorobou z povolania. Zamestnanci maj prvo na hmotn zabezpeenie pri neschopnosti na prcu, v starobe a v svislosti s tehotenstvom a rodiovstvom na zklade predpisov o socilnom zabezpeen. Zamestnancom so zdravotnm postihnutm zamestnvate zabezpeuje pracovn podmienky umoujce im uplatni a rozvja ich schopnosti na prcu s ohadom na ich zdravotn stav. Pracovnoprvne vzahy s v ase neschopnosti zamestnancov na prcu z dvodov choroby, razu, tehotenstva alebo materstva a rodiovstva vo zvenej miere chrnen zkonom. l. 9 Zamestnanci a zamestnvatelia, ktor s pokoden poruenm povinnost vyplvajcich z pracovnoprvnych vzahov, mu svoje prva uplatni na sde. Zamestnvatelia nesm znevhodova a pokodzova zamestnancov preto, e zamestnanci uplatuj svoje prva vyplvajce z pracovnoprvnych vzahov. l. 10 Zamestnanci a zamestnvatelia maj prvo na kolektvne vyjednvanie; v prpade rozporu ich zujmov zamestnanci maj prvo na trajk a zamestnvatelia maj prvo na vluku. Odborov orgny sa zastuj na pracovnoprvnych vzahoch vrtane kolektvneho vyjednvania. Zamestnaneck rada alebo zamestnaneck dvernk sa zastuj na pracovnoprvnych vzahoch za podmienok ustanovench zkonom. Zamestnvate je povinn umoni odborovmu orgnu, zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckmu dvernkovi psobi na pracoviskch. l. 11 Zamestnvate me o zamestnancovi zhromaova len osobn daje svisiace s kvalifikciou a profesionlnymi sksenosami zamestnanca a daje, ktor mu by vznamn z hadiska prce, ktor zamestnanec m vykonva, vykonva alebo vykonval. Zamestnvate nesmie bez vnych dvodov spovajcich v osobitnej povahe innost zamestnvatea nara skromie zamestnanca na pracovisku a v spolonch priestoroch zamestnvatea tm, e ho sleduje bez toho, aby bol na to upozornen, alebo kontroluje listov zsielky adresovan zamestnancovi ako skromnej osobe. Ak je u zamestnvatea zaveden kontroln mechanizmus, je zamestnvate povinn informova zamestnanca o rozsahu kontroly a spsoboch jej uskutoovania.

    PRV AS
    VEOBECN USTANOVENIA Psobnos Zkonnka prce
    1 (1) Tento zkon upravuje individulne pracovnoprvne vzahy v svislosti s vkonom zvislej prce fyzickch osb pre prvnick osoby alebo fyzick osoby a kolektvne pracovnoprvne vzahy. (2) Za zvisl prcu, ktor je vykonvan vo vzahu nadriadenosti zamestnvatea a podriadenosti zamestnanca, sa povauje vlune osobn vkon prce zamestnanca pre zamestnvatea, poda pokynov zamestnvatea, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom ase, na nklady zamestnvatea, jeho vrobnmi prostriedkami a na zodpovednos zamestnvatea a ide o vkon prce, ktor pozostva prevane z opakovania urench innost. (3) Zvisl prca me by vykonvan vlune v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzahu alebo vnimone za podmienok ustanovench v tomto zkone aj v inom pracovnoprvnom vzahu. Zvislou prcou nie je podnikanie alebo in zrobkov innos zaloen na zmluvnom obianskoprvnom alebo zmluvnom obchodnoprvnom vzahu poda osobitnch predpisov. (4) Ak tento zkon v prvej asti neustanovuje inak, vzahuj sa na prvne vzahy poda odseku 1 veobecn ustanovenia Obianskeho zkonnka. (5) Pracovnoprvne vzahy vznikaj najskr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o prci vykonvanej mimo pracovnho pomeru, ak tento zkon alebo osobitn predpis neustanovuje inak. (6) V pracovnoprvnych vzahoch mono upravi podmienky zamestnania a pracovn podmienky zamestnanca vhodnejie ako to upravuje tento zkon alebo in pracovnoprvny predpis, ak to tento zkon alebo in pracovnoprvny predpis vslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanoven nevyplva, e sa od nich nemono odchli. 2 (1) Na prvne vzahy pri vkone ttnej sluby sa vzahuje tento zkon, len ak to ustanovuje osobitn predpis. (2) Na prvne vzahy vyplvajce z vkonu verejnej funkcie sa vzahuje tento zkon, ak to vslovne ustanovuje alebo ak to ustanovuje osobitn predpis. 3 (1) Pracovnoprvne vzahy zamestnancov pri vkone prce vo verejnom zujme sa spravuj tmto zkonom, ak osobitn predpis neustanovuje inak. (2) Pracovnoprvne vzahy zamestnancov v doprave, lenov posdok lod plvajcich pod ttnou vlajkou Slovenskej republiky, zamestnancov skromnch bezpenostnch sluieb a profesionlnych portovcov sa spravuj tmto zkonom, ak osobitn predpis neustanovuje inak. (3) Pracovnoprvne vzahy zamestnancov cirkv a nboenskch spolonost, ktor vykonvaj duchovensk innos, sa spravuj tmto zkonom, ak tento zkon, osobitn predpis, medzinrodn zmluva, ktorou je Slovensk republika viazan, zmluva uzatvoren medzi Slovenskou republikou a cirkvami a nboenskmi spolonosami alebo vntorn predpisy cirkv a nboenskch spolonost neustanovuj inak. 4 Pracovnoprvne vzahy medzi drustvom a jeho lenmi sa spravuj tmto zkonom, ak osobitn predpis neustanovuje inak. 5 (1) Pracovnoprvne vzahy medzi zamestnancami vykonvajcimi prcu na zem Slovenskej republiky a zahraninm zamestnvateom, ako aj medzi cudzincami a osobami bez ttnej prslunosti pracujcimi na zem Slovenskej republiky a zamestnvatemi so sdlom na zem Slovenskej republiky sa spravuj tmto zkonom, ak prvne predpisy o medzinrodnom prve skromnom neustanovuj inak. (2) Pracovnoprvne vzahy zamestnancov, ktorch zamestnvatelia vysielaj na vkon prc z zemia lenskho ttu Eurpskej nie na zemie Slovenskej republiky, sa spravuj tmto zkonom, osobitnmi predpismi alebo prslunou kolektvnou zmluvou, ktor upravuj a) dku pracovnho asu a odpoinok,

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 3 z 51

    b) dku dovolenky, c) minimlnu mzdu, minimlne mzdov nroky a mzdov zvhodnenie za prcu nadas, d) bezpenos a ochranu zdravia pri prci, e) pracovn podmienky ien, mladistvch a zamestnancov starajcich sa o diea mladie ako tri roky, f) rovnak zaobchdzanie s mumi a so enami a zkaz diskrimincie, g) pracovn podmienky pri zamestnvan agentrou doasnho zamestnvania. (3) Ustanovenie odseku 2 nebrni uplatovaniu zsad a podmienok zamestnvania vhodnejch pre zamestnancov. Vhodnos sa posudzuje pri kadom pracovnoprvnom nroku samostatne. (4) Vyslanm zamestnancom je zamestnanec, ktor poas uritej doby vykonva prcu na zem inho lenskho ttu, ako je tt, v ktorom bene pracuje. (5) Ustanovenia odseku 2 psm. b) a c) sa nepouij v prpade poiatonej monte alebo prvej intalcie tovaru, ktor s hlavnou sasou zmluvy o dodvke tovaru a s potrebn na uvedenie dodanho tovaru do uvania a s vykonvan kvalifikovanmi zamestnancami alebo odbornkmi dodvateskho podniku, ak as, na ktor bol zamestnanec vyslan, nepresiahne osem dn v obdob poslednch 12 mesiacov od zaiatku vyslania; to neplat pre tieto prce: a) hbenie (vkopy), b) zemn prce (premiestovanie zeminy), c) vlastn stavebn prce, d) mont a demont prefabrikovanch dielcov, e) interirov alebo intalan prce, f) pravy, g) renovan prce, h) opravy, i) rozoberanie (demont), j) demolan prce, k) drba, l) maliarske a istiace prce v rmci drby, m) rekontrukcie. (6) Ak je zamestnanec vyslan poda 58 do lenskho ttu Eurpskej nie, pracovn podmienky a podmienky zamestnvania sa spravuj prvom ttu, na ktorho zem prcu vykonva. 6 Podmienky, za ktorch me by prijat do pracovnoprvneho vzahu cudzinec alebo osoba bez ttnej prslunosti, ustanovuje osobitn predpis.

    Zamestnvate
    7 (1) Zamestnvate je prvnick osoba alebo fyzick osoba, ktor zamestnva aspo jednu fyzick osobu v pracovnoprvnom vzahu, a ak to ustanovuje osobitn predpis, aj v obdobnch pracovnch vzahoch. (2) Zamestnvate vystupuje v pracovnoprvnych vzahoch vo svojom mene a m zodpovednos vyplvajcu z tchto vzahov. Zamestnvateom je aj organizan jednotka zamestnvatea, ak to ustanovuj osobitn predpisy alebo stanovy poda osobitnho predpisu. Ak je astnkom pracovnoprvneho vzahu zamestnvate, neme nm by sasne jeho organizan jednotka a naopak. (3) So zamestnancom, ktor je aj tatutrnym orgnom alebo lenom tatutrneho orgnu, dohodne podmienky poda 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgn alebo prvnick osoba, ktor ho ako tatutrny orgn ustanovila. 8 (1) Spsobilos fyzickej osoby ma prva a povinnosti v pracovnoprvnych vzahoch ako zamestnvate vznik narodenm. Tto spsobilos m aj poat diea, ak sa narod iv. (2) Spsobilos fyzickej osoby vlastnmi prvnymi konmi nadobda prva a bra na seba povinnosti v pracovnoprvnych vzahoch ako zamestnvate vznik plnoletosou; dovtedy za u kon zkonn zstupca. 9 (1) V pracovnoprvnych vzahoch rob prvne kony za zamestnvatea, ktor je prvnick osoba, tatutrny orgn alebo len tatutrneho orgnu; zamestnvate, ktor je fyzick osoba, kon osobne. Namiesto nich mu robi prvne kony aj nimi poveren zamestnanci. In zamestnanci zamestnvatea, najm vedci jeho organizanch tvarov, s oprvnen ako orgny zamestnvatea robi v mene zamestnvatea prvne kony vyplvajce z ich funkci urench organizanmi predpismi. (2) Zamestnvate me psomne poveri alch svojich zamestnancov, aby robili urit prvne kony v pracovnoprvnych vzahoch v jeho mene. V psomnom poveren mus by uveden rozsah oprvnenia poverenho zamestnanca. (3) Vedci zamestnanci zamestnvatea s zamestnanci, ktor s na jednotlivch stupoch riadenia zamestnvatea oprvnen urova a uklada podriadenm zamestnancom zamestnvatea pracovn lohy, organizova, riadi a kontrolova ich prcu a dva im na ten el zvzn pokyny. 10 (1) Prvne kony tatutrnych orgnov a poverench zamestnancov ( 9 ods. 1 a 2) zavzuj zamestnvatea, ktor na zklade tchto konov nadobda prva a povinnosti. (2) Ak tatutrny orgn alebo poveren zamestnanec prekroil prvnym konom v pracovnoprvnych vzahoch svoje oprvnenie, nezavzuj tieto kony zamestnvatea, ak zamestnanec vedel alebo musel vedie, e tento tatutrny orgn alebo poveren zamestnanec svoje oprvnenie prekroil. To ist plat, ak prvny kon urobil zamestnanec zamestnvatea, ktor na to nebol oprvnen zo svojej funkcie, ani tm nebol poveren.

    Zamestnanec
    11 (1) Zamestnanec je fyzick osoba, ktor v pracovnoprvnych vzahoch, a ak to ustanovuje osobitn predpis, aj v obdobnch pracovnch vzahoch vykonva pre zamestnvatea zvisl prcu.

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 4 z 51

    (2) Spsobilos fyzickej osoby ma v pracovnoprvnych vzahoch prva a povinnosti ako zamestnanec a spsobilos vlastnmi prvnymi konmi nadobda tieto prva a bra na seba tieto povinnosti vznik, ak alej nie je ustanoven inak, dom, ke fyzick osoba dovi 15 rokov veku; zamestnvate vak nesmie dohodn ako de nstupu do prce de, ktor by predchdzal du, ke fyzick osoba skon povinn kolsk dochdzku. (3) Zamestnanec me uzatvori dohodu o hmotnej zodpovednosti najskr v de, ke dovi 18 rokov veku. (4) Prca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo prca fyzickej osoby starej ako 15 rokov do skonenia povinnej kolskej dochdzky je zakzan. Tieto fyzick osoby mu vykonva ahk prce, ktor svojm charakterom a rozsahom neohrozuj ich zdravie, bezpenos, ich al vvoj alebo kolsk dochdzku len pri a) inkovan alebo spoluinkovan na kultrnych predstaveniach a umeleckch predstaveniach, b) portovch podujatiach, c) reklamnch innostiach. (5) Vkon ahkch prc uvedench v odseku 4 povouje na iados zamestnvatea prslun inpektort prce po dohode s prslunm orgnom ttnej sprvy na seku verejnho zdravotnctva (alej len orgn verejnho zdravotnctva). V povolen sa ur poet hodn a podmienky, za ktorch sa ahk prce mu vykonva. Prslun inpektort prce odoberie povolenie, ak podmienky povolenia nie s dodriavan. 11a

    Zstupcovia zamestnancov
    (1) Zstupcovia zamestnancov s prslun odborov orgn, zamestnaneck rada alebo zamestnaneck dvernk. Pre bezpenos a ochranu zdravia pri prci je zstupcom zamestnancov aj zstupca zamestnancov pre bezpenos a ochranu zdravia pri prci poda osobitnho predpisu. (2) V drustve, kde je sasou lenstva aj pracovnoprvny vzah lena k drustvu, je na ely tohto zkona zstupcom zamestnancov osobitn orgn drustva volen lenskou schdzou. 13 (1) Zamestnvate je v pracovnoprvnych vzahoch povinn zaobchdza so zamestnancami v slade so zsadou rovnakho zaobchdzania ustanovenou pre oblas pracovnoprvnych vzahov osobitnm zkonom o rovnakom zaobchdzan v niektorch oblastiach a o ochrane pred diskriminciou a o zmene a doplnen niektorch zkonov (antidiskriminan zkon). (2) V pracovnoprvnych vzahoch sa zakazuje diskrimincia zamestnancov z dvodu pohlavia, manelskho stavu a rodinnho stavu, sexulnej orientcie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivho zdravotnho stavu alebo zdravotnho postihnutia, genetickch vlastnost, viery, nboenstva, politickho alebo inho zmania, odborovej innosti, nrodnho alebo socilneho pvodu, prslunosti k nrodnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo inho postavenia. (3) Vkon prv a povinnost vyplvajcich z pracovnoprvnych vzahov mus by v slade s dobrmi mravmi. Nikto nesmie tieto prva a povinnosti zneuva na kodu druhho astnka pracovnoprvneho vzahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie by na pracovisku v svislosti s vkonom pracovnoprvnych vzahov prenasledovan ani inak postihovan za to, e pod na inho zamestnanca alebo zamestnvatea sanos, alobu alebo nvrh na zaatie trestnho sthania. (4) Zamestnanec m prvo poda zamestnvateovi sanos v svislosti s poruenm zsady rovnakho zaobchdzania poda odsekov 1 a 2 a nedodranm podmienok poda odseku 3; zamestnvate je povinn na sanos zamestnanca bez zbytonho odkladu odpoveda, vykona npravu, upusti od takho konania a odstrni jeho nsledky. (5) Zamestnanec, ktor sa domnieva, e jeho prva alebo prvom chrnen zujmy boli dotknut nedodranm zsady rovnakho zaobchdzania alebo nedodranm podmienok poda odseku 3, me sa obrti na sd a domha sa prvnej ochrany ustanovenej osobitnm zkonom o rovnakom zaobchdzan v niektorch oblastiach a o ochrane pred diskriminciou a o zmene a doplnen niektorch zkonov (antidiskriminan zkon). 14

    Rieenie sporov
    Spory medzi zamestnancom a zamestnvateom o nroky z pracovnoprvnych vzahov prejednvaj a rozhoduj sdy.

    Prvne kony
    15 Prejav vle treba vyklada tak, ako to so zreteom na okolnosti, za ktorch sa urobil, zodpoved dobrm mravom. 16 (1) Na prvne kony, pri ktorch sa vyaduje psomn forma, je potrebn u tch, ktor nemu psa alebo ta, notrska zpisnica alebo zpisnica potvrden dvoma sasne prtomnmi zamestnancami zamestnvatea o tom, e prvny kon zodpoved prejavenej vli. (2) Notrska zpisnica alebo zpisnica potvrden dvoma sasne prtomnmi zamestnancami zamestnvatea sa nevyaduje, ak m ten, kto neme ta alebo psa, schopnos oboznmi sa s obsahom prvneho konu pomocou prstrojov alebo pecilnych pomcok a je schopn zpisnicu vlastnorune podpsa. 17

    Neplatnos prvneho konu


    (1) Prvny kon, ktorm sa zamestnanec vopred vzdva svojich prv, je neplatn. (2) Prvny kon, na ktor neudelili predpsan shlas zstupcovia zamestnancov, prvny kon, ktor nebol vopred prerokovan so zstupcami zamestnancov, alebo prvny kon, ktor sa neurobil formou predpsanou tmto zkonom, je neplatn, len ak to vslovne ustanovuje tento zkon alebo osobitn predpis. (3) Neplatnos prvneho konu neme by zamestnancovi na ujmu, ak neplatnos nespsobil sm. Ak vznikne zamestnancovi nsledkom neplatnho prvneho konu koda, je zamestnvate povinn ju nahradi.

    Zmluva
    18 Zmluva poda tohto zkona alebo inch pracovnoprvnych predpisov je uzatvoren, len o sa astnci dohodli na jej obsahu. 19 (1) astnk, ktor konal v omyle, ktor druhmu astnkovi musel by znmy, m prvo od zmluvy odstpi, ak sa omyl tka takej okolnosti, e by bez neho k zmluve nedolo. (2) Zamestnvate m prvo odstpi od pracovnej zmluvy, ak a) zamestnanec nenastpi do prce v dohodnut de nstupu do prce bez toho, aby mu v tom brnila prekka v prci,

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 5 z 51

    b) zamestnanec do troch pracovnch dn neupovedom zamestnvatea o prekke v prci, ktor mu brni nastpi do prce v dohodnut de nstupu do prce, alebo c) zamestnanec bol po uzatvoren pracovnej zmluvy prvoplatne odsden za myseln trestn in. (3) Odstpi od pracovnej zmluvy poda odseku 2 mono najneskr do zaatia vkonu prce zamestnancom. Odstpenie od pracovnej zmluvy mus by psomn, inak je neplatn. 20

    Zabezpeenie prv a povinnost z pracovnoprvnych vzahov


    (1) Prva a povinnosti z pracovnoprvnych vzahov mono zabezpei dohodou o zrkach zo mzdy, ruenm alebo zriadenm zlonho prva. (2) Uspokojenie nroku zamestnvatea mono zabezpei dohodou medzi nm a zamestnancom o zrkach zo mzdy. Dohoda sa mus uzatvori psomne, inak je neplatn. (3) Ak vznikne poda tohto zkona alebo poda inho pracovnoprvneho predpisu povinnos zamestnanca zaplati pohadvku zamestnvateovi alebo ak vznikne povinnos zamestnvatea zaplati pohadvku zamestnancovi, me sa in fyzick osoba alebo prvnick osoba zarui psomnm vyhlsenm, e tto pohadvku uspokoj, ak tak neurob sm dlnk. (4) Nrok na nhradu kody na zverench hodnotch, ktor je zamestnanec povinn vytova, a nrok na nhradu kody, ktor zamestnanec spsobil zamestnvateovi myselne, me zamestnvate so zamestnancom zabezpei psomnou zmluvou o zriaden zlonho prva k nehnutenosti, ktor zamestnanec vlastn.

    Nroky zamestnancov z pracovnoprvnych vzahov pri platobnej neschopnosti zamestnvatea


    21 Ak sa zamestnvate stane platobne neschopnm a neme uspokoji nroky zamestnancov z pracovnoprvnych vzahov, tieto nroky sa uspokoja dvkou garannho poistenia poda osobitnho predpisu. 22

    Informan povinnos
    (1) Zamestnvate, predben sprvca konkurznej podstaty alebo sprvca konkurznej podstaty je povinn psomne informova zstupcov zamestnancov, a ak u zamestnvatea nepsobia zstupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov o platobnej neschopnosti do desiatich dn od jej vzniku. (2) Zamestnanec je povinn zamestnvateovi, predbenmu sprvcovi konkurznej podstaty alebo sprvcovi konkurznej podstaty na ich iados oznmi vetky informcie potrebn v svislosti s potvrdenm nrokov z pracovnoprvneho vzahu poda osobitnho predpisu.

    Prechod prv a povinnost z pracovnoprvnych vzahov


    27 Ak zanikne zamestnvate, ktor m prvneho nstupcu, prechdzaj prva a povinnosti z pracovnoprvnych vzahov na tohto nstupcu, ak osobitn predpis neustanovuje inak. 28 (1) Ak sa prevdza hospodrska jednotka, ktorou je na ely tohto zkona, zamestnvate alebo as zamestnvatea alebo ak sa prevdza loha alebo innos zamestnvatea alebo ich as k inmu zamestnvateovi, prechdzaj prva a povinnosti z pracovnoprvnych vzahov voi prevedenm zamestnancom na preberajceho zamestnvatea. (2) Prevod poda odseku 1 je prevod hospodrskej jednotky, ktor si zachovva svoju totonos ako organizovan zoskupenie zdrojov (hmotn zloky, nehmotn zloky a osobn zloky), ktorho cieom je vykonvanie hospodrskej innosti bez ohadu na to, i je tto innos hlavn alebo doplnkov. (3) Prevodca je prvnick osoba alebo fyzick osoba, ktor prevodom poda odseku 2 prestva by zamestnvateom. (4) Preberajcim zamestnvateom je prvnick osoba alebo fyzick osoba, ktor prevodom poda odseku 2 pokrauje ako zamestnvate voi prevedenm zamestnancom. (5) Prva a povinnosti doterajieho zamestnvatea voi zamestnancom, ktorch pracovnoprvne vzahy do da prevodu zanikli, zostvaj nedotknut. 29 (1) Zamestnvate je povinn najneskr jeden mesiac pred tm, ako djde k prechodu prv a povinnost z pracovnoprvnych vzahov, psomne informova zstupcov zamestnancov, a ak u zamestnvatea nepsobia zstupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov o a) dtume alebo navrhovanom dtume prechodu, b) dvodoch prechodu, c) pracovnoprvnych, ekonomickch a socilnych dsledkoch prechodu na zamestnancov, d) plnovanch opatreniach prechodu vzahujcich sa na zamestnancov. (2) Zamestnvate je povinn s cieom dosiahnu dohodu najneskr mesiac pred tm, ako uskuton opatrenia vzahujce sa na zamestnancov, prerokova tieto opatrenia so zstupcami zamestnancov. (3) Povinnosti ustanoven v odsekoch 1 a 2 sa vzahuj aj na preberajceho zamestnvatea. 29a Ak sa zamestnancovi prevodom maj zsadne zmeni pracovn podmienky a zamestnanec s ich zmenou neshlas, pracovn pomer sa povauje za skonen dohodou z dvodov poda 63 ods. 1 psm. b) ku du prevodu. Zamestnancovi poda prvej vety patr odstupn poda 76. 30 Prva a povinnosti z pracovnoprvnych vzahov prechdzaj smrou zamestnvatea, ktor je fyzickou osobou, na jeho dediov. 31 (1) Ak sa predva zamestnvate alebo jeho as, prva a povinnosti z pracovnoprvnych vzahov prechdzaj z predvajceho zamestnvatea na kupujceho zamestnvatea. (2) Ak po odstpen od zmluvy o predaji zamestnvatea alebo jeho asti nedjde k prechodu prv a povinnost z pracovnoprvnych vzahov na alieho nadobdatea, uspokojenie nrokov z pracovnoprvnych vzahov zabezpeuje predvajci zamestnvate. (3) Ak zamestnvate-prenajmate d do njmu as zamestnvatea inmu zamestnvateovi, prva a povinnosti z pracovnoprvnych vzahov voi zamestnancom tejto asti prechdzaj na zamestnvatea-njomcu.

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 6 z 51

    (4) Ak po skonen njmu zamestnvatea alebo jeho asti nedjde k prechodu prv a povinnost z pracovnoprvnych vzahov na alieho njomcu, uspokojenie nrokov z pracovnoprvnych vzahov zabezpeuje zamestnvate-prenajmate; to sa nevzahuje na zamestnancov prijatch do zamestnania zamestnvateom-njomcom odo da vzniku njmu. (5) Ak sa zruuje zamestnvate, ur orgn, ktor zamestnvatea zruuje, ktor zamestnvate je povinn uspokoji nroky zamestnancov zruenho zamestnvatea alebo uplatova jeho nroky. (6) Ak sa pri zruen zamestnvatea vykonva jeho likvidcia, m likvidtor povinnos uspokoji nroky zamestnancov zruenho zamestnvatea. (7) Ak djde k prechodu prv a povinnost z pracovnoprvnych vzahov, je zamestnvate povinn dodriava kolektvnu zmluvu dohodnut predchdzajcim zamestnvateom, a to a do skonenia jej innosti. (8) Pri prechode prv a povinnost z pracovnoprvnych vzahov z doterajieho zamestnvatea na preberajceho zamestnvatea prvne postavenie a funkcia zstupcov zamestnancov zostvaj zachovan do uplynutia funknho obdobia, ak sa nedohodn inak. (9) Ustanovenia o prechode prv a povinnost z pracovnoprvnych vzahov sa nevzahuj na zamestnvatea, na ktorho bol sdom vyhlsen konkurz.

    Dohoda o spornch nrokoch


    32 astnci si mu upravi svoje sporn nroky dohodou o spornch nrokoch, ktor mus by psomn, inak je neplatn. 33 (1) Nrok je potrebn uspokoji na mieste ustanovenom tmto zkonom alebo dohodou astnkov. Ak nie je miesto plnenia takto uren, je nm bydlisko alebo sdlo toho, nrok sa m uspokoji. (2) Ak sa uspokojuje nrok doruovanm potovm podnikom, je nrok uspokojen okamihom doruenia plnenia. Ak sa nrok uspokojuje prostrednctvom banky alebo poboky zahraninej banky v Slovenskej republike, je nrok uspokojen pripsanm peanch prostriedkov na et oprvnenho. (3) Ak nie je lehota uspokojenia nroku ustanoven prvnym predpisom alebo ak nie je uren v rozhodnut alebo dohodnut, mus sa nrok uspokoji do siedmich dn odo da, ke o uspokojenie oprvnen astnk poiadal. (4) Nrok mono uspokoji aj zloenm do radnej schovy. 34 Ak je zamestnvate alebo zamestnanec povinn uspokoji viac peanch nrokov a plnenie nesta na vyrovnanie vetkch peanch nrokov, je vyrovnan ten nrok, o ktorom povinn pri plnen vyhlsi, e ho chce uspokoji. Ak tak neurob, je plnenm uspokojen nrok najskr splatn. 35

    Smr zamestnanca
    (1) Ak osobitn predpis neustanovuje inak, pean nroky zamestnanca jeho smrou nezanikaj. Do tvornsobku jeho priemernho mesanho zrobku prechdzaj mzdov nroky z pracovnho pomeru postupne priamo na jeho manela, deti a rodiov, ak s nm ili v ase smrti v domcnosti. Predmetom dedistva sa stvaj, ak tchto osb niet. (2) Pean nroky zamestnvatea zanikaj smrou zamestnanca s vnimkou nrokov, o ktorch sa prvoplatne rozhodlo alebo ktor zamestnanec pred svojou smrou psomne uznal o do dvodu aj sumy, a nrokov na nhradu kody spsobenej myselne alebo stratou predmetov zverench zamestnancovi na psomn potvrdenie. 36

    Znik prva
    K zniku prva preto, e sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochdza len v prpadoch uvedench v 63 ods. 4 a 5, 68 ods. 2, 69 ods. 3, 75 ods. 3, 77, 193 ods. 2 a 240 ods. 8. Ak sa prvo uplatnilo po uplynut ustanovenej lehoty, sd prihliadne na znik prva, aj ke to astnk konania nenamietne. 37

    Potanie asu
    Doba, na ktor boli obmedzen prva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutm je podmienen vznik prva alebo povinnosti, sa zana prvm dom a kon sa uplynutm poslednho da urenej alebo dohodnutej doby. 38

    Doruovanie
    (1) Psomnosti zamestnvatea tkajce sa vzniku, zmeny a skonenia pracovnho pomeru alebo vzniku, zmeny a zniku povinnost zamestnanca vyplvajcich z pracovnej zmluvy musia by doruen zamestnancovi do vlastnch rk. To plat rovnako o psomnostiach tkajcich sa vzniku, zmien a zniku prv a povinnost vyplvajcich z dohody o prci vykonvanej mimo pracovnho pomeru. Psomnosti doruuje zamestnvate zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekovek bude zastihnut. Ak to nie je mon, mono psomnos dorui potovm podnikom ako doporuen zsielku. (2) Psomnosti doruovan potovm podnikom zamestnvate zasiela na posledn adresu zamestnanca, ktor je mu znma, ako doporuen zsielku s doruenkou a poznmkou do vlastnch rk". (3) Psomnosti zamestnanca tkajce sa vzniku zmeny a zniku pracovnho pomeru alebo vzniku, zmeny a zniku povinnost zamestnanca vyplvajcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o prci vykonvanej mimo pracovnho pomeru doruuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporuen zsielku. (4) Povinnos zamestnvatea alebo zamestnanca dorui psomnos sa spln, len o zamestnanec alebo zamestnvate psomnos prevezme alebo len o ju potov podnik vrtil zamestnvateovi alebo zamestnancovi ako nedoruiten, alebo ak doruenie psomnosti bolo zmaren konanm alebo opomenutm zamestnanca alebo zamestnvatea. inky doruenia nastan aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnvate prijatie psomnosti odmietne. (5) Pri doruovan psomnost potovm podnikom musia by splnen podmienky poda osobitnho predpisu.

    Vklad niektorch pojmov


    39 (1) Prvne predpisy a ostatn predpisy na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci s predpisy na ochranu ivota a predpisy na ochranu zdravia, hygienick a protiepidemick predpisy, technick predpisy, technick normy, dopravn predpisy, predpisy o poiarnej ochrane a predpisy o manipulcii s horavinami, vbuninami, zbraami, rdioaktvnymi ltkami, jedmi a inmi ltkami kodlivmi zdraviu, ak upravuj otzky tkajce sa ochrany ivota a zdravia. (2) Predpisy na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci s aj pravidl o bezpenosti a ochrane zdravia pri prci vydan zamestnvatemi po dohode so zstupcami zamestnancov; ak k dohode nedjde do 15 dn od predloenia nvrhu, rozhodne prslun inpektort prce poda osobitnho predpisu.

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 7 z 51

    40 (1) Osamel zamestnanec je zamestnanec, ktor ije sm a je slobodn, ovdoven alebo rozveden mu, slobodn, ovdoven alebo rozveden ena. (2) Za osamelho zamestnanca sa povauje aj osamel mu alebo ena z inch vnych dvodov. (3) Mladistv zamestnanec je zamestnanec mlad ako 18 rokov. (4) Kto je zkonn zstupca mladistvho zamestnanca, ustanovuje osobitn predpis. (5) Rodinn prslunk na ely tohto zkona je manel, vlastn diea, diea zveren zamestnancovi do nhradnej starostlivosti na zklade rozhodnutia sdu alebo diea zveren zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutm sdu o osvojen, rodi zamestnanca, srodenec zamestnanca, manel srodenca zamestnanca, rodi manela, srodenec manela, prarodi zamestnanca, prarodi jeho manela, vnuk zamestnanca a in osoba, ktor so zamestnancom ije spolone v domcnosti. (6) Tehotn zamestnankya na ely tohto zkona je zamestnankya, ktor svojho zamestnvatea psomne informovala o svojom stave a predloila o tom lekrske potvrdenie. (7) Dojiaca zamestnankya na ely tohto zkona je zamestnankya, ktor svojho zamestnvatea psomne informovala o tejto skutonosti. (8) Zamestnanec so zdravotnm postihnutm na ely tohto zkona je zamestnanec uznan za invalidnho poda osobitnho predpisu, ktor svojmu zamestnvateovi predlo rozhodnutie o invalidnom dchodku. (9) Porovnaten zamestnanec na ely tohto zkona je zamestnanec, ktor m dohodnut pracovn pomer na neurit as a na ustanoven tdenn pracovn as u toho istho zamestnvatea alebo u zamestnvatea poda 58, ktor vykonva alebo by vykonval rovnak druh prce alebo obdobn druh prce s prihliadnutm na kvalifikciu a odborn prax.

    DRUH AS
    PRACOVN POMER
    41

    Predzmluvn vzahy
    (1) Pred uzatvorenm pracovnej zmluvy je zamestnvate povinn oboznmi fyzick osobu s prvami a povinnosami, ktor pre u vyplyn z pracovnej zmluvy, s pracovnmi podmienkami a mzdovmi podmienkami, za ktorch m prcu vykonva. (2) Ak osobitn prvny predpis vyaduje na vkon prce zdravotn spsobilos na prcu, psychick spsobilos na prcu alebo in predpoklad, zamestnvate me uzatvori pracovn zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne spsobilou alebo psychicky spsobilou na tto prcu alebo s fyzickou osobou, ktor spa in predpoklad. (3) Zamestnvate me uzatvori pracovn zmluvu s mladistvm iba po predchdzajcom lekrskom vyetren mladistvho. (4) Na uzatvorenie pracovnej zmluvy s mladistvm je zamestnvate povinn vyiada si vyjadrenie jeho zkonnho zstupcu. (5) Zamestnvate me od fyzickej osoby, ktor sa uchdza o prv zamestnanie, vyadova len informcie, ktor svisia s prcou, ktor m vykonva. Zamestnvate me od fyzickej osoby, ktor u bola zamestnvan, poadova predloenie pracovnho posudku a potvrdenia o zamestnan. (6) Zamestnvate nesmie vyadova od fyzickej osoby informcie a) o tehotenstve, b) o rodinnch pomeroch, c) o bezhonnosti s vnimkou, ak ide o prcu, pri ktorej sa poda osobitnho predpisu vyaduje bezhonnos, alebo ak poiadavku bezhonnosti vyaduje povaha prce, ktor m fyzick osoba vykonva, d) o politickej prslunosti a nboenskej prslunosti, (7) Fyzick osoba je povinn informova zamestnvatea o skutonostiach, ktor brnia vkonu prce alebo ktor by mohli zamestnvateovi spsobi ujmu, a o dke pracovnho asu u inho zamestnvatea ak ide o mladistvho. (8) Zamestnvate pri prijman fyzickej osoby do zamestnania nesmie porui zsadu rovnakho zaobchdzania, ak ide o prstup k zamestnaniu ( 13 ods. 1 a 2). (9) Ak zamestnvate pri vzniku pracovnho pomeru poru povinnosti ustanoven v odsekoch 5, 6 a 8, fyzick osoba m prvo na primeran pean nhradu.

    Pracovn zmluva
    42 (1) Pracovn pomer sa zaklad psomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnvateom a zamestnancom. Jedno psomn vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnvate povinn vyda zamestnancovi. (2) Ak osobitn predpis ustanovuje vobu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonvania funkcie tatutrneho orgnu alebo vntorn predpis zamestnvatea ustanovuje vobu alebo vymenovanie ako poiadavku vykonvania funkcie vedceho zamestnanca v priamej riadiacej psobnosti tatutrneho orgnu, pracovn pomer s tmto zamestnancom sa zaklad psomnou pracovnou zmluvou a po jeho zvolen alebo vymenovan. 43 (1) V pracovnej zmluve je zamestnvate povinn so zamestnancom dohodn podstatn nleitosti, ktormi s: a) druh prce, na ktor sa zamestnanec prijma, a jeho strun charakteristika, b) miesto vkonu prce (obec a organizan as alebo inak uren miesto), c) de nstupu do prce, d) mzdov podmienky, ak nie s dohodnut v kolektvnej zmluve. (2) Zamestnvate v pracovnej zmluve uvedie okrem nleitost poda odseku 1 aj alie pracovn podmienky, a to vplatn termny, pracovn as, vmeru dovolenky a dku vpovednej doby. (3) Ak s pracovn podmienky poda odseku 1 psm. d) a odseku 2 dohodnut v kolektvnej zmluve, sta uvies odkaz na ustanovenia kolektvnej zmluvy; inak sta uvies odkaz na prslun ustanovenia tohto zkona. Ak v pracovnej zmluve nie s dohodnut mzdov podmienky a innos ustanoven kolektvnej zmluvy, na ktor pracovn zmluva odkazuje, sa skonila, mzdov podmienky dohodnut v kolektvnej zmluve sa povauj za mzdov podmienky dohodnut v pracovnej zmluve a do dohodnutia novch mzdovch podmienok v kolektvnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najviac po dobu 12 mesiacov. (4) V pracovnej zmluve mono dohodn alie podmienky, o ktor maj astnci zujem, najm alie hmotn vhody. (5) Ak je miesto vkonu prce v cudzine, zamestnvate v pracovnej zmluve alej uvedie

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 8 z 51

    a) dobu vkonu prce v cudzine, b) menu, v ktorej sa bude vyplca mzda, prpadne jej as, c) alie plnenia spojen s vkonom prce v cudzine v peniazoch alebo naturlich, d) prpadn podmienky nvratu zamestnanca z cudziny. (6) Informcie uveden v odseku 5 sa poskytn zamestnancovi len vtedy, ak as zamestnania v cudzine presiahne jeden mesiac. 44 (1) Ak psomn pracovn zmluva neobsahuje podmienky ustanoven v 43 ods. 2, 4 a 5, je zamestnvate povinn najneskr do jednho mesiaca od vzniku pracovnho pomeru vyhotovi zamestnancovi psomn oznmenie obsahujce tieto podmienky. (2) Ak sa m pracovn pomer skoni pred uplynutm jednho mesiaca od nstupu do zamestnania, mus zamestnvate zamestnancovi vyda psomn oznmenie o prijat do zamestnania najneskr do skonenia pracovnho pomeru. (3) Ak je miesto vkonu prce v cudzine, zamestnvate je povinn psomn oznmenie o prijat do zamestnania vyda pred odchodom zamestnanca do cudziny. 45

    Skobn doba
    (1) V pracovnej zmluve mono dohodn skobn dobu, ktor je najviac tri mesiace, a u vedceho zamestnanca v priamej riadiacej psobnosti tatutrneho orgnu alebo lena tatutrneho orgnu a vedceho zamestnanca, ktor je v priamej riadiacej psobnosti tohto vedceho zamestnanca, je najviac es mesiacov. Skobn dobu nemono predlova. (2) Skobn doba sa predluje o as prekok v prci na strane zamestnanca. (3) Skobn doba sa mus dohodn psomne, inak je neplatn. (4) Skobn dobu nie je mon dohodn v prpade optovne uzatvranch pracovnch pomerov na urit dobu. (5) V kolektvnej zmluve mono odchylne od odseku 1 dohodn maximlnu dku skobnej doby, ktor je mon dohodn so zamestnancom v pracovnej zmluve, najviac es mesiacov a u vedceho zamestnanca v priamej riadiacej psobnosti tatutrneho orgnu alebo lena tatutrneho orgnu a vedceho zamestnanca, ktor je v priamej riadiacej psobnosti tohto vedceho zamestnanca, najviac dev mesiacov. (6) V kolektvnej zmluve mono odchylne od odseku 2 dohodn, e skobn doba sa nepredluje o as prekok v prci na strane zamestnanca, a alie objektvne dvody, o ktor sa predluje skobn doba vrtane asu prekok v prci na strane zamestnvatea. 46

    Vznik pracovnho pomeru


    Pracovn pomer vznik odo da, ktor bol dohodnut v pracovnej zmluve ako de nstupu do prce. 47

    Povinnosti vyplvajce z pracovnho pomeru


    (1) Odo da, ke vznikol pracovn pomer, a) zamestnvate je povinn prideova zamestnancovi prcu poda pracovnej zmluvy, plati mu za vykonan prcu mzdu, utvra podmienky na plnenie pracovnch loh a dodriava ostatn pracovn podmienky ustanoven prvnymi predpismi, kolektvnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinn poda pokynov zamestnvatea vykonva prce osobne poda pracovnej zmluvy v urenom pracovnom ase a dodriava pracovn disciplnu. (2) Pri nstupe do zamestnania je zamestnvate povinn zamestnanca oboznmi s pracovnm poriadkom, s kolektvnou zmluvou, s dohodou poda 233a a s prvnymi predpismi vzahujcimi sa na prcu nm vykonvan, s prvnymi predpismi a ostatnmi predpismi na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, ktor mus zamestnanec pri svojej prci dodriava, a s ustanoveniami o zsade rovnakho zaobchdzania. (3) Zamestnvate nesmie posudzova ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykona prcu alebo splni pokyn, ktor a) s v rozpore so veobecne zvznmi prvnymi predpismi alebo s dobrmi mravmi, b) bezprostredne a vne ohrozuj ivot alebo zdravie zamestnanca alebo inch osb. (4) Zamestnvate je povinn predklada zstupcom zamestnancov sprvy o dohodnutch novch pracovnch pomeroch v lehotch, ktor s nm dohodol. 48

    Pracovn pomer na urit dobu


    (1) Pracovn pomer je dohodnut na neurit as, ak nebola v pracovnej zmluve vslovne uren doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnen zkonn podmienky na uzatvorenie pracovnho pomeru na urit dobu. Pracovn pomer je uzatvoren na neurit as aj vtedy, ak pracovn pomer na urit dobu nebol dohodnut psomne. (2) Pracovn pomer na urit dobu mono dohodn najdlhie na tri roky. Pracovn pomer na urit dobu mono predi alebo optovne dohodn v rmci troch rokov najviac trikrt. (3) Optovne dohodnut pracovn pomer na urit dobu je pracovn pomer, ktor m vznikn pred uplynutm iestich mesiacov po skonen predchdzajceho pracovnho pomeru na urit dobu medzi tmi istmi astnkmi. (4) alie predenie alebo optovn dohodnutie pracovnho pomeru na urit dobu do troch rokov alebo nad tri roky je mon len z dvodu a) zastupovania zamestnanca poas materskej dovolenky, rodiovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadvzujcej na matersk dovolenku alebo rodiovsk dovolenku, doasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktor bol dlhodobo uvonen na vkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie, b) vykonvania prc, pri ktorch je potrebn podstatne zvi poet zamestnancov na prechodn as nepresahujci osem mesiacov v kalendrnom roku, c) vykonvania prc, ktor s zvisl od striedania ronch obdob, kad rok sa opakuj a nepresahuj osem mesiacov v kalendrnom roku (seznna prca), d) vykonvania prc dohodnutch v kolektvnej zmluve. (5) Dvod na predenie alebo optovn dohodnutie pracovnho pomeru poda odseku 4 sa uvedie v pracovnej zmluve. (6) alie predenie alebo optovn dohodnutie pracovnho pomeru na urit dobu do troch rokov alebo nad tri roky s vysokokolskm uiteom alebo tvorivm zamestnancom vedy, vskumu a vvoja je mon aj vtedy, ak je na to objektvny dvod vyplvajci z povahy innosti vysokokolskho uitea alebo tvorivho zamestnanca vedy, vskumu a vvoja ustanoven osobitnm predpisom.

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 9 z 51

    (7) Zamestnanca v pracovnom pomere na urit dobu nemono zvhodni alebo obmedzi, ak ide o pracovn podmienky a podmienky zamestnvania poda tohto zkona a o pracovn podmienky svisiace s bezpenosou a ochranou zdravia pri prci poda osobitnho predpisu, v porovnan s porovnatenm zamestnancom. (8) Zamestnvate informuje vhodnm spsobom zamestnancov v pracovnom pomere na urit dobu a zstupcov zamestnancov o pracovnch miestach na neurit as, ktor sa u neho uvonili. (9) Obmedzenia poda odsekov 2 a 7 sa nevzahuj na zamestnvanie agentrou doasnho zamestnvania.

    Pracovn pomer na krat pracovn as


    49 (1) Zamestnvate me so zamestnancom dohodn v pracovnej zmluve krat pracovn as, ako je ustanoven tdenn pracovn as. (2) Zamestnvate me so zamestnancom dohodn zmenu ustanovenho tdennho pracovnho asu na krat tdenn pracovn as a zmenu kratieho tdennho pracovnho asu na ustanoven tdenn pracovn as. (3) Krat pracovn as nemus by rozvrhnut na vetky pracovn dni. (4) Zamestnancovi v pracovnom pomere na krat pracovn as patr mzda zodpovedajca dohodnutmu kratiemu pracovnmu asu. (5) Zamestnanec v pracovnom pomere na krat pracovn as sa nesmie zvhodni alebo obmedzi v porovnan s porovnatenm zamestnancom. (6) Zamestnvate informuje zrozumitenm spsobom zamestnancov a zstupcov zamestnancov o monostiach pracovnch miest na krat pracovn as a na ustanoven tdenn pracovn as. 49a

    Delen pracovn miesto


    (1) Delen pracovn miesto je pracovn miesto, na ktorom si zamestnanci v pracovnom pomere na krat pracovn as sami medzi sebou rozvrhn pracovn as a pracovn npl pripadajcu na toto pracovn miesto. (2) Pred uzatvorenm dohody o zaraden zamestnanca v pracovnom pomere na krat pracovn as na delen pracovn miesto zamestnvate psomne oznmi zamestnancovi pracovn podmienky vzahujce sa na delen pracovn miesto. (3) Dohoda o zaraden zamestnanca na delen pracovn miesto mus by psomn, inak je neplatn. Jej sasou je psomn oznmenie poda odseku 2. (4) Ak sa zamestnanci, s ktormi zamestnvate uzatvoril dohodu o zaraden na delen pracovn miesto, nedohodn na rozvrhnut pracovnho asu alebo pracovnej nplne, ur ich zamestnvate. (5) Ak nastane prekka v prci na strane zamestnanca na delenom pracovnom mieste, zamestnanci, ktor sa s nm delia o pracovn miesto, s povinn ho zastpi, ak tomu nebrnia vne dvody na ich strane. Zamestnvate je povinn informova zamestnanca bez zbytonho odkladu, ak vznikne potreba zastupovania poda prvej vety. (6) Dohodu o zaraden na delen pracovn miesto mono vypoveda v lehote jednho mesiaca odo da jej doruenia. (7) Ak delen pracovn miesto zanik, ale pracovn npl pripadajca na toto pracovn miesto zostva zachovan, zamestnanec m prvo na zaradenie v rozsahu celho pracovnho asu a pracovnej nplne, ktor pripadala na delen pracovn miesto, alebo ak sa o pracovn miesto delilo viac zamestnancov, v rozsahu ich pomernej asti. 50 Zamestnvate me dohodn niekoko pracovnch pomerov s tm istm zamestnancom len na innosti spovajce v prcach inho druhu; prva a povinnosti z tchto pracovnch pomerov sa posudzuj samostatne. 52

    Domcka prca a teleprca


    (1) Pracovn pomer zamestnanca, ktor vykonva prcu pre zamestnvatea poda podmienok dohodnutch v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste (alej len domcka prca") alebo vykonva prcu pre zamestnvatea poda podmienok dohodnutch v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s pouitm informanch technolgi (alej len teleprca") v pracovnom ase, ktor si sm rozvrhuje, sa spravuje tmto zkonom s tmito odchlkami: a) nevzahuj sa na neho ustanovenia o rozvrhnut urenho tdennho pracovnho asu, nepretritom dennom odpoinku, nepretritom odpoinku v tdni a o prestojoch, b) pri dleitch osobnch prekkach v prci mu nepatr od zamestnvatea nhrada mzdy s vnimkou mrtia rodinnho prslunka, c) nepatr mu mzda za prcu nadas, mzdov zvhodnenie za prcu vo sviatok, mzdov zvhodnenie za non prcu a mzdov kompenzcia za saen vkon prce, ak sa zamestnanec so zamestnvateom nedohodne inak. (2) Zamestnvate prijme pri teleprci vhodn opatrenia, najm a) zabezpe, naintaluje a pravidelne udriava technick a programov vybavenie potrebn na vkon teleprce okrem prpadov, ke zamestnanec vykonvajci teleprcu pouva svoje vlastn vybavenie, b) zabezpeuje, najm pokia ide o softvr, ochranu dajov, ktor sa spracvaj a pouvaj pri teleprci, c) informuje zamestnanca o vetkch obmedzeniach pouvania technickho vybavenia a programovho vybavenia, ako aj o sankcich v prpade poruenia tchto obmedzen. (3) Zamestnvate prijme opatrenia, ktor predchdzaj izolcii zamestnanca vykonvajceho domcku prcu alebo teleprcu od ostatnch zamestnancov a dvaj mu monos stretva sa s ostatnmi zamestnancami. (4) Pracovn podmienky zamestnanca pri domckej prci a teleprci nesm znevhodova zamestnanca v porovnan s porovnatenm zamestnancom na pracovisku zamestnvatea. (5) Za domcku prcu alebo teleprcu sa nepovauje prca, ktor zamestnanec vykonva prleitostne alebo za mimoriadnych okolnost so shlasom zamestnvatea alebo po dohode s nm doma alebo na inom ako zvyajnom mieste vkonu prce za predpokladu, e druh prce, ktor zamestnanec vykonva poda pracovnej zmluvy, to umouje. 52a

    Zamestnanec vykonvajci duchovensk innos


    Na pracovnoprvne vzahy zamestnancov cirkv a nboenskch spolonost, ktor vykonvaj duchovensk innos, sa nevzahuj ustanovenia o pracovnom ase a o kolektvnych pracovnoprvnych vzahoch. 53

    Uzatvorenie pracovnej zmluvy so iakom strednej odbornej koly alebo so iakom odbornho uilia

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 10 z 51

    (1) Po spenom vykonan zverenej skky alebo maturitnej skky alebo po spenom skonen tdia (prpravy na povolanie) je zamestnvate, pre ktorho sa iak pripravoval na povolanie, povinn uzatvori so iakom strednej odbornej koly alebo odbornho uilia pracovn zmluvu a umoni mu al odborn rast; skobn dobu v tomto prpade nemono dohodn. Dohodnut druh prce mus zodpoveda kvalifikcii zskanej v uebnom odbore alebo v tudijnom odbore, ak sa zamestnvate so iakom nedohodne inak. Uzatvorenie pracovnej zmluvy me zamestnvate odmietnu, ak nem pre iaka vhodn prcu, pretoe sa menia jeho lohy, pre zdravotn nespsobilos iaka, alebo ak iak nesplnil poas prpravy na povolanie podmienky spenosti uren zamestnvateom, ktor zamestnvate iakovi psomne oznmil pred zaatm prpravy na povolanie. Pracovn zmluvu me zamestnvate so iakom uzatvori aj pred skonenm tdia (prpravy na povolanie) najskr v de, ke dovi 15 rokov veku. (2) Zamestnvate, pre ktorho sa iak pripravuje na povolanie, me so iakom strednej odbornej koly alebo odbornho uilia uzatvori dohodu, v ktorej sa iak zaviae, e po vykonan zverenej skky alebo maturitnej skky alebo po skonen tdia (prpravy na povolanie) zotrv u zamestnvatea v pracovnom pomere po urit dobu, najviac tri roky, alebo uhrad zamestnvateovi primeran nklady, ktor zamestnvate vynaloil na jeho prpravu na povolanie v uebnom odbore alebo v tudijnom odbore. Do obdobia zotrvania v pracovnom pomere sa nezapotavaj obdobia uveden v 155 ods. 4. Dohoda sa me uzatvori len pri uzatvran pracovnej zmluvy. Dohoda sa mus uzatvori psomne a so shlasom zkonnho zstupcu, inak je neplatn. (3) Ak zamestnancovi vznikne v ase, po ktor sa zaviazal zotrva v pracovnom pomere u zamestnvatea, pre ktorho sa pripravoval na povolanie, pracovnoprvny vzah alebo obdobn pracovn vzah k inmu zamestnvateovi, prechdza zvzok zamestnanca poda odseku 2 na novho zamestnvatea, ktor je povinn uhradi predchdzajcemu zamestnvateovi pomern as primeranch nkladov na prpravu iaka na povolanie v uebnom odbore alebo v tudijnom odbore, ak sa nedohodn inak. Zamestnanec je poas trvania zvzku poda odseku 2 povinn oznmi zamestnvateovi, s ktorm uzatvoril dohodu poda odseku 2, vznik pracovnoprvneho vzahu alebo obdobnho pracovnho vzahu k inmu zamestnvateovi. (4) Uhrdzaj sa primeran nklady za cel as prpravy iaka na povolanie v strednej odbornej kole alebo v odbornom uiliti. Pomern as primeranch nkladov je as, ktor zodpoved nesplnenmu asu zvzku. (5) Povinnos zamestnvatea uhradi nklady nevznik, ak a) zamestnanec neme vykonva poda lekrskeho posudku povolanie, na ktor sa pripravoval, prpadne doterajiu prcu z dvodov uvedench v 63 ods. 1 psm. c) a 69 ods. 1 psm. a), b) predchdzajci zamestnvate poruuje povinnos, ktor m voi zamestnancovi poda pracovnej zmluvy alebo kolektvnej zmluvy, alebo prvnych predpisov, c) zamestnanec nasleduje manela do miesta jeho bydliska alebo mladistv zamestnanec nasleduje rodiov do miesta ich novho bydliska, d) predchdzajci zamestnvate skon so zamestnancom pracovn pomer s vnimkou 63 ods. 1 psm. e) a 68 ods. 1, e) z dajov predchdzajceho zamestnvatea v potvrden o zamestnan nevyplva, e aliemu zamestnvateovi vznikne povinnos uhradi tieto nklady. 54

    Dohoda o zmene pracovnch podmienok


    Dohodnut obsah pracovnej zmluvy mono zmeni len vtedy, ak sa zamestnvate a zamestnanec dohodn na jeho zmene. Zamestnvate je povinn zmenu pracovnej zmluvy vyhotovi psomne.

    Preradenie na in prcu
    55 (1) Vykonva prce inho druhu alebo na inom mieste, ako boli dohodnut v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinn len vnimone, a to v prpadoch ustanovench v odsekoch 2 a 4. (2) Zamestnvate je povinn preradi zamestnanca na in prcu, ak a) zamestnanec vzhadom na svoj zdravotn stav poda lekrskeho posudku dlhodobo stratil spsobilos naalej vykonva doterajiu prcu, alebo ak ju nesmie vykonva pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyiu prpustn expozciu uren rozhodnutm prslunho orgnu verejnho zdravotnctva, b) tehotn ena, matka do konca deviateho mesiaca po prode a dojiaca ena vykonva prcu, ktorou sa nesm tieto eny zamestnva alebo ktor poda lekrskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo alebo matersk poslanie, c) je to nevyhnutn poda lekrskeho posudku alebo rozhodnutia orgnu verejnho zdravotnctva v zujme ochrany zdravia inch osb pred prenosnmi chorobami (alej len karantnne opatrenie"), d) je to nevyhnutn poda prvoplatnho rozhodnutia sdu alebo inho prslunho orgnu, e) zamestnanec pracujci v noci na zklade lekrskeho posudku je uznan za nespsobilho na non prcu, f) tehotn ena, matka do konca deviateho mesiaca po prode a dojiaca ena pracujca v noci poiada o preradenie na denn prcu. (3) Ak nemono dosiahnu el preradenia poda odseku 2 preradenm zamestnanca v rmci pracovnej zmluvy, me zamestnvate preradi zamestnanca v tchto prpadoch po dohode aj na prcu inho druhu, ako bol dohodnut v pracovnej zmluve. (4) Zamestnvate me preradi zamestnanca aj bez jeho shlasu na as nevyhnutnej potreby na in prcu, ako bola dohodnut, ak je to potrebn na odvrtenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostrednch nsledkov. (5) Prca, na ktor zamestnvate prerauje zamestnanca poda odseku 3, mus zodpoveda zdravotnej spsobilosti zamestnanca na prcu. Zamestnvate je povinn prihliadnu aj na to, aby tto prca bola pre zamestnanca vhodn vzhadom na jeho schopnosti a kvalifikciu. (6) Zamestnvate je povinn vopred prerokova so zamestnancom dvod preradenia na in prcu a dobu, poas ktorej m preradenie trva. Ak preradenm zamestnanca dochdza k zmene pracovnej zmluvy, zamestnvate je povinn vyda mu psomn oznmenie o dvode preradenia na in prcu a o jeho trvan okrem prpadov uvedench v odseku 4. 56 Pred uzatvorenm dohody o zmene pracovnch podmienok poda 54 a pred preradenm zamestnanca na prcu inho druhu, ako bol dohodnut v pracovnej zmluve poda 55, je zamestnvate povinn zabezpei jeho lekrske vyetrenie v prpadoch ustanovench osobitnm predpisom. hradu za poskytnut zdravotn starostlivos nemono od zamestnanca poadova. 57

    Pracovn cesta
    Zamestnvate me zamestnanca vysla na pracovn cestu mimo obvodu obce pravidelnho pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebn obdobie len s jeho shlasom. To neplat, ak vyslanie na pracovn cestu vyplva priamo z povahy dohodnutho druhu prce alebo miesta vkonu prce alebo ak monos vyslania na pracovn cestu je dohodnut v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonva prcu poda pokynov vedceho zamestnanca, ktor ho na pracovn cestu vyslal. 58

    Doasn pridelenie

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 11 z 51

    (1) Zamestnvate alebo agentra doasnho zamestnvania poda osobitnho predpisu me sa so zamestnancom psomne dohodn, e ho doasne pridel na vkon prce k inej prvnickej osobe alebo fyzickej osobe (alej len uvatesk zamestnvate"). (2) V pracovnej zmluve uzatvorenej medzi agentrou doasnho zamestnvania a zamestnancom sa agentra doasnho zamestnvania zaviae zabezpei zamestnancovi doasn vkon prce u uvateskho zamestnvatea a dohodn sa podmienky zamestnania. (3) Psomn dohoda o doasnom pridelen uzatvoren medzi zamestnvateom a zamestnancom mus obsahova najm nzov a sdlo uvateskho zamestnvatea, de, ke doasn pridelenie vznikne, a dobu, na ktor sa doasn pridelenie dohodlo, druh prce a miesto vkonu prce, mzdov podmienky a podmienky jednostrannho ukonenia vkonu prce pred uplynutm doby doasnho pridelenia. Tieto nleitosti mus obsahova aj pracovn zmluva uzatvoren medzi agentrou doasnho zamestnvania a zamestnancom, ak sa tto pracovn zmluva uzatvra na urit dobu. (4) Uvatesk zamestnvate, ku ktormu bol zamestnanec doasne pridelen, uklad zamestnancovi v mene zamestnvatea alebo agentry doasnho zamestnvania poas doasnho pridelenia pracovn lohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prcu, dva mu na tento el pokyny, utvra priazniv pracovn podmienky a zaisuje bezpenos a ochranu zdravia pri prci rovnako ako ostatnm zamestnancom. Vedci zamestnanci uvateskho zamestnvatea nemu voi doasne pridelenmu zamestnancovi robi prvne kony v mene zamestnvatea alebo agentry doasnho zamestnvania. (5) Poas doasnho pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu, nhradu mzdy, cestovn nhrady zamestnvate, ktor zamestnanca doasne pridelil, alebo agentra doasnho zamestnvania. Pracovn podmienky vrtane mzdovch podmienok a podmienky zamestnvania doasne pridelench zamestnancov musia by najmenej rovnako priazniv ako u porovnatenho zamestnanca uvateskho zamestnvatea. (6) Pracovnmi podmienkami a podmienkami zamestnvania s: a) pracovn as, prestvky v prci, odpoinok, prca nadas, pracovn pohotovos, prca v noci, dovolenka a sviatky, b) mzdov podmienky, c) bezpenos a ochrana zdravia pri prci, d) nhrada kody v prpade pracovnch razov alebo chorb z povolania, e) nhrada pri platobnej neschopnosti a ochrana nrokov doasnch zamestnancov, f) ochrana tehotnch ien, matiek do konca deviateho mesiaca po prode, dojiacich ien, ien a muov starajcich sa o deti a mladistvch, g) prvo na kolektvne vyjednvanie, h) podmienky stravovania. (7) Ak zamestnvate, ktor zamestnanca doasne pridelil, alebo agentra doasnho zamestnvania uhradila zamestnancovi kodu, ktor mu vznikla pri plnen pracovnch loh alebo v priamej svislosti s nm u uvateskho zamestnvatea, m nrok na nhradu voi tomuto uvateskmu zamestnvateovi, ak sa s nm nedohodne inak. (8) Doasn pridelenie sa skon uplynutm asu, na ktor sa dohodlo. Pred uplynutm tohto asu sa kon doasn pridelenie dohodou astnkov pracovnho pomeru alebo jednostrannm skonenm astnkov na zklade dohodnutch podmienok. (9) Uvatesk zamestnvate poskytuje zamestnvateovi a agentre doasnho zamestnvania informcie o pracovnch podmienkach a podmienkach zamestnvania porovnatenho zamestnanca u uvateskho zamestnvatea. (10) Uvatesk zamestnvate, ku ktormu bol zamestnanec pridelen agentrou doasnho zamestnvania, a) informuje doasnch zamestnancov o vetkch svojich vonch pracovnch miestach tak, aby im bola poskytnut rovnak prleitos ako ostatnm zamestnancom zska trval zamestnanie, b) zabezpe doasnm zamestnancom prstup k svojim socilnym slubm, za rovnakch podmienok ako svojim zamestnancom, ak tomu nebrnia objektvne dvody, c) umon doasnm zamestnancom prstup k vzdelvaniu rovnako ako svojim zamestnancom, d) poskytuje zstupcom zamestnancov informcie o vyuvan doasnch zamestnancov v rmci informci o svojej situcii v zamestnanosti. (11) Doasn zamestnanci sa zapotavaj na ely voby zstupcov zamestnancov poda 233 ods. 2 a 3. 58a (1) Zamestnvate alebo agentra doasnho zamestnvania sa mu s uvateskm zamestnvateom dohodn o doasnom pridelen zamestnanca na vkon prce. Zamestnvate me s uvateskm zamestnvateom dohodn doasn pridelenie zamestnanca iba v prpade, ak s u zamestnvatea objektvne prevdzkov dvody. (2) Dohoda o doasnom pridelen uzatvoren medzi zamestnvateom alebo agentrou doasnho zamestnvania a uvateskm zamestnvateom mus obsahova a) meno a priezvisko, dtum a miesto narodenia a miesto trvalho pobytu doasne pridelenho zamestnanca, b) druh prce, ktor bude doasne pridelen zamestnanec vykonva, vrtane predpokladov na zdravotn spsobilos na prcu, psychick spsobilos na prcu, alebo inch predpokladov poda osobitnho zkona, ak sa na vkon tohto druhu prce vyaduj, c) dobu, na ktor sa doasn pridelenie dohodlo, d) miesto vkonu prce, e) de nstupu doasne pridelenho zamestnanca na vkon prce u uvateskho zamestnvatea, f) pracovn podmienky vrtane mzdovch podmienok a podmienky zamestnvania doasne pridelenho zamestnanca, ktor musia by najmenej rovnako priazniv ako u porovnatenho zamestnanca uvateskho zamestnvatea, g) podmienky, za ktorch me zamestnanec alebo uvatesk zamestnvate skoni doasn pridelenie pred uplynutm doby doasnho pridelenia, h) slo rozhodnutia a dtum vydania rozhodnutia, ktorm sa agentre doasnho zamestnvania vydalo povolenie na vykonvanie innosti agentry doasnho zamestnvania. (3) Dohoda medzi zamestnvateom alebo agentrou doasnho zamestnvania a uvateskm zamestnvateom o doasnom pridelen zamestnancov mus by uzatvoren psomne, inak je neplatn. 58b Ustanovenia pracovnej zmluvy alebo dohody poda 58a, ktor zakazuj uzatvorenie pracovnho pomeru medzi uvateskm zamestnvateom a zamestnancom po jeho pridelen agentrou doasnho zamestnvania alebo zamestnvateom alebo ich uzatvoreniu zabrauj, s neplatn.

    Skonenie pracovnho pomeru


    59

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 12 z 51

    (1) Pracovn pomer mono skoni a) dohodou, b) vpoveou, c) okamitm skonenm, d) skonenm v skobnej dobe. (2) Pracovn pomer dohodnut na urit dobu sa skon uplynutm dohodnutej doby. (3) Pracovn pomer cudzinca alebo osoby bez ttnej prslunosti, ak k jeho skoneniu nedolo u inm spsobom, sa skon dom, ktorm a) sa m skoni jeho pobyt na zem Slovenskej republiky poda vykonatenho rozhodnutia o odat povolenia na pobyt, b) nadobudne prvoplatnos rozsudok ukladajci tejto osobe trest vyhostenia z zemia Slovenskej republiky, c) uplynula doba, na ktor bolo vydan povolenie na pobyt na zem Slovenskej republiky. (4) Pracovn pomer zanik smrou zamestnanca. 60

    Dohoda o skonen pracovnho pomeru


    (1) Ak sa zamestnvate a zamestnanec dohodn na skonen pracovnho pomeru, pracovn pomer sa skon dohodnutm dom. (2) Dohodu o skonen pracovnho pomeru zamestnvate a zamestnanec uzatvraj psomne. V dohode musia by uveden dvody skonenia pracovnho pomeru, ak to zamestnanec poaduje alebo ak sa pracovn pomer skonil dohodou z dvodov organizanch zmien. (3) Jedno vyhotovenie dohody o skonen pracovnho pomeru vyd zamestnvate zamestnancovi. 61

    Vpove
    (1) Vpoveou me skoni pracovn pomer zamestnvate aj zamestnanec. Vpove mus by psomn a doruen, inak je neplatn. (2) Zamestnvate me da zamestnancovi vpove iba z dvodov ustanovench v tomto zkone. Dvod vpovede sa mus vo vpovedi skutkovo vymedzi tak, aby ho nebolo mon zameni s inm dvodom, inak je vpove neplatn. Dvod vpovede nemono dodatone meni. (3) Ak zamestnvate dal zamestnancovi vpove poda 63 ods. 1 psm. b), nesmie poas dvoch mesiacov znovu utvori zruen pracovn miesto a prija po skonen pracovnho pomeru na toto pracovn miesto inho zamestnanca. (4) Vpove, ktor bola doruen druhmu astnkovi, mono odvola len s jeho shlasom. Odvolanie vpovede, ako aj shlas s jej odvolanm treba urobi psomne. 62

    Vpovedn doba
    (1) Ak je dan vpove, pracovn pomer sa skon uplynutm vpovednej doby. (2) Vpovedn doba je jeden mesiac, ak tento zkon neustanovuje inak. (3) Vpovedn doba zamestnanca, ktormu je dan vpove z dvodov uvedench v 63 ods. 1 psm. a) alebo psm. b) alebo z dvodu, e zamestnanec stratil vzhadom na svoj zdravotn stav poda lekrskeho posudku dlhodobo spsobilos vykonva doterajiu prcu, je a) dva mesiace, ak pracovn pomer zamestnanca u zamestnvatea ku du doruenia vpovede trval najmenej jeden rok a menej ako p rokov, b) tri mesiace, ak pracovn pomer zamestnanca u zamestnvatea ku du doruenia vpovede trval najmenej p rokov. (4) Vpovedn doba zamestnanca, ktormu je dan vpove z inch dvodov ako poda odseku 3, je dva mesiace, ak pracovn pomer zamestnanca u zamestnvatea ku du doruenia vpovede trval najmenej jeden rok. (5) Do doby trvania pracovnho pomeru poda odsekov 3 a 4 sa zapotava aj doba trvania opakovane uzatvorench pracovnch pomerov na urit dobu u toho istho zamestnvatea, ktor na seba bezprostredne nadvzuj. (6) Ak vpove dva zamestnanec, ktorho pracovn pomer u zamestnvatea ku du doruenia vpovede trval najmenej jeden rok, vpovedn doba je dva mesiace. (7) Vpovedn doba zana plyn od prvho da kalendrneho mesiaca nasledujceho po doruen vpovede a skon sa uplynutm poslednho da prslunho kalendrneho mesiaca, ak tento zkon neustanovuje inak. (8) Ak zamestnanec nezotrv poas plynutia vpovednej doby u zamestnvatea, zamestnvate m prvo na pean nhradu v sume priemernho mesanho zrobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peanej nhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peanej nhrade mus by psomn, inak je neplatn. (9) V kolektvnej zmluve mono vymedzi okruh zamestnancov, s ktormi je mon v pracovnej zmluve dohodn rozsah peanej nhrady za nezotrvanie poas plynutia vpovednej doby u zamestnvatea odchylne, ako je ustanoven v odseku 8, najviac vak v sume nsobku vpovednej doby, poas ktorej zamestnanec nezotrval u zamestnvatea, a sumy priemernho mesanho zrobku zamestnanca. 63

    Vpove dan zamestnvateom


    (1) Zamestnvate me da zamestnancovi vpove iba z dvodov, ak a) sa zruuje alebo premiestuje zamestnvate alebo jeho as, b) sa zamestnanec stane nadbyton vzhadom na psomn rozhodnutie zamestnvatea alebo prslunho orgnu o zmene jeho loh, technickho vybavenia alebo o znen stavu zamestnancov s cieom zabezpei efektvnos prce alebo o inch organizanch zmench, c) zamestnanec vzhadom na svoj zdravotn stav poda lekrskeho posudku dlhodobo stratil spsobilos vykonva doterajiu prcu, alebo ak ju nesmie vykonva pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyiu prpustn expozciu uren rozhodnutm prslunho orgnu verejnho zdravotnctva, d) zamestnanec 1. nespa predpoklady ustanoven prvnymi predpismi na vkon dohodnutej prce, 2. prestal spa poiadavky poda 42 ods. 2,

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 13 z 51

    3. nespa bez zavinenia zamestnvatea poiadavky na riadny vkon dohodnutej prce uren osobitnm predpisom alebo zamestnvateom vo vntornom predpise alebo 4. neuspokojivo pln pracovn lohy a zamestnvate ho v poslednch dvoch mesiacoch psomne vyzval na odstrnenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom ase neodstrnil, e) s u zamestnanca dvody, pre ktor by s nm zamestnvate mohol okamite skoni pracovn pomer, alebo pre menej zvan poruenie pracovnej disciplny; pre menej zvan poruenie pracovnej disciplny mono da zamestnancovi vpove, ak bol v poslednch iestich mesiacoch v svislosti s poruenm pracovnej disciplny psomne upozornen na monos vpovede. (2) Zamestnvate me da zamestnancovi vpove, ak nejde o vpove pre neuspokojiv plnenie pracovnch loh, pre menej zvan poruenie pracovnej disciplny alebo z dvodu, pre ktor mono okamite skoni pracovn pomer, iba vtedy, ak a) zamestnvate nem monos zamestnanca alej zamestnva, a to ani na krat pracovn as v mieste, ktor bolo dohodnut ako miesto vkonu prce, b) zamestnanec nie je ochotn prejs na in pre neho vhodn prcu, ktor mu zamestnvate ponkol v mieste, ktor bolo dohodnut ako miesto vkonu prce alebo sa podrobi predchdzajcej prprave na tto in prcu. (3) V kolektvnej zmluve mono dohodn podmienky realizcie povinnosti zamestnvatea poda odseku 2 alebo vylenie plnenia tejto povinnosti. (4) Pre poruenie pracovnej disciplny alebo z dvodu, pre ktor mono okamite skoni pracovn pomer, me da zamestnvate zamestnancovi vpove iba v lehote dvoch mesiacov odo da, ke sa o dvode vpovede dozvedel, a pre poruenie pracovnej disciplny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho nvrate z cudziny, najneskr vdy do jednho roka odo da, ke dvod vpovede vznikol. (5) Ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 konanie zamestnanca, v ktorom mono vidie poruenie pracovnej disciplny, stane predmetom konania inho orgnu, mono da vpove ete do dvoch mesiacov odo da, ke sa zamestnvate dozvedel o vsledku tohto konania. (6) Ak zamestnvate chce da zamestnancovi vpove pre poruenie pracovnej disciplny, je povinn oboznmi zamestnanca s dvodom vpovede a umoni mu vyjadri sa k nemu.

    Zkaz vpovede
    64 (1) Zamestnvate nesmie da zamestnancovi vpove v ochrannej dobe, a to a) v dobe, ke je zamestnanec uznan doasne za prceneschopnho pre chorobu alebo raz, ak si tto neschopnos myselne nevyvolal alebo nespsobil pod vplyvom alkoholu, omamnch ltok alebo psychotropnch ltok, a v dobe od podania nvrhu na stavn oetrovanie alebo od nstupu na kpen liebu a do da ich skonenia, b) pri povolan na vkon mimoriadnej sluby v obdob krzovej situcie odo da, ke bol zamestnanec povolan na vkon mimoriadnej sluby doruenm povolvacieho rozkazu alebo ke bol na vkon mimoriadnej sluby povolan mobilizanou vzvou alebo mobilizanm oznmenm, alebo ak bol zamestnancovi vkon mimoriadnej sluby nariaden, a do uplynutia dvoch tdov po jeho prepusten z tejto sluby; to plat rovnako v prpade vkonu alternatvnej sluby poda osobitnho predpisu, c) v dobe, ke je zamestnankya tehotn, ke je zamestnankya na materskej dovolenke, ke je zamestnankya a zamestnanec na rodiovskej dovolenke alebo ke sa osamel zamestnankya alebo osamel zamestnanec staraj o diea mladie ako tri roky, d) v dobe, ke je zamestnanec dlhodobo uvonen na vkon verejnej funkcie, e) v dobe, ke je zamestnanec pracujci v noci uznan na zklade lekrskeho posudku doasne nespsobilm na non prcu. (2) Ak je zamestnancovi dan vpove pred zaiatkom ochrannej doby tak, e by vpovedn doba mala uplyn v ochrannej dobe, pracovn pomer sa skon uplynutm poslednho da ochrannej doby okrem prpadov, ke zamestnanec oznmi, e na preden pracovnho pomeru netrv. (3) Zkaz vpovede sa nevzahuje na vpove dan zamestnancovi a) z dvodov ustanovench v 63 ods. 1 psm. a), b) z dvodu, pre ktor me zamestnvate okamite skoni pracovn pomer, ak nejde o zamestnankyu na materskej dovolenke a o zamestnanca na rodiovskej dovolenke ( 166 ods. 1); ak je dan zamestnankyni alebo zamestnancovi vpove z tohto dvodu pred nstupom na matersk dovolenku a rodiovsk dovolenku tak, e by vpovedn doba uplynula v ase tejto materskej dovolenky a rodiovskej dovolenky, skon sa vpovedn doba sasne s materskou dovolenkou a rodiovskou dovolenkou, c) pre in poruenie pracovnej disciplny [ 63 ods. 1 psm. e)], ak nejde o tehotn zamestnankyu alebo ak nejde o zamestnankyu na materskej dovolenke alebo zamestnankyu a zamestnanca na rodiovskej dovolenke, d) ak z vlastnej viny stratil predpoklady na vkon dohodnutej prce poda osobitnho zkona. 66 Zamestnancovi so zdravotnm postihnutm me da zamestnvate vpove len s predchdzajcim shlasom prslunho radu prce, socilnych vec a rodiny, inak je vpove neplatn. Tento shlas sa nevyaduje, ak ide o vpove dvan zamestnancovi, ktor dosiahol vek uren na nrok na starobn dchodok, alebo z dvodov ustanovench v 63 ods. 1 psm. a) a e). 67

    Vpove dan zamestnancom


    Zamestnanec me da zamestnvateovi vpove z akhokovek dvodu alebo bez uvedenia dvodu.

    Okamit skonenie pracovnho pomeru


    68 (1) Zamestnvate me okamite skoni pracovn pomer vnimone a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol prvoplatne odsden pre myseln trestn in, b) poruil zvane pracovn disciplnu. (2) Zamestnvate me poda odseku 1 okamite skoni pracovn pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo da, ke sa o dvode na okamit skonenie dozvedel, najneskr vak do jednho roka odo da, ke tento dvod vznikol. O zaiatku a plynut lehoty rovnako platia ustanovenia 63 ods. 4 a 5. (3) Zamestnvate neme okamite skoni pracovn pomer s tehotnou zamestnankyou, so zamestnankyou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyou a zamestnancom na rodiovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyou alebo s osamelm zamestnancom, ak sa star o diea mladie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktor sa osobne star o blzku osobu, ktor je osobou s akm zdravotnm postihnutm. Me vak s nimi s vnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodiovskej dovolenke ( 166 ods. 1) z dvodov uvedench v odseku 1 skoni pracovn pomer vpoveou. 69 (1) Zamestnanec me pracovn pomer okamite skoni, ak

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 14 z 51

    a) poda lekrskeho posudku neme alej vykonva prcu bez vneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnvate ho nepreradil do 15 dn odo da predloenia tohto posudku na in pre neho vhodn prcu, b) zamestnvate mu nevyplatil mzdu, nhradu mzdy, cestovn nhrady, nhradu za pracovn pohotovos, nhradu prjmu pri doasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich as do 15 dn po uplynut ich splatnosti, c) je bezprostredne ohrozen jeho ivot alebo zdravie. (2) Mladistv zamestnanec me okamite skoni pracovn pomer aj vtedy, ak neme vykonva prcu bez ohrozenia svojej morlky. (3) Zamestnanec me okamite skoni pracovn pomer iba v lehote jednho mesiaca odo da, ke sa o dvode na okamit skonenie pracovnho pomeru dozvedel. (4) Zamestnanec, ktor okamite skonil pracovn pomer, m nrok na nhradu mzdy v sume svojho priemernho mesanho zrobku za vpovedn dobu dvoch mesiacov. 70 Okamit skonenie pracovnho pomeru mus zamestnvate aj zamestnanec urobi psomne, musia v om skutkovo vymedzi jeho dvod tak, aby ho nebolo mon zameni s inm dvodom, a musia ho v ustanovenej lehote dorui druhmu astnkovi, inak je neplatn. Uveden dvod sa nesmie dodatone meni. 71

    Skonenie pracovnho pomeru dohodnutho na urit dobu


    (1) Pracovn pomer uzatvoren na urit dobu sa skon uplynutm tejto doby. (2) Ak zamestnanec pokrauje po uplynut dohodnutej doby s vedomm zamestnvatea alej vo vkone prce, plat, e sa tento pracovn pomer zmenil na pracovn pomer uzatvoren na neurit as, ak sa zamestnvate nedohodne so zamestnancom inak. (3) Pred uplynutm dohodnutej doby sa me skoni pracovn pomer poda odseku 1 aj inmi spsobmi uvedenmi v 59. 72

    Skonenie pracovnho pomeru v skobnej dobe


    (1) V skobnej dobe me zamestnvate a zamestnanec skoni pracovn pomer psomne z akhokovek dvodu alebo bez uvedenia dvodu, ak alej nie je ustanoven inak. Zamestnvate me skoni pracovn pomer v skobnej dobe s tehotnou enou, matkou do konca deviateho mesiaca po prode a dojiacou enou len psomne, vo vnimonch prpadoch, ktor nesvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a mus ho nleite psomne odvodni, inak je neplatn. (2) Psomn oznmenie o skonen pracovnho pomeru sa m dorui druhmu astnkovi spravidla aspo tri dni pred dom, ke sa m pracovn pomer skoni. 73

    Hromadn prepanie
    (1) O hromadn prepanie ide, ak zamestnvate alebo as zamestnvatea rozviae pracovn pomer vpoveou z dvodov uvedench v 63 ods. 1 psm. a) a b) alebo ak sa pracovn pomer skon inm spsobom z dvodu, ktor nespova v osobe zamestnanca, poas 30 dn a) najmenej s desiatimi zamestnancami u zamestnvatea, ktor zamestnva viac ako 20 a menej ako 100 zamestnancov, b) najmenej s 10 % zamestnancov z celkovho potu zamestnancov u zamestnvatea, ktor zamestnva viac ako 100 a menej ako 300 zamestnancov, c) najmenej s 30 zamestnancami u zamestnvatea, ktor zamestnva viac ako 300 zamestnancov. (2) S cieom dosiahnu dohodu je zamestnvate povinn najneskr jeden mesiac pred zaatm hromadnho prepania prerokova so zstupcami zamestnancov, a ak u zamestnvatea nepsobia zstupcovia zamestnancov priamo s dotknutmi zamestnancami opatrenia umoujce preds hromadnmu prepaniu zamestnancov alebo ho obmedzi, predovetkm prerokova monos ich umiestnenia vo vhodnom zamestnan na inch svojich pracoviskch, a to aj po predchdzajcej prprave, a opatrenia na zmiernenie nepriaznivch dsledkov hromadnho prepania zamestnancov. Na ten el je zamestnvate povinn poskytn zstupcom zamestnancov vetky potrebn informcie a psomne ho informova najm o a) dvodoch hromadnho prepania, b) pote a truktre zamestnancov, s ktormi sa m pracovn pomer rozviaza, c) celkovom pote a truktre zamestnancov, ktorch zamestnva, d) dobe, poas ktorej sa hromadn prepanie bude uskutoova, e) kritrich na vber zamestnancov, s ktormi sa m pracovn pomer rozviaza. (3) Odpis psomnej informcie poda odseku 2 zamestnvate doru sasne aj Nrodnmu radu prce. (4) Zamestnvate po prerokovan hromadnho prepania so zstupcami zamestnancov je povinn predloi psomn informciu o vsledku prerokovania a) Nrodnmu radu prce, b) zstupcom zamestnancov. (5) Zstupcovia zamestnancov me Nrodnmu radu prce predloi pripomienky tkajce sa hromadnho prepania. (6) Pri hromadnom prepan zamestnvate me da zamestnancovi vpove z dvodov uvedench v 63 ods. 1 psm. a) a b) alebo nvrh na rozviazanie pracovnho pomeru dohodou z tch istch dvodov najskr po uplynut jednho mesiaca odo da doruenia psomnej informcie poda odseku 4. (7) Lehotu ustanoven v odseku 6 Nrodn rad prce vyuije na hadanie rieen problmov spojench s plnovanm hromadnm prepanm. rad prce, socilnych vec a rodiny me lehotu poda odseku 6 primerane skrti, o om bezodkladne psomne informuje zamestnvatea. (8) Ak zamestnvate poru povinnosti ustanoven v odsekoch 2 a 4 a 6, m zamestnanec, s ktorm zamestnvate skon pracovn pomer v rmci hromadnho prepania, nrok na nhradu mzdy najmenej v sume dvojnsobku jeho priemernho zrobku poda 134. (9) Ustanovenia odsekov 1 a 8 sa nevzahuj na a) skonenie pracovnho pomeru uzatvorenho na urit dobu uplynutm tejto doby, b) lenov posdok lod plvajcich pod ttnou vlajkou Slovenskej republiky. (10) Ustanovenia odsekov 6 a 7 sa nevzahuj na zamestnvatea, na ktorho bol sdom vyhlsen konkurz. (11) Ak u zamestnvatea nepsobia zstupcovia zamestnancov, zamestnvate pln povinnosti ustanoven v odsekoch 2 a 4 priamo voi dotknutm zamestnancom.

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 15 z 51

    (12) Povinnosti ustanoven v odsekoch 2 a 4 pln zamestnvate aj vtedy, ak rozhodnutie o hromadnom prepan prijal riadiaci zamestnvate uveden v 241a ods. 3. 75

    Pracovn posudok a potvrdenie o zamestnan


    (1) Zamestnvate je povinn vyda zamestnancovi pracovn posudok do 15 dn od jeho poiadania. Zamestnvate vak nie je povinn vyda zamestnancovi pracovn posudok skr ako dva mesiace pred skonenm pracovnho pomeru. Pracovnm posudkom s vetky psomnosti tkajce sa hodnotenia prce zamestnanca, jeho kvalifikcie, schopnost a alch skutonost, ktor maj vzah k vkonu prce. Zamestnanec m prvo nahliadnu do osobnho spisu a robi si z neho vpisy, odpisy a fotokpie. (2) Pri skonen pracovnho pomeru je zamestnvate povinn vyda zamestnancovi potvrdenie o zamestnan a uvies v om najm a) dobu trvania pracovnho pomeru, b) druh vykonvanch prc, c) i sa zo mzdy zamestnanca vykonvaj zrky, v prospech, v akej vke a v akom porad je pohadvka, pre ktor sa maj zrky alej vykonva, d) daje o poskytnutej mzde za vykonan prcu, o poskytnutej nhrade mzdy a nhrade za as pracovnej pohotovosti, o zrazench preddavkoch na da z prjmov a o alch skutonostiach rozhodujcich pre ron ztovanie preddavkov na da zo zvislej innosti a z funknch poitkov a pre vpoet podpory v nezamestnanosti, e) daj o dohode o zotrvan v pracovnom pomere u zamestnvatea po urit dobu, po vykonan zverenej skky alebo maturitnej skky, alebo po skonen tdia, alebo prpravy na povolanie vrtane daja o tom, kedy sa tto doba skon ( 53 ods. 2), f) daj o poskytnut odchodnho poda 76a. (3) Ak zamestnanec s obsahom pracovnho posudku alebo potvrdenia o zamestnan neshlas a zamestnvate na poiadanie zamestnanca pracovn posudok alebo potvrdenie o zamestnan neuprav alebo nedopln, me sa domha v lehote troch mesiacov odo da, ke sa o ich obsahu dozvedel, na sde, aby bol zamestnvate zaviazan primerane ich upravi. (4) In informcie je zamestnvate oprvnen o zamestnancovi podva iba s jeho shlasom, ak osobitn predpis neustanovuje inak. 76

    Odstupn
    (1) Zamestnvate poskytne zamestnancovi odstupn, ak sa pracovn pomer skon dohodou z dvodov uvedench v 63 ods. 1 psm. a) alebo psmene b) alebo z dvodu, e zamestnanec stratil vzhadom na svoj zdravotn stav poda lekrskeho posudku dlhodobo spsobilos vykonva doterajiu prcu. Zamestnancovi poda prvej vety patr odstupn najmenej v sume, ktor je nsobkom jeho priemernho mesanho zrobku a potu mesiacov, poas ktorch by trvala vpovedn doba poda 62. (2) Ak bola zamestnancovi dan vpove z dvodov uvedench v odseku 1, zamestnanec m prvo pred zaatm plynutia vpovednej doby poiada zamestnvatea, aby sa pracovn pomer skonil dohodou. Tejto iadosti je zamestnvate povinn vyhovie. Zamestnancovi patr odstupn najmenej v sume, ktor je nsobkom jeho priemernho mesanho zrobku a potu mesiacov, poas ktorch by trvala vpovedn doba poda 62. (3) Ak sa zamestnvate so zamestnancom dohodne, e zamestnanec zotrv v pracovnom pomere len as vpovednej doby, zamestnancovi patr pomern as odstupnho. (4) Zamestnancovi, s ktorm zamestnvate skon pracovn pomer vpoveou alebo dohodou z dvodov, e zamestnanec nesmie vykonva prcu pre pracovn raz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyiu prpustn expozciu uren rozhodnutm prslunho orgnu verejnho zdravotnctva, patr pri skonen pracovnho pomeru odstupn v sume najmenej desansobku jeho priemernho mesanho zrobku; to neplat, ak bol pracovn raz spsoben tm, e zamestnanec svojm zavinenm poruil prvne predpisy alebo ostatn predpisy na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, alebo pokyny na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, hoci s nimi bol riadne a preukzatene oboznmen a ich znalos a dodriavanie sa sstavne vyadovali a kontrolovali, alebo pracovn raz si spsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamnch ltok alebo psychotropnch ltok a zamestnvate nemohol pracovnmu razu zabrni. (5) Ak zamestnanec po skonen pracovnho pomeru nastpi op k tomu istmu zamestnvateovi alebo k jeho prvnemu nstupcovi do pracovnho pomeru pred uplynutm asu urenho poda poskytnutho odstupnho, je povinn vrti odstupn alebo jeho pomern as, ak sa so zamestnvateom nedohodne inak. Pomern as odstupnho sa ur poda potu dn od optovnho nstupu do pracovnho pomeru do uplynutia asu vyplvajceho z poskytnutho odstupnho. (6) Odstupn nepatr zamestnancovi, u ktorho pri organizanch zmench alebo racionalizanch opatreniach dochdza k prechodu prv a povinnost z pracovnoprvnych vzahov na inho zamestnvatea poda tohto zkona. (7) Odstupn vyplca zamestnvate po skonen pracovnho pomeru v najbliom vplatnom termne urenom u zamestnvatea na vplatu mzdy, ak sa zamestnvate nedohodne so zamestnancom inak. (8) Zamestnvate me poskytn zamestnancovi odstupn aj v inch prpadoch ako poda odsekov 1 a 4. 76a

    Odchodn
    (1) Zamestnvate poskytne zamestnancovi odchodn najmenej v sume jeho priemernho mesanho zrobku pri prvom skonen pracovnho pomeru po nadobudnut nroku na a) invalidn dchodok, ak pokles schopnosti vykonva zrobkov innos je viac ako 70 %, b) predasn starobn dchodok alebo c) starobn dchodok. (2) Zamestnvate poskytne zamestnancovi odchodn poda odseku 1, ak zamestnanec poiada o poskytnutie uvedenho dchodku pred skonenm pracovnho pomeru alebo do desiatich pracovnch dn po jeho skonen. (3) Zamestnvate nie je povinn poskytn odchodn poda odseku 1, ak sa pracovn pomer skonil poda 68 ods. 1.

    Nroky z neplatnho skonenia pracovnho pomeru


    77 Neplatnos skonenia pracovnho pomeru vpoveou, okamitm skonenm, skonenm v skobnej dobe alebo dohodou me zamestnanec, ako aj zamestnvate uplatni na sde najneskr v lehote dvoch mesiacov odo da, ke sa mal pracovn pomer skoni. 78 (1) Ak dal zamestnanec neplatn vpove alebo ak skonil neplatne pracovn pomer okamite alebo v skobnej dobe a zamestnvate mu oznmil, e trv na tom, aby naalej vykonval prcu, jeho pracovn pomer sa nekon. (2) Ak nevykonval zamestnanec prcu v svislosti s neplatnm skonenm pracovnho pomeru, me od neho zamestnvate poadova nhradu kody, ktor mu tm vznikla, odo da, ke oznmil zamestnancovi, e trv na alom vykonvan prce.

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 16 z 51

    (3) Ak skonil zamestnanec pracovn pomer neplatne a zamestnvate netrv na tom, aby zamestnanec u neho naalej pracoval, plat, ak sa zamestnvate so zamestnancom psomne nedohodne inak, e pracovn pomer sa skonil dohodou, ak a) bola dan neplatn vpove, uplynutm vpovednej doby, b) bol pracovn pomer neplatne skonen okamite, dom, ke mal pracovn pomer skoni, c) bol pracovn pomer neplatne skonen v skobnej dobe, dom, ke sa mal pracovn pomer skoni. (4) Zamestnvate neme voi zamestnancovi uplatova nhradu kody v prpadoch ustanovench v odseku 3. 79 (1) Ak zamestnvate dal zamestnancovi neplatn vpove alebo ak s nm neplatne skonil pracovn pomer okamite alebo v skobnej dobe a ak zamestnanec oznmil zamestnvateovi, e trv na tom, aby ho naalej zamestnval, jeho pracovn pomer sa nekon, s vnimkou, ak sd rozhodne, e nemono od zamestnvatea spravodlivo poadova, aby zamestnanca naalej zamestnval. Zamestnvate je povinn zamestnancovi poskytn nhradu mzdy. Tto nhrada patr zamestnancovi v sume jeho priemernho zrobku odo da, ke oznmil zamestnvateovi, e trv na alom zamestnvan, a do asu, ke mu zamestnvate umon pokraova v prci alebo ak sd rozhodne o skonen pracovnho pomeru. (2) Ak celkov as, za ktor by sa mala zamestnancovi poskytn nhrada mzdy, presahuje dev mesiacov, patr zamestnancovi nhrada mzdy za as dev mesiacov. (3) Ak zamestnvate skonil pracovn pomer neplatne a zamestnanec netrv na tom, aby ho zamestnvate alej zamestnval, plat, ak sa so zamestnvateom nedohodne psomne inak, e sa jeho pracovn pomer skonil dohodou, ak a) bola dan neplatn vpove, uplynutm vpovednej doby, b) bol pracovn pomer neplatne skonen okamite alebo v skobnej dobe, dom, ke sa mal pracovn pomer skoni. (4) V prpadoch ustanovench v odseku 3 psm. b) zamestnanec m nrok na nhradu mzdy v sume svojho priemernho zrobku poda 134 za vpovedn dobu dvoch mesiacov. 80 Pri neplatnej dohode o skonen pracovnho pomeru sa postupuje pri posudzovan nroku zamestnanca na nhradu ulej mzdy obdobne ako pri neplatnej vpovedi danej zamestnancovi zamestnvateom. Zamestnvate neme uplatova nrok na nhradu kody pre neplatnos dohody. 81

    Zkladn povinnosti zamestnanca


    Zamestnanec je povinn najm a) pracova zodpovedne a riadne, plni pokyny nadriadench vydan v slade s prvnymi predpismi; nadriadenm je aj predstaven poda osobitnho predpisu, b) by na pracovisku na zaiatku pracovnho asu, vyuva pracovn as na prcu a odchdza z neho a po skonen pracovnho asu, c) dodriava prvne predpisy a ostatn predpisy vzahujce sa na prcu nm vykonvan, ak bol s nimi riadne oboznmen, d) v obdob, v ktorom m poda osobitnho predpisu nrok na nhradu prjmu pri doasnej pracovnej neschopnosti, dodriava lieebn reim uren oetrujcim lekrom, e) hospodri riadne s prostriedkami, ktor mu zveril zamestnvate, a chrni jeho majetok pred pokodenm, stratou, znienm a zneuitm a nekona v rozpore s oprvnenmi zujmami zamestnvatea, f) zachovva mlanlivos o skutonostiach, o ktorch sa dozvedel pri vkone zamestnania a ktor v zujme zamestnvatea nemono oznamova inm osobm, g) psomne oznamova zamestnvateovi bez zbytonho odkladu vetky zmeny, ktor sa tkaj pracovnho pomeru a svisia s jeho osobou, najm zmenu jeho mena, priezviska, trvalho pobytu alebo prechodnho pobytu, adresy na doruovanie psomnost, zdravotnej poisovne, a ak sa so shlasom zamestnanca poukazuje vplata na et v banke alebo v poboke zahraninej banky, aj zmenu bankovho spojenia. 82

    Zkladn povinnosti vedcich zamestnancov


    Vedci zamestnanec je okrem povinnost uvedench v 81 povinn najm a) riadi a kontrolova prcu zamestnancov, b) utvra priazniv pracovn podmienky a zaisova bezpenos a ochranu zdravia pri prci, c) zabezpeova odmeovanie zamestnancov poda veobecne zvznch prvnych predpisov, kolektvnych zmlv a pracovnch zmlv a dodriava zsadu poskytovania rovnakej mzdy za rovnak prcu alebo za prcu rovnakej hodnoty poda 119a, d) utvra priazniv podmienky na zvyovanie odbornej rovne zamestnancov a na uspokojovanie ich socilnych potrieb, e) zabezpeova, aby nedochdzalo k poruovaniu pracovnej disciplny, f) zabezpeova prijatie vasnch a innch opatren na ochranu majetku zamestnvatea. 83

    Vkon inej zrobkovej innosti


    (1) Zamestnanec je povinn bez zbytonho odkladu psomne oznmi zamestnvateovi, e chce popri pracovnom pomere u zamestnvatea vykonva in zrobkov innos, ktor by mohla ma k predmetu innosti zamestnvatea konkurenn charakter. (2) Zamestnvate m prvo od zamestnanca poadova, aby sa zdral vkonu zrobkovej innosti, ktor m k predmetu innosti zamestnvatea konkurenn charakter; toto prvo me zamestnvate psomne uplatni najneskr do desiatich pracovnch dn od oznmenia poda odseku 1. Zamestnanec je povinn vyhovie poiadavke zamestnvatea poda prvej vety bez zbytonho odkladu. (3) Zamestnvate me poiadavku poda odseku 2 psomne odvola. (4) Odseky 1 a 3 sa nevzahuj na vkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednateskej, literrnej a umeleckej innosti. 83a

    Obmedzenie zrobkovej innosti po skonen pracovnho pomeru


    (1) Zamestnvate a zamestnanec sa mu v pracovnej zmluve dohodn, e zamestnanec po skonen pracovnho pomeru nebude po urit dobu, najdlhie jeden rok, vykonva zrobkov innos, ktor m k predmetu innosti zamestnvatea konkurenn charakter.

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 17 z 51

    (2) Zamestnvate me so zamestnancom dohodn obmedzenie zrobkovej innosti po skonen pracovnho pomeru, iba ak zamestnanec v priebehu trvania pracovnho pomeru m monos nadobudn informcie alebo znalosti, ktor nie s bene dostupn a ich vyuitie by mohlo privodi zamestnvateovi podstatn ujmu. (3) Ak obmedzenie zrobkovej innosti dohodnut v pracovnej zmluve je vie, ako to vyaduje potrebn miera ochrany zamestnvatea, me sd zvzok zamestnanca poda odseku 1 obmedzi alebo zrui. (4) Zamestnvate poskytne zamestnancovi primeran pean nhradu najmenej v sume 50 % priemernho mesanho zrobku zamestnanca za kad mesiac plnenia zvzku poda odseku 1. Pean nhrada je splatn vo vplatnom termne urenom u zamestnvatea na vplatu mzdy, a to za predchdzajce mesan obdobie, ak sa nedohodlo inak. (5) Zamestnanec a zamestnvate sa mu v pracovnej zmluve dohodn na primeranej peanej nhrade, ktor je zamestnanec povinn zaplati, ak poru zvzok poda odseku 1. Suma peanej nhrady nesmie presiahnu celkov sumu peanej nhrady zamestnvatea dohodnutej poda odseku 4. Suma peanej nhrady sa primerane zni, ak zamestnanec splnil svoj zvzok sasti. Zaplatenm peanej nhrady zvzok zamestnanca poda odseku 1 zanikne. (6) Zamestnvate me od zvzku poda odseku 1 odstpi len poas trvania pracovnho pomeru zamestnanca; zvzok zanik prvm dom kalendrneho mesiaca nasledujceho po mesiaci, v ktorom bolo odstpenie doruen druhej zmluvnej strane, najneskr vak poslednm dom trvania pracovnho pomeru. (7) Zamestnanec me zvzok poda odseku 1 vypoveda, ak mu zamestnvate nevyplatil pean nhradu do 15 dn od uplynutia jej splatnosti; zvzok zanik dom, v ktorom bola vpove doruen druhej zmluvnej strane. (8) Zvzok poda odsekov 1, 4 a 5 mus by sasou pracovnej zmluvy, inak je neplatn. Odstpenie od dohody poda odseku 6 a vpove poda odseku 7 musia by psomn, inak s neplatn. (9) V kolektvnej zmluve je mon vymedzi okruh zamestnancov, s ktormi mono dohodn obmedzenie zrobkovej innosti po skonen pracovnho pomeru, dobu trvania obmedzenia zrobkovej innosti po skonen pracovnho pomeru, minimlnu mieru primeranej peanej nhrady poda odseku 4 a obmedzenie najvyej sumy peanej nhrady poda odseku 5. 84

    Pracovn poriadok
    (1) Zamestnvate me vyda pracovn poriadok po predchdzajcom shlase zstupcov zamestnancov, inak je neplatn. (2) Pracovn poriadok bliie konkretizuje v slade s prvnymi predpismi ustanovenia tohto zkona poda osobitnch podmienok zamestnvatea. (3) Pracovn poriadok je zvzn pre zamestnvatea a pre vetkch jeho zamestnancov. Nadobda innos dom, ktor je v om uren, najskr vak dom, ke bol u zamestnvatea zverejnen. (4) Kad zamestnanec mus by s pracovnm poriadkom oboznmen. Pracovn poriadok mus by kadmu zamestnancovi prstupn.

    TRETIA AS
    PRACOVN AS A DOBA ODPOINKU
    85

    Pracovn as
    (1) Pracovn as je asov sek, v ktorom je zamestnanec k dispozcii zamestnvateovi, vykonva prcu a pln povinnosti v slade s pracovnou zmluvou. (2) Doba odpoinku je akkovek doba, ktor nie je pracovnm asom. (3) Na ely urenia rozsahu pracovnho asu a rozvrhnutia pracovnho asu je tdom sedem po sebe nasledujcich dn. (4) Pracovn as v priebehu 24 hodn nesmie presiahnu osem hodn, ak tento zkon neustanovuje inak. (5) Pracovn as zamestnanca je najviac 40 hodn tdenne. Zamestnanec, ktor m pracovn as rozvrhnut tak, e pravidelne vykonva prcu striedavo v oboch zmench v dvojzmennej prevdzke, m pracovn as najviac 38 a 3/4 hodiny tdenne a vo vetkch zmench v trojzmennej prevdzke alebo v nepretritej prevdzke m pracovn as najviac 37 a 1/2 hodiny tdenne. (6) Pracovn as zamestnanca, ktor pracuje s dokzanm chemickm karcinognom pri pracovnch procesoch s rizikom chemickej karcinogenity alebo ktor vykonva innosti vedce k oiareniu ako zamestnanec kategrie A v kontrolovanom psme so zdrojom ionizujceho iarenia okrem kontrolovanho psma v jadrovej elektrrni, je najviac 33 a 1/2 hodiny tdenne. (7) Mladistv zamestnanec mlad ako 16 rokov m pracovn as najviac 30 hodn tdenne, aj ke pracuje pre viacerch zamestnvateov. Mladistv zamestnanec star ako 16 rokov m pracovn as najviac 37 a 1/2 hodiny tdenne, aj ke pracuje pre viacerch zamestnvateov. Pracovn as mladistvho zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodn presiahnu osem hodn. (8) Pracovn as, ktor zamestnvate ur poda odsekov 1, 5 a 7, je ustanoven tdenn pracovn as. (9) Priemern tdenn pracovn as zamestnanca vrtane prce nadas nesmie prekroi 48 hodn. 85a (1) Priemern tdenn pracovn as zamestnanca vrtane prce nadas me prekroi 48 hodn za obdobie tyroch mesiacov po sebe nasledujcich v prpade, ak ide o zdravotnckeho zamestnanca poda osobitnho predpisu alebo o vedceho zamestnanca v priamej riadiacej psobnosti tatutrneho orgnu alebo lena tatutrneho orgnu alebo vedceho zamestnanca, ktor je v priamej riadiacej psobnosti tohto vedceho zamestnanca, ak zamestnanec s takm rozsahom pracovnho asu shlas. Priemern tdenn pracovn as zamestnanca poda prvej vety vrtane prce nadas nesmie presiahnu 56 hodn. (2) Zamestnvate je povinn pri dohodnut pracovnho asu poda odseku 1 a) upovedomi o tejto skutonosti prslun inpektort prce alebo prslun orgn dozoru v oblasti bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, ak o to poiadaj, b) vies aktulne zznamy o zamestnancoch, ktorch pracovn as je takto dohodnut, a predloi tieto zznamy prslunmu inpektortu prce alebo prslunmu orgnu dozoru v oblasti bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, ak o ne poiadaj. (3) Zamestnanec nesmie by zo strany zamestnvatea prenasledovan alebo inak postihovan za to, e neshlas s rozsahom pracovnho asu nad 48 hodn tdenne v priemere. (4) Zamestnanec m prvo odvola shlas poda odseku 1; odvolanie shlasu je inn uplynutm jednho mesiaca od jeho doruenia zamestnvateovi. 86

    Rovnomern rozvrhnutie pracovnho asu


    (1) O rovnomernom rozvrhnut pracovnho asu rozhoduje zamestnvate po prerokovan so zstupcami zamestnancov.

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 18 z 51

    (2) Pri rovnomernom rozvrhnut pracovnho asu na jednotliv tdne rozdiel dky pracovnho asu pripadajci na jednotliv tdne nepresiahne tri hodiny a pracovn as v jednotlivch doch nepresiahne dev hodn. Priemern tdenn pracovn as nesmie pritom v uritom obdob, spravidla tvortdovom, presahova hranicu pre ustanoven tdenn pracovn as. (3) Pri rovnomernom rozvrhnut pracovnho asu rozvrhuje zamestnvate tdenn pracovn as v zsade na p pracovnch dn v tdni. 87

    Nerovnomern rozvrhnutie pracovnho asu


    (1) Ak povaha prce alebo podmienky prevdzky nedovouj, aby sa pracovn as rozvrhol rovnomerne na jednotliv tdne, zamestnvate me po dohode so zstupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom, rozvrhn pracovn as nerovnomerne na jednotliv tdne. Priemern tdenn pracovn as nesmie pritom presiahnu v obdob najviac tyroch mesiacov ustanoven tdenn pracovn as. (2) Zamestnvate me po dohode so zstupcami zamestnancov, a ak u zamestnvatea nepsobia zstupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, rozvrhn pracovn as nerovnomerne na jednotliv tdne na obdobie dlhie ako tyri mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov, ak ide o innosti, pri ktorch sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba prce. Priemern tdenn pracovn as poas tohto obdobia nesmie pritom presiahnu ustanoven tdenn pracovn as. Rovnako me by rozvrhnut pracovn as pre urit organizan tvary alebo druhy prc. (3) Zamestnancovi so zdravotnm postihnutm, tehotnej ene, ene alebo muovi, ktor sa trvale star o diea mladie ako tri roky, osamelmu zamestnancovi, ktor sa trvale star o diea mladie ako 15 rokov, mono rozvrhn pracovn as nerovnomerne len po dohode s nm. (4) Pracovn as v priebehu 24 hodn nesmie presiahnu 12 hodn. 87a

    Konto pracovnho asu


    (1) Konto pracovnho asu je spsob nerovnomernho rozvrhnutia pracovnho asu, ktor zamestnvate me zavies len po dohode so zstupcami zamestnancov. Dohoda o zaveden konta pracovnho asu mus by psomn. Dohodu nemono nahradi rozhodnutm zamestnvatea. Na zavedenie konta pracovnho asu u zamestnanca uvedenho v 87 ods. 3 sa vyaduje aj dohoda s tmto zamestnancom. (2) Pri uplatovan konta pracovnho asu me zamestnvate rozvrhn pracovn as tak, e v prpade vej potreby prce zamestnanec odpracuje viac hodn, ako je jeho ustanoven tdenn pracovn as a v prpade menej potreby prce zamestnanec odpracuje menej hodn, ako je jeho ustanoven tdenn pracovn as alebo prcu nebude vykonva vbec. Priemern tdenn pracovn as nesmie v dobe najviac 12 mesiacov po sebe nasledujcich presiahnu ustanoven tdenn pracovn as. (3) Pri uplatovan konta pracovnho asu je zamestnvate povinn vies et pracovnho asu, et vyplatenej mzdy a rozdielov et. Na te pracovnho asu zamestnvate eviduje skutone odpracovan as zamestnanca v jednotlivch doch a tdoch. Na te vyplatenej mzdy zamestnvate eviduje skutone vyplaten mzdu za dobu poda 129. Na rozdielovom te zamestnvate eviduje rozdiel medzi ustanovenm tdennm pracovnm asom a skutone odpracovanm asom zamestnanca a rozdiel medzi skutone vyplatenou mzdou a mzdou, na ktor by mal zamestnanec prvo za skutone odpracovan as. (4) Zamestnvate je povinn vyplati zamestnancovi mzdu, ktor zodpoved ustanovenmu tdennmu pracovnmu asu zamestnanca. Ak bola do skonenia pracovnho pomeru vyplaten niia mzda, ako by zamestnancovi patrila poda tu pracovnho asu, zamestnvate je povinn zamestnancovi zvyn as mzdy doplati; 129 ods. 3 sa pouije primerane. (5) Ak sa pracovn pomer skonil a zamestnanec neodpracoval cel rozsah pracovnho asu, ktor pripad na dobu, v ktorej sa konto pracovnho asu uplatuje, zamestnvate me uplatni na sde prvo na vrtenie vyplatenej mzdy, len ak sa pracovn pomer so zamestnancom skonil poda 63 ods. 1 psm. d) a e) a 68 ods. 1; toto prvo sa me uplatni najneskr v lehote dvoch mesiacov odo da, ke sa pracovn pomer skonil. (6) Za vkon prce v prslunom tdni sa povauje as, ktor zodpoved ustanovenmu tdennmu pracovnmu asu zamestnanca. (7) Prca nadas pri uplatnen konta pracovnho asu je prca vykonvan nad ustanoven tdenn pracovn as a mimo rozvrhu pracovnch zmien vyplvajcich z konta pracovnho asu. (8) Ak sa konto pracovnho asu uplatuje u zamestnanca s kratm pracovnm asom, vychdza sa z kratieho pracovnho asu.

    Prun pracovn as
    88 (1) Prun pracovn as je spsob rovnomernho alebo nerovnomernho rozvrhnutia pracovnho asu, ktor zamestnvate me zavies po prerokovan so zstupcami zamestnancov. (2) Zkladn pracovn as je asov sek, v ktorom je zamestnanec povinn by na pracovisku. (3) Voliten pracovn as je asov sek, v ktorom je zamestnanec povinn by na pracovisku v takom rozsahu, aby odpracoval prevdzkov as. (4) Prevdzkov as je celkov pracovn as, ktor je zamestnanec povinn odpracova v prunom pracovnom obdob urenom zamestnvateom. (5) Prun pracovn obdobie sa uplatn ako pracovn de, pracovn tde, tvortdov pracovn obdobie alebo in pracovn obdobie. (6) Dka pracovnej zmeny pri uplatnen prunho pracovnho asu me by najviac 12 hodn. 89 Prun pracovn as sa neuplatn, ak zamestnvate vyle zamestnanca na pracovn cestu. Zamestnvate na tento el ur pevn zaiatok a koniec pracovnej zmeny. 90

    Zaiatok a koniec pracovnho asu


    (1) Pracovn zmena je as ustanovenho tdennho pracovnho asu, ktor je zamestnanec povinn na zklade vopred urenho rozvrhu pracovnch zmien odpracova v rmci 24 hodn po sebe nasledujcich a prestvka v prci. (2) Prcou na zmeny je spsob organizcie pracovnho asu, pri ktorom zamestnanci jeden druhho striedaj na rovnakom pracovisku poda uritho rozvrhu a v priebehu uritho obdobia dn alebo tdov pracuj v rznom ase. To plat aj v prpade, ak pri striedan zamestnancov v zmench djde k sbenmu vkonu prce zamestnancov nadvzujcich zmien. (3) Zamestnanec pracujci v pracovnch zmench je kad zamestnanec, ktorho pracovn reim je organizovan formou prce na pracovn zmeny. (4) Zaiatok a koniec pracovnho asu a rozvrh pracovnch zmien ur zamestnvate po dohode so zstupcami zamestnancov a oznmi to psomne na mieste u zamestnvatea, ktor je zamestnancovi prstupn. (5) Rann zmena nesmie v zsade zana pred 6. hodinou, odpoludajia zmena nesmie v zsade koni po 22. hodine. (6) Zamestnvate me pracovn as tej istej zmeny po dohode so zstupcami zamestnancov rozdeli na dve asti.

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 19 z 51

    (7) Rann zmena je pracovn zmena, ktorej prevan as spad do asu medzi 6. hodinou a 14. hodinou. Odpoludajia zmena je pracovn zmena, ktorej prevan as spad do asu medzi 14. hodinou a 22. hodinou. Non zmena je pracovn zmena, ktorej prevan as spad do asu medzi 22. hodinou a 6. hodinou. (8) Ak je pracovn as rozvrhnut do dvoch pracovnch zmien, ide o dvojzmenn pracovn reim. Ak zamestnvate rozvrhne pracovn as do troch pracovnch zmien, ide o trojzmenn pracovn reim. Pracovn reim, v ktorom pracovn innos prebieha svislo po vetky dni v tdni, je nepretrit pracovn reim. Ak sa zamestnvate psomne nedohodne so zamestnancom inak, zamestnvate neme rozvrhn pracovn as tak, aby zamestnanec pracoval v nonch zmench dva tdne po sebe nasledujcich okrem prpadu, ak povaha prce alebo podmienky prevdzky neumouj rozvrhn pracovn as inak. (9) Rozvrhnutie pracovnho asu je zamestnvate povinn oznmi zamestnancovi najmenej tde vopred a s platnosou najmenej na tde. (10) Zamestnvate me po dohode so zstupcami zamestnancov uri as potrebn na osobn oistu po skonen prce, ktor sa zamestnancovi zapota do pracovnho asu. (11) Ak to prevdzka zamestnvatea dovouje, zamestnvate je povinn povoli zamestnancovi na jeho iados zo zdravotnch dvodov alebo z inch vnych dvodov na jeho strane vhodn pravu urenho tdennho pracovnho asu alebo ju s nm za tch istch podmienok dohodn v pracovnej zmluve. 91

    Prestvky v prci
    (1) Zamestnvate je povinn poskytn zamestnancovi, ktorho pracovn zmena je dlhia ako es hodn, prestvku na odpoinok a jedenie v trvan 30 mint. Mladistvmu zamestnancovi, ktorho pracovn zmena je dlhia ako tyri a 1/2 hodiny, je zamestnvate povinn poskytn prestvku na odpoinok a jedenie v trvan 30 mint. Ak ide o prce, ktor sa nemu prerui, mus sa zamestnancovi aj bez preruenia prevdzky alebo prce zabezpei primeran as na odpoinok a jedenie. (2) Podrobnejie podmienky poskytnutia prestvky na odpoinok a jedenie vrtane jej predenia zamestnvate dohodne so zstupcami zamestnancov. (3) Zamestnvate je povinn oznmi zamestnancom prestvku na odpoinok a jedenie spsobom ustanovenm v 90. (4) Prestvky na odpoinok a jedenie sa neposkytuj na zaiatku a konci zmeny. (5) Prestvky na odpoinok a jedenie sa nezapotavaj do pracovnho asu. (6) To neplat v prpade prestvok poskytovanch z dvodov zaistenia bezpenosti a ochrany zdravia zamestnancov pri prci, ktor sa zapotavaj do pracovnho asu. 92

    Nepretrit denn odpoinok


    (1) Zamestnvate je povinn rozvrhn pracovn as tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej a zaiatkom druhej zmeny minimlny odpoinok v trvan 12 po sebe nasledujcich hodn v priebehu 24 hodn a mladistv zamestnanec aspo 14 hodn v priebehu 24 hodn. (2) Tento odpoinok mono skrti a na osem hodn zamestnancovi stariemu ako 18 rokov v nepretritch prevdzkach a pri turnusovej prci, pri naliehavch ponohospodrskych prcach, pri naliehavch opravrskych prcach, ak ide o odvrtenie nebezpeenstva ohrozujceho ivot alebo zdravie zamestnancov, a pri mimoriadnych udalostiach. Ak zamestnvate skrti minimlny odpoinok je povinn dodatone poskytn zamestnancovi do 30 dn rovnocenn nepretrit nhradn odpoinok. (3) Zamestnancovi, ktor sa vrtil z pracovnej cesty po 24. hodine sa poskytne as na nevyhnutn odpoinok od skonenia pracovnej cesty do nstupu do prce v rozsahu osem hodn, a ak tento as spad do pracovnho asu zamestnanca, aj nhrada mzdy vo vke jeho priemernho zrobku. 93

    Nepretrit odpoinok v tdni


    (1) Zamestnvate je povinn rozvrhn pracovn as tak, aby zamestnanec mal raz za tde dva po sebe nasledujce dni nepretritho odpoinku, ktor musia pripada na sobotu a nedeu alebo na nedeu a pondelok. (2) Ak povaha prce a podmienky prevdzky neumouj rozvrhn pracovn as zamestnanca starieho ako 18 rokov poda odseku 1, poskytn sa dva po sebe nasledujce dni nepretritho odpoinku v tdni v inch doch tda. (3) Ak povaha prce a podmienky prevdzky neumouj rozvrhn pracovn as poda odsekov 1 a 2, zamestnvate me zamestnancovi, ktor je star ako 18 rokov, po dohode so zstupcami zamestnancov alebo, ak u zamestnvatea nepsobia zstupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, rozvrhn pracovn as tak, aby zamestnanec mal raz za tde najmenej 24 hodn nepretritho odpoinku, ktor by mal pripadn na nedeu s tm, e zamestnvate je povinn dodatone poskytn zamestnancovi nhradn nepretrit odpoinok v tdni do smich mesiacov odo da, ke mal by poskytnut nepretrit odpoinok v tdni. (4) Ak povaha prce a podmienky prevdzky neumouj rozvrhn pracovn as poda odsekov 1 a 3, zamestnvate me zamestnancovi, stariemu ako 18 rokov, po dohode so zstupcami zamestnancov alebo, ak u zamestnvatea nepsobia zstupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, rozvrhn pracovn as tak, aby zamestnanec mal raz za tde najmenej 35 hodn nepretritho odpoinku, ktor pripadne na nedeu a na as da predchdzajceho nedeli alebo na as da nasledujceho po nedeli. (5) Ak povaha prce a podmienky prevdzky neumouj rozvrhn pracovn as poda odsekov 1 a 3, zamestnvate me zamestnancovi stariemu ako 18 rokov po dohode so zstupcami zamestnancov, alebo ak u zamestnvatea nepsobia zstupcovia zamestnancov po dohode so zamestnancom, rozvrhn pracovn as tak, aby zamestnanec mal raz za dva tdne 24 hodn nepretritho odpoinku v tdni, ktor by mal pripadn na nedeu s tm, e zamestnvate je povinn dodatone poskytn zamestnancovi nhradn nepretrit odpoinok v tdni do tyroch mesiacov odo da, ke mal by poskytnut nepretrit odpoinok v tdni.

    Dni pracovnho pokoja


    94 (1) Dni pracovnho pokoja s dni, na ktor pripad nepretrit odpoinok zamestnanca v tdni, a sviatky. (2) Prcu v doch pracovnho pokoja mono nariadi len vnimone, a to po prerokovan so zstupcami zamestnancov. (3) V de nepretritho odpoinku zamestnanca v tdni mono zamestnancovi nariadi len tieto nevyhnutn prce, ktor sa nemu vykona v pracovnch doch: a) naliehav opravrske prce, b) nakladacie a vykladacie prce, c) inventrne a uzvierkov prce, d) prce vykonvan v nepretritej prevdzke za zamestnanca, ktor sa nedostavil na zmenu, e) prce na odvrtenie nebezpeenstva ohrozujceho ivot, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 20 z 51

    f) prce nevyhnutn so zreteom na uspokojovanie ivotnch, zdravotnch a kultrnych potrieb obyvatestva, g) kmenie a oetrovanie hospodrskych zvierat, h) naliehav prce v ponohospodrstve v rastlinnej vrobe pri zakladan, oetrovan a zbere pestovanch plodn a pri spracovan potravinrskych surovn. (4) Vo sviatok mono zamestnancovi nariadi len prce, ktor mono nariadi v doch nepretritho odpoinku zamestnanca v tdni, prce v nepretritej prevdzke a prce potrebn pri stren objektov zamestnvatea. (5) V doch 1. janura, vo Vekonon nedeu, 24. decembra po 12.00 hodine a 25. decembra nemono zamestnancovi nariadi ani s nm dohodn prcu, ktorou je predaj tovaru konenmu spotrebiteovi vrtane s nm svisiacich prc (alej len maloobchodn predaj) s vnimkou maloobchodnho predaja poda prlohy . 1a; ustanovenia odseku 3 psm. f) a odseku 4 sa v tchto prpadoch nepouij. 95 Na pracoviskch s nonmi zmenami sa zana de pracovnho pokoja hodinou zodpovedajcou nstupu pracovnej zmeny, ktor v pracovnom tdni nastupuje poda rozvrhu zmien ako prv rann zmena. 96

    Pracovn pohotovos
    (1) Ak zamestnvate v odvodnench prpadoch na zabezpeenie nevyhnutnch loh nariadi zamestnancovi alebo sa s nm dohodne, aby sa mimo rmca rozvrhu pracovnch zmien a nad uren tdenn pracovn as vyplvajci z vopred urenho rozvrhnutia pracovnho asu zdriaval po uren as na dohodnutom mieste a bol pripraven na vkon prce poda pracovnej zmluvy, ide o pracovn pohotovos. (2) as, poas ktorho sa zamestnanec zdriava na pracovisku a je pripraven na vkon prce, ale prcu nevykonva, je neaktvna as pracovnej pohotovosti, ktor sa povauje za pracovn as. (3) Za kad hodinu neaktvnej asti pracovnej pohotovosti na pracovisku poda odseku 2 patr zamestnancovi mzda vo vke pomernej asti zkladnej zloky mzdy, najmenej vak vo vke minimlnej mzdy v eurch za hodinu poda osobitnho predpisu. Ak sa zamestnvate so zamestnancom dohodn na poskytnut nhradnho vona za neaktvnu as pracovnej pohotovosti na pracovisku, patr zamestnancovi mzda poda prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina nhradnho vona; za as erpania nhradnho vona zamestnancovi mzda nepatr. (4) as, poas ktorho sa zamestnanec zdriava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripraven na vkon prce, ale prcu nevykonva, je neaktvna as pracovnej pohotovosti, ktor sa nezapotava do pracovnho asu. (5) Za kad hodinu neaktvnej asti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patr zamestnancovi nhrada najmenej 20 % minimlnej mzdy v eurch za hodinu poda osobitnho predpisu. (6) as, ke zamestnanec poas pracovnej pohotovosti vykonva prcu, je aktvna as pracovnej pohotovosti, ktor sa povauje za prcu nadas. (7) Pracovn pohotovos me zamestnvate nariadi najviac v rozsahu osem hodn v tdni a najviac v rozsahu 100 hodn v kalendrnom roku. Nad tento rozsah je pracovn pohotovos prpustn len po dohode so zamestnancom. (8) V kolektvnej zmluve mono dohodn obmedzenie rozsahu pracovnej pohotovosti, ktor mono so zamestnancom dohodn poda odseku 7. 96a

    Pracovn pohotovos pri prunom pracovnom ase


    Pri uplatovan prunho pracovnho asu sa pracovn pohotovos na pracovisku poda 96 ods. 2 povauje za zkladn pracovn as. 97

    Prca nadas
    (1) Prca nadas je prca vykonvan zamestnancom na prkaz zamestnvatea alebo s jeho shlasom nad uren tdenn pracovn as vyplvajci z vopred urenho rozvrhnutia pracovnho asu a vykonvan mimo rmca rozvrhu pracovnch zmien. (2) U zamestnanca s kratm pracovnm asom je prca nadas prca presahujca jeho tdenn pracovn as. Tomuto zamestnancovi nemono nariadi prcu nadas. (3) Prca nadas pri prunom pracovnom ase je prca vykonvan zamestnancom na zklade prkazu zamestnvatea alebo s jeho shlasom nad rozsah prevdzkovho asu v urenom prunom pracovnom obdob. (4) Ak zamestnanec nadpracva prcou vykonvanou nad uren tdenn pracovn as pracovn vono, ktor mu zamestnvate poskytol na jeho iados, alebo pracovn as, ktor odpadol pre nepriazniv poveternostn vplyvy, nejde o prcu nadas. (5) Prcu nadas me zamestnvate nariadi len v prpadoch prechodnej a naliehavej zvenej potreby prce, alebo ak ide o verejn zujem, a to aj na as nepretritho odpoinku medzi dvoma zmenami, prpadne za podmienok ustanovench v 94 ods. 2 a 4 aj na dni pracovnho pokoja. Nepretrit odpoinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrti na menej ako osem hodn. (6) Prca nadas nesmie presiahnu v priemere osem hodn tdenne v obdob najviac tyroch mesiacov po sebe nasledujcich, ak sa zamestnvate so zstupcami zamestnancov nedohodne na dlhom obdob, najviac vak 12 mesiacov po sebe nasledujcich. (7) V kalendrnom roku mono nariadi zamestnancovi prcu nadas v rozsahu najviac 150 hodn. (8) Do potu hodn najviac prpustnej prce nadas v roku sa nezaha prca nadas, za ktor zamestnanec dostal nhradn vono, alebo ktor vykonval pri a) naliehavch opravrskych prcach alebo prcach, bez ktorch vykonania by mohlo vznikn nebezpeenstvo pracovnho razu alebo kody vekho rozsahu poda osobitnho predpisu, b) mimoriadnych udalostiach poda osobitnho predpisu, kde hrozilo nebezpeenstvo ohrozujce ivot, zdravie alebo kody vekho rozsahu poda osobitnho predpisu. (9) Rozsah a podmienky prce nadas ur zamestnvate po dohode so zstupcami zamestnancov. (10) Zamestnanec me v kalendrnom roku vykona prcu nadas najviac v rozsahu 400 hodn. Vedci zamestnanec v priamej riadiacej psobnosti tatutrneho orgnu alebo lena tatutrneho orgnu a vedci zamestnanec, ktor je v priamej riadiacej psobnosti tohto vedceho zamestnanca, me vykona prcu nadas najviac v rozsahu 550 hodn v kalendrnom roku, ak shlasil s rozsahom pracovnho asu poda 85a ods. 1. (11) Zamestnancovi, ktor vykonva rizikov prce, nemono nariadi prcu nadas. Prcu nadas mono s tmto zamestnancom dohodn vnimone pri prcach poda odseku 8. So zamestnancom, ktor vykonva rizikov prce, mono dohodn vnimone prcu nadas aj na zabezpeenie bezpenho a plynulho vrobnho procesu po predchdzajcom shlase zstupcov zamestnancov. (12) V kolektvnej zmluve mono odchylne od odseku 7 dohodn rozsah prce nadas, ktor mono zamestnancovi nariadi v kalendrnom roku, najviac v rozsahu 250 hodn. V kolektvnej zmluve mono odchylne od odseku 10 dohodn maximlny rozsah prce

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 21 z 51

    nadas, ktor zamestnvate me dohodn so zamestnancom v pracovnom pomere na krat pracovn as; priemern tdenn pracovn as zamestnanca vrtane prce nadas nesmie prekroi 48 hodn tdenne. (13) Zamestnancovi, ktor vykonva zdravotncke povolanie poda osobitnho predpisu a ktor dovil vek 50 rokov, nemono nariadi prcu nadas. Prca nadas je prpustn len po dohode s tmto zamestnancom. 98

    Non prca
    (1) Non prca je prca vykonvan v ase medzi 22. hodinou a 5. hodinou. (2) Zamestnanec pracujci v noci je na ely tohto zkona zamestnanec, ktor a) vykonva prce, ktor vyaduj, aby sa pravidelne vykonvali v noci v rozsahu najmenej troch hodn po sebe nasledujcich, alebo b) pravdepodobne odpracuje v noci najmenej 500 hodn za rok. (3) Zamestnvate je povinn zabezpei, aby sa zamestnanec pracujci v noci podrobil posdeniu zdravotnej spsobilosti na prcu v noci a) pred zaradenm na non prcu, b) pravidelne poda potreby, najmenej raz za rok, c) kedykovek v priebehu zaradenia na non prcu pre zdravotn poruchy vyvolan vkonom nonej prce, d) ak o to poiada tehotn ena, matka do konca deviateho mesiaca po prode a dojiaca ena. (4) Nklady za posdenie zdravotnej spsobilosti poda odseku 3 uhrdza zamestnvate poda osobitnho predpisu. (5) Pracovisko, na ktorom sa pracuje v noci, je zamestnvate povinn vybavi prostriedkami na poskytnutie prvej pomoci vrtane zabezpeenia prostriedkov umoujcich privola rchlu lekrsku pomoc. (6) Zamestnvate je povinn pravidelne prerokva so zstupcami zamestnancov organizciu prce v noci. Zamestnvate je povinn zaisti zamestnancom pracujcim v noci bezpenos a ochranu zdravia pri prci zodpovedajcu charakteru ich prce a zabezpei, aby ochrann a preventvne sluby alebo zariadenia tkajce sa bezpenosti a ochrany zdravia pri prci boli pre zamestnancov pracujcich v noci vdy k dispozcii a aby boli rovnocenn s tmi, ktor maj k dispozcii ostatn zamestnanci. (7) Zamestnvate, ktor pravidelne zamestnva zamestnancov v noci, je povinn upovedomi o tejto skutonosti prslun inpektort prce a zstupcov zamestnancov, ak si to vyaduj. (8) Zamestnvate je povinn u zamestnanca pracujceho v noci rozvrhn ustanoven tdenn pracovn as tak, aby priemern dka pracovnej zmeny neprekroila osem hodn v dobe najviac tyroch kalendrnych mesiacov po sebe nasledujcich, priom pri vpote priemernej dky pracovnej zmeny zamestnanca pracujceho v noci sa vychdza z pdennho pracovnho tda. (9) Pracovn as u zamestnanca vykonvajceho ak telesn prcu alebo ak duevn prcu, alebo prcu, pri ktorej by mohlo djs k ohrozeniu ivota alebo zdravia, nesmie presiahnu osem hodn v priebehu 24 hodn. Zamestnvate po dohode so zstupcami zamestnancov v slade s prvnymi predpismi na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci vymedz okruh akch telesnch prc alebo akch duevnch prc, alebo prc, pri ktorch by mohlo djs k ohrozeniu ivota alebo zdravia. (10) Predpokladom vkonu nonej prce zamestnanca, ktor vykonva zdravotncke povolanie sestra a prodn asistentka poda osobitnho predpisu a ktor dovil vek 50 rokov, je shlas tohto zamestnanca s vkonom prce v noci. 99

    Evidencia
    Zamestnvate je povinn vies evidenciu pracovnho asu, prce nadas, nonej prce, aktvnej asti a neaktvnej asti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenan zaiatok a koniec asovho seku, v ktorom zamestnanec vykonval prcu alebo mal nariaden alebo dohodnut pracovn pohotovos. 100

    Dovolenka
    Zamestnancovi vznik za podmienok ustanovench tmto zkonom nrok na a) dovolenku za kalendrny rok alebo jej pomern as, b) dovolenku za odpracovan dni, c) dodatkov dovolenku,

    Dovolenka za kalendrny rok


    101 Zamestnanec, ktor poas nepretritho trvania pracovnho pomeru k tomu istmu zamestnvateovi vykonval u neho prcu aspo 60 dn v kalendrnom roku, m nrok na dovolenku za kalendrny rok, prpadne na jej pomern as, ak pracovn pomer netrval nepretrite poas celho kalendrneho roka. Za odpracovan de sa povauje de, v ktorom zamestnanec odpracoval prevan as svojej zmeny. asti zmien odpracovan v rznych doch sa nestaj. 102 Pomern as dovolenky je za kad cel kalendrny mesiac nepretritho trvania toho istho pracovnho pomeru jedna dvanstina dovolenky za kalendrny rok. 103

    (1) Zkladn vmera dovolenky je najmenej tyri tdne.


    (2) Dovolenka vo vmere najmenej piatich tdov patr zamestnancovi, ktor do konca kalendrneho roka dovi aspo 15 rokov pracovnho pomeru po 18. roku veku. (3) Dovolenka uiteov vrtane riaditeov kl a ich zstupcov, uiteov materskch kl vrtane riaditeov tchto kl a ich zstupcov, asistentov uiteov, majstrov odbornej vchovy a vychovvateov je najmenej osem tdov v kalendrnom roku. (4) Nrok na dlhiu ako zkladn vmeru dovolenky je zamestnanec povinn preukza najneskr do konca kalendrneho roka, v ktorom uplatuje nrok na dlhiu dovolenku; inak nrok na dlhiu dovolenku za ten kalendrny rok zanik. (5) Do asu trvania pracovnho pomeru sa zapotava, ak spad do doby po 18. roku veku, as a) trvalej starostlivosti o diea vo veku do troch rokov, b) vkonu sluby v ozbrojench silch, ozbrojench bezpenostnch zboroch a v Zbore vzenskej a justinej stre, vkonu civilnej sluby alebo ttnej sluby, c) spene skonenho tdia, d) vedeckej (umeleckej) apirantry,

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 22 z 51

    e) doktorandskho tdia, f) lenstva v drustve, kde sasou lenstva je tie pracovn vzah, g) osobnej starostlivosti o blzku osobu, ktor bola prevane alebo plne bezvldna a nebola umiestnen v zariaden socilnych sluieb alebo obdobnom zdravotnckom zariaden, osobnej starostlivosti o dlhodobo ako zdravotne postihnut malolet diea, ktor si vyadovalo mimoriadnu starostlivos, ak nebolo umiestnen v stave pre tak deti, h) prpravy na povolanie vykonvanej poda osobitnch predpisov, i) po ktor bol zamestnanec veden v evidencii nezamestnanch ako evidovan nezamestnan alebo poberal invalidn dchodok, j) vzby alebo vkonu trestu odatia slobody, ak bolo trestn sthanie proti zamestnancovi zastaven alebo ak bol spod obaloby osloboden, hoci aj v neskorom konan, a trestu odatia slobody vykonanho na podklade zruenho rozsudku, ktor presahuje vmeru miernejieho trestu uloenho v neskorom konan, k) innosti samostatne zrobkovo innej osoby. (6) as trvania pracovnho pomeru v cudzine, prpadne in zapotaten obdobia strven v cudzine sa zapotavaj do asu rozhodujceho pre dku dovolenky za rovnakch podmienok, ako keby zamestnanec pracoval na zem Slovenskej republiky. (7) Obdobia uveden v odsekoch 1 a 6 sa nezapotavaj, ak spadaj do asu trvania pracovnho pomeru; ak sa kryj navzjom, zapotavaj sa len raz. 104 Ak dovolenku erp zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutm pracovnm asom na jednotliv tdne alebo na obdobie celho kalendrneho roka ( 87), patr mu toko pracovnch dn dovolenky, koko ich na jeho dovolenku pripad v celoronom priemere. 104a

    Dovolenka pri prunom pracovnom ase


    Ak dovolenku erp zamestnanec s prunm pracovnm asom, povauje sa za de dovolenky as zodpovedajci priemernej dke pracovnho asu pripadajceho na jeden de, ktor vyplva z ustanovenho tdennho pracovnho asu zamestnanca, priom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval p dn v tdni. 105

    Dovolenka za odpracovan dni


    Zamestnancovi, ktormu nevznikol nrok na dovolenku za kalendrny rok ani na jej pomern as, pretoe nevykonval v kalendrnom roku u toho istho zamestnvatea prcu aspo 60 dn, patr dovolenka za odpracovan dni v dke jednej dvanstiny dovolenky za kalendrny rok za kadch 21 odpracovanch dn v prslunom kalendrnom roku.

    Dodatkov dovolenka
    106 (1) Zamestnanec, ktor pracuje po cel kalendrny rok pod zemou pri abe nerastov alebo pri razen tunelov a tln, a zamestnanec, ktor vykonva prce zvl ak alebo zdraviu kodliv, m nrok na dodatkov dovolenku v dke jednho tda. Ak zamestnanec za tchto podmienok pracuje len as kalendrneho roka, patr mu za kadch 21 takto odpracovanch dn jedna dvanstina dodatkovej dovolenky. (2) Za zamestnanca, ktor pracuje v saench alebo zdraviu kodlivch podmienkach alebo ktor vykonva prce zvl ak alebo zdraviu kodliv, sa na ely dodatkovej dovolenky poda tohto zkona povauje zamestnanec, ktor a) trvale pracuje v zdravotnckych zariadeniach alebo na ich pracoviskch, kde sa oetruj chor s nkazlivou formou tuberkulzy a syndrmom zskanej imunitnej nedostatonosti (HIV/AIDS), b) je pri prci na pracoviskch s infeknmi materilmi vystaven priamemu nebezpeenstvu nkazy, c) je pri prci vo vznamnej miere vystaven nepriaznivm inkom ionizujceho iarenia, d) pracuje pri priamom oetrovan alebo pri obsluhe duevne chorch alebo mentlne postihnutch aspo v rozsahu polovice urenho tdennho pracovnho asu, e) pracuje nepretrite aspo jeden rok v tropickch alebo inch zdravotne obanch oblastiach, f) vykonva mimoriadne namhav prce, pri ktorch je vystaven psobeniu kodlivch fyziklnych alebo chemickch vplyvov v takom rozsahu, e mu vo vznamnej miere nepriaznivo psobi na zdravie zamestnanca, g) pracuje s dokzanmi chemickmi karcinognmi alebo pri pracovnch procesoch s rizikom chemickej karcinogenity. (3) Druhy prc zvl akch alebo zdraviu kodlivch, pracovisk a oblasti, kde sa tak prce vykonvaj, ustanov veobecne zvzn prvny predpis, ktor vyd Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom zdravotnctva Slovenskej republiky. 107 Za dodatkov dovolenku nemono poskytn nhradu mzdy; tto dovolenka sa mus vyerpa, a to prednostne. 109

    Krtenie dovolenky
    (1) Zamestnancovi, ktor splnil podmienku odpracovania aspo 60 dn v kalendrnom roku, za ktor sa dovolenka poskytuje, me zamestnvate krti dovolenku za prvch 100 zamekanch pracovnch dn o jednu dvanstinu a za kadch alch 21 zamekanch pracovnch dn rovnako o jednu dvanstinu, ak v tomto kalendrnom roku nepracoval z dvodu a) vkonu mimoriadnej sluby v obdob krzovej situcie alebo alternatvnej sluby v ase vojny a vojnovho stavu, b) erpania rodiovskej dovolenky poda 166 ods. 2, c) dlhodobho uvonenia na vkon verejnej funkcie a na vkon odborovej funkcie poda 136 ods. 2, d) dleitch osobnch prekok v prci poda 141 ods. 1 a ods. 3 psm. c). (2) Dovolenka sa zamestnancovi nekrti za obdobie doasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dsledku pracovnho razu alebo choroby z povolania, za ktor zamestnvate zodpoved, a za obdobie materskej dovolenky a rodiovskej dovolenky poda 166 ods. 1. (3) Za kad neospravedlnene zamekan zmenu (pracovn de) me zamestnvate krti zamestnancovi dovolenku o jeden a dva dni. Neospravedlnen zamekania kratch ast jednotlivch zmien sa staj. (4) Pri krten dovolenky poda odseku 1 sa mus zamestnancovi, ktorho pracovn pomer u toho istho zamestnvatea trval poas celho kalendrneho roka, poskytn dovolenka aspo v dke jednho tda, mladistvmu zamestnancovi v dke dvoch tdov. (5) Zamestnancovi, ktor nepracoval pre vkon trestu odatia slobody, sa za kadch 21 takto zamekanch pracovnch dn krti dovolenka za kalendrny rok o jednu dvanstinu. Rovnako sa krti dovolenka za vkon vzby, ak bol zamestnanec prvoplatne

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 23 z 51

    odsden alebo ak bol zamestnanec spod obaloby osloboden, prpadne ak bolo proti nemu trestn sthanie zastaven len preto, e nie je za spchan trestn in trestne zodpovedn alebo e mu bola udelen milos, alebo e trestn in bol amnestovan. (6) Dovolenku za odpracovan dni a dodatkov dovolenku mono krti iba z dvodov ustanovench v odseku 3. (7) Dovolenka, na ktor vznikol nrok v prslunom kalendrnom roku, sa krti len z dvodov, ktor vznikli v tom roku.

    Spolon ustanovenia o dovolenke


    110 (1) Tdom dovolenky je sedem po sebe nasledujcich dn. (2) Za nepretrit trvanie pracovnho pomeru sa povauje aj skonenie doterajieho pracovnho pomeru a bezprostredne nadvzujci vznik novho pracovnho pomeru zamestnanca k tomu istmu zamestnvateovi. 111 (1) erpanie dovolenky uruje zamestnvate po prerokovan so zamestnancom poda plnu dovoleniek urenho s predchdzajcim shlasom zstupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyerpa spravidla vcelku a do konca kalendrneho roka. Pri urovan dovolenky je potrebn prihliada na lohy zamestnvatea a na oprvnen zujmy zamestnanca. Zamestnvate je povinn uri zamestnancovi erpanie aspo tyroch tdov dovolenky v kalendrnom roku, ak m na ne nrok, a ak ureniu erpania dovolenky nebrnia prekky v prci na strane zamestnanca. (2) Zamestnvate me po dohode so zstupcami zamestnancov uri hromadn erpanie dovolenky, ak je to nevyhnutn z prevdzkovch dvodov. (3) Hromadn erpanie dovolenky poda odseku 2 nesmie by uren na viac ako dva tdne, ak tento zkon neustanovuje inak. Ak ide o vne prevdzkov dvody, ktor sa zamestnancom oznmia najmenej es mesiacov vopred, me by hromadn erpanie dovolenky uren na tri tdne. (4) Hromadn erpanie dovolenky poda odseku 2 v umeleckch sboroch z povolania nesmie by uren na viac ako tyri tdne. V divadle a v inej umeleckej ustanovizni, ktorej predmetom innosti je interpretovanie hudobnho diela, mono uri hromadn erpanie dovolenky v celej vmere. (5) Ak sa poskytuje dovolenka v niekokch astiach, mus by aspo jedna as najmenej dva tdne, ak sa zamestnanec so zamestnvateom nedohodne inak. erpanie dovolenky je zamestnvate povinn oznmi zamestnancovi aspo 14 dn vopred. Toto obdobie me by vnimone skrten so shlasom zamestnanca. 112 (1) Zamestnvate je povinn nahradi zamestnancovi nklady, ktor mu bez jeho zavinenia vznikli preto, e zamestnvate mu zmenil erpanie dovolenky alebo ho odvolal z dovolenky. (2) Zamestnvate nesmie uri erpanie dovolenky na obdobie, ke je zamestnanec uznan za doasne prceneschopnho pre chorobu alebo raz, a na obdobie, poas ktorho je zamestnanec na materskej dovolenke a rodiovskej dovolenke. Poas ostatnch prekok v prci na strane zamestnanca me zamestnvate uri zamestnancovi erpanie dovolenky len na jeho iados. (3) Ak pripadne poas dovolenky zamestnanca sviatok na de, ktor je inak jeho obvyklm pracovnm dom, nezapotava sa mu do dovolenky. (4) Ak zamestnvate ur zamestnancovi nhradn vono za prcu nadas alebo za prcu vo sviatok tak, e by pripadlo do dovolenky, je povinn uri mu nhradn vono na in de. 113 (1) Zamestnvate me uri zamestnancovi erpanie dovolenky, aj ke dosia nesplnil podmienky na vznik nroku na dovolenku, ak mono predpoklada, e zamestnanec tieto podmienky spln do konca kalendrneho roka, v ktorom dovolenku erp, alebo do skonenia pracovnho pomeru. (2) Ak si zamestnanec neme vyerpa dovolenku v kalendrnom roku preto, e zamestnvate neur jej erpanie, alebo pre prekky v prci na strane zamestnanca, zamestnvate je povinn poskytn zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skonila najneskr do konca nasledujceho kalendrneho roka. (3) Ak si zamestnankya (zamestnanec) neme vyerpa dovolenku pre erpanie materskej dovolenky alebo rodiovskej dovolenky ani do konca nasledujceho kalendrneho roka, nevyerpan dovolenku jej (mu) zamestnvate poskytne po skonen materskej dovolenky alebo rodiovskej dovolenky. (4) Ak si zamestnanec neme vyerpa dovolenku, pretoe bol uznan za doasne pracovne neschopnho pre chorobu alebo raz, ani do konca nasledujceho kalendrneho roka, nevyerpan dovolenku mu zamestnvate poskytne po skonen doasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. (5) Ak si zamestnanec neme vyerpa dovolenku, pretoe bol dlhodobo uvonen na vkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie, nevyerpan dovolenku mu zamestnvate poskytne po skonen vkonu verejnej funkcie alebo odborovej funkcie. 114 Ak nastpi zamestnanec v priebehu dovolenky slubu v ozbrojench silch, ak bol uznan za doasne prceneschopnho pre chorobu alebo raz alebo ak oetruje chorho lena rodiny, dovolenka sa mu preruuje. To neplat, ak zamestnvate ur erpanie dovolenky na as oetrovania chorho lena rodiny na iados zamestnanca. Dovolenka sa preruuje aj nstupom materskej dovolenky a rodiovskej dovolenky ( 166 ods. 1). 115 Ak bol zamestnanec doasne pridelen na vkon prce pre inho uvateskho zamestnvatea, poskytne mu dovolenku alebo jej as tento zamestnvate. Ak nevyerp zamestnanec dovolenku pred skonenm doasnho pridelenia, poskytne mu ju zamestnvate, ktor zamestnanca doasne pridelil. 116 (1) Zamestnancovi patr za vyerpan dovolenku nhrada mzdy v sume jeho priemernho zrobku. (2) Za as dovolenky, ktor presahuje tyri tdne zkladnej vmery dovolenky, ktor zamestnanec nemohol vyerpa ani do konca nasledujceho kalendrneho roka, patr zamestnancovi nhrada mzdy v sume jeho priemernho zrobku. (3) Za nevyerpan tyri tdne zkladnej vmery dovolenky neme by zamestnancovi vyplaten nhrada mzdy, s vnimkou, ak si tto dovolenku nemohol vyerpa z dvodu skonenia pracovnho pomeru. 117 Zamestnanec je povinn vrti vyplaten nhradu mzdy za dovolenku alebo jej as, na ktor stratil nrok alebo na ktor mu nrok nevznikol.

    TVRT AS
    MZDA A PRIEMERN ZROBOK Mzda

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 24 z 51

    118 (1) Zamestnvate je povinn poskytova zamestnancovi za vykonan prcu mzdu. (2) Mzda je pean plnenie alebo plnenie peanej hodnoty (naturlna mzda) poskytovan zamestnvateom zamestnancovi za prcu. Za mzdu sa nepovauje najm nhrada mzdy, odstupn, odchodn, cestovn nhrady vrtane nenrokovch cestovnch nhrad, prspevky zo socilneho fondu, prspevky na doplnkov dchodkov sporenie, prspevky na ivotn poistenie zamestnanca, vnosy z kapitlovch podielov (akci) alebo obligci, daov bonus, nhrada prjmu pri doasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenskm dvkam, nhrada za pracovn pohotovos, pean nhrada poda 83a ods. 4 a in plnenie poskytovan zamestnancovi v svislosti so zamestnanm poda tohto zkona, osobitnch predpisov, kolektvnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktor nem charakter mzdy. Za mzdu sa tie nepovauje alie plnenie poskytovan zamestnvateom zamestnancovi zo zisku po zdanen. (3) Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytovan zamestnvateom zamestnancovi za prcu pri prleitosti jeho pracovnho vroia alebo ivotnho vroia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanen alebo zo socilneho fondu. 119 (1) Mzda nesmie by niia ako minimlna mzda ustanoven osobitnm predpisom. (2) Mzdov podmienky zamestnvate dohodne s prslunm odborovm orgnom v kolektvnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Pre lena drustva, u ktorho je poda stanov podmienkou lenstva pracovn vzah, mono mzdov podmienky upravi aj uznesenm lenskej schdze. (3) V mzdovch podmienkach zamestnvate dohodne najm formy odmeovania zamestnancov, sumu zkladnej zloky mzdy a alie zloky plnen poskytovanch za prcu a podmienky ich poskytovania. Zkladnou zlokou mzdy je zloka poskytovan poda odpracovanho asu alebo dosiahnutho vkonu. 119a

    Mzda za rovnak prcu a za prcu rovnakej hodnoty


    (1) Mzdov podmienky musia by dohodnut bez akejkovek diskrimincie poda pohlavia. Ustanovenie prvej vety sa vzahuje na kad plnenie za prcu, ako aj na plnenia, ktor sa vyplcaj alebo sa bud vyplca v svislosti so zamestnanm poda inch ustanoven tohto zkona alebo poda osobitnch predpisov. (2) eny a mui maj prvo na rovnak mzdu za rovnak prcu alebo za prcu rovnakej hodnoty. Za rovnak prcu alebo prcu rovnakej hodnoty sa povauje prca rovnakej alebo porovnatenej zloitosti, zodpovednosti a namhavosti, ktor je vykonvan v rovnakch alebo porovnatench pracovnch podmienkach a pri dosahovan rovnakej alebo porovnatenej vkonnosti a vsledkov prce v pracovnom pomere u toho istho zamestnvatea. (3) Ak zamestnvate uplatuje systm hodnotenia pracovnch miest, hodnotenie mus vychdza z rovnakch kritri pre muov a eny bez akejkovek diskrimincie poda pohlavia. Pri posudzovan hodnoty prce eny a mua me zamestnvate okrem kritri uvedench v odseku 2 uplatni alie objektvne meraten kritri, ktor sa daj uplatni na vetkch zamestnancov bez rozdielu pohlavia. (4) Odseky 1 a 3 sa vzahuj aj na zamestnancov rovnakho pohlavia, ak vykonvaj rovnak prcu alebo prcu rovnakej hodnoty. 120

    Minimlne mzdov nroky


    (1) Zamestnvate, u ktorho nie je odmeovanie zamestnancov dohodnut v kolektvnej zmluve, je povinn zamestnancovi poskytn mzdu najmenej v sume minimlneho mzdovho nroku urenho pre stupe nronosti prce (alej len stupe") prslunho pracovnho miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendrnom mesiaci nedosiahne sumu minimlneho mzdovho nroku, zamestnvate poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimlneho mzdovho nroku ustanovenho pre stupe patriaci prslunmu pracovnmu miestu. (2) Do mzdy poda odseku 1 sa nezaha mzda za neaktvnu as pracovnej pohotovosti na pracovisku ( 96 ods. 3), mzda za prcu nadas ( 121), mzdov zvhodnenie za prcu vo sviatok ( 122), mzdov zvhodnenie za non prcu ( 123) a mzdov kompenzcia za saen vkon prce ( 124). Do potu odpracovanch hodn sa nezahaj hodiny prce nadas a as neaktvnej asti pracovnej pohotovosti na pracovisku. (3) Pracovn miesto poda odseku 1 je shrn pracovnch innost, ktor zamestnanec vykonva poda druhu prce dohodnutho v pracovnej zmluve. Zamestnvate poda odseku 1 je povinn priradi kadmu pracovnmu miestu stupe v slade s charakteristikami stupov nronosti pracovnch miest uvedenmi v prlohe . 1 poda najnronejej pracovnej innosti, ktorej vkon od zamestnanca vyaduje, v rmci druhu prce dohodnutho v pracovnej zmluve. (4) Sadzba minimlneho mzdovho nroku pre prslun stupe je nsobkom hodinovej minimlnej mzdy pri ustanovenom tdennom pracovnom ase 40 hodn alebo minimlnej mzdy v eurch za mesiac, ak ide o zamestnanca odmeovanho mesanou mzdou, ustanovenej osobitnm predpisom, a koeficienta minimlnej mzdy, Stupe Koeficient minimlnej mzdy 1 2 3 4 5 6 1,0 1,2 1,4 1,6 1,8 2,0

    (5) Pri ustanoven tdennho pracovnho asu poda 85 na menej ako 40 hodn sa sadzby minimlnych mzdovch nrokov ustanoven v eurch za hodinu merne zvia. (6) U zamestnanca odmeovanho mesanou mzdou, ktor v mesiaci neodpracoval vetky pracovn dni alebo m dohodnut krat tdenn pracovn as, sa sadzba minimlneho mzdovho nroku ustanovenho v eurch za mesiac zni v pomere zodpovedajcom odpracovanmu asu v mesiaci. (7) Sadzba minimlneho mzdovho nroku ustanoven poda odseku 4 v eurch za hodinu a sadzba minimlneho mzdovho nroku v eurch za hodinu zven poda odseku 5 sa zaokrhuje na tyri desatinn miesta. Sadzba minimlneho mzdovho nroku ustanoven poda odseku 4 v eurch za mesiac a sadzba minimlneho mzdovho nroku v eurch za mesiac znen poda odseku 6 sa zaokrhuje na najblich desa eurocentov. 121

    Mzda za prcu nadas


    (1) Za prcu nadas patr zamestnancovi dosiahnut mzda a mzdov zvhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemernho zrobku. Zamestnancovi, ktor vykonva rizikov prce, patr za prcu nadas dosiahnut mzda a mzdov zvhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemernho zrobku. (2) Zamestnvate me v kolektvnej zmluve dohodn okruh zamestnancov, s ktormi je mon dohodn, e vo vke mzdy bude zohadnen prpadn prca nadas, najviac vak v hrne 150 hodn v kalendrnom roku. Zamestnvate, ktor nem v kolektvnej zmluve dohodnut okruh zamestnancov poda prvej vety, me psomne dohodn s vedcim zamestnancom v priamej riadiacej

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 25 z 51

    psobnosti tatutrneho orgnu alebo lena tatutrneho orgnu alebo s vedcim zamestnancom, ktor je v priamej riadiacej psobnosti tohto vedceho zamestnanca, so zamestnancom, ktor vykonva koncepn, systmov, tvoriv, metodick alebo obchodn innosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zloit procesy alebo rozsiahle sbory vemi zloitch zariaden, e vo vke mzdy bude zohadnen prpadn prca nadas, najviac vak v hrne 150 hodn v kalendrnom roku. V tchto prpadoch zamestnancovi za prcu nadas nepatr mzda vrtane mzdovho zvhodnenia za prcu nadas poda odseku 1 a neme za tto dobu erpa nhradn vono. (3) Zamestnvate me so zamestnancom dohodn erpanie nhradnho vona za prcu nadas. Zamestnancovi patr nhradn vono v rozsahu, v ktorom prca nadas trvala; v tom prpade zamestnancovi mzdov zvhodnenie poda odseku 1 nepatr. (4) Nhradn vono zamestnvate poskytuje zamestnancovi v dohodnutom termne. Ak sa zamestnvate so zamestnancom nedohodn na termne erpania nhradnho vona za prcu nadas, zamestnvate je povinn poskytn zamestnancovi nhradn vono najneskr do uplynutia dvanstich kalendrnych mesiacov nasledujcich po mesiaci, v ktorom bola prca nadas vykonan. (5) Ak zamestnvate neposkytne zamestnancovi nhradn vono v termne poda odseku 4, zamestnancovi patr mzdov zvhodnenie poda odseku 1. 122

    Mzda a nhrada mzdy za sviatok


    (1) Za prcu vo sviatok zamestnancovi patr dosiahnut mzda a mzdov zvhodnenie najmenej 50 % jeho priemernho zrobku. Mzdov zvhodnenie patr aj za prcu vykonvan vo sviatok, ktor pripadne na de nepretritho odpoinku zamestnanca v tdni. (2) Ak sa zamestnvate so zamestnancom dohodne na erpan nhradnho vona za prcu vo sviatok, patr zamestnancovi za hodinu prce vo sviatok hodina nhradnho vona. V tom prpade mu mzdov zvhodnenie nepatr. Ak zamestnvate neposkytne zamestnancovi nhradn vono poas troch kalendrnych mesiacov alebo v inak dohodnutom obdob po vkone prce vo sviatok, patr zamestnancovi mzdov zvhodnenie poda odseku 1. Za erpanie nhradnho vona patr zamestnancovi nhrada mzdy v sume jeho priemernho zrobku. (3) Zamestnancovi, ktor nepracoval preto, e sviatok pripadol na jeho obvykl pracovn de, patr nhrada mzdy v sume jeho priemernho zrobku, ak mu mzda ula pre sviatok. U zamestnanca, ktor je odmeovan mesanou mzdou, sa sviatok, ktor pripadne na jeho obvykl pracovn de, povauje za odpracovan de, za ktor mu patr mzda. Tomuto zamestnancovi nhrada mzdy za sviatok nepatr. V kolektvnej zmluve alebo v pracovnej zmluve mono dohodn, e aj u zamestnanca, ktor je odmeovan mesanou mzdou, sa bude postupova poda prvej vety. (4) Nhrada mzdy za sviatok alebo mzda poda odseku 3 druhej vety nepatr zamestnancovi, ktor neospravedlnene zamek zmenu bezprostredne predchdzajcu sviatku alebo bezprostredne po om nasledujcu, alebo zmenu nariaden zamestnvateom na sviatok, prpadne as niektorej z tchto zmien. (5) S vedcim zamestnancom me zamestnvate v pracovnej zmluve dohodn mzdu u s prihliadnutm na prpadn prcu vo sviatok. Mzdov zvhodnenie ani nhradn vono za prcu vo sviatok v tomto prpade vedcemu zamestnancovi nepatria. 123

    Mzdov zvhodnenie za non prcu


    (1) Zamestnancovi patr za non prcu popri dosiahnutej mzde za kad hodinu nonej prce mzdov zvhodnenie najmenej 20 % minimlnej mzdy v eurch za hodinu poda osobitnho predpisu. (2) S vedcim zamestnancom mono v pracovnej zmluve dohodn mzdu u s prihliadnutm na prpadn non prcu. Mzdov zvhodnenie v takom prpade vedcemu zamestnancovi nepatr. 124

    Mzdov kompenzcia za saen vkon prce


    (1) Zamestnancovi patr mzdov kompenzcia za saen vkon prce pri vykonvan pracovnch innost uvedench v odseku 2, ak tieto pracovn innosti prslun orgn verejnho zdravotnctva zaradil do 3. alebo 4. kategrie poda osobitnho predpisu, a pri ich vkone intenzita psobenia faktorov pracovnho prostredia napriek vykonanm technickm, organizanm a pecifickm ochrannm a preventvnym opatreniam poda osobitnch predpisov vyaduje, aby zamestnanec pouval na znenie zdravotnho rizika osobn ochrann pracovn prostriedky. (2) Pracovn innosti, pri ktorch patr zamestnancovi mzdov kompenzcia poda odseku 1, s innosti v prostred, v ktorom psobia a) chemick faktory, b) karcinognne a mutagnne faktory, c) biologick faktory, d) prach, e) fyziklne faktory (naprklad hluk, vibrcie, ionizujce iarenie). (3) Za kad hodinu prce poda odseku 1 patr zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdov kompenzcia za saen vkon prce najmenej 20 % minimlnej mzdy v eurch za hodinu poda osobitnho predpisu. (4) Mzdov kompenzciu mono poskytova aj pri psoben inch vplyvov, ktor zamestnancovi prcu sauj alebo zamestnanca negatvne ovplyvuj alebo pri niej intenzite psobenia faktorov pracovnho prostredia uvedench v odseku 2. (5) Pri dohodnut mzdovej kompenzcie za saen vkon prce poda odseku 4 sa odsek 3 neuplatn. 125

    Mzda pri vkone inej prce


    (1) Ak je zamestnanec preraden na in prcu z dvodu ohrozenia chorobou z povolania, karantnneho opatrenia, ktor sa mu uloilo poda osobitnch predpisov, odvrtenia mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostrednch nsledkov a ak po preraden dosiahne v prepote na odpracovan hodinu niiu mzdu ako pri vkone prce poda pracovnej zmluvy, patr mu doplatok najmenej do sumy jeho priemernho zrobku, ktor dosahoval pred preradenm. Doplatok sa poskytuje poas preradenia, najdlhie poas 12 po sebe nasledujcich mesiacov odo da preradenia. (2) Doplatok pri ohrozen chorobou z povolania patr aj vtedy, ak zamestnanec nastpi do pracovnho pomeru k inmu zamestnvateovi, pretoe pre neho doteraj zamestnvate nem in vhodn prcu. Doplatok poskytuje zamestnancovi zamestnvate, ktor ho zamestnva v ase, po ktor doplatok patr. Nklady na doplatok tomuto zamestnvateovi je povinn uhradi zamestnvate, u ktorho vzniklo ohrozenie chorobou z povolania. (3) Nklady na doplatok pri karantnnom opatren uloenom poda osobitnch predpisov uhrad orgn verejnho zdravotnctva zamestnvateovi, ktor ho poskytol. (4) Sasou nkladov na doplatok poda odsekov 2 a 3 s aj odvody do poistnch fondov a prspevky na starobn dchodkov sporenie, ktor je zamestnvate povinn plati poda osobitnch predpisov. (5) Nrok na hradu uplatn zamestnvate u orgnu verejnho zdravotnctva v psomnej iadosti do 30 dn od skonenia karantnneho opatrenia.

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 26 z 51

    (6) Orgn verejnho zdravotnctva nklady na doplatok neuhrad, ak k uloeniu karantnneho opatrenia prilo v priamej svislosti s poruenm povinnost zamestnvatea na predchdzanie vzniku a renia prenosnch ochoren a na obmedzenie ich vskytu. 127

    Naturlna mzda
    (1) Zamestnancovi mono poskytova as mzdy, s vnimkou minimlnej mzdy, formou naturlnej mzdy. Naturlnu mzdu me zamestnvate poskytova len so shlasom zamestnanca a za podmienok s nm dohodnutch. (2) Ako naturlnu mzdu mono poskytova vrobky, vkony, prce a sluby. Poskytovanie naturlnej mzdy vo forme liehovn alebo inch nvykovch ltok nie je dovolen. Zava na cestovnom pre zamestnanca dopravcu sa nepovauje za naturlnu mzdu. (3) Naturlna mzda sa vyjadruje v peanej forme v cench tovaru od vrobcu alebo v cench sluieb od poskytovatea sluieb poda cenovho predpisu platnho v ase poskytovania naturlnej mzdy. (4) Ak zamestnvate v rmci svojich priestorov zriadil obchodn zariadenia na predaj tovaru alebo na poskytovanie sluieb, nesmie zamestnanca nti, aby v tchto obchodnch zariadeniach kupoval tovar alebo vyuval ich sluby. V prpade, e z dvodov odlenosti prevdzky nemono pouva in obchodn zariadenia, je zamestnvate povinn zabezpei, aby sa predaj tovaru alebo poskytovanie sluieb nevyuvali na dosahovanie vlastnho zisku alebo aby sa tovar predval a sluby poskytovali za ceny v mieste obvykl v ase predaja tovaru alebo poskytovania sluieb. 128

    Mzda v cudzej mene


    Zamestnancovi s miestom vkonu prce poda pracovnej zmluvy v cudzine mono poskytova mzdu alebo jej as v cudzej mene. Prepoet vky mzdy v eurch na cudziu menu sa vykonva poda referennho vmennho kurzu urenho a vyhlsenho Eurpskou centrlnou bankou alebo Nrodnou bankou Slovenska, ktor je platn v de predchdzajci du urenmu na vplatu mzdy poda 130 ods. 2 alebo v in dohodnut de. 129

    Splatnos mzdy
    (1) Mzda je splatn pozadu za mesan obdobie, a to najneskr do konca nasledujceho kalendrneho mesiaca, ak sa v kolektvnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. (2) Na iados zamestnanca mus mu by mzda splatn poas dovolenky vyplaten pred nastpenm dovolenky. (3) Pri skonen pracovnho pomeru vyplat zamestnvate zamestnancovi mzdu splatn za mesan obdobie v de skonenia pracovnho pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskr vak v najbliom vplatnom termne nasledujcom po dni skonenia pracovnho pomeru. 130

    Vplata mzdy
    (1) Vyplcan mzda sa zaokrhuje na najbli eurocent nahor, ak kolektvna zmluva alebo zamestnvate vo vntornom predpise neustanovuj priaznivejiu pravu zaokrhovania mzdy v prospech zamestnanca. Mzda sa zamestnancovi vyplca v peniazoch; v inom druhu plnenia alebo v cudzej mene mono mzdu vyplca, len ak to umouje tento zkon alebo osobitn predpis. (2) Mzda sa vyplca vo vplatnch termnoch dohodnutch v pracovnej zmluve alebo v kolektvnej zmluve. So zamestnancom vykonvajcim domcku prcu mono dohodn vplatu mzdy aj za dodanie kadej skompletizovanej pridelenej prce. (3) Medzi vplatnmi termnmi me zamestnvate poskytova preddavok na mzdu v dohodnutch termnoch. Na iados zamestnanca me zamestnvate poskytn preddavok na mzdu aj v inom termne, na ktorom sa so zamestnancom dohodn. (4) Mzda sa vyplca v pracovnom ase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vnych dvodov neme dostavi po vplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zale mu zamestnvate mzdu tak, aby mu bola doruen v de uren na jej vplatu, alebo najneskr v najbli nasledujci pracovn de na svoje nklady a nebezpeenstvo, ak sa nedohodn inak. (5) Pri vytovan mzdy je zamestnvate povinn zamestnancovi vyda doklad obsahujci najm daje o jednotlivch zlokch mzdy, o jednotlivch plneniach poskytovanch v svislosti so zamestnanm, o vykonanch zrkach zo mzdy a o celkovej cene prce. Doklad poda prvej vety sa poskytne v psomnej forme, ak sa zamestnvate so zamestnancom nedohodn na jeho poskytovan elektronickmi prostriedkami. Celkov cenu prce tvor mzda vrtane nhrady mzdy a nhrady za pracovn pohotovos a osobitne v lenen preddavok poistnho na zdravotn poistenie, poistn na nemocensk poistenie, poistn na starobn poistenie, poistn na invalidn poistenie, poistn na poistenie v nezamestnanosti, poistn na garann poistenie, poistn na razov poistenie, poistn do rezervnho fondu solidarity a prspevok na starobn dchodkov sporenie, ktor plat zamestnvate. Na iados zamestnanca mu zamestnvate predlo na nahliadnutie doklady, na ktorch zklade bola mzda vypotan. (6) Zamestnanec me na prijatie mzdy psomne splnomocni in osobu. Bez psomnho splnomocnenia mono vyplati mzdu inej osobe ako zamestnancovi, len ak tak ustanov osobitn predpis. (7) Zamestnvate nem prvo akmkovek spsobom obmedzova zamestnanca vo vonom nakladan s vyplatenou mzdou. (8) Zamestnvate je povinn, po vykonan zrok poda 131, poukza mzdu alebo jej as uren zamestnancom na nm uren et v banke alebo v poboke zahraninej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec psomne poiada alebo ak sa zamestnvate so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby uren suma peanch prostriedkov mohla by pripsan na tento et najneskr v de uren na vplatu. Ak o to zamestnanec poiada, me zamestnvate asti mzdy uren zamestnancom poukazova aj na viac tov, ktor si zamestnanec sm uril.

    Zrky zo mzdy a poradie zrok


    131 (1) Zo mzdy zamestnanca zamestnvate prednostne vykon zrky poistnho na socilne poistenie, preddavkov poistnho na verejn zdravotn poistenie, nedoplatku z ronho ztovania preddavkov na verejn zdravotn poistenie, prspevku na doplnkov dchodkov sporenie, ktor plat zamestnanec poda osobitnho predpisu, zrky preddavku na da alebo dane, nedoplatku preddavku na da, daovho nedoplatku, nedoplatku, ktor vznikol zavinenm daovnka na preddavku na da a na dani vrtane prsluenstva a nedoplatku z ronho ztovania preddavkov na da z prjmov zo zvislej innosti. (2) Po vykonan zrok poda odseku 1 me zamestnvate zrazi zo mzdy len a) preddavok na mzdu, ktor je zamestnanec povinn vrti preto, e neboli splnen podmienky na priznanie tejto mzdy, b) sumy postihnut vkonom rozhodnutia nariadenm sdom alebo sprvnym orgnom, c) pean tresty a pokuty, ako aj nhrady uloen zamestnancovi vykonatenm rozhodnutm prslunch orgnov, d) neprvom prijat sumy dvok socilneho poistenia a dchodkov starobnho dchodkovho sporenia alebo ich preddavky, ttnych socilnych dvok, dvok v hmotnej ndzi a prspevkov k dvke v hmotnej ndzi, peanch prspevkov na kompenzciu socilnych dsledkov akho zdravotnho postihnutia, ak je zamestnanec povinn ich vrti na zklade vykonatenho rozhodnutia poda osobitnho predpisu, e) nevytovan preddavky cestovnch nhrad,

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 27 z 51

    f) nhradu prjmu pri doasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej as, na ktor zamestnanec stratil nrok alebo mu nrok nevznikol, g) nhradu mzdy za dovolenku, na ktor zamestnanec stratil nrok, prpadne na ktor mu nrok nevznikol, h) sumu odstupnho alebo jeho as, ktor je zamestnanec povinn vrti poda 76 ods. 5. (3) alie zrky zo mzdy, ktor presahuj rmec zrok uvedench v odsekoch 1 a 2, me zamestnvate vykonva len na zklade psomnej dohody so zamestnancom o zrkach zo mzdy, alebo ak povinnos zamestnvatea vykonva zrky zo mzdy a inch prjmov zamestnanca vyplva z osobitnho predpisu. (4) Zrky zo mzdy poda odsekov 1 a 2 a zrky zo mzdy poda 20 ods. 2 mono vykonva len v rozsahu ustanovenom osobitnm predpisom. Pri pohadvkach, na ktor sd alebo sprvny orgn nariadil vkon rozhodnutia, spsob vykonvania zrok a ich poradie upravuj ustanovenia o vkone rozhodnutia zrkami zo mzdy. (5) Pri peanch trestoch (pokutch) a nhradch uloench vykonatenmi rozhodnutiami prslunch orgnov a pri preplatkoch na dvkach socilneho zabezpeenia sa poradie zrok spravuje dom, ke zamestnvateovi bolo doruen vykonaten rozhodnutie prslunho orgnu. (6) Pri nevytovanch preddavkoch cestovnch nhrad, pri nhrade prjmu pri doasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, pri nhrade mzdy za dovolenku, pri preddavkoch na mzdu alebo jej zloku a pri odstupnom, ktor je zamestnanec povinn vrti preto, e sa nesplnili podmienky na ich priznanie, sa poradie zrok spravuje dom, ke sa zaalo s vykonvanm zrok. (7) Pri zrkach vykonvanch na zklade dohody o zrkach zo mzdy sa poradie spravuje dom uzatvorenia dohody. Pri zrkach vykonvanch na zklade dohody o zrkach zo mzdy uzatvorenej s inou prvnickou osobou alebo s fyzickou osobou sa poradie zrok spravuje dom doruenia tejto dohody zamestnvateovi. (8) Ak zamestnanec nastpi do pracovnho pomeru k inmu zamestnvateovi, zostva poradie, ktor zskali pohadvky poda odsekov 4 a 5, zachovan aj u novho zamestnvatea. Povinnos vykonva zrky vznik novmu zamestnvateovi u dom, ke sa od zamestnanca alebo od doterajieho zamestnvatea dozvie, e sa vykonvali zrky zo mzdy a pre ak pohadvky. To ist plat aj o vykonvan zrok zo mzdy poda odseku 7, ak v dohode o zrkach zo mzdy nebol tento inok vslovne vylen. 132 Ustanovenia 129 a 131 sa vzahuj rovnako na vetky zloky prjmu zamestnanca poskytovan zamestnvateom, ak ide o ich splatnos, vplatu a vykonvanie zrok. 133

    Normovanie prce
    (1) Zamestnvate me uri normy spotreby prce. Pri urovan poadovanho mnostva prce a pracovnho tempa mus vzia do vahy pracovn tempo primeran fyziologickm a neuropsychickm monostiam, prvne predpisy a ostatn predpisy na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, as na osobn oistu po skonen prce a as na prirodzen potreby zamestnanca. (2) Zamestnvate je povinn zabezpei, aby predpoklady na uplatnenie noriem spotreby prce boli utvoren pred zaatm prce. Normy spotreby prce a ich zmeny sa musia zamestnancom oznmi vdy pred zaatm prce a nesm sa uplatova so sptnou platnosou. (3) Ak zavdzanie a zmeny noriem spotreby prce nie s dohodnut v kolektvnej zmluve, zamestnvate zavdza normy a ich zmeny vykonva po prerokovan so zstupcami zamestnancov.

    Priemern zrobok na pracovnoprvne ely


    134 (1) Priemern zrobok na pracovnoprvne ely (alej len priemern zrobok") zisuje zamestnvate zo mzdy ztovanej zamestnancovi na vplatu v rozhodujcom obdob a z obdobia odpracovanho zamestnancom v rozhodujcom obdob. (2) Rozhodujcim obdobm je kalendrny tvrrok predchdzajci tvrroku, v ktorom sa zisuje priemern zrobok. Priemern zrobok sa zisuje vdy k prvmu du kalendrneho mesiaca nasledujceho po rozhodujcom obdob a pouva sa poas celho tvrroka, ak tento zkon neustanovuje inak. (3) Ak zamestnanec v rozhodujcom obdob neodpracoval aspo 22 dn alebo 170 hodn, pouva sa namiesto priemernho zrobku pravdepodobn zrobok. Pravdepodobn zrobok sa zist zo mzdy, ktor zamestnanec dosiahol od zaiatku rozhodujceho obdobia, alebo zo mzdy, ktor by zrejme dosiahol. (4) Priemern zrobok sa zisuje ako priemern hodinov zrobok. Priemern hodinov zrobok sa zaokrhuje na tyri desatinn miesta. Ak sa poda pracovnoprvnych predpisov m poui priemern mesan zrobok, postupuje sa tak, e priemern hodinov zrobok sa vynsob priemernm potom pracovnch hodn pripadajcich v roku na jeden mesiac poda tdennho pracovnho asu zamestnanca. Priemern mesan zrobok sa zaokrhuje na najbli eurocent nahor. (5) Ak je priemern zrobok zamestnanca ni ako minimlna mzda, na ktor by zamestnancovi vznikol nrok v kalendrnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemern zrobok poui, zvi sa priemern zrobok na sumu zodpovedajcu tejto minimlnej mzde. Ak u zamestnvatea nie je odmeovanie zamestnancov dohodnut v kolektvnej zmluve a priemern zrobok zamestnanca je ni ako prslun minimlny mzdov nrok ( 120 ods. 4), zvi sa priemern zrobok na sumu zodpovedajcu tomuto minimlnemu mzdovmu nroku. Ak zamestnvate skrti ustanoven tdenn pracovn as poda 85 ods. 5, zamestnvate zvi priemern zrobky dotknutch zamestnancov nepriamo merne skrteniu tdennho pracovnho asu odo da innosti tejto zmeny; opan postup zamestnvate uplatn v prpade predenia ustanovenho tdennho pracovnho asu. (6) Ak sa poda pracovnoprvnych predpisov pouva v svislosti s nhradou kody priemern zrobok u iakov zkladnch kl, iakov strednch kl a tudentov vysokch kl alebo u zamestnancov so zdravotnm postihnutm, ktor nie s zamestnan a ktorch prprava na povolanie (innos) sa vykonva poda osobitnch predpisov, vychdza sa zo sumy priemernho zrobku urenej poda odseku 5 prvej vety. (7) Ak sa zamestnancovi v rozhodujcom obdob ztuje na vplatu mzda (as mzdy), ktor sa poskytuje za dlhie obdobie ako kalendrny tvrrok, na ely zisovania priemernho zrobku sa ur jej pomern as pripadajca na kalendrny tvrrok. Zvyn as (asti) sa zahrnie (zahrn) do mzdy pri zisovan priemernho zrobku v alom obdob (alch obdobiach). Poet rozhodujcich obdob zamestnvate ur poda potu tvrrokov, za ktor sa mzda poskytuje. Mzda poskytnut zamestnancovi pri prleitosti jeho pracovnho vroia alebo ivotnho vroia poda 118 ods. 3 sa povauje za mzdu poskytnut za obdobie tyroch kalendrnych tvrrokov. Pri urovan pomernch ast mzdy zamestnvate prihliada na podiel obdobia odpracovanho zamestnancom v rozhodujcom obdob alebo v alch rozhodujcich obdobiach z fondu pracovnho asu na prslun obdobie. (8) Ak zamestnanec vykonva prcu v niekokch pracovnch vzahoch u toho istho zamestnvatea, posudzuje sa mzda v kadom pracovnom vzahu samostatne. (9) Ak sa na ely vpotu peanch plnen vychdza poda veobecne zvznch prvnych predpisov z priemernho mesanho istho zrobku zamestnanca, tento zrobok sa zisuje z priemernho mesanho zrobku odpotanm sm poistnho na socilne poistenie, prspevku na doplnkov dchodkov sporenie, preddavku poistnho na zdravotn poistenie a preddavku na da z prjmov fyzickch osb vypotanch poda podmienok a sadzieb platnch pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zrobok zisuje. (10) Ustanovenia odsekov 1 a 9 platia primerane na ely zisovania pravdepodobnho zrobku. (11) Podrobnosti zisovania priemernho zrobku alebo pravdepodobnho zrobku mono dohodn so zstupcami zamestnancov.

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 28 z 51

    135 Priemern zrobok zamestnanca za rozhodujce obdobie, ktor predchdza du nadobudnutia innosti tohto zkona, sa zist z hrubej mzdy ztovanej zamestnancovi na vplatu v rozhodujcom obdob a z asu odpracovanho zamestnancom v rozhodujcom obdob znenho o hodiny zodpovedajce trvaniu prestvok na jedenie a oddych v rozhodujcom obdob. Rovnako sa na zisovanie priemernho zrobku v alom rozhodujcom obdob zni poet hodn odpracovanch zamestnancom od zaiatku rozhodujceho obdobia do nadobudnutia innosti tohto zkona, ak tento zkon nadobudne innos v priebehu rozhodujceho obdobia.

    PIATA AS
    PREKKY V PRCI Prekky z dvodov veobecnho zujmu
    136 (1) Zamestnvate poskytne zamestnancovi pracovn vono na nevyhnutne potrebn as na vkon verejnch funkci, obianskych povinnost a inch konov vo veobecnom zujme, ak tto innos nemono vykona mimo pracovnho asu. Pracovn vono poskytne zamestnvate bez nhrady mzdy, ak tento zkon, osobitn predpis alebo kolektvna zmluva neustanovuje inak alebo ak sa zamestnvate so zamestnancom nedohodne inak. (2) Zamestnvate uvon zamestnanca dlhodobo na vkon verejnej funkcie a na vkon odborovej funkcie. Nhrada mzdy od zamestnvatea, u ktorho je v pracovnom pomere, mu nepatr. (3) Zamestnvate uvon zamestnanca dlhodobo na vkon funkcie v odborovom orgne psobiacom u tohto zamestnvatea za podmienok dohodnutch v kolektvnej zmluve a na vkon funkcie lena zamestnaneckej rady po dohode so zamestnaneckou radou. 137 (1) Verejn funkcia, obianska povinnos a in kon vo veobecnom zujme je na ely tohto zkona innos, o ktorej to ustanovuje tento zkon alebo osobitn predpis. (2) Vkon verejnej funkcie na ely tohto zkona je plnenie povinnost vyplvajcich z funkcie, ktor je vymedzen funknm obdobm alebo asovm obdobm a obsadzovan na zklade priamej voby alebo nepriamej voby alebo vymenovanm poda osobitnch predpisov. (3) Zamestnancovi, ktor vykonva verejn funkciu popri plnen povinnost vyplvajcich z pracovnho pomeru, me by z dvodu vkonu verejnej funkcie poskytnut pracovn vono v rozsahu najviac 30 pracovnch dn alebo zmien v kalendrnom roku, ak osobitn predpis neustanovuje inak. (4) Obianska povinnos je najm innos a) svedka, tlmonka, znalca, inch osb predvolanch na konanie na sde alebo inom ttnom orgne alebo orgne zemnej samosprvy, b) pri poskytnut prvej pomoci, c) pri povinnch lekrskych prehliadkach, d) pri opatreniach proti prenosnm chorobm, e) pri inch naliehavch opatreniach lieebno-preventvnej starostlivosti, f) pri izolcii z dvodov veterinrno-ochrannch opatren, g) obana, ktormu vznikla brann povinnos a v obdob krzovej situcie je povinn vykona mimoriadnu slubu alebo v ase vojny alebo vojnovho stavu alternatvnu slubu, h) pri mimoriadnych udalostiach, i) v prpadoch, ke je fyzick osoba povinn poda osobitnch predpisov poskytn osobn pomoc, j) pri povinnej asti zamestnancov na rekondinch pobytoch. (5) In kon vo veobecnom zujme je najm a) darovanie krvi a aferza, b) darovanie alch biologickch materilov, c) vkon funkcie v odborovom orgne, d) innos lena zamestnaneckej rady a zamestnaneckho dvernka, e) as zstupcov zamestnancov na vzdelvan, f) innos lena volebnch komisi vo vobch, ktor vyhlasuje predseda Nrodnej rady Slovenskej republiky a v referende a innos lena orgnov na udov hlasovanie o odvolan prezidenta Slovenskej republiky, g) innos lena horskej sluby alebo inej organizovanej zchrannej skupiny poas osobnej asti na zchrannej akcii, h) innos vedceho tbora pre deti a mlde, jeho zstupcu pre hospodrske veci a zstupcu pre zdravotn veci, oddielovho vedceho, vychovvatea, intruktora, prpadne zdravotnka v tbore pre deti a mlde, i) innos lena poradnho orgnu vldy Slovenskej republiky, j) innos lena rozkladovej komisie, k) innos sprostredkovatea alebo rozhodcu pri kolektvnom vyjednvan, l) innos registrovanho kandidta pri vobe do Nrodnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky a do orgnov zemnej samosprvy. 138 (1) Zamestnvate poskytne zamestnancovi pracovn vono na nevyhnutne potrebn as s nhradou mzdy v sume jeho priemernho zrobku na as na rekondinch pobytoch, na povinnch lekrskych prehliadkach a na as zstupcov zamestnancov na vzdelvan. (2) Zamestnvate alej poskytne zamestnancovi pracovn vono s nhradou mzdy v sume jeho priemernho zrobku na as na darovan krvi, aferze a darovan alch biologickch materilov. Pracovn vono patr na nevyhnutne potrebn as a to za as cesty na odber a sp a za as na zotavenie po odbere, pokia tieto skutonosti zasahuj do pracovnho asu zamestnanca. Poda charakteru odberu a zdravotnho stavu darcu me lekr uri, e as potrebn na jeho zotavenie sa predluje, najviac po dobu zasahujcu do pracovnho asu v rmci 96 hodn od nstupu cesty na odber. Ak nedjde k odberu, poskytne sa pracovn vono s nhradou mzdy v sume jeho priemernho zrobku len za preukzan nevyhnutne potrebn as neprtomnosti v prci. 138a

    Prekka v prci z dvodu dobrovonckej innosti

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 29 z 51

    (1) Zamestnvate me zamestnancovi na zklade jeho iadosti poskytn pracovn vono na vkon innosti vykonvanej na zklade zmluvy o dobrovonckej innosti poda osobitnho predpisu v pracovnom ase; za as pracovnho vona mzda ani nhrada mzdy zamestnancovi nepatr. Pracovn vono poskytnut poda prvej vety sa nepovauje za vkon prce. (2) Podmienky poskytovania pracovnho vona zamestnancom na vkon dobrovonckej innosti poda osobitnho predpisu mono dohodn aj so zstupcami zamestnancov; mzdu ani nhradu mzdy za as pracovnho vona nemono dohodn. 139

    Nhrada mzdy pri plnen brannej povinnosti a pri plnen loh odbornej prpravy v ozbrojench silch
    (1) Ak je zamestnanec povinn dostavi sa osobne v svislosti s plnenm brannej povinnosti na prslun zemn vojensk sprvu alebo na lekrske vyetrenie, zamestnvate mu poskytne pracovn vono na nevyhnutne potrebn as. (2) Ak je zamestnanec povinn dostavi sa osobne na odborn prpravu do urenho vojenskho tvaru, zamestnvate mu poskytne pracovn vono na nevyhnutne potrebn as. (3) Ak m zamestnanec nastpi na odborn prpravu v mieste natoko vzdialenom od svojho bydliska, prpadne pracoviska, e cesta verejnou dopravou trv viac ako es hodn, m nrok na jeden de pracovnho vona. (4) Zamestnancovi po skonen odbornej prpravy zamestnvate poskytne za as odbornej prpravy nhradu mzdy v sume jeho priemernho zrobku najneskr do konca nasledujceho kalendrneho mesiaca. (5) Na cestu z miesta, kde zamestnanec skonil odborn prpravu, do miesta bydliska, prpadne pracoviska, patr zamestnancovi jeden de pracovnho vona za podmienok uvedench v odseku 3. (6) Za as pracovnho vona poskytnutho poda odsekov 1 a 3 a 5 patr zamestnancovi nhrada mzdy v sume jeho priemernho zrobku. (7) Zamestnanec je povinn nastpi do prce najneskr druh de po skonen odbornej prpravy. (8) Nklady zamestnvatea na nhradu mzdy za poskytnut pracovn vono poda odseku 1 zamestnvateovi uhrad prslun zemn vojensk sprva. (9) Nklady zamestnvatea na nhradu mzdy za poskytnut pracovn vono poda odsekov 2, 3 a 5 zamestnvateovi uhrad vojensk tvar, v ktorom zamestnanec odborn prpravu vykonval. 140

    Zvyovanie kvalifikcie
    (1) as na alom vzdelvan, v ktorom m zamestnanec zska predpoklady ustanoven prvnymi predpismi alebo splni poiadavky nevyhnutn na riadny vkon prce dohodnut v pracovnej zmluve, je prekkou v prci na strane zamestnanca. (2) Zamestnvate me poskytova zamestnancovi pracovn vono a nhradu mzdy v sume jeho priemernho zrobku, najm ak je predpokladan zvenie kvalifikcie v slade s potrebou zamestnvatea. Zvenie kvalifikcie je aj jej zskanie alebo rozrenie. (3) Pracovn vono poda odseku 2 poskytne zamestnvate najmenej a) v rozsahu potrebnom na as na vyuovan, b) dva dni na prpravu a vykonanie kadej skky, c) p dn na prpravu a vykonanie zverenej skky, maturitnej skky a absolutria, d) 40 dn shrnne na prpravu a vykonanie vetkch ttnych skok alebo dizertanej skky v jednotlivch stupoch vysokokolskho vzdelvania, e) desa dn na vypracovanie a obhajobu zverenej prce, diplomovej prce alebo dizertanej prce. (4) Zamestnvate poskytne zamestnancovi, ktor vykonva zdravotncke povolanie poda osobitnho predpisu, pracovn vono p dn v priebehu kalendrneho roka na sstavn vzdelvanie a nhradu mzdy v sume jeho priemernho zrobku. (5) Za pracovn vono poskytnut zamestnancovi na vykonanie opravnej skky nepatr nhrada mzdy. 141

    Dleit osobn prekky v prci


    (1) Zamestnvate ospravedln neprtomnos zamestnanca v prci za as jeho doasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo raz, poas materskej dovolenky a rodiovskej dovolenky ( 166), karantny, oetrovania chorho lena rodiny a poas starostlivosti o diea mladie ako desa rokov, ktor neme by z vnych dvodov v starostlivosti detskho vchovnho zariadenia alebo koly, v ktorch starostlivosti diea inak je, alebo ak osoba, ktor sa inak star o diea, ochorela alebo sa jej nariadila karantna (karantnne opatrenie), prpadne sa podrobila vyetreniu alebo oetreniu v zdravotnckom zariaden, ktor nebolo mon zabezpei mimo pracovnho asu zamestnanca. Za tento as nepatr zamestnancovi nhrada mzdy, ak osobitn predpis neustanovuje inak. (2) Zamestnvate je povinn poskytn zamestnancovi pracovn vono z tchto dvodov a v tomto rozsahu: a) vyetrenie alebo oetrenie zamestnanca v zdravotnckom zariaden 1. pracovn vono s nhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebn as, najviac na sedem dn v kalendrnom roku, ak vyetrenie alebo oetrenie nebolo mon vykona mimo pracovnho asu, 2. alie pracovn vono bez nhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebn as, ak vyetrenie alebo oetrenie nebolo mon vykona mimo pracovnho asu, 3. pracovn vono s nhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebn as na preventvne lekrske prehliadky svisiace s tehotenstvom, ak vyetrenie alebo oetrenie nebolo mon vykona mimo pracovnho asu, b) narodenie dieaa zamestnancovi; pracovn vono s nhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebn as na prevoz matky dieaa do zdravotnckeho zariadenia a sp, c) sprevdzanie 1. rodinnho prslunka do zdravotnckeho zariadenia na vyetrenie alebo oetrenie pri nhlom ochoren alebo raze a na vopred uren vyetrenie, oetrenie alebo lieenie; pracovn vono s nhradou mzdy sa poskytne len jednmu z rodinnch prslunkov na nevyhnutne potrebn as, najviac na sedem dn v kalendrnom roku, ak bolo sprevdzanie nevyhnutn a uveden kony nebolo mon vykona mimo pracovnho asu, 2. zdravotne postihnutho dieaa do zariadenia socilnej starostlivosti alebo pecilnej koly; pracovn vono s nhradou mzdy sa poskytne len jednmu z rodinnch prslunkov na nevyhnutne potrebn as, najviac na desa dn v kalendrnom roku, d) mrtie rodinnho prslunka 1. pracovn vono s nhradou mzdy na dva dni pri mrt manela alebo dieaa a na al de na as na pohrebe tchto osb, 2. pracovn vono s nhradou mzdy na jeden de na as na pohrebe rodia a srodenca zamestnanca, rodia a srodenca jeho manela, ako aj manela srodenca zamestnanca a na al de, ak zamestnanec obstarva pohreb tchto osb,

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 30 z 51

    3. pracovn vono s nhradou mzdy na nevyhnutne potrebn as, najviac na jeden de, na as na pohrebe prarodia alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodia jeho manela, alebo inej osoby, ktor sce nepatr k uvedenm prbuznm, ale ila so zamestnancom v ase mrtia v domcnosti, a na al de, ak zamestnanec obstarva pohreb tchto osb, e) svadba; pracovn vono s nhradou mzdy sa poskytne na jeden de na as na vlastnej svadbe a pracovn vono bez nhrady mzdy sa poskytne na as na svadbe dieaa a rodia zamestnanca, f) znemonenie cesty do zamestnania z poveternostnch dvodov individulnym dopravnm prostriedkom, ktor pouva zamestnanec so zdravotnm postihnutm; pracovn vono s nhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebn as, najviac na jeden de, g) nepredvdan preruenie premvky alebo mekanie pravidelnej verejnej dopravy; pracovn vono bez nhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebn as, ak nemohol zamestnanec dosiahnu miesto pracoviska inm primeranm spsobom, h) presahovanie zamestnanca, ktor m vlastn bytov zariadenie; pracovn vono bez nhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebn as, najviac na jeden de pri sahovan v tej istej obci a pri sahovan do inej obce najviac na dva dni; ak ide o sahovanie v zujme zamestnvatea, poskytne sa pracovn vono s nhradou mzdy, i) vyhadanie novho miesta pred skonenm pracovnho pomeru; pracovn vono bez nhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebn as, najviac na jeden polde v tdni poas zodpovedajcej vpovednej doby; v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovn vono s nhradou mzdy pri skonen pracovnho pomeru vpoveou danou zamestnvateom alebo dohodou z dvodov uvedench v 63 ods. 1 psm. a) a c); pracovn vono mono so shlasom zamestnvatea zluova. (3) Zamestnvate me poskytn zamestnancovi a) alie pracovn vono z dvodov poda odseku 2 s nhradou mzdy alebo bez nhrady mzdy, b) pracovn vono z inch dvodov ako poda odseku 2 s nhradou mzdy alebo bez nhrady mzdy, c) pracovn vono na iados zamestnanca s nhradou mzdy alebo bez nhrady mzdy, d) pracovn vono s nhradou mzdy, ktor si zamestnanec odpracuje. (4) Za jeden de sa povauje as zodpovedajci dke pracovnho asu, ktor mal zamestnanec na zklade rozvrhnutia ustanovenho tdennho pracovnho asu v tento de odpracova. (5) Pri prekke v prci poda odseku 2 psm. a) a c) sa za jeden de povauje as zodpovedajci priemernej dke pracovnho asu pripadajceho na jeden de, ktor vyplva z ustanovenho tdennho pracovnho asu zamestnanca, priom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval p dn v tdni. (6) Zamestnvate me uri, e ak pracovn pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendrneho roka, pracovn vono s nhradou mzdy z dvodov uvedench v odseku 2 psm. a) prvom bode a psm. c) prvom bode sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nroku za kalendrny rok za kad zaat tretinu kalendrneho roka trvania pracovnho pomeru. Celkov nrok poda prvej vety sa zaokrhli na cel kalendrne dni nahor. (7) Nhrada mzdy sa poskytne v sume priemernho zrobku zamestnanca. (8) Zamestnvate je povinn ospravedlni neprtomnos zamestnanca v prci za as jeho asti na trajku v svislosti s uplatnenm jeho hospodrskych a socilnych prv; mzda, ani nhrada mzdy zamestnancovi nepatr. as na trajku po prvoplatnosti rozhodnutia sdu o nezkonnosti trajku sa povauje za neospravedlnen neprtomnos zamestnanca v prci. 141a

    Doasn preruenie vkonu prce


    (1) Ak je zamestnanec dvodne podozriv zo zvanho poruenia pracovnej disciplny a jeho al vkon prce by ohrozoval dleit zujem zamestnvatea, me zamestnvate po prerokovan so zstupcami zamestnancov zamestnancovi doasne, najdlhie na jeden mesiac, prerui jeho vkon prce. V kolektvnej zmluve mono odchylne od prvej vety dohodn predenie doby, poas ktorej me zamestnvate doasne prerui vkon prce zamestnanca a monos zamestnvatea doasne prerui vkon prce zamestnanca aj pri menej zvanom poruen pracovnej disciplny. (2) Zamestnancovi patr po dobu doasnho preruenia vkonu prce nhrada mzdy v sume jeho priemernho zrobku. Ak ide o dvodn podozrenie zo zvanho poruenia pracovnej disciplny, zamestnancovi patr po dobu doasnho preruenia vkonu prce nhrada mzdy najmenej v sume 60 % jeho priemernho zrobku; ak sa zvan poruenie pracovnej disciplny nepreukzalo, zamestnancovi patr doplatok do vky jeho priemernho zrobku. 142

    Prekky na strane zamestnvatea


    (1) Ak zamestnanec neme vykonva prcu pre prechodn nedostatok spsoben poruchou na strojovom zariaden, v dodvke surovn alebo pohonnej sily, chybnmi pracovnmi podkladmi alebo inmi podobnmi prevdzkovmi prinami (prestoj) a nebol po dohode preraden na in prcu, patr mu nhrada mzdy v sume jeho priemernho zrobku. (2) Ak zamestnanec nemohol vykonva prcu pre nepriazniv poveternostn vplyvy, poskytne mu zamestnvate nhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemernho zrobku. (3) Ak nemohol zamestnanec vykonva prcu pre in prekky na strane zamestnvatea, ako s uveden v odsekoch 1 a 2, zamestnvate mu poskytne nhradu mzdy v sume jeho priemernho zrobku. (4) Ak zamestnvate vymedzil v psomnej dohode so zstupcami zamestnancov vne prevdzkov dvody, pre ktor zamestnvate neme zamestnancovi prideova prcu, ide o prekku v prci na strane zamestnvatea, pri ktorej patr zamestnancovi nhrada mzdy v sume urenej dohodou najmenej 60 % jeho priemernho zrobku. Dohodu poda prvej vety nemono nahradi rozhodnutm zamestnvatea. 142a (1) Ak zamestnanec neme z vnych prevdzkovch dvodov vykonva prcu, me zamestnvate po prerokovan so zstupcami zamestnancov poskytn zamestnancovi pracovn vono, za ktor patr zamestnancovi mzda najmenej v sume zkladnej zloky mzdy poda 119 ods. 3. (2) as pracovnho vona poskytnutho zamestnancovi poda odseku 1 sa posudzuje ako vkon prce. (3) Ak pominie prekka v prci na strane zamestnvatea poda odseku 1, zamestnanec je povinn dodatone odpracova pracovn vono, za ktor sa mu poskytla mzda poda odseku 1, ak sa zamestnvate so zstupcami zamestnancov alebo so zamestnancom nedohodne na priaznivejej prave pre zamestnanca. (4) as odpracovania pracovnho vona poskytnutho poda odseku 1 sa neposudzuje ako vkon prce. (5) Ak sa as poskytnutho pracovnho vona poda odseku 1 odpracva prcou vykonvanou nad uren tdenn pracovn as, nejde o prcu nadas. (6) Za prcu poda odseku 3 zamestnancovi nepatr mzda poskytnut v rozsahu poda odseku 1. (7) Obdobie, v ktorom je zamestnanec povinn odpracova pracovn vono, za ktor sa mu poskytla mzda poda odseku 1, je najviac 12 mesiacov odo da, ke sa pracovn vono poskytlo.

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 31 z 51

    (8) Ak zamestnanec neodpracuje pracovn vono poskytnut poda odseku 1, pretoe sa pracovn pomer skonil poda 63 ods. 1 psm. d) alebo psm. e), 67 alebo 68 ods. 1, zamestnvate m prvo na vrtenie mzdy poskytnutej poda odseku 1, ktor zodpoved nesplnenmu zvzku poda odseku 3. Toto prvo me zamestnvate uplatni na sde najneskr v lehote dvoch mesiacov odo da, ke pracovn pomer skonil. (9) Zamestnvate je povinn vies evidenciu pracovnho vona poskytnutho poda odseku 1 a evidenciu pracovnho asu, v ktorom si zamestnanec nadpracva pracovn vono poskytnut poda odseku 1 tak, aby bol zaznamenan zaiatok a koniec asovho seku, v ktorom zamestnanec vykonval prcu. (10) Na ely zisovania priemernho zrobku poda 134 ods. 1 sa do ztovanej mzdy nezaha mzda vyplaten zamestnancovi poda odseku 1; do potu odpracovanch hodn sa nezaha as, poas ktorho zamestnanec vykonva prcu poda odseku 3. 143

    Prekky v prci pri prunom pracovnom ase


    (1) Prekky v prci na strane zamestnanca sa pri uplatnen prunho pracovnho asu posudzuj ako vkon prce s nhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahli do zkladnho pracovnho asu. V rozsahu, v ktorom zasiahli do volitenho pracovnho asu, sa posudzuj ako ospravedlnen prekky v prci, nie vak ako vkon prce a neposkytuje sa za ne nhrada mzdy. (2) Ak tento zkon alebo kolektvna zmluva pri prekkach v prci na strane zamestnanca ustanov presn dku nevyhnutne potrebnho asu, za ktor zamestnancovi patr pracovn vono, posudzuje sa ako vkon prce cel tento as; za jeden de sa pritom povauje as zodpovedajci priemernej dke pracovnej zmeny vyplvajci z urenho tdennho pracovnho asu zamestnanca. (3) Prekky v prci na strane zamestnvatea sa posudzuj ako vkon prce najviac v rozsahu prevdzkovho asu v urenom prunom pracovnom obdob. (4) Ak zamestnanec neodpracoval pre ospravedlnen prekky v prci uveden v odseku 1 druhej vete cel prevdzkov as urenho prunho pracovnho obdobia, pretoe mu v tom brnila prekka v prci na jeho strane, je povinn bez zbytonho odkladu po jej odpadnut tto neodpracovan as pracovnho asu odpracova v pracovnch doch, ak sa so zamestnvateom nedohodol inak. Odpracovanie je mon len vo volitenom pracovnom ase, ak sa nedohodla in doba, a odpracovanie nie je prcou nadas. 144

    Spolon ustanovenia o prekkach v prci


    (1) Ak je prekka v prci zamestnancovi vopred znma, je povinn vas poiada zamestnvatea o poskytnutie pracovnho vona. Inak je zamestnanec povinn upovedomi zamestnvatea o prekke v prci a o jej predpokladanom trvan bez zbytonho odkladu. (2) Prekku v prci a jej trvanie je zamestnanec povinn zamestnvateovi preukza. Prslun zariadenie je povinn potvrdi mu doklad o existencii prekky v prci a o jej trvan. (3) Ak m zamestnanec nrok na pracovn vono bez nhrady mzdy, zamestnvate je povinn mu umoni odpracovanie zamekanho asu, ak tomu nebrnia vne prevdzkov dvody. 144a

    Vkon prce
    (1) Ako vkon prce sa posudzuje aj doba, a) ke zamestnanec nepracuje pre prekky v prci, ak tento zkon neustanovuje inak, b) pracovnho vona, ktor si zamestnanec odpracuje neskr, c) nhradnho vona za prcu nadas, za prcu vo sviatok alebo za as neaktvnej asti pracovnej pohotovosti na pracovisku, d) poas ktorej si zamestnanec odpracva prekku v prci z dvodu nepriaznivch poveternostnch vplyvov, e) dovolenky, f) poas ktorej zamestnanec nepracuje preto, e je sviatok, za ktor mu patr nhrada mzdy alebo za ktor sa mu jeho mesan mzda nekrti, g) ktor mladistv zamestnanec strvi pri odbornej prprave v rmci systmu teoretickej alebo praktickej prpravy. (2) Ako vkon prce sa neposudzuje doba a) vkonu prce, za ktor sa vopred poskytlo pracovn vono, b) prce nadas, prce vo sviatok, neaktvnej asti pracovnej pohotovosti na pracovisku, ak sa za u poskytne nhradne vono, c) prekky v prci z dvodu nepriaznivch poveternostnch vplyvov, d) pracovnho vona poskytnutho na iados zamestnanca poda 141 ods. 3 psm. c), e) vkonu mimoriadnej sluby v obdob krzovej situcie alebo alternatvnej sluby v ase vojny a vojnovho stavu, f) neospravedlnenho zamekania pracovnej zmeny alebo jej asti, g) na ktor zamestnvate uvon zamestnanca dlhodobo na vkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie poda 136 ods. 2. (3) Ako vkon prce sa na ely dovolenky okrem db poda odseku 2 neposudzuje ani doba a) doasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca pre chorobu alebo raz okrem doasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca vzniknutej v dsledku pracovnho razu alebo choroby z povolania, za ktor zamestnvate zodpoved, b) rodiovskej dovolenky poda 166 ods. 2, c) nariadenej karantny (karantnneho opatrenia), d) oetrovania chorho lena rodiny, e) starostlivosti o diea mladie ako desa rokov, ktor neme by z vnych dvodov v starostlivosti detskho vchovnho zariadenia alebo koly, v ktorch starostlivosti diea inak je, alebo ak osoba, ktor sa inak star o diea, ochorela alebo sa jej nariadila karantna (karantnne opatrenie), prpadne sa podrobila vyetreniu alebo oetreniu v zdravotnckom zariaden, ktor nebolo mon zabezpei mimo pracovnho asu zamestnanca. (4) Na zistenie, i s splnen podmienky vzniku nroku na dovolenku, sa posudzuje zamestnanec, ktor je zamestnan po uren tdenn pracovn as, akoby v kalendrnom tdni pracoval p pracovnch dn, aj ke jeho pracovn as nie je rozvrhnut na vetky pracovn dni v tdni. To plat aj na zistenie potu dn na ely krtenia dovolenky okrem neospravedlnenej neprtomnosti v prci. (5) Odseky 1 a 3 sa neuplatnia pri posudzovan nroku na mzdu (odmenu) za vykonan prcu. (6) O tom, i ide o neospravedlnen zamekanie prce, rozhoduje zamestnvate po prerokovan so zstupcami zamestnancov. 145

    Nhrady vdavkov poskytovan zamestnancom v svislosti s vkonom prce

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 32 z 51

    (1) Zamestnvate poskytuje zamestnancovi za podmienok ustanovench osobitnm predpisom cestovn nhrady, nhrady sahovacch vdavkov a inch vdavkov, ktor mu vznikn pri plnen pracovnch povinnost. (2) Za podmienok dohodnutch v kolektvnej zmluve alebo v pracovnej zmluve poskytuje zamestnvate zamestnancovi nhrady za pouvanie vlastnho nradia, vlastnho zariadenia a vlastnch predmetov potrebnch na vkon prce, ak ich vyuva s jeho shlasom.

    IESTA AS
    OCHRANA PRCE Ochrana prce
    146 (1) Ochrana prce je systm opatren vyplvajcich z prvnych predpisov, organizanch opatren, technickch opatren, zdravotnckych opatren a socilnych opatren zameranch na utvranie pracovnch podmienok zaisujcich bezpenos a ochranu zdravia pri prci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana prce je neoddelitenou sasou pracovnoprvnych vzahov. (2) Starostlivos o bezpenos a zdravie zamestnancov pri prci a o zlepovanie pracovnch podmienok ako zkladnch sast ochrany prce je rovnocennou a neoddelitenou sasou plnovania a plnenia pracovnch loh. Bezpenos a ochrana zdravia pri prci je stav pracovnch podmienok, ktor vyluuj alebo minimalizuj psobenie nebezpench a kodlivch initeov pracovnho procesu a pracovnho prostredia na zdravie zamestnancov. (3) Zamestnvate, zamestnanci a zstupcovia zamestnancov pre bezpenos a ochranu zdravia pri prci a odborov organizcia navzjom spolupracuj pri plnovan a vykonvan opatren v oblasti ochrany prce. (4) Znalos prvnych predpisov a ostatnch predpisov na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci je neoddelitenou a trvalou sasou kvalifikanch predpokladov. Pri hodnoten pracovnch vsledkov treba prihliada na dodriavanie prvnych predpisov a ostatnch predpisov na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci. (5) Odbornm zamestnancom poverenm plnenm loh pri zaisovan bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, zstupcom zamestnancov pre bezpenos a ochranu zdravia pri prci a zamestnancom nesmie vznikn ujma za plnenie loh pri zaisovan bezpenosti a ochrany zdravia pri prci. 147

    Povinnosti zamestnvatea
    (1) Zamestnvate je v rozsahu svojej psobnosti povinn sstavne zaisova bezpenos a ochranu zdravia zamestnancov pri prci a na ten el vykonva potrebn opatrenia vrtane zabezpeovania prevencie, potrebnch prostriedkov a vhodnho systmu na riadenie ochrany prce. Zamestnvate je povinn zlepova rove ochrany prce vo vetkch innostiach a prispsobova rove ochrany prce meniacim sa skutonostiam. (2) alie povinnosti zamestnvatea v oblasti bezpenosti a ochrany zdravia pri prci upravuje osobitn zkon. 148

    Prva a povinnosti zamestnancov


    (1) Zamestnanci maj prvo na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, na informcie o nebezpeenstvch vyplvajcich z pracovnho procesu a pracovnho prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich inkami. Zamestnanci s povinn pri prci dba o svoju bezpenos a zdravie a o bezpenos a zdravie osb, ktorch sa ich innos tka. (2) alie prva a povinnosti zamestnancov v oblasti bezpenosti a ochrany zdravia pri prci upravuje osobitn zkon. 149

    Kontrola odborovm orgnom


    (1) U zamestnvatea, u ktorho psob odborov organizcia, m odborov orgn prvo vykonva kontrolu nad stavom bezpenosti a ochrany zdravia pri prci. Pritom m prvo najm a) kontrolova, ako zamestnvate pln svoje povinnosti v starostlivosti o bezpenos a ochranu zdravia pri prci a i sstavne utvra podmienky bezpenej a zdravotne nekodnej prce, pravidelne preverova pracovisko a zariadenie zamestnvatea pre zamestnancov a kontrolova hospodrenie zamestnvatea s osobnmi ochrannmi pracovnmi prostriedkami, b) kontrolova, i zamestnvate riadne vyetruje priny pracovnch razov, zastova sa na zisovan prin pracovnch razov a chorb z povolania, prpadne ich sm vyetrova, c) poadova od zamestnvatea odstrnenie nedostatkov v prevdzke, na strojoch a zariadeniach alebo pri pracovnch postupoch a preruenie prce v prpade bezprostrednho a vneho ohrozenia ivota alebo zdravia zamestnancov a ostatnch osb zdriavajcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnvatea s jeho vedomm, d) upozorni zamestnvatea na prcu nadas a non prcu, ktor by ohrozovala bezpenos a ochranu zdravia zamestnancov, e) zastova sa na rokovaniach o otzkach bezpenosti a ochrany zdravia pri prci. (2) O nedostatkoch poda odseku 1 psm. c) je odborov orgn povinn vypracova protokol. Protokol obsahuje oznaenie odborovho orgnu, ktor kontrolu vykonal, dtum a as vykonania kontroly a nedostatky zisten kontrolou v prevdzke, na strojoch a zariadeniach alebo pri pracovnch postupoch, ktor odborov orgn poaduje odstrni. V prpade bezprostrednho a vneho ohrozenia ivota alebo zdravia protokol obsahuje aj poiadavku na preruenie prce s oznaenm prce a asu, odkedy sa poaduje prca prerui. Sasou protokolu je vyjadrenie zamestnvatea k zistenm nedostatkom. (3) O poiadavke na preruenie prce poda odseku 1 psm. c) je odborov orgn povinn bez zbytonho odkladu upovedomi prslun orgn inpekcie prce alebo prslun orgn ttnej banskej sprvy. Poiadavka na preruenie prce odborovho orgnu trv a do odstrnenia nedostatkov zamestnvateom, inak do skonenia jej preskmania prslunm orgnom inpekcie prce alebo prslunm orgnom ttnej banskej sprvy. (4) V drustve, kde je sasou lenstva aj pracovnoprvny vzah lena k drustvu, zabezpeuje vkon kontroly nad stavom bezpenosti a ochrany zdravia pri prci poda odsekov 1 a 3 vo vzahu k tmto lenom drustva osobitn orgn drustva volen lenskou schdzou. (5) Nklady vzniknut vykonanm kontroly nad stavom bezpenosti a ochrany zdravia pri prci uhrdza tt. 150

    Inpekcia prce
    (1) Inpekcia prce sa vykonva poda osobitnho zkona. (2) Zamestnanci, ktor s pokoden poruenm povinnost vyplvajcich z pracovnoprvnych vzahov, mu poda podnet na prslunom orgne inpekcie prce.

    SIEDMA AS
    SOCILNA POLITIKA ZAMESTNVATEA
    151

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 33 z 51

    Pracovn podmienky a ivotn podmienky zamestnancov


    (1) Na zlepovanie kultry prce a pracovnho prostredia zamestnvate utvra primeran pracovn podmienky a star sa o vzhad a pravu pracovsk, socilnych zariaden a zariaden na osobn hygienu. (2) Zamestnvate zriauje, udriava a zvyuje rove socilneho zariadenia, zariadenia na osobn hygienu a poda osobitnch predpisov aj zdravotncke zariadenia pre zamestnancov. (3) Zamestnvate je povinn zaisti bezpen schovu najm zvrkov a osobnch predmetov, ktor zamestnanci obvykle nosia do zamestnania, ako aj obvyklch dopravnch prostriedkov, ak ich zamestnanci pouvaj na cestu do zamestnania a sp s vnimkou motorovch vozidiel. Zamestnvate me po dohode so zstupcami zamestnancov vymedzi podmienky, za ktorch bude zodpoveda aj za schovu motorovch vozidiel. Tto povinnos m aj voi vetkm ostatnm osobm, ak s pre neho inn na jeho pracoviskch. 152

    Stravovanie zamestnancov
    (1) Zamestnvate je povinn zabezpeova zamestnancom vo vetkch zmench stravovanie zodpovedajce zsadm sprvnej vivy priamo na pracoviskch alebo v ich blzkosti. Tto povinnos nem voi zamestnancom vyslanm na pracovn cestu, s vnimkou zamestnancov vyslanch na pracovn cestu, ktor na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako tyri hodiny. Povinnos zamestnvatea ustanoven v prvej vete sa nevzahuje na zamestnancov pri vkone prce vo verejnom zujme v zahrani. (2) Zamestnvate zabezpeuje stravovanie poda odseku 1 najm poskytovanm jednho teplho hlavnho jedla vrtane vhodnho npoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariaden, v stravovacom zariaden inho zamestnvatea alebo zabezpe stravovanie pre svojich zamestnancov prostrednctvom prvnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktor m oprvnenie sprostredkova stravovacie sluby, ak ich sprostredkuje u prvnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktor m oprvnenie poskytova stravovacie sluby. Nrok na poskytnutie stravy m zamestnanec, ktor v rmci pracovnej zmeny vykonva prcu viac ako tyri hodiny. Ak pracovn zmena trv viac ako 11 hodn, zamestnvate me zabezpei poskytnutie alieho teplho hlavnho jedla. (3) Zamestnvate prispieva na stravovanie poda odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac vak na kad jedlo do sumy 55 % stravnho poskytovanho pri pracovnej ceste v trvan 5 a 12 hodn poda osobitnho predpisu. Okrem toho zamestnvate poskytuje prspevok poda osobitnho predpisu. (4) Pri zabezpeovan stravovania zamestnancov prostrednctvom prvnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktor m oprvnenie sprostredkova stravovacie sluby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukky. Hodnota stravovacej poukky mus predstavova najmenej 75 % stravnho poskytovanho pri pracovnej ceste v trvan 5 a 12 hodn poda osobitnho predpisu. (5) Pri zabezpeovan stravovania zamestnancov prostrednctvom prvnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktor m oprvnenie sprostredkova stravovacie sluby prostrednctvom stravovacch poukok, je vka poplatku za sprostredkovan stravovacie sluby maximlne 3 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukke. (6) Zamestnvate poskytne zamestnancovi finann prspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnos zamestnvatea zabezpei zamestnancom stravovanie vyluuj podmienky vkonu prce na pracovisku alebo ak zamestnvate neme zabezpei stravovanie poda odseku 2, alebo ak zamestnanec na zklade lekrskeho potvrdenia od pecializovanho lekra zo zdravotnch dvodov neme vyui iadny zo spsobov stravovania zamestnancov zabezpeench zamestnvateom. (7) Zamestnvate poskytne finann prspevok na stravovanie poda odseku 6 aj zamestnancovi pri vkone domckej prce alebo teleprce, ak mu nezabezpe stravovanie poda odseku 2 alebo ak by stravovanie poda odseku 2 bolo v rozpore s povahou vykonvanej domckej prce alebo teleprce. (8) Zamestnvate me po prerokovan so zstupcami zamestnancov a) upravi podmienky, za ktorch bude zamestnancom poskytova stravovanie poas dovolenky, prekok v prci, alebo inej ospravedlnenej neprtomnosti zamestnanca v prci, b) umoni stravova sa zamestnancom, ktor pracuj mimo rmca rozvrhu pracovnch zmien za rovnakch podmienok ako ostatnm zamestnancom, c) rozri okruh fyzickch osb, ktorm zabezpe stravovanie, a ktorm bude prispieva na stravovanie poda odseku 3.

    Vzdelvanie zamestnancov
    153 Zamestnvate sa star o prehlbovanie kvalifikcie zamestnancov alebo o jej zvyovanie. Zamestnvate prerokuje so zstupcami zamestnancov opatrenia zameran na starostlivos o kvalifikciu zamestnancov, jej prehlbovanie a zvyovanie. 154 (1) Zamestnancovi, ktor vstupuje do pracovnho pomeru bez kvalifikcie, zabezpeuje zamestnvate zskanie kvalifikcie zakolenm alebo zauenm. Po skonen zakolenia alebo zauenia vyd o tom zamestnvate zamestnancovi potvrdenie. (2) Zamestnvate je povinn rekvalifikova zamestnanca, ktor prechdza na nov pracovisko alebo na nov druh prce, alebo na spsob prce, ak je to nevyhnutn najm pri zmench v organizcii prce alebo pri inch racionalizanch opatreniach. (3) Zamestnanec je povinn sstavne si prehlbova kvalifikciu na vkon prce dohodnutej v pracovnej zmluve. Prehlbovanie kvalifikcie je aj jej udriavanie a obnovovanie. Zamestnvate je oprvnen uloi zamestnancovi zastni sa na alom vzdelvan s cieom prehbi si kvalifikciu. as na vzdelvan je vkonom prce, za ktor patr zamestnancovi mzda. 155 (1) Zamestnvate me so zamestnancom uzatvori dohodu, ktorou sa zamestnvate zavzuje umoni zamestnancovi zvenie kvalifikcie poskytovanm pracovnho vona, nhrady mzdy a hrady alch nkladov spojench so tdiom, a zamestnanec sa zavzuje zotrva po skonen tdia u zamestnvatea urit as v pracovnom pomere alebo mu uhradi nklady spojen so tdiom, a to aj vtedy, ke zamestnanec skon pracovn pomer pred skonenm tdia. Dohoda sa mus uzatvori psomne, inak je neplatn. (2) Dohoda poda odseku 1 mus obsahova a) druh kvalifikcie a spsob jej zvenia, b) tudijn odbor a oznaenie koly, c) dobu, po ktor sa zamestnanec zavzuje zotrva u zamestnvatea v pracovnom pomere, d) druhy nkladov a ich celkov sumu, ktor bude zamestnanec povinn uhradi zamestnvateovi, ak nespln svoj zvzok zotrva u neho v pracovnom pomere poas dohodnutej doby. (3) Celkov dohodnut doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekroi p rokov. Ak zamestnanec spln svoj zvzok iba sasti, povinnos nahradi nklady sa pomerne zni. (4) Do doby zotrvania v pracovnom pomere sa nezapotava as a) vkonu mimoriadnej sluby v obdob krzovej situcie alebo alternatvnej sluby v ase vojny a vojnovho stavu, b) materskej dovolenky a rodiovskej dovolenky poda 166, c) neprtomnosti v prci z dvodu vkonu nepodmienenho trestu odatia slobody a vzby, ak dolo k prvoplatnmu odsdeniu.

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 34 z 51

    (5) Zamestnvate me so zamestnancom uzatvori dohodu poda odseku 2 aj pri prehlbovan kvalifikcie, ak predpokladan nklady dosahuj aspo 1700 eur. V tchto prpadoch nemono zamestnancovi uloi povinnos prehlbova si kvalifikciu. (6) Povinnos zamestnanca na hradu nkladov nevznik, najm ak a) zamestnvate v priebehu zvyovania kvalifikcie zastavil poskytovanie pracovnho vona a nhrady mzdy, pretoe sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespsobil na vkon prce, pre ktor si zvyoval kvalifikciu, b) pracovn pomer sa skonil vpoveou danou zamestnvateom z dvodov uvedench v 63 ods. 1 psm. a) a b) alebo dohodou z tch istch dvodov, c) zamestnanec neme vykonva poda lekrskeho posudku prcu, pre ktor si zvyoval kvalifikciu, prpadne stratil dlhodobo spsobilos vykonva alej doterajiu prcu z dvodov uvedench v 63 ods. 1 psm. c), d) zamestnvate nevyuval v poslednch 12 mesiacoch poas najmenej iestich mesiacov kvalifikciu, ktor si zamestnanec zvil.

    Zabezpeenie zamestnanca pri doasnej pracovnej neschopnosti, v starobe a zamestnvanie po nvrate do prce
    156 Zabezpeenie zamestnanca pri doasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu, raz, pri tehotenstve, materstve a rodiovstve, zabezpeenie zamestnanca v starobe, pri invalidite, zabezpeenie pozostalch pri mrt zamestnanca a preventvnu a lieebn starostlivos upravuj osobitn predpisy. 157 (1) Ak sa zamestnankya vrti do prce po skonen materskej dovolenky alebo ak sa zamestnanec vrti do prce po skonen rodiovskej dovolenky poda 166 ods. 1, zamestnvate je povinn zaradi ich na pvodn prcu a pracovisko. Ak zaradenie na pvodn prcu a pracovisko nie je mon, zamestnvate je povinn zaradi ich na in prcu zodpovedajcu pracovnej zmluve. Zamestnvate je povinn zaradi zamestnankyu a zamestnanca za podmienok, ktor pre nich nebud menej priazniv ako podmienky, ktor mali v ase, ke nastpili na matersk dovolenku alebo rodiovsk dovolenku poda 166 ods. 1, a zamestnankya a zamestnanec maj prvo na prospech z kadho zlepenia pracovnch podmienok, na ktor by mali prvo, ak by nenastpili na matersk dovolenku alebo rodiovsk dovolenku poda 166 ods. 1. (2) Ak sa zamestnankya alebo zamestnanec vrti do prce po skonen rodiovskej dovolenky poda 166 ods. 2, zamestnvate je povinn zaradi ich na pvodn prcu a pracovisko. Ak zaradenie na pvodn prcu a pracovisko nie je mon, zamestnvate je povinn zaradi ich na in prcu zodpovedajcu pracovnej zmluve. Zamestnankya a zamestnanec maj prvo po skonen rodiovskej dovolenky poda 166 ods. 2 na zachovanie vetkch prv, ktor mali alebo ktor im vznikali v ase nstupu na tto rodiovsk dovolenku v pvodnom rozsahu; tieto prva sa uplatnia vrtane zmien, ktor vyplvaj z prvnych predpisov, kolektvnej zmluvy alebo z obvyklch postupov u zamestnvatea. (3) Ak sa zamestnanec vrti do prce po skonen vkonu verejnej funkcie alebo innosti pre odborov organizciu, po kolen, po skonen mimoriadnej sluby alebo alternatvnej sluby alebo ak sa zamestnanec vrti do prce po skonen doasnej pracovnej neschopnosti alebo karantny (karantnneho opatrenia), zamestnvate je povinn zaradi ho na pvodn prcu a pracovisko. Ak zaradenie na pvodn prcu a pracovisko nie je mon, zamestnvate je povinn zaradi ho na in prcu zodpovedajcu pracovnej zmluve.

    Zamestnanec so zdravotnm postihnutm


    158 (1) Zamestnvate je povinn zamestnva zamestnanca so zdravotnm postihnutm na vhodnch pracovnch miestach a umoova mu vcvikom alebo tdiom zskanie potrebnej kvalifikcie, ako aj stara sa o jej zvyovanie. alej je zamestnvate povinn utvra podmienky, aby zamestnanec mal monos pracovnho uplatnenia, a zlepova vybavenie pracovsk, aby mohol dosahova, ak je to mon, rovnak pracovn vsledky ako ostatn zamestnanci a aby mu bola prca o najviac uahen. (2) Pre zamestnanca so zdravotnm postihnutm, ktorho nemono zamestna za obvyklch pracovnch podmienok, me zamestnvate zriadi chrnen dielu alebo chrnen pracovisko. (3) Povinnosti zamestnvatea svisiace so zamestnvanm zamestnanca so zdravotnm postihnutm uveden v odsekoch 1 a 2 podrobnejie upravuj osobitn predpisy. 159 (1) Zamestnvate umon zamestnancovi so zdravotnm postihnutm teoretick prpravu alebo praktick prpravu (rekvalifikciu) s cieom zachova, zvi, rozri alebo zmeni doterajiu kvalifikciu alebo ju prispsobi technickmu rozvoju na udranie zamestnanca v pracovnom pomere. (2) Rekvalifikcia, ktor vykonva zamestnvate v zujme alieho pracovnho uplatnenia zamestnanca so zdravotnm postihnutm, sa uskutouje na zklade psomnej dohody uzatvorenej medzi zamestnvateom a zamestnancom. (3) Rekvalifikcia zamestnanca so zdravotnm postihnutm sa uskutouje v pracovnom ase a je prekkou v prci na strane zamestnanca. Za tento as patr zamestnancovi nhrada mzdy vo vke jeho priemernho zrobku. Mimo pracovnho asu sa rekvalifikcia uskutouje, len ak je to nevyhnutn vzhadom na spsob jej zabezpeenia. (4) Zamestnvate prerokuje so zstupcami zamestnancov opatrenia na utvranie podmienok na zamestnvanie zamestnancov so zdravotnm postihnutm a zsadn otzky starostlivosti o tchto zamestnancov.

    Pracovn podmienky ien a muov starajcich sa o deti


    160 Zamestnvate je povinn zriaova, udriava a zvyova rove socilneho zariadenia a zariadenia na osobn hygienu pre eny. 161 (1) Tehotn eny, matky do konca deviateho mesiaca po prode a dojiace eny nesm by zamestnvan prcami, ktor s pre ne fyzicky neprimeran alebo kodia ich organizmu. Zoznamy prc a pracovsk, ktor s zakzan tehotnm enm, matkm do konca deviateho mesiaca po prode a dojiacim enm, ustanov nariadenie vldy Slovenskej republiky (alej len nariadenie vldy"). (2) Tehotn ena nesmie by zamestnvan ani prcami, ktor poda lekrskeho posudku ohrozuj jej tehotenstvo zo zdravotnch prin spovajcich v jej osobe. To plat rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po prode a dojiacej ene. 162 (1) Ak tehotn ena vykonva prcu, ktor je tehotnm enm zakzan alebo ktor poda lekrskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, je zamestnvate povinn vykona doasn pravu pracovnch podmienok. (2) Ak prava pracovnch podmienok poda odseku 1 nie je mon, zamestnvate enu prerad doasne na prcu, ktor je pre u vhodn a pri ktorej me dosahova rovnak zrobok ako pri doterajej prci v rmci pracovnej zmluvy, a ak to nie je mon, prerad ju po dohode s ou aj na prcu inho druhu. (3) Ak dosahuje ena pri prci, na ktor bola preraden bez svojho zavinenia, ni zrobok ako pri doterajej prci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnvac prspevok v tehotenstve a v materstve poda osobitnho predpisu. (4) Ak nemono tehotn enu preradi na pracovn miesto s dennou prcou alebo na in vhodn prcu, zamestnvate je povinn poskytn jej pracovn vono s nhradou mzdy.

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 35 z 51

    (5) Ustanovenia odsekov 1 a 4 platia rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po prode a o dojiacej ene.

    prava pracovnho asu


    164 (1) Zamestnvate je povinn prihliada pri zaraovan zamestnancov do pracovnch zmien aj na potreby tehotnch ien a ien a muov starajcich sa o deti. (2) Ak poiada tehotn ena a ena alebo mu trvale sa starajci o diea mladie ako 15 rokov o krat pracovn as alebo o in vhodn pravu urenho tdennho pracovnho asu, zamestnvate je povinn ich iadosti vyhovie, ak tomu nebrnia vne prevdzkov dvody. (3) Tehotn ena, ena alebo mu trvale sa starajci o diea mladie ako tri roky, osamel ena alebo osamel mu, ktor sa trvale staraj o diea mladie ako 15 rokov, sa mu zamestnva prcou nadas len s ich shlasom. Pracovn pohotovos sa s nimi me len dohodn. 165 Ustanovenie 164 ods. 2 sa vzahuje aj na zamestnanca, ktor sa osobne star o blzku osobu, ktor je prevane alebo plne bezvldna a neposkytuje sa jej starostlivos v zariaden socilnych sluieb alebo stavn starostlivos v zdravotnckom zariaden.

    Matersk dovolenka a rodiovsk dovolenka


    166 (1) V svislosti s prodom a starostlivosou o naroden diea patr ene matersk dovolenka v trvan 34 tdov. Osamelej ene patr matersk dovolenka v trvan 37 tdov a ene, ktor porodila zrove dve alebo viac det, patr matersk dovolenka v trvan 43 tdov. V svislosti so starostlivosou o naroden diea patr aj muovi od narodenia dieaa rodiovsk dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa star o naroden diea. (2) Na prehbenie starostlivosti o diea je zamestnvate povinn poskytn ene a muovi, ktor o to poiadaj, rodiovsk dovolenku a do da, v ktorom diea dovi tri roky veku. Ak ide o dlhodobo nepriazniv zdravotn stav dieaa vyadujci osobitn starostlivos, je zamestnvate povinn poskytn ene a muovi, ktor o to poiadaj, rodiovsk dovolenku a do da, v ktorom diea dovi es rokov veku. Tto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o ak rodi iada, spravidla vak najmenej na jeden mesiac. (3) ena a mu psomne oznmia zamestnvateovi najmenej jeden mesiac vopred predpokladan de nstupu na matersk dovolenku a rodiovsk dovolenku, predpokladan de ich preruenia, skonenia a zmeny tkajce sa nstupu, preruenia a skonenia materskej dovolenky a rodiovskej dovolenky. (4) Zamestnvate sa me so zamestnancom dohodn, e rodiovsk dovolenku poda odseku 2 mono poskytn najdlhie do da, v ktorom diea dovi p rokov veku, a ak ide o diea s dlhodobo nepriaznivm zdravotnm stavom vyadujcim osobitn starostlivos, najdlhie do da, v ktorom diea dovi osem rokov veku, a to najviac v rozsahu, v ktorom sa tto dovolenka v obdob poda odseku 2 neerpala. 167 (1) ena nastupuje matersk dovolenku spravidla od zaiatku iesteho tda pred oakvanm dom produ, najskr vak od zaiatku smeho tda pred tmto dom. (2) Ak ena vyerp z materskej dovolenky pred prodom menej ako es tdov, pretoe prod nastal skr, ako uril lekr, patr jej matersk dovolenka odo da nstupu a do uplynutia asu ustanovenho v 166 ods. 1. Ak ena vyerp z materskej dovolenky pred prodom menej ako es tdov z inho dvodu, poskytne sa jej matersk dovolenka odo da produ len do uplynutia 28 tdov; osamelej ene sa poskytne matersk dovolenka do uplynutia 31 tdov a ene, ktor porodila zrove dve alebo viac det, sa poskytne matersk dovolenka do uplynutia 37 tdov. 168 (1) Ak diea zo zdravotnch dvodov prevzal do starostlivosti dojensk stav alebo in lieebn stav a ena a mu zatia nastpi do prce, preru sa tmto nstupom matersk dovolenka a rodiovsk dovolenka najskr po uplynut iestich tdov odo da produ. Jej nevyerpan as sa ene a muovi poskytne odo da, ke prevzal diea z stavu op do svojej starostlivosti a prestal preto pracova, nie vak dlhie ako do troch rokov veku dieaa. (2) ene a muovi, ktor sa prestal stara o naroden diea a ktorho diea bolo z tohto dvodu umiestnen do starostlivosti nahrdzajcej starostlivos rodiov, ako aj ene a muovi, ktorho diea je v doasnej starostlivosti detskho domova alebo obdobnho stavu z inch ako zdravotnch dvodov, nepatr matersk dovolenka a rodiovsk dovolenka za obdobie, poas ktorho sa o diea nestar. (3) Ak sa diea narodilo mtve, patr ene matersk dovolenka po dobu 14 tdov. (4) Matersk dovolenka v svislosti s prodom nesmie by kratia ako 14 tdov a neme sa skoni ani prerui pred uplynutm iestich tdov odo da produ. (5) Ak diea zomrie v dobe, ke je ena na materskej dovolenke alebo ena a mu na rodiovskej dovolenke, poskytuje sa im tto dovolenka ete poas dvoch tdov odo da mrtia dieaa, najdlhie do da, ke by diea dosiahlo jeden rok. 169 (1) Nrok na matersk dovolenku a rodiovsk dovolenku m aj ena a mu, ktor prevzal na zklade prvoplatnho rozhodnutia prslunho orgnu diea do starostlivosti nahrdzajcej starostlivos rodiov, ktor mu bolo zveren rozhodnutm prslunch orgnov na neskorie osvojenie alebo do pestnskej starostlivosti, alebo diea, ktorho matka zomrela. (2) Matersk dovolenka alebo rodiovsk dovolenka poda 166 ods. 1 sa poskytuje ene a muovi odo da prevzatia dieaa v trvan 28 tdov, osamelej ene a osamelmu muovi v trvan 31 tdov a ene a muovi, ktor prevzal dve deti alebo viac det, sa poskytuje v trvan 37 tdov, najdlhie do da, v ktorom diea dovi tri roky veku. Rodiovsk dovolenka poda 166 ods. 2 sa poskytuje v trvan troch rokov odo da skonenia materskej dovolenky alebo rodiovskej dovolenky poda prvej vety alebo odo da prevzatia dieaa, ktor dovi tri roky veku, najdlhie do da, v ktorom diea dovi es rokov veku. Ak ide o diea s dlhodobo nepriaznivm zdravotnm stavom vyadujcim osobitn starostlivos, rodiovsk dovolenka sa poskytuje v trvan es rokov odo da skonenia materskej dovolenky alebo rodiovskej dovolenky poda prvej vety alebo odo da prevzatia dieaa, ktor dovi tri roky, najdlhie do da, v ktorom diea dovi es rokov veku. (3) Zamestnvate sa me so zamestnancom dohodn, e ak ide o diea s dlhodobo nepriaznivm zdravotnm stavom vyadujcim osobitn starostlivos, rodiovsk dovolenku mono poskytn najdlhie do da, v ktorom diea dovi osem rokov veku, a to najviac v rozsahu, v ktorom sa tto dovolenka v obdob poda odseku 2 tretej vety neerpala. 170

    Prestvky na dojenie
    (1) Matke, ktor doj svoje diea, je zamestnvate povinn poskytn okrem prestvok v prci osobitn prestvky na dojenie. (2) Matke, ktor pracuje po uren tdenn pracovn as, patria na kad diea do konca iesteho mesiaca jeho veku dve polhodinov prestvky na dojenie a v alch iestich mesiacoch jedna polhodinov prestvka na dojenie za zmenu. Tieto prestvky mono zli a poskytn na zaiatku alebo na konci pracovnej zmeny. Ak pracuje po krat pracovn as, ale aspo polovicu urenho tdennho pracovnho asu, patr jej len jedna polhodinov prestvka na dojenie, a to na kad diea do konca iesteho mesiaca jeho veku.

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 36 z 51

    (3) Prestvky na dojenie sa zapotavaj do pracovnho asu eny a poskytuje sa za ne nhrada mzdy v sume jej priemernho zrobku.

    Pracovn podmienky mladistvch zamestnancov


    171 (1) Zamestnvate je povinn utvra priazniv podmienky na vestrann rozvoj telesnch a duevnch schopnost mladistvch zamestnancov aj osobitnou pravou ich pracovnch podmienok. Pri rieen dleitch otzok tkajcich sa mladistvch zamestnvate zko spolupracuje so zkonnmi zstupcami mladistvch. (2) Zamestnvate je povinn vies evidenciu mladistvch zamestnancov, ktorch zamestnva v pracovnom pomere. Evidencia obsahuje aj dtum narodenia mladistvch zamestnancov. 172 Vpove dan mladistvmu zamestnancovi i okamit skonenie pracovnho pomeru s mladistvm zamestnancom zo strany zamestnvatea sa musia da na vedomie aj jeho zkonnmu zstupcovi. Ak pracovn pomer skon mladistv zamestnanec vpoveou, okamitm skonenm pracovnho pomeru, v skobnej dobe alebo ak sa m jeho pracovn pomer skoni dohodou, je zamestnvate povinn vyiada si vyjadrenie zkonnho zstupcu. 173 Zamestnvate me zamestnva mladistvch zamestnancov len prcami, ktor s primeran ich fyzickmu a rozumovmu rozvoju, neohrozuj ich mravnos, a poskytuje im pri prci zven starostlivos. To ist plat aj pre koly a obianske zdruenia poda osobitnho predpisu, ak v rmci svojej asti na vchove mldee organizuj prce mladistvch. 174

    Zkaz prce nadas, prce v noci a pracovnej pohotovosti


    (1) Zamestnvate nesmie zamestnva mladistvch zamestnancov prcou nadas, nonou prcou a nesmie im nariadi alebo s nimi dohodn pracovn pohotovos. Vnimone mu mladistv zamestnanci star ako 16 rokov vykonva non prcu nepresahujcu jednu hodinu, ak je to potrebn na ich vchovu na povolanie. Non prca mladistvho zamestnanca mus bezprostredne nadvzova na jeho prcu pripadajcu poda rozvrhu pracovnch zmien na denn as. (2) Zamestnvate nesmie pouva tak spsob odmeovania prce, ktor by viedol pri zvyovan pracovnch vkonov k ohrozeniu bezpenosti a zdravia mladistvch zamestnancov. (3) Ak zamestnvate nesmie zamestnva mladistvho zamestnanca prcou, na ktor zskal kvalifikciu, pretoe je jej vkon mladistvm zamestnancom zakzan alebo preto, e poda lekrskeho posudku ohrozuje jeho zdravie, zamestnvate je povinn dovtedy, km bude mladistv zamestnanec mc tto prcu vykonva, poskytn mu in primeran prcu zodpovedajcu pokia mono jeho kvalifikcii. 175

    Prce zakzan mladistvm zamestnancom


    (1) Mladistv zamestnanec nesmie by zamestnvan prcami pod zemou pri abe nerastov alebo pri razen tunelov a tln. (2) Mladistv zamestnanec nesmie by zamestnvan prcami, ktor so zreteom na anatomick, fyziologick a psychick zvltnosti v tomto veku s pre neho neprimeran, nebezpen alebo jeho zdraviu kodliv. (3) Zoznamy prc a pracovsk, ktor s zakzan mladistvm zamestnancom, ustanov nariadenie vldy. (4) Zamestnvate nesmie zamestnva mladistvch zamestnancov ani prcami, pri ktorch s vystaven zvenmu nebezpeenstvu razu alebo pri ktorch vkone by mohli vne ohrozi bezpenos a zdravie spoluzamestnancov alebo inch osb. 176

    Lekrska preventvna prehliadka vo vzahu k prci


    (1) Zamestnvate je povinn zabezpei posdenie zdravotnej spsobilosti na prcu na zklade vsledkov lekrskej preventvnej prehliadky vo vzahu k prci mladistvho zamestnanca a) pred preradenm mladistvho zamestnanca na in prcu, b) pravidelne, poda potreby najmenej raz za rok, ak osobitn predpis neustanovuje inak. (2) Mladistv zamestnanec je povinn podrobi sa urenm lekrskym preventvnym prehliadkam vo vzahu k prci. (3) Pri ukladan pracovnch loh mladistvmu zamestnancovi sa zamestnvate riadi aj lekrskymi posudkami.

    SMA AS
    NHRADA KODY Predchdzanie kodm
    177 (1) Zamestnvate je povinn svojim zamestnancom zabezpeova tak pracovn podmienky, aby mohli riadne plni svoje pracovn lohy bez ohrozenia ivota, zdravia a majetku. Ak zist nedostatky, je povinn urobi opatrenia na ich odstrnenie. (2) Na ochranu svojho majetku je zamestnvate oprvnen vykonva v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vec, ktor zamestnanci vnaj na pracovisko alebo odnaj z pracoviska. Podrobnejie podmienky ur zamestnvate v pracovnom poriadku. Pri kontrole sa musia dodra predpisy o ochrane osobnej slobody a nesmie by poniovan udsk dstojnos. 178 (1) Zamestnanec je povinn si pona tak, aby nedochdzalo k ohrozeniu ivota, zdravia a pokodeniu majetku alebo k jeho znieniu, ani k bezdvodnmu obohateniu. (2) Ak hroz koda, zamestnanec je povinn na u upozorni vedceho zamestnanca. Ak je na odvrtenie kody hroziacej zamestnvateovi neodkladne potrebn zkrok, je povinn zakroi. Tto povinnos nem, ak mu v tom brnia dleit okolnosti alebo ak by tm vystavil vnemu ohrozeniu seba alebo ostatnch zamestnancov, alebo blzke osoby. Ak zamestnanec zist, e nem utvoren potrebn pracovn podmienky, je povinn oznmi to vedcemu zamestnancovi.

    Veobecn zodpovednos zamestnanca za kodu


    179 (1) Zamestnanec zodpoved zamestnvateovi za kodu, ktor mu spsobil zavinenm poruenm povinnost pri plnen pracovnch loh alebo v priamej svislosti s nm. Zamestnvate je povinn preukza zamestnancovo zavinenie okrem prpadov uvedench v 182 a 185. (2) Zamestnanec zodpoved aj za kodu, ktor spsobil myselnm konanm proti dobrm mravom. 180

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 37 z 51

    Zamestnanec, ktor je postihnut duevnou poruchou, zodpoved za kodu nm spsoben, len ak je schopn ovldnu svoje konanie a posdi nsledky svojho konania. Zamestnanec, ktor sa uvedie vlastnou vinou do takho stavu, e nie je schopn ovldnu svoje konanie alebo posdi nsledky svojho konania, zodpoved za kodu v tomto stave spsoben. 181 (1) Od zamestnanca, ktor vedome neupozornil vedceho zamestnanca na hroziacu kodu alebo nezakroil proti hroziacej kode, hoci by sa tm zabrnilo bezprostrednmu vzniku kody, me zamestnvate poadova, aby prispel na hradu kody v rozsahu primeranom okolnostiam prpadu, ak ju nemono uhradi inak. Pritom sa prihliadne najm na to, o brnilo splneniu povinnosti. Nhrada kody nesmie presiahnu sumu rovnajcu sa tvornsobku jeho priemernho mesanho zrobku. (2) Zamestnanec nezodpoved za kodu, ktor spsobil pri odvracan kody hroziacej zamestnvateovi alebo nebezpeenstva priamo ohrozujceho ivot alebo zdravie, ak tento stav sm myselne nevyvolal a ak si pritom ponal spsobom primeranm okolnostiam. (3) Zamestnanec nezodpoved za kodu, ktor vyplva z podnikateskho rizika.

    Zodpovednos zamestnanca za schodok na zverench hodnotch, ktor je zamestnanec povinn vytova


    182 (1) Ak zamestnanec prevzal na zklade dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednos za zveren hotovosti, ceniny, tovar, zsoby materilu alebo in hodnoty uren na obeh alebo obrat, ktor je povinn vytova, zodpoved za vzniknut schodok. V dohodch sa me so zamestnancami sasne dohodn, e ak bud pracova na pracovisku s viacermi zamestnancami, ktor uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedaj s nimi za schodok spolone (spolon hmotn zodpovednos). (2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa mus uzatvori psomne, inak je neplatn. (3) Zamestnanec sa zbav zodpovednosti celkom alebo sasti, ak preuke, e schodok vznikol celkom alebo sasti bez jeho zavinenia. (4) Ak nedostatky vznikn v pracovnch podmienkach zamestnancov so spolonou hmotnou zodpovednosou v svislosti s tm, e bol na ich pracovisko zaraden in zamestnanec alebo in vedci, prpadne zstupca vedceho, alebo s tm, e niektor zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstpil, zamestnvate je povinn nedostatky odstrni bez zbytonho odkladu. 183 (1) Zamestnanec, ktor uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, me od nej odstpi, ak sa prerauje na in prcu, zarauje na in pracovisko, preklad alebo ak zamestnvate v ase do jednho mesiaca po tom, o dostal jeho psomn upozornenie, neodstrni nedostatky v pracovnch podmienkach, ktor brnia riadnemu hospodreniu so zverenmi hodnotami. Pri spolonej hmotnej zodpovednosti me zamestnanec od dohody odstpi, ak je na pracovisko zaraden in zamestnanec alebo ustanoven in vedci, prpadne jeho zstupca. Odstpenie sa mus oznmi zamestnvateovi psomne. (2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti zanik dom skonenia pracovnho pomeru alebo dom odstpenia od tejto dohody. 184 (1) Inventarizcia sa mus vykona pri uzatvoren dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zniku, pri preraden zamestnanca na in prcu alebo na in pracovisko, pri jeho preloen a pri skonen pracovnho pomeru. (2) Na pracoviskch, kde pracuj zamestnanci so spolonou hmotnou zodpovednosou, mus sa inventarizcia vykona pri uzatvoren dohd o hmotnej zodpovednosti so vetkmi spolone zodpovednmi zamestnancami a) pri skonen vetkch tchto dohd, b) pri preraden na in prcu alebo preloen vetkch spolone zodpovednch zamestnancov, c) pri zmene vo funkcii vedceho alebo jeho zstupcu, d) na iados ktorhokovek zo spolone zodpovednch zamestnancov pri zmene v ich kolektve, e) pri odstpen niektorho z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti. (3) Ak zamestnanec so spolonou hmotnou zodpovednosou, ktorho pracovn pomer sa skonil alebo ktor bol preraden na in prcu alebo in pracovisko, alebo bol preloen, zrove nepoiada o vykonanie inventarizcie, zodpoved za prpadn schodok zisten najbliou inventarizciou na jeho predchdzajcom pracovisku. (4) Ak zamestnanec, ktor sa zarauje na pracovisko, kde pracuj zamestnanci so spolonou hmotnou zodpovednosou, zrove nepoiada o vykonanie inventarizcie, zodpoved, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstpil, za prpadn schodok zisten najbliou inventarizciou. 185

    Zodpovednos zamestnanca za stratu zverench predmetov


    (1) Zamestnanec zodpoved za stratu nstrojov, ochrannch pracovnch prostriedkov a inch podobnch predmetov, ktor mu zamestnvate zveril na zklade psomnho potvrdenia. (2) Zamestnanec sa zbav zodpovednosti plne alebo sasti, ak sa preuke, e strata vznikla plne alebo sasti bez jeho zavinenia. (3) Zamestnvate me po dohode so zstupcami zamestnancov vymedzi okruh zamestnancov, s ktormi me dohodn povinnos, aby si dali poisti predmet, ktor im zamestnvate zveril poda odseku 1, pre prpad straty a znienia.

    Rozsah a spsob nhrady kody


    186 (1) Zamestnanec, ktor zodpoved za kodu, je povinn nahradi zamestnvateovi skuton kodu, a to v peniazoch, ak kodu neodstrni uvedenm do predchdzajceho stavu a ak tto kodu zamestnvate od zamestnanca poaduje. (2) Nhrada kody spsoben z nedbanlivosti, ktor zamestnvate poaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivho zamestnanca presiahnu sumu rovnajcu sa tvornsobku jeho priemernho mesanho zrobku pred poruenm povinnosti, ktorm spsobil kodu. Toto obmedzenie neplat, ak ide o osobitn zodpovednos zamestnanca poda 182 a 185 alebo ak bola koda spsoben pod vplyvom alkoholu alebo po poit omamnch ltok alebo psychotropnch ltok. (3) Ak bola koda spsoben myselne, me zamestnvate okrem skutonej kody poadova aj nhradu ulho zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrm mravom. 187 (1) Ak kodu spsobil poruenm povinnost aj zamestnvate, zamestnanec uhrad pomern as kody poda miery svojho zavinenia. (2) Ak zodpoved zamestnvateovi za kodu niekoko zamestnancov, kad z nich uhrad pomern as kody poda miery svojho zavinenia. 188 Pri uren kody na veci sa vychdza z ceny veci v ase vzniku kody. 189

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 38 z 51

    (1) Zamestnanec, ktor zodpoved za schodok alebo za stratu predmetov, je povinn nahradi schodok alebo stratu v plnej sume. (2) Pri spolonej zodpovednosti za schodok sa jednotlivm zamestnancom ur podiel nhrady poda pomeru ich priemernch zrobkov, priom zrobok ich vedceho a jeho zstupcu sa zapotava v dvojnsobnej sume. (3) Podiel nhrady uren poda odseku 2 nesmie u jednotlivch zamestnancov s vnimkou vedceho a jeho zstupcu presiahnu sumu rovnajcu sa ich priemernmu mesanmu zrobku pred vznikom kody. Ak sa takto urenmi podielmi neuhrad cel koda, zvyok je povinn uhradi vedci a jeho zstupca poda pomeru svojich priemernch zrobkov. (4) Ak sa zist, e schodok alebo jeho as zavinil niektor zo spolone zodpovednch zamestnancov, uhrad schodok tento zamestnanec poda miery svojho zavinenia. Zvyn as schodku uhradia vetci spolone zodpovedn zamestnanci podielmi urenmi poda odsekov 2 a 3. 191 (1) Zamestnvate me poadova od zamestnanca nhradu kody, za ktor mu zamestnanec zodpoved. Poadovan nhradu kody ur zamestnvate. (2) Zamestnvate prerokuje poadovan nhradu kody so zamestnancom a oznmi mu ju najneskr do jednho mesiaca odo da, ke sa zistilo, e koda vznikla a e za u zamestnanec zodpoved. (3) Ak zamestnanec uzn zvzok nahradi kodu v urenej sume a ak s nm zamestnvate dohodne spsob nhrady, je zamestnvate povinn uzatvori dohodu psomne, inak je dohoda neplatn. Osobitn psomn dohoda nie je potrebn, ak koda bola u uhraden. (4) Poadovan nhradu kody a obsah dohody o spsobe jej hrady s vnimkou nhrady kody nepresahujcej 50 eur je zamestnvate povinn vopred prerokova so zstupcami zamestnancov. 192

    Veobecn zodpovednos zamestnvatea za kodu


    (1) Zamestnvate zodpoved zamestnancovi za kodu, ktor vznikla zamestnancovi poruenm prvnych povinnost alebo myselnm konanm proti dobrm mravom pri plnen pracovnch loh, alebo v priamej svislosti s nm. (2) Zamestnvate zodpoved zamestnancovi aj za kodu, ktor mu spsobili poruenm prvnych povinnost v rmci plnenia loh zamestnvatea zamestnanci konajci v jeho mene. (3) Zamestnvate nezodpoved zamestnancovi za kodu na motorovom vozidle, vlastnom nrad, vlastnom zariaden a vlastnch predmetoch potrebnch na vkon prce, ktor pouil pri plnen pracovnch loh alebo v priamej svislosti s nm bez psomnho shlasu zamestnvatea. 193

    Zodpovednos zamestnvatea za kodu na odloench veciach


    (1) Zamestnvate zodpoved za kodu na veciach, ktor si u neho zamestnanec odloil pri plnen pracovnch loh alebo v priamej svislosti s nm na mieste na to urenom, a ak nie je tak miesto uren, potom na mieste, kde sa obvykle odkladaj. Za veci, ktor sa do zamestnania obvykle nenosia, zamestnvate zodpoved, len ak ich prevzal do schovy, inak najviac do sumy 165,97 eura. (2) Prvo na nhradu kody zanikne, ak zamestnanec o nej psomne neupovedomil zamestnvatea bez zbytonho odkladu, najneskr v lehote 15 dn odo da, ke sa o kode dozvedel. 194

    Zodpovednos zamestnvatea pri odvracan kody


    Zamestnanec, ktor pri odvracan kody hroziacej zamestnvateovi utrpel vecn kodu, m voi nemu nrok na jej nhradu a na nhradu elne vynaloench nkladov, ak nebezpeenstvo sm myselne nevyvolal a ak si ponal pritom spsobom primeranm okolnostiam. Tento nrok m aj zamestnanec, ktor takto odvracal nebezpeenstvo hroziace ivotu alebo zdraviu, ak by za kodu zodpovedal zamestnvate. Ak utrpel kodu na zdrav, posudzuje sa tto koda ako pracovn raz.

    Zodpovednos zamestnvatea za kodu pri pracovnom raze a pri chorobe z povolania


    195 (1) Ak u zamestnanca dolo pri plnen pracovnch loh alebo v priamej svislosti s nm k pokodeniu zdravia alebo k jeho smrti razom (pracovn raz), zodpoved za kodu tm vzniknut zamestnvate, u ktorho bol zamestnanec v ase pracovnho razu v pracovnom pomere. (2) Pracovn raz je pokodenie zdravia, ktor bolo zamestnancovi spsoben pri plnen pracovnch loh alebo v priamej svislosti s nm nezvisle od jeho vle krtkodobm, nhlym a nsilnm psobenm vonkajch vplyvov. (3) Pracovn raz nie je raz, ktor zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a sp. (4) Za kodu spsoben zamestnancovi chorobou z povolania zodpoved zamestnvate, u ktorho zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistenm v pracovnom pomere za podmienok, z ktorch vznik choroba z povolania, ktorou bol postihnut. Choroby z povolania s choroby uveden v prvnych predpisoch o socilnom zabezpeen (zoznam chorb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedench. (6) Zamestnvate zodpoved za kodu, aj ke dodral povinnosti vyplvajce z osobitnch predpisov a ostatnch predpisov na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, ak sa zodpovednosti nezbav poda 196. 196 (1) Zamestnvate sa zbav zodpovednosti celkom, ak preuke, e jedinou prinou kody bola skutonos, e a) koda bola spsoben tm, e postihnut zamestnanec svojm zavinenm poruil prvne predpisy alebo ostatn predpisy na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, alebo pokyny na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, hoci s nimi bol riadne a preukzatene oboznmen a ich znalos a dodriavanie sa sstavne vyadovali a kontrolovali, alebo b) kodu si spsobil postihnut zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamnch ltok alebo psychotropnch ltok a zamestnvate nemohol kode zabrni. (2) Zamestnvate sa zbav zodpovednosti sasti, ak preuke, e a) postihnut zamestnanec poruil svojm zavinenm prvne predpisy alebo ostatn predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, hoci s nimi bol riadne a preukzatene oboznmen, a e toto poruenie bolo jednou z prin kody, b) jednou z prin kody bolo, e zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamnch ltok alebo psychotropnch ltok, c) zamestnancovi vznikla koda preto, e si ponal v rozpore s obvyklm spsobom sprvania sa tak, e je zrejm, e hoci neporuil prvne predpisy alebo ostatn predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, alebo osobitn predpisy, konal ahkomysene a musel si pritom by vzhadom na svoju kvalifikciu a sksenosti vedom, e si me privodi ujmu na zdrav. (3) Ak sa zamestnvate zbav zodpovednosti sasti, ur sa as kody, za ktor zodpoved zamestnanec, poda miery jeho zavinenia. V prpade uvedenom v odseku 2 psm. c) sa zamestnancovi uhrad aspo jedna tretina kody.

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 39 z 51

    (4) Pri posudzovan, i zamestnanec poruil prvne predpisy alebo ostatn predpisy na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci [odsek 1 psm. a) a odsek 2 psm. a)], alebo osobitn predpisy, nemono sa dovolva len veobecnch ustanoven, poda ktorch si m kad pona tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie inch. (5) Za ahkomysen konanie poda odseku 2 psm. c) nemono povaova ben neopatrnos a konanie vyplvajce z rizika prce. 197 Zamestnvate sa neme zbavi zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel pracovn raz pri odvracan kody hroziacej tomuto zamestnvateovi alebo nebezpeenstva priamo ohrozujceho ivot alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sm myselne nevyvolal. 198 (1) Zamestnanec, ktor utrpel pracovn raz alebo u ktorho sa zistila choroba z povolania, m nrok v rozsahu, v ktorom zamestnvate zodpoved za kodu, na poskytnutie nhrady za d) vecn kodu; ustanovenie 192 ods. 3 plat rovnako. (2) Rozsah zodpovednosti poda odseku 1 je zamestnvate povinn prerokova bez zbytonho odkladu so zstupcami zamestnancov a so zamestnancom.

    Zodpovednos za kodu v niektorch osobitnch prpadoch


    215 (1) Fyzickej osobe, ktor vykonva verejn funkciu, zodpoved za kodu vzniknut pri vkone funkcie alebo v priamej svislosti s ou organizcia, pre ktor bola inn; fyzick osoba zodpoved za kodu tejto organizcii. Ak funkcionr odborovej organizcie pomha pri vkone svojej funkcie alebo v priamej svislosti s ou sasne plni spoloensk, hospodrske alebo socilne lohy zamestnvatea, u ktorho je v pracovnom pomere, zodpoved mu za kodu tento zamestnvate. (2) Obanovi so zmenenou pracovnou schopnosou, ktor nie je v pracovnom pomere a ktorho prprava na povolanie (innos) sa vykonva poda osobitnch predpisov, zodpoved za kodu vzniknut pri tejto prprave ten zamestnvate, u ktorho sa prprava na povolanie vykonva.

    Spolon ustanovenia o zodpovednosti zamestnvatea


    217 (1) Zamestnvate je povinn nahradi zamestnancovi skuton kodu, a to v peniazoch, ak kodu neodstrni uvedenm do predchdzajceho stavu. Ak ide o in kodu na zdrav ako z dvodu pracovnho razu alebo choroby z povolania, platia pre spsob a rozsah jej nhrady ustanovenia o pracovnch razoch s tm obmedzenm, e jednorazov odkodnenie pozostalm nepatr. (2) Pri uren kody na veci sa vychdza z ceny veci v ase pokodenia. 218 Ak zamestnvate preuke, e kodu zavinil aj pokoden zamestnanec, jeho zodpovednos sa pomerne obmedz. Pri zodpovednosti za kodu pri pracovnch razoch a pri chorobch z povolania sa postupuje poda 196. 219 (1) Zamestnvate, ktor nahradil pokodenmu kodu, m nrok na nhradu voi tomu, kto pokodenmu za tak kodu zodpoved poda osobitnho predpisu, a to v rozsahu, ktor zodpoved miere tejto zodpovednosti voi pokodenmu, ak nie je vopred dohodnut inak.

    Plnenie pracovnch loh a priama svislos s nm


    220 (1) Plnenie pracovnch loh je vkon pracovnch povinnost vyplvajcich z pracovnoprvneho vzahu, in innos vykonvan na prkaz zamestnvatea a innos, ktor je predmetom pracovnej cesty. (2) V priamej svislosti s plnenm pracovnch loh s kony potrebn na vkon prce a kony poas prce zvyajn alebo potrebn pred zaiatkom prce alebo po jej skonen. Takmi konmi nie je cesta do zamestnania a sp, stravovanie, oetrenie alebo vyetrenie v zdravotnckom zariaden, ani cesta na ne a sp. Vyetrenie v zdravotnckom zariaden vykonvan na prkaz zamestnvatea alebo oetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a sp s kony v priamej svislosti s plnenm pracovnch loh. (3) Ako pracovn raz sa posudzuje aj raz, ktor zamestnanec utrpel pre plnenie pracovnch loh. 221 (1) Cesta do zamestnania a sp je cesta z bydliska (ubytovania) zamestnanca do miesta vstupu do objektu zamestnvatea alebo na in miesto uren na plnenie pracovnch loh a sp. Ak ide o zamestnvatea v ponohospodrstve, lesnctve a stavebnctve, je to aj cesta z bydliska na uren zhromadisko a sp. (2) Cesta z obce bydliska zamestnanca na pracovisko alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktor je cieom pracovnej cesty, ak nie je sasne obcou jeho pravidelnho pracoviska, a sp sa posudzuje ako potrebn kon pred zaiatkom prce alebo po jej skonen. 222

    Bezdvodn obohatenie
    (1) Ak sa zamestnanec bezdvodne obohat na kor zamestnvatea alebo ak sa zamestnvate bezdvodne obohat na kor zamestnanca, mus obohatenie vyda. (2) Bezdvodn obohatenie na ely tohto zkona je majetkov prospech zskan plnenm bez prvneho dvodu, plnenm z neplatnho prvneho konu, plnenm z prvneho dvodu, ktor odpadol, ako aj majetkov prospech zskan z nepoctivch zdrojov. (3) Predmet bezdvodnho obohatenia sa mus vyda tomu, na kor bol zskan. Mus sa vyda vetko, o sa nadobudlo bezdvodnm obohatenm. Ak to nie je mon najm preto, e obohatenie spovalo vo vkonoch, mus sa poskytn pean nhrada. (4) S predmetom bezdvodnho obohatenia sa musia vyda aj itky z neho, ak ten, kto obohatenie zskal, nekonal dobromysene. (5) Ten, kto predmet bezdvodnho obohatenia vydva, m prvo na nhradu potrebnch nkladov, ktor na vec vynaloil. (6) Vrtenie neprvom vyplatench sm me zamestnvate od zamestnanca poadova, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolnost predpoklada, e ide o sumy nesprvne uren alebo omylom vyplaten, a to v lehote do troch rokov od ich vplaty.

    DEVIATA AS
    DOHODY O PRCACH VYKONVANCH MIMO PRACOVNHO POMERU Dohody o prcach vykonvanch mimo pracovnho pomeru
    223 (1) Zamestnvate me na plnenie svojich loh alebo na zabezpeenie svojich potrieb vnimone uzatvra s fyzickmi osobami dohody o prcach vykonvanch mimo pracovnho pomeru (dohodu o vykonan prce, dohodu o pracovnej innosti a dohodu o brigdnickej prci tudentov), ak ide o prcu, ktor je vymedzen vsledkom (dohoda o vykonan prce) alebo ak ide o prleitostn

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 40 z 51

    innos vymedzen druhom prce (dohoda o pracovnej innosti, dohoda o brigdnickej prci tudentov). Na pracovnoprvny vzah zaloen dohodami o prcach vykonvanch mimo pracovnho pomeru sa vzahuj ustanovenia prvej asti a iestej asti. (2) S mladistvm zamestnancom mono tieto dohody uzatvra, len ak sa tm neohroz jeho zdrav vvoj, bezpenos, mravnos alebo vchova na povolanie. (3) Tieto dohody nemono uzatvra na innosti, ktor s predmetom ochrany poda autorskho zkona. (4) Spory vyplvajce z tejto dohody sa prejednvaj rovnako ako spory z pracovnho pomeru. 224 (1) Na zklade uzatvorench dohd poda 223 s zamestnanci povinn najm a) vykonva prce zodpovedne a riadne a dodriava podmienky dohodnut v dohode, b) vykonva prce osobne, c) dodriava prvne predpisy vzahujce sa na prcu nimi vykonvan, najm prvne predpisy na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, dodriava ostatn predpisy vzahujce sa na prcu nimi vykonvan, najm predpisy na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, s ktormi boli riadne oboznmen, d) riadne hospodri so zverenmi prostriedkami a stri a ochraova majetok zamestnvatea pred pokodenm, stratou, znienm a zneuitm, e) psomne oznamova zamestnvateovi bez zbytonho odkladu vetky zmeny, ktor sa tkaj jeho pracovnoprvneho vzahu a svisia s jeho osobou, najm zmenu jeho mena, priezviska, trvalho pobytu alebo prechodnho pobytu, adresy pre doruovanie psomnost, a ak sa so shlasom zamestnanca poukazuje vplata na et v banke alebo poboke zahraninej banky, aj zmenu bankovho spojenia. (2) Na zklade uzatvorench dohd poda 223 je zamestnvate povinn najm a) utvra zamestnancom primeran pracovn podmienky zabezpeujce riadny a bezpen vkon prce, najm poskytova potrebn zkladn prostriedky, materil, nradie a osobn ochrann pracovn prostriedky, b) oboznmi zamestnancov s prvnymi predpismi a ostatnmi predpismi vzahujcimi sa na prcu nimi vykonvan, najm s predpismi na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, c) poskytn zamestnancom za vykonan prcu dohodnut odmenu a dodriava ostatn dohodnut podmienky; nroky zamestnanca alebo in plnenia v jeho prospech nemono dohodn pre zamestnanca priaznivejie, ako s nroky a plnenia vyplvajce z pracovnho pomeru, d) vies evidenciu uzatvorench dohd o prcach vykonvanch mimo pracovnho pomeru v porad, v akom boli uzatvoren, e) vies evidenciu pracovnho asu zamestnancov, ktor vykonvaj prcu na zklade dohody o brigdnickej prci tudentov a dohody o pracovnej innosti. (3) Zkazy prc a pracovsk pre tehotn eny, matky do konca deviateho mesiaca po prode, dojiace eny a mladistvch platia aj pre prce vykonvan na zklade tchto dohd. 225 (1) Zamestnanec zodpoved zamestnvateovi, s ktorm uzatvoril dohodu poda 223, za kodu spsoben zavinenm poruenm povinnost pri vkone prce alebo priamej svislosti s nm rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere. Nhrada kody spsoben z nedbanlivosti nesmie presiahnu tretinu skutonej kody a nesmie by vyia ako tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto prce okrem prpadov poda 182 a 185. (2) Zamestnvate zodpoved zamestnancovi za kodu, ktor utrpel pri vkone prce poda uzatvorenej dohody alebo v priamej svislosti s nm, rovnako ako zamestnancom v pracovnom pomere. 226

    Dohoda o vykonan prce


    (1) Dohodu o vykonan prce zamestnvate me uzatvori s fyzickou osobou, ak rozsah prce (pracovnej lohy), na ktor sa tto dohoda uzatvra, nepresahuje 350 hodn v kalendrnom roku. Do rozsahu prce sa zapotava aj prca vykonvan zamestnancom pre zamestnvatea na zklade inej dohody o vykonan prce. (2) Dohoda o vykonan prce sa uzatvra psomne, inak je neplatn. V dohode o vykonan prce mus by vymedzen pracovn loha, dohodnut odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa m pracovn loha vykona, a rozsah prce, ak jej rozsah nevyplva priamo z vymedzenia pracovnej lohy. Psomn dohoda o vykonan prce sa uzatvra najneskr de pred dom zaatia vkonu prce. (3) Pracovn loha sa mus vykona v dohodnutej dobe, inak me zamestnvate od dohody odstpi. Zamestnanec me od dohody odstpi, ak neme pracovn lohu vykona preto, e mu zamestnvate neutvoril dohodnut pracovn podmienky. Zamestnvate je povinn nahradi kodu, ktor mu tm vznikla. (4) Odmena za vykonanie pracovnej lohy je splatn po dokonen a odovzdan prce. Medzi astnkmi mono dohodn, e as odmeny bude splatn u po vykonan uritej asti pracovnej lohy. Zamestnvate me odmenu po prerokovan so zamestnancom primerane zni, ak vykonan prca nezodpoved dohodnutm podmienkam. (5) Ak zamestnanec zomrie pred splnenm pracovnej lohy a zamestnvate me jej vsledky poui, prvo na odmenu primeran vykonanej prci a prvo na nhradu elne vynaloench nkladov nezanik a stva sa sasou dedistva.

    Dohoda o brigdnickej prci tudentov


    227 (1) Dohodu o brigdnickej prci tudentov me zamestnvate uzatvori s fyzickou osobou, ktor m tatt tudenta. (2) Na zklade dohody o brigdnickej prci tudentov nemono vykonva prcu v rozsahu prekraujcom v priemere polovicu urenho tdennho pracovnho asu. (3) Dodriavanie dohodnutho a najviac prpustnho rozsahu pracovnho asu poda odseku 2 sa posudzuje za cel dobu, na ktor bola dohoda uzatvoren, najdlhie vak za 12 mesiacov. 228 (1) Dohodu o brigdnickej prci tudentov je zamestnvate povinn uzatvori psomne, inak je neplatn. V dohode mus by uveden: dohodnut prca, dohodnut odmena za vykonan prcu, dohodnut rozsah pracovnho asu a doba, na ktor sa dohoda uzatvra. Jedno vyhotovenie dohody o brigdnickej prci tudentov je zamestnvate povinn vyda zamestnancovi. (2) Dohoda o brigdnickej prci tudentov sa uzatvra na urit dobu, prpadne na neurit as. V dohode mono dohodn spsob jej skonenia. Neoddelitenou sasou dohody je potvrdenie tattu tudenta poda uvedenej dohody; to neplat, ak sa dohoda uzatvra v obdob od skonenia tdia na strednej kole alebo od skonenia letnho semestra na vysokej kole najneskr do konca oktbra toho istho kalendrneho roka. Okamit skonenie dohody mono dohodn len pre prpady, v ktorch mono okamite skoni pracovn pomer. Ak spsob skonenia nevyplva priamo z uzatvorenej dohody, mono ju skoni dohodou astnkov k dohodnutmu du a jednostranne len vpoveou bez uvedenia dvodu s 15-dennou vpovednou dobou, ktor sa zana dom, v ktorom bola psomn vpove doruen.

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 41 z 51

    228a

    Dohoda o pracovnej innosti


    (1) Na zklade dohody o pracovnej innosti mono vykonva pracovn innos v rozsahu najviac 10 hodn tdenne. (2) Dohodu o pracovnej innosti je zamestnvate povinn uzatvori psomne, inak je neplatn. V dohode o pracovnej innosti mus by uveden dohodnut prca, dohodnut odmena za vykonvan prcu, dohodnut rozsah pracovnho asu a doba, na ktor sa dohoda uzatvra. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej innosti je zamestnvate povinn vyda zamestnancovi. (3) Dohoda o pracovnej innosti sa uzatvra na urit dobu alebo na neurit as. V dohode mono dohodn spsob jej skonenia. Okamit skonenie dohody mono dohodn len na prpady, v ktorch mono okamite skoni pracovn pomer. Ak spsob skonenia nevyplva priamo z uzatvorenej dohody, mono ju skoni dohodou astnkov k dohodnutmu du a jednostranne len vpoveou bez uvedenia dvodu s 15-dennou vpovednou dobou, ktor sa zana dom, v ktorom sa psomn vpove doruila.

    DESIATA AS
    KOLEKTVNE PRACOVNOPRVNE VZAHY
    229

    as zamestnancov v pracovnoprvnych vzahoch a jej formy


    (1) S cieom zabezpei spravodliv a uspokojiv pracovn podmienky sa zamestnanci zastuj na rozhodovan zamestnvatea, ktor sa tka ich ekonomickch a socilnych zujmov, a to priamo alebo prostrednctvom prslunho odborovho orgnu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckho dvernka; zstupcovia zamestnancov navzjom zko spolupracuj. (2) Zamestnanci maj prvo na poskytovanie informci o hospodrskej a finannej situcii zamestnvatea a o predpokladanom vvoji jeho innosti, a to zrozumitenm spsobom a vo vhodnom ase. Zamestnanci maj prvo vyjadrova sa k tmto informcim a k pripravovanm rozhodnutiam, ku ktorm mu podva svoje nvrhy. (3) Zamestnanci zamestnvateov uvedench v 241 ods. 1 maj prvo na nadnrodn informcie a na prerokovanie zujmov tkajcich sa zamestnancov v rozsahu uvedenom v ustanoveniach o eurpskej zamestnaneckej rade a o postupoch pre nadnrodn informcie a prerokovanie. (4) Zamestnanci sa zastuj prostrednctvom prslunho odborovho orgnu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckho dvernka na utvran spravodlivch a uspokojivch pracovnch podmienok a) spolurozhodovanm, b) prerokovanm, c) prvom na informcie, d) kontrolnou innosou. (5) Zamestnanci s oprvnen prostrednctvom zstupcov zamestnancov uplatova svoje prva vyplvajce z pracovnoprvnych vzahov alebo obdobnch pracovnch vzahov, ak zkon neustanov inak. (6) Zamestnanci maj prvo na kolektvne vyjednvanie len prostrednctvom prslunho odborovho orgnu. (7) Ak u zamestnvatea psobia popri sebe odborov organizcia a zamestnaneck rada, patr odborovej organizcii prvo na kolektvne vyjednvanie, kontrolu plnenia zvzkov vyplvajcich z kolektvnych zmlv, kontroln innos poda 149 a na informcie a zamestnaneckej rade patr prvo na spolurozhodovanie, prerokovanie, informcie a kontroln innos. (8) Ak u zamestnvatea psobia popri sebe odborov organizcia a zamestnaneck rada, na zasadnutiach zamestnaneckej rady sa me zastni zstupca odborovho orgnu, ak s tm shlas nadpolovin vina lenov zamestnaneckej rady.

    Odborov organizcia
    230 (1) Odborov organizcia je obianske zdruenie poda osobitnho predpisu. Odborov organizcia je povinn psomne informova zamestnvatea o zaat svojho psobenia u zamestnvatea a predloi mu zoznam lenov odborovho orgnu. (2) Zamestnvate je povinn umoni psobenie odborovch organizci na pracovisku. (3) Odborov organizcia, ktor zane psobi u zamestnvatea a chce u neho zastupova vetkch zamestnancov, mus preukza, e najmenej 30 % zamestnancov zamestnvatea je odborovo organizovanch v tejto odborovej organizcii, ak o to zamestnvate poiada do 30 dn odo da, kedy odborov organizcia psomne informovala zamestnvatea o zaat svojho psobenia poda odseku 1. Ak u zamestnvatea psobia dve odborov organizcie alebo viac odborovch organizci, mu podmienku poda prvej vety preukza aj spolone. (4) Zamestnvate je povinn po dohode so zstupcami zamestnacov umoni vstup do priestorov zamestnvatea, svisiacich s elom vstupu, aj osobe, ktor nie je zamestnancom zamestnvatea, ak tto osoba kon v mene odborovej organizcie, v ktorej je zdruen jeho zamestnanec, na el uplatovania prv zamestnancov; tto osoba je povinn v nevyhnutnom rozsahu dodriava, vzhadom na el vstupu, povinnosti a opatrenia ustanoven pre oblas bezpenosti a ochrany zdravia, osobitn predpisy a vntorn predpisy zamestnvatea. Odborov orgn je povinn oznmi zamestnvateovi osobu konajcu v mene odborovej organizcie, el a termn vstupu do priestorov zamestnvatea. 231 (1) Odborov orgn uzatvra so zamestnvateom kolektvnu zmluvu, ktor upravuje pracovn podmienky vrtane mzdovch podmienok a podmienky zamestnvania, vzahy medzi zamestnvatemi a zamestnancami, vzahy medzi zamestnvatemi alebo ich organizciami a jednou organizciou alebo viacermi organizciami zamestnancov vhodnejie, ako ich upravuje tento zkon alebo in pracovnoprvny predpis, ak to tento zkon alebo in pracovnoprvny predpis vslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanoven nevyplva, e sa od nich nemono odchli. (2) V kolektvnej zmluve je mon dohodn pracovn podmienky vrtane mzdovch podmienok a podmienky zamestnvania odchylne ako poda odseku 1 na zklade a v rozsahu poda 45 ods. 5 a 6, 62 ods. 9, 63 ods. 3, 97 ods. 12 a 141a ods. 1. (3) Pracovn podmienky vrtane mzdovch podmienok a podmienky zamestnvania, ktor sa dohodli na zklade 45 ods. 5 a 62 ods. 9, zavzuj zamestnanca len v prpade, ak sa dohodli v pracovnej zmluve. (4) Nroky, ktor vznikli z kolektvnej zmluvy jednotlivm zamestnancom, sa uplatuj a uspokojuj ako ostatn nroky zamestnancov z pracovnho pomeru. (5) Pracovn zmluva je neplatn v tej asti, v ktorej upravuje nroky zamestnanca v menom rozsahu ne kolektvna zmluva. (6) Postup pri uzatvran kolektvnych zmlv ustanovuje osobitn predpis. (7) V drustve, kde sasou lenstva je aj pracovn vzah lena k drustvu, kolektvnu zmluvu poda odseku 1 nahrdza uznesenie lenskej schdze. 232

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 42 z 51

    (1) Ak u zamestnvatea psobia popri sebe viacer odborov organizcie, mus zamestnvate v prpadoch tkajcich sa vetkch alebo vieho potu zamestnancov, ak veobecne zvzn prvne predpisy alebo kolektvna zmluva vyaduj prerokovanie alebo shlas odborovho orgnu, plni tieto povinnosti k prslunm orgnom vetkch zastnench odborovch organizci, ak sa s nimi nedohodne inak. Ak sa orgny vetkch zastnench odborovch organizci nedohodn najneskr do 15 dn od poiadania, i shlas udelia, alebo nie, je rozhodujce stanovisko orgnu odborovej organizcie s najvm potom lenov u zamestnvatea. (2) Ak u zamestnvatea psobia popri sebe viacer odborov organizcie, vystupuje v pracovnoprvnych vzahoch a obdobnch pracovnch vzahoch tkajcich sa jednotlivch zamestnancov prslun odborov orgn odborovej organizcie, ktorej je zamestnanec lenom. (3) V prpade uvedenom v odseku 2 vystupuje v pracovnoprvnych vzahoch a obdobnch pracovnch vzahoch tkajcich sa zamestnanca, ktor nie je odborovo organizovan, orgn odborovej organizcie s najvm potom lenov u zamestnvatea, ak zamestnanec neur inak. 233

    Zamestnaneck rada a zamestnaneck dvernk


    (1) Zamestnaneck rada je orgn, ktor zastupuje vetkch zamestnancov zamestnvatea. (2) Zamestnaneck rada me psobi u zamestnvatea, ktor zamestnva najmenej 50 zamestnancov. (3) U zamestnvatea, ktor zamestnva menej ako 50 zamestnancov, ale najmenej troch zamestnancov, me psobi zamestnaneck dvernk. Prva a povinnosti zamestnaneckho dvernka s rovnak ako prva a povinnosti zamestnaneckej rady. (4) Zamestnaneck rada alebo zamestnaneck dvernk m prvo spolurozhodova formou dohody alebo formou udelenia predchdzajceho shlasu poda tohto zkona, len ak pracovn podmienky alebo podmienky zamestnvania, pri ktorch sa vyaduje spolurozhodovanie zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckho dvernka, neupravuje kolektvna zmluva. 233a

    Dohoda so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckm dvernkom


    (1) Zamestnaneck rada alebo zamestnaneck dvernk me uzatvori so zamestnvateom dohodu, ktor upravuje pracovn podmienky vrtane mzdovch podmienok a podmienky zamestnvania v rozsahu ako je ich mon dohodn v kolektvnej zmluve. (2) Dohodu poda odseku 1 mono uzatvori, len ak u zamestnvatea nepsob odborov organizcia. (3) Nroky, ktor by vznikli z dohody so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckm dvernkom jednotlivm zamestnancom, sa uplatuj a uspokojuj len v rozsahu dohodnutom v pracovnej zmluve. Zamestnvate neme pri nvrhu pracovnej zmluvy alebo jej zmeny zamestnancovi ponknu menej vhodn podmienky, ak sa dohodli v dohode so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckm dvernkom.

    Voba lenov zamestnaneckej rady, voba zamestnaneckho dvernka a volebn obdobie


    234 (1) Zamestnvate je povinn umoni uskutonenie volieb do zamestnaneckej rady, ak o to zamestnvatea psomne poiada aspo 10 % zamestnancov. Zamestnaneck rada u zamestnvatea, ktor m a) od 50 do 100 zamestnancov, m najmenej troch lenov, b) od 101 do 500 zamestnancov, na kadch 100 zamestnancov m najmenej jednho alieho lena, c) od 501 do 1 000 zamestnancov, m najmenej jednho alieho lena, d) od 1 001 a viac zamestnancov, na kadch 1 000 zamestnancov m najmenej jednho alieho lena. (2) Prvo voli lenov zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckho dvernka maj vetci zamestnanci zamestnvatea, ak u zamestnvatea pracuj najmenej tri mesiace. (3) Prvo by volen za lena zamestnaneckej rady alebo za zamestnaneckho dvernka m kad zamestnanec zamestnvatea star ako 18 rokov, ktor je bezhonn, nie je blzkou osobou zamestnvatea a pracuje u zamestnvatea najmenej tri mesiace. (4) len zamestnaneckej rady je volen priamou vobou s tajnm hlasovanm na zklade kandidtnej listiny, ktor navrhne najmenej 10 % zamestnancov alebo prslun odborov orgn. Voby s platn, ak sa na hlasovan zastn 30 % vetkch zamestnancov, ktor maj prvo voli lenov zamestnaneckej rady. lenmi zamestnaneckej rady sa stvaj t kandidti, ktor zskali najv poet hlasov. Poet lenov zamestnaneckej rady ur vopred volebn vbor po dohode so zamestnvateom. Ak nebude zvolen potrebn poet lenov zamestnaneckej rady, zamestnvate umon alie kolo volieb do troch tdov. Ak ani po vykonan opakovanej voby nebude zvolen potrebn poet lenov zamestnaneckej rady, zamestnaneck rada sa neustanov. Nov voby do zamestnaneckej rady sa uskutonia a po uplynut 12 mesiacov od konania opakovanej voby. (5) Prv voby lenov zamestnaneckej rady u zamestnvatea organizuje volebn vbor zloen najmenej z troch zamestnancov a najviac zo siedmich zamestnancov, ktor podpsali iados o vytvorenie zamestnaneckej rady. Poet lenov volebnho vboru ur zamestnvate v zvislosti od potu zamestnancov a vntornej truktry zamestnvatea. alie voby organizuje zamestnaneck rada. (6) Zamestnaneck dvernk je volen priamou vobou s tajnm hlasovanm nadpolovinou vinou zamestnancov prtomnch na hlasovan. (7) Nklady na hradu volieb zamestnaneckej rady a zamestnaneckho dvernka hrad zamestnvate. (8) Volebn obdobie zamestnaneckej rady a zamestnaneckho dvernka je tvorron. 235 (1) Zamestnaneck rada zanik a) uplynutm volebnho obdobia, b) odstpenm zamestnaneckej rady, ak odstpenie bolo prijat na zhromaden zamestnancov, c) odvolanm zamestnaneckej rady nadpolovinou vinou zamestnancov prtomnch na hlasovan, d) poklesom potu zamestnancov u zamestnvatea na menej ako 50. (2) Odsek 1 sa primerane vzahuje aj na zamestnaneckho dvernka. 236 (1) lenstvo v zamestnaneckej rade zanik a) skonenm pracovnho pomeru so zamestnvateom, b) vzdanm sa lenstva v zamestnaneckej rade, c) odvolanm z funkcie lena zamestnaneckej rady nadpolovinou vinou zamestnancov, ak sa voby zastnilo aspo 30 % vetkch zamestnancov. (2) Funkcia zamestnaneckho dvernka zanik

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 43 z 51

    a) skonenm pracovnho pomeru so zamestnvateom, b) vzdanm sa funkcie, c) odvolanm z funkcie zamestnaneckho dvernka nadpolovinou vinou zamestnancov, ak sa voby zastnilo aspo 30 % vetkch zamestnancov. 237

    Prerokovanie
    (1) Prerokovanie je vmena nzorov a dialg medzi zstupcami zamestnancov a zamestnvateom. (2) Zamestnvate vopred prerokuje so zstupcami zamestnancov najm a) stav, truktru a predpokladan vvoj zamestnanosti a plnovan opatrenia, najm ak je ohrozen zamestnanos, b) zsadn otzky socilnej politiky zamestnvatea, opatrenia na zlepenie hygieny pri prci a pracovnho prostredia, c) rozhodnutia, ktor mu vies k zsadnm zmenm v organizcii prce alebo v zmluvnch podmienkach, d) organizan zmeny, za ktor sa povauj obmedzenie alebo zastavenie innosti zamestnvatea alebo jeho asti, zlenie, splynutie, rozdelenie, zmena prvnej formy zamestnvatea, e) opatrenia na predchdzanie vzniku razov a chorb z povolania a na ochranu zdravia zamestnancov. (3) Prerokovanie sa uskuton zrozumitenm spsobom a vo vhodnom ase, s primeranm obsahom, s cieom dosiahnu dohodu. (4) Na ely uveden v odseku 2 zamestnvate poskytuje zstupcom zamestnancov potrebn informcie, konzultcie a doklady a v rmci svojich monost prihliada na ich stanovisk. 238

    Prvo na informcie
    (1) Informovanie je poskytnutie dajov zamestnvateom zstupcom zamestnancov s cieom oboznmenia sa s obsahom informcie. (2) Zamestnvate informuje zrozumitenm spsobom a vo vhodnom ase zstupcov zamestnancov o svojej hospodrskej a finannej situcii a o predpokladanom vvoji jeho innosti. (3) Zamestnvate me odmietnu poskytn informcie, ktor by mohli pokodi zamestnvatea, alebo me vyadova, aby sa tieto informcie povaovali za dvern. 239

    Kontroln innos
    Zstupcovia zamestnancov kontroluj dodriavanie pracovnoprvnych predpisov vrtane mzdovch predpisov a zvzkov vyplvajcich z kolektvnej zmluvy alebo z dohody poda 233a; na tento el s oprvnen najm a) vstupova na pracovisk zamestnvatea v ase dohodnutom so zamestnvateom, a ak sa so zamestnvateom nedohodn, najneskr do troch pracovnch dn po oznmen zamestnvateovi o vstupe na jeho pracovisk; 230 ods. 4 sa pouije primerane, b) vyadova od vedcich zamestnancov potrebn informcie a podklady, c) podva nvrhy na zlepovanie pracovnch podmienok, d) vyadova od zamestnvatea, aby dal pokyn na odstrnenie zistench nedostatkov, e) navrhova zamestnvateovi alebo inmu orgnu poverenmu kontrolou dodriavania pracovnoprvnych predpisov, aby uplatnil vhodn opatrenia voi vedcim zamestnancom, ktor poruuj pracovnoprvne predpisy alebo povinnosti vyplvajce pre nich z kolektvnych zmlv, f) vyadova od zamestnvatea informcie o tom, ak opatrenia boli vykonan na odstrnenie nedostatkov zistench pri vkone kontroly. 240

    Podmienky innosti zstupcov zamestnancov a ich ochrana


    (1) innos zstupcov zamestnancov, ktor bezprostredne svis s plnenm loh zamestnvatea, sa povauje za vkon prce, za ktor patr zamestnancovi mzda. (2) Zamestnvate poskytuje na vkon funkcie zstupcov zamestnancov alebo na as na ich vzdelvan, ktor zabezpeuje orgn prslunho odborovho orgnu, zamestnaneck rada a zamestnvate pracovn vono poda 136 ods. 1, ak tomu nebrnia dleit prevdzkov dvody. (3) Zamestnvate poskytne zamestnancovi pracovn vono s nhradou mzdy alebo bez nhrady mzdy na vkon funkcie v odborovom orgne na as dohodnut medzi zamestnvateom a prslunm odborovm orgnom a na vkon funkcie lena zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckho dvernka na as dohodnut medzi zamestnvateom a zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckm dvernkom. Zamestnvate m prvo skontrolova, i zamestnanec vyuva poskytnut vono na el, na ktor bolo poskytnut. (4) Zamestnvate poda svojich prevdzkovch monost poskytuje zstupcom zamestnancov na nevyhnutn prevdzkov innos bezplatne v primeranom rozsahu miestnosti s nevyhnutnm vybavenm a uhrdza nklady spojen s ich drbou a technickou prevdzkou. (5) Zstupcovia zamestnancov, odbornci plniaci lohy pre zstupcov zamestnancov s povinn zachovva mlanlivos o skutonostiach, o ktorch sa dozvedeli pri vkone svojej funkcie a ktor boli zamestnvateom oznaen ako dvern. Tto povinnos trv aj poas jednho roka po skonen vkonu funkcie, ak osobitn predpis neustanov inak. (6) Zstupcovia zamestnancov nesm by za plnenie loh vyplvajcich z vkonu svojej funkcie zamestnvateom znevhodovan ani inak postihovan. (7) Zstupcovia zamestnancov s v ase funknho obdobia a poas iestich mesiacov po jeho skonen chrnen proti opatreniam, ktor by ich mohli pokodzova vrtane skonenia pracovnho pomeru a ktor by boli motivovan ich postavenm alebo innosou. (8) Zamestnvate me da lenovi prslunho odborovho orgnu, lenovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckmu dvernkovi vpove alebo s nimi okamite skoni pracovn pomer len s predchdzajcim shlasom tchto zstupcov zamestnancov. Za predchdzajci shlas sa povauje aj, ak zstupcovia zamestnancov psomne neodmietli udeli zamestnvateovi shlas do 15 dn odo da, ke o to zamestnvate poiadal. Zamestnvate me poui predchdzajci shlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia. (9) Ak zstupcovia zamestnancov odmietli udeli shlas poda odseku 8, je vpove alebo okamit skonenie pracovnho pomeru zo strany zamestnvatea z tohto dvodu neplatn; ak s ostatn podmienky vpovede alebo okamitho skonenia pracovnho pomeru splnen a sd v spore poda 77 zist, e od zamestnvatea neme spravodlivo poadova, aby zamestnanca naalej zamestnval, je vpove alebo okamit skonenie pracovnho pomeru platn. (10) Rovnak podmienky innosti a ochrana poda odsekov 1, 2, 4 a 9 sa vzahuj aj na zstupcov zamestnancov pre bezpenos a ochranu zdravia pri prci poda osobitnho predpisu.

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 44 z 51

    Prvo na nadnrodn informcie a na prerokovanie


    241 (1) Prvo zamestnancov zamestnvatea psobiaceho na zem lenskch ttov Eurpskej nie a Eurpskeho hospodrskeho priestoru (alej len lensk tt) a skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov na nadnrodn informcie a na prerokovanie sa uskutouje prostrednctvom eurpskej zamestnaneckej rady alebo prostrednctvom inho postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi. (2) Uplatnenm prva na nadnrodn informcie a na prerokovanie nie je dotknut informovanie a prerokovanie poda 29, 73,237 a 238. (3) Ak to ustanovuje osobitn predpis, na uplatnenie prva na nadnrodn informcie a na prerokovanie v eurpskej spolonosti a v eurpskej drustevnej spolonosti sa vzahuje tento zkon. 241a (1) Na ely uplatovania prva na nadnrodn informcie a na prerokovanie a) zamestnvate psobiaci na zem lenskch ttov je zamestnvate, ktor zamestnva najmenej 1 000 zamestnancov v lenskch ttoch a aspo 150 zamestnancov v kadom z najmenej dvoch lenskch ttov, b) skupina zamestnvateov je riadiaci zamestnvate a nm ovldan zamestnvatelia, c) skupina zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov je skupina zamestnvateov, ktor spolu zamestnva najmenej 1 000 zamestnancov v lenskch ttoch, z ktorch najmenej dvaja zamestnvatelia skupiny zamestnvateov psobia v dvoch rznych lenskch ttoch a z ktorch najmenej jeden zamestnvate skupiny zamestnvateov zamestnva najmenej 150 zamestnancov v jednom lenskom tte a najmenej jeden al zamestnvate skupiny zamestnvateov zamestnva najmenej 150 zamestnancov v inom lenskom tte, d) zstupcami zamestnancov u zamestnvatea alebo organizanej zloky zamestnvatea so sdlom alebo miestom podnikania (alej len sdlo) na zem Slovenskej republiky s zstupcovia zamestnancov poda 230 a 233, len osobitnho vyjednvacieho orgnu, len eurpskej zamestnaneckej rady a zstupca zamestnancov zabezpeujci in postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi, e) stredn vedenie je stredn vedenie zamestnvatea psobiaceho na zem lenskch ttov alebo stredn vedenie riadiaceho zamestnvatea v prpade skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov; ak stredn vedenie nem sdlo v lenskom tte, za stredn vedenie sa povauje zstupca strednho vedenia v lenskom tte, ktor sa ustanov v prpade potreby, a ak takto zstupca nie je ustanoven, za stredn vedenie sa povauje vedenie organizanej zloky zamestnvatea alebo zamestnvatea skupiny zamestnvateov, ktor zamestnvaj najv poet zamestnancov v ktoromkovek z lenskch ttov, f) osobitn vyjednvac orgn je orgn zriaden poda 244 s cieom uskutoova vyjednvanie s strednm vedenm o zriaden eurpskej zamestnaneckej rady alebo o zaveden inho postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi, g) eurpska zamestnaneck rada je rada zriaden poda 245 alebo 246 s cieom informovania zamestnancov a prerokovania s nimi, h) informovanie je poskytovanie informci zamestnvateom zstupcom zamestnancov, aby sa mohli oboznmi s ich obsahom a posdi ich; informovanie sa uskuton v takom ase, takm spsobom a s takm obsahom, ktor umon zstupcom zamestnancov podrobne posdi mon dsledky, ktor vyplvaj z poskytnutch informci, a v prpade potreby pripravi sa na prerokovanie s prslunm orgnom zamestnvatea psobiaceho na zem lenskch ttov alebo skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov, i) prerokovanie je dialg a vmena nzorov medzi strednm vedenm alebo inou primeranou rovou vedenia a zstupcami zamestnancov v takom ase, takm spsobom a s takm obsahom, ktor zstupcom zamestnancov na zklade poskytnutch informci umouje v primeranej lehote vyjadri k navrhovanm opatreniam, ktorch sa prerokovanie tka, stanovisko, ktor je mon zohadni v rmci rozhodovania zamestnvatea psobiaceho na zem lenskch ttov alebo skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov bez toho, aby boli dotknut povinnosti vedenia, j) nadnrodn otzky s otzky tkajce sa zamestnvatea psobiaceho na zem lenskch ttov alebo skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov ako celku alebo najmenej dvoch zamestnvateov alebo organizanch zloiek zamestnvatea alebo skupiny zamestnvateov nachdzajcich sa v dvoch rznych lenskch ttoch. (2) Na ely tohto zkona riadiaci zamestnvate je zamestnvate, ktor me vykonva rozhodujci vplyv na ovldanho zamestnvatea alebo ovldanch zamestnvateov skupiny zamestnvateov najm z dvodu vlastnctva, majetkovej a finannej asti alebo pravidiel, ktormi sa riadi. (3) Riadiaci zamestnvate je, ak sa nepreuke inak, vdy zamestnvate, ktor vo vzahu k ovldanmu zamestnvateovi priamo alebo nepriamo a) vlastn vinu zkladnho imania tohto zamestnvatea, b) kontroluje vinu hlasovacch prv spojench so zkladnm imanm tohto zamestnvatea alebo c) me vymenova viac ako polovicu lenov sprvneho orgnu, riadiaceho orgnu alebo dozornho orgnu tohto zamestnvatea. (4) Na ely odseku 3 psm. b) a c) prva riadiaceho zamestnvatea hlasova alebo vymenova zahaj aj prva kadho nm ovldanho zamestnvatea a prva kadej osoby alebo orgnu konajcich vo vlastnom mene, ale v zujme riadiaceho zamestnvatea alebo ktorhokovek inho nm ovldanho zamestnvatea. (5) Rozhodujci vplyv sa nepredpoklad vlune z dvodu vykonvania funkcie predbenho sprvcu, sprvcu konkurznej podstaty, likvidtora alebo inej radnej osoby v prpade skonenia innosti, likvidcie, platobnej neschopnosti, zastavenia platieb, vyrovnania alebo podobnho postupu. (6) Zamestnvate sa nepovauje za riadiaceho zamestnvatea vo vzahu k zamestnvateovi, v ktorom m as, ak je spolonosou uvedenou v l. 3 ods. 5 psm. a) alebo c) nariadenia Rady (ES) . 139/2004 z 20. janura 2004 o kontrole koncentrci medzi podnikmi. (7) Rozhodujcim na urenie, i je zamestnvate riadiacim zamestnvateom, je prvny poriadok lenskho ttu, ktorm sa zamestnvate spravuje. Ak sa zamestnvate spravuje prvnym poriadkom inho ako lenskho ttu, rozhodujcim na urenie je prvny poriadok lenskho ttu, na ktorho zem m sdlo zstupca tohto zamestnvatea, alebo ak takto zstupca neexistuje, prvny poriadok lenskho ttu, na ktorho zem m sdlo vedenie organizanej zloky zamestnvatea alebo zamestnvatea skupiny zamestnvateov, ktor zamestnvaj najv poet zamestnancov v ktoromkovek z lenskch ttov. (8) Ak z dvodu kolzie prvnych poriadkov spaj jedno kritrium alebo viac kritri poda odseku 3 dvaja zamestnvatelia alebo viac zamestnvateov zo skupiny zamestnvateov, za riadiaceho zamestnvatea sa povauje zamestnvate, ktor spa kritrium poda odseku 3 psm. c), ak sa nepreuke, e in zamestnvate je schopn vykonva rozhodujci vplyv. (9) Na ely odseku 1 psm. a) a c) ustanoven minimlny poet zamestnancov vychdza z priemernho potu zamestnancov vrtane zamestnancov na krat pracovn as, ktor boli zamestnan u zamestnvatea psobiaceho na zem lenskch ttov alebo skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov poas predchdzajcich dvoch rokov. 242 (1) Povinnos poskytova nadnrodn informcie a prerokova poda tohto zkona sa vzahuje na

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 45 z 51

    a) zamestnvatea psobiaceho na zem lenskch ttov a zamestnvatea skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov, ktor m sdlo v Slovenskej republike, b) organizan zloku zamestnvatea psobiaceho na zem lenskch ttov alebo zamestnvatea skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov, ktor m sdlo v Slovenskej republike, c) stredn vedenie zamestnvatea psobiaceho na zem lenskch ttov alebo zamestnvatea skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov, ktor m sdlo v Slovenskej republike. (2) Dohoda poda 245 ods. 1 alebo 245a ods. 1 me ustanovi, e rozsah, prvomoci a prslunos eurpskej zamestnaneckej rady a rozsah inho postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi sa vzahuje aj na organizan zloku zamestnvatea psobiaceho na zem lenskch ttov, ktor m sdlo mimo zemia lenskch ttov, a zamestnvatea skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov, ktor m sdlo mimo zemia lenskch ttov. 243 (1) Na uplatnenie prva na nadnrodn informcie a na prerokovanie sa za podmienok ustanovench tmto zkonom u kadho zamestnvatea psobiaceho na zem lenskch ttov a v kadej skupine zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov zriadi eurpska zamestnaneck rada alebo zavedie in postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi s cieom zabezpei inn informovanie zstupcov zamestnancov alebo priamo zamestnancov a prerokovanie s nimi tak, aby monos innho rozhodovania zamestnvatea psobiaceho na zem lenskch ttov alebo skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov zostala zachovan. (2) Ak skupina zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov zaha jednho zamestnvatea alebo niekoko zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov alebo skupn zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov, eurpska zamestnaneck rada sa zriadi na rovni skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov, ak dohoda poda 245 ods. 1 neustanov inak. Ustanovenie odseku 1 tm nie je dotknut. (3) Prslun rove, na ktorej sa uskuton informovanie a prerokovanie medzi vedenm a zstupcami zamestnancov, sa ur na zklade predmetu informovania a prerokovania. (4) Informovanie a prerokovanie je obmedzen na nadnrodn otzky. Na tento el prvomoc eurpskej zamestnaneckej rady a rozsah inho postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi musia by odlin od prvomoci zstupcov zamestnancov na nrodnej rovni. 243a

    Podmienky zriadenia eurpskej zamestnaneckej rady alebo zavedenia inho postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi
    (1) stredn vedenie je zodpovedn za vytvorenie podmienok a poskytnutie prostriedkov potrebnch na zriadenie eurpskej zamestnaneckej rady alebo na zavedenie inho postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi u zamestnvatea psobiaceho na zem lenskch ttov alebo skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov. (2) Vedenie kadho zamestnvatea patriaceho do skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov a stredn vedenie s povinn zska a poskytn dotknutm stranm, ak o to poiadaj, informcie, ktor s potrebn na zistenie, i mono zriadi eurpsku zamestnaneck radu alebo zavies in postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi, a zaa vyjednvanie poda 244. Ide najm o informcie tkajce sa truktry zamestnvatea alebo skupiny zamestnvateov a ich zamestnancov vrtane informci tkajcich sa potu zamestnancov poda 241a ods. 1 psm. a) a c), aby bolo mon uri, i zamestnvate, u ktorho zamestnanci vykonvaj prcu, je zamestnvate psobiaci na zem lenskch ttov alebo patr do skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov. (3) stredn vedenie je, ak sa dotknut strany nedohodn inak, povinn uhrdza primeran nklady na a) zriadenie a innos osobitnho vyjednvacieho orgnu, eurpskej zamestnaneckej rady, uieho vboru alebo na zavedenie inho postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi, b) organizovanie rokovan, tlmoenie, cestovn a ubytovanie lenov osobitnho vyjednvacieho orgnu, lenov eurpskej zamestnaneckej rady, lenov uieho vboru alebo zstupcov zamestnancov zabezpeujcich in postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi a najmenej jednho prizvanho odbornka. 244

    Osobitn vyjednvac orgn


    (1) stredn vedenie zane z vlastnej iniciatvy alebo na zklade psomnej iadosti najmenej 100 zamestnancov najmenej u dvoch zamestnvateov alebo najmenej v dvoch organizanch zlokch zamestnvatea alebo zamestnvateov najmenej v dvoch rznych lenskch ttoch alebo na zklade psomnej iadosti ich zstupcov vyjednvanie o zriaden eurpskej zamestnaneckej rady alebo o zaveden inho postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi. (2) Na ely vyjednvania poda odseku 1 sa zriauje osobitn vyjednvac orgn, aby za zamestnancov vyjednval o zriaden eurpskej zamestnaneckej rady alebo o zaveden inho postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi. (3) lenmi osobitnho vyjednvacieho orgnu s zamestnanci zamestnvatea psobiaceho na zem lenskch ttov alebo skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov. lenovia osobitnho vyjednvacieho orgnu sa volia alebo vymenvaj pomerne k potu zamestnancov zamestnanch v kadom lenskom tte zamestnvatea psobiaceho na zem lenskch ttov alebo skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov, priom kadmu lenskmu ttu sa prirad jedno miesto na podiel zamestnancov zamestnanch v tomto lenskom tte, ktor predstavuje 10 % zamestnancov celkovo zamestnanch vo vetkch lenskch ttoch alebo urit zlomok z tohto podielu. (4) lenov osobitnho vyjednvacieho orgnu za zamestnancov zamestnanch v Slovenskej republike vymenvaj a odvolvaj zstupcovia zamestnancov zo zamestnancov zamestnvateov alebo organizanch zloiek zamestnvateov zamestnanch v Slovenskej republike. Ak u zamestnvatea alebo v organizanej zloke zamestnvatea nepsobia zstupcovia zamestnancov, zamestnanci priamo volia lenov osobitnho vyjednvacieho orgnu. Ak sa zstupcovia zamestnancov nedohodn, rozhodn zstupcovia zamestnancov, ktor zastupuj najv poet zamestnancov zamestnanch v Slovenskej republike. Rozdelenie hlasov sa ur pomerne poda potu zastupovanch zamestnancov. (5) Osobitn vyjednvac orgn informuje o svojom zloen stredn vedenie a dotknutch zamestnvateov. stredn vedenie informuje prslun uznan eurpske organizcie zamestnvateov a zamestnancov, s ktormi Eurpska komisia prerokva zleitosti poda l. 154 Zmluvy o fungovan Eurpskej nie o zloen osobitnho vyjednvacieho orgnu a o zaat vyjednvania. (6) stredn vedenie a osobitn vyjednvac orgn s povinn vyjednva a spolupracova s ohadom na ich vzjomn prva a povinnosti s cieom dosiahnu dohodu poda 245 ods. 1 alebo 245a ods. 1. (7) stredn vedenie na el uzatvorenia dohody poda 245 ods. 1 alebo 245a ods. 1 zvol zasadnutie s osobitnm vyjednvacm orgnom a informuje o om vhodnm spsobom dotknutch zamestnvateov. (8) stredn vedenie a osobitn vyjednvac orgn sa mu dohodn, e neuzatvoria dohodu poda 245 ods. 1, ale e eurpska zamestnaneck rada sa bude spravova poda 246 a 248. (9) Osobitn vyjednvac orgn m prvo pred kadm zasadnutm a po kadom zasadnut s strednm vedenm zasada bez strednho vedenia. Osobitn vyjednvac orgn me na ely vyjednvania poiada o pomoc odbornkov vrtane zstupcov prslunch uznanch eurpskych organizci zamestnancov poda odseku 5, ktor sa na iados osobitnho vyjednvacieho orgnu

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 46 z 51

    mu zastova ako poradcovia na rokovan o zriaden eurpskej zamestnaneckej rady alebo o zaveden inho postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi. (10) Nklady na zriadenie a innos osobitnho vyjednvacieho orgnu a na vyjednvanie uhrdza stredn vedenie tak, aby osobitn vyjednvac orgn mohol primerane plni svoju lohu. (11) Osobitn vyjednvac orgn prijma zvery nadpolovinou vinou hlasov svojich lenov za asti nadpolovinej viny lenov. Na el uzatvorenia dohody poda 245 ods. 1 alebo 245a ods. 1 rozhoduje osobitn vyjednvac orgn nadpolovinou vinou hlasov vetkch lenov. Osobitn vyjednvac orgn me najmenej dvojtretinovou vinou hlasov vetkch lenov rozhodn, e nezane vyjednvanie o uzatvorenie dohody poda 245 ods. 1 alebo 245a ods. 1 alebo e skon u zaat vyjednvanie. Ak je prijat rozhodnutie poda tretej vety, 246 a 248 sa nepouij. (12) Ak sa dotknut strany nedohodn na kratej lehote, nov iados o zvolanie osobitnho vyjednvacieho orgnu sa me predloi najskr po uplynut dvoch rokov odo da prijatia rozhodnutia poda odseku 11 tretej vety. 245

    Dohoda o zriaden eurpskej zamestnaneckej rady


    (1) Dohoda o zriaden eurpskej zamestnaneckej rady medzi strednm vedenm a osobitnm vyjednvacm orgnom sa mus uzatvori psomne a mus obsahova najm a) urenie vetkch zamestnvateov a organizanch zloiek zamestnvatea, na ktorch sa vzahuje, b) zloenie eurpskej zamestnaneckej rady, poet jej lenov, dku funknho obdobia a rozdelenie miest, ktor, ak je to mon, zohaduje potrebu vyvenho zastpenia zamestnancov poda ich innost, kategri a pohlavia, c) lohy, prva a povinnosti eurpskej zamestnaneckej rady, postup informovania eurpskej zamestnaneckej rady a postup prerokovania s ou, d) spsob prepojenia medzi informovanm a prerokovanm na nadnrodnej rovni a informovanm a prerokovanm so zstupcami zamestnancov na nrodnej rovni, e) miesto konania, poet a trvanie zasadnut eurpskej zamestnaneckej rady, f) zloenie, spsob vymenovania, lohy a rokovac poriadok uieho vboru, ak je to potrebn, g) finann a materilne zdroje, ktor sa maj prideli eurpskej zamestnaneckej rade, h) de nadobudnutia innosti dohody a dobu, na ktor sa uzatvorila, i) podmienky, za ktorch mono dohodu zmeni, doplni alebo skoni, j) prpady, kedy by sa malo o dohode znovu rokova, a postup pri jej optovnom uzatvran vrtane, ak je to potrebn, prpadu zmeny truktry zamestnvatea psobiaceho na zem lenskch ttov alebo skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov. (2) Ak je uzatvoren dohoda poda odseku 1, nepouij sa 246 a 248, ak nie je dohodnut inak. (3) Eurpska zamestnaneck rada me by rozren o zstupcov zamestnancov zamestnvatea alebo skupiny zamestnvateov z inch ako lenskch ttov, ak to dohodne stredn vedenie a osobitn vyjednvac orgn. 245a

    Dohoda o zaveden inho postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi


    (1) stredn vedenie a osobitn vyjednvac orgn sa mu dohodn, e namiesto eurpskej zamestnaneckej rady zaved jeden alebo viac postupov informovania zamestnancov a prerokovania s nimi. Tto dohoda mus by psomn a mus obsahova najm a) vymedzenie nadnrodnch otzok, ktor sa tkaj dleitch zujmov zamestnancov, ktor musia by predmetom informovania a prerokovania, b) spsob a zabezpeenie prva zstupcov zamestnancov spolone prerokova informcie, ktor im boli oznmen, c) spsob prepojenia medzi informovanm a prerokovanm na nadnrodnej rovni a informovanm a prerokovanm so zstupcami zamestnancov na nrodnej rovni, d) postupy informovania a prerokovania, ak sa predpoklad prijatie rozhodnut o podstatnch organizanch zmench. (2) Ak je uzatvoren dohoda poda odseku 1, nepouij sa 246 a 248, ak nie je dohodnut inak. 246

    Eurpska zamestnaneck rada ustanoven poda zkona


    (1) Eurpska zamestnaneck rada sa ustanov poda zkona, ak a) to spolone dohodne stredn vedenie s osobitnm vyjednvacm orgnom, b) stredn vedenie odmietne zaa vyjednvanie alebo nezane vyjednvanie o zriaden eurpskej zamestnaneckej rady alebo o zaveden inho postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi do iestich mesiacov od podania iadosti poda 244 ods. 1 alebo c) stredn vedenie a osobitn vyjednvac orgn do troch rokov od podania iadosti poda 244 ods. 1 neuzatvorili dohodu poda 245 ods. 1 alebo 245a ods. 1 a osobitn vyjednvac orgn nerozhodol o skonen vyjednvania poda 244 ods. 11. (2) Ak sa eurpska zamestnaneck rada ustanov poda odseku 1, postupuje sa poda 247 a 248; v takom prpade sa nepouij 245 a 245a. 247

    Zloenie eurpskej zamestnaneckej rady ustanovenej poda zkona


    (1) lenmi eurpskej zamestnaneckej rady s zamestnanci zamestnvatea psobiaceho na zem lenskch ttov alebo skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov. lenovia eurpskej zamestnaneckej rady sa volia alebo vymenvaj pomerne k potu zamestnancov zamestnanch zamestnvateom psobiacim na zem lenskch ttov alebo skupinou zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov v kadom lenskom tte, priom kadmu lenskmu ttu sa prirad jedno miesto na podiel zamestnancov zamestnanch v tomto lenskom tte, ktor predstavuje 10 % zamestnancov celkovo zamestnanch vo vetkch lenskch ttoch alebo urit zlomok z tohto podielu. (2) lenov eurpskej zamestnaneckej rady za zamestnancov zamestnanch v Slovenskej republike vymenvaj a odvolvaj zstupcovia zamestnancov zo zamestnancov zamestnvateov alebo organizanch zloiek zamestnvateov zamestnanch v Slovenskej republike. Ak u zamestnvatea alebo v organizanej zloke zamestnvatea nepsobia zstupcovia zamestnancov, zamestnanci priamo volia lenov eurpskej zamestnaneckej rady. Ak sa zstupcovia zamestnancov nedohodn, rozhodn zstupcovia zamestnancov, ktor zastupuj najv poet zamestnancov zamestnanch v Slovenskej republike. Rozdelenie hlasov sa ur pomerne poda potu zastupovanch zamestnancov.

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 47 z 51

    (3) Eurpska zamestnaneck rada informuje o svojom zloen stredn vedenie a ktorkovek in primeran rove vedenia. stredn vedenie informuje o zloen eurpskej zamestnaneckej rady zamestnvateov a zstupcov zamestnancov alebo priamo zamestnancov, ak u zamestnvatea nepsobia zstupcovia zamestnancov. (4) Eurpska zamestnaneck rada si na el koordincie svojich innost zvol zo svojich lenov u vbor, ktor m najviac p lenov. U vbor prijme svoj rokovac poriadok. U vbor mus ma utvoren podmienky na to, aby mohol svoju innos vykonva pravidelne. (5) Eurpska zamestnaneck rada po uplynut tyroch rokov od svojho ustanovenia posdi, i bude s strednm vedenm vyjednva o uzatvoren dohody poda 245 ods. 1 alebo 245a ods. 1 alebo i bude pokraova ako eurpska zamestnaneck rada ustanoven poda zkona. Ak je prijat rozhodnutie o zaat vyjednvania, postavenie osobitnho vyjednvacieho orgnu bude ma eurpska zamestnaneck rada. (6) Eurpska zamestnaneck rada a u vbor mu poiada o pomoc odbornkov, ak je to potrebn na plnenie ich loh. 248

    Informovanie eurpskej zamestnaneckej rady ustanovenej poda zkona a prerokovanie s ou


    (1) stredn vedenie informuje eurpsku zamestnaneck radu najm o organizanej truktre, ekonomickej a finannej situcii zamestnvatea psobiaceho na zem lenskch ttov a skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov a o predpokladanom vvoji ich innosti, vroby a odbytu. (2) stredn vedenie informuje eurpsku zamestnaneck radu a prerokuje s ou najm a) stav a predpokladan vvoj zamestnanosti, b) stav investci, podstatn zmeny organizcie, zavdzanie novch pracovnch metd alebo vrobnch procesov, c) prevody zamestnvatea alebo jeho asti, zlenie, splynutie, rozdelenie, zmenu prvnej formy zamestnvatea, obmedzovanie innosti, zruenie alebo znik zamestnvatea alebo jeho vznamnch ast, presuny vroby, d) hromadn prepanie. (3) Prerokovanie sa uskutouje tak, aby sa zstupcom zamestnancov umoovalo stretva sa s strednm vedenm, a ak zstupcovia zamestnancov vyjadria stanovisko, zska od strednho vedenia odvodnen odpove. (4) Eurpska zamestnaneck rada m prvo stretn sa s strednm vedenm jedenkrt za rok, aby bola na zklade sprvy vypracovanej strednm vedenm informovan a aby sa s ou prerokovali vsledky podnikania a predpokladan vvoj u zamestnvatea psobiaceho na zem lenskch ttov alebo skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov; vhodnm spsobom s informovan aj dotknut zamestnvatelia. (5) Ak nastan vnimon okolnosti alebo ak sa prijm rozhodnutia, ktor sa podstatne tkaj zujmov zamestnancov, u vbor alebo, ak u vbor nie je zriaden, eurpska zamestnaneck rada m prvo na informcie. U vbor alebo, ak u vbor nie je zriaden, eurpska zamestnaneck rada m v takchto prpadoch, ak o to poiada, prvo stretn sa s strednm vedenm alebo s inou primeranou rovou vedenia zamestnvatea psobiaceho na zem lenskch ttov alebo skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov, ktor m vlastn rozhodovaciu prvomoc, s cieom prerokova tieto informcie. (6) Vnimon okolnosti alebo rozhodnutia, ktor sa podstatne tkaj zujmov zamestnancov, s najm a) zruenie, znik alebo prevod zamestnvatea alebo jeho asti, b) hromadn prepanie. (7) Prvo zastni sa na stretnut s um vborom poda odseku 5 maj aj t lenovia eurpskej zamestnaneckej rady, ktor boli zvolen alebo vymenovan za zamestnancov zamestnvateov alebo organizanch zloiek zamestnvatea, ktorch sa priamo tkaj vnimon okolnosti alebo rozhodnutia, ktor sa podstatne tkaj zujmov zamestnancov poda odsekov 5 a 6. (8) Stretnutie na ely informovania a prerokovania poda odsekov 5 a 7 sa uskuton na zklade sprvy vypracovanej strednm vedenm alebo inou primeranou rovou vedenia zamestnvatea psobiaceho na zem lenskch ttov alebo skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov bez zbytonho odkladu; v zvere stretnutia alebo v primeranej lehote po jeho skonen me by predloen stanovisko. (9) Eurpska zamestnaneck rada a u vbor maj pred stretnutm s strednm vedenm prvo stretn sa bez prtomnosti prslunho vedenia. 249

    Informovanie zstupcov zamestnancov zamestnvatea na zem Slovenskej republiky a spsob prepojenia medzi nadnrodnou a nrodnou rovou
    (1) Osobitn vyjednvac orgn, eurpska zamestnaneck rada alebo zstupcovia zamestnancov zabezpeujci in postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi oboznamuj zstupcov zamestnancov u zamestnvatea alebo v organizanej zloke zamestnvatea so sdlom na zem Slovenskej republiky, alebo ak u zamestnvatea nepsobia zstupcovia zamestnancov, vetkch zamestnancov o obsahu a vsledku informovania a prerokovania. (2) Spsoby prepojenia medzi informovanm a prerokovanm na nadnrodnej rovni a informovanm a prerokovanm na nrodnej rovni sa vymedzia v dohode poda 245 ods. 1 alebo 245a ods. 1. Ak sa tieto spsoby prepojenia v dohode nevymedzili a ak m by prijat rozhodnutie, ktor by viedlo k podstatnm zmenm tkajcim sa organizcie prce alebo pracovnch vzahov, stredn vedenie je povinn okrem informovania eurpskej zamestnaneckej rady a prerokovania s ou informova aj zstupcov zamestnancov na nrodnej rovni alebo priamo zamestnancov, ak u zamestnvatea nepsobia zstupcovia zamestnancov, a prerokova s nimi tieto informcie. 249a

    Ochrana informci
    (1) stredn vedenie so sdlom na zem Slovenskej republiky nem povinnos poskytova tak informcie, ktorch poskytnutie by z objektvnych dvodov vne ohrozilo innos dotknutch zamestnvateov alebo by im bolo na ujmu. Ak stredn vedenie ozna nejak informciu za informciu poda prvej vety, dotknut strany sa mu obrti na sd, aby uril, e informcia, ktor stredn vedenie odmietlo poskytn, nie je informciou poda prvej vety. (2) lenovia osobitnho vyjednvacieho orgnu, lenovia eurpskej zamestnaneckej rady, zstupcovia zamestnancov zabezpeujci in postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi a odbornci, ktor im pomhaj, nie s oprvnen poas funknho obdobia, ako ani po jeho skonen poskytova informcie, ktor im boli vslovne poskytnut ako dvern. Tto povinnos sa uplatuje bez ohadu na to, kde sa tieto osoby prve nachdzaj. 250

    Ochrana lenov osobitnho vyjednvacieho orgnu, lenov eurpskej zamestnaneckej rady a zstupcov zamestnancov zabezpeujcich in postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi
    (1) Na lenov osobitnho vyjednvacieho orgnu, lenov eurpskej zamestnaneckej rady a zstupcov zamestnancov zabezpeujcich in postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi u zamestnvatea alebo organizanej zloky zamestnvatea so sdlom na zem Slovenskej republiky pri vkone ich funkcie sa primerane vzahuje 240.

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 48 z 51

    (2) lenom osobitnho vyjednvacieho orgnu a lenom eurpskej zamestnaneckej rady sa poskytuje odborn prprava s nhradou mzdy v rozsahu potrebnom na vykonvanie ich funkcie zstupcu zamestnancov. (3) lenovia osobitnho vyjednvacieho orgnu, lenovia eurpskej zamestnaneckej rady a zstupcovia zamestnancov zabezpeujci in postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi maj pri vykonvan svojej funkcie k dispozcii prostriedky na kolektvne zastupovanie zujmov zamestnancov zamestnvatea psobiaceho na zem lenskch ttov alebo skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov vyplvajcich z uplatovania prva na nadnrodn informcie a na prerokovanie a na tento el sa im priznva spsobilos by astnkom sdneho konania. 250a

    Postup pri zmene truktry zamestnvatea


    (1) Ak sa podstatne zmen truktra zamestnvatea psobiaceho na zem lenskch ttov alebo skupiny zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov najm z dvodu zlenia, splynutia alebo rozdelenia, eurpska zamestnaneck rada alebo eurpske zamestnaneck rady sa musia tmto zmenm prispsobi. Prispsobenie sa spravuje ustanoveniami dohody alebo dohd o zriaden eurpskej zamestnaneckej rady, ak sa zmluvn strany nedohodn inak. (2) Ak platn dohoda o zriaden eurpskej zamestnaneckej rady v prpadoch poda odseku 1 neobsahuje potrebn ustanovenia o prispsoben sa zmenm alebo v prpade rozporu medzi ustanoveniami dvoch alebo viacerch pouitench dohd o zriaden eurpskej zamestnaneckej rady, stredn vedenie zane z vlastnej iniciatvy alebo na zklade psomnej iadosti najmenej 100 zamestnancov najmenej u dvoch zamestnvateov alebo v organizanch zlokch zamestnvatea v najmenej dvoch rznych lenskch ttoch alebo na zklade psomnej iadosti ich zstupcov vyjednvanie poda 244. (3) lenmi osobitnho vyjednvacieho orgnu s spolu s lenmi zvolenmi alebo vymenovanmi poda 244 ods. 3 aj najmenej traja lenovia eurpskej zamestnaneckej rady alebo kadej z eurpskych zamestnaneckch rd. (4) Poas vyjednvania poda 244 eurpska zamestnaneck rada alebo eurpske zamestnaneck rady naalej psobia v slade s podmienkami prispsobenmi na zklade dohody medzi lenmi eurpskej zamestnaneckej rady alebo eurpskych zamestnaneckch rd a strednm vedenm.

    JEDENSTA AS
    PRECHODN A ZVEREN USTANOVENIA Prechodn ustanovenia
    251 (1) Ustanoveniami tohto zkona sa spravuj aj pracovnoprvne vzahy, ktor vznikli pred 1. aprlom 2002, ak nie je alej ustanoven inak. Nroky, ktor z nich vznikli, a prvne kony uroben pred 1. aprlom 2002 sa posudzuj poda doterajch predpisov. (2) prava nhrady za stratu na zrobku po skonen pracovnej neschopnosti alebo pri uznan invalidity alebo iastonej invalidity ( 201 ods. 1) a prava nhrady nkladov na vivu pozostalch ( 207) sa uskuton aj u zamestnancov a pozostalch, ktorm nhrada patrila do 31. marca 2002; to plat aj pre nhrady, o ktorch bolo do 31. marca 2002 prvoplatne rozhodnut alebo ktorch vka bola dohodnut. (3) Ak zamestnvate uplatuje na odmeovanie zamestnancov hodinov mzdu, je povinn sadzby hodinovej mzdy zvi v pomere medzi urenm tdennm asom pred dom nadobudnutia innosti tohto zkona a tdennm pracovnm asom ustanovenm poda 85 ods. 5. Mesan mzda sa z tohto dvodu nemen. 252 (1) Pracovn pomery, ktor boli zaloen vobou alebo vymenovanm poda 27 ods. 3 a 5 Zkonnka prce pred dom nadobudnutia innosti tohto zkona, sa povauj za pracovn pomery vzniknut pracovnou zmluvou poda tohto zkona. (2) Pracovn as zamestnanca vrtane prce nadas, ustanoven v 85 ods. 9, je v obdob od 1. aprla 2002 do 31. decembra 2003 najviac 58 hodn tdenne. (3) Ustanovenia 87 ods. 1, 2 a 4, 90 a 93, 94 ods. 2, 3 a 4 a 96 sa v obdob od 1. aprla 2002 do 31. marca 2004 nevzahuj na pracovn as a as odpoinku zamestnancov v doprave, ktorch pracovn as je nerovnomerne rozvrhnut. Tento pracovn as v obdob od 1. aprla 2002 do 31. marca 2004 uprav Ministerstvo dopravy, pt a telekomunikci Slovenskej republiky po dohode s prslunm vym odborovm orgnom. 252a (1) Ustanoveniami tohto zkona sa spravuj aj pracovnoprvne vzahy, ktor vznikli pred 1. jlom 2003, ak nie je alej ustanoven inak. Vznik pracovnoprvnych vzahov, ako aj nroky, ktor z nich vznikli pred 1. jlom 2003, sa posudzuj poda predpisov platnch do 30. jna 2003. (2) Ak bola dan vpove pred 1. jlom 2003, pracovn pomer sa skon uplynutm vpovednej doby poda predpisov platnch do 30. jna 2003. (3) Pracovnoprvne vzahy, ktor boli zaloen dohodou o pracovnej innosti uzatvoren pred 1. jlom 2003 vrtane nrokov, ktor z nich vznikli, sa spravuj pracovnoprvnymi predpismi platnmi do 30. jna 2003 a skonia sa najneskr do 31. decembra 2003. 252b Ustanoveniami tohto zkona sa spravuj aj pracovnoprvne vzahy, ktor vznikli pred 1. septembrom 2007, ak nie je alej ustanoven inak. Prvne kony uroben pred 1. septembrom 2007 a nroky, ktor z nich vznikli, sa posudzuj poda prvnej pravy platnej do 31. augusta 2007. 252c

    Prechodn ustanovenia inn k 1. marcu 2009


    (1) Ak v obdob od 1. marca 2009 do 31. decembra 2012 neme zamestnanec z vnych prevdzkovch dvodov vykonva prcu, me zamestnvate, po dohode so zstupcami zamestnancov poda 230 poskytn zamestnancovi pracovn vono, za ktor patr zamestnancovi mzda najmenej vo vke zkladnej zloky mzdy poda 119 ods. 3. Ak pominie prekka v prci na strane zamestnvatea poda prvej vety, je zamestnanec povinn odpracova poskytnut pracovn vono bez nroku na mzdu, ktor bola poskytnut poda prvej vety, ak sa zmluvn strany nedohodn na priaznivejej prave pre zamestnancov. (2) Ak zamestnanec nadpracva prcou vykonvanou nad uren tdenn pracovn as pracovn vono, ktor mu zamestnvate poskytol poda odseku 1, nejde o prcu nadas. (3) as pracovnho vona poskytnutho zamestnancovi poda odseku 1 sa posudzuje ako vkon prce. (4) Zamestnvate je povinn vies evidenciu pracovnho vona poskytnutho poda odseku 1 a evidenciu pracovnho asu, v ktorom si zamestnanec nadpracva pracovn vono poskytnut poda odseku 1 tak, aby bol zaznamenan zaiatok a koniec asovho seku, v ktorom zamestnanec vykonval prcu. (5) Na ely zisovania priemernho zrobku poda 134 ods. 1 sa do ztovanej mzdy nezaha mzda vyplaten zamestnancovi poda odseku 1 prvej vety; do potu odpracovanch hodn sa nezha as, poas ktorho zamestnanec vykonva prcu poda odseku 1 druhej vety.

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 49 z 51

    252d

    Prechodn ustanovenie inn k 1. marcu 2010


    (1) Ustanoveniami tohto zkona sa spravuj aj pracovnoprvne vzahy, ktor vznikli pred 1. marcom 2010. Prvne kony uroben pred 1. marcom 2010 a nroky, ktor z nich vznikli, sa posudzuj poda prvnej pravy innej do 28. februra 2010. (2) Pracovn pomery na urit dobu uzatvoren pred 1. marcom 2010 sa skonia uplynutm doby, na ktor boli dohodnut. 252e

    Prechodn ustanovenie inn od 1. janura 2011


    ene, ktor nastpila na matersk dovolenku pred 1. janurom 2011 a muovi, ktor nastpil na rodiovsk dovolenku poda 166 ods. 1 pred 1. janurom 2011, ktorm nrok na tto dovolenku trv k 1. januru 2011, patr tto dovolenka poda predpisov innch od 1. janura 2011. 252f

    Prechodn ustanovenie inn od 6. jna 2011


    (1) Ustanovenia 241 a 250 inn od 6. jna 2011 sa nevzahuj na zamestnvatea psobiaceho na zem lenskch ttov a skupinu zamestnvateov psobiacich na zem lenskch ttov, u ktorch bola dohoda, ktor zabezpeuje nadnrodn informovanie a prerokovanie, podpsan alebo zmenen od 5. jna 2009 do 5. jna 2011, ak sa zmluvn strany nedohodn inak. To plat aj v prpade, ak sa zmluvn strany dohodn, e dohoda poda prvej vety sa podstatne zmen, predi alebo obnov po 5. jni 2011. (2) Na dohody poda odseku 1 sa vzahuje prvna prava inn do 5. jna 2011. 252g

    Prechodn ustanovenie inn od 1. septembra 2011


    (1) Ustanoveniami tohto zkona sa spravuj aj pracovnoprvne vzahy, ktor vznikli pred 1. septembrom 2011. Prvne kony uroben pred 1. septembrom 2011 a nroky, ktor z nich vznikli, sa posudzuj poda prvnej pravy innej do 31. augusta 2011. (2) Pracovn pomery na urit dobu uzatvoren pred 1. septembrom 2011 sa skonia uplynutm doby, na ktor boli dohodnut. (3) Ustanovenie 252c sa od 1. septembra 2011 nepouije. Prva a povinnosti vyplvajce z dohd uzatvorench poda 252c pred 1. septembrom 2011 sa posudzuj poda prvnej pravy innej do 31. augusta 2011. (4) Prvo odborovej organizcie psobiacej u zamestnvatea pred 1. septembrom 2011 samostatne zastupova vetkch zamestnancov zamestnvatea sa posudzuje do 31. decembra 2012 poda prvnej pravy innej do 31. augusta 2011; u tejto odborovej organizcie me zamestnvate uplatni postup poda 230 ods. 3 od 1. janura 2013. 253 Za obdobie pred dom nadobudnutia innosti tohto zkona patria percent a obdobie, za ktor sa upravuje priemern zrobok rozhodujci na vpoet nhrady za stratu na zrobku po skonen doasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovnm razom alebo chorobou z povolania poda doterajch predpisov. 254 (1) Kde sa vo veobecne zvznch prvnych predpisoch pouva pojem plat", je nm mzda poda tohto zkona. (2) Slov orgny na ochranu zdravia vo vetkch tvaroch sa v celom texte zkona nahrdzaj slovami orgny ttnej sprvy v oblasti verejnho zdravotnctva v prslunom tvare a slov zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosou vo vetkch tvaroch sa v celom texte zkona nahrdzaj slovami zamestnanec so zdravotnm postihnutm v prslunom tvare.

    Zveren ustanovenia
    254a Tmto zkonom sa preberaj prvne zvzn akty Eurpskej nie uveden v prlohe . 2. 255

    Zruovacie ustanovenie
    Zruuj sa: 1. zkon . 65/1965 Zb. Zkonnk prce v znen zkona . 88/1968 Zb., zkona . 153/1969 Zb., zkona . 100/1970 Zb., zkona . 159/1971 Zb., zkona . 20/1975 Zb., zkona . 72/1982 Zb., zkona . 111/1984 Zb., zkona . 22/1985 Zb., zkona . 52/1987 Zb., 18 zkona . 98/1987 Zb., zkona . 188/1988 Zb., zkona . 81/1990 Zb., zkona . 101/1990 Zb., zkona . 3/1991 Zb., zkona . 297/1991 Zb., zkona . 231/1992 Zb., zkona . 264/1992 Zb., zkona . 542/1992 Zb., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 10/1993 Z. z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 275/1993 Z. z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 304/1995 Z. z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 90/1996 Z. z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 206/1996 Z. z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 330/1996 Z. z., zkona . 379/1997 Z. z., zkona . 43/1998 Z. z., zkona . 190/1998 Z. z., zkona . 297/1999 Z. z., zkona . 95/2000 Z. z., zkona . 244/2000 Z. z., zkona . 245/2000 Z. z., zkona . 154/2001 Z. z. a zkona . 158/2001 Z. z., 2. zkon . 120/1990 Zb., ktorm sa upravuj niektor vzahy medzi odborovmi organizciami a zamestnvatemi v znen zkona . 3/1991 Zb. a zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 55/1996 Z. z., 3. zkon . 195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skonen pracovnho pomeru v znen zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 10/1993 Z. z., 4. zkon . 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovn pohotovos a o priemernom zrobku v znen zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 10/1993 Z. z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 52/1996 Z. z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 90/1996 Z. z., zkona . 248/1997 Z. z., zkona . 190/1998 Z. z. a zkona . 105/1999 Z. z., 5. nariadenie vldy eskoslovenskej socialistickej republiky . 75/1982 Zb. o osobitnej dodatkovej dovolenke pracovnkov pracujcich v podzem hlbinnch uhonch a lignitovch ban, 6. nariadenie vldy eskoslovenskej socialistickej republiky . 25/1985 Zb. o osobitnej dodatkovej dovolenke niektorch pracovnkov organizci stavebnej vroby, 7. nariadenie vldy Slovenskej socialistickej republiky . 27/1985 Zb. o odchylnom poskytovan nepretritho odpoinku v tdni niektorm pracovnkom v znen nariadenia vldy Slovenskej socialistickej republiky . 230/1988 Zb., 8. nariadenie vldy eskoslovenskej socialistickej republiky . 99/1987 Zb. o pracovnoprvnych vzahoch pracovnkov medzinrodnch hospodrskych organizci, 9. nariadenie vldy eskoslovenskej socialistickej republiky . 223/1988 Zb., ktorm sa vykonva Zkonnk prce v znen zkonnho opatrenia Predsednctva Federlneho zhromadenia . 362/1990 Zb., nariadenia vldy eskej a Slovenskej Federatvnej Republiky . 13/1991 Zb., zkona . 231/1992 Zb., nariadenia vldy Slovenskej republiky . 645/1992 Zb., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 162/1993 Z. z., nariadenia vldy Slovenskej republiky . 190/1994 Z. z., nariadenia vldy Slovenskej republiky . 153/1995 Z. z., zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 330/1996 Z. z. a zkona . 297/1999 Z. z.,

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 50 z 51

    10. nariadenie vldy eskej a Slovenskej Federatvnej Republiky . 121/1990 Zb. o pracovnoprvnych vzahoch pri skromnom podnikan obanov v znen nariadenia vldy eskej a Slovenskej Federatvnej Republiky . 14/1991 Zb., zkona . 231/1992 Zb. a zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 206/1996 Z. z., 11. nariadenie vldy eskej a Slovenskej Federatvnej Republiky . 406/1991 Zb. o preden dovolenky na zotavenie v organizcich, ktor neprevdzkuj podnikatesk innos, 12. nariadenie vldy eskej a Slovenskej Federatvnej Republiky . 43/1992 Zb. o ustanoven minimlnych mzdovch tarf a mzdovho zvhodnenia za prcu v saenom a zdraviu kodlivom pracovnom prostred a za prcu v noci v znen nariadenia vldy Slovenskej republiky . 645/1992 Zb., nariadenia vldy Slovenskej republiky . 249/1993 Z. z., nariadenia vldy Slovenskej republiky . 84/1996 Z. z., nariadenia vldy Slovenskej republiky . 2/1998 Z. z., nariadenia vldy Slovenskej republiky . 65/1999 Z. z., zkona . 105/1999 Z. z., nariadenia vldy Slovenskej republiky . 374/1999 Z. z. a nariadenia vldy Slovenskej republiky . 299/2000 Z. z., 13. nariadenie vldy Slovenskej republiky . 294/1997 Z. z. o podmienkach hrady nkladov zamestnvateovi na doplatok ku mzde alebo k platu pri preveden zamestnanca na prcu s niou mzdou alebo platom z dvodu karantnneho opatrenia, 14. nariadenie vldy Slovenskej republiky . 335/1997 Z. z., ktorm sa v usmerovan miezd upravuj kvalitatvne ukazovatele, primeranos prrastku miezd ku kvalitatvnym ukazovateom, vka regulanho odvodu, daje na jeho vpoet, splatnos odvodu, spsob jeho hrady a hodnoten obdobie, 15. vyhlka ttnej plnovacej komisie . 62/1966 Zb. o zsadch pre skracovanie pracovnho asu a pre pravu pracovnch a prevdzkovch reimov v znen zkona . 1/1992 Zb., 16. vyhlka Ministerstva prce a socilnych vec . 63/1968 Zb. o zsadch pre skracovanie tdennho pracovnho asu a pre zavdzanie prevdzkovch a pracovnch reimov s pdennm pracovnm tdom v znen vyhlky . 200/1968 Zb., zkona . 188/1988 Zb., zkona . 3/1991 Zb. a zkona . 1/1992 Zb., 17. vyhlka Ministerstva kolstva . 140/1968 Zb. o pracovnch avch a hospodrskom zabezpeen tudujcich popri zamestnan v znen zkona . 188/1988 Zb., 18. vyhlka strednej rady odborov a Federlneho ministerstva financi . 172/1973 Zb. o uvoovan pracovnkov zo zamestnania na vkon funkcie v Revolunom odborovom hnut v znen vyhlky . 3/1991 Zb., 19. vyhlka Federlneho ministerstva prce a socilnych vec . 121/1982 Zb. o niektorch pravch pracovnho asu, 20. vyhlka Federlneho ministerstva prce a socilnych vec . 45/1987 Zb. o zsadch pre skrtenie pracovnho asu bez znenia mzdy zo zdravotnch dvodov pracovnkom do 21 rokov veku v podzem hlbinnch ban v znen zkona . 235/1992 Zb., 21. vyhlka Federlneho ministerstva prce a socilnych vec . 95/1987 Zb. o dodatkovej dovolenke pracovnkov, ktor pracuj s chemickmi karcinognmi v znen zkona . 235/1992 Zb., 22. vyhlka Federlneho ministerstva prce a socilnych vec . 96/1987 Zb. o zsadch pre skrtenie pracovnho asu bez znenia mzdy zo zdravotnch dvodov pracovnkom, ktor pracuj s chemickmi karcinognmi v znen vyhlky . 108/1989 Zb. a zkona . 235/1992 Zb., 23. vyhlka Federlneho ministerstva prce a socilnych vec . 196/1989 Zb. o prunom pracovnom ase v znen zkona . 1/1992 Zb., 24. vyhlka Federlneho ministerstva prce a socilnych vec . 18/1991 Zb. o inch konoch vo veobecnom zujme, 25. vnos Federlneho ministerstva hospodrstva z 12. oktbra 1990 o zkaze prce v podzem hlbinnch ban pre pracovnkov mladch ako 21 rokov (registrovan v iastke 77/1990 Zb.). 256

    innos
    Tento zkon nadobda innos 1. aprla 2002 okrem 5 ods. 2 a 5 a 241 a 250, ktor nadobudn innos vstupom Slovenskej republiky do Eurpskej nie.

    Rudolf Schuster v. r. Jozef Miga v. r. Mikul Dzurinda v. r. Prloha . 1 k zkonu . 311/2001 Z. z. CHARAKTERISTIKY STUPOV NRONOSTI PRACOVNCH MIEST Pracovn miesta s poda miery zloitosti, zodpovednosti a namhavosti prce zamestnanca vymedzen tmito charakteristikami: a) pracovn miesto zodpovedajce prvmu stupu nronosti prce charakterizuje vkon pomocnch, prpravnch alebo manipulanch prc poda presnch postupov a pokynov, b) pracovn miesto zodpovedajce druhmu stupu nronosti prce charakterizuje vkon ucelench obslunch rutinnch prc alebo odbornch rutinnch kontrolovatench prc poda danch postupov alebo prevdzkovch reimov, alebo prc spojench s hmotnou zodpovednosou; vkon jednoduchch remeselnch prc; vkon sanitrnych pracovnch innost v zdravotnctve; vkon opakovanch, kontrolovatench prc administratvnych, hospodrskosprvnych, prevdzkovo-technickch alebo ekonomickch poda pokynov alebo ustanovench postupov, c) pracovn miesto zodpovedajce tretiemu stupu nronosti prce charakterizuje vkon rznorodch odbornch alebo ucelench odbornch prc alebo samostatn zabezpeovanie menej zloitch agend; samostatn vkon individulnych tvorivch remeselnch prc; riadenie alebo operatvne zabezpeovanie chodu zariaden alebo prevdzkovch procesov spojen so zvenou duevnou nmahou s prpadnou zodpovednosou za zdravie a bezpenos inch osb alebo za ako odstrniten kody, d) pracovn miesto zodpovedajce tvrtmu stupu nronosti prce charakterizuje samostatn zabezpeovanie odbornch agend alebo vkon iastkovch koncepnch, systmovch a metodickch prc spojen so zvenou duevnou nmahou; poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odborn innosti v zdravotnctve so zodpovednosou za zdravie ud; riadenie, organizcia alebo koordincia zloitch procesov alebo rozsiahleho sboru vemi zloitch zariaden s prpadnou zodpovednosou za ivoty a zdravie inch osb, e) pracovn miesto zodpovedajce piatemu stupu nronosti prce charakterizuje vkon pecializovanch systmovch, koncepnch, tvorivch alebo metodickch prc s vysokou duevnou nmahou; komplexn zabezpeovanie najzloitejch sekov a agend s urovanm novch postupov v rmci systmu; vkon odbornch a pecializovanch innost v prslunom odbore zdravotnej starostlivosti so zodpovednosou za zdravie ud; riadenie, organizcia a koordincia vemi zloitch procesov a systmov vrtane voby a optimalizcie postupov a spsobov rieenia, f) pracovn miesto zodpovedajce iestemu stupu nronosti prce charakterizuje tvoriv rieenie loh neobvyklm spsobom s nepecifikovanmi vstupmi s vysokou mierou zodpovednosti za kody s najirmi spoloenskmi dsledkami; vkon pecializovanch a certifikovanch innost v zdravotnej starostlivosti so zodpovednosou za zdravie a ivoty ud; riadenie, organizcia a koordincia najzloitejch systmov so zodpovednosou za neodstrniten hmotn a morlne kody so znanmi nrokmi na schopnos riei zloit a konfliktn situcie spojen spravidla so veobecnm ohrozenm najirej skupiny osb.

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    Zkonnk prce - . 311/2001 Z. z. - Znenie 01.12.2011

    Page 51 z 51

    Prloha . 1a k zkonu . 311/2001 Z. z. MALOOBCHODN PREDAJ, PRI KTOROM MONO ZAMESTNANCOVI NARIADI ALEBO S NM DOHODN PRCU V DOCH USTANOVENCH ZKONOM 1. maloobchodn predaj na erpacch staniciach s palivami a mazivami, 2. maloobchodn predaj a vdaj liekov v lekrach, 3. maloobchodn predaj na letiskch, v prstavoch, v ostatnch zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, 4. predaj cestovnch lstkov, 5. predaj suvenrov. Prloha . 2 k zkonu . 311/2001 Z. z. Zoznam preberanch prvne zvznch aktov Eurpskej nie 1. Smernica Rady 91/383/EHS z 25. jna 1991 doplujca opatrenia na podporu zlepen v ochrane bezpenosti a zdravia pri prci pracovnkov s pracovnm pomerom na dobu urit alebo s doasnm pracovnm pomerom (Mimoriadne vydanie . v. E, kap. 5/zv. 1; . v. ES L 206, 29. 7. 1991). 2. Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. oktbra 1991 o povinnosti zamestnvatea informova zamestnancov o podmienkach vzahujcich sa na zmluvu alebo na pracovno-prvny vzah (Mimoriadne vydanie . v. E, kap. 5/zv. 2; . v. ES L 288, 18. 10. 1991). 3. Smernica Rady 92/85/EHS z 19. oktbra 1992 o zaveden opatren na podporu zlepenia bezpenosti a ochrany zdravia pri prci tehotnch pracovnok a pracovnok krtko po prode alebo dojiacich pracovnok (desiata samostatn smernica v zmysle lnku 16 (1) smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie . v. E, kap. 5/zv. 2; . v. ES L 348, 28. 11. 1992). 4. Smernica Rady 94/33/ES z 22. jna 1994 o ochrane mladch ud pri prci (Mimoriadne vydanie . v. E, kap. 5/zv. 2; . v. ES L 216, 20. 8. 1994). 5. Smernica Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaovan Eurpskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s vznamom na rovni Spoloenstva a v skupinch podnikov s vznamom na rovni Spoloenstva na ely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi (Mimoriadne vydanie . v. E, kap. 5/zv. 2; . v. ES L 254, 30. 9. 1994) v znen smernice Rady 97/74/ES z 15. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie . v. E, kap. 5/zv. 3; . v. ES L 10, 16. 1. 1998) a smernice Rady 2006/109/ES z 20. novembra 2006 (. v. E L 363, 20. 12. 2006). 6. Smernica Rady 96/34/ES z 3. jna 1996 o rmcovej dohode o rodiovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie . v. E, kap. 5/zv. 2; . v. ES L 145, 19. 6. 1996) v znen smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie . v. E, kap. 5/zv. 3; . v. ES L 16. 1. 1998). 7. Smernica Eurpskeho Parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielan pracovnkov v rmci poskytovania sluieb (Mimoriadne vydanie . v. E, kap. 5/zv. 2; . v. ES L 18, 21. 1. 1997). 8. Smernica Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 tkajca sa rmcovej dohody o prci na krat pracovn as, ktor uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie . v. E, kap. 5/zv. 3; . v. ES L 14, 20. 1. 1998) v znen smernice Rady 98/23/ES zo 7. aprla 1998 (Mimoriadne vydanie . v. E, kap. 5/zv. 3; . v. ES L 131, 5. 5. 1998). 9. Smernica Rady 98/59/ES z 20. jla 1998 o aproximcii prvnych predpisov lenskch ttov tkajcich sa hromadnho prepania (Mimoriadne vydanie . v. E, kap. 5/zv. 3; . v. ES L 225, 12. 8. 1998). 10. Smernica Rady 1999/70/ES z 28. jna 1999 o rmcovej dohode o prci na dobu urit, ktor uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Mimoriadne vydanie . v. E, kap. 5/zv. 3; . v. ES L 175, 10. 7. 1999). 11. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. jna 2000, ktorou sa zavdza zsada rovnakho zaobchdzania s osobami bez ohadu na rasov alebo etnick pvod (Mimoriadne vydanie . v. E, kap. 20/zv. 1; . v. ES L 180, 19. 7. 2000). 12. Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktor ustanovuje veobecn rmec pre rovnak zaobchdzanie v zamestnan a povolan (Mimoriadne vydanie . v. E, kap. 5/zv. 4; . v. ES L 303, 2. 12. 2000). 13. Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximcii zkonov lenskch ttov tkajcich sa zachovania prv zamestnancov pri prevodoch podnikov, zvodov alebo ast podnikov alebo zvodov (Mimoriadne vydanie . v. E, kap. 5/zv. 4; . v. ES L 82, 22. 3. 2001). 14. Smernica Eurpskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktor ustanovuje veobecn rmec pre informovanie a porady so zamestnancami v Eurpskom spoloenstve (Mimoriadne vydanie . v. E, kap. 5/zv. 4; . v. ES L 80, 23. 3. 2002). 15. Smernica Eurpskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorch aspektoch organizcie pracovnho asu (Mimoriadne vydanie . v. E, kap. 5/zv. 4; . v. E L 299, 18. 11. 2003). 16. Smernica Eurpskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. jla 2006 o vykonvan zsady rovnosti prleitost a rovnakho zaobchdzania s mumi a enami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracovan znenie) (. v. E L 204, 26. 7. 2006). 17. Smernica Eurpskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. oktbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnvatea (kodifikovan znenie) (. v. E L 283, 28. 10. 2008). 18. Smernica Eurpskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o doasnej agentrnej prci (. v. E L 327, 5. 12. 2008). 19. Smernica Eurpskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES zo 6. mja 2009 o zriaovan eurpskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s vznamom na rovni Spoloenstva a v skupinch podnikov s vznamom na rovni Spoloenstva na ely informovania zamestnancov a porady s nimi (prepracovan znenie) (. v. E L 122, 16. 5. 2009). 20. Smernica Rady 2010/18/E z 8. marca 2010, ktorou sa vykonva revidovan Rmcov dohoda o rodi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zruuje smernica 96/34/ES (. v. E L 68, 18. 3. 2010).

    presun na zaiatok

    Pridajte si ns na Facebooku

    Sledujte ns na Twitteri

    RSS kanly

    O projekte
    S-EPI s.r.o. 2010-2011 | Pracuje na systme AToM
    2

    Podmienky pouitia

    Referencie

    Kontakty

    Podporte ns

    Napte nm

    Mapa webu

    http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311/znenie-20111201

    29. 11. 2011

    You might also like