Slovenskho zvzu pre chladiacu a klimatizan techniku

Zvz je lenom CO CHKT, SOPK, SPPK, ZSVTS, AREA, EHPA

Cyklus vzdelvania
o prrodnch chladivch
5_vukov modul tepeln erpadl s CO
2





















www.szchkt.org

+ Tepeln erpadl s CO
2

+ Termodynamick efektvnos
+ COP vo vzahu k innosti kompresora
+ Optimlny tlak chladia plynu vo vzahu ku COP
+ Integrovan systmy priestorov vykurovanie a ohrev vody
Janur 2011
Prrodn chladiv a tepeln erpadl
Z OBSAHU
CHLADIV
ChladivoCO
2
Strana2

Slovensk zvz pre chladiacu a klimatizan techniku
PRRODN CHLADIVO
CO
2
vukov modul 5

Obsah Strana

5 TEPELN ERPADL S CO
2
3
5.1 vod 3
5.2 Termodynamick efektvnos 5
5.2.1 Modifikovan Lorenzov obeh 6
5.2.2 Idelny a relny Lorenzov obeh 7
5.3 Energetick efektvnos 9
5.3.1 COP 9
5.3.2 COP jednostupovho obehu 10
5.3.2.1 COP vo vzahu ku vstupnej teplote 12
5.3.2.2 COP vo vzahu ku vstupnej a vparnej teplote 14
5.3.2.3 COP vo vzahu ku innosti kompresora 14
5.3.3 Optimlny tlak chladia plynu vo vzahu ku COP 18
5.4 Tepeln erpadl na ohrev vody 21
5.5 Integrovan systmy priestorov vykurovanie a ohrev vody 31
5.6 Priestorov vykurovanie a chladenie 47
4.7 Reverzibiln klimatizan zariadenia 54
5.8 Suiky 57
Pouit skratky 59














Literatra:PrrodnchladivoCO
2
.ProjektfinancovanagentrouLeonardoDaVinci:NARECO2.
KHLimvzw,ISBN9789081346733,oktber2009
Vydalo: Katholieke Hogeschool Limburg, Campus Diepenbeek, Agoralaan Gebouw B bus 3, 3590
Diepenbeek,www.khlim.be
Autori:Prof.EzioFornasieri,ClaudioZilio,LucaCecchinato,MarcoCorradi,SilviaMinetto,Padova
Italy,ChristianHeerupDanishTechnologicalInstitute,SamerSawalha,RoyalInstituteofTechnology
(KTH),Sweden,byDr.Ing.ArminHafnerSINTEFEnergyResearch,Norway,JrnStene,SINTEFEnergy
Research,Norway
Preloili:Prof.Ing.VclavHavelsk,PhD.,Moduly1,5,Doc.Ing.PeterTomlein,PhD.Modul2
Vydal:SZCHKTRovinkaakouebntextyprepotrebylenovZvzubezlektorskejpravy
ChladivoCO
2
Strana3

PRRODN CHLADIVO CO
2


Vukov modul 5

Tepeln erpadl s CO
2



5.1 vod

Systmy tepelnch erpadiel v budovch a priemysle maj nasledovn aplikcie:

- Priestorov vykurovanie, ohrievanie vetracieho vzduchu a prpravu teplej vody
- Ohrievanie vody pre priemyseln procesy, suenie, vyparovanie a destilcia
- Priestorov chladenie, chladenie potaov a chladenie vody v priemyselnch
procesoch

Pretoe tepeln erpadl vyuvaj vone dostupn zdroje tepla, bu teplo okolia alebo
odpadn teplo, zniuj vrazne spotrebu primrnej energie v porovnan s konvennmi
vykurovacmi systmami. Z celkovho tepla dodvanho z tepelnho erpadla me by
50 a 90 % zskan z obnovitenho alebo odpadnho tepla. Ak je systm tepelnho
erpadla v budove spojen s vysoko kvalitnm zdrojom tepla s dostatone nzkou
teplotnou rovou, naprklad morskou vodou, podzemnou vodou alebo skalou, vetok
alebo znan podiel ronho poiadavku chladu me by pokryt pomocou odvodu
prebytku tepla z chladiaceho systmu do zdroja tepla. Pokia tepeln erpadlo nie je
prevdzkovan v chladiacom reime, je potreba chladu pokryt vonm chladenm,
ktor je definovan ako obnoviten chladenie.

Tepeln erpadl pouvajce kyslink uhliit (CO
2
, R744) ako pracovn ltku, mu
dosiahnu vysok efektvnos obehu v dsledku jej priaznivch termofyziklnych
vlastnost. Ale to vyaduje, e jednotliv komponenty, jednotka tepelnho erpadla ako
aj druhotn systmy na chladnej aj teplej strane tepelnho erpadla s navrhovan pre
vyuitie jedinench vlastnost CO
2
.

V alom s diskutovan nasledovn aplikcie systmov tepelnch erpadiel s CO
2
:
- Tepeln erpadl pre ohrev vody (HPHW - TTV)
- Integrovan systmy tepelnch erpadiel priestorov vykurovanie a ohrev teplej
vody
- Tepeln erpadl pre priestorov vykurovanie a ohrievanie vetracieho vzduchu
vodn distribun systmy
- Reverzibiln prava vzduchu systmy vzduch vzduch
- Tepeln erpadl pre suenie

ChladivoCO
2
Strana4

Prv dve kapitoly diskutuj zkladn aspekty tkajce sa termodynamickej efektvnosti
ktor s jedinen pre obehy tepelnch erpadiel s CO
2
.


5.2. Termodynamick efektvnos porovnvacie obehy pre tepeln erpadl
s CO
2

5.2.1 Modifikovan Lorenzov obeh

Pre tepeln erpadl, kde teplo je absorbovan a odovzdvan pri prakticky kontantnej
teplote a tlaku je pouvan ako teoretick porovnvac obeh reverzibiln Carnotov
obeh. Ale pre transkritick obehy s CO
2
, kde teplo je absorbovan pri kontantnej
teplote pri podkritickom tlaku a odovzdvan pri premenlivej teplote CO
2
v chladii
plynu pri nadkritickom tlaku, je vhodnej ako teoretick porovnvac obeh
modifikovan Lorenzov obeh (Klcker,1998). Tento obeh je charakteristick
nasledovnmi zmenami stavu na obr. 5.2.1 (T-s diagram), kde T
m
je priemern teplota
zohrievanej tekutiny [K] a T
0
je teplota zdroja tepla [K]:

4
s
1 Absorpcia tepla pri kontantnej teplote a tlaku teda T
0
je kontantn
1 - 2
s
Bezstratov (izoentropick) kompresia teda s je kontantn
2
s
- 3 Odvod tepla pri kontantnom tlaku a premenlivej teplote- teda p je
kontantn
3 4
s
Bezstratov (izoentropick) expanzia teda s je kontantn



Obrzok 5.2.1 Znzornenie modifikovanho Lorenzovho obehu v T-s diagrame
(Klcker,1998)

ChladivoCO
2
Strana5

Vkonov slo modifikovanho Lorenzovho obehu (COP
LZ
) je definovan ako:

(7.1)

Zatia o Carnotova innos (q
c
) je vo veobecnosti pouvan ako miera
termodynamickej efektvnosti konvennch obehov tepelnch erpadiel, Lorenzova
innos (q
LZ
) me by pouit pre transkritick CO
2
obehy
.
Rovnica 7.2 ukazuje
definciu Lorenzovej innosti (Klcker,1998), kde COP
HP
je vkonov slo
vzahovan k relnemu obehu tepelnho erpadla s CO
2
.

(7.2)

Tabuka 5.2.1 ukazuje ako prklad meran hodnoty COP pre tepeln erpadl s CO
2
pre
priestorov vykurovanie a ohrev domcej teplej vody (DHW - TV), (Stene,2004) ako aj
vpotov hodnoty Lorenzovho COP ( COP
LZ
) a Lorenzovej innosti (q
LZ
) pre dan
systmy.

Tab.5.2.1 Meran COP (COP
HP
) ako aj vpotov hodnoty Lorenzovho COP (COP
LZ
)
a Lorenzovej innosti (q
LZ
) pre dva typy tepelnch erpadiel s CO
2

vyuvanch v bytovej vstavbe. (Stene, 2004)
___________________________________________________________________
Potreba tepla T
0
T
2s
T
3
COP
HP
COP
LZ
q
LZ
___________________________________________________________________

Priestorov vykurovanie -5
0
C 35
0
C 30
0
C 3.0 8,15 0,37

Ohrev TV -5
0
C 70
0
C 6
0
C 3.6 7,40 0,49
____________________________________________________________________

Tabuka 5.21 jasne demontruje, e termodynamick straty tepelnch erpadiel s CO
2
pre ohrev vody s vrazne menie ako tepelnch erpadiel pre nzkoteplotn priestorov
vykurovanie. Pribline o 30 % vyia Lorenzova innos tepelnch erpadiel pre ohrev
vody je zaprinen menm teplotnm rozdielom medzi vysokotlakm CO
2
a vodou
v protiprdom chladii plynu.

Obr. 5.2.2 ukazuje principilne znzornenie zvislosti teplotnch profilov na entalpii
v protiprdom vmennku tepla pre konvenn pracovn ltky pri kontantnej
kondenzanej teplote a sekundrne tekutiny (vodu alebo vzduch) s malm alebo
vekm teplotnm sklzom (A1 a B1), ako aj teplotn zvislosti pre CO
2
pri kzavej
ChladivoCO
2
Strana6

teplote a sekundrnu tekutinu s malm alebo vekm teplotnm sklzom (A2 a B2). Pri
rovnakej vparnej teplote a innosti kompresora je COP tepelnho erpadla vhradne
uren priemernou teplotou t
m
(
0
C) poas odvodu tepla. Menia priemern teplota t
m

znamen vyiu hodnotu COP.




Obrzok 5.2.2 Diagram teplota - entalpia znzorujci teplotn priblenie medzi
horcim tokom tekutiny H (pracovn ltka) a studenm tokom C (voda
alebo vzduch) v tepelnom vmennku.


Najlepie teplotn priblenie medzi pracovnou a sekundrnou tekutinou je zskan
vtedy, ke s krivky teplota - entalpia paraleln. To me by dosiahnut len vtedy,
ke maj tekutiny rovnak prietokov hmotnostn tepeln kapacitu (CP) |kJ/K|.
Hodnota CP je definovan ako:

(7.3)
ChladivoCO
2
Strana7


kde je hmotnostn prietok |kg/s| a c
p
je pecifick tepeln kapacita |kJ/kg .K|. Pri
zvovan plochy prestupu tepla A |m
2
| a /alebo celkovho sinitea prechodu tepla
U |W/m
2
.K| ku nekonenej hodnote, priemern teplotn rozdiel At medzi tekutinami
sa pribli nulovej hodnote, Q = ( U.A. At), kde Q je prenesen tepeln vkon |W|.

- A Tekutina ktor m by ohrievan m mal teplotn rozdiel , naprklad voda
v nzkoteplotnom podlahovom vykurovan (napr. 35/30

C). Kondenzan teplota

poas odvodu tepla (t
m-A1
) je pre konvenn pracovn ltku vrazne niia ako
priemern teplota CO
2
( t
m-A2
), o znamen, e jednotka tepelnho erpadla A1
dosiahne najvy COP (vzah 7.1).

- B Tekutina ktor m by ohrievan m vek teplotn rozdiel, naprklad
domca horca voda (10/70

). Priemern teplota pre CO

2
poas odvodu tepla (t
m-
B2
) je vrazne niia ako kondenzan teplota pre konvenn pracovn ltku (t
m-
B1
) o znamen e jednotka tepelnho erpadla B2 dosahuje najvy COP (vzah
7.1).

Pre CO
2
obehy je teplotn rozdiel medzi CO
2
a sekundrnou tekutinou na chladnej
strane chladia plynu oznaen ako teplotn priblenie (At
A
) definovan ako:

At
A
= ( t
H-out
- t
C-in
) (7.4)

kde t
H-out
je vstupn teplota CO
2
z chladia plynu a t
C-in
je vstupn teplota pre ohrievan
tekutinu (vodu alebo vzduch).



5.2.2 Idelny a relny Lorenzov obeh

Pre konvenn systmy tepelnch erpadiel s odvodom tepla pri podkritickom tlaku je
bene pouvan ako porovnvac idelny Evans -Perkinsov obeh. Halozan a Ritter
(1994) navrhli pouva ako porovnvac obeh pre transkritick tepeln erpadl s CO
2

idelny Lorenzov obeh. Tento obeh sa sklad z nasledovnch zmien stavu na Obrzku
5.2.3 (T-s diagram):

4 1 Absorpcia tepla pri kontantnom podkritickom tlaku a teplote teda
Kontantn T a p
1 - 2
s
Bezstratov (izoentropick) kompresia na nadkritick tlak teda kontantn s
2
s
3 Odvod tepla pri kontantnom tlaku a kzavej ( premenlivej) teplote teda
kontantn p
3 4 Izoentalpick (adiabatick) expanzia, teda kontan h

ChladivoCO
2
Strana8


Obrzok 5.2.3 Znzornenie idelneho Lorenzovho obehu v T-s daigrame ( Halozan
a Ritter, 1994)

Relny transkritick obeh tepelnho erpadla, ktor je asto oznaovan ako Lorenzov
obeh je charakterizovan nasledovnmi zmenami stavu:

4 1

Neizobarick (aj neizotermick) absorpcia tepla
1

- 1 Neizobarick prehriatie nasvanho plynu

1 2 Ireverzibiln polytropick (neadiabatick) kompresia na nadkritick tlak
2 3 Neizobarick superkritick odvod tepla (pri premenlivej teplote)
3 4 Neizoentalpick ( neadiabatick) expanzia


Obrzok 5.2.4 znzoruje relny transkritick obeh tepelnho erpadla ( Lorenzov
obeh) v diagramoch teplota entalpia ( t-h) a tlak entalpia ( p-h).
ChladivoCO
2
Strana9


Obrzok 5.2.4 Znzornenie relneho transkritickho obehu tepelnho erpadla s CO
2

(Lorenzov obeh) v diagrame teplota - entalpia (t-h) a tlak - entalpia (p-h).



5.3 Energetick efektvnos obehu tepelnho erpadla s CO
2

5.3.1 COP vo vzahu k energetickm sporm

Vkonov slo (COP) jednostupovej jednotky tepelnho erpadla s CO
2
je definovan
ako:

m
CO2 .
q
gc
Q
gc

COP = = (7.5)
m
CO2
.

w W

kde m
CO2
| kg/s| je hmotnostn tok CO
2
, q
gc
a Q
gc
je pecifick tepeln kapacita|kJ/kg|
a tepeln kapacita |kW| chladia plynu CO
2
a w a W s pecifick| kJ/kg| a celkov
|kW| prkon kompresora a zabudovanch erpadiel a ventiltorov, ktor s potrebn
pre prevdzku tepelnho erpadla.

Pre porovnvanie a hodnotenie energetickej efektvnosti rznych systmov tepelnch
erpadiel sa zvyajne pouvaj okamit alebo seznne hodnoty COP, alebo seznny
vkonov faktor ( SPF). Ale hodnoty COP resp. SPF s len pomery, ktor neodhauj
skuton spory energie, o je hlavnm cieom vyuvania systmov tepelnch
erpadiel.
ChladivoCO
2
Strana10

Obrzok 5.3.5 ukazuje spory energie v percentch pre tepeln erpadlo v porovnan
s elektrickm vykurovacm systmom. Je to nelinerna zvislos medzi COP
a percentom energetickch spor pouitia tepelnho erpadla. Ako prklad ke stpne
COP z hodnoty 2,5 na 3 (o 20%), spora energie (AE) stpne o 6,7%, zatia o spora
energie stpne len o 4,2% pri rovnakom percentulnom zven COP z hodnoty 4.0 na
4,8 (o 20%). Teda vyia hodnota COP znamen men percentulny rozdiel
v sporch energie tepelnho erpadla v porovnan s elektrickm vykurovacm
systmom.


Obrzok 5.3.5 COP a percentulna spora energie (AE) v porovnan s elektrickm
vykurovanm.


5.3.2 COP jednostupovho tepelnho erpadla s CO
2

Hlavn faktory ktor uruj COP pre jednostupov obeh tepelnho erpadla s:

- Vparn teplota (t
e
)
- Celkov izoentropick innos kompresora (q
is
)
- Stredn teplota poas odvodu tepla (t
m
), ktor je uren:
- tlakom na vysokotlakej strane ( p
gc
)

- vstupnou teplotou CO
2
z chladia plynu (t
H-out
)
ChladivoCO
2
Strana11

- Mon znovu zskanie expanznej energie:
- expandr alebo ejektor

Obr.5.3.6 znzoruje jednostupov obeh tepelnho erpadla s CO
2
v diagrame tlak-
entalpia (p-h). Naprklad, vparn teplota (t
e
) je 0

C a vysokotlak plyn CO
2
pri 95 bar

je chladen zo 100

C (2) na 40

C (3) v chladii plynu. V dsledku relatvne vysokej

vstupnej teplote CO
2
z chladia plynu (t
H-out
) je COP relatvne mal (2.7). Ak je
vstupn teplota CO
2
znen na naprklad 25

C (3

) alebo 10

C (3

) alm odvodom
tepla pri niej teplote, COP sa zvi o 25% (3.4) resp. 55%. Tieto hodnoty COP
odpovedaj asi 63%, 70% a 76% tnej spore v porovnan s elektrickm vykurovacm
systmom.


Obr.5.3.6 Prklad jednostupov obeh tepelnho erpadla s CO
2
znzornen v
log p h diagrame pri poklese vstupnej teploty CO
2
(t
H-out
) z chladia
plynu ( stavy 3, 3

, 3).

Pretoe vstupn teplota plynu z kompresora ( 2) je relatvne vysok (>80

C), tepeln
erpadl s CO
2
mu zabezpei relatvne vysokoteplotn poiadavky ohrevu, napr.
ohrev vody na 60 a 90

C a priestorov vykurovanie vysokoteplotnmi raditormi (70 -

90

C). Avak pre dosiahnutie vysokej hodnoty COP pre CO

2
systmy tepelnch
erpadiel je podstatn, aby uiton teplo bolo odovzdvan v irokom teplotnom
rozmedz, o znamen vek rozdiely entalpie pre CO
2
v chladii plynu (Ah
2-3
)
s relatvne nzkou teplotou CO
2
(t
H-out
) pre krtenm/expanziou.
ChladivoCO
2
Strana12

Vysok hodnota COP pre jednostupov obeh tepelnho erpadla s CO
2
bez znovu
zskania expanznej energie pomocou ejektora alebo expandra me by dosiahnut len
ak vstupn teplota CO
2
z chladia plynu je relatvne nzka. To vyaduje relatvne nzku
vstupn teplotu pre sekundrnu tekutinu (vodu alebo vzduch) v chladii plynu.

Maximlne dosiahnuten hodnota COP pre jednostupov obeh tepelnho erpadla
s CO
2
s jedinm chladiom plynu, bez vntornho vmennka tepla (nasvac plyn)
a bez znovu zskania expanznej energie bola potan na zklade nasledovnch
okrajovch podmienok:

- Kompresor prehriatie nasvanho plynu 5 K a 10% tn relatvne tepeln straty
- Vparn teplota fixn (-5

C) alebo premenliv ( - 10 a + 5
0
C)
- Tlak v chladii plynu fixn ( 90 bar) alebo premenliv ( 75 a 120 bar)
- Celkov innos kompresora fixn (0,55) alebo premenliv (0,5 a 0,8)



5.3.2.1 COP vo vzahu k vstupnej teplote CO
2
a tlaku v chladii plynu

Obr. 5.3.7 ukazuje maximlne dosiahnuten hodnotu COP pri premenlivej vstupnej
teplote CO
2
z chladia plynu (t
H-out
), vparnej teplote t
e
= -5

C a celkovej izoentropickej
innosti kompresora q
is
= 60%. Tlak v chladii plynu sa men v rozmedz od 75 do
120 barov (7,5 a 12 MPa).

Obr. 5.3.7 COP pre jednostupov obeh tepelnho erpadla s CO
2
ako funkcia
vstupnej teploty CO
2
z chladia plynu s tlakom od 75 do 120 bar.
ChladivoCO
2
Strana13

Ak je obeh tepelnho erpadla s CO
2
pouvan len pre ohrev domcej teplej vody
(DHW) je najniia mon vstupn teplota CO
2
z chladia plynu rovnak ako vstupn
teplota vody do ndre teplej vody, alebo vodovodnho potrubia (napjaa) (teplota
mestskej vody).

- Pri teplote DHW 60

C je optimlny tlak v chladii plynu pre tepeln erpadl pre

ohrev vody 90 bar. Na obr. 5.3.7 je vpotov hodnota COP asi 3,8 ak
predpokladme vstupn teplotu vody do vodnej ndre alebo vodovodnho
potrubia 5

C pri teplotnom rozdiele At

A
= 2 K. Nzky teplotn rozdiel vyaduje
optimalizciu nvrhu chladia plynu. Optimlne hodnoty tlaku a teploty
v chladii plynu s diskutovan v Kap. 5.3.3 ( Optimlny tlak chladia plynu vo
vzahu k maximu COP v tepelnch erpadlch s CO
2
).

- Vyia vstupn teplota vody do chladia plynu znamen niiu hodnotu COP.
Prklad ke vstupn teplota stpne z 5 na 20

C, COP klesne na asi 3,4, to je

o 11% niia hodnota a 4 % tn znenie spory energie. Teda nvrh zsobnej
ndre DWH m vek vznam pre minimalizovanie mieania horcej a studenej
vody ako aj prestupu tepla vedenm vntri ndre (Kapitola 7.4)

- Vyia teplota teplej vody znamen ni COP. Prklad Ke teplota DHW
stpne zo 60 na 70

C, COP klesne z 3,8 na asi 3,55 teda znenie o 7% a 2% tn

znenie spory energie pri tlaku 100 bar v chladii plynu.


Ak je tepeln erpadlo s CO
2
pouit len pre priestorov vykurovanie je najniia
mon teplota CO
2
na vstupe z chladia plynu rovn vratnej teplote vodnho
distribunho systmu alebo vstupnej teplote vzduchu do miestnosti. Hoci optimlny
tlak na vysokotlakej strane bude ni ako pre systm horcej vody, hodnota COP bude
klesa v dsledku relatvne vysokej vstupnej teplote CO
2
a s miernym rozdielom
entalpie v chladii plynu.

- Prklad pri vratnej teplote priestorovho vykurovania 30

C, teplotnom rozdiele
2K a optimlnom tlaku na vysokotlakej strane 85 bar je vpotov COP asi 2,95.
Hodnota COP pre tepeln erpadlo s CO
2
dodvajce teplo nzkoteplotnmu
vykurovaciemu systmu je o 20 a 30 % niia ako pre systm tepelnho erpadla
pouvajci konvenn pracovn ltky.

- Vyia vratn teplota vo vodnom vykurovacom systme znamen niiu hodnotu
COP. Prklad pri vratnej teplote 40

C klesne hodnota COP z asi 2,95 na 2,15 ( -

27%) pri uvaovan optimlneho tlaku v chladii plynu 90 bar. Preto tepeln
erpadl s CO
2
dosahuj vemi nzku hodnotu COP ak len dodvaj teplo do
konvennho vysokoteplotnho distribunho systmu, naprklad raditorovho
systmu ( 80/60

C).

ChladivoCO
2
Strana14

5.3.2.2 COP vo vzahu k vstupnej a vparnej teplote CO
2

Obr. 5.3.8 ukazuje maximlne dosiahnuten hodnotu COP pri premenlivej vstupnej
teplote CO
2
z chladia plynu (t
C.out
), tlaku v chladii plynu 90 bar a 60 % tnej celkovej
izoentropickej innosti kompresora ( q
is
).Vparn teplota sa men v rozmedz od 10
do +5

C.

- Vyia vparn teplota znamen vyiu hodnotu COP. Pri vstupnej teplote CO
2

z chladia plynu pod 30

C sa hodnota COP zvyuje o priemerne 2,5 % na vzostup

vparnej teploty o jeden

C.




Obr.5.3.8 COP pre jednotku tepelnho erpadla s CO
2
ako funkcia vstupnej teploty
CO
2
z chladia plynu. Rozmedzie vparnej teploty od 10 do + 5
0
C



5.3.2.3 COP vo vzahu k vstupnej teplote CO
2
a celkovej innosti
kompresora

Obr. 5.3.9 ukazuje maximlne dosiahnuten hodnotu COP pri premenlivej vstupnej
teplote CO
2
z chladia plynu (t
C.out
), tlaku 90 bar v chladii plynu vparnej teplote 5

C.
celkov izoentropick innos kompresora je v rozmedz 0,5 a 0,9( q
is
).

ChladivoCO
2
Strana15



Obr.5.3.9. COP tepelnho erpadla s CO
2
ako funkcia vstupnej teploty CO
2

z chladia plynu. Izoentropick innos kompresora sa men
v rozmedz 0,5 a 0,8.


- Vyia izoentropick innos kompresora znamen vyiu hodnotu COP. Pri
vstupnej teplota CO
2
z chladia plynu pod 30

C hodnota COP stpa asi o 1,2 %

pri jednopercentnom raste izoentropickej innosti kompresora.




5.3.3 Optimlny tlak chladia plynu vo vzahu k maximu COP
v tepelnch erpadlch s CO
2


5.3.3.1 pecifick tepeln kapacita CO
2
pri nadkritickom tlaku - izobary

Tepeln erpadl s CO
2
odvdzaj teplo chladenm plynu CO
2
pri nadkritickom tlaku (
p > 73,8 bar). Tlak a teplota, o s nezvisl premenn silne psobia na pecifick
tepeln kapacitu CO
2
( c
p
|kJ/kg|). Obr.5.3.10 ukazuje krivky teplota entalpia
(izobary) pre CO
2
pri nadkritickom tlaku t v rozmedz od 75 do 200 bar (RnLib,2008).
Smernica kriviek (ot/ oh ) odpoved inverznej hodnote c
p
pri kontantnom tlaku ( c
p
=
oh/ ot). Teda strmie CO
2
izobary znamenaj meniu hodnotu c
p
a obrtene.

ChladivoCO
2
Strana16


Obr. 5.3.10 krivky teplota - entalpia (izobary) pre nadkritick CO
2
(RnLib,2008).


Tepeln kapacita Q |W| chladia plynu CO
2
pri uritom hmotnostnom prietoku m |kg/s|
a teplotnom poklese At |K| je proporcionlna hodnote c
p
pre CO
2
.:

( 7.7)

Pri nadkritickom tlaku a teplote relatvne v blzkosti kritickho bodu (31.1
0
C, 73,8 bar)
s izobary virtulne horizontlne (c
p
> 10 000) a teplota CO
2
zostva relatvne
kontantn poas odvodu tepla. Pri relatvne vysokom nadkritickom tlaku a teplotch
pod kritickm bodom a nad pribline od 50 do 60
0
C s izobary relatvne strm ( c
p
<
5 000 kJ/kg.K) a relatvne priamkov. Pri tchto prevdzkovch podmienkach teplota
CO
2
bude klesa dos prudko poas odvodu tepla a pri vyom tlaku bud chladiace
krivky CO
2
(izobary) viac priamkov. Pri tlaku CO
2
200 bar je izobara virtulne
priamkov v teplotnom rozmedz medzi 0 a 100

C, o znamen, e hodnota c
p
je
prakticky kontantn.


5.3.3.2 Teplotn priblenie v chladii plynu

Minimlny teplotn rozdiel At
m
medzi tokom horceho CO
2
( H) a tokom studenej vody
alebo vzduchu (C) v protiprdom chladii plynu sa vyskytuje v dotykovom bode.
Ak sa dotykov bod vyskytuje vntri chladia plynu, tak to znamen zbranu pre
proces prechodu tepla a psob to na tepeln kapacitu a vstupn teplotu CO
2
z chladia
plynu. Pre dan nvrh chladia plynu s teplotn profily a umiestnenie dotykovho
bodu uren vstupnmi teplotami tekutn, bodom nastavenia pre voda/vzduch,
ChladivoCO
2
Strana17

miestnou prietokovou hmotnostn tepelnou kapacitou (CP hodnota, rovnica 7.3)
a hrnnm siniteom prestupu tepla.

Pre zobrazenie tepelnej charakteristiky horceho a studenho toku v chladii plynu
me by pouit diagram teplota teplo ( t-Q diagram). Sklon kriviek v t-Q diagrame
je vyjadren ako:

(7.8)

Nzka hodnota CP vedie ku strmm krivkm t-Q a obrtene. V dsledku znanch
zmien pecifickej tepelnej kapacity CO
2
a relatvne malmu subkritickmu tlaku sa
krivky teplota- entalpia ( izobary) ukazuj v kolsavej podobe, ke hodnota CP stpa
a kles pri rznych teplotch. Na druhej strane krivky t-Q pre vodu a vzduch s
virtulne priamoiare, pretoe ich pecifick tepeln kapacity s prakticky kontantn
v teplotnom rozmedz od 0 do 100

C ( 0,4%). Nsledne sklon krivky t-Q pre vodu

alebo vzduch je vhradne uren hmotnostnm prietokom tekutiny (kg/s).

Tepeln nevhoda zaprinen dotykovm bodom vo vntri chladia plynu je
znzornen v t-Q diagrame na obr. 5.3.11. V tomto prklade je voda ohrievan z 25

C
(fixn vratn teplota) na 50

C a poiaton tlak v chladii plynu je 75 bar. Diagram

neukazuje teplotn profily ako funkcie relatvnej dky chladia plynu.

Obr. 5.3.11 Znzornenie dotykovho bodu vntri chladia plynu CO
2
, kde voda je
ohrievan z 25 na 50

C a tlak CO
2
v chladii plynu je 75 bar. CO
2
o kontantnom
hmotnostnom prietoku je chladen zo 78 na 33

C (At
H
=55 K) a tok vody je ohrievan
z 25 na 50

C ( At
C
= 20 K).
ChladivoCO
2
Strana18

Inverzn sklon krivky t-Q pre vodu (iarkovan iara) predstavuje teoretick
maximum hodnoty CP pre prietok vody, pretoe je to paraleln k izobare CO
2

v dotykovom bode. Nad dotykovm bodom je CP
H
< CP
C
a pod dotykovm bodom je
CP
H
>CP
C
. Ak prietok vody stpa nad maximlnu hodnotu, vstupn teplota vody bude
klesa pod bod nastavenia, o je zvyajne neiaduce. Pri zven tlaku v chladii plynu
sa izobary CO
2
stvaj priame a prietok vody me by zven pokia sa krivka t-Q
pre vodu stane paraleln k CO
2
izobare. V prietok vody dosiahne zniovanie
vstupnej teploty CO
2
z chladia plynu so zvenm tepelnej kapacity tepelnho
erpadla s CO
2
.



5.3.3.3 Optimlny tlak v chladii plynu

Obr. 5.3.12 znzoruje nsledok zvenia tlaku na vysokotlakej strane z 85 bar (A) na
100 bar (B) a 110 bar (C) pre tepeln erpadlo s CO
2
. Teplota mestskej vody je 5
0
C
a bod nastavenia pre domcu tepl vodu (TV) je stanoven fixne na 70
0
C. Hmotnostn
prietok CO
2
je kontantn (m
H
= kont.), zatia o prietok vody postupne stpa, teda
m
C3
>m
C2
>m
C1
. Prkon kompresora je virtulne mern tlaku v chladii plynu, zatia o
tepeln kapacita chladia plynu ak tlak v om stpa sa men nelinerne.

A) Tlak v chladii plynu 85 bar - CO
2
kompresor je prevdzkovan pri kontantnej
kapacite, teda hmotnostn prietok m
H
je kontantn a prietok vody m
C
stpa pokia
teplota nedosiahne bod nastavenia ( 70

C). V dsledku kolsavej podoby krivky teplota

-teplo pre CO
2
je dotykov bod vntri chladia plynu (At
m
), o brni procesu prenosu
tepla a obmedzuje maximlny prietok vody. Teplotn rozdiel na horcom konci
chladia plynu je tie relatvne mierny v dsledku nzkej vstupnej teploty plynu
z kompresora ( 85

C). V dsledku obmedzenho prietoku vody je CO

2
chladen len na
32

C (At
A
~ 28

C), vsledkom oho je relatvne nzky entalpick rozdiel v chladii

plynu s relatvne nzkou tepelnou kapacitou Q
H
tepelnho erpadla s CO
2
. Napriek
miernemu prkonu kompresora je COP relatvne mal (3.31).

B) Tlak v chladii plynu 100 bar Hmotnostn prietok CO
2
(m
H
) je tak ist ako v A),
ale prkon kompresora je v v dsledku vyieho tlaku v chladii plynu o 15 bar.
Izobara CO
2
sa stva viacej priamoiara a vstupn teplota plynu z kompresora stpla
na 105
0
C. V dsledku zlepenia teplotnho priblenia medzi tekutinami a vyom
teplotnom rozdiele na horcom konci chladia plynu nie je dotykov bod vntri
chladia plynu. Teda prietok vody mus by pre dosiahnutie bodu nastavenia 70
0
C
zven. Zvenie prietoku vody vedie k viemu chladeniu CO
2
a vstupn teplota
plynu CO
2
z chladia plynu klesla z 32 na 8

C (At
A
~ 3

C). Minimlny teplotn rozdiel

At
m
je teraz rovnak ako teplotn rozdiel At
A
na chladnom konci chladia plynu. Pretoe
medzn zvenie tepelnej kapacity (o 8,6 kW) je vznamne vie ako medzn zvenie
prkonu kompresora (o 1,2 kW), COP vzrast na hodnotu 3,95.

ChladivoCO
2
Strana19


Obr.5.3.12 Znzornenie kriviek teplota teplo (t-Q) pre CO
2
a vodu v protiprdom
chladii plynu ak je voda ohrievan z 5 na 70

C (bod nastavenia). Q
H3
>
Q
H2
> Q
H1
.
ChladivoCO
2
Strana20

C) Tlak v chladii plynu 110 bar - hmotnostn prietok CO
2
(m
H
) je tak ist ako v B)
ale prkon kompresora je vy v dsledku vyieho tlaku v chladii plynu o 10 bar.
Napriek viac priamoiarym izobarm CO
2
a vyej vstupnej teplote plynu
z kompresora je len okrajov zmena v tepelnej kapacite tepelnho erpadla, pretoe
teplotn priblenie At
A
v B) bolo u tak nzke ako 3

C. Pretoe medzn zvenie

tepelnej kapacity (o 0,7 kW) je toho istho stupa vekosti ako medzn zvenie
prkonu kompresora (1,1 kW), COP klesol o 5% na priblin hodnotu 3.75.

Zver - v tomto prpade je tlak 100 bar optimlnym tlakom v chladii plynu, o vedie
k maximlnej hodnote COP tepelnho erpadla s CO
2
pri uvedench okrajovch
podmienkach. Je dleit poznamena, e nzky teplotn rozdiel (At
A
) 1 a 3

C
vyaduje optimlny nvrh chladia plynu.

Obr. 5.3.13 ukazuje meran tepeln kapacitu chladia plynu (Q
total
), prkon kompresora
(P
compr
) a COP pre tepeln erpadlo soanka - voda s vkonom 7 kW pre priestorov
vykurovanie a ohrev vody (Stene, 2004). Teplotn podmienky boli 35/30

C pre systm
priestorovho vykurovania a 5/60

C pre systm teplej vody priom optimlny tlak

v chladii plynu bol asi 85 bar.



Obr. 5.3.13 Meran tepeln kapacita, prkon kompresora a COP pre tepeln erpadlo
s CO
2
o vkone 7 kW pre kombinciu priestorovho vykurovania
a ohrevu vody (Stene, 2004).

ChladivoCO
2
Strana21

Tabuka 5.3.2 ukazuje ako prklad optimlny tlak v chladii plynu p
opt
|bar| pre
jednotku tepelnho erpadla s CO
2
pre kombinciu priestorovho vykurovania a ohrevu
vody s rznymi bodmi nastavenia (33/30

C, 35/30C, 40/35C ) a (5/60C, 5/70C,

5/80C). Vparn teplota, prehriatie nasvanho plynu a izoentropick innos
kompresora s 5C, 5C a 0,6 (Stene, 2004).

Tab.5.3.2 Prklad optimlneho tlaku v chladii plynu (p
opt
) pre jednotku tepelnho
erpadla s CO
2
(Stene, 2004)
_____________________________________________________________________

Teplotn rove 32/28

C 35/30

C 45/40

C 5/60

C 5/70

C 5/80C
_____________________________________________________________________

P
opt
|bar| 80 85 95 90 100 110
_____________________________________________________________________

Vyia teplota bodu nastavenia znamen vy optimlny tlak v chladii plynu



5.4 Tepeln erpadl pre ohrev vody

5.4.1 Hlavn charakteristiky a celkov nvrh

Vroba domcej teplej vody (TV) je povaovan za jednu z najsubnejch aplikci pre
transkritick obeh tepelnho erpadla s CO
2
v dsledku dosiahnutenej vysokej
energetickej efektvnosti. Vysok hodnota COP pre tepeln erpadl s CO
2
pre ohrev
vody (HPHW=TTV) je spsoben dobrm teplotnm sladom medzi CO
2
a vodou
v protiprdom chladii plynu (kap.5.2 a 5.3), vbornmi vlastnosami CO
2
pre prestup
tepla a relatvne vysokou izoentropickou innosou kompresora. alie vhody
TTV je schopnos dodva vysokoteplotn vodu pri 60 a 90

C, o vyluuje
poiadavku dodatonho ohrevu. Obr. 5.4.14 ukazuje principilny nrtok obehu
TTV v diagrame teplota- entalpia (t-h) pri optimlnom tlaku v chladii plynu. Teplota
mestskej vody je 5

C a TV bod nastavenia m teplotu 70

C.

Obr. 5.4.14 ukazuje princp jednostupovho tepelnho erpadla s CO
2
pre ohrev vody
vybavenho nzkotlakm zberaom kvapaliny (LPR), vmennkom tepla na nasvan
plynu a protiprdym chladiom plynu, ktor je spojen s jednoplovou ndrou teplej
vody pomocou vodnho uzavretho obvodu.

Poas vypania je tepl voda odoberan z vrchu ndre (A) a miean so studenou
mestskou vodou na 50 a 55

C v zmieavacom ventile (B). Studen mestsk voda

vstupuje na spodnej strane ndre (C) a nahrdza tepl odoberan vodu.

ChladivoCO
2
Strana22



Obr. 5.4.14 Diagram teplota - entalpia pre obeh tepelnho erpadla s CO
2






Obr.5.4.15 Principilny nrtok tepelnho erpadla s CO
2
pre ohrev vody
s jednoplovou ndrou TV.
ChladivoCO
2
Strana23

Regulan invertn erpadlo preerpva vodu zo dna ndre C cez chladi plynu (D-E).
Prietok vody je nastavovan pre dosiahnutie teploty bodu nastavenia ( 60 95

C) a tlak
v chladii plynu je optimalizovan pre dosiahnutie maximlnej hodnoty COP.

Poas peridy ohrevu bude v zsobnej ndri objem teplej a studenej vody. Urit
mieanie vodnch objemov ako aj vntorn prestup tepla vedenm bude zvyova
priemern vstupn teplotu vody do chladia plynu so zniovanm hodnoty COP
tepelnho erpadla s CO
2
. (Kap. 5.3.2). je preto potrebn poui difzor pre znenie
vstupnej rchlosti vody na dne ndre (C) a prednostne aplikova zsobn ndr
s malm pomerom priemeru k vke, pretoe to minimalizuje vntorn prestup tepla
v ndri. Pre nebytov systmy by mali by zapojen viacer jednoplov vodn
ndre do srie ako je znzornen na obr. 5.4.16.


Obr. 5.4.16 Nebytov tepeln erpadlo s CO
2
s niekokmi zsobnmi ndrami
v srii.


5.4.2 Termodynamick porovnanie tepelnch erpadiel pre ohrev vody

Boli analyzovan tyri rzne tepeln erpadl pre ohrev vody s ohadom na
dosiahnuten hodnotu COP pri rznych teplotch TV, mestskej vody a zdroja tepla
(Hjerkinn, 2007).

A) Tepeln erpadlo s R134a s kondenztorom a rekupertorom (DSH)
B) Tepeln erpadlo s R134a s dochladzovaom (SC) a rekupertorom
C) Tepeln erpadlo s R134a s vmennkom tepla na nasvan (SGHX),
kondenztorom a rekupertorom
D) Tepeln erpadlo s CO
2
s protiprdym chladiom plynu s optimalizovanm tlakom
ChladivoCO
2
Strana24

Obr.5.4.17 ukazuje principilny nvrh systmu tepelnho erpadla pre ohrev vody ako
aj prklad skutonch teplotnch profilov pri odvode tepla vo vmennkoch pri
vparnej teplote 5C, prehriat nasvanho plynu o 5C, teplote vstupnej mestskej
vody 5C a teplote ohriatej vody 70C. Celkov izoentropick innos kompresora
bola zisten na zklade laboratrnych meran.

A) R134a Mestsk voda je predhriata v kondenztore (1-2) a znovu zohriata
v rekupertore na teplotu bodu nastavenia (2-3) chladenm vstupnho plynu z
kompresora. Aplikcia dvoch vmennkov tepla spojench do srie vedie k niej
kondenzanej teplote a vyej hodnote COP ako len vyuitm kondenztora.

B) R134a Mestsk voda je predhriata dochlad zovaom (1-2) pomocou podchladenia
pracovnej ltky a ohriata na vyiu teplotu kondenztorom (2-3) a znovu ohriata na
teplotu bodu nastavenia pomocou rekupertora. Kondenzan teplota je virtulne tak
ist ako v systme A), ale hodnota COP bude vyia v dsledku dodatonej tepelnej
kapacity podchladzovaa.

C) R134a Mestsk voda je predohriata kondenztorom(1-2) a znovu ohriata pomocou
rekupertora (2-3). Vmennk nasvanho plynu podchladzuje pracovn ltku a znovu
ohrieva nasvan plyn z vparnka. Vyia vstupn teplota z kompresora a zven
tepeln kapacita rekupertora maj za nsledok niiu kondenzan teplotu a vyiu
hodnotu COP ako systm A a B.

D)Tepeln erpadlo s CO
2
Mestsk voda o teplote 5

C je ohrievan na teplotu bodu

nastavenia jedinm chladiom plynu. Pretoe priemern teplota poas odvodu tepla (t
m
)
(Kap.5.2.1, Obr. 5.2.2) je menia ako v systmoch A, B a C, hodnota COP bude vyia.

Obr.5.4.18 ukazuje COP tepelnho erpadla pre ohrev vody v systme A,B,C a D ako
funkciu vparnej teploty. innosti kompresorov s zskan laboratrnym meranm
a celkov hodnota UA pre tepeln vmennky odvdzajce teplo je 2,4 W/K (Hjerkinn,
2007).

Tepeln erpadlo s CO
2
pre ohrev vody dosahuje v priemere o 20 % vyiu hodnotu
COP a o 5% vyiu energetick sporu ako najlep systm s R134a vybaven tepelnm
vmennkom na san plynu, kondenztorom a rekupertorom (C). Pre relny systm
tepelnho erpadla pre ohrev vody bude rozdiel v hodnote COP a energetick spora
dokonca vyia v dsledku lepej innosti prenosu tepla vo vparnku a mench
stratch obehu vzahovanch k tlakovm stratm v potrubiach a komponentoch pre CO
2

systm.

ChladivoCO
2
Strana25


Obr.5.4.17 Principilny nvrh systmu rznych tepelnch erpadiel pre ohrev vody
(vavo) a prklady relnych teplotnch profilov odvodu tepla vo
vmennkoch tepla (vpravo)

ChladivoCO
2
Strana26


Obr. 5.4.18 Vpotov hodnota COP pre rzne tepeln erpadl pre ohrev vody
(Hjerkinn, 2007)

Obr. 5.4.19 ukazuje hodnotu COP pre systm tepelnho erpadla A,B,C a D ako
funkciu vstupnej teploty vody do vmennkov tepla odvdzajcich teplo (Hjerkinn,
2007).


Obr. 5.4.19 Vpotov hodnota COP pre rzne tepeln erpadl pre ohrev vody
(Hjerkinn, 2007).
ChladivoCO
2
Strana27

Obr. 5.4.19 demontruje, e COP tepelnho erpadla s CO
2
pre ohrev vody je viac
citliv na zmeny vo vstupnej teplote vody ako systmy tepelnho erpadla s R134a
(Kap.5.3.2). Pri teplote vstupnej vody 30
0
C je COP virtulne (zdanlivo) identick s COP
pre systm B a C . Preto je pre tepeln erpadl s CO
2
pre ohrev vody dleit aby
ndr TV mala relatvne mal pomer priemeru k vke a bola vybaven difzorom na
vstupe mestskej vody(kap. 5.4.1).


5.4.3 Laboratrne testovanie tepelnch erpadiel s CO
2
pre ohrev
vody

V poslednch rokoch bolo testovanch vea prototypov tepelnch erpadiel s CO
2
pre

ohrev vody. Virtulne vetky intalcie boli jednostupov jednotky pouvajce
nzkotlak zbera kvapaliny (LPR), vmennk tepla na nasvan plynu a protiprdy
vmennk rrka v rrke ako chladi plynu.

5.4.3.1 Laboratrne testovanie prototypu HPWW=TTV s CO
2
o vkone 50 kW
Nrsko

Neksa a al (1988) testovali prv prototyp tepelnho erpadla s CO
2
pre ohrev vody
vo svete v SINTEF Energy Research, Nrsko. Obr. 5.4.20 ukazuje principilny nrtok
intalcie o vkone 50 kW.


Obr. 5.4.20 Prototyp TTV s CO
2
testovan v SINTEF Energy Research ( Neksa
a al, 1998).
ChladivoCO
2
Strana28

Obr. 5.4.21 ukazuje meran hodnotu COP pre prototyp tepelnho erpadla pre ohrev
vody pri vstupnej teplote vody 10
0
C a rznej vparnej a TV teplotch. (Neksa a al,
1998).



Obr. 5.4.21 Meran hodnota COP pre prototyp TTV s CO
2
v Nrsku ( Neksa
a al, 1998).

Tepeln erpadl s CO
2
pre ohrev vody s tepelnou kapacitou medzi 5 a 20 kW boli
skman okrem inch, Rieberer a Halozan (1997), Hwang a Rademacher (1998)
a Saikawa a Hashimoto (2000). Meran hodnoty COP prototypov tchto jednotiek s
porovnaten s hodnotami tepelnho erpadla pre ohrev vody testovanho poda Neksa
a al, 1998.


5.4.3.2 Prevdzkov testovanie prototypu TTV s CO
2
o vkone 60 kW
vajiarsko

Tepeln erpadlo s CO
2
vzduch - voda pre ohrev vody bolo intalovan v Le Locle
Hospital vo vajiarsku. Prototypov jednotka bola testovan v irokom rozmedz
prevdzkovch podmienok s ohadom na teplotu DHW, vstupn teplotu vody a teplotu
okolitho vzduchu. Obr. 5.4.22 ukazuje principilny nrtok tohto systmu (Anstett,
2006).

Obr.5.4.23 ukazuje meran hodnotu COP pri teplote teplej vody 70
0
C, mestskej vody
20
0
C a rznej teplote okolitho vzduchu. Znan fluktucie hodnoty COP s v dsledku
zmien vstupnej teploty vody zo systmu teplej vody do chladia plynu CO
2
.
ChladivoCO
2
Strana29

Obr. 5.4.22 Principilny nrtok tepelnho erpadla vzduch-voda s CO
2
o vkone 60
kW vo vajiarsku (Anstett, 2006)



Obr. 5.4.23 Meran hodnota COP pre TTV s CO
2
pri teplote teplej vody 70
0
C,
mestskej vody 20
0
C a rznej teplote okolitho vzduchu (Anstett,2006)
ChladivoCO
2
Strana30

5.4.3.3 Prevdzkov testovanie prototypu TTV s CO
2
o vkone 60 kW USA

Tepeln erpadlo vzduch voda s CO
2
pre ohrev vody o vkone 60 kW bolo vyvinut pre
trh USA a extenzvne testovan (Sienel, 2006)., Obr. 5.4.24. jednotky zabezpeovali
sanitrnu horcu vodu v teplotnom rozmedz 60 a 80
0
C pri hodinovom prietoku 900
litrov. Meran hodnoty nie s dostupn a jednotky doteraz neboli komercionalizovan.


Obr.5.4.24 Prevdzkov testovanie TTV vzduch voda s CO
2
o vkone 60 kW
v USA (Sienel, 2006)

5.4.4 Komerne dostupn systmy tepelnch erpadiel s CO
2
pre ohrev vody

V r. 2001 Denso Corp. Ltd. v Japonsku v spoluprci s Tokyo Electric Power Company
a Central research Institute of Electric Power Industry boli prv spolonosti ktor
spustili komern produkciu domcich tepelnch erpadiel vzduch voda s CO
2
pre
ohrev vody o vkonoch 4,5 a 6 kW (EcoCute). Tieto tepeln erpadl boli zaloen na
vsledkoch vskumu zo SINTEF Energy Research a Norwegian University of Science
and Technology (NTNU) a nasledujcich patentov z Norsk Hydro (Nrsko). V r. 2002
Japonsk vlda predstavila schmu podpory pre EcoCute tepeln erpadlo, pretoe to
bolo povaovan za energeticky efektvnu a environmentlne priatesk technolgiu.
V sasnosti je asi 20 Japonskch vrobcov domcich tepelnch erpadiel EcoCute a
15 vrobcov systmov pre komern trh, ktor vyrbaj tepeln erpadl vzduch-voda
a solanka-voda pre ohrev vody s maximlnou tepelnou kapacitou od 20 do 100 kW.

Cie japonskej vldy je intalova pribline 5,5 milina jednotiek tepelnch erpadiel
EcoCute s CO
2
do r.2010. Obr. 5.4.25 ukazuje prklady tepelnch erpadiel EcoCute
pre domci a komern trh rznych Japonskch vrobcov.
ChladivoCO
2
Strana31


Obr.5.4.25 Tepeln erpadl EcoCute s CO
2
pre ohrev vody Japonskch vrobcov
Denso, Corona, Daikin,Hitachi, Matsushita, Mitsubishi a Sanyo (2007)

Tepeln erpadl EcoCute s CO
2
pre ohrev vody s teraz expedovan do Eurpy vea
Japonskmi vrobcami. Viac informci je mon njs na http://www.R744.com


5.5 Integrovan systmy priestorov vykurovanie a ohrev vody

5.5.1 Hlavn funkcia prevdzkov spsoby

Integrovan (kombinovan) systmy tepelnch erpadiel pre obydlia zabezpeuj
priestorov vykurovanie aj ohrev vody a teplo je zvyajne odvdzan vodnm
distribunm systmom rozvodu tepla. Integrovan systmy tepelnch erpadiel
predstavuj alternatvu k jednotlivm systmom tepelnch erpadiel pre priestorov
vykurovanie a ohrev teplej vody, teda tepeln erpadlo vzduch- vzduch v kombincii
s tepelnm erpadlom vzduch - voda pre ohrev vody. Hlavn prevdzkov spsoby
integrovanch systmov tepelnch erpadiel s CO
2
s:

- Len ohrev teplej vody (TV spsob)
- Len priestorov vykurovanie (SH spsob)
- Sasn priestorov vykurovanie a ohrev vody (Kombinovan spsob)

Pre dosiahnutie vysokej hodnoty COP systmu tepelnho erpadla mus by vstupn
teplota CO
2
po odvode itkovho tepla z chladia plynu relatvne mal (kap.5.3.2).
Vstupn teplota CO
2
z chladia plynu je predovetkm uren:

ChladivoCO
2
Strana32

- Charakteristikou systmu domcej teplej vody (TV) a distribunm systmom
rozvodu tepla
- Nvrhom a usporiadanm jednotky chladia plynu
- Nvrhom a prevdzkou jednotky tepelnho erpadla s CO
2



5.5.2 Mon nvrh chladia plynu a zsobnej ndre TV

Nvrh integrovanho domceho systmu tepelnho erpadla s CO
2
me by
klasifikovan nasledovne:

- Extern chladi plynu CO
2
Chladi plynu je spojen s jednoplovou
zsobnou ndrou domcej teplej vody (TV) spsobom uzavretho vodnho
obvodu. Invertn regulan erpadlo zabezpeuje cirkulciu vody zo spodku
ndre cez chladi plynu a sp na vrchn stranu ndre. Jednotka tepelnho
erpadla me by vybaven:
o 1) Jednm chladiom plynu,
o 2) Dvojitm chladiom plynu (dve jednotky chladia plynu v sriovom
alebo paralelnom zapojen na strane CO
2
),
o 3) Trojitm chladiom plynu (tri jednotky chladia plynu v sriovom
zapojen na strane CO
2
).

- Integrovan chladi plynu CO
2
a zsobn ndr TV - Chladi plynu me by
navrhovan ako rrkov had , niekokonsobne pretlaovan rrka (MPE) a pod.
montovan do vntra ndre, na povrch ndre alebo do termosifnovej jednotky.
Vmennk tepla pre priestorov vykurovac systm me by umiestnen vntri
alebo zvonka ndre TV.


5.5.2.1 Jednotliv extern chladi plynu jednoplov zsobn ndr TV

Obr. 5.5.26 znzoruje jednotliv extern chladi plynu CO
2
(GC), ktor je spojen
s jednoplovou zsobnou ndrou TV a a vmennkom tepla (SH) pre priestorov
vykurovanie T1.1, T1.2 alebo T1.3.

Kombincia jednotlivej externej jednotky chladia plynu (GC1) a jednoplovej
zsobnej ndre DHW s jednm vntornm a jednm externm vmennkom tepla
(T1.3) je pouit pre integrovan systm tepelnho erpadla s CO
2
vzduch voda
EcoCute v Japonsku. Tepeln erpadlo s CO
2
m typick tepeln kapacitu 6 kW a je
vybaven vekou zsobnou ndrou TV s vntornm aj vonkajm vmennkom tepla
pre naprklad priestorov ohrievanie a prihrievanie vody pre kpaciu vau. Obr. 5.5.27
ukazuje princp systmu tepelnho erpadla EcoCute (Hihara a Hirofumi, 2006,
Kusakari 2006).

ChladivoCO
2
Strana33


Obr. 5.5.26 Znzornenie jednotlivho externho chladia plynu CO
2
(GC) a mon
nvrh pre zsobn ndr TV a tepeln vmennk pre priestorov
vykurovanie (SH). CW mestsk voda


Ak je tepeln erpadlo EcoCute v prevdzke, voda zo spodku zsobnej ndre teplej
vody cirkuluje pomocou invertnho regulanho erpadla cez jednotliv jednotku
chladia plynu (A), ohrieva sa na teplotu bodu nastavenia a vracia sa na vrch zsobnej
ndre. Zsobn ndr je vyuvan nasledovne: Vypanie DHW - voda o teplote
65
0
C (letn spsob) alebo 90
0
C (zimn spsob) z vrchu ndre je pred miean
s mestskou vodou a cirkuluje do kpacej vane, sprchy a pod. (C). Poas vypacej
peridy vstupuje mestsk voda do spodku zsobnej ndre (D). Prihrievanie kpacej
vane- voda vo vani je prihrievan pomocou vmennka tepla umiestnenho na hornej
asti zsobnej ndre teplej vody (E). Priestorov vykurovanie- voda zo zsobnej ndre
cirkuluje do multifunknho vmennka tepla (F) pre priestorov vykurovanie (G)
a vykurovanie/suenie kpene (H).

Ron vkonnos integrovanho tepelnho erpadla EcoCute bola testovan
a simulovan pre klmu v Tokiu. Jednotka tepelnho erpadla bola vybaven ejektorom
namiesto konvennho expanznho ventilu. Meran / odhadnut hodnota COP pre
jednotku tepelnho erpadla bola asi 3,5 ak 55% celkovej ronej poiadavky tepla bolo
pre TV a teplota TV bola 70
0
C. (Hihara a Hirofunmi, 2006). Priemern hodnota COP
pre celkov systm ohrevu teplej vody vrtane ronch strt tepla zo zsobnej ndre
ChladivoCO
2
Strana34

teplej vody bola asi 3.0. SPF celho systmu me by zven zlepenm izolcie
ndre.


Obr. 5.5.27 Principilne znzornenie integrovanho systmu tepelnho erpadla
EcoCute z Japonska (Hihara a Hirofumi, 2006, Kusakari 2006)


Hlavn vhoda integrovanho systmu tepelnho erpadla EcoCute je, e
vysokoteplotn voda zo zsobnej ndre je pouit pre priestorov vykurovanie. To
vedie k relatvne vysokej vratnej teplote z multifunknho vmennka tepla (F) poas
prevdzky priestorovho vykurovania a to m hlavn dopad na\ priemern vstupn
teplotu vody do chladia plynu a tm na COP. Nvrh ndre T1.1 a T1.2 m tak ist
termodynamick nevhodu. V Japonskch domoch dosahuje systm EcoCute relatvne
dobr priemern COP v dsledku vysokej ronej spotreby TV. Ale v domcnostiach
s miernymi poiadavkami na TV bude priemern hodnota COP odpovedajco znen.
ChladivoCO
2
Strana35

5.5.2.2 Extern dvojit alebo trojit chladi plynu jednoplov zsobn
ndr TV

Obr. 5.5.28 znzoruje rzne konfigurcie externch dvojitch a trojitch chladiov
plynu CO
2
(GC2.1,GC2.2,GC2.3,GC2.4) ktor s napojen na jednoplov ndr TV
(T2.1). Tak zvan zkladn systm obsahujci trojit chladi plynu, teda tri jednotky
chladia plynu spojen do srie na strane CO
2
a jednoplov zsobn ndr TV
(GC2.4 + T2.1), Kap.5.5.3.

Obr.5.5.28 Principilne usporiadanie pre dvojit a trojit chladie plynu CO
2
, ktor s
prepojen s jednoplovou zsobnou ndrou TV. GC = chladi plynu,
CW = mestsk voda.

GC2.1 + T2.1 Dvojit chladi plynu CO
2
obsahuje dve paraleln jednotky chladia
plynu pre priestorov vykurovanie a ohrev TV. Toky CO
2
do chladia plynu s
regulovan pomocou ihlovch ventilov. Systm umouje vysokoteplotn priestorov
vykurovanie (> 50
0
C) a vysokoteplotn ohrev TV (50
0
C) kombinovanm spsobom.
Minimlna vstupn teplota CO
2
z dvojitho chladia plynu v SH a TV spsobe je tak
ist ako pre zkladn systm tepelnho erpadla s CO
2
, teda vratn teplota systmu
priestorovho vykurovania resp. teplota mestskej vody. Vstupn teplota CO
2

v kombinovanom spsobe (t
mix
) je potan zo vzahu:

(7.9)
ChladivoCO
2
Strana36

- kde h |J/kg| je pecifick entalpia,
- m |kg/s| je hmotnostn prietok,
- t|

C| je teplota a p|Pa| je tlak tokov CO

2
.
SH a TV odkazuj na priestorov vykurovanie a okruh TV, zatia o mix odkazuje na
zmiean tok CO
2
za chladiom plynu.

Hodnota COP v SH a TV spsobe bude tak ist ako pre zkladn CO
2
systm, zatia
o COP v kombinovanom spsobe bude niia v dsledku vyieho optimlneho tlaku
na vysokotlakej strane a vyej vstupnej teplote CO
2
z chladia plynu. Jednotka
tepelnho erpadla s CO
2
vybaven dvojitm chladiom plynu v paralelnom usporiadan
bude preto dosahova niie priemern hodnoty COP ako zkladn systm tepelnho
erpadla s CO
2
.

GC2.2 + T2.1 Systm obsahuje dve chladiace jednotky v srii pre priestorov
vykurovanie a ohrev TV a jednotka TV chladia plynu je lokalizovan pred jednotku
SH chladia plynu. Systm umouje vysokoteplotn ohrev TV (>60
0
C)
kombinovanm spsobom, ale vyaduje nzkoteplotn systm distribcie tepla, teda
naprklad podlahov vykurovac systm. Hodnota COP v SH a TV spsobe prevdzky
bude tak ist ako pre zkladn systm tepelnho erpadla s CO
2
, zatia o COP
v kombinovanom spsobe bude niie pretoe minimlna vstupn teplota CO
2

z chladia plynu je vratn teplota priestorovho vykurovacieho systmu. Preto systm
dosiahne ni priemern COP ako zkladn systm tepelnho erpadla s CO
2
.

GC2.3 + T2.1 Systm sa sklad z dvoch jednotiek chladiov plynu v srii pre
priestorov vykurovanie a ohrev TV a jednotka TV chladia plynu je lokalizovan za
jednotkou SH chladia plynu. Systm umouje vysokoteplotn priestorov
vykurovanie (>50
0
C), ale je neschopn produkova vysokoteplotn TV
v kombinovanom spsobe. ( teda t
DWH
<60
0
C) a preto me by poadovan extern
prihrievanie. Hodnota COP v SH a TV spsobe prevdzky bude tak ist ako pre
zkladn systm tepelnho erpadla s CO
2
, zatia o COP v kombinovanom spsobe
bude menie v dsledku horieho teplotnho sladu a vyieho optimlneho tlaku na
vysokotlakej strane. Preto systm dosiahne ni priemern COP ako zkladn systm
tepelnho erpadla s CO
2
.

GC2.4 + T2.1 - Zkladn systm tepelnho erpadla s CO
2
je povaovan za
energeticky najefektvnej nvrh chladia plynu pre integrovan systmy tepelnch
erpadiel s CO
2
. Jedinen trojit chladi plynu je pouit pre predhriatie TV,
priestorov vykurovanie a dohriatie TV. Teoretick tdie a testovanie prototypu
systmu tepelnho erpadla s CO
2
boli vykonan (Stene, 2004) a hlavn nvrh
a vsledky s prezentovan v Kap.5.5.3.

Integrovan systm tepelnho erpadla EcoCute s CO
2
dosiahne niiu priemern
hodnotu COP ako zkladn systm tepelnho erpadla s CO
2
s trojitm chladiom
plynu (GC1 + T1.3).
ChladivoCO
2
Strana37

5.5.2.3 Nvrh integrovanho systmu chladia plynu a jednoplovej zsobnej
ndre TV

Obr. 5.5.29 znzoruje rzne prklady nvrhu tak zvanch integrovanch systmov pre
chladi plynu CO
2
a jednoplovej zsobnej ndre TV.

INT1- Dve jednotky chladia plynu (rrkov hady) pre predhriatie a prihriatie TV s
umiestnen vntri zsobnej ndre TV a jednotka chladia plynu pre priestorov
vykurovanie je umiestnen mimo ndre. V spsobe prevdzky TV je jednotka
chladia SH GC2 obtekan, zatia o predohrievacia jednotka chladia plynu TV GC1
je obtekan v SH spsobe. V kombinovanom spsobe s vetky tri jednotky chladia
plynu v innosti. Hodnota COP v SH spsobe bude viac menej tak ist ako pre
zkladn systm tepelnho erpadla s CO
2
(GC2.4 + T2.1), zatia o COP v TV
a kombinovanom spsobe bude niie pretoe protiprda vmena tepla medzi CO
2

a vodou v ndri neme by dosiahnut. Preto systm dosiahne niiu priemern
hodnotu COP ako zkladn systm s CO
2
.
Obr.5.5.29 Principilne prklady rzneho nvrhu integrovanho chladia plynu CO
2

(GC) a jednoplovej zsobnej ndre TV (CW = mestsk voda).
ChladivoCO
2
Strana38

INT2- Chladi plynu CO
2
je rrkov had umiestnen vntri zsobnej ndre TV a
extern vmennk tepla pre priestorov vykurovanie je spojen s ndrou pomocou
vodnho okruhu a erpadla. V TV a kombinovanom spsobe prevdzky bude priemern
vstupn teplota CO
2
z chladia plynu poas vypania a napania vyia ako v
zkladnom systme tepelnho erpadla s CO
2
pretoe protiprda vmena tepla neme
by dosiahnut. V spsobe SH bude vstupn teplota CO
2
vyia ako vratn teplota
systmu priestorovho vykurovania v dsledku zmieavania o rznej teplotnej rovni
v zsobnej ndri TV. Preto systm dosiahne niiu priemern hodnotu COP ako
zkladn systm tepelnho erpadla s CO
2
.

INT3- Dve jednotky chladia plynu (rrkov hady) pre predohriatie a prihriatie TV s
umiestnen v hornej a dolnej asti zsobnej ndre TV, zatia o vmennk tepla pre
priestorov vykurovanie je rrkov had umiestnen v strede ndre. V spsobe
prevdzky TV je integrlny vmennk tepla pre vykurovanie obtekan na vodnej strane.
Pre ten ist dvod ako v INT2 systm dosiahne niiu priemern hodnotu COP ako
zkladn systm tepelnho erpadla s CO
2
.

INT4 Teplo je dodvan z chladia plynu CO
2
spojenho s externm termosifnovm
okruhom. Prietok vody v okruhu je uren rozdielom teploty/hustoty vody na spodku
a vrchu zsobnej ndre. Vmennk tepla pre priestorov vykurovanie je tvoren
rrkovm hadom intalovanm do vntra zsobnej ndre TV. V spsobe prevdzky
TV je integrlny vmennk tepla pre priestorov vykurovanie obtekan na vodnej
strane. Pre ten ist dvod ako u INT2 a INT3 bude priemern hodnota COP systmu
niia ako u zkladnho systmu tepelnho erpadla s CO
2
.

INT5- Chladi plynu CO
2
je niekokonsobne pretlaovan mikrokanlov (MPE)
hlinkov rrka, ktor je navinut na vonkajom kovovom povrchu zsobnej ndre
TV.Rovnako ako v INT3 a INT4 je vmennk tepla pre priestorov vykurovanie tvoren
rrkovm hadom intalovanm vntri zsobnej ndre TV.
innos prenosu tepla pre MPE rrku bude niia ako v systme pouvajcom
extern protiprdy chladi plynu alebo integrovan chladi plynu tvoren rrkovm
hadom. Pre tento dvod a dvody popsan v INT2, INT3 a INT4 systm dosiahne
niiu priemern hodnotu COP ako zkladn systm tepelnho erpadla s CO
2
.

5.5.3 Integrovan systm tepelnho erpadla s CO
2
pouvajci
trojit chladi plynu

5.5.3.1 Nvrh systmu

Energeticky najefektvnej integrovan systm tepelnho erpadla s CO
2
vyuva
trojit chladi plynu, ktor obsahuje tri jednotky chladia plynu zapojen sriovo na
strane CO
2
pre predohriatie TV, nzkoteplotn vykurovac systm a dohriatie TV
(Stene, 2004, 2006). Obr. 5.5.30 znzoruje principilny nrtok integrovanho systmu
tepelnho erpadla s CO
2
vyuvajceho trojit chladi plynu.
ChladivoCO
2
Strana39

Jednotky chladia plynu A a C s napojen na neodvzdunen jednoplov zsobn
ndr TV a invertn regulan erpadlo pomocou vodnho okruhu. Jednotka chladia
plynu B je spojen s vyrovnvacou ndrou ( akumulan ndr) v nzkoteplotnom
vodnom distribunom systme tepla s radianm podlahovm vykurovanm,
konvektormi ( konveknmi ohrievkmi) alebo fan-coilmi. Hlavn cie vyrovnvacej
ndre je sli ako zsoba tepelnej energie a minimalizova poet tartov a zastaven
kompresora pri nzkoteplotnej priestorovej zai. To zvyuje innos kompresora
a redukuje opotrebenie.

Integrovan systm tepelnho erpadla s CO
2
m tri rzne prevdzkov spsoby. 1) Len
priestorov vykurovanie ( SH spsob), 2) len ohrev TV (TV spsob) a 3) sasn
priestorov vykurovanie a ohrev TV ( kombinovan spsob). Poas vypania TV je
horca voda z vrchu ndre TV predmiean s mestskou vodou a dodvan na
vypaciu stranu, zatia o mestsk voda vstupuje na spodnej strane ndre. Poas
tepelnho nabjania ndre TV v kombinovanom a TV spsobe prevdzky, je mestsk
voda zo spodku TV ndre TV erpan cez jednotku chladia plynu A a C, ohrievan na
teplotu bodu nastavenia a vracan na vrch ndre. Poas prevdzky v SH spsobe sa
nevyskytuje cirkulcia v okruhu TV a v prevdzke je len jednotka chladia plynu B.


Obr. 5.5.30 Princp nvrhu zkladnho systmu tepelnho erpadla s CO
2

vybavenho trojitm chladiom plynu, A-B-C ( Stene, 2004)
ChladivoCO
2
Strana40

5.3.3.2 Odvod tepla z trojitho chladia plynu

Proces odvodu tepla v troch rznych prevdzkovch spsoboch je znzornen
v diagrame teplota entalpia (t-h) na Obr.5.5.31 (Stene, 2004). V tomto prklade je
vstupn / vratn teplota nzkoteplotnho podlahovho vykurovacieho systmu 35/30

C,
teplota mestskej vody je 6,5

C a teplota bodu nastavenia pre TV je 70

C.
V kombinovanom spsobe je tak zvan pomer tepelnej kapacity TV asi 45%, o
znamen e 45% celkovej tepelnej kapacity trojitho chladia plynu je pouitej pre
ohrev teplej vody a 65% pre priestorov vykurovanie.

Obr. 5.5.31 Znzornenie procesu odvodu tepla v diagrame teplota - entalpia pre
integrovan systm tepelnho erpadla s CO
2
pouvajceho trojit
chladi plynu (Stene, 2004)

5.5.3.3. Meran hodnota COP potan hodnota SPF

Obr.5.5.32 ukazuje ako prklad meran hodnoty COP pri optimlnom tlaku v chladii
plynu, teplote TV 60

C a rznych vstupnch a vratnch teplotch systmu priestorovho

vykurovania prototypu tepelnho erpadla soanka voda s CO
2
o vkone 6,5 kW
s trojitm chladiom plynu (Stene,2004). sla na spodku stpca kombinovanho
spsobu ukazuj hodnotu pomeru tepelnej kapacity TV.
ChladivoCO
2
Strana41

Hodnota COP kombinovanho spsobu je o 2 a 10 % vyia ako spsobu prevdzky
TV v dsledku mierneho tlaku v chladii plynu (85 a 95 bar) a relatvne nzkej
vstupnej teplote CO
2
z trojitho chladia plynu zaprinenej excelentnm teplotnm
priblenm medzi CO
2
a vodou. Hodnota COP v SH spsobe je o 20 a 30 % niia ako
v kombinovanom spsobe prevdzky. To je vsledok zlho teplotnho sladu medzi
CO
2
a vodou a faktom, e vstupn teplota CO
2
z chladia plynu je obmedzen vratnou
teplotou zo systmu priestorovho vykurovania. Vyia vratn teplota systmu
priestorovho vykurovania znamen niiu hodnotu COP v SH a kombinovanom
spsobe prevdzky.



Obr.5.5.32 Meran maximlne hodnoty COP pri teplote TV 60
0
C a rznych
vstupnch a vratnch teplotch systmu priestorovho vykurovania (Stene,
2004)


Seznny vkonnostn faktor (SPF) prototypu jednotky tepelnho erpadla s CO
2

a vysoko efektvnej jednotky tepelnho erpadla solanka voda sasnho stavu
techniky s pracovnou ltkou HFC bol potan za predpokladu kontantnej vstupnej
teploty solanky do vparnka (0
0
C) a kontantnej teplotnej rovne systmu
priestorovho vykurovania ( 35/30
0
C) a TV systmu (10/60
0
C) (Stene, 2008). Bola
taktie skman monos zvenia COP systmu jednotky tepelnho erpadla s CO
2

o 10% v porovnan s prototypom. Hodnota COP me by zven naprklad pouitm
innejieho kompresora , optimalizovanm nvrhu a prevdzky trojitho chladia
plynu alebo nahradenm expanznho ventilu ejektorom. Ta. 5.5.3 ukazuje nameran
hodnoty COP pre predmetn systmy tepelnch erpadiel.


ChladivoCO
2
Strana42

Tab.5.5.3 Meran hodnoty COP pre systmy tepelnho erpadla solanka voda
(Stene, 2008)

Prototyp tepelnho
erpadla s CO
2

COP = 3.0 - SH spsob pri 35/30
0
C
COP = 3,8 - TV spsob pri 10/60
0
C bez elektrickho dohriatia
COP = 3,9 - kombinovan spsob pri35/30
0
C a 10/60
0
C
Vylepen tepeln
erpadlo s CO
2
COP = 3,3 - SH spsob pri 35/30
0
C
COP = 4,2 - TV spsob pri 10/60
0
C bez elektrickho dohriatia
COP = 4,3 - kombinovan spsob pri 35/30
0
C a 10/60
0
C
Tepeln erpadlo -
sasn stav
techniky
COP = 4,8 - SH spsob pri 35/30
0
C
COP = 2,8 - TV spsob pri 10/60
0
C bez elektrickho dohriatia


Integrovan tepeln erpadl s CO
2
a tepeln erpadlo sasnho stavu techniky maj
obrten charakteristiky COP, teda jednotka s CO
2
dosahuje najviu hodnotu COP
poas TV a kombinovanom spsobe prevdzky zatia o jednotka sasnho stavu
techniky dosahuje najvyiu hodnotu COP v spsobe prevdzky SH.

Obr. 5.5.33 ukazuje potan hodnotu SPF pre tri systmy domcich tepelnch
erpadiel v monovalentnej prevdzke predvdzan vo funkcii ronho pomeru potreby
tepla pre TV, o je definovan ako pomer ronej potreby tepla pre TV k celkovej ronej
potrebe tepla obydlia. Potan hodnoty SPF nezahaj ani termodynamick straty
v ndri TV zaprinen mieanm horcej a studenej vody ani vntorn prestup tepla
vedenm.


Obr. 5.5.33 Potan hodnoty SPF poas monovalentnej prevdzky tepelnho erpadla
sasnho stavu techniky s chladivom HFC a dvoch integrovanch
systmov tepelnho erpadla s CO
2
(Stene, 2008)
ChladivoCO
2
Strana43

Pri nzkom ronom pomere potreby tepla pre TV je tepeln erpadlo sasnho stavu
techniky efektvnejie ako systm s CO
2
v dsledku nzkej hodnoty COP poas
prevdzky v SH spsobe. Pri zvyovan ronho pomeru tepla pre TV s hodnoty SPF
pre systmy s CO
2
postupne zlepen pretoe zven as potreby tepla je pokryt
prevdzkou v kombinovanom a TV spsobe prevdzky. SPF tepelnho erpadla
sasnho stavu techniky kles pomerne prudko so zvenm potreby tepla pre TV
pretoe hodnota COP poas prevdzky v TV spsobe je asi o 30 % niia ako v spsobe
SH. Pri skutonch prevdzkovch podmienkach sa rovnocennos pre systmy CO
2

v porovnan so sasnm stavom techniky vyskytuje pri ronom pomere potreby tepla
pre TV asi 45 a 55%.

V stvajcich budovch kde je ron pomer potreby tepla pre TV typicky od 10 do 30%
bude vysoko efektvny systm tepelnho erpadla sasnho stavu techniky viac
energeticky efektvny ako integrovan jednostupov systm tepelnho erpadla s CO
2
.
Avak v nzko energetickch a pasvnych domoch, kde je ron pomer potreby tepla pre
TV typicky v rozmedz 50 a 80% dosiahne integrovan systm tepelnho erpadla
s CO
2
s trojitm chladiom najvyie hodnoty SPF.

Tab.5.5.4 prezentuje prehad charakteristk integrovanch systmov tepelnch erpadiel
s CO
2
pouvajcich konfigurcie chladiov plynu a zsobn ndr TV ako bolo
uveden v predchdzajcej kapitole ( Obr. 5.5.26, 5.5.28 a 5.5.29).

Tab.5.5.4 Dleit charakteristiky pre konfigurcie chladiov plynu a zsobnej
ndre integrovanho systmu tepelnch erpadiel s CO
2
prezentovan na
Obr. 5.5.26,5.5.28 a 5.5.29.

ChladivoCO
2
Strana44

1) Schopnos zabezpeenia vysoko teplotnho priestorovho vykurovania
kombinovanm spsobom (t
SH
>50
0
C)
2) Schopnos zabezpeenia vysoko teplotnej TV kombinovanm spsobom (t
TV
>60
0
C)
3) Technick komplexnos jednotiek chladia plynu, systm vmennkov tepla a
zsobnej ndre TV je porovnan so zkladnm systmom tepelnho erpadla
s CO
2
: Vy = ako zkladn systm, Ni = jednoduch ako zkladn systm
4) Potreba erpadla v okruhu TV vyaduje elektrick prkon erpadla
5) COP v spsobe priestorovho vykurovania (SH): Vy - ten ist COP ako v
zkladnom systme, Ni = ni COP ako v zkladnom systme
6) COP v spsobe ohrevu domcej vody (TV): Vy - ten ist COP, Ni = ni
COP ako v zkladnom systme
7) COP v kombinovanom spsobe ohrevu: Vy - ten ist COP, Ni = ni COP
ako v zkladnom systme


5.5.4 Komerne dostupn integrovan tepeln erpadl s CO
2


Od r. 2001, ke spolonosou Denso Corp. Ltd. v Japonsku bolo vyroben prv na
svete tepeln erpadlo vzduch voda s CO
2
na ohrev vody (EcoCute), boli vyvinut
integrovan systmy tepelnch erpadiel s CO
2
a bolo predanch asi 100 000 jednotiek
do r. 2007.


Obr. 5.5.34 Japonsk integrovan tepeln erpadlo EcoCute.


Prv vrobca, ktor predstavil tepeln erpadl s CO
2
pre kombinovan priestorov
vykurovanie a ohrev teplej vody na Eurpskom trhu bola spolonos Sanyo Electric
Co.Ltd. Obr. 5.5.35 ukazuje principilny nrtok integrovanho tepelnho erpadla
vzduch-voda s CO
2
od firmy Sanyo.

ChladivoCO
2
Strana45



Obr. 5.5.35 Integrovan systm tepelnho erpadla vzduch voda s CO
2
od firmy
Sanyo

al Japonsk vrobcovia ponkaj v sasnosti na Eurpskom trhu integrovan
systmy tepelnch erpadiel s CO
2
. Viac informci je mon njs na
http://www.R744.com. Jednotky tepelnch erpadiel firmy Sanyo pouvaj ako zdroj
tepla okolit vzduch.
ChladivoCO
2
Strana46

Niektor Eurpske spolonosti vyvinuli a vyvjaj rzne druhy domcich tepelnch
erpadiel s CO
2
vrtane tepelnch erpadiel pre ohrev vody a integrovanch tepelnch
erpadiel s vonkajm vzduchom ako zdrojom tepla. Obr. 5.5.36 ukazuje ako prklad
integrovan tepeln erpadlo s CO
2
vzduch - voda o vkone 5 kW od firmy Stiebel
Eltron (Nemecko). Inverterov regulan jednotka bola dodan na trh v oktbri 2007.



Obr. 5.5.36 Integrovan tepeln erpadlo s CO
2
vzduch - voda o vkone 5 kW firmy
Stiebel Eltron


Niektor Eurpske spolonosti dodvajce tepeln erpadl vyvjaj a testuj tepeln
erpadl s CO
2
na vetrac vzduch pre nzkoenergetick a pasvne domy. Obr. 5.5.37
ukazuje principilny nrtok prototypu tepelnho erpadla s CO
2
pre nzko energetick
domy o vkone 2 kW (Friedl a Schiefelbein, 2005). Vystupujci vzduch z domu
predohrieva vstupujci vzduch vo vmennku tepla vzduch vzduch predtm, ako je
pouit ako zdroj tepla pre jednotku tepelnho erpadla. Tepeln erpadlo dodva teplo
do vodnho systmu distribcie tepla s maximlnou vstupnou teplotou 35
0
C. Pretoe
vratn voda z vykurovacieho systmu znovu ohrieva vstupujci vzduch, bude vstupn
teplota vody do chladia plynu v spsobe priestorovho vykurovania o niej teplote
ako 25
0
C. Domce tepeln erpadl s CO
2
s vetracm vzduchom pre nzko energetick a
pasvne domy nie s v sasnosti ete komerne dostupn.

ChladivoCO
2
Strana47



Obr. 5.5.37 Principilny nrtok prototypu tepelnho erpadla s CO
2
vyuvajceho
vstupn vetrac vzduch o vkone 2 kW pre nzko energetick a pasvne
domy (Friedl a Schiefelbein, 2005).


5.6. Priestorov vykurovanie a chladenie vodn distribun systmy

5.6.1 Popis koncepcie ( pojmu)

Pre pokrytie potrieb tepla pre priestorov vykurovanie v Eurpskych nebytovch
budovch, teda v kancelrskych a obchodnch budovch s vo veobecnosti pouvan
vysoko teplotn raditory. Tepeln erpadl s CO
2
dodvajce teplo do takchto
raditorov dosiahnu relatvne nzku hodnotu COP v dsledku vysokej vratnej teploty
z vykurovacieho systmu (Kap.5.2.1 a 5.3.2). Ale vo vea nebytovch budovch
potreba tepla pre ohrev vetracieho vzduchu po zriaden jednotky sptnho zskavania
tepla dosahuje relatvne vek podiel z celkovho tepla poadovanho pre budovu. Teda
realizcia sriovho spojenia raditorovho systmu a batrie ohrevu vetracieho
vzduchu umon zska relatvne nzku vratn teplotu v distribunom systme tepla
a nsledne relatvne vysok hodnotu COP pre tepeln erpadlo s CO
2
. Predhriatie
a dohriatie teplej vody ako aj pouitie regulcie objemovho prietoku v vodnom
systme distribcie tepla povedie k aliemu zneniu vstupnej teploty CO
2
z chladia
plynu.

Obr.5.6.38 znzoruje proces odvodu tepla z chladia plynu pre dve rzne vratn
teploty v vodnom systme distribcie tepla (Stene a al, 2007).

ChladivoCO
2
Strana48


Obr. 5.6.38 Principilne znzornenie procesu odvodu tepla v chladii plynu pri dvoch
rznych teplotch v vodnom systme distribcie tepla (Stene a al,2007).

V tomto prklade zniuje sriov zapojenie tepelnch za vratn teplotu
distribunho systmu z t
C1-in
na t
C2-in
. Ako nsledok klesne vstupn teplota CO
2

z chladia plynu z t
H1-out
na t
H2-out
a tepeln kapacita tepelnho erpadla s CO
2
sa zvi o
AQ. To vedie k zveniu hodnoty COP pre tepeln erpadlo s CO
2
.

5.6.2 Nvrh systmu

Vratn teplota z distribunho systmu tepla je uren tepelnm inkom a teplotnmi
poiadavkami pre rzne tepeln zae. V nebytovch domoch so zanedbatenmi
poiadavkami na tepl vodu bude vratn teplota relatvne vysok kee dominuje
poiadavka na priestorov vykurovanie. Ke je sasn poiadavka na priestorov
vykurovanie a ohrev vetracieho vzduchu bude vratn teplota znane niia v dsledku
relatvne nzkej vstupnej teplote vetracieho vzduchu. Pomer tepelnho inku pre
priestorov vykurovanie a ohrev vetracieho vzduchu zvis na nasledovnch faktoroch:

- Tepeln inok priestorov vykurovanie:
rove izolcie (U- hodnoty) pre rzne asti pla budovy, klma, vntorn
teplota vzduchu, perida uvania poas da /tda a pod.

- Tepeln inok prihriatie vetracieho vzduchu:
Prietoky vzduchu, innos jednotky rekupercie tepla,
teplota bodu nastavenia vzduchu, klma, druh vetracieho systmu
(CAV / VAV, mechanick/hybridn), perida pouitia a pod.

- Nvrh vodnho systmu s raditorovmi a vetracmi ohrievacmi batriami:
Teplotn pokles v raditoroch a ohrievacch batrich pri rznych prevdzkovch
podmienkach
ChladivoCO
2
Strana49

Obr. 5.6.39 Ukazuje prklady meranch tepelnch inkoch (relatvne hodnoty) pre
priestorov vykurovanie a ohrev vetracieho vzduchu pre dve kancelrske budovy poas
trojdovej peridy (Mathisen, 2006). Pomer tepelnho inku pre priestorov
vykurovanie a ohrev vetracieho vzduchu sa ukzal by relatvne kontantn poas roka.
Nsledkom toho s meran relatvne hodnoty poas trojdovej peridy znzornen na
obr. 5.6.39 typick pre cel rok.

Principilne znzornenie jednotky tepelnho erpadla s CO
2
dodvajcej teplo do
hydronickho distribunho systmu kde raditorov okruhy, ohrievacie batrie
(vetranie), podlahov vykurovac systm a systm ohrevu teplej vody ( predhriatie) s
spojen do srie je ukzan na Obr. 5.6.40.



Obr. 5.6.39 Meran tepeln inky ( relatvne hodnoty) pre priestorov vykurovanie
a ohrev vetracieho vzduchu pre dve kancelrske budovy poas trojdovej
peridy (Mathisen, 2006)


Budova rok
kontr.
vykurovan
plocha
vetrac systm vykurovac
systm
A 2002 850 m
2
Hybrid VAV, bez
vypnutia v noci
vodn,
raditory
B 1996 24 000 m
2
mechanick, VAV,
non vypnanie
vodn,
raditory


Pri pouit invertnho regulanho cirkulanho erpadla pracujceho pri kontantnom
tlakovom rozdiele, teda regulcie objemovho prietoku primrneho okruhu
distribunho systmu tepla me by dosiahnut nzka vratn teplota pri vetkch
prevdzkovch podmienkach (Stene a al, 2007).
ChladivoCO
2
Strana50


Obr. 5.6.40 Systm tepelnho erpadla s CO
2
so sriovm zapojenm raditorov,
ohrievacch batri, podlahovho vykurovacieho systmu a systmu
ohrevu vody (Stene a al, 2007)


5.6.3 Potencil energetickej efektvnosti prklad

Pre vyhodnotenie potencilu tepelnch erpadiel s CO
2
pre vykurovanie a chladenie
nebytovch budov boli potan maximlne dosiahnuten hodnoty vkonovho sla
(COP) ako aj Seznneho vkonovho faktora (SPF) pri rznych prevdzkovch
podmienkach pomocou softwaru vyvinutho na NTNU-SINTEF (Stene a al, 2007).


Obr. 5.6.41 COP pre jednostupov tepeln erpadlo s CO
2
ako funkcia vstupnej
teploty CO
2
z chladia plynu a rzneho tlaku v chladii (Stene a al, 2007)
ChladivoCO
2
Strana51

Obr. 5.6.41 ukazuje maximlne dosiahnuten hodnoty COP pre jednostupov
jednotku tepelnho erpadla s CO
2
ako funkciu vstupnej teploty CO
2
z chladia plynu
a tlaku v chladii (Stene a al, 2007). Pre vpoty bola predpokladan vparn teplota
5
0
C, prehriatie sacieho plynu 5 K, 75 % tn celkov izoentropick innos a 10 %
tn tepeln straty kompresora. Nvrhov parametre s typick pre tepeln erpadl pre
nebytov budovy a ke tepeln erpadl vyuvaj morsk vodu alebo energiu vrtov
v skalnom podlo ako zdroj tepla. Tlak v chladii plynu pre tepeln erpadl s CO
2
pre
tieto aplikcie je typicky v rozmedz od 90 do 110 bar.

Pretoe vstupn teplota CO
2
z kompresora je relatvne vysok (>80
0
C) me tepeln
erpadlo jednoducho zabezpei poiadavky vysoko teplotnho vykurovania. Avak pre
dosiahnutie vysokej hodnoty COP mus by vek pokles teploty CO
2
o m za
nsledok znan rozdiel entalpie v chladii plynu a nzku teplotu CO
2
pred krtenm.

Obr. 5.6.42 ukazuje hodnotu COP pre jednostupov jednotku tepelnho erpadla
s R134a ako funkciu kondenzanej teploty pri vparnej teplote 5
0
C, prehriat sacieho
plynu 5 K, izoentropickej innosti 70 a 80% a 10%tnch tepelnch strt kompresora
(Stene a al, 2007).


Obr.5.6.42 COP pre jedno stupov jednotku tepelnho erpadla s R134a ako
funkciu kondenzanej teploty pri izoentropickej innosti kompresora
70 a 80% ( Stene a al, 2007)

S odkazom na Obr.5.6.41 dosahuje COP tepelnho erpadla s CO
2
hodnotu pribline od
2,9 do 4,2 pri vstupnej teplote CO
2
v rozmedz od 25 do 35
0
C. Pre tepeln erpadlo
s R134a to odpoved teplote dodvanej vody z kondenztora v rozmedz od 39 do 56
0
C
pri LMTD 5 K. Pri vpotoch bolo predpokladan, e kompresor CO
2
dosahuje o 5%
vyiu celkov izoentropick innos ako kompresor s R134a (Stene a al,2007).
ChladivoCO
2
Strana52

Vkonov daje z Obr. 5.6.41 a 5.6.42 boli pouit ako zklad pre vpoet Seznneho
vkonovho faktoru (SPF) pre jedno stupov obeh tepelnho erpadla s CO
2
a R134a
pre vykurovanie a chladenie kancelrskej budovy o vmere 7 000 m
2
lokalizovanej
v Oslo (Stene a al, 2007). Jednotka tepelnho erpadla bola prevdzkovan bu
v spsobe chladenia alebo ohrievania a dodvala teplo resp. chlad do vodnho
distribunho systmu. Raditorov okruhy a okruhy pre ohrievacie batrie vetracieho
vzduchu boli spojen do srie a teplota dodvanej vody zo systmu tepelnho erpadla
bola regulovan poda teploty vonkajieho vzduchu (ako linerna funkcia). Vonkaj
vzduch bol pouit ako zdroj tepla v spsobe ohrevu a ako odvod tepla pri chladen.
innos rekuperanej jednotky (znovu zskania) tepla vo vetracom systme bola 60 %.

Tab. 5.6.5 ukazuje hlavn nvrhov daje pre budovu a jednotky tepelnch erpadiel.

Tab. 5.6.5 Nvrhov daje pre budovu, jednotku rekupercie tepla a tepelnho
erpadla (Stene a al, 2007)
________________________________________________________________

Nvrhov za priestorov vykurovanie/ 250 kW 300 kW
vykurovanie vetracieho vzduchu

Nvrhov za priestorov chladenie 400 kW
_________________________________________________________________
CO
2
R134a


Celkov izoentropick innos kompresora 75% 70%

LMTD vparnk ( kontanta) 8 K 8 K

Teplotn priblenie kondenztor/chladi plynu 2 K 2 K
(kontantn)

innos jednotka pikovho zaaenia 100 % 100%
(elektrick bojler)
__________________________________________________________________

Poadovan zdvihov objem pre kompresory bol navrhnut v slade s maximlnou
poiadavkou chladiaceho vkonu. Pre oba systmy tepelnho erpadla bola pikov
za v spsobe ohrevu pokryt elektrickm bojlerom (bivalentn vykurovac systm).
Pre tepeln erpadlo s CO
2
je prdavn vykurovanie vyadovan len pri vemi vysokej
teplote dodvanej vody v dsledku vysokej vstupnej teplote z chladia plynu. Obr.
5.6.43 ukazuje potan hodnoty SPF v spsobe ohrevu pre tepeln erpadl pri rznych
vstupnch a vratnch teplotch v distribunom systme tepla pri navrhovanej vonkajej
teplote ( DOT), zatia o Obr. 5.6.44 ukazuje potan hodnotu SPF pre vykurovanie
/chladenie (Stene a al,2007).

ChladivoCO
2
Strana53


Obr. 5.6.43 SPF hodnoty pre spsob vykurovania pre systmy tepelnch erpadiel
pri rznych vstupnch/vratnch teplotch (nvrhov podmienky) systmu distribcie
tepla (Stene a al, 2007)

V spsobe vroby tepla dosahuje tepeln erpadlo s CO
2
najvyie hodnoty SPF pri
vine prevdzkovch podmienok. Hodnota SPF systmu tepelnho erpadla s CO
2

bola primrne ovplyvovan vratnou teplotou distribunho systmu tepla, zatia o
SPF tepelnho erpadla s R134a bola predovetkm riaden napjacou teplotou.


Obr. 5.6.44 Hodnoty SPF pre spsob vykurovania/chladenia tepelnch erpadiel pri
rznych prvodnch/vratnch teplt (nvrhov podmienky) systmu distribcie tepla
(Stene a al, 2007)
ChladivoCO
2
Strana54

Vsledky simulci jasne demontruj e jednostupov jednotka tepelnho erpadla
pre vykurovanie a chladenie kancelrskej budovy me dosiahnu t ist alebo vyiu
hodnotu SPF ako jednostupov tepeln erpadlo s R134a pokia je teplotn rove
v systme distribcie tepla prispsoben charakteristikm systmu tepelnho erpadla
s CO
2
. Tepeln erpadlo s CO
2
dosiahne relatvne vyiu hodnotu SPF ak prevauje
ohrev vetracieho vzduchu v rmci celkovej potreby tepla pre budovu, ak je teda znan
potreba teplej vody alebo je tepeln erpadlo s CO
2
vybaven expandrom alebo
ejektorom.


5.7 Reverzibiln klimatizan zariadenia (RAC)

5.7.1 Situcia na trhu vyhliadky do budcna

Ron svetov trh reverzibilnch domcich klimatizanch jednotiek (RAC splitov
typ) je viac ako 40 milinov kusov. (Nowacki, 2002) a je oakvan al rast.
Prevldajce pracovn ltky v jednotkch RAC s v sasnosti HCFC 22, R407C
a R410A. Technolgia s CO
2
bola v nedvnych rokoch komercionalizovan naprklad
pre tepeln erpadl pre ohrev vody a integrovan systmy tepelnch erpadiel pre
obytn sbory a je oakvan predstavenie viacerch alch aplikci v blzkej
budcnosti. Ak systmy RAC s CO
2
maj by komercionalizovan, mus by doloen
vyia hodnota seznnych vkonovch faktorov (SPF) v porovnan so zkladnmi
systmami s HFC pracovnmi ltkami.

5.7.2. Skanie prototypu jednotky RAC Split s CO
2


5.7.2.1 Skobn vbava a podmienky

Prototyp RAC splitovho typu s CO
2
a jednotka sasnho stavu techniky s R410A boli
skan v dvoch kalorimetrickch komorch (Jakobsen a al, 2006). Poda Eurovent
vybran referenn jednotka s R410A mala najvyiu hodnotu COP v menovitom bode
zo vetkch testovanch splitovch reverzibilnch jednotkch s R410A (Jednotka 1,
Tab. 5.7.6). Meran hodnota COP bola asi o 11% vyia ako druh energeticky
najefektvnejia jednotka.

Tab.5.7.6 Relatvny menovit bod COP splitovch jednotiek RAC s R410A
(Jacobsen a al, 2006)


Prototyp jednotky RAC splitovho typu s CO
2
bol vybaven inverterom regulovanm
dvojstupovm kompresorom s rotanm piestom, orebrovanm vmennkom tepla
ChladivoCO
2
Strana55

(HX) a vntornm vmennkom tepla rrka v rrke. Kompresor bol spojen
s vntornm chladiom umoujcim chladenie plynu CO
2
medzi kompresnmi
stupami. Pre zjednoduenie experimentov bol vmennk tepla chladen vodou, avak
v relnom systme bude vmennk tepla celistvou asou vonkajieho vmennka tepla
a chladen okolitm vzduchom. Tlak CO
2
v chladii plynu bol regulovan
a optimalizovan pomocou manulneho expanznho ventilu a nzkotlakho zberaa.
Obr. 5.7 46 ukazuje schematick diagram prototypu jednotky s CO
2
.


Obr. 5.7.45 Reverzibiln domca klimatizan jednotka a tepeln erpadlo (RAC
jednotka splitovho typu)

Obr. 5.7.46 Prototyp jednotky RAC splitovho typu s CO
2
, AC prevdzka
(Jacobsen a al, 2006)


Maximlny prkon kompresora pre jednotku s CO
2
a R410A bol asi 2,0 kW resp. 1,7
kW. Mikrokanlikov (MPE) vmennky tepla v aplikcii pre mobiln klimatizcie
s CO
2
ukazuj excelentn vkonnos. Avak pre prototypov jednotku CO
2
boli
vybran rrkov vmennky tepla v dsledku obmedzenej dostupnosti vmennkov
tepla MPE .


5.7.2.2 Vpoet seznneho vkonovho faktoru pre ohrievanie a chladenie

Pre urenie poiadaviek chladu a tepla pre typick obydlia bol vytvoren simulan
model reprezentujci podmienky v Atnach (Grcko, horca such klma) a Oslo
(Nrsko, studen such klma) pouitm integrovanej ESP r simulanho nstroja pre
budovy. Modely boli zaloen na obydliach zriadench prostrednctvom IEA
oblastnom vykurovacom a chladiacom projekte. Tkajce sa dvojpodlan obydlie bolo
umiestnen v terasovitom bloku so tyrmi rovnakmi obydliami o rozlohe 112 m
2
.
ChladivoCO
2
Strana56

Rovnak rozmery boli predpokladan pre Grcke a Nrske obydlia a hmotnos
truktry bola vybran s ohadom na termo -fyziklne kvality v slade s tradciami
stavieb v tchto krajinch. Bolo predpokladan, e okn v grckom obydl boli
vybaven vonkajm zatienenm. Vetranie tchto obydl bolo predpokladan jedine
pomocou odsvacch ventiltorov umiestnench v provni a kpelni.

Simulcia poas celho roka bola vykonvan v hodinovch intervaloch pri vyuvan
klimatickch dt pre referenn rok. Obr. 5.7.47 ukazuje predpovedan tepeln
a chladiacu za poas roka ( Jacobsen a al, 2006).


Obr. 5.7.47 Predpovedan tepeln/chladiaca za v dvoch obydliach (Jacobsen
a al, 2006)

Teplota bodu nastavenia pre teplotu vntornho vzduchu bola 25
0
C pri chladen a 21
0
C
pri vykurovan. Vntorn relatvna vlhkos pola potan pouitm tej istej absoltnej
vlhkosti ako v okolitom prostred. Chladenie v Atnach a Oslo zana pri teplote 23
resp.18
0
C. Rozdiel je predovetkm v rznej praxi v aplikcii solrneho systmu
zatienenia a vystavenia hmotnosti tepelnm inkom ako vsledok rznych stavebnch
tradci v tchto dvoch krajinch.

Meran hodnoty COP pre jednotku s CO
2
a vrobn daje s overenm menovitm
bodom pre jednotku s R410A spolu s tepelnou a chladiacou zaou pri rznych
vonkajch teplotch boli pouit pre vpoet seznneho vkonovho faktoru (SPF) pre
vykurovanie a chladenie v dvoch rozdielnych klimatickch podmienkach. (Tab. 5.7.7).
Hodnota SPF pre ohrev zaha pikov elektrick za ( bivalentn vykurovac
systm), zatia o SPF pre jednotku s CO
2
pre chladenie zaha vntorn chladenie
medzi kompresnmi stupami, ktor zvyuje hodnotu SPF o 5 a 7%.

Tab. 5.7.7 Vypotan hodnota SPF pre splitov jednotky RAC zaloen na meranch
hodnotch pre ohrev a chladenie v dvoch rznych klmach (Jakobsen a al, 2006)

RAC jednotka Vykurovanie Chladenie
Atheny Oslo Atheny Oslo
Prototyp s CO
2
- meran hodnoty 4,3 2,7 4, 4 6,7
Jednotka s R410 A -vrobn daje 4,0 2,6 5,3 6,7
ChladivoCO
2
Strana57

Potan hodnota SPF pre jednotku s CO
2
pre vykurovanie bola v klimatickch
podmienkach Athn asi o 7% vyia ako pre jednotku s R410A a asi o 3% vyia pri
klimatickch podmienkach v Oslo. Pre chladenie dosiahla jednotka s CO
2
t ist
hodnotu SPF ako jednotka s R410A pri klimatickch podmienkach v Oslo, ale asi
o 17% niiu ako v klme Athn. Vsledky ukazuj, e jednotka RAC splitovho typu
s CO
2
pre vykurovanie me speri na trhu v energetickej efektvnosti s najlepmi
jednotkami s R410A ako aj pre chladenie v studenej klme, ale al vvoj je potrebn
zamera na dosiahnutie tej istej energetickej efektvnosti pre chladenie v teplejch
klimatickch podmienkach.

Sakamoto (2001) zistil, e celkov izoentropick innos hermetickch kompresorov
s R410A pre splitov jednotky RAC je do 0,65. meran izoentropick innos
kompresora s CO
2
bola asi 0,54 (Jakobsen a al, 2006). Relatvne nzka hodnota
innosti bola pravdepodobne v dsledku faktu, e kompresor bol len v rannom stupni
vvoja. Nsledkom priaznivch charakteristk kompresnho procesu s CO
2
by
kompresory s CO
2
pre jednotky RAC mali by schopn dosiahnu prinajmenom tak
ist rove innosti ako kompresor s R410A.Pri predpokladanej izoentropickej
innosti kompresora s CO
2
v hodnote 0,65 a pouitm vntornho chladenia by
hodnota SPF pre jednotku s CO
2
pre chladenie v klme Athn mohla by rovnocenn
s SPF pre jednotku s R410A.

Systm RAC s CO
2
je ete stle v rannom stupni vvojovho procesu a s potrebn
vylepenia pre dosiahnutie takej istej hodnoty COP ako maj najlepie jednotky
s R410A pri vetkch prevdzkovch podmienkach.


5.8 Suiky s tepelnmi erpadlami

5.8.1 Suiky potravn

Suiky potravn pomocou tepelnch erpadiel mu zni spotrebu energie do 70 a
80 % v porovnan s konvennmi suikami, dvaj vrobcom suench produktov
vie monosti optimalizcie kvality produktov pre dosiahnutie poiadaviek trhu a viac
alebo menej vyluuj emisie zo suiarne v dsledku uzavretho suiaceho obvodu.
Podmienky pri suen ako je teplota a relatvna vlhkos v suiacej komore mu by
jednoducho regulovan zmenou kapact chladia a ohrievaa vzduchu. To umouje
suenie pri podmienkach pod aj nad bodom mrznutia produktu. Pri teplotch pod bobom
mrznutia produktu zabezpe suiaci proces podobn kvalitu produktov ako pri
sublimanom suen.

Prototyp suiky s fluidnm lkom s tepelnm erpadlom s CO
2
bol skontruovan
v Dewatering R& D laboratriu firmy NTNU-SINTEF ( Nrsko), Obr.5.8.48 a 5.8.49.

ChladivoCO
2
Strana58



Obr. 5.8.48 Usporiadanie suiky s fluidnm lkom (vavo) a tepelnho erpadla
s CO
2
( vpravo)

Tepeln erpadlo s CO
2
je projektovan pre prevdzku pre vstupn teplotu vzduchu od
20 do 100
0
C. Pri vstupnej teplote vzduchu pod + 15
0
C dosiahne tepeln erpadlo
s CO
2
trochu lepie hodnoty SMER (intenzita odberu pecifickej vlhkosti , kg vody
/kWh
el
) ako konvenn suika s tepelnm erpadlom s R134a, propnom, R407A,
R410A alebo amoniakom ako pracovnmi ltkami. V teplotnom rozmedz medzi + 30 a
+50
0
C) hodnota SMER pre tepeln erpadlo s CO
2
bude o 30 a 40% vyia ako
konvennho systmu s tepelnm erpadlom. alie informcie je mon njs
v Eikevik a al, 2003.

Obr. 5.8.49 Suika s fluidnm lkom s tepelnm erpadlom s CO
2
v laboratriu
NTNU-SINTEF.
ChladivoCO
2
Strana59

5.8.2 Suiky v provniach

Suika na prdlo s tepelnm erpadlom s CO
2
bola detailne skman na Univerzite
v Essenu. Klcker a a (2001) kontatovali, e pouitie CO
2
ako pracovnej ltky
v tepelnch erpadlch pre suenie m vhodu vo zven vkonnosti a bezpenej
prevdzke. Vzhadom na priazniv termodynamick vlastnosti a nekodn psobenie na
okolie je povaovan pouitie CO
2
ako pracovnej ltky v tepelnch erpadlch pre
suenie ako vhodn. Novo vyvinut semi-hermetick kompresory s CO
2
umouj
aplikciu tepelnch erpadiel s CO
2
pre suiky prdla v komernch aplikcich, zatia
o pokrauje vvoj energeticky innejch malch hermetickch kompresorov pre
domce suiky prdla, ktor s doteraz prevdzkovan s HFC 134a ako pracovnou
ltkou.


Obr. 5.8.50 Suika prdla s tepelnm erpadlom (Klcker a a, 2001)

Pouit skratky
Bldg Building
CW City water
CAV Constant air volume flow (for ventilation systems)
DHW Domestic hot water
DSH Desuperheater heat exchanger for cooling of superheated vapour
EcoCute CO
2
heat pumps manufactured in Japan
GC Gas cooler
HCFC HydrogenCarbonFluoroCarbon (working fluids, e.g. R22)
HFC HydrogenFluoroCarbon (working fluids, e.g. R134a)
HPWH Heat pump water heater
HX Heat exchanger
IEA International Energy Agency
INT Integrated
LMTD Logarithmic mean temperature difference
LPR Low pressure receiver
MPE Multiport extruded (aluminium) tube
RAC Reversible air-conditioning unit
SC Subcooler heat exchanger for cooling of liquid working fluid
SH Space heating
SGHX Suction gas heat exchanger heat exchanger for internal heat transfer
T Hot water storage tank
VAV Variable air volume flow (for ventilation systems)
ChladivoCO
2
Strana60

Slovensk zvz
pre
chladiacu a klimatizan techniku

znamen Vae

spojenie
s evolciou v odbore









Zdruuje slovenskch i zahraninch podnikateov, zamestnancov,
projektantov, intitcie, firmy, a ostatnch zujemcov z oblasti vroby,
dovozu, obchodu, servisu, vzdelvania a uitia
chladiacej, klimatizanej techniky a
tepelnch erpadiel

Kontaktn adresa:

SZ CHKT
Hlavn 325
900 41 Rovinka

tel.: 02/45646971
fax: 02/45646971

zvazchkt@isternet.sk
http://www.szchkt.org