Slovenskho zvzu pre chladiacu a klimatizan techniku

Zvz je lenom CO CHKT, SOPK, SPPK, ZSVTS, AREA, EHPA

+ Z konferencie na hoteli trium v Tatrch, port, ocenenia, tombola, pani porucha na konferencii.
+ Vzdelvacia komisia EHPA, certifikcia v Portugalsku, pln na rok 2011, inzercie u ns najlacnejie.
+ V technickch novinch SZCHKT njdete informcie o prrodnom chladive CO
2
, vber
z podkladov na zklady chladenia s CO
2
na vubu tzv e-learningom, zkladn poznatky
o podkritickom a nadkritickom obehu s chladivom CO
2
, ...

A
d
r
e
s
a

r
e
d
a
k
c
i
e
:

S
Z

C
H
K
T
,

9
0
0

4
1

R
o
v
i
n
k
a
.

T
e
l
.
/
f
a
x
:

0
2

4
5
6
4
6
9
7
1
,

e
-
m
a
i
l
:

z
v
a
z
c
h
k
t
@
i
s
t
e
r
n
e
t
.
s
k
,

h
t
t
p
:
/
/
w
w
w
.
s
z
c
h
k
t
.
o
r
g

December 8/2011
Obnovte si certifikt do 31. janura 2012
Z OBSAHU
Spivy 82u11 Stiana 2

Spivy 82u11 Stiana S




OBSAH

Informcie Goedhardt 1
Aquatherm Nitra 2
Obsah 3
Sinop Alfa 4
Obnovte si certifikt 5
Podujatia Zvzu 5
Konferencia v Tatrch 6
port na konferencii 7
Prednatelia s stle vzcnej 8
Sprievodn podujatia konferencie 9
Servisn sekcia zasadala na konferencii 10
Spoloensk program, Pani porucha a tombola 12

lnky
Radovan Ruman, Jaro ustek
Zklady chladenia s CO
2
14

DTN 26

Slovklima 27
Peter Tomlein
Podkritick a nadkritick chladiaci obeh s CO
2
24


Informcie
Vzdelvacia komisia EHPA 40

Vzdelvanie, skky a certifikcia v Portugalsku 42

Vzdelvacie stredisko APIEF 43
Skky v Centerme 44
Alfaco informuje 139 49
RK Slovakia 50
Tittl 51
Danfoss 52


Zoznam inzerci Kontakt:
Goedhardt Bohemia SZ CHKT
Aquatherm Hlavn 325
Sinop Alfa Nezabudnite si obnovi certifikt 900 41 Rovinka
DTN Oznmte daje za rok 2011 na
Slovklima www.szchkt.org Tel: 02 45646971
RK Slovakia do 31. janura Fax: 02 45980094
Tittl zvazchk@isternet.sk
Danfoss www.szchkt.org
Spivy 82u11 Stiana 4

Spivy 82u11 Stiana S

NEVHAJTE A CERTIFIKUJTE SA ETE V DECEMBRI!
V januri u rieime obnovenie platnosti certifiktov!!!
Obnovenie certifiktu v roku 2012 je zdarma!
Poda lnku 5 odsek 4 spolonosti nakladajce s chladivom musia ma odpovedajcu
odborn spsobilos od 4.7.2009. To znamen, e T ivnostnci FO a tie PO, ktor
certifikciu firmy ete nemaj, tak jednoznane u tret rok poruuj eurpske
Nariadenia a n Zkon.
Tento stav je historicky archivovan a kedykovek kontrolovaten s monosou
pokuty od SIP 5 rokov dozadu.
Osoby s osvedenm, nezamestnan v certifikovanej organizcii, si bud musie
osvedenie obnovi absolvovanm novho kolenia a skky.
Zamestnancom certifikovanch firiem sa osvedenie bude automaticky predlova.

Obnovenie certifiktu do 31. janura 2012 je jednoduch!
Kliknete na www.szchkt.org vpravo dole na oznamovanie dajov, zapte Vae:
I a heslo a oznmte daje za rok 2011. Certifikt sa Vm automaticky obnov.
Certifikovan firmy si mu certifikt vytlai a bud op zverejnen na strnke www.cochkt.sk


Pripravujeme kolenia pozri www.szchkt.org
kolenia s oznmenm dajov do 31. janura 2012 poda zkona 286/2009 Z.z. sme
pripravili:
- 11-12.1. 2012 v Rovinke kolenie kategrie I, II, III, IV na HFCs chladiv
- 13.1. 2012 v Rovinke skky na HFCs chladiv
- 13.1. 2012 Rovinka - kolenie leaklog, kontrola detektorov, tlakomerov, vvev,
oznamovanie, certifikcia, tvorba web strnky, ... (mon presun na 14.1.)

Pripravujeme seminr
Poas vstavy Aquatherm Nitra

SZ CHKT organizuje na vstave Aquatherm seminr 9.2.2012 s nzvom:

Povinnostivrobcov,dovozcov,exportrov,servisnchorganizciiaprevdzkovateov
zariadensflurovanmisklenkovmiplynmipodazkona

Odporame servisnm organizcim upozorni a pozva na seminr svojich zkaznkov!

Vstup von!


PONUKA
Zvz ako jeden z odbornch garantov na vstave:

CLIMATHERM BRATISLAVA
v doch 27.3.-31.3. 2012
m k dispozcii vlastn stnok. Vzhadom na to, e vstavn plochy s pomerne drah
a T nie s zatia v predaji vo vch mnostvch, ponkame zujemcom monos zakpi si
meniu vstavn plochu 4-10 m
2
, ktor by samostatne nebola dostaton, ale ako spolon
vstavn plocha (3 a viac firiem) by prezentciu T zvraznila. Svoj zujem oznmte emailom
na zvazchkt@isternet.sk. PT
Spivy 82u11 Stiana 6

Konferencia 2011 vo Vysokch Tatrch
Hotel trium 17-18.10.2011
V novom prostred s novm s dvojdovm programom sme rokovali o naich
odbornch a prvnych problmoch v prjemnom prostred hotela trium s viacermi
konferennmi slami, wellnes centrom, bowlingom, a saili sme i v kolobekch,
klobkovom tanci a podobne.
Teme sa, e konferencia bola spen, pretoe chladiari nesklamali a prili.
Celkom viac ako 170 astnkov to potvrdilo. Pil sa im aj vber miesta konferencie vo
Vysokch Tatrch. Prekrsne poasie poskytlo chvatn scenriu.

akujeme sponzorom a vystavovateom
Konferenciu sponzorovali spolonosti Danfoss zlat sponzor, alej Alfaco, Carrier,
Daikin, Pastorkalt a Tittl. Vystavovali spolonosti Echoz rekuperace, K-Test, Nostreti SK,
JDK Slovakia, Sinop Alfa, Slovpoligon, SZ CHKT, Honeywell, Gea Goedhart.



Konferenn sla bola prv i druh de pln. Lektori Zvzu a prednatelia z firiem
diskutovali k vybranm problmom nariaden o F plynoch a chladiaceho okruhu. PT
Prezident Zvzu pn Ladislav Nagy
otvoril konferenciu a prednal ku
ekonomickm otzkam zabezpeenia
servisu.

Svojm vystpenm zaujala Ing. Iveta
Galoviov zo SIP rozborom
o vykonanch inpekcich.
Spivy 82u11 Stiana 7

port na konferencii
Hotel trium 17-18.10.2011
Popri kadej konferencii organizujem nau portov olympidu. Mme u za sebou
hokejov, futbalov, volejbalov, tenisov, plaveck, stolnotenisov, motokrov,
lezeck, biliardov turnaj. Vo Vysokch Tatrch sme saili na kolobekch a mali sme
sa v kolkoch. Je dobr, e sa do pohybovch aktivt chladiari zapjaj a vieme si tak
psa aj nau portov histriu.


Na kolobekch saili 11 odvlivci s vslednmi asmi od 350 do 5 mint.


Na kolkovom turnaji sailo sedem troj lennch drustiev. Kad saiaci mal 10
hodov. Najlep vsledok bol 303 kolkov zhodili chladiari z Liberca. PT

Spivy 82u11 Stiana 8

Prednatelia s stle vzcnej
V asoch, ke tudijn odbor na STU zanikol, Stred odborn koly technick
v Novom Meste n/V, Zlatch Moravciach a Hurbanove nemaj iakov, TS v Pieanoch
neprijma novch technikov at s prednatelia z nezvislch organizci vzcnosou. O
odborn rove sa musme stara a mali by sme by zvej miery sebestan. Hada
sksench odbornkov, schopnch a ochotnch prezentova svoje znalosti, to je naa
trval loha.

Rbert baxa, Ivan Kalua, Frantiek Rabatn, Juraj Forgcs, Jozef Lffler

Duan Kise, Kristin Ludas, Klement Hork, Zdenk Ehrlich, Patrik Zapletal

Jozef Pirohr, Jn Kr, Vclav Havelsk, Libor Novk Jozef Sedliak

Zbynk ejka, Ludk Pospil, Zdenk ejka, Emanuel Godl, Josef Slovek. PT
Spivy 82u11 Stiana 9

Sprievodn podujatia konferencie
SV IIR Slovensk vbor pre spoluprcu s IIR pravidelne zasad na naej
konferencii. Vedie ho Prof. Vclav Havelsk, PhD. Spoluprca s IIR prina odborn,
vedeck poznatky pre nau branu a je preto vemi dleit. Stretvaj sa tu odbornci
nzkych i vysokch teplt od kryogeniky, po klimatizciu i tepeln erpadl. V rmci tejto
spoluprce organizuje n Zvz konferenciu Compressors najbliie v roku 2013.


Leaklog, tvorba web strnok, mapa firiem
Kontroly detektorov, tlakomerov a vvev
Ako zvyajne nezabudli sme ani na odborn sprievodn podujatia. Pomohli sme
zujemcom vytvori si vlastn web strnky, dosta sa na mapu firiem. Skontrolovali sme
tlakomery, vvevy a detektory niku chladv. Venovali sme sa tvorbe zznamnkov
v Leaklogu poda Nariaden ES. Ukzan boli nov monosti leaklogu pre okruhy
s viacermi kompresormi, pre prcu na firemnom serveri a pre tvorbu montnych listov.

astnci na diskusnom fre o leaklogu sa zoznmili s jeho novmi monosami. T, o
mali zujem si mohli vytvori vlastn internetov strnku, dosta sa na mapu firiem.

Vstavka firiem pred konferennou slou bola poas kvovch prestvok pln

Celkom 13 vystavovateov ponkalo, literatru, komponenty, vrobky,
meracie prstroje, clony, ... PT
Spivy 82u11 Stiana 1u

Servisn sekcia zasadala na konferencii
Viedol ju jej predseda Ivan Kalua. Monosti recyklcie, regenercie, znekodnenia
a nhrad chladv popsal Mgr. Miroslav Sereun a potom sa u rozbehla bohat odborn
diskusia, v ktorej sa skontatovalo, e prechod z R22 na nov chladiv nm nerob
problm a v tomto procese nhrady R22 metdou drop in zatia nezohrvaj dominantn
lohu. S pomerne drah a je potrebn pota so znenm chladiacim vkonom od cca
10 a do 20 %.

Nadlimitn a podlimitn niky
Najskr odstrni netesnos a potom doplni chladivo. To platilo v technickch
normch a servisnej praxi vdy. Teraz je vak toto pravidlo poven na zkon.
Nadlimitn niky umouj pokutova prevdzkovateov, ak nezabezpeia dostatonmi
opatreniami, aby sa nadlimitn nik na zistenom mieste niku nezopakoval.

Kontrola tesnosti po oprave netesnosti a doplnen chladiva do jednho mesiaca
Ak sa po oprave op zist nik, oprav sa, chladivo sa dopln a vykon sa kontrola
niku do jednho mesiaca a to a dovtedy, km okruh nebude tesn. Tento mesan
cyklus sa mus dodra, inak hroz pokuta a je vlastne motivciou pre prevdzkovatea,
aby neodstrnen, respektve myselne ponechan nik certifikovanou firmou nestrpel.

Je povinnos pri kontrole niku zis aj miesto niku?
no. Vdy, ak okruh vykazuje prejavy niku chladiva. Aj v tomto prpade plat, e
to, o doteraz sme vnmali ako tandardn postup dan technickmi normami je poven
na zkon. Konkrtne cez Nariadenie EP a R . 1516/2007/ES. V tomto Nariaden s
popsan postupy priameho i nepriameho zisovania niku. Ak sa nepriamym spsobom
zist, e chladiaci okruh m nik, mus sa priamou metdou zisti miesto niku.


Sekciu viedol jej predseda Ivan Kalua. Predna Mgr. Miroslav Sereun

Podmienky na nepriame zisovanie niku
Diskutovali sa z hadiska monosti zabezpeenia nominlnych prevdzkovch
podmienok chladiaceho okruhu a nslednho zmerania prehriatia, podchladenia.
Zabezpei 100 % vkon kompresora po dobu minimlne 10-15 mint, nemus by
jednoduch. Diskutujci uviedli prpady, kedy sa to podarilo, ale boli aj tak, ktor tvrdili,
e nie vdy sa to d. Je to dobr nmet na odborn prspevky na budco ron
konferenciu. Z diskusie bolo zrejm, e medzi nami s odbornci, ktor bud vedie zauja
odborn stanovisko, rieenie pre rzne situci v praxi. Tto tma svis aj s hodnotenm
energetickej efektvnosti chladiaceho okruhu a je preto pre ns dleit. PT
Spivy 82u11 Stiana 11

Pani Porucha a tombola
Na pani poruchu sa vdy teme. Vieme oceni odvahu a schopnosti tch, ktor
prdu svoje, i in sksenosti pri servise i monti predstavi nm vetkm. Tentokrt to
bolo o sksenostiach zo skok. tepn Stojanov ns pobavil humornm popisom
a obrzkami prejavov povahovo rznych astnkov skok. Spolu s pnom Rabatnom
sme spomenuli na zal asy vvoja chladniiek v Calexe. Pn Baxa ns uviedol do
situcie pri rekontrukcii pavkovho vrobnka adu v hydinrskom zvode. Frantiek
Rabatn, tepn Stojanov i Rbert Baxa zskali takmer vyrovnan poet cukrkov, no
miska sa nakoniec previla v prospech prhody pna Baxu o upchatom sacom potrub s
myselne natlenm drevenm kolkom poas iastkovej rekontrukcie.


Pani poruchu moderoval pn Barab alias strko Izidor, ktor s chladiarmi dr od ias
Calexu. Frantiek Rabatn, tepn Stojanov, Rbert Baxa si zskali sympatie astnkov

Voby Pani poruchy.

Strko Izidor a pn Nagy hodnotia volieb. Napravo odovzdanie ceny pnovi Baxovi. PT
Spivy 82u11 Stiana 12

Tombola
Po pani poruche nasledovala tombola. Hlavn cenu do tomboly bytov klimatizciu
venovala spolonos Sinop Alfa. alie ceny venovali firmy Danfoss, Alfaco, Daikin,
Carrier, Honeywell, Pastorkalt a SZ CHKT.

Vhercom pnovi ubomrovi Tthovi, Miloovi Mosnkovi, Petrovi Valentovi,
Vladimrovi Sollrovi, Miloovi Babulovi ceny odovzdva prezident Zvzu Ladislav Nagy


Hlavn cena bytov klimatizcia
Soky a ceny za prhody

Hlavn cenu bytov klimatizciu od firmy Sinop odovzdali pnovi Martinovi Mokroovi
strko Izidor a Ladislav Nagy. Napravo mezi strkom Izidorom a pnom Nagyom pni
Frantiek Rabatn, Rbert Baxa, tepn Stojanov so sokami symbolizujce Pani Poruchu.
akujeme im za skvel prhody a teme sa na tie alie o rok. PT
Spivy 82u11 Stiana 1S

Spoloensk program
Zabavili ns zbojnky.

Hru na Fujaru si sksili aj chladiari

Kolky vyhrali chladiari z Liberca. Za kolobeky si ceny prevzali Lajsek, Sill a Zapletal.

Do finle klobkovho tanca sa dostali Fridrich Sill a Pavol Schiffer

Celoivotn prcu Milana korca vyzdvihol pri prleitosti jeho 60-tych narodenn Ing.
Jozef Dodok. Milanovi zablahoelali aj zbojnky. PT
Spivy 82u11 Stiana 14

CHLADIACA A KLIMATIZAN TECHNIKA
Vber zo zahraninej tlae pre vntorn potrebu Zvzu
Technick noviny 8/2011
Vydva: SZ CHKT, SOPK 90041 Rovinka Tel./fax: 02/45646971















OBSAH
Ing. Radovan Ruman a Ing. Jaroslav ustek: Zklady chladenia s CO
2
14
Doc. Ing. Peter Tomlein, PhD.: Podkritick a nadkritick chladiaci obeh s CO
2
24

Predseda redaknej rady asopisu Sprvy: Prof. Ing. Vclav Havelsk, PhD., Nmestie Slobody 17,
Slovensk technick univerzita, katedra tepelnej techniky, 832 31 Bratislava, tel/fax: 02/52961725







ZKLADY CHLADENIA S CO
2
Vber z kurzu Star Learning Solutions
Preloili Ing. Radovan Ruman a Ing. Jaroslav ustek, UTE, SjF STU Bratislava

Zameranie tmy
Predstavi rzne druhy chladiacich systmov s CO
2
, ich jedinen nvrhov initele,
hlavn komponenty a ich funkciu. Vysvetli ako plni, vypusti a oderpa tieto systmy,
a vysvetli problmy tkajce sa zdravia a bezpenosti spojen s tmito innosami.

Cie tmy
Po skonen tohto modulu bud posluchi schopn:
- rozpozna niektor z rznych typov chladiacich systmov s CO
2
, ich komponenty
a ich funkciu.
- vymenova nvrhov initele pouiten pre chladiace systmy pouvajce CO
2.

- vysvetli ako s vykonvan skky tesnosti a pevnostn skky chladiacich
systmov s CO
2
.
- opsa ako naplni a vypusti CO
2
systmy a opsa problmy bezpenosti a zdravia
spojen s tmito procesmi
.

- vysvetli ako sa me dosta vlhkos do CO
2
systmov a opatrenia, ktor mu by
pouit aby sa tomu zabrnilo.
Spivy 82u11 Stiana 1S

- opsa niektor lohy drby pecifick pre chladiace systmy s CO
2
.
- vysvetli ako oderpa kvapaln CO
2
z chladiaceho systmu pri dodran
bezpenosti a zdravia v svislosti s tmto procesom.

Predpokladom pre zvldnutie tdia
Je potrebn ovlda uebn moduly:
- parn kompresorov obeh.
- tlak a meranie tlaku.
- zklady chladenia s CO
2
.

o je CO
2
?
Oxid uhliit je chemick zlenina, ktor sa sklad z jednho atmu uhlka a dvoch
atmov kyslka. Oxid uhliit je asto oznaovan ako CO
2
a jeho oznaenie ako chladiva
je R744. Ak budeme v toto module hovori o oxide uhliitom budeme pouva skratku
CO
2
.

CO
2

- CO
2
vznik pri spaovan a biologickch procesoch, vrtane rozkladu organickho
materilu, kvasenm a trvenm.
- CO
2
reaguje s vodou (H
2
O) zo vzduchu za vzniku kyseliny uhliitej (H
2
CO
3
), ktor
koroduje kovy, rozleptva vpenec a mramor.
- CO
2
je nehorav, ani nepodporuje horenie. Vzduch s obsahom oxidu uhliitho
viac ako 10% uhas otvoren plame. Vzduch, ktor obsahuje viac ako 10% CO
2

me by pri nadchan ivot ohrozujci.
- Plynn CO
2
je 1,5 krt aie ako vzduch, take ak sa uvon do ovzduia bude sa
koncentrova v malch vkach.
- Tuh fza oxidu uhliitho sa nazva such ad a pri atmosfrickom tlaku m
teplotu -78,5 C (-109,3 F). Plynn alebo kvapaln oxid uhliit skladovan pod
tlakom, bude pri rchlom poklese tlaku tvori such ad pomocou
samoschladzovacieho procesu.

Vhody CO
2

Po pohade na vzvy, ktorm elme pri pouit CO
2,
pozrime sa teraz na jeho vhody.
- Vek chladiaci vkon - CO
2
m v chladiaci vkon pre dan vekos
kompresora v porovnan s inmi chladivami, naprklad m a 6 krt v vkon
ako R404A.
- Investin nklady Investin nklady s porovnaten s inmi systmami, ale
CO
2
systmy maj niie prevdzkov nklady. Samotn chladivo taktie nie je
drah a alej sa zniuj aj nklady na drbu.
Spivy 82u11 Stiana 16

- Prenos tepla CO
2
m lepie vlastnosti prenosu tepla ako mnoho chladv, o
umouje vparnku pracova pri vyej teplote, naprklad to umouje vparnku
s CO
2
prevdzku pri vyej teplote ne podobnmu vparnku s R404A.
- Objemov chladivos - CO
2
m vek objemov chladivos, v dsledku vysokej
hustoty pr, v porovnan s inmi chladivami. To znamen, e kompresor a alie
asti mu by menie, ak je pouit chladivo CO
2
.
- Tlakov straty - CO
2
systmy, na rozdiel od inch chladiacich systmov, s menej
citliv na tlakov straty v potrub.
- Nariadenia pre F-plyny - CO
2
nie je F-plyn, z oho vyplva, e zkonn
poiadavky a s nimi svisiace nklady (poplatky) pre testovanie nikov nie s
poadovan.
- Vypanie CO
2
ako prrodn chladivo, ak je to potrebn, me by vypusten
priamo do atmosfry s nulovm ODP.



Spivy 82u11 Stiana 17



Vplyv na ivotn prostredie
CO
2
je etrn k ivotnmu prostrediu a zd sa, e bude volen ako chladivo, aspo
o sa tka vekch supermarketov.

Otzka
Pri pouit vysokho obsahu vlhkosti, me CO
2
v chladiacich systmoch spsobi
problm. Zo zoznamu niie vyberte, ktor trieda kvality CO
2
je doporuen pre systmy
s presnm ovldanm?
a) Priemyseln akos CO
2
s obsahom vlhkosti 50 ppm.
b) Kryognne CO
2
s obsahom vlhkosti 20 ppm.
c) Chladivov akos CO
2
s obsahom vlhkosti 5 ppm.
d) Vedeck akos CO
2
s obsahom vlhkosti medzi 3 a 5 ppm.
Odpove
Mala by by pouit chladivov trieda akosti alebo alie istejie akosti CO
2
s obsahom vlhkosti menej ako 20 ppm.

drba systmu
- Poas drby by servisn technici mali vdy dva pozor na nahromaden kvapalinu
a paru v systme. Uzatvracie ventily by mali by na CO
2
chladiacich systmoch
utesnen. Chladivo
CO2
sa nezachytva.
- CO
2
by malo by vypan vone do atmosfry. Ak to nie je fyzicky mon, potom
MUS by koncentrcia CO
2
pary poas vypania neustle sledovan.
- Len oprvnen servisn technici, vykolen v zaobchdzan s chladivami, pracujci
metdami schvlenmi vyhlsenm a hodnotenm rizk by mali vykona servis
a drbu na vetkch chladiacich zariadeniach.
Spivy 82u11 Stiana 18


Pri vykonvan akejkovek formy drby, by si servisn technici vdy mali by vedom
prznakov spsobench hromadenm pr CO
2
v pracovnom prostred.


Symptmy spsoben koncentrciou pr CO
2

Nadmern koncentrcia pr CO
2
me spsobi problmy, aj ke je v miestnosti vea
kyslka vo vzduchu. Prznaky, na ktor treba dva pozor u seba i ostatnch, s:
- saen dchanie.
- zvraty alebo pocit opitosti.
- necitlivos.
Spivy 82u11 Stiana 19

Von na erstv vzduch!
Pociovan inky bud zvisie od rchlosti rastu koncentrcie pr CO
2
. Ak budete
ma niekedy pochybnosti, mali by ste sa urchlene dosta von na erstv vzduch!

Lekrska pomoc
Ak si u kohokovek myslte, e trp nsledkami vystavenia riziku, mali by ste ho zobra
na erstv vzduch, aby mal monos zotavi sa. Ak sa nezotav do 5 mint, mala by by
vyhadan alia lekrska pomoc.

CO
2
chladiace systmy
Vynikajca innos a vlastnosti z hadiska environmentlneho spojen s CO
2

poskytuj chladiacim systmom s pouitm CO
2
skuton vhody nad ostatnmi druhmi
chladiacich systmov.





Obrzok Transkritick chladiaci okruh s CO
2


Spivy 82u11 Stiana 2u

Premenliv prietok chladiva
s priamou expanziou na chladenie a mrazenie
Tento typ chladiaceho systmu je asto pouvan v maloobchodnch aplikcich,
kde s potrebn rzne prevdzkov teploty na chladenie alebo mrazenie.

Princp systmu:
- Vo vysokotlakej asti systmu nastva kompresia pary s priamou expanziou,
nachdza sa tu kompresor, expanzn ventil a vmennk tepla (vysokotlak
vparnk/CO
2
kondenztor).
- Vysokoteplotn CO
2
systm je nestabiln sekundrny cirkulan systm (is a
pumped Volatile Secondary system), kvapaln CO
2
je erpan zo zberaa do
vparnka. Vo vparnku sa as CO
2
odpar absorbovanm latentnho tepla,
kvapaln a plynn as sa potom vrtia do zberaa. CO
2
nsledne prdi do
vmennku tepla, kde ochladzovanm z vysokotlakovej asti okruhu kondenzuje.
Kvapaln chladivo sa vracia do zberaa a cyklus sa opakuje. Kondenzan teplota
CO
2
(-7C) je dan vkonom vysokotlakej strany systmu.
- CO
2
by mohlo by pouit tie ako chladivo pri nzkych teplotch (low temperature
Volatile Secondary)vchladiarachalebomraziarach.



Popis
nzkoteplotnej a vysokoteplotnej asti okruhu

1, Nzkoteplotn as
Nzkoteplotn systm pracuje paralelne s vysokotlakm (Volatile) sekundrnym
systmom, s priamou expanziou CO
2
s kaskdnym kompresorom pre nzkotlak systm.
Kvapaln CO
2
je privdzan zo zberaa pri teplote -7 C pri tlaku 28,8 bar a
potrubm veden do expanznho ventilu, kde je teplota znen na -32C a tlak znen na
13,3 bar (typick pre mraziace potravinov systmy).
Vo vparnku sa odpar vetka tekutina a prehriata CO
2
para vstupuje do CO
2

kompresora, kde sa jeho tlak sa zvi na 28,8 bar. CO
2
para, ktor opa kompresor, je
prehriata nad teplotu nastenia -7 C.
Prehriata para potom vstpi do vmennka tepla, kde potom kondenzuje pri
ochladzovan z vysokotlakej strany systmu. Potom sa vracia do zberaa a cyklus sa
opakuje.

2, Vysokoteplotn as
Vysokoteplotn CO
2
systm preerpva (is a pumped Volatile Secondary system),
kvapaln CO
2
zo zberaa do vparnka.
Vo vparnku sa as CO
2
odpar absorbovanm latentnho tepla, kvapaln a plynn
as sa potom vrtia do zberaa. CO
2
nsledne prdi do vmennku tepla, kde
ochladzovanm z vysokotlakovej asti okruhu kondenzuje.
Kvapaln chladivo sa vracia do zberaa a cyklus sa opakuje. Kondenzan teplota
CO
2
(-7C) je dan vkonom vysokotlakej strany systmu.
Spivy 82u11 Stiana 21

Schma systmu



Komponenty:
1, Vysokotlak kompresor (High compressor)
Vo vysokoteplotnom stupni kompresor zvi
tlak chladiva. V procese kompresie sa pary
chladiva stlaj a zvyuje sa ich teplota
nastenia.
Chladivo nsledne vstupuje do kondenztora.


Spivy 82u11 Stiana 22


2, Kondenztor
Ke vstupuje chladivo do kondenztora, je vo
forme prehriatej pary s vysokou teplotou a
tlakom. Pri podkritickom obehu kondenzan
teplota je vyia ako teplota vzduchu hnanho
ventiltorom cez kondenztor. To spsob, e
chladivo kondenzuje a rozptli zhromaden
teplo do vonkajieho vzduchu.
Chladivo nsledne prechdza do expanznho
ventilu.
3, Expanzn ventil
Ventil reguluje tok chladiva do vmennka tepla.
Ak mme poiadavku na v prietok, ventil sa
otvra, aby sa do vmennka tepla dostvalo viac
chladiva. Akonhle je poiadavka na v
prietok splnen, ventil zniuje vekos prietoku.
Chladivo nsledne vstupuje do vmennka tepla.



4, Vmennk tepla
Vinou pouvame doskov vmennk tepla,
okrem toho sa ale mu poui aj in druhy, ako
naprklad kotlov alebo rrkov.
Vmennk tepla je navrhnut tak, aby zabezpeil
efektvny prenos tepla z jednej tekutiny do
druhej. Vmennk tepla sa sklad z mnohch
tenkch, mierne oddelench dosiek, ktor maj
vek plochy, medz ktormi pretekaj ltky tak,
aby sa zabezpeil efektvny prenos tepla. Takto
usporiadanie me by innejie, ako pouitie
kotlovho alebo rrkovho vmennka tepla.
Vysokotlak pary chladiva vstupuj nasp do
kompresora.

5, CO
2
kompresor
CO
2
kompresor stla pary chladiva, aby
sa zvil ich tlak. Pary opajce
kompresor s prehriate nad teplotu
nastenia -7C.
Prehriate pary produkovan kompresorom
vstupuj potom do vmennka tepla, kde
ochladzovanm z vysokotlakovej asti
okruhu kondenzuj.

Spivy 82u11 Stiana 2S

6, Zbera
Zbera funguje ako loisko pre
chladivo, jeho primrnou funkciou je
ale oddeova pary a kvapalinu a
zabezpei tak, e iba kvapaln
chladivo bude vstupova do CO
2

erpadla.
Kvapaln CO
2
je potom erpan zo
zberaa do vparnka cez regulan
ventil.

7, CO
2
erpadlo

CO
2
erpadlo erp kvapaln CO
2
zo
zberaa a vypa ho pri vyom
diferencilom tlaku.
Chladivo je potom erpan cez
regulan ventil do vparnka.

8, Regulan ventil
Regulan ventil upravuje prietok chladiva do
vparnkov.
Chladivo potom prechdza do vparnka.

9, Vparnk bez EV
Chladivo je vpan do vparnka cez
regulan ventil. Vo vparnku sa as
CO
2
odpar absorbovanm latentnho
tepla a tekutina na vyparovanie je
dodvan erpadlom, ale vo vom
mnostve ako je potrebn (asi 4 krt
viac).
Kvapalina a CO
2
pary sa vracaj do
zberaa.

Spivy 82u11 Stiana 24

10, Expanzn ventil
Kvapaln CO
2
je privdzan zo zberaa a veden
potrubm do expanznho ventilu, kde dochdza k
zneniu tlaku a teploty. Ak mme poiadavku na
v prietok, ventil sa otvra, aby sa do
vparnka dostvalo viac chladiva. Akonhle je
poiadavka na v prietok splnen, ventil
zniuje vekos prietoku.
Chladivo prechdza do vparnka s priamu
expanziou (DX vparnk).




11, DX vparnk
Chladivo je vpan do DX
vparnka cez expanzn ventil.
Vo vparnku sa odpar vetka
kvapalina, priom vznik
prehriata para.
Prehriate CO
2
pary vstupuj do
CO
2
kompresora.







PODKRITICK A NADKRITICK
CHLADIACI OKRUH S CO
2

Peter Tomlein, SZ CHKT Rovinka (vber)

V Eurpe sa stle zvyuje draz na dodrovanie podmienok Kytskeho protokalu.
CO
2
m nulov vplyv na pokodzovanie oznovej vrstvy a vplyv chladiva CO
2

pouvanho v priemyselnch a distribunch chladiacich zariadeniach je z hadiska
globlneho otepovania zanedbaten. V Eurpe je zreten trend odklonu od HFC
chladv zatia najm v supermarketoch.
Spivy 82u11 Stiana 2S

HFC chladiv s stle pouvan, ale pod dohadom nariaden a zkonov. Vyie
ceny tchto chladv, vznamne posiluj posun smerom k pouvaniu prrodnch chladv.
Prrodn chladiv ako CO
2
, uhovodky, amoniak, ktor nemaj iadny negatvny vplyv na
ivotn prostredie a nie s, ani nebud zaaen ekologickmi daami, s stle astejie
povaovan za dlhodob rieenie problematiky chladv v Nemecku, Luxembursku,
Dnsku a inch eurpskych krajinch.

CO
2
je vysokotlak chladivo, preto ben distribun chladiace zariadenie je
kontruovan ako kaskdny systm s CO
2
alebo s inm chladivom vo vysokotlakom stupni
kaskdy. ist uhovodky alebo amoniak mu by tie chladivom vo vysokotlakom
stupni kaskdy. Obvykle vak nie s pouvan v distribunch chladiacich zariadeniach
supermarketov. Chladiace okruhy s CO
2
s alej pouvan v T na prpravu TV,
mobilnej klimatizcii, komernom chladen a podobne.


OXID UHLIIT
Oxid uhliit (CO
2
) nie je novm chladivom. Bol v podstate znovuobjaven
zaiatkom 90' tch rokov na Nrskej Univerzite (NTNU). Pouitie oxidu uhliitho ako
chladiva v minulosti trvalo takmer storoie. Jeho aplikcie postupne klesali a upustilo sa
od nich v strede 50-tych rokov, kedy sa vrazne rozrili CFC chladiv, ktor boli
efektvnejie, stabilnejie a bezpenejie. alej s zhrnut fyziklne vlastnosti oxidu
uhliitho a hodnoten jeho zvltnosti pri pouvan ako chladiva. ASHRAE oznaenie
CO
2
ako chladiva je "R744".

Vlastnosti
R744 je ltka s mnohorakm vyuitm, pouvan v mnohch procesoch a
aplikcich z dvodov najm jej vhodnch charakteristickch vlastnost ako s:
reaknos, inertnos a chlad (vinou vyuvan pri priamom kontaktnom chladen).
Ben pouitia zahaj spotrebu ako suroviny pre vrobu rznych chemikli; hasivo;
stenie npojov; zmrazovanie jedl, chladenie msa pred mletm; chladenie poas
prepravy skazitench potravn, drbu, istenie povrchov apod.
R744 je prtomn v atmosfre s koncentrciou asi 380 ppm. Vzduch obsahuje asi
4% oxidu uhliitho. Pri normlnych atmosfrickch podmienkach, je to plyn. R744 je
nezapchajci pri nzkych koncentrcich ahko toxick a ahko drdiv, s kyslou
chuou.
Je iroko dostupn v priemyselnch procesoch. V kombincii s vodou na vzduchu
tvor kyselinu uhovodkov, ktor je korozvna na kovy, vpenec a mramor.
R744 nehor a nepodporuje horenie. Vzduch s oxidom uhliitm s obsahom viac ako
10% uhas otvoren plame. Dchanie vzduchu s obsahom viac ako 10 % R744 me
ohrozova ivot. To odpoved uvoneniu asi 24 kg R744 v priestore 4 m irokom, 10 m
dlhom a 3 m vysokom.

Plynn R744 je 1,5 krt a ako vzduch. Preto, pri uvonen do vzduchu sa
koncentruje pri zemi. R744 tvor "such ad" pri -78.4C. Jeden kg suchho adu m
chladiaci vkon 2 kg obyajnho adu. Plynn alebo kvapaln oxid uhliit, skladovan
pod tlakom, vytvor such ad pri uvonen do atmosfry, alebo chladiacom procese
s prudkm poklesom tlaku pod 5 barov.

Spivy 82u11 Stiana 26


Spivy 82u11 Stiana 27


Spivy 82u11 Stiana 28

Obrzky 1 a 2 ukazuj termodynamick vlastnosti R744. Porovnanm s inmi bene
pouvanmi chladivami, jeho kritick bod je pri vemi nzkej teplote 31C a vysokom
tlaku 74 barov. Tieto odlinosti maj vznamn vplyv na parametre chladiaceho obehu s
R744.

Obrzok 1 : Fzov diagram vzah tlaku a teploty R744 (Danfoss)



Pod tlakom 5,2 bar, pevn a plynn fza R744 mu spolone existova pri nzkych
teplotch. Tto vlastnos je plne odlin od vlastnost bench chladv, a m dleit
vplyv na prevdzku, drbu a opravy chladiaceho obehu s R744. Obrzok 2 porovnva
prevdzkov vyparovacie tlaky R744 s chladivami R410A a R404A. Je zretene vidie, e
R744 sa vyparuje pri vrazne vych tlakoch ako ben chladiv.


Obrzok 2 : Porovnanie vyparovacch tlakov R744 (najvy), R410A a R404A
Entalpia
Teplota
Tlak
Spivy 82u11 Stiana 29



Obrzok 3 : R744 Mollierov p-h diagram s podkritickm a nadkritickm chladiacim
obehom s chladivom R744



Efekt chladenia a erpania tepla
Me by dosiahnut viacermi spsobmi. Parn kompresorov okruh je
zkladnm ahom chladiarenskho priemyslu u viac ako storoie. Obrzky 4a.b
ukazuje funkciu a komponenty kompresorovho chladiaceho obehu


Obrzok 4a : Funkcia chladiaceho kompresorovho obehu
Kritick bod
Spivy 82u11 Stiana Su


Obrzok 4b : Komponenty chladiaceho kompresorovho obehu


Termodynamick chladiaci obeh pozostva
Z kompresie pr chladiva (nazvanho tie "pracovn ltka"), nasleduje
skvapalovanie pri vysokom tlaku, poas ktorho chladivo odovzd teplo do chladiacej
ltky, vinou vody alebo vzduchu. Vzduch alebo voda s ohrievan v tomto procese a
tento efekt je vyuvan tepelnmi erpadlami.
Po skvapalnen, tlak chladiva je znen prechodom cez expanzn ventil.
Vsledkom je zmes kvapaliny a pary, ktor potom sa vyparuje pri nzkom tlaku
s odoberanm tepla z ochladzovanho mdia, ltky a tm sa vyrba chladiaci efekt, ktor
je vyuvan pre chladenie. Pary s potom op stlan a tm sa okruh uzatvra.

Sub(pod)-kritick chladiaci obeh
V benom "podkritickom" obehu, v ktorom sa pouvaj chladiv HFCs,
skvapalovanie nastva po rovou kritickej teploty chladiva a preto sa tento chladiaci
obeh nazva "pod-kritick". Nad kritickou teplotou u kvapalina neme existova.
Podkritick obeh si vyaduje, aby kritick teplota chladiva bola vyia ako teplota, pri
ktorej chladivo odovzdva teplo do chladiacej ohrievanej ltky. Chladivo kondenzuje pri
kondenzanom tlaku, ktor je pod rovou kritickho tlaku chladiva. V tomto obehu
kondenzan teplota a kondenzan tlak si navzjom odpovedaj a tento uniktny vzah
medzi kondenzanou teplotou a tlakom zvis od fyziklnych vlastnost chladiva.

Trans(nad)-kritick chladiaci obeh
V "nad-kritickom" obehu, chladenie plynu nastva nad kritickou teplotou
a kritickm tlakom. Vyparovanie nastva pri teplote a tlaku pod kritickm tlakom a
teplotou.
Vinou sa v chladiacich obehoch vyuvaj chladiv (okrem R744)
v podkritickom reime.

Spivy 82u11 Stiana S1

Porovnanie podkritickho a nadkritickho chladiaceho cyklu
Nadkritick a podkritick chladiaci obeh
Tabuka 1 sumarizuje hlavn rozdiely medzi obvyklm podkritickm (subkritickm)
obehom a nadkritickm (transkritickm) obehom R744. Hlavn rozdiely s
v prevdzkovch tlakoch a to ako poas prevdzky tak pri odstaven a v spsoboch
regulcie vysokho tlaku a prietoku chladiva.

Tabuka 1 : Hlavn rozdiely medzi nadkritickm a podkritickm cyklom s R744 (CO
2
)
a HFCs

Parameter Podkritick HFC a CO
2
Nadkritick CO
2

Vysokotlak strana
vmennk na odvod
tepla
Kondenztor pary
kondenzuj pri kontantnej
teplote
Chladi plynu prudko sa
zniuje teplota plynnho
CO
2
Vtlan tlak HFCs : od 10 do 40 barov od 90 do 130 barov
Sac tlak HFCs : od 2 do 9 barov od 25 do 50 barov
Vtlan teplota
chladiva
Zvyajne menej ako 95C do 140C
Riadenie expanznho
ventilu

Expanzn ventil riaden poda

prehriatia
Zvyajne poda vekosti
vysokho tlaku plynnho
CO
2

Riadenie vysokho
tlaku
(nezaha
bezpenostn
ovldanie vypnutia)

Tlak je dan kondenzanou

teplotou zvyajne max do 40
barov. Me by riaden
v zvislosti od teploty
chladiacej ltky
Vyaduje sa jeho riadenie
- do 130 barov

Stav chladiva pri

odstaven
iastone kvapaln
a iastone parn
Plyn (nadkritick) nad
31C
teploty okolia; zmes
kvapaliny a pary pod
31C. Me prejs do
pevnho stavu pri tlaku
pod
P<6 barov !
Tlak v zariaden po
odstaven
(T okolia >31C)

Tlak zmesi kvapalnho

a plynnho chladiva odpoved
vonkajej teplote max do 40
barov
Minimlne 74 barov
me by vy
v zvislosti od vekosti
nplne a teploty okolia.


Porovnanie podkritickho chladiaceho obehu
Jeden z najdleitejch parametrov pre chladivo je jeho kritick bod, v ktorom u
nie je mon rozli pary od kvapaliny. Nad nm u nie je mon kondenzcia zmenou
teploty pri rovnakom tlaku. Chladivu v tomto stave sa preto hovor plyn a nie pary, ktor
s spojen s monosou kondenzova. Tento kritick bod je definovan kritickm tlakom
a kritickou teplotou, ktor s charakteristick pre dan chladivo.
Spivy 82u11 Stiana S2



Obrzok 5 : Porovnanie podkritickch obehov s chladivom R744 a R134a. Pre zadan
rovnak teplotn podmienky sa s chladivom R744 dosiahne COP 6,42 a chladivo R134a
podobne ako R717 dosiahne COP 8,9

Tradin chladiv
Boli vyvjan tak, aby mohli kondenzova pri teplote dostupnho chladiaceho mdia
najm vody a vzduchu. To si vyaduje, aby kritick teplota bola dostatone nad teplotou
chladiaceho mdia, typicky v rozsahu 80-110C. Pre takto intalciu, kondenzan tlak
bude zvisie najm od nasledujcich parametrov:
- Prietokuateplotyochladzujcejvodyalebovzduchu;
- Nplnechladivavsystmeavekostikondenztora.

V podkritickch obehoch prietok chladiva je riaden expanznm ventilom (naprklad
kapilrnou rrkou, termostatickm expanznm ventilom, elektronickm expanznm
ventilom). Expanzn ventily riadia zaplavenie vparnka kvapalnm chladivom poda
vekosti prehriatia na vstupe z vparnka alebo na san kompresora a zaisuj, aby
kvapaln chladivo nepreniklo von z vparnka. V krtkosti povedan, tepeln erpadl s
"tradinmi" chladivami, ako s HFCs chladiv pracuj pri:
- kondenzanchtlakoch,ktorzvisiaodprietokuateplotychladiacehomdiaaod
vekosti nplne chladiva. Kondenzan tlak je podstatne ni ako kritick tlak
chladiva. R410A je chladivom, ktor pracuje snajvym prevdzkovm tlakom
shornmobmedzenmasi40barov.
- Prietok chladiva je regulovan expanznm ventilom tak, aby nepreniklo kvapaln
chladivo do sania kompresora. Prehriatie za vparnkom je riadiacim parametrom
preotvranieazatvranieventilu.

Porovnanie nadkritickho chladiaceho obehu
Pri porovnan transkritickho obehu tepelnho erpadla s CO
2

a konvennho
podkritickho kompresorovho obehu s chladivom R134a pre ohrev vody z 10 na 60C m
kompresn pomer pre transkritick obeh pri pomere tlakov 90/34,8 hodnotu 2,58
v porovnan s kompresnm pomerom 5,69 pri pomere tlakov 16,5/2,9 pre konvenn
kompresorov obeh (teda viac ako dvojnsobn kompresn pomer) priom obidva
systmy pracuj pri rovnakej vparnej teplote 0C a nzkoteplotnm zdrojom tepla je
podzemn voda o teplote 6 a 14C. Z uvedenho vrazne niieho kompresnho pomeru
Spivy 82u11 Stiana SS

transkritickho obehu s CO
2
vyplva aj vrazne vyia hodnota COP (asi 4,6) v porovnan
s konvennm kompresorovm obehom s R 134a (asi 2,8) |2|.

Obrzok 6 : Nadkritick obeh s R744

Tepeln erpadlo s R744 : nadkritick obeh
Ako u bolo spomenut, kritick teplota pre chladivo R744 je 31C. Ak okolit
vzduch pouvan na chladenie pr chladiva je dostupn naprklad pri teplote 35C, potom
nebude mon pary chladiva R744 skondenzova. Chladivo vytlaen kompresorom bude
chladen "nadkriticky" pretoe tento proces chladenia bude prebieha pri tlaku vyom ako
kritickom (74 barov). Takto obeh je znzornen na Mollierovom p-h diagrame na
obrzku 6.
Na tomto obehu R744 sa vyparuje pri 30 baroch a pary s stlaen na tlak 120
barov. Po kompresii chladivo dosahuje teplotu 120C. Nsledne je chladen v "chladii
plynu", expandovan do vparnka a obeh sa tak uzatvra. Hlavn znaky nadkritickho
obehu s:
- Obeh pracuje pri vrazne vych tlakoch ako in chladiv vpodkritickom obehu
atotypickymedzi30barmi(nastranevparnka)a130barmi(nastranechladiva
plynu);
- Vysok tlak u neodpovedteplote chladiva, respektve chladiaceho mdia ajeho
prietoku;
- Pretovznikpotrebaovlda,regulovavysoktlak;
- Chladivo pod vysokm tlakom "nekondenzuje" je chladen ako nadkritick
mdium,plyn;
- Vovineprpadov,prietokchladivaniejezaloennahodnoteprehriatianasan
kompresora.
m via je npl chladiva sstreden na vysokotlakej strane, tm vy bude tlak.

Optimlny tlak pri nadkritickom cykle
Pri podkritickom cykle kondenzan tlak odpoved kondenzanej teplote, ktor je
funkciou vekosti kondenztora, vekosti prietoku chladiaceho mdia a jeho teploty.
Chladenie pr nad
kritickm bodom
Spivy 82u11 Stiana S4

Pre nadkritick obeh, tlak v chladii plynu nie je funkciou teploty R744, pretoe
neexistuje vzah medzi tlakom a teplotou nad kritickm bodom. To znamen, e systm
me pracova pri rznych hodnotch vysokho tlaku ktorho vekos je treba riadi,
ovlda.

Chladenie plynu nad kritickm bodom
Tlak v chladii plynu je kontrolovan, udriavan na nastavenej hodnote tak, aby
chladiaci obeh pracoval v optimlnych podmienkach s o najvyou energetickou
efektvnosou.
Energetick efektvnos je definovan ako pomer zskanej uitonej energie
a energie vloenej na jej zskanie. Pri vyuit tepla z chladia plynu, energetick
efektvnos, alebo vkonov slo sa vypota poda vzahu:

C0P =
Ikon kw
Piikon kW




Obrzok 7a : Nadkritick chladiaci obeh v p-h diagrame
Obrzok 7b : Vkon, COP, prca kompresora v zvislosti od vtlanho tlaku
v nadkritickom obehu


Obrzok 7a ukazuje nadkritick obeh prevdzkovan na danej hodnote vysokho
tlaku. Pritejto hodnote tlaku obeh si vyaduje vstup tepla q na vparnku a prcu
kompresora w. Odovzdan teplo na strane chladia plynu je q+w. Za tchto podmienok,
chladivo R744 vystupujce z chladia dosiahne teplotu T. Ak tento obeh pracuje pri
rznych hodnotch vysokho tlaku a kontantnej teplote T, mern chladiaci vkon q a tie
prca kompresora w sa bud meni, a tm tie sa men aj hodnota COP.
Obrzok 7b ukazuje zmenu COP ke sa vysok tlak men. Na obrzku je vidie, e
existuje hodnota tlaku (optimlny tlak), pre ktor je COP najvyie. To je tie vidie
z obrzka 8, kde zvenm vysokho tlaku sa zvil chladiaci vkon viac ako sa zvila
prca kompresora. COP sa tak zvilo.
Entalpia
Tlak
Spivy 82u11 Stiana SS


Obrzok 8: Transkritick obeh s rznymi hodnotami vysokho tlaku


Pre energeticky efektvne zariadenia sa vyuva riadenie vysokho tlaku poas
prevdzky odpovedajco dosahovanej teplote na konci chladia vo vzahu ku teplote
chladiaceho mdia. Niektor okruhy pouvaj aj jednoduchie spsoby expanzie cez
kapilrnu rrku, alebo in spsoby umoujce prevdzku pri kontantnom vysokom
tlaku. Pravidlom palca, sa ur optimlny tlak pribline pomocou nasledujcej rovnice:

P opt = 2.6 T exit +8

kde Popt je vyjadren v baroch a Texit je teplota R744 v C na vstupe z chladia. Ak
vyadovan teplota na vstupe z chladia m by 45C, potom vysok odpovedajci tlak
m by asi 125 barov. Tto rovnica je platn pre teploty na vstupe z chladia medzi 38 a
53C.

Zver: Je potrebn si uvedomi, e pokia energetick efektvnos podkritickho obehu sa
dosahuje zniovanm kondenzanho tlaku, pri nadkritickom obehu to me by aj
zvyovanm respektve riadenm vysokho tlaku poas prevdzky odpovedajco
dosahovanej teplote na konci chladia vo vzahu ku teplote chladiaceho mdia.


COP jednostupovho tepelnho erpadla s CO
2

Hlavn faktory ktor uruj COP pre jednostupov obeh tepelnho erpadla s:

- Vparn teplota (t
e
)
- Celkov izoentropick innos kompresora (q
is
)
- Stredn teplota poas odvodu tepla (t
m
), ktor je uren:
- tlakom na vysokotlakej strane ( p
gc
)

T
l
a
k

20 bar
Entalpia
Spivy 82u11 Stiana S6

- vstupnou teplotou CO
2
z chladia plynu (t
H-out
)
- Mon znovu zskanie expanznej energie:
- expandr alebo ejektor

Nasledujci obrzok znzoruje jednostupov obeh tepelnho erpadla s CO
2

v diagrame tlak-entalpia (p-h). Naprklad, vparn teplota (t
e
) je 0

C a vysokotlak plyn
CO
2
pri 95 bar

je chladen zo 100

C (2) na 40

C (3) v chladii plynu. V dsledku

relatvne vysokej vstupnej teplote CO
2
z chladia plynu (t
H-out
) je COP relatvne mal
(2.7). Ak je vstupn teplota CO
2
znen na naprklad 25

C (3

) alebo 10

C (3

) alm
odvodom tepla pri niej teplote, COP sa zvi o 25% (3.4) resp. 55%. Tieto hodnoty COP
odpovedaj asi 63%, 70% a 76% tnej spore v porovnan s elektrickm vykurovacm
systmom.

Obr.9 Prklad jednostupov obeh tepelnho erpadla s CO
2
znzornen v
log p h diagrame pri poklese vstupnej teploty CO
2
(t
H-out
) z chladia
plynu ( stavy 3, 3

, 3).

Pretoe vstupn teplota plynu z kompresora (2) je relatvne vysok (>80

C),
tepeln erpadl s CO
2
mu zabezpei relatvne vysokoteplotn poiadavky ohrevu,
napr. ohrev vody na 60 a 90

C a priestorov vykurovanie vysokoteplotnmi raditormi

(70 -90

C). Avak pre dosiahnutie vysokej hodnoty COP pre CO

2
systmy tepelnch
erpadiel je podstatn, aby uiton teplo bolo odovzdvan v irokom teplotnom
rozmedz, o znamen vek rozdiely entalpie pre CO
2
v chladii plynu (Ah
2-3
) s relatvne
nzkou teplotou CO
2
(t
H-out
) pre krtenm/expanziou.
Vysok hodnota COP pre jednostupov obeh tepelnho erpadla s CO
2
bez znovu
zskania expanznej energie pomocou ejektora alebo expandra me by dosiahnut len ak
vstupn teplota CO
2
z chladia plynu je relatvne nzka. To vyaduje relatvne nzku
vstupn teplotu pre sekundrnu tekutinu (vodu alebo vzduch) v chladii plynu.
Spivy 82u11 Stiana S7

Ak je obeh tepelnho erpadla s CO
2
pouvan len pre ohrev domcej teplej vody (DHW)
je najniia mon vstupn teplota CO
2
z chladia plynu rovnak ako vstupn teplota
vody do ndre teplej vody, alebo vodovodnho potrubia (napjaa) (teplota mestskej
vody).

Pri teplote DHW 60

C je optimlny tlak v chladii plynu pre tepeln erpadl pre ohrev

vody 90 bar. Na obr. 9 je vpotov hodnota COP asi 3,8 ak predpokladme vstupn
teplotu vody do vodnej ndre alebo vodovodnho potrubia 5

C pri teplotnom rozdiele

At
A
= 2 K. Nzky teplotn rozdiel vyaduje optimalizciu nvrhu chladia plynu.
Optimlne hodnoty tlaku a teploty v chladii plynu s diskutovan (Obrzok 7b : Vkon,
COP, prca kompresora v zvislosti od vtlanho tlaku v nadkritickom obehu).

- Vyia vstupn teplota vody do chladia plynu znamen niiu hodnotu COP.
Prklad ke vstupn teplota stpne z 5 na 20

C, COP klesne na asi 3,4, to je

o 11% niia hodnota a 4 % tn znenie spory energie. Teda nvrh zsobnej
ndre DWH m vek vznam pre minimalizovanie mieania horcej a studenej
vody ako aj prestupu tepla vedenm vntri ndre

- Vyia teplota teplej vody znamen ni COP. Prklad Ke teplota DHW stpne
zo 60 na 70

C, COP klesne z 3,8 na asi 3,55 teda znenie o 7% a 2% tn znenie

spory energie pri tlaku 100 bar v chladii plynu.

Ak je tepeln erpadlo s CO
2
pouit len pre priestorov vykurovanie je najniia mon
teplota CO
2
na vstupe z chladia plynu rovn vratnej teplote vodnho distribunho
systmu alebo vstupnej teplote vzduchu do miestnosti. Hoci optimlny tlak na
vysokotlakej strane bude ni ako pre systm horcej vody, hodnota COP bude klesa
v dsledku relatvne vysokej vstupnej teplote CO
2
a s miernym rozdielom entalpie
v chladii plynu.

- Prklad pri vratnej teplote priestorovho vykurovania 30

C, teplotnom rozdiele 2K
a optimlnom tlaku na vysokotlakej strane 85 bar je vpotov COP asi 2,95.
Hodnota COP pre tepeln erpadlo s CO
2
dodvajce teplo nzkoteplotnmu
vykurovaciemu systmu je o 20 a 30 % niia ako pre systm tepelnho erpadla
pouvajci konvenn pracovn ltky.

- Vyia vratn teplota vo vodnom vykurovacom systme znamen niiu hodnotu
COP. Prklad pri vratnej teplote 40

C klesne hodnota COP z asi 2,95 na 2,15 ( -

27%) pri uvaovan optimlneho tlaku v chladii plynu 90 bar. Preto tepeln
erpadl s CO
2
dosahuj vemi nzku hodnotu COP ak len dodvaj teplo do
konvennho vysokoteplotnho distribunho systmu, naprklad raditorovho
systmu ( 80/60

C).
Pokraovanie v uebnch textoch v roku 2012.

Literatra:
Havelsk, V. Tomlein, P. : Prrodn chladiv. Uebn texty SZCHKT, 2010
Kolektv: Trendy v chladiacej technike. IIR 2006
Sherpa project: Transcritical R744 HP, Techniciam Manual 7/62. Cetiat, oktober 2007
Jorgen Bargsteen Moller, Co2 chlad supermarkety. Nov3/2006, SZCHKT Rovinka
Jan Blaha: CO
2
v domcom chladen. Nov4/2004, SZCHKT Rovinka
Petr Chmel: Priemyseln chladenie s
CO2
. Nov8/2004 SZCHKT Rovinka
Spivy 82u11 Stiana S8

Prklady chladiacich okruhov s CO
2
v komernom chladen


Obrzok 10 Schma kaskdneho chladiaceho zariadenia s chladivami R404A pre
kaskdny okruh s vymi teplotami a CO
2
pre kaskdny okruh s nimi teplotami
vrtane pouitch elektronickch a mechanickch regulanch prstrojov Danfoss. Stredn
teploty sa zabezpeuj cirkulciou kvapalnho chladiva erpadlom o teplote 6 C a nzke
teploty asi -20C priamou expanziou EEV


Obrzok 11 Kaskdny systm R404A a R744 je pre stredn teploty a nzke teploty.
Vetky obehy s podkritick (subkritick)
Spivy 82u11 Stiana S9



Obrzok 12 Kaskdny systm s R744 je pre stredn teploty a nzke teploty. Obeh je
nadkritick (transkritick) pre vyie teploty a podkritick pre niie teploty.



O
k
o
l
i
e

l
t

S
t
r
o
j
o
v

l
t

a
m
o
d
r

S
k
l
a
d

m
o
d
r
a

a

e
d

MT stredn chladiace teploty asi 6 C , LT nzke teploty asi 20 C
Obrzok 13 Systm so ZKJ booster chladenia a mrazenia len s CO
2
. Priebeh
podkritickho a nadkritickho obehu je oslovan, vyznaen v p-h diagrame
Spivy 82u11 Stiana 4u

Vzdelvacia komisia EHPA
19.9.2011 v Lisabone
Podmienky pre rokovanie vzdelvacej komisie zabezpeili organizcie APIRAC
(zdruenie 400 firiem pre chladiacu, klimatizan, vetraciu techniku a tepeln erpadl),
APIEF (vzdelvacia organizcia) a Centerme (agentra pre energiu) poveren skkami
poda Nariadenia . 303/2008/ES. Certifikty pre osoby i firmy s ttne poda katalgu
profesi s pevne stanovenmi kritriami.
APIRAC sleduje zujmy chladiarov, zastupuje ich na domcej i eurpskej rovni.
Vzdelvanie je organizovan cez samostatn organizciu APIEF rovnako ako skky cez
Centerme. Tento systm je kompatibiln s poiadavkou norme EN ISO 17024, poda
ktorej sa riadi aj certifikcia intalatrov EUCERT.HP. Tento systm zastreuje EHPA
a sna sa ho presadi v rmci Smernice 2009/28/ES. Tto snaha nie je jednoduch,
pretoe uveden smernica zastreuje aj intalatrov pre solrne kolektory, fotovoltiku,
biopaliv, biomasu, kde nroky s niie, respektve doposia neboli spracovan.

Poiadavky EUCERT.HP sa tak javia nronejie
Prispsobenie sa EUCERT.HP poiadavkm je cesta sp. Je preto rozumnejie s
cestou modulov kombinujcich schopnos intalova a navrhova tepeln erpadl.
Uebnica EHPA na T by sa tak rozdelila na asti pre:
- projektantov3,4,5,7,8,9,10,13aasti
- intalatrov3,4,5,6,7,8,9,1,11,12,13.
Uebnica rovnak, ale z drazom na rove znalost, ktor s oznaen ako nutn,
dleit a nepovinn.

Stretnutie otvoril generlny tajomnk APIRAC Nuno Roque, veda sekretrka Sofia
Sequeira. Veda sedia prezident APIRAC a Jos Ribeiro ktor reprezentuje APIRAC
v eurpskych zdrueniach EHPA a AREA

Situcia vo vzdelvan a certifikcii v rmci EUCERT.HP
Ukazuje sa, e nie vetci, ktor maj zujem o vzdelvanie sa zaujmaj o skky a
certifikciu, ktor znamen alie nie mal vdavky (u ns zdarma). Budcnos vedie
smerom tie k e-learningu respektve ku kombincii e-learningu s kolenm teoretickm,
praktickm a skkou teoretickou a praktickou. PT
Spivy 82u11 Stiana 41

truktra vzdelvania v rmci EHPA
EHPA sa mus pripravi na nov situciu, kedy popri EUCERT.HP bud vznika
nov vzdelvacie programy akreditovan poda Smernice 2009/28/ES. Kee Smernica
nedefinuje rozsah kolenia v hodinch, doch, definuje vak rozsah znalost a poiadavku
na praktick kolenie a skky. Slovensk prvna prava definuje tie poiadavky na
minimlne vzdelanie.
D sa tak oakva v rmci EU variabilnos rieen, v ktorch bude pevne
zabudovan poiadavka na minimlne jeden de na praktick cvienie a skku. D sa
oakva modulov rieenie pre vzdelvanie intalatrov T, v ktorom praktick as
bude povinn a teoretick asti v kombincii s e-learningom voliten poda vzdelania
(krenr, chladiar, elektrikr,...). Takto rieenie vak zvi cenu za jednotliv moduly,
ktor bud menej poetne navtevovan.
EHPA m u 2 ponuky na vytvorenie e-learningu v rmci programu Leonardo
z KTH zo Stockholmu. Oba eurpske projekty sa u rieia a hadaj si podmienky na
uplatnenie.
Jan Lhoest predpoklad kontrolu dokladov o vzdelan a praxi pred skkou,
respektve pred certifikciou. Certifikt vyd nezvisl organizcia.


Vpredu tajomnk EHPA Thomas Novak. Predna Jan Lhoest z Belgicka, ktor v minulosti
ako energetick manar v rznych funkcich, teraz ako projektov manar pre
vzdelvanie a certifikciu v rmci projektu ENOVER pre implementciu Smernice OZE,
znal 5 jazykov sa uchdzal o funkciu predsedu vzdelvacej komisie na nadchdzajce dva
roky.

astnci zasadania z eurpskych krajn sa snaia presadi do praxe jednak vzdelvac
a certifikan systm EUCERT.HP na ktor vytvorila eurpsku databzu certifikovanch
intalatrov a ttkovanie kvality T. PT
Spivy 82u11 Stiana 42

Vzdelvanie, skky a certifikcia
poda Nariadenia . 842/2006/ES v Portugalsku
V Lisabone sa nachdza koliace pracovisko APIEF a skobn, certifikan
pracovisko Centerme na jednej ulici oproti sebe. Obe pracovisk maj vlastn technick
vybavenie na praktick cvienia a skky. koliace pracovisko m vlastn priestory pre
vubu. V jednom kurze je cca 16 astnkov, ktor sa striedaj na praktickej a teoretickej
asti. Vedia simulova elektrick poruchy zlm zapojenm, poruchy chladiaceho okruhu
zlm nastavenm regulanch prstrojov, tlakovmi prekkami v jednotlivch astiach
potrubia, blokovanm prietoku vzduchu cez vmennky a podobne.
kolenie trv 5 dn (42 hodn) a stoj asi 800 Euro. kolenie vak nie je povinn pre
vetkch. Mnoh nm u v minulosti preli a zskali potrebn kvalifikciu a mu sa tak
prihlsi priamo na skky.

Praktick cvienia prebieha na 8 pracoviskch vybavench na cvienia pri elektrickom
zapojen, vkuovan, odbere, plnen chladiva, skok tesnosti, ...

Detail jednho pracoviska s majstrami vcviku. Napravo pracovisko na mont rrok,
rezanie, spjkovanie a tlakov skky pevnosti a tesnosti. PT
Spivy 82u11 Stiana 4S

koliace pracovisko APIEF
Okrem u uvedench 8 modulov na praktick cvienia s chladiacim okruhom,
koliace pracovisko disponuje chladiacim okruhom so sklenenm vparnkom
i kondenztorom umouje sledova prietok pr a kvapaliny. Medzi nimi je zbera
s monosou sledovania zmeny vky hladiny chladiva. Meran s tlaky, teploty.

Chladiaci okruh so sklenenm vparnkom i kondenztorom umouje sledova prietok
pr a kvapaliny

Panel znzorujci elektrick zapojenie chladiaceho okruhu, meranie vetkch
elektrickch parametrov s monosou simulcie porch na chladiacom i elektrickom
okruhu m u viac ako 30 rokov. Stle ho vak pouvaj. PT
Spivy 82u11 Stiana 44

Centerme skky
Skky prebiehaj nezvisle oproti koliacemu pracovisku, ktor m celkom 6
pracovsk na skky v odbere, plnen chladiva, oleja, vkuovanie, tlakov skky,
spjkovanie, meranie teplt, tlakov a vpoet prehriatia a podchladenia. Skka stoj 350
Euro. Poet astnkov je osem, ktor postupne prechdzaj vetkmi pracoviskami
s hodnotenm zaznamenvanm do vslednho protokolu zo skky spolu s vsledkom
testu na potai. Poda vyjadren skobnch komisrov je vcelku ben, e dvaja
z smych astnkov skky nespravia.


tyri pracovisk napravo na skky v odbere, plnen chladiva, oleja, vkuovanie meranie
teplt, tlakov a vpoet prehriatia a podchladenia.


astnci a komisri prve prebiehajcich skok. PT
Spivy 82u11 Stiana 4S

Skka v Centerme testom na potai

Ueba s potami. Server je vo vedajej miestnosti. Otzky s tak stren.

Dizajn otzky a tyroch monch odpoved. Posuv pkami na otzku dopredu a dozadu.

Potaov test trv 40 mint na 40 otzok. Z toho 28 mus by sprvnych. Celkom 350
otzok nie je zverejnench. To znamen, e uchdza otzku ta na teste po prv krt. PT
Spivy 82u11 Stiana 46

Skky spjkovania a prpravy rrok

Pracovisko prpravy rrok a spjkovania s odvetrvanm


Prprava rrok k monti a ku spjkovaniu. Rrka a protokol zo skky sa archivuj
Spivy 82u11 Stiana 47

Skky odberu a plnenia chladiva



Spivy 82u11 Stiana 48

Skky vkuovania

Dve pracovisk na vkuovanie chladiacich okruhov

Naavo nepriame zisovanie nikov meranm tlakov, teplt prstrojom Mastercool
Spivy 82u11 Stiana 49

ALFACO informuje ..(139)
TANDEMOV SESTAVY COPELAND S KOMPRESORY SKROL ZH
Vrobce chladivovch kompresor provil nkter tandemov kombinace chladivovch hermetickch
kompresor skrol ZH, kter jsou ureny pedevm pro tepeln erpadla. Tandemy jsou dvojice
kompresor propojench vzjemn tak, e se navenek chovaj jako jeden kompresor, ppadn s
regulac vkonu. Copeland provil dvojice stejnch kompresor, take je regulace vkonu mon jako
dvoustupov 0-50-100%. Vchoz hermetick skrol kompresor je pro propojen do dvojice ji z vroby
pipraven - je osazen kontrolnm otvorem pro hladinoznak maziva, kter se v tandemu vyuv pro
propojen doln sti kompresor, v kter se mazivo shromauje. Tandemov kompresor je rozlien od
bnho ve svm oznaen koncovkou -424 v bnm proveden a v proveden s nstikem par chladiva
do pracovnho prostoru kompresor (EVI) koncovkou -426. V tabulce je pehled v souasnosti ovench
kombinac kompresor skrol ady ZH.

Tandemov sestavy vrobce kompresor Copeland nevyrb - podklady slou jako doporuen pro
vrobce tepelnch erpadel. Skldnm kompresor ZH do dvojic se roziuje pole psobnosti
kompresor jednak do vych vkon a jednak do zazen s regulac vkonu stupovitho charakteru.
U tepelnho erpadla voda - voda je tak pi jmenovitch podmnkch mono doshnout topn vkon s
chladivem R407C 90 kW. Zpsoby propojen kompresor se mrn li podle velikosti tandemu - viz
obrzek.


tandemy ZHT 30 a 52 a ZHT18KVE tandemy ZHT 60 a 90 a tandemy ZHT 112 a 22M a
ZHT 26 a 36 KVE ZHT 48 a 96 KVE
Spivy 82u11 Stiana Su


Spivy 82u11 Stiana S1

Spivy 82u11 Stiana S2