Prednáška č.

1
Veci okolo nás
Pohľad vonkajší
 Na čo nám slúži
 Ako sa používa
Pohľad vnútorný
 Z čoho sa skladá?
 Ako sa dá charakterizovať?
 Ako funguje?
Človeka môžeme tiež chápať ako objekt. Všetko okolo nás sú objekty.
Objekty spolupracujú tak, že si odovzdávajú potrebné informácie. (napr. človek stlačí tlačidlo na diaľkovom
ovládači – číslo kanálu zvoleného TV programu ovládač odošle informáciu do TV prijímačaTV prijímač
naladí požadovaný TV program a zobrazuje ho človekovi)
Hovoríme, že objekty si posielajú správy

Modelovanie objektov
Model je zjednodušením reality – uvažuje iba stránky podstatné pre riešený problém
 model – fyzikálny, matematický, programový, ...
 programový objekt modeluje objekty reálneho sveta
 program je množina objektov, ktoré spolu komunikujú pomocou správ
 programy sa píšu v programovacích jazykoch
Postup pri tvorbe programu
Objekt reálneho sveta  logický model – UML  softvérový model – program v Jave

Používanie programu
Program v 2 tvaroch
 Zdrojový kód (zdrojový text) – zapisuje aj číta človek – počítač mu nerozumie
 Strojový/cieľový kód – podľa neho pracuje počítač – človek nie je schopný ho jednoducho prečítať alebo
zmeniť
Prevod zo zdrojového do strojového kódu zabezpečuje špeciálny program – prekladač (kompilátor)
Počítač vykonáva program v strojovom kóde.
Teoretický model objektu:
 Rozhranie – zoznam správ, ktoré prijíma
 Verejná časť – majú prístupné (vidia) všetky objekty v okolí.

 Atribúty
 Metódy
 Neverejné časti, má prístupné (vidí) len objekt sám
Ilustrácia štruktúry objektu

Rozhranie objektu – zoznam všetkých správ. Ponuka služieb poskytovaných objektom. Potrebujeme poznať, ak
chceme objekt použiť. Jeden objekt komunikuje s iným objektom cez jeho rozhranie.
Atribúty objektu – modelujú jeho vlastnosti a štruktúru. Atribút má názov a hodnotu.
Stav objektu – aktuálne hodnoty všetkých atribútov objektu. Zmenou hodnoty akéhokoľvek atribútu sa mení stav
objektu.
Chovanie objektu – objekt zachováva svoj stav, kým nie je nútený zmeniť ho na základe prijatej správy.
Metódy objektu – reakcia na doručenú správu – algoritmus (predpis), čo urobiť, keď objekt príjme správu.
Metódy určujú chovanie objektu.
Správa  metóda
 Každej správe z rozhrania objektu je priradená práve jedna metóda objektu
 Protokol – zobrazenie množiny správ na množinu metód
 V programovacích jazykoch (až na výnimky) správa a metóda majú rovnakú štruktúru
 Poslanie správy – volanie metódy
Objekt, trieda a inštancia
 Továreň – objekt, ktorý vyrába iné objekty – výrobky
 Trieda – objekt, ktorý vytvára rovnaké objekty
 Inštancia – objekt, ktorý vyrobila trieda
Trieda ako továreň
 Objekt – prijíma správy
 Špeciálny objekt – vytvára (svoje) inštancie
 Špeciálna správa – žiadosť o novú inštanciu
Trieda ako typ
 Na triedu sa dá pozerať aj ako na typ objektu (napr. škoda je typ všetkých áut, ktoré boli vyrobené továrňou
Škoda).
Životný cyklus inštancie
 Napr.: továreň vyrobí nové auto  auto používa jeho vlastník (vlastníci)  posledný vlastník odovzdá staré
auto do zberných surovín  alebo na mieste, kde ho prevezme zberná služba
 Časový interval existencie inštancie
 Na začiatku inštancia vzniká – vytvorí ju trieda
o v okamihu vzniku objektu musí byť definovaný aj jeho stav – začiatočný stav
 o v programovacích jazykoch je za nastavenie začiatočného stavu zodpovedná špeciálna metóda
nazývaná konštruktor
 Inštancia žije – poskytuje služby
 Na konci sa inštancia na požiadanie zničí alebo ju zruší zberná služba – garbage collector

Názov objektu je jeho pomenovanie, pomocou ktorého sa naň odvolávame.

 Objekt môže mať aj viac názvov (ja, ty, Jožko, pán majster – všetko sa vzťahuje na rovnaký objekt)
 Rovnaký názov môže v rôznych okamihoch odkazovať na rôzne objekty (obsluhovaný klient – najskôr je to
pán Novák a potom ho vystrieda pani Krásna, atď.)
 Názov nie je unikátny
Štruktúra správy
 adresát.selektor(parameter1, parameter2,...)
 kruhModry.posunVodorovne(100)
Časti správy
 Adresát – objekt, ktorému je správa určená (kruhModry)
 Názov správy – selektor, naznačuje, o čo adresáta žiadame (posunVodorovne)
 Parametre – spresňujú žiadosť (100)
 Návratová hodnota – možná odpoveď objektu na správu

Prednáška č. 2
Vytváranie tried – metatrieda
 „továreň“ na objekty – trieda
 Trieda je tiež objekt
 Metatrieda = továreň na triedy (Smaltalk, Python)
Priamo definovaný objekt
 Vytvorenie objektu bez triedy, jednorazovo
 Cely objekt priamo nadefinujeme
Delenie programovacích jazykov
a) Trieda ako inštancia metatriedy
 Smalltalk, Python,...
 Čisté objektové jazyky
b) Trieda ako priamo definovaný objekt
 (Object) Pascal, C++, C, Java, ...
 Hybridné objektové jazyky
 Najviac jazykov
c) Prototyp objektov
 JavaScript, Self, ...
 Čisté objektové jazyky
 Neexistuje trieda
Trieda ako šablóna
  Súhrn informácii na vytvorenie inštancie (rozhranie, atribúty, metódy)

Postup pri vytváraní tried

1) Abstrakcia (zjednodušenie) reálneho objektu
 Slovná – textová charakteristika inštancií triedy
2) Grafické znázornenie pomocou diagramu tried v UML – UML.FRI
3) Definícia triedy v programovacou jazyku Java
 Zdrojový kód – v nástroji Editor BlueJ
Automat na cestovné lístky – služby
 Prvá verzia – primitívny automat
 Lístky majú jednu cenu (napr. jednopásmové lístky v MHD v ZA)
 Automat prijíma peniaza (mince)
 Automat zobrazuje vloženú čiastku – súčet vhodených mincí pred vydaním lístka
 Automat tlačí lístok
Automat MHD – rozhranie triedy
 Správa – žiadosť o vytvorenie automatu
o AutomatMHD.vytvorAutomat(cenaListka)
o automatMHD.new(cenaListka
AutomatMHD – rozhranie inštancie
 Zobrazenie ceny lístka
o Automat.getCenaListka()
 Zobrazenie doteraz vloženej čiastky
o Automat.getVlozenaCiastka()
 Vloženie mince
o Automat.vlozMincu(hodnotaMince)
 Vytlačenie lístka
o Automat.tlacListka()
AutomatMHD – vlastnosti
 Cena lístka v centoch
o celé číslo
 Aktuálna vložená čiastka v centoch
o celé číslo
 Celková tržba od posledného vybrania peňazí zamestnancom
o celé číslo
Postup pri vytváraní tried
1) Abstrakcia (zjednodušenie) reálneho objektu
 Slovná – textová charakteristika inštancií triedy
2) Grafické znázornenie pomocou diagramu tried v UML – UML.FRI
3) Definícia triedy v programovacou jazyku Java
 Zdrojový kód – v nástroji Editor BlueJ
Model triedy v UML

AutomatMHD – vonkajší pohľad

AutomatMHD – vnútorný pohľad
AutomatMHD – BlueJ

BlueJ – rozhranie triedy

BlueJ – rozhranie inštancie

BlueJ – vnútorný pohľad

UML – objektový diagram

Objektový diagram automatu

Postup pri vytváraní tried

1) Abstrakcia (zjednodušenie) reálneho objektu
 Slovná – textová charakteristika inštancií triedy
2) Grafické znázornenie pomocou diagramu tried v UML – UML.FRI
3) Definícia triedy v programovacou jazyku Java
 Zdrojový kód – v nástroji Editor BlueJ
Definícia triedy – Java
Definícia – hlavička
 Príklad:
 Public – kľúčové slovo, označuje verejný prístup
 Class – kľúčové slovo, označuje triedu
 AutomatMHD – identifikátor, názov triedy
Identifikátor
 Názov, pomenovanie, inštancie, triedy, správy, metódy a atribútu
 Identifikátor je jedno alebo viacslovné pomenovanie
Návrh identifikátorov
 Identifikátory navrhujeme, volíme tak, aby vyjadrovali význam, zmysel pojmu
 Nepoužívame neznáme skratky
 Programy sú síce určené na to, aby ich vykonávali počítače, ale čítajú ich aj ľudia
 Úspešný program sa stále nejako mení
 Pre tvorbu identifikátorov platia:
o Pravidlá – určuje programovací jazyk
o Konvencie – určuje programátorská komunita
Pravidlá tvorby identifikátorov
 Programovací jazyk definuje pravidlá, ktoré musí spĺňať každý identifikátor
 Java definuje tieto pravidlá
o Môže sa skladať z písmen, číslic a znakov „_“ (podčiarkovník“ a „$“ (dolár)
o Nesmie začínať číslicou
o Rozlišujú sa malé a VEĽKÉ písmená
o Nesmie sa zhodovať so žiadnym kľúčovým slovom
 Kľúčové slovo – slovo alebo identifikátor so špecifickým významom v programovacom
jazyku
Konvencie pre tvorbu identifikátorov
 Jednotlivé slová sa píšu bez medzier
 Prvé slovo sa píše malým písmenom
 Druhé a ďalšie slová začínajú veľkým písmenom
 Výnimka: identifikátor triedy vždy začína veľkým písmenom
 Príklady:
o Trieda: AutomaMHD
o Metóda: tlacListok
Definícia triedy – telo
 Definícia atribútov
 Definícia konštruktorov
 Definícia metód
 Poradie je konvenciou
Definícia triedy – atribúty
 Príklad:

 Private – kľúčové slovo, označuje súkromnú zložku inštancie triedy

 Int – typ, určuje druh uchovávanej informácie
  cenaListka – identifikátor, názov atribútu
 ; (bodkočiarka) – ukončenie definície atribútu
Typ – dátový typ
 Typ určuje druh dát (príklad: int – označuje informáciu, ktorá je vyjadrená celým číslom)
 Dátové typy v jazyku Java – primitívne a objektové
Primitívne dátové typy – pre celé čísla
 Celočíselné typy – pre rôzne konečné podmnožiny množiny celých čísiel

Primitívne dátové typy – pre reálne čísla

 Pohyblivá rádová čiarka – pre rôzne konečné podmnožiny racionálnych čísel

Obmedzenia číselných typov

 Aritmetické operácie sa môžu správať zvláštne

Primitívne dátové typy – ostatné

 Boolean – typ pre logické hodnoty, môže nadobúdať jednu z dvoch hodnôt
o True – pravda, áno,...
o False – nepravda, nie, ...
 Char – typ pre jeden znak z množiny znakov Unicode; písanie textov zvyčajným spôsobom v rôznych
jazkyoch
o Môže obsahovať ľubovoľný znak z 65,535 znakov Unicode
Objektový typ string
 String – reťazec znakov
 Obsahuje ľubovoľnú postupnosť znakov
Definícia triedy – konštruktor

Definícia triedy – hlavička konštruktory

 Príklad:
 Public – kľúčové slovo, označuje verejnú zložku triedy  rozhranie triedy obsahuje správu – žiadosť
o vytvorenie inštancie
 AutomatMHD – identifikátor, názov konštruktora – musí byť
zhodný s názvom triedy
 (int cenaListka) – zoznam formálnych parametrov konštruktora
Formálne parametre
 Konštruktory a metódy
 Príklad: jednoprvkový zoznam
 () – ohraničenie zoznamu
  Dvojica int cenaListka – parameter
o Int – typ hodnoty prenášanej parametrom
o cenaListka – identifikátor, názov parametra

Skutočné parametre

Definícia triedy – telo konštruktora

 Príklad:
 Postupnosť príkazov oddelených bodkočiarkou
 Inicializácia inštancie – definícia hodnôt atribútov = uvedenie inštancie do začiatočného stavu
Definícia triedy – konštruktor

Vytvorenie a inicializácia inštancie

Priraďovací príkaz
 Príklad:
 Nie je to rovnica!!
 This.trzba – ľavá strana priraďovacieho príkazu
 = (rovná sa) – operátor priradenie
 0 – výraz
 ; (bodkočiarka) – ukončenie príkazu
This
 Kľúčové slovo v jazyku Java
 Vyjadrenie prístupu k objektu, ktorý vykonáva aktuálnu metódu
 this.nazovAtributu
o Prístup k atribútu nazovAtributu
Literál
 Zápis konštantných hodnôt v jazyku
 Priame vyjadrenie hodnoty v zdrojovom kóde
 Nepotrebuje žiadny výpočet
 Príklady
o This.trzba=0;
o Int i = 100000;
o Boolean vysledok = true;
 o Char velkeC = ‘C‘;
o Double d1 = 123.4;
o String nazov = „Školská linka FRI
Definícia triedy – metóda

Definícia triedy – hlavička metódy

 Príklad:
 Public – kľúčové slovo, označuje verejnú zložku inštancie triedy  rozhranie triedy obsahuje správu
 Int – typ návratovej hodnoty
 getCenaListka – identifikátor, názov metódy
 () – zoznam formálnych parametrov – môže byť aj prázdny, zátvorky však musia byť
Typ návratovej hodnoty
 Príklad:
 Void – kľúčové slovo, označenie typu návratovej hodnoty, ak metóda neposkytuje žiadnu výstupnú
informáciu (správa nemá návratovú hodnotu)
Definícia triedy – telo metódy
 Príklad:
 Telo metódy sa skladá z postupnosti príkazov oddelených bodkočiarkou rovnako ako telo konštruktora
Definícia triedy – metóda

Príkaz návratu/príkaz return

 Príklad:
 Return – kľúčové slovo, uvádza príkaz, ktorým metóda vracia hodnotu
 This.cenaListka – určuje návratovú hodnotu
o Typ musí sedieť s typom návratovej hodnoty metódy
 ; (bodkočiarka) – koniec príkazu
 Posledky vykonaný príkaz v tele metódy
Návratový typ a príkaz návratu

Konštruktor a metóda – rozdiely

 Konštruktor
o Identifikátor konštruktora je vždy zhodný s identifikátorom triedy
o Nikdy nemá typ návratovej hodnoty
 Metóda
 o Identifikátor metódy je vždy zhodný so selektorom správy
o Má vždy typ návratovej hodnoty
o Môže mať návratovú hodnotu
Metódy a stav objektu
 Prístupové – poskytujú informáciu súvisiacu so stavom objektu
 Najčastejšie prostredníctvom návratovej hodnoty

 Zmenové – zmenia stav objektu

 Stav objektu je iný pred vykonaním zmenovej metódy a iný po jej vykonaní

Vykonanie priraďovacieho príkazu

 Priraďovací príkaz NIE JE ROVNICA

Hlavička metódy tlacListok

Komentáre
 Komentár – vysvetľujúci text pre ľudí čítajúcich zdrojoví
text programu
 Jednoriadkový komentár – od // do konca riadku
Viac riadkový komentár
 Príklad
 /* - úvodné znaky viacriadkového komentára
 /** - úvodné znaky dokumentačného komentára
 */ - ukončujúce znaky komentára
Použitie komentárov
 Nad komentovaný riadok uvádzame:
 o Informácie, ktoré nie sú priamo zrejmé zo zdrojového textu
o Dôvody pre niektoré riešenia
 Dokumentačný komentár slúži na automatické generovanie dokumentácie
o Popisuje chovanie triedy/metódy/konštruktora

Telo metódy tlacListok

Tlač z metód – print, println

 System.out – zabudovaný objekt pre tlač do okna terminálu
 Print(this.cenaListka) – správa – žiadosť o tlač hodnoty atribútu cenaListka
 Println(this.cenaListka) – správa – žiadosť o tlač hodnoty atribútu cenaListka a prechod na nový riadok
 System.out.print(skutocnyParameter) – tlač hodnoty skutočného parametra na aktuálny riadok
 skutocnyParameter – ľubovoľný výraz
 každý typ má definovaný svoj formát pre tlač do okna terminálu
 println() – správa – žiadosť o ukončenie riadku (prechod na začiatok nového riadku)
Získanie tržby z automatu
Automat vráti zostatok

Lokálna premenná
 Definícia lokálnej premennej
 Definícia a inicializácia lokálnej premennej
 Rovnako ako

Premenná spoločné vlastnosti

 Atribúty, parametre a lokálne premenné sú miesta v pamäti, v ktorých sú uložené hodnoty
 Atribúty, parametre a lokálne premenné majú vždy definovaný typ hodnoty, ktorú uchovávajú
  Pokiaľ budeme o atribútoch, parametroch a lokálnych premenných hovoriť všeobecne, budeme hovoriť
o premenných
Atribúty, parametre a lokálne premenné
1. Účel, poslanie
a. Atribút – uchováva stav objektu
b. Parameter – prenos spresňujúcej informácie
c. Lokálna premenná – dočasné uloženie určitej hodnoty v rámci bloku

2. Definícia
a. Atribút – telo triedy, mimo konštruktorov a metód
b. Parameter – hlavička konštruktora alebo metódy
c. Lokálna premenná – v bloku (v tele konštruktora alebo metódy)
3. Inicializácia
a. Atribút – v konštruktore v čase vytváranie inštancie
b. Parameter – v odosielanej správe ako skutočný parameter
c. Lokálna premenná - v bloku ( v tele konštruktora alebo metódy)
4. Rozsah platnosti (viditeľnosť, použiteľnosť)
a. Atribút – v každom konštruktore alebo metóde
b. Parameter – v tele daného konštruktora alebo metódy
c. Lokálna premenná – v bloku od miesta definície po koniec bloku definície aj vo všetkých vnorených
blokoch
5. Životný cyklus – existencia
a. Atribút – životný cyklus inštancie
b. Parameter – v čase vykonávania konštruktora alebo metódy
c. Lokálna premenná – v čase vykonávania bloku od miesta definície po koniec bloku, v ktorom bola
definovaná

Prednáška č. 3
Aritmetický výraz
 Predpis na výpočet číselnej hodnoty
 Obvykle má tvar matematického výrazu
 Aritmetický výraz môže mať formu:
o Bez operátov
 Číselný literál
 Číselný parameter
 Číselný atribút
o S aritmetickým operátorom
 unárnyOperátor operand
 operand binárnyOperátor operand
Unárne aritmetické operátory
 tvar:
 operand môže byť ľuboľný aritmetický výraz
 unárne aritmetické operátory
o - (mínus) – unárne mínus – zmena znamienka
o + (plus) – unárne plus
Binárne aritmetické operátory
 Tvar:
 operand môže byť ľubovoľný aritmetický výraz
 Binárne aritmetické operátory:
 o + (plus) – súčet
o – (mínus) – rodiel
o * hviezdička – súčin
o / (lomka) – podiel
o % (percento) – zvyšok po delení
Priorita operátorov
 Operátory sa vyhodnocujú v nasledujúcom poradí:
o Unárne +, -
o Binárne *,/,%
o binárne +, -
 Teda rovnako ako v matematike
 Poradie vyhodnocovania sa dá ovplyvňovať zátvorkami – spôsobom obvyklým v matematike
 Zátvorky treba používať vždy, keď to zlepší čitateľnosť výrazu
Zátvorky
a.b
c.d

Typ hodnoty aritmetického výrazu

 Operand v aritmetickom výraze môže reprezentovať len číselnú hodnotu

Typová kompatibilita – príkaz návratu

Typová kompatibilita – priradenie

Typová kompatibilita – konverzie

 Nazývané aj implicitné pretypovanie
 Prvý stĺpec – cieľový typ konverzie
 Prvý riadok – zdrojový typ konverzie
Typová kompatibilita príklad

Explicitná konverzia
 (explicitné pretypovanie)
 Použiteľná v prípade, keď konverziu prekladač nedovolí
 Programátor sa zaručí, že pretypovanie bude fungovať správne
Algoritmy
 Telo konštruktora obsahuje tie príkazy, ktoré predstavujú inicializáciu práve vytváranej inštancie
 Telá metód obsahujú tie príkazy, ktoré urobí objekt ako reakciu na prijatie rovnomernej správy
 Telá metód a konštruktorov predstavujú algoritmy
Algoritmus
 Algoritmus
o Popis pracovného postupu, ktorým sa rieši určitá skupina úloh.
o Presne definovaná konečná postupnosť príkazov (krokov), vykonávaním ktorých pre každé prípustné
vstupné hodnoty získavame po konečnom počte krokov odpovedajúce výstupné hodnoty.
 Algoritmizácia
o Tvorivý proces hľadania a vytváranie algoritmu
Vlastnosti algoritmu
 Determinovanosť – po vykonaní každého kroku musí byť jednoznačne určený krok nasledujúci
 Rezultatívnosť – pre rovnaké vstupné údaje musí algoritmus dať rovnaké výstupné údaje
 Konečnosť – vykonávanie algoritmu má vždy konečný počet krokov
 Hromadnosť – nie je riešením jedinej úlohy, ale všetky úlohy danej kategórie, ktoré sa líšia len hodnotami
vstupných údajov
Procesor
 Algoritmus vykonáva objekt, ktorý sa nazýva procesor
 algoritmus musí byť vyjadrený v jazyku, ktorému procesor rozumie a vie vykonávať príkazy zapísané
pomocou toho jazyka.
 predpokladom je, že procesor „neuvažuje“ – príkazy algoritmu vykonáva mechanicky.
Vyjadrenie algoritmu
 postup vyjadrený v prirodzenom jazyku – procesorom je človek.
 znázornený graficky v podobe diagramu – používa najčastejšie človek, keď sa chce vyjadriť nezávisle od
prirodzeného jazyka autora.
 zapísaný v programovacom jazyku – ak je procesorom počítač.
Štruktúrované programovanie
 doteraz – všeobecne o algoritmoch
 ich zápis môže mať rôzne formy v rôznych programovacích jazykoch
o neštruktúrované programovanie
o štruktúrované programovanie
o deklaratívne programovanie
o funkcionálne programovanie
o ...
 odteraz len štruktúrované programovanie
 podporuje ho aj Java
Základné konštrukčné prvky
• prvkami sú príkazy
• jednoduché
o priraďovací príkaz
o príkaz návratu
• štruktúrované
o postupnosť (sekvencia)
 o vetvenie
o cyklus
Štruktúrované príkazy
• postupnosť (sekvencia)
o určuje poradie vykonávania príkazov
o príkazy môžu byť jednoduché aj štruktúrované
• vetvenie – výber jednej alternatívy
o alternatívne vetvy algoritmu
o vetva sa uplatní, ak je splnená podmienka
• cyklus – opakovanie časti algoritmu
o opakovaná časť – telo cyklu
o opakovanie na základe podmienky cyklu
Primitívny automat MHD
• telá konštruktora a všetkých metód sú postupnosti (sekvencie) jednoduchých príkazov.
• príklad – konštruktor
• telo konštruktora tvoria 3 príkazy – nastavenie automatu do začiatočného stavu.
Java – postupnosť príkazov

Diagram aktivít UML – postupnosť (1)

Diagram aktivít UML – postupnosť (2)

Vetvenie
• prostriedok na rozhodovanie v algoritme
• jedna alebo skupina podmienok
o ich vyhodnotením sa určí, aké príkazy má procesor v danej situácii vykonávať
• Java
o úplný príkaz if
o neúplný príkaz if
o príkaz switch
Vetvenie v jazyku Java – úplný príkaz if
Vetvenie v jazyku Java – príkaz if

Formulácia podmienky
• podobná matematickej forme
• logický výraz – jeho hodnota je typu boolean
• príklad:
• > (väčší ako) – relačný operátor
• ak je relácia splnená, výsledok má hodnotu true
• inak má hodnotu false
Relačné operátory (1)
• sú vždy binárne
• oba operandy sú aritmetické výrazy
• priorita relačných operátorov je nižšia ako priorita aritmetických operátorov
• výsledok logického výrazu je vždy typu boolean

Relačné operátory (2)

Blok
• časť kódu programu uzavretá do dvojice zátvoriek {}
• bloky sa do seba vnárajú
• telo triedy obsahuje bloky – telá konštruktorov a metód
• vetva v príkaze if tiež môže byť blok

Príkaz if bez bloku

Vetvenie v diagrame aktivít

Vetvenie v diagrame aktivít – iný zápis

Príkaz
• doplnenie kontroly, či vložená čiastka pokrýva cenu lístka
• treba sa rozhodnúť
o ak vložená čiastka dosahuje cenu lístka
 lístok sa vytlačí
o ak vložená čiastka nedosahuje cenu lístka
 lístok sa nevytlačí, vypíše sa dôvod
Metóda tlacListok

Ukončenie algoritmu pomocou príkazu return

• príkaz return – posledný vykonaný príkaz v algoritme
• možnosť skombinovať s vetvením
o podmienené predčasné ukončenie algoritmu
• dá sa využiť aj vo void metóde
o bez parametra – neoznačuje návratovú hodnotu
• !!! používať iba na zjednodušenie programu

Metóda tlacListok po zjednodušení s return

Iný príklad – vetvenie v konštruktore

• doplnenie kontroly, či je zadaná cena lístka kladná
• použijeme vetvenie
o 1. vetva
 podmienka: cena lístka > 0
 cena sa použije na inicializáciu atribútu
o 2. vetva
 podmienka: cena lístka ≤ 0
 ???
 atribút sa inicializuje preddefinovanou hodnotou
Konštruktor AutomatMHD
Viaccestné vetvenie – príkaz switch
• príkaz switch – viaccestné vetvenie
• výraz
o musí byť typu byte, short, int, char, alebo String
o porovnáva s možnosťami

Príkaz swich – case (návestie)

• možnosti musia byť konštantné výrazy
o konvertovateľné na typ výrazu v príkaze switch

Príkaz switch – default (návestie)

• default – vetva, ktorá sa uplatní, ak sa nenájde príslušná možnosť
• obdoba else v príkaze if

Ukončenie vetvy
• každá vetva má byť ukončená
o príkaz return – ukončenie vykonávania metódy
o príkaz break – ukončenie vykonávania príkazu switch
• chýbajúce ukončenie
o !!! prekladač jazyka Java neupozorní
o vykonávanie pokračuje ďalšou vetvou

Viaccestné vetvenie v diagrame aktivít

Príklad
• chceme polovičné, alebo dvojpásmové lístky
• rozhodovanie medzi viac možnosťami

Získanie ceny lístka v metóde tlač lístok (1)

Získanie ceny lístka v metóde tlač lístok (2)

Cyklus
• zopakovanie časti algoritmu podľa zadaných pravidiel
o vypísanie všetkých poznámok v diári
o sčítanie čísel od 1 po dané číslo
o vyhľadanie knihy v knižnici
• rôzne typy cyklov – rôzne pravidlá
• pravidlá sa vyhodnocujú počas vykonávania algoritmu procesorom

Cyklus for
• pravidlo:
o inicializuj premennú cyklu na zadanú hodnotu
o vykonávaj kým platí podmienka
 príkazy tela cyklu
 príkaz kroku
• využíva sa na pevný počet opakovaní

Cyklus for – inicializácia

• Definícia a inicializácia premennej cyklu
• TypPrvku premennaCyklu = zaciatocnaHodnota
• zaciatocnaHodnota -> ľubovoľný výraz

Cyklus for – podmienka

• relačný výraz
• všeobecne – logický výraz
• podmienka skončenia cyklu
o false – cyklus končí

Cyklus for – krok

• príkaz, ktorým meníme premennú cyklu

Operátor ++
• premenna ++ je ekvivalentné premenna = premenna + 1
• operátor inkrementácie – zväčšenia
• aplikovateľný na všetky číselné typy

Operátor --
• premenna -- je ekvivalentné premenna = premenna - 1
• operátor dekrementácie – zmenšenia
• aplikovateľný na všetky číselné typy

Cyklus for a operátor ++

Cyklus for v diagrame aktivít

Cyklus for a double (1)

• aký bude výstup?
• POZOR!!
Cyklus for a double (2)

Príklad
• Vytlačenie viac lístkov naraz
• Používateľ zadá počet lístkov o ktoré má záujem
• Pevný počet opakovaní – cyklus for

Metóda tlacListky

Cyklus while
• Pravidlo
o Vykonávaj telo cyklu kým platí podmienka

Cyklus for – ekvivalent cyklus while

Cyklus while v diagrame aktivít

Príklad
• vytlačenie lístkov podľa vloženej čiastky
• nepoznáme počet opakovaní, poznáme podmienku – cyklus while
o podmienka cyklu: vložená čiastka je väčšia ako cena lístka

Metóda tlacListky

Cyklus do-while
• pravidlo:
o vykonávaj kým platí podmienka
o telo sa vykoná aspoň jeden krát
o Pascalisti: nemýliť s repeat-until

Cyklus do-while v diagrame aktivít

Príkazy break a continue v kontexte cyklu

• príkaz break – bezpodmienečné ukončenie cyklu
• príkaz continue – prechod na ďalšie opakovanie cyklu (podľa pravidla)
• oba porušujú princípy štruktúrovaného programovania
o nevykoná sa príkaz bloku celý

príkaz break – kvíz

príkaz continue – kvíz

 Prednáška č. 4
Modularizácia a abstrakcia
 jednoduchá úloha – jeden objekt
 zložitá úloha – rozklad na menšie podúlohy,
časti – viac ako jeden objekt
o rozdeľuj a panuj
o divide and conquer
o divide et impera
 modularizácia – rozklad na menšie časti – moduly
 abstrakcia – zanedbanie vnútorných detailov jednotlivých častí

Príklad – auto
 časti auta – motor, prevodovka, kolesá,...
o motor – zdroj sily pohybu auta
o prevodovka – zmena veľkosti a smeru sily prenášanej na kolesá
o kolesá – pohyb auta po ceste, zatáčanie
o ...

Kompozícia – skladanie objektov (1)

 každá časť – špecifická úloha
 auto – spolupráca častí
 vonkajší pohľad – auto ako celok
 okolie auta – len auto ako celok

Kompozícia – skladanie objektov (2)

 auto – objekt - celok
 motor, prevodovka, kolesá – objekty - časti

Kompozícia – skladanie objektov (3)

 vytváranie zložených objektov – skladanie
 skladanie objektov – kompozícia
 kompozícia – závislosť celku a jeho častí
o celok – nadriadený objekt
o časť – podriadený objekt
 úloha celku – organizovanie spolupráce častí

Kompozícia – skladanie objektov (4)

 charakteristika kompozície
 spoločný životný cyklus
o spoločný vznik – celok (+ časti)
 vznik časti – súčasť vzniku celku
o služby – len celok
 vonkajší pohľad – rozhranie auta
 o spoločný zánik – celok (+ časti)
 zodpovednosť celku za časti
Kompozícia v UML

Kompozícia – diagram objektov

Projekt digitálne hodiny

 Požadované služby:
o zobrazujú aktuálny čas 24-hod. formát
 00:00 – polnoc
 23:59 – minúta pred polnocou
 dajú sa nastaviť na požadovaný čas
 „tikajú“ – plynutie času – časový krok
o krok 1 minúta
 trieda vytvorí inštanciu hodín
o začiatočný čas: 00:00
Príklad: digitálne hodiny

Návrhy riešenia
 jediný objekt – podobne ako automat MHD
 kompozícia
o digitálne hodiny – celok
 v rozhraní bude mať požadované služby
o minúty – časť pre prácu s minútami
o hodiny – časť pre prácu s hodinami
Charakteristika minút
 „plynú“ – posunú sa o 1 minútu
o najnižšia hodnota 00
o najvyššia hodnota 59
 po uplynutí celej hodiny začínajú znovu od 00
 vždy dvojciferné číslo – vedúca nula
 dajú sa nastaviť na požadovanú hodnotu z <00, 59>
Charakteristika hodín
 „plynú“ – posunú sa o 1 hodinu
o najnižšia hodnota 00
o najvyššia hodnota 23
 po uplynutí celého dňa začínajú znovu od 00
 vždy dvojciferné číslo – vedúca nula
 dajú sa nastaviť na požadovanú hodnotu z <00, 23>
Minúty/hodiny – rovnaké vlastnosti
 plynú
 najnižšia hodnota 00
 po dosiahnutí maxima pokračujú od 00
 formátovanie v tvare dvojciferného čísla
 dajú sa nastaviť na požadovanú hodnotu
Minúty/hodiny – rozdiely
 krok pre hodiny: 1 hodina
 krok pre minúty: 1 minúta
 maximum pre hodiny: 23
 maximum pre minúty: 59

Riešenie rozdielov
 dve triedy (MinutovyDisplej, HodinovyDisplej)
 spoločná trieda (CiselnyDisplej)
o rôznosť krokov
 oba kroky o 1
 rôzne jednotky – úroveň interpretácie
o rôznosť maxima
 nastaviteľné maximum
 parametre konštruktora
Digitálne hodiny v UML (1)

Digitálne hodiny v UML(2)

Digitálne hodiny v BlueJ

Charakteristiky číselného displeja

 počíta kroky
 aktuálny stav vráti vo formáte dvojciferného čísla
 po dosiahnutí nastaveného maxima začína od 00
 nastaviteľný na požadovanú hodnotu z <00, max.>

Úlohy digitálnych hodín – celku

 vytvorenie displejov – častí
 vzťah hodín a minút – rôznosť jednotky
 po uplynutí 60 minút krok pre hodiny
 nastavenie maxima

DigitalneHodiny – rozhranie DigitalneHodiny – vnútorný pohľad

Objektové typy
 typ = názov triedy
o trieda ako typ
 Príklady:
o typ premennej
 Hodiny: CiselnyDisplej
o typ návratovej hodnoty
 getCas(): String
DigitalneHodiny – Java DigitalneHodiny – konštruktor - Java
Správa triede „new“

Štruktúra správy „new“ DigitalneHodiny - konštruktor

Referencie
 premenná uchováva hodnotu
 hodnota objektového typu – referencia
 rozdiel v používaní primitívnych typov a objektových typov
o primitívne typy – hodnota vo výrazoch
o Objektové typy
 Hodnota vo výrazoch
 Adresát v správe
DigitalneHodiny – diagram objektov (1)

DigitalneHodiny – diagram objektov (2)

DigitalneHodiny – tik – UML

Príkaz na poslanie správy

 objekt.sprava(skutocneParametre);
o každý zo skutočných parametrov môže byť výraz
 Vždy samostatný výraz
 Príklad:

Správy s návratovou hodnotou

 Typ návratovej hodnoty
o primitívny
o objektový
 Správa s návratovou hodnotou výraz
Objektový výraz
 Výsledok vyhodnotenia objektového výrazu – referencia na objekt
 Návratová hodnota správy „new“ – referencia na inštanciu danej triedy

Metóda getCas

Literál typu String

 Reťazový literál

 Prázdny reťazec

 Literál – realizovaný ako inštancia triedy String

Spájanie reťazcov (1)
 Java používa operátor + pre spájanie reťazcov
 spojením dvoch reťazcov ("Žilinská" + " univerzita")
 vzniká nový reťazec (nová inštancia triedy String) ("Žilinská univerzita")

Spájanie reťazcov (2)

 reťazcový výraz (prvyOperand + druhyOperand)
 aspoň jeden operand je reťazcový
 hodnota reťazcového výrazu – reťazec
 reťazcový operand
 literál
 premenná typu String
 návratová hodnota typu String
 reťazcový výraz
Spájanie reťazcov (3)
 iný ako reťazcový operand sa automaticky prekonvertuje na reťazec
 primitívne typy sa konvertujú automaticky
 objektovým typom sa pošle správa toString()
 vyhodnocovanie výrazu – zľava doprava

Spájanie reťazcov
Metóda getCas

CiselnyDisplej – getHodnotaAkoRetazec

 vracia hodnotu ako dvojciferné číslo

 nula na začiatku
Riešenie problému s nulou – Java(2)

Ďalšie spôsoby spájania reťazcov

 StringBuilder
 String.format/System.out.formal
StringBuilder
 Objekt na vytváranie dlhších reťazcov

StringBuilder – použitie

Dôvody pre použitie StringBuilder

 Reťazový operátor + sa aj tak prekladá na použitie StringBuilder
 Rýchlejšie spájanie viac reťazcov
o Shlemiel The Painter Algorithm
StringBuilder vs. Operátor +

String.format
 Formátovanie reťazca

String.format – použitie

getHodnotaAkoRetazec pomocou String.format

Dôležité – porovnávanie reťazcov

 Operátor == porovnáva hodnoty
 String = objektový typ
 Hodnotou objektového typu je referencia
 Porovnanie reťazcov – správa equals

Zásobník
 Rámec – frame
o zoznam lokálnych premenných
o vykonávaný príkaz
o this
 Pri poslaní správy si procesor rámec
odloží
o po návrate z vykonania metódy sa do neho
vráti
Zásobník – príklad
 Prednáška č. 5
Testovanie a ladenie
Typy chýb:
 Syntaktické chyby
 Behové chyby
 Logické chyby
Syntaktické chyby
 zistí a hlási prekladač
 nedodržanie formálnych pravidiel programovacieho jazyka – syntax jazyka
 preklepy pri písaní zdrojového textu
 jasné chyby – na mieste kurzora
 nejasné chyby – nie na riadku s kurzorom
 !!! čítať texty chybových hlásení
Syntaktické chyby – príklad (1)

Syntaktické chyby – príklad (2)

Behové chyby
 Zistí a „hlási“ procesor pri vykonávaní programu
 Hlási = program „havaruje“
 Procesor nemôže vykonať požadovaný príkaz
 Delenie nulou, správa neexistujúcemu objektu,...
 Zákernosť behových chýb
o Nemusia sa prejaviť pri každom spustení programu
o „zavlečená“ – skutočná chyba je niekde skôr
Behové chyby – príklad (1)
Behové chyby – príklad (2)

Behové chyby – príklad (3)

Behové chyby – príklad (4)

Logické chyby
 Môže zistiť a „hlási“ používateľ programu
 Program pracuje, ale jeho výsledky sú nesprávne
 Najzákernejšie chyby
Logické chyby – príklad (1) Logické chyby – príklad (2)

Logické chyby – príklad (3)

Logické chyby – príklad (4) Logické chyby – príklad (5)

Logické chyby – príklad (6) Logické chyby – príklad (7)

Techniky boja s chybami

 Testovanie (testing)
 Ladenie (debugging)
 Písanie čitateľného kódu (readable code)
Testovanie
 proces overovania správneho fungovania programu
 testovanie fungovania časti aplikácie – testovanie komponentov
o „komponent“ – skupina tried, trieda, metóda, skupina metód
 testovanie interakcie častí aplikácie – integračné testovanie
 testovanie funkčnosti celej aplikácie – systémové testovanie
 testovanie vhodnosti aplikácie pre používateľa – akceptačné testovanie
Biela a čierna skrinka
 testovanie bielej skrinky
o k dispozícii aj vnútorný pohľad
o využívajú sa znalosti o implementácii
o napr. kontrola stavu objektu, kontrola podmienok podmienených príkazov a cyklov, ...
 testovanie čiernej skrinky
o k dispozícii je iba rozhranie
o kontrola reakcií na správu
o kontrola zhody očakávaných a získaných výsledkov
Pozitívne a negatívne testovanie
 pozitívne testovanie
o kontrola prípadov, v ktorých sa očakáva úspešný výsledok
o operácie nesmú zlyhať pre žiadnu z povolených vstupných hodnôt
 negatívne testovanie
o testovanie prípadov, v ktorých sa očakáva zlyhanie
o informovanie o chybe – kontrola
o objekt sa nesmie dostať do nekorektného stavu, ani ak dostane neplatné vstupy
Spôsoby testovania
 manuálne testovanie
 automatizované testovanie
Manuálne testovanie
 tester v úlohe používateľa (procesora)
 ideálne: tester nie je autor programu
 prechádzanie zdrojového kódu
o vizuálne prechádzanie štruktúrou programu
o kontrola algoritmov
o kontrola stavu objektu v rôznych fázach algoritmu vykonávanej testovanej metódy
 priama komunikácia s objektom
o napr. v prostredí BlueJ
o biela skrinka – využitie funkcie objekt inspector
Automatizované testovanie
 na testovanie sa vytvorí špecializovaný program – test
 test posiela správy testovanému programu, kontroluje odpovede
 výsledky prezentuje testerovi
Dôvody automatizovaného testovania
 testy sa vykonávajú opakovane
 manuálne testy
o zdĺhavé – náročné na čas
o náchylné na chyby – ľudský činiteľ
 automatizované testy
o rýchle vykonanie testu
o vždy rovnaký postup
o automatizácia rutinnej práce
Testy regresie
 zásah do programu
o rozšírenie programu
o oprava chyby v programe
 zistiť, či nebola narušená zvyšná funkcionalita programu
o opakovať všetky doteraz napísané testy
Testovacie triedy
 unit test
 autori: Beck, Gamma
 automatizované testovanie častí programu
 priama podpora v rôznych programovacích jazykoch
 Java – knižnica JUnit
Testovacia trieda v JUnit
 jedna trieda = niekoľko testov jednej jednotky
o názov končiaci slovom Test
 jedna metóda = jeden test
o verejná metóda
o bez parametrov a návratovej hodnoty
o Metóda musí byť označená ako @Test
Príklad testu v JUnit (1) Príklad testu v JUnit (2)
Príklad testu v JUnit (3)

Správa assertEquals/assertNotEquals
 assert = tvrdiť, uistiť sa
 vyhodnocuje rovnosť parametrov
o áno - test pokračuje
o nie - test končí chybou
 assertEquals môže byť v každom teste použitý ľubovoľný počet krát
 assertNotEquals = opak assertEquals
Správa assertTrue/assertFalse
 assert = tvrdiť, uistiť sa
 vyhodnocuje hodnota pravdivostného výrazu
o true - test pokračuje
o false - test končí chybou
 assertFalse = opak assertTrue
Prípravky
 rôzne testy môžu pracovať s rovnakými objektmi
 prípravky (fixtures) – objekty prístupné vo všetkých testoch v jednom unit teste
 reprezentované atribútmi testovacej triedy
 vytvárajú sa v špeciálnej metóde setUp
 vytvoria sa pred spustením každého testu
Príklad testu v JUnit, Fixtures

JUnit testy v prostredí BlueJ (1) JUnit testy v prostredí BlueJ (2)
Stavy vykonaných testových metód
 daná testová metóda bola vykonaná a test prešiel bez chýb
X Daná testová metóda bola vykonaná a test zlylal na niektorý assert
X Daná testová metóda bola vykonaná a test skončil behovou chybou

Detaily chyby v teste v prostredí BlueJ

Hranice testovania
 úplne otestovať každý program vo všeobecnosti nie je možné
 úspešný test nedokazuje, že program neobsahuje žiadnu chybu
 čím viac chýb sa v programe nájde, tým viac ich program obsahuje
 paradox pesticídov
 kombinácia viacerých spôsobov
Ladenie
 testovanie pomôže nájsť, že existuje chyba
 ladenie pomôže nájsť, kde sa tá chyba nachádza
Spôsoby ladenia
 manuálne prechádzanie kódu
 ladiace výpisy
 debugger
Manuálne prechádzanie kódu
 programátor otvorí zdrojový kód
 vizuálne prechádza zdrojový kód a hľadá chybu
o manuálne vykonáva príkazy – je v úlohe procesora
o zaznamenáva aktuálne hodnoty premenných
o vyhodnocuje aktuálnu správnosť algoritmu
 jeden z najčastejších spôsobov ladenia
Ladiace výpisy
 rozšírenie programu o výpisy aktuálneho stavu objektov a algoritmov pomocou správy System.out.println
 programátor vo výpise vidí, kde sa objekty/algoritmy dostali do nesprávneho stavu
 ladiace výpisy môžu byť podmienené
o zapoznámkovanie
o ako vetva neúplného podmieneného príkazu
 ladiace výpisy môžu byť do súboru
Debugger
 bug (chyba) = chyba v programe
 debugger – program asistujúci pri hľadaní chýb
o zobrazuje hodnoty všetkých dostupných premenných
o označuje príkaz, ktorý má byť aktuálne vykonaný
 krokovanie“ programu
 možnosť nastavenia zarážok (breakpoint)
 programátor vyhodnocuje správnosť dosiahnutého stavu

Debugger v BlueJ(1)

Debugger v BlueJ(2)

Ovládanie debuggera

Nájdenie chyby(1)

Nájdenie chyby(2)
Nájdenie chyby(3)

Nájdenie chyby(4)

Oprava chyby
 Oprava chyby – zmena zdrojového kódu
 regresné testovanie
Výsledok po oprave

Písanie čitateľného kódu

 Konvencie
 Samopopisné identifikátory
 Komentáre v zložitejších miestach algoritmu
 Dokumentačné komentáre
Dokumentácia – forma rozhrania
BlueJ – generovanie dokumentácie jednej triedy

BlueJ – generovanie dokumentácie celého projektu BlueJ – dokumentácia štandardnej knižnice

Javadoc
 Generátor dokumentácie objektu
 Špeciálne komentáre – dokumentačné komentáre
 Krátky popis nasledovaný tagmi
Javadoc – trieda – zdrojový kód

Javadoc – trieda – dokumentácia

Javadoc – konštruktor – zdrojový kód

Javadoc – konštruktor – dokumentácia detailná dokumentácia

Javadoc – metóda – zdrojový kód

Javadoc – metóda – dokumentácia

Javadoc – metóda – detailná dokumentácia

Prednáška č. 6
Spolupráca objektov
Asociácia – spolupráca objektov
 Asociácia – ľubovoľná spolupráca 2 objektov
o Príklady: klient a banka, učiteľ a študent
 Zvyčajne nezávislé životné cykly oboch objektov
 Spolupráca v konkrétnych situáci8ch
 (kompozícia = špeciálny typ asociácie)
Príklad: majiteľ – objekt

Príklad: majiteľ – auto cez kompozíciu 1 2

Príklad majiteľ – auto cez asociáciu 1 2

Projekt banka
 Zaznamenávanie stavu účtu klienta
 Klient, vie v ktorej banke má účet
 Banka nie je časť klienta
 Klient nie je časť banky
 Asociácia
UML diagram projektu – vonkajší pohľad

UML diagram projektu – vnútorný pohľad

Projekt banka – BlueJ

Trieda klient – konštruktor a inicializácia atribútov

Stav klienta po vytvorení inštancie

Hodnota null
 Null – objektový literál
 Null = referencia neodkazuje na žiadny objekt
 Pre referenciu na inštanciu ľubovoľnej triedy
o Typovo kompatibilná hodnota s ľubovoľným objektovým typom
Metóda stanSaKlientom v triede klient

Stav klienta po priradení banky

Metóda getNazovBanky v triede klient

Chyba pri poslaní správy getNazovBanky

Poslanie správy pri asociácii

 V niektorých prípadoch môže byť v objektovej premennej null
 Poslanie správy spadne na behovú chybu
 Je nutné kontrolovať
Metóda getNazovBanky v triede klient
Relačné výrazy s objektami
 Relačné operátory pre čísla
o <, <=, >, >=, ==, !=
 Relačné operátory pre objekty
o ==, !=
 Porovnanie referencií na objekty
o Referencia1 == referencia2
 == porovnanie dvoch referencii (napr. v dvoch premenných)
o True – dve referencie na ten istý objekt
o False – dve referencie na dva rôzne objekty
 != opak operátora ==
String – „==“ a equals
 dve rôzne referencie na ten istý reťazec
 dva rôzne reťazce – rovnaký obsah
 relačný operátor „==“
o „==“ – porovnanie referencií na reťazce
o true – referencie na ten istý reťazec
 správa equals
o equals – porovnanie obsahov reťazcov
o true – rovnaký obsah dvoch reťazcov
 reťazec1 == reťazec2 – true
 reťazec1.equals(reťazec2) – true

 POZOR: opačná implikácia neplatí

 reťazec1.equals(reťazec2) – true
 reťazec1 == reťazec2 – true

 Dva rôzne objekty s rovnakým stavom

o nazovA.equals(nazovB) – true
o nazovA == nazovB – false
Zánik inštancie
 životný cyklus inštancie
o vznik inštancie – špeciálna správa „new“ triede
o poskytovanie služieb – prijímanie správ a reakcie na ne
o zánik inštancie – ???
 zrušenie inštancie sa stará zberná služba – garbage collector
 kedy?
o zberná služba ruší objekt v prípade, že naň neexistuje žiadna referencia
o null = referencia neodkazuje na žiadny objekt
Referencie v BlueJ
Zánik objektov pri kompozícii

Zánik objektov pri asociácii (1)

Zánik objektov pri asociácii (2)

Zánik objektov pri asociácii (3)

Zánik objektov pri asociácii (4)

Hodnota null – úlohy

 Null = referencia neodkazuje na žiadny objekt
 Inicializácia objektovej premennej
 Zrušenie referencie (popr. Zánik inštancie
o Priraďovací príkaz
o Premenna = null
 Adresát nie je určený
o Podmienka pre odoslanie správy
o Premenna != null
Metóda vyberPeniaze v klientovi

 Zmení stav účtu

 Nesmie dovoliť sumu mimo rozsah
o min 0 (vyjme)
o max this.stavUctu
Zložená podmienka

Metóda vyberPeniaze v klientovi

Zložená podmienka

Logické operátory
 Matematické formy
o a, B
o a   b
o a b
o a   a súčasne   b
 programovací jazyk Java
o a   a súčasne   b
Metóda vyberPeniaze v klientovi

Logické operátory
Priorita logických operátorov

Použitie logických operátorov

 Unárny operátor !
 Binárne operátory && a 
 Operandy – vždy logická, typ boolen
 Hodnota logického výrazu – logická, typ boolen

Pravdivostné tabuľky

Skrátené vyhodnocovanie
 False && čokoľvek = false
 True  čokoľvek = true
 Príklad:
 Správa sa nepošle, ak je this.banka null
Zmeny na účte – výber z účtu

Zmeny na účte – vklad na účet

Zmeny na účte – problém

 zmena stavu sa vykonáva na viac miestach
 vadí?
 o pravdepodobne nie
o ale:
 v budúcnosti viac operácií (zarátanie poplatkov, spracovanie výpisu, uchovanie informácií v
súbore,...)
 v budúcnosti na viac miestach (zarátanie úrokov, prevody medzi účtami, ...)
 riešenie:
o jedna metóda so zmenou stavu účtu
o ostatné metódy ju využívajú

Posielanie správ sám sebe

 kompozícia – objekt celok posiela správy častiam
 asociácia – objekt posiela správy spolupracujúcim objektom
 objekt posiela správy sám sebe
 formát správy
o adresát.selektor(parametre)
 objekt sám seba označuje this

Posielanie správy sám sebe (1)

Posielanie správy sám sebe (2)

zmenStavUctu

Sekcia rozhrania
 Verejné – obsahuje správy, ktoré môže poslať ľubovoľný objekt
o Definícia triedy obsahuje metódy public
 Súkromné – obsahuje správy, ktoré si môže poslať len objekt sám
o Definícia triedy obsahuje metódy private
Súkromné rozhranie

Súkromné rozhranie v UML