You are on page 1of 16

FIRMA REGINU

trajk Preruen - 2. Strana

SVETOV LDER V OBLASTI FILTRCIE VZDUCHU

REALITn SpOLOnOS

FIRMA REGINU
Ronk LXVII . 45 4. decembra 2012 cena 0,46
Vaz sae firiem okresu Levice na zklade hlasovania verejnosti.

Vaz sae firiem okresu Levice na zklade hodnotenia odbornej poroty.

Spilatex
... dobr meno pre dobr priadzu ...
(94)

najlepiu firmu reginu hodnotil aj nitriansky upan

Stretli sa rodci a priatelia: odhalili pamtn tabuu kazovi - misionrovi

Prv kniha o Podluanoch


na Via st c r. 3

Jozef Frts vyprevdza do ivota svoju knihu vodou z Podluianky. V pozad arcibiskup Jn Sokol.

(r)

PODLUANY (Jozef Frts) V sobotu 1. decembra sa stretli obania i rodci roztrsen v rznych ktoch Slovenska i sveta. Do ivota tu slvnostne uviedli nov knihu o histrii a sasnosti Podluian a odhalili pamtn tabulu k 100. vroiu narodenia vznamnho podluianskeho rodka, kaza-misionra Pavla Bajana. Bol to aj dvod na normlne stretnutie ud, ktor sce maj k sebe blzko, len maj mlo prleitost stretn sa navzjom. Po ronej prci uzrela svetlo sveta prv kniha, ktor bola o obci Podluany napsan. Svojou prinlivosou sa na nej podieali mnoh obania. Je to kni(pokraovanie na 3. strane)

LEVICE (op) - Predseda Nitrianskeho samosprvneho kraja Milan Belica (vavo) bol lenom odbornej poroty, ktor hodnotila firmy okresu Levice prihlsen do 2. ronka sae FIRMA REGINU. Posudzovanie saiacich spolonost prebiehalo v utorok 27. novembra v redakcii regionlneho tdennka POHRONIE. Sa, ktorej lenom odbornej poroty bol aj primtor Levc tefan Mik (vpravo) a riadite Regionlnej sprvy a drby ciest, a.s., Peter Drbik, (v strede) vyhlsil EKONOMICK KLUB POHRO-

NIA. Vazi prevezm ocenenia na Ekonomickom sympziu v stredu 5. decembra.


(116)

rezanie a vtanie do betnu a muriva statika stavieb injekt proti zemnej vlhkosti vyrezvanie otvorov v panelovch bytoch
www.artmetal.sk 0903 805 754 artmetalsro@gmail.com

an LIMItoVa akCI
Digitlna televzia freeSat
freeSat komplet za neuveritench

Ul. Sv. Michala 4 (Hotel Atom) Levice


Po - Pia: 8.30 - 17.00 So: 8.30 - 12.00
KonTAKT: T-Mobile: 0903 704 381 T-Mobile: 0902 156 601 Pevn sie: 036/381 01 55 E-mail: datamix@datamix.sk
(7)

SnS je plne in strana. otvra nov knihu.


OGA PREKOPOV Motto sasnej SNS hovor o strane s bohatou histriou a obrovskou budcnosou. Ak s konkrtne minimalistick a maximalistick ciele novho vedenia strany? SNS m v rmci toho, o sa deje v E, znova historick ancu by zstancom nrodnej hrdosti a toho, o si u mnoho ud myslelo, e je minulosou: skutonho vlastenectva, ako to bolo v zaiatkoch, ke sa SNS zakladala, vo vzahu k ttu. Dnes treba takto psobi vo vzahu k E. My hovorme, e E je ivotaschopn projekt, pokia by to bola intitcia fungujca, keby boli jasn kompetencie, v ktorch si berie na seba zodpovednos za zjednocovanie. Teda najm otzku nrodnej bezpenosti a riadenia trhov. Sme znepokojen z fiklnej nie, ie zo zjednocovania dan a socilneho systmu bez toho, aby bola jasn garancia postavenia Slovkov ako vetkch inch v E. Ve naprklad vidme, e plat uiteov v Grcku je 1700 ,
(127)

S novm predsedom SnS andrejom Dankom

- freesat karta umouje sledova 10 slovenskch, 10 eskch a 15 maarskch programov - iadne mesan poplatky a iadna viazanos - vysok stabilita sluby - nzke vstupn nklady - zaplatte iba jednorzov Satelitn komplet obsahuje: aktivan poplatok 20 set- topbox, parabolu, LNB konvertor, a ron poplatok 20 10 m koaxilny kbel, scart kbel

49

Vpravo nov predseda SNS Andrej Danko. Vavo tefan Baniar, v strede Miroslav Povaan na stretnut v Dome Matice slovenskej v Leviciach. Foto: (op)

(131)

COOP Jednota Levice,


spotrebn drustvo

Nkupn poukky vianon darek pre Vaich zamestnancov


COOP Jednota Levice, spotrebn drustvo ponka firmm, organizcim a kolm monos zabezpei vianon darek pre svojich zamestnancov formou nkupnch poukok. Hodnota poukok je na rozhodnut konkrtnej spolonosti, nkupn poukky je mon poui na nkup tovaru v prevdzkovch jednotkch COOP Jednoty Levice, SD v celom levickom okrese.
V prpade zujmu ns kontaktujte na tel. sle: 036/63 12 589, 0908/787 014

v panielsku 2400 . Pokia bud ma nai dchodcovia, ktor maj 300 , tak dchodky ako Nemci, budeme dvha ruky aj nohy za odovzdvanie kompetenci E. Pokia vak nie je jasn, ako bude naa ivotn rove dobieha tieto krajiny, musme sa ma v tomto smere na pozore. Nes bezhlavo do vetkch zmlv a do vetkch zvzkov tak ako to vidme na Eurovale, ke Grcko E iba klame, nerob iadne opatrenia a my akoby sme hdzali penia-

zer do Dunaja. SNS sa pod vam vedenm profiluje ako plne nov strana. o znamen retart jej princpov? Ja hovorm, e sme opozin strana, ktor je na prahu zvolitenosti. Preto musme jasne a adresne vyprofilova nae oblasti. Aby bolo z politiky SNS zrejm, e je modernou stranou a repektuje kadho bez ohadu na ple, pohlavie, nrodnos. (pokraovanie na 2. strane)

* Kto me usmerni majiteov drustevnckych podielovch listov (DPL), ako maj s tmito cennmi papiermi naklada? Mnoh ich odovzdvaj na FNM ako cenn papiere bez hodnoty, priom o ne na trhu maj zujem finann a in skupiny. - Na poloen otzku sa ned odpoveda jednoznane. Predovetkm je potrebn ujasni si o drustevn podielnick listy (DPL) akho ponohospodrskeho drustva ide. Ak ide o DPL drustva, ktor je nefunkn resp. nebodaj je v konkurze alebo likvidcii, je od majiteov tchto DPL rozumn previes ich na FNM. Napriek tomu, e ide o prevod bezodplatn, vyhne sa takto majite aspo plateniu poplatkov za vedenie tu majitea cennho papiera.

Jana ebov, Podluany:

TEFAN RCHELA Vyhlsen neobmedzen trajk zamestnancov kolstva poda oakvania vrazne zasiahol do ivota slovenskch rodn. V jeho organizovan a priebehu sa po prv raz vrazne uplatnil nov fenomn socilne siete. Na podobn trajky si budeme musie zvykn. Takto sa to deje vade v demokratickom svete. ttni zamestnanci a zamestnanci vo verejnch slubch mu presadi svoje poiadavky iba tak, e vrazne

ovplyvnia verejn ivot. Inak by si ich protest vldy sotva vimli. Aj ke trajkujci neuspeli, trajk mal bezpochyby vek vznam. Vaka nemu sa zaalo hovori o vnych problmoch v naom kolstve, ktor nesvisia iba s nzkym ohodnotenm prce pedagogickch, ale aj nepedagogickch, pracovnkov. Otvorenie sa hovor o prlinej byrokratizcii, nedostatonom materilovom vybaven kl, o stave kolskch budov. Viac sa hovor aj o postaven uiteov, ktor s oraz viac vystaven nsiliu ako dsledku zlyhvania rodn zkladnch buniek spolonosti. Na druhej strane po nespechu trajku sa vaka inter-

netizcii a zkonu o prstupe k informcim ostro sleduje kad preap politikov. koda, e sa trajk nakoniec zvrhol na poiadavku 5 i 10 percent k platu. Tch poadovanch 10 % k platu by len prehbilo rovnostrstvo v platoch, o ktorom svedia aj tarify zverejnen v minulom sle tchto novn. To, e najnespokojnej s na Gymnziu A. Vrbla a prve tam vznikli Nov kolsk odbory, vbec nie je nhoda. Predsa by len mal by rozdiel a v plate zamestnancov a vybavenosti na (napriek vetkmu stle ete elitnom) gymnziu a vo fabrike na nezamestnanch.

Ak vak ide o DPL prosperujceho ponohospodrskeho drustva, tak tieto odporam bu nepreda vbec alebo ak preda, tak niektormu z lenov tohto drustva. Predajom tretm osobm sa ned vyli, e kupujci sleduje pekulatvne ciele. o sa tka ceny DPL, tak za relnu povaujem kpnu cenu v rozpt 15%-40% nominlnej ceny, teda 5-13 EUR za jeden DPL.

koly sa na tri dni zatvorili, iaci ostali doma a rodiia mali hlavu v smtku, kde da svoje deti. Skromn gymnzium a zkladn kola T.Smaragd netrajkovali. Preo? - V pedagogickom zbore sme spolone uvaovali, i sa zapojme do trajku, ale nakoniec sme usdili, e ako skromn kola mme zvzky voi rodiom, ktor si platia koln na zkladnej kole 67 Eur rone a na gymnziu 300 Eur rone. Preto to bolo voi rodiom nespravodliv. Tak isto aj naa organizcia, ktor zdruuje skromn koly, odporuila netrajkova. Osobne si dobre pamtm na vyjadrenia predsedu kolskch odborov na adresu skromnch kl z hadiska financovania zo strany ttu. Takchto ud ja nebudem podporova v ich slaboduchch aktivitch. To bolo vidie aj na vsledku trajku. Aj samotn uitelia s sklaman z ich konania. Mte lep recept ako natartova adekvtnejie ohodnotenie uitelov? - Predovetkm si musme uvedomi, e problm v poddimenzovanom ohodnoten uitea je tu viac ako dvadsa rokov. To nie je problm tejto vldy, ale aj tejto a kadej z predchdzajcich. Ak m kabinet na to, aby finanne zabezpeil niekoko tiscov platy sudcom, prokurtorom, vysokm ttnym manarom, ktor robia dlhy a s asto neschopn, tak treba njs na platy uiteov. Napokon lekrom to vylo. Ak m v Grcku uite nstupn plat na zkladnej kole 1 700, Portugalsku 1 900, Taliansku 2 200 Eur a tie tty my dotujeme, tak slovensk uite mus ma viac ako 541 Eur. Kde na to zobra ? Nekmi neschopn zaden tty a viac si vi prcu naich uiteov. o sa tka trajku, bol vemi zle naasovan. Mal by v marci budceho roka, tesne pred maturitami a to by sme videli ten frmol, o by tu nastal. Deti by neli maturova, tm pdom by nemohli by prijat na vysok koly a vysok koly by stratili finann prostriedky za prvkov vysokokolkov.

LEVICE - Zamestnanci Pedagogickej a socilnej akadmie v Leviciach sa vo tvrtok 29. novembra dohodli na tomto vyhlsen: Neshlasme s krokom Rady OZPaV prerui trajk a vnmame ho ako podvod a zneuitie trajkujcich uiteov. 2. Plne podporujeme koly, ktor zostali v trajku zamestnancov kolstva. Na ich podporu sa zamestnanci PaSA zapjaj do protestu. Poas 29. a 30. novembra diskutovali so tudentmi o zmysle a vzname trajku a o obianskej participcii pri rieen spoloenskch problmov. Svoje kroky bud koordinovan na zklade vvoja situcie.

trajk uiteov v Leviciach v pondelok 26. novembra.

Foto (r)

SPOMNAME

V neznmy svet ste odili spa, Zaplakal kad, kto Vs mal rd. as plynie, boles stle trpi, ale Vs nm nik nenavrtil.

Da 1. 12. 2012 uplynuli dva roky, o ns navdy opustil

milovan syn a otec Ren Kvaka. S lskou spomnaj mama a syn Ren Da 22. 12. 2012 si pripomname prv vroie, o ns opustil manel a dedko Jn

Kvaka

VEMI NM CHBATE.

S lskou spomnaj manelka a vnuk Ren

nikateov, nepodporuje zamestnanos, s trajky uiteov, neriei problmy. Toto s veci, ktor my ako opozcia vnmame a mme Kadho obana Slovenska ktor tu ije a plat dane, repektuje zujem na ne poukazova v zujme ud, ktor sa ete ctia Slovkmi. hranice Slovenska, neberie si obianstvo inej krajiny. Na zklade toho Viet si predstavi aj spoluprcu so Smerom? urme jasn tmy v kadej oblasti. Myslm si, e dnes to vlastenec- Ostro sledujeme vldnucu politick stranu, sledujeme udalosti, tvo je v kadej oblasti prenositen a zreten. V potravinovch re- pomenvame problmy. Neurame Smer-SD, pretoe je tam vea azcoch je to predaj slovenskch vrobkov, v rdich je to interpret- ud, ktorch si vim. A tie s udia, s ktormi sa d komunikova cia slovenskej hudby, podporovanie slovenskho priemyslu. Moja aj v inch politickch stranch, KDH a SaS. Jednoducho treba haidea je njs vlastencov v inch politickch stranch a sprva sa tak, da ud, ktor s rozumn, ctia so Slovenskom a neroztras sa, ke aby sme zvili elabort politickej strany na stranu akceptovaten ich potapk politik hovoriaci cudzm jazykom. a hlavne zaali hada modely a nie ud delili na avicu a pravicu. O SNS sa hovorilo, e je to strana jednho mua. e je to Vidme toti, e dnes je v avici viac milionrov ako je nosn. Ja strana Jna Slotu. Podobnm problmom prechdza aj HZDS. chcem hada ud, ktor vlastenecky ctia. Uvediem prklad. Pre ma Neobvate sa, e s retartom strany na in, demokratickejie, je otzkou strategickho vznamu zisk a kpa SPP. Som v oku, e princpy a dikciu, stratte vek as lenskej zkladne? vlda nechce kpi akcie a dovol, aby ich kpili finann skupiny. Povedal som, e kompetencie mne ako predsedovi SNS s jasn. Som v oku, e tto vlda dnes zdauje drobnch ud, zaauje pod- Pomem si slovami politolgov, ktor hovorili, e SNS nie je HZDS. SNS ovea staria strana, ale je jasn, e kad politick strana je posudzovan poda osoby ldra. Ja svoju etapu posudzujem tak, e som otvoril nov knihu SNS. Budujem nov truktry, nov klub s jasnm pomenovanm. Som lovek, ktor priiel z praxe, nie som politik a na politikov sa u viem pozera. Mj cie je v SNS zjednoti vetkch rozumne rozmajcich ud a tch, ktor sa neboja poveda i zahraniiu, e chc hji zujmy Slovenska a jeho nroda. My dnes otvrame plne nov etapu SNS a to poukzanm aj na to, ak mlad je nae vedenie. Myslm si, e je vekm neastm, ke udia nevedia pochopi, e ivot okolo seba sa d zmeni vkonom politickej prce. D sa demontrova, trajkova, ale d sa i relne vstpi do politiky a takto ovplyvni ivot okolo. Ja som vsadil na to, e sa mi to podar a potom to nechm na inch, aby posudzovali, o sa dialo a ako sa to vyvinie v SNS. Neodrdza lensk zkladu fakt, e SNS je momentlne mimoparlamentn strana? - Zastujem sa vetkch stretnut strany s umi, chodm po celom Slovensku, absolvoval som aj stretnutie v Leviciach. Som rd, e ns navtevuj udia zo irokho politickho spektra. Najm t, ktor s sklamaO retarte SNS hovoril 29. novembra na stretnut s obanmi Levc a okolia nov n z innosti inch politickch strn. A musm povepredseda strany Andrej Danko (druh sprava). Vavo tefan Baniar, Rafael da, e m viac nvtev v reginoch, tm ma viac tto Rafaj (1. podpredseda SNS), vpravo krajsk predseda Miloslav Horka. Foto (op) prca bav a beriem ju ako svoje ivotn poslanie. (Dokonenie z 1. strany)

POHRONIE
Stretli sa rodci a priatelia

PubLICIStIka * InzerCIa

4. decembra 2012

PrV knIha o PoDLuanoCh


il v Ruomberku. Odtia odiiel na filozofick tdi do Krakova v Posku. Po svojom nvrate bol prefektom v jezuitskom internte v Koiciach a prednal na tamojom premotrtskom gymnziu. Ke Koice po Viedenskej arbitri boli zalenen do Maarska, odsahoval sa do Bratislavy. Tu na Slovenskej univerzite tudoval dejepis a zemepis. Po trojronom tdiu u ako tridsiatnik odchdza do Banskej Bystrice, kde tudoval vojnov teolgiu. Neskr v teologickch tdich pokraoval v Bratislave a dokonil ich v Ruomberku, kde ho v jni 1946 biskup Vojtak vysvtil za kaza. V Ruomberku poas tdi mnohokrt minitroval Andrejovi Hlinkovi. Po vysviacke ho predstaven poslali na tdi do Anglicka a rska. Po ich ukonen v roku 1948 sa nevrtil na Slovensko, ale bol poveren podiea sa na eskoslovenskom vysielan Vatiknskeho rozhlasu a sasne tudova cirkevn dejiny na Gregorinskj univerzite v Rme. Poas psobenia vo Vatiknskom rozhlase Pavol Bajan ako vlastenec ako znal tendenn a nevyven eskoslovensk vysielanie tohto rdia. Verejnos i cirkevn hierarchia boli mylne informovan o dian na Slovensku a prenasledovan cirkvi hlavne po roku 1948. Dva roky presviedal vysokch cirkevnch predstaviteov o spravodlivosti slovenskch poiadaviek. Jeho silie napokon slvilo spechVatikn zariadil samostatn slovensk vysielanie! Jeho prvm hlsateom bol prve Pavol Bajan. U v tom ase vea psal a publikoval. Svoje rozhlasov prspevky posielal do USA, kde ich uverejovali v krajanskch Slovenskch novinch. V roku 1950 predstaven vyslali Pavla Bajana vykonva misijn prcu medzi americkmi Slovkmi. Usadil sa v Clevelande a absolvoval vea svojich misijnch

Kniha pokrsten vodou z Podluianky m nzov Nae Podluany.

(dokonenie z 1. strany) ha o nich a pre nich. Pre ma ako autora bude vekm zadosuinenm, ak kniha obsahom vetkch jej itateov prjemne oslov a pou. A kto bol Pavol Bajan S.J. ? Toto meno aj s miestom narodenia v Podluanoch, v okrese Levice, je uvdzan v rznych svetovch encyklopdich, len doma o om vieme mlo. Najastejie ho charakterizuj ako slovenskho kaza - jezuitu, misionra, kazatea, rozhlasovho pracovnka, publicistu a vekho vlastenca. Bol osnovateom vysielania Rdia Vatikn v slovenskom jazyku a jeho prvm slovenskm hlsateom. O osobnosti Pavla Bajana ctim potrebu oboznmi verejnos aj ako jeho prbuzn- mj star otec tefan varal a Pavol Bajan boli krstn ( ich rodiia boli kmotrovci). Narodil sa v Podluanoch

1. decembra 1912. Pri vekom poiari v roku 1901 im dom zhorel. S akosami ho opravili, no po ase, ke sa rodina rozrstla, dom bol primal. V roku 1914 sa odsahovali do nealekej ronckej osady Disn (Kmeovce), kde v tom ase bolo mon lacno kpi role. Spoiatku bvali v pajte (stodole), no rodiia zaali stava dom. Bohuia, ten sa im pred dokonenm zvalil. Na inom mieste teda postavili nov. Tento ete stle stoj neobvan v Kmeovciach. Do udovej koly chodil v nealekch emberovciach. Svoje stredokolsk tdi zaal ako dvansron na gymnziu v Leviciach, kde chodil denne peo tyri hodiny. tdi ukonil v Kltore pod Znievom, kde zmaturoval s vyznamenanm. V roku 1930 zaal ako klerik v kltore jezuitov v Trnave a dvojron novicit zakon-

Zava sediaci: Juraj Sarva, arcibiskup Jn Sokol, sprvca farnosti Vladimr imunek, dekan Mons. Jn Bednr a Mons. Frantiek Prochzka. Foto: (r)

ciest po americkom kontinente. Svojou publikanou innosou v americkej tlai sa stal znmym hlavne medzi naimi krajanmi a zskal si vea dobrodincov pre svoju pastoran innos. Pavol Bajan si vdy kldol nron ciele. Mono aj preto z relatvne pohodlnho ivota v civilizovanej krajine na vlastn iados odiiel do akch misi v Afrike. V roku 1953 mal rozlku v kostole sv. Jna Nepomuckho v New Yorku, odkia loou odplval do Junej Afriky. V ceste pokraoval na sever do terajej Zambie. Aj poas tejto akej misie si naiel as na psanie. ivot v Afrike opisoval v ptavch prspevkoch, ktor posielal do mnohch hlavne americkch krajanskch novn a asopisov. Svoje bohat kontakty na dobrodincov v USA a Kanade vyuil pre intenzvnu misijn innos na iernom kontinente. S ich prispenm okrem inho postavil dva kostoly, misijn dom, kolu, domov pre siroty, kpil automobily. Na misijnej stanici duchovne spravoval kostol, kolu a nemocnicu. Dvadsapron misijn innos v akch africkch podmienkach sa prejavila aj na jeho zdravotnom stave. Trpel na cukrovku, ochorel na malriu, mval ast zpaly u. V roku 1970 sa s podlomenm zdravm uchlil ako kapln do kltora sestier Dobrho pastiera v Pretrii v Junej Afrike. Da 10.augusta 1978 dotklo jeho obetav srdce. Pavol Bajan pochdzal z jed-

noduchej dedinskej rodiny, v ktorej bolo es det. Z nich odili do duchovnej sluby tyria. Jeho mlad brat tefan bol kazom - jezuitom, ktor preil prevan as ivota ako misionr vo Venezuele a v Kanade. Umrel v Ivnke pri Bratislave v roku 2004. Dve sestry AnnaKamila a Helena -Zacharia boli mnky-vincentky v slovenskch kltoroch.

FS Podluianka.

Foto: (r)

Pavol Bajan sa vdy hrdo hlsil k rodnmu kraju, dokonca sa povaoval za ilejkra , ako pe vo svojej nedokonenej autobiografii. Jeho ivot nebol dlh, ale z uvedenho je zrejm, e bol vemi bohat a pln obety za cirkev a za nrod. Som presveden, e si od ns, jeho rodkov, zasli pamtn tabuu, ktor sme mu na podluianskom kostole s pocitom cty a vaky 1.decembra slvnostne odhalili. (Ing. arch. Jozef Frts je rodk z Podluian)

Knihu pokropili vodou z Podluianky

PODLUANY (tefan Rchela) Slvnos sa v sobotu 1. decembra zaala v kostole Sv. Albety slvnostnou svtou omou, ktor celebroval arcibiskup Jn Sokol. Po omi odhalili pamtn tabuu vznamnmu podluianskemu rodkovi, kazovi-misionrovi Pavlovi Bajanovi. Uvedenie do ivota knihy nae Podluany sa konalo v kultrnom dome. Starostka Ida Kovov na krste prvej knihy o Podluanoch privtala arcibiskupa Jna Sokola, kazov levickho dekantu,

Pamtn tabua misionrovi Pavlovi Bajanovi


ptrov jezuitov, rodka Jozefa Frtsa, estnho obana Podluian Juraja Sarvaa, sponzorov a alch host. Ospravedlnila podpredsedu NR SR Pavla Hruovskho a spisovatea Andreja Chudobu, ktor sa na slvnosti nemohli zastni. Starostka poakovala autorom, hlavne Jozefovi Frtsovi, za spracovanie knihy o histrii obce, ktor vytvoril so srdcom a s lskou. Nech ns nikdy neopa vedomie bytostnej spojitosti so svojou obcou, zdraznila I. Kovov. Odprevadenie knihy do ivota uvdzal Juraj Sarva. Nemohla chba jeho chvka pozie o domove. Domov je miesto, kde nachdzame rados, pokoj, nachdzame svojich rodiov alebo tch, o leia hore na cintorne, svojich priateov. Tu nachdzame domov nielen ten konkrtny, ale najm duevn, povedal J. Sarva. V kultrnom programe vystpil domci Folklrny sbor Podluianka s psmom Gazdovja a gazdije. Potom vystpil na javisko dojat Jozef Frts, zostavovate, autor textu a fotografi (archvnymi fotografiami prispeli aj Podluanci). Vemi sa teil, e rodci, priatelia aj vzcni hostia prijali pozvanie zastni sa tohto vekho podluianskeho da a e spolone dstojne oslvili na Krsnej hrke pamiatku vekho rodka Pavla Bajana. Myslm, e tmto poinom sme mu poloili symbolick kytiku na jeho hrob v alekej africkej Pretrii. Me ns to napa uritm zadosuinenm, e sme pri jeho okrhlom jubileu takto poin urobili, kontatoval J. Frts. Autor priblil aj okolnosti, za akch vznikala kniha. Vyjadril svoj vrcny vzah k obci a rodkom. Neskrval dojatie, lebo ako vysvetlil, poas poslednho polroka prce na knihe prekonal dve smrten choroby, a to vaka modlitbm, za ktor poakoval. Vaku vyjadril aj spolupracovnkom - autorke vtvarnej koncepcie a grafickho dizajnu ubici kriniarovej, recenzentkm Marte volkovej a Katarne Holbovej aj rodkom, ktorch prinlivos-

ou kniha vznikla. spen architekt Jozef Frts je vestranne vtvarne talentovan lovek, ale pri tvorbe tejto knihy prvkrt napsal aj bse, ktor venoval rodnej obci. Okrem toho pri prleitosti tejto slvnosti urobil plastiku Tekovanka v epci, ktor daroval starostke obce. Prv knihu o obci, Nae Podluany, postupne vyprevadili do ivota pokropenm vodou z potoka Podluianka arcibiskup J. Sokol, starostka I. Kovov, autor J. Frts a modertor J. Sarva.
(128)

Fotili najm revitalizovan nmestie

Dominanta centra Levc cez hadik


LEVICE (tefan Rchela) - iesty ronk fotografickej sae LEVICE, ktor vyhlsila viceprimtorka Beta Vrbelov, slvnostne vyhodnotili v stredu 28. novembra v obradnej sieni Mestskho radu. Od mja do konca oktbra sa obosielali amatrski aj profesionlni fotografi. Vyhlasovateka sae B. Vrbelov ocenila, e sa zapojilo viac astnkov a objavili sa nov tvre. Aj tohto roku na fotografich dominovalo zrevitalizovan Nmestie hrdinov. Sa tematicky neobmedzili, sily si spolu zmerali amatrski aj profesionlni fotografi v dvoch ka-

Rozsvietenie vianonho stromeka, varen okolda, vianon peivo, dareky pre vetky deti

Vianon dni

14. - 15. december

Vianon opltky, trubiky, vianon dareky, kapustnica, aj, varen vno, vianon dobroty

sAe + losoVAnie ToMb oly


Podrobn program na: www.isolabella.sk

Teme sa na vau nvtevu!


kolektv firmy
astnci fotosae LEVICE 2012 s viceprimtorkou B. Vrbelovou.

V et s ky n zl k os u ov py at po e n as a me v s he ia rc ca ho ovi de dn a d ce ot os mb n ta e ce n r ny

tegrich do 16 rokov a nad 16 rokov. Prihlsilo sa 15 fotografov (do 16 rokov iba jedna), sailo 48 fotografi. V kategrii do 16 rokov B. Vrbelov odovzdala ocenenie Martine Btovskej. V kategrii nad 16 rokov zvazil Peter Ivkovi pred Mriou vecovou a Petrom Szkelym. estn uznanie zskali: Gabriel Galambo, goston Griesbach, Klaudia Raekov, Zoltn Kovcs, Michaela Jurkov. akovnm listom B. Vrbelov ocenila Toma Horka, Ivana Valacha, Martina ujanskho, Petra Ivana, Alenu Griesbachov, tefana Nykiho a Ivonu Horvthov.

itavce 149
037/788 22 55 0903/144 155

Adventn vence, svieky, svietniky, vianon dekorcie, ozdoby, materil na vzdobu svietnikov a vzieb, vianon stromeky (s rozvozom ku vm domov)

ViAn

ceMbeR on de

Prchod Mikula

7. december

5%

Kupn

na zavu

Emlia V a t druh
Profesia hereka by sa dala skloova poda vzoru Emlia Vryov
Portrt prvej dmy slovenskho herectva Emlie Vryovej, ktor v mji tohto roku oslvi ivotn jubileum. Na tmu legendrna Emlia V i populrna Milka sa vyslovuj t druh, herekini priatelia a spolupracovnci, divadeln reisri i javiskov partneri, ale aj hereke udsky blzki lenovia technickho personlu Slovenskho nrodnho divadla. Jednm z nich je aj dlhoron hereck kolega Emil Horvth, ktor o Emlii Vryovej s uznanm povedal: Tak ako podstatn

chvach i aiskovch okamimen skloujeme hoch, ke cez krehk pletivo zv slovenine poda itkov a spomienok presvit tavzorov ena, ulica jomstvo jej charizmatickej inaat., profesia hekosti a azda aj podstata fenomnu reka by sa dala Emlia Vryov. skloova poda Autorka knihy Maya Rothenbhvzoru Emlia Vler-Korcov, publicistka a preklaryov! Prnos Emlie Vdateka divadelnch hier v roku ryovej do nho 2006 vydala knihu spomienok Jdivadelnho umenia lius Satinsk Fantasia con amoodkrvaj teatrolore, ktor kritik Jozef Boch nagiky Soa imkozval netradinm blznenm aj v, Zuzana Bakooblznenm s obbenm komiv-Hlavenkov, Jakom a humoristom. na Bochov-Wild Kniha Emlia V a t druh vya in. Hlavn slovo chdza na 140 stranch. Sasou m vak protagonistka a jej portrtistka. Ich knihy je aj 24 - stranov foto prloha. Malorozhovory bez konca vo vonom asociatv- obchodn cena 9,90 . nom slede pribliuj hereku v dvernch www.bux.sk, www.ikar.sk

19. 11. 1903 sa narodil vo Vekom ure Jlius Ladziansky, MUDr., lekr-anatm, vysokokolsk profesor. V roku 1922 maturoval na gymnziu v Leviciach. Neskr tudoval medicnu na univerzite v Budapeti a na lekrskej fakulte Univerzity Komenskho v Bratislave. Od roku 1936 bol prednostom Anatomickho stavu a od roku 1940 Histologicko-embryologickho stavu LF UK. Priekopncku prcu vykonal na poli slovenskej anatomickej terminolgie. Jeho diela, najm pitevn cvienia, patria dodnes k zkladnm anatomickm dielam. Zomrel 29. 8. 1943 v Banskej Bystrici. Pochovan je v Bratislave. *** 21. 11. 1927 sa narodil v Malch Krkanoch, dnes sas obce Krkany, Andrej Chudoba, spisovate. V rokoch 1945-49 absolvoval Uitesk akadmiu v Leviciach a po skonen vojenskej sluby psobil ako uite v emberovciach. Neskr pracoval v SES Tlmae a ako pomocn robotnk v Jednote. V rokoch 1959-62 sa venoval
LE, NAOS, OON

literrnej innosti a spolupracoval s eskosloven- 1822 v Rakovej. V r. 1847 - 50 psobil v Starom skm filmom. Neskr uil v Pukanci, kde ije do- Tekove ako kapln. Bola to jeho prv kaplnska dnes. Cel jeho tvorba je zko spt s reginom. stanica. 18. 8. 1968 mu odhalili v Starom Tekove pamtnk, tvorcom ktorho je akademick sochr Ferdinand Balla. *** 8. 12. 1890 zomrel Banskej tiavnici Pavol *** Vudyslav Ollk. Narodil sa 28. 6. 1818 v Pukan23. 11. 1948 sa narodil v Kukunove Gabriel ci. Navtevoval Gymnzium v Banskej Bystrici, Jon, dezov hudobnk, klavirista. Absolvoval oporni a v Bratislave. Bol spoluzakladateom udov kolu umenia v Leviciach - hru na har- tajnho spolku Vzjomnos, ktorho lenmi boli monike a Konzervatrium v Bratislave, odbor radiklnej lenovia Spolonosti rei a literatry akorden a gitara. Najlepou kolou boli pre neho eskoslovenskej. Ako advokt zohral vznamn newyorsk dezov kluby. Koncertoval v mno- nrodnobuditesk rolu v Banskej tiavnici. hch krajinch Eurpy a v USA. Predstavuje Zaznamenal (r) piku eskho a slovenskho dezu. V sasnosti sa venuje histrii dezu, vrtane africkho folPramene: Osobnosti Levickho reginu, klru. Mria Ztopkov, 2001, ww.kniznicalevice.sk *** a monografie obc reginu 7. 12. 1870 zomrel v Majcichove Jn Palrik, dramatik a nrodn budite. Narodil sa 27. 4. (Pouit daje s do r. 2001)
KONIEC starormsky druh, sorta TAJNIKY peniaz hrozna ostrov v Egejskom mori

vysokohor- nie tma sk zviera

pascal

P
hl. miestn. v chrme nske ensk meno

Krejsk

ruite na zmenke Majstrovstv Eurpy Zkladn telesn vchova


slabina (lek.) b zpas

oersted mesto v Taliansku strata na vhe tovaru vpravn hrdin. bse zn. pre ibiden

zn. pre emanciu Indini

taliansky spevk zvyk, mrav strom z mldza eade vbovitch

otrava

P
vajko (lek.) turistick prstreky

tt v Junej Amerike tmav as da zn. pre baud kapustovit zelenina PZ okr. Trebiov

NARODILI SA LEVICE: 11. 10. Dalibor Kov (syn Zoltna a Marcely), 4. 11. Santiago Rafael (syn Rastislava a Evy), 7. 11. Liliana ellrov (dcra Jna a Adriany), 16. 11. Dominik Hloek (syn Petra a Moniky), 18. 11. Vanesa Kovov (dcra Ivety), Nikola Bertov (dcra Patrika a Martiny), 19. 11. Simona Rafaelov (dcra Nikoly), Stella Maov (dcra Petra a Martiny), 20. 11. Sebastin ernk (syn Bc. Rberta a Mgr. Viktrie), Mathias Gejdo (syn Katarny), Zuzanka Rumankov (dcra ubomra a Mgr. Zuzany), 21. 11. Richard Piroka (syn tefana a Ingrid), Emma Tunkov (dcra Roberta a Jany), Sabina Guanov (dcra Michala a Zdenky), Richard Belk (syn tefana a Pirosky), 22. 11. Linda Bedrichov (dcra Jna a Blaeny), imon Kkel (syn uboa a Katarny), 23. 11. Juraj Mszros (syn Roberta a Denisy), 24. 11. Stanislav kultty (syn Stanislava a Alexandry), 26. 11. Emma Flix (dcra Vojtecha a Anity), 27. 11. Jakub Molnr (syn Jna a Miroslavy) SBILI SI VERNOS LEVICE: 24. 11. tefan Mres a Bc. Judita Drapkov, Oliver Lieskovsk a Michaela Lukov, Mgr. Stanislav Slun a MUDr. Ldia Syllabov ELIEZOVCE: 24. 11. Duan Vrs (eliezovce) a Marta Benkov (eliezovce) OPUSTILI NS LEVICE: 21. 11. Jlius Szab (71 r., Ondrejovce), 22. 11. Viola Kovcsov (60 r., Levice), Judita Laczov (95 r., eliezovce), 25. 11. Zuzana Chobotov (79 r., Levice), 27. 11. Mria Boldiov (84 r., Levice), Zuzana Smrkov (78 r., Kozrovce), 28. 11. Juraj Frka (83 r., Levice) AHY: 25. 11. Helena Bodrov (75 r., Ipesk Predmostie), tefan Bogdnyi (56 r., Kubovo)

dvojhlska podiel

krabka na pluh symetrla

zdochlina, po nemecky

rusk filmov reisr

KUPN KROVKY 45/2012

AJ OPATRNCH VTKOV... Dokonenie tajniky J. LETKA spolu s kupnom zalite do 5 dn na adresu redakcie. Tajnika z . 41/2012 znie: ...SI VZIA IMY. Vherkyou knihy z vydavatestva IKAR je Katarna Svov z Nitry. Vhru si me prevzia v redakcii.

Baran 21. 3. - 20. 4. Myslite viac na svoju rodinu. Tento tde poskytne niekoko prleitost, ako op zapli ohe vo vaom dnes u ledva tlejcom rodinnom krbe. Po poslednch neprjemnch udalostiach sa snate vyhodi z hlavy starosti a doprajte si trochu oddychu. Najlepie s niekm koho dobre poznte. Bk 21. 4. - 21. 5. Na tento tde ste si vea predsavzali, vetko nemete urobi. Splnte len to, o u prihra. Porate sa s partnerom. Zaijete nezabudnuten vkend v rodinnom kruhu. Prekvap vs nieie rozhodnutie, ale nezfajte. Ak porozmate, uvedomte si, e malo prs u skr. Neist obdobie len predlovalo vae trpenie. Blenci 22. 5. - 21. 6. Preijete mal dobrodrustvo. Me to by menia vhra. Ak ste v poslednom ase nieo stratili, mte ancu to njs. Nezabudnite tie na vae suby. Situcia nie je tak jednoznan, ako si myslte. Nemali by ste robi zvery dovtedy, km nezskate presn informcie. Sta mlo a z priateov si mete narobi nepriateov. Rak 22. 6. - 22. 7. Mte nieo spolon s kultrou? Prve po tieto dni sa pred vami otvra irok pole monost. Nesmiete si vak vma kvapkajci kohtik alebo rezonancie v aute! Vetko, o momentlne chcete urobi, me ma pre vs vek dsledky. Ak urobte chybu, doplatia na u vai najbli. Neakane sa na vs usmeje astie v hre. Lev 23. 7. - 23. 8. Najbliie stretnutie vs vemi pote. Vyvol spomienky na pekn zitky z minulosti. Nlada sa vm zlep a ustpia vetky pochmrne mylienky. Aspo uvidte, ako mlo niekedy sta ku astiu. Ak plnujete dleit pracovn rozhodnutia, odlote ich. Situcia nie je jasn ani v obchodnch zleitostiach. Panna 24. 8. - 23. 9. Tento tde vs ak nevedn stretnutie. Mali by ste sa pripravi na to, e vai znmi mu ma in ciele ako vy. Cez vkend vyuijete vau prevahu. Nemali by ste sa privemi trpi nad chybou, ktorej ste sa dopustili v minulch doch. Vetko sa d ete napravi. Do budcnosti si zapamtajte, e netreba robi vea veci naraz. Vhy 24. 9. - 23. 10. Pravdepodobne to nebud iba citov zleitosti, o znepokojuj vau duu. Nemte to prve jednoduch. Zaoberajte sa vecami, ktor vm pomu nadobudn straten rovnovhu. Skomplikuje sa vaa situcia v zamestnan. Asi budete vystupova v lohe sprostredkovatea a dopustte sa chb. Ak mte cestova, zbytone neriskujte. korpin 24. 10. - 22. 11. Ak sa chystte prei tde v blzkosti loveka, na ktorom vm vemi zle, je vhodn as na vylepenie citovch vzahov. Konajte rozhodne! Vetko je vo vaich rukch. Pravdepodobne dostanete pozvanie od osoby, ktor sa s vami chce u dlhie zbli. Bute trpezliv, v obdivovate je vemi nesmel. Strelec 23. 11. - 21. 12. Ak nechcete vyvola v okol chaos, mali by ste da najavo, e o tretieho nemte zujem. Nerozuujte sa kvli chybm inch, dleit je, e ich nerobte vy. Nesnate sa vyhadva samotu, nemuselo by vm to prospie. Doprajte si trochu lsky a poteenia. Pri troche fantzie mete prei prjemn tde. Vkend strvte radej v objat konkov. Kozoroec 22. 12. - 20. 1. Vai najbli vs konene zan chpa a podporia vae rozhodnutie. Preijete vkend, ktor spln vetky vae predstavy. Niekto vm vak bude chba. Budete nepokojn a neudrte prchkos v prijatench hraniciach. Neskr budete pokojnej a urobte vetko pre to, aby ste nenaruili vzahy. Vodnr 21. 1. - 19. 2. Nemali by ste si viac vma najblich prbuznch? Ak na nich zbadte nieo nov a zaujmav, nevhajte a vyjadrite obdiv. V zujem prinesie prjemn plody. Budete ma monos vysvetli veci, ktor vyvolvali u partnera mnoh otzky. Je predpoklad, e op zavldne vo vzahu priatesk atmosfra. Ryby 20. 2. - 20. 3. Konene by ste mali spravi vetky zmeny, na ktor sa u dvnejie chystte v rmci svojej domcnosti. Nem zmysel to donekonena odklada, raz sa tomu aj tak nevyhnete. Pozvite si na pomoc priateov. Chcete asi privea, ak sa pokate skbi svoje predstavy a plny okolia. No budete to vy, kto sa bude smia naposledy. Neakajte iadne zzraky.

POHRONIE - regionlny tdennk so sdlom v Leviciach. Vydva VITUR s.r.o., Nov 13, 942 01 urany. len Asocicie vydavateov regionlnej tlae SR. IO: 36 564 524 Dtum vydania: 4. decembra 2012, . 45, ronk LXVII. Cena vtlaku: 0,46 . ISSN: 1337-4656. EV 3617/09. fredaktorka: PhDr. Oga Prekopov, tel. 0907 172 968. Zstupkya fredaktorky: Albeta Psrska. Redaktor: tefan Rchela, tel. 0908 397 061. Grafick redaktor: Roland Endrsz, tel. 0907 933 483, e-mail: roloend@gmail.com. Telefn: 036/631 23 92. Manar redakcie: Ivan Tth, tel. . 0910 914 981. Redakcia: Pionierska ul. 2, 934 01 Levice. Telefn redakcia a inzercia: 036/631 23 92. Fax: 036/631 31 87. Email: redakcia@pohronie.sk. Vychdza kad utorok. Uzvierka v piatok o 12. hodine. Nevyiadan prspevky nevraciame. Uverejnen materily nemusia by toton s nzormi redakcie ani vydavatea. Roziruje Royal Press, s. r. o., skromn predajcovia a kolportri. Objednvky na predplatn sa prijmaj priamo v redakcii. Podvanie novinovch zsielok povolilo RPC Nitra . j. 1-RPC/2004. Tla z dodanch tlaovch predlh: VERSUS, a. s., Pribinova 21, 819 46 Bratislava. Registran slo EV 3617/09.

DOLN PIAL (Monika Mikeov) - Ani sme sa nenazdali a prv tvrrok ubehol ako voda v bystrine. Nai prvikovia u maj za sebou prv iary v zoite, vedia napsa niekoko psmen, ba dokonca preta slabiky i slov. Poznaj plus aj mnus a pomocou kamienkov hravo rieia rzne prklady. Prvcke uiteky sa rozhodli ich snahu oceni, a preto aj tento rok usporiadali imatrikulciu. Teda slvnos, na ktorej s najmlad iaci pasovan za iakov koly. V polovici novembra sa vetci pozvan hostia, medzi ktormi nesmeli chba klkari, iaci 1.stupa a samozrejme rodiia naich najmladch iakov, zili v kolskej telocvini, aby prvkov povzbudili. Tu na deti akala cesta z rozprvky do rozprvky, kde pomocou rznych loh a rbusov odklnali rozprvkov bytosti a posielali ich sp do rozpr-

vok. Avak a po spenom zvldnut vetkch loh sa mohli sta iakmi koly. Kde bolo tam bolo.... takouto formulkou, pri ktorej vari kad diea spozornie, zaal prv vstup a vetci sa znenazdajky ocitli v rozprvkovej krajine, v ktorej krovstvo bolo obrasten povmi ruami. iaci podili k spiacej povej Ruenke, aby jej pomohli vytriedi zvieratk v matali. Nai Indini (iaci 1. A) a molkovia (iaci 1. B) si s touto lohou hravo poradili a km sa princezn zobudila, zvieratk pomenovali a ponechali jej len tie domce. Takto postupne putovali rozprvkovou krajinou, kde stretli opustenho trpaslka s lampikom, hadajceho svojich iestich bratov, kocra v imch, ktormu sa pomieali slov prve vo chvli, ke sa chystal svojim fgom ohri deti, erta, ktorho iaci napokon nauili jazdi na kolobe-

ke. Deti ponoren do deja rozprvok si ani nevimli, e vlastne rieili lohy benho kolka. Ve kto by si bol pomyslel, e rtanm trpaslkov sa trnuje seln rad a pri skladan psmen do slov, ktor kocr vysypal z iiem, sa trnuje syntza a analza slova. Ale ve my sme sa dnes neuili! Len sme pomhali rozprvkovm bytostiam a bolo to zbavn! tvrdili iaci. Ke vak podili k poslednej rozprvkovej bytosti, ktor vo vekom kotle vekou varechou mieala osi, smiech ich na chvku preiel. Striga vyzerala tak vierohodne, e vzbudzovala repekt. No ke deti zistili, e chce od nich len radu, ako napiec obrovsk medovnky, s radosou sa do toho pustili a piekli a piekli...medovnky do tvaru slic. Hur, podarili sa! jasali deti a poslali aj strigu sp do rozprvky. Prvci splnili vetky lohy, a tak star iaci spolonou piesou od kamarta Viktora Ak na Slovensku shlas, tak vrav no.... odshlasili, e ich meme oficilne prija do cechu tudentskho. Potom nastala t dlho oakvan chva, ke si pokakli pred pani riaditeku a ona ich vekou ceruzkou pasovala za iakov koly. Stskajc v ruke imatrikulan list, nov pero a pernk, s smevom na tvri, e napokon bolo vetko zvldnut, sa rozlili so svojimi starmi kamartmi a rozbehli sa k svojim rodiom. Vetky dojmy museli by predsa vypovedan tm najblim. Dovidenia prvci a s radosou navtevujte nau kolu!

SVAT ANTON (poh) - Pohronsk osvetov stredisko, pracovisko Bansk tiavnica, Mzeum vo Svtom Antone a Mesto Bansk tiavnica vyhlsili 15. ronk celoslovenskej sae Najkrajia dovolenkov fotografia. Vyhodnotenie a vernis sae sa konali 16. novembra v Mzeu vo Svtom Antone. Pekn spech zaznamenal levick fotograf Peter Szkely, ktor v IV. kategrii Dovolenka dcha loveinou zskal Cenu ndeje so svoju fotografiou Oddanos. Sae sa zastnil aj vlani s rovnakm ocenenm.

LEVICE (K. Olejrov, I. Psrska) - Len pred pr dami sa preruil trajk kolskch zamestnancov vyhlsen radou Odborovho zvzu pracovnkov kolstva a vedy na Slovensku, ktor podporili aj zamestnanci Materskej koly, Ul. P. O. Hviezdoslava 20, Levice jednodovm preruenm prevdzky. Mnoh rodiia nm vyjadrili sympatiu a podporili ns v naplnen cieov nielen o zven miezd pedagogickch a nepedagogickch zamestnancov, ale aj zvenia financi z rozpotu ttu do kl. Pretoe rodiia det si u roky uvedomuj finann deficit, tak kadorone prispievaj dvoma percentami, ale aj finannm prspevkom do obianskeho zdruenia. Poas roka sa z rozpotu rodiovskho zdruenia dofinancovva vchovno-vzdelvac proces, zabezpeuj sa vtvarn a uebn pomcky, dopa sa inventr nbytok v triedach, preliezaky na kolskom dvore, zabezpeuj sa hygienick potreby pre deti, kancelrsky materil na administratvu spojen s prevdzkou materskej koly. Nemal finann iastky kadorone rodiovsk zdruenie vklad do rznych projektov, ktormi zase len dofinancuj matersk kolu. Za toto vetko sme naim rodiom nesmierne van a s lskou a ochotou sa im starme o deti, ke oni pracuj.

Matersk kola Ul. P. O. Hviezdoslava 20 v Leviciach v spoluprci s rodiovskm zdruenm zskali prostrednctvom zamestnaneckho grandu Euro k euru v Slovenskej sporiteni z Nadcie Slovensk sporitea finann dar na realizciu projektu Modernejia kuchya zdravie potraviny zdrav klkari. Projekt sme realizovali od septembra a jeho ukonenie je naplnovan na koniec decembra. Zamerali sme sa na vchovu, spoluprcu s rodimi a modernizciu vrobnho procesu prpravy jedl. V naom kolskom vzdelvacom programe Hrou spoznvame svet venujeme zven pozornos vzjomnej interakcii zdravej vivy, zdravmu pohybu a vntornej pohody. V kadodennch hrovch innostiach a v edukanch aktivitch sme sa zameriavali na prierezov tmu ttneho vzdelvacieho programu ISED-0 Ochrana ivota a zdravia. Deti prostrednctvom projektu nadobdaj sprvne stravovacie nvyky, rozvjaj sa u nich kov kompetencie, ako aj profil absolventa predprimrneho vzdelvania. Novmi hrakami, uebnmi pomckami a vtvarnm materilom sa zatraktvnil edukan proces. Otvorenmi hodinami, besedami spojenmi s ochut-

nvkami ntierok, altov, ktor bene deti konzumuj v rmci stravovania sa v kolskej jedlni, sme zvili zujem rodiov o sprvnu ivotosprvu a sprvne stravovacie nvyky det. Zkonn zstupcovia sa mali monos hlbie zoznmi s prcou v kolskej kuchyni. Boli vemi radi, e aj ich prispenm cez projekt rodiovskho zdruenia sa zaalo s modernizciou technologickho vybavenia kuchyne a jedlne, oho vsledkom bude zlepenie pracovnho prostredia pre zamestnancov kolskej jedlne. T za prcu dostvaj vemi nzku mzdu a pracuj v prostred, ktor nie je z oho modernizova. Nkupom troch nerezovch pracovnch stolov sa ich poet zvil na es, lebo rodiovsk zdruenie v tomto kolskom roku zo svojho rozpotu u Matersk kolu obdaroval.

LEVICE - Pod ztitou Ministerstva vntra SR uskutouje Mestsk polcia (MsP) projekt pod nzvom Sprvaj sa normlne, ktor m pomc deom a mldei zorientova sa a vedie sprvne reagova v ivotnch situcich. Projekt je zameran na prehbenie dvery det v polciu, a skvalitnenie spoluprce medzi polciou, kolou a rodimi a budovanie novho imidu polcie v oiach verejnosti. Bezprostrednm cieom projektu je predchdzanie delikventnmu sprvaniu a zniovaniu rizika sta sa obeou trestnho inu. V rmci spoluprce V. Z, Saratovsk ul. 43 a MsP, sa projekt realizuje aj v tejto Z, konkrtne v 4. ronkoch. Milo Admik,

policajn preventista, na jednotlivch prednkach, ktor s rozpracovan do desiatich tm, kolkov upozoruje ako predchdza krdeiam, u ich ako poveda nie nsiliu a ntlaku na svojich rovesnkov, informuje o zsadch bezpenho bicyklovania i zodpovednho sprvania sa v cestnej premvke. Bude sa tie zaobera prevenciou rznych zvislost ako alkohol, cigarety, drogy i hracie automaty. V tme pod nzvom Kad je in bude informova deti o predsudkoch, diskrimincii, rasizme a poniovan. M. Admik vhodnm prstupom, nensilnou formou riei s demi rzne lohy a situcie a ony si potom z prednok odnaj viac poznatkov.

BTOVCE (Gabriela Agrdyov) - Na znmos sa vetkm dva, e v Z Btovce bola vek slva. V piatok 16. novembra v KD Lienka pre svojich najmench, teda prvikov, pripravili nezabudnuten okamihy. Slvnostnou imatrikulciou boli prvci prijat do vekej druinrskej rodiny. Program otvoril spev imatrikulantov z programu Zlat brna. Potom sa za prtomnosti rodiov, starch rodiov a ostatnch host prvci preukzali svoju ikovnos v podobe tanca a pohybovch hier. Nedali sa zahanbi ani v prednese vtipnch bsniiek a verkov. Na zver ich riadite koly Roman Salinka slvnostne pasoval za riadnych lenov vekej druinrskej rodiny. Zstupkya riaditea Oga Letkov imatriku-

lantom odovzdala erpy, pasovacie dekrty a drobn predmety na pamiatku. Slvnostn imatrikulcia sprjemnila vznamn udalos novch prvikov v KD podobne ako v ivote kadej rodiny, ke v septembri vyprevdza malho, nesmelho, prvika do koly. Pre kolu je to vzva objavi v kadom iakovi jedinen osobnos. Pri kadodennej vchovnej innosti a prci sa kola riadi heslom: Nikto nie je plne neschopn, kad doke aspo nieo urobi. Len mu treba na to vytvori podmienky.

(autorka je vychovvateka v KD)

DEDENIE DLHOV
Otzka: Prednedvnom mi umrela teta, ktor v ma zvete uviedla ako dedia. Moja teta mala vak okrem majetku aj vek dloby. Mem zdedi okrem majetku aj dlhy? no, pretoe dedi ded nielen aktva (majetok), ale aj pasva (dlhy) poruitea. Nakoko vak dedenie nem by pre dedia majetkovm rizikom, Obiansky zkonnk upravuje takto stav (470 a 472) dodatkom, e dedi nadobda pasva iba do vky nadobudnutho dedistva. Dlhy, za ktor dedi zodpoved, vak museli vznikn pred poruiteovou smrou, priom ich splatnos mohla vznikn aj po nej. Vnimkou s vak nklady na pohreb, ktor pochopitene vznikaj a po poruiteovej smrti. Takto nklady s taktie zahrnut do pasv poruitea. V prpade viacerch dediov poruiteove dlhy prechdzaj pluralitne na vetkch dediov pomerne, poda hodnoty nadobudnutej asti dedistva k hodnote celho dedistva. V uvedenom pomere prechdzaj dlhy na kadho dedia osobitne bez solidrnej zodpovednosti, teda kad dedi zodpoved iba za dlh, ktor zdedil on sm. Ak poruiteove dlhy presiahli hodnotu dedistva, vznik takzvan predlen dedistvo. V tomto prpade nemu by uspokojen

vetci veritelia v plnej vke ich pohadvok (prpadne vbec). Pri predlen sa cel dedistvo prenechva veriteom na hradu ich pohadvok (iure credity), alebo sa uskuton likvidcia dedistva poda 471 ods.2. Samotn odovzdanie dedistva iure credity si vak vyaduje dohodu medzi dedimi a veritemi a mus by schvlen sdom. Ak do dedistva nepripadol iaden majetok a konanie o dedistve bolo z tohto dvodu zastaven, nedochdza ani k prechodu dlhov. Likvidcia dedistva a ani odovzdanie dedistva iure credity v tomto prpade neprichdza do vahy. * Informcia obsiahnut v lnku m vlune iba veobecnoinforman povahu a nie je poskytovanm prvnych sluieb.

Ptajte sa na vetko, o vs v svislosti s prvnymi radami zaujma. Mgr. Rastislav Kasan odpovie aj na vau otzku. Formulujte ju presne, vo 2-3 vetch. Adresujte ju na: Redakcia POHRONIE, Pionierska 2, 934 01 Levice, e-mail: redakcia@pohronie.sk

4. decembra 2012

PubLICIStIka * InzerCIa

POHRONIE
S ndejnm mladm talentom

LEVICE - Skromn hudobn akadmia (SHA) psob v meste u tret rok. Doteraz poskytovala hudobn vzdelva-

Skromn hudobn akadmia MarCeL zSkaL otvorila nov umeleck odbory Cenu Poroty
nie v odboroch spev a klavr. Od septembra bol otvoren aj odbor hra na gitaru. Popri tchto hudobnch od-

Vtvarn odbor.

Baletn odbor.

boroch zaala SHA poskytova od 1.novembra 2012 vubu v umeleckch odboroch vtvarn vchova a klasick balet. Na

vetky umeleck odbory, ktor ponka Skromn hudobn akadmia, sa deti mu prihlsi v priebehu celho roka.

Vchovn koncert Sha v M na hviezdoslavovej ulici

kolkari reagovali spontnnym potleskom


LEVICE (eh) - Trieda p. uiteky Mrie Brnikovej v M na Hviezdoslavovej ulici sa 8. novembra rozozvuala tnmi udovch piesn v podan tudentov Skromnej hudobnej akadmie (SHA). Konal sa tu prv zo srie vchovnch koncertov pre deti materskch kl. Tieto koncerty s zameran na slovensk udov piese a jej zkladn hudobno - vyjadrovacie prostriedky. Edukan aktivita predprimrneho vzdelvania bola navoden pedagogikou SHA Eliou Kaiovou. Pretoe hudba je vznamnou zlokou vchovy u od ranho veku dieaa, cieom koncertov pre predkolsk deti je snaha o vzbudenie ich zujmu o hudobn orientciu v kontexte slova, rytmu a meldie. Mal obecenstvo vynikajco reagovalo na hudobn vystpenie a na zver odmenilo vystupujcich tudentov SHA vekm potleskom.

Koncom novembra sa v priestoroch kultrneho centra Junior konala sa Levicko m talent. Zastnil sa na nej aj tudent hry na klavr na levickej Skromnej hudobnej akadmii (SHA) Marcel Vvra. Mlad ndejn klavirista zskal cenu poroty. Do sae ho prihlsila profesorka. Bronislava Havranov zo SO Tlmae, kde Marcel tuduje u druh rok. Koko m rokov a ak kolu navtevuje? V januri dovim 17 rokov a u dva roky navtevujem Stredn odborn kolu v Tlmaoch, odbor programtor. Kde tuduje hru na klavr a ako dlho na tomto nstroji hr? Hru na klavr tudujem na SHA v Leviciach tvrt rok pod vedenm Elie Kaiovej. Ako spolu vychdzate? Pani uiteka je prkladn uite s vemi trpezlivm prstupom a vekm temperamentom, vychdzame spolu vemi dobre, aj ke m so mnou niekedy vea trpenia :-) Ak repertor si si vybral na sa? Zahral som A. Seriabina Prelude op.10 po 10 cis mol a ajkovskho Preldium Edur. Preo tak talentovan lovek ako ty nenavtevuje konzervatrium? V dobe, ke som sa rozhodoval, kam po Z, som sa konzervatrium vbec nectil.

Mte v rodine okrem teba ete nejak hudobn talent, po kom by si mohol zdedi talent alebo si ojedinel zjav? Mj prastark hral na bass gitaru. Kto a podporuje v hudobnom vzdelvan? Moji najbli: rodiia a star mama, ktor ma pred tyrmi rokmi prihlsila na klavr.

Marcel Vvra.

Vie si predstavi budcnos v hudbe? Predstavi by som si vedel, ale neviem, i je to relne. Kadopdne hra a cvii na klavri budem naalej s vekou radosou. Ak reakcie dostva od svojich kamartov, ke sa dozvedia, e hr na klavri? Niektor to ocenia, ale na druhej strane niektor to nechpu, je im to cudzie.

(57)

Spisk Nov Ves (hp) - Poas uplynulho vkendu 30. 11. - 2. 12. sa na krtkom 25m bazne v Spiskej Novej Vsi konali Majstrovstv Slovenskej republiky v plvan seniorov a juniorov. Na nich sa predstavili aj tyria pretekri plaveckho klubu K AQU-

ASPORT Levice. Patrcia Holl (na snmke vavo) si v silnej konkurencii slovenskch plavk vyplvala 4 medaily. V kategrii ien vybojovala strieborn medailu v najdlhej disciplne podujatia 1500 m von spsob. Zrove toto umiestnenie zname-

nalo 2. miesto aj v juniorskej kategrii. V kategrii junioriek zskala ete strieborn medailu na 200 m motlik a 3.miesto obsadila na 800 m von spsob. Soa Drbikov sa predstavila v dvoch disciplnach, v ktorch si polepila svoje doterajie osobn maxim. V juniorskej kategrii si v disciplne 400 m polohov preteky vybojovala bronzov medailu a na 400 m von spsob skonila na 4. mieste. Marek Pavuk si vrazne zlepil osobn rekordy v disciplnach na 1500 m von spsob, kde skonil na 4. mieste medzi juniormi a na 200 m znak, kde obsadil 6. miesto. Najlepmi umiestneniami Moniky Slamkovej v kategrii junioriek boli 14. miesto na 100 m polohov preteky a 15. miesto v znakrskej dvestovke. U tento vkend ak rovnak podujatie M-SR mladch iakov v Dolnom Kubne.

Posledn novembrov vkend sa konali v Preove neoficilne majstrovstv Slovenska 9 a 10 ronch pretekrov. Tri plavkyne z K AQUASPORT Levice tak vynikajco bodovali! Najviac sa darilo Sabnke Kupovej medzi 9-ronmi, ktor zo 6 tartov doniesla 6 medail a navye vyhrala Pohr preteku. U 10-ronch Robin Reindl zskala 5 medail zo 7 tartov a Miriam Fridrichov vyplvala 2 medaily. Dievat si vylepili osobky vaka silnej konkurencii z celho Slovenska. Tmto pretekom Robin a Miriam spene ukonili nesan kategriu C a od budceho roka u bud plva sane v kategrii B mladch iaok.

Vsledky M-SR v Spiskej Novej Vsi: Patrcia Holl (r. nar. 1996) 200 m motlik, 2:28,22 (2. miesto) 1500 m von sp., 18:16,66 (2. m., 2. m. open) 800 m von sp., 9:32,99 (3. m.) 200 m von sp., 2:14,43 (5. m.) 400 m von sp., 4:44,65 (7. m.) Soa Drbikov (1999) 400 m polohov pr., 5:16,54 (3. m.) 400 m von sp., 4:37,61 (4. m.) Monika Slamkov (1997) 100 m polohov pr., 1:14,23 (14. m.) 200 m znak, 2:42,23 (15. m.) Marek Pavuk (1999) 1500 m von sp., 17:37,68 (4. m.) 200 m znak, 2:18,42 (6. m.) 400 m von sp., 4:27,39 (11. m.) 800 m von sp., 9:19,17 (11. m.)

Spolupracovnk POHRONIA Milan Bridi je dlhoronm hrom, funkcionrom, trnerom a pedaggom, ktor sa sna, aby sa princpy fair play dodriavali na ihrisku, v hadisku i za zelenmi stolmi. Tentoraz nm poslal zaujmav vahu na tmu rasizmu vo futbale, ale aj v porte vbec.
V poslednch tdoch rezonuje v slovenskom futbale tma rasizmu, najm v svislosti s udalosami poas zpasu Nitra - Trnava. Aj prezident SFZ Jn Kovik v rozhovore pre dennk SME kontatoval: "Musme si na rovinu poveda, rasizmus tu je. Ak sa budeme tvri, e nie je, budeme klama sami seba." ia, tento negatvny a neudsk jav sa nevyskytuje iba na Slovensku. V druhej polovici oktbra 2012 prebiehali v rmci aktivt FARE (Football against racism in Europe) rzne podujatia - futbalov turnaje za asti mustiev hrov rznej farby pleti, nrodnostnch menn, workshopy, seminre, diskusie, literrne, vtvarn sae a in, cieom ktorch je propagova mylienky tolerancie ,priatestva a repektu k rozmanitosti. Aj nai ligov futbalisti v rmci kampane Stop rasizmu v minulom ronku symbolicky vytiahli erven karty, aby vylili rasizmus z naich ihrsk. Vylili ho aj zo svojich sdc a vzjomnho sprvania? To je zrejme aie a nejde to tak rchlo, ako vytiahnu erven kartu. f komisie rozhodcov Krchk navrhuje viac kamier, aby sa prejavy rasizmu mohli ahie odhaova. Iste by kvalite televznych prenosov z naej najvyej futbalovej sae prospelo viac kamier, ale v boji proti rasizmu je aj jednoduchie rieenie, ktor si nevyaduje iadne finann nklady: "zosta lovekom". Mnoho ud, ktor pracuj v naom futbale, je sklamanch a rozarovanch najm z medziudskch vzahov a chbajcej vzjomnej dvery. Tieto negatva maj za nsledok vzjomn nectu, podozrievanie, vulgrnos medzi hrmi, trnermi, funkcionrmi, rozhodcami, divkmi. Vrazne sa pociuje absencia zkladnch pravidiel sprvania, ktor by sa mali prejavi v akomkovek medziudskom kontakte: slunos, ohaduplnos, estnos, vzjomn cta. O o by bol n najmasovej port kraj, keby sa v om repektovali zkladn normy udskho sprvania. V rmci FARE sa propaguje heslo: We are football people - Sme udia futbalu. Keby sme si toto heslo zmenili na otzku: Sme udia futbalu? Alebo skrtili otzku: Sme udia? Poksme sa na tto otzku svojimi slovami a skutkami odpoveda kladne. Aby t pekn mylienka - Futbal spja - nezostala iba reklamnm sloganom. P.S. Kapitnkou enskej volejbalovej reprezentcie Slovenska je Solange Paula Pereira Soares. Pre nezainteresovanch je to nezvykl meno. Je to hrka z Brazlie, je tmavej pleti. Po prchode na Slovensko sa stala kapitnkou Slvie UK Bratislava. Po zskan nho obianstva sa stala hrkou a kapitnkou slovenskej reprezentcie. Po prestupe do VK Prostjov sa stala aj kapitnkou majstrovskho tmu v echch. Jednoducho, vade, kde hrala a hr, je kapitnkou. Budem osobn: som astn, e tto vborn hrku a najm loveka vnimonch udskch kvalt, mem zaradi medzi svojich blzkych priateov. A viem, e ju uznvaj a maj radi vetci, ktor mali astie v ivote ju stretn. Pretoe stretn v ivote takho loveka ako je Solange, je naozaj astm.

Prjemn sobotn de 1. decembra si turisti z KST Lokomotva Atm Levice zvolili za de svojej rozlky s turistickou seznou 2012. Tradine sa vybrali na rozlkov tru do Pohronskho Inovca.
Na rozdiel od predchdzajcich ronkov sme sa nevydali na Vek Inovec, ale tento krt sme si naplnovali pohodov prechdzku z Chotra po modrej znake k chate pod Vojnom a potom po zelenej do Novej Bane. Hne po vystpen z autobusu v Chotri ns privtal prv decembrov snehov popraok a krsne slnen poasie. Cesta bola pln pohody, sprjemnen dvomi pskmi a kochanm sa ndhernmi vhadmi na tle roztraten po okolitch boiach a strach. Bola tak dobr viditenos, e sme jasne rozoznali aj zasneen vrcholy Vtnika. Deom sa najviac pili jablone obsypan krsnymi farebnmi jabkami. Poas pohodovej tvorhodinovej prechdzky jesennou prrodou sme hodnotili uplynul turistick seznu. A bolo na o spomna. Zimn vstup na Sitno, Jozefovsk tra na Gme, erven studa, Nzke Tatry, Krajsk preteky PTZ, letn zraz turistov vo Vyhniach, ibrica, Kremnica to je len zben zoznam akci , ktor sme tento rok uskutonili. Ale hovorili sme aj o budcich plnoch, ktor chceme zrealizova v roku 2013 Slovensk Kras, Bansk Bystrica, Bralce i nun chodnky najbliieho okolia.

Dfam, e v budcom roku sa stretneme na naich akcich aj vami. Ich pln bude u onedlho k dispozcii na naej internetovej strnke www.kstlokoatom.webnode.sk. Lim sa s tradinm pozdravom Horm zdar a dovidenia v budcom roku. JANA NICHTOV

4. decembra 2012

PubLICIStIka

POHRONIE

iV KNiNica Brala PredsudKy medzi geNerciami

Prbehy ud, ktor psal sm ivot


TEFAN RCHELA LEVICE - V Mldenckom centre Kontakt na Kasrenskej ulici sa v stredu 21. decembra konalo druh podujatie pod nzvom iv kninica. Mylienku zorganizova takto podujatie prevzalo Informan centrum mladch z IUVENTY Slovenskho intittu mldee do svojho projektu Bliie k sebe, v rmci Eurpskeho roka aktvneho starnutia a medzigeneranho dialgu. Projekt podporila Nadcia Orange z grantovho programu Zelen pre seniorov. IUVENTA vykolila koordintorov ivch kninc po celom Slovensku, aby pomohli urobi prv podujatia. A vykolili aj prv iv knihy. Koordintorkou v Leviciach je Da Kdelov Kopansk. Prv takto iv kninicu robili v levickom ICM vlani 2. decembra. Svoje ivotn prbehy vtedy vyrozprvali bezdomovec, drogovo zvisl dieva, mlad Rm. Tentoraz oslovili seniorov z reginu. Ako POHRONIE informovala Miroslava tevkov z ICM, vber robili na zklade osobnch kontaktov so seniormi, ktor ved aktvny spoloensk ivot a s v Leviciach znmi. A kee cenn udia bvaj skromn, nebolo to tak jednoduch. Najskr to bolo ak, lebo sa brnili, ale nakoniec prili dvansti. Ke sme im projekt vysvetlili a mohli sa pta, vemi sa im to zapilo. Ak sa nm to vydar, chceme urobi ete jednu, mono aj dve takto iv kninice, povedala tevkov. Teraz prijali lohu prvolezcov v tomto projekte Juraj Precechtel, Katarna Holbov, Mria Szkelyov, Helena Bobov, tefan Suchnsky a tefan Zomborsk. Zujem o projekt bol poda tevkovej zo strany levickch strednch kl vek. V stredu prilo postupne 80 tudentov zo SO na Ulici sv. Michala, Obchodnej akadmie a Pedagogickej a socilnej akadmie. Prv prila 30-lenn skupina zo SO na Ulici sv. Michala a rozdelila sa do iestich skupn. Kad skupina si vypoula prbeh jednej ivej knihy. Po asi 15 mintach sa posadili k alej ivej knihe. Kad skupina teda pretala dve knihy. Potom prili itatelia uom okolnosti zaiatku vzniku 2. svetovej vojny, leteck nlety, vojensk objekty v meste, bliaci sa front, prv kontakty s ervenou armdou.

z alej koly. Je to dos nron na organizciu. Sledova tania bolo vemi zaujmav a poun aj pre pozorovateov. Pedagg a ete stle kronikr Levc Juraj Precechtel si zvolil tmu Kronika vojnovho obdobia, v ktorej vysvetoval mladm

Pedagogika a dlhoron riaditeka Zkladnej umeleckej koly Mria Szkelyov hovorila na tmu Plavba ivotom (waw, ja to vldnem, diea men priority matky, zlo mi prinieslo dobro, nachdzam astie v drobnch radostiach). Zdravotne postihnut diea ju nauilo inmu po-

hadu na svet aj na prcu uitea. Pochopila, e lohou uitea nie je ukza iakovi, o nevie, ale vytiahnu z neho vetko, o vie. Pedagogika Helena Bobov, bval riaditeka Cirkevnej koly v Novej Dedine si zvolila tmu Otvor svoje srdce svetu (rodinn zzemie, tdium, socializmus s udskou tvrou, cesta syna za poznanm, vzahy k nhradnej rodine, komunikcia a zmena vlastnch postojov). Hovorila najm o tom, ako jej syn odiiel ako 18-ron tudova do USA, kde vyrastal v nhradnej rodine, ako tam zostal i a ako sa ona a jej rodina s tm vyrovnali Etnografka Katarna Holbov, znma aj ako obianska aktivistka, mala tmu blzku tudentom as tudentsk, as skok (posledn skka v 1. ronku ako tudentky nrodopisu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave v jni 1969 u prof. Mata Kueru. Ocenila pochopenie a vekorysos skajceho profesora. tefan Suchnsky, ktor pracoval dlh roky ako poiarny technik a teraz vedie Klub dchodcov

pri Cirkevnom zbore Cirkvi bratskej, hovoril na tmu Nhody i Boh (mj ivot ako svedectvo, zvltna Boia milos, 14-mesan diea mal bojovnk). Rozprval svoj ivotn prbeh hlboko veriaceho loveka, ktor je van aj za to, o sa nestalo. Prbeh hlboko veriaceho loveka, ktor sa v minulom reime nezakol ani vyetrovania ttnej bezpenosti, vyrozprval aj tefan Zomborsk. Jeho tma bola Sna sa hada hlb zmysel ivota, ostatn prde samo (v si to o m, zdravie, ud okolo seba, cirkev do ktorej patr a samozrejme, Stvoritea). Aj ke bol maratn rozprvan zaaujci, rozprvai medzi mladmi umi akoby omladli. Workshop pri prleitosti ukonenia projektu: Bliie k sebe, ktor prebiehal v jli a auguste, sa konal v MC Kontakt 28. novembra.. Zastnili sa na om aj aktri ivej kninice so tudentmi PaSA. spen projekt vyhodnotila Iveta Havrnekov, riaditeka Informanho centra mladch v Leviciach.

esdesiat rokov Folklrneho sboru Garam Menti

rozvjaj najm folklrne dedistvo reginu

V Galrii Ipe pri Mestskej kninici v ahch otvorili tvrt vstavu

Gratulcia od primtora Levc tefana Mika.

LEVICE - Folklrny sbor (FS) GARAM MENTI NPTNC EGYTTES, ktor pracuje pri ZO Csemadoku, oslvil v sobotu 17. novembra v CK junior 60. vroie zaloenia. Na oslave sa zastnili milovnci folklru, priatelia a bval tanenci. Bol medzi nimi aj jeden zo zakladateov FS Jozef Jzsa a Estera Janokov Kosov. Predseda ZO Csemadoku Alfrd Trk poakoval vedcemu s-

boru Jliusovi Halszovi aj celmu kolektvu za dlhoron zslun prcu. Odovzdal diplom aj Albete Halszovej za jej neoceniten prcu v it krojov pre sbor. Bla Hrubk, len predsednctva republikovej rady Csemadoku, tlmoil pozdrav predsedu a odovzdal sboru akovn list za 60-ron zslun prcu v rozvoji nrodnostnej kultry. Primtor Levc tefan Mik sa

sboru poakoval listom, v ktorom vyzdvihol jeho zslun prcu v rozvjan tradcii nho reginu a obohacovanie kultrno spoloenskho ivota v Leviciach. Jubilujci sbor sa poteil aj diplomu riaditea Osvetovho intittu Csemadoku Lszl Huszra. Za Oblastn vbor Csemadoku ocenenie odovzdal predseda Alfrd Trk. Sboru bola udelen aj pocta generlnej riaditeky Nrodnho

osvetovho centra Jany Kreskovej za uchovanie a rozvoj kultrneho dedistva v oblasti folklru. Jej ocenenie patrilo aj Jliusovi Halszovi za 50-ron zslun prcu v oblasti folklru. Za uplynulch 60 rokov mal sbor viac ako 1200 vystpen doma i v zahrani. Stal sa znmym a uznvanm folklrnym telesom. To dokazuje cel rad uznan, cien a vyznamenan, ktor sbor dostal za udriavanie a rozvoj nrodnostnej kultry. Hlavnou lohou, ktor si lenovia vytili, je zachovanie a spracovanie folklrneho dedistva a jeho odovzdanie alm genercim. V sbore vychovali stovky tanenkov, ktor pokraovali v tejto prci i u ako tanenci alebo choreografi v inch sboroch na Slovensku. V sasnosti m FS 30 lenov mldenckej a seniorskej skupiny. Vedci mldenckej skupiny je Alexander Pal.

Projekt mladch vtvarnkov


AHY (Marta Solmoiov) - Vo februri prila mal skupina tudentov vtvarnch umen do ahanskej kninice s projektom, s ktorm chceli pomc vytvori pri kninici galriu. Netrvalo dlho, a v aprli tu u otvorili prv vstavu s nzvom ahansk inpircie. Nov vvil docent univerzity profesor Andrs Lengyel. Zdraznil, e autorka na rznych saiach mladch umelcov zskala prestne ocenenia. Na slvnostnom otvoren vystpili iaci ZU pod vedenm uitea Alexandra Szllsiho, mladieho, na gitare hra-

Foto: Peter trba

stavn slu slvnostne pomenovali poda rieky Ipe, ktor teie pri ahch a svojm pvabom u oarila viac umelcov. O spenosti projektu hovoria vstavy mladch, zanajcich umelcov. Najnoviu otvorili 23. novembra. Je to prv samostatn vstava vtvarnch prc Kristiny Barbary Furulys, tudentky Univerzity vtvarnch umen v Budapesti, ktor bola lenkou projektovho tmu. Prce s nzvom Zvierat v kultre alebo kultrne zvierat mali vek spech. Mlad vtvarnku predsta-

li kos Zhorska a Alex Fiala, lenovia komornho orchestra boli Tatiana Horniekov, Mt Tth, Kristf Csks, Samuel Makovnyi. Mlad tanenci z Maarska Lakitelep vystpili s udovm tancom, medzi nimi aj vtvarnka Barbara Furulys, Antal Kasztel, Gbor Heinrich, a Orsolya Heinrich. Vstavu je sprstupnen pre verejnos do 30. janura 2013. Mestsk kninica v ahch v Galrii Ipe chce aj naalej umoni mladm talentovanm vtvarnkom predstavi sa so svojimi prcami.

Foto: Peter trba

45/2012

Tdennk pOHROnIE

v mestch a obciach okresu Levice

4. decembra 2012

Pomohli v akej ivotnej situcii

Mikul zavtal medzi kalnianske deti v nedeu

nechbali medovnky ani vianon diskotka


Slovo akujeme mi ako prv prilo na myse, ke som sa dozvedel, e obec Kaln nad Hronom v zastpen poslancov a starostu obce nm pomohla v akej ivotnej situci. akujeme,

Poakovanie starostovi a poslancom

vea to pre ns znamenalo, vemi si to vime a ako dkaz vaky sme aj my prispeli svojou trokou a poupratovali sme okolie Domu bojovej slvy. Jozef Rafael

Vo tvrtok 6. decembra treba odpad s obsahom kodlivn vynies pre domy

nebezpen odpad: odpad s obsahom kodlivn


SYLVIA POLIAKOVA KALN NAD HRONOM - Aj ke vonku bolo chladn a upran poasie, nae deti to v nedeu 2. decembra neodradilo prs privta Mikula s jeho pomocnkmi anjelikom a ertom do kultrno-spoloenskej sly. S radosou a oakvanm vtali dobrho deduka s vekou bielou bradou vetky deti a mal spevikovia zo Zkladnej koly mu zantili. Rados v oiach det pri preberan balkov pohladila nielen rodiov, ale vetkch prtomnch. Nechbal ani bohat program, aby tento veer bol nezabudnuten. Patrilo k nemu zdobenie Medovnkov. Tie si deti odnali domov, no niektor ich hne aj ochutnali. Pripraven bol aj chutn ovocn alt podvan v cukrovch kokoch a detsk vianon pun. Mikulsky podveer vyvrcholil diskotkou, v duchu krsnych vianonch piesn. Poteenm bolo vidie roziaren ok a spokojnos, e na najmench ani tento rok Mikul nezabudol. Nebezpen odpady s tak, ktor maj jednu alebo viac nebezpench vlastnost uvedench v prlohe . 4 zkona o odpadoch ( vbunos, horavos, drdivos, toxicita, infeknos, leptavos a i. ). Patria sem naprklad batrie, akumultory, rozpadl, rzne chemiklie, iarivky,... Obec Kaln nad Hronom v sinnosti so spolonosou SITA Slovensko a.s., uskuton vo tvrtok 6.12. 2012 od 8.00 do 13.00 hod. pre obanov Kalnej nad Hronom fyzick osoby nepodnikateov zber domovho odpadu s obsahom kodlivn. iadame obanom, aby odpady vyniesli pred dom a spolonos SITA Slovensko a.s. ich vyzbiera. Star nterov hmoty

histria 3. a 4. bloku elektrrne Mochovce

Odpadov rozpadl Pesticdy Oleje a tuky Pozn.: Odpady ako rozpadl, oleje, pesticdy, farby, lepidl a podobne, musia by uzavret v pevnch obaloch, z ktorch sa neuvouje odpad. Batrie a akumultory iarivky a in odpad obsahujci ortu Vyraden zariadenia obsahujce chlrfluorovan uhovodky (chladniky, mrazniky a pod.) Vyraden elektrick a elektronick zariadenia - elektrospotrebie (potae, televzory, monitory, ehliky, prky, mixry a pod.) akujeme za spoluprcu (Ig)

1986: zaiatok vstavby 3. a 4. bloku Atmovch elektrrn (AE) Mochovce 1991: zastavenie stavebnch prc 1993: zaiatok konzervanch a ochrannch prc 2002: prebratie dodvok do

ako Sa DoStaVoVaL VznaMn jaDroV koLoS


majetku Slovenskch elektrrn (SE) 2007: tdia realizovatenosti 2007: 2008: prprava stave-

obecn Gastrocentrum v kalnej nad hronom vm ponka zdrav jedl!

Administratvnym centrom AE Mochovce je obec Kaln nad Hronom


2006: privatizcia SE (66 percent Enel) niska + zaiatok procesu obstarvania

2008: zaiatok dostavby 3. a 4. bloku AE 2008: 2009: uzatvorenie zmlv s hlavnmi dodvatemi dostavby 2009: 2010: EIA hodnotenie vplyvu na ivotn prostredie

zDraVo V GaStre

LIBUE POtURNAYOV Modernm trendom v gastronmii je zdrav viva. Zamyslela som sa nad naou ponukou a uvedomila som si, e stravnkom v Kalnej nad Hronom chba zdrav stravo-

vanie. N jedlny lstok sme obohatili o cestovinov alt s kuracm msom, erstv zeleninu, ryby a ahk jedl z hydiny. Nae grtisky bud vinou z ovocia, ovocnch altov alebo mlienych vrobkov.

NOVHO?

KISSOVA FARMA ZO ELIEZOVIEC PONKA PREDAJ Z DVORA


PREDAJ HYDINY:
sliepky, morky, husi

IV alebo SPRACOVAN

udovt Kiss 0905 473 218


POZVNKA

Kontakt:

(132)

Kultrny kalendr na december


3. december: otvorenie vstavy KRSA V DREVE, prce Jozefa KOKA, trv do 15. decembra, vstavn sla kninice, otvoren od 8.00 do 17.00 h 4. december: otvorenie vstavy originlnych perkov Salina Natalyss v odd. beletrie, trv do 15. decembra Vstup na vstavy je bezplatn, s spojen s predajom. 5. decembra: Poklady nho mesta, zaiatok od 13.30 v klubovch priestoroch penzinu Nov domov, rozprvanie o histrii mesta spojen s prezentciou a besedou 12. decembra: Dobinskho posolstvo slvnostn vyhodnotenie itateskej sae, zaiatok od 14.30 v odd. pre mlde, pod vianonm stromekom. Hlavn sponzor sae Slovensk sporitea. 13. decembra: Mezei bokrta slvnostn vyhodnotenie itateskej sae, zaiatok od 14.30 hodiny, v oddelen pre mlde, pod vianonm stromekom. Knin odmeny odovzdva riaditeka Slovenskej sporitene v eliezovciach, pani D. Tranov. 18. december: Nae Vianoce prhovor a beseda pri stromeku, Klub dchodcov na ul. SNP, zaiatok od 14.00 hodiny, sponzor posedenia OSBD Levice 19. december: Vianon makrtenie - formou predajnej vstavy knh sa zapojme do konania mestskho podujatia na nmest, od 14.00 h. 20. december: predajn vstava knh pred KD ata v rmci obecnch Vianonch dn od 10.00 do 14.00 hodiny 21. december: podujatie s piesami a bsnikami pre M Kukunov V naej klke bol Mikul, zaiatok od 9.30 v odd. pre mlde

originlnych

VSTAVA POTRV DO 15. DECEMBRA

Poas prevdzky trv burza knh, verejn internet a nvtevy v mestskom mzeu. Knhkupectvo je mimoriadne otvoren aj poas striebornej (16. decembra) a zlatej (23. decembra) nedele od 8.30 do 12.00 h.

VIANOCE NEMU BY BEZ KNIHY.

POHRONIE

SaMoSPrVne noVIny

4. decembra 2012

11

Od utorka do utorka: M IJE OBEC

. 45/2012

4. december 2012

rybnk je vzorom starostlivosti o obnovu dediny

Prof. Michal arafn: Vlastn akcieschopnos je rozhodujca

mil spoluobania,
dvam vm vetkm do pozornosti vborn lnok prof. Michala arafna, jednho z najuznvanejch architektov a urbanistov sasnosti. Hovor o vetkch podstatnch krokoch, ktormi sa zmen historick jadro naej obce tak, aby sme sa tu dobre ctili a aby sme budcim genercim zanechali dedinu, ktorej vzhad koreponduje s jej dejinami, tradciami a jej duchom. Vetky deti srdene pozvam na Mikulsku oslavu a verm, e sa poas nej bud cti tak dobre ako to u v Rybnku na Mikula bva zvykom.Prajem vm vetkm pokojn adventn obdobie. S ctou: Imrich Krlik, starosta

Skica autora.

Priiel as mobilizova vlastn sily a vynaliezavos v mene vej efektvnosti investinch zmerov sstredi sa na svojpomoc. Nastal as meni k lepiemu svoj domov aj vlastnmi rukami, tomu sa mus podriadi prprava. Bude dslednejia a dlhodobejia, bude si iada nov rieenia, lacn a akcieschopn. Prvom kritizujeme doterajiu ttnu politiku zameran na vonkajiu dodvatesk formu investinho procesu financovanho z eurofondov. Do dedn vstpili drah dodvatelia, vyuvatenos finannej podpory nebola efektvna, dodvatesk podmienky postavili samosprvu do druhoradej pozcie. Neprosnm a neodkladnm je hada efektvnej postup k vyuitiu kadej finannej podpory. Nepochybne toho nvodom je vntorn dodvatesk akcieschopnos samosprv, o znamen schopnos mobilizova vlastn zdroje investinch vkonov. Dedina stoj pred overenm

svojej aktvnej schopnosti. Priiel as obnovi ducha nadenia pre kraj domov svojej dediny. Obec m svoju vziu, o znamen spolon predstavu a spolon zanietenie pre svoju budcnos. Toto poslanie pln zemn pln a urbanistick tdie. tdie s dokumentom koncepne domyslench prav dediny. Toho sasou je prevencia, ktor nastol stavebn poriadok, na to s uren regulatvy pre majiteov domov. Stavebn poriadok je neoddelitenou sasou vetkch navrhovanch prav pre zlepenie vzhadu dediny. Stavebn poriadok prever kvalitu samosprvy dospie k spolonej dohode, naprklad zjednoti priedomia. Pred obecnm zastupitestvom stoj loha schvli, prpadne upravi regulatvy, ktor navrhla urbanistick tdia historickho jadra obce. Vlastn akcieschopnos dediny je podmienen zanietenm priloi ruku k dielu a dobr vu vzjomne sa pochopi, da si

poradi, prpadne ustpi zo svojich individulnych predsavzat v zujme obrazu peknej dediny. Po verejnom prijat koncepnho dokumentu, ktorm je urbanistick tdia historickho jadra obce, prichdza as realizcie alch prijatch zmerov. Pod realizciou v prvom rade rozumieme spracovanie stavebnej dokumentcie, ktor bude predmetom stavebnho konania. Stavebn projekt je pripraven pre prv stavbu chodnk do kostola, ide o vydlden ps pozd sasnej cesty. Zvltnosou chodnka bude dlaba bez zvench obrubnkov, cesta bude s chodnkom v jednej vke. To zlep prstup pech do kostola. Cesta bude oznaen dopravnou znakou, ktor predur prednos chodcov. Na ceste s chodnkom zavldne nov dopravn poriadok. Vstavba chodnka je sasou alch nadvzujcich investinch zmerov. SO1 chodnk do kostola;

komunikcia s vydldenm psom, umocnen vznam kostola /betnov dlaba/ SO2 park s pamtnkom slvneho rodka B. Szollsiho; priestorov kompozcia so symbolikou duchovn pastier nrodovedectva, /drevo, kame/ SO3 park s Trojicou svtch; prstupn parkov chodnk s galriou histrie v odhalench fragmentoch budov /kamienky, dr/ SO4 dstojn park okolo kostola; vytriedenie a dosadba stromov a krovn, prrodn rekultivcia otvorenho rigolu / dreviny/ SO5 prstupov mostky do rodinnch domov; ochrann hrady s turisticko-nunmi tabuami a laviky /drevo, kame/ SO6 parkovisko aut pred kostolom /vegetan dlaba/ Skladba SO1 SO6 len realizciu prav historickho jadra na mal stavby s postupnm procesom vstavby, pomaly a svojpomocne. Stavebn pravy bud jednoduch a zvldnuten na zklade odbornho vedenia prc. Obec zastpi stavebn materil a bude organizova prcu poda stavebnho projektu jednotlivch stavieb. pravy historickho parku s v porad alou etapou prav centra obce, samosprva pripravuje pravu historickch domorad a alch historickch pamtihodnost, ako s vinohradncke domeky a pamiatky ilejkrskej kultry s amfitetrom. Rybnk je vzorom systematickej starostlivosti o obnovu dediny. (autor je architekt nvrhov)

PozVnka
Obec Rybnk a Zkladn kola s materskou kolou v Rybnku pozva vetky deti, spolu s rodimi na

MIkuLSku oSLaVu,
ak na Vs Mikul a pre dobr deti aj sladk balky. Teme na Vau as.

v stredu 5.decembra 2012 o 16.00 hod. v kultrnom dome.

ktor sa bude kona

PozVnka

rybnCka 10-ka
3. ronk
Usporiadate: Obec Rybnk, Z s M Rybnk Miesto: Obec Rybnk prezentcia: od 8:00 hod. Kultrny dom Rybnk popis trate: tart - pred KD Rybnk - ulice obce (Hlavn, Teplin, Tovrensk, kolsk) - 1 okruh - dka 2500 m, beia sa 4 okruhy povrch: asfalt, prevenie cca 50 m atne: tadin TJ Rybnk tartovn: 2 /osoba, iaci do 15 rokov zdarma Oberstvenie: zabezpe usporiadate kateGrIe: od 9:00 do 10:30 M, Z 1. 2. ronk, Z 3. 4. ronk, Z 5. 6. ronk,Z 7. 9. ronk Hlavn tart od 11:00 Mui do 40 rokov, eny do 40 rokov; Mui nad 40 rokov, eny nad 40 rokov; Mui nad 50 rokov, eny nad 50 rokov; Mui nad 60 rokov, eny nad 60 rokov Ceny: prv traja v kadej kategrii obdria vecn cenu a diplom Tombola: ceny bud vyrebovan medzi becami. Vyhodnotenie: sla kultrneho domu, po vyhodnoten spolon posedenie Organizan vbor: Ing. Imrich Krlik starosta obce Rybnk PaedDr. Karol Mlad riadite Z s M Rybnk Informcie: 036/6342151, 036/6324216 podatelna@obecrybnik.sk

8.12. 2012 (sobota)

Vyhodnotenie motocrossovej sezny 2012

Martin harmady v top-desiatke Sr


PAVOL HARMADY RYBNK - V tomto roku nau obec reprezentovali dvaja jazdci motocrossu v dvoch triedach. Domci jazdec Martin Harmady jazdiaci prv vkonnostn triedu sa v ampionte s nzvom Monster Energy cup s medzinrodnou asou v kategrii Profi umiestnil na 9. mieste. N druh jazdec ubo Mertan z Levc skonil v spomnanom ampionte v kategrii Hobby na 4. mieste. Tto sezna bola pre nho Martina jazdiaceho v kategrii Profi poznaen dos vekou smolou. Hne v prvch pretekoch v obci Vituk pri Modre mal vemi dobr as v meranom trningu, ale v prvej finlovej jazde v predbiehajcom manvri sa zrazil s druhm pretekrom a nasledoval pd. V tejto jazde nemohol alej pokraova pre zlomen spojkov pku. V druhej finlovej jazde sa znova uvonila cel spojkov pka, take pre tto poruchu nebolo alej mon v jazde pokraova. Vo Sverepci, teda v nrodnom cross centre Slovenska, sa konali alie preteky tohto serilu, kde sa na tartovaciu rampu postavilo celkovo 46 pretekrov. Nmu domcemu jazdcovi Martinovi sa podaril tartovac manver a podarilo sa mu odtartova na 4. mieste, ktor si udral len tri kol, pretoe musel jazdu predasne ukoni pre defekt na prednom kolese. Ten pravdepodobne spsobila ostr skala, ktor vo Sverepci nie je nim vnimonm. alej sa konali preteky spom-

nanho serilu v Jekovej Vsi na motocrossovom areli Brody, kde po tak isto vynikajcom tarte po iestich kolch musel z peknho tvrtho miesta predasne odstpi pre zranenie chrbtice. Ale aj napriek vekej smole, ktor Martina sprevdzala poas tohtoronej sezny, sa dokzal prebojova medzi prvch desa najlepch, ktor boli pozvan na motocyklov ples, konajci sa da 10.11.2012 v kultrnom dome v obci Vek Kl. Tam boli slvnostne dekorovan vaznmi pohrmi, kde aj n druh pretekr ubo Mertan z Levc, jazdiaci kategriu Hobby, bol dekorovan a odmenen portovou trofejou za zskan 4. miesto v tejto kategrii. Verme, e alia sezna 2013 bude spenejia a nai jazdci sa bud mc pochvli ete lepmi vsledkami. (autor je predseda AMK)

Tto pohadnica s rybnckymi vianonmi motvmi sa bude predva od 6. decembra na Obecnom rade.

Mil spoluobania,
O SA PRIPRAVUJE V OBCI TENTO MESIAC?
Je dobrm zvykom v mesiaci december urobi stretnutie s dchodcami. Je to as, kedy je v zhradch u vetko poroben, star udia sa nikde neponhaj, preto si vedia vychutna toto pekn podujatie. Je to obdobie, kedy sa u zaname pripravova na najkrajie sviatky v roku Vianoce. Cel mesiac sa tak nesie v tejto atmosfre. Aj v tomto roku sa 12. decembra o 13. hodine uskuton v kultrnom dome stretnutie dchodcov, spojen s oslavami jubilantov, ktor sa toho roku doili

ivotnho jubilea - 50, 60, 65, 70, 75, 80, 85, 90 rokov. Verm, e sa spolu s nami teia na toto podujatie a zastnia sa na om v o najvom pote. Na toto stretnutie sa teia aj t, ktor pripravuj pekn kultrny program.

AJ TENTO ROK PRDE MEDZI DETI Z MATERSKEJ KOLY MIKUL


V stredu 12. decembra o 15.00 hodine sa uskuton v kultrnom dom posedenie s Mikulom. Verm, e sa u vetky deti teia na toto podujatie: Nebud chba dareky a dobr sladkosti. Ete jeden oznam pre obanov. T, ktor nemaj zaplaten da z nehnutenosti a poplatok za komunlny odpad, aby si svoje podlnosti vyrovnali do 20. decembra 2012 na obecnom rade. Oga Kollrdiov, starostka

LEVICE (M. Pajtinkov) - Nai najmlad iaci, prvikovia, maj za sebou prv kolsk tdne a preto mali prvo, aby boli prijat do cechu iakov naej koly. Stalo sa tak koncom oktbra na slvnostnej imatrikulcii, za asti rodiov, starch rodiov, srodencov i vedenia koly. kolsk jedle sa zmenila na arovn krovstvo, v ktorom prvci v PSMENKOVE, POTRIKOVE I IKOVNKOVE plnili rzne lohy. Pretali neposlun psmenk, usporiadali sla a bodky, roztriedili obrzky k jednotlivm ronm obdobiam. Popritom spievali, tancovali a zdolvali klku. Krovn aj so svojimi pomocnkmi bola vemi spokojn s predvedenmi vkonmi a preto jej u ni nebrnilo, aby deti zo SOVIKINEJ, LIENKINEJ I JABKOVEJ TRIEDY pasovala za iakov naej koly.

A tak ako v kadom krovstve sa iadna slvnos nezaobila bez hodovania, pre deti bolo pripraven sladk prekvapenie, vek torta, na ktorej si vetci pochutnali.

LEVICE (Andrea kciov) - Pri prleitosti Da boja proti fajeniu sa od 21.do 23. novembra v Z pri Podluianke 6, konali tematicky zameran aktivity. Prv de iaci 7. A triedy pripravili pre starch spoluiakov stanovitia so sanmi otzkami, praktickmi lohami a tematicky zameranmi hrami. Sasou boli ukky nepriaznivch dsledkov fajenia na zdravie a vznik poiarov aj vzcnych kultrnych pamiatok dsledkom nezodpovednho konania fajiarov. Druh de bola pre iakov pripraven sa na vytvorenie antireklamy fajeniu. S vlastnmi projektmi sa do nej zapojili iaci piatych a deviatych ronkov. Saiaci antireklamu fajeniu prezentovali formou vlastnch bsn, tematickch vah, grafickch listov a dramatizovanch scnok. Vazkou sae sa stala Daniela Debnrov, iaka 6.C triedy, s vlastnou bsou. Tret de iaci 6. C triedy pripravili na chodbe koly ochutnvku bylinkovch npojov. Cieom bolo prezentova pitie bylinkovch ajov ako sas zdravho ivotnho tlu, ale aj ich prpravu a spsob podvania. Vetky aktivity sa stretli u iakov s pozitvnou odozvou. kolci, ktor sa na prprave podieali, saiaci, astnci aktivt, ale i pasvni pozorovatelia, mali monos uvedomi si kodlivos a nebezpeenstvo vypl-

vajce z fajenia nielen pre samotnch fajiarov, ale aj pre ich okolie. Prve toto posolstvo podujatia je vemi vstine vyjadren vo vaznej bsni iaky D. Debnrovej. (autorka je uiteka Z pri Podluianke)

DENISA DEBNROV: Rozhodnutie V stach tyri cigary, oi sa mu mihali. Mal milin priateov, neznal uiteov. Vyzeral tak astn, a bol strane hlasn, nu bol proste hviezda. Ke bol star, kala zaal a bez dvky iba jaal. Stal sa z neho siln fajiar. Potom iiel k doktorovi, vravel, e ho srdce bol. Doktor nato riekol: Dm vm zopr liekov. ena mu vak riekla dvno, e u smrd vetko prdlo , e m strane hnusn zuby, ako ho vraj me bi!? No on mal rd len cigary, vraj to zaho vetko vybav. Dostal sa do dlhov a jednho da sa zadrhol! Nemal ani 50, na jeho hrobe len pes stl. A tak som sa rozhodla, nechcem skoni ako on! Nech niekto aj stromy rca, ja nechcem ma chor pca. Hoci je to prbeh vymyslen, nebute tak namyslen , e mne sa ni nestane, len si sem tam potiahnem. Znite si cel zdravie, o vm potom zostane? lt zuby, chor cievy, krtky ivot, chor nervy. Nekodte iba sebe, ale aj mne a aj tebe! A tak si radej rozmyslite, o najbliie urobte. i stoj zato spravi frajerinu a na opltku dosta rakovinu! (autorka je iaka 6. C triedy)

LEVICE (Iverta Harvnekov) - S konfliktmi sa v kole d stretn kad de. Rieia sa vinou rozhodnutm autority: uitea, silou: silnej spoluiak, prpadne sa nerieia vbec. Program rovesnckeho rieenia konfliktov u komunikanm zrunostiam, ktor pomhaj preds vzniku konfliktov, prpadne ich riei efektvne - dohodou. Samozrejme, nie pri vdy je mon poui dohodu (naprklad poruenie kolskho poriadku alebo ikanovanie sa takto riei ned). V mnohch krajinch sa tento program bene v kolch vyuva a asto je zaraden aj do kolskch osnov. Do slovenskch kl sa mylienka neautoritatvneho rieenia konfliktov alebo peer medicie (peer - rovesnk, medicia - rieenie konfliktov prostred-

nctvom tretej neutrlnej strany - meditora) dostala v 90. rokoch. V Leviciach sa tento program uskutonil najm na PaSA a SO Pod amfitetrom. Projekt Nehdajme sa, dohodnime sa, pripravilo Informan centrum mladch (ICM) v spoluprci s tmito kolami. Umonil mladm uom prevzia zodpovednos za rieenie svojich konfliktov a nauil ich zrunostiam, smerujcim k dohode. Hlavnmi aktivitami projektu boli trningy pre mladch meditorov a trningy pre uiteov. iaci z PaSA a SO Pod amfitetrom sa v septembri a oktbri stretli v ICM Levice na troch celodennch trningoch, kde zskavali zrunosti potrebn na predchdzanie vzniku konfliktov a ich rieenie pomocou medicie. V tchto kolch sa program realizoval

Uiteky

najm dobrovoncky a v podobe krkovej innosti. Uiteky z levickch Z a S sa poas dvoch stretnut oboznmili s ciemi programu a vyskali si potrebn aktivity. Mlad meditori si pripravili prezentcie na tmy konflikt, komunikcia, peer medicia nielen pre spoluiakov v ich kolch, ale aj v inch Z a S v meste. Koncom novembra sa projekt oficilne ukonil zverenm workshopom. Hlavnm cieom je vak renie novch poznatkov aj po skonen projektu, ktor existuje vaka podpore z Detskho fondu Leaf.

1 armaturista - nstup 21. 12., vyu., ROEZ, s.r.o., Tyrova 2354/2, Levice, Mgr. Leck, martin.lecky@roez.sk 1 asistent predaja - nstup 7. 12., SV, Ing. Peter Platinsk - PLATAN, Mierov 17, eliezovce, Ing. Platinsk 1 elektromechanik - nstup 5. 12., vyu., Anton Bielik - LIFT SERVIS, Kmea 32, Levice, p. Bielik, tel. 036/631 75 40 1 kontruktr - nstup 3. 12., V, Hrnlein Slovensko, s.r.o., Berneck 1823, ahy, Mgr. Kzmerov, tel. 036/745 01 78 1 krupier - ank - nstup 2. 1., SO, Wintime s.r.o., Ndran rad 9, Levice, p. rmek, vladimir.sramek74@gmail.com 2 kuchri - nstup 1. 1., vyu., J & M ALFYTOUR, s.r.o., Hlavn nm. 13, ahy, Ing. Antalfi, tel. 036/7411 283 1 kuchr - nstup 10. 12., vyu., MedAgro, s.r.o., Nitrianska 1/1, Kaln nad Hronom, Ing. idlovsk, tel. 0915 245 696 1 kuchr - nstup 19. 12., vyu., RAMIRO s.r.o., Kozmlovsk cesta 153, Tlmae, Mgr. Krivoenkov, tel. 036/634 22 32 1 kuchr - pizzer - nstup 2. 1., vyu., U babiky s. r. o., Timravy 5, Levice, p. Maceik, tel. 0905 315 794 1 manar kvality a tvorca dokumentcie kvality - nstup 5. 12., SO, ROEZ, s.r.o., Tyrova 2354/2, Levice, Mgr. Leck, tel. 0915 751 532 1 murr - nstup 14. 12., vyu., Dremax s.r.o., ajkov 126, p. Tuh, tel. 0905 545 820 1 obchodn zstupca - sprostredkovate nstup 3. 12., SO, UNIQA poisova, a.s., Dopravn 14, Levice, Ing. Minr, tel. 0905 761 542 1 obrba kovov - nstup 3. 12., SO, Hrnlein Slovensko, s.r.o., Berneck 1823, ahy, Mgr. Kzmerov, tel. 036/745 01 78 1 obsluha v solrnom tdiu - nstup 21. 12., SO, Caribic Sun s.r.o., eskoslovenskej armdy 2, Levice, Ing. Bugykov, tel. 0904 911 772 1 opertor pre obsluhu horizontlnej brsky a deliacej frzy - nstup 1. 12., vyu., ENPAY TRANSFORMER COMPONENTS, s.r.o., Krkany 38, p. Oovsk, tel. 036/6310 094 1 pomocn pracovn sila vo vrobe - nstup 7. 12., SOLIDE SLOVAKIA, s.r.o., Fukova 10, Hronovce, p. Kalitov, tel. 0905 985 774 1 pomocn stolr - nstup 14. 12., zkl. vzdel., Dremax s.r.o., ajkov 126, p. Tuh, tel. 0905 545 820 1 pracovnk v pneuservise - nstup 19. 12., SO, Radoslav Ills - AUTOLINE, Mochovsk 15, Levice, p. Trup, tel. 0905 969 355 1 pracovnk/-ka na umvanie ut - nstup 19. 12., SO, Radoslav Ills - AUTOLINE,

Mochovsk 15, Levice, p. Trup, tel. 0905 969 355 1 regionlny obchodn zstupca pre mobilnho opertora - nstup 30. 11., SO, Milan Grobr SCORPIO, Na Bate 8, Levice, p. Grobr, tel. 0948 516 221 1 sprvca potaovej siete - nstup 1. 12., V, Zkladn kola, Saratovsk 85, Levice, Mgr. Polk, tel. 036/6223 560 1 stolr - nstup 14. 12., vyu. Dremax s.r.o., ajkov 126, p. Tuh, tel. 0905 545 820 3 stolri - nstup 13. 12., vyu., LENCOS IN, s.r.o., Btovce 72. Ing. Valach, tel. 0905 913 315 4 stolri nbytkri - nstup 19. 12., OFFICE s.r.o., Drustevn 234, Horn Se, p. Palsti, tel. 0905 920 910 5 stolri, montnici drevench kontrukci - nstup 15. 12., zkl. vzdel., FRAGICSLOV, s.r.o., SNP 80, ahy, p. Hollov, tel. 036/745 02 05 2 upratovaky - nstup 15. 12., zkl. vzdel., FRAGICSLOV, s.r.o., SNP 80, ahy, p. Hollov, tel. 036/745 02 05 1 uite slovenskho jazyka a literatry nstup 1. 1., V, Gymnzium, trova 16, eliezovce, Mgr. Bukoven 1 uite slovenskho jazyka a literatry nstup 2. 1., V, Skromn stredn odborn kola ANIMUS, Jesenskho 41, Levice, PaedDr. Krianov, tel. 0902 119 861 1 vedci zmeny - majster - nstup 4. 12., SO, de Micln a.s., Priemyseln park 66, Levice, p. Petrencov, tel. 036/63 93 335 1 vodi nkladnho automobilu - nstup 7. 12., SO, KOVACS AGRO s.r.o., Drustevn 12, Hronovce, Ing. Kovcsov 2 zvrai - nstup 3. 12., vyu., Andritz Kufferath s.r.o., Ku Bratke 5, Levice, p. Ivaniov, tel. 036/6314 596 1 zstupca riaditea pre prv stupe Z nstup 3. 12., V, Zkladn kola Andreja Kmea, tefnika 34, Levice, Mgr. Mehartov, tel. 036/6345 742 1 drba elektrotechnickch a mechanickch ast pozberovej linky zeleniny a pozberovej linky obilnn - nstup 7. 12., SO, KOVACS AGRO s.r.o., Drustevn 12, Hronovce, p. Kovcsov; tel. 0905 464 751 2 tovnci - nstup 30. 11., V, Andritz Kufferath s.r.o., Ku Bratke 5, Levice, p. Ivaniov, erika.ivanicova@andritz.com 1 alnnik - nstup 7. 12., SO, IGOLAN, a.s., Ruov 29, Doln Pial, p. Polakoviov, tel. 036/630 41 14 1 ank, servrka - nstup 30. 11., vyu., Viecha na Vinohradoch, 29. augusta 18, Levice, p. uvala, tel. 0917 220 067 5 iky - nstup 15. 12., zkl. vzdel., FRAGICSLOV, s.r.o., SNP 80, ahy, p. Hollov, tel. 036/745 0205

3 programtori - Raksko, NJ, AJ - aktvne, S, V, prax min. 2 roky 2 informatici - Nemecko, NJ, AJ - aktvne, S, V, prax min. 2 roky 1 zubn technik - Nemecko, NJ - komunikatvne, S, prax min. 2 roky 1 technolg zvrania - Nemecko, NJ, AJ - komunikatvne, SOU, prax min. 2 roky 1 sstrunk na konvennom sstruhu - Holandsko, NJ, AJ - komunikatvne,

SOU, prax min. 2 roky 1 technolg zvrania - Holandsko, NJ, AJ - komunikatvne, SOU, prax min. 2 roky 4 technici - montri chladiacich zariaden a klimatizcie - Holandsko, NJ, AJ komunikatvne, SOU, prax min. 2 roky 1 kuchr - Malta, AJ - aktvne, SOU, prax min. 3 roky 1 automechanik - Nrsko, AJ - komunikatvne, SOU, prax min. 2 roky

400 skladov pracovnci (textil) - Vek Britnia, AJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 35 animtori vonho asu - panielsko, AJ, NJ - aktvne, SOU, S, prax min. 1 rok 25 portov asistenti - panielsko, AJ, NJ - aktvne, SOU, S, prax min. 1 rok 15 hudobnci - panielsko, AJ, NJ - aktvne, SOU, S, prax min. 1 rok EURES 036/2440 303

14

4. decembra 2012

SaMoSPrVne noVIny

POHRONIE

zariadenie pre seniorov Domov dchodcov Santovka oslvilo 60 rokov

bohat histria, zaujmav prtomnos, inpiratvna budcnos (1. as)


stva, vied a umen, ktor rozhodlo, e v katieli bude umiestnen kola. Vo vekom objekte boli dve triedy vtedajej nrodnej koly a jedna trieda materskej koly. Budova nebola kapacitne nleite vyuit. Preto bola po vykonanej kontrole dom 7.11.1950 pridelen pod sprvu Poverenctva prce a socilnej starostlivosti. Spravoval ju KNV v Banskej Bystrici cez odbor socilneho zabezpeenia ONV ahy. Rozhodnutm ONV ahy sa v roku 1951 zaala oprava budovy s predpokladom, e v nej bude naalej nrodn kola s materskou kolou a pribudne zariadenie pre umiestnenie starch ud vyadujcich si opateru. Tak v januri 1952 vznikol Domov odpoinku. V lete 1952 boli stavebn pravy dokonen a nov kolsk rok 1952/1953 bol otvoren u vo vynovench triedach. Zrove prebiehala prprava miestnost Domova odpoinku, aby sa tam prv obyvatelia mohli nasahova. V zpisnici rady ONV ahy z 23.10.1952 sa uvdza: Starobinec v Malinovci je otvoren od 15.10.1952, kde po tento as mme 10 starch ien, ktor krajsk nrodn vbor umiestnil z Banskej tiavnice. Tieto eny s postavenia takho, e nemaj blzku rodinu, ktor by sa mohla o ne postara. Jeho prvm sprvcom sa stal Jn Baka zo Sazdc. Rozhodnutie umiestni do spolonho objektu Domov odpoinku a kolu nebolo optimlne. Od toho momentu vznikali rzne problmy, ktor vyuovanie ruilo. Ich nositemi boli zva umiestnen star

obyvatelia. Tento stav trval a do 1.9.1960, ke bola kola premiestnen do opravenej budovy bvalho Somogyiho katiea. ivot v Domove odpoinku napredoval a rozvjal sa. Zariadenie poskytlo pracovn prleitosti pre obyvateov obce a okolia. Vytvrali sa nov pracovn kolektvy a medziudsk vzahy. Postupne sa zlepovali ivotn podmienky pre jeho obyvateov, ale aj pracovn podmienky zamestnancom. (pokraovanie v budcom sle)

Rekontrukn prce na zariaden pre seniorov.

IVAN MORAVSK SANtOVKA - V oktbri si Zariadenie pre seniorov Domov dchodcov Santovka pripomenulo 60 rokov existencie. Toto okrhle vroie si sasn aj bval zamestnanci a pozvan hostia dstojne pripomenuli

spoloenskm posedenm. Zapadlo do srie vznamnch vro uplynulho obdobia v obci. Zariadenie pre seniorov Domov dchodcov m bohat histriu. Od svojho vzniku 15.10.1952 sdli v budove bvalho katiea, ktor dal okolo roku 1810 postavi Ladislav Ny-

ri. Katie v klasicistickom slohu predstavoval najviu stavbu v obci. Jeho bohat histria sa zsadne zmenila po roku 1945. V roku 1946 bol vtedajej majiteke Katarne Stojanoviovej bez nhrady skonfikovan. Dom 9.7.1947 pripadol pod sprvu Poverenctva kol-

V tomto zariaden u nalo domov takmer tisc klientov.

Nov Tekov
oz tekovan pripravuje

mil Novotekovania,

kurz prce s potaom pre seniorov


Kurz je zameran na plnch zaiatonkov bez sksenost v tejto oblasti. Predpokladan rozsah: asi 6 lekci po dve hodiny. Zaiatok kurzu pripravujeme na janur budceho roku. Prv lekcia bude v kultrnom dome v Novom Tekove a nasledujce lekcie sa uskutonia raz do tda v podveernch hodinch na 1. zkladnej kole v Leviciach, v uebni vybavenej potaovou technikou. Ak ste sa doteraz nekamartili s potaom, chcete sa naui s nm pracova a zoznmi sa s monosami internetu, prihlste sa u Ing. Petra Dioszegiho v Novom Tekove . 229 (bytovka pri potravinch CBA) alebo u p. Lelovskej .d. 139. Ing. Peter Dioszegi

srdene vs vetkch pozvam na nae NOVOTEKOVSK VIANON TRHY, ktorch 3. ronk sa bude kona v sobotu 8. decembra. Verm, e kad sa rd nadchne adventnej atmosfry a pote si duu aj srdce inpiratvnymi vianonmi vrobkami, ktor sa v naich domcnostiach stan symbolom najkrajch sviatkov roka. S ctou: Silvia Hrukov, starostka

SPoLoenSk kronIka

Privtali novch obiankov

V piatok 30. novembra sa v priestoroch obradnej miestnosti Obecnho radu v Novom Tekove konal slvnostn zpis det do radov obanov naej obce. Do ivota boli s radosou privtan tieto detiky: Alexandra Bickov, nar. 21.11.2011 z rodiov Viktora a Andrei Bickovch Lujza a Lukas Taaiov, nar. 5.3.2012 z rodiov Henricha Taaiho a Milady Medvegyovej Erik Frts, nar. 5.4.2012 z rodiov Patrika a Eriky Frtsovch Kristin Kacian, nar. 29.5.2012 z rodiov Szabolcsa Kaciana a Eriky Kubatkovej Dvid Bogai, nar. 10.6.2012, z rodiov Milana a Gabriely Bogaiovch Martin Siudzik, nar. 24.10.2012 z rodiov Michala a Katarny Siudzikovch Dianu Zoe Debnrov, nar. 29.10.2012 z rodiov Jna Debnra a Petry Androviovej Jakub Slaan, nar. 20.8.2012 z rodiov Michala a Katarny Slaanovch.

Dm do prenjmu 2-izbov byt v OV v Leviciach. Ihne von. Tel. 0918 907 984 (868) Prenajmem 3-izbov byt v Leviciach, lokalita Na lkach, von od janura 2013. Tel. 0904 750 936 (841) Dm do prenjmu v Leviciach luxusne zariaden 4-izbov byt. Cena dohodou. Tel. 0905 799 046 (592)

Ivana Krasku 3, 934 01 Levice


tel.: 0905 296 353, www.agbreal.sk e-mail.: kancelaria@agbreal.sk

Cena: 24.500

Dme do prenjmu obchodn priestor na peej zne v Leviciach. Tel. 0902 871 602

(872) 1-izbov byt v OV v Leviciach - kompletn rekontrukcia (murovan jadro, plastov okn, nov kuchynsk linka so sporkom) - vmera 35 m2

Dm do prenjmu zrekontruovan rodinn dom v Mtnych Ludanoch na ubytovacie ely pre firmu. Cena: 100 osoba/ mesiac. Tel. 0905 296 353 (853)

Z NAEJ PONUKY VYBERME: garznka OV, centrum dohoda 1-OV, anov, kompl. rek. 24.500 1-OV, Pri Tehelni, vek 46 m2 27.000 2-OV, Hviezdoslavova 39.000 2-OV, M.R. tefnika, rek. dohoda 2-garznka OV, kompl. rek. 33.500 2-OV, trova, kompl. rek. 32.000 2-OV, Ku Bratke 42.000 3-OV, Textiln 41.500 3-OV, Skencka dohoda RD Levice, 29. augusta 133.000 RD Nov Tekov dohoda 1-OV, ahy 18.900 Vinin dom Krny vrch 9.800 Prenjom 2-izbovho bytu Levice Prenjom objektu Horn Se VYHOTOVUJEME KPNE, DAROVACIE A NJOMN ZMLUVY.

NEHNUTENOSTI
Predm vidiecky dom na samotke v obci Ia. Celkov vmera pozemku je 35,9 . Celkov cena 19.900 . Kontakt: 0905 632 353 (858) Ponkam na predaj rodinn dom v obci Kaln nad Hronom. Na pozemku sa nachdzaj 3 rodinn domy. Novostavba bola skolaudovan v roku 2003. Celkov vmera pozemku 2421 m2. Informcie 0905 632 353 (860) Ponkam na predaj RD v obci Krkany. Pozostva z 2 ast. V dome krb, zaveden obecn voda (ale aj studa), plyn, elektrika 220/380. Celkov vmera pozemku 12 . Cena 35.000 Tel. 0911 430 707 (861) Predm rodinn dom v obci Tekovsk Luany. Sasou domu je aj samostatn gar. Dom bol kolaudovan v roku 1985. SUPER CENA 69.900 , kontakt 0905 362 353 (863)
Predm dvojpodlan rodinn dom v Leviciach s monosou bvania aj pre dve rodiny, vmera pozemku 700 m2. Tel. 0918 907 984 (866)

Sprostredkovanie predaja, kpy a prenjmu nehnutenost. Realizcia stavieb na k.


(864)

Kpim staroitnosti star pohadnice, vyznamenania, vreckov hodiny, strieborn predmety, bodky, able, lustre, porceln v Leviciach. Tel. 036/62 235 96 0903 439 094 (1) SLUBY

Kompletn sahovanie bytov, mont nbytku. Tel. 0908 136 517 (496)
Predm tatransk profil
brsen I. trieda od 3,85 , II. trieda od 2,85 . DOVEZIEM.

Tel. 0905 450 267 0911 811 880


Tel. 0905 983 602 0903 405 588

(13)

Glazrovanie van.
(497)

Slovenka s britskm obianstvom ponka anglick konverzciu, prprava na pracovn pohovory, douovanie anglitiny - Levice.

Tel. 0948 109 927

(799)

Um hru na gitare. Levice. Tel. 0907 292 605, 0905 701 891 (624) Postrim vae diea cez tde od 17. hodiny do kedy je potrebn a cez vkendy a sviatky bez obmedzenia, prax mm. Tel. 0907 741 073 (840)

Predm vek 1-izbov byt na Vinohradoch v LV, 46 m2, przemie, cena 34.000 . Tel. 0904 284 854 (844) Predm 1 izbov byt na ulici M. R. tefnika v Leviciach po iastonej rekontrukcii. Nachdza sa na 1. poschod. Ponknite Tel. 0911 401 924 (859) Predm zrekontruovan jednoizbov byt v OV v Leviciach. Cena 24.500 . Tel. 0918 907 984 (865) Predm 2-izbov byt po kompletnej rekontrukcii v Leviciach na ulici M. R. tefnika. Tel. 0905 799 046 (749) Predm 2-izbov byt na tefnikovej ulici v Leviciach, 1. poschodie, iastone preroben. Cena dohodou. Tel. 0911 333 569 (843) Predm 2-izbov byt v OV po rekontrukcii v centre Levc. Tel. 0905 296 353 (871) Predm 2-izbov byt, preroben na 3-izbov aj so zariadenm a elektrospotrebimi v Leviciach na Vinohradoch. RK nevola. Tel. 0918 365 104 (873) Predm zrekontruovan 3izbov byt v OV v Leviciach. Tel. 0911 211 755 (869) Predm vek 3-izbov byt v OV, 84 m2, v pvodnom stave s novmi plastovmi oknami v Leviciach. Tel. 0910 198 276 (876) Predm 3-izbov byt (82 m2) na ul. M. R. tefnika 57 v Leviciach, 5. poschodie. Byt je upraven - plastov okn, murovan jadro, vstavan skrine, plvajce podlahy. Byt sa predva spolu s garou (21 m2), ktor je vzdialen 100 m. Cena za byt a gar je 65.000 . Tel. 0904 180 402 (823)

KOZMETICK A KADERNCKY SALN

POZEMKY
Predm lukratvny pozemok pre komern ely. Vmera pozemku 893 m2. Bliie info na t. . 0977 430 707 (857) Predm 7 rov stavebn pozemok so starm RD v Leviciach, vetky IS. Tel. 0910 940 535 (875)

Pereck 38, OD Garancia

KOZMETIKA
istenie pleti od 7 , mas pleti, ultrazvuk, profesionlna prca NENECHAJTE SA ZOSTARN! Akrylov s gelov nechty od 10 , doplnenie 5 .

ZVIERAT RZNE

Predm opan. Tel. 036/6385 143, 0918 618 593 (821)

KADERNCTVO
Strihanie u od 1,60 , po dohode strihanie aj u Vs doma.

PROPOLIS

Extrmne lieiv produkty z istej prrody.

PROPOLISOV MAS

Tel. 0908 683 843 Pohrebnctvo a Kvetinrstvo

(575)

BYTY

www.liecivypropolis.sk Tel. 0905 712 913

(796)

kvetinov vzdoba, smton vence, ikebany, svieky, rakvy, organizovanie pohrebov, kremcia, rezan kvety donkov sluba kvetov Ul. 28. oktbra 17, Levice, www.pohrebnictvokerberos.sk kerberos@pohrebnictvokerberos.sk (135) Kontakt: 0948/581 200, 0903/461 148 Stredn odborn kola, Ul. mieru 23, 935 32 Kaln nad Hronom

KERBEROS

Kpim v Leviciach garsnku, alebo in byt - PONKNITE. Tel. 0907 560 493 (772) Kpim 1-izbov byt v Leviciach. Platba v hotovosti. Tel. 035/769 23 51, 0907 570 323 (867) Predm garsnku na ulici Vajanskho v Leviciach. Nachdza sa na 4. poschod, m plastov okn a tak isto vstavan klimatizcia. Cena 19.000 Tel. 0911 401 924 (862) Predm v Leviciach dvojgarsnku 45 m2 na zvenom przem, po plnej rekontrukcii (mur. jadro, plastov okn, plv. podlaha, nov kuch. linka, bezpe. vchod. dvere, at.). Cena dohodou. Tel. 0908 833 633 (790) Predm v Leviciach 1-izbov byt v OV na 5. poschod/7, stierky, inak pvodn stav. Cena 22.000 . Tel. 0908 083 590 (773)

PRENJOM
Dm do prenjmu v Leviciach garsnku. Tel. 0915 297 319 (769) Dm do prenjmu garsnku v Leviciach. Tel. 0903 263 412 (800) V Leviciach prenajmem, respektve predm garsnku. Vola veer na tel. 0907 271 020 (842) Dm do prenjmu v centre Levc 1-izbov byt. Tel. 0915 297 319 (770) Dm do podnjmu 1-izbov byt v Leviciach. Tel. 0908 083 590 (798) D do prenjmu 2-izbov byt v Leviciach. Tel. 0915 297 319 (771)

Predm nepouvan, zabalen, masny matrac s ovldaom. Pvodn cena 233 , teraz za polovin cenu s nvodom na obsluhu. Tel. 0944 583 623 (839)

Vykupujem strieborn predmety, aj zlomkov a star pohadnice. Tel. 0903 43 90 94

(674)

Predm ternny LAND ROVER FREELANDER Td 4x4, strieborn metalza, r.v. 2000, najazdench 134 000 km, cena dohodou na tel. . 0903 274 480 (497)

*INZERCIA*

Nachdzajcich sa v II. budove koly, sp. slo 525 na parcele . 3/9 na Ulici mieru . 23, katastrlne zemie Kaln. Nehnutenos je zapsan v katastri nehnutenost Katastrlneho radu v Leviciach, sprva katastra Levice na liste vlastnctva . 212. Doba njmu: jeden rok Cena njmu: Za prenjom plochy 50 na rok za 1 m2. V prpade zujmu Vae cenov ponuky zalite do 31. 12. 2012 do 9.00 hodiny na adresu: Stredn odborn kola Ulica mieru 23 935 32 Kaln nad Hronom V oznaenej oblke NJOM Bliie informcie na tel.: 036/639 52 15 Kontaktn osoba: Dr. Bibiana Berkeiov Mgr. Rudolf Mlynr, riadite koly (874)

Zmer prenaja as doasne prebytonch priestorov vhodnch na umiestnenie npojovho automatu.

ako organizcia v zriaovateskej psobnosti NSK V slade s 9a ods. 5 zkona . 446/2001 Z. z. o majetku vych zemnch celkov v znen neskorch predpisov zverejuje:

16

4. decembra 2012

InzerCIa

POHRONIE

(96) (66) (1)

KARTA LEVIANA
Zavy Akcie

ISTOTA NZKEJ CENY! VO VAOM MESTE A OKOL.


Novinky

MV-Plast, s.r.o., Kozrovce


Jedinen stavebn hbka 92 mm

VROBA, MONT A KOMPLETN SERVIS PLASTOVCH DVER A OKIEN SALAMANDER

tel. . 036/634 00 20, 634 00 21, Fax: 036/634 00 22, mobil: 0903 437 288, e-mail: mvplast@mvplast.sk

NoV PRoFIl

www.VYHODYKARIET.sk

celopresklen interirov systmy - GeZe hlinkov dvere hlinkov Zbradlia stren okn roto monos nkupu na spltky Quatro sklenen Zsteny GraFosklo

www.mvplast.sk

pLASTOV OKn A DVERE

Dem-ter
vrtane doplnkov a tieniacej techniky

na predaj r e k r e a n a r e l (vhodn aj ako domov soc. sluieb)


Arel tvor: trojpodlan budova - vybaven ubytovacm zariadenm - 18 izieb so soc. zariadenm, - jedle a kuchya so zariadenm, - konferenn miestnos (70 miest), - sauna, 5 zrubovch cht - vybavench ubytovacm zariadenm - 4 izby, soc. zariadenie, vonkaj bazn - s rozmerom 6 x 12,6 m; h. - 1,2 m, asfaltov ihrisko - s rozmerom 9 x 27 m, vlastn studa a istika odpad. vd, pozemok - s vmerou 6 403 m2 Cena - 240 000 Info - 0903 402 517 (6)
hprk.sk

zn. SaLaManDer a DeCeunInCk


Cenov ponuka DoDvka Mont ServiS
(mlynsk dvor przemie - veda istiarne)

Levice, ul. Mlynsk 2238

tel.: 036/633 60 31 mobil: 0904 186 209 e-mail: levice@demter.sk www.demter.sk


Potrebujetegrafickyspracova...

(2)

...inzert, letk, knihu?


0907933483roloend@gmail.com

You might also like