KATEDRA APLIKOVANEJ MATEMATIKY

STROJNÍCKA FAKULTA TU KOŠICE

PREHĽAD
ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV
ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY

Pomôcka pre prípravný kurz

2008
 ZÁKLADNÉ ALGEBRAICKÉ VZORCE
1) (a ± b)2 = a2 ± 2ab + b2 3) (a ± b)3 = a3 ± 3a2 b + 3ab2 ± b3
2) a2 − b2 = (a − b)(a + b) 4) a3 − b3 = (a − b)(a2 + ab + b2 )
5) a3 + b3 = (a + b)(a2 − ab + b2 )

OPERÁCIE S MOCNINAMI
√
1) 9)
m
am · an = am+n a n = n am
√ √ √
2) am : an = am−n 10) n
a·b= na· nb
r √
a n
a
3) (am )n = am·n 11) n
= √
b n
b
√ √ r
n
a n·m
am am
4) 0
a =1 12) √ = √ = n·m
m
b n·m n
b bn
√ x √
5) 1
13)


a−n = an
n
am = n amx
√ n
6) (a · b)m = am · bm 14) ( n a) = a
a n
7)
n
= abn


b
a −n

n
8) = ab


b

ELEMENTÁRNE FUNKCIE

Konštantná funkcia – f : y = k, k ∈ R D(f ) = R, H(f ) = {k}.

Grafom je priamka rovnobežná s osou x.

y y=k

0 x

Lineárna funkcia – f : y = ax + b, a, b ∈ R, a 6= 0 D(f ) = R, H(f ) = R.

Grafom je priamka so smernicou a, ktorá na osi y vytína úsek b.
y

y = ax + b
y2

y1

0 x1 x2 x

1
 Kvadratická funkcia – f : y = ax2 + bx + c, a, b, c ∈ R, a 6= 0
Grafom je parabola, ktorej os je rovnobežná s osou y.
b2
1) a > 0: D(f ) = R, H(f ) = hc − 4a ; ∞),

párna pre b = 0,

ohraničena zdola,

rastúca, prostá pre x ∈ h− 2a

b
; ∞),

klesajúca, prostá pre x ∈ (−∞; − 2a

b
i.

y = ax2 + bx + c

0
x
V

2
2) a < 0: b
D(f ) = R, H(f ) = (−∞; − 4a i,

párna pre b = 0,

ohraničená zhora,

rastúca, prostá pre x ∈ (−∞; − 2a

b
i,

klesajúca, prostá pre x ∈ h− 2a

b
; ∞).

y
V

y = ax2 + bx + c

0
x

Nech x1 a x2 sú korene kvadratickej rovnice ax2 +bx+c = 0. Potom kvadratickú funkciu y = ax2 +bx+c
môžeme vyjadriť v tvare y = a(x − x1 )(x − x2 ).

2
 a
Hyperbolická funkcia – f : y = + b, a, b ∈ R, a 6= 0
x
D(f ) = (−∞; 0) ∪ (0; ∞), H(f ) = (−∞; b) ∪ (b; ∞).
Grafom je rovnoosová hyperbola.
a>0: y a<0: y

a a
y= x +b y= x +b

0 x 0 x

Exponenciálna funkcia – f : y = ax , a > 0, a 6= 1

D(f ) = R, H(f ) = (0; ∞).
a>1: y 0<a<1: y

y = ax y = ax

1 1

0 x 0 x

Logaritmická funkcia – f : y = loga x, a > 0, a 6= 1

D(f ) = (0; ∞), H(f ) = R.
a>1: y 0<a<1: y

y = loga x

0 1 x 0 1 x
y = loga x

log x = log10 x sa nazýva dekadickým logaritmom,

ln x = loge x sa nazýva prirodzeným logaritmom, (kde e = 2.718 . . . je Eulerovo číslo).

Vlastnosti logaritmov:
loga xy = loga x + loga y loga 1 = 0
x
loga = loga x − loga y loga a = 1
y
logy x
loga xn = n · loga x loga x =
logy a

3
Goniometrické funkcie

f : y = sin x D(f ) = R, H(f ) = h−1; 1i.

nepárna, preto sin(−x) = − sin x,
ohraničená,
periodická s periódou l = 2π.
y
y = sin x

π 3π
−
−2π −π 2 π 2 2π
3π 0 π x
−
2 2

f : y = cos x D(f ) = R, H(f ) = h−1; 1i,

párna, preto cos(−x) = cos x,
ohraničená,
periodická s periódou l = 2π.
y
y = cos x
π 3π
−
−π 2 π 2
−2π 3π 0 π 2π x
−
2 2

f : y = tg x D(f ) = R − {(2k + 1) · π2 ; k ∈ Z} = (− π2 + kπ; π

S
2 + kπ), H(f ) = R,
k∈Z

nepárna, preto tg (−x) = −tg x,

rastúca na každom intervale I ⊂ D(f ),
neohraničená,
periodická s periódou l = π.
y
y = tg x

−2π −π 0 π 2π
3π π π 3π x
− −
2 2 2 2

4
f : y = cotg x
S
D(f ) = R − {kπ; k ∈ Z} = (kπ; (k + 1)π), H(f ) = R,
k∈Z

nepárna, preto cotg (−x) = −cotg x,

klesajúca na každom intervale I ⊂ D(f ),
neohraničená,
periodická s periódou l = π.

y
y = cotg x

−2π −π 0 π 2π
3π π π 3π x
− −
2 2 2 2

Znamienka goniometrických funkcií

kvadrant sin x cos x tg x cotg x
I. + + + +
II. + - - -
III. - - + +
IV. - + - -

sin(90◦ − x) = cos x sin(90◦ + x) = cos x

◦
cos(90 − x) = sin x cos(90◦ + x) = − sin x

Tabuľka základných hodnôt goniometrických funkcií

0◦ 30◦ 45◦ 60◦ 90◦ 120◦ 135◦ 150◦ 180◦ 270◦ 360◦
x
π π π π 2π 3π 5π 3π
0 π 2π
6 4 3 2 3 4 6 2
√ √ √ √
1 2 3 3 2 1
sin x 0 1 0 −1 0
√2 2
√ 2 2 2
√ 2
√
3 2 1 1 2 3
cos x 1 0 − − − −1 0 1
2 2 2 2 2 2
1 √ √ 1
tg x 0 √ 1 3 − 3 −1 −√ 0 0
3 3
√ 1 1 √
cotg x 3 1 √ 0 −√ −1 − 3 0
3 3

180◦ . π .
1 radián = = 57◦ 17′ 45′′ 1◦ = = 0, 0175
π 180

5
 Základné vzťahy medzi goniometrickými funkciami
sin x 1
sin2 x + cos2 x = 1 tg x = =
cos x cotg x
cos x 1
tg x · cotg x = 1 cotg x = =
sin x tg x

Súčtové vzorce
tg x ± tg y
sin(x ± y) = sin x · cos y ± cos x · sin y tg (x ± y) =
1 ∓ tg x · tg y
cotg x · cotg y ∓ 1
cos(x ± y) = cos x · cos y ∓ sin x · sin y cotg (x ± y) =
cotg y ± cotg x
x+y x−y sin(x ± y)
sin x + sin y = 2 · sin · cos tg x ± tg y =
2 2 cos x · cos y
x+y x−y sin(y ± x)
sin x − sin y = 2 · cos · sin cotg x ± cotg y =
2 2 sin x · sin y
x+y x−y
cos x + cos y = 2 · cos · cos
2 2
x+y x−y
cos x − cos y = −2 · sin · sin
2 2
1
sin x · sin y = · [cos(x − y) − cos(x + y)]
2
1
cos x · cos y = · [cos(x − y) + cos(x + y)]
2
1
sin x · cos y = · [sin(x − y) + sin(x + y)]
2

Vzorce pre výpočet funkcií dvojnásobných a polovičných uhlov

x x
sin 2x = 2 sin x cos x sin x = 2 sin cos
2 2
cos 2x = cos2 x − sin2 x
r
2 1 − cos 2x x 1 − cos x
sin x = sin = ±
2 2 2
r
1 + cos 2x x 1 + cos x
cos2 x = cos = ±
2 2 2
x sin x
tg =
2 1 + cos x
x sin x
cotg =
2 1 − cos x
x x
2tg 1 − tg2
sin x = 2 cos x = 2
x 2x
1 + tg2 1 + tg
2 2

KVADRATICKÉ ROVNICE

Rovnica ax2 + bx + c = 0, a 6= 0, a, b, c ∈ R sa nazýva kvadratickou rovnicou vo všeobecnom tvare.

Korene x1 , x2 kvadratickej rovnice vypočítame zo vzťahu
√
−b ± b2 − 4ac
x1,2 = ,
2a
kde D = b2 − 4ac sa nazýva diskriminant kvadratickej rovnice.

6
Ak D > 0, tak kvadratická rovnica má dva rôzne reálne korene.
Ak D = 0, tak kvadratická rovnica má jeden reálny dvojnásobný koreň
b
x1 = x2 = − .
2a
Ak D < 0, tak kvadratická rovnica má dva komplexne združené korene
p
−b ± i · |D|
x1,2 = ,
2a
kde i je imaginárna jednotka.
Ak x1 , x2 sú korene kvadratickej rovnice, tak tzv. rozklad na súčin koreňových činiteľovmá tvar
ax2 + bx + c = a(x − x1 )(x − x2 ).
Ak a = 1, b = p, c = q, dostaneme normovanú kvadratickú rovnicu
x2 + px + q = 0,
pričom pre jej korene x1 , x2 platí
x1 + x2 = −p, x1 · x2 = q.

ABSOLÚTNA HODNOTA
Absolútna hodnota reálneho čísla je definovaná takto
1. ak a ≥ 0, tak |a| = a,
2. ak a < 0, tak |a| = −a.
Vlastnosti absolútnej hodnoty
a) |a| ≥ 0,
b) | − a| = |a|,
c) −|a| ≤ a ≤ |a|,
d) |a + b| ≤ |a| + |b|,
e) |ab| = |a| · |b|,
√
f) a2 = |a|,
g) |a| < k ⇔ −k < a < k ⇔ a ∈ (−k; k) .

KOMPLEXNÉ ČÍSLA
Každé komplexné číslo sa dá zapísať v tvare z = a + bi, kde a je reálna časť, b je imaginárna časť
komplexného čísla, i je imaginárna jednotka, pre ktorú platí i2 = −1.
Nech z1 = a + bi, z2 = c + di sú komplexné čísla. Potom
a) súčet z1 + z2 = (a + c) + (b + d)i,
b) rozdiel z1 − z2 = (a − c) + (b − d)i,
c) súčin z1 · z2 = (ac − bd) + (ad + bc)i,
z1 (a + bi)(c − di)
d) podiel = , c + di 6= 0. Číslo c − di je komplexne združené číslo k číslu z2 .
z2 (c + di)(c − di)
Znázornenie komplexného čísla z = a + bi vektorom OA
y

A = [a, b]
b

|z|

ϕ
0 a x

7
 √
Absolútna hodnota komplexného čísla je |z| = a2 + b2 .

a b
cos ϕ = ⇒ a = |z| · cos ϕ sin ϕ = ⇒ b = |z| · sin ϕ
|z| |z|

Po dosadení do algebraického tvaru komplexného čísla z = a + bi dostaneme goniometrický tvar

z = |z| · (cos ϕ + i · sin ϕ). Platí Eulerov vzťah

eiϕ = cos ϕ + i · sin ϕ.

ANALYTICKÁ GEOMETRIA V ROVINE

Nech sú dané dva body A = [a1 , a2 ], B = [b1 , b2 ]. Potom ich vzdialenosť je

p
|AB| = (b1 − a1 )2 + (b2 − a2 )2

a stred úsečky AB je  
a1 + b1 a2 + b2
S= , .
2 2
Rovnice priamky:

1. parametrické rovnice –
priamka je určená bodom A = [a1 , a2 ] a smerovým vektorom ~u = (u1 , u2 )
x = a1 + t · u1 ,
y = a2 + t · u2 , t ∈ R,

2. všeobecný tvar rovnice –

ax + by + c = 0, kde ~n = (a, b) je normálový vektor priamky, platí ~n ⊥ ~u,

3. smernicový tvar rovnice –

y = kx + q, kde k = tg α je smernicou priamky, q je úsek, ktorý vytína priamka na osi y.
Vzájomná poloha dvoch priamok:
Priamka p je určená bodom A a smerovým vektorom ~u, priamka q je určená bodom B a smerovým
vektorom ~v . Ich vzájomnú polohu určíme podľa schémy:

p, q
 PP
 P
P
~u = k · ~v ~u 6= k · ~v
  PP
PP Z
Z
p∩q =∅ p ∩ q 6= ∅ ZZ
rovnobežné totožné rôznobežné

Uhol dvoch priamok:

|u1 v1 + u2 v2 |
cos α = ,
|~u| · |~v |
kde |~u| = u21 + u22 , |~v | = v12 + v22 .
p p

Vzdialenosť bodu M = [x0 , y0 ] od priamky ax + by + c = 0:

|ax0 + by0 + c|
v= √ .
a2 + b2

8
 KUŽEĽOSEČKY

Kružnica
Stredový tvar rovnice kružnice k(S; r), kde P = [x, y] je jej ľubovoľný bod, S = [0, 0] je stred, r = |SP |
je polomer kružnice, je
x2 + y 2 = r2 .
Ak S = [m, n] je stred, tak rovnica kružnice je
(x − m)2 + (y − n)2 = r2 .
y y
P
yP

r
yP P

0 xP x S
n

0 m xP x

Elipsa
Stredový tvar rovnice elipsy, kde P = [x, y] je jej ľubovoľný bod, je
x2 y2
+ = 1, S = [0, 0], a2 > b2 ,
a2 b2
alebo
(x − m)2 (y − n)2
2
+ = 1, S = [m, n], a2 > b2 .
a b2
y

a
b

F1 e 0 F2 x

√
e = a2 − b2 – lineárna excentricita elipsy.
F1 = [−e, 0], F2 = [e, 0] – ohniská elipsy.

Hyperbola
Stredový tvar rovnice hyperboly, kde P = [x, y] je jej ľubovoľný bod, je
x2 y2
− = 1, S = [0, 0],
a2 b2
alebo
(x − m)2 (y − n)2
2
− = 1, S = [m, n].
a b2

9
 y

e
b

F1 A 0 a B F2 x

√
e = a2 + b2 – lineárna excentricita hyperboly.
F1 = [−e, 0], F2 = [e, 0] – ohniská hyperboly.
A, B – vrcholy hyperboly.
b b
Asymptoty hyperboly majú rovnice: y = · x, y = − · x.
a a
k
Rovnoosová hyperbola y =
x
k>0: y k<0: y

0 x 0 x

Parabola
Vrcholový tvar rovnice paraboly, kde P = [x, y] je jej ľubovoľný bod, je

y 2 = ±2px, kde p > 0, V = [0, 0], o = x,

2
x = ±2py, kde p > 0, V = [0, 0], o = y,
2
(y − n) = ±2p(x − m), kde p > 0, V = [m, n], o k x,
2
(x − m) = ±2p(y − n), kde p > 0, V = [m, n], o k y.
y y
x2 = 2py

y 2 = −2px y 2 = 2px

0 x 0 x

x2 = −2py

10
Derivačné vzorce: Integračné vzorce:

Z
[c] = 0, kde c je konštanta
′
dx = x + c

xα+1
Z
α ′
[x ] = α · x α−1
xα dx = + c pre α 6= −1
α+1
Z
[ex ]′ = ex ex dx = ex + c

ax
Z
[ax ]′ = ax ln a ax dx = + c pre a 6= 1
ln a

1 1
Z
[ln x] = ′
dx = ln |x| + c
x x

1
[loga x]′ =
x ln a
Z
[sin x]′ = cos x cos x dx = sin x + c

Z
[cos x] = − sin x
′
sin x dx = − cos x + c

1 1
Z
[tg x]′ = dx = tg x + c
cos2 x cos2 x

1 1
Z
[cotg x]′ = − dx = −cotg x + c
sin2 x sin2 x
arcsin x + c,

1 dx
Z
[arcsin x]′ = √ √ = a
1 − x2 a2 − x2 −arccos x + c
a
dx
 
−1 1 a + x
Z
[arccos x]′ = √ = ln  +c
1 − x2 a2 − x2 2a  a − x 

1
Z
dx  1 arctg x + c,

[arctg x]′ = = a1 a
x
1 + x2 a2 + x2 − arccotg + c

a a
−1 dx
Z  p 
[arccotg x]′ = √ = ln x + x2 + k  + c
 
1 + x2 x2 + k
Z Z
[c · f (x)] = c · f (x)
′ ′
c · f (x) dx = c · f (x) dx, kde c 6= 0

Z Z Z
[f (x) ± g(x)] = f (x) ± g (x)
′ ′ ′
[f (x) ± g(x)] dx = f (x) dx ± g(x) dx

f ′ (x)
Z
[f (x) · g(x)]′ = f ′ (x) · g(x) + f (x) · g ′ (x) dx = ln |f (x)| + c
f (x)
 ′
f (x) f ′ (x) · g(x) − f (x) · g ′ (x)
Z Z
= f ′ (x) · g(x) dx = f (x) · g(x) − f (x) · g ′ (x) dx
g(x) g 2 (x)

[f (g(x))]′ = f ′ (g(x)) · g ′ (x)

11