Asistent Ucitela V Procese Edukacie Romskych Ziakov-Libre

UNIVERZITA KONTANTNA FILOZOFA V NITRE
FKULT SOCILNYCH VIED A ZDRVOTNCTV

VLADIMR KLEIN

ASISTENT UITEA V PROCESE EDUKCIE
RMSKYCH IAKOV

NITRA 2008

PaedDr. Vladimr Klein PhD.

Recenzenti: Prof. PhDr. Miron Zelina, DrSc.
Prof. PaedDr. lica Vanov PhD.
Doc. PhDr. Bronislava Kasov CSc.

Univerzita Kontantna Filozofa v Nitre
Fakulta socilnych vied a zdravotnctva

ISBN 978-80-8094-348-6
EAN 9788080943486

O B S A H

Strana
VOD
6
1 OSOBITOSTI VZDELVANIA RMOV 8
1.1 mnesty International a vzdelvanie rmskych det na Slovensku 17
1.2 Edukcia rmskych det a legislatva v SR 18
1.2.1 Strednodob koncepcia rozvoja rmskej nrodnostnej meniny v Slovenskej
republike 23
1.2.2 Dekda zaleovania rmskej populcie na roky 005 - 2015 a Rmsky
vzdelvac fond 25
1.2.3 Preprimrne a primrne vzdelvanie v Slovenskej republike 27
2 ASISTENT UITEA V PREPRIMRNOM A PRIMRNOM
VZDELVAN RMSKYCH IAKOV 29
2.1 Rmsky pedagogick asistent v eskej republike 29
2.2. sistent uitea v Slovenskej republike vvoj profesie 31
2.3 Intitucionalizcia profesie asistent uitea v SR 34
2.4 Sasn stav v profesii asistent uitea 37
2.4.1 Rozsah vyuovacej a vchovnej innosti a odborn a pedagogick
spsobilos asistentov uiteov 39
2.5 sistent uitea a matersk kola 40
2.6 sistent uitea a nult ronk Z 43
2.7 Prprava a vzdelvanie asistentov uiteov 45
2.8 Npl prce asistenta uitea 49
2.9 nalza vskumov zameranch na profesiu asistent uitea na Slovensku 54
3 OSOBNOS ASISTENTA UITEA AKO PEDAGOGICKHO
ZAMESTNANCA 65
3.1 Determinanty profesie uite asistent uitea 67
3.1.1 Osobnostn predpoklady 68
3.1.2 Socilne a morlne determinanty 69
3.1.3 Multikultrna a interkultrna prprava uiteov asistentov uiteov 70
3.2 Etick kdex uiteskej profesie 77
4 ASISTENT UITEA V PROCESE PRIMRNEJ EDUKCIE
RMSKYCH DET 79
4.1 Ciele, problmy a lohy vskumu 79
4.2 Vskumn problm 80
4.3 Hypotzy 81
4.4 Metodika vskumu 84
4.5 Vberov sbor 88
4.6 Vsledky vskumu a ich interpretcia 90
4.6.1 Identifikan daje 91
4.6.2 Cesta k povolaniu asistent uitea 101
4.6.3 asov dennk asistentov uiteov 112
4.6.4 Nzory asistentov uiteov na vzdelvanie rmskych iakov 116
4.6.5 Osobnos asistenta uitea 136
5 ZVERY VSKUMU 154
5.1 Zvery vskumu a diskusia 154
5.2 Odporania pre teriu a prax 159
ZVER 164
LITERATRA 166
PRLOHY 181

ZOZNAM TABULIEK
Strana
Tabuka 1 koly s asistentmi uiteov v kolskom roku 005/006
(Zdroj: M SR) 36
Tabuka Prehad o asistentoch uitea a finannch prostriedkoch na U
(Zdroj: Odbor financovania regionlneho kolstva M SR) 36
Tabuka Poty asistentov uitea poda zriaovateov - rok 2008
(Zdroj: Odbor financovania regionlneho kolstva M SR) 38
Tabuka 4 Financovanie profesie asistent uitea 39
Tabuka 5 sistenti uiteov (pre rmskych iakov) v SR 88
Tabuka 6 Identifikan daje (spolu 174 respondentov) 92
Tabuka 7 Porovnanie vzdelanostnej rovne U (Rmovia Nermovia) 97
Tabuka alie vzdelvanie U (Rmovia Nermovia) 99
Tabuka Zaiatky vkonu profesie 102
Tabuka 10 Nzor na prnos funkcie asistenta uitea 118
Tabuka 11 Vykonvanie dozoru poas prestvok 119
Tabuka 1 Zastupovanie uitea cel vyuovaciu hodinu 120
Tabuka 1 Zastupovanie za uitea v asti vyuovacej hodiny 120
Tabuka 14 Navtevovanie rmskych iakov a rodiov doma 121
Tabuka 15 Prprava pomcok na vyuovanie 121
Tabuka 16 Douovanie rmskych iakov na vyuovan 122
Tabuka 17 Douovanie rmskych iakov po vyuovan (v kolskom klube det)
122
Tabuka 1 Organizovanie mimokolskej innosti rmskych iakov 123
Tabuka 1 Rieenie zkolctva rmskych iakov
124
Tabuka 0 Pomoc rmskym iakom pri zvldanm slovenskho jazyka
124
Tabuka 1 Pomoc rmskym iakom pri prprave na vyuovanie
125
Tabuka Rozvjanie komunikanch zrunost rmskych iakov 125
Tabuka Rozvjanie a pestovanie hygienickch nvykov rmskych iakov 126
Tabuka 24 Pomoc rmskym iakom pri adaptci na kolsk prostredie
126
Tabuka 5 Nzory na potrebu minimlneho vzdelania asistenta uitea
127
Tabuka 6 Nzory asistentov na kolsk vsledky iakov
128
Tabuka 7 Vplyv nultho ronka na jednotliv oblasti rozvoja iakov 130
Tabuka Nzory asistentov uiteov na optimlny poet iakov v triede
132
Tabuka Nzor asistentov uiteov na pozitvne faktory v edukcii 133
Tabuka 0 tatistick overenie subhypotzy 1 134
Tabuka 1 tatistick overenie subhypotzy 134
Tabuka tatistick overenie subhypotzy 135
Tabuka tatistick overenie subhypotzy 4 135
Tabuka 4 tatistick overenie subhypotzy 5 136
Tabuka 5 Profil asistenta uitea (priemern rove dosiahnutch bodov) 139
Tabuka 6 Profil asistenta uitea analza poda preferenci odpoved
140
Tabuka 7 Odpovede poda jednotlivch oblast charakteristk a kompetenci 141
Tabuka Dotaznk URZ rove racionalizcie prce asistenta uitea
143
Tabuka Dotaznk EXLIN (priemerne body)
144
Tabuka 40 Extrovert / Introvert 145
Tabuka 41 Test empatickej tendencie 147
Tabuka 4 Osobnostn test 149
Tabuka 4 Sebapresadzovanie 150
Tabuka 44 Mte dostatok sebavedomia? 151
Tabuka 45 Ste psychicky odoln
153

ZOZNAM GRAFOV
Strana
Graf 1 Pohlavie respondentov (poda oblast) 93
Graf 2 Pohlavie respondentov (percent) 93
Graf 3 Vekov zloenie respondentov (poda oblast) 94
Graf 4 Vekov zloenie respondentov (percent) 94
Graf 5 Respondenti poda nrodnostnej prslunosti (poda oblast) 95
Graf 6 Respondenti poda nrodnostnej prslunosti (percent) 95
Graf 7 Psobisko asistentov uiteov (poda oblast) 96
Graf 8 Psobisko asistentov uiteov (percent) 97
Graf 9 Dosiahnut vzdelanie (poda oblast) 98
Graf 10 Dosiahnut vzdelanie (percent) 98
Graf 11 alie vzdelvanie asistentov uiteov (poda oblast) 99
Graf 12 alie vzdelvanie asistentov uiteov (percent) 100
Graf 13 Zameranie innost asistentov uiteov 114
Graf 14 Zkladn zmysel prce asistenta uitea 118
Graf 15 Nzor asistentov na potrebu vzdelania 128
Graf 16 Nzor na spenos rmskych det ktor absolvovali nult ronk
129
Graf 17 Vplyv nultho ronka na jednotliv oblasti rozvoja rmskych det
130
Graf 18 Nzor asistentov na optimlny systm vzdelvania rmskych det
131
Graf 19 Nzory asistentov uiteov na vplyv alternatvnych foriem na edukciu 132

VOD

Odbornci, zaoberajci sa rmskou problematikou, sa zhoduj v nzoroch e
zkladnm problmom rmskeho etnika a spolonou praprinou mnohch akost
v ich ivote a v ivote celej spolonosti je ich nzka vzdelanostn rove. Tento fakt
zrove naznauje e kov lohu pri postupnom zlepovan ivotnej rovne rmskeho
etnika bude ma zvyovanie ich vzdelanostnej rovne. Vzdelanie znamen vyiu
monos pracovnho uplatnenia nsledne dstojnejie ivotn podmienky a vy ivotn
tandard. Vzdelanie znamen tie vyiu hodnotu loveka uznanie a ctu ostatnch lenov
spolonosti. V nronom procese edukcie rmskych iakov zohrva dleit lohu
profesia asistent uitea. Vznikla prirodzene ako reakcia na praktick potreby svisiace so
socializciou a kultrnou integrciou socilne znevhodnench komunt rmskej
nrodnostnej meniny na Slovensku. V snahch o pozdvihnutie rovne rmskej populcie
sa v naej spolonosti zrealizovali viacer dleit a v rznej miere aj efektvne kroky.
Naalej ale zostva prioritou vzdelvanie a zvyovanie vzdelanostnej rovne rmskej
populcie pretoe vzdelvanie je jedinou cestou ktor vedie k socilnemu kultrnemu
a ekonomicko - hospodrskemu progresu a pozdvihnutiu rmskej nrodnostnej meniny.
Kad, kto sa zaober otzkami rieenia rmskej problematiky tvrd e jednm zo
zkladnch a najefektvnejm rieenm socilnych problmov ale aj veobecne
problmov s rmskymi iakmi, je ich vzdelvanie. Problmov pri vchove a vzdelvan
rmskych iakov bolo vdy niekoko a kad z nich bol v danej chvli najv: ich
nepravideln dochdzka neznalos slovenskho jazyka emocionlna uvonenos
v mnohch prpadoch rozumov zaostalos nedostaton hygiena neosvojen nvyky zl
zdravotn stav a pod. Nstup do koly je pre rmskeho iaka vstup do novho neznmeho
a pre neho cudzieho prostredia. Zavedenm profesie asistent uitea je iakovi poskytnut
pomoc pri prekonvan barir ktor s spojen s tm spojen. sistent uitea
individulnym prstupom pomha iakovi dosiahnu spech vo vzdelan.
Pre spen zalenenie Rmov do spolonosti je urujcim faktorom prve
vzdelanie pretoe jedine vchova a vzdelvanie mu by predpokladom spenho
rieenia vlastnch etnickch spoloenskch kultrnych socilnych, i ekonomickch
problmov. Kvalitn vzdelvanie je potrebn pre realizciu ich pozitvneho ivota v tejto
spolonosti pre prekonanie handicapu socilnej ekonomickej a kultrnej povahy. Je
dleit tie pre zskavanie vlastnho sebavedomia vyrovnania sa s rovou sasnch
poiadaviek na loveka.
Do popredia sa dostva predovetkm poiadavka rovnoprvneho prstupu
kadho loveka k vzdelaniu a uspokojovaniu zkladnch potrieb bez ohadu na to i je
predstaviteom majoritnej alebo minoritnej spolonosti. Cieom tchto diskusi je aby
spolonos rovnako vnmala Rma a Nerma aby vetci dostvali rovnak prleitosti tak,
aby integrcia Rmov do spolonosti bola cestou k socilnej inklzii.
Hlavnm cieom publikcie je teoreticky rozpracova problematiku profesie
asistent uitea s akcentom na osobitosti edukcie rmskych iakov a prostrednctvom
vskumu overi ak je postavenie asistenta uitea v edukanch procesoch po iestich
rokoch intitucionalizcie tejto profesie a ak je kvalita udskho kapitlu sledovanej
skupiny pedagogickch zamestnancov.
Skr ne sme zaali psa tto prcu sme sa zamali nad tm ako pomenujeme
Slovkov ako prslunkov etnickej skupiny vo vzahu k pomenovaniu Rm. Doteraz sme
sa stretvali v odbornej aj populrnej literatre s rznymi spsobmi psania pomenovan
prslunkov nrodnosti napr. Rm Nerm Rm ne-Rm Rm nerm Rm
Slovk at. Po pretudovan Pravidiel slovenskho pravopisu a po konzultcich so
zamestnancami Jazykovednho stavu udovta tra SV v Bratislave sme dospeli
k jednoznanmu zveru e pouvanie slovnho spojenia je gramaticky sprvne tak:
1. Rm (prslunk rmskej nrodnosti etnickej skupiny)
2. Nerm (prslunk inej nrodnosti inej etnickej skupiny ako Rm napr.
Slovk Maar Rus...).
Vyplva to z Pravidiel slovenskho pravopisu poda kapitoly 1.1 Vlastn men
podkapitoly 1..1 Men ud a ivch bytost bodu 2 Nrodn a kmeov men a men
prslunkov inch etnickch skupn obyvatesk men utvoren od vlastnch mien sa
uvdzaj takto: Slovk Neslovk Maar Nemaar Rakan Exrakan... (Pravidl
2000, s. 56). Z uvedench dvodov vyplva e analogicky je sprvne pouvanie
termnov Rm Nerm. j v naej prci budeme pouva pomenovania v tchto
intencich napr. asistent uitea Rm asistent uitea Nerm rmsky iak
nermsky iak at.

1 OSOBITOSTI VZDELVANIA RMOV

Vchova a vzdelvanie patria ku klasickm pedagogickm pojmom ktor s oraz
astejie nahrdzan pojmom edukcia. Petlk (17 s. 1) definuje vzdelvanie ako
proces v ktorom si iak osvojuje poznatky a innosti vytvra vedomosti a zrunosti
rozvja telesn a duevn schopnosti a zujmy. Vchova a vzdelvanie s dva aspekty
jednho procesu. Zastuj sa na vytvran stability spolonosti jej zmench vo vvoji
a sasne podmieuj spsob existencie tm e sprostredkvaj odovzdvanie poznatkov
kultrnych hodnt a tradci novej generci (Loran 00 s. 04).
Prcha Walterov Mare (1 s. 60) chpu edukciu ako akkovek situciu za
asti udskch subjektov alebo zvierat pri ktorch prebieha nejak edukan proces t. j.
dochdza k nejakmu druhu uenia.
Vchova ako socilny jav (Balvn 004 s. 14) je determinovan irm socilnym
prostredm celkovou rovou spolonosti ovplyvnenou konkrtnym miestom teritriom
historickm stupom vvoja. Vychovvate vo svojom konkrtnom psoben by mal ma
stle na zreteli e vchovn innos je stle podmienen biologickmi psychologickmi
zkonitosami individulneho a skupinovho vvoja ud.
Rosinsk (006 s. 50) rozdeuje tieto faktory do troch oblast:
oblas vplyvu antropogenetickch rozdielov poukazuj na jedinenos
a vnimonos kadho jednotlivca prirodzene patriaceho k ubovonmu nrodu
i etniku z hadiska zdedench biologickch t
oblas vplyvu kultrnych rozdielov poukazuj na jedinenos a vnimonos
kadho jednotlivca prirodzene patriaceho k ubovonmu nrodu i etniku
z hadiska zskanch kultrnych stereotypov,
oblas vplyvu socilneho prostredia poukazuje na prostredie ako na prvok
ovplyvujci kolsk spenos kadho iaka bez ohadu na prslunos
k ubovonmu nrodu i etniku.
Podmienky vchovy meme nazva pedagogickmi determinantami tzv.
initemi ktor uruj procesy vchovy a kultivcie ud. Systmov pedagogika ich
vymedzuje ako mnohostrann komplex vchovnch a mimo vchovnch javov ktor
existuj vo vntri vychovvanch osobnost i mimo nich. Determinantou je urit miesto
a as, v ktorch uite psob na svojich iakov.
Za hlavn determinantu vplyvu na edukciu rmskych iakov Rosinsk (006, s.
146) povauje rodinu z ktorej iak pochdza a v ktorej existuje. Rodina reprodukuje
genetick informcie je nositeom kultrnych vzorcov a vytvra prostredie v ktorom sa
iaci pohybuj. Rodina vytvra najvy vplyv na rast osobnosti dieaa na jeho al
rozvoj do ktorho prirodzene patr aj vzdelvanie a vzdelanos.
Portik (2003, s. 8-1) za dleit predpoklad kolskej spenosti povauje
hygienick a zdravotn podmienky rodn rmskych det a vzah ich rodiov
k vzdelvaniu.
Pri vchove a vzdelvan rmskych iakov by mal uite pozna a repektova
determinovanos rmskeho iaka pecifickmi socilnymi podmienkami dlhodobou
historickou izolovanosou tohto etnika pecifickmi spsobmi podvania poznatkov
v rmskej komunite ovplyvnench zrejme ich doterajm spsobom bvania obivy
ivotnho tlu a pod. Pokia nie je tto determinovanos poznan me sa sta vchova
jednostrannou a nespenou (Balvn 004 s. 14).
Vzdelvanie Rmov je znane komplikovanou oblasou skmania a jednm
z najzvanejch problmov sptch so sasnou situciou Rmov. Postavenie Rmov na
trhu prce resp. ich nespen vstup na trh prce a ich zvislos na ttnej socilnej
podpore, s do vekej miery determinovan rovou dosiahnutho vzdelania. Faktom je
e rove dosiahnutho vzdelania u Rmov, je signifikantne niia ako u majoritnej
populcie. Najvie s rozdiely vo vyom type formlneho vzdelvania teda v pote
absolventov vysokch kl a v ostatnch stupov vysokokolskho vzdelvania
(Rosinsk 006, s.146).
Z uvedench informci a z vlastnch sksenosti meme kontatova e v oblasti
vzdelvania rmskeho obyvatestva existuj tieto zkladn obmedzenia:
1. Nzka zkladn vzdelanostn rove rmskych det ktor vo vine prpadov
nedosahuje ani priemer o spsobuje alie postupn zaostvanie poas povinnej
kolskej dochdzky. ast s neskor nstupy do koly a jej predasn ukonenia.
Po skonen povinnej kolskej dochdzky len zriedka pokrauj na alom stupni
vzdelvacieho procesu (odborn vzdelvanie vysok koly a pod.).
2. Nedostaton pripravenos kolskho systmu na osobitosti vzdelvania Rmov.
kolsk systm nedoke vyhovie potrebm rmskeho obyvatestva nedoke
akceptova rznorodos nevyuuje sa rmska kultra a prostredie kl
nedisponuje prvkami ktor by ho zatraktvnili rmskym deom (usporiadanie,
vzdoba absencia rmskeho personlu ...). Rmovia preto povauj kolu za
nieo cudzie o m nepriazniv dopad na ich prvotn oakvania a nepriaznivo
ovplyvuje aj ich tudijn vsledky.
3. Nzka rove vzahov medzi rmskymi rodinami a kolami. as rmskych rodn
na vchovnom procese absentuje ich pobyt na kolch je zriedkav a krtkodob
nie vdy sa stretn s priaznivm privtanm a preto neme djs k vzjomnej
komunikcii a spoluprci vo vchovnom procese. Tieto skutonosti spsobuj e
vzjomn vzahy s len formlne a niekedy dochdza a k odmietavm postojom.
4. Vzdelvanie neznamen chodenie do koly. Vchovno-vzdelvac proces sce
predpoklad vyuovanie poda urench kritri ale to je len jedna z jeho ast.
Deti bez ohadu na etnick prslunos s formovan prostredm v ktorom ij
svojm najblim okolm ktor je v prpade rmskych det mlo podnetn
a niekedy a degradujce nemotivuje nem dostatok pozitvnych zdrojov
podporujcich as na tomto procese (SGG 001 s. 4 95).
Hlavnm cieom v oblasti vchovy a vzdelvania je v sasnosti tak rove
vzdelania ktor by zasiahla o najiriu populciu aby dosiahla o najvyiu rove
vzdelanosti. Vzdelvanie umouje existenciu a rozvoj spolonosti i vetkch ud v nej.
Hovorme o vzdelanosti spolonosti. Tento trend sa tka i nrodnostnch menn
etnickch skupn. Kvalitn vzdelvanie je potrebn pre realizciu ich pozitvneho ivota
v tejto spolonosti pre prekonanie handicapu socilnej ekonomickej a kultrnej povahy.
Je dleit tie pre zskavanie vlastnho sebavedomia vyrovnania sa s rovou sasnch
poiadaviek na loveka. Vchova a vzdelvanie rmskych iakov vyaduje na jednej
strane hlbok vedomosti z pedagogiky zvl pedagogiku systmov na druhej strane
vedomosti zo zkonitost rmskej kultry ivotnho spsobu Rmov (Balvn 004 s. 5-
7).
Rmovia s v naom kolstve meninou a systm vchovy a vzdelvania v kole je
cel postaven na kultrnych stereotypoch majoritnej populcie viny. V tomto
adaptanom procese sa prezentuj in zvyky in postoje a hodnoty, pouva sa in jazyk
akm je ten na ktor boli zvyknut a v ktorom boli vychovvan doma. Preto naa kola
predstavuje pre Rmov vny spoloensk problm lebo tieto deti sa prezentuj odlinou
hodnotovou orientciou sformovanou rozdielnosou ivotnho tlu spsobom ivota
a rznych alch kultrnych socilnych a ekonomickch faktorov (Rosinsk 006 s. 7
98). Dominantnou prinou nespechu drvivej viny Rmov vo vzdelvan je rozdiel
medzi tradinou vchovou v rmskej komunite a oficilnym vzdelvacm systmom ktor
je vrazne truktrovan a direktvny vzhadom na plnenie si kolskch povinnost.
Rmske diea sa tak vinou prirodzene nedoke adaptova na takto systm. kola sa
pre stva miestom strachu a perzekcie (Rosinsk 006 s. 5). Logickm dsledkom je
zlyhvajci rmsky iak ktorho domce prostredie je svojou kultrou kole tak
vzdialen e bez podpornch nstrojov sa jeho vzdelvanie stva prostriedkom
upevovania jeho socilnej kultrnej a individulnej izolcie namiesto toho, aby pomohlo
prekonva kultrne medzery v akulturanom procese a vytvralo podmienky pre jeho
socializciu do irieho socilneho a kultrneho rmca (Porubsk 004).
Problmov, svisiacich s vchovou a vzdelvanm rmskych iakov
pochdzajcich zo socilne znevhodnenho a vchovne mlo podnetnho prostredia, je
stle viacero. erenkov (2006, s. 119) poukazuje na tzv. nevhodn faktory ktor
potencilne podmieuj vznik problmov v kolskej spenosti dieaa:
obaja rodiia dosiahli iba zkladn vzdelanie
diea m troch a viac srodencov
diea je v porad srodencov a na treom alebo na alom mieste
rodina ije v stiesnench bytovch podmienkach
matka na nezauila v iadnom zamestnan
rodiia nevlastnia iadne knihy ani si ich nepoiiavaj
diea nevlastn iadne knihy
oneskoren vvin rei v 1. mesiaci diea ete nepozn jednotliv slov chyby
rei dieaa
v rodine dieaa s i al lenovia ktor mali problmy s tanm a psanm.
Poda erenkovej erenka a Rusnkovej (2007, s. 163-165) meme za hlavn
problmy pri vstupe socilne a kultrne deprimovanho rmskeho iaka do kolskho
systmu oznai nasledovn fakty:
Rmske diea neovlda slovensk jazyk ktor je vyuovacm jazykom ale ani
materinsk jazyk neovlda v potrebnom rozsahu pretoe slovn zsoba v rmine
je nedostaujca a jazykov kd hodnotme ako obmedzen.
Mlo podnetn asto i patologick socilne a vchovn prostredie ktor
nepodporuje efektvnu socializciu dieaa vo vetkch jej kategrich: osvojenie
si hygienickch a pracovnch nvykov zskavanie vedomost a zrunost
spoznvanie filozofickch etickch a estetickch systmov a vytvorenie rebrka
hodnt osvojenie si primeranch foriem socilneho sprvania ktor koreponduj
s normami spolonosti.
Samotn proces zrenia, prebiehajci na zklade vntorne naprogramovanch
zmien, nesta na primeran rozvoj psychiky a motoriky dieaa a tak rmske
diea ktorho fyzick vek je es sedem rokov nedosahuje potrebn rove
hrubej a jemnej motoriky, pretoe proces zretia nie je podporovan podnetmi
z prostredia.
Vnmanie koly ako represvnej intitcie kde Rm zava iba nespech
problmy pocit menejcennosti strach z opovrhnutia, pretoe to o je cenn
v prostred komunity (temperament hlunos vonos nerobenie samostatnch
rozhodnut at.), sa stva problmom v kole priom teoretick obsah
vzdelvania (najm na druhom stupni Z) sa vemi li od ivotnch potrieb
Rmov ijcich na okraji spolonosti.
Nerozvjanie individulnej zodpovednosti za svoje iny sprvanie a za seba.
Rozhodnutia s prijman kolektvne komunitou (rodinou) a s zvzn pre
kadho lena. V tejto oblasti je psobenie koly protichodn s psobenm rodiny,
o je pre diea vek zaov situcia ktor samo nedoke riei.
Predsudky ktor maj slovensk deti voi rmskym a naopak, z ktorch pramen
odmietanie kontaktov det navzjom.
Rmske diea sa vynikajco intuitvne orientuje v medziudskch vzahoch, vycti
lskav srdce dospelho priom nerozliuje i je to Rm alebo Slovk. Je vemi
iv temperamentn a vyaduje vea neustlej pozornosti od dospelch o me
u pedagga vyvolva negatvne pocity a odmeranos.
Rmske diea v zmieanch triedach bva skr dieaom neobbenm ako
obbenm asto s rmske deti prijman najm problmovmi spoluiakmi
ktorm sa prispsobuj o nsledne vyvolva produkciu nevhodnho sprvania za
ktor s trestan a odmietan.
Najmarkantnejie sa prejavuj problmy so kolskou dochdzkou neuspokojiv je
spoluprca rodiny a koly nedostaton ovldanie sloveniny ktor je vyuovacm
jazykom a s tm svisiaca kolsk nespenos iakov postoje Rmov k vzdelaniu a aj
neadekvtne zaraovanie rmskych iakov do pecilnych zkladnch kl pre mentlne
postihnutch jedincov. Poda nho nzoru je to azda najv problm nho kolskho
systmu ktor spsobuje ete vy stupe segregcie rmskych det a iakov. Preto sme
uvtali usmernenie Ministerstva kolstva SR prostrednctvom Pedagogickoorganizanch
pokynov pre koly a kolsk zariadenia pre kolsk rok 00/00 v ktorch s pre
riaditeov kl v tomto kontexte uvdzan tieto pokyny:
Do pecilnych zkladnch kl pre iakov s mentlnym postihnutm prijma len
iakov s mentlnym postihnutm a iakov s viacnsobnm postihnutm v kombincii
s mentlnym postihnutm po dkladnom diagnostickom vyetren s preukzatenm
stupom mentlneho postihnutia. pecilna zkladn kola nie je uren pre iakov zo
socilne znevhodnenho prostredia s intelektom v norme ani pre iakov bez mentlneho
postihnutia. Pri zisovan pripravenosti det na vstup do koly venova osobitn pozornos
deom zo socilne znevhodnenho prostredia najm deom z marginalizovanch osd.
Sledova deti s odloenou povinnou kolskou dochdzkou a pred ich zakolenm vykona
kontroln psychologick vyetrenie. V prpade odloenia povinnej kolskej dochdzky
det zo socilne znevhodnenho prostredia ktor nechodia do materskej koly a nie je
predpoklad e by sa zisten nedostatky poas ronho odkladu upravili cielenmi
postupmi (stimulan programy pravideln dochdzka do materskej koly) je vhodnejm
postupom zaradenie takhoto dieaa do nultho ronka alebo vyuitie alch foriem
edukcie.
(http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154. 24 06 - 2008).
by ich vzdelvanie mohlo by dostatone efektvne mus by splnench
niekoko zkladnch predpokladov. Medzi ne patria (varcov a kol. 1 s. ):
zaistenie dostatone dlhej a pravidelnej kolskej dochdzky iakov do koly
odstrnenie jazykovej bariry
adekvtny prstup kl a kolskch zariaden k pecifickm hodnotm zujmom
a potrebm rmskych rodn a ich det,
vyuvanie alternatvnych prstupov vo vzdelan
vzjomn repektovanie kultrnych odlinost a hodnt rmskych a ostatnch
iakov v rmci multikultrnej vchovy.
Pokusy zmeni vzdelanostn truktru rmskeho obyvatestva a pribli ju
situcii majoritnho obyvatestva vldnymi opatreniami mono na Slovensku sledova
minimlne od obdobia budovania socializmu. Po uznan Rmov ako nrodnostnej meniny
vldou Slovenskej republiky v roku 1992 sa vo vldnych materiloch opakovane objavuj
ciele zameran prve na vzdelvanie Rmov ako kov priority (Salner, 2004, s. 10).
Existuje vea nvrhov programov prstupov v tom, ako akcelerova vvin
rmskych iakov, ale vo veobecnosti na Slovensku boli odskan najm tieto projekty
zameran na vzdelvanie Rmov (Hork 005 s. 11 120):
Odklad povinnej kolskej dochdzky dvodom je telesn a psychosocilna
nezrelos asti rmskych det. Je optimlnym rieenm najm pre deti u ktorch je
predpoklad e v priebehu roka pod vplyvom zvenej edukanej stimulcie
predovetkm v podmienkach materskej koly bud dostatone pripraven pre
spen vstup do zkladnej koly.
Nult ronky sksenosti s bohat ale doteraz neboli vedecky a odborne
vyhodnoten a zdokumentovan najm o sa tka asovej komparcie
a komparcie s kontrolnou skupinou.
Realizovali sa letn vchovno rekrean tbory pre rmske deti kde sa
uskutoovali okrem rekreanch aj vzdelvacie aktivity najm formou
didaktickch hier kvzov sa a podobne kde deti nectili e sa vlastne
vzdelvaj.
Jednou z najefektvnejch foriem vzdelvania Rmov je celodenn vchovn
systm (CVS) kde sa s deprimovanmi demi pracuje od pol smej rno do piatej
poobede na zklade hravch foriem ktor rozvjaj osobnos dieaa a deti
odchdzaj domov bez kolskch taiek.
Vyrovnvacie triedy kde deti so slabmi vsledkami v uen pomocou zvltnych
programov dobiehaj ostatnch iakov a prerauj sa po niekokch rokoch
pobytu vo vyrovnvajcej triede do tandardnch tried.
pecilne triedy pre iakov so pecifickmi vvinovmi poruchami uenia alebo
pre iakov so syndrmom DHD (attention deficit/hyperaktivity disorder, porucha
pozornosti spojen s hyperaktivitou).
Problm vzdelvania rmskych det sa rieil tie prostrednctvom prplatku
uiteom rmskych det ke bolo v triede nad desa Rmov a kde sa
predpokladalo e uite bude venova osobitn as zvltne metdy a prstupy
v edukcii rmskych det.
Ben triedy s diferencovanm prstupom k iakovi najastejie pouvan
metda a forma prce s rmskymi iakmi ktor spova v individulnom prstupe
k iakovi s edukanmi problmami. Nejde vak o uplatnenie individulnych
vzdelvacch programov skr ide o akceptciu vntornho spracovania
edukanch podnetov iakom. Psobia tu initele: rove intelektu poznvacie
zujmy iaka vzah ku kolskej prci a tomu je prispsoben pracovn tempo
rozsah a nronos uiva priom iak pln ciele tandardnch uebnch osnov.
Psobenie asistenta uitea v triedach s vym potom rmskych det, priom
asistent uitea pln funkciu nielen eduktora ale aj facilittora a pomocnka pre
uitea.
Kompenzan edukciu Rmov, ako jednu z monch rieen, popisuje aj
Porubsk (In Hork 005 s. 11). Chpe ju ako formu pozitvnej diskrimincie na
individulnej rovni ktor pln dve funkcie kuratvnu a preventvnu. Kuratvna funkcia
spova vo vytvran takho edukanho prostredia ktor umouje pre rmskych iakov
prekonva jazykov socio - kultrne a osobnostn znevhodnenia ktor vo vzahu ku
kole vznikli v dsledku pecifk enkulturanho procesu v ich komunite. Preventvna
funkcia vytvra predpoklady pre rovnocenn prstup k edukanmu procesu pre rmskych
iakov ako zkladnej podmienky ich zapojenia sa do ekonomickho socilno - kultrneho
i politickho ivota spolonosti ako jeho rovnoprvneho lena.
Na podporu vzdelvania rmskych iakov Ministerstvo kolstva SR v Pedagogicko
organizanch pokynov na kolsk rok 00/00 stanovilo pre koly a kolsk
zariadenia tto lohu: Vo vybranch zkladnch a strednch kolch sa bude pokraova
v realizcii projektu Experimentlna verifikcia efektvnosti kurikula predmetu rmsky
jazyk a literatra v zkladnch a strednch kolch a projektu Experimentlna
verifikcia efektvnosti kurikula predmetu rmske relie v zkladnch a strednch
kolch.
(http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154. 24 06 - 2008).
Vekou ancou na zlepenie situcie v edukcii rmskych iakov s poda nho
nzoru monosti erpania finannch prostriedkov z fondov Eurpskej nie na inovatvne
programy zameran na integrovan vzdelvanie rmskych det a iakov. Ministerstvo
kolstva SR v roku 2008 postupne zverejuje vzvy na podvanie projektov v opatren 3.
Podpora vzdelvania osb s osobitmi vzdelvacmi potrebami, ktor s zameran na:
zvyovanie vzdelanostnej rovne prslunkov marginalizovanch rmskych
komunt,
zvyovanie vzdelanostnej rovne osb s osobitmi vzdelvacmi potrebami.

Celodenn vchovn systm

Z projektov ktor vyie uvdzame poda Horka (005) pociujeme potrebu
upozorni predovetkm na celodenn vchovn systm (CVS) ktor historicky preukzal
vysok efektvnos v procese edukcie predovetkm rmskych iakov. Patr k starm
ale stle aktulnym formm edukcie det z menej podnetnho vchovnho prostredia t.j.
aj mnohch rmskych det. ko prv ho nartol Opata (1973). Neskr mu venovali
pozornos Holek a Havran z PdF UPJ Preov (1977). V poslednom obdob sa
v odbornej a laickej verejnosti op pertraktuje aj kvli vyjadreniam Erica van der
Lindena, bvalho vevyslanca E v Slovenskej republike ktor sa vyjadroval v prospech
zriaovania interntneho systmu vzdelvania Rmov.
Podstata CVS spova v poskytovan celodennej intenzvnej odbornej edukanej
starostlivosti o znevhodnen deti. Formlnym znakom je e diea prichdza do koly
rno o siedmej (o pol smej) a odchdza okolo piatej popoludn bez aktovky aby sa doma
nemuselo akmkovek spsobom pecificky pripravova na vyuovanie.
K vhodm CVS patr (Zelina a kol., 2000, 2001):
intenzvna vzdelvacia prca s demi zo znevhodnenho socilneho prostredia
intenzvna mimovyuovacia vonoasov starostlivos a prca s tmito demi
zlepenie zdravotnch podmienok hygieny stravovania reimu da det
zdokonaovanie vo vlastnej organizcii asu a innosti vstavba autoregulcie
zodpovednosti za seba samho racionlne vyuvanie vonho asu
predpoklad a sksenos e rmski rodiia radej dvaj deti do koly ke vedia
e je o ne po vetkch strnkach postaran.
utor pomenva aj nevhody CVS ktor brnia jeho rozreniu na Slovensku.
K nim patr predovetkm skutonos e ide o relatvne drah systm (nron na
financovanie personlne i materilne zabezpeenie). Uvdza aj vhrady niektorch
odbornkov a rmskych rodiov ktor povauj CVS za obmedzovanie rodinnej vchovy
prp. za preaovanie det ku ktorm uvdzaj protiargumenty (Zelina a kol., 2001, s. 96).
Poda nho nzoru i praktickch sksenosti zavedenie celodennho vchovnho
systmu pre deti pochdzajcich zo socilne znevhodnenho prostredia (aj pre mnoh
rmske deti) by mohlo vznamnou mierou prispie k zavedeniu efektvnej metd a
foriem do procesu edukcie rmskych det i iakov.

Tranzitvne triedy v zkladnch kolch

V sasnosti sa na vybranch zkladnch kolch v Slovenskej republike realizuje
experimentlne overovanie projektu Tranzitvne triedy v zkladnch kolch a aj v
kolskom roku 00/00 bude pokraova pod nzvom pecializovan triedy na 1.
stupni zkladnch kl. Gestorom experimentlneho overovania je Vskumn stav
detskej psycholgie a patopsycholgie v Bratislave.
(http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154.,2406-2008).
Experimentlne overovanie tzv. tranzitvnych tried je poda nho nzoru aj
dsledok zvzkov Slovenskej republiky vyplvajcich z novely zkona NR SR
o rovnakom zaobchdzan v niektorch oblastiach a o ochrane pred diskriminciou.
(http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/CE591DEA3068370DC1256FF000224BF8?OpenD
ocument, 07-07-2008).
V tohto zkona (kolsk integrcia a formy kolskej integrcie) s uveden
postupy v oblasti kolskej integrcie okrem inho aj iakov so pecilnymi vchovno
vzdelvacmi potrebami (aj rmskych iakov) a aj monosti reintegrcie tchto iakov zo
pecilnych kl do zkladnch (bench) kl. Dleitou sasou kolskej integrcie je
aj individulny vchovno-vzdelvac program iaka so pecilnymi vchovno-
vzdelvacmi potrebami ktor v spoluprci so kolskm pecilnym pedaggom alebo
zariadenm pecilno-pedagogickho poradenstva vypracuje a priebene dopa triedny
uite. Pri tvorbe individulnych vzdelvacch programov vidme monosti vyuitia
asistentov uiteov najm v oblastiach pravy prostredia triedy uebnch postupov,
organizcie vchovno-vzdelvacieho procesu uebnch plnov a uebnch osnov pri
zabezpeen kompenzanch pomcok a pecilnych uebnch pomcok a v personlnej
pomoci.
V tejto svislosti je nutn vysvetli pojem iak so pecilnymi vchovno
vzdelvacmi potrebami. Poda novho kolskho zkona . 45/00 patria do tejto
kategrie deti a iaci:
so zdravotnm znevhodnenm a iakov so zdravotnm znevhodnenm
s nadanm,
pochdzajci zo socilne znevhodnenho prostredia.
V naej prci sa budeme zaobera predovetkm kategriou socilne
znevhodnench det a iakov do ktorej patria predovetkm Rmovia.

1.1 Amnesty international a vzdelvanie rmskych det na Slovensku

Dkazom toho e problematika Rmov i otzky vchovy a vzdelvania rmskych
det je pod silnm dohadom medzinrodnch organizcii a e patr do politickej agendy
je aj zujem organizcie mnesty international o rmsku komunitu na Slovensku.
Amnesty international. International secretariat, Peter Benenson House v Londne (al
index EUR 7/001/007) vydala publikciu Slovensko: Stle segregovan stle
v nerovnom postaven (Poruovanie prva na vzdelanie rmskych det na Slovensku),
v ktorej sa vemi kriticky vyjadruj k stavu vzdelvania rmskych det. Poda nho
nzoru je hodnotenie tejto organizcie prli tendenn neobjektvne a vychdza iba
z jednostrannch informci bez poznania relnych globlnych podmienok v oblasti
vzdelvania rmskych det na Slovensku. V publikcii s hodnoten
najkomplikovanejie lokality na Slovensku (Letanovce Jarovnice Svinia Markuovce
a Trebiov) bez komparcie s inmi pozitvne sa rozvjajcimi lokalitami o povaujeme
za mlo objektvne hodnotenie vytrhnut z kontextu. Na druhej strane musme prizna e
vea poznatkov a informci poukazuj na problmy a nedostatky v procese edukcie
rmskych det. Najkritickejie s hodnotenia segregovanho bvania Rmov a jeho
nebezpench podmienok odopieranie prva Rmom na vzdelanie v systme
segregovanch kl v pecilnych zkladnch kolch v odopieran jazykovch
a kultrnych prv a v nedostatonom prstupe rmskych det k predkolskmu
vzdelvaniu. Relatvne pozitvne hodnotia autori publikcie zavedenie profesie asistent
uitea a nultho ronka zkladnch kl. Kritizuj predovetkm nedostatok
kvalifikovanch asistentov uiteov (Rmov) ich nedostaton finann zabezpeenie
uzatvranie krtkodobch pracovnch pomerov s nimi a nedostaton alie vzdelvanie
uiteov a asistentov uiteov v oblasti kultry jazyka histrie a nboenstva Rmov
(Slovensko: Stle segregovan... 007 s. 1).
. mja 00 vo svojej vronej sprve za rok 007 organizcia mnesty
international hodnotila situciu v oblasti dodriavania udskch prv vo viac ako 150
krajinch sveta. Vea Rmov na Slovensku je poda vronej sprvy v bludnom kruhu
chudoby a vytesnenia na okraj spolonosti. Rmski iaci s asto bezdvodne
umiestovan do segregovanch kl oddelene od majoritnej populcie a mnohokrt ich
zarauj do pecilnych tried alebo zvltnych kl pre mentlne postihnutch.
Pretrvvajca segregcia rmskych det vo vzdelvacom systme poruuje ich prvo na
vzdelanie bez diskrimincie s tm e vlda zlyhva pri poskytovan adekvtneho vzdelania
Rmov.
(http://www.google.sk/search?hl=sk&q=Spr%C3%A1va+Amnesty+International+&btnG
=H%C4%BEada%C5%A5+v+Google&meta=), 29. 5. 2008). Uveden informcie
hodnotme viac ako politick nie odborn a jej vroky je sce potrebn bra vne ale aj
kriticky a s nadhadom.

1.2 Edukcia rmskych det a legislatva v SR

O vzdelvan Rmov sa zana vea hovori i v svislosti so zmenami ktormi
slovenskho kolstvo prechdza. Nrodn rada SR vlda SR a rezort Ministerstva kolstva
Slovenskej republiky prijali niekoko legislatvnych noriem ktor maj vzah
k vzdelvaniu rmskych det prostrednctvom asistentov uiteov. Pre pedaggov,
zaoberajcich sa problematikou vchovy a vzdelvania rmskych det, uvdzame
najvznamnejie aktulne koncepn a legislatvne materily v oblasti edukcie rmskych
det (aj prostrednctvom asistenta uitea) v Slovenskej republike:

Zkony NR SR a nariadenia vldy SR
Zkon NR SR . 45 z . mja 00 o vchove a vzdelvan (kolsk zkon) a
o zmene doplnen niektorch zkonov.
http://www.nrsr.sk/default.aspx?sid=zakony/prehlad. 27. 05. 2008.
Zkon NR SR . 65/004 Z.z. o rovnakom zaobchdzan v niektorch oblastiach
a o ochrane pred diskriminciou a o zmene a doplnen niektorch predpisov.
http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/CE591DEA3068370DC1256FF000224BF8?
OpenDocument. 07-07-2008.
Zkon NR SR . 56/00 Z. z. o ttnej sprve v kolstve a kolskej samosprve
a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov.
http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=lwTMain.ascx&LngID=0.
20.12.2007.
Zkon NR SR . 57/00 Z. z. o financovan zkladnch kl strednch kl
a kolskch zariaden v znen neskorch predpisov.
20.12.2007.
Zkon NR SR .7/1 Z.z. o kolskch zariadeniach v znen neskorch
predpisov.
20.12.2007.
Novela zkona NR SR . /14 Zb. o sstave zkladnch a strednch kl
(kolsk zkon) v znen zkona NR SR . 40 Z.z. z 7. jna 00 o zriaden
nultho ronka v zkladnej kole a zaveden profesie asistenta uitea
v predkolskch zariadeniach v zkladnej kole a v pecilnej zkladnej kole.
20.12.2007.
Nariadenie vldy SR . /004 Z.z o rozsahu vyuovacej innosti a vchovnej
innosti pedagogickch zamestnancov. M SR Bratislava. 004.
http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=~/Main/lwTArticles.ascx&
phContent=~/ZzSR/lwFulltext.ascx&LngID=0. 12.12.2007.
Nariadenie vldy .570 zo da 4..00 ktorm sa ustanovuj katalgy
pracovnch innost v asti 17. kolstvo a telovchova pri 7. platovej triede v asti
pracovn innosti 0 Vchovno-vzdelvacia a komunitn innos zameran na
vytvorenie podpornho uebnho prostredia pre deti z nedostatone podnetnho
socilneho a kultrneho prostredia vykonvan asistentom uitea v kole alebo
v predkolskom zariaden.
http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=~/Main/lwTArticles.ascx&
phContent=~/ZzSR/lwFulltext.ascx&LngID=0. 12.12.2007.
Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 64/007 Z. z. ktorm sa men a dopa
nariadenie vldy Slovenskej republiky c. /004 Z. z. ktorm sa ustanovuj
podrobnosti rozpisu finannch prostriedkov zo ttneho rozpotu pre zkladn
koly stredn koly stredisk praktickho vyuovania zkladn umeleck koly
a kolsk zariadenia v znen neskorch predpisov.
http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154. 24. 06. 2008.

Vyhlky a metodick pokyny M SR
Vyhlka MaV SR . 5/14 Z. z. o predkolskch zariadeniach v znen
neskorch predpisov. http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=344.
20.12. 2007.
Rozvjajci program vchovy a vzdelvania det s odloenou povinnou kolskou
dochdzkou v materskch kolch schvlen M SR da . . 005 pod . CD-
2005-5750/9051-1:091. http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=344.
20.12.2007.
Program vchovy a vzdelvania det v materskch kolch schvlen M SR pod
. 17/-41 zo da . 5. 1. ISBN 0-96-7721-1-2.
http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=344. 20.12.2007.
Metodick usmernenie M SR k zveniu zakolenosti det v materskch kolch
zo da . 1. 004 . CD-2004-566/1305-1:091 s innosou od 1. marca 004.
Metodick pokyn k zavedeniu profesie asistent uitea pri vchove a vzdelvan
det a iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami v predkolskch
zariadeniach, v zkladnch kolch a v pecilnych zkladnch kolch .
184/2003-05 vydan M SR da 6. 1. 00 s innosou od 1. janura 004.
Optimalizcia siete materskch kl. (M SR 001).
Vzva na predkladanie iadost o poskytnutie dotcie na zriadenie predkolskho
zariadenia v chudobnch obciach s pozitvnym demografickm vvojom do 1.
12. 2005 Priorita . 7 v rmci I. knho plnu Vzdelvanie a zamestnanos
Stratgie konkurencieschopnosti Slovenskej republiky do roku 010 schvlenej 1.
jla 005 uznesenm vldy SR . 557/005.
Doasn vyrovnvacie opatrenia s cieom pripravi dostaton poet pedaggov
vyuujcich v rmskom jazyku zo da . 6. 004. (loha . uznesenia vldy SR
. 7/00). Ministerstvo kolstva SR Bratislava 004.
http://www.minedu.sk/povodna/RS/OVNM/ovnm.htm. 20.12.2007.
Metodick usmernenie . 1/005-R z 0. jla 005 ktorm sa upravuje postup
pedagogicko-psychologickch poradn pri posudzovan kolskej spsobilosti det
zo socilne znevhodnenho prostredia pri prijman do 1. ronka zkladnej koly.
Ministerstvo kolstva SR Bratislava 005.
Metodick usmernenie . 7/006-Rz 28. marca 2006 k prevencii a rieeniu
ikanovania iakov v kolch a kolskch zariadeniach. Ministerstvo kolstva SR
Bratislava, 2005. http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=348.
20.12.2007.
Metodick usmernenie . /006-R z 4. janura 006 k realizcii kolskej
integrcie iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami v zkladnch
kolch a v strednch kolch. Ministerstvo kolstva SR Bratislava 006.
Metodick usmernenie k evidencii individulne integrovanch det a iakov so
pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami do tried materskch kl
zkladnch kl a strednch kl schvlen M SR da 1. 6. 001 pod .
370/2001-44.
Smernica M SR .1/006-R z jna 006 ktorou sa uruje systm
rozpisu finannch prostriedkov na mzdy a odvody do poistnch fondov pre
asistentov uitea na jednotliv krajsk kolsk rady a postup ich poskytnutia
zriaovateom zkladnch kl a pecilnych zkladnch kl ktor nadobudla
innos 1. . 006.

Koncepcie
Koncepcia rozvoja predkolskej vchovy s drazom na rok pred povinnou kolskou
dochdzkou. (M SR 17).
Koncepcia vchovy a vzdelvania det zo socilne znevhodnenho prostredia
a det s odloenou povinnou kolskou dochdzkou vrtane rmskych det
v predkolskch zariadeniach. (M SR 1).
Koncepcia predkolskej vchovy ( MSR 2000).
Koncepcia v oblasti predkolskej vchovy v nadvznosti na prpravu det na vstup
do zkladnej koly schvlen uznesenm vldy Slovenskej republiky . zo da
7. marca 007 (M SR 007).
http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=34, 20.12.2007.
Koncepcia vchovy a vzdelvania rmskych det a iakov. Medzinrodn seminr
7.-9. jna 001 v Levoi. Ministerstvo kolstva SR Bratislava 001.
Koncepcia integrovanho vzdelvania rmskych det a mldee vrtane rozvoja
stredokolskho a vysokokolskho vzdelvania. Schvlen uznesenm vldy SR .
4 zo da 6. 5. 004. Ministerstvo kolstva SR Bratislava 004.
Nrodn program vchovy a vzdelvania na najblich 0 rokov v Slovenskej
republike. Dvans pilierov. Ministerstvo kolstva SR Bratislava. 2004.
Stratgia vldy Slovenskej republiky prie rieen problmov rmskej komunity za
rok 2001 a priority vldy Slovenskej republiky vo vzahu k rmskym komunitm
na rok 2002.
http://www.vlada.gov.sk/linky_zoznam_dokumenty.php3?id_stranky= 15.
10.10.2005.
Program tolerancie voi meninm SR-9905-02. ROCEPO. Preov. 2002.
http://www.rocepo.sk/modules/mydownloads/. 10.02.2007.
Sprva predvstupovch poradcov PHRE twinningovho programu Zlepenie
situcie Rmov v Slovenskej republike Twinning Coveant SK 0002/SK 00/IB-
OT-01; 2003.
Nrodn program vchovy k udskm prvam na roky 2005-2014, schvlen M
SR da ..005. Ministerstvo kolstva SR Bratislava. 2005.
Dekda zaleovania rmskej populcie na roky 2005-2015 a Rmsky vzdelvac
fond. (Uznesenie vldy SR . /005).
http://www.orgovanova.vlada.gov.sk/index.php?ID=1804. 15-8-2007.
Strednodob koncepcia rozvoja rmskej nrodnostnej meniny v Slovenskej
republike.
SOLIDARITA INTEGRITA INKLZIA 2008 2013 schvlen vldou SR da
6.3.2008.
http://romovia.vlada.gov.sk/index.php?ID=5048. 5. 5. 2008.
Legislatvny zmer zkona o postaven pedagogickch zamestnancov kl
a kolskch zariaden. M SR Bratislava.
http://www.minedu.sk/data/USERDATA/MsDoc/AktTemy/legislativny_zamer_pe
d_zam.pdf. 29. 05. 2008.
Koncepcie profesijnho rozvoja uiteov v karirovom systme. slo: CD-2007-
1141/2400-1:099). M SR Bratislava.
http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=189. 29. 05. 2008.

V alej asti prce budeme analyzova najvznamnejie koncepn materily
ktor zko svisia s tmou naej prce t. j. problematikou preprimrnej a primrnej
edukcie rmskych iakov v kontexte s profesiou asistent uitea.

1.2.1 Strednodob koncepcia rozvoja rmskej nrodnostnej meniny v Slovenskej
republike

Dleitm koncepnm materilom v oblasti edukcie Rmov je Strednodob
koncepcia rozvoja rmskej nrodnostnej meniny v Slovenskej republike SOLIDARITA
INTEGRITA INKLZI 00 2013, ktor schvlila vlda SR na svojom 89.
zasadnut da 6..00 na zklade prijatho programovho vyhlsenia vldy ktor bolo
schvlen vldou SR .660 da 1.7.006.
(http://romovia.vlada.gov.sk/index.php?ID=5048, 29. 05. 2008). mbciou koncepcie je
okrem inho systmovo riei oblas vchovy a vzdelvania Rmov.
Vzdelanostn rove rmskej populcie je dlhodobo pod celoslovenskm
priemerom o plat vo zvenej miere o prslunkoch najm marginalizovanch
rmskych komunt. Sasn vzdelvac systm v SR sa naalej jav ako silne
monokultrny a nestretov voi etnicky minoritnm a ohrozenm skupinm mlo
spen pri aktivizcii a motivcii iakov z takchto skupn. K problmom patria tie
etnick segregcia v kolch vysok podiel Rmov v pecilnych kolch ale aj vysok
poet iakov v triedach veobecne. Jednm z prejavov nzkej integrcie rmskych det do
spolonosti je ich mal zastpenie v predkolskej vchove neukonen zkladn
vzdelanie nzke zastpenie na strednch kolch a vysokch kolch.
Vychdzajc z nvrhu koncepcie vchovy a vzdelvania rmskych det a iakov
vrtane rozvoja stredokolskho a vysokokolskho vzdelvania (M SR 00) vlda SR
odpora v obdob 00 015 orgnom ttnej sprvy verejnej sprvy samosprvy a
mimovldnym organizcim zamera svoju innos s ohadom na strategick zmery
a navrhovan opatrenia. Vberovo uvdzame strategick zmery svisiace s tmou naej
prce.

Strategick zmery v oblasti vchovy a vzdelvania
V spoluprci s prslunm rezortom reformova riadenie edukanho procesu v
podmienkach SR tak aby boli repektovan loklne pecifick socilne a kultrne
podmienky pri tvorbe a realizcii kolskho kurikula reflektujce na potrebu
zvenia vzdelanostnej rovne rmskej komunity.
Stabilizova a profesionalizova pozciu asistenta uitea pre deti zo socilne
znevhodnenho prostredia ako vchovno - pedagogickho pracovnka
pecialistu.
Pripravi nvrhy a opatrenia ktorch cieom bude otvorenie novch
akreditovanch vysokokolskch tudijnch odborov zameranch na rmsky jazyk
a rmske relie (stav romologickch tdi na Fakulte socilnych vec
a zdravotnctva Univerzity Kontantna Filozofa v Nitre v spoluprci
s Filozofickou fakultou Preovskej univerzity v Preove Pedagogickou fakultou
Univerzity Komenskho v Bratislave, Pedagogickou fakultou Univerzity Mateja
Bela v Banskej Bystrici a i.).
Legislatvne podpori uskutonenie kurikulrnej transformcie kl tak aby koly
dostali monos spolupodiea sa na kolskom kurikule s ohadom na vzdelvacie
potreby iakov pochdzajcich zo socilne znevhodnenho prostredia.
Legislatvne zadefinova pojem diea/iak zo socilne znevhodnenho
prostredia a v spoluprci s prslunm rezortom definova iakov pochdzajcich
zo socilne znevhodnenho prostredia ako iakov so pecifickmi
(individulnymi) vchovno-vzdelvacmi potrebami.
Pri reforme kolskho systmu postupova tak aby bola zameran aj na
individualitu vzdelvanch jedincov so pecifickmi vchovno-vzdelvacmi
potrebami.
Vytvori monos vchovy a vzdelvania pre deti a iakov rmskej nrodnostnej
meniny na nrodnostnom princpe.

Navrhovan opatrenia v oblasti vchovy a vzdelvania (vberovo):
v materskch kolch
legislatvne riei normatvne financovanie asistentov uiteov v materskch
kolch v obciach s vysokou koncentrciou rmskych det.

V zkladnch kolch
udra a rozvja systm nultch ronkov zkladnch kl pre esron deti
nedosahujce kolsk spsobilos (odvodnenie: systm nultch ronkov sa
osvedil); obsah a systm vyuovania v nultom ronku rozvja tak aby
stimuloval rozvoj osobnosti kognitvnych funkci a socializcie a nahradil deficit
predkolskej prpravy; po absolvovan nultho ronka uri al spsob
vzdelvania iakov po posden dosiahnutej rovne kolskej spsobilosti
prostrednctvom psychologickej metodiky),
do normatvu zaradi asistenta uitea pri vyom pote ako 7 iakov
pochdzajcich zo socilne znevhodnenho prostredia v triede (uvedenm
opatrenm sa skvalitn edukan proces a vytvor sa priestor na rozvoj spoluprce
koly s rodinou a asistenti uiteov z radov miestnej komunity zskaj stabiln
uplatnenie v pedagogickom procese),
vymedzi rozdiel medzi asistentom uitea pre iakov zo socilne znevhodnenho
prostredia a asistenta pre zdravotne postihnutho iaka.

V oblasti stredokolskho vzdelvania rozri psobnos profesie asistent uitea aj na
stredn koly.

1.2.2 Dekda zaleovania rmskej populcie na roky 2005 - 2015 a Rmsky
vzdelvac fond (Uznesenie vldy SR . 28/2005)

Dekda zaleovania rmskej populcie ako rmcov dokument vymedzuje
prioritn oblasti na u nadvzuje Nrodn akn pln Slovenskej republiky k Dekde
zaleovania rmskej populcie, ktor rozpracva jednotliv oblasti a po rove
indiktorov merania. Strednodob koncepcia rozvoja rmskej nrodnostnej meniny
v Slovenskej republike 2007 2015 je aktulny dokument integrujci vetky smerodajn
stratgie a odporania vrtane Dekdy. Vetky analyzovan dokumenty odporaj
zisovania pre jednotliv oblasti a pre potreby projektu bud sli ako cenn informan
zdroje v svislosti s dosahovanm ciea projektu. Dekdu prijalo krajn Eurpy
(Bulharsko Chorvtsko esk republika Maarsko Macednsko Rumunsko Srbsko
a ierna Hora Slovensko).
Medzinrodn riadiaci vbor (zodpovedn za plnovanie pre Dekdu) stanovil:
prioritn oblasti
vzdelvanie,
bvanie,
zamestnanos,
zdravotnctvo,
spolon tmy
chudoba,
diskrimincia,
rodov zleitosti.
V kontexte s tmou naej prce vyberme tie asti Dekdy ktor svisia
s edukciou rmskych iakov a nadvzuj na Koncepciu integrovanho vzdelvania
rmskych det a mldee (004). kn pln odpora zamera sa na (vberovo):
zlepenie vzdelvacch vsledkov Rmov
zlepenie zakolenosti a pripravenosti rmskych det
podporu vzdelvania rmskych iakov v strednch kolch
znenie percenta rmskych det navtevujcich pecilne zkladn koly
a zariadenia,
podporu celoivotnho vzdelvania Rmov.
Podmienkou vytvrania priestoru pre integrciu Rmov do spolonosti vznamne
podmieuje zmena negatvnych postojov asti majoritnho obyvatestva ktor je mon
dosiahnu aj systematickou zmenou obsahu vzdelvania. udsk rozvoj s drazom na
marginalizovan rmsku komunitu sa v rezorte kolstva realizuje v troch zkladnch
rovinch:
prprava uitea asistenta uitea vychovvatea at. ako jednho z
rozhodujcich initeov realizcie zmien
tvorba uebnc metodickch prruiek pre uiteov poskytnutia uebnch
pomcok a alch materilov potrebnch na vchovno-vzdelvac proces
a oboznmenie rodiov s nimi,
kurikulrna transformcia zabezpeujca zmenu jednostrannej orientcie na
materilne vzdelanie s cieom transmisie o najvie mnostvo uebnej ltky
smerom k vzdelaniu formlnemu ktorho cieom je celostn rozvoj osobnosti
iaka pri akceptcii jeho individulnych osobitost a potrieb, s orientciou na
rozvjanie zkladnch kompetenci.
Komplementrnou aktivitou k Dekde zaleovania rmskej populcie je zriadenie
Rmskeho vzdelvacieho fondu (Roma education found). Jeho hlavnm zmerom je
poskytova finann pomoc participujcim krajinm na implementciu aknch plnov
v priorite vzdelvanie. Zriaovateom fondu je Svetov banka. as aktivt slovenskho
Nrodnho aknho plnu v priorite vzdelvanie bude kofinancovan z prostriedkov
fondu.
Okrem uvedench koncepnch materilov vznamn lohu v oblasti vzdelvania
Rmov zohrvaj dve vznamn ttne organizcie:
Medzirezortn komisia pre zleitosti rmskych komunt pri rade splnomocnenca
vldy SR pre rmske komunity radu splnomocnenca vldy SR pre rmske
komunity (http://romovia.vlada.gov.sk/index.php?ID=3614, 06. 06. 2008),
Rada expertov Ministerstva kolstva SR pre vchovu a vzdelvanie Rmov
(http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=36, 06. 06. 2008).

1.2.3 Preprimrne a primrne vzdelvanie v Slovenskej republike

sistent uitea v slade s legislatvnymi predpismi SR by mal psobi
predovetkm v systme preprimrneho a primrneho vzdelvania pretoe rmske deti
a rmski iaci prve vo veku 10 rokov najviac potrebuj zven starostlivos pri
prekonvan akost v adaptcii na kolsk prostredie a urite aj pre uiteov je pomoc
asistentov uiteov iaduca a potrebn. S innosou od 1. septembra 00 sstavu kl
tvoria tieto druhy kl: matersk kola zkladn kola gymnzium stredn odborn
kola konzervatrium koly pre deti a iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacm
potrebami zkladn umeleck kola a jazykov kola.
Predkolsk (preprimrne) vzdelvanie sa intitucionlne uskutouje v materskej
kole organizovan spravidla pre deti od do 6 rokov veku s monosou zaatia od .
roku veku a zaradenia det s odloenm zaiatkom plnenia povinnej kolskej dochdzky.
Vchova a vzdelvanie det posledn rok pred zaiatkom plnenia povinnej kolskej
dochdzky je bezplatn.

Zkladn vzdelvanie sa len na:
primrne vzdelvanie, ktor je tvorron s monosou zriadenia nultho ronka,
zameran na zskanie zkladnho vzdelania v tan psan a potan spolu
s elementrnym porozumenm inch predmetov ako napr. dejepis zemepis
prrodn vedy. Od 3. ronka sa zavdza predmet cudz jazyk spoloensk vedy
vtvarn vchova hudobn vchova telesn vchova a pod. zklady rieenia
primeranch problmov zklady ochrany fyzickho a duevnho zdravia a zklady
informanch a komunikanch technolgi
niie sekundrne vzdelvanie, ktor je pron (. stupe zkladnej koly 5. a
. ronk) zameran na rozirovanie vedomost schopnost a zrunost zskanch
v zkladnom vzdelvan; vchova a vzdelvanie s zameran na predmety a rozvoj
komunikanch zrunost (od 6. ronka druh cudz jazyk); zkon ustanov ktor
pecilne koly maj 10 ronkov; prv ronk vzdelvacieho programu strednej
koly do ktorho sa vnimone prijmaj iaci z . ronka zkladnej koly 1. - 4.
ronk vchovno-vzdelvacieho programu 8-ronho tdia na strednej kole.

Zkladn vzdelvanie sa uskutouje:
a) intitucionlne len v zkladnej kole
b) neintitucionlne individulne vzdelvanie v rmci oslobodenia iaka dochdza
do koly zo zdravotnch dvodov z dvodov tehotenstva alebo materstva alebo
plnenia povinnej kolskej dochdzky osobitnm spsobom poda osobitnho
predpisu (http://www.nrsr.sk/default.aspx?sid=zakony/prehlad, 27. 05. 2008).

2 ASISTENT UITEA V PREPRIMRNOM A PRIMRNOM VZDELVAN
RMSKYCH IAKOV

Nosnou asou naej prce je komplexn zhodnotenie a analza profesie asistent
uitea od poiatkov jeho experimentlneho overovania (15 00) a po jeho
intitucionalizciu v roku 2003 a jeho postavenie v kolch a kolskch zariadeniach
v Slovenskej republike v sasnosti. Povaujeme za vhodn komparova prstupy a vvoj
profesie asistent uitea s postavenm rmskych pedagogickch asistentov v eskej
republike kee dlhoron spoluitie echov a Slovkov v jednej republike je vznamn
aj v tejto oblasti a oba tty zpasia s podobnmi problmami vo vchove a vzdelvan
rmskych det a iakov.

2.1 Rmsky pedagogick asistent v eskej republike

V svislosti s uznesenm vldy R . 66 z . oktbra 1 Sprva o situcii
rmskej komunity v R a sasn situcia v rmskej komunite bolo potrebn vykona v
eskej republike pravu tattu pokusnho overovania prpravnch tried. Touto
pravou bola dan monos Rmom aby sa mohli sami zapoji do pomoci pri
prekonvan komunikanch adaptanch a alch prekok na zaiatku kolskej
dochdzky. V roku 2000 vydalo MMT R metodick pokyn . 5 44/000-22 ku
zriaovaniu prpravnch tried pre deti zo socilne znevhodnenho prostredia a k
ustanoveniu funkcie vychovvatea - asistenta uitea, na zklade ktorho dolo k
premenovaniu profesie rmskeho asistenta na vychovvatea - asistenta uitea.
Ministerstvo kolstva R odporalo zkladnm a pecilnym kolm kde sa
vzdelva v poet rmskych iakov zriadi funkciu rmskeho asistenta vychovvatea
- asistenta uitea. Funkciu a pracovn npl rmskeho asistenta stanovuje riadite koly
na zklade konkrtnych potrieb koly s cieom predchdza vchovno-vzdelvacm
problmom. sistent mus by star ako osemns rokov mus ma dokonen zkladn
vzdelanie (pvodn poiadavka dokonenho strednho vzdelania bola zruen).
sistenti musia spene absolvova kurz pedagogickho minima pre rmskych
asistentov v minimlnej dke desiatich pracovnch dn (0 hodn) kde zska zkladn
informcie o jeho innosti a bude overen jeho spsobilos na tto funkciu. Riadite koly
poiada o zriadenie funkcie asistenta prostrednctvom prslunho kolskho radu.
Prv rmski asistenti v eskej republike boli v minulch rokoch financovan
z prostriedkov nadcie Open society found Praha a nadcie Nov kola. Pracovn npl
rmskeho asistenta stanovuje riadite koly na zklade konkrtnych potrieb koly. Rmsky
asistent je pomocn pedagogick pracovnk ktor pod vedenm triedneho uitea
individulne pracuje s demi pomha im pri prekonvan jazykovch a inch
vzdelvacch akost sprostredkovva spoluprcu medzi rmskou komunitou a kolou
najm s rodimi iakov pomha v mimotriednych a mimokolskch aktivitch (niektor
asistenti ved v kolch spevcke dramatick a in krky).
Skutonos e asistenti nebud pracova ako dobrovonci ale ako platen
zamestnanci konkrtnej koly bola dleitou podmienkou pre to, aby program bol
spen. I ke Ministerstvo kolstva R funkciu rmskeho pedagogickho asistenta
akreditovalo, neposkytlo asistentom plat. Preto nadcia Nov kola v rokoch 1997 a 1998
iastone i plne zo skromnch zdrojov sponzorovala 15 rmskych asistentov.
Prostrednctvom programov CEREP Nov kola podporila alch 1 rmskych asistentov
v Bulharsku na Slovensku a v Maarsku. V roku 1 Nov kola spene lobovala
u lenov eskej vldy ktor vaka tomu vylenila zo ttneho rozpotu finann
prostriedky na platy pre vetkch rmskych asistentov psobiacich v eskej republike. V
rokoch 1 a 000 Nov kola alej poskytovala prplatok deviatim najhorie platenm
asistentom. V sasnosti v eskch kolch pracuje pribline 0 rmskych asistentov.
(http://www.novaskola.org/web/start.php?lg=cs&main_id=m3&id=p2., 30. 05. 2008).
Uznesenm vldy eskej republiky zo da 29. oktbra 17 . 66 + P ku Sprve o
situcii rmskej komunity v eskej republike a k sasnej situcii v rmskej komunite
bol zaviazan minister kolstva stanovi kvalifikan predpoklady pre funkciu rmsky
pedagogick asistent v spoluprci s ministrom prce a socilnych vec a zaisti v kapitole
kolstvo ttneho rozpotu na rok 1 finann prostriedky na mzdov nklady pre
minimlne 0 rmskych pedagogickch asistentov v celkovej vke 6 tis. K.
(http://kormoran.vlada.cz/usneseni/usneseni_webtest.nsf/0/4AB277D7C79B9F38C12571
B6006D1F2C, 30. 05. 2008).
Balvn (001) uvdza e v roku 2000 bolo v echch 10 asistentov uiteov.
Poda autora hlavnmi ciemi innosti s:
pomoc pedaggom koly vo vlastnej vchovno-vzdelvacej innosti pri
komunikcii s rmskymi demi pri individulnom prstupe k iakom
a odstraovanie vchovnch a vzdelvacch akost
pomoc pri mimotriednych a mimokolskch innostiach triedy koly
spoluprca s rodimi iakov
spoluprca s rmskou komunitou v mieste koly.
Jednm z predpokladov pre vykonvanie funkcie rmskeho asistenta je
absolvovanie kurzu pedagogickho minima. Zkladnmi otzkami okruhmi ktor sa
v rmci pedagogickho minima pre asistentov uiteov v eskej republike venuj s:
vntorn rozhodnutie odovzda svoje vedomosti a spsobilosti deom
pevn vntorn rozhodnutie voba a odhodlanie dlhodobo sa podiea na vchove
a vzdelvan rmskych det
vedomie zmysluplnosti svojho pedagogickho psobenia ako zkladu dstojnosti
osobnosti uitea a vychovvatea
realizcia profesionlneho tosu ako zkladu mravnej kultry osobnosti
vychovvatea
schopnos poznania a porozumenia pedagogickm procesom ako zkladu
rozhodovania pri rieen vchovnch situci
schopnos komunikova s umi uitemi rodimi a celou rmskou komunitou
na zklade vntornho rozhodnutia venova silie pre optimlny rozvoja
a socializciu dieaa (Tancoov, 2004, s. 11).
Dosiahnutie profesijnch kvalt je mon docieli cez veobecn sksenos
spolon pre multikultrnu pedagogiku s vyuitm pozitvnych tradci vchovy
aplikovanej v rmskej komunite. Deba prce medzi uiteom a asistentom uitea
v triede i v kole mus by stanoven nielen vzjomnou dohodou a obojstrannm
medziudskm repektovanm ale mus by ustanoven i legislatvne.
Pri systmovch zmench vedcich k multikulturizcii koly sa presadili
prirodzen schopnosti rmskych det (napr. hudba tanec pohyb) ako rovnoprvny inite
veda vzdelvacch predmetov. Tto tendencia otvra obrovsk monosti pre uplatnenie
asistenta uitea. Je to jeho domna ktor uite neme zvldnu.

2.2 Asistent uitea v Slovenskej republike vvoj profesie

sistent uitea ktor pvodne u pred mnohmi rokmi zaal fungova v praxi
vaka aktivitm mimovldnych organizci pod nzvom rmsky asistent uitea preiel
mnohmi vvojovmi zmenami ktor sa stretvali s rznymi reakciami - od zmeny
systmu financovania a zmeny nzvu metodickch pokynov a po zaradenie do katalgu
pracovnch innosti pri vkone prc vo verejnom zujme. Poas vvoja sa profesia
asistent uitea intitucionalizovala, ukotvila v legislatve a v sasnosti je financovan zo
ttneho rozpotu. sistenti uiteov s od roku 00 novm subjektom vstupujcim do
edukanho systmu Slovenskej republiky. Ich potrebu deklarovalo mnostvo vedeckch
i osvetovo ladench projektov u z polovice 90ych rokov. Hlavn mylienka v zaveden
asistenta uitea vychdzala z potreby zapoji do edukcie rmskych iakov samotnch
Rmov. Kee percento rmskych uiteov je miziv a z tch Rmov ktor ukonili
tdium uitestva na vysokej kole ide do praxe sp k rmskym deom len nepatrn
promile vznikla otzka ako dosta do kl schopnch Rmov ktor by boli npomocn v
edukcii aj uiteom rmskych iakov aj samotnm iakom. Nutnos riei nzku rove
vzdelania rmskych det ich nzku znalos vyuovacieho jazyka ktor svis s ich
spenosou v kole ale aj nespen adaptcia na nov prostredie prispeli k zavedeniu
profesie asistent uitea. Je to jedna z ciest, ako zlepi ich vzah k edukcii a pritom
zapoji do vzdelvania aj prslunkov vlastnho etnika. Ide o podporu hodnoty
jednotlivca pre cel spolonos jeho sprvne zalenenie do spolonosti a aby sa stal
konkurencieschopnm na trhu prce (Hork 006 s. 50). Rmsky asistent na svoje
okolie vplva nielen pracovnm zaradenm ale najm ivotnm uplatnenm ktor
dosiahol vlastnm silm za prispenia svojich najblich i spolonosti (Valachov
Kadlekov Butaov Zelina 2002, s. 53).
sistenti zaali pracova aj napriek tomu e kolsk legislatva doposia
nedefinovala pedagogickho zamestnanca s takouto pracovnou nplou. Sksenosti
uiteov ktorm pri edukcii rmskych det pomhal asistent, hovorili v prospech takejto
formy prce (Valachov Kadlekov Butaov Zelina 2002, s. 39).
Rmski asistenti uiteov psobili v procese edukcie rmskych det v kolch
a kolskch zariadeniach iba na zklade dohody a dobrch vzahov s riaditemi kl
odbormi kolstva mldee a telesnej kultry okresnch radov a okresnch radov prce
predovetkm v rmci verejnoprospench prc ktor finanne boli zabezpeovan
z fondu zamestnanosti (Klein, 2005, s. 59). Zmerom vzniku profesie asistent uitea bolo
pomc rmskym iakom prekona jazykov bariru a asto bez predkolskej prpravy pri
vzdelvan. Asistent uitea vo svojej praxi uplatuje najm individulny prstup priom
pomha aj deom ktor sce nemaj jazykov bariru ale zaostvaj za ostatnmi iakmi
a zrove pracuje aj s rodimi ktorch podpora je pri vzdelvan ich det vemi dleit.
sistent uitea je jednm z rieen ako zvi vzdelanostn rove rmskych iakov
priom je pozitvne prijman tak v rmskej komunite ako aj na kolch.
Spoiatku as asistentov psobila bez predchdzajceho odbornho kolenia len
na zklade vlastnch zrunost. v tom videli odbornci jeden zo zkladnch problmov
ich efektvneho psobenia na kolch. sistent uitea asto nedisponoval potrebnmi
teoretickmi vedomosami tak aby pochopil uivo z nadhadu ktor je potrebn na
sprvne vysvetlenie uiva iakov. Rovnako nedisponoval takmi pedagogickmi
zrunosami ktor by uahovali spoluprcu s uiteom a teda aj pozitvne ovplyvovali
klmu v triede. as asistentov uiteov sce tieto nedostatky vemi sprvne a efektvne
vyvaovali vlastnou autoritou ale as asistentov sa vaka tomuto handicapu namiesto
aktvneho pomocnka pre uitea stvala len alm dieaom v triede (erenkov In
Rosinsk 006 s.165). Meme teda kontatova e efektivita psobenia rmskych
asistentov zko svis s ich osobnostnmi predpokladmi a ivotnmi sksenosami kee
poda sptnch vzieb sa za najefektvnejiu povauje vekov skupina od 0 do 45 rokov.
Predpoklady pre vkon funkcie asistenta uitea (varcov 1 s.1) s
predovetkm:
Osobnostn kvality - ohaduplnos prstupnos stretovos ochota pomc
otvorenos pravdovravnos.
Pozitvny vzor pre rmskych iakov.
Pedagogick prstup orientovan na diea.
Kladn vzah k deom a zujem o prcu s nimi.
Primeran rove komunikanch schopnost.
Dobr ovldanie slovenskho a rmskeho jazyka.
Vedie spolupracova s rodinou a zvyova sebactu rmskeho etnika.
Systematicky poznva pecifika socilneho, kultrneho a jazykovho prostredia
rmskych iakov s ktormi pracuje a akceptova tieto pecifika vo svojej
edukanej praxi.
Diagnostikova a akceptova individulne edukan potreby iakov s ktormi
pracuje.
Spolupodiea sa na vytvran multikulturnho prostredia ktor umouje plynul
adaptciu rmskeho dieaa zo socilne a kultrne znevhodnenho prostredia do
podmienok koly.
sistent uitea v predkolskch zariadeniach v zkladnch kolch
a v pecilnych zkladnch kolch a zavedenie nultch ronkov s dleit initele
ktor mu pozitvne ovplyvni kolsk spenos det a iakov pochdzajcich zo
socilne znevhodnenho a vchovne menej podnetnho prostredia. j pedagogicko
organizan pokyny pre kolsk rok 00/00 podporuj zameranie zvenej pozornosti
na edukciu takchto det a iakov. V bode sa uvdza loha pre koly a kolsk
zariadenia v SR nasledovne:Naalej venova pozornos iakom zo socilne
znevhodnenho prostredia v zujme zlepenia ich dochdzky a kolskej spenosti
spolupracova so zriaovatemi rodimi a miestnou komunitou asistentmi uiteov a
mimovldnymi a almi organizciami podieajcimi sa na vchove a vzdelvan.
(http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154. 24. 06. 2008).

2.3 Intitucionalizcia profesie asistent uitea v SR

Kee experimentlne overovanie projektu Rmsky asistent uitea a dobr
sksenosti kl potvrdili dleitos vytvorenia tejto profesie Nrodn rada SR prijala
zkon . 40/00 Z. z. ktorm sa men a dopa zkon . 1/001 Z.z. o verejnej slube
v znen neskorch predpisov a o zmene a doplnen niektorch zkonov a s innosou od
1.9.2002 sa v zmysle tohto zkona legalizuje a ustanovuje asistent uitea v triedach
zkladnch kl pecilnych zkladnch kl a v predkolskch zariadeniach. V zujme
zjednotenia zavedenia profesie asistent uitea v predkolskch zariadeniach
v zkladnch kolch a v pecilnych zkladnch kolch bol Ministerstvom kolstva SR
da ..00 vydan Metodick pokyn k zavedeniu profesie asistent uitea
v predkolskch zariadeniach v zkladnej kole a v pecilnej zkladnej kole .
1631/2002-sekr. V sasnosti plat nov Metodick pokyn M SR . 14/003-05 zo da
6. decembra 00. Na zklade metodickch pokynov me riadite koly ustanovi
profesiu asistent uitea ak triedu navtevuje viac ako p iakov zo socilne
znevhodnenho prostredia (predovetkm v oblasti vzdelvania det pochdzajcich zo
segregovanch rmskych osd). sistent sa podiea na utvran podmienok nevyhnutnch
na prekonvanie najm jazykovch zdravotnch a socilnych barir dieaa pri
zabezpeovan vchovno-vzdelvacieho procesu. Je vhodn aby v triedach s vym
potom rmskych iakov psobili predovetkm asistenti uiteov Rmovia ktor
ovldaj rmsky jazyk a maj blzky vzah ku komunite a rodinm z ktorch deti
pochdzaj. Dleitm je aj motivan faktor v tom smere e asistent uitea je asto
vzorom pre rmske deti ktor sa snaia v kolskom prostred dosahova lepie kolsk
vsledky m sa vzdelanie v hodnotovom rebrku u nich posva nahor s cieom
v budcnosti st sa tie asistentom uitea. Boli sme svedkami situcie na Zkladnej
kole v Trebiove na ulica Ivana Kraska ke rmsky iak 4. ronka na otzka m chce
by ke vyrastie odpovedal: asistentom uitea - ako n pn asistent. Bohuia
v sasnosti pozcie asistentov uiteov asto obsadzuj aj nermski pedagogick
zamestnanci kl a kolskch zariaden ktorch riaditelia kl zachrauj v prpade
zniovania i ruenia pracovnch miest a nadbytonosti pri poklese vkonov a potov det.
Takto prichdzaj Rmovia o u aj tak minimlne monosti uplatnenia sa na trhu prce aj
napriek tomu, e asto ide o Rmov ktor maj pln stredokolsk vzdelanie alebo
dokonca tuduj na vysokej kole.
Poda Metodickho pokynu k zavedeniu profesie asistent uitea v predkolskch
zariadeniach, v zkladnch kolch a v pecilnych zkladnch kolch . 184/2003-095
vydan M SR zo 6. 12. 2003 sta aby budci asistent uitea:
bol spsobil na prvne kony
mal vek nad 18 rokov,
absolvoval aspo pecializan kurz akreditovan M SR zameran na vchovno-
vzdelvaciu innos s rozsahom najmenej 110 hod. (z toho aspo 50 hod. praxe)
o vak nie je podmienkou. Do roku 010 by mal zska pln stredn vzdelanie
alebo vysokokolsk vzdelanie prvho stupa (titul Bc.) a absolvova doplujce
pedagogick tdium
ovldal ttny jazyk
bol zdravotne spsobil,
bol bezhonn.
Vo vine prpadov to boli rmski asistenti kee je v komunite prevane
rmskych iakov pochdzajcich zo socilne znevhodnenho prostredia uplatniten aj
ako facilittor a meditor vedomost a zrunost. Ide o lena miestnej komunity vinou
enu. Vekov truktra sa pohybuje v rozmedz od 0 do 45 rokov. Vzdelanostn rove
je vemi odlin v poslednom obdob prevauje snaha o to, aby mal asistent uitea
ukonen minimlne pln stredokolsk vzdelanie. sistent uitea asto nedisponuje
takmi pedagogickmi zrunosami ktor by uahovali spoluprcu s uiteom a teda aj
pozitvne ovplyvovali klmu v triede. as asistentov uiteov tieto nedostatky vemi
sprvne a efektvne vyvauje vlastnou osobnou autoritou as asistentov sa ale vaka
tomuto handicapu namiesto aktvneho pomocnka pre uitea stva len alm dieaom
v triede.
V nasledujcich tabukch 1 a pre porovnanie uvdzame poty asistentov
uiteov psobiacich v kolch a kolskch zariadeniach v rokoch 2005 2007
v Slovenskej republike ktor vypovedaj o postupnom nraste ich potov. V kolskom
roku 005/006 psobilo na 6 bench aj pecilnych zkladnch a materskch kolch
spolu 7 asistentov uiteov.

Tabuka 1 koly s asistentmi uiteov v kolskom roku 2005/2006 ( Zdroj: M SR )
M M Z Z
Poet kl 35 4 484 109
Poet asistentov uitea 44 6 729 194

Poda dajov Ministerstva kolstva SR boli pre kolsk rok 006/007 vylenen
prostriedky pokrvajce 66 % poiadaviek kl na pracovn miesta asistentov uiteov od
krajskch kolskch radov. Celkovo M SR poskytlo financie na 71 asistentov uiteov
poas roka ich celkov poet v praxi vak me by in pokia sa krajsk kolsk rady
rozhodn rozdeli prostriedky viemu potu kl a tie potom uzavr zmluvy s asistentmi
na kratiu dobu ako jeden kolsk rok. Poda Ministerstva kolstva SR bol problm
ohadne financovania v tom e vzhadom k disponibilnmu zostatku financi nemohli
uspokoji vetky poiadavky na financovanie asistentov uiteov.

Tabuka Prehad o asistentoch uitea a finannch prostriedkoch na AU ( Zdroj:
Odbor financovania regionlneho kolstva M SR )
K
Poet
poadovanch
AU* od 1.9.2006
Poet schvlench
AU* od septembra
2006
(aj od 1.1.2007)
Rozdiel
(nevykryt)
Predpokladan
vdavky na
schvlen poet U
pre rok 2007
(v tis. Sk)
Chbajce finann
prostriedky potrebn
na rozdiel
(v tis. Sk)
a [1] [2] [3] = [1] [2] [4] = 160 * [2] [5] = 160 * [3]
BA 55 36 19 5 808 2 992
TV 77 51 26 8 131 4 189
TC 42 28 14 4 435 2 285
NR 96 63 33 10 138 5 222
ZA 59 39 20 6 230 3 210
BB 332 219 113 35 059 18 061
PO 338 223 115 35 693 18 387
KE 320 211 109 33 792 17 408
SPOLU 1 319 871 448 139 286 71 754

Poznmka: *AU - sistent uitea pri rmskych iakoch a pri zdravotne
postihnutch iakoch. V stpcoch [4] a [5] ide pri vpotoch o sumu 160-tisc Sk ktor je
predpokladan ako priemern suma uren na jednho asistenta uitea na rok 007.

2.4 Sasn stav v profesii asistent uitea

. mja 00 Nrodn rada SR prijala Zkon . 45/00 o vchove a vzdelvan
(kolsk zkon) a o zmene a doplnen niektorch zkonov. Definitvne potvrdzuje
postavenie profesie asistenta uitea (2. diel, 5, odsek 6) v zkladnej kole. V 7. asti
kolskho zkona 7, odsek 9 sa uvdza e deom alebo iakom so zdravotnm
znevhodnenm a iakom so zdravotnm znevhodnenm bariry, vyplvajce z ich
zdravotnho znevhodnenia, pomhaj prekonva asistenti uiteov aj v kolch pre deti
alebo iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami ktormi poda toho
zkona s:
matersk kola
zkladn kola
stredn koly
praktick kola
odborn uilite.
Nae vskumy realizovan v rokoch 2005 00 potvrdili e najvm
problmom v stabilizcii profesie asistent uitea bolo jej finann zabezpeenie.
Rozdelenie finannch prostriedkov pre program asistentov uitea uruje Smernica M
SR . 1/006 - R z jna 006 ktorou sa uruje systm rozpisu finannch prostriedkov
na mzdy a odvody do poistnch fondov pre asistentov uitea na jednotliv krajsk
kolsk rady a postup ich poskytnutia zriaovateom zkladnch kl a pecilnych
zkladnch kl ktor nadobudla innos 1. . 006. Ustanovenm 6 (Zoznam pecifk
poda 4 ods. 1 zkona . 57/00 Z.z. psmeno b) Nariadenia vldy SR . /004 Z.z.
s innosou od janura 004 boli nenormatvnym spsobom vyleovan finann
prostriedky na mzdy a odvody do poistnch fondov na asistentov uiteov.
V sasnosti financovanie pecifk (. diel zkona NR . 45/2008 Z.z)
systmovo riei okrem inho aj financovanie nkladov spojench s profesiou asistent
uitea. Ministerstvo me prideli v rmci rezervy na iados zriaovatea ttnej koly
finann prostriedky na pecifik. iados predklad zriaovate M SR prostrednctvom
prslunho krajskho kolskho radu najneskr do 0. septembra prslunho
kalendrneho roka. Prostrednctvom pecifk sa financuj nklady ktor sa opakuj a nie
s zohadnen v normatve koly. pecifikami s okrem inho aj nklady na mzdy
asistentov uiteov pre iakov so zdravotnm znevhodnenm alebo s nadanm vrtane
poistnho a prspevku zriaovatea do poisovn.
V praxi to znamen e o mnostve a smerovan prostriedkov na jednotliv kraje
urench vlune na asistentov uiteov rozhoduje Ministerstvo kolstva SR po zven
poiadaviek ktor od kl zozbieraj krajsk kolsk rady. Tie potom rozdelia pridelen
prostriedky na asistentov uiteov jednotlivm kolm poda vlastnch postupov.
O stabilizcii profesie asistenta uitea hovor aj najnovia tatistika Ministerstva
kolstva SR odboru financovania regionlneho kolstva M SR poda ktorej dochdza
k nrastu potu asistentov uiteov oproti rokom 006 a 2007 o 1 asistentov uiteov
psobiacich v kolskch a kolskch zariadeniach v Slovenskej republike. Pomerne
vysok poet asistentov uiteov (vi tabuka ) psob v pecilnych kolch
a pecilnych materskch kolch (41) ktorch zriaovatemi s krajsk kolsk rady.
Pre prcu s rmskymi iakmi v roku 00 je vylenench 66 asistentov uiteov priom
najvy poet je v krajoch Bansk Bystrica Preov a Koice o sved o vysokej
koncentrcii rmskych iakov prve v tchto reginoch Slovenska. Najaktulnej prvny
predpis, rieiaci financovanie aj profesie asistent uitea, je Nariadenie vldy Slovenskej
republiky . 649/2007 Z. z. ktorm sa men a dopa nariadenie vldy Slovenskej
republiky . /004 Z. z. ktorm sa ustanovuj podrobnosti rozpisu finannch
prostriedkov zo ttneho rozpotu pre zkladn koly stredn koly stredisk praktickho
vyuovania zkladn umeleck koly a kolsk zariadenia v znen neskorch predpisov.
(http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154,24. 06. 2008).

Tabuka 3 Poty asistentov uitea poda zriaovateov - rok 2008 (Zdroj: Odbor
financovania regionlneho kolstva M SR)
Kraj
poet asistentov uitea /osoby/ z toho poda zriaovateov:
na prekonvanie
jazykovch a
socilnych
barir iakov
/RAU/
na
prekonvanie
zdravotnch
barir iakov
/ZAU/
Spolu
krajsk
kolsk
rady
obce
cirkevn
zriaova
telia
skromn
zriaovatelia
Bratislava 6 32 38 18,0 17,0 3,0
Trnava 18 36 54 26,0 26,0 2,0
Trenn 6 25 31 10,0 20,0 1,0
Nitra 28 37 65 28,0 36,0 1,0
ilina 7 37 44 19,0 24,5 0,5
Bansk
Bystrica
203 52 255 46,0 202,0 4,0 3,0
Preov 220 47 267 54,0 202,0 11,0
Koice 208 38 246 40,0 184,0 19,0 3,0
SPOLU 696 304 1 000 241,0 711,5 40,0 7,5

V roku 00 je plnovan rozpoet na mzdy a odvody asistentov uiteov ktor
pracuj v triedach s rmskymi iakmi vo vke viac ako 10 milinov slovenskch
korn m M SR zabezpeilo e riaditelia kl nebud nten uzatvra pracovn
pomery len na dobu urit na obdobie 10 mesiacov ale na plnch 12 mesiacov.
Povaujeme to za pozitvny krok v stabilizcii profesie asistent uitea.

Tabuka 4 Financovanie profesie asistent uitea
Rmski asistenti uitea poda zriaovateov (rok 2008)
Kraj Upraven poet rmskych Upraven rozpoet 2008
asistentov uitea
/osoby/
/v tis. Sk/
BA 6 1 080
TV 18 3 240
TC 6 1 080
NR 28 5 040
ZA 7 1 260
BB 203 35 190
PO 220 37 935
KE 208 36 090
SPOLU 696 120 915

2.4.1 Rozsah vyuovacej a vchovnej innosti a odborn a pedagogick spsobilos
asistentov uiteov

Nariadenie vldy SR . /004 Z.z o rozsahu vyuovacej innosti a vchovnej
innosti pedagogickch zamestnancov stanovuje mieru vyuovacej povinnosti aj pre
asistentov uiteov. V materskej kole a v pecilnej materskej kole m asistent vzok
hodn tdenne v zkladnej kole a v pecilnej zkladnej kole hodn tdenne
a v prvom ronku Z Z taktie hodn. V nultom ronku Z je vzok asistenta
uitea hodn tdenne.
Poiadavku odbornej a pedagogickej spsobilosti asistentov uitea uruje katalg
pracovnch innosti pri vkone prc vo verejnom zujme poda nariadenia vldy SR .
341/2004 Z z nasledovne:
plne stredn vzdelanie - platov trieda 7
08 Vchovno-vzdelvacia a komunitn innos zameran na vytvorenie podpornho
uebnho prostredia pre deti z nedostatone podnetnho socilneho a kultrneho
prostredia vykonvan asistentom uitea v kole alebo v predkolskom zariaden po
splnen podmienok urench veobecne zvznm prvnym predpisom.
Pracovn innosti vyadujce vysokokolsk vzdelanie prvho stupa - platov trieda 9
08 Vchovno-vzdelvacia a komunitn innos zameran na vytvranie podmienok na
prekonvanie zdravotnch jazykovch a socilnych barir dieaa alebo iaka pri
zabezpeovan vchovno-vzdelvacieho procesu vykonvan asistentom uitea na
zkladnej kole pecilnej zkladnej kole materskej kole alebo pecilnej materskej
kole po splnen podmienok urench veobecne zvznm prvnym predpisom.

2.5 Asistent uitea a matersk kola

Poda zkona NR SR .45/2008 o vchove a vzdelvan (kolsk zkon) a o
zmene a doplnen niektorch zkonov s innosou od 1. septembra 00 preprimrne
vzdelanie zska diea absolvovanm poslednho ronka vzdelvacieho programu odboru
vzdelvania v materskej kole. Dokladom o zskanom stupni vzdelania je osvedenie
o absolvovan preprimrneho vzdelvania. V sasnosti aj v rmci intitucionlneho
vchovno-vzdelvacieho procesu v kontexte uvedenho zkona vstupuje do popredia
problematika kvalitnho a primeranho vzdelvania a vchovy rmskej populcie
v predkolskom veku.
V predkolskom obdob vina rmskych det vyrast slobodne a asto s
ponechan sam na seba. S vemi vnmav a uia sa tm e pozoruj a napodobuj to
o robia in. Chba im pravideln stimulcia uia sa samovone. Deti, pochdzajce zo
segregovanch rmskych komunt, vyrastaj v izolovanom prostred bez monosti
spoznvania inch vzorov sprvania a konania. Deti ktor prichdzaj do koly
z rodinnho prostredia ktor je socilne kultrne a ekonomicky na vemi nzkej rovni
s poznaen. Rodiia nezamestnan neschopn hospodri so socilnymi dvkami.
Bvanie mnohopoetnej rodiny je z hadiska hygienickho a kultrneho na vemi nzkej
rovni. Alkoholizmus rodiov je skoro samozrejmosou zodpovednos za starostlivos
a vchovu det je minimlna (Maczejkov 15 s. 14). So veobecne platnmi normami
sa nedoku rmske deti identifikova pretoe nie s v zhode s normami, ktor platia
v rmskej spolonosti ( Portik, 2003, s. 29).
Rmske diea, prichdzajce do koly zo socilne znevhodnenho rodinnho
prostredia, nem na primeranej rovni uspokojovan zkladn potreby z hadiska
poiadaviek majoritnej spolonosti ale je schopn v prirodzench podmienkach sa
rozvja a spontnne sa ui. Zaostvanie ktor vznikne pri dlhodobej absencii
rozvjajcich podnetov najm v predkolskom veku sa ned vykompenzova plne.
Neskr sa to prejav v akom zvldnut kolskch pracovnch a ostatnch ivotnch
innostiach. Rmske deti prinaj do novho prostredia vemi vea podnetnho napr.
hravos spontnnos srdenos primnos veselos a v neposlednom rade vanos
prejavovan tm ktor sa o nich staraj a pomhaj im. Rmske diea je v rodine in
stimulovan jeho sksenosti a zitky sa lia od det z benej populcie. Tto skutonos
musme repektova pri prci s rmskymi demi z nej vychdza o znamen prijma
ich tak ak s bez predsudkov a rozvja ich existujci potencil. Rmske deti s veden
k nezvislosti od rannho detstva mlo sa uplatuj fyzick tresty a verblnej
a neverblnej komunikcii sa uia od dospelch a ostatnch lenov komunity ovea skr
ako nermske deti. Deti participuj na kadodennch aktivitch komunity a uia sa
hodnotm sledovanm povanm a pozorovanm ostatnch lenov komunity (
Kriglerov 00 s. 746).
Zanedbvanm rmskych det oznauje autorky Fabikov Oavsk (00 s. 6)
predovetkm situcie nedostatonej starostlivosti neprimeranej vivy hygieny,
zdravotnckej starostlivosti ale aj zanedbvanie vzdelvania a kultrnych potrieb dieaa.
Spolonou charakteristikou takchto rodn je nzka socioekonomick rove. Deti
v takchto rodinch napriek nedostatku nedostatonej stimulcii mu by spokojn
a astn teda dostatone emone saturovan. Problm nastane vtedy ak je diea
postaven do novej socilnej situcie u nie je dieaom v znmom rodinnom prostred
ale mus prija rolu predkolka alebo iaka zkladnej triedy. Nvrh Koncepcie rozvoja
vchovy a vzdelvania v Slovenskej republike poukazuje na vznam predkolskej
vchovy v ktorom sa okrem inho kontatuje e postupne by bolo vhodn aspo
posledn ronk materskej koly stanovi ako povinn alebo aspo vytvori podmienky na
to, aby deti pochdzajce zo znevhodnenho socilneho prostredia a rmske deti,
navtevovali matersk kolu rok pred vstupom do zkladnej koly (Baurikov
a kolektv 005 s. 7).
Potrebu zakoli deti v materskch kolch zdrazuj aj sami predstavitelia
rmskej komunity. Rotr (In. Baurikov a kolektv 005 s. 7) hovor: Pomalmi
krikmi sa d riei aj n rmsky problm. Tou cestou je cesta vzdelvania. Prv etapa
tejto cesty sa zana v rodine. Druh v materskej kole ktor by mali zkonite navtevova
vetky rmske deti aspo od 4. roku veku. Vo vzahu k budcnosti rmskych det je
nevyhnutn aby navtevovali matersk kolu a tak sa pripravili na povinn kolsk
dochdzku. Pravideln dochdzka do materskej koly sa pozitvne odra nielen na
socializcii det ale aj ich rodiov. V dsledku integranch snh a pretrvvajcej
alarmujcej nzkej vzdelanostnej rovni rmskej minority sa vytvra tlak na matersk
koly v tom zmysle aby vytvrali adekvtne podmienky pre vetky deti bez ohadu na ich
socilne a kultrne zzemie. lohou je zvi zakolenos rmskych det a tak napomc
ich socializcii a osobnostnmu rozvoju. Dleit lohu tu zohrvaj aj asistenti uiteov
ktor s zodpovedn najm za nadviazanie a skvalitnenie spoluprce s rmskymi rodinami
tak ako sa uvdza v Metodickom pokyne M SR .14/00-05 zo da 6. decembra
2003 k zavedeniu profesie asistent uitea v predkolskch zariadeniach v zkladnej kole
a v pecilnej zkladnej kole.
Aj v zkone NR SR . 45 /2008 o vchove a vzdelvan (kolsk zkon) a o
zmene a doplnen niektorch zkonov 1. diel v odsek 1 sa uvdza e v materskej
kole me psobi aj asistent uitea.
Bohuia, vyuvanie profesie asistent uitea je v materskch kolch iba
minimlne. Priemerne v Slovenskej republike ich psob v predkolskch zariadeniach
kadorone iba okolo 50 v porovnan s podstatne vym potom 740 asistentov uiteov v
zkladnch kolch a 00 asistentov uiteov v pecilnych zkladnch kolch (Sasn
stav vo vchove a vzdelvan rmskych det a mldee 007).
Skvalitnenie vchovy a vzdelania rmskych det a iakov je zkladnm
predpokladom spenho rieenia alch otzok existujcich v rmskej societe. Prvorad
pozornos treba venova rmskym deom predkolskho veku. Vchova tchto det m
pecifick znaky typick len pre rmsku populciu. Rmske diea prijma spsob ivota
sprvanie nzory svojej rodiny ktor ho v rmci naej kultrnej spoloenskej rovne
nedostatone stimuluje po strnke intelektovej citovej a charakterovej. Medzi pedaggmi
vetkch stupov kl ale najm medzi uitemi zkladnch kl dominuje nzor e
dleitm predpokladom spenosti edukcie rmskych det je ich predchdzajce
zakolenie v materskej kole. Km do roku 10 bolo v materskch kolch kadorone
zakolench pribline 0 % tri a es ronch rmskych det v kolskom roku 10/1991
sa znil tento podiel o viac ako 60 % a v nasledujcich rokoch vrazne poklesol take v
sasnosti predkolsk zariadenie navtevuje v niektorch reginoch len od 0 20 %
rmskej populcie (Pajdlhauserov Mendlen 006). j to bol jeden z dvodov preo sa
zaoberme problmom rmskych det v materskch kolch pretoe ak im nebudeme
venova primeran pozornos teraz, v budcnosti sa nm to vetkm me vypomsti. k
majoritn spolonos nebude riei problm najchudobnejch Rmov prostrednctvom
vchovy a vzdelvania rmskych det bude tento problm stle bremenom a brzdou
rozvoja aj pre majoritu a cel spolonos nem ancu alej napredova prosperova.
Dkazom proklamovanej podpory materskch kl zo strany ttnych orgnov
(Ministerstva kolstva SR) s aj Pedagogickoorganizan pokyny na kolsk rok
2008/2009, v ktorch sa uvdzaj lohy pre predkolsk zariadenia aj v oblasti edukcie
rmskych det nasledovne: Do materskej koly sa prednostne prijmaj deti ktor
dovili piaty rok veku deti s odloenm zaiatkom plnenia povinnej kolskej dochdzky
a deti s dodatone odloenm zaiatkom plnenia povinnej kolskej dochdzky. V prpade
det s odloenou povinnou kolskou dochdzkou pochdzajcich zo socilne a jazykovo
znevhodnenho prostredia, sa v zvenej miere kladie draz na individulny prstup aj s
vyuitm asistenta uitea. Draz kls aj na osvojenie si zkladov kultivovanho
spisovnho slovenskho jazyka demi ete pred vstupom do zkladnej koly. Kultivovan
reov prejav det posilova vyuitm rznorodch metd a foriem prce hrou detskou
literatrou slovenskch autorov (http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154,
24. 06. 2008).

2.6 Asistent uitea a nult ronk Z

Vznamn lohu pln asistent uitea aj v nultom ronku ktor je definovan v
zkone NR SR . 45/00 o vchove a vzdelvan (kolsk zkon) a o zmene a doplnen
niektorch zkonov, v ktorom v 3. diely v odsek 6 a 7 sa uvdza e nult ronk
zkladnej koly je uren pre deti ktor k 1. septembru dosiahli fyzick vek es rokov
nedosiahli kolsk spsobilos pochdzaj zo socilne znevhodnenho prostredia
a vzhadom na socilne prostredie, nie je u nich predpoklad zvldnutia vzdelvacieho
programu prvho ronka zkladnej koly. k diea ani po odloen zaiatku povinnej
kolskej dochdzky alebo po dodatonom odloen plnenia povinnej kolskej dochdzky
nedosiahlo kolsk spsobilos najneskr vak 1. septembra ktor nasleduje po dni
v ktorom diea dovilo smy rok veku bude zaraden do prvho ronka, alebo so
shlasom zkonnho zstupcu do nultho ronka zkladnej koly. Aj v paragrafe 4, odsek
4 kolskho zkona je uveden e zkladn kola m spravidla dev ronkov
s monosou zriadenia nultho ronka, v ktorom je stanoven najvy poet 16 iakov
v triede nultho ronka.
Zkon NR SR .45/2008 o vchove a vzdelvan (kolsk zkon) v . oddiele
odsek 7 uvdza e ak diea po doven iesteho roku veku nedosiahlo kolsk
spsobilos a pochdza zo socilne znevhodnenho prostredia riadite koly rozhodne o
odklade zaiatku plnenia povinnej kolskej dochdzky dieaa o jeden kolsk rok, alebo
o zaraden dieaa do nultho ronka zkladnej koly a to vdy na iados zkonnho
zstupcu. Riadite koly me rozhodn o odklade zaiatku plnenia povinnej kolskej
dochdzky dieaa alebo o jeho zaraden do nultho ronka, aj na nvrh materskej koly
ktor diea navtevuje a na zklade predchdzajceho odporuenia zariadenia vchovnho
poradenstva a prevencie a to vdy s informovanm shlasom zkonnho zstupcu.
Zkonn zstupca m prvo rozhodn o tom i diea s odloenou kolskou dochdzkou
bude navtevova matersk kolu alebo nult ronk. Ak sa u iaka prvho ronka
zkladnej koly ktor nemal odloen zaiatok povinnej kolskej dochdzky a
neabsolvoval nult ronk zkladnej koly a v prvom polroku prvho ronka dodatone
zist e nedosiahol kolsk spsobilos me riadite koly rozhodn o dodatonom
odloen plnenia povinnej kolskej dochdzky, alebo o jeho zaraden do nultho ronka.
Zkonn zstupca m prvo rozhodn o tom i diea s dodatone odloenou kolskou
dochdzkou bude navtevova matersk kolu alebo nult ronk
(http://www.nrsr.sk/default.aspx?sid=zakony/prehlad., 27. 05. 2008).
Ministerstvo kolstva Slovenskej republiky podporuje vzdelvanie rmskych det
v nultch ronkoch zkladnch kl oho dkazom s nimi stanoven lohy pre
riaditeov zkladnch kl v pedagogicko organizanch pokynoch na kolsk rok
2008/2009.
1. Do nultho ronka zkladnej koly me by zaraden diea len s informovanm
shlasom zkonnho zstupcu dieaa. Takto diea zana plni povinn kolsk
dochdzku v nultom ronku.
2. Zkladn koly s nultm ronkom a zkladn koly so iakmi zo socilne
znevhodnenho prostredia spolupracuj s MPC v alokovanom pracovisku Preov
a jeho Rmskym vzdelvacm informanm poradenskm a dokumentanm
centrom Preov (ROCEPO) s celoslovenskou psobnosou a vyuvaj vo
vchovno -vzdelvacom procese nm vydvan a distribuovan publikcie.
(http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154, (24. 06. 2008).

2.7 Prprava a vzdelvanie asistentov uiteov

Prv zmienka o prprave rmskych asistentov uiteov sa objavila v pracovnej
verzii nvrhu M SR Koncepcia vchovy a vzdelvania rmskych det a iakov.
Koncepcia predpokladala zabezpeenie prpravy rmskych asistentov uiteov aj
s pomocou mimovldnych organizci a vzdelvacch centier ktor maj na tto
innos akreditciu M SR.
Nadcia kola dokorn iar nad Hronom bola v tomto smere na Slovensku
priekopnkom. ko prv u v rokoch 1995 - 1 experimentlne overovala
v podmienkach zkladnej koly projekt pod nzvom Akcelercia kolskej spenosti
rmskych iakov s vyprofilovanou kvalifikciou rmskeho asistenta uitea najm v okrese
Spisk Nov Ves. Touto problematikou sa zaoberali aj mnoh alie nadcie a obianske
zdruenia napr. nadcia Sndora Mraiho v Komrne (001) obianske zdruenie
Dstojn ivot v Spiskej Novej Vsi (00 - 2008) a Zdruenie mladch Rmov
v Banskej Bystrici (00). sistenti uiteov psobili v procese edukcie rmskych det
v kolch a v kolskch zariadeniach do roku 2002 iba na zklade dohody a dobrch
vzahov s riaditestvami kl odbormi kolstva mldee a telesnej kultry okresnch
radov a okresnch radov prce predovetkm v rmci verejnoprospench prc ktor
finanne boli zabezpeovan z fondu zamestnanosti. V okrese Spisk Nov Ves psobilo
v obdob od roku 15 a 00 v priemere rone 1 rmskych asistentov uiteov v roku
2003 42 a v rokoch 2004 2008 priemerne rmskych asistentov uiteov rone.
Funkciu asistent uite vo vchovnovzdelvacej prci s rmskymi demi pokusne
zaviedla a overovala ako jednu z monosti individulnej pomoci deom zo socilne
a vchovne nedostatone podnetnho prostredia aj Nadcia pre rmske deti Inforoma
(Rmovia a edukcia 006 s.17). Prprave a vzdelvaniu asistentov uiteov sa venuje aj
Metodicko pedagogick centrum v Preove formou pecializanho inovanho tdia
(2006 00) pre asistentov uiteov.

Vysokokolsk prprava asistentov uiteov na Pedagogickej fakulte Preovskej
univerzity

Za systmov rieenie v oblasti prpravy a vzdelvania asistentov uiteov
povaujeme realizciu vysokokolskho tdia pre asistentov uiteov. Na Pedagogickej
fakulte Preovskej univerzity v Preove je akreditovan bakalrsky edukan program
Predkolsk a elementrna pedagogika socilne znevhodnench skupn (asistent uitea),
ktor sa realizuje v dennej i externej forme. S realizciou tohto programu zaali
v akademickom roku 2005/2006. V roku 005 podali iados o grant z ESF
Vysokokolsk prprava rmskeho asistenta uitea ako prostriedok socializcie
rmskych det. Vzhadom na skutonos e grant bol schvlen zaali na Pedagogickej
fakulte PU v Preove od septembra 005 vzdelvanie v predmetnom tudijnom programe
(v externej forme) aj v grantovej skupine ktor tvorilo 0 Rmov (absolventov strednch
kl s maturitou).

Hlavn cie projektu
Prostrednctvom odbornej prpravy asistentov uitea z radov rmskej minority
hlavnm cieom bolo vytvori podmienky na adekvtnejie podmienky vzdelvania
rmskych iakov pochdzajcich zo socilne znevhodnenho a vchovne menej
podnetnho prostredia. Cieovou skupinou boli mlad udia z radov Rmov s ukonenm
stredokolskm vzdelanm s maturitou ktor sa doposia neuplatnili na trhu prce a ktor
maj po zskan vzdelania relnu monos pracova so iakmi svojho etnika.

Cieov skupina
Rmovia s maturitou najm z Preovskho a Koickho samosprvneho kraja
v pote 0. V rmci projektu ktorho cieom je pripravi do praxe asistentov uitea
z rmskej minority predpokladali autori projektu realizova edukciu s cieom zvi
vzdelanostn rove Rmov priamo prostrednctvom projektu a sprostredkovane cez
uplatnenie rmskych asistentov uiteov v kolch aj rmskych iakov (v predkolskch
zariadeniach centrch vonho asu a zkladnch kolch). Projekt sa realizoval
v akademickch rokoch 005/006 a 007/00 v priestoroch PF PU v Preove. V jni
00 ukonili prv absolventi bakalrske tdium na Pedagogickej fakulte PU v Preove.

pecifick vzdelvacie ciele projektu
orientcia v zkladnch pojmoch pedagogiky a psycholgie podstata a zkladn
charakteristika asistenta uitea. Poznatky z rmskej kultry a histrie Rmov
biolgie dieaa a antropologickch zvltnost rmskeho dieaa
zkladn poznatky o rmskej literatre pre deti a mlde o hudobnej terii
intoncii a rytme vtvarnej expresii i antropomotorike rmskeho dieaa
ovldanie zkladov sociolgie politolgie pedagogickej diagnostiky pedagogiky
a psycholgie
vedomosti zo slovenskho jazyka a matematiky uenia o prrode a spolonosti
pedagogick prax v M a Z (Kancr Hork 007 s. 335).

Vysokokolsk prprava asistentov uiteov na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja
Bela

Podobn projekt zameran na vysokokolsk prpravu a vzdelvanie asistentov
realizuje aj Pedagogick fakulta UMB v Banskej Bystrici.
Typ: projekt ESF EQUAL.
Nzov grantu: Zlepenie prstupu k vzdelaniu prostriedok proti diskrimincii na
trhu prce. Kd: EQUAL/ 70/04-I/33-1.2.
Dka trvania: august 2006 - 31.08.2008.
Zodpovedn rieite: Prof. PhDr. Beta Kosov CSc.
Sasou uvedenho projektu okrem vysokokolskej prpravy asistentov uiteov
bolo aj zavedenie bakalrskeho tudijnho programu Socilny a misijn pracovnk cieom
ktorho bolo pripravi socilnych pracovnkov pre ternnu socilnu prcu v rmskych
komunitch.
V jni 00 ukonili bakalrske tdium na Pedagogickej fakulte absolventi (aj
Rmovia) tdium v programe Predkolsk a elementrna pedagogika socilne
znevhodnench skupn. Uveden projekt povaujeme za vznamn prspevok PdF UMB
v Banskej Bystrici k skvalitovaniu a vylepovaniu kvalifikanej truktry profesie
asistent uitea v kolch a kolskch zariadeniach predovetkm na strednom Slovensku.
(http://www.pdf.umb.sk/2006/app/index.php?ID=773, 06. 06. 2008).
Komparciou tudijnch programov Predkolsk a elementrna pedagogika
socilne znevhodnench skupn (asistent uitea) realizovanch oboma pedagogickmi
fakultami sme dospeli k zveru e a na minimlne vnimky s v principilnych
otzkach takmer toton.

alie vzdelvanie asistentov uiteov

Dleitou oblasou efektvneho psobenia asistentov uiteov v kolskom systme
je aj ich alie (celoivotn) vzdelvanie. Pozitvne hodnotme postoj M SR k tejto
problematike pretoe v nvrhu M SR Legislatvny zmer zkona o postaven
pedagogickch zamestnancov kl a kolskch zariaden je v kategrii pedagogickch
zamestnancov v bode . psmeno d definovan aj asistent uitea.
(http://www.minedu.sk/data/USERDATA/MsDoc/AktTemy/legislativny_zamer_ped_zam.
pdf28. 05. 2008).
Nvrh legislatvneho zmeru zkona riei problematiku postavenia pedagogickch
zamestnancov komplexne, s ohadom na kvalitu pedagogickej prce a v priamej zvislosti
od zvyovania profesijnch kompetenci vo vetkch formch kontinulneho vzdelvania
vrtane zvyovania kvality profesie asistent uitea. Zkon bude vychdza z realizcie
piatich krokov:
vytvorenie profesijnch tandardov
vytvorenie systmu kontinulneho vzdelvania
vytvorenie karirneho systmu
vytvorenie kreditovho systmu
vytvorenie systmu odmeovania pedagogickch zamestnancov.
Ministerstvo kolstva SR vypracovalo Koncepcie profesijnho rozvoja uiteov
v karirovom systme (slo: CD-2007-1141/2400-1:099). Nvrh koncepcie svojim
obsahom komplexne riei problematiku profesijnho rozvoja a karirovho rastu pedagga
(aj asistenta uitea a asistenta vychovvatea) ktor bol v poslednom desaro
realizovan len iastone. Existujci systm alieho vzdelvania a aj kvalifikan skky
pedaggov s vysokokolskm vzdelanm druhho stupa vytvraj iaston predpoklady
pre uplatnenie kvalitatvnych zmien korepondujcich so zmermi Nrodnho programu
ktor je dostatone kompatibiln s existujcimi trendmi v Eurpskej nii. Cieom
koncepcie je zvenie profesijnch kompetenci a kvality pedaggov kl a kolskch
zariaden vytvorenm systmu poiadaviek a podmienok pre ich profesijn rozvoj
a karirov rast. Strategickm rmcom na vytvorenie profesijnho rozvoja a karirovho
rastu je kodifikcia zmien filozofie vchovy kurikula riadenia kvality vchovy a
vzdelvania na rovni koly kolskho zariadenia zriaovateov a ttu v zkone
o postaven pedagogickch zamestnancov a nepedagogickch zamestnancov kl
a kolskch zariaden a v zkone o vchove a vzdelvan.
V koncepcii sa pota aj s kategriou asistent uitea ktor je definovan ako
pedagogick zamestnanec a jeho karirov postup je nasledovn:
1. karirov stupe (zanajci pedagg)
zanajci asistent uitea a asistent vychovvatea.
2. karirov stupe (pedagg)
asistent uitea a asistent vychovvatea.
3. karirov stupe (pedagg s prvou atestciou)
asistent uitea a asistent vychovvatea s prvou atestciou.
4. karirov stupe (pedagg s druhou atestciou)
asistent uitea a asistent vychovvatea s druhou atestciou.
Karirov poriadok uprav spsoby a cesty karirovho rastu a profesijnej gradcie
vetkch kategri pedaggov vrtane asistentov uiteov a asistentov vychovvateov.
Bude potrebn vytvori nov systm kontinulneho vzdelvania a akreditcie
vzdelvacch programov ktor zabezpe kontrolu kvality na zklade vopred
definovanch noriem a kritri. Navrhovan kreditov systm bude potrebn prepoji
s novm platovm poriadkom pre pedaggov reflektujc model karirovch
stupov karirovch pozci a karirovch ciest. Podmienka fungovania kreditovho
systmu spova v tom e kredity bud udeovan po absolvovan akreditovanch
vzdelvacch programov a za in tvoriv aktivity pedaggov prezentujcich vsledky ich
neformlneho vzdelvania a neformlneho uenia. Uplatnenie nvrhu karirovho systmu
predpoklad vytvorenie dostatonch finannch zdrojov na platov postupy pedaggov
a vytvorenie dostatonej ponuky akreditovanch vzdelvacch programov kontinulneho
vzdelvania ktor mus zabezpei zven dopyt pedaggov po tomto vzdelvan.
Cieom nvrhu je predovetkm posilnenie motivcie pedaggov (vrtane asistentov
uiteov) permanentne sa celoivotne vzdelva a rozvja svoje profesijn kompetencie
umoujce zvyovanie kvality vchovy a vzdelvania v kolch a kolskch zariadeniach
(http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=189, 28. 05. 2008).

2.8 Npl prce asistenta uitea

Poda Metodickho pokynu M SR . 184/2003-095 k zavedeniu profesie asistent
uitea pri vchove a vzdelvan det a iakov so pecilnymi edukanmi potrebami
v predkolskch zariadeniach v zkladnch kolch a v pecilnych zkladnch kolch
pracovn npl asistenta uitea spova v plnen nasledovnch loh a innost:
bezprostredn spoluprca s uiteom v triede,
uahovanie adaptcie dieaa zo socilne znevhodnenho prostredia na nov
uebn prostredie a prekonvanie poiatonch jazykovch kultrnych
a socilnych barir
organizovanie otvorench vyuovacch hodn pre rodiov
vykonvanie dozoru poas prestvok
sprevdzanie iakov mimo triedy
pomhanie pri prprave uebnch pomcok
priame vedenie alebo napomhanie pri vono-asovch innostiach
nvteva historickch a kultrnych pamiatok
zabezpeenie asti na spoloenskch aktivitch na rovni obce a reginu
organizovanie spoloenskch podujat s rodimi
spoluprca so kolskmi zariadeniami zabezpeujcimi vchovu a vzdelvanie
v ase mimo vyuovania a v ase przdnin
nvteva rodiny a komunity v obciach s vysokou koncentrciou obyvatestva zo
socilne znevhodnenho prostredia
organizovanie stretnut a spoluprca s rodimi tak aby sa ctili sasou procesu
vzdelvania
spoznvanie rodinnho prostredia socilnych pomerov zujmov rodiov
a zdravotnho stavu dieaa (Karikov Kasov 006 s. 7).
V oblasti spoluprce uitea a asistenta uitea Rosinsk (2006, s. 82) dopa e
asistent uitea pod vedenm triedneho uitea individulne pracuje s demi v zaiatkoch
kolskej dochdzky im pomha pri prekonvan jazykovch a inch vzdelvacch akost
ale najm pri problmoch s adaptciou na kolsk prostredie. Neskr by sa tento pomocn
pedagogick zamestnanec mal st ich radcom pomocnkom a organiztorom pri hadan
efektvneho napredovania pri osvojovan si poznatkov zrunost nvykov a postojov.
sistent uitea je sasne:
aktvnym sprostredkovateom rmskej kultry smerom k majoritnej spolonosti
pozitvnym vzorom pre rmske deti pochdzajce zo socilne znevhodnenho
a vchovne menej podnetnho prostredia
osobnosou ktor nielen vyhadva kolsky ohrozen deti ale na ktor sa bud
deti s dverou obraca.
Klein (2003, s. 62 - 6) na zklade empirickch sksenost a kontaktov
s absolventmi prpravy a vzdelvania rmskych asistentov uiteov vypracoval tzy
hlavnch innost asistentov:
1. V edukanom procese:
bezprostredn spoluprca s uiteom v triede a s pedagogickmi zamestnancami
koly
uahovanie adaptcie dieaa zo socilne znevhodnenho prostredia na nov
uebn prostredie a pomhanie pri prekonvan poiatonch jazykovch
kultrnych a socilnych barir
organizovanie otvorench vyuovacch hodn pre rodiov
vykonvanie dozoru poas prestvok
sprevdzanie iakov do koly
sprevdzanie iakov mimo triedy
pomhanie pri prprave uebnch pomcok.
2. V prci so iakmi vo vonoasovch aktivitch:
priame vedenie alebo napomhanie pri innostiach vonoasovch aktivt
(spevckych hudobnch tanench vtvarnch dramatickch a inch)
s vyuitm individulnych skupinovch alebo hromadnch foriem vchovy
nvteva historickch a kultrnych pamiatok
zabezpeovanie asti na spoloenskch aktivitch na rovni obce a reginu
organizovanie spoloenskch podujat s rodimi
spoluprca so kolskmi zariadeniami zabezpeujcich vchovu a vzdelvanie
v ase mimo vyuovania a v ase kolskch przdnin.
3. V spoluprci s rodinou:
nvtevy rodiny a komunity a obciach s vysokou koncentrciou obyvatestva zo
socilne znevhodnenho prostredia
organizovanie stretnut a spoluprca s rodimi aby sa ctili sasou procesu
vzdelvania
spoznvanie rodinnho prostredia socilnych pomerov zujmov rodiov
a zdravotnho stavu dieaa.
4. V oblasti vzdelvacch aktivt:
as na vzdelvacch podujatiach urench pre asistentov uitea organizovanch
kolami alebo inmi intitciami akreditovanmi na tto innos
podieanie sa na tvorbe individulnych vzdelvacch programov pre iakov.
Je zrejme e zavedenie profesie asistent uitea do naich kl m za cie pomc
rmskym deom v ich edukcii. Na to aby sa vak nieo v ich edukcii naozaj radiklne
zmenilo nesta len zavdza nov prvky do systmu ale zmena mus vychdza najm
zo zmeny ich postojov k vzdelaniu. Bez tejto zmeny nemono predpoklada zsadn
zmeny v ich spoloenskom uplatnen a v ivote. k si sami Rmovia nebud uvedomova
vznam vzdelania vetky programy nech by boli akokovek dobr a draho zaplaten
bud stle len zmenami formlnymi nie relnymi (Rosinsk 006, s. 85).
Poda varcovej (1998, s.15) predpoklady pre vkon funkcie asistent uitea s
predovetkm:
osobnostn kvality
kladn vzah k deom a zujem o prcu s nimi,
primeran rove komunikanch zrunost
dobr ovldanie slovenskho a rmskeho jazyka.
Balvn (In Rosinsk 006, s. 79) povauje za vemi dleit aby asistent uitea
bol:
vntorne rozhodnut odovzda svoje vedomosti a zrunosti deom
pevne rozhodnut podiea sa dlhodobo na vchove a vzdelvan rmskych det
vedom si zmysluplnosti svojho pedagogickho psobenia ako zkladu dstojnosti
osobnosti vychovvatea
realiztor profesionlneho tosu ako zkladu mravnej kultry osobnosti
vychovvatea
schopn pozna a porozumie pedagogickm procesom ako zkladu pri
rozhodovan a rieen vchovnch situci
schopn komunikova s inmi umi uitemi rodimi a celou rmskou
komunitou a na zklade vntornho rozhodnutia venova vetko pre optimlny
rozvoj a socializciu dieaa.
Porubsk (004 s. 128) chpe rolu asistenta uitea nielen ako vykonvatea
innost na ktor uite nem as ale ako odbornka ktor okrem toho e spolupsob
v triede, je v rmci nadobudnutch odbornch kompetenci sm spsobil:
systematicky poznva pecifik socilneho kultrneho a jazykovho prostredia
rmskych iakov s ktormi pracuje a akceptova tieto pecifik vo svojej
edukanej praxi
diagnostikova a akceptova individulne edukan potreby iakov s ktormi
pracuje,
spolupodiea sa na vytvran multikultrneho edukanho prostredia ktor
umouje plynul adaptciu rmskeho dieaa pochdzajceho zo socilne
a kultrne znevhodnenho prostredia do podmienok koly
vytvra a vyuva efektvne prostriedky na uahovanie a prekonvanie
poiatonch jazykovch kultrnych a socilnych barir rmskym iakom zo
socilne a kultrne znevhodnenho prostredia
poskytova efektvnu odborn pomoc uiteovi v procese enkulturcie
osobnostnho socilneho a kultrneho rozvoja rmskych iakov
organizova a vies vonoasov aktivity v oblasti rozvoja rmskej kultry a vo
sfre vzjomnho poznvania a zbliovania det z rozdielneho socilneho
kultrneho a etnickho prostredia
vytvra efektvne a plnohodnotn vzahy medzi kolou a rodinami rmskych
iakov hlavne aktivitami smerujcimi k zskavaniu rodiov k podpore edukanch
zmerov koly
prispieva ku kultivcii vzahov medzi majoritou a minoritou asou miestneho
spoloenstva
primeranm spsobom komunikova s rmskymi iakmi pochdzajcimi zo
socilne a kultrne znevhodnenho prostredia ich rodinami a almi lenmi
komunity, z ktorej pochdzaj.
Poiadavky na vkon funkcie asistent uitea predpokladaj poiadavku aj na
etnick pvod asistenta ktor m racionlny dvod kee asistent uitea m by istm
spsobom mostom medzi gadovskou intitciou ktorou je kola a rmskou komunitou
(Rosinsk 006, s. 81). Poda Horka a Petrasovej (000 s. ) by mal asistent uitea
pre prcu s rmskymi iakmi pochdza z rmskej komunity v ktorej deti navtevuj
kolu aby ho rodiia poznali a dverovali mu. Matulay (00 s. ) upozoruje e hlas
Nerma bude vdy evokova podozrenie z intolerancie predsudkov i myselnho
klamstva. S touto mylienkou sa stotoujeme aj my a preferujeme poiadavku rmskeho
pvodu asistenta uitea.
Npl prce asistenta je zameran na innos ktor pomha iakom pri
aklimatizcii na kolskom prostred pomha pedaggom pri vchovnej innosti pri
komunikcii so iakmi, spolupracuje s rodimi iakov spolupracuje s rmskou komunitou
aj mimo koly. Poda Dorukovej a Tancoovej (00 s. 0) ide o:
priamu prcu s demi v rozpt od 0 hodn tdenne najviac do vyuovacch
hodn vrtane aj vedenia zujmovch krkov individulneho douovania dozoru
v priestoroch koly
ternnu socilnu prcu komunikciu s rmskymi rodinami prpravu na
vyuovanie as na poradch seminroch sebavzdelvania.
Najdleitejmi otzkami ktormi sa asistent uitea zaober je vchovn
innos v kole svisiaca s pomocou uiteom vo vzdelvan a komunikciou so iakmi
pomoc pri mimokolskch innostiach a pri vytvran spoluprce s rodinami a celou
rmskou komunitou. Domnou prce asistenta uitea sa me sta predovetkm
vchova iakov v ich vonom ase. Zkladnmi princpmi svisiacimi s innosami vo
vonom ase s:
dobrovonos
sebarealizcia
aktivita,
samostatnos
tvorivos
cieavedomos.
Jednm z faktorov, podmieujcich akcelerciu kolskej spenosti rmskych
iakov, by sa v blzkej budcnosti mala sta multikultrna a protipredsudkov vchova
v celom kolskom systme ktor by akceptovala ich nrodnostn identitu v rovine
jazykovej kultrnej i historickej. A prve v udriavan a rozvjan tejto identity by mohli
by vo vekej miere npomocn asistenti uiteov. Ich pomoc by mala by najvraznejia
najm na zaiatku plnenia povinnej kolskej dochdzky rmskych det ( Hork 2005,
s.166 - 172 ). Zverom tejto asti prce chcem zdrazni e citovan autori sa v nzoroch
na pracovn npl asistentov uiteov zhoduj predovetkm v tom e asistent uitea
pracujci s rmskymi iakmi by mal by Rm a aiskom jeho prce by mala by
predovetkm prca s rodinou a komunitou, z ktorej rmsky iak pochdza.

2.9 Analza vskumov zameranch na profesiu asistent uitea na Slovensku

V poslednch rokoch sa na Slovensku venuje problematike edukcie rmskych
iakov novch edukanch prstupov k tejto asti iackej populcie a asistentom uiteov
niekoko autorov, napr. Miron Zelina (2002), Dana Valachov (00) Ladislav Hork
(004 005 006 007) Vladimr Klein (2003, 2005, 2006, 2007) Tatiana Matulayov
(2005, 2006, 2007), Milan Portik (2003, 2006), Beta Kosov (006) Bronislava
Kasov (005 006 007 00) Soa Karikov (006 007 00) Rastislav
Rosinsk (006) Erika Novotn (006) tefan Porubsk (00 004) ubomra
Pruinsk (006) Iveta Borkovej (006) udmila Belsov (006) Bibina Hlebov
(2006), Jozef Liba (2006), Elena Gallov - Kriglerov (2006) Vlasta Fabianov (007) a
Mria Huov (007). V tejto asti prce sa budeme venova analze najvznamnejch
vskumov (prieskumov) realizovanch za poslednch 6 rokov ktor boli zameran na
profesiu asistent uitea.
Hork a Petrasov u v roku 2000 navrhli obsah pedagogicko-psychologickej
prpravy asistenta uitea a monosti jeho uplatnenia v triedach s rmskymi iakmi.
Problematikou edukcie rmskych iakov sa zaoberali Zelina a Valachov (2002).
Ich vskumy boli zameran okrem inho na meranie efektivity vzdelvania v nultch
ronkoch za asti asistenta uitea a mikroanalzy vyuovacieho procesu ktor vystili
do nvrhov na zlepenie vzdelvania Rmov.
Portik (00) vo vskume sa zameral na zostavenie programu bakalrskej formy
tdia odboru asistent uitea experimentlne overoval aktvnu as asistenta uitea pri
rozvoji vybranch osobnostnch charakteristk rmskych iakov a skmal vzjomn
svislosti medzi rovou pripravenosti rmskych iakov na vstup do Z a povahou
socilneho prostredia, z ktorho pochdzaj. Prnosom vskumu bol predovetkm nvrh
tudijnho programu bakalrskeho tdia v pecializcii asistent uitea ktor po
akreditcii sa zaal realizova v dennej i externej forme na Pedagogickej fakulte
Preovskej univerzity v akademickom roku 005/006 pod nzvom Predkolsk a
elementrna pedagogika socilne znevhodnench skupn (asistent uitea).
Porubsk (2002, 2004) vypracoval Vchodisk koncepcie prpravy uitea
a asistenta uitea v kontexte kompenzanej edukcie a taktie sa zaoberal poatm prce
a tdia asistenta uitea pedagogickho asistenta.
Charakteristikou a prcou rmskeho asistenta uitea sa zaoberal vo vskume
Akceleran vzdelvac program pre rmskych iakov v pecilnych zkladnch kolch
s monosou preradenia do bench zkladnch kl Hork (005) ktor vedecky
overil a potvrdil dleitos profesie asistent uitea v procese edukcie rmskych iakov
v kolskom systme Slovenskej republiky. Hork a Scholzov (005) uskutonili aj
celoslovensk prieskum zameran na zistenie potu asistentov uiteov psobiacich na
zkladnch kolch v ktorch je viac ako 10 % rmskych iakov. Potvrdili predpoklad e
najvy poet asistentov uiteov (Rmov) je na vchodnom Slovensku.
Monosti zvyovania rovne socializcie rmskej komunity boli predmetom
cielenho aplikovanho vskumu ktorho rieitemi boli tieto fakulty jednotlivch
univerzt na Slovensku: Fakulta socilnych vied a zdravotnctva UKF v Nitre,
Pedagogick fakulta PU v Preove, Pedagogick fakulta UK v Bratislave a Pedagogick
fakulta UMB v Banskej Bystrici. Vskumn projekt Zvyovanie rovne socializcie
rmskej komunity prostrednctvom systmov vzdelvania socilnych a misijnch
pracovnkov a asistentov uitea (2004 2006) predstavuje ist vziu relneho rieenia
problmov svisiacich s procesmi socializcie rmskych det a mldee okrem inho aj
prostrednctvom asistentov uiteov. V nasledujcej asti naej prce predstavme niektor
projekty v rmci vskumnho projektu vysokch kl ktor boli zameran na profesiu
asistent uitea.
Karikov a Kasov (006) vo vskume zisovali oakvania potrieb a postojov
orientovanch na odborn prpravu asistentov uiteov. Ternny vskum bol zameran na
socilnoedukan prostredie v triedach s rmskymi iakmi pochdzajcich zo socilne
znevhodnenho prostredia v materskch a v zkladnch kolch. Vsledky vskumu
premietli do obsahu vzdelvania a prpravy tudijnho programu.
Novotn (2004, 2006) v rmci vskumu pod nzvom Prprava uitea pre prcu
so iakmi socilne znevhodnenmi a jeho spoluprca s asistentom uitea v procese
vuby analyzovala rolu asistenta uitea vo vube v koopercii s uiteom. Prieskum
realizovala v septembri 004 na vzorke 14 uiteov a dleitm zverom je to e vina
(57,6 %) uiteov oceuje spoluprcu a pomoc asistenta uitea predovetkm v triede
poas vyuovacej hodiny a v komunikcii s rmskou komunitou. utorka zdrazuje e
je tie potrebn aby bol asistent uitea lovekom tvorivm samostatnm schopnm
zorganizova si v triede svoj priestor a as. Podmienkou efektvnej prtomnosti asistenta
uitea na vyuovan je koopercia s uiteom a jeho prtomnos v triede m uiteovi
vubu uahova, nie zaaova a komplikova.
Vskum pod nzvom loha asistenta uitea v spoluprci koly a rodiny pri
edukcii iakov zo socilne znevhodnenho prostredia realizovala Pruinsk (2006),
v ktorom sa zamerala na zistenie nzorov a postojov uiteov a asistentov uiteov na
spoluprcu koly a rmskej rodiny, na lohy (rmskeho) asistenta uitea a jeho prnos
v oblasti spoluprce koly a rmskej rodiny (hodnotenie innosti asistenta uitea v tejto
spoluprci). Do prieskumu bolo zaradench 100 uiteov a 100 asistentov uiteov ktor
pracuj s rmskymi demi. Prieskum potvrdil e spoluprca koly s rmskymi rodinami
je a naalej ostva slabou a problmovou oblasou edukcie rmskych iakov.
So vstupom asistentov uiteov do kl je tto oblas prce uitemi postupne a akosi
prirodzene prisudzovan prve asistentom uiteov. Mimokolsk innos resp.
spoluprca s rmskou rodinou mimo prostredie triedy, sa tak stva dominantou innosti
asistenta uitea o potvrdili i vpovede samotnch uiteov.
Vskum Borkovej (2006) loha a prostriedky vplyvu asistenta uitea na proces
motorickho uenia det zo socilne znevhodnenho prostredia a menej podnetnho
prostredia poukzal na to e jednou z najdleitejch kompetenci asistenta uitea by
malo by ovldanie a pouvanie tvorivch a motivujcich prostriedkov a foriem
pohybovej vchovy a v podpore motorickch schopnost rmskych det.
Kompetenciami asistenta uitea v procese utvrania poiatonej gramotnosti
rmskych iakov sa zaoberala vo vskume Belsov (2006), v ktorom zisovala rove
itateskch a grafomotorickch spsobilost rmskych iakov 1. a . ronka Z
v zvislosti od ne/prtomnosti asistenta uitea. Empirick daje o rovni itateskch
a grafomotorickch spsobilost rmskych iakov zskala z rznych lokalt
vchodoslovenskho reginu (ari a Spi) v ktorom ije najviac Rmov. Zistenia
vskumu jednoznane potvrdili efektvnos prtomnosti asistenta uitea v prvch dvoch
ronkoch Z. iaci experimentlnych tried dosahovali v priebehu sledovanho obdobia
vo vetkch ukazovateoch lepie vsledky ne v kontrolnch triedach.
Vsledkom rieenia iastkovej lohy rove jazykovej komunikanej a itateskej
kompetencie asistentov uiteov (Hlebov, 2006) v rmci ttnej objednvky Zvyovanie
rovne socializcie rmskej komunity prostrednctvom systmov vzdelvania socilnych
a misijnch pracovnkov a asistentov uiteov s zostaven vysokokolsk uebn texty
nre detskej literatry v tan s porozumenm - prruka pre asistenta uitea.
Prostrednctvom nich autorka vymedzila kov kompetencie integrovanho vzdelvania
predovetkm rmskych asistentov uiteov ktor smeruj k zdokonaovaniu ich
itateskej jazykovej i komunikanej gramotnosti v slovenskom jazyku. V procese
literrneho vzdelvania asistentov uiteov experimentlne zisovala vstupn rove ich
itateskej i komunikanej kompetencie. Respondentmi prieskumu bolo 68 tudentov
rmskeho pvodu.
Liba (006) sa poksil vo vskume Kompetencie asistenta uitea v procese
primrnej prevencie problmov s nvykovmi ltkami u rmskych iakov monitorova
rmskych iakov . ronkov na zkladnch kolch a ich sksenosti s nvykovmi
ltkami u iakov, v rodinch a v komunite. Monitoring sa uskutonil v priebehu rokov
2003 2004 v okresoch Preov Vranov n Topou Trebiov a Star ubova. Vekos
vberovho sboru bol 101 respondentov (rmski iaci . ronkov Z bez diferencicie
poda veku). Bohuia vsledky monitoringu nie s znme pretoe autor nepublikoval
vsledky zisten a zdraznil e nie je mon komplexn generalizcia zistench dajov.
Vstupom vskumnho projektu v rmci ttnej objednvky zvyovanie rovne
socializcie rmskej komunity prostrednctvom systmov vzdelvania socilnych a
misijnch pracovnkov a asistentov uiteov je aj vypracovanie tudijnho programu na
bakalrskom stupni tdia Predkolsk a elementrna pedagogika socilne
znevhodnench skupn - asistent uitea a vypracovanie uebnch textov pre tento
tudijn program (Kosov 2005).
Intitt pre dobre spravovan spolonos v Bratislave realizoval sriu rozhovorov
s jednotlivmi aktrmi vo vzdelvan, okrem inch aj s asistentmi uiteov s cieom zisti
ich postoje k zavedenm opatreniam. Vsledkom je kvalitatvny vskum pod nzvom
Dopad opatren zameranch na zlepenie situcie rmskych det vo vzdelvan (Gallov -
Kriglerov 2006) realizovan v troch lokalitch v okresoch Brezno, Michalovce
a Skalica. Zvery vskumu ukzali e idelnou formou asistencie rmskym deom je to
ak je asistentom Rm ktor pochdza priamo z komunity rodiia aj deti ho vemi dobre
poznaj a maj k nemu dveru. Nplou prce asistenta uitea je aj komunikcia
s rodinou a samotnou komunitou ktor asto zlyhva o sa negatvne odra aj v
samotnom vzdelvacom procese. Vemi spen prca rmskych asistentov uiteov je
poda SGI v okrese Brezno kde pracuj asistenti uiteov s rmskymi demi z komunity
u niekoko rokov a ich prca je hodnoten kolou aj komunitou ako vemi prospen.
Dleitm aspektom je aj to e rmsky asistent uitea psob na deti aj ako ist vzor
a pomha deom v tom aby nevnmali kolu ako nieo cudzie. Autorky vskumu
uvdzaj e v prpade asistentov uiteov sa ukazuje e je nevyhnutn zmeni systm
financovania tejto profesie. k je cieom do roku 010 aby na Slovensku psobila sie
kvalifikovanch asistentov uiteov je potrebn zabrni ich vysokej fluktucii. Jednm
z monch krokov je zakomponova financovanie asistentov uiteov do systmu
normatvneho financovania tak aby koly mohli zamestnva asistentov na dlhiu dobu
a tm zabezpei aby boli schopn si doplni kvalifikciu a mali tak zujem psobi
v kolstve dlhodobo. Dleit je zrove dsledne pristupova k vberu asistentov
uiteov. ko idelna forma sa stle jav t e asistentom uitea by mal by lovek ktor
dostatone pozn dan komunitu jazyk a je schopn pracova nielen so iakmi v kole
ale predovetkm je schopn psobi v samotnej komunite ako meditor medzi komunitou
a kolou.
Huov (2007) z Intitt pre dobre spravovan spolonos v Spravodajcovi
Interface 01/2007 v kvalitatvnom vskume Ako financova a ak vzdelanie poadova od
asistentov uiteov uvdza e na Slovensku psob na 6 bench aj pecilnych
zkladnch a materskch kolch spolu 7 asistentov uitea (daje M SR k septembru
2006). Predstavitelia oslovench kl vrtane asistentov uiteov, by uprednostnili zmeny
v spsobe financovania tohto programu a v pracovno-prvnych vzahoch (napr. in
naasovanie prideovania financi a db uzatvrania krtkodobch zmlv alebo pracovn
pomer na dobu neurit) o by umonilo kolm lepie plnova a finanne pokry
mzdov nroky asistentov uiteov na dlhie obdobie napr. aspo na cel kolsk rok
alebo viac rokov m by sa asistentom uiteov poskytla via istota stabilnho
zamestnania.
Otzky sa objavili aj v spojen s poiadavkami vzdelania ktor musia asistenti
uiteov do konca roka 010 splni. Niektor osloven riaditelia kl a rmski aktivisti sa
obvaj i sa tm nenaru zmer celej existencie programu asistentov uiteov
a v svislosti s potrebnm vzdelanm bude ich nedostatok in to vak povauj za nutnos
a prirodzen vvoj pozcie asistenta uitea. V svislosti s tm niektor uvauj i je
z pohadu prnosu pre deti ktor najviac vyuvaj pomoc asistenta uitea efektvnejie
aby bol asistentom uitea Rm alebo Nerm a i pri danch podmienkach nebude po
roku 010 aie zska do zamestnania rmskeho asistenta uitea ovldajceho jazyk
a poznajceho dan komunitu.
Fabianov (2007) sa zaoberala postavenm a lohami asistenta uitea rmskych
det v praxi na zklade empirickch poznatkov z vskumu v ktorom zisovala postoje a
nzory pedagogickch pracovnkov uiteov na prcu asistenta uitea a jeho pracovn
npl a postoje a nzory rodiov rmskych iakov na asistenta uitea na materskch
a zkladnch kolch v okresoch Levoa a Spisk Nov Ves. Autorka zistila e
zavedenie funkcie asistenta uitea rmskych det m svoje opodstatnenie a prax dokazuje
prv pozitvne vsledky ich inkovania.
Komplexne sa problematikou asistenta uitea zaoberali Klein a Matulayov.
Prpravou a vzdelvanm asistentov uiteov sa obaja autori zaoberali u od roku 000 a
doteraz a psobili aj ako lektori v rekvalifikanch kurzoch Asistent uitea (akreditcia
M SR .160/007//1) ktor realizovali v spoluprci s radmi prce socilnych vec
a rodiny a aj prostrednctvom programov Phare a Eurpskeho socilneho fondu v okresoch
Vranov nad Topou Spisk Nov Ves 3x, Michalovce - x Bardejov Levoa Gelnica
Trebiov - x Roava Preov - 3x, Poprad - x Rimavsk Sobota - x Luenec
Dunajsk Streda. Spolu sa podieali na prprave 70 asistentov uiteov. Na rekvalifikan
kurzy priamo nadvzovalo alie vzdelvanie asistentov uiteov a uiteov ktor pracuj
s asistentmi, pod nzvom Aktulne trendy v socilno-edukanej prci so iakmi so
pecilno-pedagogickmi potrebami (akreditcie M SR . POA: 1360/8337/2004/159/1).
Vzdelvanie bolo realizovan v rokoch 2004 2007 v okresoch Spisk Nov Ves
Roava Trebiov. Cieom projektu bolo skvalitni innos pedagogickch
zamestnancov (uiteov a asistentov uiteov) pracujcich s marginalizovanmi
skupinami obyvatestva prostrednctvom vzdelvacch aktivt. V tomto obdob Klein
a Matulayov realizovali niekoko vskumov (prieskumov) so zameranm na prpravu
a vzdelvanie asistentov uiteov a na ich etablovanie v kolch a kolskch zariadeniach
v Slovenskej republike.
Na zklade empirickch sksenosti z prce s rmskymi iakmi a rmskymi
asistentmi uiteov ako jeden z prvch autorov stanovil Klein (00) zkladn okruhy
a tzy pracovnej nplne asistenta uitea v prci v triede, v kole v mimokolskch
aktivitch v prci s rodinou a rmskou komunitou.
Uplatnenie absolventov kurzov kvalitu vzahov na pracovisku, motvy
a oakvania analyzovali Klein a Matulayov (2005) v prieskume Vzdelvanie asistentov
uiteov. Dleitm zistenm bolo to e asistenti uiteov pozitvne hodnotili vzahy
s riaditemi uitemi a iakmi a za najproblematickejie povaovali vzahy s rodimi
iakov. Prekvapujco vysok zujem prejavili asistenti uiteov o alie vzdelvanie
a o alie tdium na strednch resp. vysokch kolch.
lohami rmskeho asistenta uitea vo vchovnovzdelvacom procese sa
zaoberali Klein a Matulayov (005) vo vskume realizovanom na vzorke 1 asistentov
uiteov v okresoch vchodnho Slovenska. Dleitmi zisteniami boli:
asistenti uiteov predstavuj pozitvne vzory pre rmskych iakov
rodiia rmskych det s lepie pripraven angaova sa do ivota koly a triedy
v svislosti s monou komunikciou v rmskom jazyku s kontaktnou osobou
asistentom uitea
v oblasti alieho vzdelvania asistentov uiteov je potrebn primeranm
spsobom aj vzdelvanie uiteov ktor psobia v triedach s asistentmi uiteov
asistenti uiteov uvdzali e pozitvnym prvkom edukcie rmskych iakov me
by zavedenie celodennho vchovnho systmu s aktvnou asou aj asistentov
uiteov.
Motivciou sksenosami s prcou s demi a hodnotovou orientciou astnkov
rekvalifikanch kurzov sistent uitea sa zaoberal vskum Prprava rmskych
asistentov uiteov autorov Klein Matulayov (2005) na vzorke 60 respondentov
pochdzajcich z okresov Poprad Rimavsk Sobota a Trebiov. Z vsledkov vskumu
jednoznane vyplva e astnci kurzov sa chc uplatni na trhu prce a tto monos
vnmaj ako relnu a korepondujcu s ich predstavami o vhodnej prci. Najvie obavy
mali z interpersonlnych konfliktov a z komunikcie predovetkm s rodimi iakov resp.
s uitemi.
V prieskume Rmovia oami asistenta uitea prezentovali Klein a Matulayov
(006) nzory asistentov uiteov z okresov Spisk Nov Ves Trebiov a Roava na
vybran otzky svisiace so ivotom Rmov na Slovensku a na otzky stereotypov ktor
prevldaj v tvrdeniach tkajcich sa ich hodnt a sprvania. Zvery prieskumu ukzali
e asistenti uiteov shlasia s predloenmi stereotypmi ktor dlhorone pretrvvaj
v rmskej komunite.
Prieskum nzorov rmskych asistentov uiteov autorov Klein a Matulayov
(006) bol zameran na zskanie alch informci o nzoroch a postojoch asistentov
uiteov s cieom zisti ich nzory na vybran otzky svisiace najm s postavenm
a ivotom rmskej minority na Slovensku. Zkladn sbor vskumu tvorili asistenti
uiteov - 60 osb ktor ij a pracuj v okresoch Koickho a Preovskho
samosprvneho kraja.
Vskum ukzal (vberovo) e:
len 1 respondentov sa prihlsilo k rmskej nrodnosti
len 0 respondentov povauje za svoj materinsk jazyk prve rmsky jazyk,
25 respondentov (takmer 50 %) rmsky nerozprva
vina respondentov priznva e sa v histrii Rmov len priemerne orientuje
zdravie a rodina patria k najdleitejm hodnotm v ivote respondentov
respondenti prisudzuj vysok mieru dleitosti zamestnaniu a vzdelaniu,
vierovyznanie materinsk jazyk a nrodnos nepatria k dleitm hodnotm
respondentov,
nezamestnanos nzka vzdelanostn rove nevyhovujce bvanie nzka
hygienick rove kriminalita drogy era s poda respondentov najzvanejie
problmy Rmov na Slovensku
dve tretiny respondentov hodnotia vzahy medzi rmskou minoritou a majoritou,
ale aj vo vntri rmskej komunity, pozitvne (vemi dobr dobr a neutrlne)
kola je pre Rmov len priemerne dveryhodn
takmer vetci respondenti povauj za najoptimlnejie vzdelva rmskych
iakov spolone s majoritou.
Vskum s nzvom Niektor poznatky a sksenosti asistentov uiteov na
zkladnch kolch realizovali Klein a Matulayov v roku 2006 na vskumnom sbore
80 asistentov uiteov pracujcich v kolch a kolskch zariadeniach v okresoch
Trebiov Roava Spisk Nov Ves Levoa Gelnica Preov Sobrance Michalovce
Sabinov Rimavsk Sobota a Poprad. Vskum bol zameran na poznanie praktickch
poznatkov asistentov uiteov v socilnopedagogickej praxe a ukzal (vberovo) e:
najviac respondentov (takmer 50 %) je vo veku 1 a rokov o znamen dobr
perspektvu v oblasti ich alieho vzdelvania a karirneho rastu
55 %-n podiel asistentov uiteov - absolventov strednch kl s maturitou,
takmer 4 % asistentov uiteov externe tuduje na vysokej kole a 15 % nadobda
plne stredn vzdelanie s maturitou,
80 % respondentov pracuje v rezorte kolstva a viac rokov,
asistenti uiteov participuj priamo na vchovno - vzdelvacom procese
v triedach,
90 % asistentov uiteov zastupuje uiteov poas ich neprtomnosti
vetci respondenti uviedli e zmysel ich prce spova predovetkm v pomoci
rmskym iakom
najviac oceuj prcu asistentov uiteov uitelia a riaditelia kl najmenej
rodiia iakov
najastejie rieia asistenti uiteov problmy s dochdzkou iakov do koly s
chudobou v rmskych rodinch
najvie problmy maj v komunikcii s rodimi a so sprvanm iakov.
alm z vskumov realizovanch autormi Klein Matulayov (007) je vskum
Vzdelanie vo vzahu k hodnotovmu systmu Rmov ktor bol realizovan na vzorke 60
respondentov asistentov uiteov ktor pracuj na kolch vo vchodoslovenskom
regine. Zaujmavm zistenm okrem inho bolo to e 16 % asistentov uiteov
uviedlo e zmysel ich prce spova v pomoci aj nermskym iakom a v pomoci
spolonosti o povaujeme za vznamn kvalitatvny pokrok v oblasti multikultrnej
vchovy a v skvalitovan vzahov medzi majoritnm a minoritnm obyvatestvom
v oblastiach Slovenska s vysokou koncentrciou Rmov. O pozitvnom vzahu
respondentov k vzdelvaniu sved aj jednoznan vsledok vyhodnotenia odpoved na
otzku o zujme o alie vzdelvanie. Vetci respondenti tento zujem a zrove aj plny
na zvyovanie kvalifikcie (dokonenm stredokolskho tdia maturitou i
vysokokolskm tdiom) jednoznane deklaruj nielen v tomto vskume ale aj
v mnohch osobnch rozhovoroch ktor sme s nimi viedli.
Vskum zameran na psobenie asistentov uiteov v nultch ronkoch realizoval
Klein (007) pod nzvom Edukcia vchovne a socilne handicapovanch iakov
v nultom ronku zkladnej koly v okresoch Star ubova a Svidnk. Efektivitu nultch
ronkov overoval na vskumnom sbore rodiov rmskych iakov a 4 uiteov
psobiacich v nultch ronkoch Z. Zvery vskumu potvrdili pozitvny vplyv nultho
ronka a asistenta uitea na kvalitu edukcie rmskych iakov. Nult ronk m vek
vznam predovetkm pre rmskych iakov ktor s vchovne a socilne handicapovan
a najpodstatnejm zistenm realizovanho vskumu je potvrdenie naich sksenost e vo
vetkch triedach nultch ronkov by mali psobi asistenti uiteov o umouje aj
zkon NR SR . 40/00 a metodick pokyn M SR k zriadeniu profesie asistent uitea.
Komplexn pohad na profesiu asistent uitea podva Klein (2007) vo vedeckej
tdii Edukcia rmskych iakov prostrednctvom asistenta uitea a nultch ronkov,
ktorej obsahom je okrem inho aj analza novch prstupov v edukcii rmskych iakov
vrtane asistenta uitea a nultch ronkov a prezentcia empirickch poznatkov z ich
uplatovania.
Problematikou multikultrnej vchovy v kontexte rmskej meniny na
Slovensku, profesie asistenta uitea a edukcie rmskych iakov sa zaoberali Klein a
Matulayov (007) vo vskume s nzvom Asistent uitea a multikultrna vchova.
Vskum bol zameran na nzory asistentov uiteov na ich postavenie a akceptciu
v multikultrnej kole, nzory na vzdelvac systm Rmov na Slovensku a na
interaktvne vzahy medzi rmskou minoritou a majoritou v kontexte multikulturality.
Autori hodnotili prnos profesie asistent uitea v oblasti integrcie Rmov a uplatovania
multikultrnej vchovy v spolonosti. Objektom prieskumu boli Rmovia - asistenti
uiteov. V pote 5 asistentov uiteov psobiacich v kolch a kolskch zariadeniach
v okresoch Spisk Nov Ves Levoa Gelnica Roava Trebiov Michalovce Preov
Rimavsk Sobota a Poprad.
Vskum ukzal e (vberovo):
vzdelanie a zamestnanie vrazne prispieva ku skvalitovaniu vzahov medzi
Rmami navzjom a aj medzi Rmami a majoritou,
takmer vetci respondenti povauj za optimlne vzdelva rmskych iakov
spolone s majoritou a nepovauj vzdelvanie rmskych det v segregovanch
podmienkach za vhodn,
spoloensk status Rmov (odkedy pracuj ako asistenti uiteov) v rmci rmskej
komunity sa zvil a dolo k zlepeniu ich spoloenskho postavenia aj v rmci
majority,
psobenie asistentov uiteov predovetkm v oblasti integrcie Rmov
a zlepovania situcie v uplatovan prvkov multikulturality v ivote majoritnej
i minoritnej spolonosti je vysoko pozitvne.
Klein a Matulayov (007) prezentovali realizciu a vsledky Projektu
eurpskeho socilneho fondu alie vzdelvanie asistentov uiteov a uiteov so
zameranm na marginalizovan skupiny. Projekt bol realizovan v rokoch 2004 2007 v
okresoch Spisk Nov Ves Roava Trebiov. Cieom i vsledkom projektu bolo
skvalitnenie innosti 98 pedagogickch zamestnancov (uiteov a asistentov uiteov)
pracujcich s marginalizovanmi skupinami prostrednctvom vzdelvacch aktivt ktor
spovalo v ich zdokonalench socilnych a inch zrunostiach (najm v oblasti
projektovho manamentu) v aplikcii poznatkov do praxe najm z oblasti multikultrnej
vchovy a vchovy k udskm prvam a v zlepen koopercie medzi uitemi a
asistentmi uiteov K aliemu skvalitneniu prce dolo podporou snahy vybranch
astnkov zvi si kvalifikciu zskanm maturity resp. vysokokolskm tdiom u 19
asistentov uiteov. V jni 00 asistenti uiteov spene ukonili tdium na strednej
kole maturitou resp. bakalrske tdium na vysokej kole. Sasou projektu bola
disemincia nadobudnutch sksenost prezentcia vsledkov pedagogickej prce
asistentov uiteov a uiteov a vytvorenie partnerstiev s vybranmi strednmi a
vysokmi kolami.
Kvalitatvny vskum Kleina a Horvthovej (2007) lohy asistenta uitea
v edukcii rmskych iakov zo socilne mlopodnetnho prostredia bol zameran na
zskanie nzorov pedaggov (pracujci s asistentom uitea v triede) na vkon profesie
asistent uitea nzorov rodiov rmskych iakov na zavedenie profesie asistent uitea
do kolskej praxe a kazuistiky (profesijn cesta asistentov uiteov) - ich osobn
sksenost z edukcie rmskych det. Rozhovory boli realizovan s respondentmi na
Zkladnej kole v Smianoch v mesiacoch aprl jn 006.
Z vskumu vyplva (vberovo) e:
zavedenie profesie asistenta uitea do kolskej legislatvy je prnosom pre
vchovno-vzdelvac proces najm po prchode det do nultho i prvho ronka
zkladnch kl z dvodov prekonvania jazykovej bariry a monosti
individulneho prstupu k pomalie prispsobujcim sa deom na kolsk
prostredie,
prtomnos asistenta uitea na kole je opodstatnen a iadan zo strany
pedaggov rodiov ale aj asistentov uiteov ktor chc pracova v tejto profesii
i naalej a s schopn aj ochotn pomha uiteom i deom v edukanom procese.

3 OSOBNOS ASISTENTA UITEA AKO PEDAGOGICKHO
ZAMESTNANCA

Z viacerch definci osobnosti uitea uvdzame definciu Zelinu Zelinovej
(1997, s. 8) ktor poda nho nzoru najlepie vystihuje pecifickos osobnosti uitea
(aj rmskych det). Osobnos je systm regulujci vzahy lovek svet. Tto defincia je
jedna z mnohch ktor s modern a vstin ako z odbornho vedeckho tak aj
z praktickho hadiska. Uite i asistent uitea mus by osobnosou ktor reguluje
svoje vzahy to znamen aj seba samho. Znamen to e nie je len reaktvny v zmysle
reagovania na to o sa deje okolo neho ale sm tvor vzahy. Je proaktvny. Prema
projektuje m ciele a vie ako ich dosiahnu. Vie o om je pedagogika vie o je to
vchova pozn aj modern trendy ovlda tvorivohumanistick idely vchovy
a v intencich tohto poznania reguluje seba svoje sprvanie vzahy k iakom kolegom
svetu. rove osobnosti uitea je jedna z najdleitejch oblast ktor ak na svoje
podrobnejie preskmanie a vymedzenie. Posdenie uitea jeho profesionality sa
zvyajne deje prostrednctvom posudzovania vsledkov jeho prce. Uite (aj asistent
uitea) je vo vchovnovzdelvacom procese vznamnm subjektvnym initeom ktor
svojimi vstupmi do tohto procesu ho vytvra pretvra i dotvra. Od uiteovch kvalt je
mnoh odvoden. Vskumy zaoberajce sa vplyvom uitea na edukan proces zisuj
ktor vlastnosti uitea determinuj efektivitu a kvalitu vchovno vzdelvacieho
procesu. (Zelina, Zelinov 17, s. 8).
Had sa svis medzi vsledkami ktor iaci v kole dosiahli a dosahuj
charakteristikami rysmi uiteovej osobnosti. Vsledky doterajch vskumov
naznauj e niektor charakteristiky osobnosti uitea aj asistenta uitea nemaj
priamy vplyv na edukan vsledky iakov. (Pelikn In Portik 00 s. 7) za tak
atribty povauje napr. vek uitea pohlavie dka pedagogickej praxe zdravotn stav
stupe neurotinosti a naopak poda jeho nzoru niektor poloky vysoko koreluj
s edukanou spenosou iaka napr. verblne schopnosti uitea komunikan
schopnosti s povaovan za najvieho facilittora o koreponduje aj s postavenm
asistenta uitea v pedagogickej praxi s rmskymi iakmi.
nderson Burns (citovan poda Prchu, 1997) uvdzaj prehad charakteristk
spenho i nespenho uitea:
neexistuje univerzlna defincia dobrho i efektvneho uitea
uitelia s navzjom odlin v rade osobnostnch profesnch charakteristk
z ktorch len niektor maj priamy vplyv na efektvnos vuby
charakteristiky uiteov nemaj priamy vplyv na prospech iakov.
Osobnos pedagga treba chpa ako organick shrn uiteovch vedomost
a spsobilost osobnch vlastnost a spsobov sprvania. Osobnos je najdleitejm
determinujcim initeom spechu vo vchovnovzdelvacej innosti a preto je
nevyhnutn aby uite disponoval zodpovedajcim odbornm vzdelanm pedagogicko
psychologickou prpravou vysokmi morlnymi a inmi vlastnosami. Pedagg mus
vedie poda informcie voli inn vchovn metdy a formy mus disponova uritou
dvkou pedagogickho taktu lsky k deom a uiteskmu povolaniu. alie poiadavky
ktor sa klad na osobnos pedagga s:
silie o poznanie iakov
silie by spravodlivm
zodpovedn, prstupn dsledn zsadov trpezliv primerane prsny a nron
voi iakom
silie ovlda svoje citov stavy
prizna a korigova svoje omyly.
merick pedagogick psycholg M.E. Eson charakterizuje uitesk profesiu ako
innos ud ktor poskytuj sluby nevyhnutn pre al vvoj spolonosti (Eson M.E.:
Psychlogical Foundations of Education, Copyright 1964 by Holt, Rinehart And Winston,
Inc. New York, Chicago, San Francisco, Toronto, London, s. 506-50). Tieto sluby nes
nasledovn rty:
je to innos podstatn a jednoznan
vyaduje ustavin adaptciu
prca pedagga dva vek mieru profesionlnej autonmie v zujme vvinu
jednotlivch iakov
riadi sa osobitnm etickm zkonom.
Z hadiska socilnej psychocholgie treba v svislosti s osobnosou uitea
kontatova a uzna jeho rozhodujci vplyv na vvin mladho loveka nielen tm e
vyuuje vychovva ale aj tm e je vzorom v sprvan a najdleitejm objektom na
napodobovanie a identifikciu iakov. Prostrednctvom jeho pecifickch mravnch t
a vlastnosti prejavov socilneho sprvania sa iak u socilne i a utvra si vlastn
systm socilnych rol nielen pre momentlne sprvanie ale aj pre al ivot (uri Grc,
tefanovi 1 s. 1).

3.1 Determinanty profesie uite asistent uitea

Defincia pojmu uite v naej prci je veobecn alie pecifick defincie tohto
povolania sa delia z rznych aspektov ale zkladn defincia je v podstate pevne
stanoven v Charte uitea z roku 2000. Pedagogick zamestnanec, a teda aj asistent
uitea sa mus riadi uritmi pravidlami ktor vyplvaj z jeho osobnostnch
predpokladov a s spresnen v rznych dokumentoch.
Uite rmskych iakov a asistent uitea mus tieto predpoklady spa ale mus
by oboznmen aj s kultrnohistorickmi spoloenskmi determinantmi a prpadnmi
inmi etnickmi odlinosami teda mal by pozna aj kultru a spsob ivota Rmov
hlavne tch ktor s ete stle spoloensky segregovan.
Pojem uite (Kasov 004 s.14) je pomerne jednoznane uren. Pouva sa
na oznaenie jednotlivca a aj profesijnej skupiny. Pouva sa vinou v muskom rode
hoci temer vo vetkch krajinch existuje siln feminizcia tohto povolania (s vnimkou
Japonska). Napriek vznamovej jednoznanosti existuje mnostvo definci a vyjadren
o role uitea. Vo vyjadreniach pojmu uite sa vdy odra tak subjektvne presvedenie
autorov, ako aj preferencie danej doby.
Charta uitea v 7. kapitole hovor o prvach a povinnostiach uiteov. Zdrazuje
sa akademick sloboda uitea pri plnen profesionlnych povinnost. Kee s
kvalifikovan mali by by oprvnen rozhodova o pedagogickch postupoch. Mali by sa
zastova na prprave uebnch osnov uebnc a pomcok. Inpekcia by mala uitea
motivova tak aby nebola obmedzovan jeho sloboda iniciatva a zodpovednos. Uitelia
maj prvo rozhodova o systme hodnotenia iakov. Malo by sa vyvin maximlne
silie o spoluprcu s rodimi uite by vak mal by chrnen pred neobjektvnym
a neoprvnenm zasahovanm rodiov do zleitost ktor s vlune otzkou
profesionlnych povinnost uitea (Kasov 004 s. 16).
Okrem zskania vedomost v povolan uitea - vychovvatea je dleit aby
k prci mal hlavne motivciu. Zujem o prcu s demi o sebazdokonaovanie v prospech
det presvedenie o tom e lovek je vo svojej podstate dobr presvedenie e kad
diea m v sebe schopnosti ktor uite vychovvate mus zdokonaova.
Najdleitejou je snaha o hadanie cesty od loveka k loveku. Dleit je zujem a
tvorivos ktor je pre uitea asistenta uitea uritm druhom sebamotivcie. alou
nutnosou je schopnos by flexibiln vedie reagova v rznych situcich, kedy sa
lovek riadi vedomosami ale asto sa stva e vedomosti mus vyjadrova hlavne
srdcom udsky primne mus vedie kedy ako, o om a s km komunikova. Je na
pedagogickom zamestnancovi ak prstup si v danch situcich zvol pretoe kad
uite je individulna bytos m svoje osobitosti ale tie aj kad diea potrebuje
individulny prstup zameran na jeho osobnos. Zvl s rmskymi demi je nutn vemi
citliv a primn komunikcia lebo ako zskavan dvera sa me vemi ahko
pomin obyajnm omylom z pohadu uitea ale asto vysoko kritickm pohadom zo
strany rmskeho iaka.
Kad pedagg by mal by lovek ktor svoje povolanie vykonva z vlastnej vle
hlavne na zklade humnneho prstupu k tomuto povolaniu, k deom. Zkladn
determinanty, z ktorch vyplvaj poiadavky na vkon tohto povolania, s rovnak pre
kadho pedagga. Z tohto pohadu je pre ns zaujmav prca Kasovej (004) s ktorej
nzormi sa stotoujeme a v praxi sa nm jednoznane potvrdzuj.

3.1.1 Osobnostn predpoklady

Osobnos uitea je tie dleitm determinantom vkonu tohto povolania, teda
osobnostn predpoklady je nutn pozna aj spa. U J. A. Komensk hlsal ako zklad
pre svoje idey mravnej vchovy ideu vysokho ponmania udskej dstojnosti medzi
tvormi vade sa sprva po krovsky t.j. dstojne... zachovva udelen dstojnos...
nestva sa otrokom nijakho tvora... vetky veci slobodne uva (Krasnovskij, 1955, s.
215).
k motivcia, ako podmienka tohto povolania, vplva na vkon pedagga, o to
viac motivcia vyplva aj z toho ak m lovek charakterov vlastnosti, zkladom
ktorch je ma v sebe dobro hada a rozvja dobro aj u inch stava na pozitvach sm
u seba, ale aj u kadho dieaa. V tejto innosti je nutn vedie reagova flexibilne
a kreatvne vdy vak v spojitosti s asertivitou a empatiou. Uite i asistent uitea m
by autentickou osobnosou ktor m sebactu sebavedomie sebahodnotenie a je
cieavedom. Doke preva a cti nielen svoje zitky ale aj problmy vetkch det
bez rozdielu a tei sa s nimi.
Uite nesmie skresova situcie m by bez predsudkov a realisticky vnma
svet, z oho zskava nov pocity a postoje. Tmto sa rozvja a ako lovek rastie. Sasou
osobnosti uitea je aj kladn vzah a lska k deom. Prca uitea je v slade
s humnnymi ciemi koly a predovetkm je jeho povinnosou ktor vyplva zo
schopnost a to pomc dieau budova pozitvne vzahy k sebe sammu k uom
a k svetu (Kosov 2004, s. 55 56).
Najm vlastnm prstupom a sprvanm pedagg vychovva iakov a to a do takej
miery e ke je z dieaa u dvno dospel lovek ete stle v niektorch situcich
reaguje tak, ako kedysi jeho vzorov uite. ko uitelia zrejme reagujeme aj na zklade
toho, ako sme urit situcie prevali ako iaci a ako reagovali uitelia. j ke sme udia
rzni, aj uitelia a ich asistenti mu by vzormi hociktorm deom lebo rzne situcie
ostan v dlhodobej pamti loveka a je vekm astm ak diea m poas nvtevy koly
uiteov, na ktorch v dobrom nikdy nezabudne. Toto je t schopnos uitea - ma ctu
ku kadmu dieau (aj rmskemu) a z toho pramenia aj spechy v uiteskom povolan.

3.1.2 Socilne a morlne determinanty

Kee kad lovek m v sebe dobr aj zl vlastnosti u pedagga sa kladie draz
na to aby mal vemi vysok spoloensk a s tm svisiace aj morlne vedomie. Je fakt e
idel loveka neexistuje ale napriek tomu v tomto povolan sa musme snai smerova
k idelom udskosti i u u seba u det i v konenom dsledku u kadho s km sme
v kontakte.
Pri edukcii rmskych det pochdzajcich zo socilne znevhodnenho
mlopodnetnho rodinnho prostredia je vemi dleit vysok rove socilnej
a emocionlnej inteligencie uitea asistenta uitea pretoe pri mnostve faktorov kvli
ktorm tieto deti v kole zaostvaj je nutn hada u nich pozitva, na ktorch me
uite stava a rozvja ich osobnosti. Mnostvo tchto det m u v sebe okrem
temperamentu ktor treba asto v priebehu vyuovania usmerova rznymi aktivitami a
aj vemi vysoko vyvinut emocionlnu rove vysok udsk ctenie ktor sa vemi
navonok neprejavuje ale ktor je evidentn u viny rmskych iakov. Je potrebn
edukciu stava prve na tomto fakte. Citlivm prstupom vies deti kee oni vemi
emocionlne reaguj na krivdy z ich uhla pohadu. j ke emocionlna inteligencia
u tchto det nie je na pohad vemi zjavn vzhadom na ich temperament a priamos v
konan a sprvan ktor je asto vemi hlun a niekedy aj zo strany pedagga ako
zvldnuten ich vysok senzibilita mus by uiteom a asistentom uitea upevovan
a usmerovan sprvnym smerom. Tu vidme vek priestor pre prcu asistenta uitea.
Najidelnejie by bolo ak by v rmskych triedach bolo o najmenej det aby uite
i asistent uitea mohol kls v draz na individualitu iaka a na individulny prstup
ktor v sasnej situcii je ako asovo zvldnu. Uite by mohol podstatne lepie
vtepova morlne spoloensk zsady ktor mus ma pedagg vo vlastnom srdci
a odovzdva ich alej vemi zodpovedne aby neboli zl pochopen alebo zneuit. Bez
kladnch morlnych vlastnost by pedagg nemohol sprvne vykonva svoje povolanie.
Morlku chpeme ako formu socilneho vedomia ktor pln funkciu regulcie
sprvania sa ud. M normatvny charakter ale na rozdiel od inch normotvornch
intitci (prvo legislatva at.) ktor maj charakter presne vymedzench predpisov
noriem a zkonov poiadavky morlky maj formu neosobnej povinnosti pre vetkch
poda uritho neautorizovanho neformlne danho apelu. Morlka uiteskho
povolania je urit sbor mravnch noriem platnch a typickch pre uitesk profesiu
a prslunkov tohto stavu. Mravn vedomie konanie a sprvanie (Kasov 004 s. 5 -
37) je upravovan legislatvnymi predpismi ako aj veobecne a neformlne prijmanmi
mravnmi normami. Mravn normy s spolonosou prijman a akceptovan vzorce
myslenia, konania a sprvania. Zva maj charakter nepsanch noriem a jedinec si
ich osvojuje v procese socializcie.
Pretoe deti s uiteom prideovan ale aj uitelia deom vznik tu asto nov
vzah najm na prvom stupni Z. k si asistent uitea vytvor urit komunikan
systm so iakmi a ich rodimi je len na kodu ak nem viac rokov tch istch iakov
hlavne rmskych u ktorch sa vemi ako nadobda dvera kee u segregovanch
Rmov je kola asto povaovan za nutnos a uite hlavne v zaiatkoch spoluprce, je
asto z ich pohadu povaovan za negatvnu opozciu. k si ale uite vyti za svoj cie
idel dobra ktor je v medziudskch vzahoch vemi dleit hlavne u ud s nim
vzdelanm je to zklad kreatvnej komunikcie. Pri prekonvan barir medzi kolou
a rodinou m nezastupiten miesto prve asistent uitea ktor by mal pochdza z tej
istej komunity ako jeho iaci a ich rodiia.

3.1.3 Multikultrna a interkultrna prprava uiteov asistentov uiteov

Otzka multikultrnej vchovy je v poslednch rokoch vemi diskutovanou tmou
a dostva sa do pozornosti aj v pedagogickej terii a uiteskej praxi. Potreba vies deti
k etnickej nboenskej rasovej tolerancii a socilnej spolupatrinosti je nesporn. Je
nutn formova u det tak hodnoty a postoje ktor mu umonia prija nieo nov
a odline a obohati sa. Pedagogick verejnos si uvedomuje naliehav poiadavku
venova sa multikultrnej vchove ale realita v naich kolch tomu nezodpoved.
Slovensk uitelia sa v poslednch rokoch museli vyrovna s mnohmi vchovnmi
tmami. Ide o aktulne tmy napr. drogov zvislos zdravotn vchova vchova
k udskm prvam i multikultrna vchova.
V rmci globalizcie sveta je vhodn aby uite i asistent uitea boli schopn
sprvne komunikova v procese edukcie so iakmi rznych etnk na o je vemi
potrebn osobnos tolerantn a hlavne bez predsudkov. Uite mus akceptova lenov
vetkch nrodov a nrodnost bra ohad na ich kultrne dedistvo na pozitvne
hodnoty ktor m dan kultra nepsobi na nich potlajco alebo detrukne ale mus
si cti a rozvja aj pozitva ktor dan nrodnos m. Netreba zabda na eurpske
dimenzie vzdelvania a ui sa vedie ich v kolstve akceptova a rozvja. U uiteov
a asistentov uiteov treba vytvra multikultrne a interkultrne vedomie:
aby vedeli racionlne aj emocionlne akceptova kultrnu odlinos iakov
aby brali ohad na socilnu a etnick situciu det
aby im nevnucovali prvky vlastnej kultry bez vysvetlenia bez konzultci
s odbornkmi
aby hadali spolon znaky kultr na ktorch mu rozvja vzjomn spoluprcu
a vzjomn toleranciu.
Pri edukcii spoloensky segregovanch rmskych iakov je dleit
spolupracova s asistentmi uiteov ktor s vemi npomocnm medzilnkom v
edukcii rmskych iakov.
Poznatky uiteov o rozlinch kultrach s vemi dleit a vekm prnosom je
aj priame vzdelvanie uiteov v pecializcii na konkrtne etnikum. Je nevyhnutn, aby
ovldali a poznali ich kultru do hbky aby poznali, z akch kultrnych vzorcov vychdza
ich sprvanie a ak je hodnotov systm iakov. Metdy multikultrnej a interkultrnej
vchovy s postaven na hadan prostriedkov poznvania odlinej kultry v prospech
zlepenia komunikcie teda spoluprce uitea asistenta uitea iaka rodia.
Multikultrna a interkultrna prprava uiteov je dleit aj pre hadanie spojitost medzi
kultrami a v zujme rozvoja celkovej spoluprce a vzjomnho obohacovania sa. Vemi
prijaten je aj rozdelenie prpravy uiteov do hlavnch bodov.
Organizcia prpravy by mala pokraova v zabezpeen materilnej i duchovnej
pregradulnej a postgradulnej prpravy uiteov a asistentov uiteov na multikultrnu
vchovu tak, aby:
uitelia a ich asistenti vedeli realizova multikultrnu vchovu v spoluprci
s intitciami verejnej sprvy zdrueniami kultrnymi a spoloenskmi
organizciami
psobili na globlnu spolonos
bolo prepojenie na spolonos rodinu kolu komunitu,
kad astnk edukanho procesu bol kladne motivovan a ovplyvovan
kad astnk mohol prispie do celkovho spoloenskho interetnickho
povedomia a tolerancie,
zkladom edukcie bolo odstraovanie predsudkov a vzjomnho poniovania,
uite v rznych interakcich bol prnosom aj v oblasti dodriavan udskch prv
v kole a v spolonosti.
Okrem pedagogicko-psychologickch kompetencii m sasn uite a asistent
uitea aj multikultrne kompetencie. Na Slovensku nebol doposia vypracovan model
obsahujci multikultrnu kompetenciu uitea resp. asistenta uitea. Na zklade domcej
a zahraninej odbornej literatry autori Kominarec Kominarecov (005) modifikovali
zkladn multikultrne kompetencie v tchto oblastiach:
prejav repektu - ako veobecn platn norma sprvania sa
orientcia na poznanie - pochopenie svojho miesta na svete ale aj individulne
chpanie sveta schopnos prekroi obmedzenie vlastnho kultrneho rmca
empatick postoj - schopnos prejavi zujem o inch a snai sa stotoni
s inmi
interakn manament - sprvne reagova diskutova. Prijma a odovzdva
verblne aj neverblne prejavy
tvoriv prstup - rieenie problmovch loh v relnom ivote
tolerancia pre odlinosti - schopnos prekona nervozitu a frustrciu ktor
sprevdzaj nov situcie. Prispsobova sa zmenm a adaptova sa na nov
meniace sa poiadavky
nehodnotiaci postoj vedie odpoveda takm spsobom kde sa nehodnotia
stanovisk k inm nzorom.
Za multikultrnu kompetenciu sa povauje schopnos uritho sprvania sa
v konkrtnej situcii. le nie akhokovek ale takho ktor je vhodn a efektvne. Tu s
dleit osobnostn kvality uitea i asistenta uitea. Kominarec (005) ich rozdelil do
iestich skupn:
autenticita - schopnos by relny,
tvorivos pohotovos originlnos
sloboda slobodn rozhodnutia uitea v jeho pedagogickej prci
zodpovednos - k vlastnej prci
mnohostrannos vyhba sa stereotypom usilova sa o sebareflexiu,
celistvos vyrovnan prstup uitea k edukanm javom.
Na zklade teoretickho modelu meme pecifikova prpravu pedaggov pre
multikultrnu vchovu vychdzajc pritom zo veobecnch tandardov a tvoria ju tri
zkladn skupiny:
1. obsahov tandardy - o m vedie multikultrne kompetentn uite
2. didaktick tandardy - prca uitea so iakmi kde uite prezentuje svoju
kultrnu identitu a vyjadruje empatiu pre kultrnu rznorodos
3. osobnostn tandardy - hodnotenie myslenie pozitvne postoje k inm udom.
Multikultrnej vchove sa u ns doposia venovalo mlo pozornosti a aj uitelia
a vychovvatelia maj v tomto smere mlo vedomost a sksenost. Ich vlastn
multikultrne vedomie je stle nzke. Vlenenie Slovenska do Eurpskej nie nti
uiteov asistentov uiteov a vychovvateov a aj ostatnch pedagogickch
zamestnancov zaleni multikultrnu vchovu do kadodennej pedagogickej prce.
Kominarec Kominarecov (2005, s. 95 - 6) vymenvaj tri pecifick priny tohto
problmu:
1. Niektor uitelia pracuj na kolch v ktorch prevldaj autoritatvne metdy
v riadiacej praxi. Tka sa to najm vzahov nadriadench kolskch orgnov
(vedenia kl riaditelia kl uitelia) k uiteom resp. iakom.
2. Vekovo star uitelia zskali svoje pedagogick vzdelanie na vysokch kolch
v ktorch prevldali tradin prvky konzervatizmu vo vyuovan s nadradenm
postavenm uitea mlo podporujcim rozvoj samostatnosti a tvorivosti tudentov
v uiteskch tudijnch programoch.
3. Efektvnos multikultrnej vchovy zvis od osobnej angaovanosti uitea,
v jeho humanistickom prstupe pri presadzovan demokratickch princpov vo
vchove.
Tieto skutonosti ved k tomu e mnoh uitelia vychovvatelia a asistenti
uiteov chpu multikultrnu vchovu len ako historick dedistvo uritej majoritnej,
resp. minoritnej skupiny a nie ako demokratick prstup vo vchove. alm
ukazovateom nedostatonej pripravenosti uiteov pre multikultrnu vchovu je vskum
realizovan v roku 2004 v Banskej Bystrici na Univerzite Mateja Bela (Kasov
Karikov 004). Cieom prieskumu bolo zisti rove a kvalitu pripravenosti uiteov na
realizciu multikultrnej vchovy na prvom stupni Z. Vsledky ukzali nedostatky
v pripravenosti uiteov predovetkm v oblasti didaktickch aspektov v procesu vchovy
k multikultrnosti. Zistenia naznaili aj nesprvne chpanie podstaty multikultrnej
vchovy a predpojatos respondentov voi niektorm meninm o je pre autorky
vskumu (aj pre ns) zarajce zistenie. Vysokokolsk uitelia s v tomto smere
rigidnej ako uitelia psobiaci v kolch s rmskymi iakmi ba dokonca rigidnej aj
ako tudenti vysokch kl tudujci v tudijnch programoch uitestvo. Respondenti
ctia potrebu venova zven pozornos tejto problematike ale upozoruj na prekky
ktor brnia spenmu priebehu tohto procesu.
Efektvny a kreatvny uite asistent uitea sa neobmedzuje len na reprodukciu
veobecne prijmanch informcii. Je spoluzodpovedn za vchovu demokraticky
zmajcej a konajcej mladej genercie. Multikultrnu vchovu nechpe len ako druh
kultrneho dedistva a rozhodne ho neovplyvuje iba politick nzor. Uite nesmie
akceptova vkon iakov len z pohadu uniformity. Je to v rozpore s demokraticky
multikultrnym zmanm. Multikultrna vchova je najm vchovou
k medzikultrnemu porozumeniu a druhotn je poznvanie inch kultr. aiskov
metdy s tie ktor rozvjaj emcie pocity postoje. S to hlavne metdy sksenostnho
uenia metda rieenia konfliktov kooperatvneho uenia. Tieto metdy je vhodn
prepoji pomocou individulnych samostatnch projektov. alej je to vyuvanie rznych
masmdi internetu a jazykov prprava. Vsledn efekt multikultrnej vchovy u iakov
je kombincia vysokho stupa spoloenskho uvedomenia sa a individulnej tvorivosti
iakov. Vstup do mnohokultrnej Eurpy a vznik multikultrnej spolonosti sa dostva do
pozornosti pedagogickej terie a oraz viac aj praxe. Myslme si e pedaggovia si
uvedomuj e potreba vies deti k etnickej, rasovej a nboenskej tolerancii je viac ako
naliehav a aj napriek tomu multikultrna vchova nem na zkladnch kolch tak
rozmer ak by mala ma. Dvody s rzne: nedostatok asu sksenost a aj ochoty
chcie. Ostva nm dfa e poas najblich rokov sa multikultrna vchova udomcni
na kadej zkladnej kole a stane sa plnou samozrejmosou. Zmerom je aby k cieom
multikultrnej vchovy smerovala cel zkladn a stredn kola tak aby fungovala na
princpoch rovnosti cty vzjomnej tolerancie a repektu. Cel pedagogick zbor
zkladnch kl by mal spolone vytvra prostredie ktor uznva zkladn princpy
multikultrnej vchovy a sprva sa poda nich. Princpy multikultrnej vchovy by sa
postupne mali prelna vetkmi vyuovacmi predmetmi na zkladnch kolch. Zo
sksenost vieme e vybudova v kole atmosfru tolerancie spoluprce partnerstva
a vestrannho repektu je vemi zloit a zrove rozumieme tomu e vzhadom
k predimenzovaniu doterajch uebnch osnov mnohch predmetov uitelia ako bud
nachdza as pre realizciu princpov multikultrnej vchovy. Preto sa domnievame e
v sasnej situcii je vhodnejie multikultrnu vchovu na zkladnch kolch realizova
zo zaiatku na prvom stupni Z vo vetkch predmetoch najm ale v predmetoch
humanitnho zamerania. Zlea bude samozrejme predovetkm na uiteovi ktor bude
ochotn hada a ska. Neodmyslitenou sasou novej stratgie vyuovania je
predovetkm bezprostredn udsk kontakt medzi uiteom (asistentom uitea)
a iakmi. Multikultrnos vyaduje od uitea prslun kompetencie ktor s nevyhnutn
na inn a zmyslupln realizovanie multikultrnej vchovy.
Multikultrny uite (Rosinsk 006) aj multikultrny asistent uitea m ma
minimlne kompetencie v tom e:
je schopn kriticky vnma a vyhodnocova kultrne hodnoty informcie
zvyklost a chpe medzikultrnu komunikciu
vie sprostredkova svoju reflexiu iakom
vie a doke podporova medzikultrne porozumenie u svojich iakov
je schopn a vie u det rozvja schopnosti pre chpanie a interpretciu znakov
prejavov a vznamov inch kultr v kultrnych artefaktoch a v komunikcii
druhch ud
je schopn sprostredkova kontakty rznych kultr v triede.

Konkretizcia operacionalizcia cieov vchovy, zameran na hodnoty a
osobnostn vlastnosti, sa mus sta zkladom pri tvorbe obsahu vzdelania a vchovy i pre
jednotliv uebn predmety a mimovyuovacie aktivity iakov. Za udskou a nacionlnou
neznanlivosou jednotlivca treba vidie jeho vlastn osobn a kultrnu nevyrovnanos.
Poznatky multikultrneho charakteru prslun nzory postoje presvedenie a hodnoty
iakov bez sbenho silia o pozitvnu zmenu medziudskch vzahov v duchu
veudskch mravnch hodnt a udskch a obianskych prv nemu zabezpei mravn
a obianske sebautvranie jednotlivca v tejto oblasti. Ale aj tie najuachtilejie
predsavzatia a pohntky jednotlivca, ak nie s sprevdzan konkrtnymi inmi nemaj
nijak hodnotu a vznam. Kritriom mravnej a obianskej hodnoty loveka je teda in
konanie. Len iny ukazuj skuton mravn a obiansku tvr osobnosti.

Spoluprca uitea (asistenta uitea) s rodimi

Ak sa rodiny aktvne zapjaj do innosti maj z nej prospech rovnako uitelia
asistenti uiteov rodiia aj iaci. Pedaggovia vytvraj pre spoluprcu uvonen
atmosfru neustlym povzbudzovanm rodiov aby kldli otzky navtevovali triedy a
podieali sa na rozvoji zujmov a zrunost svojich det. as rodiny pomha uiteom
dosiahnu individulne ciele. Prostrednctvom komunikcie s rodimi uitelia
zhromauj informcie o kadom iakovi v triede. Zaangaovanie rodiov umouje
uiteom by menej izolovan od triedy. Uitelia a rodiia sa navzjom podporuj v
poskytovan zaujmavch innost a projektov pre iakov. Ke sa rodiia ctia sasou
procesu vchovy a vzdelvania svojho dieaa via si uiteovu nmahu pri pouvan
novch vyuovacch stratgi. Na to aby boli uitelia voi rodiom primn a otvoren
musia veri e prtomnos a zaangaovanie rodiov je prospen.
Ke s rodiia zaangaovan v triede, pedagg m monos pozorova spsoby
ako rodiia motivuj svoje deti ako im pomhaj riei problmy ako pomhaj svojim
deom dosiahnu lohu a ako rodi a diea spolone pestuj pecilne zujmy a konky.
k sa nadviae skuton spoluprca medzi rodimi a uitemi pozitvne vsledky
sa prejavuj v tom e:
sa rozvja vzjomn dvera
rodiia a uitelia pracuj ako tm na vytvoren jedinenej sksenosti z uenia sa pre
kadho
iaci maj itok z prce kooperatvnych tmov dospelch.
Poda Konokovej (005) meme hovori o prnosoch pre vetkch aktrov
zapojench do procesu edukcie.
Prnos pre uiteov a koly:
skvalitn sa individulny prstup k iakom
rodiia si bud viac vi uiteov
uitelia bud povaova pomoc rodiov za kvalitnejiu
zlepia sa vsledky iakov
rodiia bud podporova kolu.
Prnos pre rodiov a komunitu:
zo koly zskaj npady ako pomc deom
dozvedia sa viac o edukanom procese
oboznmia sa s prcou koly
viac podporuj deti
s istej v spsoboch pomoci deom
pozitvnejie vnmaj uiteov.
Prnos pre iakov:
dostvaj lepie znmky
nauia sa lepie ta
s spenej v psomnch prcach
pu si viac domcich loh
pravidelnejie chodia do koly
prejavuj pozitvnejie postoje a sprvanie
kolu ukonia s lepm prospechom
zvi sa pravdepodobnos pokraovania v tdiu.

3.2 Etick kdex uiteskej profesie

V sasnosti sa kladie draz na to aby mala kad profesia svoj psan systm
noriem sprvania. V uiteskej profesii je to tie tak profesionlnu morlku tohto
povolania usmeruje etick kdex. Tieto normy usmeruj sprvanie a konanie
pedaggov s drazom na osobn a stavovsk es ktor by mala by zkladom pri vkone
tohto povolania a tkaj sa samozrejme aj asistentov uiteov. Poruovanie tchto noriem
je vemi zvanm negatvnym javom ktor me ma za nsledok aj odobratie dokladov
o vzdelan. Na dodriavanie tchto noriem mus dba sm pedagg. Pokia je jeho
hodnotov systm a charakterov vlastnosti v slade s celospoloenskmi poiadavkami a
jeho prioritou je cta k uom a k ivotu neme by iadnou zaou pre pedagga tento
profesijn systm noriem dodriava. Osobn mravn vedomie zloen z troch strnok
(kognitvnej konatvnej a afektvnej) sa premieta do innosti aj asistenta uitea. Asistent
uitea sm vo vlastnom vedom si stanovuje tolerann hranice svojho konania
a sprvania uruje si hranice odkia pokia je to v norme a db na to aby z tchto
noriem nevyboil. j ke to nie s pracovn predpisy predsa etick normy s zvzn
nielen voi sebe sammu, ale aj voi alm astnkom edukcie prpadne celej
spolonosti.

Veobecn profesijn normy vzahujce sa k povolaniu (vberovo):
1. Uite (asistent uitea) m pozna svoje povinnosti vyplvajce z jeho povolania.
2. Uite (asistent uitea) sa m obetavo venova svojmu povolaniu.
3. Uite (asistent uitea) m dosahova vysok stupe spsobilosti vo svojom
povolan a udriava si ho takto:
uite (asistent uitea) m zskava a udriava minimlne tie poznatky
a schopnosti ktor m sprostredkva svojim iakom
uite (asistent uitea) sa m usilova o skvalitnenie svojich
pedagogickch metd a v tom zohadova overen vedeck poznatky
uite (asistent uitea) sa m usilova zska a rozvja charakterov
vlastnosti vyadovan profesiou.

Normy vzahujce sa k iakom:
Uite (asistent uitea) m myslie na blaho kadho zo svojich iakov tm e:
uite (asistent uitea) m myslie na telesn blaho svojich iakov a chrni ich
pred ohrozujcimi vplyvmi
uite (asistent uitea) sa m stara o duevn zdatnos svojich iakov
uite (asistent uitea) m prispieva k mravnmu rozvoju svojich iakov
uite (asistent uitea) m myslie na duchovn blaho svojich iakov.

Formulovanie tchto noriem ktor tvoria etick kdex uitea nemaj by
okovami ktor ho zvzuj ale mantinelmi ktor mu umouj slobodne myslie kona
rozhodova sa a prejavova city. Bezinka (16 s. 11) upozoruje e:
v zsade ide iba o jednu normu - usiluj sa predovetkm o blaho svojich iakov a
sasne aj o blaho spolonosti ktor ti ich zverila do vchovy. Takmer vetky
normy s od tejto aplikovan
morlne normy profesie s minimlne normy ich plnenie treba vyadova od
kadho uitea, mali by by v zhode so svedomm kadho kto sa chce sta alebo
je uiteom i asistentom uitea.

4 ASISTENT UITEA V PROCESE PRIMRNEJ EDUKCIE RMSKYCH
DET

V teoretickej asti publikcie sme sa poksili v irch svislostiach poukza na
problmy edukcie rmskych iakov v kontexte psobenia asistentov uiteov v kolch
a kolskch zariadeniach v Slovenskej republike z rznych aspektov. nalyzovali sme
osobitosti vzdelvania rmskych det vvoj profesie asistent uitea v Slovenskej
republike v komparcii so situciou v eskej republike. Mimoriadne dleit je poda
nho nzoru t as prce v ktorej sme prehadne usporiadali vetky existujce
legislatvne normy a opatrenia svisiace s edukciou Rmov a profesiou asistent uitea
a tie za cenn povaujeme analzu vetkch doteraz realizovanch vskumov a
prieskumov zameranch na profesiu asistent uitea na Slovensku realizovanch poas
uplynulch iestich rokov.

4.1 Ciele, problmy a lohy vskumu

Hlavnm cieom nho vskumu je overi sasn postavenie asistenta uitea
v edukcii rmskych iakov v kolch a kolskch zariadeniach v Slovenskej republike.
Rieenie tohto ciea vychdza zo skutonosti e profesia asistent uitea bola
intitucionalizovan v roku 2002 a naou ambciou je zhodnoti ich efektivitu v procesoch
edukcie rmskych iakov analyzova sasn stav popsa profesijn cestu k povolaniu
asistent uitea ich pracovn npl zisti nzory asistentov uiteov na ich psobenie
v triedach s vym potom rmskych iakov a irok priestor venujeme otzkam
osobnosti asistenta uitea.
V tejto asti prce chceme naplni ciele vskumnej asti publikcie:
1. Spracova a analyzova efektivitu psobenia asistentov uiteov v pedagogickej
praxi na Slovensku.
2. nalyzova profesijn cestu k povolaniu asistent uitea so zameranm na
asistentov Rmov.
3. nalyzova innos a npl prce asistentov uiteov prostrednctvom asovch
snmok.
4. Poksi sa o analzu osobnost asistentov uiteov ako pedagogickch
zamestnancov kl a kolskch zariaden.

V slade s ciemi vskumu sme stanovili nasledujce lohy vskumu:
1. nalyzova psobenie asistentov uiteov od zaiatku ich psobenia v kolch a
kolskch zariadeniach po sasnos prostrednctvom ich vpoved Moja cesta
k povolaniu.
2. nalyzova prnosy a najvie (najastejie) problmy svisiace s vkonu
profesie asistent uitea spracova praktick sksenosti a nvrhy asistentov
uiteov.
3. nalyzova asov dennky (asov snmky) asistentov uiteov a ich pracovn
nplne.
4. Identifikova nzory asistentov uiteov na ich psobenie v triedach s vym
potom rmskych iakov so zameranm na:
existenciu intittu asistenta uitea,
na prnos nultho ronka v procese edukcie rmskych iakov
optimlny systm edukcie rmskych iakov.
5. Identifikova oakvania a obavy asistentov uiteov v svislosti s vkonom prce
asistenta uitea.
6. nalyzova osobnostn profily asistentov uiteov rove ich empatie psychickej
odolnosti, sebapresadzovania sebavedomia racionalizcie prce hodnotenie
socilneho kvocientu a aktivity asistentov uiteov.
7. Na zklade analzy vyvodi zvery a navrhn odporania pre pedagogick
teriu a prax zameran na zlepenie situcie v oblasti edukcie rmskych iakov a
postavenia asistenta uitea v pedagogickom procese a v spoluprci s rodinou
(komunitou).

4.2 Vskumn problm

Zkladn vskumn problm by sme mohli zhrn do nasledujcich otzok:
k bola cesta k povolaniu asistentov uiteov od intitucionalizcie tejto profesie
a po sasnos
k je pracovn npl asistentov uiteov v kadodennej pedagogickej prci
koreponduje so vzorovou pracovnou nplou stanovenou Ministerstvom kolstva
SR?
k s nzory asistentov uiteov na ich psobenie v triedach s rmskymi iakmi
Ak s nzory asistentov uiteov na nult ronk Z
k s nzory asistentov uiteov na optimlny systm edukcie rmskych
iakov
k s oakvania a obavy asistentov uiteov v svislosti s ich psobenm na
kolch a kolskch zariadeniach
k s osobnostn predpoklady respondentov na vkon funkcie asistent uitea
k nvrhy na zlepenie situcie v oblasti edukcie rmskych iakov odporaj
asistenti uiteov
Myslme si e ak na uveden otzky njdeme odpovede meme tm prispie
k profesionalizcii a stabilizcii pedagogickch zamestnancov asistentov uiteov ako
organickej sasti pedagogickch kolektvov v kolch a kolskch zariadeniach
s vysokm potom rmskych iakov a tto profesia bude pozitvnym prvkom nho
edukanho systmu. Poznanie tchto problmov povaujeme za vznamn aj z toho
dvodu e as asistentov uiteov - Rmov v procese edukcie rmskych iakov me
psobi motivane nielen na rmske deti ale pozitvne me ovplyvni aj rodiov det i
cel rmsku komunitu. Z pohadu humanistickej vchovy a novch trendov v edukcii
rmskych iakov povaujeme za mimoriadne dleit aby profesiu asistent uitea
vykonvali predovetkm Rmovia ktor poznaj kultru jazyk tradcie a pecifik
Rmov a s motivovan v oblasti sebavzdelvania i alieho vzdelvania.

4.3 Hypotzy

Hypotza 1
Predpokladme e poas uplynulch iestich rokoch dolo k stabilizcii profesie
asistent uitea v kolch a kolskch zariadeniach ktor navtevuje vysok poet
rmskych iakov oproti menej stabilnej situcii pred rokmi. Tto skutonos sme
overovali v nasledujcich subhypotzach.
Subhypotza 1:
Predpokladme e profesiu asistent uitea v triedach s rmskymi iakmi vykonvaj vo
vom pote Rmovia ako Nermovia.
Subhypotza 2:
Predpokladme e je vy poet asistentov uiteov Rmov ktor plnia kvalifikan
predpoklady na vkon povolania v slade s vyhlkou M SR . 41/16 v znen
neskorch predpisov resp. dopaj si vzdelanie tdiom na vysokej kole ako tch ktor
tieto podmienky neplnia a netuduj.
Subhypotza 3:
Predpokladme e je vy poet asistentov uiteov ktor s v kolch stabilne
zamestnan (viac ako roky) ako tch, ktor pracuj ako asistenti uiteov menej ako 3
roky.

Zdvodnenie tchto hypotz
Prv hypotzu predpokladme na zklade naich sksenosti s asistentmi uiteov
kee ako lektor som s nimi pracoval v rznych projektoch a vzdelvacch aktivitch
napr. v rekvalifikanch kurzoch Rmsky asistent uitea, v projekte ESF Aktulne
trendy v socilnoedukanej prci s rmskymi demi. alie vzdelvanie asistentov
uiteov a uiteov so zameranm na marginalizovan skupiny. Poda vlastnch tatistk
som pracoval s viac ako 400 asistentov uiteov v celej SR a osobne ich aj poznm. N
predpoklad stabilizcie v profesii asistent uitea vychdza z poznania e vea asistentov
uiteov (Rmov) si dopaj vzdelanie tdiom na vysokej kole o potvrdili aj mnoh
vskumy (Kosov Portik Hork Klein Matulayov a al autori) realizovan v rokoch
2005 2007.

Hypotza 2
Predpokladme e je vy poet tch asistentov uiteov ktorch relne pracovn
nplne nekoreponduj so vzorovou nplou asistenta uitea poda metodickho pokynu
M SR k zavedeniu profesie asistent uitea pri vchove a vzdelvan det a iakov so
pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami v predkolskch zariadeniach
v zkladnch kolch a v pecilnych zkladnch kolch . 14/00-05 zo da 6. 1.
00 ako tch u ktorch s pracovn nplne zhodn.
Subhypotza 1:
Predpokladme e bud existova tatisticky signifikantn rozdiely v nplni prce
asistentov uiteov priom asistenti bud astejie zastupova uitea v astiach
vyuovacch hodn ako zastupova za neprtomnho uitea poas celej vyuovacej
hodiny alebo celho da.
Subhypotza 2:
asistentov uiteov a respondenti bud astejie vykonva dozor poas prestvok ako
pripravova pomcky na vyuovanie.
Subhypotza 3:
asistentov uiteov priom asistenti bud astejie vykonva douovanie iakov priamo
na vyuovacej hodine ako douova iakov po vyuovan.
Subhypotza 4:
Predpokladme e bud existova tatisticky signifikantn rozdiely v nzoroch asistentov
uiteov na monosti pozitvneho vplyvu vybranch faktorov na edukciu rmskych
iakov priom poda ich nzoru bude ma na edukciu rmskych iakov pozitvnej
vplyv absolvovanie nultho ronka ako profesia asistent uite.
Subhypotza 5:
Predpokladme e bud existova tatisticky signifikantn rozdiely v nzoroch asistentov
uiteov na pozitvny vplyv absolvovania nultho ronka na rmskych iakov priom
poda ich nzoru bude ma absolvovanie nultho ronka v vplyv na rozvoj
komunikanch zrunost ako vplyv na rozvoj hygienickch nvykov.

Na zklade vlastnch poznatkov z vykonania mnohch osobnch nvtev
a hospitci v triedach s asistentmi uiteov na kolch predovetkm vchodnho
Slovenska predpokladme e pracovn nplne asistentov uiteov nekoreponduj so
vzorovou pracovnou nplou stanovenou Ministerstvom kolstva SR o v rokoch 2006 a
007 potvrdili vskumy Kleina a Matulayovej v ktorch asistenti uiteov potvrdili irok
diapazn ich pracovnch innosti od vykonvania dozoru poas prestvok vykonvania
nvtev v rodinch rmskych iakov a po samostatn vyuovanie a zastupovanie poas
dlhodobch neprtomnost uiteov.

Hypotza 3
Predpokladme e bud existova tatisticky signifikantn rozdiely vo vsledkoch
testov a dotaznkov medzi asistentmi uiteov Rmami a Nermami v:
osobnostnch testoch
profile asistenta uitea
rovni empatie
psychickej odolnosti,
sebapresadzovan
sebavedom
rovni racionalizcie prce
rovni socilneho kvocientu
aktivite asistentov uiteov.
Predpokladme e lepie vsledky dosiahnu asistenti uiteov Nermovia ako
asistenti uiteov Rmovia vo vine testov a dotaznkov.

Vychdzajc z doterajch poznatkov z prce s asistentmi uiteov vykonanch
vskumov a osobnch nvtev a hospitci v triedach, predpokladme e vyie skre
dosiahnu asistenti uiteov (Rmovia) v posudzovanej rovni empatie socilnom
kvociente a aktivite oproti predpokladanmu vyiemu skre v rovni empatie psychickej
odolnosti sebapresadzovan sebavedom a vo vyej rovni racionalizcie prce u
asistentov uiteov Nermov.

4.4 Metodika vskumu

V naom vskume sme pouili predovetkm empirick metdy zberu a
hromadenia informci poda Juszczyka (2003, s. 54). Skmanie problematiky postavenia
asistenta uitea v procese edukcie rmskych iakov v kolch a kolskch zariadeniach
sme rozdelili na tieto skupiny:

a) Pozorovanie, posudzovanie
Poas naich nvtev a hospitci v triedach s rmskymi iakmi s asistentom
uitea sme sa pri pozorovan zamerali iba na javy ktor ns zaujmali t.j. innosti
asistentov uiteov s vykonanm selekcie pozorovanch javov a innost. Pouili sme
priame systematick pozorovanie, pri ktorom sme pozorovali sbor zvntra ako astnk
pozorovania (poda Komrik 00 str. 67 a poda Ondrejkovi 006 s. 10). Niektor
vyuovacie hodiny sme zaznamenali videokamerou.

b) Interview a rozhovor
Nvtevy kl sme vyuili aj na realizciu interview (individulne aj skupinov)
ktor sme s asistentmi uiteov (aj s uitemi a riaditemi kl) viedli poda vopred
vypracovanch dispozci. Cieom vedench interview a rozhovorov bolo doplni
poznatky ktor sme zskali z psomnch vpoved asistentov uiteov v asti vskumu
Moja cesta k povolaniu asistent uitea a asov snmka (asov dennk). Pri
interview a rozhovoroch sme postupovali poda Zelinu (In vec a kol. 1 s. 115
120).

c) Biografick metda
Tto metda nie je samostatn vskumn metda. Zahruje predovetkm analzu
dokumentov pozorovanie sondnu diagnostick metdu a metdu dialgov (Juszczyk
2003, s. 68). V naom vskume sme ju vyuili so zmerom analyzova a opsa
predovetkm udsk (profesijn) ivot v kontexte uritho fragmentu spoloenskej
reality s akcentom na ist druh innosti z hadiska odbornej prce v naom vskume so
zameranm najm na profesijn ivot asistentov uiteov.

d) Analza vyhodnotenie a interpretcia produktov innosti dokumentov
Zkladnou pouitou vskumnou metdou je v tejto asti vskumu tdium
dokumentov a ich obsahov analza. Z logickch postupov spracovania bola pouit
analza syntza a generalizcia (vec 1 s. 150 155). Vyuili sme predovetkm
tieto psomn materily vzahujce sa k vskumu: triedne knihy triedne katalgy
inpekn zznamy dennky pedagogickej praxe asistentov uiteov vlastn zznamy
z kontrolnej a hospitanej innosti a postupovali sme poda obsahovej analzy Gavoru
(1997, s.108 114). Komplexn informcie o profesijnej ceste asistentov uiteov sme
zskali z materilov Moja cesta k povolaniu asistent uitea, v ktorch respondenti
popsali ich psobenie v uvedenej profesii od zaiatku ich profesijnej kariry a po
sasnos. Prehad o nplni prce a asistentov uiteov sme zskali z asovch dennkov,
v ktorch osloven respondenti zaznamenvali ich vykonvan innosti poas jednho
pracovnho tda (pondelok piatok od 7.00 do 15.00 hod. za kad pracovn de).
Sasou tejto asti vskumu je aj analza prpadovch tdi v ktorch sme sa snaili
zska vpovede asistentov uiteov o ich profesijnej ceste k tomuto povolaniu (poda
Silverman, 2005, s.100 123). V zvere, na zklade praktickch sksenosti asistenti
uiteov sme sformulovali odporania postrehy a npady ktor by mohli v praxi
prispie ku skvalitneniu prce asistenta uitea.

e) Dotaznk
Pouili sme nami zostaven dotaznk v ktorom sme zisovali identifikan daje
o asistentoch uiteov: vek pohlavie ukonen vzdelanie, prebiehajce vzdelvanie
pracovisko a pracovn zaradenie. Postupovali sme poda veca (1 s. 125 158).

f) Psychologick a pedagogick testy
V naom vskume sme sa zamerali na testy umoujce stanovi charakter a
rove psychickch innost asistentov uiteov. Pouili sme osobnostn testy:
testy vlastnost
testy zujmov
testy postojov,
charakterologick testy
typologick testy.
Hlavnm zmerom pouitia tejto metdy nie je realizova hlbok psychologick
analzy osobnost naich respondentov (na to nemme odborn ani kvalifikan
predpoklady) ale naou ambciou je predovetkm zisti rozdiely medzi asistentmi
uiteov Rmami a Nermami a s tm obmedzenm budeme aj interpretova vsledky
vskumu v tejto asti.
Na zskanie informci v oblasti osobnostnch predpokladov asistentov uiteov
pre vkon povolania sme pouili za aktvnej spoluprce so psycholgmi z Pedagogicko
psychologickej poradne v Spiskej Novej Vsi tieto konkrtne testy a dotaznky:
Dotaznk Profil asistenta uitea ktorm sme overovali rove osobnostnch
charakteristk odbornch a socilnych kompetenci asistentov uiteov (poda
Gorej Klein nepublikovan).
Dotaznkom EXALIN sme skmali osobnostn charakteristiky asistentov
uiteov ktor s dleit pri prci s demi napr. spoloenskos impulzvnos
aktivitu, asertivitu a riskovanie (poda Kol. Tajomstv spechu s. 42 43).
Test Som extrovert alebo introvert Tmto testom sme sa snaili odhali akm
spsobom temperament asistentov uiteov ovplyvuje ich osobn a pracovn
aktivity (poda Valeov 005 s. 11).
Dotaznk URZ bol zameran na vybran problmy racionalizcie prce asistentov
uiteov. Zisovali sme rove schopnosti a predpoklady asistentov uiteov pre
vkon povolania (poda Sedlk Hunk s. 51).
Dotaznk sebapresadzovania sme pouili cielene na zhodnotenie schopnost
sebapresadzovania sa asistentov uiteov predovetkm v pracovnch kolektvoch
ale aj v benom ivote (poda Prako Prakov, 2007, s. 119).
Testom empatickej tendencie sme overovali tieto osobnostn predpoklady na vkon
profesie asistent uitea: kreativita jedinenos (originalita) a vyhorenos (poda
Buda 14 In Leko Lekov 007 s. 10).
Osobnostn test hodnot dva ply osobnosti konzervatizmus a radikalizmus,
ktor taktie vypoved o predpokladoch na vkon pedagogickej profesie (poda
Buda, 1994).
Testom Mte dos sebavedomia sme overovali i asistenti uiteov
(predovetkm Rmovia) maj dostatok zdravej sebaistoty a v akch ivotnch
(pracovnch) situcich ju mu primerane rozvja (poda Valeov 005 s. ).
Test Ste psychicky odoln je zameran na zistenie miery psychickej odolnosti
asistentov uiteov ktor je poda nho nzoru vemi dleit pre prcu
s rmskymi demi a najm s ich rodimi (poda Valeov 005 s. 5).

g) Matematicko tatistick spracovanie vsledkov
Zozbieran daje sme spracovali pomocou potaovho programu
Microsoft Excel priom v naej prci sme vyuili: modus priemer a poetnos (poda
Ritomsk In vec a kol., 1998, s. 185 1). Zisten daje sme vyjadrili v hodnotch a
v percentch za vetkch respondentov spolu. Hodnoty sme usporiadali do prehadnch
tabuliek alebo ich uvdzame v grafe. Zisten a vypotan daje dopame o tandardn
odchlku. Otvoren otzky sme hodnotili kvalitatvnou analzou dt a v tabukch sme
ich usporiadali poda poetnosti. Na overenie hypotz sme pouili t - test.
Modus je najastejie sa vyskytujca hodnota v sbore ide o najpoetnejiu hodnotu.
Aritmetick priemer dostaneme spotanm hodnoty znakov a nslednm vydelenm ich
potom.
Smerodajn odchlka je v terii pravdepodobnosti a tatistike meradlom tatistickej
disperzie. Hovor o tom ako iroko s rozloen hodnoty v mnoine. Ke je smerodajn
odchlka menia ako priemer tak odpovede nie s prli rozptlen.
T - test je jednou z metd na vyhodnotenie vznamnosti diferencie medzi dvoma
aritmetickmi priemermi. k je p < 005 je diferencia signifikantn (vznamn).
Metda klovania sa uskutouje rznymi druhmi posudzovacch kl. Posudzovania
kla je nstroj ktor umouje zisova mieru vlastnosti javu alebo jeho intenzitu. Poet
stupov na kle ovplyvuje jemnos posudzovania. V naom vskume sme pouili
pstupov klu.

4.5 Vberov sbor

Vo vskume sme pouili prstup reprezentanej stratgie pretoe naou cieovou
skupinou s asistenti uiteov. Je to tak sbor ktor vzhadom na svoju truktru a
zloenie verne zodpoved sboru. Je jasnou presvedivou reprezentciou sboru
z ktorho bola vybran. N vberov sbor je zloen z asistentov uiteov ktor s
nositemi informci rovnakej alebo porovnatenej hodnoty (homognnos skupiny) a
kadmu objektu sboru bola zaisten rovnak a stla pravdepodobnos zaradenia do
vzorky.
Vberov sbor tvorili v naom vskume asistenti uiteov (pracujci s rmskymi
iakmi). Pouili sme databzu asistentov uiteov Ministerstva kolstva SR v Bratislave a
krajskch kolskch radov v Koiciach Preove a Banskej Bystrice i nau vlastn
evidenciu kee dlhorone pracujeme s touto skupinou pedagogickch zamestnancov a
s vinou asistentov uiteov sa poznme aj osobne. V roku 00 psob v kolch a
kolskch zariadeniach v Slovenskej republike celkovo 66 asistentov uiteov (v triedach
s rmskymi iakmi). Spolu sme oslovili 40 asistentov uiteov o je 601 % z potu
vetkch asistentov uiteov v SR a nvratnos kompletnch materilov od respondentov
bola 174 (414 %) o povaujeme za dostatone reprezentatvny vberov sbor.
Materily sme zasielali potou a elektronickou potou na jednotliv koly a kolsk
zariadenia a aj na obecn rady ktor s ich zriaovatemi v tch prpadoch ak kola
nem prvnu subjektivitu. Okrem toho sme absolvovali osobn nvtevy a stretnutia
s asistentmi uiteov uitemi a riaditemi kl priamo na kolch. Zdrazujeme e sme
repektovali zkladn etick princpy vskumu - princp dobrovonosti a anonymity
naich respondentov. Vskum sme realizovali v obdob janur 00 a jn 00 a vo
vskume vyuvame aj informcie a poznatky zo stretnut s asistentmi uiteov v rokoch
2005 - 2008.

Tabuka 5 Asistenti uiteov (pre rmskych iakov) v SR
AU s rmskymi iakmi v SR Poet Percent
Oslovench 420 60,34
Nvratnos z oslovench U 174 41,42
Spolu AU v SR 696 100

Kompletn podklady vskumu sme zskali od asistentov uiteov z materskch
kl zkladnch kl (predovetkm z 1. stupa) a pecilnych zkladnch kl z troch
reginov vych zemnch celkov Koice Preov a Bansk Bystrica a zo kl v
mestch a v obciach okresov:
Spisk Nov Ves (napr. Spisk Nov Ves Rudany Mlynky Biele Vody,
Krompachy Kolinovce Slovinky Smiany Spisk Tomovce Letanovce
Markuovce Bystrany Spisk Vlachy ehra).
Gelnica (napr. Gelnica Kluknava Richnava vedlr Mnek nad Hnilcom
Smolnk Prakovce Nlepkovo Helcmanovce).
Koice mestsk koly.
Koice vidiek (napr. Jasov, Medzev, Moldava nad Bodvou).
Preov (napr. Preov Chminianska Nov Ves Varhaovce Chminianske
Jakubany Hermanovce Svinia Vek ari).
Levoa (napr. Levoa Levosk Lky Dlh Stre Dravce Spisk tvrtok
Spisk Hrhov).
Poprad (napr. Poprad Batizovce Luivn Hranovnica Spisk Bystr Spisk
tiavnik).
Stropkov (napr. Stropkov, Giraltovce).
Vranov nad Topou (napr. Vranov nad Topou aklov Hlinn Saurov Vechec
Zmutov).
Svidnk (napr. Svidnk Krajn Poana Krajn ierno Vyn Orlk).
Star ubova (napr. Star ubova Vek Lipnk arisk Jastrabie).
Kemarok (napr. Kemarok Slovensk Ves ubica Vek Lomnica Vrbov).
Sabinov (napr. Sabinov Jarovnice Jakubany Peovsk Nov Ves Lipany).
Snina (napr. Snina Stakn).
Medzilaborce (napr. Medzilaborce).
Humenn (napr. Humenn Zbudsk Dlh Vyn Hruov).
Bardejov (napr. Bardejov, Gaboltov, Malcov, Zborov).
Sobrance (napr. Sobrance bre).
Trebiov (napr. Trebiov Hre Nin ipov Michaany Cejkov Zemplnska
Teplica Lastovce Novosad Parchovany Seovce Slovensk Nov Mesto).
Michalovce (napr. Michalovce Vek Kapuany Strske Pavlovce nad Uhom).
Roava (napr. Roava Brzotn Rejdov Gemersk Poloma Dobin
Slavoovce).
Revca (napr. Revca Tornaa Jelava).
Luenec (napr. Luenec Fiakovo).
Rimavsk Sobota (napr. Rimavsk Sobota Hna Rimavsk Se).
Bansk Bystrica.
Poltr.
Vberov sbor plne repektuje demografick geografick a in parametre
v konenej pouitej vskumnej vzorke a preto je poda nho nzoru dostatone
reprezentatvny pretoe zdroje informci pre potreby vskumu sme zskali od relatvne
vysokho potu asistentov uiteov ktor pracuj v triedach s rmskymi iakmi
v materskch kolch na 1. stupni zkladnch kl (vrtane nultch ronkov) a prevane
na 1. stupni pecilnych zkladnch kl najm v oblastiach s vysokou koncentrciou
Rmov na vchodnom a strednom Slovensku a ktorch Ministerstvo kolstva eviduje (aj
financuje) ako asistentov uiteov ustanovench na prekonvanie jazykovch a
socilnych barir iakov (RAU). Zmerne sa v prci iba minimlne zaoberme
psobenm asistentov uiteov ustanovench M SR na prekonvanie zdravotnch
barir iakov (ZAU).

4.6 Vsledky vskumu a ich interpretcia

Pred spracovanm vsledkov vskumu sme pred kvalitatvnou a kvantitatvnou
analzou vykonali tieto innosti:
zskavanie vskumnch dajov prostrednctvom vskumnch nstrojov (testy
dotaznky rozhovory...)
spotavanie
klovanie dajov
selekcia,
klasifikcia
verifikcia hypotz.
Pri analze vskumnho materilu sme skmali daje zskan vo vskume
z rznych aspektov takm spsobom aby sa skman problmy (javy) predstavili presne
a vyerpvajco. Spracovanie tatistickch dajov sme podrobili kvalitatvnej
i kvantitatvnej analze a interpretciu vsledkov vskumu uvdzame prostrednctvom
sel, diagramov, zostav, tabuliek a slovnch komentrov.

4.6.1 Identifikan daje

Na zistenie dajov sme pouili nami zostaven dotaznk v ktorom sme zisovali
tieto identifikan daje o asistentoch uiteov:
vek,
pohlavie,
ukonen vzdelanie
prebiehajce vzdelvanie
pracovisko a pracovn zaradenie.
Za vznamn daj pre n vskum povaujeme identifikciu asistentov uiteov aj
poda ich nrodnosti resp. prslunosti k etnickej skupine. Sme si vedom e tak
informcia patr medzi osobn daje respondentov ale pokia chceme objektvne hodnoti
psobenie asistentov uiteov v kolch a kolskch zariadeniach s vysokm potom
rmskych iakov a potvrdi (vyvrti) potrebu zamestnva asistentov uiteov Rmov
v procese edukcie rmskych iakov bolo nevyhnutn identifikova aj prslunos
asistentov uiteov k nrodnosti nrodnostnej skupine. Vychdzame zo zkladnej
mylienky etablovania profesie asistent uitea e ten by mal pochdza z rmskej
komunity mal by ovlda rmsky jazyk a mal by pozna pecifik Rmov ich tradcie a
kultru.
Asistent uitea sa podiea na utvran podmienok nevyhnutnch na prekonvanie
najm jazykovch zdravotnch a socilnych barir dieaa pri zabezpeovan vchovno-
vzdelvacieho procesu. Je vhodn aby v triedach s vym potom rmskych iakov
psobili predovetkm asistenti uiteov Rmovia ktor ovldaj rmsky jazyk a maj
blzky vzah ku komunite a rodinm z ktorch deti pochdzaj. Dleit je aj motivan
faktor v tom smere e asistent uitea je asto vzorom pre rmske deti ktor sa snaia
v kolskom prostred dosahova lepie kolsk vsledky m sa vzdelanie v hodnotovom
rebrku u nich posva nahor s cieom v budcnosti st sa tie napr. asistentom uitea.

Tabuka 6 Identifikan daje (spolu 174 respondentov)

S p d o v o b l a s
Spolu %
Spisk Nov Ves Preov Trebiov Bansk Bystrica
Poet % Poet % Poet % Poet %
POHLAVIE
Mu 20 27,78 0 0,00 8 26,67 0 0,00 28 16,09
ena 52 72,22 52 100,00 22 73,33 20 100,00 146 83,91
S p o l u 72 100,00 52 100,00 30 100,00 20 100,00 174 100,00
VEK
do 25 rokov 10 13,89 6 11,54 10 33,33 4 20,00 30 17,24
26-30 rokov 18 25,00 6 11,54 4 13,33 4 20,00 32 18,39
31-42 rokov 26 36,11 34 65,38 8 26,67 10 50,00 78 44,83
42 a viac rokov 18 25,00 6 11,54 8 26,67 2 10,00 34 19,54
S p o l u 72 100,00 52 100,00 30 100,00 20 100,00 174 100,00
RM / NERM
Rm 38 52,78 14 26,92 22 73,33 6 30,00 80 45,98
Nerm 34 47,22 38 73,08 8 26,67 14 70,00 94 54,02
S p o l u 72 100,00 52 100,00 30 100,00 20 100,00 174 100,00
DOSIHNUT VZDELNIE
Zkladn 10 13,89 4 7,69 2 6,67 0 0,00 16 9,20
S bez maturity 14 19,44 4 7,69 0 0,00 0 0,00 18 10,34
S s maturitou 32 44,44 36 69,23 26 86,67 10 50,00 104 59,77
V - 1. stupe 8 11,11 8 15,38 0 0,00 7 35,00 23 13,22
V - . stupe 8 11,11 0 0,00 2 6,67 3 15,00 13 7,47
S p o l u 72 100,00 52 100,00 30 100,00 20 100,00 174 100,00
TUDUJE
zskanie
maturity 10 13,89 2 3,85 0 0,00 0 0,00 12 6,90
V - 1. stupe 12 16,67 16 30,77 10 33,33 0 0,00 38 21,84
V - . stupe 6 8,33 14 26,92 0 0,00 3 15,00 23 13,22
netuduje 44 61,11 20 38,46 20 66,67 17 85,00 101 58,05
S p o l u 72 100,00 52 100,00 30 100,00 20 100,00 174 100,00
PSOBISKO
M 2 2,78 4 7,69 0 0,00 0 0,00 6 3,45
Z 54 75,00 36 69,23 28 93,33 18 90,00 136 78,16
Z 16 22,22 12 23,08 2 6,67 2 10,00 32 18,39
S p o l u 72 100,00 52 100,00 30 100,00 20 100,00 174 100,00
POET ROKOV PRXE
priemer 4,28 3,46 3,6 3,6 3,73

Poznmka R Rmovia N Nermovia. Z celkovho potu 174 respondentov pracuje
v profesii asistent uitea viac ako roky 1 respondentov (71 %).
20
52
0
52
8
22
0
20
28
146
0
20
40
60
80
100
120
140
160
Spisk
Nov
Ves
Preov Trebiov Bansk
Bystrica
spolu
Pohlavie
Pohlavie Mu
Pohlavie ena

Graf 1 Pohlavie respondentov (poda oblast)

Pohlavie
16,09%
83,91%
Mu
ena

Graf 2 Pohlavie respondentov (percent)

Z tabuky 6 (graf 1 a 2) zloenie respondentov z hadiska pohlavia je zrejm e vo
vskumnej vzorke je vyie zastpenie ien (146 takmer 4 %) ako muov () o
kopruje situciu v zkladnom kolstve. Vrazn 100 percentn zastpenie ien je
v lokalitch Preov a Bansk Bystrica.

Vek
4 4 4
34
8 8
10
6
10
18
6
26
10
18
6
2
0
5
10
15
20
25
30
35
40
Spisk
Nov Ves
Preov Trebiov Bansk
Bystrica
Spdov oblas
Vek do 25 rokov
Vek 26 30 rokov
Vek 31 42 rokov
Vek 42 a viac rokov

Graf 3 Vekov zloenie respondentov (poda oblast)

Vek respondentov
19,54% 17,24%
18,39%
44,83%
Vek do 25 rokov
Vek 26 30 rokov
Vek 31 42 rokov
Vek 42 a viac rokov

Graf 4 Vekov zloenie respondentov (percent)

6 respondentov (viac ako 5 %) je vo veku 1 a 0 rokov o predstavuje dobr
perspektvu v oblasti ich alieho vzdelvania a karirneho odbornho rastu. Z tabuky je
rovnako zrejm rovnomern rozloenie respondentov z hadiska veku. Relatvne vysok
poet asistentov je v kategrii nad 42 rokov (takmer 20 %), priom 11 asistenti uiteov
maj viac ako 50 rokov a dvaja dokonca viac ako 60 rokov.
Rm / Nerm
38
14
22
6
34
38
8
14
0
5
10
15
20
25
30
35
40
Spisk Nov
Ves
Preov Trebiov Bansk
Bystrica
Rm
Nerm

Graf 5 Respondenti poda nrodnostnej prslunosti (poda oblast)

Spdov oblas spolu
54,02%
45,98%
Rm
Nerm

Graf 6 Respondenti poda nrodnostnej prslunosti (percent)

Z celkovho potu 174 asistentov pracujcich s rmskymi demi je vy poet
Nermov 4 o predstavuje 54 % z celkovho potu respondentov. sistentov uiteov
Rmov bolo zapojench do nho vskumu 0 (46 %) o je pre ns prekvapujce
zistenie pretoe poas uplynulch troch rokov dolo k ich vraznmu poklesu.
Vskumom sme zistili aj tak anomlie e asistentmi uiteov s napr. 56ron ininier
- Nerm absolvent Banckej fakulty VT v Koiciach dve 56ron Nermky bval
vychovvateky ktor prili o zamestnanie na Z z organizanch dvodov 61ron
Nerm (dchodca) absolvent Prvnickej fakulty KU v Prahe, alebo dokonca 65ron
dchodca technik. Prekvapuje aj nzky poet asistentov uiteov Rmov resp. vysok
poet asistentov uiteov Nermov predovetkm v sledovanch lokalitch Bansk
Bystrica ale aj Spisk Nov Ves a Preov. Nevyhneme sa pocitom e mnoh riaditelia
kl sprvne nepochopili zmysel tejto profesie. astm javom na zkladnch kolch je
to e vychovvatekm v kolskch kluboch det riaditelia kl dopluj pracovn
vzok na 100 % tm e na iaston vzok pracuj ako asistenti uiteov a takto
nevyuvaj finann dotciu na vytvorenie samostatnho pracovnho miesta pre asistenta
uitea ale vyrovnvaj (dopluj) pracovn vzky a mzdy vychovvatekm
v kolskch kluboch det. Poda vpoved asistentov uiteov riaditelia kl a starostovia
obc asto rieia obsadenie pracovnch miest asistentov uiteov umi z ich blzkeho
okolia znmymi a ich rodinnmi prslunkmi. Sm som sa s tm stretol na mnohch
kolch a obciach predovetkm na vchodnom Slovensku a dovolm si poveda e je to
naozaj pravda.
j napriek uvedenm tvrdeniam kontatujeme e situcia v stabilizovan profesie
asistenta uitea je pozitvna o om vypoved priemern poet rokov pedagogickej praxe
asistentov uiteov ktor je 73 rokov. Respondenti uvdzali poet rokov pedagogickej
praxe v rozpt 05 roka a po rokov. Iba 1 respondentov uviedlo poet rokov
pedagogickej praxe ako asistent uitea menej ako roky (1 %).

Psobisko
2
4
0 0
54
36
28
18
16
12
2 2
0
10
20
30
40
50
60
Spisk Nov
Ves
Preov Trebiov Bansk
Bystrica
M
Z
Z

Graf 7 Psobisko asistentov uiteov (poda oblast)

Psobisko - spolu
78,16%
3,45%
18,39%
M
Z
Z

Graf 8 Psobisko asistentov uiteov (percent)

Najvyie zastpen psobisko asistentov uiteov maj zkladn koly (16
respondentov, 70, %). Prakticky vlune pracuj na 1. stupni Z a vysok poet ich
pracuje v nultch ronkoch Z. Najni poet (6 respondentov) je na materskch kolch
(3,4 %) o koreponduje s naimi zisteniami e vyuvanie profesie asistent uitea je
v materskch kolch bohuia iba minimlne. Priemerne v Slovenskej republike ich
psob v predkolskch zariadeniach kadorone iba okolo 50 v porovnan s podstatne
vym potom asistentov uiteov v zkladnch kolch a v pecilnych zkladnch
kolch. V pecilnych zkladnch kolch psob respondentov (14 %).

Tabuka 7 Porovnanie vzdelanostnej rovne AU (Rmovia Nermovia)
Oblas
Spolu
Spisk
Nov Ves
Preov Trebiov Bansk
Bystrica
R N R N R N R N R N
Dosiahnut
vzdelanie
Zkladn 10 0 4 0 2 0 0 0 16 0
S bez
maturity
10 4 4 0 0 0 0 0 14 4
S
s
maturitou
13 20 10 25 17 9 3 7 43 61
V 1.
stupe
2 5 2 7 0 0 0 7 4 19
V 2.
stupe
2 6 0 0 1 1 0 3 3 10
Spolu 37 35 20 32 20 10 3 17 80 94

Poznmka: R Rmovia N Nermovia

Dosiahnut vzdelanie
10
14
4 4
0 0 0 0 0
10
8
32
8 8
36
2
26
2
3
7
0
5
10
15
20
25
30
35
40
Zkladn S bez
maturity
S
s maturitou
V 1.
stupe
V 2.
stupe
Dosiahnut vzdelanie
Spisk Nov Ves
Preov
Trebiov
Bansk Bystrica

Graf 9 Dosiahnut vzdelanie (poda oblast)

Dosiahnut vzdelanie za celkov oblas
9,20%
59,74%
10,34%
7,47%
13,22%
Zkladn
S bez maturity
S s maturitou
V 1. stupe
V 2. stupe

Graf 10 Dosiahnut vzdelanie (percent)

V kontexte s celkovou vzdelanostnou rovou Rmov na Slovensku povaujeme
53,77 %-n podiel asistentov uiteov Rmov absolventov strednch kl s maturitou,
za vemi vysok a je zrukou stabilizcie profesie asistenta uitea najm v lokalitch
s vysokou koncentrciou rmskych iakov. Pripomname e len 16 respondenti maj
ukonen iba zkladn vzdelanie z ktorch ale tuduje na strednch kolch s cieom
zska pln stredokolsk tdium a 10 asistentov uiteov Rmov z oho vyplva e
6 asistenti uiteov bud nten ukoni psobenie v tejto profesii najneskr 1. 1. 010
v slade s vyhlkou M SR .41/16 z dvodu nesplnenia kvalifikanch predpokladov.
7 respondentov (Rmov) m ukonen vysokokolsk vzdelanie (takmer %).
Samozrejme e lepia situcia v plnen poiadaviek odbornej a pedagogickej spsobilosti
asistentov uiteov je u Nermov kde iba 4 respondenti nemaj pln stredokolsk
vzdelanie s maturitou (v sasnosti si dopluj vzdelanie) a z nich m ukonen
vysokokolsk tdium prvho alebo druhho stupa o je 085 %.

Tabuka alie vzdelvanie AU (Rmovia Nermovia)
Oblas Spolu
Spisk
Nov
Ves
Preov Trebiov Bansk
Bystrica
R N R N R N R N R N
tuduje S
s maturitou
8 0 2 0 0 0 0 0 10 0
V 1. stupe 4 8 6 10 8 2 0 0 18 20
V . stupe 3 3 6 8 0 0 0 3 9 14
Spolu 15 11 10 18 8 2 0 3 37 34

Poznmka: R Rmovia N Nermovia

tdium
10
2
0 0
12
16
10
0
6
14
0
3
44
20 20
17
0
5
10
15
20
25
30
35
40
45
50
Spisk
Nov Ves
Preov Trebiov Bansk
Bystrica
Zskanie maturity
V 1. stupe
V 2. stupe
netuduje

Graf 11 alie vzdelvanie asistentov uiteov (poda oblast)

tuduje - spolu
6,90%
21,84%
13,22%
58,05%
Zskanie maturity
V 1. stupe
V 2. stupe
netuduje

Graf 12 alie vzdelvanie asistentov uiteov (percent)

Tabuka a grafy 11 a 1 vypovedaj o silnej motivcii a snahe asistentov
uiteov (aj Rmov) alej sa vzdelva a nadobudn poadovan vzdelanie poda
vyhlky M SR . 41/16 o pedagogickej a odbornej spsobilosti. 71 asistentov
(40,8 %) externe tuduje na strednch a vysokch kolch z toho je 7 Rmov o
predstavuje zo vetkch respondentov (Rmov) 465 %. Menej optimisticky vyznievaj
niektor vpovede respondentov Nermov e ich psobenie v profesii asistent uitea je
pre nich iba vchodiskom z ndze a prechodnm zamestnanm pokia neukonia
extern tdium na vysokch kolch a nenjdu si (poda ich vyjadren) nieo lepie.

Verifikcia hypotzy 1
Predpokladali sme e poas uplynulch iestich rokoch dolo k stabilizcii
profesie asistent uitea v kolch a kolskch zariadeniach ktor navtevuje vysok
poet rmskych iakov oproti menej stabilnej situcii pred rokmi. Tto skutonos sme
overovali v nasledujcich subhypotzach.

Subhypotza 1 Predpokladali sme e profesiu asistent uitea v triedach s rmskymi
iakmi vykonvaj vo vom pote Rmovia ako Nermovia.
Dotaznkom a rozhovormi s asistentmi uiteov sme zistili e z celkovho potu
respondentov - 174 asistentov uiteov pracujcich s rmskymi demi je vy poet
Nermov 4 o predstavuje 54 % z celkovho potu respondentov. sistentov uiteov
Rmov bolo zapojench do nho vskumu 0 (46 %).
Subhypotzu neprijmame.

Subhypotza 2 Predpokladali sme e je vy poet asistentov uiteov Rmov ktor
plnia kvalifikan predpoklady na vkon povolania v slade s vyhlkou M SR .
41/1996 v znen neskorch predpisov resp. dopaj si vzdelanie tdiom na vysokej
kole ako tch ktor tieto podmienky neplnia a netuduj.
Rozhovormi s asistentmi uiteov a dotaznkom sme zistili e z celkovho potu
80 respondentov Rmov pln kvalifikan predpoklady na vkon profesie asistent
uitea 5 respondentov (11 %) a 10 asistentov uiteov Rmov (15 %) tuduje na
strednej kole s cieom zskania plnho stredokolskho vzdelania s maturitou, alebo
asistenti uiteov tuduj na vysokej kole (7 respondentov 75 %). 6 asistentov
uiteov (777 %) pln podmienky odbornej a pedagogickej spsobilosti alebo externm
tdiom na strednej resp. vysokej kole nadobdaj poadovan vzdelanie.
Subhypotzu prijmame.

Subhypotza 3: Predpokladali sme e je vy poet asistentov uiteov ktor s v kolch
stabilne zamestnan (viac ako roky) ako tch ktor pracuj ako asistenti uiteov menej
ako 3 roky.
Rozhovormi s asistentmi uiteov a dotaznkom sme zistili e priemern dka
pedagogickej praxe asistentov uiteov je 7 rokov. Z celkovho potu 174
respondentov pracuje v profesii asistent uitea viac ako roky 1 respondentov (71
%). Najdlhiu pedagogick prax priemerne 4 rokov) dosiahli respondenti z lokality
Spisk Nov Ves.
Subhypotzu prijmame.

4.6.2 Cesta k povolaniu asistent uitea

V alej asti nho vskumu sme sa zamerali na analzu vpoved asistentov
uiteov o ich profesijnej ceste od zaiatku psobenia v tomto pedagogickom povolan a
po sasnos. Zaujmali ns motvy pre vkon tohoto pedagogickho povolania ich
praktick sksenosti nzory ale aj odporania postrehy a npady ktor by mohli
prispie ku skvalitneniu prce asistenta uitea. Kvalitatvnym vskumom sme analyzovali
174 psomnch vpoved asistentov uiteov a alch asi 100 stnych vpoved ktor
sme zskali pri osobnch kontaktoch a stretnutiach v kolch a v kolskch zariadeniach
poas realizcie projektu ESF alie vzdelvanie uiteov a asistentov uiteov so
zameranm na marginalizovan skupiny obyvatestva v troch centrch v SR Spisk
Nov Ves Trebiov a Roava v rokoch 2004 2007.
Vpovede respondentov sme rozdelili do tyroch ast:
1. Ako som sa dostal k profesii asistent uitea
2. Najvie problmy spojen s vkonom profesie asistent uitea.
3. Nvrhy asistentov uiteov na skvalitnenie prce asistenta uitea.
4. Kazuistiky, obraz asistenta uitea (autoobraz) alebo o by som ako asistent
uitea mal robi.

Ako som sa dostal k profesii asistent uitea?
tdiom vpoved (psomnch aj stnych) sme analzou syntzou
a generalizciou dospeli k zisteniam ktor prehadne uvdzame v tabuke .

Tabuka Zaiatky vkonu profesie
Oblas Spolu
Spisk
Nov Ves
Preov Trebiov Bansk
Bystrica
R N R N R N R N R N
Absolvovanie kurzu AU 29 3 15 4 14 0 2 2 60 9
Organizan zmeny v
kole
0 10 0 10 0 5 0 10 0 35
Pomohli mi znmi 3 8 1 7 2 2 0 2 6 19
Nemal som in rieenie 3 7 1 8 2 1 0 2 6 18
In dvody 2 7 3 3 2 2 1 1 8 13
Spolu 37 35 20 32 20 10 3 17 80 94

Poznmka R Rmovia, N Nermovia

sistenti uiteov Rmovia najastejie uvdzali e k tejto profesii sa dostali
tak e prostrednctvom radov prce socilnych vec a rodiny, v ase ich evidovania ako
uchdzaov o zamestnanie im bolo odporan absolvova rekvalifikan kurz Asistent
uitea. Po ukonen kurzu sa im naskytla prleitos zamestna sa v tejto pedagogickej
profesii v kolch a v kolskch zariadeniach (75 %).
sistenti uiteov Nermovia ako dvod ich psobenia v profesii asistent uitea
najastejie uvdzaj stratu zamestnania v kolch z dvodov nadbytonosti
a organizanch zmien na pracovisku (7 %) a pomoc rodiny a znmych ktor im pomohli
zamestna sa (0 %) a 19 % respondentov Nermov uviedlo ako dvod e do prce ako
asistenti nastpili preto lebo nemali in rieenie kee boli nezamestnan alebo boli a s
externmi tudentmi a situciu vyuili na preklenutie obdobia km si nenjdu nieo
lepie. ko in dvod uvdzali respondenti napr. ... potrebujem si privyrobi
k dchodku doma sa nudm mm as priestor a peniaze na to, aby som mohol bez
vnejch problmov dotudova na vysokej kole...
Asistentka uitea vek 29 rokov (Rmka): ...na zaiatku ma rodiia brali ako
cudziu osobu a nedverovali mi. Postupne sme sa spriatelili a vyhovovalo im e hovorm
s nimi rmsky. Teraz ma u repektuj a chodia za mnou aj do koly. Pre deti som ako
vzor...

Najvie problmy spojen s vkonom profesie asistent uitea
Z analzy vpoved respondentov sme sa snaili zoveobecni a pomenova
najastejie (aj najvie problmy) s ktormi sa stretvaj asistenti uiteov pri vkone
ich povolania asistent uitea. Vberovo uvdzame najastejie sa vyskytujce problmy:
neistota asistentov uiteov spsoben tm e riaditelia kl (starostovia obc)
uzatvraj pracovn pomery s respondentmi na dobu urit (maximlne na jeden
kolsk rok) a asto aj na znen pracovn vzok
nzke finann ohodnotenie prce asistenta uitea
ak komunikcia s rodimi rmskych iakov a ich nezujem o vlastn deti
neprjemn stretnutia s rodimi
neprjemnosti pri vyberan poplatkov od rodiov napr. za poskytovanie stravy
absencia predkolskej prpravy rmskych iakov nezakolenos v materskej kole
socilnopatologick javy (zkolctvo krdee agresivita tabakizmus alkohol
a drogy fetovanie prchavch ltok) vyskytujce sa u rmskych iakov
poruchy sprvania a uenia naruen komunikan schopnosti iakov neovldanie
slovenskho jazyka
nevyhovujca osobn hygiena rmskych iakov
negatvny prstup riaditeov a uiteov k asistentom uiteov
nestanovenie pracovnch vzkov a presnej pracovnej doby pre asistentov
uiteov (poda vpovede jednho asistenta uitea: ...sme dievat pre vetko,
riaditelia zaltaj nami kad dieru..) a ast zastupovanie za neprtomnch
uiteov
nedostatok odbornej literatry metodickch materilov uebnch pomcok
a vzdelvacch podujat pre asistentov uiteov.
sistent uitea vek rokov (Rm): ...kee sm som Rm zo zaiatku ma
iaci chcel ma za kamarta ale neskr kamartstvo zaali zneuva. Potom som zaviedol
nov systm a dodnes to funguje vborne. Systm spova v tom e som prsny ale
spravodliv. Kad incident voi mne uiteovi i medzi sebou navzjom rieim okamite
nensilnou formou kontruktvnou kritikou a komunikciou na tme preo

Nvrhy asistentov uiteov na skvalitnenie prce asistenta uitea
V alej asti nho vskumu sme sa iadali od respondentov aby na zklade ich
sksenosti sformulovali odporania a nvrhy ktor by mohli v praxi prispie
ku skvalitneniu prce asistenta uitea. Vberovo uvdzame najfrekventovanejie
odpovede:
uzatvranm pracovnch zmlv na dobu neurit zabezpei socilne istoty
asistentov uiteov
stanovi asistentom uiteov jednoznan pracovn npl a pracovn vzok
zvi finann ohodnotenie prce asistentov uiteov (aj uiteov) a zvi aj
poet asistentov uiteov v kolch a kolskch zariadeniach
asistent uitea by mal ovlda rmsky jazyk
dleitos povinnej predkolskej prpravy rmskych det
potreba organizovania alieho vzdelvania asistentov uiteov so zameranm na
tieto oblasti: prvo socilna prca psycholgia komunikan zrunosti
informatika pecifik Rmov multikultrna vchova rieenie konfliktov
integrcia pecilna pedagogika udsk prva tvorba projektov nov trendy
v edukcii rmskych iakov... a ich stretvania sa za elom vmeny sksenost
draz kls na mimokolsk innos napr. organizovanm letnch tborov
a prostrednctvom tvorby projektov oslovova donorov s cieom zskavania
finannch prostriedkov na organizovanie vonoasovch aktivt s rmskymi
iakmi
potreba akceptcie rmskej populcie so vetkmi ich pozitvami a negatvami
vedie im rozumie
ast (pravideln) kontakt asistentov uiteov s rodimi rmskych det
a s komunitou, z ktorej deti pochdzaj
zaraova asistentov uiteov aj do kolskch klubov det
zriaova interntne koly tak aby deti boli vyberan z prostredia, v ktorom deti
ij...
citliv prstup k rmskym deom s uplatovanm pozitvnej motivcie
zrui neefektvne investovanie finannch prostriedkov do motivanch
(prospechovch) tipendi a do stravovania det pochdzajcich z rodn
nachdzajcich sa v hmotnej ndzi a poui ich do materilno - technickho
vybavenia kl a na zakpenie uebnch pomcok pre koly a kolsk zariadenia
preferova aby profesiu asistent uitea v triedach s rmskymi iakmi vykonvali
Rmovia pretoe Nermovia nerozumej potrebm rmskych iakov a ich
rodiia nechc s nimi spolupracova...
sistentka uitea vek 7 rokov (Nermka): ...asistent uitea mus ma
usporiadan postoj k rmskej populcii. Mus ich akceptova so vetkmi pozitvami no
najm negatvami. Je sce dleit aby ovldal rmsky jazyk a aby bol Rm ale mus
predovetkm Rmom rozumie.
Asistentka uitea vek 5 rokov (Rmka): ...poteila som sa e ste ako jeden
z mla prejavili zujem o nau prcu. Myslm si e by bolo dobr zorganizova stretnutia
vetkch asistentov uiteov a aj nejak alie vzdelvacie podujatia pre ns lebo
pociujeme e mme vek nedostatky v naej prci najm po odbornej strnke...

Kazuistiky (obraz asistenta uite - autoobraz), alebo o by som ako asistent uitea mal
robi

Na ilustrciu v alej asti prce uvdzame vpovede piatich asistentov uiteov
o ich ceste k povolaniu asistent uitea. V rozhovoroch s nimi sme im dali priestor na
vyjadrenie vlastnch pocitov a sksenost z ich psobenia v triedach s vysokm potom
rmskych iakov.

Respondent 1
Jaroslav G. (Rm) m 7 rokov enat m jedno diea bva s rodimi
v rodinnom dome. Je tudentom na PF v Preove tudijn program Predkolsk
a elementrna pedagogika pre socilne znevhodnen skupiny. Je zamestnan ako asistent
uitea absolvent rekvalifikanho kurzu Rmsky asistent uitea.
Moja cesta k povolaniu asistenta uitea:
Po skonen SOU s maturitou (odbor automechanik) som zaal pracova v jednej
z tunajch firiem na vrobu siastok do aut pracoval som tam dva roky ale z dvodu
hromadnho prepania som priiel o prcu. Moja sestra chodila na kurz asistenta
uitea do Trebiova. Vtedy som tomu nedval nejak dleit lohu lebo som nevedel
o om to vlastne je. Sestra po skonen kurzu nastpila do koly ako asistentka uitea
a jej sa tto prca vemi pila ja som bol v tej dobe bez prce. Doma rozprvala ako sa
jej pracuje v novom zamestnan akch ma iakov a nahovrala ma aby som si urobil aj ja
ten kurz a budem pracova ako asistent uitea. V tej dobe sa robil kurz na asistenta
uitea v Michalovciach kde som aj nastpil. Po ukonen kurzu sme dostali certifikty
na vkon profesie asistenta uitea. Zaal som si hada prcu a podarilo sa mi. Nastpil
som na Zkladn kolu na ulici Laboreckej v Humennom. Pri nstupe do novho
zamestnania som mal obavy z toho ako sa mi bude dari v prci ako ma prjmu a zo
vetkho o s tm svis. Zo zaiatku som mal problmy a ctil som sa ako nepotrebn ale
uiteky s ktormi som pracoval sa mi snaili pomc a vemi mi pomohli tm e mi
poradili a ukzali ako mm pracova s demi. Postupne som sa do toho dostal a v prci
sa mi zaalo dari a ctil som e chcem pomha rmskym deom a venova sa im ako sa
len d. Pre ma nebol iaden problm chodi po rodinch a riei nejak problm.
Na tejto kole som pracoval rok potom sa mi naskytla prleitos nastpi na
miesto mojej sestry na Zkladn kolu v Snine na ulici tudentskej pretoe ona
odchdzala na in pracovn miesto. Vyhovovalo mi to hlavne z toho dvodu e do
Humennho som musel dochdza 28 km a do Sniny iba 7 km. Tu pracujem u tvrt rok.
Rchlo som si zvykol na nov prostredie pretoe mi tu urobila sestra dobr pdu pod
nohami. Rmski iaci na tejto kole s rozdelen do dvoch skupn socializovan
a pochdzajci zo socilne znevhodnenho prostredia s ktormi pracujem.
V triede pracujem s uitekou s ktorou si dobre rozumiem a naa spoluprca je na
dobrej rovni. Navtevujem Vysok kolu tudijn program Predkolsk a elementrna
pedagogika pre socilne znevhodnen skupiny na PdF PU v Preove a v jni 2008 som
spene absolvoval ttne skky a zskal titul bakalr. Je pre ma vekou vhodou e
mem vo svojej prci spja prax s teriou. Mojou ambciou je pokraova v tdiu na 2.
stupni vysokokolskho tdia. Svoju prcu vykonvam rd pretoe ma prijali ostatn
pedaggovia medzi seba a spoluprca s nimi v kole je dobr. S rodimi iakov
vychdzam dobre aj ke niekedy sa vyskytn problmy z ich strany ale to patr k tejto
prci. Snam sa im vtepova e vzdelanie ich det je vemi dleit pre ich budcnos.
o sa tka mojej pracovnej nplne mojou lohou je predovetkm prekonvania
jazykovej bariry pretoe nae deti maj problmy so slovenskm jazykom. Dvam pozor
na dochdzku do koly navtevujem rodiny ktor mi zdvoduj absencie ich deti v kole.
V triede spolupracujem s uitekou pomham tm deom ktor maj problmy s uenm.
Dfam e tto profesiu budem vykonva o najdlhie pretoe aj kvli tomu
tudujem a verm e nebud problmy s financovanm asistentov uiteov.
Zver:
Rozhovor s Jaroslavom bol vemi prjemn sme mu van za poskytnutie
informcii. Je evidentn e tto prcu m rd a chce pomha rmskym deom.

Respondent 2
Terzia T. (Rmka) 7 rokov vydat m dve deti bva v dedine Novosad, kde aj
pracuje na tunajej kole. Navtevuje bakalrske tdium na Pedagogickej fakulte PU
tudijn program Predkolsk a elementrna pedagogika pre socilne znevhodnen
skupiny. M ukonen stredn ekonomick kolu.
Moja cesta k povolaniu asistentky uitea:
Po skonen strednej koly som pracovala ako ekonmka pre svojho otca ktor
mal maloobchod s potravinami. Neskr otec zruil predaju a ja som sa stala
nezamestnan. Ako 23 ron som sa vydala. Bola som na dvoch materskch dovolenkch
ke deti nastpili do koly nemohla som si njs zamestnanie take som bola evidovan
na rade prce. Cez rad prce som pred piatimi rokmi nastpila spolu s manelom na
rekvalifikan kurz Asistent uitea ktor sa konal v Trebiove. Bol organizovan cez
obianske zdruenie Dstojn ivot v Spiskej Novej Vsi. Po skonen kurzu sme dostali
certifikt pre prcu asistenta uitea. Zaala som si hada prcu o sa mi aj podarilo.
Nastpila som na Zkladn kolu v naej dedine Novosad. Zaiatky mojej prce boli
ak pretoe uitelia tvrdili e im tu asistenta nie je treba pretoe nevedeli ako ma
maj vyuva pri svojej prci no neskr ke som im vysvetlila a ukzala ak vznam m
moja profesia sa nae vzahy zlepili a spoluprca bola na dobrej ceste k spechom.
Teraz som tu u piaty rok a moje vzahy s pedaggmi s priateskho charakteru.
Pracujem spolu s uitekou v triede a venujem sa najm tm deom ktor zaostvaj vo
vyuovan. Kee vina rmskych det je na vyuovan vemi hyperaktvna
a nesstreden je potrebn s nimi spolupracova prostrednctvom hier a tak si ahie
zapamtaj uivo. Dleit je zska si ich a upta svojm vystupovanm a jasne im
stanovi pravidla sprvania sa na hodinch i poas prestvok na ktorch vykonvame
dozor. Na kole vedieme aj kolsk klub det zameran na psanie domcich loh
precviovanie si tania z rznych detskch knh precviovanie si matematiky
prostrednctvom rznych hier a na vtvarn oblas ktor ich vemi zaujma a kde radi
trvia svoj von maovanm a kreslenm pri ktorom relaxuj povanm rmskych piesni.
Do tchto aktivt zapjame aj rodiov det ktor maj zujem s nami spolupracova pri
psan loh opakovan uiva a pod. S rodimi det vedieme rozhovory v om ich deti
vynikaj a v om s slabie a apelujeme na nich aby sa deom venovali aj doma. Vediem
spevcky a tanen krok kde s demi nacviujem rmske piesne a tance. Deti maj
z toho rados a vemi ich to bav. Dfam e tto prcu budem vykonva a do svojho
dchodku pretoe ma vemi nadchna a napa deom chcem pomha a chcem, aby sa
zvila vzdelanostn rove rmskej populcie.
Zver:
Pani Terzia bola vemi prjemn privtala ns v pohodl domova. Je to
ctiiadostiv ena ktor ide za svojm cieom vemi si praje ukoni vysok kolu
a naalej chce pracova s rmskymi demi.

Respondent 3
ubomr T. (Rm) m 7 rokov enat. M ukonen stredn priemyseln kolu.
Je tudentom bakalrskeho tdia na Preovskej pedagogickej fakulte tudijn program
Predkolsk a elementrne pedagogika pre socilne znevhodnen skupiny. Pracuje ako
asistent uitea na zkladnej kole piaty rok.
Pred piatimi rokmi som cez rad prce spolu s manelkou nastpil na
rekvalifikan kurz pre asistentov uitea v Spiskej Novej Vsi. Pred tm som bol
nezamestnan chodil som kadorone v mesiacoch aprl - jn na seznne prce do
Nemecka. Po skonen kurzu nm rad prce hadal zamestnanie mne sa podarilo
zamestna sa na Zkladnej koly v Rudanoch kde psobm a doteraz. Budova koly sa
nachdza v strede dediny a navtevuj ju len rmske deti ktor pochdzaj z miestnej
komunity. Rmovia tu ij biedne s nevzdelan nezamestnan ij vemi chudobne.
Rodiny s mnohopoetn v jedom domeku (chatri) ich bva 12-15, spia na zemi a
hygienick nvyky s biedne. Deti asto nemaj o na seba obliec a obu. Je mi ich vemi
to a preto tto prcu vykonvam lebo im chcem pomha. K mojej pracovnej nplni
patr to e dvam pozor na dochdzku iakov. Ak iak v kole dlho chba a nevieme,
z akch dvodov navtvim rodiov ktor mi to musia zdvodni. Problmy s rodimi
nemm akceptuj ma a troku sa ma aj boja. Prejavuj mi dveru a vo vetkom o ich
trpi sa mi zdveria obrtia sa na ma chodia za mnou do koly. Prca mi v tom smere
dva zmysel ivota lebo viem e to nerobm len pre seba ale najm v prospech det. Vdy
som chcel pracova s demi lebo mm deti vemi rd. Po skonen strednej koly som si
dal prihlku na vysok kolu pedagogick ale potom som sa rozhodol inak na skky
som neiel o som urobil dos vek chybu ale pred troma rokmi som si dostal druh
ancu nastpil som na V do Preova a teraz u pomaly konm budem bakalr a som na
seba hrd. Pomham poas vyuovania iakom ktor nesthaj a maj problmy s uenm.
Vediem aj portov krok pre iakov 5. 9. ronka. Det port vemi bav rmske deti
maj v sebe vea energie a prostrednctvom portu ju zo seba vybij ale s aj ikovn som
na nich preto hrd. S pedaggmi nemm iadne problmy mme priatesk vzahy.
Dokonca sa navtevujeme aj doma a chodme spolu na vlety.
Chcem tto profesiu vykonva i naalej pretoe som ochotn pomha uiteom
i deom vo vchovno - vzdelvacom procese.
Zver:
k vychdzame z rozprvania pna uboa musme poveda e je to dobr
lovek ktor chce pomha Rmom a ich deom. Chce aby sa zvila vzdelanostn
rove Rmov aby sa mohli zamestna pracova a aby sa ich deti mali v ivote lepie.

Respondent 4
Pn Martin F. (Rm) z Hrane pracuje na Zkladnej kole Ivana Kraska v Trebiove
u piaty kolsk rok. Je enat m dve deti. M ukonen stredokolsk vzdelanie
s maturitou a je tudentom bakalrskeho tdia v Preove odbor: Predkolsk
a elementrna pedagogika pre socilne znevhodnen skupiny.
Absolvoval som rekvalifikan kurz na asistenta uitea po jeho skonen som si
naiel prcu na Zkladnej kole Ivana Kraska v Trebiove.
Moja cesta asistenta uitea zaala nie peknm pohadom. Nevedel som kam idem
a ke som odboil z hlavnej cesty ostal som st a nevedel som i vykroi vpred alebo
sa otoi a nikdy sa sem nevrti. Som Rm ale takto nieo som nezail. Hoci som jeden
z nich vtedy som nevedel ako ma prjmu ako prejdem okolo nich a i oddem cel. Ale
preiel som s poznmkami prtomnch Rmov ale preiel. Vtedy som ete nevedel o to
znamen baro raj (preklad vek pn) ale teraz to u viem no u ma tak nevolaj.
Mm medzi nimi vea priateov a viem e s to udia ako my vetci. Mono ma tak
nevolaj lebo prili na to e bohuia baro raj nie som. kola sa nachdza priamo
v osade a navtevuj ju len rmske deti. Do pedagogickho kolektvu ma prijali vemi
dobre mme priatesk vzahy a s vinou si tykm. V triede pracujem s uitekou ktorej
pomham so iakmi ktor zaostvaj. Kad de sa v praxi stretvam s jazykovou
barirou socilnou retardciou a mnohmi almi pecifikami naich rmskych det.
Mm jednu iaku je to moja anka takto sa mi predstavila v prv de kolskho roku.
Spolu sme sa vybrali k nim domov aby ns jej mama predstavila. Dnes obaja vieme e sa
vol ubomra a po mesiaci reaguje ak ju zavolte menom. Mono prvkrt v ivote
drala v ruke ceruzku a na zchode m stle otvoren dvere m strach ich zatvori. Ale aj
to vek pokrok ak si spomeniem na zaiatky ke musela is na WC von lebo socilne
zariadenie odmietala. Ale s takmi problmami sa urite stretol kad asistent uitea. Je
to ale vemi ikovn dievatko so ibalskm smevom. Tmto deom treba len venova
pozornos sedie s nimi a podeli sa s nimi o maovanku niekedy i o desiatu a vsledky sa
dostavia.
Dfam e v budcnosti nae deti nebud potrebova asistentov uitea e sa
doku v prvom ronku naui ta a psa. Viem e mnoh deti s ikovn ibae
problm je v prostred do ktorho sa zo koly vracaj. Rodiia sa im venuj minimlne
a tieto deti maj in starosti ako si robi domce lohy. Im to nememe vyta ale ani
s tm shlasi. Ja dfam e im dokeme ukza spsob ako sa d lepie i a osta
sammi sebou. e dostan rovnako ako aj my ancu a doku ju naplno vyui.
Zver:
Pn Martin m vemi rd deti a prcu s nimi, je to pozna z jeho rozprvania. Jeho
vekm prianm je dokoni vysok kolu a naalej sa venova tomu o rob.

Respondent 5
Lenka B. (Rmka) m 5 rokov vydat a m jedno diea. Momentlne je na
materskej dovolenke predtm pracovala ako asistentka uitea na Zkladnej kole na ulici
tudentskej v Snine. M ukonen Stredn zdravotncku kolu v Humennom.
V sasnosti ukonila extern tdium na UKF Pedagogick fakulta detaovan stredisko
Spisk Nov Ves tudijn program uitestvo pre 1. stupe Z so zameranm na rmske
spoloenstvo a zskala titul magister.
Moja cesta k povolaniu asistentky uitea:
Po skonen strednej koly som bola rok nezamestnan urobila som si nstupn
prax ako zdravotn sestra v nemocnici ale ako sestrika som si nemohla njs prcu.
Moji prbuzn v tom ase nastpili na kurz asistenta uitea v Trebiove a navrhli mi, aby
som si ho aj ja s nimi urobila. Nevhala som kee kurz bol realizovan cez tunaj rad
prce. Po skonen kurzu sme dostali certifikty pre vkon profesie asistenta uitea.
Zaala som si hada prcu ale a po dlhom hadan sa mi to aj podarilo a nastpila som
na Zkladn kolu na ulici tudentskej v Snine. Zaiatky boli pre ma ak a to v tom e
som sa ocitla v inom prostred na ktor som nebola zvyknut. Do pedagogickho kolektvu
som sa zalenila bez problmov a po istom ase ma tto prca zaala vemi bavi
sledovala som prcu uiteliek vemi sa mi pila a zistila som e to chcem v budcnosti
robi aj ja preto som sa rozhodla pre tdium na V uitestvo pre 1. stupe Z. Mojou
kadodennou pracovnou nplou bola pomoc pri vyuovacom procese deom ktor maj
problmy s uenm a zaostvaj vo vyuovan. Kee vina rmskych det s
hyperaktvne a nesstreden bolo potrebn s nimi spolupracova prostrednctvom
rznych hier a tak si ahie zapamtaj uivo. Dleit je zska si ich a upta svojm
vystupovanm a jasne im stanovi pravidla sprvania sa na hodinch i poas prestvok.
Najvm problmom v uen je poda mjho nzoru nzka rove komunikcie
v slovenskom jazyku o ich brzd vo vyuovacom procese. Deti nerozumej o om hovor
uiteka na vyuovan a rchlo strcaj zujem o uenie. Preto mojm cieom bolo naui
iakov jednoducho a zrozumitene sa vyjadrova stnou formou v slovenskom jazyku,
vytvra zkladn zrunosti tania a psania pretoe prekonvanie jazykovej bariry je
predpokladom pre splnenie loh akchkovek vyuovacch predmetov. alm problmom
v edukcii rmskych iakov bola dochdzka do koly s ktorm som sa stretvala kad
de. Rieila som to nvtevou rodiny ktor mi musela zdvodni absenciu ich dieaa
v kole. Rodiia mojich iakov ma tolerovali pretoe poznali moju rodinu ktor si vemi
via. Teda moja spoluprca s nimi bola na dobrej ceste dokonca so mnou rieili svoje
osobn problmy a ja som sa snaila im poradi a pomc. Moje sksenosti ako asistentka
uitea s vemi dobr vea som sa toho nauila a zistila som e chcem pomha
rmskym deom preto po skonen materskej dovolenky by som sa chcela zamestna ako
uiteka a bola by som rada keby som mohla pomha prve rmskym deom pretoe je
potrebn aby sa ich vzdelanostn rove zvila a aby u konene aj oni ili
plnohodnotnm ivotom.
Zver:
V budcnosti chce respondentka pracova s rmskymi demi pomha im
prekonva problmy vo vchovno-vzdelvacom procese rozvja ich nadanie a riei ich
spoloensk a socilnu situciu.

Obraz asistenta (autoobraz) alebo o by som ako asistentka uitea mala robi:
Nemala by som sa hanbi za to e som Rmka. Naopak Rm by mal by hrd na
to e patr k Rmom a k takej hrdosti vies aj rmske deti.
Mala by som vedie dobre rozprva po rmsky aby som mohla pomha
prekonva jazykov bariru medzi rmskymi iakmi a ich uitemi.
Mm rozvja u det komunikan schopnosti v rmskom jazyku.
Mala by som by tolerantn a zorientovan v domcich a rodinnch pomeroch
dieaa. Na zklade takhoto poznania by som mala voli individulny prstup ku
kadmu iakovi.
Mala by som pomha odstraova nedostatky v hygienickch nvykoch
rmskych det.
Mala by som pomha v odstraovan nedostatkov vo vzdelvan a vchove ktor
s vsledkom nedostatonej vchovy v rodine.
Mala by som pomha s prpravou rmskych iakov na vyuovanie.
Mala by som by trpezliv najm voi deom. Svoju prcu vnma ako poslanie
nie ako zamestnanie musm deti milova.
V prci musm by kreatvna a vedie deti k prci motivova.
Musm by k deom empatick asertvna - pre deti sa musm sta pozitvnym
vzorom. Deti a ich rodiia ma musia akceptova.

4.6.3 asov dennk asistentov uiteov

V alej asti nho vskumu sme sa poksili zisti ak s najastejie innosti
a pracovn npl asistentov uiteov v kolch a kolskch zariadeniach ktor navtevuj
rmske deti a iaci. Vychdzali sme z analz asovch dennkov asistentov uiteov ktor
nm zaznamenvali v priebehu jednho tda (pondelok piatok od 7.00 hodiny do
15.00 hodiny) ich konkrtnu relnu innos. Naou ambciou bolo zisti ak je pracovn
npl asistentov uiteov v kadodennej pedagogickej prci a i ich pracovn npl
koreponduje so vzorovou pracovnou nplou asistentov uiteov stanovenou
Ministerstvom kolstva SR poda Metodickho pokynu k zavedeniu profesie asistent
uitea pri vchove a vzdelvan det a iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi
potrebami v predkolskch zariadeniach v zkladnch kolch a v pecilnych
zkladnch kolch . 184/2003 05 vydan Ministerstvom kolstva Slovenskej
republiky da 6. decembra 00.
sistent uitea pomha prekonva zdravotn alebo socilne bariry dieaa
a iaka jeho npl prce uruje riadite koly. Hlavnmi innosami (poda metodickho
pokynu M SR) s:
1. Vo vchovno - vzdelvacom procese:
a) bezprostredn spoluprca s uiteom v triede a s pedagogickmi
zamestnancami koly
b) uahovanie adaptcie dieaa so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi
potrebami na prostredie koly alebo predkolskho zariadenia a pomhanie pri
prekonvan barir ktor plyn zo zdravotnho postihnutia dieaa alebo
iaka
c) spoluorganizovanie innosti dieaa alebo iaka poas vchovno-
vzdelvacieho procesu v slade s pokynmi uitea
d) vykonvanie pedagogickho dozoru poas prestvok zameranho na deti
a iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami
e) pomhanie pri prprave uebnch pomcok.
2. Vo vonoasovch aktivitch organizovanch kolou predkolskm zariadenm:
priame vedenie alebo napomhanie pri innostiach vonoasovch aktivt
(spevckych hudobnch tanench vtvarnch dramatickch a inch) nvteva
historickch a kultrnych pamiatok spoloensk aktivity portov podujatia
a podobne.
3. V spoluprci s rodinou:
a) komunikcia s rodimi (zkonnmi zstupcami) dieaa alebo iaka o procese
vchovy a vzdelvania
b) oboznamovanie sa so zdravotnm stavom dieaa alebo iaka a s jeho
rodinnm prostredm.
4. V oblasti vzdelvacch aktivt as na vzdelvacch podujatiach urench pre
asistentov uitea organizovanch kolami alebo inmi intitciami
akreditovanmi na tto innos.
nalzou asovch dennkov asistentov uiteov sme dospeli k zisteniam e ich
pracovn npl koreponduje so vzorovou pracovnou nplou M SR predovetkm
v bode 1 Vchovnovzdelvac proces kee asistenti uiteov psobia v triedach
s uitemi a asistuj im poas vyuovania a v bode 2 Vonoasov aktivity pretoe
asistenti uiteov sa vysokou mierou podieaj pri innostiach vonoasovch aktivt
organizovanch pre iakov. Poda naich zisten kles frekvencia kontaktov asistentov
uiteov s rodimi rmskych iakov i ich nvtevy v prostred rmskych komunt. Iba
v minimlnej miere sa asistenti uiteov zastuj vzdelvacch aktivt ktor by mali
organizova koly alebo organizcie akreditovan na tto innos. Musme ale zdrazni
e 71 asistentov uiteov (40 %) externe tuduje na vysokej kole alebo si dopluje
vzdelanie na strednej kole o meme povaova za ist formu vzdelvacch aktivt.
Podrobnou analzou asovch dennkov 174 respondentov sme prepotali asov dotcie
jednotlivch innost a zskan vsledky prezentujeme v nasledujcom grafe 1.

Zameranie innost asistentov uiteov
63%
14%
12%
2%
9%
Vchovno-vzdelvac
proces
Volnoasov aktivity
Spoluprca s rodinou
Oblas vzdelvacch
aktivt
In innosti

Graf 13 Zameranie innost asistentov uiteov

Poda naich zisten a prepotov percentulne zastpenie innost asistentov
uiteov a ich pracovn nplne s nsledovn:
vchovnovzdelvac proces 63 %,
vonoasov aktivity 14 %,
spoluprca s rodinou 12 %,
oblas sebavzdelvacch aktivt %,
in innosti %.

V nasledujcej asti prce na zklade analz asovch dennkov budeme
konkretizova pracovn innosti asistentov uiteov poda jednotlivch oblast.
innosti v oblastiach (vberovo)
1. Vchovno vzdelvac proces:
rann dozor dozor poas prestvok a v kolskej jedlni
zisovanie prtomnosti iakov
asistencia uiteovi na vyuovan
prprava pomcok
individulna prca a douovanie problmovch iakov (s poruchami sprvania
a uenia)
pomoc pri tvorbe plnov prce triedy koly
zastupovanie neprtomnch uiteov (asistent uitea je najlacnej uite)
spoluprca s riaditeom koly s triednym uiteom ostatnmi uitemi
vchovnm poradcom kolskm psycholgom a kolskm pecilnym
pedaggom
prca so iakmi ktor sa vyuuj poda individulnych vzdelvacch
programov,
vykonvanie dozoru na . stupni zkladnej koly.
2. Vonoasov aktivity:
vedenie zujmovch krkov
zujmov innos so iakmi vykonvan v komunitnch centrch
organizovanie kultrnych podujat prprava kultrnych programov
sprevdzanie iakov na kolsk akcie,
sprevdzanie iakov na vychdzkach a exkurzich.
3. Spoluprca s rodinou:
pomoc pri organizovan rodiov rmskych iakov ktor s zaraden do
aktivanch prc pri zveaovan kolskch priestorov ihrsk a okolia koly
doruovanie oznmen rodiom o nedbalej kolskej dochdzke ich det
a predvolan rodiov do koly
nvteva rodn rmskych iakov rmskych komunt (osd)
pomoc pri saiach organizovanch kolou.
4. Oblas vzdelvacch aktivt:
domca prprava samotdium
as na poradch predmetovch komisich a metodickch zdrueniach.
5. In innosti:
rozdvanie stravy iakom ktor pochdzaj z rodn nachdzajcich sa
v hmotnej ndzi
evidencia a vyberanie peaz od iakov resp. ich rodiov za stravovanie
vykonvanie pomocnch administratvnych prc
vyplcanie mesanch cestovnch nkladov iakom
spoluprca so zamestnancami mestskch (obecnch) radov a zdravotnch
stredsk
psanie projektov so zameranm na zskanie finannch prostriedkov od
donorov na przdninov a vonoasov aktivity rmskych iakov
prca s internetom pre potreby riaditea koly a uiteov spravovanie
potaovej siete
pomoc iakom pri vyzliekan a obliekan
sprevdzanie iakov na psychologick a pecilno-pedagogick vyetrenia do
pedagogickopsychologickch a pecilnopedagogickch poradn a na
lekrske vyetrenia
spoluprca s polciou
dozor pri hygiene det a iakov
prce spojen s estetitciou triedy koly prostredia
sprevdzanie iakov do koly a zo koly k autobusovm zastvkam.
Z uvedench prehadov je zrejm e innosti asistentov uiteov s rznorod
a pestr. Ns zara fakt e asistenti uiteov (a 64 %) uvdzali e asto zastupuj
(supluj) za neprtomnch uiteov. Nepovaujeme to za najastnejie rieenie.
Riaditelia kl pri rozhovoroch argumentovali tm e asistent uitea je najlacnejm
uiteom.
Zverom meme kontatova e pracovn nplne asistentov uiteov v praxi
plne nekoreponduj so vzorovou pracovnou nplou ktor je sasou metodickho
pokynu Ministerstva kolstva Slovenskej republiky m sa nm hypotza potvrdila.

4.6.4 Nzory asistentov uiteov na vzdelvanie rmskych iakov

V alej asti nho vskumu ns zaujmali nzory asistentov uiteov na
opodstatnenos (dleitos) profesie asistent uitea a nultch ronkov pre iakov
pochdzajcich z rodn zo socilne znevhodnenho prostredia na ich monost
pozitvneho ovplyvovania edukcie rmskych iakov prostrednctvom nultho ronka a
profesie asistent uitea a ich nzory na to, do akej miery absolvovanie nultho ronka
ovplyvuje rozvoj schopnost iakov v rznych oblastiach ich vvinu.
Na vykonanie vskumu sme pouili nami vypracovan dotaznk. elom
dotaznkovej metdy bolo hromadn zbieranie dajov a opytovanie sa jednotlivch
respondentov na ich postoje a preferencie hodnt. Otzky sa tkali systmu vzdelvania
rmskych iakov a alternatvnych foriem edukcie rmskych iakov a naim zmerom
bolo kvantitatvnym vskumom verifikova (komparova) zskan daje so zisteniami
vyplvajcimi z dajov zskanch kvalitatvnym vskumom as 4.6.5 asov dennk
asistentov uiteov. Nvratnos dotaznkov bola 174 ale vzhadom na to e 6 dotaznkov
bolo neplnch a nepouitench spracovali sme zistenia od 16 asistentov uiteov.
V dotaznkovou vskume sme si stanovili 5 hypotz.
Hypotza 1: Predpokladme e bud existova tatisticky signifikantn rozdiely v
nplni prce asistentov uiteov priom asistenti bud astejie vykonva
zastupovanie uitea v astiach vyuovacch hodn ako zastupovanie za
uitea poas celej vyuovacej hodiny.
Hypotza : Predpokladme e bud existova tatisticky signifikantn rozdiely v
nplni prce asistentov uiteov priom respondenti bud astejie
vykonva dozor poas prestvok ako pripravova pomcky na
vyuovanie.
Hypotza : Predpokladme e bud existova tatisticky signifikantn rozdiely v
nplni prce asistentov uiteov priom asistenti bud astejie vykonva
douovanie iakov priamo na hodine ako douova iakov po vyuovan.
Hypotza 4: Predpokladme e bud existova tatisticky signifikantn rozdiely
v nzoroch asistentov uiteov na monosti pozitvneho vplyvu vybranch
faktorov na edukciu rmskych iakov priom poda ich nzoru bude ma
na edukciu rmskych iakov pozitvnej vplyv absolvovanie nultho
ronka ako profesia asistenta uitea.
Hypotza 5: Predpokladme e bud existova tatisticky signifikantn rozdiely
v nzoroch asistentov uiteov na pozitvny vplyv absolvovania nultho
ronka na rmskych iakov priom poda ich nzoru bude ma
absolvovanie nultho ronka v vplyv na rozvoj komunikanch
schopnost ako na rozvoj hygienickch nvykov.

A. Prnos profesie asistent uite v edukcii rmskych iakov

Respondentov sme sa ptali na nzor i funkcia asistent uitea je prnosom
v procese edukcie rmskych iakov. Optanm bola ponknut pstupov kla.
Participanti odpovedali takmer shlasne. 154 respondentov (167 %) si mysl e
funkcia asistent uitea je prnosom v edukcii rmskych iakov. trns respondentov
oznailo monos skr no. Priemern hodnota odpoved bola 10. Zisten daje
uvdzame v tabuke 10.

Tabuka 10 Nzor na prnos funkcie asistenta uitea
Prnos funkcie asistenta uitea Poet Percent
no 154 91,67
Skr no 14 8,33
ni no ani nie 0 0,00
Skr nie 0 0,00
Nie 0 0,00
Spolu 168 100,00
Priemer 1,08
SD 0,29
Modus 1

V nasledujcej otzke sme sa participantov ptali na zkladn zmyslel ich prce.
Odpovede asistentov uiteov boli viac rozptlen ako v predchdzajcej otzke o om
sved nasledujci graf 14.

8,33%
16,67%
41,67%
25,00%
8,33%
0,00%
5,00%
10,00%
15,00%
20,00%
25,00%
30,00%
35,00%
40,00%
45,00%
V zskan novch
prac. sks.
V pomoci
spolonosti
V pomoci uiteom
V pomoci rmskym
deom
V pomoci rmskym
rodinm

Graf 14 Zkladn zmysel prce asistenta uitea

Najviac respondentov (70) vid zkladn vznam ich prce v pomoci uiteom.
Druh najastejia odpove optanch bola v pomoci rmskym deom. Dvadsaosem
asistentov uiteov (16,67 %) svoje psobenie vnmaj ako pomoc spolonosti 14
respondentov vid vznam ich prce v pomoci rmskym rodinm. 14 respondentov vnma
tto funkciu ako cestu k zskaniu novch pracovnch sksenost. Priemern odpove bola
3,08 a smerodajn odchlka odpoved 10.

B. Relna npl prce asistenta uitea

V nasledujcich otzkach sme sa zamerali na npl prce asistentov uiteov.
Ptali sme sa na 1 potencilnych rznych innost a pri kadej mali respondenti oznai
na pstupovej kle jednu z monost ktor najlepie vystihuje ako asto vykonvaj
tto innos. Zisten daje uvdzame v nasledujcich tabukch priom dopame tie
priemern hodnotu odpoved vetkch respondentov, smerodajn odchlku odpoved
a najastejie sa vyskytujcu odpove (modus). V tabuke 11 uvdzame frekvenciu
vykonvania dozoru poas prestvok.

Tabuka 11 Vykonvanie dozoru poas prestvok
Vykonvanie dozoru poas prestvok Poet Percent
Vykonvam kadodenne
112 66,67
Vykonvam takmer kadodenne 42 25,00
Vykonvam niekedy 14 8,33
Vykonvam vemi zriedka 0 0,00
Nevykonvam vbec 0 0,00
Spolu
168 100,00
Priemer 1,42
SD 0,67
Modus
1

Takmer tri tvrtiny respondentov (11) vykonva dozor poas prestvok
kadodenne. tyridsadva optanch (5 %) uvdza e dozor poas prestvok
vykonvaj takmer kadodenne. Len trns respondentov si zvolilo monos niekedy.
Priemern odpove respondentov bola 1,42, o znamen e vykonvanie dozoru poas
prestvok je kadodennou nplou prce asistenta uitea.
Respondentov sme sa ptali i vyuuj v triede namiesto neprtomnho uitea.
Pri tejto otzke sme asistentov uiteov upozornili e mme na mysli zastupovanie celej
vyuovacej hodiny bez prtomnosti uitea.. Zisten daje uvdzame v tabuke 1.

Tabuka 12 Zastupovanie uitea cel vyuovaciu hodinu
Zastupovanie uiteov
Poet Percent
Vykonvam kadodenne 14 8,33
Vykonvam niekedy
98 58,33
Vykonvam zriedkavo 42 25,00
Spolu
168 100,00
Priemer 3,25
SD 0,97
Modus
3

Najviac optanch respondentov uvdzalo e cel vyuovaciu hodinu zastupuje za
uitea len niekedy. tyridsadva tto innos vykonva vemi zriedka. trns asistentov
uiteov uviedlo e zastupuj kadodenne. Priemern odpove respondentov bola 3,25,
z oho vyplva e tto innos je nplou prce asistentov uiteov len niekedy.
Zaujmali sme sa aj o to ako asto asistenti uiteov zastupuj uitea v astiach
vyuovacch hodn. Respondentov sme upozornili e touto innosou myslme
zastupovanie uitea poas jeho krtkej neprtomnosti. Priemern odpove je niia
ako v predchdzajcej otzke (5). To znamen e asistenti uiteov astejie zastupuj
as hodiny ako cel vyuovaciu hodinu. Vsledky prezentujeme v nasledujcej tabuke
13.

Tabuka 13 Zastupovanie za uitea v asti vyuovacej hodiny
Zastupovanie za uitea v asti
vyuovacej hodiny
Poet Percent
Vykonvam vemi zriedkavo 14 8,33
Nevykonvam vbec
14 8,33
Spolu
168 100,00
Priemer 2,83
SD
1,04
Modus
3

V tabuke 14 uvdzame informcie ako asto asistenti uiteov navtevuj iakov
a rodiov v domcom prostred v mieste ich bydliska a v komunite.
Tabuka 14 Navtevovanie rmskych iakov a rodiov doma
Navtevovanie iakov a rodiov Poet Percent
Spolu
168 100,00
Priemer 3,42
SD 1,44
Modus
4

Najviac respondentov (56) uvdza e rodiov a iakov navtevuj doma vemi
zriedkavo. 25 % optanch tto innos nevykonva vbec. Dvadsaosem optanch
uviedlo e navtevuj iakov a rodiov doma iba niekedy. Rovnak poet participantov
vykonva tto innos kadodenne a trns asistentov uiteov vykonva tto innos
takmer kadodenne. Priemern odpove respondentov bola 3,42. Tto vpovedn hodnota
znamen e rodiov a iakov asistenti uiteov navtevuj len niekedy.
V naom vskume sme sa zaujmali i sa asistenti uiteov podieaj na prprave
pomcok pre iakov. Vsledky zisten uvdzame v tabuke 15.

Tabuka 15 Prprava pomcok na vyuovanie
Prprava pomcok na vyuovanie Poet Percent
Vykonvam kadodenne
98 58,33
Spolu
168 100,00
Priemer 2,08
SD 1,51
Modus
1

Najviac asistentov uiteov (5 %) pripravuje pomcky na vyuovanie
kadodenne. Dvadsaosem respondentov uviedlo e tto innos vykonva vemi zriedka
a trnsti tto innos nevykonvaj vbec. Priemern odpove optanch bola ,08,
z oho vyplva e pomcky na vyuovanie pripravuj asistenti uitea takmer
kadodenne.
Zaujmalo ns ako asto respondenti douuj rmske deti na vyuovacej hodine
(tabuka 16) a ako asto po vyuovan (tabuka 17).

Tabuka 16 Douovanie rmskych iakov na vyuovan
Douovanie iakov na vyuovacej
hodine
Poet Percent
Vykonvam kadodenne
70 41,67
Spolu
168 100,00
Priemer 1,58
SD 0,51
Modus
2

Tabuka 17 Douovanie rmskych iakov po vyuovan (v kolskom klube det)
Douovanie iakov po vyuovan Poet Percent
Vykonvam vemi zriedkavo
42 25,00
Spolu
168 100,00
Priemer 3,42
SD 1,62
Modus
5

Z predchdzajcich tabuliek vyplva e priamo na vyuovacej hodine vykonva
tto innos 70 optanch (4167 %) kadodenne a optanch (5 %) takmer
kadodenne. Priemern odpove bola 15. To znamen e priamo na hodine douuj
iakov asistenti uiteov takmer kadodenne. Nikto z optanch neuviedol e douovanie
na hodine vykonva len niekedy vemi zriedkavo alebo nevykonva vbec. Odpovede na
otzku douovania v popoludajch hodinch boli viac rozptlen. Priemern odpove
bola 3,42 (niekedy).

C. Mimokolsk innos asistentov uiteov

Organizovanie mimokolskej innosti iakov je jednou z innost prostrednctvom
ktorej si pedaggovia vytvraj i upevuj vzahy k svojim iakom. Vskumom sme
zistili e sedemdesiati respondenti (4167 %) tto innos nevykonva vbec. 42
optanch (25 %) uviedlo e tto innos vykonvaj len vemi zriedka. Len %
asistentov uiteov sa vyjadrilo e organizovanie mimokolskej innosti je niekedy
nplou ich prce. Priemern odpove participantov vskumu bola 4,08. Na zklade tohto
zistenia meme usdi e organizovanie mimokolskej innosti je nplou prce
asistentov uiteov len zriedkavo. Zisten daje sme prehadne usporiadali do tabuky 1.

Tabuka 1 Organizovanie mimokolskej innosti rmskych iakov
Organizovanie mimokolskej innosti
iakov
Poet Percent
Vykonvam kadodenne
0 0,00
Spolu
168 100,00
Priemer 4,08
SD 0,90
Modus
5

asto vyskytujcim sa problmom rmskych iakov je zkolctvo a preto sme
v naom vskume venovali priestor aj tejto oblasti. sistentov uiteov sme sa ptali i sa
podieaj na rieen zkolctva a neospravedlnench hodn iakov. Priemern odpove
optanch bola 3,83 (vemi zriedkavo). Tto innos nevykonva vbec 58,33 %
optanch. 28 respondentov rieia neospravedlnen hodiny vemi zriedka a 5 % uvdza
e je to ich kadodenn pracovn npl.

Tabuka 19 Rieenie zkolctva rmskych iakov
Rieenie zkolctva Poet Percent
Vykonvam niekedy
0 0,00
Spolu
168 100,00
Priemer
3,83
SD 1,79
Modus
5

Jednm z dvodov nespenosti rmskych iakov v kole je neovldanie
slovenskho jazyka. Rmske deti asto nenavtevuj predkolsk zariadenia a v domcom
prostred komunikuj iba v rmskom jazyku. Respondentov sme sa ptali i pomhaj
iakom s porozumenm slovenskho jazyka. Najastejie asistenti uiteov odpovedali e
tto innos vykonvaj takmer kadodenne (50 %). Kadodenne pomhaj pri zvldan
slovenskho jazyka 56 respondenti (33,33 %) a 28 respondentov uviedlo e so zvldanm
slovenskho jazyka pomhaj iakom len vemi zriedkavo. Priemern odpove optanch
bola 2 o znamen e asistenti uiteov pomhaj rmskym iakom so zvldanm
slovenskho jazyka takmer kadodenne. Zistenia prehadne uvdzame v tabuke 0.

Tabuka 20 Pomoc rmskym iakom pri zvldanm slovenskho jazyka
Pomoc iakom pri zvldanm
slovenskho jazyka
Poet Percent
28 16,67
Spolu
168 100,00
Priemer 2,00
SD 1,04
Modus
2

Profesia asistent uitea bola etablovan v primrnom vzdelvan v naom
kolskom systme aj so zmerom preklenutia problmov v domcej prprave rmskych
iakov na vyuovanie. Z tchto dvodov sme sa ptali respondentov i pomhaj
rmskym iakom pri prprave na vyuovanie a pri psan domcich loh. tyridsiati dvaja
optan uviedli e takto pomoc poskytuj iakom kadodenne. Rovnak poet
respondentov (25 %) uviedlo e pomhaj takmer kadodenne. trnsti optan takto
pomoc poskytuj niekedy a trnsti vemi zriedkavo. Prekvapilo ns e 56 respondenti
(33,33 %) vbec nepomhaj iakom pri domcich lohch. Priemern odpove
prieskumnej vzorky bola 3,00 o znamen e pomoc pri domcich lohch asistenti
uiteov poskytuj iakom len niekedy. Vsledky uvdzame v tabuke 1.

Tabuka 1 Pomoc rmskym iakom pri prprave na vyuovanie
Pomha iakom pri plnen domcich
loh
Poet Percent
Nevykonvam vbec
56 33,33
Spolu
168 100,00
Priemer 3,00
SD 1,76
Modus
5

V prieskume ns tie zaujmalo i asistenti uiteov sa podieaj na rozvjan
komunikanch schopnost iakov. Najviac optanch (6667 %) podporuje rozvoj
komunikanch zrunost rmskych det kadodenne. Priemern odpove participantov
bola 1, 33 (kadodenne). Prehad uvdzame v tabuke .

Tabuka Rozvjanie komunikanch zrunost rmskych iakov
Rozvjanie komunikanch zrunost Poet Percent
0 0,00
Spolu
168 100,00
Priemer 1,33
SD
0,49
Modus
1

Zvanm problmom rmskych det je aj dodriavanie hygienickch nvykov.
V tabuke uvdzame odpovede ako asto asistenti uiteov participuj na pestovan
a upevovan hygienickch nvykov rmskych iakov. Vetci respondenti sa takmer
jednomysene vyjadrili e tto innos vykonvaj kadodenne (167 %). trns
respondentov odpovedalo takmer kadodenne. Priemern odpove bola 1,08
(kadodenne).

Tabuka Rozvjanie a pestovanie hygienickch nvykov rmskych iakov
Rozvoj a pestovanie hygienickch
nvykov
Poet Percent
Vykonvam takmer kadodenne
14 8,33
Nevykonvam vbec
0 0,00
Spolu
168 100,00
Priemer 1,08
SD 0,29
Modus
1

Situciu rmskych det v kole zhoruj problmy vyplvajce z akost v ich
adaptci sa na nov kolsk prostredie. Skmali sme i asistenti uiteov pomhaj
rmskym iakom v procese ich adaptcie. Smerodajn odchlka (0) vypoved o nzkej
rozptlenost odpoved optanch. Via as respondentov ( %) uviedla e tto
pomoc poskytuj rmskym iakom kadodenne. Priemern hodnota odpoved
participantov je 1,17, z oho vyplva e asistenti uiteov pomhaj rmskym iakom pri
adaptci na nov kolsk prostredie kadodenne.
Tabuka 4 Pomoc rmskym iakom pri adaptci na kolsk prostredie
Pomoc pri adaptcii na kolsk
prostredie
Poet Percent
Nevykonvam vbec
0 0,00
Spolu
168 100,00
Priemer 1,17
SD 0,39
Modus
1
D. Vzdelanie asistentov uiteov

Asistentov uiteov sme sa ptali na ich nzory na potrebn minimlne vzdelanie
pre vkon funkcie asistent uite. Ponkli sme im vber iestich stupov vzdelania. Ich
nzory boli rozmanit. Prehad tchto odpoved uvdzame v nasledujcej tabuke 25.

Tabuka 25 Nzory na potrebu minimlneho vzdelania asistenta uitea
Nzor na minimlne potrebn vzdelanie
asistenta uitea
Poet Percent
Zkladn 0 0,00
Stredn odborn bez maturity 28 16,67
Stredn odborn s maturitou 42 25,00
Stredn veobecn s maturitou 42 25,00
Vysokokolsk 1. stupe 56 33,33
Vysokokolsk . stupe 0 0,00
Neviem 0 0,00
Spolu 168 100,00
Priemer 3,75
SD 1,14
Modus 5

Iba optan (1667 %) z vskumnej vzorky si myslia e pre vkon tejto funkcie
postauje ukoni stredn odborn vzdelanie bez maturity a 4 respondenti s toho
nzoru e pre vkon tejto funkcie postauje ukoni stredn odborn vzdelanie
s maturitou. Rovnak poet (5 %) si mysl e asistent uitea by mal ma ukonen
minimlne stredn veobecn vzdelanie s maturitou. Najviac respondentov (33,33 %) si
mysl e pre vkon funkcie asistent uitea je potrebn minimlne vysokokolsk
vzdelanie 1. stupa. Priemern odpove respondentov bola 3,75 (stredn odborn
vzdelanie s maturitou).
Nzory na potrebu rozrenia a doplnenia si vzdelania sme skmali v alej otzke
a prezentujeme ich prehadne v grafe 15. trnsti asistenti uviedli e urite potrebuj
zvi si vzdelanie. Najviac participantov (50 %) uviedlo skr no. Potrebu zvenia
vzdelania nevedelo posdi respondentov (16,67 %). V zpornom vzname odpovedali
14 respondenti a asistentov uiteov uviedlo e urite si nepotrebuj zvi svoje
vzdelanie pre vkon tejto profesie.

8,33%
50,00%
16,67%
8,33%
16,67%
0,00%
10,00%
20,00%
30,00%
40,00%
50,00%
60,00%
Myslm si, e urite no
Myslm si, e skr no
Neviem to posdi
Myslm si, e skr nie,
Myslm si, e urite nie

Graf 15 Nzor asistentov na potrebu vzdelania

E. Asistent uitea a nult ronk

V druhej asti dotaznka sme sa zamerali na nult ronk. Respondentov sme sa
ptali i maj pedagogick sksenosti so iakmi ktor navtevuj alebo absolvovali nult
ronk. Zistili sme e a 11 asistentov uiteov maj tak pedagogick sksenosti. Iba 56
respondentov tieto sksenosti nemaj. V tejto svislosti sme sa asistentov uiteov ptali
i vnmaj pozitvny rozdiel v kolskch vsledkoch medzi iakmi ktor absolvovali
prpravu v nultom ronku oproti iakom ktor ju neabsolvovali. Zistili sme e asistenti
uiteov ktor maj pedagogick sksenosti so iakmi nultch ronkov (alebo ich
absolventi) vnmaj pozitvny rozdiel vo vchovno - vzdelvacch vsledkoch tchto
iakov oproti iakom ktor nult ronk neabsolvovali.

Tabuka 6 Nzory asistentov na kolsk vsledky iakov
Nzor na rozdiel vo vsledkoch Poet Percent
no 112 66,67
Nie 56 33,33
Neviem 0 0,00
Spolu 168 100,00
Priemer 1,33
SD 0,49
Modus 1

Poiadali sme asistentov uiteov aby sa poksili vyjadri v akej percentulnej
miere s poda nich iaci ktor absolvovali nult ronk spenej ako iaci ktor ho
neabsolvovali. 56 asistenti uiteov vnmaj u tchto iakov rozdiel viac ako 0 %.
Rovnak poet respondentov si mysl e tento rozdiel je v rozpt 6090 %. Menia as
respondentov (25 %) si mysl e tento rozdiel je 060 %. Najmenej optanch ( %)
tento rozdiel charakterizuje v rozmedz 1030 %. Priemern odpove optanch bola
3,92.

0,00%
8,33%
25,00%
33,33% 33,33%
0,00%
5,00%
10,00%
15,00%
20,00%
25,00%
30,00%
35,00%
menej ako 10 %
10 a 30 %
30 a 60 %
60 a 90 %
viac ako 90 %

Graf 16 Nzor na spenos rmskych det ktor absolvovali nult ronk

V predchdzajcej otzke nm respondenti potvrdili e vnmaj pozitvny rozdiel
vo vsledkoch rmskych iakov ktor absolvovali nult ronk. V alej otzke sme sa
ptali na oblasti na ktor absolvovanie nultho ronka m pozitvny vplyv. Respondentov
sme poiadali aby nasledujce alternatvy zoradili poda vznamnosti a dleitosti vplyvu
a priradili im poradie 1 a 7. Pri vyhodnocovan lohy sme tieto hodnoty obrtili. To
znamen e oblasti s najvm vplyvom sme priradili hodnotu 7 bodov a oblasti
s najmenm vplyvom sme priradili hodnotu 1. Tieto obrten hodnoty sme vyuili pri
zostaven nasledujceho grafu.

1134
658
770
896
686
434
168
0
200
400
600
800
1000
1200
Vplyv nultho ronka na jednotliv oblasti
rozvoja rmskych det
Rozvoj komunikanch
schopnost
Rozvoj hygienickch
nvykov
Zklady matematicch
schopnost
Rozvoj grafomotorickch
schopnost
Adaptcia na nov kolsk
prostredie
Vytvranie vzahov
Dvera v kolsk systm

Graf 17 Vplyv nultho ronka na jednotliv oblasti rozvoja rmskych det

Poda nzorov asistentov uiteov m absolvovanie nultho ronka najv vplyv
na rozvoj komunikanch schopnost rmskych det (tabuka 7). Priemern odpove
hodnotenia vplyvu absolvovania nultho ronka na tto oblas bola 15. alie uvdzali
respondenti v porad rozvoj grafomotorickch schopnost a matematick schopnosti.
Priemern odpove participantov pri rozvoji hygienickch nvykov bola 40 a pri
adaptci na nov kolsk prostredie . Najmen vplyv absolvovania nultho ronka
respondenti pripisovali vytvraniu vzahov a vytvraniu dvery ku kolskmu systmu.
Pri vypotan priemeru smerodajnej odchlky a modusu sme pouili pvodn daje.

Tabuka 27 Vplyv nultho ronka na jednotliv oblasti rozvoja iakov
Pozitvny vplyv nultho ronka Priemer SD Modus
Rozvoj komunikanch schopnost 1,25 0,45 1
Rozvoj hygienickch nvykov 4,08 2,39 6
Zklady matematickch schopnost 3,42 0,90 3
Rozvoj grafomotorickch schopnost 2,67 0,89 2
daptcia na nov kolsk prostredie 3,92 0,67 4
Vytvranie vzahov 5,42 0,51 5
Dvera v kolsk systm 7,00 0,00 7

F. Optimlny systm vzdelvania rmskych det

V nasledujcej otzke sme sa respondentov ptali na systm edukcie rmskych
det (graf 1). Zaujmalo ns ak systm vzdelvania rmskych det je poda ich nzoru
najvhodnej. Respondenti najastejie odpovedali e najvhodnej spsob edukcie
rmskych det je integrcia do mlopoetnej triedy (33,33 %). Integrciu do klasickch
tried by zvolilo 25 % optanch. Rovnak poet (4) povauje za najvhodnejiu
segregciu v benej triede to znamen vytvorenie triedy s potom nad 0 det ktor by
navtevovali len rmske deti. Segregciu v mlopoetnej triede, ako najvhodnejiu
monos, by zvolilo 28 respondentov (16,67). Priemern odpove optanch bola ,33.
sistenti uiteov za najvhodnej spsob vzdelvania rmskych det pokladaj integrciu
rmskych iakov do triedy s nim potom iakov.

25,00%
33,33%
25,00%
16,67%
0,00%
5,00%
10,00%
15,00%
20,00%
25,00%
30,00%
35,00%
integrcia do klasickch
tried
integrcia do
mlopoetnej triedy
segregcia v klasickej
triede
segregcia
v mlopoetnej triede

Graf 18 Nzor asistentov na optimlny systm vzdelvania rmskych det

V nadvznosti na predchdzajcu otzku sme sa respondentov ptali na optimlny
poet rmskych iakov v triede. Najviac respondentov za optimlny poet rmskych
iakov v triede povauje 10 a 15 iakov (91,67 %). Len 14 respondenti za optimlny
poet rmskych det v triede povauje 610. Priemern odpove participantov bola .
Uveden hodnota vypoved o tom e asistenti uiteov za optimlny poet rmskych
iakov v triede povauj poet 10 a 15 iakov v triede (tabuka ).

Tabuka Nzory asistentov uiteov na optimlny poet iakov v triede
Nzory na optimlny poet iakov v
triede
Poet Percent
do 6 det 0 0,00
6 a 10 det 14 8,33
10 a 15 det
154 91,67
15 a 0 det 0 0,00
0 a 5 det 0 0,00
viac ako 5 det 0 0,00
Neviem 0 0,00
Spolu
168 100,00
Priemer
2,92
SD 0,29
Modus
3

V alej otzke sme respondentov poiadali aby zoradili ponknut monost
poda ich najvznamnejieho vplyvu na edukciu rmskych det. slo 1 mali priradi
alternatve s najvm pozitvnym vplyvom. Vsledky s znzornen v nasledujcom
grafe 19.

854
1008
602
1008
322
336
574
0
200
400
600
800
1000
1200
Nzory asistentov uiteov na vplyv alternatvynch foriem na
edukciu
Asistent uitea
Nvteva nultho ronka
Podieanie sa rodiov na edukanom
procese
Nvteva predkolskho zariadenia
Edukcia rmskych iakov v
pecializovanch kolch
Edukcia rmskych iakov v systme
komuninej prce
Edukcia rmskych iakov a rodiov
sasne
Graf 19 Nzory asistentov uiteov na vplyv alternatvnych foriem na edukciu

Za najdleitej pozitvny faktor v oblasti edukcie rmskych iakov respondenti
povaovali absolvovanie nultho ronka alebo predkolskej prpravy. Druh najv
vplyv prisudzovali profesii asistent uitea. Najmen vplyv participanti pripisovali
edukcii rmskych iakov v systme komunitnej prce a edukcii rmskych iakov
v pecilnych kolch. V nasledujcej tabuke 29 uvdzame priemern hodnotu
smerodajn odchlku a modus jednotlivch alternatv.

Tabuka Nzor asistentov uiteov na pozitvne faktory v edukcii
Pozitvne faktory v edukcii rmskych iakov Priemer SD Modus
sistent uitea 2,58 0,79 2
Nvteva nultho ronka 2,00 0,85 1
Podieanie sa rodiov na edukanom procese 4,08 1,08 4
Nvteva predkolskho zariadenia 2,00 1,86 1
Edukcia rmskych iakov v pecilnych kolch 5,67 1,44 7
Edukcia iakov v systme komunitnej prce 5,75 0,62 6
Edukcia rmskych iakov a ich rodiov sasne 5,92 0,90 5

Verifikcia hypotzy
V tejto asti vskumu sme v rmci hypotzy mali stanovench 5 iastkovch
hypotz ktor sme tatisticky overili pomocou t - testu.

Hypotza 3
Predpokladali sme e je vy poet tch asistentov uiteov ktorch relne
pracovn nplne nekoreponduj so vzorovou nplou asistenta uitea poda
metodickho pokynu M SR k zavedeniu profesie asistent uitea pri vchove
a vzdelvan det a iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami
v predkolskch zariadeniach v zkladnch kolch a v pecilnych zkladnch kolch .
184/2003-05 zo da 6. 1. 00 ako tch u ktorch s pracovn nplne zhodn.
nalzou asovch dennkov pracovnch npln asistentov uiteov
a dotaznkom pre asistentov uiteov v asti 4.6.5 Nzory asistentov uiteov na
vzdelvanie rmskych det vskumu sme dospeli k zveru e pracovn nplne asistentov
uiteov v praxi plne nekoreponduj so vzorovou pracovnou nplou ktor je sasou
metodickho pokynu Ministerstva kolstva Slovenskej republiky.
Hypotzu prijmame.

Subhypotza 1: Predpokladali sme e bud existova tatisticky signifikantn rozdiely
v nplni prce asistentov uiteov priom asistenti bud astejie zastupova uitea v
astiach vyuovacch hodn ako zastupova za neprtomnho uitea poas celej
vyuovacej hodiny.

Zastupovanie za uitea len
as hodiny
Zastupovanie za uitea
cel. hodinu
p t
Poet Priemer SD Poet Priemer SD
0,3176 1,0468
168 2,83 1,03 168 3,25 0,97

Zastupovanie neprtomnho uitea asistentom uitea vykonvaj respondenti
takmer kadodenne. Priemern odpove v prpade zastupovania asti hodiny (2,83) bola
niia ako v prpade zastupovania za uitea poas celej vyuovacej hodiny (3,25).
tatistickm overovanm sme zistili e medzi uvedenmi hodnotami nie je tatisticky
signifikantn rozdiel (p > 0,05).
Hypotzu neprijmame.

v nplni prce asistentov uiteov a respondenti bud astejie vykonva dozor poas
prestvok ako pripravova pomcky na vyuovanie.

Vykonvanie dozoru poas
prestvok
Prprava pomcok na
vyuovanie
p t
Poet Priemer SD Poet Priemer SD
0,1748 1,4507
168 1,42 0,67 168 2,08 1, 51

V druhej subhypotze sme skmali frekvenciu vykonvania dozoru poas
prestvok a frekvenciu prpravy pomcok na vyuovanie. Na zklade priemernej odpoved
optanch v oblasti vykonvania dozoru poas prestvok (1,42) sme zistili, e tto innos
vykonvaj asistenti uiteov kadodenne. Priemern odpove v oblasti prpravy
pomcok na vyuovanie (2,08) znamen e tto innos vykonvaj asistenti uiteov
takmer kadodenne. Zistili sme e priemern odpove optanch v oblasti vykonvania
dozoru poas prestvok bola niia ako priemern odpove v oblasti prpravy pomcok na
vyuovanie. tatistickm overovanm sme vak zistili e medzi uvedenmi hodnotami nie
je tatisticky signifikantn rozdiel (p 005).
Hypotzu neprijmame.

Subhypotza 3: Predpokladali sme e bud existova tatisticky signifikantn rozdiely v
nplni prce asistentov uiteov priom asistenti uiteov bud astejie vykonva
douovanie iakov priamo na vyuovacej hodine ako douova iakov po vyuovan.

Douovanie iakov priamo
na hodine
Douovanie iakov po
vyuovan
p t
Poet Priemer
SD Poet Priemer SD
0,0075 3,2658
168 3,42
1,62 168 4,83 0,39

V tejto hypotze sme skmali frekvenciu douovania iakov priamo na hodine a po
vyuovan asistentmi uiteov. Priemern odpove v prpade douovania iakov priamo
na vyuovacej hodine (3,42) na naej testovacej kle znamen e tto innos
participanti vykonvaj niekedy. Priemern odpove respondentov v prpade douovania
iakov po vyuovan (4,83) znamen e tto innos nevykonvaj vbec. Z uvedenho
vyplva e asistenti uiteov vykonvaj douovanie na hodine astejie ako po
vyuovan. tatistickm overovanm sme zrove zistili e medzi uvedenmi hodnotami
je tatisticky signifikantn rozdiel (p < 005).
Hypotzu prijmame.

Subhypotza 4: Predpokladali sme, e bud existova tatisticky signifikantn rozdiely
v nzoroch asistentov uiteov na monosti pozitvneho vplyvu vybranch faktorov na
edukciu rmskych iakov priom poda ich nzoru bude ma na edukciu rmskych
iakov pozitvnej vplyv absolvovanie nultho ronka ako profesia asistent uite.

Profesia
asistenta uitea
Absolvovanie
nultho ronka
p t
Poet
Priemer SD Poet Priemer SD
0,0967 1,8161
168
2,58 0,79 168 2,00 0,85

Vo vskume ns zaujmalo ktor alternatvna forma v edukcii rmskych iakov
m najv pozitvny vplyv na ich edukciu. Zistili sme e priemern odpove
respondentov v prpade vplyvu psobenia asistenta uitea (2,58) je niia ako priemern
odpove optanch v prpade absolvovanie nultho ronka (2,00). To znamen e
absolvovanie nultho ronka m poda nzoru respondentov pozitvnej vplyv na
edukciu rmskych det ako psobenie asistenta uitea. tatistickm overovanm sme
zistili e medzi uvedenmi hodnotami nie je tatisticky signifikantn rozdiel (p 005).
Hypotzu neprijmame.

v nzoroch asistentov uiteov na pozitvny vplyv absolvovania nultho ronka na
rmskych iakov priom poda ich nzoru bude ma absolvovanie nultho ronka v
vplyv na rozvoj komunikanch zrunost ako vplyv na rozvoj hygienickch nvykov.

Rozvoj komunikanch
zrunost
Rozvoj hygienickch
nvykov
p t
Poet
Priemer SD Poet Priemer SD
0,0006 4,7957
168
2,25 0,45 168 5,08 2,39

V poslednej hypotze sme overovali vplyv absolvovania nultho ronka na
osobnostn rozvoj rmskych iakov. Priemern odpove respondentov v oblasti vplyvu
absolvovania nultho ronka na rozvoj komunikanch zrunost (2,25) bola niia ako
priemern odpove optanch v oblasti vplyvu na rozvoj hygienickch nvykov (5,08).
Z uvedenho vyplva e absolvovanie nultho ronka m v vplyv na rozvoj
komunikanch zrunost rmskych det ako na rozvoj ich hygienickch nvykov.
tatistickm overovanm sme sasne zistili e medzi uvedenmi hodnotami je tatisticky
signifikantn rozdiel (p < 005).
Hypotzu prijmame.

4.6.5 Osobnos asistenta uitea

V alej asti naej prce sme sa zamerali na charakterizovanie osobnost
asistentov uiteov prostrednctvom osobnostnch psychologickch a pedagogickch
testov ktor sme administrovali asistentom uiteov potou i osobne pri nvtevch
jednotlivch kl a kolskch zariaden v sledovanch lokalitch vchodnho a strednho
Slovenska. Zaujmalo ns i asistenti uiteov disponuj takmi osobnostnmi
charakteristikami ktor mu pozitvne ovplyvova edukciu rmskych iakov. Za
tmto elom sme v spoluprci so psycholgmi vybrali a administrovali tieto testy
a dotaznky:
Dotaznk Profil asistenta uitea ktorm sme overovali rove osobnostnch
charakteristk odbornch a socilnych kompetenci asistentov uiteov.
uiteov. Zisovali sme rove schopnosti a predpoklady asistentov uiteov pre
vkon povolania.
uiteov ktor s dleit pri prci s demi napr. spoloenskos impulzvnos
aktivitu, asertivitu a riskovanie.
Test Som extrovert alebo introvert Tmto testom sme sa snaili odhali akm
spsobom temperament asistentov uiteov ovplyvuje ich osobn a pracovn
aktivity.
Testom empatickej tendencie sme overovali tieto osobnostn predpoklady na vkon
profesie asistent uitea: kreativita jedinenos (originalita) a vyhorenos.
Osobnostn test hodnot dva ply osobnosti konzervatizmus a radikalizmus,
ktor taktie vypoved o predpokladoch na vkon pedagogickej profesie.
sebapresadzovania sa asistentov uiteov predovetkm v pracovnch kolektvoch
ale aj v benom ivote.
Testom Mte dos sebavedomia sme overovali i asistenti uiteov
(predovetkm Rmovia) maj dostatok zdravej sebaistoty a v akch ivotnch
(pracovnch) situcich ju mu primerane rozvja.
Test Ste psychicky odoln bol zameran na zistenie miery psychickej odolnosti
asistentov uiteov ktor je poda nho nzoru vemi dleit pre prcu
s rmskymi demi a najm s ich rodimi.

A. Profil asistenta uitea

lohou respondentov bolo vybra zo 40 predloench charakteristk 10 takch
ktor pokladaj vo svojej prci ako asistenti uiteov za najdleitejie. Charakteristiky
sme zaradili do skupn:
1. osobnostn charakteristiky - (14),
2. odborn kompetencie (13),
3. socilne kompetencie (13).

Osobnostn charakteristiky
S orientovan na vonkaj svet socilnych interakci a socilnych truktr na
rolov sprvanie sa v socilnych systmoch na udranie a rozvoj medziudskch vzahov
a podobne. Osobnostn charakteristiky spjame aj s pojmom socilna inteligencia
identifikovan meranm socilnych spsobilost. a je definovan takmi spsobilosami
ako je tanie neverblnych stp spsobilosou usudzovania na zklade sprvania sa
inch ud. Socilna inteligencia je tie vymedzovan ako flexibilita schopnos zmeny
sprvania v zvislosti od okolnost situcie.

Odborn kompetencie
Povaujeme ich za socilne a komunikatvne kompetencie strategick
schopnosti pri kompetencich zaloench na rieen problmu pri zabezpeovan loh
organizan kompetencie a iniciatvnos a aktvnos pri veden tmu. Strategicky
ovplyvuj schopnosti asistenta uitea uplatni sa v prci s rmskymi demi a ich
rodimi (komunitou) v kolch a kolskch zariadeniach prispsobova sa
zmenm samostatne rozhodova o svojej profesijnej karire a angaova sa vo svojej
vlastnej prci a v prci s inmi umi.

Socilne kompetencie
Pod pojmom socilna kompetencia uplatujca sa v interpersonlnych interakcich
rozumieme spsobilos loveka vies a rozvja urit zmyslupln interakciu je to
spsobilos kontrolova dan socilnu interakciu. Socilna kompetencia socilna
spsobilos v sebe obsahuj oakvan postup smerujci k pozitvnemu ovplyvovaniu
interpersonlnych vzahov o v problematike profesie asistent uitea povaujeme za
vemi dleit faktor.
V tabuke 5 prezentujeme priemern hodnoty dosiahnutch bodov poda
jednotlivch lokalt v ktorch sme vskum realizovali.

Tabuka 5 Profil asistenta uitea (priemern rove dosiahnutch bodov)
Spisk Nov
Ves
Preov Trebiov Bansk
Bystrica
Spolu
body
R
(37)
N
(35)
R
(20)
N
(32)
R
(20)
N
(10)
R
(3)
N
(17)
R
(80)
N (94) R+N
(174)
Osobnostn
charakteristiky
24,37 34,12 30,00 30,00 26,00 26,70 46,60 22,90 31,74 28,43 30,08
Odborn
kompetencie
16,84 13,53 16,25 13,61 16,00 16,70 16,70 17,86 16,44 15,42 15,93
Socilne 41,57 38,82 37,50 38,88 39,00 40,00 20,00 38,57 34,51 39,06 36,78
kompetencie

Vsledky dosiahnutch hodnt (bodov) ukazuj e asistenti uiteov:
preferuj dleitos kladnch osobnostnch charakteristk (dosiahnutch 0
bodov) a socilnych kompetenci (67 bodov) pre vkon profesie asistent
uitea
za menej dleit pre vkon profesie asistent uitea povauj odborn
kompetencie (15,93 bodov).
Dotaznkom sme zistili e nie s tatisticky signifikantn rozdiely vo vsledkoch
medzi asistentmi uiteov Rmami a Nermami. Z uvedench zisten vyplva e
v budcnosti bude potrebn zaobera sa problematikou alieho vzdelvania asistentov
uiteov s cieom zvi rove ich odbornosti a odbornch kompetenci.
V tabuke 6 uvdzame analzu preferenci charakteristk a kompetenci tak ako
ich oznaili respondenti a v tabuke 7 sme ich kvli lepiemu prehadu rozdelili do troch
skupn (osobnostn charakteristiky odborn a socilne kompetencie).

Tabuka 6 Profil asistenta uitea analza poda preferenci odpoved
P.
.
O t z k a Poet
bodov
%
z n=174
1. Integrita (schopnos zjednocova ud) 36 20,69
2. Nadenie pre prcu 78 44,83
3. kceptcia seba a osobnosti rmskych iakov... 46 26,44
4. Pochopenie pre druhch empatia 74 42,53
5. Schopnos riei neprjemn situcie a konflikty 114 65,52
6. Spontnnos jednoduchos a prirodzenos 24 13,79
7. Hodnotiace schopnosti 6 3,45
8. Intucia 14 8,05
9. Tvorivos kreativita pri rieen problmov 50 28,74
10. Nedirektvny komunikan tl 34 19,54
11. Tolerancia 56 32,18
12. utonmia nezvislos 2 1,15
13. Autorita 32 18,39
14. Pomoc podpora 92 52,87
15. Trpezlivos 116 66,67
16. Profesionlny imid 0 0,00
17. Vzbudzovanie dvery 50 28,74
18. Metodick aktivity schopnos spolupracova s uitemi riaditeom
koly
126 72,41
19. Vctenie sa do situcie rmskych det ich rodiov a pochopenie ich
potrieb
126 72,41
20. Pozitvny prstup 32 18,39
21. Nronos na seba i na inch 12 6,90
22. Sebaistota 4 2,30
23. Aktivity v oblasti skvalitovania procesu vchovy a vzdelvania
rmskych det
94 54,02
24. Schopnos pova 48 27,59
25. Zmysel pre humor nadhad 34 19,54
26. Vntorn sila presvedivos 16 9,20
27. Schopnos presadi sa 16 9,20
28. Prvetivos 12 6,90
29. Intruovanie riadenie 0 0,00
30. Sksenos z prce s rmskymi demi a ich rodimi s komunitou 110 63,22
31. Schopnos ovplyvova ud 6 3,45
32. Proaktvnos 2 1,15
33. Zodpovednos 32 18,39
34. Znalos legislatvy v oblasti vchovy a vzdelvania rmskych det 68 39,08
35. Zmysel pre zavdzanie novch trendov vo vchove a vzdelvan
rmskych det
22 12,64
36. Prosocilnos 18 10,34
37. alie vzdelvanie v oblasti prva vchovy a vzdelvania socilnej
prce
66 37,93
38. Publikan innos 0 0,00
39. Prezentan spsobilosti 2 1,15
40. sertivita schopnos presadzova sa 18 10,34

Tabuka 7 Odpovede poda jednotlivch oblast charakteristk a kompetenci
Poradie Charakteristika, kompetencia Body %
z n=174
OSOBNOSTN CHRKTERISTIKY
1. Trpezlivos 116 66,67
2. Nadenie pre prcu 78 44,83
3. kceptcia seba a osobnosti rmskych iakov... 46 26,44
4. Integrita (schopnos zjednocova ud) 36 20,69
5. Zmysel pre humor nadhad 34 19,54
6. Pozitvny prstup 32 18,39
Zodpovednos 32 18,39
7. Spontnnos jednoduchos a prirodzenos 24 13,79
8. Intucia 14 8,05
9.

Nronos na seba i na inch 12 6,90
Prvetivos 12 6,90
10. Sebaistota 4 2,30
11. utonmia nezvislos 2 1,15
Proaktvnos 2 1,15
ODBORN KOMPETENCIE
1. Metodick aktivity schopnos spolupracova s uitemi riaditeom
koly
126 72,41
2. Sksenos z prce s rmskymi demi a ich rodimi s komunitou 110 63,22
3. Aktivity v oblasti skvalitovania procesu vchovy a vzdelvania
rmskych det
94 54,02
4. Znalos legislatvy v oblasti vchovy a vzdelvania rmskych det 68 39,08
5. alie vzdelvanie v oblasti prva vchovy a vzdelvania socilnej
prce
66 37,93
6. Tvorivos kreativita pri rieen problmov 50 28,74
7. Autorita 32 18,39
8. Zmysel pre zavdzanie novch trendov vo vchove a vzdelvan
rmskych det
22 12,64
9. Hodnotiace schopnosti 6 3,45
10. Prezentan spsobilosti 2 1,15
11. Profesionlny imid 0 0,00
Intruovanie riadenie 0 0,00
Publikan innos 0 0,00
SOCILNE KOMPETENCIE
1. Vctenie sa do situcie rmskych det ich rodiov a pochopenie ich
potrieb
126 72,41
2. Schopnos riei neprjemn situcie a konflikty 114 65,52
3. Pomoc podpora 92 52,87
4. Pochopenie pre druhch empatia 74 42,53
5. Tolerancia 56 32,18
6. Vzbudzovanie dvery 50 28,74
7. Schopnos pova 48 27,59
8. Nedirektvny komunikan tl 34 19,54
9. Prosocilnos 18 10,34
sertivita schopnos presadzova sa 18 10,34
10. Vntorn sila presvedivos 16 9,20
Schopnos presadi sa 16 9,20
11. Schopnos ovplyvova ud 6 3,45
Z tabuliek 36 a 37 vyplva e asistenti uiteov preferuj dleitos predovetkm
socilnych kompetenci. Najvyie resp. najniie skre dosiahli:
1. Osobnostn charakteristiky
trpezlivos v prci ako dleit vlastnos asistenta uitea preferuje 116
respondentov (6667 %) a nadenie pre prcu 7 respondentov (44 %)
za najmenej dleit vlastnosti povauj autonmia nezvislos a proaktvnos
ktor uviedli iba dvaja respondenti.
2. Odborn kompetencie
metodick aktivity schopnos spolupracova s uitemi riaditeom koly (16
respondentov 741 %) sksenosti z prce s rmskymi demi ich rodimi a
s komunitou (110 respondentov, 63,22 %) a aktivity v oblasti skvalitovania
procesu vchovy a vzdelvania rmskych det (540 %) povauj asistenti
uiteov za najdleitejie v ich odbornosti,
najmenej dleit s poda respondentov profesionlny imid intruovanie
riadenie a publikan innos ktor neoznaili iadni asistenti uiteov.
3. Socilne kompetencie
pre prcu asistenta uitea je najdleitejie vctenie sa do situcie rmskych det
ich rodiov a pochopenie ich potrieb (uviedlo 126 respondentov, 72,41 %),
schopnos riei neprjemn situcie a konflikty (114 respondentov, 65,52 %)
a vedie poskytn pomoc podporu o preferuje asistentov uiteov (57
%),
najmenej dleit je poda respondentov schopnos ovplyvova ud ktor
oznailo iba 6 respondentov.

B. Dotaznk URZ - racionalizcie prce asistentov uiteov

uiteov. Zisovali sme rove schopnosti a predpoklady asistentov uiteov pre vkon
tohto povolania. Otzky v predlohe boli zameran na vybran problmy racionalizcie
prce asistenta uitea. Odpovede boli formulovan tak e vdy jedna bola
najsprvnejia jedna z hadiska racionalizcie prce sprvna a dve boli chybn. lohou
asistentov uiteov bolo v zznamovom hrku oznai jednu z odpoved ktor pokladaj
za najsprvnejiu. Vsledky prezentujeme v nasledujcej tabuke .

Tabuka 38 Dotaznk URZ rove racionalizcie prce asistenta uitea

B o d y
Spisk Nov
Ves
Preov Trebiov Bansk
Bystrica
Spolu
R
(37)
N
(35)
R
(20)
N
(32)
R
(20)
N
(94)
R+N
(174)
N
(17)
R
(80)
N
(94)
R+N
(174)
Vemi dobre
a vborne
(601-750
bodov)
- - - - - - - - - - -
Dobre a 1 - - 2 - - - - 1 2 3
vemi dobre
(401-600
bodov)
Podpriemerne
a dobre (0-
400 bodov)
36 35 20 30 20 10 3 17 79 92 171
SPOLU 37 35 20 32 20 10 3 17 80 94 174
PRIEMER 263,15 298,52 206,25 269,12 227,50 218,75 266,67 267,14 240,89 263,38 252,14

Vsledky dosiahnut v posden rovne racionalizcie prce s prekvapujco
vemi slab. Iba respondenti z celkovho potu 174 dosiahli dobr a vemi dobr
vsledky ostatn prezentovali iba podpriemern a dobr rove racionalizcie prce
asistenta uitea. Dotaznkom URZ sme zistili e nie s tatisticky signifikantn rozdiely
vo vsledkoch medzi asistentmi uiteov Rmami a Nermami a vznamn rozdiely nie
s ani poda jednotlivch lokalt v rmci Slovenskej republiky. Relatvne najlepie
vsledky dosiahli asistenti uiteov Nermovia z oblasti Spisk Nov Ves (298,52
bodov) a najniie bodov hodnotenie maj asistenti uiteov Rmovia z oblasti Preov
(206,25 bodov). Z uvedench zisten vyplva e v budcnosti bude potrebn zaobera sa
problematikou alieho vzdelvania asistentov uiteov s cieom skvalitni rove
racionalizcie prce asistentov uiteov v kolch a kolskch zariadeniach v Slovenskej
republike.

C. Dotaznk EXALIN - osobnostn charakteristiky asistentov uiteov

uiteov ktor s dleit pri prci aj s rmskymi demi napr. spoloenskos
impulzvnos aktivitu asertivitu a riskovanie. Respondenti mali za lohu odpoveda
prosm na otzky o najpravdivejie no alebo nie aj ke by sa im otzka zdala by
len pribline primeran. Vsledky zisten prezentujeme v tabuke .

Tabuka Dotaznk EXALIN (priemerne body)
Spisk Nov
Ves
Preov Trebiov Bansk
Bystrica
Spolu
R
(37)
N
(35)
R
(20)
N
(32)
R
(20)
N
(10)
R
(3)
N
(17)
R
(80)
N
(94)
R+N
(174)
Spoloenskos
(priemer potu
bodov)
3,37 4,53 3,13 4,00 4,80 3,75 3,33 4,57 3,66 4,21 3,94
Impulzvnos
(priemer potu
bodov)
2,47 2,12 3,25 2,24 2,30 1,00 2,00 2,14 2,51 1,87 2,19
Aktivita
(priemer potu
bodov)
2,05 2,82 2,13 2,59 1,90 2,00 1,67 1,71 1,94 2,28 2,11
Asertivita
(priemer potu
bodov)
3,05 2,65 3,25 3,41 2,70 1,75 2,67 3,43 2,92 2,81 2,87
Riskovanie
(priemer potu
bodov)
1,47 1,65 1,38 1,64 1,40 1,00 2,34 1,57 1,65 1,46 1,55

Poda vsledkov uvdzanch v tabuke u asistentov uiteov je poradie v
osobnostnch charakteristikch nasledovn:
1. spoloenskos dosiahnut priemern poet 4 bodov
2. asertivita - dosiahnut priemern poet 7 bodov
3. impulzvnos - dosiahnut priemern poet 1 bodov
4. aktivita - dosiahnut priemern poet 11 bodov
5. riskovanie - dosiahnut priemern poet 155 bodov.
V oblasti spoloenskosti dosiahli najvyie skre (4,80 bodov) asistenti uiteov
Rmovia z reginu Trebiov najniie (3,13 bodov) asistenti uiteov Rmovia
z reginu Preov.
V oblasti asertivity dosiahli najvyie skre (3,43 bodov) asistenti uiteov
Nermovia z reginu Bansk Bystrica a asistenti uiteov Nermovia z reginu Preov
(3,41) najniie (1,75 bodov) asistenti uiteov Nermovia z reginu Trebiov.
V oblasti impulzvnosti dosiahli najvyie skre (47 bodov) asistenti uiteov
Rmovia z reginu Spisk Nov Ves najniie (1, 00 bodov) asistenti uiteov
Nermovia z reginu Trebiov.
V oblasti aktivity dosiahli najvyie skre ( bodov) asistenti uiteov
Nermovia z reginu Spisk Nov Ves najniie (1,67 bodov) asistenti uiteov
Rmovia z reginu Bansk Bystrica.
V oblasti riskovania dosiahli najvyie skre (2,34 bodov) asistenti uiteov
Rmovia z reginu Bansk Bystrica najniie (1,00 bodov) asistenti uiteov Rmovia
z reginu Trebiov.
Testom sa nm op potvrdilo e nie s tatisticky signifikantn rozdiely vo
vsledkoch medzi asistentmi uiteov Rmami a Nermami.

D. Extrovert alebo introvert - temperament asistentov uiteov

Tmto testom sme sa snaili zisti akm spsobom temperament asistentov
uiteov ovplyvuje ich osobn a pracovn aktivity. Pre vkon povolania je dleit i
osobnostne s asistenti uiteov orientovan ako introverti extroverti alebo ambiverti.
Extrovert - lovek prstupn vonkajm podnetom jeho mylienky a komunikciu smeruj
mimo jeho osobu, navonok, opak introverta.
Introvert - lovek uzatvrajci sa do seba opak extroverta.
Ambivert - m charakteristiky obidvoch typov a zvis od konkrtnej situcii ak typ
previ. Z pohadu vkonu pedagogickho povolania ho povaujeme za najoptimlnej.
Respondenti mali za lohu na otzky zvoli jednu odpove (no niekedy nie),
ktor je pre ich konanie najtypickejia. Vsledku prezentujeme v tabuke 40.

Tabuka 40 Extrovert / Introvert

B o d y
Spisk Nov
Ves
Preov Trebiov Bansk
Bystrica
Spolu
R
(37)
N
(35)
R
(20)
N
(32)
R
(20)
N
(94)
R+N
(174)
N
(17)
R
(80)
N
(94)
R+N
(174)
Extrovert
0-36 bodov
- - - - - - - - - - -
Ambivert
37-63 bodov
27 23 10 16 7 4 3 13 47 56 103
Introvert
64-98 bodov
10 12 10 16 10 6 0 4 33 38 71
SPOLU 37 35 20 32 20 10 3 17 80 94 174
PRIEMER
(body)
60,59 61,37 62,00 61,41 65,80 64,67 56,57 59,43 61,27 61,72 61,50

Vsledky tejto asti vskumu s pre ns prekvapujce pretoe osobnostne
(temperamentom) sce prevldaj ambiverti (50 %) ktor s typovo najvhodnej na
vkon pedagogickho povolania ale a 71 respondentov (400 %) s skr introverti o
pre vkon profesie asistent uitea nepovaujeme za najlepie osobnostn typy. iadny
respondent nie je poda naich zisten extrovert. Najvyie priemerne skre dosiahli
asistenti uiteov (Rmovia aj Nermovia) z oblasti Trebiov a najniie (5657) asistenti
uiteov Rmovia z oblasti Bansk Bystrica. Testom sa nm op potvrdilo e nie s
tatisticky signifikantn rozdiely vo vsledkoch dosiahnutch asistentmi uiteov Rmami
a Nermami a vznamn rozdiely nie s ani poda jednotlivch lokalt v rmci Slovenskej
republiky.

E. Empatick tendencie asistentov uiteov

Testom empatickej tendencie sme overovali osobnostn predpoklady respondentov
na vkon profesie asistent uitea akmi s predovetkm tvorivos (kreativita),
jedinenos (originalita) empatia a vyhorenos.
Tvorivos (kreativita) produkcia novch a hodnotnch npadov rieen
a mylienok je proces ktorm jedinec vyjadruje svoju zkladn podstatu
prostrednctvom uritej formy alebo mdia takm spsobom ktor v om
vyvolva pocit uspokojenia. Proces me vysti v produkt ktor o tejto osobe o
svojom pvodcovi nieo hovor ostatnm (http://referaty.atlas.sk/odborne-
humanitne/psychologia/13372/?print=1, 17. 06. 2008).
Jedinenos (originalita) svis s tvorivosou a spja sa s vytvranm nieoho
novho uitonho a jedinenho v ivote loveka. Vchova tvorivej osobnosti je
jednou zo zkladnch loh koly.
Empatia - schopnos jednho loveka vi sa do duevnho stavu inho loveka.
Vidie jeho oami pou jeho uami cti jeho srdcom. Na zklade tohto vitia sa
vie vycti a pochopi u toho druhho tak emcie a stavy ktor tento lovek
nevyjadruje priamo a ktor zkonite nevyplvaj zo situcie.
Vyhorenos je stav frustrcie chaosu negativizmu. Sprievodnmi znakmi
vyhorenosti s nerieenie problmov odkladanie nedokonenej roboty
nerozhodnos nezujem a strta zmyselu ivota. Jeden z vskumov hovor e
spomedzi pedaggov s viac ako dvadsaronou praxou a 40 % je neurotickch.
Zelina skmal vyhorenos uiteov na Slovensku. Pokia v Eurpskej nii je ich
okolo 1215 % v prieskumoch syndrm vyhorenia na Slovensku m dvojnsobne
viac pedaggov.
(http://www.rozhlas.sk/inetportal/slovensko/pages/printClanok.php?clanokID=216
96&lang=1, 17. 06. 2008).

Z uvedench dvodov ns zaujmalo ak je rove v uvedench osobnostnch
predpokladoch u asistentov uiteov. Respondenti mali za lohu zakrkova znamienko
(+ alebo -), ak sa ich nzor stotooval so znamienkom. Ak sa nezhodovali, mali ho
preiarknu.

Tabuka 41 Test empatickej tendencie

B o d y
Spisk Nov
Ves
Preov Trebiov Bansk
Bystrica
Spolu
R
(37)
N
(35)
R
(20)
N
(32)
R
(20)
N
(94)
R+N
(174)
N
(17)
R
(80)
N
(94)
R+N
(174)
Kreativita,
originalita
0 17 bodov
20 12 5 16 8 5 3 9 36 42 78
Empatia a
vyhorenos
18 bodov
17 23 15 16 12 5 0 8 44 52 96
SPOLU 37 35 20 32 20 10 3 17 80 94 174
PRIEMER
(body)
19,00 17,22 19,13 17,41 21,40 18,67 13,30 18,27 18,21 18,00 18,11

- 17 bodov +
Vyhorenos

Tvorivos Jedinenos Empatia
(kreativita) (originalita)

Poznmka: Schma empatickej tendencie

Vsledky tejto asti vskumu dokazuj e situcia v oblasti empatickej tendencie
kopruj zistenia Mirona Zelinu. 6 respondentov (vye 55 %) hodnotme ako
empatickch z toho a (171 %) asistentov uiteov dosiahlo v teste viac ako 25
bodov o naznauje e naim respondentom hroz v osobnom i pracovnom ivote
syndrm vyhorenia. Tento fakt povaujeme za rizikov faktor v prci s rmskymi demi.
Pozitvne hodnotme dosiahnut skre respondentov v oblasti kreativity a originality
osobnost asistentov uiteov. Do tejto skupiny meme zaradi 7 respondentov o
predstavuje takmer 45 %. Z tohto pohadu dosiahli najlepie vsledky asistenti uiteov
Rmovia z oblasti Banskej Bystrice (13,30 bodov) asistenti uiteov Nermovia
z oblasti Spisk Nov Ves (17,22 bodov) a asistenti uiteov Nermovia z oblasti
Preov (17,41 bodov). Najvy stupe empatie (a vyhorenosti) sme zistili u respondentov
Rmov z oblasti Trebiov (21,40 bodov).
F. Osobnostn test

Pod pojmom osobnos rozumieme otvoren sbor socilnych kvalt udskho
indivdua osoby a jej nzorov schopnost potrieb zujmov morlneho presvedenia a
pod. Osobnos je relatvne stla truktra dynamika biopsycho- ocilnych schopnost a
vlastnost osobnosti loveka. Je to jednota psychickch a fyzickch vlastnost zdedench
a zskanch vlastnost typickch pre jednotlivca ktor sa prejavuj v sprvan. Vo
vskume ns zaujmali najm dva ply osobnosti konzervatizmus a radikalizmus ktor
taktie vypovedaj o predpokladoch respondentov na vkon pedagogickej profesie.
lohou asistentov uiteov bolo vyjadri ich postoj (no nie) k hodnotm uvedench
v osobnostnom teste.
Radikl presadzuje mylienky vzahujce sa k tme naej prce (zkladn znaky):
dobro dosiahneme len zmenami,
je skr za vchovu ako za tresty
zaujma sa o modern trendy vo veobecnosti
m rd novinky a nov trendy aj v zamestnan
ver vede zaujmaj ho experimenty.
Konzervatvec presadzuje mylienky vzahujce sa k tme naej prce (zkladn
znaky):
dobro vid v osvedenom
vyznva zvyky a tradcie
trv na uritch pravidlch i na postihoch za ich nedodranie
obubuje konvenn postupy
je neznanliv k meninm
je nedveriv nem rd nov trendy
je strcom mravov.
Vsledky naich zisten uvdzame v nasledujcej tabuke 4.

Tabuka 4 Osobnostn test

B o d y
Spisk Nov
Ves
Preov Trebiov Bansk
Bystrica
Spolu
R
(37)
N
(35)
R
(20)
N
(32)
R
(20)
N
(94)
R+N
(174)
N
(17)
R
(80)
N
(94)
R+N
(174)
Radikalizmus
(024 bodov)
28 29 16 24 18 9 3 11 65 73 138
Priemer
(2545
bodov)
9 6 4 8 2 1 - 6 15 21 36
Konzervati-
zmus (46-80
bodov)
- - - - - - - - - - -
SPOLU 37 35 20 32 20 10 3 17 80 94 174
PRIEMER
(body)
21,80 21,56 21,67 21,88 19,89 19,75 21,67 22,57 21,26 21,44 21,35

Vsledky osobnostnho testu dokazuj e asistenti uiteov skr inklinuj
k radiklnejm spsobom rieen ako ku konzervatizmu. viac ako 7 % respondentov
hodnotme ako radiklov a iba 6 asistentov uiteov v tomto teste predstavuj priemer
medzi radikalizmom a konzervatizmom o je viac ako 0 %. Konzervatizmus nie je
vlastn asistentom uiteov o me by aj dsledok relatvne nzkeho vekovho zloenia
respondentov.

G. Sebapresadzovanie asistentov uiteov

sebapresadzovania sa asistentov uiteov predovetkm v pracovnch kolektvoch ale aj
v benom ivote. Respondenti mali za lohu zapsa do kolnky skre jedno z sel 1 - 4
poda toho s ktorm tvrdenm sa najviac stotouj. Mohli voli jednu zo 4 monost:
1 dan tvrdenie vystihuje moje sprvanie verne akoby bolo napsan o Vs.
2 podobnm spsobom sa sprvam asto nie stle alebo sa popsanmu spsobu
dos pribliujete.
3 obas sa stane e to vetko robte ale vinou sa sprvate inak.
4 nikdy sa tak nesprvate vbec Vm to nezodpoved.
Vsledky prezentujeme v tabuke 4.

Tabuka 4 Sebapresadzovanie

B o d y
Spisk Nov
Ves
Preov Trebiov Bansk
Bystrica
Spolu
R
(37)
N
(35)
R
(20)
N
(32)
R
(20)
N
(94)
R
(3)
N
(17)
R
(80)
N
(94)
R+N
(174)
Nevie sa
presadi
(do 30 bodov)
1 - - 3 - - - - 1 3 4
Vie sa
presadzova
iba mierne
(3150 bodov)
4 8 4 8 1 2 3 3 12 21 33
Presadzuje sa
priemerne
(5170 bodov)
32 25 13 18 19 8 - 12 64 63 127
Vie sa presadi
nadpriemerne
(nad 71 bodov)
- 2 3 3 - - - 2 3 7 10
SPOLU 37 35 20 32 20 10 3 17 80 94 174
PRIEMER 55,37 57,90 57,88 55,53 59,20 51,30 47,70 57,29 55,03 55,50 55,27

Z tabuky 4 vyplva e a 17 respondentov sa doke presadzova priemerne
(takmer 7 %). 10 respondentov vykazuje tendenciu vysokho sebapresadzovania sa o
hrani s agresivitou a naopak iba 4 asistenti uiteov s mlo aktvni a nedoku sa poda
naich zisten presadi v pracovnom ani v skromnom ivote. Najvyie skre
v sebapresadzovan dosiahli asistenti uiteov Rmovia v lokalite Trebiov (59,20
bodov) a najniiu rove dosiahli respondenti (Rmovia) z lokality Bansk Bystrica
(47,70 bodov).

H. Sebavedomie asistentov uiteov

Sebavedomie sa d charakterizova ako presvedenie o sebe nae hodnotenie nami
sammi ktor sme nadobudli behom vchovu a vnmanm sptnej vzby z okolia. lovek
by si mal by vedom vlastnho Ja t. j. mal by vedie ohodnoti a pomenova vlastn
city. Len ten, kto si uvedomuje preo sa cti tak ako sa cti doke mdro zaobchdza
so svojimi citmi vie ich mera a usporiada. Sebavedomie sa prejavuje v socilnom
styku. Sebavedom lovek bva v styku s umi spenej doke sa lepie uplatni
a presadi. Neberie veci osobne, je nad vecou doke tolerova a akceptova druhch
a ich slabosti. Frustrcie ho podnecuj k tomu aby sa znovu vystavoval tm istm
stresovm situcim, a km sa neotu a nezbav sa strachu z nich. Z tchto dvodov
povaujeme za dleit aby asistent uitea bol dostatone sebavedom pretoe tto
profesia si vyaduje ast socilne kontakty so iakmi a ostatnmi pedaggmi na
pracovisku, ale aj s rodimi rmskych iakov a s komunitou, z ktorej iaci pochdzaj.
Testom Mte dos sebavedomia sme preto overovali i asistenti uiteov
(predovetkm Rmovia) maj dostatok zdravej sebaistoty a sebavedomia a v akch
ivotnch (pracovnch) situcich ju mu primerane rozvja. Respondenti mali za lohu
zakrkova odpove ktor ich poda ich nzoru najlepie charakterizuje. Vsledky
zisten uvdzame v tabuke 44.

Tabuka 44 Mte dostatok sebavedomia

B o d y
Spisk Nov
Ves
Preov Trebiov Bansk
Bystrica
Spolu
R
(37)
N
(35)
R
(20)
N
(32)
R
(20)
N
(94)
R+N
(174)
N
(17)
R (80) N (94) R+N
(174)
Nzke
sebavedomie
(do 20 bodov)
- - - - - - - - - - -
Stredn
primeran
sebavedomie
(2130 bodov)
14 10 6 4 2 1 1 4 23 19 42
Vysok
sebavedomie
(31a viac
bodov)
23 25 14 28 18 9 2 13 57 75 132
SPOLU 37 35 20 32 20 10 3 17 80 94 174
PRIEMER 31,11 32,11 30,14 32,76 33,4 32,00 30,00 32,14 31,16 32,25 31,71

Zo zistench dajov vyplva e respondenti disponuj primeranm sebavedomm
(24, 14 %) a u 4 asistentov uiteov hodnotme ich sebavedomie ako vysok (756 %)
o je pre ns prekvapujce zistenie. Respondenti poda vsledkov doku si zska irok
sympatie, netrpia komplexmi a rozpakmi. Doku svoje prednosti vborne vyui
a obratne svoje nedostatky zakry. Testom sme zistili e nie s tatisticky signifikantn
rozdiely v dosiahnutch vsledkoch medzi asistentmi uiteov Rmami a Nermami
a vznamn rozdiely nie s ani poda jednotlivch lokalt v rmci Slovenskej republiky.

CH. Psychick odolnos asistentov uiteov

Pri vetkch predpokladanch zaovch faktoroch a zdrojoch bude vekos
vyvolanho psychickho stavu zae zvisie od toho ak vek je rozpor medzi
shrnom poiadaviek z vonkajieho prostredia a naou pripravenosou sa s nimi vyrovna.
ko sa doku asistenti uiteov so vzniknutou zaou vyrovna ako bud riei
zaov situcie v ktorch sa ocitn nezvis ani tak od skutonch poiadaviek
a objektvneho zmeratenho tlaku ktorm na nich psobia ale predovetkm od toho
ak tlak subjektvne pociuj ak citov vzah k nim maj a ak vznam im pripisuj.
Osobnos je shrnom vzahov k mnohm skutonostiam vonkajieho sveta a vlastnosti
osobnosti sa formuj cez tieto vzahy v iadnom prpade nememe vynecha tie vzahy
ktor vznikaj v zaovch situcich. S nevyhnutnou sasou ivota kadho loveka
dodvaj mu osobit kolorit typick pre danho jednotlivca. Zvis od vekosti zae
mnostva a kvality zaovch situci a spsobov ako sa doke lovek s nimi vyrovna
i formujci vplyv na jeho osobnos bude mon povaova za pozitvny alebo skr
negatvny. k sa m lovek pod vplyvom tchto initeov otui a zoceli telesne
i duevne ak sa maj rozvin a upevni pozitvne vlastnosti jeho osobnosti, je potrebn,
aby si osvojil plnohodnotn spsoby rieenia i vyrovnvania sa s tmito situciami nauil
sa zdolva za.
Nahromadenm zaovch situci s prli vysokmi poiadavkami
prekraujcimi individulnu hranicu odolnosti voi zai me djs k upevneniu
neprimeranch reakci k utvraniu takch povahovch t ako je ahostajnos skleslos
otupenos neiniciatvnos resp. zvislos agresivita zlos. Tieto rty neprispievaj
k optimlnemu rozvoju osobnosti. Z uvedench dvodov sme sa vzhadom na charakter
prce asistenta uitea rozhodli poui test Ste psychicky odoln ktor je zameran na
zistenie miery psychickej odolnosti asistentov uiteov a je poda nho nzoru vemi
dleit pre prcu s rmskymi demi a najm s ich rodimi.
Respondenti mali za lohu primne odpoveda na stanoven otzky a zakrkova
odpove ktor ich poda ich nzoru najlepie charakterizuje. Vsledky zisten uvdzame
v tabuke 45.

Tabuka 45 Ste psychicky odoln

B o d y
Spisk Nov
Ves
Preov Trebiov Bansk
Bystrica
Spolu
R
(37)
N
(35)
R
(20)
N
(32)
R
(20)
N
(94)
R+N
(174)
N
(17)
R (80) N (94) R+N
(174)
Mlo odoln
(do 16
bodov)
1 - - 1 - - - - 1 1 2
Priemerne
odoln (17
26 bodov)
20 6 7 16 6 3 - 4 33 29 62
Vysoko
odoln (nad
26 bodov)
16 29 13 15 14 7 3 13 46 64 110
SPOLU 37 35 20 32 20 10 3 17 80 94 174
PRIEMER
6,94 6,76 6,63 6,47 8,50 7,67 7,67 8,43 7,44 7,33 7,38

Z vsledkov testu vyplva e a 6 % asistentov uiteov preukazuj vysok
stupe psychickej odolnosti s vysokm stupom zvldania zaovch situci. Priemerne
psychicky odolnch je 6 asistentov uiteov (56 %). Iba respondenti poda
vsledkov testu patria do kategrie psychicky mlo odolnch ud. Zistenia povaujeme za
pozitvne. Vytvraj dobr predpoklady pre respondentov psobiacich v kolch
a kolskch zariadeniach v ktorch je vy poet rmskych det. Testom sme zistili e
nie s tatisticky signifikantn rozdiely vo vsledkoch medzi asistentmi uiteov Rmami
a Nermami a ani vznamn rozdiely nie s poda jednotlivch lokalt v rmci Slovenskej
republiky.

Verifikcia hypotzy 2

Predpokladali sme e bud existova tatisticky signifikantn rozdiely vo
vsledkoch medzi asistentmi uiteov (Rmami a Nermami) v osobnostnch testoch
profile asistenta uitea rovni empatie psychickej odolnosti, sebapresadzovan
sebavedom v rovni racionalizcie prce rovni socilneho kvocientu a v aktivite
asistentov uiteov. Oakvali sme dosiahnutie lepch vsledkov u asistentov uiteov
Nermov vo vetkch testoch a dotaznkoch. Na zklade vsledkov zskanch z odpoved
respondentov vskumu z deviatich dotaznkov a testov sme dospeli k zveru e nie s
tatisticky signifikantn rozdiely vo vsledkoch v testoch a dotaznkoch medzi asistentmi
uiteov Rmami a Nermami a vznamn rozdiely nie s ani vo vsledkoch poda
jednotlivch lokalt (Spisk Nov Ves Preov Trebiov Bansk Bystrica) v rmci
Slovenskej republiky.
Hypotzu 2 neprijmame.
5 ZVERY VSKUMU

5.1 Zvery vskumu a diskusia

Hlavnm cieom vskumu bolo overi sasn postavenie asistenta uitea
v edukcii rmskych iakov v kolch a kolskch zariadeniach v Slovenskej republike.
Rieenie tohto ciea vychdzalo zo skutonosti e profesia asistent uitea bola
intitucionalizovan v roku 2002 a naou ambciou bolo zhodnoti kreovanie tejto profesie
v procesoch edukcie rmskych iakov analyzova sasn stav popsa profesijn cestu
k povolaniu asistent uitea ich pracovn nplne zisti nzory asistentov uiteov na ich
psobenie v triedach s vym potom rmskych iakov a irok priestor sme venovali
otzkam osobnosti asistenta uitea.
V naej prci sme naplnili jej ciele:
Spracovali a analyzovali sme rove psobenia asistentov uiteov v pedagogickej
praxi na Slovensku.
Analyzovali sme profesijn cestu k povolaniu asistent uitea so zameranm na
asistentov uiteov Rmov.
nalyzovali sme innosti a nplne prce asistentov uiteov prostrednctvom
asovch snmok.
Analyzovali sme osobnostn profily asistentov uiteov rove ich empatie
psychickej odolnosti, sebapresadzovania, sebavedomia racionalizcie prce
hodnotenie socilneho kvocientu a aktivity asistentov uiteov.
Spracovali sme praktick sksenosti a nvrhy asistentov uiteov.
Identifikovali sme nzory asistentov uiteov na ich psobenie v triedach s vym
potom rmskych iakov so zameranm na existenciu profesie asistent uitea,
prnos nultho ronka v procese edukcie rmskych iakov a nzory asistentov
uiteov na optimlny systm edukcie rmskych iakov.
Identifikovali sme oakvania a obavy asistentov uiteov v svislosti s vkonom
prce asistenta uitea.
Na zklade analzy sme vyvodili zvery a navrhli odporania pre pedagogick
teriu a prax zameran na zlepenie situcie v oblasti edukcie rmskych iakov a
postavenia asistenta uitea.
Vberov sbor bol dostatone reprezentatvny pretoe zdroje informci pre
potreby vskumu sme zskali od relatvne vysokho potu asistentov uiteov ktor
pracuj v triedach s rmskymi iakmi v materskch kolch na 1. stupni zkladnch kl
(vrtane v nultch ronkoch) a taktie pracuj na 1. stupni pecilnych zkladnch kl
najm v oblastiach s vysokou koncentrciou Rmov na vchodnom a strednom Slovensku
a ktorch Ministerstvo kolstva eviduje (aj financuje) ako asistenti uiteov pracujci
s rmskymi demi a iakmi a boli ustanoven a financovan do tejto profesie
Ministerstvom kolstva SR s cieom na prekonvanie jazykovch a socilnych barir
iakov (RAU).

A. Vskumom sme zistili, e:
z celkovho potu 174 respondentov pracuje v profesii asistent uitea viac ako 3
roky 138 respondentov (79,31 %),
je vyie zastpenie ien (takmer 4 %) ako muov o kopruje situciu v rezorte
kolstvo
viac ako 5 % asistentov uiteov je vo veku 1 a 0 rokov o znamen dobr
perspektvu v oblasti ich alieho vzdelvania a karirneho odbornho rastu
z celkovho potu 174 asistentov pracujcich s rmskymi demi je vy poet
Nermov (4 respondentov) ako asistentov uiteov Rmov (80 respondentov),
o je pre ns prekvapujce zistenie pretoe poas uplynulch troch rokov dolo
k ich vraznmu poklesu,
najvyie zastpen psobisk asistentov uiteov s zkladn koly (16
respondentov, 70,2 %),
najni poet (6 respondentov) psob na materskch kolch
z celkovho potu 0 respondentov Rmov pln kvalifikan predpoklady 25
respondentov (11 %) 7 asistentov uiteov Rmov tuduje na strednej kole
alebo na vysokej kole
asistenti uiteov (Rmovia) sa k profesii dostali prostrednctvom absolvovania
rekvalifikanho kurzu Asistent uitea (75 %),
asistenti uiteov (Nermovia) ako dvod ich psobenia v profesii asistent uitea
najastejie uvdzaj stratu zamestnania v kolch z dvodov nadbytonosti
a organizanch zmien na pracovisku (7 %).

B. Najvie problmy spojen s vkonom profesie asistent uitea
Z analz vpoved respondentov v naom vskume vyplva e najastejie (aj
najvie) problmy s ktormi sa stretvaj asistenti uiteov pri vkone ich povolania
asistent uitea s (vberovo):
neistota asistentov uiteov spsoben tm e riaditelia kl (starostovia obc)
uzatvraj pracovn pomery s respondentmi na dobu a asto aj na znen
pracovn vzok
nzke finann ohodnotenie prce asistenta uitea
ak komunikcia s rodimi rmskych iakov a ich nezujem o vlastn deti
neprjemn stretnutia s rodimi
neprjemnosti pri vyberan poplatkov od rodiov napr. za poskytovanie stravy
absencia predkolskej prpravy rmskych iakov nezakolenos v materskej kole
socilnopatologick javy (zkolctvo krdee agresivita tabakizmus, alkohol
a drogy fetovanie prchavch ltok) vyskytujce sa u rmskych iakov
poruchy sprvania a uenia naruen komunikan schopnosti iakov neovldanie
slovenskho jazyka
nevyhovujca osobn hygiena rmskych iakov
nestanovenie pracovnch vzkov a presnej pracovnej doby pre asistentov
uiteov a ast zastupovanie za neprtomnch uiteov
nedostatok odbornej literatry metodickch materilov uebnch pomcok
a vzdelvacch podujat pre asistentov uiteov
asistenti uiteov (a 64 %) asto zastupuj za neprtomnch uiteov. Asistent
uitea je najlacnejm uiteom.

C. Nvrhy asistentov uiteov na skvalitnenie prce asistenta uitea
Na zklade vpoved asistentov uiteov a ich sksenosti uvdzame odporania
a nvrhy ktor by mohli v praxi prispie ku skvalitneniu prce asistenta uitea. Vberovo
uvdzame najfrekventovanejie nvrhy a odporania:
uzatvranm pracovnch zmlv na dobu neurit zabezpei lepie socilne istoty
asistentom uiteov
stanovi asistentom uiteov jednoznan pracovn npl a pracovn vzok
zvi finann ohodnotenie prce asistentov uiteov (aj uiteov) a zvi aj
poet asistentov uiteov v kolch a kolskch zariadeniach
asistent uitea by mal ovlda rmsky jazyk
dleitos povinnej predkolskej prpravy rmskych det
potreba organizovania alieho vzdelvania asistentov uiteov a ich stretvanie sa
za elom vmeny sksenost
draz kls na mimokolsk innos a prostrednctvom tvorby projektov oslovova
donorov s cieom zskavania finannch prostriedkov na organizovanie
vonoasovch aktivt s rmskymi iakmi
potreba akceptcie rmskej populcie so vetkmi ich pozitvami a negatvami
vedie im rozumie citliv prstup k rmskym deom s uplatovanm pozitvnej
motivcie
ast (pravideln) kontakt asistentov uiteov s rodimi rmskych det
a s komunitou, z ktorej deti pochdzaj
zriaova interntne koly pre rmske deti a iakov s minimlne tdovm
pobytom,
zrui neefektvne investovanie finannch prostriedkov do motivanch
(prospechovch) tipendi a do stravovania det pochdzajcich z rodn
nachdzajcich sa v hmotnej ndzi
preferova aby profesiu asistent uitea v triedach s rmskymi iakmi vykonvali
Rmovia.

D. Nzory asistentov uiteov na vzdelvanie rmskych det
Vskumom prostrednctvom dotaznka sme zistili e:
zastupovanie neprtomnho uitea asistentom uitea v prpade zastupovania asti
hodiny vykonvaj respondenti takmer kadodenne a astejie ako zastupovanie
za neprtomnho uitea poas celej vyuovacej hodiny,
prpravu pomcok na vyuovanie vykonvaj asistenti uiteov kadodenne
dozor poas prestvok vykonvaj asistenti uiteov takmer kadodenne
asistenti uiteov vykonvaj douovanie na hodine astejie ako po vyuovan,
absolvovanie nultho ronka m poda nzoru respondentov pozitvnej vplyv na
edukciu rmskych det ako psobenie asistenta uitea
absolvovanie nultho ronka m v vplyv na rozvoj komunikanch zrunost
rmskych det ako na rozvoj ich hygienickch nvykov.

E. Profil asistenta uitea
Na zklade vsledkov vskumu sme doli k zverom e asistenti uiteov pre ich
prcu preferuj predovetkm kladn osobnostn charakteristiky a socilne kompetencie.
Za menej dleit povauj odborn kompetencie. Vberovo uvdzame v odpovediach
asistentov uiteov najastejie sa vyskytujce vlastnosti a charakteristiky:
trpezlivos v prci a nadenie pre prcu a vedie poskytn pomoc,
metodick aktivity schopnos spolupracova s uitemi riaditeom koly,
sksenosti z prce s rmskymi demi ich rodimi a s komunitou,
aktivity v oblasti skvalitovania procesu vchovy a vzdelvania rmskych det,
vctenie sa do situcie rmskych det ich rodiov a pochopenie ich potrieb,
schopnos riei neprjemn situcie a konflikty.

Menej dleit vlastnosti a charakteristiky pre vkon profesie asistent uitea:
autonmia a nezvislos,
profesionlny imid
schopnos ovplyvova ud
intruovanie a riadenie,
publikan innos
proaktvnos.

Racionalizcie prce asistentov uiteov
Vsledky dosiahnut u asistentoch uiteov v posden rovne ich racionalizcie
prce s prekvapujco vemi slab. Z uvedench zisten vyplva e v budcnosti bude
potrebn zaobera sa problematikou alieho vzdelvania asistentov uiteov s cieom
skvalitni rove racionalizcie prce asistentov uiteov v kolch a kolskch
zariadeniach v Slovenskej republike.

Osobnostn charakteristiky asistentov uiteov
Poda vsledkov vskumu sme zistili e asistenti uiteov preferuj v
osobnostnch charakteristikch predovetkm spoloenskos a asertivitu. Najmenej im je
vlastn riskovanie.

Extrovert alebo introvert - temperament asistentov uiteov
Vsledky tejto asti vskumu s pre ns prekvapujce pretoe osobnostne
(temperamentom) sce prevldaj ambiverti (50 %) ktor s typovo najvhodnej na
vkon pedagogickho povolania. 71 respondentov (400 %) s skr introverti o pre
vkon profesie asistent uitea nepovaujeme za najvhodnejie osobnostn typy.

Empatick tendencie asistentov uiteov
Vsledky tejto asti vskumu ukzali e a 6 respondentov (vye 55 %) s
vysoko empatick z toho a (171 %) asistentov uiteov dosiahlo v teste viac ako 25
bodov o naznauje e im hroz v osobnom i pracovnom ivote syndrm vyhorenia.
Tento fakt povaujeme za rizikov faktor v prci s rmskymi demi. Pozitvne hodnotenia
dosiahli asistenti uiteov v oblasti kreativity a originality ich osobnost.

Osobnostn test
Vsledky osobnostnho testu dokazuj e asistenti uiteov skr inklinuj
k radiklnejm spsobom rieen ako ku konzervatizmu. vye 7 % respondentov
hodnotme ako radiklov a iba 6 asistentov uiteov v tomto teste predstavuj priemer
medzi radikalizmom a konzervatizmom. Konzervatizmus nie je vlastn asistentom
uiteov o me by aj dsledok nzkeho vekovho zloenia respondentov.

Sebapresadzovanie asistentov uiteov
Vskum ukzal e a 17 respondentov sa doke presadzova priemerne (takmer
7 %). 10 respondentov vykazuje tendenciu vysokho sebapresadzovania sa o hrani a
s agresivitou a naopak iba 4 asistenti uiteov s mlo aktvni a nedoku sa poda naich
zisten presadi v pracovnom ani v skromnom ivote.

Sebavedomie asistentov uiteov
Poda vsledkov vskumu respondenti disponuj primeranm sebavedomm
(24,14 %) a u 4 asistentov uiteov hodnotme ich sebavedomie ako vysok (756 %).
Respondenti poda vsledkov vskumu si doku zska irok sympatie netrpia
komplexmi a rozpakmi.

Psychick odolnos asistentov uiteov
Vsledky testu nm potvrdili e a 6 % asistentov uiteov preukazuj
vysok stupe psychickej odolnosti s vysokm stupom zvldania zaovch situci.
Priemerne psychicky odolnch je 6 asistentov uiteov (56 %). Iba respondenti
poda vsledkov testu patria do kategrie psychicky mlo odolnch ud.

5.2 Odporania pre teriu a prax

Zsadnm a azda najvnejm problmom v Slovenskej republike je rieenie zlej
socilnej ekonomickej a vzdelanostnej rmskej nrodnostnej meniny a najm tch
marginalizovanch Rmov ktor ij na okraji spolonosti v segregovanch rmskych
osadch. Myslme si e kom k rieeniu zlho socilneho postavenia Rmov a ich
chudoby je vchova a vzdelvanie ktorch sasou je aj asistent uitea. V naom
vskume sa nm potvrdilo e asistent uitea je vznamnou sasou edukanho procesu
rmskych det a iakov a pozitvnym prvkom v naom edukanom systmu o potvrdzuj
dobr sksenosti aj z praxe. Cieom naej prce okrem inho bolo prispie
k profesionalizcii a stabilizcii pedagogickch zamestnancov asistentov uiteov ako
organickej sasti pedagogickch kolektvov v kolch a kolskch zariadeniach
s vysokm potom rmskych iakov. Poznanie tchto problmov povaujeme za
vznamn aj z toho dvodu e as asistentov uiteov - Rmov v procese edukcie
rmskych iakov me psobi motivane nielen na rmske deti ale pozitvne me
ovplyvni aj rodiov det i cel rmsku komunitu. Z pohadu humanistickej vchovy a
novch trendov v edukcii rmskych iakov povaujeme za mimoriadne dleit aby
profesiu asistent uitea vykonvali predovetkm Rmovia ktor poznaj kultru jazyk
tradcie a pecifik Rmov a s motivovan v oblasti sebavzdelvania i alieho
vzdelvania.
Na zklade zverov vskumu sme sformulovali nasledujce odporania. Veden
snahou o komplexn rieenie danej tmy sme ich rozdelili na niekoko rovn: vchovno-
vzdelvac proces v oblasti vysokokolskej prpravy pedagogickch zamestnancov ttna
a verejn sprva koly a kolsk zariadenia a organizcie tretieho sektora ktor sa
zameriavaj na edukciu Rmov.

Vchovno-vzdelvac proces v oblasti vysokokolskej prpravy pedagogickch
zamestnancov
V rmci vysokokolskho tdia na pedagogickch fakultch naalej pokraova
v prprave asistentov uiteov v bakalrskom tudijnom programe asistent uitea
pre prcu s rmskymi iakmi.
Prehbi teoretick poznatky v oblasti edukcie rmskych iakov prostrednctvom
vskumnch projektov (tudentsk vedeck odborn innos rigorzne
a dizertan prce).
Na pedagogickch fakultch zavdza certifikovan programy pre uiteov a
asistentov uiteov zameran na ich spolon alie vzdelvanie.
V tudijnch programoch posilni disciplny z oblast romolgie multikultrnej
vchovy vchovy k udskm prvam a efektvnej pedagogickej komunikcie.
V rmci alieho vzdelvania asistentov uiteov zapoji primeranm spsobom aj
uiteov ktor psobia s asistentmi uiteov v triedach s vysokm potom
V budcnosti bude potrebn zaobera sa problematikou alieho vzdelvania
asistentov uiteov s cieom skvalitni rove racionalizcie prce asistentov
uiteov v kolch a kolskch zariadeniach v Slovenskej republike.

Verejn sprva, koly a kolsk zariadenia
Spracova koncepciu integrovanho vzdelvania rmskych iakov vo vetkch
rovniach vchovno-vzdelvacieho systmu.
Vytvori databzu dajov o projektoch a novch prstupoch v edukcii rmskych
iakov.
V ttnom rozpote zabezpei finann prostriedky na mzdy pre asistentov
uiteov ktor s poda zkona NR SR . 40/00 Z.z. ktorm sa men a dopa
zkon NR SR . 1/001 Z.z. o verejnej slube v znen neskorch predpisov
definovan ako pedagogick zamestnanci.
Zamera sa na postupn utlmovanie segregovanho kolskho systmu a meni ho
na systm integran demokratick s priamou asou rodiny a komunity
v edukcii rmskych iakov.
Vyui monosti zriaovania nultch ronkov pecilnych tried zkladnch kl
a individulnu integrciu rmskych det do bench tried zkladnch kl.
Zabezpei finann prostriedky na personlne posilnenie kl o odbornch
zamestnancov: kolsk psycholg kolsk pecilny pedagg socilny pedagg.
Zvi zavedenie kolskej socilnej prce do kolskho edukanho prostredia.
Pozitvnym prvkom edukcie rmskych det me by v budcnosti zavedenie
celodennho vchovnho systmu s aktvnou asou vychovvateov a rmskych
asistentov vychovvateov.
U rmskych iakov so pecilnymi edukanmi potrebami v snahe zabezpei ich
kolsk spenos realizova podporn vyuovanie (tutoring).
Podporova vzdelvacie aktivity zameran na prpravu rmskych iakov na
stredokolsk tdium.
Skvalitni proces diagnostiky rmskych iakov s cieom predchdza ich
neopodstatnenmu zaraovaniu do pecilnych zkladnch kl pre mentlne
postihnutch jedincov a nslednej potrebe ich rediagnostiky a reintegrcie.

Organizcie tretieho sektora so zameranm na edukciu
Po celospoloenskej diskusii vyjasni rolu verejnho a tretieho sektora v edukcii
rmskych iakov.
Organizova preventvne programy zameran na bezkonfliktn spoluitie Rmov
a Nermov vo vzahu k edukcii iakov.
Podporova organizovanie vzdelvacch aktivt pre zanajce mimovldne
organizcie zaoberajce sa edukciou rmskych iakov.
Rozvja dobrovoncku prcu v kolskom prostred i v rmskych komunitch.
V oblasti mimovldnych organizci bude potrebn zabezpei efektvnejie
vyuvanie finannch prostriedkov z Eurpskeho socilneho fondu priamo
a transparentne pre oblas edukcie rmskych det prostrednctvom asistentov
uiteov.

S cieom skvalitni proces edukcie rmskych det a iakov navrhujeme
uplatova v pedagogickej terii a praxi tieto zsady:
1. zka spoluprcu koly s rmskymi rodinami s plnm repektovanm ich kultrnej
diverzity a postavenia a roly rmskej matky. Je dleit aby sa rmski rodiia
ctili ako vznamn sas edukcie ich det.
2. Podpora intenzvnejieho kontaktu koly s rmskou komunitou najm
prostrednctvom innosti asistenta uitea.
3. Zavdzanie kolskej socilnej prce do kolskho edukanho prostredia najm
prostrednctvom prce asistenta uitea.
4. Uplatovanie multikultrneho prstupu v edukcii rmskych iakov podporova
integrovan vzdelvanie rmskych i nermskych det s priamou asou rodiov
oboch etnickch skupn.
5. Uplatova pozitvnu diskrimincie (afirmatvnu akciu) pri zamestnvan uiteov
a asistentov uiteov v prospech prslunkov rmskeho etnika v procese edukcie
rmskych det. V priebehu realizcie vskumu sa ukzalo e rmski uitelia
a rmski asistenti uiteov predstavuj pre deti pozitvny vzor a u rmskych
rodiov vzbudzuj dveru a tm ich vyiu rove spoluprce.
6. Podporova zriaovanie nultch ronkov pretoe sa v naom kolskom systme
etablovali v poslednch piatich rokoch ako efektvna organizan forma edukcie
7. Realizova rediagnostiku rmskych iakov pecilnych zkladnch kl ktor by
umoovala preradenie iakov do zkladnej koly m by im poskytli v konenom
dsledku vyie ivotn ance a ich uplatnenie v skromnom i pracovnom ivote.

Poas realizcie vskumu a psania habilitanej prce sa objavili aj nov monosti
pedagogickho vskumu ktor by sa mal zamera na skmanie efektivity profesie asistent
uitea v pedagogickej praxi. Vzhadom na pron etablovanie profesie asistenta uitea
v slovenskej legislatve je tto oblas vskumne nespracovan priom jej potreba stle
rastie.
....a na zver ete jeden postreh autora prce ktor vychdza z jeho dlhoronej
praxe v oblasti edukcie Rmov. Cestou rieenia spomnanch problmov by mal by
slogan: Vzdelvanm a integrciou k socilnej inklzii Rmov na Slovensku!

ZVER

Problematika edukcie rmskych iakov patr v teoretickej aj empirickej rovine
v sasnosti v pedagogike (a nielen v nej) k mimoriadne aktulnym a diskutovanm
tmam.
Zkladnm cieom naej prce bolo analyzova niektor nov prstupy v edukcii
rmskych iakov s akcentom na postavenie asistenta uitea v procese predprimrneho a
primrneho vzdelvania rmskych iakov. Na zklade empirickch poznatkov
z uplatovania novch prstupov v edukcii rmskych iakov naou snahou bolo prispie
k ich teoretickmu rozpracovaniu. tdiom a analzou vybranej odbornej literatry sme
dospeli k vymedzeniu a objasneniu zkladnch pojmov a charakteristk relevantnch vo
vzahu k edukcii rmskych det a iakov.
aisko teoretickej asti prce predstavovala analza sasnej odbornej slovenskej
a vybranej zahraninej literatry so zmerom vymedzi zkladn pojmy svisiace s tmou
prce ktormi s osobitosti vzdelvania rmskych iakov z rznych aspektov.
nalyzovali sme vetky legislatvne normy ktor maj vzah k edukcii rmskych det
a iakov.
Snaili sme sa objasni postavenie asistenta uitea v preprimrnom a primrnom
vzdelvan rmskych iakov. nalyzovali sme vvoj profesie asistent uitea a jej
intitucionalizciu na Slovensku a aj sasn stav v tejto profesie s akcentom na jej
legislatvne postavenie v kolch a kolskch zariadeniach v Slovenskej republike vrtane
vysvetlenia postavenia asistenta uitea v materskej kole a v nultom ronku zkladnej
koly a o ich monostiach v alej prprave a v alom vzdelvan. Za prnos prce
povaujeme aj dkladn analzu vetkch vskumov (prieskumov) zameranch na
profesiu asistent uitea ktor boli realizovan na Slovensku. j teoretick spracovanie
dostupnej odbornej literatry v oblasti osobnosti asistenta uitea ako pedagogickho
zamestnanca me pomc alm odbornkom venujcim sa problematike asistenta
uitea.
Vo vskumnej asti naej prce sme prezentovali vsledky vskumu ktor
ilustruj sasn stav v postaven asistenta uitea v procese primrnej edukcie rmskych
det prostrednctvom spracovania a analz efektivity psobenia asistentov uiteov
v pedagogickej praxi na Slovensku. Analyzovali sme profesijn cestu k povolaniu asistent
uitea so zameranm na asistentov Rmov innos a npl prce asistentov uiteov
prostrednctvom asovch snmok a poksili sme sa aj o analzu osobnostnch
charakteristk asistentov uiteov ako pedagogickch zamestnancov kl a kolskch
zariaden.
V zvere sme sformulovali odporania pre viacer rovne pedagogickej terie
a praxe: vchovno-vzdelvac proces v oblasti vysokokolskej prpravy pedagogickch
zamestnancov ttnu a verejn sprva koly a kolsk zariadenia organizcie tretieho
sektora so zameranm na edukciu.

LITERATRA

AMNESTY INTERNATIONAL. 2007. Slovensko: Stle segregovan stle v nerovnom
postaven. (Poruovanie prva na vzdelanie rmskych det na Slovensku). International
Secretariat Peter Benenson House v Londne (al index EUR 7/001/007). ISBN nem.
ASOCIACION SECRETARIADO GENERAL GITANO. 2001. Rmska komunita
v panielsku a na Slovensku: Postupy a stratgie innost. Madrid: A.D.I., 2001. 191 s.
ISBN nem.
BURKOV Z. 005. Inkluzvna vchova a vzdelvanie det predkolskho veku.
Partiznske: In: Predkolsk vchova 005/06 ronk LX . 4 s. 1-7. ISSN 0032-7220.
BLVN J. et al. 2004. Vchova a vzdlvn romskch k jako pedagogick systm.
Praha : Radix s.r.o., 2004. 206 s. ISBN 80-86031-48-9.
BLVN J. TNCO J. et al. 2001. Romov a sociln pedagogika. 1. setkn Hnut R
v Perov a Levoi 7.-. ervna 001. st nad Labem: Hnut R 001. 00 s. ISBN 0-
902461-4-1.
BEZINK W. 1996. Profesiov morlka uiteov. In: Filozofick zklady vchovy.
Praha, Zvon, 1996, s. 155 161. In: KSOV B. Uitesk profesia v trendoch terie
a praxe. MPC Preov: 004. 4 - 45 s.
BUDA, B. 1994. Empatia - psycholgia vctenia a vitia sa do druhho. Bratislava.
1994.
ERENKOV M. 2006. Spoluprca rmskej rodiny a koly. In: Rosinsk R.(editor)
Prierez socio - kultrnymi vrstvami identity Rmov. 1.vyd. Nitra: UKF FSVZ 006. s.
118 129. ISBN 80-8050-981-6.
ERENKOV M. RUSNKOV J. ERENK M. 007. Charakteristika
rmskeho dieaa pri vstupe do koly. In KLEIN Vladimr - FBINOV Vlasta.
Aktulne trendy v socilno-edukanej prci s rmskymi iakmi. Nitra: Univerzita
Kontantna Filozofa Fakulta socilnych vied a zdravotnctva, 2007. s. 179-230. ISBN
978-80-8094-119-2.
DORUKOV V. TNCOOV . 2002. Vzdlvn romskch pedagogickch
asistent vychovvatel. In: Butaov . a kol.: Edukcia rmskych det v eurpskom
kontexte. 1.vyd. Nov Zmky: CROCUS 00. s. 07 - 210. ISBN 80-85756-70-6.
URI L. GRC J. TEFNOVI J. 1. Pedagogick psycholgia. Bratislava,
SPN 1988. 331 s.
ESON, M. E. 1964. Psychlogical Foundations of Education. Copyright 1964 by Holt,
Rinehart And Winston, Inc. New York, Chicago, San Francisco, Toronto, London, s.506-
509.
FBINOV V. 007. Postavenie a lohy asistenta uitea rmskych det v praxi -
niekoko empirickch poznatkov z vskumu. In: KLEIN V. FBINOV V. (edit.)
Aktulne trendy v socilno-edukanej prci s rmskymi iakmi. Nitra: Univerzita
Kontantna Filozofa Fakulta socilnych vied a zdravotnctva 007. 414 s. ISBN 978-80-
8094-119-2.
FBIKOV . OLVSK M. 00. Osobnos dieaa z mlo podnetnho
prostredia a vchodisk pre jeho vzdelvanie. Preov: Metodick centrum Preov. 10 s.
2002.
GLLOV - KRIGLEROV E. 2007. Dopad opatren zameranch na zlepenie situcie
rmskych det vo vzdelvan. SGI (Intitt pre dobre spravovan spolonos). Bratislava.
007. ISBN nem.
GAVORA, P. 1977. Vskumn metdy v pedagogike. Univerzita Komenskho. Bratislava.
1997. str.198. ISBN 80-223-1173-1.
HOLEK . HVRN J. 1977. Metodika prce v rmci celodennho vchovnho
systmu na 1. stupni Z. Preov: KP 177.
HORK L. 005. Rmsky iak v kole. Vydanie prv. Preov: Preovsk univerzita
Pedagogick fakulta 005. 57 s. ISBN 0-8068-356-7.
HORK L. PETRSOV . 2000. Rmsky asistent uitea nvrh jeho
pedagogicko-psychologickej prpravy a uplatnenia v triedach s rmskymi iakmi.
Bratislava: Naa kola 10 199-2000. In PORTIK, M. Determinanty edukcie rmskych
iakov. Preov: PdF Preovskej univerzity 000. s. 177. ISBN 80-8068-155-4.
HORK L. PETRSOV . 000. Rmsky asistent uitea. In: Naa kola. Ro. III.
. 10 000.
HORK L.006. Analza vybranch otzok celoslovenskho prieskumu o lohe
asistenta uitea v triede s rmskymi iakmi. In: Rosinsk R. (edit.): Zvyovanie rovne
socializcie rmskeho etnika prostrednctvom systmov vzdelvania socilnych
a misijnch pracovnkov a asistentov uitea. 1 vyd. Nitra: FSVZ UKF 006. s. 50 -
269. ISBN 80-8085-987-5.
HUOV M. 007. Ako financova a ak vzdelanie poadova od asistentov.
Spravodajca. INTERFCE 01/007. SGI (Intitt pre dobre spravovan spolonos).
Bratislava. 007. ISBN nem.
CHARTA UITEA. 00. Metodick centrum Preov. 00. ISBN 0-8045-258-X.
JUSZSCYK, S. 2003. Metodolgia empirickch vskumov v spoloenskch vedch.
Vydavatestvo IRIS. Bratislava. 17 strn. ISBN 0-89018-13-0.
KNCR J., HORK, L. 2007. Socializcia rmskych det prostrednctvom
vysokokolskej prpravy asistentov uitea. In KLEIN V. FBINOV V. ktulne
trendy v socilno-edukanej prci s rmskymi iakmi. Nitra: Univerzita Kontantna
Filozofa Fakulta socilnych vied a zdravotnctva 007. s. 17-230. ISBN 978-80-8094-
119-2.
KSOV B. 004. Uitesk profesia v trendoch terie a praxe. MPC Preov: 004.
85 s. ISBN 80-80450211-3.
KRIKOV S. KSOV B. 004. Vzdelanie ako krok k sebapremene. loha
asistenta uitea vo vchove rmskych iakov vo svetle vskumov. In. Verejn sprva
r.5 004 . s. 17.
KSOV B. KRIKOV S. 005. Prprava asistenta uitea pre edukciu
rmskych iakov - vsledky vskumu uiteov asistentov a tudentov uitestva. In
HORK L. SCHOLTZOV I. et al. Cesty k zvyovaniu socializcie rmskeho etnika:
zbornk prspevkov z pracovnho seminra v Lipovciach 15 16. 12. 2005. Preov: PF
PU, 2005, s. 23 - 45. ISBN 80-8068-374-3.
KSOV B. KRIKOV S. 005. Vskum postojov a nzorov pedagogickch
pracovnkov na postavenie asistenta uitea. In. Metody vchovy a vzdlvn ve vztahu
k nrodnostnm meninm. BLVN J. (ed.) Zbornk z mezinrodn konference. Praha:
Komise Rady hl. msta Prahy 005 s. 7-279. ISBN 80-902972-8-9.
KSOV B. VALICA, M. 2005. Uitesk profesia v medzinrodnom a nrodnom
kontexte. Pedagogick rozhady 14 005 . s. 7-32.
KSOV B. 006. Vzdelvacie potreby asistenta uitea v edukcii rmskych iakov.
Nzory uiteov z praxe a vysokokolskch pedaggov. Komparcia. In (KOCHOV, H.
ed.) Zvyovanie rovne socializcie rmskej komunity. Preov: PF PU, 2006, s. 92-101.
ISBN 80-8068-449-9.
KSOV B. 006. Uitesk profesionalita v aktulnych trendoch. In. SMAK, E.
WIDELAK, D. (eds.) Edukacja w dobie integracji europejskej. (tdia v monografii).
Opole: WSZ i A, 2006, s. 126-134. ISBN83-88980-34-3.
KSOV B. 006. Dimenzie uiteskej profesionality. In KSOV B.
KOSOV B., PAVLOV, I., PUPALA, B., VALICA, M. Profesijn rozvoj uitea.
Preov: MPC 006 161 s. ISBN 80-8045-431-0.
KSOV B. KOSOV B. 006. Kompetencie a spsobilosti uitea eurpske
trendy a slovensk prstup. In KSOV B. KOSOV B., PAVLOV, I., PUPALA,
B., VALICA, M. Profesijn rozvoj uitea. Preov: MPC 006 161 s. ISBN 0-8045-
431-0.
KSOV B. VLIC M. 006. Uitesk profesia v strategickch dokumentoch. In
KSOV B. KOSOV B., PAVLOV, I., PUPALA, B., VLIC M. Profesijn
rozvoj uitea. Preov: MPC 006 161 s. ISBN 0-8045-431-0.
KSOV B. 006. Teoretick kontext diagnostickej kompetencie uiteov
v elementrnej a predkolskej edukcii. Pedagogick rozhady. 15 006 . s. 1-15.
KSOV B. 2006. Karirov systm rozvoja profesionality uiteov. In Pedagogick
rozhady ro. 15 006 .4-5, s. 24-28. ISSN 1335-0404.
KRIKOV S. KSOV B. 2006. Sumarizcia vsledkov iastkovch vskumov
nzorov pedagogickch zamestnancov na vzdelvanie asistentov uitea. In: Rosinsk R.
(edit.): Zvyovanie rovne socializcie rmskeho etnika prostrednctvom systmov
vzdelvania socilnych a misijnch pracovnkov a asistentov uitea. 1 vyd. Nitra: FSVZ
UKF, 2006. s. 270 - 290. ISBN 80-8085-987-5.
KSOV B. PORUBSK . 007. The comparison of the teachers assistent
preparation in Slovakia, Slowenia and Finland. Helsinki: 2007 (red. Pirjo Laaskonen).
KSOV B. KRIKOV S. 007. Educational needs of teachers assistant in the
education of the romany pupils. Opinions of in-service teachers and university teachers (A
comparison) Ljubliana : 2007 (red. Romeo Varga).
KLEIN, V. 2003. Asistent uitea. In Empirick poznatky z edukcie rmskych det.
Vplyv rodiny a rola matky vo vchove a vzdelvan rmskych det: Zbornk prspevkov
z vedeckho seminra s medzinrodnou asou. Spisk Nov Ves: FSV UKF VVaPC,
2003. ISBN 80-8050-667-1, s. 241.
KLEIN, V., MTULYOV T. 005. Vzdelvanie asistentov uiteov. In Kvalita ivota
a rovnos prleitost - z aspektu vzdelvania dospelch a socilnej prce. Preov:
Filozofick fakulta Preovskej univerzity 005 s. 75-800. ISBN 80-8068-425-1.
KLEIN, V., MTULYOV T. 005. Prprava rmskych asistentov uiteov. In Metody
vchovy a vzdlvan ve vztahu k nrodnostnm meninm. Praha: Komise Rady hl. m.
Prahy pro oblast nrodnostnch menin 005 s. 70 - 272. ISBN 80-902972-8-9.
KLEIN, V., MTULYOV T. 005. Rmovia oami asistentov uiteov. In kola
oami dnenho sveta. Zbornk z medzinrodnej vedeckej konferencie. Preov:
Filozofick fakulta Preovskej univerzity v Preove 005 s. 76-280. ISBN 80-8045-398-
5.
KLEIN, V., MTULYOV T. 006. Prieskum nzorov rmskych asistentov uiteov.
In Identita ve vztahu k nrodnostnm meninm. Praha: Komisie Rady hl. m. Prahy pro
oblast nrodnostnch menin 006 s. 7-397. ISBN 80-903727-0-8.
KLEIN, V., MTULYOV T. 2006. Niektor poznatky a sksenosti asistentov uiteov
na zkladnch kolch. In Pedagogick spektrum. 006 ro. 0 s. 1-102. ISSN 1335-
5589.
KLEIN, V., MTULYOV T. 007. Vzdelanie k hodnotovmu systmu Rmov. In
lovk - Dejiny - Hodnoty. Ostrava: Ostravsk univerzita Pedagogick fakulta 007 s.
409-413. ISBN 80-7368-273-7.
KLEIN, V. 2007. Edukcia vchovne a socilne handicapovanch iakov v nultom
ronku zkladnej koly. In KLEIN V. FBINOV V. ktulne trendy v socilno-
edukanej prci s rmskymi iakmi. Nitra: Univerzita Kontantna Filozofa Fakulta
socilnych vied a zdravotnctva 007. s. 17-230. ISBN 978-80-8094-119-2.
KLEIN, V. 2007. Edukcia rmskych iakov prostrednctvom asistenta uitea a nultch
ronkov. Ruomberok: Katolcka univerzita v Ruomberku 007. 115 s. ISBN 978-80-
8084-176-8.
KLEIN, V., MTULYOV T. 007. Asistent uitea a multikultrna vchova. In
CT HUMNIC /007 Multikultrne aspekty edukcie v uiacej sa spolonosti.
Fakulta prrodnch vied ilinskej univerzity. ilina 007. s. 56 65. ISSN1336-5126.
KLEIN, V., MTULYOV T. 007. Projekt eurpskeho socilneho fondu alie
vzdelvanie asistentov uiteov a uiteov so zameranm na marginalizovan skupiny. In
KLEIN V. FBINOV V. (edit.) Aktulne trendy v socilno-edukanej prci s
rmskymi iakmi. Nitra: Univerzita Kontantna Filozofa Fakulta socilnych vied a
zdravotnctva 007. s. 6-43. ISBN 978-80-8094-119-2.
KLEIN, V., HORVTHOV I. 007. lohy asistenta uitea v edukcii rmskych
iakov zo socilne mlopodnetnho prostredia. In KLEIN, V., FBINOV V. (edit.)
ktulne trendy v socilno-edukanej prci s rmskymi iakmi. Nitra: Univerzita
Kontantna Filozofa Fakulta socilnych vied a zdravotnctva 007. s. 74-282. ISBN
978-80-8094-119-2.
KRASNOVSKIJ, A. 1955. Jn Amos Komensk. Bratislava: SPN, 1955. 248 s. ISBN 301-
02-521.
KRIGLEROV, E. 2003. Postoje a apircie Rmov vo vzahu k vzdelvaniu. In.:
Vaeka M. (edit): IPEN PL O ROM: Shrnn sprva o Rmoch na Slovensku
Bratislava: Intitt pre verejn otzky 00.
KOMRIK E. 00. Metdy vedeckho poznvania loveka. Univerzita Komenskho.
Bratislava. 1 strn. ISBN 0-223-1717-9.
KOLEKTV. 14. Tajomstv spechu. Poznaj svoju osobnos. Bratislava, GEMINI,
s.r.o.1994. ISBN 80-7161-087-9, s. 42-43.
KOMINREC I. KOMINRECOV E. 005. Multikulturalita a edukcia. Preov:
FMaPV Preovsk univerzita, 2005. ISBN 80-8068-380-8.
KONOKOV E. 005. Partnerstvo rodiny a koly. iar nad Hronom: Nadcia kola
dokorn 005.
KOSOV B. 004. Rmske etnikum jeho pecifik a vzdelvanie. Bansk Bystrica: PF
UMB, 2004. 212 s. ISBN 80-8083-024-X.
LEKOV E. LEKO P. 007. Popularizcia povolan a zamestnan v oblasti vskumu
a vvoja. Zlepovanie komunikanch zrunost karirnych poradcov (tudijn materil).
CDEMI ISTROPOLITN. Bratislava. 007. s. 1. ISBN nem.
LORAN, T. 2002. Niekoko mylienok vedcich k nutnosti uskutonenia zmien v sasnej
edukcii rmskych det na Slovensku. In: BUTOV . a kol.: Edukcia rmskych det
v eurpskom kontexte. 1.vydanie Nov Zmky: CROCUS 00. s. 04 - 206. ISBN 80-
85756-70-6.
MCZEJKOV, M. 1995. Metodick usmernenie na otvorenie nultch ronkov Z pre
det z jazykovo a socilne znevhodnenho prostredia. Koice. MO S, 1995.
MATULAY, S. 2003. Rmovia cez prizmu sociologickho vskumu. 1. vyd., Nitra: FSV
UKF, 2003. 82 s. ISBN 80-8085-578-0.
METODICK POKYN . 5 44/000-22 ku zriaovaniu prpravnch tried pre deti zo
socilne znevhodnenho prostredia a k ustanoveniu funkcie vychovvatea - asistenta
uitea. MMT R. Praha. 000.
ONDREJKOVI P. 006. vod do metodolgie socilnych vied. REGENT ,s.r.o.
Bratislava. 2006. str. 229. ISBN 80-88904-44-7.
OPATA, R. 1973. Celodenn vchovn systm. Praha: SPN, 1973.
PAJDLHUSEROV E. MEDLEN, M. 2006. Predkolsk zariadenia 2005-2006.
Bratislava: SEDUCOS s.r.o., 2006. ISBN 80-85757-12-5.
PEDAGOGICKOORGANIZAN POKYNY na kolsk rok 00/00. Ministerstvo
kolstva Slovenskej republiky. Bratislava.
http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154. [24 06 - 2008].
PETLK E. 17. Veobecn didaktika. 1. vydanie. Bratislava: IRIS, 1997, 31 s. ISBN
80-88778-49-2.
PORTIK, M. 2002. Od uitea k rmskemu iakovi. In ROSINSK R. (edit.) Osobnos
uitea Rmov : Zbornk z . medzinrodnej konferencie . 11. 002 v Nitre: Nitra FSV
UKF, 2002. ISBN 80-8050-590-X.
PORTIK, M. 2003. Determinanty edukcie rmskych iakov. Preov: PdF Preovskej
univerzity, 2003. 177 s. ISBN 80-8068-155-4.
PORUBSK . 2004. Poatie prce a tdia asistenta uitea / pedagogickho asistenta.
In KOSOV B. (edit.): Rmske etnikum jeho pecifik a vzdelvanie. 2004. Zbornk.
Bansk Bystrica: PdF UMB.
PORUBSK . 00. Vchodisk koncepcie prpravy uitea a asistenta uitea
v kontexte kompenzanej edukcie. In Zvyovanie rovne socializcie rmskej komunity
prostrednctvom vzdelvania. Zbornk. Bansk Bystrica: PdF UMB 00.
PORUBSK . 004. Poatie prce a tdia asistenta uitea/pedagogickho asistenta.
In: Kosov B. (edit.) Rmske etnikum jeho pecifik a vzdelvanie. Zbornk. Bansk
Bystrica: PdF UMB, 2004.
PRKO J. PRKOV H. 007. Asertivitou proti stresu. Havlikv Brod. 007. 0
s. ISBN 978-80-247-1697-8.
PRAVIDL SLOVENSKHO PRAVOPISU. 000. Tretie upraven a doplnen vydanie.
Bratislava: VEDA 2000. 592 strn. ISBN 80224-0655-4.
PRCH J. 17. Modern pedagogika. Praha : Portl 17.
PRCHA, J. WLTEROV E. MRE J. 1. Pedagogick slovnk. 1. vydanie.
Praha: Portl 1 6 s. ISBN 0-7178-252-1.
PRCH J. 00. Modern pedagogika. Praha: Portl 00. 4 s. ISBN 80-7178-631-
4.
ROSINSK R. 2006. Vzdelvanie rmskej populcie det. In ROSINSK R.
VEREOV M. RUSNKOV J. SOLLR T. MIKUKOV E. Amare Roma,
pecifik prce v rmskych komunitch. Nitra: UKF, FSVaZ . 164-166 s. ISBN 80-8050-
990-5.
ROSINSK R. 006. havale Romale alebo motivcia rmskych iakov k ueniu. Nitra:
UKF Fakulta socilnych vied a zdravotnctva 006. s. 7-84. ISBN 80-8050-955-7.
SALNER, A.2004. Rmske deti v slovenskom kolstve. 1.vydanie. Bratislava: ADIN,
2004. 93 s. ISBN 80-89041-81-7.
SEDLK J. HUK, A. 1977. Uplatovanie racionalizanch zsad vo svojej prci.
Koice. 1977. ISBN nem.
SILVERMAN, D. 2005. Ako robi kvalitatvny vskum. IKAR, s.r.o. Bratislava. 2005.
str.327. ISBN 80-551-0904-4.
VRCOV I. et al. 1998. Alternatvny vzdelvac program zvltnej koly pre iakov
rmskeho etnika. Praha: MMT R. 56 s. 1998.
VEC . et. al.1998. Metodolgia vied o vchove: kvantitatvno - scientick a kvalitatvno-
humanitn prstupy v edukanom vskume. Bratislava: IRIS, 1998. 303s. ISBN 80-88778-
73-5.
TNCOOV . 2004. Vzdlvn k ze sociokulture znevhodnnho prosted:
ppravn tdy. In Manul pre romsk asistenty. Praha : HUMANITAS-PROFES, 2004.
UZNESEN VLDY R . 66/1998 z . oktbra 1 Sprva o situcii rmskej
komunity v R a sasn situcia v rmskej komunite. Praha. 1998.
VLCHOV D. KDLEKOV Z. BUTOV . ZELIN M. 002.
Vzdelvanie Rmov. Bratislava: SPN, 2002. 205 s. ISBN 80-08-03339-8.
VLCHOV D. ZELINA, M. 2002. Pedagogick monitoring Meranie efektvnosti
vzdelvania v nultch a prpravnch ronkoch. In: BUTOV . a kol.: Edukcia
rmskych det v eurpskom kontexte. 1.vydanie. Nov Zmky: CROCUS 00. s. 98 -
105. ISBN 80-85756-70-6.
VLCHOV D. ZELINA, M. 2002. Prpravn triedy pre deti zo socilne a vchovne
mlopodnetnho prostredia. In BUTOV . a kol.: Edukcia rmskych det
v eurpskom kontexte. 1.vydanie. Nov Zmky: CROCUS 00b. s. 1 - 88. ISBN 80-
85756-70-6.
VLEOV . 005. Komunikace a vzjemn porozumn. Havlikv Brod. 140 s.
ISBN 80-247-0842-6.
ZELINOV M. ZELIN M. 17. Tvoriv uite. Bratislava, 1997. s.8. ISBN 80-7164-
192-8.
ZELINA, M. Tvorivos.
http://referaty.atlas.sk/odbornehumanitne/psychologia/13372/?print=1, [17. 06. 2008].
ZELINA, M. Desatoro o uiteoch.
http://www.rozhlas.sk/inetportal/slovensko/pages/printClanok.php?clanokID=21696&lang
=1 [16. 06. 2008].
ZELINA, M. 2000. Alternatvne kolstvo. Bratislava: IRIS, 2000. 255s. ISBN 80-88778-
98-0.
ZELINA, M. 2001. Rmske etnikum v systme multikultrnej edukcie. Preov: PF PU,
2001.
ZELINOV M. ZELIN M. 1994. Model tvorivho humanistickho vyuovania.
Bratislava: P 14.
ZVYOVANIE ROVNE SOCIALIZCIE RMSKEJ KOMUNITY prostrednctvom
systmov vzdelvania socilnych a misijnch pracovnkov a asistentov uiteov.
Zveren sprva z rieenia ttnej objednvky M SR schvlenej uznesenm vldy SR .
1/00. UKF Nitra UMB Bansk Bystrica. UK Bratislava PU Preov. Nitra: 2006.
ISBN 80-8050-998-0.

Zkony NR SR a nariadenia vldy SR
Zkon NR SR .245 z . mja 2008 o vchove a vzdelvan (kolsk zkon) a o zmene
doplnen niektorch zkonov.
http://www.nrsr.sk/default.aspx?sid=zakony/prehlad. [27 - 05 - 2008].
Zkon NR SR . 56/00 Z. z. o ttnej sprve v kolstve a kolskej samosprve
a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov.
http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=lwTMain.ascx&LngID=0. [20 - 12
- 2007].
Zkon NR SR . 57/00 Z. z. o financovan zkladnch kl strednch kl a kolskch
zariaden v znen neskorch predpisov.
http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=lwTMain.ascx&LngID=0. [2 12
- 2007].
Zkon NR SR .7/1 Z.z. o kolskch zariadeniach v znen neskorch predpisov.
http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=lwTMain.ascx&LngID=0. [20
12 - 2007].
Novela zkona NR SR . /14 Zb. o sstave zkladnch a strednch kl (kolsk
zkon) v znen zkona NR SR . 40 Z.z. z 7. jna 00 o zriaden nultho ronka
v zkladnej kole a zaveden profesie asistenta uitea v predkolskch zariadeniach
v zkladnej kole a v pecilnej zkladnej kole.
http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=lwTMain.ascx&LngID=0. [20
12 - 2007].
Zkon NR SR . 65/004 Z.z. o rovnakom zaobchdzan v niektorch oblastiach a o
ochrane pred diskriminciou a o zmene a doplnen niektorch predpisov
(antidiskriminan zkon).
http://www.snslp.sk/rs/snslp_rs.nsf/0/CE591DEA3068370DC1256FF000224BF8?OpenD
ocument, [07-07-2008].
Nariadenie vldy .570 zo da 4..00 ktorm sa ustanovuj katalgy pracovnch
innost v asti 17. kolstvo a telovchova pri 7. platovej triede v asti pracovn innosti
09 Vchovno-vzdelvacia a komunitn innos zameran na vytvorenie podpornho
uebnho prostredia pre deti z nedostatone podnetnho socilneho a kultrneho
prostredia vykonvan asistentom uitea v kole alebo v predkolskom zariaden.
http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=~/Main/lwTArticles.ascx&phCont
ent=~/ZzSR/lwFulltext.ascx&LngID=0. [12 12 - 2007].
Nariadenie vldy SR . /004 Z.z o rozsahu vyuovacej innosti a vchovnej innosti
pedagogickch zamestnancov. M SR Bratislava. 004.
http://www.zakony.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=~/Main/lwTArticles.ascx&phCont
ent=~/ZzSR/lwFulltext.ascx&LngID=0. [12 12 - 2007].
Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 64/007 Z. z. ktorm sa men a dopa
nariadenie vldy Slovenskej republiky c. /004 Z. z. ktorm sa ustanovuj podrobnosti
rozpisu finannch prostriedkov zo ttneho rozpotu pre zkladn koly stredn koly
stredisk praktickho vyuovania zkladn umeleck koly a kolsk zariadenia v znen
neskorch predpisov.
(http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=154. [24 06 - 2008].

Vyhlky a metodick pokyny M SR
Vyhlka MaV SR . 5/14 Z. z. o predkolskch zariadeniach v znen neskorch
predpisov. http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=344. [12 12 - 2007].
Rozvjajci program vchovy a vzdelvania det s odloenou povinnou kolskou
dochdzkou v materskch kolch schvlen M SR da . . 005 pod . CD-2005-
5750/9051-1:091. http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=344. [12 12 -
2007].
Program vchovy a vzdelvania det v materskch kolch, schvlen M SR pod .
197/99-41 zo da . 5. 1. ISBN 0-96-7721-1-2.
Metodick usmernenie M SR k zveniu zakolenosti det v materskch kolch zo da
22. 1. 004 . CD-2004-566/1305-1:091 s innosou od 1. marca 004.
Metodick pokyn k zavedeniu profesie asistent uitea pri vchove a vzdelvan det
a iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami v predkolskch zariadeniach
v zkladnch kolch a v pecilnych zkladnch kolch . 14/00-05 vydan M SR
da 6. 1. 00 s innosou od 1. janura 004.
Optimalizcia siete materskch kl. (M SR 001).
Vzva na predkladanie iadost o poskytnutie dotcie na zriadenie predkolskho
zariadenia v chudobnch obciach s pozitvnym demografickm vvojom do 1. 1. 005
Priorita . 7 v rmci I. knho plnu Vzdelvanie a zamestnanos Stratgie
konkurencieschopnosti Slovenskej republiky do roku 010 schvlenej 1. jla 005
uznesenm vldy SR . 557/005.
Doasn vyrovnvacie opatrenia s cieom pripravi dostaton poet pedaggov
vyuujcich v rmskom jazyku zo da . 6. 004. (loha . uznesenia vldy SR .
278/2003). Ministerstvo kolstva SR Bratislava. 2004.
http://www.minedu.sk/povodna/RS/OVNM/ovnm.htm. [12 12 - 2007].
Metodick usmernenie . 1/005-R z 0. jla 005 ktorm sa upravuje postup
pedagogicko-psychologickch poradn pri posudzovan kolskej spsobilosti det zo
socilne znevhodnenho prostredia pri prijman do 1. ronka zkladnej koly.
Ministerstvo kolstva SR Bratislava. 2005.
http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=348.[12 12 - 2007).
Metodick usmernenie . 7/006-Rz 28. marca 2006 k prevencii a rieeniu ikanovania
iakov v kolch a kolskch zariadeniach. Ministerstvo kolstva SR Bratislava. 2005.
Metodick usmernenie . /006-R z 4. janura 006 k realizcii kolskej integrcie
iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami v zkladnch kolch
a v strednch kolch. Ministerstvo kolstva SR Bratislava. 2006.
Metodick usmernenie k evidencii individulne integrovanch det a iakov so pecilnymi
vchovno-vzdelvacmi potrebami do tried materskch kl zkladnch kl a strednch
kl schvlen M SR da 1. 6. 001 pod . 70/001-44.
Smernica M SR . 1/006 - R z jna 006 ktorou sa uruje systm rozpisu finannch
prostriedkov na mzdy a odvody do poistnch fondov pre asistentov uitea na jednotliv
krajsk kolsk rady a postup ich poskytnutia zriaovateom zkladnch kl
a pecilnych zkladnch kl ktor nadobudla innos 1. . 006.

Koncepcie
Koncepcia rozvoja predkolskej vchovy s drazom na rok pred povinnou kolskou
dochdzkou. (M SR 17).
Koncepcia vchovy a vzdelvania det zo socilne znevhodnenho prostredia a det
s odloenou povinnou kolskou dochdzkou vrtane rmskych det v predkolskch
zariadeniach. (M SR 1999).
Koncepcia predkolskej vchovy ( MSR 2000).
Koncepcia v oblasti predkolskej vchovy v nadvznosti na prpravu det na vstup do
zkladnej koly schvlen uznesenm vldy Slovenskej republiky . zo da 7. marca
007 (M SR 007).
Koncepcia vchovy a vzdelvania rmskych det a iakov. Medzinrodn seminr 7. - 9.
jna 001 v Levoi. Ministerstvo kolstva SR Bratislava 001.
Koncepcia integrovanho vzdelvania rmskych det a mldee vrtane rozvoja
stredokolskho a vysokokolskho vzdelvania. Schvlen uznesenm vldy SR . 4 zo
da 6. 5. 004. Ministerstvo kolstva SR Bratislava, 2004.
Koncepcie profesijnho rozvoja uiteov v karirovom systme (slo: CD-2007-
1141/2400-1:099). M SR Bratislava.
[http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=189, [28 05 -2008].
Nrodn program vchovy a vzdelvania na najblich 0 rokov v Slovenskej republike.
Dvans pilierov. Ministerstvo kolstva SR Bratislava 004.
Stratgia vldy Slovenskej republiky prie rieen problmov rmskej komunity za rok 2001
a priority vldy Slovenskej republiky vo vzahu k rmskym komunitm na rok 00.
http://www.vlada.gov.sk/linky_zoznam_dokumenty.php3?id_stranky=. [15 10 - 2007].
Program tolerancie voi meninm SR-9905-0. ROCEPO. Preov 00.
http://www.rocepo.sk/modules/mydownloads/. [10 02 - 2008].
Sprva predvstupovch poradcov PHRE twinningovho programu Zlepenie situcie
Rmov v Slovenskej republike Twinning Coveant SK 0002/SK 00/IB-OT-01; 2003.
Nrodn program vchovy k udskm prvam na roky 2005-2014, schvlen M SR da
8.2.2005. Ministerstvo kolstva SR Bratislava 005.
Dekda zaleovania rmskej populcie na roky 2005-2015 a Rmsky vzdelvac fond.
(Uznesenie vldy SR . /005).
http://www.orgovanova.vlada.gov.sk/index.php?ID=1804. [15 - 08 - 2007].
Strednodob koncepcia rozvoja rmskej nrodnostnej meniny v Slovenskej republike.
SOLIDARITA INTEGRITA INKLZI 0001 schvlen vldou SR da
26.3.2008.
http://romovia.vlada.gov.sk/index.php?ID=5048. [05 - 05 - 2008].
Legislatvny zmer zkona o postaven pedagogickch zamestnancov kl a kolskch
zariaden. M SR Bratislava.
http://www.minedu.sk/data/USERDATA/MsDoc/AktTemy/legislativny_zamer_ped_zam.
pdf.
[29 - 05 - 2008].
Koncepcie profesijnho rozvoja uiteov v karirovom systme. slo: CD-2007-
1141/2400-1:099). M SR Bratislava.
http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=189. [29 - 05 - 2008].
Vlda schvlila nov Strednodob koncepciu rozvoja rmskej nrodnostnej meniny v
Slovenskej republike Solidarita Integrita - Inklzia 00-2013
http://romovia.vlada.gov.sk/index.php?ID=5048. [29 - 05 - 2008].
Jak to vechno zaalo.
http://www.novaskola.org/web/start.php?lg=cs&main_id=m3&id=p2. [30 - 05 - 2008].
ESF projekty.
http://www.pdf.umb.sk/2006/app/index.php?ID=773. [06 - 06 - 2008].
Medzirezortn komisia pre zleitosti rmskych komunt.
http://romovia.vlada.gov.sk/index.php?ID=3614, [29 - 05 - 2008].
Vchova a vzdelvanie nrodnostnch menn.
http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=36, [06 - 06 - 2008].
Sprva AMNESTY INTERNATIONAL 2007.
http://www.google.sk/search?hl=sk&q=Spr%C3%A1va+Amnesty+International+&btnG=
H%C4%BEada%C5%A5+v+Google&meta=, [29 - 05 - 2008].

Prlohy
Prloha A Identifikan daje
Prloha B Moja cesta k povolaniu
Prloha C asov dennk
Prloha D Profil asistenta uitea
Prloha E Dotaznk Exalin
Prloha F Som extrovert alebo introvert?
Prloha G Dotaznk URZ
Prloha H Dotaznk sebapresadzovania
Prloha I Test empatie
Prloha J Osobnostn test
Prloha K Mte dos sebavedomia
Prloha L Ste psychicky odoln

Prloha A Identifikan daje

Vek:
Pohlavie:
Bydlisko:
Ukonen vzdelanie (uvete nzov koly tudijn odbor):

.............................................................................................................................................
tudujete popri zamestnan no / Nie. k no uvete nzov koly a tudijn program:

.............................................................................................................................................
Ste zamestnan/ (uvete pracovisko a pracovn zaradenie)

.............................................................................................................................................
Poet rokov praxe asistent uitea:

Kontakt (e-mail telefn):

.............................................................................................................................................

Prloha B Moja cesta k povolaniu

Moja cesta k povolaniu asistent uitea (prosm popsa Vau profesijn cestu asistenta
uitea od zaiatku Vho psobenia ako asistent uitea a po sasnos) a v zvere
prosm sformulova na zklade Vaich praktickch sksenosti odporania postrehy
a npady ktor by mohli v praxi prispie ku skvalitneniu prce asistenta uitea.

Prloha C asov dennk

Mil asistentka mil asistent chcem Vs poprosi o zaznamenanie innosti prce
a pracovnej nplne jednho Vho pracovnho tda (pondelok piatok, 7.00 15.00
hod. za kad pracovn de). Vemi mi to pome pri vypracovan vzorovej nplne prce
asistenta uitea. akujem.

Dtum ...............................

.................................................................................................................................................
......
as innos Poet hodn z celkovho
asu

.............................................................................................................................................
.............................................................................................................................................
.............................................................................................................................................
.............................................................................................................................................
.............................................................................................................................................
.............................................................................................................................................
.............................................................................................................................................
.............................................................................................................................................
.............................................................................................................................................
.............................................................................................................................................
.................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................
.................................................................................................................................
.............................................................................................................................................
Celkov mnostvo hodn ........................................
Prloha D Profil asistenta uitea

Intrukcia: Mte pred sebou 40 charakteristk. Vyberte z nich 10 takch ktor pokladte
za najdleitejie pre prcu asistenta uitea a zakrkujte sla ktor s pred nimi.

1. integrita (schopnos zjednocova ud)
2. nadenie pre prcu
3. akceptcia seba a osobnosti rmskych iakov
4. pochopenie pre druhch empatia
5. schopnos riei neprjemn situcie a konflikty
6. spontnnos jednoduchos a prirodzenos
7. hodnotiace schopnosti
8. intucia
9. tvorivos kreativita pri rieen problmov
10. nedirektvny komunikan tl
11. tolerancia
12. autonmia nezvislos
13. autorita
14. pomoc podpora
15. trpezlivos
16. profesionlny imid
17. vzbudzovanie dvery
18. metodick aktivity schopnos spolupracova s uitemi riaditeom koly
19. vctenie sa do situcie rmskych det ich rodiov a pochopenie ich potrieb
20. pozitvny prstup
21. nronos na seba i na inch
22. sebaistota
23. aktivity v oblasti skvalitovania procesu vchovy a vzdelvania rmskych det
24. schopnos pova
25. zmysel pre humor nadhad
26. vntorn sila - presvedivos
27. schopnos presadi sa
28. prvetivos
29. intruovanie riadenie
0. sksenos z prce s rmskymi demi a ich rodimi s komunitou
31. schopnos ovplyvova ud
. proaktvnos
33. zodpovednos
4. znalos legislatvy v oblasti vchovy a vzdelvania rmskych det
5. zmysel pre zavdzanie novch trendov vo vchove a vzdelvan rmskych det
6. prosocilnos
7. alie vzdelvanie v oblasti prva vchovy a vzdelvania socilnej prce
. publikan innos
. prezentan spsobilosti
40. asertivita schopnos presadzova sa
Prloha E Dotaznk Exalin

Odpovedzte prosm na otzky o najpravdivejie no alebo nie aj ke sa vm
otzka zd by len pribline primeran.

1. Ctite sa asto nesvoj v spolonosti inch ud
2. Brnite v konverzcii zvyajne svoj vlastn nzor
3. Ke sa pripravujete na cestovanie nenechvate ni na nhodu
4. tate vdy npisy na obaloch potravn
5. Dostvate sa asto do akost pretoe neprestvate zvaova dsledky
6. Ke ste pozvan na oslavu zvyajne pozvanie prijmete
7. Radej si portov hru pozriete ako by ste ju hrali
8. tate dokumenty pred tm ne ich podpete
9. Pokte na sveteln signl km prejdete cez cestu?
10. Je pre vs vemi dleit aby vs mali radi
11. Neznate ke sa pri sprchovan muste ponha
12. Rozhodujete sa zvyajne vemi rchlo
13. V neznmej situcii obyajne hovorte tak mlo ako je len mon
14. Dojete obyajne skr ako ostatn
15. Keby vm policajn dstojnk prikzal aby ste urobili s m neshlaste urobili
by ste to?
16. Kupujete niekedy veci impulzvne a potom utujete e ste vyhodili peniaze
17. Nadvzujete ahko kontakt s opanm pohlavm
18. Vybavte si pred kadou zahraninou cestou cestovn poistenie
19. Pri akomkovek formlnom stretnut si sadte dozadu aby ste zmenili monos
e budete musie nieo poveda
20. Mte sklon vyhba sa exoticky znejcim a neznmym jedlm pri vyberan
z jedlneho lstka
21. Vybehli by ste radej po schodoch ako by ste mali niekoko mint aka na
vah
22. Keby sa v kine udia za vami hlasno rozprvali poiadali by ste ich aby boli
ticho?
23. Ste rd osamote
24. Organizujete si dovolenku vdy dostatone dopredu
25. Rd si cez vkend dlhie pospte
Prloha F Som extrovert alebo introvert?

Otzka no Niekedy Nie
1. Dte prednos taniu kniky pred stretnutm s priatemi
2. Vykonte svoju prcu dsledne aj vtedy ke state
odvies aj menej perfektn vkon

3. Ke idete kupova nieo drah poobzerte sa predtm
dkladne inde

4. Rieite rd aritmetick problmy
5. Utieklo vm niekedy nieo len preto e ste sa nedokzal
rchlo rozhodn

6. Myslia si o vs priatelia e sa prli sstreujete na
detaily?

7. Mte rd v ivote svoje zleitosti ist a zabezpeen aby
ste nemusel ma obavy

8. Myslte na veci ktor chcete vidie ma alebo urobi
9. Robte rd drobn opravy na aute alebo vo svojom byte
10. Stva sa vm e jeden de ste na vrchole blaha a druh
de plne na dne

11. ahko sa ervente
12. Vhate znmeho poiada o piku dovtedy pokia nie
ste si plne ist jeho kladnou odpoveou

13. Dovolte aby vs niekto predbehol ke akte v rade
14. Mali ste niekedy strach e stratte svoje miesto pretoe
sa zhoril v vkon

15. Vad vm ke sa na vs niekto pozer ke pracujete
16. Vydrte robi dlho rutinn navn prcu
17. tate rd vnu literatru a chodte na prednky
18. Ste nervzny ke udia o vs hovoria
19. Chovte sa ticho ke ste s umi ktorch nepoznte
20. Mte vyhranen nboensk alebo politick nzory
21. elali by ste si ma o sebe lepiu mienku a ma vie
sebavedomie?

22. Preberte znovu svoje rozhodnutia ktor ste u urobili
23. Zaoberte sa pri svojej prci detailmi
24. S vae pripomienky vdy k veci
25. Myslte si e s udia natoko zaumienen e nem cenu
nieo im vysvetova

26. Vo svojej organizcii psobte radej ako len tmu ne
ako jeho vedci

27. Nezmenia vs ani tie najdramatickejie sksenosti
28. Vyjadrujete sa podstatne lepie stne ne psomne
29. Mte dobr pam na ud
30. Chodte na stretnutia neskoro
31. Je pre vs ahk zmeni postoj alebo nzor
32. Zaoberte sa rd viacermi vecami naraz
33. Je pre vs jednoduch zana nieo nov
34. Je vina ud ochotn s vami spolupracova
35. Znate dobre ke udia robia chyby alebo ke vs
obauj

36. Ke ste s priatemi ste to vy kto rozhoduje o tom o
budete robi

37. Mte rd moc nad umi a ovplyvujete ich tak aby
robili to o chcete

38. Hovorte uom o skutone ctite
39. Mte tendenciu robi veci bez toho e by ste uvaovali o
nsledkoch

40. Ke mte za sebou najaiu as lohy nechcete sa viac
zaobera zvynou asou lohy

41. Povedal vm u niekedy niekto e ste prli hrd alebo
sebeck

42. Rozosmejete sa ahko
43. Starte sa o to o si o vs druh myslia
44. Riskujete rd
45. Je pre vs ahk vstpi do miestnosti kde je niekoko
cudzch ud

46. Hovoria o vs udia e idete rd svojou vlastnou cestou
47. Dvate prednos pracovnej lohe na ktorej pracujete s
almi umi

48. Ste to vy kto hovor prv pri stretnut s druhmi
49. Odpovedal ste na tieto otzky rchlo bez vekho
premania a problmov

Prloha G Dotaznk URZ

Otzky v predlohe s zameran na vybran problmy racionalizcie prce
asistenta uitea. Odpovede s formulovan tak e vdy jedna je najsprvnejia jedna je
z hadiska racionalizcie prce sprvna a dve s chybn. Vaou lohou je v zznamovom
hrku oznai jednu z odpoved ktor pokladte za najsprvnejiu.
1. Ste presveden e pre ivotn spech je najvhodnejie:
a) ma osobn pln na niekoko budcich rokov
b) ma zmer na jednotliv ivotn obdobia a podrobn pln na rok dopredu
c) vedie poda relnych monost dobre zostavi pln na rok dopredu
d) operatvne riei vhodn situcie v slade s konenm cieom.

2. Chba vm v prci stle as a chcete podnikn pre npravu tejto situcie niektor
z tchto opatren:
a) obasn urobenie asovho snmku svojho da
b) pravideln zapisovanie a hodnotenie vlastnej prce
c) zostavenie popisu vlastnej prce
d) vybavenie vho pracoviska modernmi technickmi prostriedkami
3. Mte vykona niekoko prc ktorou zanete:
a) s tou najneobbenejou alebo menej sympatickou
b) s tou najahou aby bolo aspo nieo hotov
c) na porad nezle pretoe tak ako tak vetky musm urobi
d) s tou ktorej vybavenie u nemono odloi
4. Ktor pracovn reim si zvolte po trojhodinovej tvorivej prci:
a) sstredte sa a nepretrite pracujete km prcu nedokonte
b) poas prce poda pocitu navy urobte niekoko mikroprestvok na pretiahnutie tela
c) urobte si krtku prestvku na upitie kvy
d) osvieite sa krtkou prestvkou a aby ste zbytone nestrcali as vybavte si nejak
drobnosti
5. Nedar sa vm v poslednej dobe prca a hromadia sa vm nespechy ako budete
reagova:
a) zintenzvnite silie a prerazte bariru doterajch nespechov
b) mvnete nad tm rukou s dverou e vs astie navdy neopustilo
c) venujete sa odpoinku aby ste zskali rozvahu pokoj a nazhromadili nov sily
d) spomeniete si na doterajie spechy a s optimizmom zanete znova
6. Ak pete sprvu rune zvykli ste si psa:
a) na jednu stranu listu s medzerami alebo s okrajom na dopisovanie
b) usporiadane do zoita
c) s maximlnym vyuitm oboch strn listu
d) s maximlnym vyuitm jednej strany listu

7. Mte pred sebou lohu napsa dlhiu sprvu a mte obavy e ju nedokete
nadiktova. Ako budete postupova:
a) zoradte si fakty a nadiktujete sprvu
b) napete rune koncept a zbavte sa trpnych pomk pri diktovan
c) vyuijete pri diktovan diktafn
d) prekonte obavy tm e prinajhorom sprvu prerobte

8. Ako tate noviny alebo asopisy:
a) systematicky lnok po lnku prpadne o vs nezaujma preskote
b) postupne prejdete a oznate zaujmav lnky a poda stanovenho poradia si ich
pretate
c) postupne od najobbenejej alebo najzaujmavejej rubriky
d) spsob pretania volte bezprostredne poda asu a nlady

9. Ke si vypoujete prednku cudzieho odbornka budete si pritom zaznamenva :
a) nov poznatky na samostatn lstky
b) chronologicky heslovite cel prednku
c) poznatky ktor uznte za vhodn do poznmkovho bloku
d) poznmky na papier len mimoriadne a dte prednos zapamtaniu
10. Mte riei neobvykl problm. Ke ste si vyjasnili konen cie budete realizova
niektor z tchto innost:
a) vyhadte vhodn prednku alebo odborn zhromadenie
b) pohovorte si s odbornkom o danej problematike
c) pretudujete si najnoviu odborn literatru
d) aby ste nestrcali as pristpite ihne k rieeniu problmu pretoe najradej sa
spoahnete na svoj rozum

11. Pri veden individulneho rozhovoru s rodimi Vaich iakov si ponate tak e:
a) postupne prejednvate zloitejie problmy
b) otzky rozhovoru polote sasne
c) postup rozhovoru nechte vyplyn zo situcie
d) zanete hlavnm elom rozhovoru

12. Mte sa rozhodn pre spsob osvetlenia vo vaej pracovni. Rozhodli ste sa:
a) pre loklne osvetlenie
b) pre rovnomern osvetlenie celej miestnosti
c) pre celkov osvetlenie s loklnym osvetlenm
d) e spsob osvetlenia nie je tak dleit hlavn je e na pracovnom stole je dostatok
svetla
13. Predstavte si e pred vami na stole le vek hodinov selnk. Prirodzen denn
svetlo dopad na v stl z avej strany. Zo smeru ktorej hodinovej slice m dopada
umel osvetlenie?
a) medzi 7 (zava zhora spredu)
b) medzi 9 11 (zava zhora spredu)
c) medzi 11 13 (spredu, zhora)
d) medzi 13 15 (sprava, zhora, spredu)

14. Podobne ako v predchdzajcej otzke odpovedzte v smere ktorch hodinovch slic
umiestnite telefn na svojom pracovnom stole:
a) medzi 9 11
b) medzi 7 9
b) medzi 11 13
c) medzi 13 15
15. Svoj reim stravovania rieite tak e:
a) ho prispsobujete bezprostredne priebehu prce poas da
b) rno vdatne raajkujete a alie jedlo si dte poas prce poda pravidelnho rozvrhu
c) dodriavate zsadu troch hlavnch jedl rno na poludnie veer a ostatn poda
okolnost
d) v prci minimlne najete sa a doma

Zznamov hrok k dotaznku URZ

1 A B C D 2 A B C D 3 A B C D 4 A B C D
13 A B C D 14 A B C D 15 A B C D

Prloha H Dotaznk sebapresadzovania

Zapte prosm do kolnky skre jedno z sel 1 - 4 poda toho s ktorm tvrdenm sa stotoujete.
Mete voli jednu zo 4 monost:
Hodnotenie:
2 podobnm spsobom sa sprvam asto nie stle alebo sa popsanmu spsobu dos
pribliujete.

Tvrdenie skre
Ke ma kolega poiada o piku nedokem ho odmietnu aj ke na tom sm nie
som finanne najlepie.

Neviem zaa rozhovor s osobou ktor je mi sympatick. akm a to urob druh
strana.

Ke ma niekto niekam pozve a ja vidm e mu na tom zle neviem ho odmietnu
aj ke sa mi to vbec nehod.

Ke ma niekto predbehne vo fronte nedokem sa ohradi.
V rznych debatch neviem druhm skoi do rei aj ke celkom jasne e u len
mlti przdnu slamu.

k mm v akejkovek situcii niekomu na jeho iados poveda NIE rob mi to
staros je mi trpne.

Neviem ukoni rozhovor aj ke ma ani rozprva ani tma vbec nezaujmaj
a nemm ani as.

Ke s niekm rozprvam nedokem mu oponova aj ke si myslm e mj
vlastn nzor je lep. Radej ho ani nevyslovm.

Je trpne opta sa ke nieomu nerozumiem (v prci v kole doma ...)
Na schdzkach a rznych verejnch zhromadeniach radej nediskutujem. Pripadal/a
by som si hlpo.

Ke niekto zru stretnutie ktor sme mali dohodnut neviem navrhn in termn.
akm a to urob on.

Keby som sa poksil/a druhm uom prikazova dopadlo by to najskr poda
tvrdenia: Prik a urob sm.

Ke mi niekto z blzkych ud krivd ni nenamietam. Ovldam sa aby nespoznal
moje rozladenie.

Pozva na schdzku osobu opanho pohlavia o ktor mm zujem je pre ma
nadudsk vkon.

Pokia ma niekto chvli a rob mi poklony som v rozpakoch, neviem ako reagova
neviem si rady sm/a zo sebou.

Ke prines zo samoobsluhy zelenkast salmu radej ho vyhodm ne by som
robil/a reklamciu.

Naskakuje mi husia koa ke si predstavm e by som sa musel/a ivi ako agent
poisovni.

k mm hovori o nieom dleitom alebo s niekm na kom mi zle zanem
hovori nezrozumitene niekedy sa aj zakoktm.

Je mi vemi neprjemn ke musm v ndzovej situcii poiada plne cudzieho
loveka naprklad o lstok na autobus.

Je mi vemi neprjemn zaa rozhovor s radnmi alebo vyie postavenmi
osobami, a to i ke im nutne potrebujem nieo poveda.

Celkov skre

Prloha I Test empatie

Pozorne si pretajte nasledujce vpovede. Ak sa v nzor stotouje so
znamienkom zakrkujte ho. Ak sa nezhoduje preiarknite ho.

1. k vidm v skupine neznmeho mua zosmutniem. (+)
2. udia preukazuj voi zvieratm prli vea citlivosti. (-)
3. asto sa nazlostm ak udia robia scny na verejnosti. (-)
4. Rozuuj ma tak udia ktor utuj seba. (+)
5. k udia okolo ma psobia nervzne znervzniem i ja. (+)
6. Povaujem za hlpe ak udia pla preto e s neastn. (-)
7. Mm sklony citovo sa vva do problmov svojich priateov. (+)
8. Niekedy ma hlboko dojmaj texty piesn o lske. (+)
9. Mm tendencie presta sa ovlda ke mm zvestova zl sprvu. (+)
10. udia v mojom okol maj vek vplyv na moje nlady. (+)
11. Neznmi ktorch stretvam s vinou chladn a bezcitn. (-)
12. Radej by som bol socilnym pracovnkom ako zamestnancom koliaceho centra
pre tchto pracovnkov. (+)
13. Nezrtim sa len preto e sa mi zrtil kamart. (-)
14. Rd sa pozerm na ud ke rozbauj dareky. (+)
15. Osamel udia s pravdepodobne nepriatesk. (-)
16. Ke vidm placich ud rozlim sa. (+)
17. Niektor meldie ma robia astnm. (+)
18. Dokem sa naozaj vi do pocitov romnovho hrdinu. (+)
19. Viem sa nazlosti ke vidm ako s niekm nemilosrdne zaobchdzaj. (+)
20. Som schopn zosta pokojnm i vtedy ke s ostatn okolo ma nervzni. (-)
21. k mj priate zane rozprva o problmoch poksim sa obrti re na nieo in.
(-)
22. Nenakazm sa smiechom inch. (-)
23. Niekedy sa v kine zabvam na tom ako udia okolo ma pla. (-)
24. Som schopn sa rozhodova bez toho aby ma ovplyvovali city inch. (-)
25. Nie som schopn sa naalej dobre cti ak s udia okolo ma bez nlady. (+)
26. ako sa dokem pozera ako vedia niektor veci ud rozhdza. (+)
27. plne ma vyvedie z miery ke vidm e trpia zvierat. (+)
28. Vva sa do filmov alebo knh je hlpos. (-)
29. Poburuje ma ke vidm starch ud bez pomoci. (+)
30. Ke vidm slzy skr ma to rozuuje ako vyvolva scit. (-)
31. Film ma doke vemi doja. (+)
32. asto zisujem e i napriek rozrueniu okolitch ud zostvam chladn. (-)
33. Mal deti niekedy nezmyselne pla. (-)

Prloha J Osobnostn test

Vaou lohou je vyjadri svoj postoj (no nie) k doluuvedenm hodnotm:

1. trest smrti 1. slvnostn obrad
. striptz . eny sudkyne
. dodriavanie sviatkov . konvenn obliekanie
4. modern umenie 4. nudistick tbory
5. sebazaprenie 25. autorita radov
6. zamestnanie matky 6. subjektvne zdvodniten lo
7. horoskopy 7. telesn tresty
8. antikoncepcia . zmiean manelstvo (rasa)
. vojensk dril . prsne pravidl
10. mladistv vodi 0. dez
11. oddelen vyuovanie (ch-d) 31. zvieracia kazajka
1. svadba prbuznch . nepravideln ivot
1. potreba morlnej vchovy . tdium latininy
14. samovrada 34. rozvod
15. gardedmy 35. svedomie
16. interrupcia 6. zlepenie ivotnch podmienok Rmov
17. vlastenectvo 7. pevn - stly plat
1. tudentsk recesia . sexulna sloboda
1. cudnos . tradcie
0. fluorizcia vody 40. elektronick hudba

Prloha K Mte dos sebavedomia?

Prosm zakrkova odpove ktor Vs poda Vho nzoru najlepie charakterizuje.
1. Myslte si e na ud vo svojom okol nemte
a nemm 1
b neuvaujem o tom 3
c, naopak 4
d obas o tom premam
2. V spolonosti sa niekomu dar bavi vetkch host:
a ste na neho primne nahnevan/ 2
b utujete e to nedokete aj Vy
c so zujmom ho sledujete 4
d snate sa ho nejako zhodi 1
3. Ke sa v spolonosti hovor o fyzickch nedostatkoch ktor sa nejako dotkaj
i Vs:
a ctite sa neprjemne 2
b zanete dan osobu nenvidie
c oddete 1
d nevzahujete to na seba 4
4. Ktor asti tela najastejie pozorujete v zrkadle?
a tie na ktor ste pyn/
b, svoje nedostatky 1
c, cel postavu
d celkovo sa tomu vyhbam 4
5. Vidte praliv osobu opanho pohlavia napadne Vs:
a koda e nevyzerm lepie
b nemm vek ance 2
c radej sa o ni nepoksite 1
d vyskate svoje ance 4
6. V lete u rieky alebo na kpalisku ke ste v plavkch:
a nemte problmy 4
b sedvate na boku 2
c nemyslte na to 3
d doslova trpte 1
7. Ste v spolonosti spenejch a vzdelanejch osb:
a imponuje Vm to 4
b snate sa neupozorova na seba 2
c ctite sa v rozpakoch 1
d poksite sa da k nieomu lepiemu 3
8. Objavili ste vo Vaom okol niekto kto dostva veobecn aplauz:
a iarlite na neho 2
b zvidte mu 1
c poksite sa s nm spriateli 3
d ctite sa veda neho prjemne 4
9. Hovorte sm/a o svojich nedostatkoch?
a len tomu komu dverujem 3
b, len s niekm kto je ako ja 2
c takm rozhovorom sa vyhbam 1
d nemm v tomto smere zbrany 4
10. Stretnete niekoho s handicapom:
a ctite s nm 3
b rd/rada by ste mu pomohol/a 4
c jeho vzhad ignorujem 1
d zdvihne Vm to sebavedomie 2
Prloha L Ste psychicky odoln

Odpovedajte primne na nasledujce otzky a zakrkujte odpove ktor Vs poda
Vho nzoru najlepie charakterizuje.
1. AKO PRISTUPUJETE K VLASTNM NESPECHOM
a snam sa ich ospravedlni 2
b po ase sa s nimi vyrovnm 3
c stle ma trpi 1
2. STRCATE ASTO NERVY
a skr no 1
b poda nzorov druhch ani nie 3
c zle od situcie 2
3. AK MTE PERSPEKTVY VO SVOJOM ODBORNOM ZAMERAN
(BUDCA PROFESIA):
a vcelku dobr 3
b mal 1
c zle na foch 2
4. BVATE ASTO MRZUT
a no ale mu za to in 1
b preo si kazi nladu 2
c ako poveda 3
5. STAILI BY STE NA NRONEJIE LOHY
a, v sasnosti asi nie 1
b na niektor no 2
c ke budem naozaj chcie no 3
6. MTE V IVOTE KONKRTNY CIE
a no ako vina ud 3
b, no, ale aj tak to nedosiahnem 2
c nem to zmysel 1
7. CHPE VS VAE OKOLIE
a vinou nie 1
b, zriedkavo 2
c celkom no 3
8. MVATE RADOS S CUDZCH SPECHOV
a obas mi nieo tak urob dobre 1
b len ak mm niekoho rd/rada 2
c je to kared vlastnos 3
9. TRPTE PREDSUDKAMI VOI NIEKTORM UOM
a, asi nie 3
b ako kad in 1
c urit typy si to zaslia 2
10. CHODTE ASTO DO SPOLONOSTI
a vemi rd/rada 3
b len medzi priateov 2
c najlepie sa ctim sm/a 1
11. KRITIKA VAEJ OSOBY:
a spsob e premam o princh 2
b ma vne popud 1
c ma neme rozhdza 3
12. AKO SA POZERTE NA HYPOCHONDROV?
a je potrebn ich pochopi 1
b kad si obas vyma choroby 2
c vyhbam sa im 3
Prlohy

PaedDr. Vladimr Klein PhD. Koceova 27 052 01 Spisk Nov Ves

Spisk Nov Ves 17. aprl 00

Mil kolegya mil kolega obraciam sa na Vs s vekou prosbou o pomoc. Dlhorone
sa zaoberm problematikou profesie asistent uite. ktvne pracujem aj s Ministerstvom
kolstva SR v tejto oblasti pri tvorbe tandardov asistenta uitea na kolch a kolskch
zariadeniach. Mojim cieom je vytvra kvalitn podmienky pre vkon pedagogickej
innosti tchto zamestnancov v rezorte kolstva. Sasne sa uvedenou problematikou
zaoberm aj ako vysokokolsk pedagg a vedeck pracovnk a kee mojou ambciou je
napsa vedeck monografiu a habilitan prcu na tmu: Osobnos asistenta uitea,
chcem Vs poprosi o spoluprcu pri zskavan informci z Vaej praxe a o vyplnenie
niekokch dotaznkov (testov). Garantujem Vm e nedjde k zneuitiu informci
zskanch mojim vskumom a dodrm ich anonymitu.

Obsah vskumu a materily ktor je potrebn vyplni:
1. Moja cesta k povolaniu asistent uitea (prosm popsa Vau profesijn cestu
asistenta uitea od zaiatku Vho psobenia ako asistent uitea a po sasnos)
a v zvere prosm sformulova na zklade Vaich praktickch sksenosti
odporania postrehy a npady ktor by mohli v praxi prispie ku skvalitneniu
prce asistenta uitea.
2. asov snmka (asov dennk) Prosm popsa Vau innos a pracovn npl
v priebehu Vho jednho pracovnho tda poda priloenho vzoru (za kad
de jedna asov snmka - pondelok a piatok tj. spolu 5).
3. Dotaznk Profil asistenta uitea.
4. Dotaznk Exalin.
5. Dotaznk Som extrovert alebo introvert?
6. Dotaznk URZ.
7. Dotaznk sebapresadzovania.
8. Test empatie.
9. Osobnostn test.
10. Test Mte dos sebavedomia
11. Test Ste psychicky odoln

Uvedomujem si e poadujem od Vs prli vea informci a asovo nron prcu
ale som presveden e tento vskum prispeje ku skvalitneniu efektvneho fungovania
intittu asistenta uitea. Vyplnen dotaznky a ostatn podklady prosm zasla do 5.
mja 00 na hore uveden adresu. Za V as trpezlivos a ochotu primne akujem.

S pozdravom a ctou

PaedDr. Vladimr Klein PhD.

Kontakt: e-mail vklein@ukf.sk
telefn 00767005
Identifikan daje

Vek:

Pohlavie:

Bydlisko:

Ukonen vzdelanie (uvete nzov koly tudijn odbor):
.............................................................................................................................................

tudujete popri zamestnan no / Nie. k no uvete nzov koly a tudijn program:

.............................................................................................................................................
Ste zamestnan/ (uvete pracovisko a pracovn zaradenie)

.............................................................................................................................................
Poet rokov praxe asistent uitea:

Kontakt (e-mail telefn):

.............................................................................................................................................

Moja cesta k povolaniu asistent uitea (prosm popsa Vau profesijn cestu asistenta
uitea od zaiatku Vho psobenia ako asistent uitea a po sasnos) a v zvere
prosm sformulova na zklade Vaich praktickch sksenosti odporania postrehy
a npady ktor by mohli v praxi prispie ku skvalitneniu prce asistenta uitea.

asov dennk

Mil asistentka mil asistent chcem Vs poprosi o zaznamenanie innosti prce
a pracovnej nplne jednho Vho pracovnho tda (pondelok piatok, 7.00 15.00
hod. za kad pracovn de). Vemi mi to pome pri vypracovan vzorovej nplne prce
asistenta uitea. akujem.

Dtum ...............................

.................................................................................................................................................
......
as innos Poet hodn z celkovho
asu

.................................................................................................................................................
.........................................................................................................................................
.................................................................................................................................................
.........................................................................................................................................
.............................................................................................................................................
.................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................
.................................................................................................................................................
.....................................................................................................................

Celkov mnostvo hodn ........................................
Profil asistenta uitea

Intrukcia: Mte pred sebou 40 charakteristk. Vyberte z nich 10 takch ktor
pokladte za najdleitejie pre prcu asistenta uitea a zakrkujte sla ktor s
pred nimi.
1. integrita (schopnos zjednocova ud)
2. nadenie pre prcu
3. akceptcia seba a osobnosti rmskych iakov
4. pochopenie pre druhch empatia
5. schopnos riei neprjemn situcie a konflikty
6. spontnnos jednoduchos a prirodzenos
7. hodnotiace schopnosti
8. intucia
9. tvorivos kreativita pri rieen problmov
10. nedirektvny komunikan tl
11. tolerancia
12. autonmia nezvislos
13. autorita
14. pomoc podpora
15. trpezlivos
16. profesionlny imid
17. vzbudzovanie dvery
18. metodick aktivity schopnos spolupracova s uitemi riaditeom koly
19. vctenie sa do situcie rmskych det ich rodiov a pochopenie ich potrieb
20. pozitvny prstup
21. nronos na seba i na inch
22. sebaistota
23. aktivity v oblasti skvalitovania procesu vchovy a vzdelvania rmskych det
24. schopnos pova
25. zmysel pre humor nadhad
26. vntorn sila - presvedivos
27. schopnos presadi sa
28. prvetivos
29. intruovanie riadenie
30. sksenos z prce s rmskymi demi a ich rodimi s komunitou
31. schopnos ovplyvova ud
32. proaktvnos
33. zodpovednos
34. znalos legislatvy v oblasti vchovy a vzdelvania rmskych det
35. zmysel pre zavdzanie novch trendov vo vchove a vzdelvan rmskych det
36. prosocilnos
37. alie vzdelvanie v oblasti prva vchovy a vzdelvania socilnej prce
38. publikan innos
39. prezentan spsobilosti
40. asertivita schopnos presadzova sa

Dotaznk Exalin

Odpovedzte prosm na otzky o najpravdivejie no alebo nie aj ke sa vm
otzka zd by len pribline primeran.

1. Ctite sa asto nesvoj v spolonosti inch ud
2. Brnite v konverzcii zvyajne svoj vlastn nzor
3. Ke sa pripravujete na cestovanie nenechvate ni na nhodu
4. tate vdy npisy na obaloch potravn
5. Dostvate sa asto do akost pretoe neprestvate zvaova dsledky
6. Ke ste pozvan na oslavu zvyajne pozvanie prijmete
7. Radej si portov hru pozriete ako by ste ju hrali
8. tate dokumenty pred tm ne ich podpete
9. Pokte na sveteln signl km prejdete cez cestu
10. Je pre vs vemi dleit aby vs mali radi
11. Neznate ke sa pri sprchovan muste ponha
12. Rozhodujete sa zvyajne vemi rchlo
13. V neznmej situcii obyajne hovorte tak mlo ako je len mon
14. Dojete obyajne skr ako ostatn
15. Keby vm policajn dstojnk prikzal aby ste urobili s m neshlaste
urobili by ste to?
16. Kupujete niekedy veci impulzvne a potom utujete e ste vyhodili peniaze
17. Nadvzujete ahko kontakt s opanm pohlavm
18. Vybavte si pred kadou zahraninou cestou cestovn poistenie
19. Pri akomkovek formlnom stretnut si sadte dozadu aby ste zmenili
monos e budete musie nieo poveda
20. Mte sklon vyhba sa exoticky znejcim a neznmym jedlm pri vyberan
z jedlneho lstka
21. Vybehli by ste radej po schodoch ako by ste mali niekoko mint aka na
vah
22. Keby sa v kine udia za vami hlasno rozprvali poiadali by ste ich aby boli
ticho?
23. Ste rd osamote
24. Organizujete si dovolenku vdy dostatone dopredu
25. Rd si cez vkend dlhie pospte
SOM EXTROVERT ALEBO INTROVERT?

1. Dte prednos taniu kniky pred stretnutm s
priatemi

2. Vykonte svoju prcu dsledne aj vtedy ke state
odvies aj menej perfektn vkon

3. Ke idete kupova nieo drah poobzerte sa predtm
dkladne inde

4. Rieite rd aritmetick problmy
5. Utieklo vm niekedy nieo len preto e ste sa nedokzal
rchlo rozhodn

6. Myslia si o vs priatelia e sa prli sstreujete na
detaily?

7. Mte rd v ivote svoje zleitosti ist a zabezpeen
aby ste nemusel ma obavy

8. Myslte na veci ktor chcete vidie ma alebo urobi
9. Robte rd drobn opravy na aute alebo vo svojom byte
10. Stva sa vm e jeden de ste na vrchole blaha a
druh de plne na dne?

11. ahko sa ervente
12. Vhate znmeho poiada o piku dovtedy pokia nie
ste si plne ist jeho kladnou odpoveou

13. Dovolte aby vs niekto predbehol ke akte v rade
14. Mali ste niekedy strach e stratte svoje miesto pretoe
sa zhoril v vkon

15. Vad vm ke sa na vs niekto pozer ke pracujete
16. Vydrte robi dlho rutinn navn prcu
17. tate rd vnu literatru a chodte na prednky
18. Ste nervzny ke udia o vs hovoria?
19. Chovte sa ticho ke ste s umi ktorch nepoznte
20. Mte vyhranen nboensk alebo politick nzory
21. elali by ste si ma o sebe lepiu mienku a ma vie
sebavedomie?

22. Preberte znovu svoje rozhodnutia ktor ste u urobili?
23. Zaoberte sa pri svojej prci detailmi
24. S vae pripomienky vdy k veci
25. Myslte si e s udia natoko zaumienen e nem
cenu nieo im vysvetova

26. Vo svojej organizcii psobte radej ako len tmu ne
ako jeho vedci

27. Nezmenia vs ani tie najdramatickejie sksenosti
28. Vyjadrujete sa podstatne lepie stne ne psomne
29. Mte dobr pam na ud
30. Chodte na stretnutia neskoro
31. Je pre vs ahk zmeni postoj alebo nzor
32. Zaoberte sa rd viacermi vecami naraz
33. Je pre vs jednoduch zana nieo nov
34. Je vina ud ochotn s vami spolupracova
35. Znate dobre ke udia robia chyby alebo ke vs
obauj

36. Ke ste s priatemi ste to vy kto rozhoduje o tom o
budete robi

37. Mte rd moc nad umi a ovplyvujete ich tak aby
robili to o chcete

38. Hovorte uom o skutone ctite
39. Mte tendenciu robi veci bez toho e by ste uvaovali
o nsledkoch

40. Ke mte za sebou najaiu as lohy nechcete sa
viac zaobera zvynou asou lohy

41. Povedal vm u niekedy niekto e ste prli hrd alebo
sebeck

42. Rozosmejete sa ahko
43. Starte sa o to o si o vs druh myslia
44. Riskujete rd
45. Je pre vs ahk vstpi do miestnosti kde je niekoko
cudzch ud

46. Hovoria o vs udia e idete rd svojou vlastnou
cestou?

47. Dvate prednos pracovnej lohe na ktorej pracujete s
almi umi

48. Ste to vy, kto hovor prv pri stretnut s druhmi
49. Odpovedal ste na tieto otzky rchlo bez vekho
premania a problmov

Dotaznk URZ
Otzky v predlohe s zameran na vybran problmy racionalizcie prce asistenta uitea.
Odpovede s formulovan tak e vdy jedna je najsprvnejia jedna je z hadiska
racionalizcie prce sprvna a dve s chybn. Vaou lohou je v zznamovom hrku oznai
jednu z odpoved ktor pokladte za najsprvnejiu.
Dotaznk UR
Dotaznk URZ
Dotaznk URZ

1. Ste presveden e pre ivotn spech je najvhodnejie:
e) ma osobn pln na niekoko budcich rokov
f) ma zmer na jednotliv ivotn obdobia a podrobn pln na rok dopredu
g) vedie poda relnych monost dobre zostavi pln na rok dopredu
h) operatvne riei vhodn situcie v slade s konenm cieom.

2. Chba vm v prci stle as a chcete podnikn pre npravu tejto situcie niektor
z tchto opatren:
e) obasn urobenie asovho snmku svojho da
f) pravideln zapisovanie a hodnotenie vlastnej prce
g) zostavenie popisu vlastnej prce
h) vybavenie vho pracoviska modernmi technickmi prostriedkami
3. Mte vykona niekoko prc ktorou zanete:
e) s tou najneobbenejou alebo menej sympatickou
f) s tou najahou aby bolo aspo nieo hotov
g) na porad nezle pretoe tak ako tak vetky musm urobi
h) s tou ktorej vybavenie u nemono odloi
4. Ktor pracovn reim si zvolte po trojhodinovej tvorivej prci:
e) sstredte sa a nepretrite pracujete km prcu nedokonte
f) poas prce poda pocitu navy urobte niekoko mikroprestvok na pretiahnutie tela
g) urobte si krtku prestvku na upitie kvy
h) osvieite sa krtkou prestvkou a aby ste zbytone nestrcali as vybavte si nejak drobnosti
5. Nedar sa vm v poslednej dobe prca a hromadia sa vm nespechy ako budete
reagova:
e) zintenzvnite silie a prerazte bariru doterajch nespechov
f) mvnete nad tm rukou s dverou e vs astie navdy neopustilo
g) venujete sa odpoinku aby ste zskali rozvahu pokoj a nazhromadili nov sily
h) spomeniete si na doterajie spechy a s optimizmom zanete znova
6. Ak pete sprvu rune zvykli ste si psa:
e) na jednu stranu listu s medzerami alebo s okrajom na dopisovanie
f) usporiadane do zoita
g) s maximlnym vyuitm oboch strn listu
h) s maximlnym vyuitm jednej strany listu

7. Mte pred sebou lohu napsa dlhiu sprvu a mte obavy e ju nedokete
nadiktova. Ako budete postupova:
e) zoradte si fakty a nadiktujete sprvu
f) napete rune koncept a zbavte sa trpnych pomk pri diktovan
g) vyuijete pri diktovan diktafn
h) prekonte obavy tm e prinajhorom sprvu prerobte

8. Ako tate noviny alebo asopisy:
e) systematicky lnok po lnku prpadne o vs nezaujma preskote
f) postupne prejdete a oznate zaujmav lnky a poda stanovenho poradia si ich pretate
g) postupne od najobbenejej alebo najzaujmavejej rubriky
h) spsob pretania volte bezprostredne poda asu a nlady

9. Ke si vypoujete prednku cudzieho odbornka budete si pritom zaznamenva :
e) nov poznatky na samostatn lstky
f) chronologicky heslovite cel prednku
g) poznatky ktor uznte za vhodn do poznmkovho bloku
h) poznmky na papier len mimoriadne a dte prednos zapamtaniu
10. Mte riei neobvykl problm. Ke ste si vyjasnili konen cie budete
realizova niektor z tchto innost:
e) vyhadte vhodn prednku alebo odborn zhromadenie
f) pohovorte si s odbornkom o danej problematike
g) pretudujete si najnoviu odborn literatru
h) aby ste nestrcali as pristpite ihne k rieeniu problmu pretoe naj-
radej sa spoahnete na svoj rozum

11. Pri veden individulneho rozhovoru s rodimi Vaich iakov si ponate tak e:
e) postupne prejednvate zloitejie problmy
f) otzky rozhovoru polote sasne
g) postup rozhovoru nechte vyplyn zo situcie
h) zanete hlavnm elom rozhovoru

12. Mte sa rozhodn pre spsob osvetlenia vo vaej pracovni. Rozhodli ste sa:
e) pre loklne osvetlenie
f) pre rovnomern osvetlenie celej miestnosti
g) pre celkov osvetlenie s loklnym osvetlenm
h) e spsob osvetlenia nie je tak dleit hlavn je e na pracovnom stole je dostatok svetla
13. Predstavte si e pred vami na stole le vek hodinov selnk. Prirodzen
denn svetlo dopad na v stl z avej strany. Zo smeru ktorej hodinovej slice m
dopada umel osvetlenie
e) medzi 7 (zava zhora spredu)
f) medzi 9 11 (zava zhora spredu)
g) medzi 11 13 (spredu, zhora)
h) medzi 13 15 (sprava, zhora, spredu)

14. Podobne ako v predchdzajcej otzke odpovedzte v smere ktorch hodinovch slic
umiestnite telefn na svojom pracovnom stole:
d) medzi 9 11
e) medzi 7 9
f) medzi 11 13
g) medzi 13 15
15. Svoj reim stravovania rieite tak e:
e) ho prispsobujete bezprostredne priebehu prce poas da
f) rno vdatne raajkujete a alie jedlo si dte poas prce poda pravidelnho rozvrhu
g) dodriavate zsadu troch hlavnch jedl rno na poludnie veer a ostatn poda okolnost
h) v prci minimlne najete sa a doma

Zznamov hrok k dotaznku URZ

13 A B C D 14 A B C D 15 A B C D

Dotaznk sebapresadzovania

Zapte prosm do kolnky skre jedno z sel 1 - 4 poda toho s ktorm tvrdenm sa stotoujete.
Mete voli jednu zo 4 monost:
Hodnotenie:
2 podobnm spsobom sa sprvam asto nie stle alebo sa popsanmu spsobu dos
pribliujete.

Tvrdenie skre
Ke ma kolega poiada o piku nedokem ho odmietnu aj ke na tom sm nie
som finanne najlepie.

Neviem zaa rozhovor s osobou ktor je mi sympatick. akm a to urob druh
strana.

Ke ma niekto niekam pozve a ja vidm e mu na tom zle neviem ho odmietnu
aj ke sa mi to vbec nehod.

Ke ma niekto predbehne vo fronte nedokem sa ohradi.
V rznych debatch neviem druhm skoi do rei aj ke celkom jasne e u len
mlti przdnu slamu.

k mm v akejkovek situcii niekomu na jeho iados poveda NIE rob mi to
staros je mi trpne.

Neviem ukoni rozhovor aj ke ma ani rozprva ani tma vbec nezaujmaj
a nemm ani as.

Ke s niekm rozprvam nedokem mu oponova aj ke si myslm e mj
vlastn nzor je lep. Radej ho ani nevyslovm.

Je trpne opta sa ke nieomu nerozumiem (v prci v kole doma ...)
Na schdzkach a rznych verejnch zhromadeniach radej nediskutujem. Pripadal/a
by som si hlpo.

Ke niekto zru stretnutie ktor sme mali dohodnut neviem navrhn in termn.
akm a to urob on.

Keby som sa poksil/a druhm uom prikazova dopadlo by to najskr poda
tvrdenia: Prik a urob sm.

Ke mi niekto z blzkych ud krivd ni nenamietam. Ovldam sa aby nespoznal
moje rozladenie.

Pozva na schdzku osobu opanho pohlavia o ktor mm zujem je pre ma
nadudsk vkon.

Pokia ma niekto chvli a rob mi poklony som v rozpakoch neviem ako reagova
neviem si rady sm/a zo sebou.

Ke prines zo samoobsluhy zelenkast salmu radej ho vyhodm ne by som
robil/a reklamciu.

Naskakuje mi husia koa ke si predstavm e by som sa musel/a ivi ako agent
poisovni.

k mm hovori o nieom dleitom alebo s niekm na kom mi zle zanem
hovori nezrozumitene niekedy sa aj zakoktm.

Je mi vemi neprjemn ke musm v ndzovej situcii poiada plne cudzieho
loveka naprklad o lstok na autobus.

Je mi vemi neprjemn zaa rozhovor s radnmi alebo vyie postavenmi
osobami, a to i ke im nutne potrebujem nieo poveda.

Celkov skre

TEST EMPATIE

Pozorne si pretajte nasledujce vpovede. Ak sa v nzor stotouje so
znamienkom zakrkujte ho. Ak sa nezhoduje preiarknite ho.

1. k vidm v skupine neznmeho mua zosmutniem. (+)
2. udia preukazuj voi zvieratm prli vea citlivosti. (-)
3. asto sa nazlostm ak udia robia scny na verejnosti. (-)
4. Rozuuj ma tak udia ktor utuj seba. (+)
5. k udia okolo ma psobia nervzne znervzniem i ja. (+)
6. Povaujem za hlpe ak udia pla preto e s neastn. (-)
7. Mm sklony citovo sa vva do problmov svojich priateov. (+)
8. Niekedy ma hlboko dojmaj texty piesn o lske. (+)
9. Mm tendencie presta sa ovlda ke mm zvestova zl sprvu. (+)
10. udia v mojom okol maj vek vplyv na moje nlady. (+)
11. Neznmi ktorch stretvam s vinou chladn a bezcitn. (-)
12. Radej by som bol socilnym pracovnkom ako zamestnancom koliaceho centra
pre tchto pracovnkov. (+)
13. Nezrtim sa len preto e sa mi zrtil kamart. (-)
14. Rd sa pozerm na ud ke rozbauj dareky. (+)
15. Osamel udia s pravdepodobne nepriatesk. (-)
16. Ke vidm placich ud rozlim sa. (+)
17. Niektor meldie ma robia astnm. (+)
18. Dokem sa naozaj vi do pocitov romnovho hrdinu. (+)
19. Viem sa nazlosti ke vidm ako s niekm nemilosrdne zaobchdzaj. (+)
20. Som schopn zosta pokojnm i vtedy ke s ostatn okolo ma nervzni. (-)
21. k mj priate zane rozprva o problmoch poksim sa obrti re na nieo in.
(-)
22. Nenakazm sa smiechom inch. (-)
23. Niekedy sa v kine zabvam na tom ako udia okolo ma pla. (-)
24. Som schopn sa rozhodova bez toho aby ma ovplyvovali city inch. (-)
25. Nie som schopn sa naalej dobre cti ak s udia okolo ma bez nlady. (+)
26. ako sa dokem pozera ako vedia niektor veci ud rozhdza. (+)
27. plne ma vyvedie z miery ke vidm e trpia zvierat. (+)
28. Vva sa do filmov alebo knh je hlpos. (-)
29. Poburuje ma ke vidm starch ud bez pomoci. (+)
30. Ke vidm slzy skr ma to rozuuje ako vyvolva scit. (-)
31. Film ma doke vemi doja. (+)
32. asto zisujem e i napriek rozrueniu okolitch ud zostvam chladn. (-)
33. Mal deti niekedy nezmyselne pla. (-)

Osobnostn test

Vaou lohou je vyjadri svoj postoj (no nie) k doluuvedenm hodnotm:

1. trest smrti 1. slvnostn obrad
. striptz . eny - sudkyne
. dodriavanie sviatkov . konvenn obliekanie
4. modern umenie 4. nudistick tbory
5. sebazaprenie 5. autorita radov
6. zamestnanie matky 6. subjektvne zdvodniten lo
7. horoskopy 27. telesn tresty
8. antikoncepcia . zmiean manelstvo (rasa)
. vojensk dril . prsne pravidl
10. mladistv vodi 0. dez
11. oddelen vyuovanie (ch-d) 31. zvieracia kazajka
1. svadba prbuznch . nepravideln ivot
1. potreba morlnej vchovy . tdium latininy
14. samovrada 34. rozvod
15. gardedmy 35. svedomie
16. interrupcia 6. zlepenie ivotnch podmienok Rmov
17. vlastenectvo 7. pevn - stly plat
1. tudentsk recesia . sexulna sloboda
1. cudnos . tradcie
0. fluorizcia vody 40. elektronick hudba

Mte dos sebavedomia

Prosm zakrkova odpove ktor Vs poda Vho nzoru najlepie charakterizuje.
1. Myslte si e na ud vo svojom okol nemte
a nemm 1
b neuvaujem o tom 3
c, naopak 4
d obas o tom premam
2. V spolonosti sa niekomu dar bavi vetkch host:
a ste na neho primne nahnevan/
b utujete e to nedokete aj Vy
c so zujmom ho sledujete 4
d snate sa ho nejako zhodi 1
3. Ke sa v spolonosti hovor o fyzickch nedostatkoch ktor sa nejako dotkaj
i Vs:
a ctite sa neprjemne
b zanete dan osobu nenvidie 3
c oddete 1
d nevzahujete to na seba 4
4. Ktor asti tela najastejie pozorujete v zrkadle?
a tie na ktor ste pyn/
b, svoje nedostatky 1
c cel postavu 3
d celkovo sa tomu vyhbam 4
5. Vidte praliv osobu opanho pohlavia napadne Vs:
a koda e nevyzerm lepie 3
b nemm vek ance
c radej sa o ni nepoksite 1
d, vyskate svoje ance 4
6. V lete u rieky alebo na kpalisku ke ste v plavkch:
a nemte problmy 4
b sedvate na boku
c nemyslte na to 3
d doslova trpte 1
7. Ste v spolonosti spenejch a vzdelanejch osb:
a imponuje Vm to 4
b snate sa neupozorova na seba
c ctite sa v rozpakoch 1
d poksite sa da k nieomu lepiemu
8. Objavili ste vo Vaom okol niekto kto dostva veobecn aplauz:
a iarlite na neho 2
b zvidte mu 1
c poksite sa s nm spriateli
d ctite sa veda neho prjemne 4
9. Hovorte sm/a o svojich nedostatkoch?
a len tomu komu dverujem
b, len s niekm kto je ako ja
c takm rozhovorom sa vyhbam 1
d nemm v tomto smere zbrany 4
10. Stretnete niekoho s handicapom:
a ctite s nm 3
b rd/rada by ste mu pomohol/a 4
c jeho vzhad ignorujem 1
d zdvihne Vm to sebavedomie
Ste psychicky odoln

Odpovedajte primne na nasledujce otzky a zakrkujte odpove ktor Vs poda
Vho nzoru najlepie charakterizuje.

13. AKO PRISTUPUJETE K VLASTNM NESPECHOM
a snam sa ich ospravedlni
b po ase sa s nimi vyrovnm 3
c stle ma trpi 1
14. STRCATE ASTO NERVY
a skr no 1
b poda nzorov druhch ani nie
c zle od situcie 2
15. AK MTE PERSPEKTVY VO SVOJOM ODBORNOM ZAMERAN (BUDCA
PROFESIA):
a vcelku dobr
b mal 1
c zle na foch
16. BVATE ASTO MRZUT
a no ale mu za to in 1
b preo si kazi nladu
c ako poveda 3
17. STAILI BY STE NA NRONEJIE LOHY
a, v sasnosti asi nie 1
b na niektor no 2
c ke budem naozaj chcie no
18. MTE V IVOTE KONKRTNY CIE
a no ako vina ud 3
b, no, ale aj tak to nedosiahnem 2
c nem to zmysel 1
19. CHPE VS VAE OKOLIE
a vinou nie 1
b, zriedkavo 2
c celkom no
20. MVATE RADOS S CUDZCH SPECHOV
a obas mi nieo tak urob dobre 1
b, len ak mm niekoho rd/rada
c je to kared vlastnos
21. TRPTE PREDSUDKAMI VOI NIEKTORM UOM
a, asi nie 3
b ako kad in 1
c urit typy si to zaslia 2
22. CHODTE ASTO DO SPOLONOSTI
a vemi rd/rada
b len medzi priateov 2
c najlepie sa ctim sm/a 1
23. KRITIKA VAEJ OSOBY:
a spsob e premam o princh 2
b ma vne popud 1
c ma neme rozhdza 3
24. AKO SA POZERTE NA HYPOCHONDROV
a je potrebn ich pochopi 1
b kad si obas vyma choroby
c vyhbam sa im 3

Asistent Ucitela V Procese Edukacie Romskych Ziakov-Libre

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Asistent Ucitela V Procese Edukacie Romskych Ziakov-Libre

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

UNIVERZITA KONTANTNA FILOZOFA V NITRE

FKULT SOCILNYCH VIED A ZDRVOTNCTV

You might also like