DISKRIMINCIA AKO PREJAV NETOLERANCIE DRAFT! PhDr. Imrich Vaeka, Ph.D.

2006 Rmovia, ktor odchdzali do ttov E a do Kanady, zdvodovali svoj odchod zva diskriminciou zo strany majority. Mali ale na mysli to, o aj majorita povauje za diskriminciu? A ako sa to stane, e majorita, ktor o sebe tvrd, e je tolerantn a je rada, e ije v demokracii rob to, o in povauj za diskriminciu? Memorandum OSN z roku 1949 definuje poda Allporta (2004: 82-83) diskriminciu takto: K diskriminaci dochz pouze v ppad, e jedincm nebo celm skupinm odprme stejn zachzen, o kter zejm stoj. Pod diskriminaci spad jakkoli postoj, kter vychz z rozliovn na zklad pirozench nebo spoleenskch kategori a nijak nesouvis ani se schopnostmi i pednostmi jedince nebo s jeho skutenm chovnm. Poda Allporta to znamen, e diskrimincia sa nevzahuje na situcie, kedy sa o rovnak zaobchdzanie uchdza zloinec, nepoctiv lovk apod. Rzn zachzen, kter se opr o individuln vlastnosti, by asi nemlo bt klasifikovno jako diskriminace. Rozliovn, kter nebere v vahu specifick vlastnosti jedince, ho pokozuje. (2004: 83) Allport (2004: 80) zarauje diskriminciu na p stupovej kle odmietavho sprvania voi cudzm skupinm na tretie miesto za osoovanie a vyhbanie sa a pred fyzick napadanie a vyhladzovanie. Pre zjednoduenie Allport zhrnul tchto p stupov do troch: verblne odmietanie (osoovanie), diskrimincia (vrtane segregcie), fyzick napadanie (intenzity vetkch stupov). Pojem diskrimincia sa vyskytuje v rznych politickch a publicistickch textoch, pouvaj ho texty ochrancov udskch prv, politick komenttori, vldne dokumenty, prslun zkony at. Prvne texty a zkony, ktor by v tejto oblasti mali by urujce, nevymedzuj tento pojem tak, aby ho bolo mon poui veobecne pre vzahy vo verejnom ivote. Tieto texty ho definuj zko, s ohadom na oblas o ktorej hovoria (naprklad Zkonnk prce hovor o zkaze diskrimincie v pracovnch vzahoch, nehovor, samozrejme, o inch vzahoch). Defincie pouiten veobecne vo verejnom ivote mono njs skr v rznych slovnkoch i vedeckch publikcich. Nemaj sce prvnu zvznos, ale maj schopnos zorientova v zloitej problematike. Naviac, nemono zabda na to, e migrujci Rmovia, ktor zdvodovali svoj odchod diskriminciou, mali asto na mysli

prvne ako postihnuten skutonosti zl va, nespravodliv prstup, atmosfra poniovania, radn postup ktor je zkonne v poriadku, ale nezohaduje individulnu situciu konkrtnej rodiny a pod. Podnetne k diskrimincii pristupuje R. Girard (1997: 25), ktor o diskrimincii hovor ako o diskriminanch opatreniach a pe: Dodnes jsou postien lid obt ist diskriminanch opaten, kter zdaleka pesahuj naruen, jak by snad jejich ptomnost mohla pivodit plynulosti spoleenskch vztah. Inmi slovami, diskrimincia znamen tak zaobchdzanie, ktor je pre dan osobu menej vhodn ako zaobchdzanie s inou osobou v porovnatenej situcii i postaven. Velk sociologick slovnk (1996) pod heslom diskriminace sociln okrem inho uvdza:
fakt a zpsob omezovn nebo pokozovn uritch spoleenskch skupin v jejich prvech a nrocch. Diskriminace sociln se opr o pedsudky a stereotypy spov v zmrnm znevhodnn uritch subjekt vytvenm nerovnch hospodskch, politickch, prvnch podmnek. asto brn v rozvjen vlastn svbytn kultury, v pstupu ke vzdln, ve vkonu povoln a v seberealizaci. Kad sociln znevhodnn se me promnit v diskriminaci, tedy v zmrn vnj omezovn monost a realizace poteb. Diskriminace sociln me vst k sociln degradaci, ale tak k sociln exkluzi a v extrmnch ppadech a ke genocid. Za diskriminaci sociln bv tak povaovno stavn a udrovn barir sociln mobility. Jako diskriminace sociln je nkdy vnmna i siln sociln kontrola (nap. pm cenzura) nebo pravidla udrovn veejnho podku.

O diskrimincii voi skupine osb mono teda hovori vtedy kdy jsou jedn skupin lid uprna prva a pleitosti, jimi disponuj druz ... Velmi asto jsou sice pinou diskriminace pedsudky, ale pesto je mezi tmito dvma kategoriemi nutno rozliovat, protoe mohou existovat nezvisle na sob. (Giddens, 1999: 231). Uveden defincie navodzuj minimlne tieto otzky: 1. Ak diskrimincia me vies k socilnej degradcii a exklzii a mono za u povaova aj siln socilnu kontrolu a stavanie barir v socilnej mobilite, tak diskrimincia m rzne podoby a svis s mnohmi inmi procesmi. O ak podoby a procesy ide? 2. Ak prinou diskrimincie s predsudky, tak ak javy a procesy doved skupinu od predsudkov voi inej skupine k jej diskrimincii?

2.1. PODOBY A FORMY DISKRIMINCIE 2.1.1. Podoby diskrimincie

Podoby diskrimincie sa poksme vymedzi na zklade jednoduchch otzok KOHO sa diskrimincia tka, KTO ju uskutouje, OHO sa tka, PREO sa uskutouje a AKO sa uskutouje. Individulna a skupinov diskrimincia Na otzku KOHO sa diskrimincia tka, je mon odpoveda iba ak ju spojme s otzkou KTO diskriminuje. Odpove je potom pomerne jednoduch, diskrimincia sa tka jednotlivcov alebo skupn1. V prpade individulnej diskrimincie diskriminovan je jednotlivec a diskriminuje jednotlivec, resp. skupina ktorej lenovia s identifikovaten. Tto innos me ma podobu fyzickho nsilia s dsledkom smrti, pokodenia zdravia, znienia majetku a pod. Ide vtedy o diskriminciu, ktor je ahko pozorovaten a prvne postihnuten (skupina skinheads alebo jednotliv skni pokodia Rma, jeho rodinu, zdevastuj idovsk kultrnu pamiatku a pod.). Ide o jednotliv od seba oddeliten akty diskrimincie, kde diskriminujci aj diskriminovan s jednotlivo identifikovaten a jednotlivo prvne postihnuten. Me ma tie podobu nsilia intitucionlneho alebo symbolickho (radnk nepridel hodnotu alebo slubu o ktor sa len meniny uchdza, len meniny je vystaven posmechu, poniovaniu a pod.). Skupinov diskrimincia je diskrimincia, ktor realizuje cel skupina prostrednctvom svojich reprezentantov (volench, menovanch, samozvanch a skupina ich innos schvauje, minimlne sa od nej neditancuje) na inej skupine ako celku, a to innosou, ktor je kontinulna, nem menovitho adresta ani pvodcu, stva sa nm ktorkovek poveren alebo postihnut len skupiny, prvne je ako individulne postihnuten. Ak m podobu priamej diskrimincie je ahko pozorovaten, ahko sa dokazuje, v modernej spolonosti je ale problematick prisdi ju konkrtnym osobm, pretoe diskriminuje systm ktorho s sasou. Ak ale ide o nepriamu diskriminciu, tak nie je ahko pozorovaten, problematick sa dokazuje a ako ju prisdi konkrtnym osobm. Naprklad rmskej rodine nie je umonen kpi si rodinn dom v dedine, rmsky uchdza o zamestnanie m saen prstup na primrny trh prce, rmske rodiny nedostan po povodniach porovnaten pomoc a podobne. Poda typu skupiny, ktor diskriminciu pripust, mono hovori o diskrimincii v sfre intitci, v sfre zdruen a asocici a v sfre komunt, pospolitost. Samozrejme,

Skupiny v tomto prpade nie s myslen ako prvnick subjekty. Zsady nediskrimincie a rovnakho zaobchdzania sa uplatuj iba v spojen s prvami fyzickch osb.

poruovanie zsady rovnosti a nediskriminovania je najlepie viditen a postihnuten vo verejnom ivote, ie v sfre intitci a iastone vo sfre zdruen. O diskrimincii vo sfre intitci mono hovori vtedy, ke: - Diskriminuj systmy a reimy prce, ktor socilne intitcie pouvaj pre uspokojovanie potrieb svojich klientov. - Diskriminuje socilny pracovnk ako zamestnanec uritej socilnej intitcie, ke svoju profesionlnu rou napa diskriminujcim spsobom, pretoe do jej vkonu prena predsudky a perzekun presvedenia s ktormi sa stretva vo svojom socilnom prostred. - Diskriminuje neexistovanie systmov a reimov prce, ktor by mali zabezpeova vasn identifikovanie a odborn rieenie nepriaznivch ivotnch situci prslunkov menn. V uvedench prpadoch je intitucionlna diskrimincia sasou nepriamej diskrimincie. Intitucionlna diskrimincia sa prejavuje vyluovanm prslunkov menn a chrnench skupn z dosahu intitci, predovetkm intitci verejnej sprvy, pracovnho trhu, systmu vzdelvania. O diskrimincii vo sfre zdruen a asocici mono hovori pri neposkytnut uritej sluby, odmietnut lenstva a pod. Tento typ diskrimincie je vemi ako postihnuten, pretoe vntorn predpisy, zsady, postupy a pod. si uruj lenovia zdruenia sami, maj v tom pln autonmiu a iadna intitcia im do toho neme hovori, pokia neporuia zkon. O diskrimincii vo sfre pospolitost, komunt mono hovori v bezprostrednch vzahoch medzi komunitami a medzi umi v komunitch. Tka sa predovetkm loklnych spoloenstiev. Prejavom tohto druhu diskrimincie je ostrakizmus socilneho prostredia, ikanovanie, socilna degradcia. Problematinos prvneho postihu mono ilustrova na prklade ernckych vzahov v rmskych zoskupeniach. Ak hovorme o diskrimincii skupinovej, tak meme hovori aj o tom, akej skupiny sa diskrimincia tka, resp. akej by sa tkala, keby tto skupina nebola ochraovan prvne. Ide o skupiny, ktor s pre svoju odlinos ohrozen a patria medzi zkonom ochraovan. Ak sumarizujeme vetky skupiny, resp. ich prslunkov ktor s prostrednctvom zkona v R nejakm spsobom chrnen, tak ide o skupiny poda rodu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, sexulnej orientcie, viery alebo nboenstva, zdravotnho postihnutia, politickho alebo inho zmania, poda prslunosti k nrodnosti, etnickej skupine, poda prjmu, resp. majetku. Osobitn druh diskrimincie, to znamen najviac rozren, najviac nebezpen, tvor diskrimincia rasov.

Diskrimincia socilna, kultrna a organizano-politick Ak sa ptame OHO sa diskrimincia tka, ptame sa vlastne na jej obsah. Diskrimincia sa tka, samozrejme, socilneho sveta, take otzka na jej obsah je otzkou na to, o je obsahom socilneho sveta. Odpoved na tto otzku njdeme mnoho, hlavne medzi klasikmi sociolgie. Za syntetick, jasn a vyven odpove mono povaova t, ktor udelil posk sociolg Pavol Rybicki vo svojej publikcii o truktre socilneho sveta (1979). Vemi veobecne povedan, ke Rybicki hovor o socilnom svete globlnej spolonosti, hovor o truktrach a charakteristikch socilnych zoskupen, o pospolitosti kultry a o skupinch a socilnych innostiach. V slade s tm mono potom poveda, e z hadiska obsahu mono hovori o diskrimincii socilnej, kultrnej a organizano-politickej. Socilna diskrimincia sa tka miesta loveka/prslunkov ochraovanej skupiny v spolonosti, ie jeho socilno-ekonomickho postavenia. Ide o situcie, kedy majorita menine upiera, sauje, ale tie jej nepomha ke je to nutn v prstupe k prleitostiam na vertiklny vzostup, v uspokojovan potrieb, brni v mobilite at. Stratifikcia etnick sa tu spja so stratifikciou socilnou. Diskrimincia v oblasti kultry sa tka asti loveka/prslunkov ochraovanej skupiny v kultre. Ide o situcie, kedy majorita upiera, sauje udriavanie a rozvoj identity meninovej, upiera menine prstup k hodnotm kultry, kedy nie je ochotn k vmene kultrnych hodnt, kedy majorita diskriminuje v oblasti vzdelvania. Diskrimincia v oblasti organizcie ivota spolonosti sa tka asti loveka/prslunkov ochraovanej skupiny v socilnych vzahoch a innostiach, ktor utvraj a udriavaj globlnu spolonos. Ide o situcie, kedy majorita upiera menine as na rozhodovan, brni jej v rozvjan autonmneho skupinovho ivota v rovine pospolitost, zdruen a intitci. Diskrimincia uvedomel a neuvedomel Ak sa ptame PREO sa diskrimincia uskutouje, ptame sa na to, i diskriminujci konaj s plnm vedomm toho o robia, alebo nie. Meme potom hovori o diskrimincii uvedomelej a neuvedomelej. Uvedomel diskrimincia je tak, ke dominujce spoloenstvo, jeho prslunci, diskriminuj ud s meninovm znakom s plnm vedomm, e ide o upieranie im prstupu k uritm hodnotm a zdrojom. Tto diskrimincia bva legitimizovan rznymi teriami rasistickmi, nboenskmi, triednymi a pod., ktor v danej spolonosti vldnu.

Neuvedomel diskrimincia je tak, ke dominujce spoloenstvo, jeho prslunci diskriminuj ud s meninovm znakom, pretoe je tak zvyk, pretoe v danom socilnom prostred sa povauje za samozrejm, e urit udia nemaj prstup k uritm hodnotm, pretoe je to tak, tak je prirodzen usporiadanie vzahov. V danom socilnom prostred sa nereflektuje, e ide o diskriminciu, e ide o predsudky. Prslunci tohto prostredia sa s tm od narodenia stretvaj a ani ich nenapadlo reflektova situciu, spochybni z dvodu naprklad udskch prv toto prirodzen usporiadanie. Ich myslenie a konanie je v zajat stereotypov a predsudkov rasovch, etnickch, nboenskch, triednych, ideologickch a pod. Tchto ud to samozrejme neospravedluje, ale vytvra to monos vysvetli im situciu, urobi ich citlivejmi na meninov postavenie tch ud, ktor s in. Aktulne je to zvl vo vzahu k pracovnkom verejnej sprvy, k socilnych pracovnkom, uiteom, policajtom, poslancom a pod. Diskrimincia priama a nepriama Ak sa ptame na to AKO sa diskrimincia uskutouje ptame sa na spsob a odpoveou je, e poznme diskriminciu priamu a nepriamu. S priamou diskriminciou sa stretvame, ak k diskrimincii dochdza zmerne, otvorene a oficilne, v modernej spolonosti prostrednctvom zkona, predpisu, nariadenia. Vstinejie ju mono nazva systmovou diskriminciou,2 pretoe diskriminuje spoloensk zriadenie a to tm, e prvne zakotvuje nerovn vzahy medzi umi. Prkladom nech je apartheid v bvalej Juhoafrickej nii, otroctvo v bvalch junch ttoch nie, segregan reim slovenskho ttu v rokoch 1939 - 1945, rasistick zkony nacistickho Nemecka at. S nepriamou diskriminciou sa stretvame, ak ide o diskriminciu prostrednctvom zdanlivo neutrlneho zkona, predpisu, nariadenia, alebo prostrednctvom uritch zvyklost. Vstinejie ju mono nazva societlnou diskriminciou3. Takto diskrimincia nie je formulovan explicitne v texte nariadenia a udia sa zdrhaj innos, ktor vykonvaj v slade s takto neutrlne formulovanm zkonom nazva diskriminciou, povaova ju za diskriminciu. Ide ale o vntorne prepojen systm diskriminovania zaloen na predsudkoch a ako vrus prerast do socilnych truktr. Predchdzajca priama diskrimincia sa tu premenila v nepriamu, pretoe priama je zakzan. Tu sa nejedn o diskriminciu zameran proti nejakmu jednotlivcovi, tu ide o diskriminciu jednej skupiny voi inej skupine. To, e

2 3

Mono sa stretn tie s nzvami trukturlna diskrimincia, intitucionlna diskrimincia. Je prznan, e slovenina ani etina nepoznaj pojem, ktor by adekvtne odzrkadoval obsah pojmu societal discrimination.

ide o diskriminciu poznme obyajne a z efektov takejto innosti. S takouto diskriminciou sa meme stretn naprklad pri prideovan obecnch bytov na zklade kritri, kde sa z pridelenia vyluuj udia nie na zklade zjavne rasovch znakov, naprklad farby pleti, ale na zklade znakov socilnych a kultrnych, ktor vak s etnickmi a rasovmi znakmi svisia. Naprklad nezamestnanos ako faktor nepridelenia bytu bez alieho preetrenia, bez monosti vnimky v situcii, kedy nezamestnan s zva prslunci jednej etnickej skupiny, resp. kedy tto s vdy na konci pomyselnej fronty. O nepriamej diskrimincii mono hovori aj vtedy, ke prslunk meniny je v obchode osloven a obslen a posledn, ke je v socilnom prostred predmetom vtipov, poniovania, ke ho v obchode sleduj pozornejie ako inch, i nhodou nekradne, ke mu policajti venuj zven pozornos akonhle sa objav v centre mesta i v lepej tvrti a pod. 2.1.2. Diskrimincia rasov Pojem rasov diskrimincia najlepie definuje Medzinrodn dohovor o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie z 21. decembra 1965. Poda P. Pulia (2002a: 415) tento dohovor v lnku 1 uvdza:
Vraz rasov diskrimincia v tomto dohovore znamen akkovek rozliovanie, vyluovanie, obmedzovanie alebo zvhodovanie zaloen na rase, farbe pleti alebo etnickom pvode, na rodovom, nrodnostnom alebo etnickom pvode, ktorho cieom alebo dsledkom je znemonenie alebo obmedzenie uznania, uvania alebo uskutoovania udskch prv a zkladnch slobd na zklade rovnosti v politickej, hospodrskej, socilnej, kultrnej alebo ktorejkovek inej oblasti verejnho ivota.

Poda Jonathana H. Turnera (1994: 119) Diskrimincia znamen odlin spsob prstupu k inm vzhadom na ich nrodnos, konkrtne ide o to, e prslunkom nejakej nrodnostnej skupiny sa upiera prstup k hodnotm ako s bvanie, prca, vzdelanie, moc a prest. Etnick diskriminciu povauje teda Turner za hnaciu silu etnickej stratifikcie. Etnickou stratifikciou rozumie neproporcionlnu alokciu etnickch populci do jednotlivch socilnych vrstiev. Dovolm si na tto tmu uvies obsiahlej citt Turnera, ktorm uvdza svoje vahy o etnickej stratifikcii. Pe (1994: 118-119):
S triednou stratifikciou sa prepletaj etnick nerovnosti. Znamen to, e niektor udia uritho nrodnostnho pvodu znane astejie patria do uritch socilnych vrstiev. A pretoe vina etnickch subpopulci sa nachdza v nich vrstvch, ako sa meme divi, e triedne konflikty mu by umocovan etnickmi antagonizmami medzi tmi, ktor vlastnia a tmi, ktor by radi vlastnili cenen hodnoty. Tento jav meme kadodenne pozorova v kontaktoch s umi rzneho nrodnostnho pvodu. Me sa nm zda, e sme

tolerantn, poctiv a spravodliv, ale napriek tomu sa nm iba ako dar oslobodi sa od naptia medzi nami a lenmi inch etnickch populci, ktor je usaden kdesi v pozad. Toto naptie nem korene iba v rozdieloch v kultre (ako napr. jazyk a presvedenia), v rozdielnom sprvan (spsob rozprvania, pohybovania sa a pod.) a v rozdieloch v socilnej organizcii (rozdielne vzory prslunosti ku skupine); je vyvolan tie rozdielmi v mnostve peaz, moci a preste, ktor vlastnme a o svis s tmi kultrnymi, behaviorlnymi a organizanmi rozdielmi. Ak pre tvoje etnick zzemie tieto rozdiely vyznievaj v tvoj neprospech, me zastretm spsobom prejavi svoje nepriatestvo a nosi v srdci oste; ak sa nachdza na strane privilegovanch, pociuje to nepriatestvo a mono dokonca v sebe tlm urit, ete nie vemi siln ak.

Akoby nm Turner chcel poveda, e etnick diskrimincia je ven, resp. e bude trva tak dlho ako triedna stratifikcia. Aj keby tomu tak nebolo, je zrejm, e opisovan prepojenie triednej stratifikcie a etnickej prslunosti je v sasnosti platn. Ak to prijmeme ako hypotzu platn pre sasnos a dohadn budcnos 10 20 rokov, tak z toho vyplvaj tri mon prstupy k problmu etnickej diskrimincie. Zrui triedne rozdiely a zrui tak zklad pre etnick stratifikciu. Komunizmus sa o to poksil a vsledkom bola asimilcia ochotnch, zvenie diskrimincie vhajcich a perzekcia neochotnch. Inm prstupom je neriei ten problm, povaova ho za ven a ako prslunci majority sa bez obv podiea na diskrimincii a tei sa z jej ovocia. Tretm prstupom me by snaha o usmernenie etnickej diskrimincie tak, aby sa eliminovala zo sfry intitci, utlmila v inch sfrach a v podobe etnickej rivalizcie sa stala faktorom stimulujcim rozvoj spolonosti. Predpoklad to vyrovnvacie opatrenia pre zabezpeenie rovnosti anc. 2.2. DETRUKTVNA TOLERANCIA A LEGITMNA INTOLERANCIA Od diskrimincie je potrebn odli situcie, ktor sa na u podobaj a ktor niektor udia vntorne pociuj ako diskriminciu. Ide o situcie, kedy odopierame prstup k uritm hodnotm a zdrojom isto na zklade individulnych znakov a v slade so zkonom. V tejto svislosti je potrebn objasni tie niektor aspekty pojmov tolerancia a intolerancia. 2.2.1. Tolerancia a intolerancia Poda Radima Paloue (1995) ekvivalentom slova tolerancia je v etine (aj v slovenine) znanlivos. Pociuje sa ako lskav i dokonca blahosklonn pripanie postojov, nzorov alebo chovania loveka i ud odlinho zaloenia. Najbenejie vznamov urenie je teda poznamenan prevahou trpnosti, pasivity. Zname inakos, nevnucujeme vlastn, nerozuujeme sa nad inakosou inch, strpme inakos. R. Palou

hovor ale aj o modernom uren tolerancie. Tolerantn lovek ponma vlastn pravdu ako nieo, o pripa existenciu aj inch nzorov, pripa, e k pravde mono dospie aj z inch vchodsk, a e aj vlastn stanovisko je dobovo a situane podmienen, priznme prvo na inakos. Ke hovorme o intolerancii, hovorme o nej v dvoch vznamoch: 1. Ako o negatvnom a arbitrlnom postoji, ktor je tvoren sborom predsudkov. Opiera sa na nekompletnch a falonch informcich, je nadmerne zjednoduen, asto nelogick, strnul a neobyajne odoln voi zmenm. 2. Ako o socilnej innosti, ktor je spojen so socilnou kontrolou s cieom posdi plnenie predpsanch i oakvanch postupov, znalost, krtko povedan funknch poiadaviek, ktor svisia s danou socilnou pozciou a plnenm svisiacej socilnej role. V prpade stigmatizovanej osoby u samotn kontrola sa me uskutoni tendenne a cel proces spolu s jeho vsledkom me by diskriminujci. V takom prpade ide ale o dsledok psobenia predsudkov a je to o intolerancii v jej prvom vzname. Bezbreh, pln tolerancia ohrozuje stabilitu a sdrnos spolonosti a v konenom dsledku je hrozbou aj pre samotn toleranciu. Urit hranice tolerancie, alebo inak povedan urit nutn miera intolerancie s pre normlne fungovanie spolonosti nevyhnutn (vahu o hraniciach tolerancie pozri Koakowski, 1998a; 1998b). O bezbrehej, absoltnej tolerancii mono sce uvaova, ale pohad do reality uke, e to, o sa jav ako tolerovanie vetkho je vlastne nadmern ahostajnos s podobou socilnych vzahov a diania vo vlastnom socilnom prostred a tie nadmern konformizmus. Ako hovor star pravda: Kto ml, ten sved. Ak sa nadmern ahostajnos a konformizmus vyskytuj v skupine, s pre u hrozbou. Funkn a detruktvnu toleranciu potrebujeme preto odli. Intoleranciu sme zvyknut povaova za prejav nsilia, o by sa vo vzahoch medzi umi nemalo vyskytova. Otzkou je, ako bez pouitia nsilia zabezpei, e do zamestnania i do koly nebud prijat t, ktor k tomu nie s svojimi schopnosami a vlastnosami vhodn. Jednoducho, tak ako sa to kadodenne deje transparentnm a akceptovanm netolerovanm ich niej schopnosti. Ak by sme zruili legitmnos intolerantnho postoja, ako zabezpeme izolciu nebezpench vrahov a socilne patologickho sprvania vbec? Tolerovan intolerancia je pre demokratick spolonos nutn prve tak ako funkn tolerancia. Dennodenne sa v mdich stretvame ale aj s informciami o negatvnych podobch intolerancie, o diskrimincii, o ikanovan at. Pre odlenie tchto dvoch podb intolerancie bude lepie hovori o legitmnej intolerancii, ktor

je kultrne legitimizovan a opiera sa o moc a o deformovanej intolerancii, ktor tto kultrnu legitimitu nem a opiera sa o nsilie4. Funkn tolerancia a legitmna intolerancia maj jeden spolon znak nstrojmi moci zabezpeuj fungovanie zsad rovnosti, spravodlivosti a nediskrimincie pri sasnom zabezpeovan sdrnosti a funknosti pluralitnej a truktrovanej spolonosti. 2.2.2. Legitmna intolerancia Legitmna intolerancia m v kadodenne sa opakujcich socilnych vzahoch podobu socilnej kontroly. Ak ponechme bokom vahy o tom, i platn normatvny poriadok je formulovan aj so zohadnenm zujmov menn a ich kultrnych odlinost a i nie je mon uvaova o akceptovan niekokch rovnocennch normatvnych poriadkov v spolonosti, tak legitmna intolerancia sa prejavuje spoloenskm ntlakom danho socilneho prostredia na dodriavanie noriem platnch v spolonosti a ntlakom monej kontroly zo strany verejnej sprvy v slade so zkonom. Vsledkom tohto ntlaku s podoby legitmnej intolerancie odvodnen rozdielne zaobchdzanie, dodriavanie v socilnych vzahoch uritej socilnej ditancie a jej symbolov, schopnos skupiny asimilova tch inch, ktor o to maj zujem a pomc im v asimilcii, represvne opatrenia ttnych orgnov voi socilnej patolgii v slade so zkonom. Osobitn problematiku tvor socilna kontrola v ponman A. Hirnera (1972). Budeme sa venova prvmu a pre nae ely najdleitejiemu prejavu prirodzenej intolerancie odvodnenmu rozdielnemu zaobchdzaniu. Odvodnen rozdielne zaobchdzanie V osobnom ivote neuprednostujeme tch, ktor nm nie s sympatick, ktor nie s lenmi rodiny, s ktormi si dlhodobo vzjomne nepomhame, ku ktorm nemme dveru a pod. Vo verejnom ivote a v ivote organizci nie s uprednostovan t, ktor nespaj niektor z poiadaviek pre vkon danej innosti, pre prijatie za lena, pre poskytnutie sluby organizciou a pod. Poiadavky, nazvime ich funkn poiadavky, s vopred stanoven a s
4

Petrusek (1994: 85) chpe nsilie ako jeden z prejavov zla. Jde o in nebo innost, kterou jinmu psobme kodu, jmu, kdy ubliujeme - zdrav, na majetku atd. Pvodn byl pojem nsil v podstat vzn na nsil brachiln V novjm, modernjm pojet se chpe obecnji, zejmna v politologickch teorich se o nsil mluv jako o prostedku nebo zpsobu, jak donutit jinho lovka nebo jinou sociln skupinu, aby inili nco, co init sami nechtj, anebo jim znemonit vykonvat nco, co vykonvat chtj. Pojmy nsil a moc spolu zce souvis. V zsad existuj dv koncepce, kter se tkaj vztahu nsil a moci. Prvn k, e kad moc je vlastn svm zpsobem nsilm, e v kad moci je element nsil obsaen. Druh koncepce, kterou reprezentuje Hannah Arendtov, naopak zdrazuje, e moc je prostedkem k tomu, aby se lid chovali kooperativn. Legitimn moc vdycky smuje k tomu, aby lid byli spolen schopni vykonvat njakou innost, jejm prostednictvm dosahuj uritho cle. Podle Arendtov je tedy nsil antitez moci. (podiarkol I.V.)

pod kontrolou verejnosti. Nespanie tchto poiadaviek s dsledkom neprijatia do organizcie, neposkytnutia sluby a pod. je zaprinen nedostatkami v kvalifikcii, nedostatkom finannch prostriedkov na zakpenie sluby, tie postihnutm v uritej oblasti, a nie rasou, etnicitou, vyznanm, rodom, alebo inm znakom s ktorm sa narodme alebo do ktorho sa narodme. Preto ak lovek s niou kvalifikciou nepatr do niektorej zkonom chrnenej socilnej kategrie, nebude v sai o dan pracovn miesto nielen uprednostnen, ale ani mu nebude ponknut monos zvenia si kvalifikcie, ak na to neprde sm. Ale ak lovek, ktor pod vplyvom emci prestva kontrolova svoje sprvanie sa bude uchdza o miesto pilota, tak z dvodu ochrany cestujcich sa pilotom neme sta ani keby bol hne lenom vetkch zkonom chrnench socilnych kategri. Uprednostnenie jednch a neuprednostnenie inch je teda dsledkom toho, e organizcia trvale kontroluje plnenie funknch poiadaviek, ktor s podmienkou jej fungovania a plnenia jej poslania. Neumonenie prstupu k hodnote, o ktor sa udia u organizci uchdzaj, neuprednostnenie zo strany organizcie, mono povaova za prejav intolerancie ktor je odvodnen, prpustn a vhodn. Ak by organizcia i rad tak neurobili, spsobili by kodu sebe, ttu, obci. Neuprednostnenie sa ale me vemi rchle zmeni v znevhodnenie a diskriminciu, ak zkladom pre neuprednostnenie sa stan meninov znaky ako rod, rasa, etnicita, nrodnos, jazyk, vyznanie, vek, sexulna orientcia, ale tie vtedy, ke neuprednostnen nebud ma ancu a relnu monos vyvin silie a optovne sa poksi zska dan hodnotu. Uprednostnenie je mono chpa aj v uom vzname a rozumie nm osobitn prstup k uritm socilnym kategrim, alebo k uritm situcim. Takto chpan odvodnen rozdielne zaobchdzanie vymedzuje naprklad nvrh tzv. diskriminanho zkona, ktor bol predloen v Nrodnej rade SR v roku 2002 takto (poda P. Puli, 2002a: 416-417):
Odvodnen rozdielne zaobchdzanie mus by objektvne odvodnen oprvnenm cieom a prostriedky na dosiahnutie tohto ciea musia by primeran a potrebn. O takto rozdielne zaobchdzanie ide najm ak: - z dvodu veku je ustanoven osobitn podmienka prstupu k zamestnaniu alebo k odbornej prprave alebo osobitn podmienka zamestnania a zrobkovej innosti, vrtane prepania a odmeovania, za elom zalenenia mladch ud, starch zamestnancov alebo osb s opatrovateskmi povinnosami do pracovnho procesu alebo za elom zabezpeenia ich ochrany, alebo je ustanoven podmienka minimlneho veku, odbornej praxe alebo inej praxe pre prstup k zamestnaniu alebo k uritm vhodm, ktor so zamestnanm svisia, - z dvodu zdravotnho postihnutia, pohlavia alebo veku ide o rozdielne zaobchdzanie v ozbrojench silch, - z dvodu pohlavia, veku, zdravotnho postihnutia alebo sexulnej orientcie je v prpade cirkv alebo nboenskch spolonost ustanoven osobitn dvod, ktor vyplva z ich viery alebo nboenstva alebo je ustanoven osobitn podmienka prstupu k zamestnaniu, odbornej prprave alebo zrobkovej innosti vyadujca dodriavanie vntornch predpisov cirkv alebo nboenskch spolonost vyplvajca z ich viery alebo nboenstva,

- z dvodu veku, pohlavia alebo zdravotnho postihnutia je ustanoven osobitn poiadavka, ktor je vecne zdvodnen povahou prce, - z dvodu vzdelania, odbornej praxe a odbornej skky je ustanoven poiadavka pre vkon povolania.

Odvodnen rozdielne zaobchdzanie pta pozornos spolonosti vdy, ale predovetkm vtedy, ke existuj podmienky alebo oprvnen obavy, e me djs k jeho deformovaniu v znevhodnenie a diskriminciu. Deje sa tak vtedy, ak organizcia i rad ber do vahy aj in kritri ako tie, ktor vyplvaj z funknch poiadaviek i poiadaviek zkona. V organizcich sa naprklad mono stretn s tzv. sklenenm stropom pre eny, pre tch ktor nie s lenmi ttotvornho nroda, pre mladch a pre starch.5 Mono sa stretn tie s tm, e radnci sa pri prideovan sluby riadia stereotypmi, predsudkami. Me sa tak ale sta aj v prpade rzne postihnutch ud. O diskriminciu sa nejedn vtedy, ak postihnut nedoke pre svoje postihnutie dosiahnu na poiadavky dokonca ani s kompenzanmi pomckami i inou pomocou spolonosti, vrtane prpadnch vyrovnvacch opatren a nariaden ttu. Negatvna reakcia organizcie i radu je v tomto prpade zdvodniten a nie je diskriminciou, a to napriek tomu, e je v zsade prejavom intolerancie. Ak by organizcia postupovala inak, spsobila by sama sebe kodu. Ak vak z verejnch prostriedkov bud kompenzan opatrenia dostva iba niektor skupiny postihnutch a in nie, pjde o diskriminciu, pretoe bude naruen zsada rovnch prleitost. V prpade postihnut neuprednostnenie nie je vsledkom diskrimincie, ale neschopnosti spolonosti technicky kompenzova druh a stupe danho postihnutia. Ide teda o dsledok postihnutia zdravotnho alebo mentlneho, ktor zaprin, e niektor zdroje spolonosti a prleitosti ktor vytvra, sa pre postihnutho stan nedostupn. S postihnutm sa rodme (naprklad udia s vrodenou poruchou zraku), alebo ho zskame (naprklad pri autohavrii, v dsledku choroby a pod.). Spolonos m pre mnoh takto situcie rieenie, ktorm postihnutie odstrauje, alebo zmieruje (okuliare, vozk, bezbarirov bvanie, socilne dvky, sluby, socilna prca a pod.). V zvislosti od miery odstrnenia dsledkov postihnutia pre ivot loveka hovorme o vekosti jeho handicapu. Handicap m teda, na rozdiel od postihnutia, socilny charakter. Inou vecou je, ak spolonos technicky vie postihnutie kompenzova, ale nem monos urobi tak vo vzahu ku vetkm, naprklad ekonomick monos. Ide stle ete o handicap, alebo u o diskriminciu? A pjde o diskriminciu vtedy, ak urit technick
5

Prklady takchto situci uvdzaj W. B. Weather jr. a K. Davis (1992: 73-106).

rieenia bud sce na trhu dostupn (napr. genetick lieba), ale pre obrovsk finann nklady iba zo skromnch a nie z verejnch zdrojov? Tento problm zatia nie je rieen. Jedno je vak z morlneho hadiska ist ak ide o postihnutie, ktor brni postihnutm v prstupe k zkladnm potrebm na rovni ktor je ben v danej spolonosti a tto udia nedostvaj inn pomoc od spolonosti, potom ide o diskriminciu. Naprklad masov nespenos rmskych det v kole a dlhodobo neprijman oparenia smerujce k multikultrnemu vzdelvaniu a neprijman systmov oparenia na vyrieenie socilnokultrnych prin tejto nespenosti s jasnm signlom diskrimincie zo strany majority. Postihnutie, ktor spolonos doke kompenzova ale z rznych dvodov to vo vzahu k niektorm meninm nerob, me ma ale nielen telesn i duevn rozmer, me by tie dsledkom lenstva v skupinch, ktor spolonos vydeuje vlune na zklade ich kultrnej odlinosti. lenstvo v nich si diea nevol, rod sa do tchto skupn, obmedzenia tchto skupn sa pre diea stvaj jeho postihnutm. Ide najm o socilne prostredia skupn permanentnej chudoby, skupn s alternatvnym ivotnm tlom, skupiny socilne marginalizovan, vylen. Socializciou v takchto socilnych prostrediach deti zskavaj postoje typick pre tieto skupiny, osvojuj si ich hodnoty, potreby, behaviorlne orientcie, pecifick videnie sveta ktor je vlastn tmto skupinm. Zskavaj ich bez toho, aby si lenstvo v tchto skupinch zvolili z vlastnho rozhodnutia. Tieto postoje, hodnoty apod. s im akoby vopred a neodvolatene prisden, a to napriek tomu, e ich vopred vyluuj z monosti rovnoprvne participova na zdrojoch a prleitostiach spolonosti. Je samozrejme sporn i spolonos m prvo zasahova do vntornho ivota tchto skupn, kedy tak me urobi a do akej miery. Dve skutonosti s vak evidentn tieto skupiny nie s autonmne a ani schopn svojbytnej existencie, s jednostranne zvisl na majoritnej spolonosti; spolonos nho kultrneho okruhu je povinn zabezpei lenom tchto skupn prstup k uspokojeniu zkladnch potrieb, ktor vyplvaj z prirodzench udskch prv, a to z toho jednoduchho dvodu, e ide o ud. Ren Girard na tto tmu pe (1997: 26):
Nkdy bv tk nalzt hranice mezi racionln diskriminac a svvolnou perzekuc. Z politickch, morlnch, lkaskch atd. dvod dnes nkter formy diskriminace povaujeme za rozumn a pitom se podobaj dvjm formm perzekuc; tak tomu je napklad s karantnou, j se v ppad epidemie mus podrobit kad, kdo by mohl bt nakaliv. Ve stedovku lkai odmtali pedstavu, e by se mor mohl it fyzickm kontaktem s nemocnmi. Obvykle toti patvali k osvcenm kruhm a kad teorie o nkaze se jim zdla podezel, protoe se podobala perzekun pove.

2.2.3. Detruktvna tolerancia

Detruktvna tolerancia sa vyznauje tm, e diferencovanos astnkov socilnych vzahov si nevma a nehodnot ju a k ich innosti sa nevyjadruje. Jej podobami s nadmern ahostajnos a nadmern konformizmus. Neprimeran ahostajnos V predchdzajcej asti bola re o tom, e ahostajnos v zmysle nevma si to, o povaujeme za menej podstatn, je niekedy potrebn. Za neprimeran ahostajnos sa to ned povaova. ako tie za neprimeran ahostajnos povaova situciu, kedy sce nekonme aj ke situcia si n zsah vyaduje, ale my autenticky nevnmame, e mme zasiahnu, kultra v ktorej sme vychovan ns nevybavila k tomu, aby sme dan situciu zaradili do kategrie je nutn zasiahnu. Pre vonkajieho pozorovatea, ktor je kultrne vybaven inak, to me vyzera ako neprpustn ahostajnos, po relativizcii ako neprimeran ahostajnos. S inou situciou sa vak stretneme vtedy, ke si nieo nevmame a nereagujeme zmerne a nae spoloenstvo, skupina, nai blzki to povauj za vznamn a my tak robme z pohodlnosti, pre nedostatok osobnej statonosti, obianskej odvahy, pretoe ide o n kultrne nauen postoj nehas o a nepli, pretoe ns skorumpovali a pod. V takom prpade ide o neprimeran ahostajnos, ktorou uvoujeme priestor nsiliu, nespravodlivosti, nerovnosti. Ako funguje ilustruje citt z knihy Bolest ikanovn M. Kola (2001: 37).
V ppad, e ve skupin existuje soudrnost, kamardsk vztahy a pevauj pozitivn morln hodnoty, kdy ci maj zsadn negativn postoje k nsil a ubliovn slabm, pokusy o ikanovn neuspj. Jestlie je imunita skupiny vi ikan njakm zpsobem oslabena, jsou pokusy o ikanovn trpny a je tm jist, e nsil v njak podob zakoen.

Nadmern ahostajnos nie je toton s apatiou ani s konformizmom. V literatre sa mono stretn s javom neprimeranej ahostajnosti aj v inch svislostiach ako ikanovanie. Paul Rock (1973) ke hovoril o normalizcii devicie, chpal ju ako jej faktick akceptciu. Tto faktick akceptcia devianho sprvania vyplva zo veobecnho narania uritej normy alebo z permisvneho vzahu spoloenskho prostredia k uritmu druhu sprvania (v naich podmienkach napr. mimomanelsk vzahy, platky, nadmern uvanie alkoholu a pod.). Tu sa nejedn o toleranciu, tu ide skr o jej deformovan podobu, o nevmanie si, o ahostajnos. Pojem neprimeranej ahostajnosti a detruktvnej tolerancie vbec nara na jeden problm - je ete deviciou to, o sa nestretva s negatvnou reakciou? Alebo inak, ak kritrium ns oprvuje hovori o nadmernej ahostajnosti vtedy, ak sa dan sprvanie nestretva s negatvnou reakciou?

Nadmern konformizmus V slade s Mertonom mono kontatova, e ak konformizmus presiahne urit stupe, stva sa socilnym problmom.6 Ako sa stane, e konformizmus presiahne urit stupe? V prpade renia sa praktik ikanovania v skupine sa poda M. Kola (2001: 35-47) me sta, e proti tmto praktikm nevznikne v skupine protitlak v podobe zsadne negatvneho postoja proti nsiliu a ubliovaniu slabm. V takom prpade sa lenovia skupiny pasvne prispsobuj pomerom, ktor v skupine existuj a podliehaj nzorom, ktor s v skupine vinov, resp. s nsilm vnucovan. lenovia skupiny sa stvaj riaden akoby zvonku, prestvaj si uvedomova svoju osobn zodpovednos za svoje jednanie. Ak len skupiny v ktorej sa rozvja ikanovanie chce zosta jej lenom, mus sa alebo konformne prispsobi panujcim pravidlm, alebo mus ma dostatok sl postavi sa proti nim a vynti si ctu alebo nedotknutenos. Podobne sa nadmern konformizmus prejav v skupine, ktor ovldla nejak idea vydvan za konen a jedin pravdu. lenovia skupiny stoja pred alternatvou: sta sa takm ak s in, alebo neby vbec, resp. dosta sa do pozcie vysmievanho, nechcenho, prenasledovanho. A. Kpiski (1972: 7) pe:
Nesta sa takm ako prikazuje dan ideolgia, znamen zaradi sa medzi jej nepriateov a odsdi sa tm na znienie. Medzi stpencami tej istej ideolgie vznik svojsk rivalita: neby hor ako in, pretoe inak hroz vylenie zo skupiny. V zvislosti od charakteru ideolgie mono licitova v cnostiach alebo zloinoch.

Veobecne teda meme kontatova, e konformizmus presiahne urit stupe ke vzahy v skupine uruje nsilie. Stva sa tak vtedy, ke v skupine zana dominova ikanovanie a ke skupinu ovldla idea, ktor sa jedin povauje za pravdu. Tam, kde vo vzahoch medzi umi prevldaj ahostajnos a konformizmus, tam zskavaj priestor vzahy autoritatvne, asto zaloen na nsil. Detruktvna tolerancia tak vytvra podmienky pre vznik netolerancie.

Konformizmus definuje Velk sociologick slovnk (1996) ako zpsob jednn, usilujcho kulturn pedepsanm zpsobem o dosaen kulturn legitimnch cl. Toto vymezen pochzejc od R. K. Mertona naznauje ambivalentnost konformnho jednn (konformity). V tomto smyslu je urit mra konformismu nezbytnm pedpokladem existence socilnho du. Peshne-li vak konformismus jist stupe, stv se socilnm problmem.

2.3. HLAVN TERIE ODLINOSTI Odlinos mono stotoni s deviciou a chpa ju ako zklad pre vznik diskrimincie. Mono ju tie stotoni s prirodzenou diferenciciou spolonosti a chpa ju ako zklad pre neustle sa obnovujcu lohu integrcie spolonosti. Budeme sa zaobera prvm prpadom a budeme sa zaujma predovetkm o procesy, ktor svisia s diskriminciou. K problematike odlinosti, ktor mono chpa aj ako deviciu, mono pristupova na pde vedy, poda Siemaszko (1993), alebo v rmci etiologickej paradigmy alebo paradigmy reaktvnej. Pre etiologick paradigmu je poda Siemaszko centrlnym problmom otzka prin devianho sprvania sa. Zkladn otzka znie: Preo udia poruuj platn spoloensk normy? Preo oni TO (e poruuj normy) robia? Predstavitelia paradigmy spravidla nespochybuj existujci normatvny poriadok a neptaj sa, ako vznikaj spoloensk normy a ako s exekvovan. Existujci normatvny poriadok sa povauje za vchodisko vah o princh odlinho sprvania sa tch inch. Tieto terie, zvl terie socilnej kontroly, vychdzaj z toho, e v spolonosti je platn iba jeden normatvny poriadok. Tto paradigma sa uplatnila najm pri skman a vysvetovan kriminlneho a inho patologickho sprvania sa, ie tam, kde v spolonosti je veobecn konsenzus ohadne socilnych noriem a toho, e sa opieraj o tradciou posvten zsady spolunavania a vzahov medzi umi. K tomu o hovor Siemaszko mono poznamena, e vo vzahu k odlinmu sprvaniu sa etnickch, nrodnostnch a inch menn sa tto paradigma uplatuje problematicky, pretoe ich odlinos lenov tchto skupn je dan znakmi, ktor zskali narodenm sa do danej skupiny a nie znakmi a sprvanm, ktor si mono slobodne voli. V koncepcich, ktor vznikli na pde reaktvnej paradigmy je centrlnym problmom otzka prin oznaovania danho sprvania za odlin a deviantn. Tto paradigma bva nazvan zva teriou labellingu, perspektvou stigmatizcie, etiketovania a pod. Zkladn otzka znie: Ako vznikaj spoloensk normy, poda ktorch s ONI oznaovan za deviantov? Ak s reakcie spolonosti na sprvanie sa tch, ktorch sprvanie sa nie je v slade s normatvnymi oakvaniami? Ak dsledky tieto reakcie vyvolvaj? Predstaviteov tejto paradigmy zvl zaujma proces, vsledkom ktorho je uznanie konkrtnych osb za odlinch, za deviantov, ako aj dsledky, ktor z tohto faktu vyplvaj pre alie vzahy oznaenej skupiny s jej okolm. Pokia terie etiologickej paradigmy vychdzaj z predpokladu, e v spolonosti je iba jeden prvoplatn normatvny systm, tak terie reaktvnej paradigmy tto problematika nezaujma. Tto paradigma umouje aleko

irie pouitie ako iba na vysvetlenie kriminlneho i patologickho sprvania sa. Tento smer myslenia dnes u stratil nieo zo svojej pvodnej popularity v predchdzajcich rokoch. Dnes sa do popredia dostvaj neokonzervatvne prdy a s nimi optovn renesancia smeru socilnej kontroly, ktor je jednm zo smerov etiologickej paradigmy. Hlavn rozdiel medzi etiologickou a reaktvnou paradigmou je najm v rozdielnom prstupe k spoloenskm normm. Terie etiologickej paradigmy chpu tieto normy absoltne, t.j. ako dan, v spolonosti plat iba jeden normatvny poriadok a problmom je, kto a preo ho nara. Terie reaktvnej paradigmy chpu spoloensk normy relatvne a v kontexte. Neklad draz na to, preo niekto nara normy, zaujma ich skr, preo je uznan, oznaen za takho, ktor nara normy. Rozdielne tie chpu socilnu kontrolu. V etiologickej paradigme je socilna kontrola tm faktorom, ktor znemouje i sauje nonkonformn sprvanie. V paradigme reaktvnej socilna kontrola vyvolva deviciu, a to v dvoch smeroch: mechanizmy socilnej kontroly uruj ktor sprvanie sa neaprobuje; vaka mechanizmom socilnej kontroly je urit konkrtna osoba uznan za devianta. Tto stigmatizcia vytvra priestor pre vyleovanie takto oznaench ud a ich nsledn diskriminciu alebo in nsilie voi nim. Strune by sa dalo tie poveda, e poda etiologickej paradigmy sa odlinm, deviantom stva lovek, ktor poruuje socilne normy, ktor s v spolonosti platn. Poda reaktvnej paradigmy je deviantom lovek, ktorho spolonos oznaila v uritom ohade za inho. 2.3.1. Reaktvna paradigma Jeden z tvorcov reaktvnej paradigmy, Howard S. Becker (Outsiders. Studies in the Sociology of Deviance) tvrd, e deviciu vytvraj spoloensk skupiny a devianm sprvanm je sprvanie, ktor udia za tak povauj. Toto stanovisko rozvinul Kai T. Erikson (Notes on the Sociology of Deviance), ktor za kov prvok analzy devicie povauje spoloensk prostredie. Zakladateom tohto smeru bol vytan sociologick determinizmus (napr. Edwin M. Lemert), pretoe v ich predstave spolonos stigmatizuje, trest, odmieta a u loveka, ktor je oznaen ako odlin, nevidia jeho monos ma vplyv na to, ako prebieha proces stigmatizcie. Krokom v smere zmiernenia tohto sociologickho determinizmu bolo ponmanie stigmy u Goffmana.7
7

Goffman nepatr do smeru socilnej reakcie, a to napriek vlyvu, ktor na jeho vvoj mal. V prci, ktor najviac charakterizuje jeho innos The presentation of self in everyday life sa zaober tm, ako udia hraj svoju rou na scne kadodennho ivota a nie tm, ak t roa je. J. Szacki pe v vode k poskmu vydaniu tejto knihy Goffmana: Je dobr vimn si tento formalizmus Goffmana bezprostredne sa odvolvajci na

Typy oznaen a devici E. Goffmana (2003) zaujmalo predovetkm to, o sa deje, ke sa stretn normlna osoba a osoba v nejakom ohade in, netypick, postihnut. Goffmana zaujmalo divadlo kadodennho ivota, zaujmala ho samotn interakcia, nie sekvencia udalost ktor sa nevyhnutne kon tm, e lovek je oznaen za devianta, je mu prisden roa devianta. Goffman zaviedol do sociolgie pojem stigma. Pvodne sa stigmou, vypaovanm znaku na kou, uatm ruky a pod., fyzicky oznaovali zloinci. Neskr toto oznaovanie zskalo skr symbolick charakter. Goffman pe (2003: 10-11):
Zatmco tato ciz osoba stoj ped nmi me se naskytnout dkaz o tom, e je j vlastn atribut, kter ji odliuje od jinch osob v kategorii tch, jimi by mohla bt, a to atribut ponkud mn doucho rzu v krajnm ppad z n pak in osobu skrznaskrz patnou, nebezpenou i slabou. Nae mysl ji tak redukuje z osoby celistv a obyejn na osobu, je je poskvrnna a jej hodnota klesla. Takovto atribut je stigmatem, zejmna je-li jeho diskreditujc dopad velice rozshl; nkdy se mu tak k selhn, nedostatek nebo handicap. Je zkladem zvltn diskrepance mezi virtuln a skutenou sociln identitou.8 Termnem stigma tedy budeme oznaovat siln diskreditujc atribut.

Druhy stigmatov Goffman rozlioval tri druhy stigmatov. Jeho typolgia je zaujmav tm, o ponechali nepovimnut zakladatelia smeru socilnej reakcie stigma fyzick ako aj kmeov existuj akosi zvonku, jedinec ich neutvra. Stigma charakteru je spojen vo vej miere so sprvanm jedinca. Goffman pe (2003: 12):
Pedevm se jedn o oklivosti tlesn. rzn tlesn znetvoen. Dal jsou vady charakteru vnman jako slab vle, dominantn i nepirozen vn, falen a nesmlouvav pesvden a nepoctivost, je jsou dovozovny z dobe znmho seznamu, na nm najdeme napklad duevn poruchy, uvznn, zhoubn nvyky, alkoholismus, homosexualitu, nezamstnanost, sebevraedn pokusy a radikln politick projevy. Poslednm typem jsou kmenov stigmata rasy, nroda a nboenstv, teda ta, je se mohou it po rodovch linich a rovnomrn kontaminovat vechny leny rodiny.

Inou rovinou v ktorej Goffman analyzoval problematiku stigmy je rovina diskreditcie. Hovor o dvoch situcich. Situcia diskreditovanho (discredited) jedinca, kedy jeho odlinos je jasne viditen, resp. je u znma. Hlavnm problmom pre obidve strany interakcie je poradi si nejako s touto obtianou situciou vysporiada sa s naptm, ktor vyvolvaj spoloensk kontakty. Druhou je situcia diskreditovatenho (discreditable) jedinca, kedy jeho odlinos nie je viditen, resp. socilne prostredie o nej nevie. Nejde pak
Simmela ... Opisujc masky sa nezaujma v slade s mottom tejto knihy o tvre, ktor sa pod nimi ukrvaj. (Szacki, 1981: 22) 8 V originlnom znen Goffman pouil pojmy virtual identity a actual identity. Zd sa, e v roku 1963, kedy vyla kniha, mal virtulnou identitou na mysli oakvan identitu a nie virtulnu ako ju chpeme dnes.

o zvldn napt vznikajcho bhem spoleenskch kontakt, ale o regulovn informac tkajcch se jeho vady. Dt i nedat najevo, ci i neci, piznat i nepiznat, lht i nelhat, a v kadm jednotlivm ppad: komu, jak, kdy a kde. (Goffman, 2003: 54) Poda Goffmana meme by odsudzovan, odmietan i povaovan za loveka druhej kategrie napriek tomu, e sme neurobili ni zlho, iba mme urit znaky, ktor v danej kultre nie s aprobovan. Stigmatizcia je poda neho v tomto prpade zkladom, z ktorho vyrast diskrimincia. Goffman tie hovor, e s udia a skupiny - napr. ortodoxn idi, ktor napriek tomu, e im majorita udelila stigmu, tak sa vbec nepovauj za horch. Deje sa tak z rznych dvodov - osoba m siln ego, m in, vysoko hodnoten hodnotov systm, vedome sa vzdvaj asti v ivote spolonosti. Takto udia mu by plne necitliv na pripisovan im stigmy a me sa sta, e s aj hrd. na to, e s in. K tomu mono doda, e stigmatizcia bude v takom prpade vzjomn, vzjomn tolerovanie sa bude nara na prekky a obidve skupiny, majorita aj menina, bud riei otzku hranc svojej tolerancie a tm monost vzjomnej komunikcie a spoluprce. Diskrimincia zo strany majority me vystupova, ale za zvanej bude povaovan problm hranc tolerancie. Devicia dosiahnut a prisden. Milton Mankoff (1971) rozvinul Goffmanovu mylienku, e stigma me vyplva nielen zo sprvania, ale aj z faktu, e sme ak sme, e dan znak jednoducho mme a tento je mimo oblas tolerancie skupiny i nho spoloenskho prostredia. Mankoff rozliuje deviciu dosiahnut (devicia je vsledok sprvania sa i innosti loveka, ktor nara normy) od devicie prisdenej spolonosou (devicia je vsledkom toho, e lovek m znak, ktor nie je tolerovan). V prpade devicie prisdenej sa status devianta zskava nezvisle od innosti i zmeru (hluchonem, koktav a pod.) - je teda nezvisl od osoby, ktorej znak prekrauje hranice normality. Je plne zvisl od reakci spoloenskho prostredia. Spoloensk reakcia je nevyhnutnou podmienkou existencie tohto druhu devicie. Na to, e lovek so statusom prisdenej devicie sa aj skutone nachdza mimo priestor tolerancie skupiny usudzujeme poda reakci tejto skupiny. Inak je to pri devicii dosiahnutej. Tu o statuse devianta rozhoduje innos loveka so zmerom narui normu, preto reakcia spoloenskho prostredia nie je nutnou podmienkou udelenia tohto statusu. Mnoho foriem devicie sa me rozvja plne nezvisle od reakci spoloenskho prostredia devianta - defraudant, konzumpcia narkotk a pod.

Zdalo by sa, e obidva typy devicie mono od seba ahko odli. Nie je tomu tak. Napr. homosexualizmus je sprvanie sa, alebo stav, bytie? Ak prijmeme, e homosexualizmus je stavom, a e homosexuli nemaj teda mysel nara spoloensk normy, iba ich inklincie s silnejie ako kultrne tabu, potom homosexualizmus musme uzna za deviciu prisden. Mechanizmy oznaovania (stigmatizcie) Znalos mechanizmov stigmatizcie otvra priestor pre urenie nstrojov na zmenu netolerantnch postojov a vchovy k tolerancii. Prostrednctvom stereotypizcie, ceremnie degradcie statusu a retrospektvnej interpretcie sa spoloensk prostredie sna printi jednotlivca, aby prevzal nov rou, ktor mu bola pridelen, rou odlinho, devianta. Potencilny deviant vak m k dispozcii mechanizmy, ktormi me unikn oznaeniu za devianta, alebo aspo zmeni rozsah i vznam devianho oznaenia (odshlasovanie skutonosti), alebo me - napriek tomu, e je oznaen - prinavrti predchdzajci charakter svojich vzahov s okolm. Stereotypizcia Stereotypizcia a typizcia s prirodzenou sasou sprvania sa loveka. S spsobom na usporiadavanie skutonosti. Mme naprklad stereotypn obraz anka, niej spoloenskej vrstvy, nho i inho nroda, nboenskch skupn a pod. Stereotypy uahuj interakciu v situcich, ke nevieme, o mono oakva od partnera interakcie, ktorho bliie nepoznme. Zaradenie ho do znmej stereotypnej kategrie uahuje kontakt. Nevieme sce, o meme oakva od neho ako od konkrtnej osoby, ale predpokladme, o meme od neho oakva ako od predstavitea uritej skupiny. Korene stereotypov spovaj v neznalosti. m via je naa neznalos konkrtnych ud alebo m v je spoloensk ditancia medzi nami a danou kategriou osb, tm via je pravdepodobnos, e n obraz tejto kategrie bude stereotypn. Stereotypizovan bvaj obrazy tch, ktor s oznaovan ako odlin, vemi silne obrazy deviantov. Jednm z dsledkov devianch stereotypov je to, e od takto oznaench ud oakvame sprvanie shlasn s naim, asto mylnm stereotypom. Nae oakvania mu potom vyvola u nich sprvanie skutone shlasn s naim stereotypnm oakvanm Pre vchovu k tolerancii je dleit pozna dsledky, ktor stereotypizcia prina pre oznaenho loveka. Poda Erdwina H. Pfuhla (1980: 174-175) stereotypy devianta maj tieto dsledky:

Vsledkom socilnej kontroly je oznaenie tch, ktor sa nesprvaj v slade s normou za odlinch deviantov. Tto stigmatizcia vytvra priestor pre vyleovanie tchto ud, ich diskriminciu alebo in nsilie voi nim. - Stereotypy sa povauj za skutonos. Zo sprvania ud vnmame v prvom rade to, o potvrdzuje stereotyp. Je potrebn siln impulz, aby sme vnmali a adekvtne hodnotili aj in prvky sprvania. - Od loveka negatvne oznaenho oakvame zl sprvanie sa a nejednoznan situcie mme tendenciu interpretova skr negatvne. - Spoloensk prostredie odmieta osoby, ktor svojimi znakmi zodpovedaj devianmu stereotypu (ostrakizmus prostredia). Ak by nhodou ilo o loveka, ktor svojim sprvanm popiera stereotyp, spoloensk prostredie m tendenciu skr preklasifikova tohto konkrtneho loveka, ako meni stereotyp. - Stereotypy s zkladom pre selekciu tch, ktor maj by formlne oznaen (stigmatizovan) devianou stigmou (koho zadria policajti v zhluku osb ako podozrivho slune vyzerajceho a dobre obleenho loveka, alebo loveka otrhanho a pinavho?). Stereotypy zohrvaj vek lohu aj v innosti intitci, ktorch lohou je rehabilitcia deviantov. Ich pracovnci maj obyajne svoj vlastn obraz o deviantoch, ktor sa hodia na rehabilitciu a ktor s nenapraviten. Nie vdy je ist, i ten obraz je oprosten od stereotypov. Ceremnie degradcie statusu Tvorcom tohto pojmu je Harold Garfinkel (1956). O tejto ceremnii hovor (1956: 420): ... verejn identita jednotlivca sa men na nieo, o sa v pecifickej konfigurcii spoloenskch typov povauje za horie. Garfinkel rozoberal ceremniu degradcie statusu v kontexte morlneho pobrenia, ak vyvolva dan sprvanie. Morlne pobrenie nachdza svoj vraz v tak zvanom verejnom obvinen, poas ktorho sa alobca sna dokza, e vinnk je predstaviteom inho a horieho typu ud. Garfinkel zdrazoval, e radne sa ceremniou degradcie statusu zaoberaj funkcionri rezortu spravodlivosti. Jeho analza podmienok efektvnosti ceremnie sa ale neobmedzuje iba na innos intitci formlnej spoloenskej kontroly. Kad reprezentant i len danho spoloenstva me zohrva rou verejnho alobcu. Preto tak termny ako alobca, vinnk, svedok, in sa nemusia vzahova iba na sdne konanie.

Ceremnia degradcie statusu (napr. sdenie zloinca) sa podob inm ceremnim, ktor menia status loveka (napr. svadobn ceremnia, vojensk prsaha, ...). Pri ceremnii degradcie statusu sa vak doteraj status loveka men na hor. Dochdza tie k symbolickej generalizcii konkrtneho sprvania, ktor spoloensk prostredie uznalo za deviantn, na cel osobnos vinnka. A tak sa naprklad z jednorzovho zlodeja me sta lovek s osobnosou zlodeja (hovorme Vdy bol nejak divn, alebo Vdy mal povahu zlodeja a pod.). Funguje to tak, e obraz o loveku tvorme akoby odznova. K tomu, o o loveku vieme, nepridvame nov poznatky, jeho predchdzajca identita sa nm zana javi ako nhodil a nov a aktulne vytvoren identita sa jav ako t prav, skuton. Stigma sa roziruje totlne na cel osobnos loveka. Poda Garfinkla poas ceremnie degradcie statusu pripisuj sa novej osobe aj nov motivcie. A v optike tchto novch motivci zaname vnma predchdzajce ako aj budce sprvanie sa danej osoby. Cieom ceremnie degradcie statusu teda je: - Zbavi loveka jeho doterajej identity a prisdi mu plne nov, horiu (zmena identity m totlny charakter). - Prepoji konkrtne zl sprvanie vinnka so irm motivanm pozadm jeho innosti a konania, ako aj so vetkmi ostatnmi znakmi jeho charakteru. - Dokza, e vinnk patr k takm typom ud, u ktorch je mon oakva, e by sa mohli dopusti inkriminovanho inu. Priebeh ceremnie koreponduje s jej cieom. Najprv sa ustli, preo sa vinnk dopustil svojho nekalho inu, potom sa mu pripu zodpovedajce motvy a nsledne sa v ich optike hodnotia tie jeho in (minul, sasn a potencilne budce) iny. Podstatu tohto mechanizmu vyjadruje citt zo sdu na Divokom Zpade, ke bol ete ozaj divok: Najprv mu urobme pekn sd a potom ho obesme. Nie je teda mon loveka pokodi len tak, najprv mus by degradovan jeho spoloensk status, m sa legitimizuje in, ktor ho pokod. idov najprv nacisti oiernili v propagande, potom ich dali do get a a potom, ke ich v oiach nemeckej verejnosti takto zbavili udskej dstojnosti, poslali ich do koncentrkov a do plynu. Mohli by sme tie poveda, e ceremonil degradcie statusu je spen vtedy, ak alobca doke, e vinnk je predstaviteom inho a horieho typu ud. Ide o zloit proces a Garfinkel menuje a osem podmienok, ktor alobca mus splni, aby ceremonil bol spen.

Retrospektvne interpretcie Mechanizmus retrospektvnych interpretci opsal John I. Kitsuse (1964: 96) ako: ... proces, poas ktorho sa analyzuje predchdzajce sprvanie jednotlivca v svetle novch informci tkajcich sa jeho devicie ... . Ide o sas, prpadne pokraovanie ceremnie degradcie statusu. Ak deviant u bol uznan za devianta, teda za novho loveka, reinterpretcii podliehaj aj fakty z jeho bvalho ivota, a to v slade s novou, devianou identitou (napr.: Vdy bol problematickm dieaom). Retrospektvna interpretcia existuje preto, lebo spoloensk prostredie devianta sa sna ma o om stle spojit obraz, udra pocit sladu medzi novou, devianou identitou jedinca a jeho sprvanm sa v minulosti. Tento slad sa obyajne dosahuje tak, e zo ivota devianta sa vyberaj tie fakty, ktor shlasia s jeho novm statusom. Psobenie mechanizmu retrospektvnej interpretcie sa markantne prejavuje napr. v innosti formlnych intitci socilnej kontroly. Ak niekto bol radne uznan za devianta, treba to potvrdi faktami z jeho ivota. K tomu slia rozlin kartotky, evidencie a pod., v ktorch sa podrobne zaznamenva vetko zo ivota loveka, o je v slade s jeho identitou devianta. Erving Goffman kontatoval, e v kartotkach psychiatrickch pacientov sa poznamenvaj predovetkm tie fakty, ktor potvrdzuj kontatovan diagnzu, alebo sa k nej hodia. Nemus pritom s, ako hovor J. Lofland (1969: 151), o vedom innos konkrtnych ud, o ich snahu pokrivi ivotopis loveka, ktor bol oznaen ako deviant. Mnoh intitcie formlnej socilnej kontroly funguj toti poda neho tak, e samoinne objasuj to, o m by objasnen. Funguje to naprklad tak, e v ivote deviantov sa vyhadvaj fakty, ktor vysvetuj ich odlin sprvanie (naprklad sa zist, e ako diea mal dotyn zpal mozgovch bln). Tvor sa nov ivotopis, ktor je v slade so sasnou innosou (alebo stigmou) oznaenho loveka. Mechanizmy odshlasovania stigmatizcie lovek, ktormu sa spoloensk prostredie sna prisdi stigmu nie je voi procesu stigmatizcie bezmocn. Stigmu toti nesta prisdi, potencilny deviant ju mus aj prija. Potencilny deviant sa v skutonho men a vtedy, ke stigmu prijme9, resp. ke
9

Prijatie stigmy nemus by nutne dobrovon. elom muenia asto bolo donti prija stigmu. Bosorku bolo mon upli a potom, ke sa priznala - e sa tak stalo v muiarni nehralo rou. Typick v tomto ohade bol aj priebeh politickch procesov v stalinskom obdob komunizmu. Bvalch elnch predstaviteov reimu bolo mon pre zastraenie a zdisciplinovanie spolonosti odsdi a obesi a potom, ke sa dobrovone pod vplyvom muenia a pod hrozbou prenasledovania rodn priznali k pioni, k saboti a pod.

domnievan deviciu potvrd nezvisl sd10. Prijatie stigmy sa uskutouje prostrednctvom mechanizmov odshlasovania stigmatizcie. V prpade dosiahnutej devicie sa o stigme rozhoduje v procese odshlasovania skutonosti. V prpade prisdenej devicie sa o stigme rozhoduje v procese normalizcie devicie. Odshlasovanie skutonosti Mohlo by sa zda, e vyjednva o podobe skutonosti je absurdn. Spoloensk skutonos sa vak vyznauje tm, e vznik v priebehu interakci medzi umi, symbolicky ju utvraj jej astnci. Povedan slovami F. Znanieckho vyznauje sa humanistickm koeficientom. Jej podoba je preto predmetom neustlych negocici, vtane toho, i konkrtny lovek, skupina, spoloensk sprvanie i innos s alebo nie s devian. Pojem odshlasovanie skutonosti pouil na pde perspektvy spoloenskej reakcie Thomas J. Scheff (1968), a to v svislosti s ustaovanm stavu zdravia psychiatrickch pacientov. V mechanizme odshlasovania skutonosti veobecne ide o to, e prijatie alebo odmietnutie etikety devianta a urenie rozsahu a vznamnosti devianho sprvania sa deje poas interakcie potencilneho devianta s osobami a intitciami, ktor sa ho snaia nejako oznai, zaradi. Nie je to teda nejak neosobn mechanizmus, deviant nie je obeou procesu oznaovania. Nie je bezbrann poas konfrontcie so socilnym prostredm, ktor sa ho zna oznai. Jedinec, ktormu hroz, e bude oznaen za devianta, m na vber dve cesty. Me sa snai poprie existenciu devicie, naruenia normy. Alebo sa me aspo poksi vyjedna zmenu vej etikety na meniu (napr. tm, e pouke na vetky poahujce okolnosti). S procesom odshlasovania skutonosti sa stretvame kadodenne, napr. ke pozorujeme interakciu policajta a chodca, ktor preiel ulicu na erven, alebo vodia, ktor sa previnil proti dopravnm predpisom. Chodec evidentne preiel na erven, policajt ho evidentne chce potresta. i trest bude prsny, mierny alebo iaden zvis poda S. Briana a I. Piliavina (1965) od mnohch vec - od vonkajieho vzoru loveka, od prezentovanch symbolov socilneho postavenia, ale tie od priebehu interakcie, i lovek doke prejavi

10

Nemus s nutne o tak nezvislos sdu, na ak sme zvyknut dnes. Ke sa naprklad obvinen ena nepriznala k arodejnctvu, mal rozhodn Bo sd - zviazali jej ruky a nohy a hodili ju do vody. Ke vyplvala, bola to arodejnka, pretoe sa verilo, e arodejnky sa nemu utopi, ke sa utopila, urobili jej kresansk pohreb. Stredovek Bo sd mal aj in podoby, ale funkcia nezvislho posdenia oprvnenosti stigmatizcie bola tak ist ako u dnench nezvislch sdov.

svoju tos, i odpoved ochotne, od toho ako odpoved, asto krt ale tie od rasy, pohlavia, veku, pouvanho dialektu a pod. lovek oznaovan ako deviant teda bva rovnocennm partnerom v interaknom procese oznaovania, stigmatizcie. V iadnom prpade nie je obeou, vdy m urit monosti obrany - raz vie, inokedy menie. Mechanizmus odshlasovania skutonosti mu umouje znemoni udelenie etiketky devianta, alebo aspo dosiahnu jej vmenu za menej diskreditujcu, me sa snai zmeni rozsah svojej porky.11 spenos mechanizmu odshlasovania skutonosti zvis predovetkm od toho, i ide o deviciu pripsan, alebo dosiahnut. Znaky i sprvanie oznaovan ako devicie dosiahnut s pre mechanizmus odshlasovania skutonosti vhodnejie, ako devicie pripsan, pretoe fyzick handicapy existuj akosi objektvnejie a ich odshlasovanie nie je tak prvoplnov. Pri fyzickch handicapoch i inch pripsanch devicich a odlinostiach je pre oznaen osobu ancou skr mechanizmus normalizcie. Normalizcia devicie Tento mechanizmus je sce zaraden v rmci perspektvy spoloenskej reakcie, ale svojim charakterom ju do istej miery presahuje. Termn normalizcia navrhla C. Green Schwartz (1957) Pouval ho tie Erving Goffman (2003: 42). Samotn mechanizmus normalizcie opsal F. Davis (1964: 136). Normalizcia devicie je poda neho ... proces, v dsledku ktorho jedinec ... zana povaova za normlne a morlne akceptovaten to, o ho spoiatku poburovalo ako neprirodzen, blzniv devian at., nezvisle od toho, i ten prv dojem bol opodstatnen, oprvnen a vstin. F. Davis (1964) vylenil tri fzy procesu normalizcie devicie. Prvou fzou je fiktvna akceptcia. V tejto fze interakcie sa stretvame s hranou akceptciou devianta, ktor svis s ohaduplnosou, s bontnom, s povznesenou vekorysosou, s tm, e udia s tak vychovan a pod. V interakcii s deviantom si partneri komunikcie s nm uvedomuj jeho nedostatok (chba mu napr. kus nosa), dokonca si mu aj myslie, e tento nedostatok me ma vplyv na jeho sprvanie, ale pristupuj k nemu tak, akoby tto skutonos vbec neexistovala. V druhej fze, tzv. fza prechodu, nastva vzjomn preberanie rol medzi deviantom a okolm. Proces normalizcie devicie vstupuje do tejto fze vtedy, ke okolie zana

11

Prbeh Kjnek je ukkovm prkladom takhoto postupu. Kjnek odsden za vradu tvrdl, a to aj po odsden, e je nevinn, dva krt sa mu podarilo utiec z vzenia a zosmieni cel polciu, ktor ho dlho nevedela njs. Zskal neuklrvan sympatie spolonosti.

vnma devianta cez prizmu aj inch jeho znakov, nielen devianch. Devian status prestva dominova a rastie vznam tch znakov a sprvania, ktor doteraz partneri devianta nevnmali. V tretej fze sa znormalizovan interakcie intitucionalizuj. Pvodn devicia sa uznva za fragment osobnosti devianta, za osi, o tento sce m, ale o nepreka v normlnych kontaktoch s nm, pretoe to nie je podstatn, je to vlastne v poriadku. Nejde tu, ako v prvej fze, o hru, e vetko je akoby v poriadku, akoe nejde o deviciu. V tomto prpade u ide o relnu akceptciu takejto osoby napriek tomu, e je in. Pvodn devicia je aktvne a vedome aprobovan a zahrnut do priestoru normlnych interakci, a prestva by deviciou. Mechanizmus normalizcie devicie spova teda v tom, e astnci interakcie si postupne zvykaj na odlinos jednho z partnerov a po uritom ase ho spoloensk prostredie prestane vnma cez prizmu jeho odlinho, devianho statusu. Podmienkou spenosti procesu normalizcie devicie je, aby obidve strany dokzali definova spolon priestor, to o im je, resp. bude spolon. Je to vchodisko ku pluralite v oblasti kultry. 2.3.2. Etiologick paradigma Nzory obsiahnut v tejto paradigme maj spolon to, e za devianta sa povauje ten, kto nara v spolonosti platn normy, ktor reguluj sprvanie a spoloensk innos lenov spolonosti. Nzory a terie zahrnut v tejto paradigme sa zaujmaj o motivciu tch, ktor sa nesprvaj konformne a ptaj sa preo devianti naraj platn spoloensk normy. Poda tchto nzorov sa teda menina vyznauje tm, e innos jej lenov reguluj normy, ktor sa odliuj od noriem, ktor reguluj innos lenov dominujcej majority. Tu sa vak kon zhoda medzi nimi. Ak sa teda v slade s logikou tejto paradigmy ptame Preo udia naraj zvzn socilne normy, tak sa ponkaj dve skupiny odpoved: 1. Pretoe ich k tomu nti spolonos disharmniou vo svojej socilnej a kultrnej truktre. V slade s tm sa hadaj tie faktory, ktor spsobuj devian sprvanie. 2. Pretoe zlyhva socilna kontrola, o vytvra priestor pre to, aby sa prejavili prirodzen negatvne vlastnosti loveka. V svislosti s tm sa hadaj faktory, ktor ke chbaj, vyvolva to naruenie noriem, ktor reguluj nae sprvanie.

Odlinos (devicia) ako dsledok dezintegrcie spolonosti Tto skupina nzorov predpoklad, e lovek m prirodzen sklon sprva sa konformne, alebo mu prinajhorom nie je vlastn prirodzen tba sprva sa nekonformne. Odpoveou na otzku, preo udia naraj normy je: pretoe ich k tomu nti spolonos disharmniou vo svojej spoloenskej i kultrnej truktre. Disharmnia v truktre spolonosti. Spoloenskou truktrou sa zaoberaj trukturlno-funkcionlne terie naptia. Najznmejou je koncepcia R. K. Mertona. Opisuje, ako je mon, e zdanlivo normlne fungujca spolonos me vyvola nekonformn sprvanie. Hovor, e priny tohto sprvania treba hada v rozdieloch medzi apirciami jednotlivcov a monosami ich realizcie konformnm spsobom. Merton (1982) tvrd, e devian sprvanie nie je vsledkom oslabenia socilnej kontroly nad prirodzenmi devianmi vlastnosami loveka, ale je to oakvan vsledok prirodzenej reakcie ud na rozpory v truktrach socilnej a kultrnej. Nadmern tlak na realizciu kultrne urench cieov v konfrontcii s tlakom ak dan kultra kladie na dodriavanie noriem, ktor reguluj sprvanie sliace dosahovaniu tchto cieov, rod tendenciu sprva sa nekonformne. Poda Mertona sa tak jedn o rozpor medzi truktrou kultrnou a socilnou, ktor vyvolva stav motivanho naptia. Ten sa prerod do jednho zo tyroch typov nekonformnej adaptcie konformizmus, inovcia, ritualizmus, nik, vzbura. Devicia je v slade s tm normlnou reakciou normlnych ud na nenormlnu situciu. Ako poznamenva Siemaszko (1993: 20) [...] v trukturlnom smere sa nedostaton vha prisudzuje procesom interakcie, v dsledku ktorch sa udia sprvaj nekonformne. Disharmnia v oblasti kultry Procesom interakcie sa v svislosti s naranm socilnych noriem venuj terie z oblasti kultry. Za prinu devianho sprvania povauj disharmniu v oblasti kultry, konkrtne konflikt odlinch kultrnych knonov (T. Sellin), alebo chybn proces uenia sa, kedy udia zskavaj nekonformn vzory sprvania (E. H. Sutherland). Najznmejou je u v svislosti so socializciou spomnan teria diferencovanch asocici E. H. Sutherlanda. Sutherland ke sa pokal vysvetli preo sa urit udia sprvaj deviane, naiel vysvetlenie v disharmnii kultry. Vypracoval teriu diferencovanch asocici (vzieb). Tie poda neho vznikaj u jednotlivca ako vsledok konfliktu kultr normy sprvania, ktor s zvzn v spoloenstve v ktorom lovek ije s v konflikte s normami, ktor s zvzn pre

cel spolonos. Ak v tchto izolovanch spoloenstvch s vzory sprvania zuniformovan diferencovan asocicie sa neobjavuj. Ak v danom spoloenstve je minimlne dualizmus vzorov sprvania, tak sa vzby, asocicie na vzory sprvania diferencuj. m viac konfliktn s vzory kultry, tm aie je predvda sprvanie konkrtnej osoby. (Sutherland, 1939: 9-10) Hlavn tza terie diferencovanch asocici, ktor dnes vyzer ako trivialita, ale nebolo to tak v polovici minulho storoia v ase jej vzniku, znie, e odlin, devian sprvanie je sprvanm nauenm, nie zdedenm. V alch smych tvrdeniach Sutherland hovor (1956: 7-11): - Devian sprvanie sa u poas interakcie s inmi osobami v komunikanom procese. - Hlavn as procesu uenia sa devianmu sprvaniu sa uskutouje v rmci primrnych skupn. Znamen to, e prostriedky masovej komunikcie maj nepodstatn rou pri uen devianmu sprvaniu. - Uenie sa devianmu sprvaniu je zameran na zskanie devianho vzoru sprvania - ide o uenie sa technk takhoto sprvania, ale najm smerov motivci, zmerov, racionalizci a nekonformnch postojov. - Uenie sa konkrtnym smerom motivci a zmerov je vsledkom uritho spsobu definovania prvnych noriem. V uritch spoloenstvch sa jedinec pohybuje medzi osobami, ktor povauj za nutn repektova prvne normy, v inch spoloenstvch medzi osobami, ktor prvne normy vnmaj tak, e je mon ich poruova.12 - Jedinec sa stane deviantom v dsledku prevahy definci ktor s naklonen naruovaniu prva nad definciami, ktor tomuto naraniu nie s naklonen. Inmi slovami to znamen, e vplyv devianch vzorov sprvania je v ako vplyv nedevianch vzorov. udia sa stvaj deviantmi v dsledku kontaktu s devianmi vzormi a nedostatku kontaktu s nedevianmi vzormi. - Prevaha jednch definci nad druhmi nie je dan jednoduchou sumou vzorov sprvania s ktormi sa jedinec stretva. O to, e sa vytvor prevaha devianch motivci a nekonformnho postoja voi prvu rozhoduje subjektvne vnman dleitos a vznamnos
12

Sutherland v svislosti s tm pe, e v americkej spolonosti s tieto prstupy k prvnym normm takmer vdy premiean a stretvame sa preto s konfliktom kultr, ktor sa tka prvnych noriem. Ke hovor o konflikte kultr, nemysl tm kad systm noriem, postojov a hodnt, ktor je konfliktn s inm systmom noriem, postojov a hodnt, ale iba konflikt spojen s normami, ktor s regulovan prvom. Avak devian kultra sa chpe v terii diferencovanch asocici iroko. Vonkoncom nie je umiestnen na okraji kultry, ktor preferuje sprvanie v slade s prvom, ale tvor konkurenn systm noriem, postojov a sprvania. (poda A. Siemaszko, 1993: 99)

danho typu vzieb, asocici. Tto prevaha zvis od tyroch faktorov: od astosti kontaktu s danm druhom vzorov; od asu trvania tohto kontaktu; od vasnosti tohto kontaktu; od intenzity kontaktu. - Proces uenia sa devianmu sprvaniu prostrednctvom vzieb na devian a nedevian vzory sprvania sa uskutouje prostrednctvom tch istch mechanizmov ako akkovek in uenie sa. Nejde teda iba o jednoduch koprovanie vzorov. - Napriek tomu, e devian sprvanie je motivovan obecne platnmi potrebami a hodnotami, nie je mon ho prostrednctvom nich vysvetli, pretoe nedevian sprvanie je motivovan tmi istmi potrebami a hodnotami. Inmi slovami, konformn ako aj nekonformn sprvanie s vo veobecnosti motivovan rovnako. Samotn proces diferencovanch vzieb sa teda tka tak ud s devianm ako aj s nedevianm sprvanm. Samotn proces uenia nediferencuje deviantov a nedeviantov. To, o ich odliuje je obsah vzorov sprvania, ktor si v tomto procese osvojuj. Snaha uvoni svoje frustrcie, hovoril Sutherland, me sa samozrejme sta prinou devianho sprvania. Avak frustrcia sama o sebe nie je postaujcou prinou devianho sprvania, pretoe me by uvonen tie konformnm spsobom, ktor je spolonosou dokonca asto vysoko odmeovan. Odlinos (devicia) ako dsledok zlyhvania socilnej kontroly Terie socilnej kontroly rieia ir okruh otzok ako problematiku odlinosti a devicie. Tto skupina nzorov vychdza z toho, e lovek je vo svojej podstate nemorlny a m prirodzen sklon sprva sa nekonformne. Logicky z toho plynie, e nie je potrebn vyjasova nekonformn sprvanie (ako to robia predstavitelia predchdzajcej skupiny nzorov), ale naopak sprvanie konformn. Preto klad otzku o ud nti sprva sa konformne a neby deviantmi? Odpove na otzku preo udia naraj platn normy a stvaj sa deviantmi? znie: Pretoe zlyhva spoloensk kontrola a prejavuj sa prirodzen negatvne vlastnosti loveka. Na otzku preo vina ud napriek svojmu prirodzenmu sklonu sprva sa nekonformne sa tak nesprva? odpove znie: Pretoe devicim sa predchdza tm, e sa db na sprvne fungovanie socilnej kontroly a socilnych vzieb medzi umi a neumouje sa, aby nastali situcie, kedy socilny zmier je zabezpeen u iba vaka tolerantnosti ud. Na zlyhvanie mechanizmov socilnej kontroly ako prinu devianho sprvania upozornil v minulosti Durkheim. Vychdzal z predpokladu, e prirodzenou vlastnosou loveka je jeho protispoloensk, detrukn povaha a jej prejaveniu sa v ivote spolonosti

brni iba sprvne fungujca socilna kontrola. Dezintegrcia truktr spolonosti, ie anmia, umon, e tieto detrukn, prirodzen vlastnosti sa prejavia. Teria Travisa Hirschiho Z teri ktor objasuj fungovanie socilnej kontroly je v sasnosti stle populrna teria T. Hirschiho (1969). Poda neho Jedinec me (is free) zloinne kona, pretoe sa naruili jeho vzby s konformnm poriadkom. Tak ako vetky terie socilnej kontroly aj tto sa opiera na predpoklade, e v spolonosti existuje iba jeden systm hodnt, sleduj tie ist ciele a svoje sprvanie orientuj poda rovnakch vzorov. Preto aj pre Hirschiho je hlavnou otzka Preo udia poruuj normy, o platnosti ktorch s presveden? Hirschi sa sna vyjasni mechanizmy, ktor si vynucuj konformn sprvanie, alebo v prpade ich problematickho fungovania vyvolvaj devian sprvanie. Je to plne in otzka ako t, ktor si klad Merton a Sutherland o ud nti poruova socilne normy? Motivcia devianho sprvania Hirschiho nezaujma. lovek je poda Hirschiho spojen so spolonosou 4 vzbami, ktor spolu zko svisia, ale mu na devian sprvanie psobi aj nezvisle na sebe. Ide o vzby typu spojenie (attachment), angaovanie (commitment), presvedenie (belief), zapojenie sa (involvement). Tieto vzby charakterizuje A. Siemaszko (1993: 235-246). Kontatuje, e Hirschiho teria nala uplatnenie skr na mikrorovni ako na makro, jeho typy vzieb maj silu objasova sprvanie jednotlivch osb. Tieto vzby mono v slade so Siemaszkovou charakteristikou strune opsa takto: 1. Spojenie, priptanie (attachment) Ide o najdleitejiu vzbu. Jej podstatu tvoria emocionlne vzby s prostredm dleitch inch (rodina, priatelia, ...). Jej fungovanie ako nstroja kontroly je zaloen na tom, e pred tm ako prikrome k innosti, kladieme si otzku o si ONI o mne pomyslia? Ide o vntorn kontrolu akoby riaden zvonku. Od svedomia i superega, ktor pouvaj in terie socilnej kontroly13 sa odliuje aj tm, e vzba typu attachment je premenliv v ase. Takto formulovan vzba je zaujmav aj z metodologickho hadiska. Ide o sociologicky vyjadren variant toho, omu hovorme svedomie, ale na rozdiel od tohto pojmu je rove vzby attachment empiricky meraten.

13

Predpoklad sa ochota kontrolovanho podriadi sa kontrole. P. Sztompka (1967: 145) v tejto svislosti hovor o tzv. vntornej kontrole, ktor chpe ako ... sily, ktor zdruj jednotlivca od naruovania poiadaviek normatvneho systmu.

2. Angaovanie, oddanos (commitment) Tento typ vzby vyjadruje skutonos, e vo svojej spoloenskej innosti sa riadime uritmi pravidlami, a to z obavy pred dsledkami konania, ktor by nebolo v slade s tmito spoloensky urenmi regulami. Fungovanie tejto vzby je zabezpeen tm, e spoloensk reguly s definovan tak, aby konformn sprvanie bolo vhodn, a aby devicia prinala straty. Obava pred dsledkami vlastnho nekonformnho sprvania (strata preste, postavenia, ostrakizmus prostredia a pod.) je zaloen na kalkulcii strt a ziskov a je zbezpekou pred devianm sprvanm: oplat sa mi nekonformn sprvanie, ke som do konformnho u toko vloil? Tto vzba predpoklad, e udia sa sprvaj racionlne. Chybn hodnotenie situcie, zl alebo iadne informcie mu by teda prinou devianho sprvania. Analogicky funguje poda Hirschiho konformizmus spolonosti ako celku. Spolonos je organizovan tak, aby zujmy viny ud boli ohrozen, pokia by sa deviane sprvali. Cieom organizcie spolonosti je potom omota ud sieou vzjomnch zvislost a povinnost a printi ich tak ku konformnmu sprvaniu. To ale znamen, e poruovanie socilnych noriem bude aleko pravdepodobnejie v prostrediach, ktor devianm sprvanm mlo stratia, naprklad u vylench ud, u ud s nzkou socilnou pozciou a pod. Na rozdiel od koncepcie Mertona u Hirschiho s ambcie a apircie ud tm faktorom, ktor posiluje konformn sprvanie a nie nekonformn ako u Mertona. T, ktor s angaovan v konformnej lnii maj tie konformn motvy a apircie. Vysvetuje to do istej miery konformn sprvanie aj v situcich, kedy nie s objektvne monosti realizcie apirci prvoplatnm spsobom. 3. Zapojenie sa (involvement) Tento typ vzby hovor, e mnoho ud vedie cnostn ivot preto, pretoe na necnostn nemaj as - cel ho maj vyplnen prcou, starosami, povinnosami. Nekonformn innosti im neprdu na myse, pretoe s naplno zapojen do konformnch innost, ktor vykonvaj v slade s platnmi normami. Zapojenie je druhotn vo vzahu k vzbe typu angaovanie. 4. Presvedenie (belief) Tento typ vzby hovor o tom, e konformne sa sprvame preto, lebo ctime ctu k platnm spoloenskm normm, sme presveden o nutnosti repektova ich. m je jednotlivec menej presveden o nutnosti repektova normy, tm poda Hirschiho rastie

pravdepodobnos, e ich bude poruova. Poda Hirschiho to ale neznamen, e udia u ktorch kles presvedenie o nutnosti repektova socilne normy, (maj mal vieru v konformistick poriadok), sa stotonia s nejakm alternatvnym, nekonformnm systmom hodnt a e si osvoja devian sprvanie. S padkom presvedenia o sprvnosti platnch noriem narast v spolonosti rozsah devianho sprvania. Presvedenie o nutnosti repektova socilne normy kles, ke ostatn mechanizmy socilnej kontroly v spolonosti nefunguj ako maj, ke je oslaben vzba jednotlivca a spoloenstva. Hirschi pripal situciu, kedy faktorom, ktor vyvolva devian sprvanie bude vlune nzka viera v konformistick poriadok. Odlin pohad Antona Hirnera na socilnu kontrolu Systm A. Hirnera (1972) sa nezaober otzku preo udia naraj normy a tm sa nezaober ani problmom odlinho a devianho sprvania. Terie kontroly, ktor sa zaoberaj kontrolou v organizcich a o t ide aj Hirnerovi - sa spravidla zaujmaj o u ako o nstroj zabezpeenia plnenia pracovnch rol. Hirner vak ide alej a formuluje kontrolu o ktor mu ide ako socilnu kontrolu a chpe ju ako nstroj aktivity ud. Hirner tak otvra priestor pre kontrolu, ktorej prioritou je integrcia dominujceho normatvneho poriadku a inch poriadkov. Hirnera nezaujma klasick otzka socilnej kontroly Preo udia poruuj normy, ale aj ke to sm tak neformuluje, svojim systmom kladie otzku o udia robia s tm, e v socilnom systme dochdza k poruovaniu platnch noriem? Tto zmena pohadu men socilnu kontrolu z nstroja pre zabezpeovanie konformnho sprvania v nstroj pre mravne i mocensky oprvnen sledovanie situcie v socilnom systme (Hirner, 1972: 15). Toto oprvnenie m poda Hirnera kad lovek a nevyplva z jeho profesionlnej i inej iastkovej roli, ale z faktu jeho loveenstva, minimlne vak z jeho roli obana. Problematika odlinosti sa tak prijatm konceptu socilnej kontroly A. Hirnera dostva do oblasti integrcie a nie stigmatizcie, tlaku, represie.

2.4. OD PREDSUDKOV K DISKRIMINCII A PRENASLEDOVANIU DRAFT! PhDr. Imrich Vaeka, Ph.D. 2006 2.4.1. Predsudky Predsudok je iracionlny a negatvny postoj k inm uom, intenzvny, strnul a odoln voi zmenm. Velk sociologick slovnk (1996) uvdza, e predsudok
... v irm vznamu je vtinou chpn jako uzaven postoj k emukoliv (k vlastn ivotn situaci, k chovn jin osoby i osob, k udlosti apod.), kter se utv jednou apriori danou nb. i ideol. determinantou, nezvis na okamit situaci, neopr se o porozumn ... V sociologii se vtinou zkoum pedsudek jako negativn postoj vi urit skupin i skupinm lid, kter m ospravedlnit a poslit jejich diskriminaci, a to na zklad jejich skupinovho lenstv a nikoliv osobnch vlastnost. Pedsudek je ... zobecnnm, podle nho urit kategorie lid m kvalitu ni ne my sami, piem tento nzor je brn za dan bez dalho pezkuovn. Pedsudky nejastji vystupuj ve vztazch mezi rasami ... nrody i etniky ... mohou vak vychzet t z rozdl socilnch, kulturnch, regionlnch, nboenskch, mohou se vzat na rozdly vku, pohlav apod. ... Sociln-psychologick vysvtlen spatuje v pedsudku zvlt typ agresivnho chovn, je m redukovat vlastn frustraci. Objekt pedsudku zde pln funkci obtnho bernka, tedy nhradnho objektu agrese. ada empirickch studi dokazuje, e napklad pedsudkem ve form xenofobie trp ve vt me lid, kte pat ve sv vlastn spolenosti mezi mn spn. Druhotn se pedsudek socializac, a to v rodin, ve skupinch vrstevnk, ale t tiskem, filmem, ve kole apod.

Toto syntetick vyjadrenie toho m je predsudok je potrebn rozvin. Predsudok je rigidnm a iracionlnym zoveobecnenm o uritej kategrii ud (Macionis, 1991). Ide o postoj, ktor m tendenciu k vysokej stereotypnosti, k emocionlnemu nboju a nemen sa ahko pod vplyvom opanej informcie (Krech, Crutchfield, Ballachey, 1968). Diskrimincia je potom praktickm vystenm predsudkov a vzahuje sa na sprvanie, najm na nerovnoprvne zaobchdzanie s umi na zklade ich prslunosti k uritej skupine. V svislosti s etnickmi alebo nrodnostnmi meninami ide najm o odopieranie rovnocennho prstupu k zdrojom a prleitostiam zaloenom na nelogickch a neracionlnych dvodov (Sullivan, Thompson, 1988). Rasov predsudky maj rzne funkcie ospravedluj naprklad patologick nepriatestvo, zdvoduj kultrne neprijaten potreby, umouj odmieta nejak skupinu, chrnia pred ohrozenm vlastn identitu i skupinu a pod. Jedno vak maj spolon posudzuj jednotlivch lenov skupiny na zklade stereotypov a kategri a zjednoduuj tak interakcie s neznmymi umi.

Vznik predsudkov je ovplyvnen viacermi socilnymi a psychologickmi faktormi. Allport (2004: 246) hovor o desiatich sociokultrnych zkonitostiach predsudkov:
Na zklad toho, co dnes vme, meme ci, e lid s pedsudky bude vc v mstech, kde se bn setkme s tmito podmnkami: - tam, kde se spoleensk struktura vyznauje rznorodost - tam, kde je mon vertikln pohyb - tam, kde probh prudk sociln zmna - tam, kde vldne neinformovanost a lid narej na komunikan bariry - tam, kde je meninov skupina velk nebo se rozrst - tam, kde existuje pm sout a reln konflikt - tam, kde dleit zjmy komunity podporuje vykoisovn - tam, kde zvyky usmrujc agresi nahrvaj slepmu fanatismu - tam, kde je tradic ospravedlovat etnocentrismus - tam, kde se pzni net asimilace ani kulturn pluralismus. [] Pro dnou z nich neexistuj dokonal a nevyvratiteln dkazy, ale kad z nich je tm nejlepm odhadem na zklad zkuenosti, jak v dnen dob meme udlat.

V sasnosti s mnoh z tchto zkonitost rozpracovan a autori zaoberajci sa rasovmi predsudkami uvdzaj rzne faktory a terie vzniku predsudkov (Sullivan, Thompson, 1988; Macionis, 1991; Krech, Crutchfield, Ballachey, 1968). Frustrano-agesvna teria (scapegoat theory). Vychdza z tendencie ud hada nhradn objekty za svoje nespechy a nerealizovanie svojich cieov. Nhradnmi objektmi s in skupiny, meniny. Ke potreby, iadosti a ambcie ud potlaen, tto udia sa stvaj nepriatesk voi inm. Frustrcia me by podnetom na agresiu, ktor sa me obrti proti prslunkom menn. Meniny maj niie socilne postavenie, take sa asto stvaj vhodnmi nhradnmi objektmi frustrcie. Rasov predsudky, ktor slia na podporu agresie navodenej frustrciou, mu vyplva z hospodrskej, spoloenskej, politickej alebo sexulnej frustrcie (Felsenstein, 1999). R. Girard (1997) v tejto svislosti hovor o perzekunch stereotypoch a perzekunom spsobe myslenia. Pe (1997: 28):
Podn pronsledovatel je i zde iracionln. Pevrac vztah mezi celkovou situac spolenosti a individulnm poruenm zkona. Existuje-li mezi obma tmito rovinami pinn nebo dvodov vztah, mus postupovat jedin od kolektivnho k individulnmu. Perzekun zpsob mylen postupuje obrcen. Msto aby v individulnm mikrokosmu vidl odraz nebo npodobu celkov roviny, hled pvod a pinu veho, co jej trp, v jednotlivci.

R.Girard had priny kolektvnych perzekci, za ktor povauje nsilie pchan priamo vradiacom davom a perzekci s kolektvnym dopadom, za ktor povauje nsilnosti typu honu na arodjnice, formln postupujc podle zkona, ale obvykle

podncovan zjitenm veejnm mnnm. (1997: 19) Tieto priny vid v tom, e konanie ud v spolonosti potencilne ovplyvuje existencia perzekunch stereotypov, poda ktorch udia orientuj svoje konanie v asoch krzy. Perzekun stereotypy s veobecne platn a poetn dkazy ich existencie nachdzame v dejinch aj v sasnosti. Vplyv perzekunch stereotypov na kolektvnu innos ud uvouj krzy spolonosti, kedy sa rozpad intitucionlny poriadok a usporiadanos spolonosti. Prvm perzekunm stereotypom je poda Girarda to, e krzov situcie ktor ved k rozsiahlym perzekcim prevaj ich astnci rovnako. Nejivjm dojmem vdy bv radikln ztrta vlastn socilnosti a znik pravidel a odlinost, jimi je dn kulturn d. (1997: 19) Prinu hadaj v inch uoch povaovanch za obzvlt kodliv z njakho snadno viditelnho dvodu. Podezel jsou obvinni ze zloin zvltnho typu. (1997: 21) Pre tento druh stereotyp s typick obvinenia z toku na hodnoty a autority, ktor s pre spolonos svt i inak zvl vznamn (asto ide o deti), zo sexulnych zloinov (hlavne z incestu) a inch zloinov ktor poruuj tabu, z nboenskch zloinov ako zneuctenie hostie a in nboensk tabu.14 Tret stereotyp hovor, e kritri, poda ktorch majorita vyber obete perzekci s univerzlne. Veobecne funguje kritrium abnormality, zvl telesnej. Girard pe (1997: 25):
je-li v njak lidsk skupin zvykem vybrat si obti v urit spoleensk, etnick nebo nboensk kategorii, m tato skupina sklon tto kategorii pipisovat tlesn vady, jimi by se poslila jej pedurenost za ob, kdyby byly skuten. Tato tendence se jasn projevuje v rasistickch karikaturch. Abnormalita nemus bt jen tlesn. Vyskytuje se ve vech oblastech lidsk existence a chovn. A ve vech oblastech tak abnormalita me slouit jako kritrium, podle nho se vybraj obti perzekuc.

Frustrano-agresvna teria spja vznik predsudkov s tm, e ke sa udia ctia niem ohrozen, alebo frustrovan nemonosou dosiahnu vlastn ciele, hadaj nhradn objekty socilne skupiny, na ktor by mohli prenies svoje zlyhanie, slabos, svoju vinu. Takmi objektmi s zva meniny. Vznikajce predsudky s v slade so stereotypnmi predstavami spolonosti o previneniach, ktor spsobuj krzy v spolonosti, m sptne legitimizuj pouitie stereotypizovanch obvinen, ak spolonos pociuje potrebu poui ich. Teria autoritrskej osobnosti.
14

Je zarajce ako tto schmu perzekunch obvinen mono poui vo vzahu k Rmom v R v sasnosti. Majorita je neochvejne presveden, e Rmovia znevauj hodnotu a autoritu koly, ktor je v majoritnej kultre vznamnou autoritou, pretoe pln nim nespochybovan funkciu odovzdvania tradci a kultrneho knonu, nezaujma ich astie vlastnch det, pretoe ignoruj prleitos da im vzdelanie, o deti sa vbec staraj laxne, ver, e v rmskych zoskupeniach, kde v jednej miestnosti asto ije cel poetn rodina, sa mono s incestom stretn vemi asto, je jej nm jasn, e Rmovia s ako kresania povrchn a nespoahliv, pretoe do prevania Boha zaahuj mysticizmus a svoje pvodn predstavy a poda kresanskch hodnt aj tak neij.

Tto teria vychdza zo znmeho vskumu T. W. Adorna v tyridsiatych rokoch, ktor charakterizoval typ autoritrskej osobnosti a testoval jej vzah a predsudkov. Autoritrska osobnos napomha prijmaniu a reniu predsudkov. Autoritrska osobnos sa vyznauje stereotypnm myslenm, konformnosou v ivotnom tle a hodnotch, obdivom k sile, repektom k moci, podriaovanm sa autorite, poslunosou, preferenciou tvrdch interakci v medziudksch vzahoch, trvalou orientciou na to, e z vonku prde tok, videnie hrozby aj tam, kde nie je, neustlou podozrievavosou, konvennm sprvanm a agresiou voi tm, ktor myslia a konaj inak, neschopnosou sprva sa prirodzene a uvonene, neschopnosou empatie a scitenia, glorifikovanm vlastnej skupiny a negatvnym postoj k cudzm. Okrem toho sa vyznaovali podozrievavosou, neistotou pri sebahodnoten a silnm etnocentrizmom. Autoritrska osobnos vznik v procese vchovy - prsna vchova, ast trestanie, vysok poiadavky, hrozba pozbavenia lsky ak ich nenapln. Dsledkom je emcia nepriatestva, zlosti a bojazlivosti. Tieto emcie vyvolvaj alie tresty od rodiov. Preto ich diea uvouje vo svojom prostred na tch, ktor mu to dovolia - na slabch, na zvieratch. Predpoklady pre formovanie sa autoritrskej osobnosti s ntlak a nsilie spojen s nedostatkom lskavosti a emotvneho tepla v rodine a priaznivch citov (ale nedemontrovanch priasto). Predsudky sa ume na kolench matky a otca. Vsledky ukzali, e udia, ktor prejavili predsudky voi jednej menine boli predpojat aj voi inm meninm, dokonca aj voi neexistujcim, ktor si vskumnci vymysleli. Svislos medzi autoritrskou osobnosou a rasovmi predsudkami sa preukzala v rozlinch kultrnych podmienkach. Teria anmie. Stav anmie je poda Nisbeta (1998: 30) stavom vydedenia na vetkch rovniach dedistva, vyviazania z cieov a zmyslu ktor prenikaj celou kultrou, je stavom nedostatku opory okrem samho seba. Teria anmie vychdza z Durheimovho konceptu a jeho rozpracovania Mertonom a z konceptu Sroleho. Durkheim a Merton chpu anmiu rovnako, lia sa v ponman prin devianho sprvania. Anmia je pre obidvoch ... vsledkom dezintegrcie v oblasti kultry a socilnej truktry, ako aj vzjomne medzi nimi. (Turner, 1985: 144) Durkheim povaoval anmiu za trukturlnu hrozbu modernho sveta a druh, popri egoizme, prinu nrastu samovrd. Modern kultra vyvolva stle nov ambcie, tby a ndeje, ktorm sa realita v konenom dsledku vysmieva, pretoe nie s v slade

s normatvne stanovenmi poiadavkami spolonosti. Vsledkom je strata autoidentifikcie, pocit chaosu a zmtku, ktor ved k strachu, k osamelosti a odchylnmu konaniu. Dochdza k rozkladu a zrteniu hodnotovho a normatvneho poriadku spolonosti.15 Merton (1982) chpe anmiu ako dsledok nerovnovhy medzi ciemi a prostriedkami k ich realizcii, ale tie podobne ako Durkheim ako samotn tto nerovnovhu. Pe (1982: 225):
Anmia je chpan ako ... dezintegrcia, ktor sa objavuje v truktre kultry, a to zvl vtedy, ke existuje vek rozdiel medzi kultrne urenmi normami a ciemi a socilne truktrovanmi monosami innosti lenov skupiny v slade s tmito normami.

Na inom mieste pe (1985: 198-199):

merne tomu, ako sa tento proces prehlbuje (vber prakticky najinnejej metdy v situcii nerovnovhy medzi ciemi a prostriedkami I.V.), spolonos sa stva nestabiln a objavuje sa to, o Durkheim nazval anomiou (alebo chbajcimi normami).

A ete na inom mieste pe (1985: 251):

... konflikt medzi kultrne vymedzenmi ciemi a intitucionlnymi normami tvor ... jeden zo zdrojov anmie.

Merton zdrazuje, e ance na dosiahnutie spechu s socilne truktrovan, zvisia od prslunosti k jednotlivm vrstvch spolonosti. Prslunci nich vrstiev maj menie ance. Inmi slovami, prslunci nich vrstiev s viac ohrozen stavom anmie. Na tomto zklade L. Srole skontruoval klu na meranie anmie. Na rozdiel od Durkheima a Mertona, ktor pouvali koncept anmie na opsanie stavu celej spolonosti, Srole konceptualizoval anmiu ako kontinuum uritho psychickho stavu, od psychickej integrcie po psychick izolciu (Rabuic, Mare, 1995). Srole teda definuje anmiu ako rozpad morlnych hodnt jedinca a stratu schopnosti integrova sa do spolonosti. lovek sa cti izolovan, odcudzen spolonosti, v ktorej ije. Tento stav, ako opak self-to-others belongingness (prslunos k niekomu), sa nazva self-to-others alienation (odcudzenie,
15

T. G. Masaryk publikuje v r. 1881 knihu Sebevrada. Svoje zistenia a vahy npadne podobn vahm Durkheima publikoval Masaryk v nemine 16 rokov pred Durkheimom. Masaryka mono povaova za predchodcu terie anmie. Masaryk pe (1926: 54-55, 184-185): Winslow mn, e je sebevrada v republikch astj, protoe je tam fantasie nsledkem veobecn rovnosti rozncena, m vznik veobecn snaha po novotch, kdeto v despocich kad zstv a poslouch na svm, vykzanm mu mst. Nepzniv psob pirozen kad uplien agitace, ponvad lidi rozncuje a tak ovem disponuje k omrzelosti ivota. I politick agitace me bti zhoubn, pokud plod exaltaci a utopismus, je vedou pmo nebo nepmo k sebevrad. [] modern spolenost (je) vedena dvma duchovnmi mocemi, vdou a nboenstvm; protoe vak tyto moce spolu zpas, je veden obou nedostaten a zhoubn. V nedostatku jednotnho nzoru svtovho se nemohou tvoit dokonal povahy, nbr jenom rozumov a mravn chaos. vedle umrtvujcho indiferentismu (se) hlodav skepticismus a okliv cynismus; lid jsou nespokojeni a neastni a stle hlasitji a hrozivji se ozvaj hlasy, je se nelekaj ani nsiln reorganisace spolenosti. Rastci podiel samovrd dva Masaryk do svislosti s pokraujcou sekularizciou. Tvrd, e strata viery zapriuje pocit vykorenenia a stratu zmyslu ivota. Pokia Masaryk videl rieenie v harmnii rozumu a citu, ie vedy a viery, Durkheim hovoril o nadradenosti poiadaviek spolonosti.

nepriatestvo k ostatnm) a stavia hypotzu, e vyia miera anmie v spolonosti je spojen s odmietanm vetkho, o nepatr priamo ku skupine jedinca, a je najm spojen s odmietanm minoritnch skupn. Srole overil hypotzu, e vyia miera anmie znamen aj negatvnejie postoje k meninm a k problmom, ktor sa s nimi spjaj. Teria etnocentrizmu. Etnocentrizmus znamen posudzovanie inej nrodnostnej skupiny oami vlastnej, priom spsob ivota a kultru vlastnej skupiny poklad za najlepie. Vytvra tie videnie sveta v termnoch my a oni. Aj ke siln identifikcia s vlastnou skupinou prispieva k jej vntornej kohzii, vedie k nedvere a nepriatestvu voi inm skupinm. Etnocentrick udia nedveruj cudzincom, chpu ich ako symbol zla a nebezpeenstva, rituly inch kultr chpu ako necivilizovan a ich pravidl nepochopiten. Takto chpanie potom ahko ospravedluje nespravodliv a asto nepriatesk toky zameran na cudziu skupinu. Problematike etnocentrizmu sa bliie venuje alia as tejto prce. Teria socializcie. Poda tejto terie sa predsudky a diskrimincia stvaj sasou hodnt a noriem spolonosti, u ke sa v nej prejavia. Kultrne hodnoty a normy s teda takisto zdrojom vzniku predsudkov. Predsudky a diskrimincia voi uritej skupine sa postupne legitimizuj a v procese socializcie sa prenaj na novch lenov spolonosti. Socilne zvyky sa tak dedia z genercie na generciu, deti sa uia vnma svoju nrodnos alebo rasu a vyhba sa lenom odlinch skupn. Zle samozrejme na type vchovy. Najznmejou teriou je teria diferencovanch asocici E. H. Sutherlanda. Tejto problematike venujem viac pozornosti v alej asti prce. Pokia ide o najdleitejiu primrnu skupinu kde sa uskutouje socializcia, o rodinu, Mon (1999) formuloval typolgiu vchovnch tlov. Typy sa lia mierou snahy odovzdva deom rodimi akceptovan hodnotov vzorce. Rozliuje tyri typy: tradin, demokratick, umiernene liberlny a dsledne liberlny. V tradinom type je miera najvyia, v dsledne liberlnom najniia. Predsudky ale pretrvvaj nielen preto, e sa ich ume v primrnych skupinch, ale aj preto, e mlo prichdzame do skutonho kontaktu, resp. interakcie s prslunkmi inej rasovej i etnickej skupiny. Konfliktualistick teria vzniku predsudkov.

Tento prstup povauje predsudky za vsledok socilneho konfliktu medzi rznymi skupinami. Predsudky a diskrimincia poda nej vznikaj vtedy, ke skupiny medzi sebou rivalizuj o zdroje a o moc. Predsudky potom slia ako ideolgia odvodujca tlak alebo horie postavenie menn. Veobecne mono k tmto terim odlinosti kontatova to, o E. H. Sutherland kontatoval k problematike frustrci. Snaha uvoni svoje frustrcie, hovoril Sutherland (poda Siemaszko, 1993: 105), sa me samozrejme sta prinou devianho sprvania. Avak frustrcia sama o sebe nie je postaujcou prinou devianho sprvania, pretoe me by uvonen tie konformnm spsobom, ktor je spolonosou dokonca asto vysoko odmeovan. Ak in faktory s potrebn? Analogicky mono to ist kontatova aj k ostatnm terim ujasuj sce preo udia maj predsudky, neujasuj ale, preo dochdza k diskrimincii. 2.4.2. Preo majorita diskriminuje? V svislosti s rasovou diskriminciou kladie Turner dve otzky, ktor povauje za kov (1994: 121.124): Ako jedna etnick skupina zskava moc diskriminovania? Preo jej lenovia maj chu diskriminova? Pre zskanie odpovede je poda Turnera potrebn preskma zvislosti medzi piatimi faktormi: Zdroje, ktormi disponuj etnick skupiny. Poda Turnera plat, e m viac zdrojov m etnick skupina k dispozcii, tm ahie doke bojova s dsledkami diskrimincie dominujcej skupiny. Ke skupina m zabezpeen prstup k jednmu druhu zdrojov, naprklad k vysokokvalifikovanej prci vaka svojmu vzdelaniu, alebo k monosti rozvja rodinn firmy, pristupuj k zskavaniu alch zdrojov, ako byty v osobitnch tvrtiach, moc v samosprve. Ale tie skupiny, ktorch lenovia nemaj prstup ani k finannm zdrojom, ani ku vzdelaniu a kvalifikcii, ani k moci politickej, ani k presti nie s v stave natartova proces zvyovania svojich rezerv. Monos identifikovania lenov etnickch skupn ako ciea diskrimincie. Aby sa lovek mohol sta cieom diskrimincie, mus by viditen, mus sa nejakm spsobom odliova. Ak sa odlinosti behaviorlne, kultrne a odlinosti v organizcii skupinovho ivota spoja so pecifickmi biologickmi znakmi skupiny, tieto znaky sa

stvaj vhodnmi odliujcimi znakmi skupiny a jej lenovia sa stvaj ahm objektom diskrimincie. Na zklade tchto pecifickch biologickch znakov sa rozvjaj predsudky o skupine, nsledne narast diskrimincia a dochdza k prehbeniu etnickej stratifikcie. A tak dokola. V lepej situcii s poda Turnera t, ktor s menej viditen a maj ancu rozpusti sa v dominujcej skupine (v Amerike to boli naprklad ri, Poliaci, Taliani a in. Inak je to ale s tmi, ktor sa svojimi biologickmi a kultrnymi znakmi natoko odliuj od majority, e nemaj monos strati sa v nej (naprklad Afroameriania v americkej spolonosti). Je to bludn kruh hlavne pre tie etnick skupiny, ktor nedisponuj iadnymi zdrojmi. Turner pe (1994: 122): Neudivuje preto, e v Amerike tie etnick skupiny, ktor mono ahko odli, ktor stratili vinu svojich finannch zdrojov, alebo ich nikdy nemali, zbaven svojho kultrneho dedistva a ktor nemaj dostaton mnostvo organizanch truktr v ktorch mono njs ochranu, sa najahie ocitn v tomto bludnom kole a zotrvvaj v om bez monosti vyjs z neho. rove a druh diskrimincie. Turner rozoznva v dejinch udstva rzne rovne diskrimincie zabjanie lenov etnickej skupiny, ich vyhanie a ke tieto extrmne formy neboli mon, tak sa pouvala segregcia v getch a obmedzovali sa zamestnania, ktor lenovia skupiny mohli vykonva. V sasnosti k tomu pribudla politika etnickch istiek. astejie sa poda Turnera stretvame s diskriminciou, ktor spova vo fyzickej segregcii a ekonomickej izolcii nejakej subpopulcie. Tto diskrimincia je mon iba vtedy, ke lenov skupiny mono v spolonosti ahko rozozna. Turner hovor o dvoch druhoch diskrimincie. Prvm je diskrimincia v dsledku ktorej sa menina ocitne na rovni nich vrstiev. Neproporcionlne vek poet lenov meniny je izolovan v slumoch a printen vykonva nzko platen zamestnania a tvoria preto najchudobnejiu vrstvu spolonosti. Dsledkom druhho druhu diskrimincie je vznik tzv. meniny sprostredkovateov. Jej lenovia s oddelen od zbytku spolonosti, ale zrove maj povolenie vykonva niektor innosti v oblasti obchodu, ekonomiky. Naprklad idi v stredovekej Eurpe, v sasnosti imigranti z zie, ktor zaujali niku malho biznisu. o poda Turnera rozhoduje o tom, akm druhom meniny sa stane dan etnick populcia? Rozhoduj o tom zdroje ktor je v stave mobilizova. Ak nejak m, ahie sa stane sprostredkovateskou meninou. Rozhoduje o tom ale aj vekos meniny. Ak je prli vek, nestva sa sprostredkovateskou meninou a t jej lenovia, ktor s v stave

mobilizova nejak zdroje, prechdzaj na pozcie strednej vrstvy a ostatnch lenov skupiny nechvaj za sebou. Stupe ohrozenia, ktor jedna skupina vytvra inej. Na otzku preo jedna skupina diskriminuje in Turner odpoved, e pre strach, ktor vyvolva. Ke sa jedna populcia cti ohrozen druhou, zana ju diskriminova. ... m viac sa cti ohrozen, tm silnejia je diskrimincia. Vek, ahko identifikovaten etnick skupina ohrozuje viac, ako mal, pretoe me ovldnu pracovn miesta, koly, politiku a obytn tvrte. ... Takto obavy pred dsledkami vplyvu jednej etnickej skupiny na druh, mu, ale nemusia by oprvnen. (1994: 123) Intenzita predsudkov. Ke udia pociuj strach, vtedy buduj negatvne stereotypy vo vzahu k tm, ktor tie obavy, najastejie imaginrne, vyvolvaj (Feagin, 1991). Turner k tomu dodva (1994: 124):
m vie obavy, tm viac negatvne stereotypy. ... Negatvne stereotypy umocuj obavy, ktor nsledne zdvoduj silnejiu diskriminciu. Kultrne presvedenia s teda dleitou silou, pretoe kodifikuj skupinov pocit ohrozenia a zrove ho prehlbuj, zdvodujc tm pouvanie diskrimincie. Samozrejme, mu psobi aj in presvedenia, ktor sa stavaj proti tmto predsudkom. Tak sa deje v Amerike, kde viera v rovnos vdy silne spochybovala a negovala predsudky a negatvne stereotypy spojen s jednotlivmi nrodnosami.

Na otzku Ak javy a procesy doved skupinu od predsudkov voi inej skupine k jej diskrimincii Turner odpoved e ide o strach, obavy, ktor diskriminovan menina vyvolva v majoritnej skupine, a e existuj podmienky, ktor diskriminciu umouj. Za takto podmienky Turner povauje to, e menina me mobilizova menej zdrojov na obranu proti diskrimincii ako je potrebn, jej lenov mono v spolonosti ahko rozozna, a existuj voi nej siln predsudky. Z odpovede Turnera sa ale nedozvedme, ak procesy doved majoritu k tomu, e zane meninu diskriminova. R. Girard (1997) takto procesy had v mechanizme perzekunho myslenia a perzekunch stereotypov. Odpoved, e to spsobuj krzy v spolonosti tm, e uvouj z pt socilnej kontroly predsudky a nsilie. Pohad Girarda je zaujmav a v mnohom inpirujci, ale jednostranne vychdza z frustranoagresvnej terie. W. Allport (2004) hovor o procesoch ktor majoritu doved k diskrimincii komplexne. Monos komplexnho pohadu dva proces, ktor Allport nazva gradcia odmietania cudzch skupn.

2.4.3. Mechanizmus diskrimincie Gradciu odmietania cudzch skupn formuluje Allport (2004: 80) ako klu podobn Guttmanovej kle socilnej ditancie. Vina ud sa poda neho uspokoj verblnym odmietanm, osoovanm, alej nikdy nezjdu. Niektor vak dospej do tdia aktvnej diskrimincie, vrtane segregcie. A niekok sa zastnia fyzickho napadania vetkch stupov intenzity vandalskch akci, vtrnost, lynovania. Tto kla sli Allportovi na formulovanie 9 krokov, prostrednctvom ktorch dochdza za uritch okolnost k postupnmu prechodu od verblnych tokov k nsiliu. Tieto kroky si zaslia odcitova tak ako ich formuloval Allport, napriek tomu, e ide o trochu dlh citt. Allport pe (2004: 89): Kdy propukne nsil, meme si bt celkem jisti, e mu cestu pipravily nsledujc kroky: (1) Dlouh obdob kategorickho odsuzovn pedem. Obtn skupina je dlouho na muce. Lid zanaj ztrcet schopnost uvaovat o psluncch ciz skupiny jako o jedincch. (2) Dlouh obdob verblnch stnost na pronsledovanou meninu. Podezravost a obviovn se stvaj nvykem s pevnmi koeny. (3) Narstajc diskriminace (kup. norimbersk zkony). (4) Njak vnj tlak na pslunky vlastn skupiny. Dlouho je trpil nedostatek, pocit nzk ivotn rovn, dlouho byli podrdni politickm vvojem omezenmi v dob vlky nebo obavami ze ztrty zamstnn. (5) Lid jsou stle otrvenj svmi vlastnmi inhibicemi a dospvaj do stadia vbuchu. Maj pocit, e u nedokou nebo by nemli snet nezamstnanost, rostouc ceny, ponen a chaos. Velmi pitalivm se stv iracionalismus. Lid ztrcej dvru ve vdu, demokracii, svobodu. Souhlas s tm, e ten, kdo zvyuje vdn, zvyuje utrpen. Pry s intelektuly! Pry s meninami! (6) Tyto nespokojence pitahuj organizovan hnut. Vstupuj do nacistick strany, hls se ke Ku-klux-klanu nebo k ernm koilm. Pokud nemaj k dispozici dnou formln organizaci, me jim poslouit i organizace mn formln dav. (7) V takov formln i neformln spoleensk organizaci zskv jedinec kur a podporu. Vid, e jeho podrdnosti a rozhoen se dostv spoleenskho uznn. Normy skupiny ospravedluj jeho popudy k nsilnostem alespo si to mysl. (8) Dojde k incidentu, kter ve urychl. Co bylo a dosud mon pehldnout jako nicotnou provokaci, te vyvol vbuch. K incidentu ve skutenosti vbec nemus dojt nebo ho me eptanda nafouknout. [] (9) Kdy nsil skuten propukne, pro udren destruktivn aktivity zane hrt dleitou roli sociln facilitace. Jestlie lovk kolem sebe vid davov lenstv vzruench lid, jeho vlastn vzruen se zvyuje a podncuje ho to k njak innosti. Nutkn zpravidla sl a osobn zbrany padaj.

To jsou podmnky potebn k tomu, aby se uvolnily obvykl brzdy mezi verblnm tokem a otevenm nsilm.

4.3. FORMY DISKRIMINCIE Diskrimincia sa navonok prejavuje v rznych formch. Je dobr vybra tak formy, ktor s empiricky zistiten. Tak formy mono njs v literatre personalistickej a prvnickej. Na zklade nvrhu tzv. antidiskriminanho zkona do Nrodnej rady SR v roku 2002 (poda P. Puli, 2002a: 415-417) a zdrojov ktor pojednvaj o diskrimincii v zamestnan (Wearther, Davis, 1992: 73-103) mono hovori o poniovan a obaovan, o neiadcom zaobchdzan, neiadcom dopade a o neoprvnenom postihu. 4.3.1. Poniovanie, obaovanie Ide o tak konanie ktor m za cie alebo za nsledok zsah do slobody a udskej dstojnosti a ktor vytvra pre fyzick osobu nepriatesk, zastraujce, zahanbujce, pokorujce, alebo urliv prostredie. (Nvrh zkona ..., 2002) Mono sa domnieva, e cieom a aj dsledkom obaovania je potvrdzova (niekedy ritulne) niiu, resp. a poniujcu socilnu pozciu lena chrnenej skupiny. Me ma podobu otvorenho nepriatestva, rasizmu alebo iba tzv. nevinnch poznmok a narok. Pri kadej intenzite tohto typu diskrimincie je podstatn pomer sily medzi tm ktor obauje a tm, ktor je obaovan. 4.3.2. Neiadce zaobchdzanie Tto forma diskrimincie je charakteristick tm, e se leny chrnn skupiny se zachz jinm zpsobem. Nedouc zachzen se tak projevuje tm, e na rzn skupiny jsou stanoveny rzn poadavky. (Wearther, Davis, 1992: 79) 4.3.3. Neiadci dopad Wearther, Davis o forme neiadci dopad pu (1992: 79):
Nedouc dopad se projevuje tm, e vsledek innosti zamstnavatele m rozlin dopad na jednu i vce chrnnch skupin. Dokonce i kdy zamstnavatel m stejn poadavky a pouv je stejnm zpsobem vi vem skupinm, vsledn efekt me bt diskriminan.

Tto

podoba

diskrimincie

vzbudzuje

pozornos

verejnosti

potrebn

k jej

odstraovaniu v zsade iba v oblasti pracovnch vzahov. V inch oblastiach je pri dobrej

vli tie viditen, pri hodne dobrej vli. V organizcich je na u lepie vidie, pretoe nerovnak zaobchdzanie je v organizcich zakzan legislatvne ako vraz toho, e zamestnanci plnia nielen pracovn role, ale aj rou obana. Organizcie sa snaia vyhn prpadnm sdom, ktor by mohli pokodi ich image. Organizcie sa snaia o rovn prleitosti tie preto, aby sa vyhli negatvnym reakcim verejnosti na nerovnak zaobchdzanie a na loklnom trhu prce si tak zvili rozsah disponibilnch zsob pracovnch sl. Princp rovnakho zaobchdzania je pre organizcie vhodn tie ekonomicky, pretoe ak je uznanou zsadou personlneho riadenia, zvyuje produktivitu zamestnancov. Diskriminciu typu neiadce dopady je mon zmera a zhodnoti jej finann dopad na organizciu. Odstraovanie diskrimincie m v organizcich svoju jasn a dos ako spochybniten legitimitu. Vrobn, obchodn a in organizcie s organizciami cieovmi s jasne stanovenmi technologickmi postupmi a prevdzkovmi predpismi. Vo vzahu k rovnm prleitostiam a zsade nediskrimincie to znamen, e kritri vberu, vzostupu, degradcie, odmeovania je mon prehadne ukotvi na tieto postupy a predpisy. Spojenie poiadaviek na schopnosti a vlastnosti zamestnancov s parametrami technologickho postupu je preto ahko identifikovaten a umouje odhali ukryt diskriminan poiadavky. S tm svis, e legislatva k rovnosti prleitost sa najlepie uplatuje a kontroluje prve v oblasti pracovnch vzahov v organizcich. Vo vzahu k spolonosti toto vetko nie je celkom mon. Spolonos nie je cieovou organizciou. Pokraujca intitucionalizcia sveta spolonosti ale poslednou dobou vytvra a zvuje priestor pre uplatnenie takchto postupov. Znamen to, e vade tam, kde pre udriavanie truktrovanosti a organizovanosti spolonosti je nutn a mon cestou intitci ovplyvova socilne procesy uvedomelmi riadiacimi zsahmi, tam je mon hada spsob identifikovania diskrimincie typu neiadci dopad v riadiacom procese a kritri jej identifikcie je mon hada v poiadavke racionality rozhodovania a v poiadavkch, ktor svisia s charakterom spoloenskho zriadenia. U prv zben pohad na ivot v naich obciach a mestch upozorn na existenciu socilnych javov a procesov, ktor mono povaova za vsledok etnickej, rasovej diskrimincie. Npadn je existencia a zvyujci sa poet socilne vylench rmskych zoskupen s mimoriadne zlm stavom infratruktry, bezpenosti a zabezpeenia zkladnch potrieb a vznikajce zoskupenia ileglne pracujcich ukrajinskch robotnkov. Ide o jednoznan dkazy existujcej nepriamej diskrimincie.

Inpirujce s slov autorov uvedenho cittu, ke hovoria o proti diskriminanch opatreniach, ktor zamestnvatesk organizcia mus realizova, aby sa dostala do sladu so zkonom o rovnakch pracovnch prleitostiach. Wearther a Davis (1992: 80) pu:
Pro personln odbornky z toho vyplv ponauen, e veker innosti v personln oblasti mus bt ve vztahu k vrobnmu a provoznmu elu a ve svm myslu i vsledku nesm mt diskriminan inek. Pokud maj innosti v pracovn oblasti diskriminan inek vi pslunkm nkter z chrnnch skupin, tyto innosti mus bt perueny a nahrazeny jinmi pstupy bez diskriminanho inku.

Obidva uveden citty s zaujmav preto, e neiadci dopad ako jeden z typov diskrimincie spjaj s riadenm. Znamen to, e uplatnenie zsady nahradenia diskriminanho prstupu inm prstupom vyaduje, aby proces riadenia mal v samotnom systme riadenia zabudovan tak sptn kontrolu dopadu prijatch rozhodnut, aby informovala o neiadcich dopadoch, ktor mono poda danch kritri povaova za diskriminciu. Informcie o neiadcom dopade by mali v prvom rade prichdza zntra systmu riadenia, pretoe informcie zvonku nepovauje tento systm za legitmne a brni sa pred nimi. Poznmka:
Na to, aby sme mohli kontatova kolektvnu diskriminciu, nesta kontatova vytvranie sa socilne a zemne izolovanch socilnych rmskych zoskupen, To, e nejak socilne zoskupenie je socilne a zemne izolovan, ete ni neznamen. Aby bolo mon kontatova, e sa tak stalo ako neiadci dopad prijatch opatren, tak tam mus spoluvystupova aj neuspokojenie zkladnch udskch potrieb. Uplatnenie tejto zsady v ivote obc a miest by znamenalo, e verejn sprva by musela prerui a nahradi prstupy s diskriminujcimi inkami inmi, nediskriminujcimi prstupmi. Tomu by ale muselo predchdza uznanie danho stavu za neiadci dopad prijatch opatren. Ako neiadci dopad si mono predstavi niektor rieenia problmu neplatistva, zneuvania socilnych dvok at.

4.3.4. Neoprvnen postih Neoprvnenm postihom je tak konanie, ktor m za cie alebo za nsledok spsobenie ujmy fyzickej osobe alebo prvnickej osobe z dvodu, e sa domhala presadenia zsady rovnakho zaobchdzania. (Nvrh zkona ..., 2002) Mono sa domnieva, e funkciou neoprvnenho postihu je zastrai ud, ktor sa bria proti intolerancii.

4.3.5. Vymedzenie intitucionlnej diskrimincie Z uvedenho vyplva, e v prci ns bude zaujma diskrimincia, ktor m formu neiadceho dopadu rozhodnut prijatch intitciami verejnej sprvy, ide nm o diskriminciu intitucionlnu. Mono predpoklada, e nezmern, v kadom prpade vak ako dokzaten. Diskriminuj administratvne procedry a systmy, a to napriek tomu, e pouvan kritri a pravidl s postaven na obianskom princpe. Zdalo by sa, e ke s pouvan voi vetkm obanom rovnako, tak s v poriadku. Respondenti vskumu migrcie mnoh z nich vak povaovali za diskriminujce. Vo svojom dsledku skutone znamenaj znevhodnenie Rmov, pretoe ich eliminuj zo systmu nie ako jednotlivcov, ktor sa mlo snaia a nemaj na to, aby dosiahli na nron kritri, ale ako prslunkov etnika, ktor s hendikepovan svojou etnickou prslunosou, resp. prslunosou k etnicky stigmatizovanm vylenm socilnym zoskupeniam. Ide o postupy, ktor na bze obianskeho princpu a individulnych prv a zodpovednosti nenechvaj iadnu ndej na pozitvne rieenie pre tch, ktor s handicapovan ako prslunci etnicky stigmatizovanch skupn. Ak medzi klientmi je jeden jedin pre ktorho je pouit kritrium diskriminan a nespravodliv, je to dvod na preverenie a npravu celho systmu. Intitucionlnou diskriminciou chpeme teda tak opatrenia a postupy verejnej sprvy, ktorch vsledkom je vznik socilne vylench socilnych zoskupen socilne potrebnch ud, v ktorch nie s uspokojovan zkladn udsk potreby, alebo ich uspokojenie je dlhodobo vne ohrozen a kde nie s prijat iadne npravn opatrenia a nie je ani snaha o zmenu mlo innch opatren. Schematicky je to mono vyjadri takto: Diskrimincia individulna (postihnuten) skupinov realizovan individulne v mene intitcie (jednotlivec pri svojich individulnych rozhodnutiach jedn v slade s verejnou mienkou, kopruje societrnu diskriminciu ako dokzaten, postihnuten) realizovan kolektvne v mene intitcie (rozhodnutia prijat skupinovo v slade s ideami a hodnotami, ktor s v intitcii legitimizovan ako dokzaten, ako postihnuten. Svis s banlnym zlom H. Arendt)

Prca sa zaober diskriminciou skupinovou realizovanou v mene intitcie. Nezaujma ju pritom mechanizmus prijmania rozhodnut, vnma iba ich vsledok a to na rovni benej, kadodennej identifikcie. Zmer kvantifikova tieto zoskupenia a ich znaky sa nevydaril. Tento zmer je predmetom odporan. 4.4. PROCESY GRADCIE ODMIETANIA ODLINOSTI Proces, ktor Allport (2004: 80) nazva gradciou odmietania cudzch skupn sa aktualizuje vdy vtedy, ke sa postupne uskutonia javy a procesy, ktor Allport menuje. Mono sa domnieva, e tento proces je v stave sa obnovova nielen vaka tomu, e ho iniciuj urit javy a procesy, ale aj vaka tomu, e sa opiera o existenciu procesov, ktor s vlastn udskm skupinm a ktor sa v podmienkach o ktorch hovor Allport deformuj v nsilie. V predchdzajcej asti uveden Allportova kla odmietania cudzch skupn a jeho proces gradcie odmietania cudzch skupn dovouj domnieva sa, e ide o tieto socilne procesy - xenofbia, etnocentrizmus a katarzia. 4.4.1. Xenofbia Xenofbia, alebo tie nedvera k cudzm, strach z inho, je poda H. S. Beckera a H. E. Barnesa (1964: 69-75) jednm zo trukturlnych znakov preliterrnych spoloenstiev. Tieto sa vyznauj neznalosou psma, resp. psmo nie je bene pouvan, s mylienkovo uzavret a immobiln. Mylienkov immobilita znamen nechu alebo neschopnos alebo oboje k zmene spsobu innosti a myslenia. Svis s tm ich kultrna inercia a takmer iadna medzikultrna komunikcia. Xenofbia nie je poda autorov zaprinen udskou prirodzenosou, ale je vsledkom zvltnej situcie, situcie susedskej izolcie. Susedsk izolcia prospieva rozvoju prsnej spoloenskej kontroly a t zase vyvolva kultrnu skostnatenos. Dlhotrvajca susedsk izolcia spsobuje, e sa rozvin nemenn nvyky, o vyvolva siln odpor proti zmene. Nvyky, obyaje, rutina, stereotypy dominuj nad vetkm a s ritulne potvrdzovan. Susedsk izolciu vyvolva to, e kultrny kd sa odovzdva stne. S tm sa samozrejme spja potreba zabezpei identitu spoloenstva skupinovou pamou, ktor sa men iba tak rchlo ako je schopn zvldnu stny spsob jej odovzdvania a potvrdzovania. Spja sa s tm tie neochota k zmenm a ostraitos pred odlinosou, ktor prichdza s cudzincom. A existencia psma umonila uchovva tradciu

aj pri prudch zmench v spolonosti. Zmeny v spolonosti sa stali mon bez toho, aby bola ohrozen skupinov pam a identita spolonosti. Becker a Barnes psali svoju knihu o dejinch socilneho myslenia v tridsiatych rokoch minulho storoia. Ak hovoria o xenofbii ako vlastnosti preliterrnych spoloenstiev tak to mono povaova za obraz tej doby. My dnes vieme, e xenofbia sa vyskytuje aj v rozvinutch krajinch, ktor poznaj a pouvaj psmo a e jej dsledky doku by obludn, priamo mern technickm monostiam modernej doby. Franz Boas v Antropology and Modern Life (Boas, 1978: 140) pe: Intolerancia sa asto, ak nie vdy, opiera na sile mechanickch reakci a na silnom neprjemnom pocite, ktor zavame, ke sa nesprvame v slade so svojim nvykom. Otvoren fanatizmus, viditen pri prenasledovan heretikov si treba takto objasni. ... Jeho psychologickm zkladom bola ... neschopnos zmeni spsob myslenia, ktor sa automatizoval a s tm spojen nemonos myslie po novom. Preto sa to zdalo msi protispoloenskm, a teda zloineckm. S preliterrnymi spoloenstvami mme teda poda Boasa spolon psychologicky dan znen schopnos meni spsob myslenia. Dodajme k tomu, ako druh sme teda odsden svojimi psychickmi vlastnosami na inerciu v oblasti socilnej innosti, na opakovanie stle tch istch schm a vzorov? Mono, ale predsa len sksme preskma, i aspo v niektorch prpadoch sa nm odniekia neponka in rieenie. Boas hovor aj o modernej spolonosti, hovor o mechanickch reakcich, o nvykoch, o neschopnosti zmeni spsob myslenia, ktor sa automatizoval. Sa automatizoval to je to prav slovo, ktor ns dostva do sasnosti. Sksenosti s nacizmom a neskr aj komunizmom potvrdili nzor Boasa a sprostredkovane aj Beckera a Barnesa, e odlinos vyvolva obavy a pocit ohrozenia, pretoe nara istoty, ktor stotoujeme so svojou identitou. Tak ako nai predkovia aj my mme strach zo straty identity. Treba vak odli tri javy: autoritrska osobnos ktor sa cti ohrozen, lovek automat, ktor ako vtvor totalitnho zriadenia ochrauje toto zriadenie pred ohrozujcou ho odlinosou cudzinca a prirodzen obavu kadho z ns zo straty svojej skupinovej identity. Autoritrska osobnos znmy koncept Adorna, ktor vypracoval v tyridsiatych rokoch minulho storoia. S konceptom lovek - automat sa mono stretn u poskho psychiatra A. Kpiskho, ktor zaiatkom sedemdesiatych rokov v tomto koncepte zobecnil svoje sksenosti s liebou a pozorovanm bvalch vzov tbora smrti v Osvienime a tie dozorcov tohto tbora, ktor boli odsden v Posku. lovek automat je poda Kpiskho

(1972: 5-127) ovldnut nejakou ideou16, ktor z neho rob automat, robot necitliv na in nzor i konanie, na utrpenie, potreby a situcie ud, ktor s in ako on. udia automaty s orientovan iba na dosiahnutie jedinho pravdivho ciea, okrem totlneho splnenia rozkazu ktor k nemu vedie, ni nevidia a nevnmaj. Sprvaj sa ako zvonku naprogramovan robot. Idea je spoiatku cudzou truktrou, ale postupne si ju lovek osvojuje a strca svoju vlastn identitu. Jeho mylienky, city, iny u nie s prejavom jeho vlastnej osobnosti a slobodnej vle, stvaj sa odrazom ideovej truktry prijatej zvonku. Takto naprogramovan lovek je schopn tejto idey vetko obetova, okrem jej cieov ni inho nevid. Tto vonkajia truktra ud uniformuje, zanaj sa podoba jeden na druhho a toleruj iba sebe podobnch. Tie ich dehumanizuje, pretoe nech urobia okovek, vekos idey to ospravedln poda zsady cie svt prostriedky. lovek, ktor nie je poznaen tou istou ideou stva sa prekkou pre jej realizciu, stva sa nepriateom, predmetom ktor treba odprata, pretoe svojou odlinosou ohrozuje nielen dosiahnutie ciea, ktor je posvtn a dva im zmysel ivota, ale ohrozuje aj stabilitu, ktor tmto uom dva autoritatvna ideolgia a autoritatvne organizovan spolonos. Kpiski v tomto bode pripomna prbeh Clauda Eartherlyho, majora americkej Air Force, ktor zvrhol A-bombu na Hiroimu. Ke sa dozvedel, e vbuch splil 200 tisc ud, u sa nezbavil morlneho konfliktu a vedomia viny. Kpiski upozoruje, e v Nemecku sa nikto tak nevyskytol, ba prve naopak, t ktor boli sden mali pocit krivdy, pretoe boli poda nich trestan za plnenie povinnost, za poslunos. Oni nectili vinu, na vine bola ideolgia, ktor im bola zatepen. Bez nej sa stali op poriadnymi umi. Koncepcia lovek automat sa prelna s koncepciou autoritrskej osobnosti. Ke Kpiski cituje z autobiografie Rudolfa Hoessa, velitea tbora smrti v Osvienime a z jeho listov rodine, mme pred sebou klasick opis autoritrskej osobnosti. Tento osobnostne nerozvinut lovek prijatm nacistickej ideolgie sce strca seba, ale nachdza v nej to, o udia tohto typu osobnosti nachdzaj v predsudkoch nacizmus sa mu stva vonkajou oporou, nachdza v om istotu, jasnos, poriadok a silu, ktor mu chba. Odpor k sammu sebe a pocity menejcennosti s nahraden sebaobrazom hrdinu stpenca idey. Jej prostrednctvom zskava jeho ivot zmysel. Totalitn ideolgia, autoritatvny a zjednoduujci pohad na svet, totalitne zorganizovan spolonos to s opory o ktor sa mu takto nestabiln a osobnostne nerozvinut udia opiera. Ideolgia sa pre nich stva akmsi

16

Tieto idey sa vyznauj jednm pecifickm znakom vlastn nzor je stotonen s vyznvanou ideolgiou a t s pravdou. A o pravde sa predsa nediskutuje. Intolerancia sa tak cez ideolgiu, ktorej je priznan status jedinej pravdy, dostala do sfry, kde od ias tridsaronej vojny nem o hada, do sfry nzorov.

vonkajm leenm, barlikou. Zbavuje ich frustrcie a dva ich rozkolsanej a neutvorenej osobnosti, nerozvinutej identite nhradu, pocit zakotvenia, vonkajiu oporu namiesto chbajcej vntornej. Dva tie istotu v konan, nvod o a ako robi. A skupinov sdrnos stpencov idey im umouje ma socilne vzahy, o ktor ich v normlnych podmienkach okrda ich naruen osobnos. Idea im umouje cti sa vekmi a silnmi, s ou doku vetko. Bez nej s nim. Negatvny postoj k cudzincovi vak nie je iba vsledkom ideologickho i nboenskho fanatizmu, alebo uzavretosti preliterrnych spolonost. S xenofbiou sa stretvame predsa aj v demokratickej a otvorenej spolonosti. A ni nm nepome, ak budeme tvrdi, e ide o relikt naej komunistickej minulosti, alebo e sa to tka iba niekoko mlo extrmistickch skupn. Ak za referenn rmec budeme povaova uzavret spolonosti, tak vieme, e negatvny postoj k cudzincom vznik vtedy, ke cudzinec nepostupuje vo svojej innosti a sprvan poda posvtnho kdexu spoloenstva. Cudzinec keby ako nechcel, tak raz naru, naprklad pre neznalos, niektor z mnohch tabu a obmedzen, ktor uzavret spoloenstv zkostlivo stria, pretoe reguluj ich ivot a znamenaj ich kontinuitu. V demokratickej a otvorenej spolonosti nemme s rznymi posvtnmi obmedzeniami a tak vek problm. Napriek postmodernizmu vak stle ijeme v uritom socilnom, kultrnom a politickom prostred, ktor spoluvytvrame a je zdrojom naej skupinovej identity a usporiadania. A tie si strime a nepripame absoltnu toleranciu vetkho. Reakcie na hrozbu islamskho fundamentalizmu s toho dkazom. Xenofbia a intolerancia ktor z nej vyrast sa teda netka cudzinca ako takho, ale cudzinca, u ktorho sa obvame, e nebude chcie spolunava a repektova nau identitu a usporiadanie nho sveta. Akceptujeme viu diferencovanos ako preliterrne spolonosti, ale tak ako ony neakceptujeme dezintegrciu. V tomto zmysle sa ale intolerancia ktor pramen z xenofbie netka iba cudzincov. Socilna kontrola a a zvzuje aj lenov in-group a citlivo reaguje na vetkch, ktor s in. A iba od stupa otvorenosti spolonosti zvis kto sa stane inm ako al v rade a kto ete nie. V tejto svislosti sa nemono nedotkn ete jednej strnky xenofbie. Ona nie je iba strachom z cudzinca, to je strach z odlinosti vbec. Nedvera k cudzm, k inm, k lenom they-group, obava z ich odlinosti patr zrejme k zkladnm sebaobrannm mechanizmom kadej skupiny, ktor je schopn svojbytne existova. Je ale rozdiel, i s tmto mechanizmom pracuj totalitn alebo demokratick spolonosti. V totalitnom reime sa sebaobrann mechanizmus men vo svoj protiklad, na

ktorom sa buduje totalitn organizcia spolonosti. A. Kpiski (1972: 61) komentuje z biografie R. Hoessa jeho rozhovor s Himmlerom takto:
V troch poslednch vetch rozhovoru Himmler strune zdvoduje zameranie likvidanej akcie: idia s odvekmi nepriatemi nemeckho nroda a musia by vyhuben. Vetci idia, ktor sa ocitn v naich rukch, bud poas tejto vojny bez vnimky znien. Ak sa nm teraz nepodar znii biologick silu idovstva, tak v budcnosti idia zniia nemeck nrod.

Ak by sme tieto tri vety umiestnili v uebnici psychiatrie, mohli by vynikajco ilustrova mechanizmus paranoidnej projekcie. Nenvidm idov je utlmen a nahraden idia nenvidia ma, idia s odvekmi nepriatemi nemeckho nroda. Ja a nenvidm je zmenen na ty ma nenvid, chce ma znii, preto aby som sa brnil, musm znii teba; Ak sa nm teraz nepodar znii biologick silu idovstva, tak v budcnosti idia zniia nemeck nrod. Ak slov Himmlera reprezentovali spsob myslenia a prevania uritej asti nemeckho nroda v tridsiatych a tyridsiatych rokoch, tak poda kritri psychiatrie mono uvaova o skupinovej orientcii na falon predstavy. K tomu o hovor Kpiski mono s trokou nadsdzky doda, e mono uvaova o skupinovej paranoji. Mono predpoklada, e tto skupinov paranoja, ktor m svoj zklad v xenofbii, je jednou zo situci, ktor s v modernej spolonosti schopn uvoni mechanizmus perzekunho stereotypu. Mono tie predpoklada, e v demokratickej spolonosti je xenofbia sce neprjemnm ale predsa len zvldnutenm mechanizmom varovania spolonosti pred odlinosou, ktor udia u prestali z rznych dvodov zvlda pre jej rozsah, intenzitu, rchlos. To varovanie m ale svoj zmysel iba vtedy, ak ide o skuton hrozbu, inak sa xenofbia sama stva hrozbou pre spolonos. A mono predpoklada, e pod kontrolu mono xenofbiu ako sebaobrann mechanizmus skupiny dosta pomocou informci, ktor preklen neznalos. Plat to ale iba v tom prpade, ak informcim nestoja v ceste predsudky, ale iba negatvne stereotypy. Nech u tieto vahy s akokovek dobre i zle podloen, jedno je ist, aby sa xenofbia nerila v spolonosti ako stepn poiar a nemenila sa v osi o mono pracovne nazva skupinovou paranojou, spolonos mus ma sprvne informcie a mus ich vedie sprvne interpretova. A takto schopnos nezskavame vaka naej genetickej vbave, ale vaka kdom a symbolom prenanm kultrne, to znamen, e kad genercia sa ich mus ui odznova. 4.4.2. Katarzia

Ako pe A. Kpiski (1972: 5):

Heinz Thilo, lekr osvienimskej posdky SS v rozhovore s Kremerom nazval ten tbor anus mundi. Toto vstin pomenovanie bolo, ako sa mono dovtpi, na jednej strane prejavom hrzy a zhnusenia, ak vyvolval v kadom pozorovateovi koncentran tbor, a na druhej strane zdvodovalo existenciu tbora nutnosou oisti svet. Motv oisty katharsis, dleit v ivote kadho loveka, nepochybne zohrva nemal lohu aj v ivote spolonost. V hitlerovskej koncepcii mali tbory smrti ... svoj hlb zmysel; bolo nm oistenie germnskej rasy ...

V novom svete nadud nebolo miesto pre chorch, invalidnch, duevne postihnutch a chorch, pre ud s prmesou krvi idovskej a cignskej. Vina a trest Katarzia svis s otzkou previnenia a trestu. Zloin a trest ako nerozlun dvojiky maj v naej kultre podobu drmy, ktor opsal Dostojevsk: vzbura proti existujcej podobe ivota, slabos vle ktor podlieha nahovraniam zla, in ktor obsahuje muky spojen s trestom, vitky svedomia pred ktormi niet niku a nevyhnutnos vlastnej premeny prostrednctvom utrpenia. R. Nisbet (1998: 356-358) toto spojenie zloinu a trestu nazva spolonm zmyslom zloinu a trestu. Podstatou tohto tradciou strenho zmyslu je poda neho ierno-biela morlna vzia. Pe: A spravodliv potrestanie zloinca skutone prinavracia rovnovhu v spolonosti. A odhalenie a potrestanie vinnka oist spolonos z hanebnej kvrny. Tto drma zloinu a trestu, takto spolon zmysel udalost je jednou z najstarch paradigiem socilnych dejn loveka. Poda Durkheima je trest podmienkou pre prinavrtenie rovnovhy v spolonosti previnilec mus by potrestan, pretoe kad zloin zasahuje ani nie tak obe, ako samotn spoloenstvo. Pokia proces, dkaz viny a exekcia trestu neuskutonia katarziu dovtedy je spoloenstvo nestabiln, ohrozen, oslaben a o je najhorie je popinen a zneven. Pokia v individulnych aktoch klasickho zloinu je otzka vinnka aj trestu jasn, v prpade masovho zloinu a masovho zloinca sa situcia komplikuje. Ako uti hnev bohov za kolektvnu vinu, za masov previnenie? Ako v takom prpade oisti spolonos a prinavrti v nej morlny poriadok? Existuje primeran trest za zloiny nacizmu i komunizmu, ktor by pomohol spolonosti njs straten rovnovhu a morlne sa oisti? A koho vlastne tresta? Pre tak prpady mme od dvna vypracovan schmy rieenia. Allport pe (2004: 267): Animistick mylen nerozliuje mezi tm, co je duevn a co fyzick. Jestlie lze na zda nkoho jinho naloit vlastn nklad deva, pro ne bm utrpen nebo bm viny? Dnes tento duevn proces oznaujeme slovem projekce. Ako hovor frustrano agresvna teria,

udia maj tendenciu hada nhradn objekty za svoje nespechy. Svedectvo o tom podva Tretia kniha Mojova (16:20-28) - kolektvna vina je vloen na obetnho kozla a ten je vyhnan aj s hriechmi do pte. Tak jednoducho to ale nefunguje v prpade vekch frustrci (prehrat vojna), neast ktor presahuj udsk predstavy (morov nkaza v r. 1348), ani v prpade masovch zloinov (holocaust). Akt oisty mus by mern vekosti frustrcie. Ak frustrcia je vek a masov, podobn mus by aj jej obetn barnok. K dispozcii s meniny, kolektvny obetn barnok. Skrze ne sa spolonos me oisti.17 Obetn barnok Pre dosiahnutie ciea oisty spolonos mus nejak skupinu stigmatizova a zaai vinou za doterajie nespechy majority a nsledne sa jej zbavi, alebo nejako inak zariadi, aby alej nemohla pcha domnel nekal iny, naprklad jej diskriminciou, exklziou, segregciou. Dejiny ukazuj, e takto obetn barnok je majorite potrebn hlavne v obdobiach vekho ohrozenia a akch skok, ak spolonos nie je jednotn, jednoliata a efektvna vo svojej skupinovej innosti a mus sa takou sta. Ako sa skupina me sta obetnm barnkom? S skupiny, ktor s k tomu zvl predisponovan? Obetnm barnkom sa me sta nielen menina, ale akkovek skupina (jednotlivec iba ak funguje ako symbol skupiny), ke sa jej prslunci vyznauj uritmi znakmi. Obetnm barnkom sa stva nelen skupiny my, obyajne cudzinec. Z textu R. Girarda (1997) mono usudzova na tieto znaky: - Vyvolvaj svojim sprvanm a svojimi charakteristikami nechu a antipatiu majoritnho prostredia (niekedy iba samotnm faktom, e existuj ako in, inokedy nerepektovanm noriem majoritnej spolonosti, najastejie ale tm, o majorita posudzuje ako poven sprvanie, nechu robi kompromisy v spolunavan, provokovanie zvisti svojim bohatstvo, spechmi a pod.). - Vydeuj sa, sami sa oznauj ako in.

17

Spolonos si svoju frustrciu a nezakotvenos iven anomiou nemus vybi nutne iba na niektorej z klasicky ponmanch menn rasovch, etnickch, nboenskch, jazykovch. Spolonos sa me oisti aj skrze in skupiny, naprklad cez kategriu vojnov zloinci, ktor na svojich bedrch odnes do pomyselnej pte kolaborciu a slabos prostho loveka, ktor kolaboruje aby mohol uivi rodinu. Mechanizmom decimcie sa armda starovekho Rma, v jeho poiatkoch, oistila od viny zbabelho hromadnho teku i prehry kad desiaty bol ubit na smr svojimi spolubojovnkmi. Funkciu obetnho barnka mu zohra aj bohat, a to poas revolci, vzbr, povstan. T. G. Masaryk pe (1926: 55): V dobch revoluc, mn mnoz, dje se sebevrad mlo. Pozornost je obrcena ve smry docela nov a omrzelost ivota quasi v jinou formu odna; Z tohoto hlediska se jev revoluce jako nepm hromadn sebevrada, jako jist druh nsilnho oitn od omrzelosti ivota.

- Majorita ich vydeuje ako inch pre charakteristiky, ktor s im pripsan. Ide o znaky, ktor s hodnoten ako abnormality: kultrne a nboensk, fyzick (rzne postihnutia), socilne (chudobn bohat) a in odchlky od priemeru. - Prezentuj navonok svoju bezmocnos, ako jednotlivci aj ako skupina, snaia sa vyvola scit. (Napr. neschopnos i nechu sa brni, sami seba zarauj na niie stupne socilnej truktry, shlasia s poniujcou stigmatizciou a pod. Majorita tak sprvanie povauje za slabos a akoby pootvoren dvere k prenasledovaniu prve toho, kto je slab.) - Rastie miera shlasu majoritnej, dominujcej asti spolonosti s prenasledovanm inch, obyajne v ekonomickch, politickch i ideologickch krzach. - Je tak slab, e sa me sta obetnm barnkom, ale zrove tak siln, e nepriatestvo k nemu umon spolonosti zbavi sa vlastnej frustrcie a doke spolonos zjednoti a mobilizova.18 4.4.3. Etnocentrizmus Etnocentrizmus je presvedenie, e vlastn skupina, ud, ethnos je bodom, okolo ktorho sa ota vetko ostatn, e je msi mimoriadne dleitm. Etnocentrizmus to s postoje a presvedenia, ktor s vlastn etnickm skupinm, pre ktor je kultra vlastnej spoloenskej skupiny referennm rmcom pre opis a hodnotenie kultr inch skupn. Vlastn skupinu a jej kultru povauj za vyiu, rozvinutejiu, lepiu, ako in kultry. S etnocentrizmom sa stretvame u vetkch etnickch skupn preliterrneho obdobia a v modernom svete u skupn, ktor s ovldnut nejakou ideolgiou i teriou, ktor stotouj s pravdou a povauj ju za jedin mon. Etnocentrizmus sa spja s nechuou a nedverou k cudzincom, etnocentrick udia ich chpu ako symboly zla a nebezpeenstva. V tomto zmysle m etnocentrizmus styn body s xenofbiou. Etnocentrizmus sa ale spja aj s legitimizovanm nsilm Eurpanov voi inm nrodom sveta. Eurpania boli takmer a do druhej svetovej vojny presveden o svojich prednostiach a nadradenosti vlastnej kultry. Z terie evolcie v ktor liberlna Eurpa tak vemi verila vyplvalo, e Eurpa va za svoju silu a rozvinut civilizciu prve a jedine svojej znamenitej kultre. Ostatn nrody sveta neak v zmysle evolunej terie ni in, iba vvoj ku kultre podobnej tej eurpskej. Kolonilne krajiny vtane Ruska boli presveden

18

Za poiaton nespechy ervenej armdy v prvom roku 2. svetovej vojny nemohlo dajne vedenie ttu, ale vraj zradn eeni, Krymsk Tatri, armda Vlasova a neskr tzv. bandy Bendera.

nielen o svojej nadradenosti, ale aj o svojej povinnosti pomha inm dosta sa o najskr na vyiu eurpsku rove. Pomha aj nsilm, hlavne symbolickm. Vlastnosti etnocentrickho postoja s najlepie viditen v preliterrnych spoloenstvch. S tam ete bez nnosov rozvinutej kultry. Poda H. Beckera a H., E. Barnesa (1964: 69-75) preliterrny lovek uvauje v kategrich MY - ONI. Svoj ud povauje za jedin opravdiv, za mieru vetkch inch, za centrum sveta. Znamen to: - Vo vzahu k uom z vlastnej skupiny, in-group, jej lenovia trvaj na potrestan vinnkov, ktor naruili tabu. - K inm skupinm, they-group, s prkro nepriatesk, dokonca aj vtedy, ke ide o jazykovo i kultrne blzku skupinu. Nectia k nim sympatie a nesprvaj sa solidrne. lenovia they-group patria v oiach lenov in-group do inho sveta. Preto muenie, vradenie, podpaovanie, lpee a pod. s pre preliterrneho loveka msi prpustnm. Ke sa takto udia stretn s cudzincom, ktor je k nim lskav a poddajn, hovoria o om Je skoro tak ako my. Poda T. Skuttnab-Kangas (1995: 10) etnocentrizmus je v sasnej modernej spolonosti nstrojom legitimizovania opatren, ktor zefektvuj a reprodukuj nerovn rozdelenie moci a zdrojov medzi skupinami, ktor s definovan na zklade etnicity i kultry. V tejto funkcii bol biologick rasizmus, ktor je v sasnosti vo svojej legitimizanej funkcii u neudraten, nahraden etnocentrizmom. Skuttnab-Kangas pe:
Dnes u sa netvrd (aspo nie otvorene), e urit rasy s vhodnejie na vldnutie ako in. Dnes s to urit etnick skupiny, kultry a jazyky, o ktorch sa tvrd, e s vhodnejie na vldnutie, rozvoj a tdium inmi ako ostatn rasy. V novom vmysle socilnych darwinistov sa argumentuje, e tm etnzam (etnick skupiny), kultram a jazykom, ktor preij a rozria sa, sa to podar len preto, e s lepie adaptovan na modern ivot, rozvinutejie alebo maj v potencil rozvoja ako in. Nsledne vldnuce skupiny zabezpeia ostatnm etnzam, kultram a jazykom meniu alebo iadnu prleitos na preitie. Toto sa deje prostrednctvom intitucionlne kontrolovatench opatren, akm je naprklad vzdelanie. Vinov jazyky a kultry sa vdy akosi prejavia ako najsilnejie prevajce. A toto potom me by pouit ako dkaz pvodnej tzy, poda ktorej oni boli tmi najschopnejmi.

Rasizmus, etnicizmus a lingvicizmus s tu definovan ako:

Ideolgie, truktry a praktiky, pouvan na legitimciu, zefektvnenie a reprodukcie nerovnho rozdelenia moci a zdrojov (jednak materilnych a jednak nematerilnych) medzi skupinami, definovanmi na zklade rasy, etnicity/kultry alebo jazyka.

Je dleit uvedomi si, e rasizmus je tu vnman ideologicky i trukturlne. Rasizmus netvor skupina zlomysench, ignorantskch, dezinformovanch ud. Rasizmus nie s len postoje a predsudky ud voi ostatnm jednotlivcom. Rasizmus nie je len informan problm (povedz uom, ak hodnotn s in udia/skupiny a ich kultry a jazyky,

a oni ich zan chpa a repektova a rasizmus vymizne). Rasizmus vak takisto nesvis len s ekonomickou truktrou (pracovn trhy, bytov otzky at.) alebo truktrami politickej moci, ktor by prostrednctvom intitci fungovali alej, bez ohadu na mylienky a postoje ud. Rasizmus je vnman ako spojenie ideolgi a truktr a praktk.

LITERATRA 1. 2. 3. 4. Admek, K., 1897, O reform domovskho prva. Praha: Tiskem a nkladem Edvarda Beauforta. Allport, G. W. 2004. O povaze pedsudk. Praha: Prostor. Alan, J., M. Petrusek, 1994. O zlu, agresi a nsil. Pp. 84-93. In Gl, F. a kolektiv, 1994. Nsil. Edice Hic et nunc. Praha: Egem. Analza..., 1999. Analza vzniku, aktuln situace a monost een problm obyvatel Matin ulice. Zvren zprva projektu vypracovanho pro Nadaci Dagmar a Vclava Havlovch Vize 97. Praha, st nad Labem: R-Mosty, Socioklub. 5. Analza ..., 2000. Analza migranho klimatu a migranch tendenci do zpadoevropskch zem v romskch komunitch ve vybranch mstech R. Vzkumn sprva pro IOM Prague. Praha, kvten 2000. Gabal Analysis & Consulting. 53 strn. 6. 7. 8. Balcerowicz, L., 1998. Wolno i rozwj. Krakw: Znak. Bara, P., 2003. Politick teorie multikulturalismu. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury. Barov, A., Bara, P., 2003. Afirmativn akce: Jin diskriminace, anebo cesta k rznosti? Pp. 35-52. In Sociln studia 10. Otzky sociln inkluze romsk komunity. Fakulta socilnch studi, MU v Brn. 9. 10. 11. 12. Becker, H., Barnes, H., E. 1964. Rozwj myli spoecznej od wiedzy ludowej do socjologii. Diel I. Warszawa: Ksika i Wiedza. ss. 69 - 75. Buchanan, J.M., 1996. Hranice slobody. Medzi anarchiou a Leviatanom. Bratislava: Archa. Burjanek, A., 1996. Problm urbnn deprivace. Disertan prce. Brno: FF MU. Co se osvdilo. spn romsk projekty ve stedn a vchodn Evrop. Partners for Democratic Change International, 2003.

13.

Cox, F., Erlich, J., Rothman, J., Tropman, J. (eds) 1974. Strategies of Community Organization. Itasca, Ill.: F.E. Peacock Publishers. Poda: R.A. Skidmore and M.G. Thackeray 1998. Wprowadzenie do pracy socjalnej. Katowice: sk.

14. 15. 16. 17. 18. 19.

ervek, J. (koordintor), 2000. Sprva o princh migrcie Rmov v SR. Zveren sprva projektu. 26 strn. eskoslovensk vlastivda, 1931, Svazek pt, STT. Praha: Masarykova akademie prce. Davidov, E., 1998. Romov v eskm Krumlov (vnj a vnitn vlivy v jejich povlenm vvoji). Pp. 186-191. In: Demografie, . 3. Davidov, E., 2000(a). K bydlen Rom v uplynulm plstolet. Pp. 8-14. In: Romov, bydlen, souit. Praha: Socioklub. Seity pro sociln politiku. Davidov, E., 2000(b). Dobr souit je mon. Pp 51-57. In: Romov, bydlen, souit. Praha: Socioklub. Seity pro sociln politiku. Davis, F., 1964. Deviance Disavowal: The Management of Strained Interaction by Visibly Handicapped. in Becker, H., (ed.) 1964. The Other Side. Perspectives on Deviance. New York: The Free Press.

20.

Davis, K., W. E. Moore, 1945. Some Principles of Stratification. In American Sociological Review, 10. Citovan poda Szacki, J., 1981. Historia myli socjologicznej. 1 - 2. Warszawa: PWN. Pp 788-789.

21. 22.

Deyl, Z., 1985, Sociln vvoj eskoslovenska 1918 - 1938. Praha: Academia. Doyal, L., Gough, I., 1991. A Theory of Human Need. New York: The Giulford Press. ss. 219-220. Uveden poda Lisowski, A., 1999. Diagnozowanie potrzeb i realizacja lokalnej polityki spoecznej. ss. 114-126. In: Kurzynowski, A., (ed.), 1999. Polityka spoeczna globalna i lokalna. Warszawa: Szkoa Gwna Handlowa.

23. 24. 25. 26. 27.

Feagin, J.R., 1991. Racial and Ethnic Relations. Englewood Cliffs, NJ: Prentice-Hall. Poda: Turner, J.H., 1994. Sociology. Concepts and uses. McGraw-Hill, Inc. s. 124. Felsenstein, F., 1999. Anti-semitic stereotypes: a paradigm of otherness in English popular culture, 1660-1830. Baltimore: Johns Hopkins University Press. Fiala, P., 1995. Katolicismus a politika. O politick dimenzi katolicismu v postmodern dob. Brno: CDK. Francis, E. K. 1976. Interethnic Relations. An Essay in Sociological Theory. New York, Oxford, Amsterdam. Fritensk, H., 2000. Diskriminace Rom v oblasti bydlen a jej projevy. Pp. 24 - 41. In: Romov, bydlen, souit. Praha: Socioklub. Seity pro sociln politiku.

28.

Fritensk, H., Vek, P., 2001. Aby se romsk enklvy nestali ghetty. Doporuen vypracovna v rmci projektu NROS pro aktivity smujc proti vzniku romskch ghett. Socioklub. 4 strany.

29. 30. 31. 32. 33. 34. 35.

Galbraith, J.K., 1987. Istota masowego ubstwa. Warszawa: PWN. Garfinkel, H., 1956. Conditions of Successful Degradation Ceremonies. pp. 420-424. The American Journal of Sociology. diel 61. Gewerith, A. 1981. The Basis and Content of Human Rights. In J.R. Pennocle and J.W. Chapman (eds) Human Rights. New York, London. Giddens, A., 1999. Sociologie. Praha: Argo. Girard, R., 1997. Obtn bernek. Praha: Nakladatelstv Lidov noviny. Gjuriov, J., 1999. Na okraji. Romov jako objekt sttn politiky. Praha: Ministerstvo vnitra R. Goffman, E., 1961. Moral Career of the Mental Patients. in: Asylums. Essays on the Social Situation of Mental Patients and Other Inmates. New York, Anchor. (poda Siemaszko, 1993)

36. 37. 38. 39.

Goffman, E., 2003. Stigma. Poznmky o zpsobech zvldn naruen identity. Praha: Sociologick nakladatelstv. Golinowska, S., 1994. Polityka spoeczna pastwa w gospodarce rynkowej. Studium ekonomiczne. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe PWN. Hartl, P., 1997. Komunita obansk a komunita terapeutick. Praha: Slon. Havelkov, E., Valentov, B., 1999. Komparatvna analza bytovej politiky v Slovenskej a eskej republike v rokoch 1990 - 1996. Pp. 231- 288. In: Potek, M., Radiov, I., (eds.). Sociln politika v echch a na Slovensku po roce 1989. Praha: Karolinum.

40.

Hayek, F.A., 1991. Prvo, zkonodrstv a sloboda. (Nov vklad liberlnch princip spravedlnosti a politick ekonomie). Fatamorgna sociln spravedlnosti. Praha: Academia.

41. 42. 43. 44.

Hayes, N., 1998. Zklady sociln psychologie. Praha: Portl. Hirner, A., 1972. Socilna kontrola a problmy jej empirickho vskumu. Studia k iastkovej vskumnej lohe. Bratislava: eskoslovensk vskumn stav prce. Hirschi, T., 1969. Causes of Deliquency. Berkeley: The University of California Press. (poda A. Siemaszko, 1993: 235-246). Hirl, M., 1992, Analza struktury chudho obyvatelstva v eskoslovensku v roce 1988. Bratislava: Vzkumn stav prce a socilnch vc, Bratislava, poboka Praha.

45.

Holmann, R., 1981. Poverty, Explanations of Social Deprivation. Oksford: Martin Robertson & Company. Poda: Kamierczak, T., 1998. Deprywacja spoeczna a pomoc spoeczna. Pp. 17-39. In Kamierczak, T., M. uczyska, 1998. Wprowadzenie do pomocy spoecznej. Katowice: Biblioteka pracownika socjalnego.

46. 47.

Houser, J., 1968, Vvoj sociln sprvy za pedmnichovsk republiky. Praha: Academia. Hrubala. J., 1997. Osobitn ochrana vylenench skupn v medzinrodnch dokumentoch, v stave a prvnom poriadku Slovenskej republiky. Pp. 117-130. In: Kresk, P. a kolektv. 1997. Oban a demokracia. Bratislava: Minority Rights Group Slovakia.

48. 49.

Chodra, O., 2001. ikanovn z hlediska prva. Pp. 213-218. In Kol, M., 2001. Bolest ikanovn. Praha: Portl. Jaowiecki, B., 1987. Lokalizm a rozwj. Szkic z socjologii ukadw lokalnych. Poda: Firlit, E., 1990. Rola parafii rzymsko-katolickiej w organizacji ycia spoecznego na szczeblu lokalnym. Warszawa: Pallottinum.

50.

Kamierczak, T., 1998. Deprywacja spoeczna a pomoc spoeczna. Pp. 17-39. In Kamierczak, T., M. uczyska, 1998. Wprowadzenie do pomocy spoecznej. Katowice: Biblioteka pracownika socjalnego.

51. 52. 53.

Kepkov, M., Vek, P., 1999. Romov v systmech sociln ochrany. Zdroje sociln distance. Pp 378-397. in Romov v esk republice. Praha: Socioklub. Kpiski, A.., 1972. Rytm ycia. Krakw: Wydawnictwo Literackie. Kitsuse, J. I., 1964. Societal Reaction to Deviant Behavior: Problems of Theory and Method. in: Becker, H. S., (ed.), 1964. The Other Side. Perspectives on Deviance. New York: The Free Press.

54. 55. 56. 57. 58. 59.

Klime, L., 1981. Slovnk cizch slov. Praha: Sttn pedagogick nakladatelstv. Kocowski, T., 1982. Potrzeby czowieka. Koncepcja systemowa. Warszawa: Ossolineum. Kol, M., 2001. Bolest ikanovn. Praha: Portl. Koakowski, L., 1997. Po co nam pojcie sprawiedliwoci spoecznej? In: Gazeta Wyborcza. Koakowski, L., 1998a. Samozatrucie spoeczestwa otwartego. In: Gazeta Wyborcza, . 126 Koakowski, L., 1998b. O tolerancii. Pp. 26-30. in: Mal prednky o vekch problmoch. Bratislava: Kalligram. Edcia OS.

60. 61. 62.

Koakowski, L., 1998c. O rwnoci. Pp. 21-27 in Mini wykady o maxi sprawach. Krakw: Znak. Krech, D., Crutchfield, R.S., Ballachey, E.L., 1968. lovk v spolonosti. Bratislava: Slovesnk akadmia vied. Krzysztofek, K., 1994. Tolerancja - zarys problematyki badawczej. Pp. 11-29. In: Ros, A., M. S. Szczepaski, 1994. Tolerancja. Szkice socjologiczne. Tom 1. Czstochowa: Wysza Szkoa Pedagogiczna.

63. 64. 65.

Kenkov, H., 2001. Romov a bydlen. Monosti sociln potebn romsk rodiny v oblasti bydlen v Brn. Bakalsk diplomov prce. Brno. FSS MU. Ksiopolski, M. 1999. Polityka spoeczna. Wybrane problemy porwna midzynarodowych. Katowice: lsk. Kubiak, H. 1980. Asymilacja spoeczna w paszczynie struktury spoecznej. In H. Kubiak, A.K. Paluch (eds) 1980. Zaoenia teorii asymilacji. Biblioteka Polonijna. Wrocaw: Polska Akademia Nauk.

66. 67.

Lofland, J., 1969. Deviace and Identity. Prentice-Hall, Inc., Englewood Cliffs, N.J. (poda Siemaszko, 1993) Lomaski, L. 1984. Personal Projects as the Foundation for Basic Right. In Social Philosophy and Policy. Vol. I, 1984. Poda: Golinowska, S. 1994. Polityka spoeczna pastwa w gospodarce rynkowej. Studium ekonomiczne. Warszawa: PWN.

68. 69. 70. 71. 72. 73. 74. 75.

Macionis, J.J., 1991. Sociology. Englewood Cliffs, Prentice-Hall. Mchov, H., 2000. Nejastj problmy v njemnm bydlen. Pp. 93-99. In: Romov, bydlen, souit. Praha: Socioklub. Seity pro sociln politiku. Mare, P., 1999. Sociologie nerovnosti a chudoby. Praha: Sociologick nakladatelstv. Mankoff, M., 1971. Societal Reaction and Career Deviance: A Critical Analysis, pp. 204-218. in The Sociological Quarterly 1971, diel 12. Marmuszewski, S., A. Bukowski (eds), 1995. ebracy w Polsce. Krakw: Wydawnictwo Baran i Suszczyski. Masaryk, T. G., 1926. Sebevrada hromadnm jevem spoleenskm modern osvty. Praha: in. Merton, R. K., 1982. Teoria socjologiczna i struktura spoeczna. Warszawa: PWN. Miklukov, M., 1999. Strun nstin dsledk zkona . 40/1993, Sb., o nabvn a pozbvn sttnho obanstv R. Pp. 267-270. In: Romov v R. Praha: Socioklub.

76.

Navrtil, P., L. Musil, 2000. Sociln prce s pslunky meninovch skupin. Pp 127163. In Sociln exkluze a nov tdy. Sociln studia. 2000, 5. Brno: Fakulta socilnch studi MU.

77. 78.

Navrtil, P. a kolektiv, 2003. Romov v esk spolenosti. Praha: Portl. Nvrh zkona o uplatovan zsady rovnakho zaobchdzania. 2002. Poda P. Puli, 2002. Formy a rozsah diskrimincie Rmov na Slovensku. Pp. 413-443. In Vaeka, M. (ed.), 2002. aipen pal o Roma. Shrnn sprva o Rmoch na Slovensku. Bratislava: Intitt pre verejn otzky.

79. 80. 81. 82. 83. 84.

Neas, C., 1995. Romov v esk republice vera a dnes. Olomouc: Vydavatelstv Univerzity Palackho. Nedomov, A., 1998. Romsk komunita v esk republice. In: Demografie, ronk 40, slo 3 - 4, 1998. Nisbet, R. 1998. Przesdy. Sownik filozoficzny. Warszawa: Fundacja Aletheia. Novak, M., 1989. Catholic Social Thought and Liberal Institutions. Freedom with Justice. New York: Transaction Publishers. Nozick, R., 1974. Anarchy State and Utopia. New York. Osiska, K., liwiska, A., 1999. Spoecznoci permanentnego ubstwa: tosamo kulturowa oraz percepcja kultury polskiej i stratyfikacji spoecznej. Pp. 213 - 227. In: Mucha, J., 1999. Kultura dominujca jako kultura obca. Mniejszoci kulturowe a grupa dominujca w Polsce. Warszawa: Oficyna Naukowa.

85. 86.

Ossowski, S. 1966. Wi spoeczna i dziedzictwo krwi. Dziea. II. diel. Warszawa: PWN. Palou, R., 1995. Poznmky k problmu tolerance. Pp. 240-245. In: Problm tolerance v djinch a perspektiv. Praha: Akademie. K vydn pipravil prof. PhDr. Milan Machovec, DrSc.

87. 88. 89. 90.

Pelkov, V., 2000. Bydlen Rom v esk republice. Pp. 15 - 23. In: Romov, bydlen, souit. Praha: Socioklub. Seity pro sociln politiku. Pisarkov, M., Michalus, ., 1983. Mal synonymick slovnk. Bratislava: SPN. Pfuhl, E. H., jr., 1980. The Deviance Process. New York: Van Nostrand. Pompov, A., 2000. Ternny vskum, vzorkov prca, tatistika. Pp. 20 - 23. In: ervek, J. (koordintor), 2000. Sprva o princh migrcie Rmov v SR. Zveren sprva projektu.

91.

Puli, P., 2002a. Formy a rozsah diskrimincie Rmov na Slovensku. Pp. 413-443. In Vaeka, M. (ed.), 2002. aipen pal o Roma. Shrnn sprva o Rmoch na Slovensku. Bratislava: Intitt pre verejn otzky.

92.

Puli, P., 2002b. Rmovia jako objekt politickho extrmizmu. Pp. 445-473. In Vaeka, M. (ed.), 2002. aipen pal o Roma. Shrnn sprva o Rmoch na Slovensku. Bratislava: Intitt pre verejn otzky.

93. 94. 95. 96. 97. 98. 99. 100. 101. 102.

Rabuic, L., Mare, P., 1996. Je esk spolenost anomick? Pp. 175-188. In Sociologick asopis, . 2. Radiov, I., 2001, Hic Sunt Romales. Bratislava: S.P.A.C.E. Rawls, J., 1971. A Theory of Justice. Cambridge, Massachusetts. Roek, F., 1999. Ze (The Wall). Matin dokument o nejslavnj ulice svta. steck muzejn seity sv. 7. st nad Labem: Muzeum msta st nad Labem. Rock, P., 1973. Deviant Behaviour, London, Hutchinson, pp. 84 a alie. (poda Siemaszko, A., 2003: 362) Rozmanitost... 2000. Rozmanitost a soudrnost: nov koly v oblasti integrace imigrant a menin. Vydavatelstv Rady Evropy. Rubington, E., Weinberg, M., S., (eds.), 1995. The Study of Social Problems. Seven Perspektives. Fifth edition. New York/Oxford: Oxford University Press. Rybicki, P, 1979. Struktura spoecznego wiata. Studia z teorii spoecznej. Warszawa: Pastwowe Wydawnictwo Naukowe. Siemaszko, A. 1993. Granice tolerancji. O teoriach zachowa dewiacyjnych. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe PWN. Scheff, T., J. 1968. Negotiating Reality: Notes on Power in the Assessment of Responsibility. pp. 3 - 17. in Social Problems 1968, diel 16. (Poda Siemaszko, A., 1993: 358)

103. 104.

Schelle, K., 1993, Organizace veejn sprvy v letech 1848 - 1948. Brno: Masarykova Univerzita. Schlette, H.R., 1979. Zum Thema Toleranz. Hannower. Poda: Krzysztofek, K., 1994. Tolerancja - zarys problematyki badawczej. In: Ros, A., M. S. Szczepaski, 1994. Tolerancja. Szkice socjologiczne. Tom 1. Czstochowa: Wysza Szkoa Pedagogiczna.

105.

Schwartz, C. G., (1957). Perspektive on Deviance - Wives Definitions of their Husbands, Mental Illness. pp. 275-291. in Psychiatry, diel 20. (Poda: Goffman, E., 2003: 42)

106. 107.

Sen, A., 1981. Poverty and Famines: An Essay on Entitlement and Deprivation. Clarendon Press, Oxford. Sirovtka, T., 2003. Zamstnanost a materiln podmnky ivota Rom. Pp. 155-164. In Navrtil, P. a kolektiv. Romov v esk spolenosti. Praha: Portl.

108. 109. 110. 111. 112. 113. 114. 115. 116. 117. 118. 119. 120. 121. 122. 123.

Skuttnab-Kangas, T., 1995. Jazyk, gramotnos a meniny. Bratislava: Minority Rights Group. Slovnk spisovn etiny pro kolu i veejnost, 2001, Praha: Academia. Sociln ..., 1996. Sociln encykliky. (1891 - 1991). Praha: Zvon. Spicker, P., 1993. Poverty and social security. Concepts and principles. London: Routledge. Sztompka, P., 1967. Teoria kontroly spoecznej. In Kultura i spoeczestwo, . 3. Sullivan, J.T., Thompson, S.K., 1988. Introduction to Social Problems. New York: Macmillan Publishing Company. Sulitka, A., 1999. Vvoj a sasn stav praktickch rieen a kompetenci vrcholnch orgnov ttu po roku 1989. S. 219-243 in Romov v esk republice. Praha: Socioklub. Sutherland, E. H., 1939. Principles of Criminology. Philadelphia: Lippincott. (poda A. Siemaszko, A., 1993: 89-105). Sutherland, E. H., 1956. A Statement of the Teory. in On Analyzing Crime. Indiana UP. (poda: A. Siemaszko, 1993: 89-105). Szacki, J., 1981. vodn slovo. Pp. 5-27. in Goffman, E., 1981. Czowiek w teatrze ycia codziennego. Warszawa: Pastwowy Instytut Wydawniczy. ilhnov, H., 1992, Dobrovoln sociln pe v obdob prvn republiky. In: Sociln politika. imkov, I., 2003. Vybran pklady dobr praxe v boji proti socilnmu vylouen Rom v R. Pp. 211-218, in Romov v esk spolenosti, Navrtil, P. Praha: Portl. tampach, F., 1933. Cikni v eskoslovensk republice. Pp 287-293. In: eskoslovensk vlastivda, Dl II., lovk. Praha. ule, O., 1994. Manaersk techniky. Praha ustov, J., 2000. S romskou poradkyn nejen o bydlen. Pp 78- 86. In: Romov, bydlen, souit. Praha: Socioklub. Seity pro sociln politiku. Trojanov, A., 1999. Vpovdi romskch adatel o azyl ve Velk Britnii. Zprva utvoen na zklad rozhovor s eskmi a slovenskmi Romy ve Velk Britnii v srpnu 1999. 12 strn.

124. 125. 126.

Turner, J. H., 1985. Struktura teorii socjologicznej. Warszawa: Pastwowe Wydawnictwo Naukowe. Turner, J. H., 1994. Sociology. Concepts and uses. McGraw-Hill, Inc. Tvrdo, A., 1924. Veejn chudinstv v republice eskoslovensk v roce 1921. Praha: Sttn ad statistick.

127.

Tvrdo, A., 1936, Spolky, stavy a zazen pro pi o chud a pi o mlde ochrany potebnou v republice eskoslovensk. Seznam podle stavu v roce 1934. Vydal Sttn ad statistick.

128.

Vaeka, I., 1998. Stratgie vybranch loklnych spoloenstiev v situcii socilneho ohrozenia. Pp. 142-184. In: Radiov, I. (ed.). Vieme o odmietame a vieme o chceme? ivotn stratgie obanov Slovenska. Bratislava:Nadcia S.P.A.C.E.

129.

Vaeka, I., 2000. Profil a situcia iadateov o azyl a potencilnych migrantov do krajn E zo Slovenskej republiky. In: Vaeka, M. (koordintor), 2000. Socilna a ekonomick situcia potencilnych iadateov o azyl zo Slovenskej republiky. Bratislava: International Organization for Migration. ss. 153-185.

130.

Vaeka, I., 2002. Migrcia Rmov z R a SR - priny a potreba intervenci. Pp 227 244. In Sirovtka, T., (ed.), 2002. Meniny a marginalizovan skupiny v esk republice. Brno: Masarykova univerzita a Nakladatelstv Georgetown.

131.

Vaeka, I., 2002(a). Utvranie sa problmovch rmskych zoskupen v mestch R. Pp. 245-262. In Sirovtka, T., (ed.), 2002. Meniny a marginalizovan skupiny v esk republice. Brno: Masarykova univerzita a Nakladatelstv Georgetown.

132.

Vaeka, I., M., Veldov, 2004. Vybran pklady dobrch prax pi pedchzen socilnmu vyluovn romskch komunit. Pp. 181-206. In: imkov, I., I., Vaeka, 2004. Mechanismy socilnho vyleovn romskch komunit na lokln rovni a nstroje integrace. Brno: Barrister & Principal.

133. 134.

Velk ..., 1996. Velk sociologick slovnk. Praha: Karolinum. Vlda R, 1997. Zprva o situaci romsk komunity v esk republice a o opatench vldy napomhjc jej integraci do spolenosti. Vlda vzala na vdom usnesenm . 686/1997.

135. 136. 137. 138. 139.

Vlda R, 2000. Koncepce politiky vldy vi pslunkm

romsk komunity,

napomhajc jejich integraci do spolenosti. Schvlena usnesenmn vldy . 599/2000. Vlda R, 2002. Koncepce romsk integrace 2002 (prvn aktualizace). Schvlena usnesenm vldy . 87/2002. Vlda R, 2003. Koncepce romsk integrace 2003 (druh aktualizace). Schvlena usnesenm vldy . 243/2003. Vlda R, 2004. Koncepce romsk integrace 2004 (tet aktualizace). Schvlena usnesenm vldy . 87/2004. Vraspr, M., 1999. eten o aktuln situaci v bydlen Rom mst Brn. Intern sprva Odboru sociln pe Magistrtu msta Brna. 5 s.

140.

Vztahy... 1991. Vztahy mezi komunitami a etniky v Evrop. Zvren zprva projektu Vztahy mezi komunitami, Rada Evropy. Rada Evropy. Poda prekladu Magistrtu mesta Brna, pre intern potreby MMB.

141. 142.

Weather, W.B., Jr., K. Devis, 1992. Lidsk faktor a personln management. Praha: Victoria Publishing. Weihrich, H., 1982. The TOWS Matrix. A Tool for Situational Abnalysis, Long Range Planning, Nr. 2. Poda: Gierszewska, G., Romanowska, M., 1996. Analiza strategiczna przedsibiorstwa. Warszawa: Polskie Wydawnictwo Ekonomiczne.

143. 144.

Weber, M. 1925. Wirtschaft and Gesellschaft. Poda: S. Ossowski 1966. Wi spoeczna i dziedzictwo krwi, Dziea. II. diel. Warszawa: PWN, pp 113 - 114. Zvren..., 2003. Zvren zprva k projektu Analza soudob migrace a usazovn pslunk romskch komunit ze Slovensk republiky na zem esk republiky (.j. OAMP-948/2003) pro odbor azylov a migran politiky Ministerstva vnitra esk republiky. Praha: IOM Mezinrodn organizace pro migraci.

145. 146. 147. 148. 149. 150. 151. 152. 153.

Zprva 2002. Zprva o situaci nrodnostnch menin v esk republice za rok 2001. Praha: ad vldy esk republiky - Rada vldy pro nrodnostn meniny, erven 2002. Zprva 2003. Zprva o situaci nrodnostnch menin v esk republice za rok 2002. Praha: ad vldy esk republiky - Rada vldy pro nrodnostn meniny, erven 2003. Zkon . 40/1993 Sb., o nabvn sttnho obanstv esk republiky. Zkon . 108/2006 Sb., o socilnch slubch. Zkon . 110/2006 Sb., o ivotnm a existennm minimu. Zkon . 111/2006 Sb., o pomoci v hmotn nouzi. Zkon . 140/1961 Sb., trestn zkon. Zkon . 129/2000 Sb., o krajch Zkon . 273/2001 Sb., o prvech pslunk nrodnostnch menin.