VŠEOBECNÁCHÉMIA
1
HMOTA, POLIA, LÁTKY
Hmota
je filozofická kategória, ktorá sa používa na označenie objektívnej reality v jejustavičnom pohybe a vývoji. Hmota pôsobí na naše zmyslové orgány a tým sa odrážav našom vedomí. Vzťah hmoty a vedomia patrí k základným filozofickým otázkam.Prírodné vedy na rozdiel od filozofie skúmajú jednotlivé konkrétne formy existencie hmoty,ktoré možno rozdeliť do dvoch hlavných skupín – na polia a látky. Aj keď dnes vieme, ževšetky dosiaľ známe formy hmoty majú dualistický – vlnový i časticový charakter, pri poliach prevláda charakter vlnový a pri látkach charakter časticový.Pojmom
polia
sa označujú všetky známe fyzikálne polia – jadrové, elektrické, magnetické,gravitačné a iné. Ich významnou črtou je sprostredkovanie vzájomného pôsobenia jednotlivých častíc látok, telies a iných. Najlepšie preskúmané je elektromagnetické pole,ktoré sa prostredníctvom elementárnych kvánt (fotónov žiarenia) zúčastňuje väčšinychemických, fyzikálnych a biologických procesov. Z elektromagnetického žiarenia jenajvýznamnejšie svetelné žiarenie, čo je žiarenie o vlnovej dĺžke v rozmedzí približne 400 až760 nm.
Látky
sú formy hmoty, majúce časticový charakter. Sú to veľké súbory základnýchstavebných častíc (atómov, iónov, molekúl a nadmolekúl) zoskupených do celkov, ktorévnímame ako konkrétne objekty – telesá. Látky sa navzájom líšia druhom základnýchstavebných častíc a ich vzájomným usporiadaním – štruktúrou. Kvalitu látky určuje súbor charakteristických vlastností, to je vlastností, ktoré ju odlišujú od iných látok a nezávisiaod veľkosti, tvaru a hmotnosti konkrétnych objektov vytvorených z tejto látky. Vlastnostilátok sa prejavujú pri dejoch, napr. pri vzájomnej reakcii látky s inou látkou aleboso žiarením. Ak sa pri danom deji nezmení kvalita látky (napríklad zmení sa skupenstvo), ideo dej fyzikálny. Vlastnosti, ktoré tento dej charakterizujú (napríklad teplota topenia), súfyzikálne vlastnosti. Ak sa pri danom deji zmení kvalita látky (napríklad pri žíhaní vápencavzniká oxid vápenatý a oxid uhličitý, pričom každý z nich má iné chemické zloženie,štruktúru i vlastnosti ako východisková látka), ide o dej chemický. Vlastnosti charakterizujúcetúto zmenu sú chemické vlastnosti. Chemické deje sa nazývajú chemickými reakciami.
HMOTNOSŤ A ENERGIA
Jednotlivé konkrétne formy hmoty majú najrôznejšie vlastnosti, z ktorých dve sú všeobecné avyskytujú sa pri všetkých formách hmoty. Jednou z nich je schopnosť hmoty zotrvávaťvo svojom okamžitom stave. Tejto vlastnosti, ktorá sa nazýva
zotrvačnosť
, sa priraďujefyzikálna veličina
hmotnosť m
. Hmotnosť nás informuje ako veľká je zotrvačnosť danejformy hmoty. Hmotnosti rôznych telies sa určujú zo sily, ktorou na tieto telesá pôsobígravitačné pole Zeme. Jednotkou hmotnosti je kilogram.Inou všeobecnou vlastnosťou každej formy hmoty je jej schopnosť pri interakcii s okolímmeniť jeho i svoj stav. Tejto vlastnosti, ktorá sa nazýva
schopnosť konať prácu
, sa priraďujefyzikálna veličina
energia E
. Energia sa definuje ako práca, ktorú vykoná teleso pôsobiacestálou silou jednoho newtona (N) na dráhe jednoho metra ležiace v smere sily. Jednotkouenergie je joule (J). Pre uvedené veličiny platí zákon zachovania hmotnosti a energie.
2
Medzi hmotnosťou a energiou platí vzťah ekvivalencie hmotnosti a energie, ktorý formulovalAlbert EINSTEIN:E = m . c
2
,kde c je rýchlosť svetla vo vákuu 3.10
8
m.s
-1
.
SÚSTAVY, HOMOGÉNNE A HETEROGÉNNE SÚSTAVY
Ak vymedzíme časť priestoru, ktorý je objektom nášho skúmania, potom všetky látky i poliav ňom sa nachádzajúce označujeme ako
sústavu
alebo
systém
. Všetko ostatné je okolie.Sústava je od okolia oddelená stenami, ktoré môžu byť skutočné alebo len myslené. Sústavamôže byť
izolovaná
– steny nedovolia výmenu častíc ani žiarenia,
uzavretá
– stenyneprepúšťajú častice, ale nebránia prechodu žiarenia, alebo
otvorená
– medzi sústavou aokolím je možná výmena častíc i žiarenia.Ak sústavu tvorí jedna fáza (jej vlastnosti sú všade rovnaké alebo plynule premenné), ideo
homogénnu sústavu
(rovnorodú). Ak sústavu tvorí niekoľko homogénnych fáz (na ichrozhraní sa vlastnosti skokom menia), ide o
heterogénnu sústavu
(rôznorodú).
Fáza
jefyzikálne odlíšiteľná homogénna oblasť ohraničená ostrým rozhraním.
TRIEDENIE LÁTOK, PRVKY A ZLÚČENINY, ZNAČKYPRVKOV A VZORCE ZLÚČENÍN
Z chemického hľadiska základnou stavebnou jednotkou látky je
atóm
, prípadne
ión
. Vyššou jednotkou štruktúry látok je
molekula
.
Molekula je častica látky vzniknutá zlúčením dvochalebo viacerých atómov (iónov). Väčšina látok je zložená z molekúl.Látky možno triediť podľa toho, z ktorých častíc sú zložené.
Chemicky čistá látka
je taká látka, ktorá je tvorená rovnakými časticami – atómami,molekulami, skupinami iónov zodpovedajúcimi vzorcu. Má stále charakteristické vlastnosti(teplotu varu, teplotu topenia, hustotu a iné). Môže to byť prvok alebo zlúčenina.
Prvok
je chemicky čistá látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom Z. Atómymôžu byť nezlúčené, môžu tvoriť molekuly, alebo byť viazané v kryštalovej štruktúre, a tokovalentnými väzbami, van der Waalsovými silami alebo kovovými väzbami. Ak je prvok zložený z atómov s rovnakým nukleonovým číslom A, nazýva sa
nuklid
.Každý prvok má svoj
medzinárodný názov
a
národný názov
. Počiatočné veľké písmenomedzinárodného názvu, väčšinou doplnené o niektoré ďalšie malé písmeno z tohto názvu,tvorí
značku
prvku.Pri nuklide sa pred značkou prvku ako ľavý horný index uvádza jeho nukleonové číslo (napr.
12
C). Značky prvkov v chemických rovniciach reprezentujú aj ich jednotkové látkovémnožstvo.
3
Search History:
Result 00 of 00
00 results for result for
p.
Recommended
More From This User
Notes
Load more
