Zklady prce s potaom

Prca s potaom a Windows

Ing. Maro Skysak 6. 10. 2008 Obsah prebran z EuroEduca, n.o. Svidnk 2008

Obsah
Obsah..................................................................................................................... 2 vod do potaovej terminolgie .........................................................................6 Pota, typy potaov ......................................................................................6 Zkladn vybavenie potaa .............................................................................7 Zkladn jednotka ..........................................................................................7 Procesor (CPU Central Processing Unit) ........................................................7 Chladi............................................................................................................. 8 Pam, vekos pamte ...................................................................................8 Floppy mechanika .........................................................................................10 Pevn disk (Hard Disk) ..................................................................................10 CD DVD Mechaniky .....................................................................................10 Porty ..............................................................................................................11 Hardvrov vybavenie potaa .......................................................................11 Vstupn zariadenia .......................................................................................11 Vstupn zariadenia ......................................................................................13 Vstupno/vstupn zariadenia ........................................................................14 Softvrov vybavenie potaa ........................................................................15 Vvoj softvru ...............................................................................................16 Operan systm ..........................................................................................16 MS WINDOWS.......................................................................................................18 Prv kroky s potaom ....................................................................................18 Zapnutie a vypnutie potaa ........................................................................18 Zobrazenie zkladnch systmovch informcii ...........................................19 Prostredie pracovnej plochy .............................................................................19 Objekty na ploche .........................................................................................19 Usporiadanie ikon na pracovnej ploche .........................................................19 Nastavenie pozadia pracovnej plochy ...........................................................19 etri obrazovky ...........................................................................................20 Vzhad obrazovky ..........................................................................................20 Koprovanie aktvneho okna alebo celej obrazovky .......................................20 Panel loh .....................................................................................................20 Nastavenie klvesnice ...................................................................................20 Nastavenie dtumu a asu ............................................................................20

Sbory a prieinky ............................................................................................20 Sbor .............................................................................................................20 Prieinok (adresr, zloka, folder) .................................................................21 Prca so sbormi a prieinkami ........................................................................22 Koprovanie a presvanie ..............................................................................22 Vymazvanie a obnovovanie .........................................................................22 Vytvorenie novho prieinku, premenovanie prieinku (sboru) ..................23 Prezeranie prieinkov (zloiek) ......................................................................23 Vyhadvanie ...............................................................................................24 Komprimovanie sborov ...............................................................................24 Sprva tlae .....................................................................................................25 Vrusy ............................................................................................................... 25 Niektor charakteristiky vrusov ....................................................................25 Ako poznme, e pota je infikovan ......................................................25 Ak kody me vrus spsobi......................................................................26 Ochrana pred napadnutm vrusom ...............................................................27 Ako zamedzi prstupu potaovch vrusov na disk alebo prevencia ..........27 Ostatn programy MS Windows........................................................................27 Character map...............................................................................................27 Skicr............................................................................................................. 28 Spracovanie textu................................................................................................32 Zaname pracova s textovm editorom .........................................................32 Spustenie programu a popis prostredia ........................................................32 Uloenie dokumentu do uritej zloky ...........................................................32 Zatvorenie dokumentu ..................................................................................32 Zmena reimu zobrazenia strnky ................................................................33 Pouvanie rznych mierok a zobrazen ........................................................33 Zmena panelov nstrojov ..............................................................................33 Psanie a prava textu ......................................................................................34 Vkladanie symbolov a pecilnych znakov ....................................................34 Pohyb v dokumente ......................................................................................35 Oznaovanie textu ........................................................................................35 3.2.4. Presvanie, koprovanie, mazanie textu ............................................36 Formtovanie ................................................................................................... 36 Formtovanie znakov ....................................................................................37

Formtovanie odsekov ..................................................................................38 Formtovanie strany, nastavenie okrajov .....................................................41 tly ..............................................................................................................44 Odrky a slovanie .....................................................................................44 Ohranienie a tieovanie ............................................................................45 Tabuky ............................................................................................................46 Vytvorenie tabuky ........................................................................................46 prava dt v tabuke ....................................................................................47 Vlastnosti tabuky .........................................................................................48 Opercie s oznaenmi bunkami ..................................................................49 Obrzky ............................................................................................................ 50 Panel nstrojov Obrzek ...............................................................................51 Panel nstrojov Kreslen ................................................................................52 Hlaviky a pty .................................................................................................53 Hromadn korepondencia ..............................................................................54 Tla dokumentu ................................................................................................55 INFORMCIE A KOMUNIKCIA ..............................................................................57 Internet ............................................................................................................57 Pojem ............................................................................................................57 Pripojenie do siete Internet ...........................................................................57 Zkladn sluby siete Internet ......................................................................57 Vyhadvanie informcii na Internete ..............................................................60 Internet Explorer ...........................................................................................60 Vyhadvanie konkrtnych informci ...........................................................61 Uloenie www strnky ...................................................................................62 Elektronick pota Microsoft Outlook .............................................................62 Zaname s elektronickou potou ..................................................................62 Spustenie a zobrazenie vstupnho okna programu Microsoft .......................63 Outlook ..........................................................................................................63 Nastavenie tov ..........................................................................................64 Zkladn prieinky programu Pota ..............................................................65 Koncepty, odoslan pota .............................................................................66 Vytvorenie sprvy .........................................................................................66 Vytvorenie a pouitie podpisov .....................................................................67 Nastavenie monost sprv ...........................................................................68

Nastavenie monost pre odpovede a odoslanie alej ..................................68 TABUKOV KALKULTOR ...................................................................................69 Spustenie a zkladn pojmy .............................................................................69 Spustenie a ukonenie programu ..................................................................69 Popis prostredia ............................................................................................70 Zkladn pojmy ............................................................................................71 5.2. Zkladn innosti v tabuke ......................................................................72 Vyznaenie oblasti ........................................................................................72 Presvanie a koprovanie buniek a oblast ....................................................73 Vkladanie dajov do buniek ..........................................................................73 pravy dajov ...............................................................................................73 Mazanie dajov .............................................................................................74 Mazanie buniek .............................................................................................74 Vkladanie buniek ...........................................................................................74 Anulovanie vykonanch opercii ...................................................................74 Opakovanie poslednej opercie ....................................................................75 Vytvranie postupnosti .................................................................................75 Tvorba tabuky .................................................................................................75 Vzorce ...........................................................................................................76 Absoltne a relatvne adresy .........................................................................78 Funkcie ..........................................................................................................78 Zobrazenie chybovch hlsen ......................................................................80 Formtovanie buniek ........................................................................................81 prava zobrazenia sel ................................................................................81 Zarovnanie textu a sel v bunke ..................................................................81 prava psma ................................................................................................82 Kreslenie rmekov tabuliek .........................................................................83 Uzamknutie buniek proti prepisu ..................................................................84 Podmienen formtovanie ............................................................................84 5.4.7. Kontrola pravopisu .............................................................................85 Tvorba grafov ...................................................................................................86 Formtovanie grafu .......................................................................................87 Pouitie vybranch tabukovch funkci ...........................................................88 Funkcie dtumu a asu .................................................................................88 Logick funkcie .............................................................................................88

Tla dokumentu ................................................................................................89 Zkladn odporania ...................................................................................89 Nastavenie vzhadu strnky ..........................................................................89 Nhad pred tlaou ........................................................................................91 Nastavenie parametrov pre tla.....................................................................92

vod do potaovej terminolgie

Informan technolgie (IT) s technolgie pouvan na prenos a spracovanie informci alebo dt. Medzi informan technolgie patr nie len vpotov technika (potae), ale napr. aj telefnne siete.

Pota, typy potaov

Pota je univerzlny programovaten stroj na spracovanie dajov. daje spracovva na zklade zadanej postupnosti prkazov - programu, ktor pre pota vytvoril programtor. Doke ich spracova vemi rchlo a bez chb. Potae mono rozdeli poda ich vekosti, vkonu a urenia na tieto zkladn typy: Mainframe, strediskov pota vysoko vkonn pota, s ktorm pracuje spravidla viacero ud sasne. Pomocou terminlov je na om spustench viacero loh sasne. Ide o jednoznane najrchlej a najdrah typ potaa uren pre firmy, ktor vyaduj spracovanie vekch objemov dt tak v transaknom ako aj dvkovom reime, maximlnu spoahlivos a dostupnos systmu. Tradine s to finann a bankov domy, vek vrobn firmy a pod. Osobn pota (PC Personal Computer) je navrhnut tak, aby s nm mohla pracovajedna osoba. Preto m jeden monitor, klvesnicu, my,... Stoln osobn pota je vinou umiestnen na jednom mieste. Jeho dleitou vhodou je modularita jednotliv jeho komponenty meme vymiea. Okrem toho meme rozirova schopnosti potaa pomocou prdavnch kariet, ktor sa jednoducho zasun do vntra potaa. Prenosn pota (notebook, laptop) svojimi parametrami dosahuje vlastnosti a vkon na rovni stolnch potaov. Pre jeho vrobu sa vyuva vea novch technolgi a materilov a preto s tieto potae pomerne drah. Pracovn stanice - urenm aj prevedenm s blzke osobnm potaom, s vak uren pre prcu s aplikciami nronmi na vkon potaa: prca s grafikou designersk a grafick tdi, prca s animovanou grafikou v relnom ase, prca s nronmi CAD systmami, prp. uren ako priemyseln potae pre riadenie mench prevdzok. Po hardvrovej strnke tu potom meme vybada dve skupiny vemi vkonn stanice s postaven na architektre vkonnch RISC 64 bitovch procesorov, pouvanch v mainframoch, niia trieda pracovnch stanc je vybaven najvkonnejmi modelmi procesorov triedy pre osobn potae napr. 2 8 procesorov Intel Pentium III Xeon, alebo AMD Athlon MP.

Servery - s uren pre uspokojenie poiadaviek klientskych potaov pripojench do siete. Menej vkonn servery s po technickej strnke obdobn ako pracovn stanice, servery pre vek LAN siete alebo servery uren na obsluhu klientov cez Internet musia disponova vekm vkonom, preto na tieto miesta sa aplikuj potae triedy Mainframe. PDA (Personal Digital Assistant) pota vo forme digitlneho dira. Obsahuje vetky ben kancelrske aplikcie vrtane prstupu na Internet a k elektronickej pote. Jeho cena je niia ako cena stolnho potaa, ale ni je samozrejme aj jeho vkon a tie monosti vyuitia. Obvykle sa pouva ako doplnok notebooku alebo stolnho potaa. V poslednej dobe sa nov typy PDA objavuj v kombincii s mobilnm telefnom. Sieov pota pota budcnosti. Vetok softvr potrebn pre svoju prcu si sieov pota bude poda potreby sahova zo serveru. Jeho obstarvacia cena tak bude relatvne nzka., rovnako ako nklady na jeho drbu. Uvate vak bude musie pravidelne platipoplatky za prenjom softvru. Zatia ale nie je ist, i si sieov potae njdu na trhu svoje miesto. Zujem o zavedenie sieovch potaov maj hlavne softvrov firmy, ktor by mali pravideln prjmy z prenjmu softvru.

Zkladn vybavenie potaa

Zkladn jednotka Je hlavn as potaa, ktor ovplyvuje jeho vkon. Je to skrinka, v ktorej s uloen jednotliv komponenty potaa.

Procesor (CPU Central Processing Unit) Je mal, na vrobu mimoriadne nron integrovan obvod. Procesor vykonva prkazy zapsan v programoch alebo zadvan pouvateom; riadi preklad a vykonvanie prkazov, vpoty a spracovanie dajov, ktor s uloen v operanej pamti. Je mozgom potaa. Rchlos procesora ovplyvuje rchlos celej potaovej zostavy. Udva sa v MHz (milin opercii za sekundu) a GHz (miliardy opercii za sekundu). V sasnosti sa stali tandardom procesory firmy Intel.

Chladi Chladie s podstatnou sasou PC, aj ke sa to nezd, ale bez nich by sa komponenty prehriali a stabilita, ako aj sama funknos PC by bola vne ohrozen. Chladie: aktvne "vzduchov" chladie, ktor njdeme v kadej predajni s rznym druhom prevedenia. pasvne chladie - vek a s menou innosou. vodn chladenie, odpora sa vak poui iba v pretaktovanch PC.

Veobecne plat, e m je vyia frekvencia procesoru, tm masvnej by mal by chladi.

Pam, vekos pamte Vekos pamte sa meria v bitoch. Bit (b) je zkladnou jednotkou informcie. Ide o najmeniu informciu, ktor meme dosta ako odpove na otzku odpove NO alebo NIE PRAVDA NEPRAVDA 10 S touto malou jednotkou by sa vemi ako pracovalo, preto pouvame jednotku viu a to bajt byte (B). 1B (bajt) = 8b (bitov).

Pri prci s pamou sa pouvaj samozrejme aj vie jednotky kilobajty (kB), megabajty (MB), gigabajty (GB) a terabajty (TB). Kad vyia jednotka je vdy 1024 nsobkom predchdzajcej. 1024KB = cca 1MB (1000KB = 1MB) 1024MB = cca 1GB (1000MB = 1GB) 1024GB = cca 1TB (1000GB = 1TB)

Operan pam RAM (Random Access Memory) Pam s priamym prstupom. Sli procesoru na vemi rchle tanie a zpis spracovvanch dajov. Jej obsah sa po vypnut potaa vymae. Preto je ich potrebn najprv uloi na disk alebo in pamov mdium. Pre rchlos prce s potaom je dleit dostaton vekos operanej pamte. alie pamte nachdzajce sa vo vntri potaa s: ROM (Read Only Memory) pam, ktor sli iba na tanie, t.j. nemono do nej zapisova. Informcie s v nej uchovvan aj ke je pota vypnut. CACHE vyrovnvacia pam pouva sa na odkladanie dt pri zloitejch vpotoch. CMOS (Configuration Memory Operating Systm) v tejto pamti s uchovvan informcie o konfigurcii potaa. Ide o pam typu RAM napjan z batrie, preto sa v nej informcie uchovvaj aj po vypnut potaa.

Vonkajie a vntorn pamte

Pamte je mon rozdeli na tieto dva zkladn typy: Vntorn pam je charakteristick tm, e procesor k nej m priamy prstup (doke priamo z tejto pamte ta, prpadne do nej zapisova). Je rchla (prstupov doba v nanosekundch), mus byschopn spolupracova s mikroprocesorom, prenos dt z/do pamti sa mus uskutoova vysokou rchlosou. Nachdza sa priamo na zkladnej doske motherboarde. Jej hlavnou asou je operan pam. Jej typick vekos sa dnes u potaov triedy PC pohybuje od 32 MB do 512 MB. Vonkajia pam nie je priamo prstupn procesoru. Vyuva sa na uloenie dt a programov, ktor v danej chvli nie s potrebn na rieenie lohy a na uloenie dt poas vypnutia potaa. Jej doba prstupu je relatvne vysok, kapacita sa pohybuje od jednotiek MB po GB.

Floppy mechanika Tie nazvan ako disketov mechanika, sa montuje do PC aby sme vedeli prena daje z jednho PC na druh, taktie umouje PC natartova z diskety, ak je pevn disk pokoden. disketov mechaniky u v dnenej dobe nie s tak potrebn ako pred pr rokmi. Kapacita diskety je toti len 1,4 MB /1MB = 1024 Kb/ , o v porovnan z USB kmi a CD, DVD mdiami nem opodstatnenie . Pevn disk (Hard Disk) Pevn disk (Harddisk) je zvzok magnetickch diskov a zznamovch hlaviiek, ktor s spolu s pohonnm motorekom uloen do hermeticky uzavretho obalu.

Dleitm parametrom je kapacita disku (1,6 GB,10, 15 GB), stredn prstupov doba (9 11 ms), prenosov rchlos (3,33 33,33 MB/s).

Pevn disk, alebo Hardisk - alej len HDD, je srdcom pre ukladanie dt, programov a multimdi do potaa. CD DVD Mechaniky CD Compact disk DVD oficilne to nie je skratka DVD-ROM (read only, len na tanie, vyrba sa lisovanm) DVD+R/RW (R = Recordable, len na jeden zpis, RW = ReWritable, na prepisovanie) DVD+R DL (R = Recordable, len na jeden zpis, DL = DualLayer, dve vrstvy) DVD-R/RW (R = Recordable, len na jeden zpis, RW = ReWritable, na prepisovanie) DVD-RAM (ubovone prepisovaten mdium - napr. ako pevn disk) DVD DL Dual Layer - dvojvrstvov Combo CD/DVD R/RW

DVD/RW lightscribe slia na zpis/prepis dajov a potla DVD

Porty Do PC sa pripjaj rzne extern zariadenia, cez tzv. porty. Tie s vinou umiestnen na zadnej strane PC, vnimkou s Multimedilne zostavy, kde najastejie pouvan porty njdeme aj na prednej strane PC, ide najm o porty USB, Firewire, mikrofn a slchadl. Meme sa stretn s portami ako s COM - sriov port, LPT - paraleln port, USB, USB 2 - Universal Seriall Bus pre rzne pripojenie "behu" PC, FireWire - najm pre pripjanie digitlnych kamier. aj alie porty inch tandardov, ale ben uvate ich nikdy zariaden za

S potom nepouije.

Hardvrov vybavenie potaa

Hardvrom nazvame fyzick komponenty potaovho systmu. Teda vetky hmataten asti, z ktorch pota pozostva. Hardvr potaa delme na dve zkladn asti: Zkladn doska - stavebnicovo sa na u pripjaj jednotliv potaov komponenty (procesor, operan pam, grafick karta, zvukov karta, sieov karta,...). Je srdcom potaa. Perifrne zariadenia - s uren na komunikciu zkladnej jednotky s vonkajm prostredm alebo na trval zapamtanie si programov a dt. Rozdeuj sa na: o o o VSTUPN VSTUPN VSTUPNO/ VSTUPN

Vstupn zariadenia S zariadenia, ktormi sa informcie dostvaj do potaa. Klvesnica tandardn vstupn zariadenie. Je zkladnm ovldacm prvkom potaa. Odovzdva do zkladnej jednotky informcie pomocou stlaenia alebo uvonenia nejakej klvesy; pouva sa na psanie textu a zadvanie prkazov. My Prdavn ovldacie zariadenie. Pohybom po podloke umouje ovldanie kurzora, rchly vber z ponuky na obrazovke, kreslenie na obrazovku ap. U notebookov je my nahradzovan touchpadom (definovan priestor reagujci na dotyk prstov) alebo touchpointom (mal tlaidlo, podobn gumike na konci obyajnej ceruzky, reagujce na tlak zo strany). U PDA je my asto nahraden

svetelnm perom. Niektor starie notebooky maj namiesto myi trackball (my obrten hore nohami pohybujeme priamo gulikou).

Pkov ovlda joystick Pka s anatomickou rukovou, ktor sa d v guovom ape vychyova do tyroch, prpadne do smych smerov prve tam, kde potrebujeme posla kurzor na obrazovke. Vyuva sa pri potaovch hrch. Skener Automatick vstupn zariadenie, ktor snma obraz postupne po astiach, rozklad ho na body a doke rozozna a 64 odtieov edej. Pouva sa na prevod obrzkov, fotografi alebo textu najastejie z papierovej predlohy do potaovho sboru. Zo vstupnch zariaden s alej vemi ast mikrofn, digitlna kamera, digitlny fotoapart. Tablet alebo snmacia tabuka Je vstupn zariadenie potaa, ovlda kurzora. Tablet sa sklad z pevnej podloky s aktvnou, spravidla obdnikovou alebo tvorcovou plochou a z pohyblivho snmacieho zariadenia v podobe pera (pen) alebo takzvanho puku (puck) tvarom pripomnajcim my, niekedy je puk vybaven nitkovm zameriavacim krom.

Vstupn zariadenia S zariadenia, ktormi sa informcie dostvaj z potaa.

Monitor Zkladn vstupn zariadenie. Prijma signl z grafickej karty a umouje sledova vsledky prebiehajce vo vntri potaa. Dleitou charakteristikou monitora je rozliovacia schopnos, ktor zvis od potu izolovanch bodov, z ktorch sa sklad obraz. m je ich viac, tm je obraz presnej. Z hadiska pracovnej plochy rozliujeme vekos (uhloprieku) samotnej obrazovky monitora. S vyrban monitory od 9 do 21 (1 palec = 2,54 cm). Pouvaj sa nasledujce monitory: klasick elektrnov obrazovky (ako v TV, oznaovan ako CRT), LCD obrazovky hodinkch), na bze tekutch krytlov (ako v digitlnych

plazmov obrazovky.

Vhodou LCD monitorov je to, e s ahk a tenk, zaberaj mlo miesta, s etrnejie k naim oiam a maj meniu spotrebu. Tlaiare Umouje vstup na papier. Pota vysiela do tlaiarne jednak informcie (znaky), o sa m tlai, ale aj informcie o tom, ako sa m tlai. Najdleitejm parametrom, ktorm sa uruje kvalita tlae, je poet bodov, z ktorch tlaiare vytvor seku s dkou jeden palec tzv. Dot Per Inch DPI. m viac bodov, tm jemnej a ostrej obraz tlaiare vykresl, ale tm v mus by sbor dt, ktor dan obraz predstavuje. Poda princpu tlae rozdeujeme tlaiarne na: Maticov (ihlikov) princp tlae spova v ovldan ihliiek psacej hlavy tlaiarne, ktor derom cez atramentom napusten psku vytvraj poadovan obraz na zaloenom papieri. Ihliky s v hlave usporiadan vo vertiklnom smere a s ovldan miniatrnymi elektromagnetmi, ktor s riaden mikroprogramom (firmware) tlaiarne, na zklade informci z potaa. Maticov tlaiarne s schopn pracova v grafickom aj textovom reime. Poet ihliiek v psacej hlave je 9 alebo 24 a uruje kvalitu tlae. Rchlos je okolo niekoko desiatok znakov za sekundu, pikov tlaiarne aj 300 500 znakov za sekundu. Maticov tlaiarne sa (dnes u vnimone) vyuvaj aj pre farebn tla. Ich nevhodou je, e s hlunejie, pomalie a maj najhoriu kvalitu tlae voi tlaiaram laserovm alebo atramentovm. Atramentov (Ink-jet) - vyuvaj v psacej hlave namiesto ihliiek miniatrne trysky, ktor poda pokynov programu s vyuitm efektu elektrostatickho poa vystrekuj mal mnostvo pecilneho atramentu na papier. Tryskov hlava obsahuje niekoko trysiek (64, 128 i viac). Pouva sa tak papier, na ktorom sa atrament nerozpja.

Vhodou je rchlos a tich chod. Tieto tlaiarne umouj pracova aj s farbou na vekom priestore, vytvra farebn prechody a rastovanm nov odtiene farieb. Ink-jet trysky s hlavne vhodou pre grafiku. Kvalita tlae zvis aj od kvality atramentu (mlo kvalitn atrament m tendenciu vybledn u po niekokch doch) a od kvality papiera. Nklady na prevdzku s vyie ako u ihlikovch tlaiarn, zvisia od ceny atramentu. tandardne sa men cel zsobnk (cartridge) s atramentom, z spornch dvodov sa niekedy pristupuje k viacnsobnmu plneniu zsobnka atramentom, o zlepuje hospodrnos prevdzky. Kvalita tlae sa pohybuje medzi 300 a 800 DPI. V sasnosti s atramentov tlaiarne najrozrenejm typom. Laserov - vyuvaj fotoelektrick vlastnosti polovodiov (selnu), ktor je nanesen na oceovom valci. Neosvetlen valec sa chov ako izolant, take je mon povrch valca nabielektrickm nbojom. Otajci sa valec je najprv nabit a potom je na jeho povrch laserovm lom nakreslen text alebo obraz. Na osvetlench miestach sa elektrick nboj vybije (seln sa stal vodivm) do oceovho podkladu. Potom sa na tlaiaci valec nana farbiaci prok (toner), ktor sa uchyt iba na nabitch miestach a pretla sa na papier. Nakoniec sa papier zahrieva na 180 C - kvli stabilite vytlaenho dokumentu. Tlaia cel strany naraz. Vhodou laserovch tlaiarn je rchlos a kvalita tlae, ktor dosahuje 1200 DPI, 2400 DPI aj viac. Modifikciou laserovch tlaiarn s LED tlaiarne, ktor pracuj na rovnakom princpe, iba namiesto laserovho la vyuvaj LED didy. S vrazne lacnejie ako laserov, dosahuj vak mench hodnt DPI 300 a 800. Tepeln - pracuj na princpe tepelnho psobenia radu mikroskopickch odporovch teliesok na pecilny papier s teplocitlivou vrstvou. Ich vhodou je tich chod, jednoduch kontrukcia, nevhodou je nzka grafick rove vstupu a nutnos pouvania pecilneho papiera, o zvyuje nklady na tla. Pouvaj sa najastejie vo faxoch, registranch pokladniciach, vreckovch prstrojoch a pod. Termotransferov s vemi drah a farebn tla. Kvalita tlae je vemi vysok. vyuvaj sa na profesionlnu

Vstupno/vstupn zariadenia S zariadenia, ktormi sa informcie dostvaj z aj do potaa. Niektor zariadenia slia pre vstup aj vstup dt sasne. Medzi ne patria zariadenia uren pre komunikciu medzi potami faxmodemy a sieov karty, alej napr. multifunkn zariadenia, ale hlavne zariadenia pre ukladanie dt (pamov mdi): Nzov Pevn disk (HDD) DVD CD Flash pamte: USB K Pamov karta Vekos- kapacita 80 GB 1 TB 2 4 GB 750 MB 32 MB 64 GB 64 MB 8 GB

Softvrov vybavenie potaa

Softvrom nazvame programov vybavenie potaa. Tvoria ho vetky programy, ktor vyuvaj potae pri svojej prci. Zkladn program je spravidla zabudovan v zkladnej doske v pamti ROM a nazva sa BIOS (Basic Input Output System). lohou BIOSu je oivi pota, evidova, ktor zariadenia s pripojen k potau a spusti operan systm. Softvr mono rozdeli na tieto asti: Zkladn (systmov) programy s nevyhnutn pre prcu s potaom: o o Operan systmy (OS), Programovacie jazyky. prce s

Technick programy pouvaj sa na zjednoduenie potaom a sledovanie jednotlivch ast potaa: o o o Nadstavby OS, Diagnostick hardvrov programy, Diagnostick softvrov programy.

tandardn aplikan programy s zameran na urit innos uvatea, m sa mu vrazne uahuje prca: o o o o o o o Textov editory programy pre prcu s textom, Tabukov procesory slia na tabukov spracovanie rznych dajov, Prezentan programy slia k tvorbe elektronickch prezentcii, Databzov systmy slia na elektronick spracovanie sborov dt, Grafick editory programy pre prcu s obrzkami, animciami, fotografiami, Komunikan programy slia potaov a uvateov medzi sebou, na komunikciu viacerch

alie matematick a tatistick systmy, potaov hry, vubov programy,...

Uvatesk programy vyhotoven pre konkrtneho uvatea alebo poda jeho pecilnych poiadaviek na rieenie konkrtnych loh. Pri ich nvrhu sa vyuvaj programovacie jazyky alebo niektor tandardn aplikan programy. Infiltran programy s uren na prienik do potaa bez predchdzajceho vedomia a shlasu uvatea. Obyajne s uren na detrukciu programov, ale aj technickho vybavenia potaov.

GUI (Grahic User Interface) grafick uvatesk rozhranie. Ide o dleit pojem v svislosti so softvrom. GUI dovouje uvateovi ovlda OS pomocou myi, napr. spusti program kliknutm na jeho ikonu na pracovnej ploche alebo skoprova sbor z jednho disku na druh pouitm metdy chy a ahaj. Prv potae (ani osobn) takto monosti nemali. Vetky prkazy bolo nutn zadvaslovne do tzv. prkazovho riadku. Vvoj softvru M tyri zkladn fzy: Analza v priebehu tejto fzy sa zisuj oakvania uvatea. Had sa odpove na otzku, ak lohu a ako m dan program plni, zisuj sa monosti rieenia, sleduje sa, ako s rieen programy konkurennch firiem plniace podobn lohy. Nvrh v tejto fze programtor navrhuje, ak vvojov prostredie pouije, ak algoritmy bud aplikovan, ako bude vyzera uvatesk rozhranie a ak ikony i obrzky vybral. Programovanie nvrh sa prevdza do podoby potaovch prkazov programu. Testovanie zveren fza, behom ktorej sa zisuje, i program naozaj pracuje tak, ako sa od neho oakva. Zvyajne sa v priebehu testovania odhal mnostvo chb nie len z fzy programovania, ale aj z fzy nvrhu, take program sa vrti niekokokrt k programtorom.

Po odstrnen vetkch chb prichdza najdleitejia fza pre ivot firmy a samotnho produktu fza distribcie. Operan systm Je najdleitej program v potai, ktor funguje ako sprostredkovate medzi pouvateom a hardvrom. Bez OS je pota nefunkn. Vetky ostatn programy vyuvaj sluby OS. OS vykonva hlavne nasledujce funkcie: Obsluhuje hardvr potaa Komunikcia s hardvrom prebieha obojsmerne pomocou tzv. ovldaov (driverov). Jednotliv komponenty potaa mu vzna poiadavky na OS (napr. my, klvesnica, modem). Kad z tchto komponentov m vyhraden kanl, pomocou ktorho me svoju prpadn poiadavku (interrupt) potau zasla. OS naopak posiela lohy jednotlivm komponentom. Komunikuje s uvateom a dovouje spusti aplikan programy OS sa sm o sebe star len o beh potaa. Vetko ostatn robia aplikan programy, ktorm OS ponka svoje sluby spravidla pomocou kninice funkci, ktor ponkaj aplikcim prkazy a funkcie. Star sa o bezpen ukladanie a drbu dt Aplikcie sa o to, kde a akm spsobom s dta uloen, nestaraj. Preto mus OS zaisti, aby mali vetky aplikcie prstup k poadovanm dtam a aby tieto dta boli uchovvan na prslunch pamovch mdich. Komunikuje s ostatnmi potami v potaovej sieti Tto komunikcia je zabezpeovan pomocou prslunho hardvru (modem, sieov karta) a jazyka (sieovho protokolu), ktorm sa potae dorozumievaj. V sasnosti sa pouva niekoko rznych operanch

systmov, na prvom mieste s to operan systmy firmy Microsoft (Windows 98, Windows ME, Windows 2000, Windows 2003, Windows NT, Windows XP, Windows Vista) a druh miesto na trhu zastupuj operan systmy Linux.

MS WINDOWS
Prv kroky s potaom
Zapnutie a vypnutie potaa
Predtm, ako zaneme pracova s potaom, mali by sme vedie, ako zapn pota. Pota sa zapna tlaidlom, ktor je na skrinke potaa a m vinou tvar kruhu, v ktorom je zvisl iara. Ak je pota zapnut, m nm zasvieti kontrolka, ktor nm oznamuje, e s potaom sa pracuje. Potom zapneme tm istm spsobom monitor (monitor je niekedy prepojen s potaom a zapne sa sasne). Na monitore sa nm zobrazia zkladn daje o potai, a nakoniec sa nm na monitore zobrazia ikony s pozadm a dolnou litou (panelom loh), na ktorej je tlaidlo TART. Pota sa nikdy nevypna tlaidlom, ktor je na skrinke, z dvodu, e uvedenm spsobom meme strati daje, ktor sme si napsali do potaa, alebo sa uvedenm spsobom me pokodioperan systm potaa a ten sa optovne nemus spusti. Preto pota vypname tandardnm spsobom a to: najprv uzatvorme vetky programy, ktor mme spusten, klikneme na tlaidlo TART, nsledne VYPN POTA, a vyberieme si jeden z troch spsobov a to VYPN.

Po uvedench krokoch sa nm pota sm vypne a mi u iba vypneme monitor, aby nm prestala svieti kontrolka zapnutia monitora. Pri niektorch typoch monitorov nm kontrolka svieti aj po vypnut, ale m erven farbu, ktor znamen, e monitor je vypnut. Ak nm pota zamrzne, o znamen, e ho mme spusten, pracujeme s nm a zrazu nm myka a klvesnica nereaguje na iadne podnety, je spsob RETARTOVANIA najbenejm spsobom, ako vypn a zapn pota. Tlaidlo retartova njdeme na skrinke potaa a je asi o polovicu menie, ako tlaidlo zapnutia. Po vykonan retartovania a nslednom optovnom spusten, meme s potaom pracova naalej. Ak sa nm nepodar tlaidlom RETART retartova pota a tento nsledne nereaguje na iadne podnety, ostva nm u len posledn spsob vypnutia potaa: drme tlaidlo zapnutia potaa cca.7 sek. a do doby, pokia nm nezhasne kontrolka, ktor oznamuje, e pota pracuje. Tento spsob sa pouva iba v najnutnejch prpadoch a neodpora sa pouva bene pri vypnan potaa. Ak pracujeme s potaom a na monitore mme aplikciu, ktor nereaguje na prkazy myou, alebo klvesnicou, tak tto aplikciu ukonme nasledujcim spsobom: stlame naraz klvesy CTR+ALT+DEL. Na monitore sa nm zobraz aplikcia Sprvca loh systmu Windows, alebo sprvcu loh meme otvori kliknutm pravm tlaidlom myi na spodnu litu a nsledne vyberieme z ponuky Sprvca loh

kliknutm si ozname, ktor aplikciu chceme zatvori, klikneme na prkaz Ukoni lohu.

Tmto spsobom zatvorme aplikciu, ktor nereaguje a nsledne ju meme spusti optovne. Ak tto aplikcia optovne nenabehne, je dobr retartova pota a spusti uveden aplikciu op. Zobrazenie zkladnch systmovch informcii Ak sa ns niekto opta, s akm procesorom pracujeme, i ak vek pam m n pota, mali by sme vedie, kde tieto informcie meme njs: Na pracovnej ploche nastavme ukazovate myi (kurzor) na ikonu Tento pota. Stlaenm pravho tlaidla myi vyvolme ponuku, v ktorej avm tlaidlom zvolme vobu Vlastnosti. Z dialgovho okna Vlastnosti systmu, karty Veobecn sa dozvieme ak typ procesora vlastnme, ak vkon (v GHz) m procesor a ak vekos v MB m pam RAM.

Prostredie pracovnej plochy

Objekty na ploche Pozadie pracovnej plochy me by rznej farby, s rznymi kresbami, motvmi a pod. Ikony mal grafick obrzky, ktor symbolizuj urit funkciu. Ich vhodou oproti textu je ahie zapamtanie a nadnrodnos. S nimi reprezentovan: o o o dokumenty predstavuj nau konkrtnu prcu na potai (listy, tabuky, kresby,...). prieinky vytvrame ich sami a vkladme do nich dokumenty. odkazy na programy umouj rchlejie spanie programov.

Okn v nich sa zobrazuj otvoren programy, prieinky, dokumenty. Panel loh lita, ktor na nachdza zvyajne v dolnej asti pracovnej plochy.

Usporiadanie ikon na pracovnej ploche rune stlaenm avho tlaidla myi a pohybom po podloke automaticky pomocou pravho tlaidla myi; ikony usporiadame poda uritho kritria

Nastavenie pozadia pracovnej plochy klikneme pravm tlaidlom myi na przdne miesto pracovnej plochy. vyberieme vobu Vlastnosti. zobraz sa dialgov okno, v ktorom nastavme pozadie pracovnej plochy poda vlastnho uvenia.

etri obrazovky Umouje nastavi obrazovku tak, aby sa po uritom ase, ak nepracujeme s klvesnicou ani s myou, zobrazil zvyajne tmav obrzok, ktor etr obrazovku. Zrove umon, aby pri krtkej neprtomnosti nebolo vidie daje, s ktormi pracujeme. Pri pohybe myou alebo stlaenm ubovonho klvesu etri zrume. Vzhad obrazovky Umouje nastavi farby a iastone aj vekos jednotlivch objektov pracovnej plochy. tandardn nastavenie povaujeme za najvhodnejie. Koprovanie aktvneho okna alebo celej obrazovky Ak potrebujeme dokladova, o sa objavilo v dialgovom okne, ak bolo chybov hlsenie systmu alebo okovek, o sa objavilo na obrazovke, meme cel okno alebo cel obrazovku skoprova do schrnky a nsledne vloi do dokumentu. Kpiu aktvneho okna vytvorme pomocou klvesovej skratky ALT + PRINT SCREEN. Kpiu celej obrazovky vytvorme pomocou klvesy PRINT SCREEN. Panel loh Veda tlaidla tart je ponuka Rchle spustenie, ktor umouje spusti program jednm kliknutm. ubovon program pridme do rchleho spustenia tak, e na toto miesto presunieme ikonu prslunho programu. Vpravo od rchleho spustenia s tlaidl s ikonami s nzvami otvorench okien, ktor umouj prepnanie medzi jednotlivmi oknami Vpravo je Stavov pole, ktor poskytuje informcie o stle spustench programoch (spaj sa automaticky pri zapnut potaa), aktvnej klvesnici, aktulnom ase, antivrovom programe, ... Nastavenie klvesnice Zmena aktvnej klvesnice kliknutm na ikonu aktvnej klvesnice na Paneli loh sa zobraz ponuka, z ktorej vyberieme vhodn klvesnicu (klvesov skratka Alt + Shift). Prida klvesnicu klikneme pravm tlaidlom myi na ikonu klvesnice na Paneli loh a z ponuky vyberieme vobu Nastavenie. V zobrazenom dialgovom okne klikneme na tlaidlo Prida. Vyvolme ponuku vstupnch klvesnc. Vyberieme klvesnicu pre vstupn jazyk (napr. nemina). Nastavenie dtumu a asu Dvojkliknutm na ikonu aktulneho asu sa zobraz dialgov okno, v ktorom nastavme nov dtum a as.

Sbory a prieinky
daje v potai (presnejie na disku) musia by organizovan. Vetko mus ma svoje miesto. Ak potrebujeme iados, ktor sme napsali pred tdom, musme ju njs na pamovom mdiu, do ktorho sme ho uloili, ak chceme hry od suseda, musme vedie, kde sa nachdzaj. Preto, aby na disku nevldol neporiadok, aby sme nielen my, ale aj pota vedeli, kde sa o nachdza, potrebujeme daje uklada do uritch celkov. Jeden celok bude naa iados, nasledujci daje o knihch, al o hrch a pod. Vetky informcie dostupn v potai s uloen v sboroch. Sbor Je mnoina dajov, ktor maj zmysel, bu pre uvatea (pre ns), alebo pre pota. Pod mnoinou dajov treba rozumie napr. iados alebo tto knihu (tie to bol len sbor, ktor sa skladal z textu a obrzkov) alebo program,

ktormu rozumie pota a ktor mu prike napr. zahra Beethovenovu Piatu symfniu a pod. V kadom potai sa na disku nachdza znan mnostvo sborov. Pre prehad a poriadok na disku zdruujeme sbory s rovnakmi charakteristikami (napr. texty, obrzky, filmy a pod.) do prieinkov, resp. v eskom systme zloiek. Kad sbor mus ma meno (a 255 znakov) a prponu (t uruje formt sboru). V mene sborov nesmieme pouva nasledujce znaky: / * \ : ? ! . Prpona sboru je od mena oddelen bodkou. Program, v ktorom je dokument vytvran prirad danmu dokumentu prponu automaticky. V OS Windows rozdeujeme sbory na 2 typy:

2.

Programy (aplikcie) s sbory vytvoren programtormi. Po naintalovan na disk a spusten programu meme vykonva vetky innosti, ktor program umouje. Najastejie pomocou programov vytvrame a upravujeme dokumenty. Programy maj prponu .exe alebo .com. Dokumenty sbory, ktor sami vytvorme, upravme, pretame a pod. Dokumentom je napr. list, ktor peme, obrzok, tabuka,... Prklady prpon dokumentov: o o o o o o o doc sbor vytvoren vo Worde, xls sbor vytvoren v Exceli, bmg, jpg, gif, tif obrzky, fotky zip, rar, arj komprimovan sbory zaberajce menej miesta, waw, mp3 hudobn sbory, mpeg, avi sbory obsahujce video, htm, html internetovsk sbory.

3.

Doplni prpony sborov v jednotlivch zlokch je mon nasledujcim spsobom: tart Ovldacie panely Monosti zloky. Na karte Zobrazenia zrume poloku Skry prponu sboru znmych typov. Vobu potvrdme tlaidlom OK. Pri zisovan typov sborov meme tie klikn pravm tlaidlom myi na sbor v prieinku. Z ponuky zvolme vobu Vlastnosti. Na karte Veobecn njdeme informcie o type sboru. Prieinok (adresr, zloka, folder) Je niekoko sborov uloench pohromade poda spolonho znaku alebo len poda ubovle uvatea. Prieinok me okrem sborov obsahova aj alie prieinky (podprieinky) alebo me by przdny. Rozdiel medzi prieinkami a sbormi je v tom, e sbor obsahuje konkrtne daje, mono do psa alebo napr. kresli a prieinok me obsahova len alie prieinky a sbory. Bez sborov by nm nebol pota nani. Bez prieinkov by sme vydrali (s na disku len kvli prehadnosti). Cel systm si mono predstavi ako jednu vek skriu (kninicu), ktor je rozdelen na police a v policiach s uloen

knihy. Kad polica me ma bu hne knihy, alebo me by rozdelen ete na alie prieinky, prpadne zostva przdna. Kninicu mono chpa ako disk. Mohli by sme ma vetky knihy na jednej hromade (rovnako ako sbory bez prieinkov), ale vaka policiam mme prehad a lepie sa v nich pracuje.

Prca so sbormi a prieinkami

Koprovanie a presvanie Koprovanm zostva pvodn objekt na svojom mieste a vytvra sa jeho kpia na novom mieste s tm istm obsahom! Presunutm sa objekt premiestni na nov miesto, priom sa vymae z pvodnho miesta! Koprovanie a presun je mon robi viacermi spsobmi. tandardne: 1. Vytvorme prieinok (ak je potrebn), do ktorho chceme koprova (presva). 2. Zobrazme disk a prieinok, z ktorho chceme koprova (presva). 3. Ozname kliknutm myi objekty, ktor koprujeme (presvame); pri stlaenom klvese SHIFT (svisl oblas) alebo CTRL (ubovon oblas). 4. Pravm tlaidlom myi klikneme na niektor z oznaench objektov a z ponuky vyberieme vobu Koprova alebo Vystrihn (ak objekty presvame). 5. Zobrazme disk a prieinok, do ktorho chceme koprova (presva) a klikneme na prav tlaidlo myi. 6. Z ponuky vyberieme vobu Prilepi (oznaen sbory a prieinky sa prekopruj alebo presun).

Vymazvanie a obnovovanie Ozname myou (kliknutm) objekt, ktor chceme vymaza a stlaenm klvesu Delete zadme prkaz na vymazanie. Kliknutm na tlaidlo no objekt presunieme do koa. Ak nieo vymaeme a po uritom ase prdeme na to, e uveden sbor alebo prieinok nm chba, lebo v om mme potrebn

informcie, resp. ak sme sbor alebo prieinok vymazali omylom, je mon ho obnovi a optovne pouva. Odstrnen vymazan sbory a prieinky sa nm uchovvaj na disku. K nim sa dostaneme cez ikonu, ktor je na pracovnej ploche a vol sa K. Klikneme 2x na ikonu K a dostaneme sa k sborom a prieinkom, ktor boli v minulosti vymazan. Pravm tlaidlom myi klikneme na sbor alebo prieinok, ktor chceme obnovi a vrti na pvodn miesto. Po kliknut na uveden sbor, alebo prieinok klikneme na prkaz Obnovi. Ak chceme natrvalo vymaza vetky sbory a prieinky, nachdzaj v koi, klikneme na prkaz Vyprzdni k. Vytvorenie novho prieinku, premenovanie prieinku (sboru) Vytvorenie novho prieinku: 1. Klikneme pravm tlaidlom myi na przdne miesto. 2. Presunieme ukazovate myi na poloku Nov. 3. V rozvinutom menu vyberieme vobu Prieinok. 4. Na pracovnej ploche sa zobraz prieinok vo forme ltho obdnika. Prieinku je priraden nzov Nov prieinok. 5. Kurzor blik v nzve prieinku a preto ihne napeme vlastn nzov prieinku a stlame klves ENTER. Premenovanie prieinku (sboru): 1. spsob: 1. Klikneme avm tlaidlom myi na prieinok. 2. Stlame F2 a napeme nov nzov. 2. spsob: 1. Klikneme pravm tlaidlom myi na prieinok. 2. Vyberieme vobu Premenova a zadme nov nzov. Prezeranie prieinkov (zloiek) To, akm spsobom sa nm zobrazia jednotliv objekty v tej ktorej zloke si zvolme prkazom Zobrazi ...Miniatry, Veda seba, Ikony, Zoznam, Podrobnosti. Pokia si zvolme Zoznam, budeme ma vetko pekne pod sebou abecedne usporiadan. Pokia si zvolme Podrobnosti, uvidme aj doplujce informcie ako napr. vekos sboru v kB alebo dtum, kedy bol sbor naposledy zmenen. daje s usporiadan do stpcov Nzov, Vekos, Typ, Zmenen. Do tchto nzvov stpcov je mon klikn myou a tm docieli usporiadanie dajov. Prv kliknutie do nadpisu stpca znamen, e sa daje zoradia vzostupne. alm kliknutm do nadpisu stpca sa daje zoradia zostupne. Ak klikneme pravm tlaidlom myky na ikonu konkrtnej zloky, vyvolme ponuku prkazov, ktor sa tkaj prslunej zloky. Vobou Vlastnosti sa nm otvor dialgov okno obsahujce informcie o vekosti zloky, jej umiestnen, dtume a ase vzniku i to, ak poet alch zloiek a sborov tto zloka obsahuje. ktor sa

Vyhadvanie Niekedy sa nm stva, e nevieme, kde sme si uloili sbor alebo prieinok, ktor sme vytvorili a v ktorom mme informcie, ktor nm chbaj. Tento sbor alebo prieinok, ak si pamtme jeho nzov, meme njs pomocou prkazu Hada. K uvedenmu prkazu sa dostaneme, ak klikneme na paneli nstrojov na tlaidlo tart. Na avej strane si potom zvolme kritrium, poda ktorho zaneme hada to, o potrebujeme. Komprimovanie sborov Komprimovanie sborov sa pouva, ak chceme zmeni vekos sboru z dvodu uetrenia miesta na disku alebo pri jeho presvan na in pamov zariadenia, ktor maj mal kapacitu. Na komprimovanie sborov pouvame rzny softvr a to od rznych firiem. Komprimovan sbory maj zva prponu .arj, .rar, .zip. Komprimovanie znamen Zbalenie a Dekomprimovanie Rozbalenie uvedenho sboru. Otvorme zloku Tento pota a klikneme na nejak zloku. V ponuke Sbor zvolme prkaz Nov a vyberieme funkciu Komprimovan zloka (metda zip). Zadme nzov novej zloky a stlame klvesu Enter. Do takto vzniknutej zloky presunieme objekty (sbory a zloky), ktor chceme komprimova. Komprimovan zloku poznme na prv pohad poda symbolu zipsu na jeho ikone. Meme ju dokonca chrni heslom. Pokia potrebujeme komprimovan (zbalen) zloku rozbali, klikneme na u pravm tlaidlom myi a z ponuky zvolme prkaz Extrahova vetko. Nsledne zadme, kam chceme rozbalen sbory umiestni. Komprimovanie a dekomprimovanie meme prirovna k papieru v tvare A4. Ak chceme komprimova, vezmeme papier A4 a zhvame ho v ruke, o znamen, urobme z neho mal guku, ktor si meme da do vrecka. Cel papier by sa nm do nezmestil. Ak chceme dekomprimova, tento papier vyberieme a roztiahneme, o znamen, e op mme jeho pvodn vekos. Nie kad sbor sa d komprimova. Niektor sbory sa nm zmenia o polovicu, niektor bud matak ist vekos,

ako mali predtm. Napr. ak chceme komprimova sbor s prponou .avi, .jpg, .bmp, .mgp, tak sa nm jeho vekos vbec nezmen, ale zostane tak ist.

Sprva tlae
Sprvou tlae meme: meni preddefinovan tlaiare poda zoznamu dostupnch tlaiarn, intalova k potau nov tlaiare, tlai dokumenty z textovho editora, zobrazi zoznam a stav tlaovch loh pomocou sprvcu tlae na pracovnej ploche, preruova, retartova, vymazva tlaov lohu pomocou sprvcu tlae na pracovnej ploche.

Meni preddefinovan tlaiare poda zoznamu dostupnch tlaiarn meme nasledovnm spsobom: Klikneme pravm tlaidlom na tlaiare, ktor chceme pouva a zadme prkaz Nastavi ako predvolen tlaiare. Intalova k potau nov tlaiare meme prkazom Prida tlaiare. Sprvou tlae si meme pozastavi tla alebo vymaza dokumenty, ktor nechceme vytlai. Do sprvy tlae sa dostaneme prkazmi tart (Ovldacie panely) Tlaiarne a faxy. Klikneme 2x na tlaiare a zobraz sa nm alie dialgov okno. V lite Tlaiare si vyberieme prkaz, ktorm chceme tla zastavi, alebo odstrni.

Vrusy
Potaov vrus je krtky program, ktor samovone ri do inch programov a kod im. sa bez vedomia uvatea

Niektor charakteristiky vrusov Vrus me za uritch podmienok vytvra svoje kpie, pripojen k inm nosiom, ktor sa mu znovu koprova a mnoi. Kpie s vytvran bez vedomia a zsahov uvatea. Kpia vrusu nemus by zhodn so svojm originlom (o to aie je mon vrus rozpozna a odchyti). Spravidla vak vykonva rovnak funkcie ako originl. Pre as vrusov je typick kodliv innos, ktor sa li od bench programov (formtovanie disku, zmerne prevdzan nhodn zmeny dt na disku a pod.). Vry spravidla vyuvaj radu technk, ktor zabrauj ich odhaleniu, analze a likvidcii. Ako poznme, e pota je infikovan To e je v potai vrus, poznme spravidla a na zklade jeho prejavov a to: Spomalenie zavedenia programu do pamti. Pred spustenm programu djde najprv k spusteniu vru a potom po skonen svojej innosti pred vrus riadenie programu, ktor sme pvodne spustili. Inm dvodom spomalenia me by i priame psobenie vrusu, ktor prve prevdza svoju kodliv innos. U vkonnch potaov vak toto spomalenie nemusme postrehn.

Znenie vkonu potaa dvodom me by sbene prevdzan innos vrusu alebo ide o zmern spomalenie systmu ako sas kodlivosti vrusu. Zmenovanie vonho priestoru na disku prinou tohto javu mu by naprklad sborov vrusy, ktor predluj sbory, alebo vytvraj nov sbory. Zmenenie systmovej pamti RAM dvodom je vskyt rezidentnch vrusov v pamti. Prejavuje sa hlsenie o nedostatku pamte pri span programov. Ak sa nm program spal a medzi tm sa nezmenilo nastavenie rezidentnch programov, potom me so napadnutie vrusom. Poruchy programov program, ktor skr pracoval, spusti alebo u nie je plne funkn. teraz nememe

Prekvap ns rzne hlsenie na obrazovke a alie pecilne prejavy.

Tvorcovia vrusov ctia potrebu da najavo prtomnos vrusu. Tieto prejavy napomhaj odhaleniu a identifikcii vrusu. S vak aktivovan s oneskorenm, aby sa vrus stihol rozri. Patria sem rzne vpisy sprv na obrazovke, grafick artovn prejavy a pod. Ak kody me vrus spsobi Priame kody spsoben vrusom: Nklady na odstrnenie vrusov odstrnenie vrusu zo siete nie je prca na pr hodn. Na koko prde toto odstrnenie pri niekokostokorunovej sadzbe odbornka z potaovej firmy? Nklady na kontrolu, opravu alebo obnovenie pokodench dt z archvnych sborov. Nklady na optovn intalciu pokodench programov. Nklady na znovuvytvorenie nearchivovanch) dt. pokodench (nezlohovch,

Straty vzniknut v dsledku vpadku vroby alebo predaja (aj pokladne v obchodnch domoch s vdy napojen na pota). Nsledn havrie (napr. chemickej tovrne, kde pota technologick procesy). Nepriame kody spsoben vrusom: riadi

Vntorn pam najastej spsob vstupu vrusu na loklnom potai, asi u 99 percent prpadov. Komunikan linky vrusy sa mu prena loklnou alebo globlnou potaovou sieou (Novell Net Ware, Internet a pod.), telefnnymi linkami (spojenm potaov pomocou modemov), sriovou alebo paralelnou linkou (spojenm dvoch potaov pri hromadnom koprovan dt). Aj list v elektronickej pote me obsahova vrus.

Ochrana pred napadnutm vrusom Antivrusov programy (antivry) s programy vytvoren pre vyhadvanie a nienie potaovch vrusov. Je dleit ma stle naintalovan posledn verziu antivrusu a nastavi najlepie automatick prevdzanie kontroly. Vyhadvanie vrusu je zkladnou funkciou antivrovch programov. Mu prevdza zisovanie vstupu vrusu, uloen vrusy, aktivovan vrusy, funkn prejavy vrusov. Prevencia samozrejme zko svis so zisovanm vrusov (vasn zistenie je ich sasou). Odstrnenie kd. Tto as pri dobre navrhnutej a prevdzanej antivrusovej ochrany by mala by zbyton. Prtomnos vrusov vak niekedy poznme a po rozsiahlom napadnut potaa so stratou dleitch dt. Preto antivrusov programy obsahuj obnovu napadnutch sborov a obnovu systmovch ast disku. Pamtajme, e antivrusov program bude vdy o krok dopredu. Km sme toti naintalovali posledn verziu svojho antivrusovho programu, tak sa do obehu zaruene dostali alie typy novch vrusov. Nie vdy je mon zisten vrus odstrni. Potom je potrebn nov intalcia dt. Ako zamedzi prstupu potaovch vrusov na disk alebo prevencia Kto tvor rizikov skupiny z hadiska prenosu potaovch vrusov? S to predovetkm zberatelia hier, iaci vetkch stupov kl, zamestnanci odnajci si prcu na pamovch mdich domov na pota, ktor pre hranie vyuvaj i ich deti. Najvia koncentrcia vrusu je v potaovch uebniach kl, o svis s mnohmi faktormi nepouenos (poprpade nepouitenos) uvateov a ich praktick nekontrolovaten striedanie, neleglna intalcia softwaru (predovetkm hier) iakov, mal dslednos v antivrusovej ochrane. Skoprova si na disketu i USB k alebo CD vetko zaujmav, o uvidm u znmych na potai a prenies to do svojho potaa, je t najlepia cesta, ako si zavri pota.

Ostatn programy MS Windows

Character map Je to program, ktor je obsiahnut v kadom Windowse a me by pouit pri koprovan a vkladan przvunch a cudzo jazynch znakov do ktorejkovek aplikcie windowsu. Charakterov mapa je podobn ako funkcia Vloi symbol v MS Word. Postup: 1. tart >> Programs/Programy Accessories/Prsluenstvo System Tools/Systmov nstroje Character Map/Charakterov mapa.

2. 3. Symbol si vyberiete dvojitm kliknutm na prslun symbol alebo tladkom Select. Vami vybran symbol sa zobraz v spodnom dialogovom okne. Je mon vybra viac symbolom sasne. Vybran symbol skoprujete tladkom Copy a nsledne ho vlote do ktorej kovek aplikcie MS Windows pomocou tlaidiel na klvesnici ctrl+C. Skicr Skicr je program uren na kreslenie, maovanie a pravu obrzkov. Skicr je mon poui ako digitlny nrtnk na jednoduch obrzky a kreatvne projekty alebo na pridvanie textu a prvkov pravy do inch obrzkov, naprklad z digitlnych fotoapartov.

asti programu Skicr Ak chcete otvori program Skicr, kliknite na tlaidlo tart ->Vetky programy>Prsluenstvo a potom na poloku Skicr. Po spusten programu Skicr sa zobraz takmer przdne okno obsahujce iba niekoko nstrojov na kreslenie a maovanie. Nasledujci obrzok zobrazuje rozlin asti okna programu Skicr:

Prca s nstrojmi Panel s nstrojmi programu Skicr obsahuje uiton spravu nstrojov na kreslenie. Tieto nstroje sa daj poui na kreslenie vonou rukou a pridvanie rozlinch tvarov do obrzkov. Niektor nstroje, naprklad Ceruzka, tetec, iara a Krivka, umouj vytvra rozlin rovn, zakriven a zatoen iary. To, o naozaj kreslte, sa uruje pohybom myi pri kreslen. Ak chcete naprklad nakresli rovn iaru, pouite nstroj iara. 1. Na paneli s nstrojmi kliknite na nstroj iara .

2. Na paneli farieb kliknutm vyberte poadovan farbu. 3. iaru nakreslte tak, e ukazovate posuniete cez oblas kreslenia. Kreslenie krivky Kresba nemus pozostva iba z rovnch iar. Pouitm nstroja Krivka mete naprklad nakresli plynul krivky. Nstroje Ceruzka a tetec sa daj poui na kresbu nhodnch tvarov rznych foriem.

1. Na paneli s nstrojmi kliknite na nstroj Ceruzka 2. Na paneli farieb kliknutm vyberte poadovan farbu.

3. iaru nakreslte tak, e ukazovate posuniete cez oblas kreslenia. Kreslenie tvaru Niektor nstroje, naprklad Obdnik alebo Elipsa, umouj do kresby prida tvary. Spsob je rovnak bez ohadu na vybrat tvar. Naprklad pomocou nstroja Mnohouholnk mete nakresli mnohouholnk, ie tvar s ubovonm potom strn. 1. Na paneli s nstrojmi kliknite na nstroj Mnohouholnk 2. V poli Monosti kliknutm vyberte vpl: .

Obrys. Tvar sa zobraz ako obrys s priehadnm vntrom. Obrys s vplou. Tvar sa vypln farbou aktulneho pozadia. (Ak chcete nastavi farbu pozadia, na paneli farieb kliknite pravm tlaidlo myi na poadovan farbu.) Pln. Tvar sa vypln aktulnou farbou pozadia a nebude ma obrys.

3. Ak chcete prida mnohouholnk, posute ukazovate cez oblas kreslenia a potom kliknutm ukonite prv stranu. 4. Posunutm ukazovatea vytvorte aliu stranu a potom kliknutm stranu ukonite. Tento postup opakujte a doplte potrebn poet strn. 5. Ak chcete vytvori posledn stranu a ukoni kreslenie mnohouholnka, dvakrt kliknite. Vymazanie asti obrzka Ak chcete odstrni chybu alebo zmeni as obrzka, pouite nstroj Guma. Poda predvolenho nastavenia Guma zmen vetky vymazan oblasti na bielu, farbu gumy je vak mon zmeni. Ak naprklad nastavte lt farbu gumy, vymazan oblasti bud lt. 1. Na paneli s nstrojmi kliknite na nstroj Guma .

2. Na paneli farieb kliknutm pravho tlaidla myi vyberte poadovan farbu gumy. Ak chcete gumova bielou farbou, farbu nie je potrebn nastavova.

3. Ukazovate posvajte cez oblas, ktor chcete vymaza. Zmena efektu nstrojov kreslenia Zmenu spsobu kreslenia nstroja je mon vykona v poli Monosti, ktor je umiestnen pod panelom s nstrojmi. Je mon nastavi hrbku tetca nstroja (ovplyvn sa tm hrbka kresby na obrazovke) a zobrazenie kreslenho tvaru ako obrysu alebo plnho tvaru. Zmena ahu tetca nstroja tetec 1. Na paneli s nstrojmi kliknite na nstroj tetec .

2. V poli Monosti kliknite na tvar tetca, s ktorm chcete kresli.

3. Ak chcete kresli, ukazovate posvajte cez oblas kreslenia. Uloenie obrzka Obrzok pravidelne ukladajte, m preddete nhodnej strate vykonanej prce. V ponuke Sbor kliknete na poloku Uloi. Uloia sa vetky zmeny vykonan na obrzku od poslednho uloenia. Pri prvom uloen novho obrzka je potrebn zada nzov sboru. Postupujte poda nasledujcich pokynov: 1. V ponuke Sbor kliknite na prkaz Uloi. 2. V poli Uloi vo formte vyberte poadovan formt sboru. 3. Do poa Nzov sboru zadajte nzov. 4. Kliknite na tlaidlo Uloi.

Spracovanie textu
Zaname pracova s textovm editorom
Spustenie programu a popis prostredia Word sa spa benmi pravidlami pre spanie programov v prostred Windows bu automaticky pri spusten potaa, dvojklikom na sbore typu .doc, cez tlaidlo Start/Programy, cez vytvorench zstupcov na pracovnej ploche, alebo tlaidlom z panelu nstrojov Rchleho spustenia alebo nstrojov sady Microsoft Office. Po spusten programu sa otvor okno Wordu s novm nepomenovanm dokumentom, ktor bude oznaen ako dokument1. Plocha dokumentu sli na psanie textu. Okrem textu, obrzkov a inch objektov, ktor mono vklada do dokumentu, me obsahova aj netlaiten znaky, ktor uvateovi pomhaj orientova sa v dokumente.

Uloenie dokumentu do uritej zloky Pokia chcete dokument po uritom ase znovu otvori, doplni text, i zmeni vlastnosti textu, muste dokumentu prideli nzov. A okrem nzvu muste ete rozhodn o umiestnen dokumentu do niektorej zo zloiek na potai. Z ponuky Sbor zvote prkaz Uloi alebo Uloi jako. Objav sa dialgov okno Uloi jako. V tomto okne obvykle rieite dva problmy: ako sa bude sbor nazva a v ktorej zloke na disku potaa bude umiestnen. Do riadka Nzov sboru vpte nzov a v okne Uloit do vyberte zloku, do ktorej chcete sbor uloi. Na titulnej lite sa objav zvolen nzov sboru. Dan dokument mete uloi v inom formte. Sta klikn na pku v poli Typ souboru. Zatvorenie dokumentu Najprv by ste mali uloi posledn zmeny: Soubor/Uloit (zle na tom, i dokument u mal nzov alebo nie. Zavrie dokument mete prkazom Soubor/Zavt, alebo astejie sa pouva tlaidlo v tvare krika v pravom

rohu titulnej lity. Pokia ste posledn zmeny neuloili a kliknete na tlaidlo krika, objav sa dialgov okno, ktor vs upozorn na uloenie zmien v dokumente. Zmena reimu zobrazenia strnky Word umouje vobu rznych spsobov zobrazenia dokumentu na obrazovke. Kad spsob je vhodn na in typ prce. Voba spsobu zobrazenia neovplyvuje obsah dokumentu a nem vplyv na vzhad dokumentu pri tlai. Nastavuje sa pomocou nstrojov, umiestnench vavo od vodorovnho posuvnka .

Monosti zobrazenia dokumentu s: Normln zobrazen je vhodn na psanie, pravu a formtovanie textu. Rozvrhnutie strnky je zjednoduen, take psanie a pravy sa zrchlia. Zobrazit rozloen webov strnky - zobraz dokument tak, ako bude vyzera v prehliadai siete WWW. Zobrazit rozloen pi tisku - umouje vidie rozloenie textu, grafiky a alch prvkov na strane dokumentu. Je vhodn pre pravy zhlavia a pty, nastavenia okrajov a pri prci so stpcami a nakreslenmi objektmi. Je najastejie pouvan zobrazenie. Zobrazit osnovu - umouje zobrazi truktru dokumentu vo forme hlavnch nadpisov, podnadpisov a textu. Rozloen pro ten (alebo ikonka na tandardnom paneli nstrojov ). Ak sa otvra dokument a v prvom rade sa m iba preta, idelnym zobrazenm je rozloenie na tanie. V rozloen na tanie sa skryj vetky panely s nstrojmi, okrem panelov Rozloen pro tena Revize. Pouvanie rznych mierok a zobrazen Ak potrebujete vidie nejak as dokumentu podrobne, zvote Zobrazit/Lupa. Vyberte niektor z prepnaov alebo pridajte, i odoberte jednotky v poloke Procenta. Vobu potvrte tlaidlom OK. Lupu njdete tie na tandardnom paneli nstrojov. Zmena panelov nstrojov Panely nstrojov mono upravi pridanm alch asto pouvanch nstrojov alebo odobratm nstrojov. Pre pravu alebo vlastn tvorbu panelov sa pouva dialgov okno Vlastn. V tomto okne je mon vykona vinu zmien v ponukch a na paneloch nstrojov tak, e na karte Pkazy sa z vybranej kategrie zvol nstroj a ahanm myou sa prenesie na poadovan miesto (indikovan znakou ) vo zvolenom paneli nstrojov, alebo roletovom menu. Nepotrebn nstroj mono odstrnijeho ahanm myou mimo panelu nstrojov. Na karte Monosti mono zakrtn Vdy zobrazova pln ponuky, to znamen, e kad roletka prkazu bude zobrazen cel (nie iba as ponuky ukonen dvojpkou). Zobrazenie pvodnch panelov nstrojov

mono kedykovek nastavi z ponuky Pvodn panel s nstrojmi.

Monosti panela s nstrojmi vberom

Psanie a prava textu

Pri psan a pravch textu, t.j. pri editovan textu sa pouvaj ben postupy, tzn. text sa zalamuje automaticky do riadkov a stlaenie klves ENTER znamen koniec odseku. Znaky sa pu vloenm z klvesnice na pozciu kurzora. tandardne je nov napsan text vloen do existujceho textu, t.j. je nastaven reim vkladania. Text, ktor je vpravo od kurzora sa posva alej doprava. Ak je nastaven stavovom reim riadku, prepisovania, text, ktor zobrazen zvraznenou skratkou PES v je vpravo od kurzora sa postupne prepisuje

vkladanmi znakmi. Reimy sa prepnaj dvojklikom na pole PES v stavovom riadku, klvesom Insert alebo cez Nstroje/Monosti... sa na karte pravy zakrtne alebo nie voba Reim pepisovn. Na karte pravy mono nastavi aj alie zmeny monost psania a prav textu. Na mazanie znakov sa pouvaj klvesy Delete a Backspace. Klves Delete odstrni znak, ktor je vpravo od blikajceho kurzora, klves Backspace odstrni znak, ktor je vavo od kurzora. Kombinciou Ctrl/Delete sa odstrni slovo vpravo od kurzora, kombinciou Ctrl/Backspace sa odstrni slovo vavo od kurzora. Znak mono vymaza aj klvesom Delete po jeho oznaen . Ak bol znak vloen ako pole (napr. prkazom Vloit/Symbol...) mus sa oznai a klvesom Delete vymaza. Pri editovan a pravch textu sa mono vrti o niekoko krokov sp, t.j. do stavu, ktor bol pred poslednou innosou, opakovanm klikanm na av as tlaidla Zpt Vymazat . Tie sa mono vrti do stavu, ktor bol pred niekokmi krokmi, vberom z rolety, ktor sa otvor kliknutm na rozbaovaciu ikonku. Nvrat o krok spsob tie prkaz pravy/Zpt.... Ak sa nemyselne vymae as textu, tmto spsobom ho mono vrti sp. Tlaidlom Znovu psan alebo prkazom pravy/Znovu... mono rovnakm postupom zopakova posledn krok alebo viac krokov. Vkladanie symbolov a pecilnych znakov pecilne symboly mono vklada na pozciu kurzora prkazom

Vloit/Symbol...alebo nstrojom Vloit symbol. Znak sa vyberie kliknutm z ponuky na karte Symboly a do textu sa vlo tlaidlom Vloit. alie ponuky znakov mono vybra z inch typov psma z roletky Psmo: v okne Symbol. V poli Naposledy pouit symboly s k dispozcii naposledy vkladan symboly a znaky. Na karte Speciln znaky je ponuka alch pecilnych znakov (aj netlaitelnch). Tlaidlom Klvesov zkratka... a Automatick opravy... mono znakom z oboch kariet priradi kombincie klves na ich rchle vloenie do textu. Tlaidlom Vloit alebo dvojklikom sa vybran znak vlo do dokumentu. Okno Symbol sa zatvor tlaidlom Zavt. Dvojklikom na oznaen symbol umiestnen v texte sa otvor okno Symbol.

Pohyb v dokumente Kurzor sa presva do poadovanej pozcie kliknutm myou na toto miesto, alebo kurzorovmi klvesmi. Okrem toho si Word pamt posledn tri miesta, kde sa vkladal alebo editoval text a na tieto miesta sa mono vrti kombinciou klvesov Shift/F5. Po otvoren sboru sa touto kombinciou mono dosta na miesto, kde sa naposledy editoval text pred jeho zatvorenm. Vyhadvanie a nahradzovanie Prkazmi Najt..., Nahradit a Pejt na... z rolety pravy sa otvor okno Najt a nahradit. Mono ho otvori aj dvojklikom na slove Strnka v avej asti stavovho riadku alebo klvesom F5. Pomocou karty Najt mono njs nielen poadovan textov reazec s monosou urenia spsobu jeho naformtovania Formt, ale aj pecilne znaky z ponuky Specilni. Ak tieto dodaton monosti nie s v okne viditen, treba okno zvi tlaidlom Vce a potom zasa zmeni tlaidlom Mn. Na karte Nahradit mono poadovan textov reazec nahradi inm, zadanm v poli Nahradit za:. Oznaovanie textu Rad operci, ako napr. odstrnenie, prepisovanie, koprovanie, presvanie, preformtovanie a pod. mono robi s uritou asou textu, ktor treba najprv oznai. Do oznaenho textu mu patri aj netlaiten znaky a vloen objekty. Myou sa as textu ozna ahanm od jeho zaiatku na jeho koniec, resp. naopak. Okrem toho mono oznai: slovo - dvojklikom na tomto slove, vetu - kliknutm vo vntri vety pri sasne stlaenom klvese Ctrl, riadok - kliknutm vavo od riadku (na vberovom pse), viac riadkov - ahanm myou po vberovom pse od prvho po posledn riadok, resp. naopak, odsek - dvojklikom vo vberovom pse vavo od odseku, alebo trojklikom vo vntri odseku, cel dokument - kliknutm na vberovom pse pri sasne stlaenom klvese Ctrl , trojklikom vo vberovom pse alebo kombinciou klvesov Ctrl+A, obrzok - kliknutm na obrzok, hlaviku alebo ptku - trojklikom v asti okna s hlavikou, alebo ptou, poznmku, poznmku pod iarou alebo anotciu - trojklikom vo vberovej lite prslunho okna.

Na oznaenie celho dokumentu mono poui aj prkaz pravy/Vybrat ve. Okrem toho mono oznai cel dokument kombinciou Ctrl/5 na numerickej klvesnici. Viu as textu mono oznai umiestnenm kurzora na zaiatok, resp. koniec oznaovanej asti, njdenm opanho konca oznaovanho textu (bez premiestnenia kurzora - teda napr. posuvnkmi) a kliknutm na toto miesto

pri sasne stlaenom klvese Shift. Reim, v ktorom sa v takom prpade automaticky oznauj cel slov vrtane medzier za nimi, mono nastavi vobou Automaticky vybrat cel slova na karte pravy v okne Monosti, ktor sa otvor prkazom Nstroje/ Monosti.... 3.2.4. Presvanie, koprovanie, mazanie textu Oznaen as textu (vrtane tabuliek alebo ich ast, obrzkov a netlaitelnch znakov) mono presva, koprova alebo vymaza, ale tie vymazan as obnovi spomnanm prkazom pravy/Zpt:... alebo jemu zodpovedajcim tlaidlom spsobov: . Na presun alebo koprovanie mono poui viac

Prvm spsobom je presun alebo koprovanie textu cez schrnku. Nstrojom Vyjmout sa oznaen text vystrihne a vlo do schrnky (teda na obrazovke neostane). To ist mono urobi prkazom pravy/Vyjmout alebo kombinciou klvesov Ctrl+X. Nstrojom Koprovat sa oznaen text skopruje do schrnky (teda na obrazovke ostane). To ist mono urobi prkazom pravy/Koprovat alebo kombinciou klvesov Ctrl+C. Nstrojom Vloit sa obsah schrnky vlo do dokumentu na miesto, kde je kurzor (jeho kpia ostane v schrnke; mono ju poui opakovane). To ist mono urobi prkazom pravy/Vloi alebo kombinciou klvesov Ctrl+V. Prkazy Vyjmout, Koprovat, Vloit s dostupn aj v miestnej ponuke prkazov, ktor sa otvor kliknutm pravm tlaidlom myi na oznaen as dokumentu, ktor m by vystrihnut alebo skoprovan do schrnky, alebo na miesto v dokumente, kde m by obsah schrnky vloen. Druhm spsobom je presun a koprovanie myou. Oznaen text sa skopruje na miesto urenia kliknutm pravm tlaidlom myi na toto miesto pri sasne stlaench klvesoch Ctrl/Shift. Oznaen text sa presunie na miesto urenia kliknutm pravm tlaidlom myi na toto miesto pri sasne stlaenom klvese Ctrl. Tretm spsobom je presun a koprovanie ahanm myou. Pri uchopen oznaenho textu zmen ukazovadlo tvar na . ahanm sa presunie zvisl iarka ukazovadla do cieovej pozcie, kde sa text presunie po pusten tlaidla myi. Ak je v okamihu pustenia tlaidla stlaen klves Ctrl, text sa do cieovej pozcie skopruje. Poas ahania so stlaenm klvesom Ctrl je ukazovadlo doplnen symbolom . Najrchlejm spsobom vymazania oznaenho textu je stlaenie klvesu Delete.

Formtovanie
Pri psan textu sa text rozdeuje do odsekov. Pe sa tzv. nekonenm riadkom, to znamen, e sa text automaticky zalamuje do riadkov. Odsek sa ukon klvesom Enter. Za odsek sa tm vlo znak konca odseku . Ak sa tento

znak vymae, odsek sa spoj s nasledujcim odsekom do jednho, ktor bude ma formtovanie prvho odseku. Enterom sa vytvra nov odsek, ktor preber formtovanie predchdzajceho odseku. Ak sa postupmi, umoujcimi formtova odsek (s uveden v asti "Formtovanie odsekov"), zmenia parametre formtovania odseku, s zmeny platn len v odseku, v ktorom boli uroben. Pri psan textu mono nastavova parametre formtovania znakov, ktor s platn pre jeden znak, alebo ubovon poet susediacich znakov (teda napr. aj pre cel dokument) a tie mono nastavova parametre formtovania odseku, ktor s platn vdy prinajmenom pre jeden odsek. Parametre formtovania strany s po nastaven platn v celom dokumente, alebo prinajmenom v jednej sekcii, ak je dokument rozdelen na viac sekci. Formtovanie znakov Voby parametrov formtovania znakov s dostupn cez okno Psmo, ktor sa otvor prkazom Formt/Psmo..., alebo prkazom Psmo... z miestnej ponuky prkazov kliknutm pravm tlaidlom myi na oznaen miesto, na ktor m by zmena parametrov aplikovan. Niektor voby s dostupn cez nstroje v paneli nstrojov (s uveden v ztvorkch). V mnohch prpadoch sa parametre daj nastavova aj kombinciou klvesov (klvesovmi skratkami). Na karte Psmo mono nastavi tieto parametre:

Na karte Proloen znak s to parametre:

zmena rky psma vzhadom na tandardn rku - Mtko: vzdialenos medzi znakmi - Mezery: s monosou nastavovania tejto vzdialenosti, posunutie riadku vo vertiklnom smere nastavenia vekosti tohto posunutia, Umstn: s monosou

pecilna prava vzdialenosti niektorch prov psmen v uritch fontoch na zlepenie konenho vzhadu textu - Prokldn psem velikosti ...bod a vce.

Tlaidlom Vchoz... sa nahrad tandardn psmo psmom s aktulne nastavenmi hodnotami parametrov formtovania znakov. (Zmena bude plati od toho okamihu pre vetky dokumenty zaloen na ablne NORMAL.). Na ttku Animace/Textov efekty mono dosiahnu rzne efekty, ktor sa vak nedaj vytlai. Koprovanie parametrov formtovania znakov Parametre formtovania znakov, na ktorch je kurzor, alebo oznaenej asti textu mono aplikova na in as textu tmto postupom: kurzor sa umiestni do textu alebo oznaenej asti textu so vzorovm formtovanm, klikne sa na tlaidlo skoprovan na viac miest, Koprovat formt (ak m by formtovanie

urob sa dvojklik na toto tlaidlo), ukazovadlom v tvare poda vzorovho textu. sa ozna text, ktor m by preformtovan

Viacnsobn formtovanie (aplikovan na viac miest v dokumente) sa ukon kliknutm na tlaidlo , alebo klvesom Esc.

Z klvesnice mono koprova formtovanie tak, e po oznaen vzorovho textu sa pouije kombincia klvesov Ctrl/Shift/C a po nslednom oznaen formtovanho textu kombincia klvesov Ctrl/Shift/V. Formtovanie odsekov Vinu parametrov formtovania odsekov mono meni cez okno Odstavec, ktor sa otvor vobou Formt/Odstavec.... Prkaz Odstavec... je dostupn aj cez miestnu ponuku prkazov, ktor sa otvor kliknutm pravm tlaidlom myi v odseku, na ktor m by zmena parametrov aplikovan, alebo do oznaenej asti textu, ktor aspo iastone zaha odseky na ktor m by zmena aplikovan. Na karte Odsazen a mezery v poli Zarovnn: sa nastavuje spsob zarovnvania riadkov odseku. Rchlejie s voby dostupn cez tlaidl z panelu nstrojov. V asti okna Odsazen mono nastavi:

vzdialenos avho okraja odseku od nastavenho avho okraja textu (Vlevo:) (poloha okraja textu vzhadom na okraje papiera sa nastavuje v okne Vzhled strnky, otvorenom prkazom Soubor/Vzhled strnky...), vzdialenos pravho okraja odseku od nastavenho pravho okraja textu (Vpravo:), v poli O kolik: pri vobe Speciln: vzdialenos avho okraja prvho riadku odseku od avho okraja ostatnch riadkov odseku - odsadenie (prvn dek), resp. vzdialenos avho okraja ostatnch riadkov odseku od avho okraja prvho riadku odseku (pedsazen).

Okraje odseku mono nastavova aj ahanm myou prslunch znaiek okrajov textu na pravtku. ahanm obdnika pod trojuholnkami avho okraja sa posvaj sasne trojuholnky oboch avch okrajov, t.j. prvho riadku a ostatnch riadkov odseku. Trojuholnky avch okrajov mono posun o tabultor vpravo aj tlaidlom Zvtit odsazen a o tabultor vavo tlaidlom Zmenit odsazen. V asti Mezery mono nastavi, ak priestor bude vynechan pred danm odsekom a za odsekom. Na karte Tok textu v asti Strnkovn sa nastavuj parametre, svisiace s delenm textu dokumentu na strany. Riadkovanie Riadkovanie mono nastavi v poli dkovn: jednoduch - riadkovanie 1,0 1,5 dku - riadkovanie 1,5 dvojit - riadkovanie 2 nejmn - najmenie riadkovanie pesn - pevn riadkovanie, ktor neme by automaticky zven poda najvieho prvku v riadku nsobky - riadkovanie upraven pomerne (napr. hodnota 1.2 v poli Vka: nastav riadkovanie vie o 20%, hodnota 0.8 nastav riadkovanie menie o 20%).

V 5. a 6. prpade me by v poli Vka: zadan aj hodnota s presnosou na desatinu riadku. Tabultory Polohu tabultorov mono nastavova myou na pravtku, ale tie v okne Tabultory,

ktor sa otvor tlaidlom Tabultory... v okne Odstavec, alebo prkazom Formt/ Tabultory.... Do pravtka sa tabultor umiestni kliknutm na prslun miesto. V pravtku ho mono posvaahanm myou, alebo zrui jeho vytiahnutm pod pravtko. Vber aktulneho tabultora sa rob opakovanm klikanm na jeho znaku v avej asti pravtka:

Kad odsek m nastaven systmov tabultory vo vzdialenosti 1,25 cm (s znzornen ako nevrazn iarky v spodnej asti pravtka). V okne Tabultory mono tto vzdialenos zmeni v poli Vchoz krok:. Po nastaven vlastnho tabultora sa systmov tabultory vavo od novho tabultora odstrnia. Typy tabultorov mono vybra v poli Zarovnna umiestni do presnch polh zapsanm ich polohy do poa Umstn zarek: a nslednm potvrdenm tlaidlom Nastavit. Vobou Sloupec sa nastavuje zvisl iara na oddelenie stpcov v odseku. Po zadefinovan vetkch tabultorov sa ich nastavenie potvrd tlaidlom OK. V poli Vodc znak mono vybra znaky, ktormi bude vyplnen priestor vavo od daja, ktor sa zape po pouit tabultora. Tlaidlom Vymazat mono odstrni oznaen tabultor, tlaidlom Vymazat ve - vetky jednotlivo nastaven tabultory. Za textom Vymazat tyto zarky: sa vype zoznam tabultorov, ktor bud po potvrden tlaidlom OK odstrnen.

Formtovanie strany, nastavenie okrajov Zkladnmi parametrami, nastavovanmi pri formtovan strany s: rozmery papiera, poloha okrajov strany vzhadom na rozmery papiera, orientcia strany.

Nastavenie tchto parametrov sa me vzahova na cel dokument alebo na sekciu dokumentu. (Popis sekci je obsahom jednej z nasledujcich ast.) Okraje strany mono nastavova troma spsobmi: Prv spsob spova v ahan rozhrania bielej a sivej asti vodorovnho alebo zvislho pravtka v Zobrazen rozloen pi tisku alebo v Nhlede. aha treba zaa a potom, ako sa tvar ukazovadla myi zmen na dvojit pku. Poloha rozhrania ukazuje nastaven okraje strany. Ak sa poas ahania dria stlaen obe tlaidl myi, v pravtku sa objavia kty. Kty sa pri ahan oboma tlaidlami objavuj na pravtku aj pri nastavovan odsadzovania textu v odsekoch, polohy textu psanho do stpcov pomocou tabulanch odrok, okrajov buniek a stpcov tabuliek, vky riadkov v tabukch a pod. Druh spsob ponka okno Vzhled strnky, ktor sa otvor prkazom Soubor/Vzhled strnky... na karte Okraje. V poliach Nahoe:, Dole:, Vlevo: a Vpravo: mono nastavi prslun okraj strany, v poli U hbetu: okraj na vzbu. V poli Pout: sa nastav na ak as dokumentu bude nastavenie parametrov formtovania strany aplikovan (nielen okrajov, ale aj tch, ktor sa nastavia na alch kartch). Me to by Na cel dokument, Od tohto msta dle - vytvor nov sekciu, ktor sa zane od pozcie kurzora a jej zaiatok sa umiestni na nov stranu a na aktulnu sekciu Na tento oddl. Vberom voby 2 strany na list sa vytla druh strana dokumentu na prv stranu. Pouije sa v prpade, ke je tlaen strana preloen na polovice a obidve strany s na vntornej strane. Orientcia strany sa nastav kliknutm na prslun vobu na vku alebo na rku. Rozmery papiera a spsob zavdzania papiera do tlaiarne zvl pre prv stranu a zvl pre ostatn strany sa nastavuje na karte Papr. Poadovan rozmer papiera sa vyberie z ponuky vekost, alebo sa priamo zad v prslunch poliach jeho rka a vka.

Na karte Rozloen mono v poli Zatek oddlu: nastavi spsob rozdelenia dokumentu na sekcie, t.j. kde bude zaiatok novej sekcie po vloen konca sekcie do dokumentu. Voba Prbn spsob, e nov sekcie bude pokraova na tej istej strane, Na nov strnce nov sekcia bude zana na novej strane. alie voby s zrejm z ich nzvov. V poli Svisl zarovnn sa nastav zarovnanie obsahu strany vo vertiklnom smere. Voba Nahoe spsob zarovnanie k nastavenmu hornmu okraju strany, voba Uprosted spsob centrovanie textu medzi horn a doln okraj strany, voba Do bloku spsob zvenie medzier medzi odsekmi tak, aby horn riadok strany bol zarovnan na horn okraj strany a doln riadok na doln okraj strany a voba Dol spsob zarovnanie k nastavenmu dolnmu okraju strany. V poli Zhlav a zpat mono uri, i bud ma neprne a prne strany rzne hlaviky a ptky a i bude ma prv strana dokumentu odlin hlaviku a ptku ako ostatn strany. Tlaidlom sla dk... sa otvor okno slovn dk..., v ktorom mono vobou Pidat sla dk - oslova riadky jednm zo spsobov, zadanch v poli Zat od: - pre kad stranu zvl, pre kad sekciu zvl, priebene. Riadky sa zan slova od sla, zadanho v poli slovat od: bude oslovan kad n-t riadok, kde n je zadan v poli Po:. slovanie bude viditen v pohade Zobrazit rozloen pi tisku vo vzdialenosti od textu, zadanej v poli Od textu: Tlaidlom Ohranien... sa otvor okno Ohranien a stnovn. Na karte Ohranien strnky mono priradi rmeky celm stranm. V poli Poui na: sa ur, i bud ormekovan vetky strany celho dokumentu, aktulnej sekcie dokumentu, prv strana aktulnej sekcie, alebo vetky strany aktulnej sekcie okrem prvej strany. V asti Styl:, Barva:, ka: a Efekt: sa vyberie formt ormovania. V okne Monosti ohranien a stnovn, ktor sa otvor tlaidlom Monosti... sa mu nastavi vzdialenosti iar rmeka od okraja papiera (Meno od: Okraje strnky), alebo od textu (...od: Textu). V druhom prpade mono do rmeka zahrn aj obsah hlaviky a/alebo ptky. Do dokumentu mono na pozciu kurzora vloi znak tvrdho ukonenia strany prkazom Vloit/Konec... potvrdenm OK voby Konec strnky. Pokraujci text bude umiestnen na alej strane.

tly Ak otvorte nov sbor a zanete psa, je u dopredu nastaven, akm typom psma, akou vekosou, i akou farbou psma pete. Vimnite si na Formtovacom paneli prv pole zava . Je v om uveden nzov aktvneho tlu psma. Rozvinovacou pkou tohto poa otvorte zoznam preddefinovanch tlov. Pokia vyberiete kliknutm myky zo zoznamu jeden tl (napr. Nadpis1), preformtuje sa poda zvolenho tlu odstavec, v ktorom je umiestnen kurzor. Preformtuje sa poda vlastnost, ktor s v tle Nadpis1 nastaven. Pomocou tlu formtujete text v prpade, e niekoko formtovacch vlastnosti chcete uplatni opakovane. Odrky a slovanie Pred odsek, v ktorom je kurzor, alebo pred odseky, ktor s oznaen, mono vloi sla alebo ubovon znaky odrky (napr. v prpade zoznamov). Vber sa rob v okne Odrky a slovn, ktor sa otvor prkazom Formt/Odrky a slovn..., alebo prkazom Odrky a slovn...z miestnej ponuky prkazov, otvorenej kliknutm pravm tlaidlom myi v ploche dokumentu. Na karte Odrky mono vybra jeden zo 7 predvolench spsobov oznaovania odsekov, prpadne nastavi in parametre oznaovania po kliknut na tlaidlo Vlastn.... V okne Vlastn seznam s odrkami mono vybra in odrku z ponuky Symbol odrky, prpadne tto ponuku zmeni tlaidlom Obzek... alebo Znak.... Tlaidlom Psmo... mono nastavi parametre formtovania tohto znaku. alej v poli Umstn odrky mono uri vzdialenos odrky od avho okraja vobou Odsadit na: a polohu avho okraja textu od odrky vobou Umstn textu: a polohu druhho a alch riadkov vobou Odsadit na:. Tieto nastavenia mono upravi dodatone presunom znaky tabultora na pravtku .

Na karte slovn mono vybra jeden zo 7 predvolench spsobov slovania, alebo vybran spsob modifikova. Oznaenm voby slovat od zatku sa zan slova odseky od 1, alebo sa nadviae na predol slovanie oznaenm Navzat na pedchoz. alej je mon nastavi Vlastn slovan seznam. Nstrojom Formt slovn z panelu nstrojov Formt mono oslova odsek(y) spsobom, ktor bol naposledy pouit alebo nastaven v okne Odrky a slovn. Nstrojom Odrky mono nastavi odrky spsobom a znakom, ktor bol naposledy pouit alebo nastaven v okne Odrky a slovn. Obe tieto tlaidl mono pouva ako prepnae. Optovnm kliknutm na nstroj sa slovanie alebo odrka zru.

Karty Vcerovov a Styly seznam umouj slova odseky nich rovn prebratm prvho sla vyej rovne. Odseky nich rovn sa odsadzuj nstrojom Zvtit odsazen formt slovania sa zmen napr.

na 1.1., 1.1.1. at. a do vyej rovne sa presvaj nstrojom Zmenit odsazen. Formt viacrovovho slovania sa nastavuje podobne ako jednoduch slovanie tlaidlom Vlastn.... Ponuka karty Styly seznam sa pouva na slovanie osnovy, napr. obsahu dokumentu. Ohranienie a tieovanie Prkazom Formt/Ohranien a stnovn... sa otvor okno Ohranien a stnovn, cez ktor mono priradi rmek uritej farby, alebo podklad s uritm rastrom a farbou: ubovonmu oznaenmu textu (patr k parametrom formtovania znakov), odseku, v ktorom je kurzor, alebo skupine oznaench, alebo aspo iastone oznaench odsekov - sasou oznaenho textu mus by aspo jeden znak konca odseku (patr k parametrom formtovania odsekov), vetkm stranm dokumentu alebo sekcie (patr k parametrom formtovania strany), oznaenej bunke tabuky alebo oznaenej oblasti v tabuke (bude popsan v asti Tabuky), oznaenmu grafickmu objektu (len ohranienie).

Na ttkoch Ohranien a Stnovn sa nastavuj parametre svisiace so vetkmi uvedenmi monosami okrem priraovania rmekov celm stranm dokumentu a grafickm objektom.

Na zvrazovanie uritch ast textu mono okrem uvedench monost pouva aj nstroje Zvraznen a Barva psma z panelu nstrojov Formt. Nstroj Zvraznen sli ako fixka a umouje podfarbi ubovon text. Nstroj Barva psma zmen farbu vyselektovanho textu na farbu, vybran z rozbaovacej ikonky. Ich pouitie je vemi jednoduch. Ak prok v spodnej asti nstroja m poadovan farbu, sta po vyselektovan textu klikn na prslun nstroj a oznaen text sa podfarb alebo zafarb. Ak sa m podfarbi viac ast nesvislho textu, text sa ozna znmymi spsobmi so stlaenm klvesom Ctrl, vyberie sa farba fixky a kliknutm na nstroj sa oznaen text podfarb. In spsob podfarbenia spova v tom, e sa najprv vyberie farba fixky, klikne sa na nstroj a zmenenm ukazovadlom myi sa prechdza po texte, ktor m by podfarben. Po zvraznen poadovanch ast textu sa vypne reim podfarbovania klvesom Esc alebo kliknutm na nstroj .

Tabuky
Tabuka sa sklad z riadkov a stpcov tvoriacich bunky, ktor mono vyplni textom, slami a grafikou. Tabuky s asto pouvan na usporiadanie a prezentciu informci. V tabuke mono zarovna text a sla v stpcoch, zoradi ich a robi s nimi vpoty. Pomocou tabuky mono tie vytvori zaujmav rozvrhnutie strnky v tvare formulra a usporiada text i grafiku. Kad bunka me obsahova aj niekoko odsekov s rznymi parametrami formtovania. Vytvorenie tabuky Vytvorenie novej tabuky Jednoduch tabuka sa rchlo vytvor pomocou prkazu Tabulka/Vloit/Tabulku... alebo nstrojom Vloit tabulku. V zobrazenej mrieke sa vyselektuje poet stpcov a riadkov tabuky ahanm myou z avho hornej do pravho spodnej bunky. Pri pouit prkazu Tabulka/Vloit/Tabulku... sa v zobrazenom okne zad poet stpcov a riadkov tabuky. Pri zadvan rky stpcov mono ponecha vobu Auto a vobu Pevn rka sloupce, ktor spsob, e tabuka zapln cel rku riadku, podobne aj voba Pispsobit oknu. Voba Pispsobit obsahu

prispsob vekos buniek vloenmu textu, slam alebo inm objektom. Tlaidlom Automatick formt... sa zobraz niekoko preddefinovanch formtov tabuky, ktor mono vybra pre vytvran tabuku a alej upravova. Ak sa m rchlo vytvori zloitejia tabuka naprklad tabuka obsahujca bunky rznej vky alebo rzny poet stpcov na jednotlivch riadkoch, pouva sa nstroj Tabulky a ohranien z panelu nstrojov Standardn. Zobraz sa nov panel s nstrojmi:

Nstroj Navrhnout tabulku na kreslenie tabuky, Guma na gumovanie nepotrebnch iar. Nstroje funguj ako prepnae. Jednm kliknutm sa nstroj zapne, alm kliknutm sa vypne. Prca s ceruzkou sa podob kresleniu obdnika na papier. Najprv sa nakreslia okraje tabuky ahanm iary z jednho rohu tabuky do rohu protiahlho, a potom sa nakreslia iary oddeujce stpce a riadky. tl, hrbka a farba iar sa vol pomocou alch nstrojov

na tom istom paneli. Nastaven tl, hrbku a farbu iary mono na vyselektovan as tabuky aplikova pomocou nstroja Vnj ohranien. Farebn pozadie vyselektovanch buniek sa nastavuje pomocou Barva stovn. Nstrojom Vloit tabulku mono okrem tabuky vloi stpec (vavo, vpravo), riadok (nad, pod), bunky alebo prispsobi rku stpcov. Nstrojmi Slouit, Rozdelit buky tabulky mono z vyselektovanch buniek vytvori jednu bunku a jednu bunku rozdeli na viac buniek. Transformcia textu na tabuku Tabuku mono vytvori aj z existujceho textu, napr. textu psanho do stpcpv. Tento text sa ozna a pouije sa prkaz Tabulka/ Pevst/Text na tabulku.... Ak je v texte pouitch viac druhov znakov, ktor mono povaova za oddeovae, treba ho v dialgovom okne vybra. Za oddeovae mu bypovaovan znaky konca odseku, tabultory, bodkoiarky alebo in zvolen znaky.

prava dt v tabuke Zarovna obsah buniek mono nstrojom Zarovnat. Nastavi riadky

rovnako vysok a stpce rovnako irovk mono nstrojmi dky stejn vysok, Sloupce stejn irok. Pre grafick pravu tabuky mono poui

nstroj tabuliek.

Automatick

formt

tabuky. V ponuke

je 45 rznych tlov

Zmeni smer textu v bunke napr. zvislo mono nstrojom Zmnit smr textu. daje v tabuke mono zoradi vzostupne alebo zostupne nstrojmi Seadit tabulku vzestupn, Seadit tabulku sestupn. Kurzor sa umiestni do stpca, poda ktorho sa maj daje utriedi. Prv riadok je povaovan za nadpisov, preto sa do triedenia nezaha. Pre rchle spotanie dajov v stpci mono poui nstroj AutoSum. Vsledok v bunke je pole, ktor me by podfarben edou farbou. Podfarbenie zvis od nastavenia v okne Monosti na karte Zobrazen v asti Stovn pol, kde mono z rozbaovacieho zoznamu vybra: Nikdy, Vdy, Jsou-li vybrna. Pravm tlaidlom myi sa mono prepn do vzorca vobou Upravit pole. Ak sa dodatone menili hodnoty, z ktorch je vsledok zobrazen v poli, mono tento aktualizova pravm tlaidlom myi vobou alebo klvesom F9. Aktualizovat pole

Vlastnosti tabuky Prkazom Tabulka/Vlastnosti tabulky alebo vberom tohto prkazu pravm tlaidlom myi z miestnej ponuky sa zobraz okno Vlastnosti tabulky. Okno obsahuje 4 karty: 1. Tabulka. Mono tu nastavi rku tabuky v cm alebo v percentch, ak sa tabuka navrhuje na WWW strnku. alej mono zarovna tabuku doava, na stred alebo doprava. Mono tu tie nastavi obtekanie tabuky textom a tlaidlom Umstn... nastavi parametre obtekania, alebo iadne obtekanie. Tlaidlom Ohranien a stovn mono zvoli vlastn tly, hrbky a farby iar v tabuke a farbu pozadia v bunkch tabuky. Pomocou tlaidla Monosti... mono nastavi okraje bunky, medzery medzi bunkami a odfajkn alebo nie prispsobenie vekosti bunky jej obsahu. 2. dek. Mono tu nastavi vku oznaench riadkov. tandardne je nastaven vka riadkov Nejmn, tj. presne na text. alej s tu monosti odfajknutia Pokraovania riadku na alej strane a pri tabukch presahujcich dku jednej strany Opakova riadok zhlavia tabuky v hornej asti kadej strany. Tlaidlami Pedchoz dek a Dal dek sa mono presva po riadkoch tabuky a nastavova individulne parametre riadkov. 3. Sloupec. Mono tu nastavi rovnak rku oznaench stpcov v cm alebo v percentch, alebo tlaidlami Pedchoz sloupec a Dal sloupec sa presva po stpcoch a nastavova rznu rku. Ak je odfajknut Prispsobenie vekosti bunky jej obsahu a nie je

odfajknut Uprednostovan prispsoben obsahu buniek.

rka

stpcov,

potom

je

rka

stpcov

4. Buka. Mono tu nastavi rovnak rku oznaench buniek v cm alebo v percentch, alebo bunky, v ktorej je kurzor. Ak nie je odfajknut Uprednostovan rka bunky, potom je rka bunky prispsoben jej obsahu. (vi ttok Sloupec). alej tu mono nastavi zarovnvanie v bunkch v zvislom smere: hore, na stred, dolu. Tlaidlom Monosti... mono nastavi Rovnak okraje bunky ako v nastavenej bunke odfajknutm tejto voby a odfajkn Zalomi text, alebo Prispsobi text vekosti bunky. Ak text do bunky nevojde, zobraz sa menie psmo v tejto bunke. Vekos psma pritom ostva rovnak.

Opercie s oznaenmi bunkami Presvanie a koprovanie poloiek v tabuke Ak sa m presva alebo koprova text do inej neprzdnej bunky mono postupova dvoma spsobmi: 1. Text v neprzdnej bunke m by zachovan vtedy oznaujeme iba presvan alebo koprovan text, bez znaku konca bunky. 2. Text v neprzdnej bunke m by nahraden vtedy oznaujeme spolu s presvanm alebo koprovanm textom aj znak konca bunky, teda cel bunku. V oboch prpadoch formt presvanho alebo koprovanho textu ostva zachovan. Ak je oznaen stpec alebo riadok (alebo viac stpcov alebo riadkov), mono ich presva alebo koprova na in miesto v tabuke, napr. meni poradie stpcov alebo riadkov. Samotn presvanie alebo koprovanie sa rob ako u benho textu, t.j. priamo myou alebo cez schrnku. Pridvanie riadkov alebo stpcov do tabuky Pred oznaen stpec alebo riadok mono vklada nov stpec alebo riadok, napr. cez miestnu ponuku prkazov pravm tlaidlom myi vybra prkaz Vloit sloupce alebo Vloit dky. In spsob je poui nstroj na paneli nstrojov Vloit sloupce alebo nstroj Vloit dky. Ak sa m vybra pozcia vloenia pouije sa prkaz Tabulka/Vloit/Sloupce nalevo alebo Tabulka/Vloit/Sloupce

napravo od vyznaenej oblasti. Koko stpcov alebo riadkov je oznaench toko sa prkazom vlo. Mono tie poui nstroj Navrhnout tabulku a riadok alebo stpec na koniec tabuky dokresli. Riadok na koniec tabuky mono rchlo prida, ako u bolo uveden, kliknutm do poslednej bunky v poslednom riadku a stlaenm klvesu TAB alebo kliknutm v poslednom riadku za posledn stpec a stlai klves ENTER. Ak sa m prida stpec vpravo od poslednho stpca v tabuke, vyselektuj sa netlaiteln znaky konca bunky za poslednm stpcom a z miestnej ponuky pravho tlaidla myi sa vyberie Vloit sloupce alebo prslun nstroj z panela nstrojov. Odstrnenie tabuky alebo vymazanie poloiek z tabuky Odstraova mono jednotliv bunky alebo ich skupiny, riadky alebo stpce, odstrni mono i cel tabuku. Mono tie vymaza obsah buniek bez ich odstrnenia. Najrchlejie sa odstrni cel tabuka (nielen jej obsah) tak, e sa do oznaenia zahrnie aj riadok pred alebo za tabukou a stla klves Delete. Pouitm klvesu Delete na oznaen tabuku sa z nej vymae obsah a ostane przdna tabuka. Ak je kurzor umiestnen v tabuke mono tabuku odstrni prkazom Tabulka/Odstranit/ Tabulka. Oznaen as tabuky mono vymaza pouitm prkazu z miestnej ponuky pravho tlaidla myi Odstranit dky, sloupce alebo buky, alebo prkazom Tabulka/Odstranit, z ktorho v alej ponuke mono vybra: Sloupce, ak je oznaen stpec alebo viac dky, ak je oznaen riadok alebo viac stpcov, riadkov,

Buky..., ak je oznaench niekoko buniek v tomto prpade treba v dialgovom okne rozhodn, akm spsobom sa nahrad vypusten oblas tabuky.

Obrzky
Do dokumentu mono vklada obrzky: Zo sboru prkazom Vloit/Obrzek/Ze souboru..., Z Kolekcie sady Office prkazom Vloit/Obrzek/Klipart..., Obrzky a fotografie zo skeneru alebo fotoapartu prkazom Vloit/Obrzek/Ze skeneru nebo fotoapartu..., Obrzok, nakreslen na kresliacom pltne prkazom Vloit/Obrzek/Nov kresba, alebo v grafickej aplikcii, pracujcej v prostred Windows, napr. Paint (Malovn), Automatick tvary nakreslen nstrojmi z ponuky panelu nstrojov Kreslen,

Text napsan v tvare WortArt, Diagramy vloen prkazom Vloit/Diagram alebo organizan diagramy vloen prkazom Vloit/Obrzek/Organizan diagram, Graf vloen prkazom Vloit/Obrzek/Graf.

alie monosti vloenia obrzku s pomocou nstrojov v paneli nstrojov Kreslen. Pred vloenm obrzku sa umiestni kurzor na zvolen miesto v texte.

Panel nstrojov Obrzek Panel nstrojov Obrzek obsahuje nstroje na pravu a umiestnenie oznaenho obrzku do textu:

Prv nstroj sli na vloenie novho obrzku zo sboru, alch p nstrojov umouje upravi vzhad obrzku. alm nstrojom Oznout mono z bokov obrzku odreza nepotrebn asti. Po vykonan tejto pravy treba nstroj vypn. alm nstrojom mono obrzok preklpa o 90. al nstroj umouje ormekova obrzok niektorou z vybranch iar. Nstroj Obtkn textu otvor roletu, z ktorej mono vybra spsob obtekania obrzku textom. Voba Upravit hranin body z tejto rolety umouje nslednm ahanm za ierne body prispsobi umiestnenie obrzku vzhadom k textu. Nstrojom mono na Formt objektu... sa otvor okno Formt obrzku, v ktorom jednotlivch kartch nastavi u spomenut, alebo aj alie

parametre obrzku. Na obrzku mono jednu farbu spriehadni nstrojom Nastavit prhlednou barvu. Kliknutm na posledn nstroj pvodn parametre oznaenho obrzku. sa nastavia

Obrzok, ktor nemus by ani oznaen, mono presva myou tak, e sa uchop v mieste, kde je ukazovadlo myi tvaru a ahanm sa presva po

obrazovke. Oznaen obrzok mono tie koprova, vytvra duplikt kombinciou klvesov Ctrl+D alebo vymaza klvesom Delete. Obrzky s viditen len v pohadoch Zobrazit rozloen pi tisku alebo Nhled. Panel nstrojov Kreslen Word poskytuje prostriedky na priame kreslenie do textu dokumentu v paneli nstrojov Kreslen, ktor mono zobrazi nstrojom Zobrazit panel Kreslen. Ak sa nstroj pouije v pohade Normln zobrazen, prepne sa automaticky do pohadu Zobrazit rozloen pi tisku. Ak je panel zapnut a prepneme sa do pohadu Normln zobrazen, pri prvom pouit niektorho nstroja z tohto panelu sa automaticky prepneme do pohadu Zobrazit rozloen pi tisku. Po nakreslen uritho tvaru mono nstrojmi z rozbaovacej ikonky pri prslunom nstroji vloi farbu vplne (ale aj rastre, rafovacie vzory, alebo obrzky z ubovonch sborov), farbu iar (pri hrubch iarach aj vzor, ktorm je iara vyplnen) a farbu psma (v prpade textovch pol). Vo vetkch prpadoch je v hornej asti ponuky voba, ktorou sa ru vpl (Bez vpln), iara (Bez ry), alebo sa nastavuje automatick farba psma. Posledn nastaven farba sa stva vchodzou pre alie objekty a je indikovan farbou psika v spodnej asti nstroja. Ponukou Vzhled vpln... mono do automatickch tvarov vloi farbu s rznymi prechodovmi efektmi, textru, vzor alebo obrzok. Nstrojmi mono vybra hrbku iary, typ iary a typ pky. Vobami Dal ry alebo Dal pky sa otvor okno Formt automatickho tvaru, v ktorom mono formt iary alebo pky alej upravi. Napr. z rozbaovacieho zoznamu ra/Barva mono vybra Vzorovan ry.... Nstrojmi Styl stnu a Prostorov styl mono niektorm tvarom priradi tie alebo priestorov efekty. Nstroje umouj vloi do textu seky, pky, obdniky, elipsy, textov polia a WordArty. seky a pky sa kreslia ahanm myou a ak je poas ahania stlaen klves Shift, kreslia sa pod uhlom, ktor je nsobkom uhla 15. Obdniky, elipsy a textov polia sa kreslia ahanm po ich uhloprieke a ak je poas kreslenia stlaen klves Shift, kresl sa tvorec, resp. kruh. WordArt sa vyber z ponuky okna Galerie objekt WordArt a samotn text sa vklad a upravuje v okne Upravit text WordArtu. Nstroje na aliu pravu Wordartu s v paneli nstrojov WordArt:

alie tvary mono vybra z ponuky Automatick tvary. Do textu sa umiestnia kliknutm myou alebo ahanm po uhloprieke. Popisky sa ahaj z miesta, do ktorho m iara ukazova, ubovonm smerom. Kad obrzok, automatick tvar alebo WodrArt grafick bod zelen koliesko, ktorm mono objekt ota . obsahuje

Hlaviky a pty
Hlaviky a pty s asti dokumentu, ktor sa zobrazuj pod hornm a nad dolnm okrajom strany. Mono nastavi, aby sa obsah hlaviky a pty zobrazoval na vetkch stranch dokumentu rovnak alebo rzne odlin. Napr. in na prvej strane a alch stranch dokumentu alebo rovnak na uritom pote strn, zlench do sekcie a in na stranch alej sekcie. Word umouje kadej sekcii priradi in obsah hlaviky a pty, ktor sa bud tlai na kadej strane prslunej sekcie. Vytvorenie hlaviky a pty sa odtartuje prkazom Zobrazit/Zhlav a zpat. Priestor hlaviky a pty je ohranien netlaitenm rmekom, zobrazenm preruovanou iarou. Sasne sa na brazovke zobraz panel nstrojov Zhlav a zpat: Hlaviky sa vkladaj do nastavenho hornho okraja strany. Tento mono dodatone zmeninstrojom Vzhled strnky. V zobrazenom okne Vzhled strnky sa na karte Rozloen v asti Od hrany nastav vzdialenos hlaviky a pty od okraja papiera. Ak je hlavika via ako okraj, okraj sa zv. Zakrtnutm voby Rzne lich a sud mono nastavi, i bud ma neprne a prne strany rzne hlaviky a ptky. Zakrtnutm voby Jin na prvn strnce spsob, e prv strana dokumentu bude ma odlin hlaviku a ptu ako ostatn strany. Kad sekcia dokumentu me ma zadefinovan vlastn hlaviky a pty, odlin od hlaviiek a ptiek inch sekci. Nstrojmi pedchoz a Zobrazit dal si mono zobrazi hlaviky predchdzajcej alebo nasledujcej sekcie. alebo Zobrazit ptky

Nstrojom Odkaz na pedchoz mono skoprova do aktulnej hlaviky alebo ptky hlaviku alebo ptku z predchdzajcej sekcie. Do hlaviky mono okrem benho textu a obrzkov vloi: automatick text, poet strn dokumentu, aktulny dtum a slo strany,

aktulny as. Nstrojom

Formt sel strnek sa otvor okno Formt sel strnek, v ktorom mono zvoli formt slovania a slo strany, ktorm sa zane slovanie strn. Mono tu nastavi, aby slovanie strn danej sekcie nadviazalo na slovanie strn sekcie predchdzajcej. Vobou Vetn sla kapitoly sa do slovania strn zahrnie aj slovanie kapitol.

Nstrojom sa mono poas editovania prepn z hlaviky do pty a naopak. Tlaidlom Zavt v paneli nstrojov Zhlav a zpat sa vzhad hlaviky a pty potvrd. Hlavika a pta sa zru, ak sa pred potvrdenm vymae cel ich obsah. V pohade Normln zobrazen nie s hlaviky priamo viditen na obrazovke. Preto sa po pouit prkazu Zobrazit/Zhlav a zpat automaticky nastav pohad Zobrazit rozloen pi tisku. V tomto zobrazen sa mono dosta do reimu editovania hlaviky alebo pty dvojklikom do miesta hlaviky alebo pty. Sp do dokumentu sa mono vrti dvojklikom do textu dokumentu. Vloi slovanie strn do hlaviky alebo pty mono aj prkazom Vloit/sla strnek.... Zobraz sa okno sla strnek, v ktorom sa nastav umiestnenie sla - do hlaviky alebo pty, vavo, do stredu, alebo vpravo, ako aj voba, i bude slo aj na prvej strane. Tlaidlom Formt... sa otvor u spomenut okno Formt sel strnek pre nastavenie formtu a spsobu slovania. Tento spsob slovania neumouje slovanie strn doplni textom, napr. Strana 10.

Hromadn korepondencia
Podstatou hromadnej korepondencie je vloi do dopisov (na oblky, na ttky) napr. adresy prjemcov, ktor s uloen v samostatnom sbore. Dopisu, oblke alebo ttku sa hovor Hlavn dokument. Ten si vytvorme vo Worde. Adresy prjemcov s uloen v inom dokumente nazvanom Zdroj dt. Zdrojom dt je sbor, v ktorom s uloen informcie o adrestoch, teda o tch, ktorm sa pole tzv. Hlavn dokument hromadnej korepondencie. Zdrojom dt me by wordovsk, excelovsk i accessovsk tabuka, textov sbor i kontakty z Outlooku. Po tom o je vytvoren Hlavn dokument (napr. dopis) a Zdroj dt (tabuka s adresami prjemcov dopisu) ostva spoji tieto dva dohromady, teda vloi do kadho dopisu adresu jednho prjemcu. Najjednoduchie sa to zrealizuje pomocou Sprievodcu prkazom Nstroje/Dopisy a korespondence/Prvodce hromadnou korespondenc. Na pracovnej ploche sa objav podokno loh Hromadn korespondence. 1. krok Prvodce: Vybrat typ dokumentu. 2. krok Prvodce: Vybrat poten dokument. 3. krok Prvodce: Vybrat pijemce. Po kliknut na tlaidlo Prochzet, vbere a otvoren Zdroja dt sa v dialgovom okne objavia Prjemcovia hromadnej korepondencie.

4. krok Prvodce: Vytvoit dopis Dal poloky. Objav sa okno, ktor predstavuje nadpisy jednotlivch stpcov. Postupnm vberom sa tieto poloky vloia do dokumentu 5. krok Prvodce: Zobrazit nhled dopis. 6. krok Prvodce: Dokonit hromadnou korespondenci.

Tla dokumentu
Najjednoduchm spsobom tlae dokumentu je pouitie nstroja Tisk, alebo prkazu Soubor/Tisk... a potvrdenm OK v okne Tisk. Bud pritom zohadnen vetky parametre tlae a tlaiarne, ktor s nastaven na karte Tisk okna Monosti. Okno Monosti sa otvor prkazom Nstroje/Monosti..., resp. tlaidlom Monosti... v okne Tisk. Na upresnenie podmienok tlae sli okno Tisk. Tlaiare mono vybra z ponuky naintalovanch tlaiarn z rozbaovacieho zoznamu riadku Nzev. Tlaidlom Vlastnosti sa nastavia parametre vybranej tlaiarne, napr. kvalita tlae. Tlaidlom Najt tiskrnu... si mono vybra tlaiare prstupn v loklnej sieti. V asti okna Rozsah (Vechny), aktulna (Vbr), alebo as oddelench navzjom Strnky:. strnek sa ur, i sa bude tlai cel dokument strana (Aktuln strnka), oznaen as dokumentu dokumentu uren slami strn a/alebo rozsahov, iarkami - poda prkladu, uvedenho pod riadkom

Pri tlai dokumentu mono v poli Tisknout: uri, i sa m tlai cel dokument, len neprne alebo len prne strany. V poli Poet kopi: sa zvol poet kpi a vobou Kompletovat sa nastav, e sa bude tlai kad kpia naraz. Vberom v poli Vytisknout: mono z rozbaovacieho zoznamu uri, o sa m tlai. Vobou Tisk do souboru sa tla nasmeruje do sboru, ktorho nzov sa zad v okne po potvrden spusti tla. Dokument s nastavenmi parametrami mono tlai aj z okna ukky pred tlaou Nhled, ktor sa otvor prkazom Soubor/Nhled alebo nstrojom Nhled.

INFORMCIE A KOMUNIKCIA
Internet
Pojem Internet je najvia celosvetov potaov sie, ktor spja tisce serverov (potae stle pripojenna Internet) a miliny potaov vyuvajcich informcie uloen na serveroch. Poskytuje obrovsk mnostvo informci prakticky zo vetkch oblast a umouje komunikciu s celm svetom. Internet nazvame aj sieou siet. Pripojenie do siete Internet Na pripojenie potrebujeme: 1. Pota (je mon poui i niektor mobiln telefny, elektronick dire a pod.). 2. Softvr najastejie Windows, ktorho sasou je prehadva Microsoft Internet Explorer a potov program Microsoft Outlook Express. 3. Modem a telefn, prpadne in spsob pripojenia (pevn linka, rozvody kblovej televzie, rdiov signl a i.). 4. Pripojenie na Internet nm umon provider poskytova pripojenia na Internet (Internet Service Provider - ISP). Zkladn sluby siete Internet Telnet (Telekommunikation network) umouje interaktvny vzdialenm potaom. V sasnosti sa vyuva minimlne. prstup k

FTP (File Transfer Protocol) sa pouva na prenos sborov medzi dvoma potami. Umouje sbory zo serverov sahova, ak mme prstupov prva (heslo), meme daje na server aj uklada. Na pripojenie k FTP serveru meme poui napr. program Total Commander. Diskusn skupiny umouj pouvateom (zaregistrovanm v diskusnej skupine) ta sprvy z diskusnch skupn a zasiela prspevky do diskusnch skupn. Sprvca zabezpe, aby sa sprva dostala ku vetkm lenom diskusnej skupiny. Instant Messaging (okamit sprva) je komunikan sluba, ktor umouje komunikciu v relnom ase medzi dvoma alebo viacermi astnkmi. Vyuva sa najm na online rozhovory, o je ovea rchlejie ako pouitie e-mailu.

Sprva sa automaticky doru druhej osobe (ak je v tom ase online). Najznmej je program ICQ. Vinou umouj tieto programy aj hlasov komunikciu a videokonferencie. V prslunom programe je potrebn sa zaregistrova. Chat servery umouj textov komunikciu v relnom ase (napr. www.pokec.sk). Vytvraj sa zvyajne skupiny uvateov, s ktormi meme po zaregistrovan vemi jednoducho a rchlo komunikova. Je mon zasiela sprvy aj konkrtnemu uvateovi tak, aby ostatn sprvu nevideli. Microsoft Netmeeting je program, ktor umouje zdieanie aplikci medzi dvoma alebo viacermi potami, aj v prpade, ak je aplikcia naintalovan iba na jednom z nich. Umouje aj telefonovanie a organizovanie videokonferenci. Telefonovanie pomocou Internetu. Vhodou je nzka (resp. iadna) cena hovorov. Potrebn je prslun program, zvukov karta, mikrofn a samozrejme pripojenie na Internet. Druh astnk potrebuje to ist vybavenie. Internet banking umouje prstup a realizciu platieb z ubovonho miesta a v ktorkovek hodinu. E-shop je pohodln nkup prostrednctvom Internetu v ubovonom ase a asto za niie ceny. E-mail elektronick pota. World Wide Web (celosvetov pavuina, skrtene nazvan Web alebo WWW). Najpouvanejmi slubami s e-mail a WWW. E-mail (elektronick pota) Umouje vemi rchlo, jednoducho a lacno posiela textov a multimedilne dokumenty jednotlivm prjemcom alebo skupinm prjemcov na celom svete. Vhody e-mailu: Umouje zasiela sbory ubovonch formtov ( texty, obrzky, hudobn sbory, vide a pod.). E-mail zaleme rchlejie ako ben listov zsielku potou. Nzke nklady. Jednoduch evidencia prijatch a odoslanch listov. Rchle vytvorenie databzy kontaktov a adries.

Nevhody e-mailu: Vina potaovch vrusov sa dostva do potaov prostrednctvom emailovch prloh. Preto je nevyhnut pouva antivrusov program, ktor pravidelne aktualizujeme a mme nastaven automatick kontrolu elektronickej poty.

Zneuvanie e-mailovch adries na hromadn zasielanie nevyiadanch (reklamnch) listov tzv. spaming (meme nastavi blokovanie prjmu poty zo zvolench adries). renie poplanch sprv tzv. hoax, napr. varovan pred vrusmi, ktor v skutonosti neexistuj, s upozornenm ihne posla vetkm znmym, ponuky na zbohatnutie a in reazov e-maily. Monos prezradenia obsahu zasielanho listu. Tomu meme zabrni ifrovanm odosielanej poty napr. pomocou ifrovacieho programu PGP, ktor pracuje systmom dvoch kov, priom jeden je verejn a druh skromn. Po zverejnen verejnho ka nm me ktokovek posla sprvu zaifrovan verejnm kom, no dekdova sprvu je mon len

kom verejnm. To znamen e dan sprvu me preta len autorizovan prjemca. WWW WWW (World Wide Web) je celosvetov sie multimedilnych dokumentov. Je najznmejia a najobbenejia sluba Internetu. Umouje prezentciu, vyhadvanie a sahovanie informci s vyuitm hypertextu a multimdi. Zkladnm stavebnm kameom www s www strnky, ktor sa vytvraj pomocou jazyka HTML (Hypertext Markup Language), preto sa nazvaj aj HTML dokumenty. Na prezeranie www strnok potrebujeme ma v naom potai naintalovan prehliada, ktor sli na: komunikciu so zdrojom www strnky www serverom, zobrazenie www strnky, prcu s www strnkou (uloenie, vytlaenie, vyhadvanie textu v nej,...). Pouvaj sa tie

Najznmejm prehliadaom je Internet Explorer. prehadvae Opera, Mozilla, Firebird, Netscape.

Hypertext je text, ktor obsahuje odkazy na in text alebo dokument. Dokumenty nemusia byumiestnen na jednom potai, dokonca ani v jednej krajine. Odkaz je oznaen, napr. inou farbou, vym jasom. Odkazom me by aj obrzok alebo animcia. Po kliknut myou na takto odkaz sa presunieme na in miesto, prpadne spustme zvuk alebo vyvolme ponuku pre sahovanie sboru. Na strnkach sa asto vyskytuje reklama, tzv. bannery. S to zvyajne npadit obrzky alebo animcie a ak na ne klikneme, presunieme sa na strnku firmy, ktor si reklamu zaplatila. Multimdium okrem textu obsahuj strnky aj obrzky, animcie, odkazy na videoklipy, odkazy na hudobn a in zvukov zznamy. Prostrednctvom Internetu meme sledova televziu, pova rozhlas, telefonova,

zastova sa videokonferenci, sledova naivo zbery kamier z rznych oblast sveta. TCP/IP (Transmission Control Protocol)/Internet umoujci prenos dajov na Internete. Protocol) protokol

IP kadmu potau je pridelen jednoznan seln adresa. Zapisuje sa tyrmi slicami oddelenmi bodkou. Kad slo je v rozsahu 0-255. Napr. www.google.com m IP adresu 216.239.39.99. Domnov (menn) adresa seln adresy potaov sa ako pamtaj, preto pouvame domnov adresy (menn adresu si prelo pota na seln). Domnov adresa sa sklad z domn oddelench bodkami, ktor predstavuj hierarchick truktru. Domna najvyej rovne je dvojznakov domna ttu (sk, cz, hu, de,...) alebo trojznakov domna zamerania (com komercia, edu vzdelvanie, gov vldne intitcie,...). Pred domnou najvyej rovne me byniekoko subdomn tvorench nzvom danej intitcie. DNS (Domain Name Service) sluba prideujca selnej adrese meno. URL (Uniform Resource dokumentu alebo sluby. Locator) je jednoznan adresa konkrtneho

Vyhadvanie informcii na Internete

Internet Explorer Internet Explorer meme spusti cez ikonu na pracovnej ploche , alebo prkazom tart Vetky programy Internet Explorer. Na njdenie www strnky na Internete potrebuje prehliada pozna jej adresu nazvan URL. Pomocou nej s vetky strnky na Internete jednoznane uren. Typick URL vyzer napr. takto: http://www.spn.sk/knihkupectvo/knihy.html: http:// - oznauje protokol (HyperText Transfer Protocol), ktor umouje prehliadau komunikciu s potaom, na ktorom je hadan strnka. Pri zadvan adresy http:// psa nemusme. www.spn.sk je adresa servera, na ktorom sa nachdza poadovan strnka. /knihkupectvo/ je nzov adresra, v ktorom ma pota poadovan strnku. Jednotliv adresre oddeujeme lomtkom /. knihy.html nzov konkrtneho sboru, ktor chceme zobrazi. Prehadva vyhad zadan adresu a zobraz informcie, ktor sa na strnke nachdzaj. Ak posvame kurzor myi po strnke, na niektorch miestach, zvyajne farebne odlench, sa zmen vzhad kurzoru myi na ruku. Na tomto mieste sa nachdza hypertextov odkaz, ktor ns presmeruje (po kliknut) na in miesto v dokumente, na in strnku alebo na in server, prpadne spustme multimedilnu aplikciu. hada

Informcie na Internete meme vyhadva viacermi spsobmi: Ak zistme nejak adresu (od znmych, z asopisu, e-mailu a pod.), meme ju napsapriamo pomocou klvesnice do polka Adresa. Navtvime server, na ktorom s profesionlne zhromaovan trieden odkazy, napr. www.zoznam.sk, www.szm.sk, www.atlas.sk. Vyuijeme vyhadva, napr. www.google.com, www.altavista.com. a

Dleitm pojmom pre orientovanie sa v truktre www strnok je domovsk strnka. Oznauje hlavn poiaton strnku v truktre strnok, na ktorch sa nachdzame. Na podstrnke bva odkaz na domovsk strnku oznaen ako home, domov alebo obrzkom domeka .

Uitonou naviganou pomckou s zloky (bookmarks) v prehliadai Internet Explorer sa nazvaj Obben poloky. Pouvateovi umouj zaznamenva si URL adresy strnok, ktor ho zaujali. Tieto sa ukladaj na loklnom disku potaa a pouvate si ich me kedykovek vyvola. Prehliada ponka aj Zoznam prejdench strnok (history list). Poas prechdzania www strnkami si prehliada automaticky ulo URL adresu strnky, ktor zobrazil, spolu s dtumom a asom, kedy ju zobrazil. Tieto informcie si nejak as pamt.

Vyhadvanie konkrtnych informci Mnostvo informci publikovanch na Internete neustle narast. Pri ich zskavan potrebujeme najprv njs informan zdroj (server), na ktorom s informcie uloen. Existuje niekoko typov vyhadvacch nstrojov, ktor sa navzjom lia filozofiou pouitou pri ich skontruovan a spsobom ich pouitia. Dva hlavn typy s: katalgy Internetu, vyhadvacie stroje.

Katalgy Internetu (adresrov katalgy directories) predstavuj hierarchicky, poda kategri a podkategri, usporiadan zoznamy hypertextovch odkazov na rzne www strnky. Na ich tvorbe a udriavan sa podiea vek skupina ud, ktor prezeraj a zatrieuj zaujmav URL do hierarchie kategri a podkategri. Typickmi predstavitemi s Yahoo, Atlas, Zoznam, Superzoznam,... Vyhadvacie stroje pouvaj na zskavanie informci o www strnkach pecilny program (vyhadvac robot), ktor prechdza pavuinou www strnok a informcie o nich zaznamenva do svojej databzy. Medzi rozrench predstaviteov vyhadvacch strojov patria Google, Altavista, Search,...

Aby sme znili poet nesvisiacich odkazov, mali by sme pozna, ako zadva jednoduch i zloen vyhadvacie poiadavky; Pri viacslovnch heslch njde vyhadvac stroj strnky, obsahujce aspo jedno z uvedench slov. Pokia chceme, aby naiel cel slovn spojenie, dme ho do vodzoviek. Ak tesne pred dan slovo uvedieme znamienko + (plus) resp. (mnus) , bud njden dokumenty obsahujce, resp. neobsahujce dan slovo. Uloenie www strnky Je dleit uvedomi si, e prezeranm www strnok mme informcie zobrazen len na monitore fyzicky sa nachdzaj na adrese uvedenej v poli panela nstrojov Adresa. Pre uloenie www strnok, zvolme prkaz tart Uloi ako. Tm zobrazme dialgov okno, v ktorom tandardne zadme nzov a miesto uloenia www strnky (prpadne jej vstupn formt typ).

Elektronick pota Microsoft Outlook

Zaname s elektronickou potou Elektronick pota je jednou z najvyuvanejch internetovch sluieb. Je zaloen na architektre klient server. Znamen to, e sa na prci s elektronickou potou zastuj dva subjekty: Potov servery ich lohou je prena sprvy. Potov klienti ich lohou je stara sa o pouvatea. Maj formu programu, ktor be na potai pouvatea a umouje mu prijma a posiela sprvy.

Na psanie a odosielanie e-mailov meme pouva programy pre elektronick potu, napr. Microsoft Outlook (je sasou kancelrskeho balka Office), Microsoft Outlook Express, Pegasus Mail a in. To je najjednoduch a najrchlej spsob. Druhou monosou s pre ns bezplatn potov servery, napr. www.szm.sk, www.zoznam.sk, www.post.sk a in. truktra e-mailu Kad e-mail pozostva z hlaviky a tela listu. Hlavika e-mailu pln lohu oblky a obsahuje tieto poloky: Komu: (To:) adresa prjemcu (mus by uveden vdy). Kpia: (Cc:) zoznam adries, na ktor sa posiela kpia sprvy. Skryt kpia: (Bcc:) vyuva sa na to, aby jednotliv adresti nevideli, komu bola sprva poslan. Predmet: (Subject:) strun charakteristika sprvy.

Spustenie a zobrazenie vstupnho okna programu Microsoft Outlook Monosti ako spusti program Outlook je niekoko: 1. Klasickou cestou, prkazom tart / Vetky programy / Microsoft Office / Microsoft Outlook. 2. Kliknutm na zstupcu programu Outlook na pracovnej ploche .

3. Z ponuky Rchle spustenie na paneli loh, ak je v om umiestnen zstupca programu Outlook .

Ukoni program Outlook mono tie viacermi spsobmi: 1. Prkazom Sbor / Koniec. 2. Kliknutm na tlaidlo Zavrie v pravom rohu titulnej lity .

Rozhranie aplikcie Outlook sa podob ostatnm aplikcim sady Office s jednm rozdielom: Pozd avho okraja hlavnho okna aplikcie je mon zobrazi sstavu dielch programov (navigan panel), z ktorch kad m in pouitie, ale vzjomne sa dopluj a spolupracuj. Kliknutm na zstupcov programov charakterizovanch ich nzvom a ikonou sa v pravej asti okna zobraz ich obsah.

Navigan panel obsahuje nasledovn pracovn moduly:

Nastavenie tov Potov et chpeme ako zznam konkrtneho uvatea poty na vyuvanom potovom serveri. Aby mohol uvate pristupova prostrednctvom klienta (aplikcie) elektronickej poty k svojmu tu, mus pozna niektor pecifik tohto tu: Adresa POP3 servera uruje adresu potaa, na ktorom sa uchovva prichdzajca pota pre uvatea. Uvatesk meno nzov potovej schrnky na danom potovom serveri. Heslo zabezpeuje autorizovan prstup k vlastnej pote. E-mailov adresa spravidla v tvare uvatesk_meno@pop3_server. Adresa SMTP servera uruje adresu servera, cez ktor mme prvo odosiela potu.

Pre samotn nastavenie tu: 1. Zvolme prkaz z hlavnho menu Nstroje / ty. 2. Objav sa dialgov okno, v ktorom vyberieme kartu Pota a klikneme na Prida / Pota. 3. Zobraz sa Sprievodca pripojenm do Internetu, v ktorom vyplnme jednotliv poloky.

Zatia je funkn len sahovanie poty. Pre odosielanie poty je potrebn alie nastavenie: 1. V hlavnom menu op zvolme prkaz Nstroje / ty. 2. Vyberieme kartu Pota, nsledne prslun et a klikneme vpravo na Vlastnosti. 3. Zapneme polko Server vyaduje overenie. 4. Potvrdme OK.

Zkladn prieinky programu Pota Kliknutm na tlaidlo Pota v naviganom paneli sa v jeho hornej asti zobraz zoznam prieinkov. Zkladn prieinky modulu Pota s: 1. Obben prieinky. 2. Vetky o o o o o o potov prieinky:

Doruen pota Koncepty Nevyiadan pota Odoslan pota Pota k odoslaniu Odstrnen pota

Do prieinku Obben prieinky mono zo vetkch potovch prieinkov jednoduchm pretiahnutm skoprova ubovon prieinok a potom prkazom z miestnej ponuky Odstrni zo zoznamu Obben prieinky odstrni. Niekedy, napr. z dvodov prehadnosti a lepieho usporiadania dt, je vhodn vytvori viac podprieinkov, napr. v Doruenej pote, do ktorch sa potom ukladaj dol sprvy. Ak sa prijma vea sprv je vhodn ich triedi skromn potu do jednho prieinku, dleit potu do druhho prieinku, potu od konkrtnej osoby do vopred pripravenho prieinku a pod.

Koncepty, odoslan pota Program Outlook kad tri minty automaticky uklad vetky rozpsan sprvy do prieinku Koncepty. Tie, ak sprva nie je pln a neodole sa, ikonou Uloi alebo zatvracou ikonou a nslednm potvrdenm uloenia sa ulo. Kliknutm na prieinok Koncepty sa zobrazia vetky neodoslan sprvy. Sprvu mono dvojklikom otvori, dopsa a tlaidlom Odosla odosla. Sprva automaticky z prieinku Koncepty zmizne a zobraz sa v prieinku Odoslan pota. V prieinku Odoslan pota s uloen odoslan sprvy. Sprvy mono ta, tlai, odstraova rovnako ako v prieinku Doruen pota, ale nie je mon ich znovu odosiela tomu istmu adrestovi. Mono ich odosla inmu adrestovi tlaidlom Odosla alej. Vytvorenie sprvy Tvorba a posielanie sprv je zkladnou mono vytvori rznymi spsobmi: 1. Z prieinku Doruen pota: o o o kliknutm na ikonu , prkazom Sbor / Nov / Potov sprva (Ctrl +N), prkazom Akcie / Nov potov sprva. prcou s potou. Nov sprvu

2. Z prieinku Kontakty, v ktorom sa vyberie prslun kontakt a ikonou Nov sprva sa o o otvor okno pre napsanie textu sprvy pre konkrtnu osobu. Kliknutm na ikonu Adresr sa zobraz okno Adresr, v ktorom sa Nov sprva sa otvor okno

vyberie prjemca sprvy a op ikonou pre napsanie textu sprvy.

Vo vetkch prpadoch bodu 1 a 3 sa zobraz okno Sprva bez nzvu:

Do polok Komu a Kpia (resp. Skryt kpia) meme napsa aj viac adries, ktor oddelme bodkoiarkou alebo iarkou. Jednm kliknutm odoleme list toho istho znenia na vetky adresy. Sprvy s prlohou Prloha je samostatnm dokumentom vloenm do sprvy. Ke je sprva napsan, mono do nej prida sbor alebo poloku programu Outlook. Obidve prlohy sa vkladaj prkazom Vloi / Sbor alebo Vloi / Poloka. Sbor mono vloi aj ikonou z panelu nstrojov. V zobrazenom okne sa vyhad prieinok s pripravenm sborom alebo prieinok s polokami. Tlaidlom Vloi alebo dvojklikom sa prid do riadku Priloi... napsanej sprvy. Do sprvy mono vloi viac prloh. Prlohami sa zvuje vekos sprvy a t bva spravidla obmedzen kapacitou e-mailovej schrnky. Uvateom bva kapacita e-mailovej schrnky vo firmch pridelen sprvcom potaovej siete a me sa pohybova okolo 10 MB. Pre zasielanie vekch sprv je e-mailov pota nevhodn, vhodnejie je pouitie sluieb Internetu. Vytvorenie a pouitie podpisov Outlook umouje vytvori podpis krtky blok textu s menom, prpadne doplnenm o krtke informcie o spolonosti. Mono vytvori jeden alebo viac podpisov, pouitench pre vetky odchdzajce sprvy. Postup: 1. Prkazom Nstroje / Monosti / Formt poty sa klikne na tlaidlo Podpisy. V dialgovom okne Vytvorenie podpisu sa zobrazia doteraz vytvoren podpisy. 2. Kliknutm na tlaidlo Nov sa v dialgovom okne Vytvori nov podpis zad nzov podpisu a ur, i bude zaloen na existujcom podpise alebo sa vytvor nov. 3. Tlaidlom al sa v okne prava podpisu zad text podpisu.

4. Tlaidlami Psmo a Odstavec mono sformtova napsan text. Pre rozren pravy mono poui editor jazyka HTML FrontPage alebo MS Word. 5. Kliknutm na tlaidlo Dokoni sa podpis ulo. Na karte Formt poty sa vyberie podpis pre konto, podpis pre nov sprvy, ktor sa automaticky prid na koniec kadej novej sprvy a podpis pre odpovede a sprvy posielan alej. Ak sa zvol podpis nie je, potom pri napsan novej sprvy sa podpis automaticky nevlo, ale mono ho vybra a vloi pomocou ikonky Podpis, prkazom Vloi / Podpis alebo pravm tlaidlom myi v texte sprvy. Ak bol do sprvy vloen nevhodn podpis, mono ho odstrni a nahradi inm. Vloen nov podpis nahrad jestvujci. Nastavenie monost sprv Po vytvoren sprvy sa nstrojom prike aplikcii Outlook dorui sprvu pomocou vetkch vchodzch nastaven: Sprva sa odole cez vchodz server elektronickej poty a zska sa kpia odoslanej sprvy. Sprve vak mono priradi alie parametre, poda ktorch sa bude riadi jej odoslanie. Tieto sa nastavuj nstrojom . V dialgovom okne Sprva monosti sa z (Nzka - modr pka smerom dolu , rozbaovacieho zoznamu Dleitos

Stredn , Vysok - erven vkrink ) a Utajenie (Normlne, Osobn, Skromn, Dvern), vyberie vhodn nastavenie. Tieto parametre mono nastavi aj priamo nstrojmi zo tandardnho panelu nstrojov.

Nastavenie monost pre odpovede a odoslanie alej Pri odpovedi na sprvu sa pouva nstroj Odpoveda . Odpove obvykle obsahuje aj pvodn sprvu, a tm prjemcovi poskytne svislosti odpovede. Vyuva sa pri okamitom zasielan odpovede na prijat sprvu. V poli Predmet je vdy znaka odpovede RE. Po napsan odpovede sa tlaidlom Odosla odole odpove pvodnmu odosielateovi. Prkaz Odpoveda vetkm sa pouva pre odoslanie odpovede pvodnmu odosielateovi, ale aj vetkm prjemcom sprvy, zadanm pvodnm odosielateom. Sprva sa odole adrestom zadanm v poli Komu a Kpia, nie v poli Skryt. Prkaz Posla alej sa pouva u sprv, ktor si m prjemca preta, prpadne doplni a posla aliemu adrestovi. Mu to by aj sprvy, ktor prili omylom a prjemca vie, kto je ich sprvnym adrestom.

TABUKOV KALKULTOR
Spustenie a zkladn pojmy
Spustenie a ukonenie programu Predpokladom je, e Excel je naintalovan. Najlepie ho spustme: z ponuky tart Programy Microsoft Office Microsoft Excel, dvojitm stlaenm na zstupcu Excelu na pracovnej ploche Windows, ak je tam naintalovan, priamym spustenm programovho sboru Excel.exe.

Pred ukonenm prce s Excelom je nutn uloenie sborov, resp. pracovnho priestoru. Pre zbudlivch je ale poistka ak bola v sbore uskutonen zmena, mus sa pred ukonenm prce potvrdi otzka, i m by zoit aj so zmenami uloen. Prcu s Excelom mono ukoni: prkazom Soubor /Konec, skrtenm klvesovm povelom Alt+F4, stlaenm tlaidla x avm tlaidlom myi v pravom hornom rohu okna aplikcie.

Popis prostredia Po spusten Excelu sa zobraz okno aplikcie s otvorenm novm przdnym zoitom. Ten m implicitne 3 listy. Pracovn plochu obrazovky (okna dokumentu) Excelu mono rozdeli na niekoko ast a mono ju prispsobi tak, aby o najlepie vyhovovala pracovnm poiadavkm. Okno obsahuje postupne zhora nadol nasledujce asti: Tituln lita aplikcie obsahuje systmov menu, nzov aplikcie Microsoft Excel, nzov zoitu a tlaidl pre minimalizciu, maximalizciu okna a uzatvorenie aplikcie. Excel ponka implicitn meno pre nepomenovan dokumenty Seit1, ie vraz plus poradov slo. Hlavn menu aplikcie obsahuje dev ponk roletov obsahujce alie ponuky (prkazy), potrebn pre prcu s Excelom. menu,

Panely nstrojov (nstrojov listy, lity symbolov) vyuvaj sa na rchle uskutoovanie prkazov pomocou avho tlaidla myi. Bez dodatonch prav obrazovka obsahuje tandardn panel a panel na formtovanie. Riadok vzorcov m niekoko ast a podb. V pravom poli naavo je adresa bunky, jej nzov (ak je pomenovan), nzov oblasti alebo zoznam funkci. nasleduje tlaidlo, ktorm sa zobrazia vetky pomenovan bunky v zoite. Po stlaen fx sa vyvol zoznam funkci. V asti riadku vzorcov vpravo sa zobraz obsah bunky. Do tejto asti mono myou ukza na prslun znak a upravova obsah bunky. Podokno loh je samostatnm ovldacm prvkom a me nadobudn viac podb poda urenia, napr. Nov zoit, Schrnka (sada Office), Klipart. alej je podokno loh vyuit pri tvoren kontingennej tabuky, pri obnove dokumentu po havrii systmu. Podokno loh me by umiestnen aj mimo aplikcie (mimo Excel). Pracovn plocha obsahuje jednotliv bunky. Na jednoznan urenie pozcie buniek sa pouvaj sradnice buniek. Bunka, ktor je zvraznen, je aktvna a mono do nej vklada daje. Meme pracova aj s mnoinou buniek a potom hovorme oznaenm bunkm oblas. Oblas je pravouhl mnoina buniek, ktor ja zvraznen a mono s ou pracova ako s celkom. Stavov riadok je na dolnej strane okna a obsahuje sprvu o reime prce s Excelom: Pipraven, pravy... prp. upozornenie, e v zoite existuje cyklick odkaz. Po vyznaen oblasti buniek sa zobraz polko s vybranou funkciou zo iestich funkci Automatickho vpotu. Napravo s identifiktory stavov prepnaov

Zkladn pojmy Bunky pracovn plocha okna dokumentu je rozdelen mriekou na jednotliv prvky, ktor sa nazvaj bunky. A prve do tchto buniek sa vkladaj daje a odohrva sa v nich to, o od Excelu poadujeme. Informcie sa do buniek vkladaj jednoduchm psanm na klvesnici a nslednm stlaenm klvesu Enter. Mrieka je pravouhl, bunky s zostaven do riadkov a stpcov. Stpce s oznaen psmenom anglickej abecedy a kad riadok je oznaen slom. Kad bunku mono potom jednoznane uri poda stpca a riadku, napr. A1, D10, K123. Tomuto spsobu oznaovania hovorme adresovanie. List (Hrok) je vytvoren bunkami usporiadanmi do nzvov a stpcov. Zjednoduene mono poveda, e list je to ist, o jedna tabuka. Kad list m svoj nzov. Pokm nie je premenovan, pridel mu Excel implicitn nzov List (Hrok), s poradovm slom. Nzvy listov s vavo v okne dolu a kad list m svoju zloku, resp. uko so svojim nzvom. Prepnanie medzi viacermi

listami je mon pomocou symbolov pok a biele uko znamen prve otvoren a aktvny list. Seit (Zoit) bolo by vemi nepraktick uklada samostatn list. Preto bva dokument vytvoren z niekokch listov, teda z niekokch tabuliek, ktormu hovorme rovnako ako obbenej kolskej pomcke zoit, ktor m predsa niekoko listov (hrkov). daje v bunkch jednotlivch listov mu by vzjomne prepojen a mu reagova spolone na kad zmenu. Excel vklad implicitne do zoitu tri przdne listy. V zoite me by najviac 256 listov (hrkov). Aktvna bunka v liste je prve aktvna len jedna bunka, ktor sa aktivuje kliknutm avho tlaidla myi nad ou. Vznikne rmek okolo jednej bunky. Ak je takto bunka ormovan, je aktvna a opercie, ktor sa bud vykonva, sa tkaj len prve jej. Po kliknut na in miesto na pracovnej ploche v zoite sa aktivuje in bunka. Ukazovate myi (kurzor) najdleitejm pomocnkom pri prci je my. Na obrazovke je neustle prtomn ukazovate myi. Ukazovate na ploche m tvar kra, mimo pracovnej plochy sa podob na pku, na zhlav stpcov sa men na dvojit pku a pod. Tvar ukazovatea myi vdy napoved, o mono na danom mieste podnikn. Vber (vybran, vyznaen oblas) je to oblas buniek uren na zvltne opercie, ktor sa ostatnch buniek netkaj. Bunky vo vbere sa zobrazuj v bledomodrej farbe. Bunka, ktor bola aktvna v okamihu, ke sa zaal oznaova vber, ostane naalej v pvodnch farbch. Oblas sa dva do vberu hlavne pri pravch vzhadov tabuky. Vber mono taktie koprova, presva, vymazva a pod. Vber oblasti je dleit pri tvorbe grafov. Niekedy je potrebn na zskavanie dajov oznai nesvisl oblas. V tomto prpade sa ozna alia oblas za sasnho drania klvesu Ctrl. Oznaenie celho riadku a stpca sa vykon jednoduchm kliknutm avm tlaidlom myi na jeho zhlavie. Vetky bunky v zoite mono oznai kliknutm na polko, kde sa pretnaj zhlavia riadkov a stpcov. Vber zrume jednoduchm kliknutm avm tlaidlom myi na pracovnej ploche.

5.2. Zkladn innosti v tabuke

Vyznaenie oblasti Ak chceme pracova s viac ako jednou bunkou, musme oznai viacer bunky naraz. Oznaenie oblasti sa vykonva: kurzor myi nastavme na prv bunku oblasti (odporame av horn bunku), ktor chceme vybra a stlame av tlaidlo na myi a ahme na posledn bunku oblasti, vber nesvislch oblast urobme pomocou stlaenia klvesu Ctrl poas vyznaovania druhej a alch oblast.

Presvanie a koprovanie buniek a oblast Ak sa kurzorom nastavme na okraj bunky alebo vyznaenej oblasti (nie do pravho dolnho rohu), kurzor sa zmen na bielu pku. Ak potom stlame av tlaidlo myi a budeme aha, ed obrys ur nov polohu oblasti. Koprovanie sa uskuton za sasnho drania klvesu Ctrl. In spsob presvania alebo koprovania buniek je mon pomocou hlavnho menu prkazmi pravy/Vyjmout resp. Koprovat s nslednm presunutm na cieov oblas s vybranm poloky Vloit alebo Vloit jinak z prkazu hlavnho menu pravy. Vkladanie dajov do buniek V tabukovom procesore sa daje vkladaj do buniek. Bunka je najmen adresovaten priestor v liste zoita. Jej poloha je jednoznane uren adresou riadku a stpca. Bunka me obsahova slo, text, dtum, funkciu, vzorec, komentr, logick hodnotu, chybov hodnotu alebo me by nevyplnen (przdna). Z praxe mono odporui, e tabuku treba zaa zpisom dajov, doplnenm vzorcami a funkciami a a potom po vytvoren kostry tabuky ju zaa graficky upravova, t.j. formtova: zobrazi sla v poadovanom tvare a pote miest, asti tabuky vyznai farebne, doplni okraje tabuky, ... . Po zapsan prvho znaku z klvesnice sa v riadku vzorcov vytvoria dve nov tlaidl (Esc resp. Storno erven krik a Enter zelen fajoka). Maj rovnak funkciu ako prslun klvesy na klvesnici.

pravy dajov Ak chceme upravi daje v bunke, mme niekoko monost, ako to uskutoni: zapeme nov daje, pvodn bud prepsan, stlaenm avm tlaidlom myi v priestore riadku vzorcov prejdeme do reimu prav, hodnoty meme upravova priamo v tomto riadku,

stlaenm klvesu F2 priamo prejdeme do reimu prav, dvojitm stlaenm avm tlaidlom myi priamo v bunke a tak meme v nej priamo upravova daje.

Mazanie dajov Vyberieme bunku alebo oblas, z ktorej chceme vymaza daje. Ak stlame klves Delete, vymaeme iba hodnoty resp. vzorce v bunke alebo oblasti. To ist dosiahneme z prkazu skrtenho menu (objav sa po stlaen pravho tlaidla na myi) Vymazat obsah. Ak chceme vymaza aj formt alebo poznmku, musme poui prkaz z hlavnho menu pravy/Vymazat. Nsledn bon menu zobraz poloky:

Ve - vymae sa vetko, t.j. formt, hodnota, vzorec aj poznmka. Formty - vymae iba formty. Obsah - vymae hodnotu aj vzorec. Komente - vymae poznmku. Mazanie buniek V tomto prpade sa bunky vyma a na przdne miesta sa poda istch pravidiel presun in bunky. innos prkazu je zrejm z nasledujceho postupu. Vyberieme prkaz Odstranit z hlavnho menu pravy. Dialgov okno zobraz nasledujce monosti: Posunout buky vlevo - vymae bunky a ostatn presunie na ich miesto sprava doava. Posunout bunky nahor - vymae bunky a ostatn presunie na ich miesto zospodu hore. Cel dek - vymae cel riadok. Cel sloupec - vymae cel stpec. Vkladanie buniek Vkladanie buniek je prakticky inverznou innosou mazania buniek. Vykonva sa cez hlavn menu polokou Vloit a Buky. Zobraz sa dialgov okno s analogickmi prkazmi ako v predchdzajcom prpade. Racionlnejie sa to d dosiahnu prkazom Vloit buky zo skrtenho menu. Anulovanie vykonanch opercii Niekedy sa stane, e a po vykonan opercie zistme, e bola nesprvna. Excel nm umouje vrtiposlednch 16 krokov sp nasledujcimi spsobmi: tlaidlom Zpt na tandardnej nstrojovej lite, prkazom hlavnho menu pravy/ Zpt,

skrtenm klvesovm povelom Ctrl+Z.

Ak stlame postrann pku pri tlaidle Zpt na tandardnej nstrojovej lite, zobraz sa nm zoznam poslednch operci, ktor mono ete vrti sp. Opakovanie poslednej opercie Zopakova mono poslednch 16 operci bez toho, aby sme ich museli znovu zadva. Spsoby, akmi to mono uskutoni s: tlaidlom Znovu na tandardnej nstrojovej lite, prkazom hlavnho menu pravy/Znovu, skrtenm klvesovm povelom Ctrl+Y.

Postrann pka pri tlaidle Znovu zobraz zoznam operci, ktor mono opakova. Vytvranie postupnosti V avom spodnom rohu bunkovho kurzora alebo vyznaenej oblasti je tmav tvorek (chytn tvorec na vypanie), ktorm mono vytvra svisl rady postupnost alebo dopa tvorec na vpoet. Vchodzia me by jedna alebo viac buniek. Kurzorom mono pohybova vodorovne (v jednom riadku) alebo zvisle (v jednom stpci) oboma smermi. Vytvorenie postupnosti zo zoznamov Excel m pecilne funkcie, ktor s pecifick pre prcu s tabukovm procesorom. Jednou z tchto funkci je automatick vypanie. S preddefinovan men mesiacov a dn. Ak napeme niektor z tchto mien do bunky a vloenie potvrdme tlaidlom Enter, meme kurzorom za prav doln roh - chytn tvorec (kurzor sa zmen na +) potiahnu v smere riadku alebo stpca a vyznaen oblas sa vypln zadefinovanou postupnosou. Uvate produktu si me vytvori vlastn textov postupnosti, ktor pozostvaj napr. z mien pracovnkov oddelen, nzvov kooperujcich firiem, neslovenskch nzvov mesiacov, dn a pod.

Tvorba tabuky
Pod tabukou si meme predstavi mnoinu buniek s dajmi, ktor spolu svisia. Tabukov procesor spracovva hodnoty v bunkch a tm reaguje na zmenu vstupnch dajov. Vytvorme tabuku istch prjmov pracovnkov v 1. tvrroku poda obrzka (firma nie je uveden a podoba mien je isto nhodn).

Niekoko drobnch rd pri zadvan dajov do tabuky: pri vbere bunky, do ktorej chceme zadva daje, sta nabehn kurzorom na poadovan unku a stisn av tlaidlo na myi a zaa zadva daje, ukonenie zadvania mono potvrdi myou na riadku vzorcov, stlaenm klvesu Enter alebo klvesou na pohyb kurzora (pky), m sa meme nastavi na aliu bunku a pokraova v zadvan dajov, kad vzorec zaname psa znamienkom = . Teda do bunky F2 napeme =C2+D2+E2 , adresy buniek meme zadva z klvesnice. Jednoduchie po napsan = meme klikn na bunku, ktor vkladme do vzorca a Excel sm vlo adresu bunky do vzorca, pri vkladan vzorcov do riadkov 3, 4 a 5 treba vyui funkciu automatick vypanie t.j. ahanie za prav doln roh bunky. Adresy sa vo vzorcoch menia (relatvna adresa), o om sa mono presvedi v riadku vzorcov. Ak je adresa oznaen znakom $, tto sa nemen (vialiu kapitolu), treba vyuva preddefinovan funkcie, v naom prpade funkciu stu. Nastavme sa na bunku C6 a kliknime na tlaidlo nstrojovej lity . Okolo buniek C2 a C5 zane obteka tenk preruovan iara, ktor indikuje vber oblasti pre stanie buniek. Op technikou drag and drop (chy a ahaj) meme uri in plochu ako operandy do funkcie stu, funkciou automatick vypanie doplnme ostatn bunky. Vsledkom je tabuka poda obrzku. Vzorce meme vidie v riadku vzorcov po kliknut na prslun bunku. Takto vytvoren tabuku mono graficky upravi, tzv. sformtova.

Vzorce Tabukov procesor je predovetkm prostriedok na spracovanie vloench dt. Zkladom pre to je monos zadva zloen vrazy - vzorce. Tieto vzorce umouj spota hodnotu uritej bunky na zklade hodnt inch buniek.

Vzorce sa skladaj z operandov, o s adresy alebo men buniek, funkcie, kontanty a z opertorov, ako je opertor stania, nsobenia, delenia, rozsahu at. = B12 + 236 Vzorec vdy zana znamienkom =. Pouit opertory sa delia na aritmetick, textov, relan a adresov. Aritmetick opertory: + - stanie - - odtanie * - nsobenie / - delenie % - percento ( vydel hodnotu slom 100 ) ^ - umocnenie Textov opertor: & - spojenie textovch reazcov Relan opertory: = - rovn sa < - men ako > - v ako <= - men alebo rovn ako >= - v alebo rovn ako <> - nerovn sa Adresov opertory: : - rozsah (A1: A10 predstavuje vetky bunky medzi A 1 a A 10 vtane) medzera - prienik (A1:D4 C3:E5 predstavuje bunky patriace sasne do oboch oblast, teda C3:D4) , - zjednotenie niekokch oblast Dleit je poradie, v ktorom sa opertory vyhodnocuj: : - rozsah medzera - prienik , - zjednotenie

- - negcia % - percent ^ - umocnenie 56 * / - nsobenie a delenie + - - stanie a odtanie & - spojenie textovch reazcov < > >= >= - porovnvanie Opertory s rovnakou prioritou sa vyhodnocuj zava doprava.

Absoltne a relatvne adresy Vrazy s rznym typom adresovania sa rzne sprvaj pri koprovan a presvanm obsahu buniek. V tvorbe tabuky v predchdzajcej asti sme si mohli vimn, e pri automatickom vyplovan (ahanie za prav doln roh bunky) sa menili ako sla riadkov tak psmen stpcov. Ak sa adresa bunky vo vzorci men s polohou vzorca, hovorme o relatvnej adrese. Niekedy vak potrebujeme zachova odkaz na bunky vo vzorci nezvisle od novej polohy vzorca. V prpade, ak adresa bunky je stle rovnak, hovorme o absoltnej adrese napr. pri nsoben sel koeficientmi. Spsob zobrazenia relatvnej a absoltnej adresy: A1 - relatvna adresa $A$1 - absoltna adresa $A1 alebo A$1 - zmiean adresa Adresu buniek meme zadva z klvesnice alebo pomocou klvesu F4. Postupnm stlanm F4 sa adresa bunky zmen z relatvnej na absoltnu, alej na zmiean s absoltnym riadkom, s absoltnym stpcom a tak stle dokola. Funkcie Na spracovanie vloench dajov meme pouva funkcie. Funkcia v Exceli je rovnako ako vzorec uvdzan =, za ou nasleduje meno funkcie a nakoniec argumenty uzatvoren v okrhlych ztvorkch. Funkcia vrti vsledok do bunky, v ktorej je umiestnen. V riadku vzorcov vidme cel zadan funkciu. Ako argumenty mu by: adresy buniek alebo oblast, nzvy buniek alebo oblast,

kontanty: slo, text, dtum (kontanta nezana znakom = ), funkcie (tzv. vnoren funkcie priom sa znak = neuvdza), vzorce, logick hodnoty, chybov hodnoty, matice kontnt.

Funkcie mu ma a 30 argumentov. Kad z argumentov mus by krat ako 256 znakov a cel funkcia neme by dlhia ako 1024 znakov. Mono rozli 3 hlavn skupiny funkci: zkladn (intern) funkcie Excelu, ktor s rozdelen do 9 skupn, rozirujce funkcie pre dtov analzu, ktor mono prida dodatone prkazom Nstroje/Doplky a oznaenm poloky Analytick nstroje, unkcie vytvoren uvateom pomocou programovacieho jazyka Microsoft Visual Basic for Applications (VBA).

Funkcie je mon zada niekokmi spsobmi: stlaenm tlaidla Vloit funkci v riadku vzorcov, vyvolme dialgov okno Vloit funkci. Vyberieme prslun funkciu. Funkcie s rozdelen poda ka-tegrie a v dolnej asti okna s nzvy funkci z vybranej kategrie. Takto sa pomerne jednoducho orientujeme pri vyberan poadovanch funkci. Zadanm prkazu z hlavnho menu Vloit/Funkce. Znova sa vyvol prslun okno a postup je rovnak ako v predchdzajcom prpade. zpisom = z klvesnice alebo priamo stlaenm = v riadku vzorcov a nsledne stlaenm tlaidla so pkou v tomto riadku si vyberieme funkciu. Postup je analogick ako v predchdzajcich prpadoch. priamym zpisom funkcie i argumentov do riadku vzorcov.

Okno pre zadvanie argumentov zobrazuje aj opis funkcie, opis argumentov aj polka na zadvanie argumentov. Argumenty mono do prslunch polok doplni: vyznaenm kurzorom myi (metdou chy a ahaj), ke sa poloha myi vklad ako argument; okno sa skryje a zostane iba samotn polko, zpisom z klvesnice.

Ak nm okno zavadzia pri vkladan prslunch argumentov, mono ho uchopi za hociktor ed oblas a presun ho alebo zmeni na riadok, ak stlame tlaidlo vpravo v riadku. Jeho optovnm stlaenm sa okno objav.

Zobrazenie chybovch hlsen Funkcie a vzorce zobrazia v bunke vsledn hodnotu. V prpade, e zadan funkcia alebo vzorec, prp. vstupn hodnoty nevyhovuj pravidlm zpisu, zobraz sa v bunke namiesto vsledku chybov hlsenie. Jednotliv chybov hlsenia a ich mon prinu vzniku ukazuje nasledujca tabuka:

Formtovanie buniek
Skr ako zaneme formtova, musme vyznai oblas buniek. Nemus s o svisl oblas. Vyznaenm nesvislch oblast mono urchli proces formtovania jednotlivch oblast, pretoe formtujeme vyznaen oblasti naraz. Nezvisl oblas vytvorme pri stlaenom klvese Ctrl. 3D svisl oblas vytvorme stlaenm klvesu Shift a kliknutm kurzorom myi na zloke listu. 3D nesvisl oblas vytvorme pri stlaenom klvese Ctrl a kliknutm na zloke listov. Po oznaen oblasti buniek zadme prkaz Formt/Buky. Otvor sa nm dialgov okno, ktor obsahuje 6 kariet, na ktorch mono sasne sformtova vetky atribty buniek bez toho, aby sme okno museli viackrt vyvolva.

prava zobrazenia sel Toto formtovanie sa prejav iba v zobrazen sel, na vntorn presnos nem vplyv, o je vdy 15 cifier. Po postupnosti prkazov Formt/Buky zvolme si kartu slo. Implicitne je nastaven formt Obecn. Formty sel mono vybera zo zoznamu druhov a u nich nastavi jednotliv druhy zobrazenia. Ak zvolme druh Vlastn, meme si vybra preddefinovan formty, alebo do polka Typ zapsa vlastn formt sel pomocou kdov. Doplnen vlastn formty mono vymaza tlaidlom Odstranit. Formty od tvorcu aplikanho programu Excel odstrni nemono.

Zarovnanie textu a sel v bunke Text v bunkch je implicitne zarovnvan doava a sla doprava, o odpoved typografickm konvencim a navye mono ahko rozli textov a seln daje. Poda potreby mono zarovnanie zmeni. Komplexn pravu poskytuje karta Zarovnn. Vyplnit zapsan znaky vyplnia bunku poda aktulnej rky stpca. Vlevo (odsazen) odsadenie avho okraja bunky o zadan poet znakov (Odsazen).

Do bloku obsah bunky sa rozdel do viacerch riadkov v rmci jednej bunky. Medzery medzi slovami sa upravia tak, e riadok zapln rku bunky. Na sted vbru zarovn obsah avej bunky na stred vodorovne vybranej oblasti buniek. Obsah bunky zostane v avej bunke, aj ke je vizulne v strede. Toto je vhodn pre nadpisy tabuliek. Zalomit text text sa nasklad do viacerch riadkov v jednej bunke. Poet riadkov zvis na rke stpca a dke textu. Pispsobit buce zmen sa vekos psma tak, aby sa text vmestil do bunky poda jej rky. Slouit buky vybran bunky sa zlia do jednej bunky. Adresa bunky ostane t, ktor bola ako av horn vo vybranej oblasti. Orientace natoenie dajov v bunke mono uchopenm ruiky v polkruhu alebo priamym zadanm stupov v potadle. Smr textu uplatn sa v texte psanom sprava doava. Implicitne je Kontext. Obmedzen monosti zarovnvania dajov v bunkch ponka aj nstrojov lita pre formtovanie.

prava psma Aby bola itatenos tabuky o najlepia, typ psma, jeho vekos a tl by mali by vyven. V celom sbore (zoite) sa po jeho otvoren pouva pre zpis dt typ a vekos psma tak, ktor je nastaven prkazom Nstroje/Monosti v karte Obecn v polokch Standardn psmo a Velikost. Ak chceme zmeni vo

vybranej oblasti alebo v aktvnej bunke psmo, vyberieme z hlavnho menu Format poloku Buky. V dialgovom okne si vyberieme kartu Psmo. prava textu poda dialgovho okna nie je iadny problm a poznme ju aj z inch aplikci pod Windows, a preto sa tmto prkazom nebudeme bliie zaobera.

Kreslenie rmekov tabuliek Z vloench dajov sa stane tabuka a po zakreslen rmekov ohraniujcich vybran bunky. Postup pri kreslen rmekov: ozname oblas, v ktorej chceme rmeky kresli, prkazom Formt/Buky vyvolme okno Formt bunk a vyberieme kartu Ohranien kurzorom myi klepneme na Styl iary .

V alom mme tri monosti: myou klepneme na okraj obrzku, na vynacie iary , resp . na predpokladan uhloprieky. Klepneme po prv raz , iara sa zakresl. Po druhom klepnut sa iara zru. klepneme na tlaidl po stranch obrzku. Opakovan klepnutie iary zru. na globlne pravy pouvame horn tlaidl dn, Vnj alebo Vnitn. Nakoniec potvrdme vber tlaidlom OK.

iary okolo vybranej oblasti buniek mono zakresli aj pomocou tlaidla Ohranien na nstrojovej liste Formt. Nie s ale ponkan vetky monosti, ktor nm poskytuje u spomenut dialgov okno. alou monosou je vyuitie nstrojovej lity Ohranien, ktor ponka rchlejie monosti ormovania prp. vymazvania ormovania

prava farebnho pozadia buniek Pozadie buniek me podstatne zlepi itatenos tabuliek, prp. zvrazni niektor daje, na ktor chceme itatea upozorni. Prkazom Formt/Buky sa dostaneme do karty Vzorky. V ponuke je 56 podkladovch farieb. Poslednou monosou je zruenie farby, podklad bude potom poda nastavenia vo Windows. Ak klikneme na polko Vzorek, zobraz sa paleta 18 vzoriek a 56 farieb, ktor meme priradi vybranej oblasti. Na rchlu zmenu mono poui tlaidlo na paneli nstrojov na formtovanie. Tu je k dispozcii paleta 40 farieb a naviac polko s nzvom Bez vpln. Uzamknutie buniek proti prepisu Poslednm atribtom, ktorm meme bunky formtova, je ich ochrana proti prepisovaniu. Tmto mono zabrni, aby ich prepsala nepovolan osoba. Ochrana pozostva z troch krokov: ozname tie bunky, do ktorch bude mon zapisova alebo ich prepisova, prkazom Formt/Buky na karte Zmek zrume oznaenie pri poloke Zamknout buky, uzamkneme list prkazom Nstroje/Zmek/Zamknout heslo, ktor nm potom umon aj zrui ochranu. list. Vlome

Postup pri vbere monost nie je zloit, je opsan v prslunch dialgovch oknch a preto ho nebudeme hlbie analyzova. Odomknutie buniek je analogick ako ich uzamknutie. Podmienen formtovanie itatenos tabuky zlepme podmienenm formtovanm. Umouje nm zvrazni daje, ktorm mme venova zven pozornos. V tabuke sa aj

lepie orientujeme, ke daje spajce zadan kritrium s inak sformtovan ako ostatn. Meme to uskutoni dvoma spsobmi: vytvorenm vlastnho formtu, ktor kapitolu o pravch zobrazenia sel. obsahuje relan opertory. Vi

pouitm prkazu Formt/Podmnen formtovn. Tu mme monos poda splnenej (nesplnenej) podmienky nastavi psmo, ohranienie buniek a vzorky. Pre kad atribt je samostatn karta, na ktorej mono formtovanie nastavi. Po zadan prkazu Formt/Podmnen formtovn sa zobraz prslun panel. V om mono nastavi a tri podmienky, a to pre hodnotu alebo vzorec.

Postup pri podmienenom formtovan: vyberme bunky, ktor chceme sformtova, zadajme prkaz Formt/Podmnen formtovn, vyberme poloku, ktor chceme formtova; astejie to bude asi Hodnota buky, zo zoznamu vyberme relciu, doplnme hodnoty alebo vzorce, ktor uruj hranice pre relciu, stlame tlaidlo Formt, poda potreby stlame tlaidlo Pidat a posledn 3 kroky zopakujeme, nastavenie formtovania potvrdme tlaidlom OK.

5.4.7. Kontrola pravopisu Aj ke sa v tabukovch procesoroch mlokedy vyskytuj rozsiahlejie texty, aj tak je existencia korektora pravopisu prnosom, pretoe aj v relatvne krtkom texte mono urobi chybu. Kontrola pravopisu sa spa: polokou Pravopis z hlavnho menu Nstroje, stlaenm klvesu F7,

stlaenm tlaidla na paneli nstrojov.

Kontroluj sa ako obsahy buniek, tak aj text zapsan ako komentr v bunke. Ak pred vykonanm kontroly pravopisu vyzname nejak oblas, bude iba tto kontrolovan. V prpade, e nevyzname ni, bude kontrolovan cel pracovn hrok vtane hlaviky a pty. as textu, v ktorom sa vyskytuje chyba, je uveden v dialgovom okne Kontrola pravopisu. V Exceli nemono nastavi jazyk, v ktorom m by vykonvan kontrola. Nastaven je kontrola v jazyku, v ktorom je verzia Excelu lokalizovan.

Tvorba grafov
Jednou z vemi uitonch funkci Excelu je tvorba grafov. Pre grafy sa nachdza stle nov a nov uplatnenie a s tm je spojen ich neustle vylepovanie nov monosti a typy. Maj asto lepiu vypovedaciu schopnos ako tabuky. V Exceli mono vytvori cel rad najrznejch grafov, ktor mono poui v rozlinch oblastiach. Postup pri tvorbe grafov: 1. zpis dajov do listu Excelu, t.j. slov, poloiek, psmen, znakov a sel, ktor chceme ma v grafe. Potom si ozname zadan daje a klepneme na ikonu predstavujcu graf resp. vyberieme prkaz z hlavnho menu Vloit/Graf. 2. otvor sa okno Prvodce grafem, ktor m 4 asti a musme nimi postupne prejs. Meme si vybra zo 14 typov grafov a okrem toho m kad typ 2 a 7 podtypov. Navye si meme vytvori vlastn uvatesk typy grafov, priom 20 u je vytvorench ( s preddefinovan). 3. v alom kroku meme znova zvoli pvod zdrojovch dt. Ak sme mali oblas u vyznaen, toto nastavenie ponechajme. 4. tret krok (Prvodce grafem) je dleit. Mono si nastavova vlastnosti grafu, ktormi ovplyvnme celkov vzhad vslednho produktu (nzov grafu, osi, mriekovanie, umiestnenie legendy, zobrazenie tabuky pod grafom, popisy dt at.). 5. v poslednom kroku si iba zvolme, i dan graf bude na liste s tabukou alebo sa vytvor ako nov list Excelu. Graf vloen k dajom m charakter plvajceho objektu, s ktorm mono tak ako s akmkovek objektom pohybova, meni jeho rozmery... Implicitne sa graf vytvra uprostred okna s tabukou.

Formtovanie grafu Graf me ma nekonen mnostvo podb. V zsade ide o grafy dvojrozmern alebo trojrozmern, kde tret rozmer, hbku, tvor poet dajovch radov. Me by samostatn alebo s pripojenmi dajmi pod grafom. Do grafu meme doplni trendy, kzav priemer alebo chybov seky. Zmeny uskutonen v zdrojovch dtach sa okamite premietnu do grafu. Graf umiestnen na liste s dajmi mono tlai samostatne alebo spolu s tabukou. Graf umiestnen v samostatnom liste me by zobrazen dvomi spsobmi: v automatickej vekosti (dodruj sa pomery strn) alebo vo vekosti okna, kedy graf zapln cel okno (pomery strn sa nedodria). Pri prechdzan kurzorom myi cez vytvoren graf, kde sa nachdza kurzor, sa zobrazuj nzvy oblast a prvkov grafu (spolon nzov objekty), a pri dtovch bodoch taktie ich umiestnenie v zdrojovej tabuke a ich hodnota. k sa nm nieo nepi na type grafu, vekosti psma nadpisu, nzve os, sel, sta avm tlaidlom myi oznai dan objekt grafu, s ktorm nie sme spokojn a pravm tlaidlom vyvolme skrten kontextov menu. V kontextovom menu je napr. ponuka Formt osi , kde meme nastavi vlastnosti osi, mierku, psmo, zarovna popisy os a pod. V kontextovom menu celho grafu meme od zkladu graf zmeni a pomocou ponuky Monosti grafu vstpime do poiatonho sprievodcu tvorby grafom, take mono znova graf doplni alebo odstrni nedostatky, ktor sme urobili pri prvom vytvran grafu. ikovnej a zbehlej pouvatelia

Excelu formtuj objekt grafu nasledovnm spsobom: nabehn na ten objekt grafu, ktor chc editova priom sa zobraz nzov prslunho objektu a nslednm dvojkliknutm avm tlaidlom na myi sa zobraz prslun dialgov okno, ktor priamo sli na editciu prslunho objektu.

Pouitie vybranch tabukovch funkci

Funkcie dtumu a asu Pomocou funkci dtumu a asu mono vykonva vpoty a prevody dtumov, asov a ich kombinci. Excel vykonva vpoty tak, e dtum konvertuje na poradov slo od 1. janura 1900 (alebo 1904 pre Excel na potai Macintosh). Vetky dtumy s potom uloen ako poradov sla. Ak chceme vidie sprvny dtum, ktor takto slo vyjadruje, je nutn pre bunku vybra dtumov formt. as je taktie uloen ako poradov slo. Excel pota as ako as da tak, e polnoc m as 0, poludnie 0,5 at. Vetky asy s uloen ako takto zlomky. Aby sme zobrazili as spojen tmto zlomkom, musme naformtova bunku ako as. Pretoe dtumy a asy s vyjadren v potoch dn, mono rozdiely medzi dvoma asmi alebo dtumami zisti jednoducho odtanm. Vsledok je v doch alebo zlomkoch da. Ak chceme zisti, koko dn meme ete konzumova nae potraviny v chladnike, vyuijeme dtumov funkciu na urovanie aktulneho dtumu.

Logick funkcie Vetky logick funkcie s zaloen na testovan vrokov. Vrok me by bu pravdiv alebo nepravdiv. Excel pouva pre oznaenie vsledkov takho testu vroku odpovedajce pravdivostn hodnoty PRAVDA a NEPRAVDA. Vrok je porovnanie dvoch dajov toho istho typu, napr. dvoch sel alebo dvoch textov pomocou tzv. relanch opertorov. M vo veobecnosti tvar: [ daj 1 ] [ relan opertor ] [ daj 2 ] Druhy relanch opertorov: >, <,>=, >=, =, <>.

Asi najpouvanejou logickou funkciou je funkcia KDY. Touto funkciou mono uskutoova rozhodovanie. Veobecn zpis takejto funkcie je: =KDY (test pravdivosti; potom hodnota; inak hodnota). Ak je vrok test pravdivosti pravdiv ( hodnota PRAVDA), funkcia KDY nm vrti hodnotu potom

hodnota. Ak je vrok nepravdiv, vrti nm hodnotu inak hodnota.

Tla dokumentu
Zkladn odporania Vytvoren tabuku alebo graf , prp. in objekty potrebujeme na konci prce vytlai. Prkazy na nastavenie tlaenej strany a prkazy samotnej tlae s v prkaze Soubor. Niektor odporania mono zhrn nasledovne: list zoitu s dajmi mono zobrazi v 2 mdoch: normlne zobrazenie a zobrazenie koncov strnok. Zmenu zadvame prkazmi Zobrazit/Konec strnek a sp sa vrtime prkazom Zobrazit/Normln. strnku pre tla nastavujeme na tyroch kartch dialgovho panelu, ktor vyvolme prkazom Soubor/Vzhled strnky. prkaz Soubor/Oblast tisku/Nastavit oblast tisku umouje oznai oblas, ktor sa bude vdy prednostne tlai bez nutnosti ju znovu oznaova. po zadan prkazu Soubor/Nhled sa zobraz okno so strnkou tak, ako bude vyzera pri tlai. Ukka by mala predchdza kadej neoverenej tlai. Z ukky mono spusti tla. povely Vzhled strnky, Nhled a Tisk s vzjomne prepojen. Po stlaen tlaidla Tisk nasleduje vstup na tlaiare. vkonnm prkazom pre tla je Soubor/Tisk, po ktorom sa zobraz dialgov okno Tisk, v ktorom mono nastavi parametre pre tla. ako pomcka pri orientcii pri tlai dokumentu sli zobrazenie koncov strnok preruovanou iarou. iary vyvolme prkazom Nstroje/Monosti, kde na karte Zobrazen ozname poloku Konce strnek. pravidelne sa opakujce zhlavie a pta je vhodn zapsa na kartu Zhlav a zpat, cez prkaz hlavnho menu Soubor/Vzhled strnky. tlaia sa i przdne bunky medzi rzne umiestnenmi dajmi na liste.

Nastavenie vzhadu strnky Vzhad strnky je vhodn nastavi na zaiatku prce. Prvm krokom pred tlaou by malo by urenie vzhadu strnky tlaenho dokumentu. na ten el nm sli dialgov okno, ktor sa zobraz po prkaze z hlavnho menu Soubor/Vzhled strnky. Postupne si jednotliv karty popeme: Strnka uruje zkladn parametre tlaenej strnky. Ur sa orientcia tlae (na vku alebo na rku), mierka, v ktorej sa oblas tlae bude tlai. Praktickou pomckou je monos nastavi, na koko listov danej rky a dky strnky sa m tla uskutoni. alej sa ur

formt papiera vberom zo zoznamu. Ponuka formtov zko svis s nastavenm a monosami tlaiarne. Kvalita tlae je dan tlaiarou. Rozlenie sa udva v pote bodov na palec (dots per inch dpi). Pre finlnu tla volme vyie rozlenie. Tlaidlami Tisk a Nhled sa vyvolaj okn, ktor si opeme v alej asti. Okraje uruje okraje pre tlaen oblas, vekos zhlavia a zptia a umiestnenie tlaenej oblasti na strnke (spsob vycentrovania). Aby text v zhlav neprekrval daje, mus by vekos zhlavia menia ako horn okraj a vekos zptia taktie menia ako doln okraj. Zhlav a zpat umouje zobrazi hlaviku resp. ptu strnky alebo ich vyrobi poda vlastnch elan. V ponuke Zhlav resp. Zpat si meme texty vybra zo zoznamov, ktor nm ponka Excel. Po stlaen tlaidla Vlastn zhlav resp. Vlastn zpat sa zobraz dialgov okno, ktor umouje vloi do hlaviky dokumentu bu vlastn text alebo informcie o dokumente, ktor mono vloi kliknutm na tlaidl. List upresuje charakteristiky tlae. Do polka Oblas tisku sa zapisuje oblas buniek, ktor chceme tlai. Ak polko ponechme przdne, bud sa tlai vetky daje v pracovnom liste. Sradnice oblast mono zapsa rune alebo vyznai ich pomocou myi. Ak mme rozsiahlu tabuku, ktor sa bude tlai na niekoko listov papiera, potrebujeme pre identifikciu stpcov, aby sa nm riadok, ktor obsahuje ich popis, opakoval na kadom tlaenom liste. Do polka Nahoe opakovat dky sa uved v absoltnej adrescii len tie riadky hlaviky tabuky, ktor sa maj opakova na kadom novom tlaenom liste. Polko Vlevo opakovat sloupce m rovnak funkciu, ale pre identifikciu riadkov. Na tejto karte sa ur, i chceme tlai mrieku. Pre tla farebnch tabuliek, grafov a objektov na iernobielej tlaiarni ozname poloku ernoble. Farebn tabuky sa vytlaia bez farieb, v grafoch a objektoch sa farebn plochy preved na vzorky. Ak ozname poloku Koncept , tla bude v kvalite Draft a potla sa tla iar v tabukch a vloench objektov a grafov. Komentre mme monos tlai na konci listu alebo netlai vbec. Poslednm parametrom sa ur smer tlaenia a slovanie strnok. Graf tto karta sa vyskytuje namiesto karty List vtedy, ke chceme tlai samostatn graf. Karta obsahuje dve skupiny prkazov prv skupina sa tka vekosti grafu a druh kvality tlae. Voby s jednoduch a analogick s predchdzajcimi vysvetleniami, a preto sa nimi nebudeme bliie zaobera. Graf mono vytlai aj spolu s tabukou, ale graf nesmie by aktivovan a postup je potom rovnak ako pri tlai tabuliek.

Nhad pred tlaou Prkazom z hlavnho menu Soubor/Nhled , tlaidlom Nhled na tandardnom paneli nstrojov alebo tlaidlom Nhled v okne Vzhled strnky sa zobraz ukka toho, o dostaneme po vytlaen na tlaiarni. Tto ukka by mala predchdza kadej neoverenej tlai dokumentu. Tlaidlom Lupa zvme zobrazenie celho nhadu. Aj kurzorom myi v tvare lupy mono zvivybran miesto nhadu. Nhad nie je pasvny, po stlaen tlaidla okraje mono zobrazen okraje ahanm myou zvova alebo zmenova. Zmeny sa prejavia aj v okne Vzhled strnky v karte Okraje. Tlaidlom Zobrazit konce strnek prejdeme do zobrazenia, ktor umouje ahom myi upravi konce strnok. Tmto si meme pomc pri rozvrhovan strnok pre tla. Na prslunom tlaidlo sa zobraz nzov Normln zobrazen, ktorm list prevedieme zasa na pvodn zobrazenie. Stlaenm tlaidla Zobrazit konce strnek z okna pre nhad alebo z prkazom Zobrazit/Konce strnek zobrazme list zoitu v podobe, v akej sa bude tlai. Hlavn vhoda spova v tom, e automaticky umiestnen konce strnok meme ahanm myou zmeni a novmu strnkovaniu sa prispsob mierka zobrazenia. Oblas medzi deliacimi iarami bude na jednej strnke. Ak sa stane, e strnka rozdel tabuku, iarkovan iaru meme uchopi myou a presun. iarkovan iara sa zmen na pln iaru rune upraven, t.j. automatick koniec strany sa zmen na run koniec. Poda tejto iary sa teraz bude strnkova pri tlai dokumentu, priom sa uprav mierka zobrazenia poda nastavench strnok. Rune doplnen koniec strnky zrume prkazom skrtenho menu (prav tlaidlo na myi) Obnovit oblast tisku. Pvodn zobrazenie listu dostaneme prkazom Zobrazit/Normln. Upozornenie: Ak zadme na karte Strnka v dialgovom okne Soubor/Vzhled strnky poloku Pispsobit na ..., bud rune uren

strnky ignorovan. Potom je potrebn sa pozrie na kartu Strnka v okne Vzhled strnky a mierku zobrazenia nastavi sp na 100 %. Nastavenie parametrov pre tla Ak sme si nastavili parametre vzhadu tlaenho dokumentu (vi predchdzajce kapitoly), meme si teraz vybra prkaz z hlavnho menu Soubor/Tisk alebo z nhadu na tlaen dokument tlaidlo Tisk.... V prslunom dialgovom okne mono spresni zostvajce parametre tlae a potvrdi tlaidlom OK a dokument sa zane tlai. Meme si v om vybra tlaiare, ak ich mme pripojench viacero, napr. v sieti. Urme rozsah tlae, t.j. i chceme tlai vetky strnky alebo len vybran strnky. alej meme vytlai len vyznaen oblas, cel sbor alebo aktvne listy. Tlaidlo Tisk do souboru umon vytlai sbor i na potai, ktor nem naintalovan operan systm Windows. Mus ma vak tlaiare, pre ktor bol vstupn sbor vytvoren (tento m implicitne prponu .prn). Na inom potai sa potom pouije prkaz MS-DOSu ako: a:\>copy /b nazov.prn lpt1 (ak je tlaiare pripojen na paraleln port 1). Tlaidlom Vlastnosti zobrazme panel pre nastavenie parametrov tlaiarne pre tla dokumentu.