Solartechnika4 2011

asopis SolarTechnika vydva: Vydavatestvo Techpark, o. z. registrcia vykonan 22. 10. 2003 pod . VVS/1900/9022538 Redakcia: TechPark, o. z.
, Pltncka . 4, 010 01 ilina, Slovakia Tel.: +421 41 500 16 56 8, Mobil: +421 905 206 227 Email: redakcia@techpark.sk, redakcia@solartechnika.sk www.solartechnika.sk fredaktorka: Ing. Dana Tretinkov e-mail: tretinikova@techpark.sk Manar projektu: Ing. Luk Kula e-mail: kula@techpark.sk Redakcia: Mgr. Katarna Mariov e-mail: mazariova@techpark.sk Miriam Magthov e-mail: magathova@techpark.sk Mgr. Jana Solnsk e-mail: solanska@techpark.sk Ladislav Repk e-mail: repcik@techpark.sk Ing. Michal Gonda e-mail: gonda@techpark.sk Mgr. Zuzana Augustnov e-mail: augustinova@techpark.sk
Obchodn zastpenie INAG, s. r. o. Zvolen: inag.zvolen@gmail.com Grafika: Grafick tdio vydavatestva TechPark ilina Roziruje: Vlastn distribun sie, MEDIA PRINT KAPA -pressgrosso, Bratislava ISSN 13380524
OBSAH
Aktuality....................................................................................................................................................................................... 6 Produkce fotovoltaickch elektrren: oekvn a skutenost ............................................................................... 7 Monitoring zo sveta ................................................................................................................................................................ 9 Za obnovou miest a obc mu st aj banky ...................................................................................................... 10, 11 pecialista na inovcie v oblasti spor energie .................................................................................................. 12, 13 ERE Renewable Energy Solar Valley ......................................................................................................................... 14, 15 Co bere majitelm FVE penze .................................................................................................................................. 16, 17 Zarbajte na energii, ktor nespotrebujete ................................................................................................................ 18 Fotovoltaika jak komponenty vae FVE potebuje? ........................................................................................... 19 Ako sa rod spech na Slovensku? .................................................................................................................... 20, 21, 22 Vade tam, kde kbel nedosiahne ........................................................................................................................... 22, 23 Vyuitie solrnej energie vo vodrenstve .................................................................................................................... 24 Kompenzace inku u fotovoltaickch elektrren .......................................................................................... 25, 26 Solrny vkuov trubicov kolektor ....................................................................................................................... 26, 27 Solrny systm v bytovch domoch ...................................................................................................................... 28, 29 Frth zarba na Slnku alebo ako premeni skldku na elektrre ...................................................... 30, 31, 32 Ekologick tartovacie bvanie pre mlad rodiny ............................................................................................ 32, 33 Solrna kridla Nelskamp .................................................................................................................................... 34, 35, 36
Pozvame Vs do naej expozcie na vetrhu Infotherma Ostrava 2012
www.solartechnika.sk
Hybridn solrn veejn osvtlen ........................................................................................................................ 36, 37 Chcete nezvislost od dodvek energie? .............................................................................................. 38, 39, 40, 41 BIPV fotovoltaick technologie integrovan do budov ............................................................................. 42, 43 Jednofzov fotovoltick invertory s vkonom do 5 kW ............................................................... 44, 45, 46, 47 Krsa fotovoltiky na dome ....................................................................................................................................... 48, 49 Teplo a vlhko jsou nejvt neptel podkrov ....................................................................................................... 50 Zven produktivita FVE pochdza zo slovenskho vskumu ........................................................... 52, 53, 54 Sten konstrukce na ikm i ploch stechy .................................................................................................... 56, 57 Hybridn fotovoltaick elektrren cesta k energetick nezvislosti ...................................................... 58, 59 Optimln fungovn panel .................................................................................................................................... 60, 61 Fotovoltaika i v zemdelstv ............................................................................................................................................ 62 Vber ochrany proti preptiam pre fotovoltick systmy ............................................................................. 64, 65 Pro vylepovat star systm? ................................................................................................................... 66, 67, 68, 69 Rentabiln systmy s vysoko-efektvnymi invertormi .................................................................................... 70, 71 Strieda Fronius IG TL zskal v teste Photon verdikt A ........................................................................................ 72 Solrna optimalizcia ........................................................................................................................................................ 73 Ultra tenk solrne bunky ............................................................................................................................................... 74 Foto zrkadlo DAILY YOU ................................................................................................................................................ 74
SolarTechnika 4/2011
Produkce fotovoltaickch elektrren:
oekvn a skutenost
I kdy rok 2011 jet neskonil, meme ci, e z hlediska produkce elektiny v solrnch elektrrnch byl nadprmrn. V prvnch deseti mscch dopadlo na vodorovnou plochu o 6 % vc slunenho zen, ne je prmr poslednch 10 let. Rozdl v energii dopadajc na plochu panel FVE se sklonem 25a 35 je, v zvislosti na konkrtn lokalit jet vt. V porovnn s rokem 2011 nebyl rok 2010 tak dobr, v ronm hrnu byla slunen energie prmrn. Jednotliv msce se vak od prmru liily a o 15 . Z hlediska provozu FVE jsou dleit jarn msce, kdy je innost panel vy dky nzkm venkovnm teplotm. Panely se lpe ochlazuj a jejich ztrty klesaj. Naproti tomu v zimnch mscch je produkce FVE ni. To je dno nkolika faktory. V prvn ad tm, e vkon jednotlivch panel (resp. sting) je za malho osvitu pli nzk, ne aby je stda pipojil do vroby. U krystalickch kemkovch panel hraje roli i to, e podl pmho slunenho zen je mal. V neposledn ad se projevuje zapadn panel snhem, co je vznamn u panel s menm sklonem. Dky tomu, e slunenho zen bylo letos vce, je vy i produkce jednotlivch FVE. To se samozejm provozovatelm FVE lb. Odpovd ale vy vnos vtmu slunenmu zen? Bude FVE dodvat projektovan mnostv energie v ppad, e v ptch letech bude dopadajc energie ni? Pro oven skuten efektivity FVE je vhodn porovnvat skutenou produkci se skuten dopadajcm zenm. Bohuel, i kdy nkter FVE maj men dopadajc energie, mic systm nkdy nen dost pesn, levn idla nkdy dvaj patn daje. Me se vyplatit provst srovnvac men, kter porovn pmo na mst daje z monitoringu FVE s daji srovnvacho kalibrovanho midla s vy pesnost. Sledovn dopadajcho zen je dleit i pro ppad stanoven ulho zisku pi odstvce FVE. Na zklad daj z monitoringu je mono pro dan asov obdob vyhodnotit skutenou innost a ztrty FVE. Pro danou innost a skuten klimatick podmnky v danm obdob se pak stanov mnostv elektiny, kterou by bylo mono vyrobit, kdyby FVE fungovala. Je to pesnj a spolehlivj, ne stanovovat ul zisk z prmrnch hodnot. Aby FVE pracovala co nejefektivnji, vyplat se prbn hodnotit vsledky provozu a porovnvat je s klimatickmi daty. Dky tomu je mon vas odhalit ppadn zvady a nedostatky a zajistit si tak maximln vnos i v dalch letech. Ing. Karel Srden
6
Srovnn slunenho zen pro Prahu
Pklad fungovn FVE v letech 2010 a 2011
Pklad provozn innosti FVE
Elektina nedodan v dsledku odstvky - pklad
V akanoch vyrobili milintu kilowatthodinu

V polovici septembra otvorili v malej obci akany, v okrese Dunajsk Streda, fotovoltick elektrre PV akany. Obec, ktor ma necelch 600 obyvateov m vlastn elektrre s intalovanm vkonom 750 kWp. Rone vyrob pribline 930-tisc kWh, o pokryje spotrebu elektriny vetkch 215 domcnost v obci. Prevdzka tejto elektrrne je bez akchkovek sklenkovch plynov, i inho negatvneho vplyvu na ivotn prostredie. V porovnan s uhonou rone uetr 621 ton emisi CO2. A to je mnostvo, ktor za rovnak as vyprodukuje naprklad 350 osobnch ut. Stavba vyrstla na dlhorone nevyuvanom areli miestneho ponohospodrskeho drustva. Projektovali a postavili ju slovensk firmy vlune z kvalitnch eurpskych komponentov. Fotovoltick panely REC 230PE s na bze polykrytalic-kho kremka. Je ich 3 600 a kad z nich ma pikov vkon 230 Wp. Tri centrlne menie Vacon RS-IYZ-0460-3 s vkonom 250 kW dodala fnska firma Vacon Plc. Nosn systm je fixn, naklonen pod optimlnym uhlom 35 . Kontrukcie dodala firma HILTI Lichtentajnsko, transformtory SGB Nemecko. Elektrre PV akany funguje od novembra 2010 a prve o rok na prelome oktbra a novembra 2011 vyrobila milintu kilowatthodinu. Investorom je rakska firma Energiepark Bruck/Leitha, ktorej spolonkmi s prevane bioponohospodri, realizujci projekty zameran na oblas obnovitench zdrojov energie. Zanali postavenm vlastnho veternho parku v Raksku. V sasnosti prevdzkuj bioplynov stanicu v meste Bruck an der Leitha a taktie spaovu biomasy, ktor teplom zsobuje tretinu tohto 8-tiscovho mesta leiaceho zhruba 40 km od Bratislavy. Energiepark sa ako zdruenie zapja aj do eurpskych grantov a projektov cezhraninej spoluprce. Spolu s viedenskou Technickou univerzitou organizuj dvojron pecializovan tdium Obnoviten zdroje energie v strednej a vchodnej Eurpe. Spracovala: Katarna Mariov Foto: Martin Giert
Katastrlne zemie akany, okres Dunajsk Streda Celkov iarenie dopadajce poas roka na 1 360 kWh/m2 horizon-tlnu rovinu Celkov intalovan vkon FVE 750 kWp pecifick mnostvo vyrobenej elektrickej 1124 kWh/kWp/rok energie Predpokladan minimlne mnostvo vyrobenej 930 MWh energie (rone) Rozloha pozemku 38 721 m2
Nov pecializovan ueba

V oktbri otvorili v Spojenej kole v Banskej Bystricii nov uebu a pecializovan dielu na vubu experimentlneho tudijnho odboru Technik energetickch zariaden budov. tdium je jedinen aj preto, e budci absolventi s u teraz oakvan zamestnvatemi. Nov perspektvny uebn odbor bol v kolskom roku 2010/2011 otvoren v troch pilotnch kolch, v Trnave, Banskej Bystrici a v Preove. Vybudovanie progresvnej uebne bolo jednm zo zkladnch predpokladov kvalitnej realizcie projektu. Zatia bolo do budovania novho tudijnho odboru investovanch viac ako 780 000
eur. Ide o dlhodob projekt, ktor si vyiada alie investcie zastnench subjektov. Zskan teoretick vedomosti si iaci bud mc prakticky overi v novch odbornch uebniach vybavench najmodernejmi technolgiami v oblasti energetiky, ako s kondenzan plynov kotly, plynov tepeln erpadlo, fotovoltick lnky, solrny kolektor a pod. Zriadenie dieln inicioval a finanne podporil EkoFond a alie technologick vybavenie uebne dodali jednotliv Aliann partneri SPP. Budovanie priestorovho vybavenia pre nov odbor bolo z hadiska asu, psychickch aj fyzickch sl vemi nron, ale kad riadite strednej koly by budoval kolu rd, keby mal finann a organizan podporu ako sme mali my zo strany EkoFondu, SPP, UNDP a zriaovatea BBSK, povedal Milan Ponick riadite Spojenej koly Kremnika, Bansk Bystrica pri jej slvnostnom otvoren. -mg-
MONITORING zo sveta
Troku netypick panelk

Jednm z prkladov tvorby tdia Geotectura, ktor sa pecializuje na modern a netypick spojenia architektry a ivotnho prostredia, je budova Urban Tree. Tvoria ju modulrne kocky, pokryt solrnymi lnkami, ktor vyrbaj elektrinu pre obyvateov budovy. V kadej prefabrikovanej megakocke sa nachdza niekoko komfortnch bytov, ktor poskytuj svojim obyvateom panoramatick vhad na okolie. Sasou strechy, ktor je umiestnen na kadej kocke je zatrvnen a zalesnen zhrada, ktor obyvatelia priahlho bytu mu vyuva.
Solrne autobusov zastvky

Ako by sa vm pili vo vaom meste modern autobusov zastvky so strechou pokrytou solrnymi panelmi? Navrhol ich Joseph (Yossi) Cory, izraelsk architekt, so svojim tmom. Zastvka by si vyrobila dostatok energie na chod elektronickho bilbordu s aktulnymi oznamami, na chod klimatizcie a digitlneho displeja s reklamou, ako aj na zmenu priehadnosti strechy, ktor by urilo poasie.
Na dome Obamovcov bud solrne panely

Sdlo americkho prezidenta, Biely dom, by u oskoro mali zdobi solrne panely a zni tak vdavky na ohrev vody a iastone aj na vrobu elektriny. systm pozostval z 32 panelov a vyrbal elektrinu pre zpadn krdlo Bieleho domu. Carter podporoval obanov vo vyuvan solrnej energie vo forme poskytovania daovho veru. Systm dal v roku 1986 odstrni Ronald Reagan. Jeho nasledovnk George Bush shlasil s vrobou elektrickej energie pre niektor asti a ohrev vody v bazne. Na sasnho americkho prezidenta Barracka Obamu u dlhiu dobu vyvjaj environmentalisti ntlak. Poda nich by mal s prv mu a jeho rodina prkladom ostatnm Amerianom aj vo vyuvan zelenej energie. Poda prezidenta zdruenia vrobcov solrnej techniky USA
Kolektory sa u raz na streche symbolu Ameriky ocitli v roku 1979 ich tam dal naintalova prezident Jimmy Carter. Solrny
me umiestnenie solrnych panelov na strechu Bieleho domu znamena siln vzvu pre Amerianov. Impulz, aby zaali prema o tom ako zskava elektrick energiu.
Spracovala Katarna Mariov; Zdroj: www.switched.com, www.geotectura.com, web.mit.edu

9
Za obnovou miest a obc mu st aj banky

Vek mest a mal obce spja spolon problm nedostatok financi. Starostovia a primtori vedia, o im v obci chba a maj aj npady, o postavi, opravi, vylepi i ako uetri. Dokonca maj vypracovan aj projekty, bohuia na ich realizciu im asto chba vstupn kapitl. Pritom jeho zskanie by obci zabezpeilo nielen lepiu socilnu vybavenos, ale by aj umonilo vytvori nov pracovn miesta. Vea sa hovor aj o spolufinancovan z grantov a zdrojov Eurpskej nie, no ani tie projekt nefinancuj na 100 %. Jednou z monost, ktor rozhodne stoj za zvenie, je pika od bankovho subjektu. Kee informci o pikch obciam a mestm je v mdich ako afrnu, oslovili sme niekoko bankovch subjektov s rovnakou otzkou:
Poskytuje vaa spolonos monos prefinancovania projektov spojench s energetickmi potrebami miest/obc? Naprklad projekty vykurovania kl, klok, obecnch radov, i realizcie verejnho osvetlenia....
OTP Banka Slovensko, a.s. sa podiea na prefinancovan projektov rieiacich sporu energi a podporuje investcie svisiace s rieenm energetickch potrieb miest a obc. Rovnako ako pri kadom poskytnut finannch prostriedkov klientovi, je zkladnm predpokladom splnenie bankou stanovench podmienok a kritri a preukzanie primrnej nvratnosti veru.
Ing. Zuzana Krenyitzk, bankov pecialista OTP Banka Slovensko Naa spolonos psob na Slovensku najm na bze prevdzkovho financovania, prevane financovania pohadvok. Naimi klientmi s bu mal alebo stredn podnikatelia z rznych segmentov hospodrstva. asto ns oslovuj stavebn spolonosti, ktor realizuj rzne projekty od zateplenia, vmeny okien, stavebnch prav kl i obecnch priestorov. Naimi klientmi s stavebn, resp. montrske firmy, ktor dielo realizuj a maj pohadvky voi obciam s rznymi odloenmi splatnosami. Naou lohou je tieto splatnosti prefinancova tak, aby nai klienti dostali za prcu zaplaten a mohli tak hradi svoje zvzky. Model financovania je nasledovn: spolonos vykon dielo, obec preberie prce a podpe preberac protokol. Klient nsledne vystav faktru s odloenou splatnosou, ktor spolu s potvrdenmi dokladmi predlo nm na prefinancovanie. Po overen faktry zaplatme klientovi zlohu vo vke 70 85 % z faktry a nsledne inkasuje pohadvku. Po jej zinkasovan zo strany obce, doplat klientovi doplatok vo vke 15 30 %, v zvislosti od vky poskytnutej zlohy. Ing. Miroslav Reo, obchodn riadite Bibby Factoring Slovakia
10
Tatra banka m dlhoron sksenosti s financovanm komunlnej sfry, aj v oblasti modernizcie vykurovacch systmov i verejnho osvetlenia. V poslednom obdob rieime takto pomoc intenzvnejie, o svis najm z monosami realizova projekty podobnho typu s podporou fondov E. Kad prpad sa sname posudzova individulne a tomu prispsobi aj truktru financovania. Do vahy prichdza priame investin financovanie obc i miest formou krtko alebo dlhodobch verov, na druhej strane je to faktoring, i forfaiting uren pre realiztorov diela. Radovan Mik, vedci oddelenia agrofinancovania a projektov E, Tatra banka
Zo strany miest a obc registrujeme zujem najm o financovanie svojich investinch potrieb, vrtane energetickch. V prpade, e takto subjekt zska formou refundcie na projekt aj nenvratn finann prspevok z fondov E, UniCredit Bank mu me poskytn do obdobia, km nenvratn finann pr spevok zska, prekleovac ver. Okrem samotnho investinho zmeru analyzujeme aj rozpotov hospodrenie mesta a obce a schopnos zabezpei na strane prjmov dostaton zdroje na pokrytie dlhovej sluby. K zkladnm podmienkam patr aj plnenie zkonom stanovench ukazovateov zadenosti a dlhovej sluby mesta, resp. obce v prpade, e tieto maj by nam dlnkom.
tefan Brychta, vedci oddelenia projektovho financovania UniCredit Bank Slovakia
no, poskytujeme verovanie projektov mestm a obciam na zklade individulneho posdenia kadej aktivity. Jana Lukov, vedca tvaru marketing a komunikcia Volksbank Slovensko Slovensk sporitea v spoluprci s Eurpskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBRD) poskytuje od novembra 2010 very uren na podporu projektov energetickej efektvnosti v municiplnom sektore. Vka zdrojov v verovej linke EBRD programe MUNSEFF je 10 mil. EUR. Maximlna vka veru na jeden projekt alebo verov pre jednho iadatea je 5 mil. EUR. Vzhadom k vekmu zujmu o very z programu MUNSEFF s zdroje plne alokovan v dolch iadostiach, v najbliom obdob vak plnujeme navenie objemu zdrojov na alie obdobie. Maximlna vka veru na jeden projekt alebo verov pre jednho iadatea je 5 mil. EUR. o sa tka podmienok pre poskytovanie verov ide predovetkm o povinnos vypracovania energetickho auditu projektu, ktor predchdza poskytnutiu samotnho veru, a cieom ktorho je posdenie energetickej nronosti zamanej investcie a stanovenie percenta oakvanch energetickch spor. o sa tka samotnho veru klient mus spa tandardn poiadavky pre poskytnutie veru, vrtane jeho zabezpeenia. Minimlna splatnos verov z programu MUNSEFF poskytovanch cez Slovensk sporiteu je 5 rokov. Maro Oplek, produktov manar Slovenskej sporitene
11
pecialista na inovcie v oblasti spor energie
Fotovoltika sa postupne bli vo svojom vvoji do bodu, ke si kad ben oban, firma, kola i obecn rad bude mc dovoli naintalova vlastn zdroj elektriny, ktor im pome uetri peniaze za energie, odoberan zo siet miestnych distribtorov. Nklady na mal elektrre na streche rodinnho domu s dnes zhruba 8 000 eur a klient ou rone zska zhruba 4 000 kWh elektriny. Vaka sasnmu systmu nastavenia vkupnch cien za vyroben energiu to prinesie nemal spory. Vnos zo zariadenia sa sklad z doplatku za vyroben energiu tzv. zelenm spsobom a z spor za energie, odobrat zo siete. Celkovo hovorme o ronej sume najmenej 1 000 eur, a to minimlne poas 15 rokov. Nie je to teda zaujmav investcia? V konenom dsledku vak fotovoltika nie je o tom, koko na nej - ako investori - zarobte, ale koko uetrte a ako pomete ivotnmu prostrediu. Fotovoltick panely a ohrev vody Samozrejme, to je as prnosu FV elektrrne. Idelne je spojenie FV zariadenia na streche so spsobom vykurovania objektu. i u ide o kombinciu s tepelnm erpadlom alebo s ohrevom vody v bojleri priamo tyrmi piatimi kusmi FV panelov, bez akhokovek zsahu do rozvodov domu i s pouitm chladiacej zmesi. Hlavn je, aby v porovnan s klasickmi solrnymi panelmi, dochdzalo k minimlnym stratm. Vysoko innou alternatvou benho podlahovho krenia, ktor bva sasou takho systmu, je uhlkov infraerven technolgia. Naintalova sa d nielen do domu, ale aj do bytu, haly, obchodnch a administratvnych priestorov, materskch kl, nemocnc, portovch a rekreanch zariaden a to nielen do novostavby, ale aj do starej budovy. Bez vekch stavebnch prav a do vetkch existujcich typov starch stavieb. Teplo nahrieva udsk organizmus Hrbka fliovej technolgie je len pol milimetra a vyhrievacm prvkom je uhlkov vlknit tkanina, ktor tvor zmes uhlkovho vlkna s uhlkovou pastou. Vaka tomu sa ivotnos flie predluje a na 30 rokov. Zrove je vylen, aby dolo k loklnemu prehrievaniu povrchu. Zkladnm prvkom, urujcim kvalitu a bezpenos pouitia tejto flie, je spsob spojenia medenej platne so striebornm psikom. Vaka precznej metde zlepovania a pecilnemu vodivmu polymru, je vylen aj vznik elektrickho oblku. Technolgia infraervenho tepla vychdza z infraervenho iarenia, ktor sa sklad z viacerch vn. Flia heatflow vydva presne rovnak typ vn, ak najviac vyhovuj loveku. Princp fungovania je, e teplo nesla, ale nahrieva okolit objekty, vrtane udskho organizmu. Je to teplo bez nezdravho elektromagnetickho iarenia a m vynikajce zdravotn inky. V miestnosti zabezpeuje stabiln vlhkos, a teda nevysuuje ovzduie. Ak aj vetrme, teplo neunik tak, ako pri ostatnch typoch vykurovania.
12
Solrne osvetlenie Kombinciou slnenej (prpadne veternej) energie a spor v oblasti verejnej sprvy je osvetlenie novch ulc, tmavch ast mesta a obce, v ktorch je problematick zabezpei elektrifikciu. Modern asti intravilnu sa tak stan vaka LED svetlm, ktor sa najviac podobaj dennmu bielemu svetlu, bezpenejmi a hlavne absoltne sebestanmi bez potreby napjania do siete. Systm je hybridn (spja sa energia slnka i vetra) a samotn batrie, v ktorch sa energia uklad, doku zabezpei nepreruovan svietenie kad de. Samozrejme, treba rta s prvotnmi investciami, avak Eurpska nia (E) pecilnymi programami podporuje obce a mest, ktor doku novou technolgiou etri energiou. Verejn osvetlenie alm produktom, urenm pre obce a mest, je postupn komplexn vmena klasickho verejnho osvetlenia. Osvetlenie fungujce na princpe sodkovch alebo ortuovch vbojok sa men za nov LED svietidl. A tie neznamenaj len sporu o cca 70 %, ale zabezpeuj aj aleko lepiu svietivos v danom mieste. Lokalitu urobia bezpenejou a poklesne v nej kriminalita. Tieto svietidl maj toti tzv. ist, adovo bielu farbu. Znamen to, e zatia o lt m chromatickos okolo 2 500 K (kelvinov), adovo biela m okolo 7 500 K. Ben denn svetlo m farebn akos okolo 5 500 K, svetl, s ktormi pracuje firma SR Solar maj farebn akos 9 000 K, o je skutone podstatn rozdiel. LED svietidl, pouit na verejn osvetlenie, maj ivotnos 15 rokov, nepotrebuj iadnu drbu a daj sa osadi na jestvujce stpy verejnho osvetlenia bez akchkovek stavebnch prav. Rovnako, ako na pouitie hybridnch solrnych svietidiel, aj na LED sa vzahuje monos financovania z fondov E. V prpade samofinancovania sa nklady vrtia v priebehu zhruba piatich rokov. Vetky tieto rieenia v kombincii s fotovoltikou prinaj nemal spory. Kvli rastu cien energi sa asom nikto nevyhne hadaniu spsobov, ako si zabezpei vlastn zdroj elektrickej energie. Budeme vemi radi, ak naa spolonos bude npomocn svojim poradenstvom i realizciou vaich spor. Vieme poradi vhodn kombinciu s celkovm systmom vykurovania i so zabezpeenm osvetlenia. Text: Stanislav Mataj, SR SOLAR s.r.o.
PECIALISTA NA OBNOVITEN ZDROJE ENERGIE
Kompletn servis pre Vau FV elektrre cel proces od vybavenia prpojky a po zapojenie fotovoltickej elekrrne do siete
www.srsolar.sk
SR SOLAR s.r.o.
Pod Kopanicami 1381/4 034 84 Liptovsk Sliae Kancelria RUOMBEROK Mostov ul.17, 034 01 Ruomberok Stanislav Mataj +421 (910) 780718 Rastislav Ondrejka +421 (948) 038793 mail: srsolar@srsolar.sk
ERE SolarValley
centrum obnovitench zdrojov energie
Fire Energy Group aktulne zrealizovala dve vznamn expanzie svojho obchodnho impria na svetovom trhu. Prvou z nich je zaloenie European Renewable Energy Solar Valley (ERE Solar Valley), integrovan multitechnologick komplex pre obnoviten zdroje energie, ktor bude postaven v lokalite Chteaudun, Franczsko. Ako druhou je oznmenie zaloenia novej divzie - InteLED Solutions so sdlom v Madride, v skupine Fire Energy Group, pre LED svietidl.
Fire Energy Group je pochopitene hrd na obidve vznamn akcie, ktor povauje za vek vzvy. Obidva projekty spolonosti umonia zvi monosti svojej skupiny ponknu o najrznorodejie rieenia pre svojich klientov. ERE Solar Valley Vytvorenie integrovanho vzkumnho centra obnovitench zdrojov energie svetovej triedy v Chteaudun, Franczsko ERE Solar Valley je uniktny ekologick koncept, ktor zaznamen prelom tradinho prstupu a propagciei obnovitench zdrojov energie nielen v rmci Eurpy, ale aj na celosvetovej rovni. Jednoducho povedan, na jednom mieste sa spolu spoja celosvetovo najlepie technolgie v obnovitench zdrojoch energie. Centrum sdli len 110 km juhozpadne od Para, v meste Chteaudun. Impulz na zaloenie ERE Solar
14
Valley vyiel z vsledkov pozorovania a praxe. Napriek tomu, e energie z obnovitench zdrojov s v centre pozornosti a zujmu verejnosti, ich hlavnm nedostatkom je, e neexistuje miesto, kde by si mohli vznamn hri vymiea svoje mylienky, sksenosti, podnika a venova sa vskumu a vvoju. Samozrejme, e existuj tematick vetrhy, ktor vak ponkaj len niekoko dn na uskutonenie obchodnch rokovan a predstavenie produktov. Vybudovanie centra vylo z potreby napravi tento nedostatok. Dobr mylienka a npad na ziadenie ERE Solar Valley v sasnosti u nadobdaj relne obrysy a stvaj sa skutonosou. ERE Solar Valley sa bude nachdza na mieste bvalej franczskej vojenskej zkladne a jeho cieom bude vytvori ekonomick, intelektulnu a distribun znu pre energie z obnovitench zdrojov, ktor prilka najprestnejie osobnosti a vedcov ako aj investorov z celho sveta.
ERE Solar Valley bude komplex viacerch projektov: Logistick centrum; Vskumn, vvojov a vrobn centrum; Engineering, Procurement & Construction (EPC) zariadenia; Vzdelvacie centrum; Fotovoltaick recyklan stredisko; Hotelov zariadenie s vstavnmi a konferennmi priestormi; Ako aj 12 MW solarn park, vetern turbny a bioplynov stanica, ktor spolu vytvoria jeden z najzelenejch projektov ak vbec existuj. John Liu, generlny riadite Fire Energy Group, uvdza o tomto projekte nasledovn: ERE Solar Valley je jednm z najambicioznejch projektov ak vbec naa spolonos realizovala. as pre zelen energiu nadiiel teraz a verme, e projekt ako tento posli na propagciu vedy, ktor je za energiu z obnovitench zdrojov. Potencil komplexu je neobmedzen. Sme si ist, e ERE Solar Valley sa stane rchlo svetovm centrom na vmenu mylienok a vedomost o obnovitench zdrojoch energie a e bude zstavkou pre vetkch, ktorm skutone zle na naom ivotnom prostred. Mylienka je jedinenou a oskoro bude magnetom pre vetkch, ktor prispievaj k cieu vyrba energie z obnovitench zdrojov. Okrem inho bude miestom, kde bud mc zijsk vrobcovia a investori ahie spolupracova s eurpskymi podnikatemi v snahe zvenia inovcie a toku kapitlu. InteLED Solutions ke repektovanie ivotnho prostredia a zniovanie nkladov znamen to ist Druhou vznamnou sprvou je zaloenie spo-
lonosti InteLED Solutions, ktor sa zaober vskumom a rozvojom vysokoinnch LED svietidiel. Na zaiatku sa bude zaobera panielskm trhom, ale v blzkej budcnosti rozri innos na cel eurpsky trh. Cieom spolonosti InteLED Solutions je ponknu najlepie rieenia LED s nikdy nekoniacim rozvojom spory energie a ochrany ivotnho prostredia. LED systmy s logickou budcnosou hlavne vaka tomu, e vea reginov na svete je v procese plnho vylenia alebo podstatnho znenia klasickch iaroviek v nasledujcich rokoch. InteLED ponka trojetapov proces. Prvm krokom je urobi bezplatn audit u existujcich osvetlen. Z vsledku auditu sa navrhne individulne kadmu klientovi innej systm na bze LED. Poslednm krokom bude pravideln drba systmu, tak aby sa zabezpeila spora energie na stlo. Pre Fire Energy Group je zaloenie spolonosti InteLED Solutions dleitm krokom k spore energie a ochrane ivotnho prostredia. Osvetlenie pomocou technolgie LED reprezentuje sporu a 80 % oproti klasickm osvetleniam a zrove s ovea dlhou ivotnosou. LED Vm osvetl cestu do zelenej budcnosti a InteLED Solutions Vm pome sprvne nasledova tto cestu. Kad z tchto novch projektov pomha spolonosti Fire Energy Group by na trhu obnovitench zdrojov energie svetovou jednotkou a zrove ponka svojm klientom vdy najspoahlivejie rieenia it na mieru. Pre viac informci o projektoch prosm navtvte strnky: www.fire-energy.com / www.eresv.com . Owen Thomas
PF 2012
www.fire-energy.com
Fire Energy S.L Tel.: +34 918 798 852 Fax: +34 918 825 182 info@fire-energy.net
15
Co bere majitelm FVE penze
Jak je technick stav fotovoltaickch elektrren na Slovensku? Na Slovensku je v souasnosti instalovn vkon pes 580 MWp, jak je ale skuten vkon fotovotaickch elektrren (FVE) je otzkou. Ztrty na standardn fotovoltaick elektrrn by se mli pohybovat v maximu kolem 14 % z instalovanho vkonu. Mnohdy je skuten vkon o vce ne 25 % ni ne je instalovn. Otzkou je, pro tomu tak je a co tento stav zpsobuje. V praxi je mon rozdlit problm do t oblast: panely, mnie a nzkonapov a vysokonapov rozvody. Mal vkon panel Bohuel ne vichni kdo vlastn FVE byly v potcch vstavby natolik znal, aby byly schopni vyhodnotit nabdku trhu a zvolit optimln technologii pro svoji FVE. V mnoha ppadech byla pouit technologie ovlivnna dostupnost FV panel jak fyzicky tak i finann. V praxi se pak setkCelkov je mon charakterizovat tyto chyby: Dodan panely nedosahuj nominln vkon Zde je mon jedin een a to provst men jednotlivch panel za elem zjitn skutenho vkonu a ppadnou reklamaci. Tyto men byly donedvna velice drah a provdli se jenom v laboratornch podmnkch. V souasnosti je mon men provdt i v ternu a za pijatelnch finannch podmnek. Nedostaten draz na odstrann zastiovn pi instalaci Tento fakt je hodn podceovn ale je to jeden z vznamnch faktor pi vyhodnocovn celkovch ztrt FVE. Skutenost je, e pi velkch instalacch pro tzv. sporu msta a vmstnn maximlnho vkonu na plochu pozemku je tolerovno zastnn spodnch st panel na stojanech. Tento zpsob sice umon instalaci vtho vkonu, nsledn ale zpsobuje degradaci vkonu FVE a tm v horizontu 15 let ztrtu, kter likviduje finann profit z vtho instalovanho vkonu.
vme se sklamnm nad dosahovanm vkonem FVE i pesto e tento slunen rok byl co do vkonu slunce velice dobr a doshl a na vce ne 115% plnovanho vkonu.
16
U malch instalac je problm mnohdy jet vraznj a pedstavuje na vkonu FVE 30 % ztrtu. Volba vhodnho mnie Mnie tvo zklad kvalitn vroby a ve sv podstat jsou od vech vrobc kvalitn. K jejich porovnn se pouv maximln innost, co je v podstat mra ztrty pi procesu pemny stejnosmrnho elektrickho proudu na stdav. Bohuel v praxi se maximln innost na celkov vrob podl jenom mlo. Hlavnm faktorem pro vrobu je celkov kivka innosti a hlavn st od cca 35 % do 70 % instalovanho vkonu. V tto oblasti
povtrnostn podmnky lokality je mon ovlivnit vrobu fotovoltaick elektrrny a o 15 % Volbou malch prez vodi je mon zpsobit ztrty jen cca 2 %, ale ve spojen s nevhodnm rozvrenm stringovn
probh vce ne 90 % celho procesu vroby. Dleitm parametrem, kter ovlivuje vrobu, je i tzv. rozbhov napt. S tm souvis i sprvn projektovn fotovoltaick elektrrny. Projektovn fotovoltaickch elektrren Nzkonapov a pi velkch instalacch i vysokonapov rozvody tvo nejvt st ztrt pi vrob elektiny pomoc fotovoltaickch panel. Ji pi prvnm rozkreslen projektu je maximln snaha o co nejkrat kabelov trasy a co nejmen poet pechod a spoj. Nejastj chyby pi projektovn: Nedostaten vyuit vlastnost mni. Kad typ mnie m jin interval pracovnho napt, optimlnm vyuitm tohoto intervalu s pihldnutm na
a tm prodlouen kabelovch tras se tto ztrta me dostat a k 10 %. V praxi jsem se setkal z FVE kde bylo na 1 MW celkem 19 000 m fotovoltaickch kabel i dobe vyprojektovanou FVE s dlkou fotovoltaickch kabel 2 600 m. Trafostanice, kter nen uren pro fotovoltaiku FVE je poteba volit nzko strtov Pro nebo jet lpe ultra nzko ztrtov transformtory. Pi budovn FVE je mono udlat mnoho chybnch krok a rozhodnut, ne vechny jsou nevratn. Kvalitnm servisem se d na podstatnou st tchto chyb pijt a po dnm vyhodnocen tyto chyby odstranit. To, jestli elektrrna pracuje dobe nebo patn poznte jednoduchm pomrem teoretick vroby podle vpotu a skutenou vrobou. Pokud se dostvte v tomto roce k slu 100, je to dobr. Pokud je vsledek men je poteba vyhledat odbornou pomoc. Ing. Frantiek Maar
SOLAR SERVICE s.r.o. Viedensk cesta 257 851 01 Bratislava
www.solarservice.sk
17
Zarbajte na energii, ktor nespotrebujete

Fotovoltaika prela v krtkom ase na Slovensku mnohmi zmenami - od rozsiahlych intalci panelov na poliach, ktor dotoval tt a po intalcie na strechch. A prve teraz maj prleitos aj men investori, ktor chc vyui podporu ttu na vybudovanie slnench elektrrn do 100 kWp .
Menmi investormi sa rozumej najm majitelia rodinnch domov, ktor sa rozhodli zni energetick zvislos na konvennch zdrojoch a finanne profitova. Vybudovanm slnenej elektrrne na streche svojho domu nielen vyuij jeho stren plochu, ale zskaj aj vlastn zdroj energie. Pri takejto investcii je prvotnou otzka, koko by mu slnen elektrre vyrobila elektriny. Odpoved je viac. Zohaduj plochu a orientciu strechy, jej sklon a predmety, ktor s sasou strechy - naprklad stren okn, komn a v neposlednom rade u namontovan solrne kolektory na vrobu teplej vody. Na mieste je aj otzka, koko elektrickej energie vlastne spotrebuje rodinn dom. Odpove na tto otzku vak a 80 % klientov nepozn. Majitelia rodinnch domov vedia, koko platia za elektrinu, avak nevedia koko kilowathodn (kWh) spotrebuj. Kvli lepej predstave uvedieme modelov prklad: Majite rodinnho domu v Bratislave chce vyui stren plochu. Strecha je orientovan juhozpadne (20 na zpad). S na nej dve stren okn a v okol nie je ni, o by strechu zatienilo. Rozmery panelov zodpovedaj panelom slovenskho vrobcu firme PvSolarsys. siete, o rone bude 183,9 eura (3 678,5 kWh x 0,05 eura). Energia, ktor spotrebovali pre vlastn pouitie, im zni et za elektrinu o cca 173 eur (1576,5 kWh x 0,11 eura). Monost je viac
Dom . 1 - 20 panelov s vkonom 245 W celkovo 4 900 Wp/4,9 kWp
Intalcia firmy Daia
Z obr. . 1 je zrejm, e stren okn ubrali z vyuitenej plochy a k dispozcii je systm s vkonom 4,9 kWp. Majiteovi rone vyrob 5 255kWh elektrickej energie (PVGIS). Spotreba energie v domcnosti je zven najm rno a veer. Poas da odober energiu chladnika, stand-by reimy a v lete klimatizcia. Takto sa z energie vyrobenej fotovoltickm systmom zuitkuje cca 30 % energie. Zvyn 70 % as energie putuje do distribunej siete ako tvz. prebytok. o to znamen v slach? Zato, e investoval do vroby tejto istej formy energie, dostane podporu na vetku vyroben energiu a to tzv. doplatok 0, 204 eura za kWh. V tomto konkrtnom prpade pjde o sumu 1 072 eur (5 255 kWh x 0, 204 eura). To, o obyvatelia nespotrebovali, pjde ako prebytok do
Obr. . 1 - stren plocha domu
a uveden prklad je len jednou z nich. Na zskanie alch informci sa oplat kontaktova niektor z firiem zaoberajcich sa intalciami fotovoltickch elektrrn. Stretvame sa s tm, e majite domu si v predstihu natiahne kble, ktor nezodpovedaj zapojeniu elektrrne. A po prchode odbornka zska dostaton informcie, ktor ho vyved z nepresnost. Spolonos Daia sa zaober realizciami fotovoltickch systmov na rodinnch domoch. V prpade zujmu ns kontaktujte. Budeme radi, ak sa na naej webovej strnke zapojte aj do sae, ktor sme pripravili.
Telefn: +421 2 455 20 331 e-mail: kontakt@daia.sk
Daia s.r.o., Podunajsk 13 821 06 Bratislava, Slovak republic
www.daia.sk
18
Jak komponenty vae FVE potebuje?
Poly panel ASEC
Mono panel ASEC
V minulch dvou lncch na tma Fotovoltaika jsme se zabvali zkladnmi pojmy a radami. Nyn vs seznmme s komponenty nutnmi pro stavbu FVE.
Fotovoltaick panely Dleit parametry vbru jsou nap.: innost panelu, odolnost skla i rmu, kvalita doloen certifikty a zruka. I ns tyto parametry vedly k vbru FV panel znaky ASEC, jeho vrobce je soust nadnrodnho koncernu Tatung Group. Panely jsou vyrbny za pouit nejmodernjch nmeckch a japonskch technologi a komponent. JOYCE je vhradnm dovozcem tchto panel pro R a SR. Pklad kvalitnho panelu: ASEC 245G6S 3BB Monokrystalick kemkov FV panel o vkonu 254 Wp. Testy kvality jsou z dslednch nmeckch zkueben a panely jsou testovny tak pro tvrd kanadsko-americk podmnky. Poskytujeme zruky 5 let na materil vrobku, 12 let na min. 90 % vkonu a 25 let na min. 80 % vkonu. Vyrb se i v exkluzivnm ernm proveden, kter v kombinaci se zkosenmi hranami napome nataven a sklouznut snhu. O kvalit ve zmnnho panelu svd i fakt, e porota veletrhu Racioenergia 2011 ho ocenila estnm uznnm. Stdae Jsou tak velice dleit pro kvalitn chod elektrrny. Zde nae volba padla na nmeckou znaku SOLUTRONIC, jeliko vynikaj nadprmrnou EURO innost (97,3 %), propracovanm komunikanm rozhranm, obrovskm rozsahem vstupnho napt.
Dal komponenty Konstrukn prvky a psluenstv pro upevnn na vech typech stech: vechny tyto prvky peliv vybrme a za jejich kvalitu rume. Sluba JoyCare Jen s nmi zskte ojedinlou slubu JoyCare, kter za vs vye monitoring a hldn va FVE a uet prci s paprovnm. Sta zadat stav elektromru a pak jen podepsat pipraven dokumenty. Kdykoliv se tak budete moci podvat, kolik vm aktuln vydlala vae elektrrna a uetila CO2. Dvme vm jedinenou monost podvat se do demo pstupu na sluby na webov adrese www.joycare.cz, kde po zadn uivatelskho jmna joycare a hesla joycare uvidte ostr data ze dvou naich FVE. Mete se tedy pesvdit o monostech tto nadstandardn sluby. Kontaktujte ns a my vm poleme zdarma informativn katalog, kter vs provede fotovoltaikou. Kad, kdo uzave smlouvu na stavbu FVE pmo s nmi, nebo s nam partnerem (za vyuit komponent od JOYCE) do 28. 2. 2012, zsk netbook ASUS. Marek vik, JOYCE R, s. r. o. Marek.Svik@joyce.cz, Tel.: +420 539 088 028 www.joyce-energie.sk
Vetkm naim obchodnm partnerom a zkaznkom akujeme za spoluprcu v roku 2011 a do nasledujceho obdobia elme vea astia, spechov a spokojnosti s fotovoltickmi elektrrami od firmy JOYCE.
19
Ako sa rod spech na Slovensku?
spory, ... innos, ... obnoviten zdroje energie, ...

Zaiatky ... Prbeh zaal v roku 2005, kedy hstka nadencov prijala vzvu Nrskej spolonosti EltekEnergy zaloi vrobn prevdzku na Slovensku. Nikto vtedy netuil, e sa zaklad vrobn zvod, ktor dnes vyrba najviac vrobkov nadnrodnej spolonosti na svete. Z prenajatch priestorov v Liptovskom Hrdku sa postupne rozirovala vroba do kompletne rekontruovanej vrobnej haly, kde sa u spomnan nadenci postupne rozrstli na stovku zamestnancov. Nasledovala rekultivcia kukuriSlovkov sa ukzalo strategicky vhodnm krokom. Rdzo slovensk manament, ktor postupne budoval, vychovval a formoval jadro kolektvu zamestnancov zostal dodnes bez nasadenho reprezentanta vlastnka z Nrska. Dvodom bola spoahlivos, dslednos a kvalifikovanos slovenskej pracovnej sily na Liptove. Hlavnou hnacou silou bola snaha vytvori stabiln, modern a perspektvnu prevdzku a pracovn prleitosti pre miestnych ud. Dnes to je a 400 pracovnch miest prevane pre kvalifikovan pracovn silu. Dnen firma EltekValere, s. r. o. zabezpeuje pre druhho najvieho vrobcu na svete:
(...spoahlivos, dslednos a kvalifikovanos slovenskej pracovnej sily...)
nho poa na obrovsk arel na zelenej lke s plnmi skladovania a distribcie do celho sveta. Do tejto budovy bola neskr premiestnen aj vroba alej nrskej spolonosti NERA Networks... Preo prve na Slovensku ... ? Rozhodnutie Nrov vloi investcie a dveru do
- nron variabiln a flexibiln vrobu napjacch zdrojov pre telekomunikcie, - vvoj a nvrh pecifickch zkaznckych napjacch zdrojov - opravy modulov do rovne siastok pre cel EMEA oblas - nkup a skladovanie materilu a komponentov - prjem, plnovanie a realizciu objednvok zkaznkov a poboiek z celej EMEA - skladovanie a logistiku hotovch vrobkov do celho sveta Dkazom schopnost zamestnancov je zdvojnsobenie objemu vroby za posledn dva roky a v sasnosti prv miesto medzi vrobnmi zvodmi EltekValere na celom svete.
20
pikov vrobky svetovej rovne ... Nadnrodn spolonos EltekValere, je v sasnosti technologickm ldrom v oblasti techniky premeny energie s vysokou innosou. Spolonos vas pochopila dleitos ochrany ivotnho prostredia prostrednctvom spor energie a zniovania vypanho CO2 do ovzduia. U v roku 2008 zaala dodva na trh usmerovacie moduly radu HE (HighEfficiency) s innosou konverzie viac ako 96 %. Kadm pouitm takho zariadenia sa zniuj straty premenen na teplo o 50 % oproti poslednej genercii usmerovacch modulov. Dnes sa vo firme EltekValere pouvaj modern moduly v drvivej vine vyrbanch a navrhovanch napjacch zdrojov. Prve preto je ich vo svete v prevdzke a 300 000 kusov, m si firma me pripsa absoltne svetov prvenstvo v sporch energie v telekomunikcich. Nik nie je doma prorokom ... Prli vysok tempo rozvoja a zameranie na vrobu spsobili to, e ete dodnes je EltekValere, s. r. o. viacej znma vo svete ako doma. Slovensk firmy sa vemi ako orientuj na novho vrobcu na slovenskom trhu, ktor vyrba a dodva svetoznmu znaku. Prv vznamn spechy v predaji sa zanaj prejavova a v tomto roku.
NAPJACIE ZDROJE
Vroba, predaj, mont a servis - Zlohovanch napjacch zdrojov, - Kabinetizovanch zlonch systmov pre vonkajie a vntorn pouitie v telekomunikanej technike. - Solrno hybridn zlohovan zdroje 48 V pre telekomunikcie a odlen stavby.
Vysok innos 96 % modern technolgia
Napjacie zdroje pre telekomunikcie od 5 do 5000 A a viac ... Rozsah napjacch zariaden Eltek Valere pre telekomunikan a dtov zariadenia je vrobkami pokryt v irokom rozsahu 250 W a po stovky a tisce kW. Vyrbaj sa kompletn rieenia modulrneho typu na zabudovanie, ale aj predintalovan funkn skrine (kabinety) vo vyhotoven pre vntorn a vonkajie prostredie. etrme energiu ... V sasnosti je etrenie energie odvodnen nie-
Eltek Valere s.r.o

Plenica 53/79 033 17 Liptovsk Hrdok Slovakia Phone: +421 4452 33211 Fax: +421 4452 33231 e-mail: slovakia@eltekvalere.com
www.eltekvalere.sk www.eltekvalere.com
len rastom ceny, ale aj tlakom na zniovanie prevdzkovch nkladov a zaaenia ivotnho prostredia. Tlak sa prejavuje aj na telekomunikanom trhu, kde zkaznci iadaj stle modernejie zariadenia s menou spotrebou a lacnejou drbou. Napjacie zdroje s modulmi radu Flatpack 2 HE uetria: - elektrick energiu (znenm stratovej energie o 50 %) - elektrick energiu potrebn na chladenie - nklady na opravy (niia tepeln za siastok) - prenajman priestor - nklady na odhlunenie (vrazne znen hlunos poas prevdzky) Solar, vietor, hybrid ... Vyuitie technolgie HE v modernch technolgich vroby energie: - Menie energie fotovoltickch panelov na stabiln jednosmern naptie FlatpackSolar HE s innosou > 96 % - Menie energie z veternejturbnyna stabiln jednosmern naptie - Menie energie fotovoltickch panelov na sieov striedav naptie - stringinvertoryTheiaHE-t - Kompletn solrno hybridn systmy napjania telekomunikanch zariaden s riadenm a meranm vstavan do vntornch a vonkajch skr. Spolonos EltekValere, s. r. o. realizovala u niekoko napjacch systmov z obnovitench zdrojov pre telekomunikcie. Systmy s vhodn aj na napjanie mench skromnch i firemnch zariaden. Doterajie sksenosti potvrdzuj, e aj v naich zemepisnch rkach je mon realizcia napjania z obnovitench zdrojov energie. Nabjaky elektromobilov ... Technolgia HE je vyuiten aj na nabjanie batri eletromobilov z rozvodnej siete. EltekValere m vyvinut nabjac modul s vkonom 3 kW pre viac rozsahov naptia akumultorovej batrie sasne vyrbanch elektromobilov. Kombinciou modulov sa dosahuje zvenie nabjacieho vkonu. Nabjacie moduly sa dodvaj vo verzii IP 20 a Ip67. Budcnos Firma Eltek Valete, s. r. o. v Liptovskom Hrdku vyrstla nielen na vznamnho hra na liptovskom trhu prce, ale aj na ritea dobrho mena Slovenska. Na ttku kadho vrobku vyrobenho v tomto zvode je uveden Made in Slovakia. Text: Tibor Fzik, Eltek Valere, s. r. o.
22
Solrne zvenm
Mte v obci tmav zkutia i uliky? Chceli by ste osvetli vae mesto i obec viac, no brzd vs rozpoet? Rieenm me by solrne osvetlenie vyuvajce dvojstrann tzv. bifacilne solrne panely, ktor doku osvetli okolie rovnako dobre ako svietidl napjan z verejnej siete.
Nov lampy uren na verejn osvetlenie vyuvaj na produkciu energie nov druh tzv. bifacilnych panelov, ktor zachytvaj odrazen iarenie aj na druhej strane. Vaka tomu sa energetick vnos celho zariadenia v porovnan s benmi fotovoltickmi panelmi
vznamne zvi. Nrast vroby elektrickej energie zvis predovetkm od polohy krajiny a schopnosti okolia odra iarenie. V zsade sa v naich podmienkach uvdza zhruba 30 percent zvenie innosti. Pridanm zrkadlovch koncentrtorov sa me zvi a o 60 percent.
osvetlenie s vkonom takmer na dvojnsobok

Obojstrann (bifacilne) panely Zklad technolgie vznikol pred rokmi v ruskch laboratrich podieajcich sa na kozmickom programe a dvojstrann panely sa vaka svojej vysokej innosti vyuvaj na pvodn el dodnes. Navye sa technolgia zana udomcova aj v komernch zariadeniach. Spolonos Glasspo pripravuje ako novinku vrobu bifacilnych solrnych panelov na solrne verejn osvetlenie. Panely sa skladaj z vrstiev: sklo siliknov gel solrne lnky siliknov gel sklo. Pouit inertn materil poskytuje panelom dokonal ochranu a aj vaka nemu s plne recyklovaten. Dvojnsobn vkon za rovnak cenu Nov bifacilne panely zloen z obojstrannch lnkov s v porovnan so tandardnmi vhodnejie a ich cena sa pritom takmer neli. Rozdiel vo vrobnej technolgii tkvie v tom, e na zadnej strane je pouit priehadn lamint. Panel je sce optimalizovan na dopad iarenia z prednej strany, ale innos zadnej strany je iba o mlo niia. Navye obojstrann panely na bze C-Si s v infraervenej oblasti spektra transparentn pre iarenie s vlnovou dkou > 1 100 nm. Toto iarenie predstavuje viac ako 20 % energie slnenho iarenia a vaka tomu obojstrann panely v porovnan s jednostrannmi absorbuj menej energie premenenej na teplo. Z tohto dvodu maj panely niiu pracovn teplotu a s ou svisiacu vyiu innos fotovoltickej premeny energie. Vyplva to nielen z terie polovodiov, ale aj z vsledkov experimentlnej praxe. Tam, kde kbel nedosiahne Solrne lampy s koncipovan do oblasti satelitnej vstavby rodinnch domov bez ininierskych siet, na samoty a lesn cesty, do mlo osvetlench priestorov, do portovch arelov, jednoducho, vade tam, kde kbel nedosiahne. Bifacilne panely poas da dobjaj akumultory a tie v noci dodvaj svetlo okoliu. Panely zaisuj celonon prevdzku v priebehu celho roka. Automatick rozsvietenie pri smraku zaist elektronika. Dodvka prakticky na k V rmci svojich sluieb spolonos Glasspo zabezpe dodvku fotovoltickej technolgie vrtane monte, posdenie realizanho zmeru a nvrh najvhodnejej technolgie. Firma zkaznkom pome pri vypracovvan autorizovanej projektovej dokumentcie, vybaven stavebnho povolenia a legislatvy rovnako aj pomoc pri zabezpeen financovania projektu a spracovan iadosti o dotcie. -red-
Slunko faktury neposl
GLASSPO spol. s r. o., divize SOLAR,

Hlavn 184, 250 64 Hovorovice, Czech Republic tel.:+420 283932168, fax: +420 283871035, e-mail: glasspo@glasspo.cz
www.glasspo.cz
23
Vyuitie solrnej energie vo vodrenstve

Vodrenstvo, ako jedno z vznamnch odvetv nrodnho hospodrstva sa tie modernizuje. Je sce stle v zvese za energetikou a plynrenstvom, ale sa sna dohna technologick deficit, ktor bol zjavn hlavne v rokoch 1990 - 2000. Nakoko cena vody je ttom regulovan, racionalizcia vroby, distribcie a odkanalizovania vody je mon predovetkm s pouitm novch technolgi a etrenm pracovnch sl. v neprstupnom terne a hlavne v zime, i poas povodn. Pouitie solrnych lnkov, hlavne po znen ich ceny, dovouje zriadi meracie a riadiace zariadenia aj tam, kde to doteraz nebolo rentabiln. Ide o objekty bez elektrickej energie, kde okrem technologickch loh treba zabezpeova aj ochranu vodnch zdrojov a inch vodrenskch zariaden pred vandalizmom, zkodnctvom, at. Solrne lnky s vkonom 30 200 W s vhodnmi, mikroprocesormi riadenmi akumultorovmi automatikami umonia osadi aj v neprstupnom terne plnohodnotn stanice na monitoring a aj na riadenie vodrenskej technolgie i u vlastnou rdiovou sieou vodrn alebo prenajatmi komunikanmi kanlmi (GSM, GPRS, Internet, at.). Treba vak kls draz na vhodn montovanie zariaden. Obyajne ide toti o odahl miesta, kde je viac pravdepodobn, e djde ku pokodeniu solrnych zariaden. Preto sa osadzuj na vysok kovov alebo betnov stoiare so saenm prstupom. Draz sa kladie na ochranu prvodnho kbla a na prepov ochranu solrneho lnku. Tie je dleit vysok mechanick odolnos driaku solrneho lnku, nakoko nie s vnimon vchrice s rchlosou prdenia do 100 a 150 km/hod. V prpade rdiovej komunikcie sasou stoiaru je zvyajne aj komunikan antna, ktor len zvyuje mechanick zaaenie stpa so solrnym lnkom. Doterajie sksenosti ukazuj, e sa oplat zaobera tmto spsobom zskavania elektrickej energie, nakoko solrne lnky doku efektvne dobja chemick zdroje prdu v danch lokalitch. Umonia tak technologick zsahy, ktor pred tm pre chbajce elektrick napjanie neboli mon, napr. hygienick zabezpeenie vody (tzv. chlrovanie) at. Je potrebn podpori iniciatvy vo vyuvan solrnej energie aj v tomto smere nrodnho hospodrstva, lebo vyvolan kladn strnky procesu aleko
To sa zas nemus pi starostom naich miest a obc. Jednm z monch spsobov racionalizcie je vyuitie modernej elektroniky a prenosovch sstav. Riadenie technolgie a racionlna distribcia s poiadavkou etri predovetkm elektrick energiu nti vodrensk podniky budova vekoplon dispeersk systmy, kde je mon z jednho, resp. niekokch miest riadi a monitorova vodrensk prevdzku. K takejto innosti vak treba pristpi veakrt aj tam, kde nie je prtomn elektrorozvodn sie. V zaiatkoch sa vyuvali akumultory a chemick zdroje prdu. Nedostatkom bola ast vmena zdrojov napjania, aj v takch podmienkach ako napr. vo vodojemoch na vysokch ktach
presahuj hodnotu investcie do solrnych zariaden. Ing. Gabriel Agrdy
24
Kompenzace inku u fotovoltaickch elektrren
U provozovanch fotovoltaickch elektrren se stv, e se objev neekan problm pipojen elektrrny nen optimln z hlediska inku, respektive bilance jalovho vkonu. To pedstavuje nepjemnost projevujc se zhorenm ekonomickch ukazatel provozu. Meme s tm nco udlat? Vrobci stda pro fotovoltaick elektrrny deklaruj, e jejich zazen produkuje velmi mlo harmonickch a jejich ink je velmi blzk jedn. Je to vak pravda? Nutno konstatovat, e ve vtin ppad je. Typick tvar vlny napt a proudu zmen v praxi vykazuje jen nepatrnou odchylku tvaru vlny proudu od sinusovky a prakticky soufzovost (nebo bereme-li spotebitelsk systm fzovn tak protifzovost) vlny fzovho napt a proudu. Pro tedy ta nepjemnost v rubrice nevydan dodvka jalov energie na fakturch, zvl kdy dodavatelsk firma technologie elektrrny ujiovala, e kompenzace inku elektrrny bude soust dodvky? Je to proto, e dodan kompenzace nen prv ta, co je zapoteb. Sestv toti z kondenztorovch stup, a vzhledem k vlastnostem mni je tedy zpravidla nepotebn. U nkterch elektrren vak nastv jin pot: Jedn-li se o fotovoltaickou elektrrnu, kter je pipojena pmo do st vysokho napt (vtinou 22 nebo 35 kV), kter m fakturan men na stran vysokho nap t a zrove je soust elektrrny jej kabelov pvod nebo propojen uvnit elektrrny vysokonapovmi kabely, mme problm opan: Provozn kapacita vysokonapov ch k abel je zdrojem
KOMPEL, s.r. o. Krova 299/181 619 00 Brno esk republika tel: + 420 543 251 023 e-mail: kompel@kompel.cz
induktivnho jalovho vkonu elektrrna je pekompenzovna. Dsledkem je nevydan dodvka jalov energie do st, kter je pinejmenm v dob, kdy elektrrna pedstavuje odbr (tedy kdy nevyrb, nap. v noci), sankcionovna platbou za nevydanou dodvku za Mvarh. Lze s touto nepjemnost nco dlat? Jist lze, ale nen to ani jednoduch, ani levn. V prvn ad
sluby a dodvky v silnoproudu kompenzace inku
www.kompel.cz
25
je mon, pokud m elektrrna pro vlastn spotebu jin - nzkonapov - pvod, vysokonapovou ppojku v noci vypnat. Pokud toto nen mon, zvme monost vybudovn dekompenzanho zazen - tedy tlumivkov kompenzace. V tomto ppad je vak nutno vzt v vahu, e tlumivkov kompenzace m vi kondenztorov tu nevhodu, e je pro stejn (vektorov opan) vkon vt, dra a s vtmi provoznmi ztrtami. Procento ztrt zvis na jednotkovm vkonu tlumivek a pohybuje se od jednoho do nkolika procent jalovho vkonu. Kompenzace na hladin vn se pro men vkony du stovek kvar jev jako technicky mn schdn, realizuje se tedy obvykle na nzkm napt je pipojena paraleln se stdai elektrrny. Ukzka kompenzace 400 V 220 kvar vybudovan ve venkovnm proveden je na obrzcch. Venkovn proveden je v tomto ppad voleno proto, e v kiosku rozvodny a transformtor ji nebylo potebn msto, a taky pro potebu intenzivnho chlazen kompenzace. Pro omezen oslunn a zmenen povtrnostnch vliv je rozvd umstn pod pstekem. Vkon kompenzace je rovnomrn rozloen na vechny transformtory elektrrny, take nen nijak omezen jej maximln vyrbn vkon a ztrty v transformaci jsou minimalizovny. Pomrn sloit problm pedstavuje volba systmu zen kompenzanho zazen. Je k n poteba pistupovat vdy individuln podle technickho een konkrtn elektrrny a poadavk distributora, nap. na ppadn dlkov zen inku bhem vroby elektrrny. Text: Ing. Zbynk Nov, KOMPEL, s. r. o
26
Solrny vkuov
Ako funguje solrny vkuov trubicov kolektor? Vo vntri trubice je materil, ktor sa u pri vemi nzkej teplote odpar. Vzniknut plyn postpi do kondenztora, kde zohreje vrstvu odovzdvajcu teplo, ktor prdi okolo kondenztora. Spolu s tm sa plyn ochlad, skvapaln a materil, ktor m znova konzistenciu kvapaliny, nateie do spodnej vrstvy solrnej trubice. Tam sa proces zana odznova, ie v solrnej trubici prebieha neustly prenos tepla zdola nahor, priom k odovzdvaniu tepla dochdza v kondenztore. Jednotliv trubice s umiestnen v zberai za sebou a spolone tvoria 20- alebo 30-trubicov solrne kolektory.
lohou vkua je zabezpei dokonal tepeln izolciu tak ie, aby solrna plata, ktor bola zohriata slnenm iarenm, stratila o najmenej energie. Na to je idelnym rieenm dvojstenn vkuov trubica, ktorej princp fungovania je podobn ako princp fungovania termosky. To je dvod, preo vakuov solrne kolektory funguj mimoriadne inne ete aj v najnepriaznivejom zimnom poas. Preo si vybra vkuov trubicov kolektor Ich nkupom zskate slnen kolektor s dlhodobo spoah-
i v zime pri 20 C. Jednm z najdleitejch prvkov kolektora je solrna trubica, inmi slovami kondenztor. Od povrchu kondenztora zvis odovzdan vhrevn vkon. m v je kondenztor, tm viac tepla doke odovzda. TRI NAJASTEJIE KLADEN OTZKY TKAJCE SA SOLRNYCH KOLEKTOROV o mem oakva od systmu solrneho kolektora? Systmy solrnych kolektorov sa na Slovensku v prvom rade vyuvaj na prpravu teplej itkovej vody, v druhom rade
livou funknosou, ktor je schopn s vysokou innosou premeni slnen energiu na tepeln energiu dokonca
na podporu vykurovania. Od dobre naprojektovanho, pripravenho systmu meme oakva, e pokryje potrebu
trubicov kolektor
teplej vody jednej domcnosti v lete na 100 %, poas roka na 70 - 75 %. Ak m naprklad tvorlenn rodina ron nkvody pouvate zemn plyn alebo nosi energie ete drah ako zemn plyn. Oplat sa to! Solrny kolektor je dobr investcia, kee peniaze nevezme, ale prinesie To znamen, e pomerne k raszaiatkom jesene), dosiahnete dosiahnu dobr vsledky aj s plochmi kolektormi vybavenmi selektvnou vrstvou. Ke od systmu oakvate vysok vkon poas celho roka (ie aj ke teplota klesne pod bod mrazu), pouite kolektory
lady na prpravu teplej itkovej vody na rovni 800 EUR, me takmto spsobom uetri 600 EUR. Na dvaok, tto suma z roka na rok rastie poda toho, ako rast ceny inch" nosiov energi. Opodstatnenos podpory vykurovania solrnym kolektorom zvis od pomeru domu a systmu vykurovania. Tieto systmy je mon aplikova v prpade, ak je vhodn izolcia domu, ak
m dom vhodn okenn a dverov kontrukcie, v dome funguje krenie pri nzkych teplotch a k systmu mono napoji plynov kotol. Oplat sa to, alebo nie? Na solrne kolektory prejdite vtedy, ak spotrebvate vea teplej vody a na ohrev teplej
tu cien energi rastie vnos solrneho kolektora vyjadren v peniazoch. Kee jeho ivotn cyklus je pomerne dlh, minimlne 15 - 20 rokov, nroky na jeho drbu s minimlne (kontrola teplorozvodnej tekutiny). Poiaton investcia sa niekokonsobne vrti. Informujte sa o dostupnch zdrojoch zskania podpory financovania, ve iadosti pre obyvatestvo s pomerne jednoduch, aj celkov proces iadosti je jednoduch. Solrnymi kolektormi rastie aj hodnota stavby a vy prispievate k ochrane prostredia. Ak sa rozhodnete vybudova systm solrnych kolektorov, uetrte peniaze a zabezpete istejie ovzduie pre vetkch. Ploch kolektor alebo kolektor s vkuovmi trubicami? Ak vonkajia teplota nie je prli nzka (na jar, v lete, resp.
s vkuovmi trubicami, kee ich tepeln straty s vaka vkuovej trubici zanedbaten. Solrna plata, ktor je umiestnen okolo celho telesa, zabezpe vyuitie slnench lov aj v prpade plne nzkej drhy slnka (ie v zime). Vysoko inn solrne vkuov trubicov kolektory Heatpipe (systm vkuovch trubc) Vekoplon solrna trubica Dvojit sklenen trubica, vynikajci vkon aj v zimnom obdob Selektvna absorpn vrstva dobre vyuva energiu aj z difzneho, t.j. nepriameho slnenho iarenia Plochy odrajce svetlo za vkuovmi trubicami Kolektory s dostupn vo verzii s 20 resp. 30 trubicami Desa rokov zruka Text, foto: Ing. Ivana Tthov
27
Solrny systm v bytovch domoch
Solrne systmy sa zanaj udomcova na strechch rodinnch domov, pomaly si razia cestu aj na novostavby bytovch domov. Avak intalcie na klasickch zastaranch panelkoch, ktor sa masovo rekontruuj, s na Slovensku ojedinelou vnimkou.
Rekontrukcia po slovensky Ke sa uvauje o obnove a rekontrukcii bytovho domu, jeho vlastnci i bytov podnik akosi automaticky maj na mysli oblepenie celho domu polystyrnom. Nikto pritom nezapochybuje o efektivite investcie. A to aj napriek tomu, e zainteresovanm subjektom je len zriedkavo predloen ekonomick a ekologick prnos celej rekontrukcie. Jednoducho povedan, zatepujeme, lebo zatepuj vetci a vetci chc ma svoj panelk pekn pestrofarebn. Z povahy termickch solrnych systmov, urench na ohrev vody vyplva, e m v objem vody sstreden na jednom mieste potrebujeme ohrieva, tm je systm efektvnej. Teda, ide o idelne rieenie najm v objektoch, kde je vek koncentrcia ud na o najmenej ploche nemocnice, internty, plavrne a aj bytov domy. Nvratnos investcie do takchto objetov a ich solrneho systmu je vemi priazniv a efektvna. Ke vak hovorme o solrnej intalcii na bytovke, je tu vea ALE. Panelk a centrlny zdroj tepla (CZT) Prv vny problm, s ktorm sa zujemcovia o intalciu stretn je zdroj tepla. Idelny dom pre
solrny systm je tak, ktor m vlastn kotolu, resp. vie osobitne regulova ohrev vody. Bu je teda odpojen od CZT, alebo m aspo vlastn vmennkov stanicu. Technick a priestorov podmienky Panelov domy neboli nikdy stavan tak, aby mohli ma vlastn zdroj tepla. Z toho vyplva aj nedostatok vhodnho priestoru na intalciu solrneho zsobnka vody, ktor je nevyhnutn pri prprave teplej vody solrnym systmom. To znamen, je potrebn njs vhodn priestor, spravidla v suterne bytovho domu, kde by bolo mon umiestni zsobnk, i niekoko zsobnkov vody. Musia vak by umiestnen tak, aby ich bolo mon dohria zlonm zdrojom, teda aby boli prepojen s vmennkovou stanicou CZT alebo napr. s malm plynovm kotlom, intalovanm len na ohrev vody v zsobnku. Rozpotavanie nkladov Obyvatelia bytovho domu s intalovanm solrnym systmom sa musia dohodn na pravidlch tovania spotreby teplej vody. Bytov vodomery odberu teplej vody toti nedoku rozli, i tepl voda spotrebovan v konkrtnom ase (napr. poas sprchovania) bola pripraven zdarma sln-
28
kom alebo zlonm zdrojom. Preto je dobrm pravidlom by solidrny, teda sporu na ohreve teplej vody solrnym systmom prenies priemerne na vetkch obyvateov bytovho domu. Jeden dom, vea majiteov Posledn a najastejia komplikcia je truktra vlastnkov a sprva bytovho domu. Kee poet intalci solrnych systmov na strechch je mal a osveta stle slab, zvyajne je komplikovan presvedi nadpolovin vinu majiteov bytovho domu o vhodnosti investcie do solrnej energie. Vea ud nikdy nepoulo o tomto rieen, mnoh sa obvaj investova do systmu, ktor je zvisl na takom nestlom faktore, akm je poasie. Navye mnoh sa boja ohokovek novho. Tu treba zdrazni lohu sprvcu domu, ktor by mal vedie ekonomicky posdi vhodnos, i nevhodnos technickho rieenia a prnos pre obyvateov domu. Bytov dom a ttna dotcia Napriek komplikcim hovoria ekonomick ukazovatele v prospech intalci solrnych systmov vo vch objektoch, Sved o tom aj niekoko spench intalci realizovanch v rznych astiach Slovenska. ttna dotcia pamtala aj na spoloenstv vlastnkov bytov, ktor s oprvnen iada o ttnu dotciu na intalciu solrneho systmu vo vke 100 EUR/m2 intalcie, max. pre 3 m2 pre jednu bytov jednotku v bytovom dome. Bohuia, dotcia nerta s intalciami v malch niekokobytovch domoch, kde neexistuje spoloenstvo vlastnkov bytov. Prkladom s dedinsk mal bytovky. Je to koda, pretoe prve dvoj- a tvorposchodov objekty s niekokmi mlo bytmi s mimoriadne vhodn na intalcie solrnych systmov. Neplat pre ne iadne z vyie uvedench obmedzen a spravidla maj aj vhodne kontrukne rieen strechu. Ako na to a o za to? Aby sme vak nehovorili len hypoteticky, popme si dimenzovanie systmu na ohrev teplej pitnej vody pre bytov dom s plochou strechou, ktor m 16 bytov a 40 obyvateov. Na strechu by sme umiestnili 16 kolektorov vo dvoch radoch. To znamen, dve kolektorov polia v rke 8 m natoen priamo na juh. Niekde v suterne by sa naiel priestor na umiestnenie
dvoch zaizolovanch 1 000 l ndob vysokch 2 m a s priemerom cca 80 cm. Zo strechy do kotolne by viedla zhruba 30 m dlh zaizolovan solrna rra a kblik pre teplotn snma. V miestnosti so zsobnkmi by sa na stenu umiestnila erpadlov jednotka, expanzn ndoba s objemom 100 l a automatick elektronick regultor. Vvod teplej vody zo solrnych zsobnkov sa
jednoducho zapoj ako vstup studenej vody do existujceho ohrevu teplej vody bytovho domu. Ak by sme intalovali kvalitn kolektory slovenskho vrobcu a vyuili ttnu dotciu, cel tto investcia by obyvateov stla 13 500 eur vrtane DPH za systm na k (t.j. 337 eur na obyvatea, alebo 844 eur na byt). V celoronom priemere by uetrili pribline 60 % nkladov na ohrev vody a nmu ivotnmu prostrediu takmer 5 ton CO2 rone. i sa to oplat, mus posdi kad sm. Najlep spsob je, e si zoberiete posledn vytovanie nkladov na ohrev vody, vynsobte ho koeficientom 0,6 a zistte, koko vaej rodine solrny systm uetr rone. Navye berme do vahy neustly rast cien tepla a 30 - ron ivotnos solrneho systmu.. Text a foto: Dalibor ebest
29
Frth zarba na Slnku alebo

ako premeni skldku na elektrre
Bavorsk 120-tiscov mesto Frth premenilo pred 7 rokmi miestnu 50-ron skldku Atzenhof na solrnu elektrre. Dnes v meste funguje viac ako 400 solrnych zariaden na domoch, kolch, ttnych intitcich. Zisk z hospodrenia za rok 2010 mu vyniesol dividendy vo vke 40 tisc eur. To je o tyri percent viac, ako sa predpokladalo pri tvorbe koncepcie Atzenhof Solrnej hory. Jednoducho, mesto zo Slnka profituje.
Celkov vkon fotovoltickch zariaden v meste stpol za posledn dva roky na 12,3 MW s ronou vrobou elektriny 11 642 mWh. Jeho sekundrnym itkom je ron redukcia CO2 o 6 800 ton. Ke je nron cie prekroen trojnsobne, a to napriek nepriaznivm podmienkam, potom sa d naozaj hovori o senzanom vsledku, uviedol s hrdosou primtor Thomas Jung poas
Finann zbezpeku projektu dali dokopy 120 obania vkladom po ptisc eur, mesto poskytlo pol milina eur a zvyok doplatila banka.
slvnostnej prezentcie solrnej bilancie mesta za rok 2010. Kedysi skldka, neskr kopec, dnes elektrre Skldku domovho a priemyselnho odpadu,
bahna z istiiek a inertnho odpadu s celkovou kapacitou 2,6 mil. m3 prevdzkovali od roku 1968 spolone mest Norimberg, Frth a Erlangen. V roku 1999 ju odstavili a premenili na zelen kopec, kde sa s obubou prechdzala nejedna frthsk rodina. Vybudovali tu 17 plynovch studn, tri horizontlne plynov drenne systmy a systm na zhodnocovanie skldkovho plynu s ronou produkciou milin kubkov skldkovho plynu. Z neho mest zskavali 2,7 mil. kWh elektriny a tepla. V marci 2003 schvlila mestsk rada premenu skldky na solrnu elektrre, m zmenila aj celkov politiku mesta na solrnu metropolu Bavorska. Koncom roka osadili na ploche 1,8 ha do zeme 360 stojanov, kad na 18 solrnych modulov. Celkovo na junom pt kopca vyrstlo 5 600 modulov s plochou 10 000 m2 a celkovm vkonom 1 008 kWp. Vtedy predpokladan mnostvo elektriny 950 tisc kWh malo rone zni emisie CO2 o 650 ton, ie zhruba o 13 000 ton emisi poas 20 ronej ivotnosti fotovoltickch zariaden. Ako to cel funguje Bval skldka, teda sasn elektrre sa nachdza v prletovej a odletovej oblasti norimber-
30
skho letiska. Jej existencia teda musela zohadni aspekty bezpenosti leteckej dopravy, vyriei sa musel najm odraz svetla od solrnych panelov. Na to, aby mohli by naintalovan, muselo da letisko povolenie. Skldkov korpus pokrva 10,6 ha povrchu, solrna elektrre sa rozklad len na desatine plochy. Solrne panely vyrbaj jednosmern prd, ktor meni men na striedav s naptm vhodnm pre verejn sie. Solrna hora m celkovo tri menie typu Sinvert Solar 340 od firmy Siemens s innosou 96,4 %. Fotovoltick panely s maximlnym vkonom 175 W dodala firma Sharp Electronics. lnky s monokrytalick kremkov a v kadom paneli ich je 72. Prevdzkov teplota elektrrne je 40 a + 90 C, garantovan vkon 80 % je na 25 rokov. Z pohadu meteorolgov sa Frth nachdza v slnenej oblasti, globlne iarenie pre june orientovan plochy so sklonom 30 stupov bolo vypotan na 1 060 a 1 080 kWh. Id do alch projektov Primtorovi Jungovi sa op potvrdilo, e rozhodnutie naintalova fotovoltick moduly na bval skldku bolo vhodn a dleit pre rozvoj mesta. Vnos zo slnka je jednoducho fantastick, te sa Jung. Primtor u v tejto svislosti poiadal oddelenie mestskho plnovania a jednu z bnk, aby spolone realizovali al verejn solrny park. Mesto bude aj naalej podporova aktivity solrneho poradenskho intittu SOLID, ktor zaloilo pred 13 rokmi spolu s Norimbergom, Erlangenom a Schwabachom. Prleitost sa chopili aj miestne firmy a podnikatelia, najm v oblasti elektrotechniky, fotovoltiky a solrnej termiky. V meste ponka intalciu fotovoltickho alebo termickho systmu 10 stredne vekch firiem. V susedstve SOLIDu sdli najvia bavorsk
solrna firma Sunline AG. Firma Siemens zas vyrba v meste menie fotovoltickch systmov a tri z nich s vkonom 300 kV intalovali v Atzenhofe na premenu jednosmernho prdu na striedav.
V meste sa nachdzaj fotovoltick systmy s celkovm vkonom ako 3,2 MW a s naintalovan najm na strechch mestskch a skromnch objektov a hospodrskych budov.
Cel mesto funguje na solar Pokia ide o solrnu termiku, v roku 2001 fungovalo vo Frthe len 22 systmov s plochou kolektorov 160 m2, no o tyri roky neskr u pomhalo zohrieva itkov vodu viac ako 200 solrnych systmov s vyuitenou plochou 2 500 m2. Dnes sa v meste nachdzaj fotovoltick systmy s celkovm vkonom viac ako 3,2 MW a s naintalovan najm na strechch mestskch objektov. Zariadenia maj vkon 1,8 MWp. Systmy s vkonom 1,4 MWp intaluj najm skromn objekty, s vkonom 740 kWp sa nachdzaj na strechch ponohospodrskych objektov a 480 kWp na strechch obytnch budov. V roku 2003 vyla z dielne radu pre plnovanie v oblasti ivotnho prostredia tdia, ktor odhalila miesta potencilneho vyuitia slnenej
(EUR) 4 250 000 50 000 80 000 175 000 20 000 10 000 65 000 4 650 000 EUR 1 500 000 65 000 4 650 000 (%) 91,40 1,08 1,72 3,76 0,43 0,22 1,40 100 % 32,26 67,74 100
Pln investcie FV systm vrtane zkladov, sieovch prpojok, celkovch alch nkladov na infratruktru a plnovacch nkladov FV systm pre program striech kl Koncepcia hospodrskej prevdzky, vroba prospektov at. Sprostredkovanie vlastnho kapitlu, marketing, zruky investovanho kapitlu Prvne a daov poradenstvo Prevdzkov skka na rovni strednch hodnt In nklady CELKOV INVESTCIE PLN FINANCOVANIA Vlastn kapitl Pika CELKOV ZDROJE
Tab.: Pln investci a financovania
31
energie na strechch v meste. Ukzalo sa, e zhruba osem z 20-tisc budov sa d vyui na solrne ely, najm na fotovoltiku. Celkov plocha 800-tisc m2 me pokry solrnou elektrinou, bez emisi CO2, asi 15 % celkovej potreby elektrickej energie, alebo 40 % potrieb domcnost v meste Frth. Zver N zjavne najv systm priniesol zreten vvojov posun v solrnej oblasti. Prispel podstatnou mierou k tomu, e zosilnelo postavenie mesta Frth, ako energeticky inovativnej lokality a solrneho mesta. Radnicu stle zaplavuj otzky, tkajce sa technickej realizcie, financo-
Ekologick
Z bvalej vmennkovej stanice sa v Jablonci nad Nisou stala bytovka, poskytujca tzv. tartovacie ubytovanie mladm rodinm. Skromn investor ju postavil tak, aby etrila ivotn prostredie aj peaenky svojich obyvateov. Jeho snahy boli korunovan prvm miestom na sai E.ON Energy Globe Award R 2011 v kategrii Zem.
Na streche panely a elektrre Hlavnm prvkom spor tvorposchodovej bytovky je rovn strecha, na ktorej je
Zisk z hospodrenia za rok 2010 vyniesol dividendy vo vke 40 tisc eur.
vania, pouitch technolgi a riadenia projektu, uviedol Ing. Johann Gerdenitsch z radu pre plnovanie v oblasti ivotnho prostredia, odpadovho hospodrstva a mestskch lesov. Celkov vkon fotovoltickch zariaden v meste stpol za posledn dva roky na 12,3 MW s ronou vrobou elektriny 11 642 MWh. Benefitom tohto vkonu je aj ron redukcia CO2 o 6 800 ton. Preto je Gerdenitsch presveden, e v roku 2011 sa vybuduj zariadenia, ktor zvia kapacitu o al 1,5 MW. Mesto Frth m vak vie nroky skr na tepeln solrnu energiu. tatistiky zaznamenali v porovnan s minulm rokom pokles v budovan o 50 %. iastone je to zaprinen vldnymi krtmi a zniovanm spolkovch dotci. Napriek tomu intalovalo WBG (spoloenstvo vlastnkov bytov) na strechu jednej budovy kolektory s plochou 85 m2, m obsadili prv miesto v rebrku najvch zariaden na obytnom dome v meste. Spracovala: Katarna Mariov Foto: Johann Gerdenitsch
32
Takto vyzer bvanie pre mlad rodiny v Jablonci nad Nisou
A takto vyzerala stavba kedysi - vmennkov stanicu roky ohlodval zub asu a devastovali miestni vandali
naintalovanch 16 solrnych panelov v hodnote viac ako 414-tisc K (16 500 eur) a samostatn fotovoltick elektrre. Dodvame elektriku do verejnej siete a do dvoch
bvanie pre mlad rodiny

750-litrovch bojlerov, ktor zabezpeuj ohrev teplej itkovej vody vo vetkch 16 domcnostiach, ktor zas maj 125-litrov bojlery, uviedol pre SolrTechniku investor, majite i prevdzkovate Ing. Herbert Grtner. Jeden solrny kolektor m dku 2 070 mm a rku 1 145 m. Na to, aby od septembra do aprla vyhriala vodu pre cel bytovku len slnen energia, postaia kolektory pokrvajce necelch 40 m2 strechy. FotoIzolcia od podlahy Samozrejmosou s dkladne izolovan obvodov mry, tepeln izolan omietkov systm, izolcie podlh i okien s izolanm dvojsklom. Tehly porotherm maj hrbku 24 cm, pri tepelnej izolcii sme ili do hrbky 12 cm, pod strechou je izolcia 24 cm a okn maj koeficient 1,0, doplnil Grtner. Ron tepeln strata tak nepresiahne 48 kWh. Sasou ekofilozofie je aj separovanie odpadov obyvatelia ich dvaj do jednotlivch ndob v samostatnej miestnosti. Cel koncepcia bytovky m aj vchovn ambcie mlad rodiny sa nauia etri prrodn zdroje a zskaj sksenos i s ekologickm spsobom bvania, ktor potom mu zroi pri zariaovan si novej domcnosti i stavbe vlastnho domu. V bytovke sa nalo miesto aj na koikre a suiare (po 8,7 m2) a dielniku (5,4m2). Pivnice pridaj kadmu bytu alie dva metre tvorcov odkladacej plochy. Bytovka Na Roli je kompletne obsaden a na aliu u m investor poradovnk uchdzaov. V nej pribudne aj kogeneran jednotka na zemn plyn, ktor bude vyrba elektrick energiu (30kw/hod) a zrove bude prebytonm teplom ohrieva tepl itkov vodu (60
Solrne panely a samostatn fotovoltaick elektrre ohrievaj vodu v bytovke od aprla do septembra
voltaick elektrre m vkon 10 kw a tvor ju 40 monokrytalickch panelov s vkonom po 250 Wp. Daovou vodou zo striech sa splachuje WC Okrem toho, strecha sli aj ako zbera daovej vody, ktor potom stek samostatnm potrubm a vyuva sa na splachovanie WC. Rone tm njomnci uetria najmenej 200 m3 vody. V bytovke je osem vch bytov s rozlohou 54 m2 a osem mench s rozlohou 47 m2. Ak sa njomca rozhodne byt kpi, za tvorcov meter zaplat 27 tisc K. Ak nie, zaplat mesane dokopy za njom a prevdzku 7 600 K, resp. 8 600 K, ak bva vo vom byte. Cel komplex, ale aj jednotliv byty maj samostatn tepeln rozvody, o v budcnosti umon vykurova tepelnm erpadlom. i ho naintaluj alebo nie, bude poda Grtnera zvisie od vvoja cien za kWh. Dom je v prevdzke dva roky a mesan nklady na krenie, elektriku, tepl a studen vodu, odpad nie s viac ako 2 300 K (93eur) na byt, uviedol Grtner, priom dodal, e byty s uren pre dvoch dospelch a maximlne jedno mal diea.
Dva 750-litrov bojlery zabezpeuj ohrev teplej itkovej vody vo vetkch 16 domcnostiach, ktor maj 125-litrov bojlery
kW/hod). Text: Katarna Mariov Ing. Herbert Grtner
33
Uniktny zdroj tepelnej energie jednoduch a efektvny zrove
Strecha pokryt solrnou kridlou
Zlenie funkcie strenej krytiny a alternatvneho zdroja energie vedie k novej monosti pokrvania striech a spsobu vykurovania. K systmom, ktor vyuvaj alternatvny zdroj energie patr aj nov systm vykurovania so solrnou kridlou. Umouje zskava tepeln energiu celorone, a tm pokry spotrebu energi objektu a na 95 percent. Patentovan sdp-SolarPowerPack systm umouje pln nezvislos od vykurovacieho oleja alebo plynu. Navye nezaauje ivotn prostredie neutrp. Okrem toho systm funguje nielen pri priamom slnenom iaren, ale energia potrebn na celoron vykurovanie domu sa zskava z ovzduia aj v noci, pri zamraenom poas a aj v zimnom obdob. V horcich letnch doch kridly zabezpeuj chladenie. Mu sa naintalova na kad strechu, i u ide o rekontrukciu alebo o novostavbu. Zloenie uniktneho systmu Solrna kridla sa sklad z betnovej kridly a hlinkovho kolektora, ktor je presne prispsoben profilu krytiny a je s ou bezprostredne spojen. Tak vznikne celoplon hlinkov absorbr s eloxovanou povrchovou pravou, ktor m vysok innos. Zariadenie umouje, aby sa v krtkom ase dosiahla vysok teplota v kolektore. Betnov kridla je oproti klasickej tenia pribline o 4 mm, ktor predstavuje hrbka kolektora. Dvodom tohto rieenia bolo zachovanie tvaru a vky poloenej krytiny a celkov vzhad strechy. Jednotliv solrne kridly prijmaj tepeln energiu z ovzduia a s pospjan do uzatvorenej plochy pomocou spojovacch rrok. Cez ne prdi nemrznca kolektorov kvapalina. Problmy a nklady svisiace s montou
Solrna kridla s vyznaenm hlinkovho kolektoru
Betnov kridla s oddelenm hlinkovm kolektorom
a nenara vzhad strechy. Solrne kridly vyzeraj rovnako ako tradin, preto sa na strechu nemusia intalova rzne solrne moduly a strecha opticky
34
klasickho plonho slnenho kolektora takmer plne odpadaj, pretoe mont solrnej kridly zvldne kad, kto m sksenosti s pokldkou klasickej kridly. Funkcia solrneho kolektora Sdp - solrny stren kolektor je termick kridov kolektor. Prdi v om nemrznca kvapalina, ktor sa zohreje od priameho slnenho iarenia alebo od okolitho vzduchu. Zohriata sa privedie do solrneho tepelnho erpadla, ktor je tie technickou novinkou. V prvom cykle sa odovzdva teplo z tekutiny kolektora a ochladen solrna tekutina sa vracia sp do kolektora. Opakovanou cirkulciou sa teplota v tepelnom erpadle postupne zvyuje. Proces sa opakuje tak dlho, km nie je teplota v zsobnku natoko vysok, aby dostatone zsobila teplom itkov vodu a vetky vykurovacie teles v dome. Vaka vnimonmu systmu sdp solrneho tepelnho erpadla a zsobnka sa spotrebuje ovea menej energie ako pri konvennom tepelnom erpadle. Tto jeho prednos umouj oddelen zsobnky na tepl itkov vodu a vykurovanie. V zvislosti od vekosti strenej plochy a okrajovch podmienok pokryje sdp solrny vykurovac systm a 95 % ronej spotreby tepla. V lete chladenie Poas horcich letnch dn sa stlaenm tlaidla stane solrny systm chladiacim strojom (podobn proces ako pri chladnike). Namiesto tepla sa vyrba chlad. kridla potom sli akovparnk. Patentovanm systmom akumulcie sa dosiahnu dve rozdielne teploty okruhov, take sa me sasne chladi a k dispozcii je dostatok teplej itkovej vody do kpene a kuchyne. Kolektor nie je zvisl od priameho slnenho iarenia. Prijma energiu aj v noci, pri mrazivom a aj dadivom poas. Sdp-solrny kolektor V lete dochdza k ohrevu teplej itkovej vody a vody na vykurovanie priamym slnenm iarenm alebo teplotou okolia a na 55 C. Prednostne je ohrievan zsobnk pre TV. Ke je tepl itkov voda dostatone ohriata a je prebytok
energie, tak sa zvyn energia odovzd zsobnka na vykurovanie. Pri zlom a zamraenom poas sa energia zskan zo solrnej kvapaliny v zvislosti od difzneho iarenia alebo vonkajieho ovzduia, zvi pomocou tepelnho erpadla sole/voda a na poadovan teplotu 55 C. Poda poasia bude aj vykurovac okruh v zsobnku vyhrievan pomocou tepelnho erpadla na poadovan teplotu. V tomto prpade je teplota kolektora vyia ako teplota vonkajieho prostredia. Poas chladnho poasia a v noci sa teplota
Schma zapojenia sdp-SolarPowerPack
kolektora automaticky zni pomocou regulcie pribline o 6 10 K oproti teplote okolitho vzduchu. Vplyvom teplotnho rozdielu (egalizcia vyrovnanie teploty vzduchu s teplotou kolektora) absorbuje solrny kolektor tepeln energiu. Solrne tepeln erpadlo odoberie tto energiu teplonosnej tekutine a odovzd ju mdiu tepelnho erpadla. Takmto spsobom sa vyuije slnen iarenie alebo tepeln energia zo vzduchu na vykurovanie a ohrev teplej itkovej vody (vzduch je nositeom energie aj pri nzkych teplotch). Sdp solrny zsobnk tepla Solrny zsobnk tepla sa sklad z dvoch oddelench zsobnkov. Z jednho pre tepl itkov vodu a z druhho na vykurovanie. V konenom dsledku ide o jeden zsobnk, kde jeden zsobnk je umiestnen v druhom. Predstavuje ho 200 l zsobnk pre tepl itkov vodu a 800 l zsobnk na vykurovanie. Tmto systmom je zaruen st35
le vyuvanie itkovej vody poadovanej teploty. Ke netreba vykurova priestory, nemus sa permanentne udriava teplota vody v celom zsobnku na vysokej hodnote, o vznamne etr energiu. Sdp solrne tepeln erpadlo Pracuje na princpe ako ben tepeln erpadl, s tm rozdielom, e ako odovzdvacie mdium energie je nemrznca solrna kvapalina sole, ktor prdi v kridlovom kolektore. Kvapalina naakumuluje energiu v kridlovom kolektore a privedie ju do tepelnho erpadla, kde ju vo vparnku odovzd mdiu tepelnho erpadla. Mdium tepelnho erpadla tvor ltka R407C, ktor m vlastnos, e pri 44 C men svoje skupenstvo z kvapalnho na plynn. Takto je zabezpeen, e systm sdp-SolarPowerPack me pracova celorone aj pri mnusovch teplotch vonkajieho okolitho vzduchu. Ke solrna kvapalina odovzd energiu vo vparnku mdiu tepelnho erpadla, premen sa na plyn, ktor sa prostrednctvom kompresora niekokokrt stla, m sa jeho teplota mnohonsobne zvi. Ke je teplota plynu dosta-
Hybridn
Pi jednnch s investory se asto setkvme s pochybnostmi a dotazy, jeli vkon dodvanch aplikac minimln v rovnovze se spotebovanou energi na poadovan pracovn as lampy a s jakou kapacitn rezervou je pro svcen potno? Tyto dotazy jsou z pochopitelnch dvod smrovny pedevm do exponovanch zimnch msc.
Graf A ukazuje nedostatenou produkci proudu v rozmez prosinec-nor. Stav nastane, podcen-li se pprava a sestava se poddimenzuje, teba i kvli ni cen.
Schma sdp solrneho tepelnho erpadla
Graf B zaznamenva vyrovnanou bilanci vroby a spoteby energie, pi sprvn zvolen aplikaci.
tone vysok, odovzd sa v kondenztore vykurovaciemu okruhu, im sa plyn op ochlad a zmen svoje skupenstvo na kvapaln. Potom sa pomocou expanznho ventilu nastav potrebn teplota mdia (menej cca o 6 - 10 K ako okolit vzduch), aby bolo mon op prijma energiu vo vparnku od solrnej kvapaliny. Cel kolobeh zana odznovu. V lete, ke potrebujeme chladi, obrtime proces. Vykurovaciemu okruhu sa odoberie tepeln energia a odovzd sa strenmu okruhu. Vetky kony s riaden automaticky pomocou riadiacej jednotky. Sta nastavi poadovan teploty vzduchu v miestnosti alebo teplotu itkovej vody a o vetko ostatn sa postar automatizcia. Ing. Igor Jurk
36
Obecn se pot s rezervou alespo 5 dn bez slunenho svitu, po kterou jsou baterie schopny zsobovat svteln LED zdroje. Po tomto ase jsou bu lampy mimo provoz nebo mus nastoupit zlon zdroj energie. V dnenm lnku bychom rdi pedstavili variantu hybridnho solrnho veejnho osvtlen a jeliko mme za sebou celou adu ji zrealizovanch projekt, nemusme n lnek dokldat rznmi umle vytvoenmi potaovmi animacemi, nbr jsme schopni doloit fotodokumentaci. O naem zjmu je vyvjet nov a plnohodnotnj konfigurace, svd i piloen graf A/, kter ukazuje, jak by to vypadalo v ppad poddi-
solrn veejn osvtlen

menzovanch solrnch panel, ppadn peddimenzovanch zdroj veejnho osvtlen. Vpoty byly provdny na zklad statistickch daj o prmrn intenzit slunenho svitu a prmrnho potu slunench dn v jednotlivch mscch roku a to speciln v R (konkrtn pro Prahu). To znamen, e jin oblasti R jsou zvhodnny a stejn konfigurace bude dosahovat na jih od Prahy jet lepch hodnot. Abychom pedeli vekerm pochybnostem, a zkaznkm dokzali, e to se vstupem na esk trh s dodvkami revolun technologie pro veejn osvtlen myslme vn, pipravili jsme pro nae klienty a pro takovto ppady speciln aplikaci, kombinujc vyuit slunen energie a energie ze stvajc infrastruktury z energetick rozvodn st. Tato monost dvojak (hybridn technologie) je vyuvna prostednictvm programovatelnho ni vstupn investice, nebo se nemus pihlet k vkonm a kapacitm technologickho vybaven stor VO. Ppadn vpadky proudu z bateri budou nahrazeny operativn a automaticky odbrem ze st, a to pouze do doby optovnho dobit bateri. Pot u svteln zdroj bude zsobovn z kapacity dobit baterie a pi vhodnjch svtelnch podmnkch jsou baterie opt prbn dobjeny pes fotovoltaick panely. Pro tyto ely se me naplnovat i silnj svteln
regultoru Isoler. Ten pepn oba systmy nabjen v automatickm reimu, pokud se proud v baterich pibl kritickm hodnotm a baterie by nebyly schopny pokrt spotebu jednoho nebo dvou svtelnch zdroj na storu. Tomuto se d samozejm pedejt zvolenm vhodn dimenzovan konfigurace solrnch panel, bateri a svtelnho zdroje. Nejedn se vak ji v tomto ppad o ist 100 % vyuvn energie z obnovitelnch zdroj! Vhodou tto technologie je
zdroj (o vkonu 30 - 50 W) a slab FTV panel (90 Wp). Nevhodou me bt pi vpadku slunenho svi-tu delm ne 5 dn obdren faktura za odbr elektrick energie od vaeho dodavatele (ale pouze v prbhu zimnch msc a v porovnn s minulmi odbry vak zanedbateln ve!) Provoz svtelnho zdroje a nabjen pes FTV panely bude pot v jarnch a letnch mscch ji sobstan. Dal monost a nespornou vhodou je vyuit stvajcch stor VO, kter jsou ji jednou pro vdy pipojeny do st a lze jich proto vyut pi pedpokldanch pravch drk FTV panel a vlonk jako nosie na technologie. Take zde se jev dal monost spor, nebo by odpadl nkup novch stor VO. Otzkou by pak zstaly jen vpoty statiky stvajcch stor, kter byly pvodn dimenzovny na jin rozloen ploch pro ppad silnch vtr. Jak z ve popsanho vyplv, otevraj se tuzemskm provozovatelm VO dal monosti, jak i pi rostouc cen elektrick energie lze snit energetickou zvislost na dodavatelch a ueten finann prostedky investovat do jinch program na rozvoj mst a obc. Text: Pavel Fikar
37
Chcete nezvislost od dodvek energie?
Nae civilizovan spolenost ztrc schopnost naich ddek pouvat zdrav selsk rozum. Vinu meme hledat v jst me petechnizovn i v zplav informac nejrznjho druhu. Na ve dnes existuj stovky argument pro a proti, kde nen lehk piadit jednotlivm prvkm, datm a tvrzenm tu sprvnou vhu a pak je jednodue matematicky vyhodnotit. Pouijeme-li ovem srii zkladnch otzek aplikovanou na jednotlivce, odpovdi budou z drtiv vtiny naprosto stejn Chci bt zvisl na dodvkch energie? Chci platit drah energie? Chci platit kad rok vc a vc bez monosti toto ovlivnit? Chci, aby produkce energie pokozovala m prosted, i ovzdu? Chci dnes spotebovat zsoby energie tak, e m dti ji nebudou mt monost tuto energii vyuvat? Nae odpov na vechny znNE. Obecn o energii Vyjdeme-li z odpovd, jakoto definice pi hledn vhodn energie, dostaneme se do oblasti prodnch potencil zdroj energie, jakmi jsou voda, vtr, slunce, geotermln energie. V tchto ppadech se shodneme na jejich nevyerpatelnosti, obnovitelnosti, nepokozovn okol a ovzdu a jejich nekonenm potencilu pro lidsk vyuit. Velkou slabinou naich souasnch energetickch systm je jejich on-line vroba a spoteba, kter jsou v dnen spolenosti v relnm ase v rovnovze. Dal velkou slabinou je centralizovan vroba a distribuce tchto systm, kde vpadek zdroje znamen okamitou nefunknost a zastaven dodvan sluby pro velkou skupinu spotebitel. Pokud bychom chtli doshnout optimln a jistj sytm, bylo by poteba energii vyrobitdo zsoby v portfoliu decentralizovanch jednotek. Toto by nm zajistilo nezvislost na on38
line spoteb v danm ase, a monost velmi snadno reagovat na vpadek jednotlivch zdroj. Ten by na spotebitele ani dolehnout nemohl, protoe konzumace energie probh z jakhosi skladu, kter byl vytvoen (a je neustle doplovn) dle poteby ped jeho faktickou spotebou. Tento systm dnes naprosto bezpen funguje v potravinch - jdlo je vyrobeno a baleno s dlouhou dobou spoteby. Zle nm na tom, v jakm svt budou t nae dti V roce 2008 byla celkov spoteba energie v R 464 412 GWh. Pouze 4,15 % (19 265 GWh) bylo vyrobeno pomoc obnovitelnch zdroj energie. Pouhch 0,29 % (56 GWh) z tto hodnoty bylo vyrobeno pomoc solrn termickch kolektor. Z celkov energetick spoteby tak bylo vyrobeno pomoc solrnch kolektor pouhch 0,012 %. V roce 2009 se sice tyto pomry trochu zlepily, ale ne nijak vrazn. Celkov spoteba energie v R byla 420 237 GWh, pomoc OZE jsme vyrobili 4,92 % (20 695 GWh). Solrn kolektory k tomu pak pisply vrobou energie ve vi 0,35 % (72,2 GWh). Z celkov energetick spoteby R to pak znamen 0,017 % (data pevzaty z daj eskho statistickho adu).
Energie slunce a jej vyuit Faktem je, e slunen energie je schopna naprosto hrav vyeit celkov energetick poteby dan lokality, sttu i svta. Otzkou je, jakou technologi a za jakou cenu. Z sti jsou ob otzky velmi pozitivn zodpovdny technologickm vvojem, investicemi a smrem, kterm kr civilizovan svt. Nklady na realizaci jeden Kwp nominlnho instalovanho vkonu, kter v praxi na ron bzi vyprodukuje cca 1000 Kwh, klesly za poslednch 6 let vce jak tynsobn a nachzej se hluboko pod hranic 40 000 K. Dky tomu se stalo generovn elektrick energie z FV panel zleitost, kter pro svou ivotaschopnost nebude nadle potebovat finann subvence a v brzk dob se stane standartn soust nov navrhovanch budov a jejich stn, ktor budou plnit tak funkci genertoru energie. Mlokdo si uvdomuje, e pi bnm slunenm dnu dopadne za hodinu na plochu naeho sttu stejn mnostv energie, jak vechna nae konvenn elektro energetick zazen vyprodukuj za cel rok pemnnou fosilnch paliv. My, lid, mme monost tuto obrovskou sumu naprosto ist energii bu dle nechvat bez povimnut, nebo zat intenzivn vyuvat a zaclit sil do rozvjen sofistikovanjch a efektivnjch technologi pro jej zpracovn, skladovn a nejvhodnj distribuci. Slunen energie vyuvme na vrobu elektrick energie skrze fotovoltaick panely elektrrny a na vrobu tepeln energie skrze solrn termick kolektory. Otzkou je, jak energii vyrobenou v ase mal spoteby (lto) uchovvat, skladovat do obdob s malou vrobou, ale velkou spotebou (zima). Solrn teplrny Jednou z odpovd na tato tmata jsou solrn teplrny (sprvn vtopny). Generuj tepelnou energii ze slunce a ukldaj ji v sezonn akumulan ndri odkud je dle v prbhu roku nelinern spotebovvna. Pro vrobu je pouito solrn termickch kolektor s vakuovmi trubicemi, kter umouj provoz s minimlnmi ztrtami pi vrob. Zrove dosahuj vysokch innost konverze energie slunenho spektra v dob s velkmi rozdly teploty okol a tepla transportovanho do akumulanho zsobnku. Jako teplonosn a skladovac medium je uita upraven voda. Tato dky svm fyziklnm vlastnostem a ekonomice investic a provozu nejlpe spluje podmnky jedn z dleitch komponent systmu. Obrovskou vhodou een je monost dimenzo-
vn pro libovolnou aplikaci od malho nzkoenergetickho rodinnho domku a po libovoln velk
Na zem R dopadne kadoron cca 78 000 000 GWh slunenho zen. V roce 2009 jsme spotebovali pouze 0,54 % energie, kter za stejnou dobu dopadla na nae zem. Pokud bychom ji akumulovali, stailo by nm 420 km2 pro pokryt vech energetickch poteb krajiny.
msto. Jeliko energetick zdroj (slunce) nen teba nikam dopravovat a je dostupn vude a vem, je dimenzovn systmu pouze otzkou velikosti solrnho pole a zsobnku. Solrn pole je rovn mono umstit na stechy stvajcch objekt - na tovrny, obchodn domy, bazny, sportovn haly, i nad komunikace, na voln pozemky a u novch staveb jej pmo integrovat jak soust budov. Solrn teplrna se skld ze ty hlavnch prvk: Solrn termick pole (vakuov kolektory) Akumulan zsobnk Rozvody tepla dc systm Pklady z ciziny V Mnichov dokou vytpt nkolik bytovch dom podobn, jako nmi prezentovan een. Pouze fakt, e tento projekt m nedostatenou velikost zsobnku zsobnku (5 700 m3 zsobnk, 2 900 m3) a solrnho pole mu brn v tom, aby domy zsoboval teplem v prbhu cel zimy.
39
Zsobnk se piblin v lednu vybije a zbytek zimy, tak mus bt domy dohvny z mstnho teplrny. Avak do t doby, je veker spoteba pokrvna pouze energi ze slunce, kter je do zsobnku ukldna v prbhu lta. Dvodem, pro nebyl nap. tento solrn systm dimenzovn na 100 % pokryt energetickch poteb pro vytpn a ohev TUV, je pedevm ekonomick. Systm byl postaven z dotace Eropsk unie, z pspvku msta Mnichov a nmeck vldy. Celkov nklady doshly 5,1 mil eur, m se cel systm stv pro investora ekonomicky nerentabilnm - pokud se mu nepoda zskat pro svj projekt dotace od sttu i z evropskch fond. V zimn sezon roku 2008/2009 se v Mnichov podailo pokrt 48 % celkovch energetickch poteb. Celkem ze slunenho zdroje dodali 809 MWh, zbylch 1 007 MWh doplnili prostednictvm CZT. Pokud se vak podvme na ekonomick pnos projektu a vezmeme v vahu nap, prmrnou cenu tepla v R pro rok 2011 (530 K/GJ), pak 809 MWh pedstavuje nco mlo pes 1,5 mil K. Porovnnm s hodnotou investice 5,1 mil EUR dostaneme nvratnost pes 80 let. Pokud by se jim podailo snit investin nklady a vybudovat tak systm dvojnsobn veli-
Zsobnk v Mnichov - nvratnost investice pes 80 let povaujeme za jedinou slabinu tohoto solrnho systmu
pokud venku nejsou nzk teploty a pokud je dostaten slunen zen. Pokud je venku pod mrakem, i teploty pod bodem mrazu, jsou kolektory tm neinn. Vakuov kolektory maj dvoj zasklen a mezi tmito skly je vakuum. Dky tomu jsou od okolnho prosted ze vech stran oddleny tepelnou izolac. Mohou tak vyrbt teplo i v zim pi nzkch venkovnch teplotch nebo pokud je slunce pod mrakem. Hodnota zen pi zamraenm dni je 50 a 150 wattu na 1m2. Vakuov kolektory dokou absorbovat i tuto energii. Pesto, e jejich cena je vy, pouvme v naich projektech vhradn kolektory vakuov. Slunen ozen se v na zemi pohybuje mezi 950 - 1100 kWh/m2/rok, v zvislosti na geografick poloze. Samozejmost je, e dn systm neme fungovat se 100 % innost. Ztrty vznikaji u pi samotn vrob tto energie a to odrazem slunenho zen od povrchu kolektor. Pak pokrauj pi doprav energie do zsobnk, pi skladovn v zsobnku a naposledy pi doprav tepla k odbrateli. Dky tomu se tak skuten zisk systmu sniuje na mn ne 50 % oproti mnostv energie, kter na zemsk povrch dopad. Dal fakt, kter ovlivuje energetick zisk solrnho systmu je jeho orientace vi azimutu a tak sklon k zemsk ose. V posledn ad je vhodn zmnit, e solrn zisk je mon zskat jedin jeho pohlcenm absorpn plochou plochou kolektoru. Tato plocha je u vakuovch trubicovch kolektor dov polovin oproti ploe instalovan. Absorpn plocha kolektoru je plocha, kter um skuten absorbovat slunen zen. Nepot se konstrukce kolektor, zasklen i jin prvky, kter nedok energii absorbovat. Akumulan zsobnk Srdcem solrn teplrny je velik zsobnk dimenzovan mrn k velikosti vrobnho solrn termickho pole, ron otopov kivce dodvek, tepelnmu spdu na sekundrnm okruhu, celkovm ztrtm systmu. A samozejm, duleit je celkov ron mnostv poadovanho tepla, kter je v prbhu lta nahvn a na teplotu 95 C. Tto teploty doshne zsobnk na podzim, na potku topn sezny. V prbhu zimy je ochlazovn a na teplotu 30 50 C, kdy je z pohledu vyuitelnosti pro vytpn a ohev TUV energeticky przdn. Dleit pro ndr je jej nzk tepeln ztrta, kter je dosahovno dostaten silnou izolan vrstvou ndre. Velikost ndre vzhledem k mnostv energie, kterou je mon do ndre uloit, je
k, pominuly by tak pro n vechny pekky pro vybudovn 100 % een pro vytpn sluncem.
Solrn pole Jednm z klovch prvk systmu je volba kolektor, ze kterch bude solrn pole sloeno. Dnes se na trhu bn objevuj pedevm 2 typy kolektor. Vce rozenm je bn ploch kolektor. Tento kolektor se bn prodv za ni ceny, avak je vce vhodn pro systmy pro ohev tepl uitkov vody, i ohev bazn. Je toti opaten tepelnou izolac pouze zespodu. Jeho konstrukce mu nedovoluje umstit tepelnou izolaci na horn st (zasklen). Dky tomu kolektory vyrbj teplo pouze,
40
zvisl na teplotnm spdu systmu. m ni je teplotn spd nutn pro provoz systmu, tm vt mnostv energie je mon do ndre uloit. m vy spd je, tm vt ndr je teba vybudovat. Nzk tepeln spd tak sniuje celkov investin nklady projektu. U velkch systm pipad v vahu i optimalizace teplovod i pedvacch stanic. V rmci projekt, kter pipravujeme v mstech v R, bude v nkolika z nich soust realizace projektu prv plnovan rekonstrukce CZT spolen se snenm teplotnho spdu systmu. Rozvody tepla Tato st systmu nen nim specifick oproti klasickm tepelnm rozvodm. Draz je kladen na dostatenou tepelnou izolaci, kter sniuje tepeln ztrty a zvyuje innost celho systmu.
- Instalace 50 000 m2 solrn termickch panel - Vstavba akumulan ndre s vnitnm objemem cca 300 000 m3. - Potebn plocha pozemk cca 12 ha - Napojen na stvajc horkovodn/teplovodn rozvody - Cena dodvek tepla na rovni 400 K/GJ, fixace po dobu 10 let - Celkov investin nklady 180 - 220 mil. K - Provozn ron nklady 1 - 2 mil. K
Svtlemodr kivka znzoruje energii, kterou je mon vyut ve stejn dob, kdy
dc systm byla vyrobena. Tmavmodr kivka pedstavuje celkov potebn mnostv tepla pro vytpn a ohev TUV. ed plocha grafu zna celkovou energii, kter je vyroJeliko akumulan ndr bena v solrnch panelech. Zelen plocha nad obma kivkami pedstavuje letn v sob ukrv stratifikapebytek energie. Ten mus bt akumulovn, aby v zimnch mscch pokryl poten technologii, umoujc bu tepla (prostor mezi tmavmodrou a svtlemodrou kivkou). ukldat vodu o rzn teplot do rznch teplotnch vrstev/oblast v z-sobnku, je poteba dc sys- Za posledn rok jsme proli stovkami rozhovor z ad tm s uniktn logikou, pro sprvnou funkci solr- zjemc, odbornk i oponent. Mnoho oponentnho pole, zsobnku i celho systmu. Cel sys- nch ekonomickch vah bylo jednodue zaloeno tm tak umouje souasn dobjen rznch na mylnm pedpokladu, e se jedn o dvouplooblast zsobnk ze solrnho pole, kter me vou elezobetonovou ndr s mezistnovou izolac, mt ve stejn okamik segmenty o rznch teplotch. Soust dcho systmu mus bt i svzn T.A.Edison: s meteorologickou pedpovd poas a predikce Id put my money on the sun and solar chovn systmu. Stejn tak zodpovdn plnoenergy. What a source of power! vn nabjen zsobnku v prbhu roku s ohleI hope we dont have to wait until oil and coal run out before we tackle that. dem na oekvanou energetickou spotebu sysI wish I had more years left tmu v pr-bhu topn sezony. Modelov pklad vstavby solrn teplrny Tmto zpsobem bude vybudovna solrn teplrna, kter nahrad souasnou plynovou teplrnu. Ta v souasnosti zsobuje obec s 10 000 obyvateli v jinch echch. Spoteba tepla, odebrna kadoron, je 55 000 a 60 000 GJ. Obec je vytpna z 30 % centrln z tto teplrny. V rmci nhrady souasnho een solrn teplrnou bude instalovn systm s nsledujcmi parametry:
co je nerealistick. Jde o kompozitov akumulan ndre. Technologie vstavby nem s konvenmi stavebnmi systmy mnoho spolenho. Jak kme, fyzikln zkony, prodn zkony, matematika, jejich vsledky a jevy, nejsou odrazem naich pn, ale jsou to fakta, kter jsou jednodue takov, jak jsou, a proto bychom se mli snat vyut je ve prospch lovka, lid a spolenosti. Text: Ing. Tom Kopeck, Luk Kvtoun
41
BIPV fotovoltaick technologie integrovan do budov
V souasn dob na trhu fotovoltaickch technologi dominuj takzvan BAPV Building Applied Photovoltaics. Jde o dodatenou mont fotovoltaick konstrukce na pl i stechu ji existujcho objektu. Je to ryze elov een vtinou negativn ovlivujc vzhled stavby. Jeliko pvodn projekt a pedstava architekta nepotala s umstnm fotovoltaick elektrrny, stecha me odporovat principm nvrhu a umstn FVE. Fotovoltaika je obecn citliv k stncm prvkm a vysokm teplotm, kterch je prv na stechch v letnch mscch docilovno. Aby se minimalizovaly ztrty i dky stenmu stnn FV, mus bt panely dostaten daleko od vekerch stncch prvk. Tak velijak sten okna, arke, atiky, komny, ale teba i hromosvody pidlvaj spoustu vrsek projektantm FVE. Ani obecn pouvan FV technologie nejsou nikterak tolerantn jak k designu stechy, tak ani poadavkm zkladnch podmnek nvrhu FVE. Podmnky, jako jsou napklad symetrie string, stejn typy FV panel a jejich V-A charakteristik, stejn sklony a azimuty panel, vyhbn se stnm, pokud Proto je od samho potku velmi dleit volba pouit FV technologie. Tenkovrstv technologie panel jsou odolnj vi teplotm i stenmu stnn oproti klasickm poly- i mono-krystalickm kemkovm. Vzhledem k jejich ni innosti je zapoteb vylenit vt st stechy pro umstn FVE. Tm vyjde o nco dr montn konstrukce. Tuto vlastnost investorovi bohat vynahrad vy vtnost, kdy vyrob v prbhu roku vce energie ne napklad kemkov krystalick technologie. Symetrii string, rozdln teploty, hly a azimuty, ale tak zastnn jednotlivch panel meme znan vylepit vyuitm technologie distribuovanch MPP sledova a DC/DC konvertor. Ve sloitch ppadech je mon zskat takto navc a 25 % energie FVE. Takov technologie je dokonce nezbytn pro budouc servis FVE. Jak si investor porad, kdy se mu asem porouch jeden panel a nebude moci koupit v t dob na trhu toton? A i kdyby nhoda tomu chtla a sehnal typov shodn, nebude stejn dky asov degradaci stvajcch panel. Vrame se k pvodnmu tmatu a tm je BIP Building Intergated Photovoltaics fotovoltaika integrovan do budov me pedejt mnoha nslednm komplikac s nvrhem FVE a souasn vyhovt nejvym architektonickm i projeknm standardm pro vzhled a spornou energetickou bilanci. BIPV technologie spluj krom funkce fotovoltaiky alespo jednu dal vlastnost v oblasti obl-
Monosti vyuit BIPV jsou velmi rozmanit. Je mon vyut technologie z krystalickho kemku i tenkovrstv.
mono stejn teploty panel a jejich monost ochlazovn napklad vtrnm, vytv znan sloit pole pro prci projektanta FVE a to tak v ppad, e projekt je relativn mal.
42
ky budov designov fasdn prvek nad tepelnou izolaci (pln i provtrvan fasdy), tepeln izolan okenn vpl, sten krytina atd. Napklad ve Francii je mon pouitm BIPV technologi doshnout vhodnj vkupn tarify za vyrobenou elektrickou energii FiT (Feed in Tariff ). lnky a panely z krystalickho kemku je mon pro ely BIPB vyrobit zcela na mru. lnky mohou mt rznou barvu antireflexn vrstvy i
zejm, ni innost pemny (tak jako barevn Si lnky), ale ploch na modernch budovch, kter jsou k dispozici je tak podstatn vce. Dky vt energetick vtnosti tenkovrstvch technologi jsou tyto vhodn i na fasdy a nepli oslnn plochy. Piloen graf srovnv vtnosti na rznch plochch a to tenkovrstv technologie CIGS. 100 % energetickou monou vtnost zde vykazuje ideln stecha orientovan k jihu pod hlem 35 (Praha R). Cca. 81 % jej vtnosti poskytuje zpadn stecha a 82,5 % stecha vchodn (vchod vyrob vce ne zpad z dvodu rozdlnch teplot. Rno je vchodn stecha studen, kdeto v odpolednch hodinch je zpadn stecha tepl). Zajmav je, e i severn stecha poskytuje relativn vyuitelnou energii. Rozdly se sniuj s klesajcm hlem stechy. Dalm zajmavm srovnnm je podl jin fasdy, kter je schopna vyrobit a 2/3 energie ideln jin stechy. S nrstem nronosti legislativnch poadavk (a to i na rovni Evropsk unie) je zapoteb stle sniovat energetickou nronost budov a to do
mohou bt s perforac. Tyto lnky lze v panelech rozmstit dle poadavku architekta a rozlenit tak, aby vyhovovaly architektonickmu zmru a souasn prostory kolem lnk propoutly dostatek slunenho svtla dovnit budovy. Je tak mon konstruovat pevn okenn systmy
i podhledy s parametry kvalitnho okna a s monost vroby elektrick energie. Tenkovrstv panely lze tak vyrobit v rozmanitch barevnch klch, kter lze uplatnit pedevm na fasdch objekt, krytinch stech, ale i oken. Pouvaj se zde vechny tenkovrstv technologie, jako je CdTe, CIGSe, a-Si, Micromorph (a-Si/c-Si), ale i organick FV technologie (Dye PV organick FV barviva). Posledn ti jmenovan technologie lze pout i na okna dky mon sten propustnost pro svtlo (transparenci). sten transparentn FV moduly maj, samo-
standard energeticky pasivnch a v budoucnu i aktivnch dom. S kadoronm zvyovnm nkupn ceny energi od distributor vak ji nyn zkaznci chtj snit svoji spotebu elektrick i tepeln energie. A fotovoltaika jim v tto snaze me elegantn pomoci. Ing. Roman ada Ilustrace: Votum, Konarka, Auria, nD-System GmbH, Schott Solar, Ertex Solar, SolarEdge
43
Jednofzov fotovoltick invertory s vkonom do 5 kW

Vroba elektrickej energie zo solrnej si u nala svoje trval miesto v oblasti vyuvania obnovitench zdrojov energie (OZE) v praxi. Hlavne preto, e slnen energia, ako jeden z jej predstaviteov, je vone dostupn a dalo by sa poveda nevyerpaten. Vroba sa zabezpeuje v tzv. FV elektrrach. FV lnky, integrovan do FV modulov, s nevyhnutnm ale nie jedinm systmovm prvkom potrebnm pri stavbe FV elektrrn. Na premenu ich jednosmernej (DC) energie na striedav (AC), pripojiten do elektrickej distribunej sstavy, je preto potrebn al systmov prvok FV invertor. Strun opis vsledkov vvoja jednofzovch invertorov, s vkonom do 5 kW, je obsahom prspevku. Technick rieenie itie kompaktnch vkonovch prvkov), vvoj verifikanho a aplikanho programovho vybavenia, kontrukn nvrh a overenie prototypov. Blokov schma rieenia FV invertorov AMON, typovho radu 2,6 kW, 3,5 kW, 4,3 kW, je uveden na obr.1. Vstupn jednosmern obvody a ich riadenie Z dvodov zabezpeenia o najvej innosti energetickej konverzie s jednofzov FV invertory AMON koncipovan ako beztransformtorov s jednm alebo dvomi zvyovacmi jednosmernmi (DC/DC) stupami na vstupe. Naptia z FV poa s priveden cez vstupn EMC filtre na vstup zvyovacch DC/DC meniov. Tie s tvoren vkonovmi tlmivkami, vkonovmi didami a tranzistormi v IGBT module (obr.2). Zvyovacie DC/DC menie pracuj do jednho kondenztora a zabezpeuj dostaton naptie na vstupe DC/AC menia. Na dosiahnutie vysokej spoahlivosti a ivotnosti menia bol pouit fliov kondenztor. Riadenie, ako sas riadiaceho modulu, zahruje aj algoritmy MPPT (Maximum Power Point Tracking).
Obr.1 Blokov schma vvojovho rieenia FV invertora
Vvojov rieenie bolo zameran na nasledovn skupinu loh: identifikcia systmovch poiadaviek , v voj riadiacich obvodov na bze novch a dostupnch VLSI komponentov (zahrujci aj algoritmy MPPT), vvoj vstupnch a vstupnch obvodov FV invertora (zahrujci ochrann a bezpenostn funkcie, EMC), vvoj vkonovch obvodov s nzkymi stratami (vyu44
Obr. 2 DC/DC obvody
Na zklade porovnania metd pre algoritmy MPPT, bol vybran algoritmus P&O (Perturbation and Observation). Metda je zaloen na meran relnych parametrov FV poa, pripojenho na vstup invertora. Meria sa vstupn naptie VDC a vstupn prd IDC . Vhodou tohto
RMC s. r. o. ponka:
Pre solrny ohrev TV :
Adaptvne regultory solrneho ohrevu: RSO 04 Dodvky a mont kompletnch systmov
(www.solarinfo.sk) Pre fotovoltick (FV) Grid-Off systmy:

Inteligentn vkonov nabjaky do 15 A pre
12 V a 24 V FV systmy: ATON 15
Inteligentn vkonov nabjaky do 30 A pre
12 V a 24 V FV systmy: ATON 30 Pre fotovoltick Grid-On systmy: Odborn poradenstvo pri stavbe FV elektrrn do 100 kW Nvrh projektov a investinch zmerov na stavbu FV elektrrn do 100 kW Dodvky a mont FV elektrrn do 100 kW
Obr.3 P&O Perturbation and Observation algoritmus MPPT Solrna nabjaka ATON 15 (30) Je uren pre nabjanie olovench akumultorov z FV panelov s nabjacm prdom do 15 A (30 A). Umouje maximlne energetick vyuitie FV panelov (algoritmy MPPT). Doplnkov funkcie: spna zae m nastaviten prdov obmedzenie, spnanie me by v zvislosti od relneho asu a podmienok osvetlenia a teploty.
algoritmu je jednoduchos a pomerne mal zvislos od FV poa. Zjednoduen vvojov schma pouitho algoritmu je uveden na obr. 3. Vkonov DC/AC obvody a ich riadenie Zkladom vkonovej asti DC/AC menia je integrovan IGBT modul, ktor zaha vetky vkonov polovodiov komponenty ako aj potrebn budiace a ochrann obvody. Pouitie IGBT modulu je vhodn z hadiska vemi dobrch elektrickch parametrov, vysokej spoahlivosti a mench priestorovch nrokov. Meni je tvoren H-mostom zo tyroch vkonovch tranzistorov v IGBT module (obr.4). Zabezpeuje beztransformtorov premenu jednosmernho (DC) naptia a prdu na striedav (AC) veliiny so elanmi parametrami. rkovo modulovan vstup DC/AC menia je filtrovan vkonovm LC filtrom a cez vkonov rel a EMC filter je pripojen priamo k distribunej sstave NN, 230V/50Hz. Vkonov LC filter je tvoren vkonovmi tlmivkami a kondenztorom. Pri vrobe tlmiviek, v spnacch procesoch, sa
Regultor solrneho ohrevu RSO 04

na riadenie ohrevu TV pomocou Sli
slnenej energie.
Sleduje elan teplotu a reguluje vkon
obehovho erpadla.
riadi aj druh obeh bazn, asov pln Me
(relny as), chladenie.

Meria tepeln vkon a zobrazuje tatistiku
poslednch troch mesiacov.
RMC s.r.o.
Trenianska 863/66 018 51 Nov Dubnica SLOVENSK REPUBLIKA tel.: ++421 42 4455611 e-mail: rmc@rmc.sk
www.rmc.sk
20
zaali pouva tzv. nanokrytalick jadr z amorfnch kovov. Tieto jadr dovouj vysok
Riadiaci a zobrazovac modul, komunikan rozhranie Kompaktn modul je realizovan prostrednctvom centrlnej procesorovej jednotky (CPU) s hodinami relneho asu (RTC), vekm grafickm displejom 128 x 64 bodov, tyrmi naviganmi tlaidlami (Tl1-Tl4), troma indikanmi didami LED1-LED3 a komunikanmi kanlmi (obr.6 ). Jeho hlavnou lohou je konfigurova FV invertor, zobrazova meran veliiny, archivova zskan dta a komunikova s okolm. K modulu DC/DC a DC/AC riadenia FV invertora je pripojen rchlym vntornm kanlom s rozhranm RS485. Modul sprostredkovva komunikciu medzi FV invertorom a externmi zariadeniami pomocou troch rozhran: rdiov spojenie na frekvencii 868 MHz s rchlosou 100 kbps, spojenie na dlh vzdialenosti cez galvanicky oddelen rozhranie RS485 (prepojenie alch FV invertorov) a priame pripojenie na PC cez USB konektor. Pomocou softvrovho vybavenia
Obr.4 Vkonov DC/AC obvody
Obr.5 Obvody EMC filtrov
stenie a maj pomerne nzke straty, o umouje kontrukciu tlmiviek s menmi rozmermi v porovnan s feritovm tlmivkami. Vykonan merania potvrdili ich dobr vlastnosti a vhodnos pouitia vo FV invertoroch. Riadenie vkonovch obvodov, ako sas celkovho riadenia FV invertora, spna vkonov tranzistory a odpja meni od distribunej sstavy, v prpade jej poruchovch stavov. Je to vtedy, ke sa na rozhran zistia parametre, ktor s mimo povolen toleranciu. Zisuje sa izolan stav, nikov prd, naptie a frekvencia siete. Na zklade signlov o netolerantnch hodnotch riadenie odpja od siete svoju vkonov as. Riadenie je postaven na bze signlnych procesorov firmy Texas Instruments. Filtran a ochrann funkcie, obvody rozhrania FV invertora Na splnenie poiadaviek EMC s na vstupoch a vstupe FV invertora pouit EMC filtre (obr. 5). S tvoren kompenzovanmi tlmivkami, X-kondenztormi a Y-kondenztormi. Frekvenn charakteristika filtrov dostatone potlauje spektrum ruivch signlov, ktor meni pri svojej innosti nevyhnutne generuje. Boli pouit kompenzovan tlmivky s toroidnm jadrom z nanokrytalickho amorfnho kovu.
Obr.6 Riadiaci, zobrazovac a komunikan modul
m uvate monos zvoli si, ktor parametre maj by neustle zobrazovan na displeji. Konfiguran hodnoty sa ukladaj v internej pamti. Dta s archivovan na SD karte vo formte, priamo pouitenom v PC. Sleduj sa aj tatistick daje o zskanej energii poas chodu FV invertora. Uah sa tm analza vpadkov, spsobench poruchami FV poa alebo distribunej siete.
46
FV INVERTORY
Vstupn daje
Doporuen vkon Vstupn naptie Max. vstupn prd Poet MPPT Rozsah MPPT
AMON 2.6
2 600 - 3 100 Wp 150 - 550 VDC 14,5 A 1 200 - 500 VDC max. 2 600 W 195 - 265 VAC 47 - 51 Hz 13,5 Arms <4% > 0,95 96 % IP 54 RS 485, USB 2.0, RF- 868 MHz 355 x 500 x 224 mm 20,5 kg
AMON 3.5
3 500 - 4 200 Wp 150 - 550 VDC 19,5 A 1 200 - 500 VDC max. 3 500 W 195 - 265 VAC 47 - 51 Hz 18,0 Arms <4% > 0,95 96 % IP 54 RS 485, USB 2.0, RF- 868 MHz 355 x 500 x 224 mm 21,0 kg
AMON 4.3
4 300 - 5 150 Wp 150 - 550 VDC 2 x 15,0 A 2 200 - 500 VDC max. 4 300 W 195 - 265 VAC 47 - 51 Hz 22,1 Arms <4% > 0,95 96 % IP 54 RS 485, USB 2.0, RF- 868 MHz 355 x 500 x 224 mm 21,0 kg
Vstupn daje
Vstupn vkon Naptie siete Frekvencia siete Max.vstupn prd Skreslenie THD innk Max. innos Krytie Komunikcia
Kontrukn daje
Rozmery ( x V x H) Vha
Obr.7 Kontrukn vyhotovenie a hlavn technick daje invertora AMON
Kontrukn v yhotovenie a hlavn technick daje Kontrukne s FV invertory AMON vyhotoven v pecilnej kovovej rozvdzaovej
Obr. 7 Invertor AMON
skrinke s dvierkami. Tm je zabezpeen dobr prstup k jednotlivm komponentom pri uvdzan do chodu alebo servisnom zsahu (obr. 7). Vstupn konektory a priechodky pre pripojenie FV pol, distribunej siete a komunikanej linky s umiestnen v spodnej asti skrinky. Tu je umiestnen aj vkonov vypna na odpojenie FV invertora od energie vstupnho FV poa.
Zver Na Slovensku s boli k 30. 6. 2011 vybudovan FV elektrrne s celkovm intalovanm vkonom 480,35 MW. Je to pomerne vek nrast, ale dosiahnut prevane malm potom vekch elektrrn s vkonom cca ~ 1 MW. Ich vstavbu si mohli dovoli len solventn investori. Preto sa nenatartoval oakvan efekt z FV aplikci (hlavne zo SRN), t.j. vek poet malch intalci, a to hlavne na strechch rodinnch domov, budovch alebo ich fasdach. Nenaplnil sa predpoklad, e obnoviten zdroje energie bud dostupn irokej mase daovch poplatnkov, ktor ju v skutonosti dotuj, ale relne nevyuvaj. Preto ani nevidia dvod na jej podporu. alm nepriaznivm javom je fakt, e len mlo slovenskch firiem je schopnch dodva na stavbu FV elektrrn svoj vlastn produkt. Vyvinut FV invertory, opsan v tomto prspevku, sa mu sta konkurenne schopnm produktom z dielne slovenskej firmy. Uplatnenie si mu njs hlavne pri stavbe malch jednofzovch FV elektrrn, pripojitench do NN distribunej sstavy a umiestnench na strechch rodinnch domov. To je aj v slade s novelizciou zkona .309/2009, vnosmi RSO a domnievame sa, e aj so zmermi relneho vyuvania OZE v praxi. Jn Miklo, Jn Pollk, Juraj Prekop www.rmc.sk
47
Krsa fotovoltiky na dome

Hne sa na zaiatku sa priznm, e nzov lnku je trochu zavdzajci. V svislostiach, o ktorch psem, nemm na mysli umeleck vnmanie krsy, ale skr, ako ju vnma technik i ekonm. A verte mi, e aj technokrata vie potei, ak je vsledok jeho prce technicky dobre zvldnut, uiton, eln a ekonomicky zaujmav - jednoducho krsny. Vina ud vnma fotovoltiku (FV) ako elektrre na poli, prpadne na dome. Elektrina vyprodukovan elektrrou je odovzdan do distribunej siete. Majite elektrrne sa alej nezaujma o sa s ou stane alebo ako sa spotrebuje, je to plne v kompetencii distribunej spolonosti. Reim FVE je vlastne obdoba klasickej elektrrne a m vemi mlo spolon s alternatvnou energetikou. Je vak mon aj intalcia, ktor je orientovan viac na podporu vlastnej spotreby v dome, na ktorom je naintalovan a iba prebytky energie, ktor dom nespotrebuje, s dodan do distribunej siete. V lnku sa budem snai ozrejmi rozdiely medzi FVE fotovoltickou elektrrou a FVZ fotovoltickm zariadenm. Inak povedan zameriam sa na rozdiely medzi intalciou na dodvku elektriny do siete a intalciou primrne urenou na vlastn spotrebu. Pretoe rozdiely medzi nimi s pomerne komplexn rozdelm ich do troch zkladnch okruhov: legislatvno-administratvny, technick a ekonomick. V texte sa budem snai upozorni na vhody a nevhody oboch rieen. Legislatvno-administratvny pohad Zkon . 309/2009 o podpore OZE a KVET (obnoviten zdroje energie a kombinovan vroba elektriny a tepla) prakticky umonil komukovek sta sa vrobcom elektriny. Zkon dva monosti nielen vo fotovoltike, ale komplexne v OZE a KVET. Okrem neho energetiku vo veobecnosti riadi aj zkon . 656/2004 (tzv. energetick zkon) a jeho novelizcie. Prve on zaviedol pojem meranie na svorkch genertora, ktor dovolil poui zdroj elektriny najm na krytie vlastnej spotreby a iba prebytky dodva do distribunej siete. To sa samozrejme vzahuje na akkovek zdroj, ale v naom prpade pouijem fotovoltick elektrre vs. fotovoltick zdroj. alia dleit legislatva, ktor sa vzahuje na energetick zdroje a teda aj fotovoltick intalcie je stavebn zkon. Nm sa riadi kad stavba a elektrre je tie stavba. V priebehu rieenia a povolo48
vania m hlavn slovo miestny stavebn rad. Nakoko sa technolgie a prstupy vyvjaj, odborne nadriaden orgn pre miestne stavebn rady je Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja Slovenskej republiky. Ako pomoc stavebnm radom vydva metodick usmernenia , a prve usmernenie . 2011/2930/V1414-2 zavdza pojem FVE a FVZ. Usmernenie nariauje, e na stavbu FVZ sta jednoduchia povoovacia administratva len oznmenie drobnej stavby, zatia o na postavenie FVE treba pln stavebn povolenie. Technick rozdiel FVE a FVZ
A mera elektriny vyrobenej a dodanej do distribunej siete
Elektrina, ktor vyrob FVE, sa prakticky cel odvedie do distribunej siete. Kapacitu vroby a dodvky zaznamenva elektromer A, ktor je majetkom distribunej siete. T pouije dodan elektrinu na krytie svojich energetickch strt. Majite regionlnej distribunej sieti fakturuje dve poloky: cenu elektriny na krytie strt a doplatok elektriny pochdzajcej z OZE. Celkov vku poloiek stanovuje vyhlka RSO . 225/2011.
A dvojsmern mera elektriny dodanej z a do distribunej siete B mera elektriny vyrobenej vo fotovoltickej intalcii
Ekonomika FVE a FVZ Vku ceny za elektrinu z OZE stanovuje vyhlka RSO . 225/2011, ktor ju uruje na obdobie roka 2011 a taktie na rok 2012. I napriek tomu, e je to obsiahly dokument, stanovuje iba celkov vku doplatku. Njs v om informciu o rozdelen doplatku na dve asti (cena elektriny na krytie strt v distribunej sieti a samotn doplatok) sa ned. Prv as je pevn pre vetky zdroje OZE a KVET. Vka samotnho doplatku sa li poda typu zdroja a jeho vekosti. RSO stanovil na rok 2011 cenu elektriny na krytie strt na vku 55 /MWh. Na rok 2012 sa oakva cena 60 /MWh. Pri porovnan FVE a FVZ sa budeme riadi cenami urenmi pre rok 2012. T je pre fotovoltiku stanoven na 194,54 /MWh. Znamen to teda, e samotn doplatok bude vo vke Poloka Jednotka FVE FVZ 134,54 /MWh. Doplatok vyhl. 225/2012 /MWh 194,54 194,54 Ekonomika FVE je v podstate jednoduch. Jej majiCena elektriny na straty /MWh 60,00 60,00 te odpe stav elektromera A na konci mesiaca. Vka produkcie elektriny pre obe ast je rovnak. Doplatok /MWh 134,54 134,54 Pri FVZ vak pri ekonomike treba uvaova cena komer nej elektriny/MWh 70,00 70,00 s faktom, e FVZ pracuje pre samotn dom, ktor Vekos intal. zdroja kW 10,00 10,00 as vyrobenej elektriny spotrebuje. ElektromerB priemern ro n vroba kWh 10 000,00 10 000,00 - na svorkch genertora meria celkov vrobu FV intalcie a je tovan ako pln doplatok Doplatok 1 345,40 1 345,40 134,54 /MWh. Avak tovaElektrina na straty 600,00 0,00 nie elektriny na krytie strt m Uetren elektrina dva hranin stavy a nieo 100 % spotreby 0,00 0,00 100 % spotreby 700,00 medzi tm. Prv hranin stav je vtedy, ke cel vka vroby 0 % spotreby 0,00 600,00 0 % spotreby 0,00 FVZ sa spotrebuje v dome 50 % spotreba 0,00 300,00 50 % spotreba 350,00 t.j. 100 % spotreba. Druh hraCelkov bilancia nin prpad je, ke v dome nebude iadna spotreba a cel produkcia elektriny 1 945,40 pjde do distribunej siete. V priebehu celho 100 % spotreby 2 045,40 roku bude vak relny stav niekde medzi. Pre moje 0 % spotreby 1 945,40 vpoty som uvaoval s 50 % spotrebou vyrobenej 50 % spotreba 1 995,40 elektriny a cenou komernej elektriny na rovni 70 /MWh. Je to aksi fiktvna cena, ktor je poda rznych tarifov distribunch sieti aj vyia. Poloka Jednotka FVE FVZ Ako vidie z tabuky, v prpade, ak FVZ dod vetku Doplatok vyhlka 225/2012 /MWh 194,54 194,54 elektrinu do siete, cena za elektrinu je rovnak ako Cena elektriny na straty /MWh 60 60 cena elektriny z FVE. Ak vak aspo as elektriny Doplatok /MWh 134,54 134,54 je v dome spotrebovan zana sa FVZ ukazova ako ekonomicky vhodnejia fakturuje regionlnej distribunej sieti dve poloIng. Pavel imon, CSc. ky, ktor s v rozdielnej vke zmeranej elektriny: Ing. Jana Tomejov, niia hodnota za cenu elektriny na krytie strt Technick univerzita Koice
49
FVZ vytvor elektrinu vo FV intalcii, ktor vedie do domu. Mnostvo vyrobenej elektriny zmeria elektromer B, ktor je naintalovan ako sas FV intalcie a je majetkom majitea FVZ. Domcnos elektrinu plne alebo iastone spotrebuje a tento prpadn prebytok je dodan do distribunej siete. Jeho mnostvo zmeria elektromer A, nazvan tvorkvadrantn. Vie mera oba smery toku elektriny. V ase, ke nie je produkcia FV intalcie dostaton, teie elektrina do domu. To je vlastne tandardn dodvka. V prpade, e spotreba domu je menia ako celkov produkcia FV intalcie, elektrina teie von z domu. Prve z tohto dvodu je intalcia tohto pecilneho elektromeru nevyhnutn. Distribun sie pri tomto rieen prijma iba obasn prebytky elektriny. Op sa pouij na krytie energetickch strt poas distribcie. Majite
a doplatok elektriny pochdzajcej z OZE v plnej vke produkcie.
Teplo a vlhko jsou nejvt neptel podkrov
Vzkumy prokzaly, e teplo a vlhko jsou nejvt neptel podkrov. Mnoho domcnost je vybaveno malmi pasivnmi ventilanmi otvory, kter jsou vak vtinou neinn a nezabezpeuj proudn vzduchu v dostaten me na to, aby se z prostoru vypudilo teplo a vlhkost. r solrn ventiltory funguj od rna do veera, vlhkost a teplota nikdy nedoshnou kritick spoutc hodnoty. Vsledkem je sprvn vtrn podkrov, kter prodluuje ivotnost va stechy, sniuje servisn nklady a zpjemuje vae domc prosted. Nkter solrn ventiltory jsou prodvny jako kompletn sada vetn odvtrvn, ale zrove je mon podit si solrn panel k ji nkterm nainstalovanm ventiltorm. Toto een je logicky nejvhodnj pro vylepen aktulnho een odvtrn va stechy.
PL E
Tepl vzduch se nahrad chladnejm, kter se dostv do interir prostrednictvm nich ventilanch otvor pro pvod vzduchu
VLHKOST
Vlhko se tvo pi kadodennch bnch innostech, jako sprchovn, pran a vaen
Solrn podkrovn ventiltory jsou technologicky vyspl zazen se solrnm pohonem, kter doke vyeit oba problmy narz. Vtina elektricky napjench podkrovnch ventiltor se spout na zklad termostatu, tud pracuj a kdy se teplo v podkrov nahromad. Z tohoto dvodu termostatem spoutn jednotky nee problm s nahromadnm teplem efektivn. Jin systmy jsou zase vybaven jen vlhkomrem, kter m vlhkost v podkrov. To me bt tak problm, protoe kdy vlhkost doshne definovanou spoutc hodnotu, kondenzace a vlhko u doshly kritick rovn. eenm je tedy solrn ventiltor, kter je ideln umstn na jin exponovan stran pro maximalizaci vkonu. Ventiltor nepedstavuje nkladn problm vmny termostat nebo vlhkomr, jako je tomu u elektrickch ventiltor. A protoe nkte50
1 - nerezov montn vruty 2 - nerezov vstavn odsvac mka 3 - lehk polymrov lopatky ventiltoru minimalizujc odpor motoru a nepodlhajc korozi 4 - extrmn tich motor 5 - nepropustn bezev lemovn z jednoho kusu 6 - dn nkladn elektrick zapojen, protoe jednotka je pohnn zabudovanm fotovoltaickm zdrojem energie
Zven produktivita FVE pochdza zo slovenskho vskumu

Njs na Slovensku spolonos, ktor m v portfliu vlastn vskum a vvoj, je raritou. asto sa vrav o odlive mozgov, ktor vidia monos sebarealizcie len v zahrani. My sme vak navtvili spolonos, ktor vyvracia nzor, e v naich podmienkach sa serizny vskum robi ned. Generlny riadite Mgr. Peter upa a Ing. Pavel imon, CSc., business development manager spolonosti GoldenSUN Slovakia z Liptovskho Mikula nm v rozhovore predstavili svoje uniktne projekty. V januri uplynul rok odvtedy, ako ste spustili do chodu prv slnen FV elektrre v Liptove. Naplnila vae oakvania? (Peter upa) V januri to bud vlastne u dva roky, o naa spolonos slvnostne spustila do prevdzky prv slnen FV elektrre v Liptove pripojen do distribunej siete. Na rozdiel od viny fotovoltickch intalci na Slovensku, vak jej vybudovanie nesledovalo primrny zmer vroby elektrickej energie s cieom zabezpei o najrchlejiu nvratnos investcie. Elektrre vznikla ako sas testovacieho pracoviska solrnej techniky, ktorej vskumom a vvojom sa spolonos GoldenSUN u dlhodobo zaober. Pracovisko solrnej techniky nm umouje skma a vyvja viacer zariadenia pre oblas efektvneho vyuvania slnenho iarenia. Elektrre funguje aj ako vskumno-vvojov testovacie pracovisko solrnej techniky. Mete prezradi, na om aktulne pracujete? (Peter upa) Primrne sa venujeme dvom oblastiam. V prvom rade oblasti vyuvania koncentrovanho slnenho iarenia na vrobu elektrickej energie, tepla a chladu. Vyvinuli sme viacer typy zrkadlovch koncentrtorov slnenho iarenia a rozpracovali viacer rieenia tepelnch motorov urench na premenu koncentrovanho iarenia na mechanick a elektrick energiu. V druhom rade sa zaoberme spsobmi zvyovania efektvnosti fotovoltickch elektrrn a ich prevdzky. V minulosti sme sa znane venovali vvoju dvojosovch solrnych trackerov (navdzaov), ktor boli uren pre vysoko-presn natanie solrnych panelov za slnkom, respektve za najiarivejm miestom oblohy. Umoovali tak zvyova energetick zisk panelov o 25 a 40 %. S to prce a poznatky zskan poas vskumu
52
solrnych trackerov a pri prevdzke vlastnej fotovoltickej elektrrne, ktor ns inpirovali k nmu v sasnosti najperspektvnejiemu rieeniu SunLight Booster. Ide o uniktne svetovo nov, dnes u patentovan, rieenie, ktor umouje zvyova produktivitu u postavench fotovoltickch elektrrn o 20 a 30 %. Rieenie, ktor umouje zvi vrobu u postavench FVE o 20 a 30 %? To znie zaujmavo. Mete nm o tom poveda viac? (Peter upa) Samotn princp je relatvne jednoduch. Ako u z nzvu vyplva, SunLight Booster (zosilova/zvyova slnenho svetla) zvyuje mnostvo slnenho svetla, ktor dopad na solrne panely. Nasledovn rovnica je jednoduch: m viacej slnenho iarenia na panely dopadne, tm viac elektrickej energie mu vyprodukova. Rieenie je uren najm pre vek pozemn FVE (optimlne 500 kW a viac). Spova v intalci inteligentnch reflexnch plch do in nevyuitho priestoru medzi radmi fotovoltickch panelov. Reflexn plochy sleduj pohyb slnka, respektve zdroj najintenzvnejieho iarenia na oblohe (naprklad okraj mrakov, za ktormi sa schovva slnko, alebo zdroj najintenzvnejieho difzneho iarenia) a nataj sa tak, aby na FV panely odrazili dodaton iarenie. Vaka tomu FV panely absor-
Schematick nkres princpu aktvnych reflexnch plch systmu SunLight Booster
buj viac slnenho iarenia, ktor mu premeni na elektrick energiu. V zvislosti od ronho obdobia, poasia a asu v rmci da mu panely vaka boostru zska k dispozcii a o desiatky percent viac slnenho iarenia, s ktorm mu pracova. V podstate systm zvyuje aj solrne plon energetick vyuitie pozemku elektrrne a etr servisn nklady. Vyuva slnen iarenie (priame aj difzne), ktor by in dopadlo na zem nevyuit medzi rady panelov a odra ho na priahl FV panely. Okrem toho, spsobuje spomalenie rastu trvy medzi radmi FV panelov, m zniuje nklady na servis elektrrne svisiace s kosenm trvy. (Pavel imon) Ete doplnm, v konkrtnom prpade 1 MW intalcie na 2,1 ha (21 000 m2) pdy je FV plocha iba 7 000 m2. Slnko vak dopad na cel plochu FVE, za ktor investor zaplat. To vak tie znamen, e 14 000 m2 plochy, ktor bola zakpen, a ktor treba udriava, plati za u da z nehnutenosti, vlastne investorovi ni neprina, len nklady. A zrove, dve tretiny slnenej energie, ktor dopad na pozemok FVE, sa vlastne v podstate vyplytv bez itku. Bohuia dnes nie s k dispozcii technolgie, ktor by pomohli naintalovanm FVE bezozvyku energiu zska. Jedine SunLight Booster prina monos, ako negatvnu bilanciu iastone zlepi. Je rieenie SunLight Booster vo vvoji, alebo je u prpadne dostupn pre komern vyuitie? (Peter upa) Rieenie je u komerne dostupn. V sasnosti rokujeme s viacermi multi-MW zujemcami z iech a Slovenska a otvraj sa prv diskusie o smerovan na nemeck trh. Je pravda, e pri komercionalizcii rieenia SunLight Booster spolupracujete s jednm z najvznamnejch solrnych integrtorov v echch, firmou FVK Global? (Peter upa) Spolonos FVK Global postavila v R
a SR niekoko desiatok MW slnench elektrrn. V sasnosti sa profiluje ako jeden z ldrov v oblasti profesionlneho servisu a starostlivosti o fotovoltick elektrrne, priom u dnes servisuje viac ako 115 MW FVE. Zmerom FVK je nie len udriava FVE v chode, ale perspektvne aj vylepova a upgradova technolgiu fotovoltickch elektrrn. Vznik naej spoluprce je preto prirodzenm dsledkom toho, ke zaujmav rieenie zapad do stratgie rozvoja spolonosti. So spolonosou FVK Global
Intalcia SunLight Boostra v 2,05 MW FVE v Nedakoniciach
Nameran energetick prnosy SunLight Boostra vo FVE Nedakonice (R) v mesiacoch august a september 2011. Modr stpec zobrazuje denn energetick produkciu menia s boostrom a erven stpec produkciu rovnakho menia bez boostra.
Prnosy SunLight Boostra pri rznom poas meran na dvoch identickch FV systmoch, priom jedn mal intalovan SunLight Booster a druh nie. Zava slnen de, polooblan de, zamraen de
53
sme od leta tohto roku partnermi v projekte SunLight Booster. GoldenSUN je garantom technickch parametrov a FVK zrukou kvality rieenia po obchodnej, finannej aj servisnej strnke. Cieom spoluprce je zabezpei technicky, trhovo, uvatesky kvalitn rieenie, ktor prinesie naim klientom vrazn a spoahliv zvenie produkcie ich FVE, a tm zvenie trieb z predaja vyrobenej elektrickej energie. Rieenie SunLight Booster na zvyovanie produktivity FVE je zaujmav a urite perspektvne. Nie je to vak jedin oblas vho vskumu. Mete nm pribli vae alie projekty? (Peter upa) Ako som u spomenul znan as nho vskumu sa venuje oblasti koncentrovanho slnenho iarenia. V tejto veci sme postavili a sprevdzkovali niekoko testovacch koncentrtorov slnenho iarenia. Plnujeme v nich testova inovatvne tepeln motory, ktor s predmetom nho vskumu. V minulosti sme sa intenzvne venovali vskumu a vvoju solrnych trackerov. Taktie sa zaujmame o vvoj rieen na efektvne elektro-energetick vyuitie biomasy a vetra v malch aplikcich. Spolupracujete pri vskume a vvoji s nejakmi vskumnmi partnermi? (Peter upa) Doteraz firma GoldenSUN spolupracovala na viacerch projektoch najm so Slovenskou akadmiou vied, stavom anorganickej chmie a ilinskou univerzitou, Elektrotechnickou a Strojnckou fakultou. Je veobecne znme, e venova sa vskumu a vvoju je neahk a zrove vysoko rizikov. Ako sa vm dar zska zdroje na financovanie vskumu? (Peter upa) Ako ste uviedli, nie je to skutone ahk oblas, avak ke sa nieo napokon skutone podar, tak to stoj za to, a mnohonsobne to zaplat vetky dovtedajie starosti. Naej firme sa dar spolupracova s viacermi investormi rizikovho kapitlu, biznis anjelmi z rznych krajn sveta. S to astokrt udia a firmy s vziou a pochopenm, e oblas obnovitench zdrojov je skutone vemi perspektvna. S to zrove investori, ktor s si plne vedom, e riskuj, pretoe vskum a vvoj je skutone nevyspytaten, ale ke to vyjde, zarobia tak ako nikde inde. Spoluprci s vizionrskymi investormi sme preto vdy otvoren.
Okrem spoluprce s investormi, sa nm dar zskava grantov zdroje na podporu vskumu a vvoja. Doteraz sme mali monos v tejto oblasti spolupracova najm s Agentrou na podporu vedy a vskumu, pod gesciou Ministerstva kolstva SR a Operanmi programom konkurencieschopnos a hospodrsky rast pod gesciou Ministerstva hospodrstva SR. Vrtim sa na zaiatok... o vs viedlo k rozhodnutiu pusti sa do oblasti vskumu a vvoja? (Peter upa) Vskum a vvoj m v Liptove dlhodob tradciu. V predchdzajcom reime bol Liptov centrom pikovho vojenskho vskumu a vvoja. Dnes je to u histria, ale mnostvo kvalitnch ud z vskumu sa v sasnosti spene uplatuje v rznych technickch firmch. Aj v GoldenSUN psob niekoko vbornch vskumnkov z tchto ias. Namiesto vskumu vojenskch rieen sa dnes venuj vskumu s ovea pozitvnejm zameranm vskumu obnovitench zdrojov energie a rieen na zabezpeenie trvalo udratenho rozvoja. (Pavel imon) udia stojac za spolonosou GoldenSUN toti veria, e hlavne vskum a vvoj s jeho nslednm nasadenm v praxi me cel nau spolonos privies na rov zpadoeurpskych ttov. Prve oblas Liptova bola kedysi miestom, kde bola vytvran vysok pridan hodnota spojen s intelektulnou innosou. Naprklad Vojensk technick stav, Tesla Hrdok, Liptovsk strojrne, Vojensk akadmia, neskr aj Alcatel TLH a ilinsk univerzita. I dnes je na Liptove rad firiem s vysokm potencilom. Sasne je Liptov jedno z najchladnejch miest na Slovensku, kde si kad v relnom ivote citlivo uvedomuje cenu energi zabezpeujcich pohodln ivot. Aj toto vetko ovplyvovalo vznik spolonosti GoldenSUN. Prve prca v hadan novch smerov zskavania energi sa stala krdom pri jej vytvran a kadodennej innosti. Aj preto v oktbri 2010 GoldenSUN Slovakia s. r. o. zskala tatt vskumnej organizcie, ke zskala osvedenie o spsobilosti vykonva vskum a vvoj, ktor vydalo Ministerstvo kolstva SR. Firma vak nie je len isto teoretickm pracoviskom, kee je to tandardn spolonos bez priamej asti ttu a mus si na svoje aktivity zarobi. To aj znamen, e vsledky prce ud v spolonosti musia ma komern hodnotu a uplatnenie. A na tom prve pracujeme.
54
Sten fotololtaick instalace Ako si vybra vhodn fotovoltick strieda? Akumulace solrn energie
een pro bezproblmovou instalaci FV systmu

Jednu z nejvznamnjch ploch pro instalaci solrnch a fotovoltaickch systm nabzej sten konstrukce. Tak jako ve, i instalace tchto systm by mla pro bezproblmovou funkci a dlouhou ivotnost splovat nejrznj poadavky na ukotven a prchod stenm pltm. Spolenost HPI - CZ proto pipravila ucelen program SOLAR-LINE, kter nabz profesionln een pro instalace solrnch systm na ikm i ploch stechy. Odvtrvac taky jsou astou variantou pro prchod hadic skrz sten krytinu. Bohuel se jedn o nesystmov zpracovn, kdy tyto taky nepln svou primrn funkci pro zajitn odvtrvn podstenho prostoru. Z dlouhodobho hlediska je ohroena celkov ivotnost stechy. Venduct hadicov prostup byl navren pro prostup hadic s prmrem od 10 do 70 mm. Tsnn z EPDM umouje snadn pizpsoben poadovanmu prmru a souasn zajiuje dokonalou ochranu ped ppadnm zatknm. V kombinaci s irokou nabdkou prostupovch taek se jedn o een pro vechny bn pouvan typy stench krytin. Problematiku rozvod elektrickch kabel stenm pltm a nsledn vystn v nadsten sti e Venduct kabelov adaptr. Tato novinka v naem portfoliu umouje bezpen rozvod kabel s prmrem od 4 do 8 mm a souasn nabz monost napojen a 16 kabel. Speciln tsnc vloka zaruuje odolnost vi deti a klimatickm vlivm. Sv vyuit me nalzt nejenom ve spojen s fotovoltaickmi panely, ale tak s dalmi elektro prvky umstnmi na stee, jako jsou nap. antnn kabely, bezpenostn kamery, dekorativn osvtlen, pohybov idla, atd. Na zklad provedenho przkumu bylo zjitno, e nejobvyklejm zpsobem uchycen nosn konstrukce je pouit nosnch hk. Ty jsou ukotveny do lat nebo kontralat a soubn se opraj o sten krytinu. Tlak zpsoben vhou celho systmu pak nsledn me vst k tomu, e dojde k prasknut sten taky a tm tak k vytvoen nedoucch otvor pro zatkn vody. Aby bylo mon tmto nehodm pedchzet, vyvinula nae spolenost univerzln Venduct drk solrnch panel. Samotn drk je ukotven do pdavn lat, m je umonna jednak variabiln monost umstn nezvisle na roztei krokv a zrove, na rozdl od jinch aplikac, nedochz k bodovmu zaten sten krytiny. Svou univerzlnost a kou barevnch variant napomh dotvet celkov estetick vzhled stechy. Po instalaci solrnch nebo fotovoltaickch systm me dochzet ke zven teploty v podsten sti pod nainstalovanmi panely. Pro zajitn sprvnho odvtrn tohoto prostoru doporuujeme vyut Venduct univerzln vtrac taku. Svm nzkm profilem umouje vtrn podstenho prostoru a tm zajiuje
56
potebnou cirkulaci vzduchu. Dalm ppadem, kde Venduct, univerzln vtrac taka, nachz sv uplatnn, je zakonen stvajcch vtracch rozvod, jejich vystn by omezovalo ppadn zcela znemoovalo instalaci solrnch panel. Standardn vtrac komnek (prmr 125 mm) lze nahradit touto takou a ta je nsledn umstna pod solrn panel. V rmci tsncch a utsovacch prvk dopluj adu SOLAR-LINE prostupov manety Dektite, Solar tsnc manety a v neposledn ad tak univerzln hlinkov ps Easy-Form.
na plechov krytiny mme pipraven profesionln een od spolenosti EJOT. Tento tradin doda-
Prostupov manety Dektite nabzej dokonal utsnn potrubnch prostup a do prmru 610 mm na ikmch stechch s profilovanou plechovou krytinou. Pouit materily zajiuj vysokou odolnost vi povtrnostnm vlivm a snadno se pizpsobuj rznm tvarm profil. Solar tsnc manety zajiuj vodotsn prostup stenm pltm v interirov sti. Jsou samolepc a vyznauj se trvalou prunost, odolnosti vi strnut a deformaci. Pedstavuj ideln een pro optovn zajitn sprvn funkce hydroizolace v rmci jejho poruen pi instalaci solrnch rozvod. Univerzln streov pska Easy-Form a tsnc ps Easy-Form nabzej mnohostrann vyuit pro utsnn nebo napojen rznch st stench konstrukc, jako jsou nap. komny, vike, sten okna a pod. Naasen hlinkov povrch zaruuje vysokou flexibilitu a umouje a 60 % roztaitelnost. Spodn strana psu je opatena butylovm lepidlem, kter zajiuje dokonalou pilnavost k povrchu. Pro upevnn solrnch a fotovoltaickch panel
vatel pikov kotevn techniky vyvinul na zklad svch dlouhodobch zkuenost ucelen een pro kotven solrnch modul do ikmch i plochch stech. Drky JA3 a JZ3 jsou speciln rouby pro upevnn nosnch prvk na ikmou stechu s monost kotven do devn i ocelov konstrukce. Dokonalou vodotsnost spoje zabezpeuj integrovan tsnc podloky z EPDM, ppadn kaloty EJOT ORKAN. Solrn drky FD a nosn moduly FS jsou ureny pro upevnn na ploch stee. Drk FD nabz jednoduch a spolehliv ukotven do ocelov konstrukce pomoc samovrtnho roubu. Pi monti dochz k minimlnmu pokozen hydroizolace, a proto je tento drk ideln pro instalaci do ji hotov stechy. Robustn proveden modulu FS umouje penos zaten pmo do nosn konstrukce, m nedochz k zaten stenho plt nebo tepeln izolace. Kombinace nerezavjc oceli a hlinku poskytuj odolnost vi ppadn korozi. Zkladnovou desku lze kotvit do betonu i trapzovho plechu, piem tlouka tepeln izolace me bt a 240 mm.
V souvislosti s ochranou osob na stee doporuujeme pro instalaci a nslednou drbu solrnch a fotovoltaickch panel neopomenout otzku bezpenostnch prvk. Bezpenostn hky napomhaj k ochran ped ppadnm pdem ze stechy. Stoupac ploiny zajiuj snadnj pohyb osob po stee a v neposledn ad tak umouj pohodlnj drbu nainstalovanch systm. Text: Martin Chmelk
57
Cesta k energetick nezvislosti

Solrn Panely CZ, s. r. o.
Hybridn fotovoltaick elektrrny jsou v podstat kombinac klasick sov elektrrny a ostrovnho systmu. Jsou tedy fotovoltaickmi systmy druh generace vhodnmi pro rodinn domy, chaty, chalupy, firmy nebo prmyslov arely, kde je k dispozici klasick ppojka elektiny. Rozdl mezi klasickou (FVE) a hybridn fotovoltaickou elektrrnou (HFVE) Rozdl mezi klasickou fotovoltaickou a hybridn fotovoltaickou elektrrnou spov hlavn v maximlnm vyuit energie z fotovoltaickch panel, HFVE jsou tzv. Grid-interactive, a tak umouj souvislou dodvku elektrick energie do objekt i v ppad vpadku elektrick rozvodn st. Dle tak umouj dodvku pebytku elektiny do distribun soustavy, nebo naopak, elektinu ze st pouze dokupuj v obdob s nedostatenm slunenm zenm. Rovn dokupuj elektinu pokud je celkov spoteba elektiny v objektu vy ne celkov vroba. Systm v tomto ppade automaticky vyhodnot, e je teba zvit pkon ze st a plynule zmn pomr energie odebran z akumultoru a nav odbr ze st. V ppad zskn povolen pipojen do distribun soustavy od loklnho distributora elektiny a zskn licence na vrobu elektiny, me majitel HFVE erpat tzv. zelen bonus, jeho ve je stanovena na zklad data pipojeni HFVE do st. Investor tak nemus zbyten ekat na povolen pipojen HFVE a me ihned zat vyuvat svoji hybridn fotovoltaickou elektrrnu. Fakticky tak HFVE nen dosud pipojena k distribun soustav, dnou elektinu do elektrizan soustavy nedodv a je od n galvanicky oddlena. Zrove se dky technick vysplosti fotovoltaickho hybridnho systmu nejedn o ist ostrovn provoz, a tak po pipojen do st, kter me nastat pozdji, bude mt hybridn solrn elektrrna nrok na podporu. Po zskn povolen pipojen k distribun soustav je hybridn fotovoltaick systm ji pipraven a pouhou zmnou nastaven me dodvat ppadn pebytky do st.
ani by bylo zbyten dodno pli mnoho pebytkov energie do st. U bnch FVE je vtinou vyuito maximln cca 60 % z celkov vyroben energie, tzn. 40 % energie je dodno do st za nevhodnch podmnek, tedy za minimln cenu. Tato energie nsledn chyb veer a v noci, pi energetickch pikch (pran, vaen, suen, klimatizace), nebo pi zataenm poas. Na rozdl od klasickch FVE, dok hybridn fotovoltaick elektrrny pedevm na stechch rodinnch dom a firem efektivn zuitkovat tm vekerou vyrobenou elektrickou energii.
58
Vyrobenou energii me majitel HFVE ukldat do akumultor a dle poteby ji pak kdykoliv spotebovat. Hybridn mnie um pebytenou energii efektivn pesmrovat v ppade, e akumultory jsou pln nabit a akumulovat ji napklad jako tepelnou energii v zsobnicch nebo pmo pebytenou energii pomoc tepelnho erpadla vytpt/chladit dm nebo ohvat vodu v baznu. Vhody HFVE Vhody hybridnho solrnho systmu oproti ist ostrovnmu nebo sovmu provozu spovaj v irch monostech interaktivity se sti a vt stabilit dodvky elektiny do objektu z dvodu existence vce zdroj elektiny (elektrick rozvodn s, fotovoltaick panely, elektrocentrla, vtrn turbna i hydroturbna). Nejvt vhodou fotovoltaickho hybridnho systmu je vak vyuit tm veker vyroben elektiny pro vlastn spotebu, a u ve form elektrick energie i pro pitpn, ohev TUV, klimatizace, zavlaovn, provoz baznu nebo jinch spotebi a jen mal st je dodna do st. HFVE m tak tzv. funkci UPS, dky kter kdy nap. dojde ke kompletnmu vpadku elektiny v obci, k tzv. black outu, zajist HFVE neperuenou dodvku elektiny (pepnut do 15 ms) do objektu. A to do ve kapacity akumultoru nebo, v ppade pipojen elektrocentrly s elektrostartem, do spotebovn paliva v elektrocentrle. Klasick sov FVE elektinu v tomto ppade nedodv vbec, a proto v dom po vpadku nefunguji ani zkladn spotebie. HFVE na rozdl od FVE zajist pokryt elektiny po dobu dostaten kapacity akumultor. Dky pikovm hybridnm mnim napt, je po dobu vpadku elektrick distribun soustavy cel systm od DS galvanicky oddlen. Nespornou pednost hybridnho fotovoltaickho systmu je integrovan funkce pro vyuit pebytkov energie ve vkonovch pikch, kdy hybridn mni doke pesmrovat pebytenou energii v relnm ase i s zenm zpodnm do energeticky nronch spotebi, jako napklad bojler, vytpn, klimatizace, mrazky, bazn, tepeln erpadlo, atd. Vstupn nklady a nvratnost HFVE Jako se vm i zde plat, e nen nad sprvn navren elektroprojekt HFVE. Ve se vtinou navrhuje individuln pro konkrtn spotebu v danm objektu dle velikosti a orientace stechy. Monosti jsou irok a zdaleka neplat, e panely se montuj pouze na jin orientovan stechy. Standardn se
pouvaj i nov typy tzv. tenkovrstvch panel na vchodn i zpadn orientovan stechy. Vstupn nklady (investice) se u HFVE pohybuj pi dodvce na kl okolo 3 800 EUR za 1 kWp instalovanho vkonu bez DPH. Klasick 5 kWp se tak pohybuje okolo 19 000 EUR bez DPH. Cena vak
zvis na konkrtnm typu pouitch panelu, na kapacit a typu akumultoru a tak na tom jestli bude systm jednofzov nebo tfzov. Nvratnost HFVE zle na vce faktorech, jakmi jsou velikost instalace, mnostv vlastn vyroben a spotebovan elektiny, datum pipojen do st a nsledn piznan vkupn cena, tzv. zelen bonus a tak aktuln cena nenakoupen elektiny poppad plynu v danm roce. Prmrn nvratnost pi pipojeni do st se pohybuje kolem 10-ti let, piem celkov minimln ivotnost vtiny komponentu HFVE se odhaduje na 30 let. Pi maximlnm vyuit vyroben elektiny (tm 100 %) a souasn maximlnch sporch za nenakoupenou elektinou se nvratnost hybridnch fotovoltaickch elektrren ve srovnn s klasickmi sovmi FVE z minulch let jev jako dlouhodob nejekonomitj een. Navc se zajmav dopluje s otzkami energetick bezpenosti pi potencionlnch vpadcch veejn elektrick st. HFVE, kter ji funguj v esk republice i na Slovensku v souasnosti dok bt sten nebo i zcela nezvisl na distribun soustav. Vzhledem k tomu, e nemus bt pmo pipojeny do elektrizan soustavy, tak vbec dnou elektinu do doby zskn povolen pipojen do DS nedodvaj. Pi zmru podit si na svj dm tolik diskutovan solrn panely a vybudovat fotovoltaickou elektrrnu, se hybridn fotovoltaick systm dnes jev jako ideln een vedouc nejen k nezvislosti na zvyovn cen elektiny, ale tak k nezvislosti na ppadnch vpadcch elektrizan soustavy. MgA. Robert Mokovsk
59
Solrn Panely
Prodlute ivotnost sv elektrrny

Bhem pV poslednch letech narst poptvka po fotovoltaickch systmech k vrob elektrick energie. Instalace samozejm mus zajiovat dostatenou nvratnost investic, aby zstaly ziskovmi. A to bude zviset tak na perfektnm provozu instalac nebo jinak eeno, na optimln vkonnosti cel elektrrny.
Fotovoltaick (FV) instalace se v zsad skld z FV panelovch systm instalovanch ve vhodnch konstrukcch, invertor, kter pevdj stejnosmrn napt generovan solrnmi panely na stdav napt a systmu, kter orientuje panely v zvislosti na typu instalace. Sousti soustavy jsou kabele, ochrann systmy a souvisejc stednnapov prvky pokud je soustava napojena ke komern sti. Vechny prvky formuj soustavu, kter, kdy funguje sprvn, poskytuje nvrat investic bhem kalkulovanho obdob. Detekce FV panelu FV panelov systm se skld z panel nebo modul, kter obsahuj lnky zaloen na polovodich, kter jsou citliv na slunen zen. Technologie vyuvajc tyto FV lnky se mohou liit a zahrnuj technologie vyuvajc polykrystalick kemk, tenkou flii, tellurid kademnat nebo GaAs, kad s vlastnm mrnm vkonem. lnky jsou seskupeny do panelu v jedn nebo nkolika paralelnch srich, aby bylo dosaeno poadovanho vkonu a napt. Za normlnch provoznch podmnek generuje kad FV lnek - kdy na nj dopad slunen zen napt. To, pokud je pidno k zbvajcm lnkm v srii, zajiuje vstupn napt pro dan panel, kter napj invertor, jen generuje stdav napt. Situaci je mon jednodue detekovat termokamerou. Zrove bude zachycovat celkov radiometrick snmek teplenho zen spolu se snmkem ve viditelnm oboru spektra, piem bude pekrvat jeden obrazov bod druhm s rznou mrou prhlednosti.
60
Zskan obraz uke povrchov teploty zobrazovanch objekt (v tomto ppad FV panel) s pouitm barevn palety, kterou me uivatel zvolit. Reprezentuje rzn teploty s pouitm rznch barev spolu s obrazem ve viditeln oblasti spektra, co zjednoduuje identifikaci jednotlivch prvk. Dky obrazu v infraervenm oboru jsme schopni vidt, jak se vadn lnky pehvaj.
Dky obrazu v infraervenm oboru jsme schopni vidt, jak se vadn lnky pehvaj.
Nejphodnj podmnky pro detekci tohto typu problmu jsou v dob, kdy m panel nejvt vkon, tedy standardn uprosted jasnho dne. Za tchto podmnek je mon detekovat lnky s teplotami dosahujcmi a 62 C.
Za jasnho dne je mon detekovat lnky s teplotami dosahujcmi 62 C a vc
Termografie panel z pedn nebo zadn strany V zvislosti na struktue FV panelu by mohla zva-
da na jednom lnku vst k celkov nebo sten ztrt vkonu. V obou ppadech vede problm ke snen vkonu panelu, co znamen, e se investice vrt pozdji. Navc, problmy spojen s pehvnm mohou vst ke snen innosti okolnch lnk nebo dokonce k jejich poruchm. Tm se problm me rozit na vt oblast pslunho panelu. FV panely je mon pomoc termokamery kontrolovat z pedn nebo zadn strany. Druh zpsob je zvlt vhodn, protoe se vyhnete problmm s odrazem slunenho zen nebo odrazem kvli emisivit (intenzit vyzaovn), spojen s krystalickm povrchem panel. Termografie identifikuje panely s horkmi body rychleji a bezdotykov i z vt vzdlenosti. Sta nasnmat danou instalaci. Pokud se snate vyhnout problmm spojenm s inverzn polarizac lnk, mohou FV moduly zahrnovat ochrann diody (zvrn diody, jednosmrn nebo nulov), kter budou rozptylovat vce vkonu s tm, jak bude rst poet vadnch lnk. Teplo me bt tak detekovno pomoc termokamer snmnm panelu ze strany, kde je umstno pipojen. Zvltn pozornost byste mli vnovat ptomnosti stn na fotovoltaickch panelech zpsobench stromy, sloupy stednho napt, dalmi panely atd. Ty mohou vst k vskytu nepravidelnch tepelnch oblast a tud i falen interpelaci (pokud jsou infraerven snmky pozeny asn z rna nebo pozd odpoledne). Kontrola motora, invertor a transformtor Dalmi msty, kter mohou bt kontrolovny pomoc termokamer jsou motory. Kvli rznm podmnkm (zl poas, nesprvn dimenzovn motor) se mohou motory zahvat do mry, kdy je jejich uitkov ivotnost vznamn snena. Takov zahvn by mohlo zpsobit mechanick problmy (problmy v loiscch a se souosost), problmy s vtrnm, mezerami ve vinut atd. Aby bylo mon kontrolovat, e motor perfektn pracuje, je mon pout i jin mic nstroje, jako jsou kleov mie i pstroje na men izolace. Tato opaten jsou ale velmi nkladn. Podobn meme pouvat termokameru pro detekci nadmrnho zahvn invertor a stednnapovch transformtor. V stednnapovch transformtorech meme detekovat problmy se stedn a nzko napovmi pipojenmi, jako i problmy s vnitnm vinutm. Dalm mstem, kde bude termografie uiten jsou spojovac body,
kter se mohou asem uvolovat. To me vst k provoznm problmm a zbytenm poruchm. Obzvlt, pokud m FV elektrrna vt mnostv pipojen stejnosmrnho a stdavho proudu a elektrick panely. S ohledem na takovouto situaci je nutn si uvdomit, e kad patn spojen vytv msto s vtm odporem. Tedy msto, kde je vt tepeln rozptyl (ztrta zpsoben vyzaovnm tepla) na et Joulova efektu. Nadmrn teploty zvyuj nklady Pi dob amortizace FV elektrren (mezi 6 a 10 lety) je podstatn zajistit, aby byla jej ziskovost garantovna po celou dobu provozu. V tomto ohledu je termografie zkladnm nstrojem pro analyzovn provozu a innosti rznch prvk tvocch kompletn instalaci. Snen innosti FV panel me vst k vznamnmu snen doby
Panel s nepravidelnmi tepelnmi body zpsobenmi stny na panelu
amortizace elektrrny. Jako u mnoha dalch instalac a proces, je teplota rozhodujcm parametrem pi sprvnm provozu zazen. Zkladn pravidlo stanovuje, e nrst teploty pro danou st zazen o 10 C nad provozn teplotu doporuenou vrobcem, znamen snen uitkov ivotnosti zazen o 50 %. Pravidlo nm ukazuje, jak mohou nadmrn teploty zpsobit vznamn nklady s ohledem na zazen a veobecnou drbu. Uvme-li, e solrn panely zahrnuj velk mnostv polovodiovch lnk, teplo generovan vadnm lnkem me vst k znehodnocen sousednch lnk, m se problm asem jet znsob. Dalm dleitm aspektem je spn uveden elektrrny do chodu. V tomto ppad je termokamera cennm nstrojem, jeliko umouje jednodue detekovat FV panely s vrobnmi vadami a aplikovat pslunou zruku. Vechny aspekty nm ukazuj, e termografie je nezbytnm nstrojem pi drb instalac. Navc se velmi jednodue pouv, co umouje plnou integraci do sady nstroj, kterou pouvaj drbi. Text: Radek Buil
61
Fotovoltaika i v zemdelstv
Nov, do stechy zabudovan fotovoltaick (FV) koncept Advances Series sestv pouze ze dvou dlu. Speciln navren multifunkn vany vyroben z plastu a bezrmovho modulu ze zdvojenho skla. Systm je navren pro velk sten plochy prmyslovch a zemdlskch budov. Je vjimen lehk, snadno se instaluje a zskal ocenn Materialica Design + Technology Award 2011 v kategorii Produkt. Beznstrojov instalace FV modulu Konstrukce, kter nahrad hydroizolaci, se skld ze syntetickho materilu, kter je vyztuen sklennmi vlkny. Pot, co je plastov vana tybodov upevnna na zklad stechy, zbv pouze do n vloit modul ze zdvojenho skla a upevnit jej do lze proto snadno pemsovat, vkldat do zabudovanho podprnho rmu v plastov van a zrove jej zabezpeit ve vech tyech pipevovacch bodech rychle a bez poteby jakchkoliv nstroj pouze pomoc posouvn modulu do uchycovacho mechanismu ve van (Click & Go). Navc, nov kmu otvoru ve stedu vany v plastov dl FV modulu o ploe 1,7 m2 jenom 8 kg a m adekvtn zptnou ventilaci. Tak jako klasick sten taky, speciln zkonstruovan konce vany umouj pekrvn se sousednmi moduly, co poskytuje dal ochranu ped detm. Plast a konstrukce dlu Piblin 1,2 x 2 m velk plastov vana pedstavovala vzvu pro konstrukn plast (polyamid) a jej konstrukci. Dlouh tokov drhy a nkter tenk steny vyaduj snadno tekouc plast, aby se dl dal vyrbt klasickm vstikovnm. Proto produktov ineni doporuili plast utramid B hgh spd, jeden z novch snadno tekoucch typu polyamidu 6. Jeho tokov vlastnosti pomhaj snit vrobn nklady. Me se vyrbt na vstikovacch strojch s malou uzavrac slou. Dal vhodou specilnho typu ultramidu je jeho houevnatost. Aby plast vydrel siln slunen zen, mus navc vykazovat vysokou pevnost pedevm pi zvench teplotch stejn jako mimodnou odolnost vi UV zen a povtrnostnm podmnkm. Co se tk holavosti, ultramid spluje kritria poadovan pro tyto konstrukn aplikace (materilov tda B2). Text, foto: BASF
poadovan pozice pomoc zabudovanch chytek. Jednoduchou manipulac se pedchz hromadn neistot na povrchu. Fotovoltaick modul ze zdvojenho skla zajiuje spolehlivou ochranu ped detm, krupobitm a dalmi nronmi venkovnmi podmnkami. K zajitn bezpen manipulace jsou na zadn stran umstna dradla vyroben rovn z materilu ultramid. Modul
62
bajonetov spojen a bezzvitov upevnn k van poskytuje automatick vyrovnn toleranc. Vany se daj stohovat, m se minimalizuje pepravn objem. Deov a kabelov kanlky a zptn ventilace Kanlky zabudovan do vany zajiuj, e deov voda snadno odtk ven. Dal kanlky ve struktue vany usnaduj instalaci elektrickch kabel. Dky vel-
Ochrana fotovoltickch systmov proti preptiu

Fotovoltick elektrrne predstavuj technologicky nron a finanne nkladn realizcie. Ich ivotnos mus by z dvodu nvratnosti vynaloench prostriedkov niekoko desaro. Aby fotovoltick systmy boli schopn bezporuchovo fungova poas celej svojej ivotnosti, je nutn u pri projektovan tejto technolgie a neskorej realizci pota s komplexnou ochranou proti atmosfrickm a indukovanm preptiam. Preto treba aplikova ochranu nielen na vstupnej (striedavej) strane menia, ale taktie na strane fotovoltickch panelov (jednosmernej strane). Pri nvrhu fotovoltickch systmov a ich ochrany pred bleskom a preptm sa riadime STN 33 2000-7-712, STN EN 61173 a sborom noriem STN EN 62305. Metdy pouvan na zaistenie innho znenia prept vo fotovoltickch systmoch s zvisl od zdrojov prept. Pouva sa kombincia pospojovania na spolon potencil, zemnenia, tienenia, umiestnenia do bleskozvodnho tiea (zna LPZ 0B ) a ochrannch siastok (prepovch ochrn). Aby sme minimalizovali naptia indukovan derom blesku, musia by plochy sluiek veden o najmenie (vi norma STN 33 2000-7-712). Z toho vyplva, e pouit vodie ochrannho pospojovania musia by veden sbene s vodimi DC (jednosmernho prdu) a vodimi a zariadeniami AC (striedav prd) alebo o najbliie k nm. Prepov ochrany slia na zaistenie ochrany citlivch a drahch zariaden, ako s vkonov menie, prpadne fotovoltick panely (vi STN EN 61173). noduch. Avak pri aplikci prepovch ochrn na jednosmernej strane menia si musme uvedomi, e sa tu vyskytuje niekoko rovn jednosmernch napt: 1) normalizovan skobn naptie naprzdno UOC STC maximlne mon naptie FV panelov (tzv. naptie naprzdno) 2) maximlne vstupn naptie menia UDC max maximlna hodnota vstupnho naptia menia na DC strane 3) DC naptie pri maximlnom vkone FV panelov Ump prevdzkov DC naptie FV panelov Pre tieto tri naptia, ktor sa vyskytuj na DC strane menia, plat nasledujci vzah: Ump < UOC STC UDC max. Pri vbere sprvneho naptia pre prepov ochranu na DC strane menia mus ma naptie hodnotu rovnak alebo vyiu, ako je hodnota UOC STC, a pritom mus plati vyie uveden vzah. alej si treba uvedomi, e DC strana FVES je bu neuzemnen, alebo s jednm uzemnenm plom. Problematiku, ako maj by zapojen ochrany na DC strane FVES, riei technick pecifikcia TS 50539-12. Pokia je DC strana FVES neuzemnen, prepov ochrany sa zapjaj poda obr. 2. Ak bude jeden pl DC strany FVES uzemnen, potom treba zapja ochrany poda obr. 3. Pri realizci FVES na rodinnch domoch musme repektova preskokov vzdialenos medzi FV panelom a bleskozvodom. Pri rieen s dodranm dostatonej (preskokovej) vzdialenosti bleskozvodnej sstavy od FV panelov je minimalizovan pokodenie fotovoltickho systmu.
Obr. 1 Veobecn schma zapojenia fotovoltickho systmu
Pri navrhovan prepovch ochrn do FVES musme dba na ich sprvny vber. Pri vbere sprvneho naptia je to na striedavej strane menia jed64
Obr. 2 Zapojenie prepovej ochrany v prpade, ak je DC strana FVES neuzemnen
Obr. 3 Zapojenie prepovej ochrany v prpade, ak je jeden pl DC strany FVES uzemnen
Meni sa zo strany jednosmernho naptia chrni pouitm zvodiov preptia SPD typu 2, na strane striedavho naptia pouitm zvodiov preptia SPD typu 2 a SPD typu 1 a 2. Od fotovoltickch reazcov (panelov) je vhodn vies kble najpriamejou cestou k meniu. Ak nie je dodran dostaton (preskokov) vzdialenos, musia sa kovov asti fotovoltickch panelov (nosn kontrukcia) spoji s bleskozvodnou sstavou. Na jednosmernej strane menia sa mus potom intalova vkonnejie zvodie SPD typu 1 a 2, a to o najbliie k rozhraniu zn ochrany pred bleskom LPZ 0 a LPZ 1. Pri pripojen zvodiov preptia k systmu ochrannho pospojovania (uzemnenia) sa postupuje podobne ako u zvodiov SPD typu 1 pre striedav naptia, a to minimlne vodiom s prierezom 16 mm2 Cu. Podrobnejie odborn informcie je mon zska od renomovanch vrobcov prepovch ochrn. V rmci technickho poradenstva a nvrhu prepovch ochrn robia aj pravideln bezplatn kolenia, kde sa problematike venuj podrobnejie a v svislosti s ou rozoberaj aj jednotliv princpy. Spracoval : Ing. Jn Fede
65
Pro vylepovat star systm?

Na rozdl od prodnch zdroj m slunen energie 2850 - krt vc potencilu jako je souasn svtov spoteba. Na zklad dnench vdomost a technologi je mon vyut energii, kter doke pokrt 3,8 - krt souasnou potebu lidstva. Kad z 27 stt Europsk unie (EU) se rozhodne jakm zpsobem doshne 20 % zven vyuit obnoviteln energie do roku 2020. V dalm dleitm bod se ldi EU zavzali snit emise oxidu uhliitho o 20 % hodnot z roku 1990 a to do roku 2020.
Pro termomechanick systm? Fototermika nebo fotovoltaika? Pi konstrukci solrn elektrrny se klade velk Na prvn pohled se zd bt fotovoltaick elektrrna draz krom celkov efektivity provozu i na idelnm eenm konverze slunenho zen na optimln vyven. Celkov investice do 5 MW se elektrickou energii, protoe jde o pmou konverzi povauje pm fotovoltaick konverze, s pebez mezistup. Vyroben jednosmrn proud je vaujcm vyuitm kemku jako zkladnho vak teba dle upravit ve stdach tak, aby materilu, a u ve form mono-krystalick, polyodpovdal potebm rozvod. V porovnn s fotokrystalick nebo amorfn. Prv pevaujc poutermickou konverz je fotovoltaika vhodn pro it kemku m za nsledek celkov omezen men aplikace do 5 MW. I tak dochz pi vyuitelnho spektra slunenho zen. Jak je fotovoltaick konverzi za pouit kemku ke vidt z grafu solrnho spektra (obr.1), vkonn ztrtm, kter se odr v celkov innosti st slunenho zen se nachz v infraerven fotovoltaick elektrrny: oblasti. lnek z kemku pracuje efekFV lnek monokrystal AAA innos 17 % tivn jen v oblasti modrho svtla. FV panel 72 ks FV lnk innost 15,8 % Celkov pracuje fotovoltaick lnek FV vtev 40 ks FV modul innost 14,3 % jen s st solrnho spektra. Jeho Vkonov stda 1 ks na FV vtev innost stdae 96 %, povrch vak absorbuje cel spektrum, dal strty 4 % piem oblast mimo optimln zen pro dan typ lnku zstv nevyuita. VzhleJak je vidt, kadm dalm spojenm fotovoldem k tomu, e jde v tomto ppad o infraertaickch panel se zvyuj ztrty. Proto se venou oblast, lnek se pehv. Prav vysok doporuuj maximln napt do 1000 V jednosolrn radiace a s tm spojen vysok teplota smrnho proudu na stda, piem se jako lnk m za nsledek dal pokles konverzn optimum povauje 700 V. innosti kemkovch lnk. U fototermick konverze je vyuit ir psmo solrnho zen, take celkov zisk energie je vy jak u fotovoltaick konverze. Jako primrn obhov mdium v absorbrech se pouv silikonov olej, voda, chladc mdia, nebo speciln kovov slitiny. Nsledn se odevzdv teplo sekundrnmu okruhu pes vmnk, nebo pmo na expanzn turbnu. Konverze probh ve tech stupnch: 1. solrn zen - teplo, 2. teplo - mechanick energie, 3. mechanick energie - elektrick energie.
Obr. 1 Povrch lnku absorbuje cel spektrum a oblast mimo Pro vylepovat osvden systmy? optimln zen pro dan typ lnku zstv nevyuita
Vechny osvden fototermick systmy byly
66
postaveny v mstech s pebytkem slunenho zen a nebyla nutnost vyut je s nejvt monou efektivitou. I u ns dopad prmrn 900 W na tveren metr. Lokln jednotky vyuvajc slunen energii sniuj nutnost dopravovat elektrickou energii na vt vzdlenost za cenu ztrt ve veden. Ale pro pltvat, i kdy je slunenho zen vc, ne ho dokeme zatm zpracovat? Zkladn konstrukn zmnou een TurboSolar je nov navren expansn turbina pracujc s teplotami do 100 C. Pouit byly i nov speciln navren absorbry na bzi hlinku s vyuitm selektivn konverzn metal-matrix vrstvy a pracovnm solrnm rozsahem a 97 %. Popis innosti TurboSolar Speciln solrn absorbry jsou koncipovan s drazem na maximln vtnost dopadajc slunen energie. Maj pamov efekt pro pekrvn kolsn intenzity slunenho zen, kter je umstn v konstrukci sledujc zdroj energie slunce ve dvou osch. Absorbry ohvaj kapalinu primrnho okruhu solrn jednotky, tato odevzdv tepelnou energii pes vmnk pracovn kapalin sekundrnho okruhu jednotky zakonenho expanzn turbnou. Ta svm pracovnm cyklem pohn standardn sriov vyrbn alterntor. Pracovny okruh je rozdlen na jednu primrn a dv sekundrn sti s oddlenm obhem. Rozdlen sekundrnho okruhu umouje pizpsobit pracovn cyklus podmnkm oblasti pouit. Pracovn cyklus fotovoltaickch panel je zvisl na intenzit slunenho zen. Nmi navrhovan systm pouv nzko-potenciln teplo. To znamen, e pi dodren uritch podmnek je mon vyut foto-termickou konverzi i celch 24 hodin. Klovm faktorem je v tomto ppad pracovn obhov mdium pouit v sekundrnm obhu. Jako zdroj energie je pro pracovn cyklus expanzn turbny mon pout i teploty pod 20 C. een pro rodinn domy Primrn bylo toto een plnovno pro vyuit v rodinn zstavb a bytovch dom k zabezpeen tepl vody a elektrick energie. Vraznm podlem by se sniovaly nklady na bydlen a snily by se tak emise sklenkovch plyn. Nespornm faktem zstv i finann oblast,
nebo vzhledem ke koncepci tohoto nezvislho energetickho systmu je provozovatel schopen snit nklady na bydlen. Solrn jednotka TurboSolar je spojen t pol solrnch absorbr s jednm kompaktnm soustrojm turbny a standardnho sriov vyrbnho alterntoru.
Elektrick popis solrn jednotky TurboSolar: Vkon jednotky je 20 kW, Jmenovit napt je 400 V (ti fze) Pkon, nutn pro chod je 0,5 kW Maximln denn spoteba zazen je 5 kWh Fzovn: vlastn dc jednotka
Expanzn dvoustupnova turbina Vina ve svte pouvanch fototermickch solrnch systm pracuje s teplotami vymi jako 100 C. Nmi navrhnut expanzn turbna pracuje s nzko potencilnm teplem a je schopn pracovat s teplotami, kter jsou povaovan za nevyuiteln tzv.odpadn teplo. Jej zkladnm prvkem je speciln navrhnut rotor v tvare rotanho elipsoidu, kter m po obvode 6 trysek a vyuv gravitanho petaen v rotore pi otkch vych jako 15 000 ot/min. Vstupn pracovn mdium je v tomto ppad vedeno osou rotace a nsledn je vnitnmi tvarovanmi kanly pivedeno do expanzn trysky. Tato konstrukce umouje dodaten stlaovn pracovnho mdia a tm zvyovn efektivity turbny. Tlak na vstupe je navren dle typu ucpvky na 40 bar. Volba pracovnho mdia mus korespondovat s tlakovmi podmnkami turbny. Navrhnut stupe s rekuperac je vhodn pro toluen, izobutan. Prvn stupen turbny pracuje s vysokm tlakovm rozdlem a slou na maximalizaci tepelnho rozdlu ochlazen vlivem rozpnn pracovnho
67
mdia. Vysok tlak na vstupe do trysky je nsledn veden do tvarovan kalibrovan trysky. Vbrem velkosti trysky se d doshnout optimln vyuit turbny a jej spoluprce s rznmi pracovnmi mdii. Rotor turbny je navrhnut ze 6 sekvennmi tryskami.
statoru je dvouplov a slou jako vmnkov plocha mezi primrn vysokotlakou turbnou a sekundrn nzkotlakou turbnou. Tvarov je rotor turbny rotan elipsoid pi em jeho vha m pzniv vliv na pracovn frekvenci turbny pracuje jako gyro-setrvank. Vstup pracovnho rotora je vyveden dvma loisky, pi em spodn je radiln a horn radilnaxiln. Ucpvka oddluje pracovn komoru od vnjho prostoru. Sekundrn turbna je pmo spojena s primrn pi em vstup ze sekundrn turbny je veden do expanzn sti, kde nsledn pechz skrz rekupertor a kondenztor.
Rozdlen na dv sekvence umouje plynul nstup turbny, kdy bhem startovac sekvence b jenom ti trysky. Tato monost je zena rozvdcm ventilem ve vnitku rotora. Vy tlak mdia tla na rozvdc pst a ten nsledn odkrv komory a vpout pracovn mdium do trysek. Dal vhoda rozdlen na dv sti plyne ve flexibilit pouit v spojen s promnnm zdrojem tepla solrn kolektory. V ppad dostatku tepeln energie z kolektor pracuj oba okruhy a turbna pracuje v efektivn oblasti. Protoe turbna pracuje s nejvy efektivitou na hran kondenzace pracovnho mdia, tak byli konstrukn zvolen pevn tvarovan lopatky, kter jsou vyfrzovan ve vnitn stran turbnovho tlesa. Tvarovan paprsek pracovn pry vystupujc z trysky m v ppad kondenzace na lopatkch konvenn turbny velmi siln erozivn inky. Tato turbna m lopatky pevn a trysky pohybliv, co ji umouje pracovat ve velmi irokm pracovnm psmu. Tryska turbny je vyhotovena z kvalitnho materilu tak, aby se trvale mohla pouvat v agresivnm prosted. Vnitek statoru turbny je povrchov upraven termlnm nstikem odolvajcm erozi. Turbna je 2 stupov, pi em mezi prvnm a druhm stupnm je zaazen vmnk ve vnitku tlesa turbny. Ten reguluje mnostv dodanho tepla/chladu tak, aby se po expanzi udrelo pracovn mdium v plynnm stavu a odevzdalo energii, kter je ve form zvenho tlaku, ale i v kinetick form, do druhho stupn turbny. Stator je tvarovan tak, e plynn mdium je drkovnm veden po ploe smrem ze shora dol, kde nsledn vstupuje do rozvdcch lopatek sekundrn nzkotlakov turbny. Konstrukce umouje pracovat z nasycenou mokrou prou bez rizika pokozen rotora. Tleso
68
Kompresor Zapojen kompresora je nezvisl od otek turbny. Je pohnn elektromotorem pes mni otek. Kompresor je dleit pro startovac sekvenci turbny, kdy se pracovn mdium nasv ze spodu turbny. Vytv se tak oblast nzkho tlaku, kter umouje rozbh turbny ji pi malm dodanm vkonu. Nsledn se kompresor pouv jako dc len systmu a jako dodaten zdroj energie pro pru. Protoe kapalina je jenom omezen stlaiteln, vyplv z toho, e kompresor je schopen dodat energii pre podstatn efektivnji. Kdy je pohnn samostatnm elektromotorem je vyuit kompresora efektivn jenom v ppad stenho zaten a nedostatku energie tepla z vnjho zdroje. Spojen se slunenmi absorbry zajiuje 6 tepeln izolovanch mdnch trubic. Cel soustroj je uzaveno v odhlunn ocelov estihrann sk-
ni o prmru 1 500 mm a vce 2 000 mm. Vkon-
Na konstrukci sloen ze t rmovch podprnch noh je oton pipevnn podln nosnk drc vklopn pouzdra jednotlivch solrnch absorbr. Cel konstrukce je vyrobena z uzavench ocelovch profil. Jedno kolektorov pole je tvoeno temi samostatnmi kruhovmi kolektory o prmru cca 7 metr. Elektronika nat ve dvou osch jednotliv ploch panely kolmo za sluncem tak, aby byla pijman maximln mon solrn energie. Kad takov pole tvoen temi samostatnmi kruhovmi kolektory je spojeno s jednou expanzn turbnou a alterntorem, kde se mn mechanick energie sekundrnho okruhu na energii elektrickou.
nj verze jsou plnovny na rozpracovan projekty solrnch elektrren v R. Mal zber prostoru Vkonnj verze jsou plnovny na rozpracovan projekty solrnch elektrren v R. Pi nvrhu vroby elektrick energie ze slunce pomoc fototermiky, jsme se snaili i o to, aby byl co nejmen zbr zemdlsk pdy. Navrhli jsme oton konstrukce ve tvaru kruhu, kter se daj umsovat jedna vedle druh a tak lpe vyuvaj celou pdorysn plochu pozemku. Energetick zisk z takovho een je minimln o 100 % vy, jako u klasickch otonch konstrukc.
I kdy tu konkrtn eme vrobu energie ze slunce, uveden systm se d pout na kterkoliv zdroj odpadnho tepla. Je v podstat jedno, zda jsou na primrn okruh vmnku napojeny jako zdroj tepla kolektory, geotermln energie, kogeneran jednotka nebo jin zdroj ,,odpadnho tepla. Zmnou velkosti vmnku a npln sekundrnho okruhu, umme zskat energii z kterhokoliv odpadnho tepla a tuto energii dodvat do st. I kdy jedna jednotka m maximln vkon cca 20 kW elektrick energie, jednotky se daj spjet do celk a je mon vytvoit soustavy o vkone nkolik MW elektrickho vkonu. Text: Ing. Ondrej Majchrk Ilustrcie a foto: Solar Electrics
69
Rentabiln systmy s vysoko-efektvnymi invertormi
Solrny priemysel sa v obdob od roku 2010 do roku 2011 naalej rchlo rozvja. Poda dajov firmy IMS Research boli len v roku 2010 intalovan invertory s celkovm vkonom 20 gigawattov. Solrne invertory s zkladnm prvkom rentabily fotovoltaickch systmov, pretoe vysoko efektvne invertory toti pomhaj maximalizova innos fotovoltaickch systmov a to bez ohadu na to, i ide o intalciu na malej streche alebo o rozsiahlu solrnu elektrre. Z tohto dvodu mu prevdzkovatelia, ak pouij sprvne invertory, dosiahnu maximlnu innos a zvi tak rentabilitu zariaden. uznvanejch hodnoten v solrnom priemysle. Porovnvac test poskytuje spoahliv informcie tkajce sa efektivity a rentability solrnych invertorov, ktor s testovan a hodnoten poda prsnych testovacch podmienok, so zameranm na efektivitu, kontrukciu a celkov upotrebitenos. RefuSol GmbH hodnotil zariadenia viac ako tri roky. V sasnej dobe m spolonos medzi najlepmi smimi sedem vlastnch a OEM produktov. Jednm z najdleitejch hodnotiacich kritri Photonu je faktor efektivity. Dva solrne invertory RefuSol 017K a RefuSol 013K, ktor boli ohodnoten s najvyou monou znmkousehr gut (vemi dobre) a dosiahli pri strednej solarizcii 97,4 percenta a 97,3 percenta. Faktory vysokej efektivity RefuSol 017K, s jeho typickmi vlastnosami, je skvelm prkladom efektvneho solrneho invertora. Jeho vysok efektivita pramen z rozmiestnenia obvodu a inovatvnej synchronizcie MPP. Rozmiestnenie obvodu umouje symetrick rozdelenie prpojok jednosmernho prdu k uzemneniu. Oblas MPP pokrva 460 a 850 Voltov. Ide teda o vekoplon invertor. Vsledkom je vysok innos pri vekom rozsahu vstupnho naptia.
RefuSol - najnezvislejia overovacia sria invertorov Nemeck asopis Photon vypracoval jedno z naj-
70
Konverzn innos naptia a rozsahu vkonu je vemi vyrovnan a dosahuje a 98 percent. Toto tie plat pre eurpsky (97,7 percent) a kalifornsk (97,9 percent) faktor efektivity, kde meme sledova pravideln progresivitu. Extrmne kontantn a vysok faktor innosti nastavenia MPTT nad 99 percent umouje vzostup celkovej innosti, ktor sa len minimlne odliuje od konverznej innosti. Vsledkom je faktor innosti Photonu 97,4 percent pri strednej solarizcii a 97,6 percent pri vysokej solarizcii. Medzi dleit vlastnosti RefuSol 017K patr aj flexibiln pouitie zariadenia vo vntornch a vonkajch priestoroch, ako aj jeho doplnky. Vaka malej strate energie sa me pouva len s konveknm chladenm a ani vo vntornch priestoroch nedjde k prehriatiu. Ak djde k prekroeniu teploty okolia, invertor automaticky zni vkon. Okrem toho je solrny invertor vybaven poistkou IP65 vrtane konektoru IP67, ktor zjednoduuje pouitie vo vonkajch priestoroch, naprklad ako sas decentralizovanch solrnych elektrrn. Vaka zanedbatenmu kolsaniu naptia voi zemi je mon beztransformtorov invertor jednoducho pripoji k tenkovrstvovm modulom. Integrovan zariadenie na zznam dt v kadom invertore zaznamenva prevdzkov parametre a poskytuje ich na analzu a vyhodnotenie cez portl RefuLog aj v priebehu dlhch asovch obdob. Internetov portl podporuje opertorov solrnych parkov alebo elektrrn pri monitorovan a analyzovan innosti ich fotovoltaickch zariaden. Dtov komunikcia a bezpen a rchly prenos dt prebieha prostrednctvom tandardnch rozhran, vaka omu s alie systmy nadbyton. Portl Out-of-the-box (bez potreby intalova ovldae) je mon pouva okamite. Aplikcia pre Smartphone umouje diakov monitorovanie solrnej elektrrne. Efektvny a prjemn pre uvateov Efektvne solrne invertory nemusia ma iba vysok koeficient innosti, ale mali by by tie prjemn pre uvateov a ahko ovldaten. Vaka extrmne nzkej hmotnosti, iba 36 kilogramov, doke Refusol 013K naintalova jeden technik. Prevdzku invertora je ovldan prostrednctvom centrlneho displeja, ktor je k dispozcii
v nemeckom, anglickom, franczskom, italskom, panielskom alebo eskom jazyku. Zobrazi je mon vchodzie a aktulne informcie o striedavom a jednosmernom prde a napt, ako aj o frekvencii a dennej energetickej vanosti.
Okrem toho je mon uvdza teplotu chladenia, vntorn teplotu, plus solarizciu a teplotu modulu, ak s naintalovan prslun senzory. Displej tie poskytuje informcie o celkovej a normalizovanej vanosti; je mon vizualizova aj mnostvo privdzanej elektriny. Shrn S vyuitm vysoko innch solrnych invertorov, ako centrlnych a spoahlivch komponentov na premenu energie vo fotovoltaickch systmoch, mu prevdzkovatelia optimalizova pouvanie svojich zariaden a dosahova vyiu innos. Okrem koeficientu innosti je vemi dleit aj jednoduch pouvanie, celkov zariadenie a flexibilita. Spoahliv informcie o vkone invertora poskytuje koeficient fotnovej innosti a prslun hodnotenie. Autor: Michal Kalousek
71
Strieda Fronius IG TL zskal v teste Photon verdikt A

Fronius IG TL, prv beztransformtorov strieda firmy Fronius, bol podroben testom eurpskeho FV magaznu Photon, a to ihne po uveden; produkt sa medzitm dokonale etabloval na trhu. Fronius zskal vemi poteujce vsledky a nsledne certifikt Vemi dobr = A pre jeho innos, jednoduch pouitie a hmotnos. Laboratrnemu testu bol podroben strieda Fronius IG TL 5.0 s menovitm vstupnm vkonom 4,6 kW. Vsledok je nasledovn:
Jasn
samotn mont, servis a redukuje hmotnos celho zariadenia.
dt, ktor s zobrazen zretene a itatene. Komplexn a informatvny
a prehadn usporiadanie striedaa umouje jednoduch intalciu a obsluhu.
as
pripojovacia a vkonov s oddelen, o uahuje
kryt IP 55 zaruuje irok monosti intalcie v rznom prostred. Vemi dobr vsledky dosiahnut pri nzkych naptiach: maximlna innos konverzie 98% Update systmu je mon cez USB stick - k aktualizcii striedaa na najnoviu softvrov verziu jednoducho v niekokch krokoch. Informatvny displej umouje vyta vek mnostvo
Ochrana
nvod k obsluhe poskytuje prvotriednu podporu pri monti a uvdzan do prevdzky. Photon zaradil strieda IG TL k Top 4 striedaom, ktor doteraz testoval zo vetkch striedaov v danej kategrii. Fronius IG TL me by pouit s ubovonmi typmi panelov vrtane tenkovrstvovch, ktor nevyaduj uzemnenie.
Nov plynov kondenzan kotly

Spolonos Baxi na vetrhu prezentovala novovyvinut generciu plynovch kondenzanch kotlov s oznaenm PLATINUM a DUO-TEC. Vsledkom dlhoronho vvoja je energetick sporn kondenzan kotol s modulciou vkonu 1:10 a irokou ponukou vkonovch radov. Sasou je aj nov odnmaten panel so irokm a podsvietenm displejom, ktor je ahko ovldaten vaka textom a symbolom. Mnoho alch efektvnych vylepen rad nov generciu kotlov medzi najlepie kondenzan kotly.
72
Mal solrne osvetlenie

Potrebujete vyznai vo svojej obci prekku na ceste, priechod pre chodcov, kruhov objazd, kriovatku, nebezpen zkrutu i in prekku na chodnku, ceste alebo v parku? Mal solrne sveteln zdroje Solar Cap od spolonosti H.L.D.S. SLOVAKIA, s. r. o. s na to idelne, pretoe sa ahko umiestnia vade vo vonkajch priestoroch, a to vodorovne aj zvisle. Rovnako jednoducho sa osdzaj do zmkovej dlaby alebo priamo do betnu. Lampy modelu GF-XX s vodotesn, bez problmov funguj aj v najnich mrazoch (od 40 C do 75 C) a nepodliehaj opotrebovaniu ani zneniu vkonu. V chode vydria 10 a 12 hodn, automaticky sa zapn aj vypn, take si mete by ist, e chodci a aut vo vaej obci bud cel noc v bezpe. Solar Cap maj dlh ivotnos prakticky neobmedzen poet nabjan a vybjan, nedochdza k ich opotrebovaniu ani zneniu vkonu. Nemaj elektromagnetick vyarovanie s vyrban zo zdraviu vyhovujcich materilov.
Solrna optimalizcia
SolarInside ControlUnit sa nazva patentovan svetov novinka znaky Junkers, ktor doke optimalizova shru kondenzanho kotla a solrneho systmu. Vaka nej s vetky kondenzan kotly s elektronikou Bosch Heatronic III schopn prostrednctvom novej genercie regultorov reagova na intenzitu slnenho iarenia a tm zabezpei rovnak komfort za kadho poasia a dodaton sporu energie pri prprave teplej vody a podpore vykurovania. Aktvna solrna optimalizcia - inteligentn systm algoritmov uklad daje o solrnom zisku v mieste intalcie. Zskan daje sa porovnvaj s aktulnymi dajmi o poas a zisuje sa mon solrny zisk. Tieto daje sa nsledne pouij pri ohreve vody v zsobnku. Po porovnan me teplota vody v zsobnku pri oakvanom solrnom zisku klesn o stanoven hodnotu. Pasvna solrna optimalizcia - solrna optimalizcia me tie ovplyvova aj vykurovanie. Zkladom je vyuvanie dodatonej slnenej energie, ktor sa dostva do budovy cez okn. Podobne ako pri aktvnej solrnej optimalizcii aj tu zhromauje regultor daje o poas v mieste intalcie ihne po uveden do prevdzky. Ak je k dispozcii dodaton slnen energia, systm je schopn to rozpozna a zni nbehov teplotu vykurovania m zabezpe znenie spotreby energie na vykurovanie.
73
Ultra tenk solrne bunky

Solrne bunky nie hrubie ako list papiera, ktor by zachytvali energiu zo slnka, prili na svet v Massachustettskom technologickom intitte. Je mon, e o pr rokov by sme takto mini solrne baterky mohli njs na vetkom od zvesov na oknch, hodiniek, cez kolsk aktovky a po IPady, mobiln telefny i notebooky. Projekt odborne zastreuje profesorka Karen Gleasonov. Vskum financuje talianska ropn spolonos Eni SpA. Kad bunka m p vrstiev z pevnho materilu, ktor bol uloen do substrtu papiera. Kad sli na nieo in. Naprklad, jedna obsahuje aktvny kch a lacnch zdrojov obnovitenej energie. Predpoklad sa, e v priebehu dvoch rokov by mohlo djs k ich prudkmu rozvoju. Tm ak s ahk a jednoducho pouiten maj irok potencil vyuitia. Samozrejme, je potrebn zvi innos bunky, pretoe v sasnosti m vytlaen bunka innos menej ako dve percent. Naalej sa bude pracova na jej zlepovan parametrov a zvyovan innosti. Vskum pokrauje naozaj rchlo, ve prv pracovn solrny lnok vyrobili v MIT v septembri 2010 a u o niekoko mesiacov neskr bol prototyp schopn udra v chode LCD hodiny. -kmFoto: Patrick Gillooly
materil, ktor uvouje elektrn, ke na u dopadlo svetlo. V inej je zasvloen obvod, ktor vedie prd. Vskum je prvm krokom k vyuitiu ah-
Foto zrkadlo - DAILY YOU

Napadlo vs obas, ke si pozerte star fotografie ako vemi sa men mda, strih a styling vlasov, i ako sa men vaa tvr v priebehu asu? Koncept foto zrkadla z autorskho pera dizajnra Alberta Chengsyuna Tanga umon sledova tm samobejm ich kadodenn outfitov krecie. Zrkadlo odra dennodenn realitu nho bytia a as strven pred nm sa v mnohch prpadoch, bume primn najm u krehkejej asti populcie d pota doslova na hodiny. Naproti tomu fotoapart mme skr spt so zachytvanm vnimonch okamihov, kedy sme obklopen naimi najblimi. V produkte sa autorovi podarilo skbi funkciu zrkadla a fotoapartu. Zaujmav npad pozorova svoj ivot takpovediac on-line v jednom dokumente fokusom objektvu si okamite vyslil pozornos mdi. Daily You systm umodovanej pamovej karty. Nsledne je u len na vaej vobe ak formu prezentcie si zvolte. Snmky z pamovej karty mete prehra na svo-
uje uvateovi ubovone nastavi frekvenciu snmania. Po vytvoren fotografie ju uklad do zabu74
jom laptope, alebo spustenm funkcie Play priamo na zrkadle. Pomyselnou erenikou na torte je fakt, e cel produkt je naviac etrn k ivotnmu prostrediu. Na svoj chod totito vyuva zabudovan fotovoltick panely, ktor zachytvaj poas da svetlo dopadajce na povrch zrkadla a menia ho na ist energiu. Kto by povedal, e spojenm modernho dizajnu a solrnych technolgi mono oivi star koncept camera obscura. Text: Luk Kula

Solartechnika4 2011

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Solartechnika4 2011

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

asopis SolarTechnika vydva: Vydavatestvo Techpark, o. z. registrcia vykonan 22. 10. 2003 pod . VVS/1900/9022538 Redakcia: TechPark, o. z.

Pozvame Vs do naej expozcie na vetrhu Infotherma Ostrava 2012

Produkce fotovoltaickch elektrren:

Srovnn slunenho zen pro Prahu

Pklad fungovn FVE v letech 2010 a 2011

Pklad provozn innosti FVE

Elektina nedodan v dsledku odstvky - pklad

V akanoch vyrobili milintu kilowatthodinu

Nov pecializovan ueba

Troku netypick panelk

Solrne autobusov zastvky

Na dome Obamovcov bud solrne panely

Spracovala Katarna Mariov; Zdroj: www.switched.com, www.geotectura.com, web.mit.edu

Za obnovou miest a obc mu st aj banky

pecialista na inovcie v oblasti spor energie

PECIALISTA NA OBNOVITEN ZDROJE ENERGIE

Co bere majitelm FVE penze

SOLAR SERVICE s.r.o. Viedensk cesta 257 851 01 Bratislava

Zarbajte na energii, ktor nespotrebujete

Intalcia firmy Daia

Obr. . 1 - stren plocha domu

Daia s.r.o., Podunajsk 13 821 06 Bratislava, Slovak republic

Jak komponenty vae FVE potebuje?

Poly panel ASEC

Mono panel ASEC

Ako sa rod spech na Slovensku?

spory, ... innos, ... obnoviten zdroje energie, ...

Vysok innos 96 % modern technolgia

Eltek Valere s.r.o

osvetlenie s vkonom takmer na dvojnsobok

Slunko faktury neposl

GLASSPO spol. s r. o., divize SOLAR,

Vyuitie solrnej energie vo vodrenstve

presahuj hodnotu investcie do solrnych zariaden. Ing. Gabriel Agrdy

Kompenzace inku u fotovoltaickch elektrren

sluby a dodvky v silnoproudu kompenzace inku

Solrny systm v bytovch domoch

Frth zarba na Slnku alebo

Zisk z hospodrenia za rok 2010 vyniesol dividendy vo vke 40 tisc eur.

Takto vyzer bvanie pre mlad rodiny v Jablonci nad Nisou

bvanie pre mlad rodiny

kW/hod). Text: Katarna Mariov Ing. Herbert Grtner

Uniktny zdroj tepelnej energie jednoduch a efektvny zrove

Strecha pokryt solrnou kridlou

Solrna kridla s vyznaenm hlinkovho kolektoru

Betnov kridla s oddelenm hlinkovm kolektorom

Schma zapojenia sdp-SolarPowerPack

Schma sdp solrneho tepelnho erpadla

solrn veejn osvtlen

Chcete nezvislost od dodvek energie?

vn pro libovolnou aplikaci od malho nzkoenergetickho rodinnho domku a po libovoln velk

BIPV fotovoltaick technologie integrovan do budov

Jednofzov fotovoltick invertory s vkonom do 5 kW

Obr.1 Blokov schma vvojovho rieenia FV invertora

Obr. 2 DC/DC obvody

(www.solarinfo.sk) Pre fotovoltick (FV) Grid-Off systmy:

Regultor solrneho ohrevu RSO 04

(relny as), chladenie.

poslednch troch mesiacov.

Obr.4 Vkonov DC/AC obvody

Obr.5 Obvody EMC filtrov

Obr.6 Riadiaci, zobrazovac a komunikan modul

Obr.7 Kontrukn vyhotovenie a hlavn technick daje invertora AMON