Rómovia nevedia hospodáriť s peniazmi

Zuzana Urgeová
Mária Bánhegyiová
Gymnázium Jura Hronca
5.Ag
10.január 2009
 Téma o Rómoch a financiách je v našej spoločnosti dosť častým javom. Ak sa
spýtate hociktorého Neróma, či si myslí, že Rómovia nevedia šetriť peniaze a narábať s
nimi, drvivá väčšina vám súhlasne pokýve hlavou. Mnohokrát však záleží aj od uhla
pohľadu.
Pre Nerómov znamená správne hospodáriť s peniazmi hlavne to, že z daných
peňazí, väčšinou výplaty, slušne vyžijú celý mesiac a mnoho ľudí si je schopných
dokonca odložiť nejakú časť aj bokom. Rómovia si takto peniaze nenašetria, a to pre
okolité nerómske obyvateľstvo dokazuje neschopnosť Rómov narábať s kapitálom.
Gadžovia vidia, že Rómom často nevydrží výplata či sociálna dávka dlhšie ako
niekoľko dní, ak sa zaoberáme Rómami žijúcimi v osadách a nie integrovanými
Rómami medzi majoritné obyvateľstvo.
Na druhej strane stoja Rómovia, ktorí nevnímajú ich hospodárenie s peniazmi tak
problematicky ako Nerómovia. Rómovia si vo väčšine prípadov uvedomia problém s
financiami až vtedy, keď sa všetkým v ich famíľiji minú peniaze. Je tu však rozdiel
medzi Rómami žijúcimi priamo v mestách a väčších dedinách, ktorí sa viac prispôsobili
gadžovskému spôsobu života a snažia sa vyžiť z peňazí celý mesiac a mnohým sa to
darí. Takíto Rómovia zostávajú Rómami len pre Nerómske obyvateľstvo, pre ostatných
Rómov žijúcich v osadách s tradičným prístupom k rodine a financiám, t.j. čo je moje,
to je tvoje, už Rómami nie sú.
Prečo vlastne Rómovia nevedia narábať s peniazmi tak, ako majoritné
obyvateľstvo? Hlavný dôvod hľadajme predovšetkým v ich histórii. Rómovia boli
kočovníci, a preto nepotrebovali šetriť peniaze na celý mesiac. Kočovali po rôznych
krajinách a pri tomto putovaní si zarábali na svoj život. Neboli odkázaní na presnú
mesačnú výplatu, všetko pre nich dôležité nosili stále so sebou. Cigán a kočovník nosí
celé bohatstvo v sebe, jeho identita sa neviaže na majetok, ani na miesto: tieto
charakteristické črty sa po stáročia vytvárali v ťažkých životných podmienkach Object 1

Tento citát poukazuje na ich voľnosť, neviazanie sa na majetok. Ale v súčasnoti sú

nútení meniť svoju orientáciu a zhromažďovať si majetok a vyžiť ho presne na daný
čas. Pre Rómov nie je prirodzené hospodáriť s peniazmi a vyrátavať koľko môžu na deň
minúť, aby vyšli do ďalšieho mesiaca. Napriek tomu Rómovia zo segregovaných osád
sa viac zamerievajú na krátkodobé stratégie prežitia a sú menej schopní plánovať
dopredu. Všeobecná spotreba zvykne rásť najmä počas niekoľkých dní po vyplácaní
dávok sociálneh pomoci. Obyvateľ obce Lipovec v okrese Rimavská sobota komentuje:
1 Liégeios, Jean-Pierre: Rómovia, Cigáni a kočovníci, s. 100
„Prečo by sme sa nenajedli teraz, keď máme peniaze, a čo bude zajtra, to ma
nezaujíma.“ Object 2
Rómovia nie sú majetnícky národ, pre nich je dôležitejšia
súrodenecká spätosť, tanec, hudba a prejavovanie citov. Preto nie je v ich živote bodom
číslo jedna finančná stránka života. Nahromadený kapitál a vlastníctvo sú menej
dôležité ako láskavosť a inteligencia Object 3

Ďalším z vedľajších dôvodov je aj to, že 80- 100% Rómov žijúcich v osadách je

nezamestnaných a žijú len zo sociálnych dávok a príspevkov na deti. Mnohí z nich
vysvetľovali, že si nemôžu dovoliť kúpiť potrebné potraviny z dôvodu nízkeho príjmu z
dávok sociálnej pomoci Object 4
Tieto financie nie sú dostatočne vysoké na vyžitie, pre
veľakrát mnohopočetnú rómsku rodinu. Peniaze, ktoré príjmu od štátu sa tak veľmi
rýchlo rozptýlia po rodine, a tak sa aj to malé množstvo financií rýchlo minie a čaká sa
na ďalší prídel peňazí.
Preto zamestnávatelia a štát hľadajú vhodné riešenie tejto finančnej otázky
rómskeho osadenstva. Zatiaľ najlepšie riešenie je, že dostávajú výplatu raz týždenne.
Tento spôsob Rómom umožňuje lepšie vychádzať s peniazmi. Nemusia čakať až celý
mesiac a nemať väčšinu času kapitál. Takto majú každý týždeň z čoho žiť. Rómovia,
ktorí pracujú, sa učia hospodáriť s peniazmi. Sú platení raz týždenne a dokážu ako-tak
vyžiť Object 5

Naozaj závisí od uhla pohľadu, z ktorej strany človek hodnotí finančnú situáciu
v rómskych osadách. Z vonkajšej strany Rómovia nevedia hospodáriť s peniazmi, lebo
im len ťažko vydržia celý mesiac. Ale tento zvyk šetrenia nepatrí do ich pôvodnej
kultúry, tak sa nemáme dôvod čudovať. Rómsky občania sčasti vnímajú ich finančné
problémi, no vnímajú ich skôr ako problém nedostatočnej výplaty, sociálnych dávok
alebo príspevkov. Rómovia majú odlišnú kultúru, ktorej podstata nie sú peniaze, tak sa
nesnažme zmeniť ju na našu, lebo by zanikla jedna iná, odlišná a výnimočná
spoločnosť. Radšej sa usilujme viac ju pochopiť a vidieť do nej, aby sme mohli veci
objektívnejšie zhodnotiť.

2 Svetová Banka, Nadácia S.P.A.C.E., INEKO – Inštitú otvorenej spoločnosti, Chudoba

Rómov a sociálna starostlivosť o nich v Slovenskej republike, s.19
3 Liégeios, Jean-Pierre: Rómovia, Cigáni a kočovníci, s. 100
4 Svetová Banka, Nadácia S.P.A.C.E., INEKO – Inštitú otvorenej spoločnosti, Chudoba
Rómov a sociálna starostlivosť o nich v Slovenskej republike, s.19
5 Romano nevo ľil, Rómsky nový list – nezávislé kultúrno - spoločenské noviny Rómov
na Slovensku, Misionári z Luníkova, december 2004