pecilna teria relativity v Loedelovch diagramoch

Boris Lacsn, Aba Teleki

Nitra, august 2007

Kapitola 1

pecilna teria relativity

Teria relativity je cesta poznania nho sveta. Hovor nie len o tom, o vnmame naimi zmyslami, ale aj o tom, preo to vnmame tak, ako to vnmame. Najdleitej poznatok, ktor musme pochopi pri tdiu terie relativity je, e ni na svete nevplva na ns okamite. Mohli by sme poveda, e to, o vidme okolo seba, je vlastne minulos. Ke sa pozerme na strom, ktor je 10 metrov od ns, vnmame jeho obraz, o je tvar, farba, vekos. Vnmame vlastne odrazen svetlo z jeho povrchu, ktor dolet do nho oka. V tejto vete je skryt jeden z najdleitejch postultov terie relativity. V tejto vete sa hovor, e svetlo mus doletie, o znamen, e mus prekona urit vzdialenos za urit as. Svetlo prejde vzdialenos 10 metrov za vemi mal asov okamih. Nezle na dke tohto asovho okamihu, ale dleit je, e je potrebn. Nezle na tom, e to je prve rchlos svetla, ktor je hraninou rchlosou, ale dleit je, e takto hranin rchlos existuje. To je podstatn rozdiel medzi Newtonovom chpanm sveta, kde sa vetko deje okamite a as je absoltny1 a Einsteinovom prstupe, ktor tvrd, e to, o vnmame, sa udialo presne pred takm asovm intervalom, ak potrebovalo svetlo na prechod vzdialenosti medzi udalosou (odraz svetla od stromu) a pozorovateom (nami). Uviedli sme jeden z dvoch zkladnch Einsteinovch postultov terie relativity. Zapamtaj si: Svetlo sa pohybuje konenou rchlosou, ktor je kontantn a pre vkuum sa rovn c = 2, 998.108 m/s.

Obrzok 1.1: Rozdiel medzi Newtonom a Einsteinom by sme mohli nazva ako absoltny as a absoltny priestor verzus absoltny asopriestor.

Einstein nebol prv, ktor predpovedal konen rchlos svetla. Tento vsledok je potvrden aj experimentom. Mohli by sme Objavil to dnsky astronm Ole poveda, e vidme vlastne minulos vetkch predmetov okolo ns. Christesen Roemer v roku 1676, pri pozorovan mesiacov Jupitera.
Absoltnos asu znamen, e plynie rovnako vo vetkch vzanch sstavch, nech sa pohybuj akokovek a akovek rchlo.
1

2 Z histrie:

1. Kapitola

Klasick mechanika sa sformovala do modernej podoby v 17. storo najm zsluhou Galileiho a Newtona. Poda Newtona je priestor a as absoltny. Poda Galileiho mechanickho (klasickho) princpu relativity platia rovnak zkony mechaniky vo vetkch inercilnych sstavch. Na prelome 19. a 20. storoia vak Einstein roziruje platnos tohto princpu na vetky fyziklne deje (teda aj tak, ktor nie s mechanick napr. elektromagnetick, teda aj na svetlo). Einsteinova pecilna teria relativity vychdza zo spomnanej rozrenej platnosti relativity a z existencie maximlnej rchlosti. Klasick mechanika hovor, e ak rchlos svetla vzhadom na zdroj je c, a zdroj sa od ns vzaluje rchlosou v, potom sa svetlo zo zdroja vzauje od ns rchlosou u = v +c. Existencia maximlnej monej rchlosti si vak vynucuje nov spsob skladania rchlost (pri ktorej sa maximlna rchlos prekroi ned), o sa ned bez novho spsobu nazerania na priestor a as. Rti sa predstava absoltneho asu plynceho v absoltnom priestore. V Einsteinovej pecilnej terii relativity s as a priestor spolone jedinou entitou. Ich vzjomn vzah je relatvny, ale spolu tvoria absoltny asopriestor.

1.1
t=1925 z y x

asopriestor a invariantn interval

Kad bod nho priestoru meme denova priestorovmi sradnicami (napr. x, y, z) a asom (t). N svet m teda 4 rozmery, ktor sa nazvaj asopriestor. Priestor a as sce tvoria jedin objekt, asopriestor, ale to neznamen, e s plne rovnocenn. Urobme si teraz mylienkov experiment. Nech s dva body A a B vo vzdialenosti x2 + y 2 + z 2 od seba. Nech dve udalosti (A v bode A a B v bode B) nastan naraz (sasne). as, ktor uplynie medzi tmito dvoma udalosami je t = 0. Vzdialenos je medzi nimi nenulov, tieto dve udalosti nastan nezvisle od seba, nie s v prinnom vzahu. Zoberme si teraz prpad, ke udalosti A a B nebud sasn, ie t = 0. Vzdialenos, ktor prejde signl za as t je ct. Nech vzdialenos medzi bodmi A a B je via, ne tto vzdialenos ct, ktor svetlo doke preletie za as, za ktor sa udej obidva udalosti (t), teda (ct)2 < x2 + y 2 + z 2 . Potom tieto dve udalosti (A a B) stle nebud v prinnom vzahu, lebo signl nie je schopn tto vzdialenos za as t preletie. Sksme teraz zapsa tento vzah medzi udalosami veobecne. Ozname (s)2 = (ct)2 (x2 + y 2 + z 2 ).

Invariantn interval

1.1. ASOPRIESTOR A INVARIANTN INTERVAL Zapamtaj si: Ak plat, e (s)2 < 0 potom udalosti nie s v prinnom vzahu, (s)2 0 potom udalosti s v prinnom vzahu.

Sasn udalosti nie s v prinnom vz ahu.

Vzdialenos s medzi dvoma bodmi (udalosami) v asopriestore sa nazva invariantn interval. Invariantnos tu znamen, e pre kadho pozorovatea bude tto veliina pre dan dve udalosti rovnak. Zapamtaj si: Invariantn interval je (s)2 = (ct)2 (x2 + y 2 + z 2 ) Z histrie:
James Clark Maxwell zo svojej terie elektromagnetickho poa zistil, e elektrick a magnetick silov psobenie sa v priestore ri konenou rchlosou, ktor je rovn rchlosti svetla. Usdil z toho, e svetlo je vlastne elektromagnetick vlnenie. Z rovnc sa vak nedalo vyta, e voi omu sa vzahuje tto rchlos. Vznikol predpoklad, e elektromagnetick vlnenie (svetlo) m svoj nosi, svoje prostredie, ktor nazvali terom. Nakoko vidme aj vemi vzdialen hviezdy, vesmr (absoltny priestor) mus by vyplnen terom. Svetlo riace sa v teri si predstavovali ako zvukov vlnu riacu sa vo vzduchu. Domnievali sa, e existencia teru by sa dala potvrdi experimentom. Zem sa v priestore (a tm aj v teri) pohybuje rchlosou pribline 30 km/s. Svetlo vyiaren v smere pohybu Zeme by sa malo pohybova rchlosou 300 030 km/s a v protismere len 299 970 km/s. Tento rozdiel by mali namera, ak je predstava teru sprvna. Morley a Michelson v roku 1887 sa tento rozdiel poksili zmera, ale spomnan efekt unania svetla terom sa v experimente neobjavil. Neobjavil sa ani v neskorch, podstatne citlivejch experimentoch. Tak, ako klesala ndej preukza existenciu teru, tak naberalo na zvanosti Einsteinovo tvrdenie, e v prrode existuje maximlna rchlos a t je jedin, je rovn rchlosti svetla vo vkuu. Nakoniec fyzici museli uzna, e pre svetlo a elektromagnetick vlnenie neplat klasick stanie rchlost. Albert Einstein v roku 1905 publikoval prcu, v ktorej vysvetlil ako sa priestor spja s asom a dokzal vysvetli vsledky spomnanch experimentov. Tto prca bola zkladom pecilnej terie relativity a novodobho pohadu na n svet.

Ak cDt<x, tie nie s udalosti v prinnom vz ahu. Ak vak cDt>x, potom u udalosti s v prinnom vz ahu. M u sa navzjom ovplyvova .

(1.1)

1. Kapitola

Znamen to, e ak je vzdialenos2 medzi dvomi dejmi pre nejakho pozorovatea x (a asov odstup medzi nimi je t), pre inho pozorovatea je vzdialenos odlin x (a je odlin aj asov odstup t ). Tieto veliiny sa nezachovvaj, zachovva sa vak hodnota spomnanho invariantnho intervalu s, pre ktor teda plat (s)2 = (ct)2 (x)2 = (ct )2 (x )2 = const. (1.2)

1.2
Loedelove diagramy

Geometrick znzornenie

ct

ct'

Geometrick znzornenie dvoch sstav spojench s rznymi pozorovatemi je mon v tzv. Loedelovch diagramoch. Po dvtipnej prave vyie uvedenho vzahu (1.2) dostvame dve pravouhl sradnicov sstavy (1.3) (ct)2 + (x )2 = (ct )2 + (x)2 navzjom pootoen o uhol . Tento vzah plat pre kad dvojicu udalost pozorovanch z dvoch inercilnych sstav K a K . Bez ujmy na veobecnosti meme psanie vypusti (ct)2 + x = (ct )2 + x2
2

a a

x'

(1.4)

x Obrzok 1.2: Loedelov diagram.

a tak dostvame dvojicu sstav, kde os ct x a ct x pripomna jednu pravouhl sradnicov sstavu pootoen voi druhej o uhol (obr.:1.2). Ak hovorme o osi ct, mme tm na mysli to, e na tto os sa nevyna as, ale as nsoben rchlosou svetla (vzdialenos, ktor svetlo prelet za dan as). Predstavme si nehybn svietiaci bod A v neiarkovanej sstave K. Jeho vzdialenos pre pozorovatea v bode O v sstave K sa nemen, ale as plynie, o znamen, e pozorovate sa posva po osi ct a sasne aj svietiaci bod A sa posva po priamke rovnobenej3 s asovou Obrzok 1.3: Zobrazenie v Loedeosou ct (obr.:1.3). lovch diagramoch. Prslun priamky nazvame svetoiarami. V tomto prpade svetoiarou pozorovatea a svetoiarou svetelnho bodu.
Pre jednoduchos budeme uvaova len o jednej priestorovej sradnici, o v skutonosti nie je pri rovnomernom priamoiarom pohybe obmedzenm. Smer takho pohybu sa vdy d stotoni so smerom osi x. 3 Pokia by tto priamka nebola rovnoben s osou ct, potom by sa vzdialenos svetelnho bodu od pozorovatea menila. To sa nedeje, ve obaja s voi sebe v pokoji s v pokoji v rovnakej sstave.
2

1.3. KONTRAKCIA DKY

Zapamtaj si: V Loedelovch diagramoch je svetoiara kadho hmotnho bodu (predmetu) spolon pre obidve sstavy (K aj K ). Tak isto vetky udalosti, ktor pozorovate registruje ako sasn v sstave K musia lea na priamke rovnobenej s priamkou x (obr.:1.3). Pozrime sa teraz na fyziklny vznam uhla (obr.:1.4).Mme dve sstavy K a K , kde K sa pohybuje voi K rchlosou v v smere osi x. Zaiatok sradnicovej sstavy K je bod O a sstavy K je bod O . Nech v ase t = 0 (teda ct = 0) s tieto body identick O = O . Svetoiara bodu O je v sstave K reprezentovan priamkou ct . Pozrime sa, ako vyzer situcia v ase t1 . Bod O sa od bodu O vzdialil na vzdialenos x1 = vt1 (obr.:1.4). Z pravouhlho trojuholnka vyplva, e x1 = ct1 sin , odkia u dostvame vzah pre uhol . Zapamtaj si: Vznam uhla v Loedelovch diagramoch sin = v . c (1.5)

ct ct1sina

ct'

ct1 a x O=O' Obrzok 1.4: Vznam uhla .

Vznam uhla

1.3

Kontrakcia dky

Majme dva body A a B v nect' ct iarkovanej sstave K, ktor uruj dku tye l (vzjomn vzdialenos koncovch bodov tye). Svetoiara bodu A je rovnoben s osou ct, pretoe bod A je v x' a pokoji v neiarkovanej sstal' a ve. Zrovna tak aj svetoiara bodu B. Svetoiary bodov A x A l B a B s znzornen na obrzObrzok 1.5: Kontrakcia dky. ku 1.5. Pre pozorovatea v iarkovanej sstave K je dka tye uren tie vzdialenosou bodov A a B (obr.:1.5), ale ich polohu mus pozorovate sstavy K uri sasne. Poloha bodu A a B v sstave K je dan priesenkom svetoiar bodu A a B s osou x . Z pravouhlho trojuholnka na obrzku vidie, e l = cos = l 1 sin2 kde sin = v c (1.6)

Obrzok 1.6: Auto v pokoji (hore) a pohybujce sa rchlosou blzkou rchlosti svetla (dole).

1. Kapitola

Zapamtaj si: Kontrakcia dky Kontrakcia dky l = l 1 v c

2

(1.7)

1.4

Dilatcia asu
Nech tto lampa blikne dvakrt za sebou s asovm odstupom t 1 a ozname tieto zblesky 1 a 2 (obr.:1.7). Sradnice tchto signlov boli v sstave K pozorovan s asovm odstupom t1 . Podobne, ako v prpade kontrakcie dky, dostvame zo vzniknutho pravouhlho trojuholnka

Zoberme si lampu v pokoji v iarkovanej sstave K .

ct

ct'
2

a
ct1 ct' 1 1 x'

a x
Obrzok 1.7: Dilatcia asu. vzah

v 2 ct 1 Obrzok 1.8: Hodiny v pohy= cos = 1 sin2 = 1 . (1.8) ct1 c bujcej sa sstave sa voi nm spomaluj Vidme, e deje v pohybujcej sa sstave sa spomalia (obr.:1.8) Zapamtaj si: Dilatcia asu Dilatcia asu t=

t v 1 c
2

(1.9)

1.5

Lorentzove transformcie

Odvodenie Lorentzovch transformci pomocou Loedelovch diagramov nie je ni in, ako hadanie spsobu vyjadrenia dvojice sradnc ct, x pomocou dvojice iarkovanch sradnc ct , x a naopak (obr.:1.9).

1.5. LORENTZOVE TRANSFORMCIE

ct'

Zoberme udalos A , ktor m v sstave K sradnice ct0 , x0 a a v sstave K sradnice ct , x 0 0 ako ukazuje obrzok (obr.1.9). a D Ukzali sme si vznam uhla ct ct x' . Tento uhol uruje vzjomct ' x' n rchlos v pozorovateov vzaa hom E a C v sin = . x x c O Obrzok 1.9: Lorentzove transform- Z (obr.1.9) vyplva, e cie. BAD = ,
ct
B x0 A
0 0 0 0 0

a pre vekos DB nsledne plat |DB| = x0 sin . Potom pre vekos ct0 dostvame ct0 = |OD| + |DB| = ct 0 cos + x0 sin . (1.10)

Podobne uhol EAC = odkia mme |EC| = ct0 sin a nsledne pre x0 plat x0 = |OE| + |EC| = x 0 cos + ct0 sin . (1.11)

Vyjadrenm iarkovanch velin z tchto rovnc dostvame Lorentzove transformcie ct0 x0 sin x0 ct0 sin ct = , x = . 0 0 cos cos Vyuitm toho, e sin = obdrme ct 0 = kde sin = v . c Zapamtaj si: Lorentzove transformcie t = x = t 1 x vt 1 ( v )2 c
v x c2 v 2 (c)

v , c

cos =

v c

ct0 v x0 c 1

v 2 c

x 0 =

x0 vt0 1

v 2 c

(1.12)

y = y z = z. (1.13) Lorentzove transformcie

Kee sa jedn len o pohyb v smere osi x, tak sradnice y a z sa netransformuj. Ku zmene sradnc dochdza vdy len v smere pohybu.

1. Kapitola

1.6

Zklady pecilnej terie relativity

Zklady pecilnej terie re- Albert Einstein vybudoval teriu relativity na dvoch postultoch, lativity ktor sme si u v vode naznaili. S to princp relativity a princp kontantnej rchlosti svetla. Loedelove diagramy s postaven nemennosti hodnoty invariantnho intervalu s pre vetkch pozorovateov. Nezvislos hodnoty invariantnho intervalu a Einsteinove postulty s ekvivalentn. Ukeme, e v Loedelovch diagramoch s Einsteinove postulty skutone prtomn.

1.6.1

Princp relativity

Princp relativity

Princp relativity je vlastne rozrenm Galileovho princpu relativity v mechanike na vetky fyziklne zkony. Majme dvoch pozorovateov v pokoji v dvoch rznych inercilnych sstavch, ktor sa vzhadom na seba pohybuj rovnomerne priamoiaro v smere osi x.

ct' Pozorovate v jednej sstave vnct ma, e pozorovate v druhej sstave B' sa pohybuje rchlosou v. Avak A pre druhho pozorovatea sa pohyA' B buje prv pozorovate. Rovnakou rchlosou, ale opanm smerom. Princp relativity hovor, e je relatvne, x' ktor z pozorovateov je v pokoji, a ktor v pohybe, pre obidvoch platia x rovnak fyziklne zkony. To znaO=O men, e vetky inercilne sstavy Obrzok 1.10: Princp relativis rovnocenn. Pozrime sa, ako prty pad ich vzjomnho pohybu (s rchlosou v) vyzer v Loedelovch diagramoch. Nech sa pozorovatelia v ase t = 0 nachdzaj v zaiatku sradnicovej sstavy O = O (obr.:1.10). Z prvho diagramu vidme, e pre pozorovatea v neiarkovanej sstave sa za as t1 pozorovate v iarkovanej sstave vzdialil do vzdialenosti AA . Pre pozorovatea v iarkovanej sstave sa pohybuje pozorovate v neiarkovanej sstave opanm smerom a ten sa vzdialil za as t 1 = t1 do vzdialenosti B B. Z diagramu vyplva, e AA = B B. To znamen, e tieto dve inercilne sstavy s si o do vzjomnho pohybu rovnocenn.
Obrzok 1.11: Hmyz vo ai nevie, i sa pohybuje vo ai na bycikli alebo je v pokoji na stole, ak sa bycikel bude pohybova rovnomerne priamoiaro. Zapamtaj si: Princp relativity hovor, e vo vetkch inercilnych sstavch platia rovnak fyziklne zkony. i by sme u leteli lietadlom rovnomerne priamoiaro kontantnou rchlosou alebo by sme stli na tartovacej drhe, nedokzali by sme

1.6. ZKLADY PECILNEJ TERIE RELATIVITY

rozhodn na zklade iadneho fyziklneho triku4 o tom i letme alebo stojme. Aby sme to zistili, musme sa jednoducho pozrie z okna.

1.6.2

Princp kontantnej rchlosti svetla

V vode sme hovorili o konenej rchlosti svetla. Ak by sme si vak zobrali galaxiu napr. Andromedu ktor sa k nm bli obrovskou rchlosou , ak m voi nm rchlos svetlo vyslan z tejto galaxie a ak voi galaxii? Albert Einstein priiel s prekvapujcou mylienkou, ktor je ako si myslme sprvna. Rchlos svetla meran voi nm bude c, ale sasne bude rovn c aj voi svojmu zdroju! Bude teda kontantn, nezvisl od rchlosti zdroja i pozorovatea.5 Teraz sa pozrime na to, ako to vyzer v Loedelovch diagramoch. Hovor, e svetlo m v kadej inercilnej sstave kontantn a rovnak rchlos. Pre sveteln signl vo vkuu, ktor prejde z bodu A do bodu B mus plati, e invariantn interval6 (s)2 = (ct)2 (x)2 = 0, (1.14) Obrzok 1.12: Andromeda.

pretoe vzdialenos, ktor prejde sveteln signl za as t je rovn ct. Z toho vyplva, e x = ct. Znzornime si to v Loedelovch diagramoch (obr.:1.13). Sveteln signl bude reprezentovan priamkou, ktor je toton s osou uhla sradnicovch os7 . Pre iarkovan sradnicov sstavu mus plati to ist, pretoe plat (s )2 = (s)2 = 0 a predchdzajca vaha sa d zopakoObrzok 1.13: Rchlos va aj pre iarkovan sradnice Loesvetla v Loedelovch diagradelov diagram to ukazuje jasne. moch. Sveteln signl je teda osou sradnicovch os aj iarkovanho pozorovatea. Loedelove diagramy verne zobrazuj rovnocennos pozorovateov (iarkovanho a neiarkovanho). Nali sme teda obraz svetelnho signlu v Loedelovch diagramoch, ktor je vyslan v smere pohybujceho sa pozorovatea. Pre sveteln signl vyslan opanm smerom platia tie ist pravidl.
ktor sa obmedzuje na vntrajok lietadla; preto sa tento princp troku nevstine nazva princpom kontantnej rchlosti svetla; 6 Uvaujeme renie svetla len v smere osi x, o ostatnch smeroch nebudeme uvaova. 7 Preo? Pozrite si obrzok 1.13 a majte na mysli, e xB = ctB .
5 4

10

1. Kapitola

ct

ct' B B' x' A x

Obrzok 1.14: Kontantn rchlos svetla. Jeho rchlos mus by kontantn v obidvoch sstavch. Kee rovnica (1.14) je splnen aj pre prpad, ke ct = x. Zobrazenm tejto rovnosti v Loedelovch diagramoch dostvame, e svetoiara Obrzok 1.15: i auto stoj signlu vyslanho dopredu a svetoiara svetelnho signlu vyslanho 8 Ukzali sme obraz (sve(hore) alebo sa pohybuje (dole) dozadu s na seba kolm (obr.:1.14). toiaru) svetelnho signlu v Loedelovch diagramoch. Tm sa stala neovplyvuje rchlos svetla. T zrejmou aj rovnocennos inercilnych sstav, lebo sveteln signl je je stle kontantn. v obidvoch sstavch len jeden (v jednom smere len jedna svetoiara). Princp kontantnej rchlosti svetla Zapamtaj si: Sveteln signl m v kadej inercilnej sstave rovnak rchlos, ktor je vo vkuu rovn 299 800 km/s

Kolmos sa tka len svetoiar kreslench v Loedelovom diagrame.

1.6. ZKLADY PECILNEJ TERIE RELATIVITY

11

Pre uiteov:
Tu je na mieste poveda, e existuj aj terie, ktor tvrdia, e rchlos svetla je zvisl od rchlosti zdroja. Jednm z najrozpracovanejch terii je Ritzova teria, balistick teria alebo teria zdrojov, ktor m stle vea priaznivcov. W. de Sitter spochybnil prve tieto terie na prklade obyajnej dvojhviezdy dvojice hviezd obiehajcich spolon aisko po krunicovej drhe. W. de Sitter uviedol, e ak plat Ritzova teria, tak je nemon zosladi pozorovania s Keplerovmi zkonmi. Predstavme si, e by platila Ritzova teria, poda ktorej rchlos svetla zvis od rchlosti zdroja tak, e vsledn rchlos je rovn stu rchlosti svetla a rchlosti zdroja (klasick skladanie rchlost). Tu je na mieste otzka, ak obraz spomnanej dvojhviezdy by sme pozorovali z dostatone vekej vzdialenosti? Rozoberme si podrobnejie tento prklad. Pozerme sa na dvojhviezdu, ktor obieha okolo aiska v rovine, ktor zviera s pozorovateom uhol . Pre zjednoduenie nechajme jednu z tchto dvojhviezd vyhasn. (Tmto sme sa vak nedopustili nioho zlho, pretoe takto dvojhviezdy relne existuj.) Poda Einsteinovej terie relativity by sme pozorovali jednu hviezdu, ktor sa pohybuje po krunicovej trajektrii. Poda Ritzovej terie by obraz zvisel od uhlovej rchlosti, polomeru jej trajektrie a vzdialenosti dvojhviezdy od pozorovatea. Ak by sme boli dostatone vzdialen od takejto dvojhviezdy, pozorovali by sme znsobenie obrazu v uritom bode. V bode, ke sa k nm hviezda bli (obr. 1) by sme pozorovali
a

vznik alieho obrazu hviezdy (obr. 2), ten by sa rozdvojil a jeden z nich by sa pohyboval proti smere pohybu a druh v smere 3 4 skutonho pohybu hviezdy (obr. 3). Po strete obrazu, ktor sa pohybuje v protismere a pvodneho obrazu hviezdy by zanikli obidve a pozorovali by sme znova len jeden obraz hviezdy (obr. 4). Ten sa pohybuje v smere pohybu hviezdy, a km sa nedostane do bodu, kde sa znova znsob. Kee predpokladme, e kad desiata hviezda naej galaxie je dvojhviezda, takto efekt by mohol by pozorovaten. Avak, zatia nie je znme, e by bol takto efekt pozorovan. Za poslednch 100 rokov overovania terie relativity vetko napoved, e teria relativity a druh postult kontantnej rchlosti svetla by mali by sprvne.

1.6.3

Relatvnos sasnosti

Z druhho princpu kontantnej rchlosti svetla vyplva, e to o sa stane naraz v jednej sstave sa nestane naraz v druhej sstave.

Obrzok 1.16: Pozorovanie dvojhviezdy poda Ritzovej terie.

12

1. Kapitola

Vysvetlime si tto zvltnu skutonos z pohadu chlapca, ktor sa nachdza v pohybujcom sa vlaku a potom z pohadu dievaa stojacom na nstupiti. Pohad chlapca. Chlapec vo vlaku stoj presne v strede vagna. Nad chlapcovou hlavou zasvieti lampa S (obr.:1.17). SvetelObrzok 1.17: Z pohadu chlapca n signl sa ri v smere aj v provo vlaku. ti smere pohybu vlaku. Chlapec registruje, e sveteln signl dopadne na zaiatok 1 a koniec 2 vagna Obrzok 1.18: Chlapec vo vlaku. sasne, lebo ct 1 = ct 2 (obr.:1.18). Pohad dievaa. Pre dieva vonku, ktor je v pokoji vzhadom na tra, sa to udeje trocha inak (obr.:1.20). Pre u tieto udalosti (dopad svetla na predn a zadn stenu vagna) nie s sasn. Ona vid, e svetlo dopadne najprv na koniec vagna a a o chvu neskr na zaiatok vagna: ct2 < ct1 (obr.:1.19). Ozname dku vagna z pohadu dievaa9 L, potom z Loedelovho diagramu na obrzku 1.19 vyplva, e ct1 = |S1| = L + |Z1| Obrzok 1.20: Z pohadu dievaa na nstupiti. a ct2 = |S2| = L |K2|, kde |Z1| = ct1 sin , |K2| = ct2 sin

Obrzok 1.19: Dieva na nstupiti.

a sin = v . Jednoduchou pravou dostvame as dopadu na zaiatok c a koniec vagna. t1 = L cv a t2 = L . c+v (1.15)

Dopad signlu na konce vagna je sasn pre chlapca vo vagne (ct 1 = ct 2 ), ale nie je sasn pre dieva vonku (ct1 = ct2 ). Zapamtaj si: Z terie relativity vyplva, e o pre jednho pozorovatea je sasn t1 = t2 , nie je (nemus by) sasn pre druhho pozorovatea t 1 = t 2 .

Relatvnos sasnosti

Existuje kontrakcia dky, t ale teraz nie je pre nae pojednvanie dleit, predsa sme pre istotu zdraznili, e hovorme o dke vagna z pohadu dievaa.

1.6. ZKLADY PECILNEJ TERIE RELATIVITY

13

1.6.4

Synchronizcia hodn

Doteraz sme asto hovorili o sasnosti. V dsledku relatvnosti Synchronizcia hodn sasnosti, je sasnos viazan ku konkrtnej inercilnej sstave (o je sasn v jednej sstave10 , nemus by sasn v inej). Obmedzime sa teda na jednu inercilnu vzan sstavu. Predstavme si, e v kadom bode priestoru mme hodiny. Hodiny sa vzjomne nepohybuj, s v danej inercilnej sstave v pokoji. Hodiny boli vyroben rovnakm spsobom a s presn. Dva deje, ktor sa odohraj aleko od seba s sasn, pokia v okamihu, ke sa odohraj ukazuj hodiny na tchto miestach rovnak as. Einstein bol vemi opatrn pri budovan terie relativity, aby nestaval teriu na predpokladoch, ktor by sa nedali realizova. Navrhol preto procedru, pomocou ktorej sa daj nastavi hodiny v inercilnej sstave poadovanm spsobom, tj. aby ukazoval rovnak as pre sasn deje. Procedru nazvame synchronizciou. Synchronizcia dvoch hodn (aby ukazovali rovnak as) je zaloen na jednoduchej mylienke. Jedny hodiny vyl daj o tom, e koko ukazuj a druh si nastavia tento as plus dobu, ktor trvalo signlu doletie k nemu. Detailne vypad synchronizcia dvoch hodn nasledovne: 1. Ur sa vzdialenos medzi hodinami, alebo doba, ktor trv signlu preletie od jednch hodn k druhm (r alebo t). Einstein navrhol poui svetlo. Jedny hodiny (A) vyl sveteln signl a druh (B) odrazia signl zrkadlom. Prv hodiny zmeraj dob, ktor uplynula medzi vyslanm a nvratom signlu. Signlu trv cesta od jednho k druhmu (od A k B) polovicu tejto doby (t/2). 2. Doba letu signlu (t/2) sa oznmi hodinm B. 3. Hodiny A vyl asov daj (tA ). 4. Hodiny B prijm asov daj (tA ) a svoje hodiny si nastavia na hodnotu tB , ktor je opraven o dobu letu signlu tB = tA + t/2. Takto ukazuj hodiny A a B v tom istom okamihu rovnak as. Procedru mono urobi so vetkmi hodinami v sstave. V skutonosti je jedno, i pouijeme svetlo, alebo in spsob prenosu signlu (poslek, ktor sa pohybuje s presne denovanou rchlosou). Vsledok je vdy ten ist. To, e rchlos svetla je rovnak v kadej inercilnej sstave nehr lohu. Vaka synchronizcii hodn viete, e v tomto okamihu ukazuj na opanom konci galaxie hodiny (vo vaej inercilnej sstave) presne
Pokia nepovieme in, sstavou budeme rozumie vdy inercilnu vzan sstavu
10

14

1. Kapitola

t' t x' x

Obrzok 1.21: V kadom bode asopriestoru s hodiny a ukazuj as prslunej sstavy.

tak ist as, ako vae hodiny. Ukazuj rovnak as napriek tomu, e medzi nimi nie je kauzlny (prinn) vzah11 . Dleit! Povedali sme, e vetky hodiny ukazuj v tom istom okamihu ten ist as. Takto synchronizciu meme urobi pre kad inercilnu sstavu ale pozor, inercilne sstavy sa u synchronizova medzi sebou nedaj. Tto skutonos ukazuje Loedelov diagram doplnen hodinami (erven ukazuj as v ervenej inercilnej sstave a modr v modrej inercilnej sstave). Pozrite si poriadne obrzok uvidte relatvnos sasnosti i dilatciu asu. Napriek tomuto zdanlivo chaotickmu stavu sa v Loedelovch diagramoch znzoruje pohyb predmetu jedinou svetoiarou. Pomocou zosynchronizovanch hodn sa d rekontruova kde a kedy sa predmet nachdzal. Pospjanm tchto bodov vznik svetoiara. Dve sstavy maj odlin synchronizciu hodn, ale svetoiara je jedin. ervenm a modrm pozorovateom zostrojen svetoiara predmetu bude t ist. Vyjadruje to mylienku Einsteina, e asopriestor je absoltny, len as a priestor s relatvne (kad pozorovate vnma inak, m in synchronizciu hodn).

Dilatcia asu, kontrakcia dky a relativita sasnosti vytvraj vzjomne prepojen trojicu. Zvltny stav je dsledkom existencie konenej maximlnej rchlosti. Odra sa to aj vo zvltnom vsledku synchronizcie hodn dvoch vzjomne sa pohybujcich sstav (pozri ete raz obrzok 1.23). Nimenej synchronizcia hodn je len nstrojom na vyjadrenie sasnosti. Tto zvltnu vlastnos, ktor vyjadruje obrzok 1.23, m samotn asopriestor. Synchronizcia hodn na tom ni nemen, len Obrzok 1.22: Sasnos v erju verne popisuje. venej a modrej sstave.

1.6.5

Relativistick stanie rchlost

Z princpu relativity a kontantnej rchlosti svetla vyplva, e v skutonosti sa rchlosti nebud sklada tak, ako to poznme z naej kadodennej sksenosti. Aj ke pri naich malch rchlostiach je to nepatrn rozdiel, ale predsalen tu rozdiel je. Zoberme si naprklad strieajci tank. Ak sa tank pohybuje rchlosou v a vystrel strelu v smere pohybu rchlosou v , pre vsledn rchlos strely nebude plati klasick
keby sa toti hodiny na opanej strane galaxie pokazili prve v tomto okamihu, tak sa o tom nedozviete skr, ne sem signl doraz. Najrchlej signl je sveteln a trvalo by mu to cca. 80 000 rokov opan strana Mlienej drhy je od ns pribline vo vzdialenosti 80 000 ly (ly je oznaenie pre sveteln rok, vzdialenos, ktor svetlo prelet za jeden rok.)
11

1.6. ZKLADY PECILNEJ TERIE RELATIVITY

15

t t

O O

Obrzok 1.23: Loedelov diagram dvoch vzjomne sa pohybujcich inercilnych sstav (erven - neiarkovan a modr - iarkovan). Tento Loedelov diagram zodpoved rchlosti 180 000 km/s ( 3 c). Njdite 5 deje, ktor sa v ervenej sstave odohraj o 12:00. O kokej sa odohrvaj tieto deje v modrej sstave? stanie rchlosti u = v + v . Toto tvrdenie je zvltne a ako predstaviten, ale je skutone sprvne. Rchlos, akou sa strela bude pohybova je dan Einsteinovm vzorcom pre skladanie rchlost u= v + v . v.v 1+ 2 c (1.16)

Ukeme si to pomocou Loedelovch diagramov. Neiarkovan sstava nech je povrch Zeme, po ktorej sa pohybuje tank rchlosou v. iarkovan sstava je tank a v tejto sstave je vystrelen strela rchlosou v v smere pohybu tanku. Rchlos strely voi iarkovanej sstave je dan vzahom v = x . Rchlos strely t voi neiarkovanej sstave je potom u = x . Z Loedelovho diagramu t

16 vyplva, e x = ct =
x'sina ct a ct' a x' a x' ct'sina a x x ct'

1. Kapitola

x + ct sin , cos ct + x sin . cos

Potom pre rchlos strely dostvame

Svetoiara strely

u=

x x + ct sin . = t t + x sin c

(1.17)

ct

Ak vjmeme s itatea aj z menovatea t dostvame u= t ( x + c sin ) t t (1 +

x ct

Obrzok 1.24: Relativistick skladanie rchlosti. kde sme znova vyuili toho, e sin = v . c Aj ke v naom kadodennom ivote je takto stane viac menej zbyton, dva nm vak presnej obraz o naom svete, ktorho sme sasou. Zapamtaj si: Einsteinov vzah pre skladanie rchlosti Relativistick stanie rchlosti u= v + v . 1 + v.v 2 c (1.19)

sin )

v + v , 1 + v.v c2

(1.18)

1.7
Paradoxy

Paradoxy

Paradoxom nazvame tak deje, ktor sa nm zdaj by v protiklade s naimi sksenosami zo ivota. Prve tak zvltnosti ako je kontrakcia dky, dilatcia asu alebo relatvnos sasnosti je zdrojom paradoxov v terii relativity, ako sa meme presvedi napr. v prpade paradoxu auta a gare, paradoxu dvojiat, at.

1.7.1
Paradox auta a gare

Paradox auta a gare

Majme auto, ktor je prli dlh na to, aby sa normlne (tj. v pokoji) zmestilo do gare, ktor je tie v pokoji. Pokia sa auto bude pohybova dos rchlo, pecilna teria relativity ukazuje, e auto sa me zmesti do gare na urit asov interval t. Pozrime sa na tto situciu pomocou Loedelovch diagramov (obrzok 1.25), kde sme znzornili svetoiary rozhodujcich ast auta a gare. Rozmery sa uruj pomocou meran polohy vykonanch sasne. Sasnos v kadej sstave je predstaven vdy priamkou,

1.7. PARADOXY

17

ct
Dt

ct'
3 2

x'

1 A l'

l'

Obrzok 1.25: Pohad pozorovatea stojaceho v gari. ktor je rovnoben s priestorovou osou tejto sstavy (v neiarkovanej os x, v iarkovanej os x ). Auto m v pokoji dku l . Vntorn rozmer gare, tj. vzdialenos medzi vchodovmi dverami A a vchodovmi dverami B, ktor s oproti, je lg . Poda zadania paradoxu je auto v pokoji vie ako gar, tj. l > lg . Auto sa pohybuje dostatone rchlo, o v rei Loedelovch diagramov znamen, e uhol je dostatone vek. Na obrzku 1.25 s naznaen svetoiary koncovch bodov auta dky l a gare, ktor m v pokoji dku lg . Svetoiary prechdzajce bodmi A a B predstavuj vchodov a vchodov dvere gare. Z pohadu pozorovatea stojaceho v gari vidno (obr.:1.25), e pohybujce sa auto me by v gari cel, aj ke auto v pokoji je oividne dlhie ako dka gare. Na zaiatku vstupn dvere (A) s otvoren a vstupn (B) zatvoren. Bod 1 znamen, e auto vchdza do gare. Bod 2 znamen, e koniec auta prve voiel do gare. Inmi slovami auto sa nachdza cel v gari a vchodov dvere meme zavrie. Bod 3 znamen, e predn as auta je na rovni vchodu z gare. Vchodov dvere gare musme otvori, ak nechceme, aby do nich auto narazilo. Z pohadu pozorovatea v gari, sa vchodov dvere gare zavreli o t skr, ne sa otvorili vchodov dvere. Auto po tto dobu bolo zavret v gari napriek tomu, e jeho pokojov dka l je via, ne rozmer gare (lg ). Je to spsoben tm, e auto sa pohybuje voi pozorovateovi (a gari) s dostatone vekou rchlosou. Kontrakcia

18

1. Kapitola

ct'
ct
2 3

x'

Dt' 1
a

l'

Obrzok 1.26: Situcia z pohadu ofra. dky spsobuje, e v sstave gare je pohybujce sa auto skutone kratie ako gar. S pohadu ofra to vak bude plne in situcia (obr.:1.26). ofr sediaci v aute je pozorovateom v iarkovanej sstave. Udalos 3 sa odohrva pred udalosou 2 o t skr. ofr (iarkovan sstava) v bode 3 bude v situcii, ke predn as auta dorazila k vstupnm dverm (B). Udalos 3 predstavuje, ako sme u povedali vyie, e vstupn dvere B sa otvoria. ofr teda uvid ako sa pred nm otvraj vchodov dvere gare, priom zadn as auta ete do gare nevola. Auto sa postupne presunie cez gar a v okamihu, ke zadn as auta sa dostane na rove vstupnch dver (A), tie sa zavr (bod 2). V tomto okamihu je vak u predn as auta vonku z gare. alej. ofr nezail situciu, e by boli obidve dvere (A aj B) zavret sasne. Nedolo vak ani k pokodeniu auta. Pre pozorovatea v gari boli dvere po dobu t zavret, ale nikdy neboli otvoren sasne. V sstave vodia sediaceho v rchlom aute sa to teda odohralo inak. Garov dvere nikdy neboli sasne zavret, ale po dobu t boli oboje otvoren. Loedelove diagramy ukazuj, e odpoveou na zdroj paradoxu je relativita sasnosti. Takto efekty vyaduj mimoriadne rchlosti. V naich diagramoch sme ilustrovala rchlos 0,866c ( = 60 ), aby efekty boli dostatone zreten.

1.7.2
Paradox dvojiat

Paradox dvojiat

Ak sa dvaja voi sebe pohybuj, tak kad vid pomal chod hodn toho druhho. Nejedn sa len o chod hodn, ale aj o pomalie plynutie

1.7. PARADOXY

19

fyziklnych a biologickch procesov. Ak sa voi mne niekto pohybuje, tak vidm, e pomalie starne. Paradoxn je to, e on m vidie to ist o mne, tj. e starnem pomalie ne on. Zoberme si dvojat, z ktorch jedno sa stalo kozmonautom. Odchdza na misiu pozrie sa na novo objaven plantu Z v blzkosti dvojhviezdy Srius A a B. Planta je od Zeme vzdialen 17,32 svetelnch rokov12 a je voi nej prakticky v pokoji. Raketa polet rchlosou 0, 866c a cesta potrv 20 rokov tZem = 17, 32 ly = 20 rokov. 0, 866c

Kozmonaut poas cesty k plante zostarne v dsledku dilatcie asu len o 5 rokov tZem = t kozmonaut 1 v c
2

10 1 0, 8662

10 10 = = 20 rokov 0, 5 1 0, 75

Cestu nasp absolvuje rovnakou rchlosou. Brat, ktor zostal na Zemi pri tom zostrol o alch 20 rokov, ale kozmonaut znova len o 10 rokov. A sa stretn na kozmodrme, bude medzi nimi vekov rozdiel 20 rokov. Pre niekoho, kto uvauje len o dilatcii asu a kontrakcii dky, sa jedn o paradoxn situciu. Z pohadu kozmonauta sa toti pohybuje voi nemu jeho brat na Zemi (a samozrejme aj Zem), preto starne pomalie jeho brat na Zemi. Z pohadu kozmonauta sa pohybuje voi nemu Zem a planta Z rchlosou 0, 866c, preto vzdialenos medzi tmito plantami bude len (kontrakcia dky)
lkozmonaut = lZem-Z

v c

17, 320, 5 = 8, 66 ly.

Kozmonaut teda dospieva k nzoru, e skutone zostarne poas cesty o 10 rokov. V dsledku pohybu Zeme (a jeho brata na nej) voi kozmickej lodi rchlosou 0, 866c vak as na Zemi plynie dvakrt tak pomaly. Poas 10 ronej cesty uplynie na Zemi len 5 rokov. Pri ceste k plante Z i sp je tto situcia rovnak. A sa stretn na kozmodrme, jeho brat na Zemi by mal by mlad od kozmonauta o 10 rokov. To je skutone paradoxn situcia. Alebo nie? Ako to vlastne je. Rieenie paradoxu dvojiat Svoju zsadn lohu tu hr znova relatvnos sasnosti. Pozrime si Loedelov diagram cesty kozmonauta na plantu Z (obrzok 1.27).

Sveteln rok, oznaovan v astronmii ako ly, je vzdialenos, ktor svetlo prelet za jeden rok.

12

20
Brat musel dorazi na plantu Z. Kozmonaut dorazil na plantu Z.

1. Kapitola

t
2420 jan.1

t'
2420 jan.1 2410 jan.1

2415 jan.1 2410 jan.1 2405 jan.1 2410 jan.1 2400 jan.1 2400 jan.1 2410 jan.1 2405 jan.1

x'

svetoiara Zeme svetoiara kozmonauta

x'

Bratia sa lia na Zemi.

Obrzok 1.27: 1-ho janura 2400 vyra kozmonaut na plantu Z, zanechvajc za sebou na Zemi svoje dvoja. Vzdialenos medzi Zemou a plantou Z je 17, 32 ly. Kozmick lo s kozmonautom let rchlosou 0, 866c. Hrub iary znzoruj svetoiaru dvojiat kozmonautova je modr(ct ), dvojaa na Zemi erven (ct). Trhacie kalendre ukazuj dtum v uritch okamihoch. Vysvetlenie paradoxu umiestnme do alekej budcnosti. Prbeh zana 1-ho janura 2400, ke sa dvojat rozlia na Zemi a kozmonaut sa vyd na cestu. Kad z nich m svoj vlastn trhac kalendr (na obrzku 1.27 rozlen farebne). Vodorovn erven iary s priestorovou osou x znzoruj sasnos dvojaa na Zemi (a tie na plante Z, ktor je v tej istej inercilnej sstave). ikm modr iary rovnoben s priestorovou osou x znzoruj sasnos z pohadu kozmonauta za letu. V okamihu, ke kozmonaut dolet k plante Z, jeho trhac kalendr ukazuje dtum 1. janur 2410 a z jeho pohadu je na Zemi 1-ho janura 2405. Na plante Z vak ukazuje kalendr dtum 1. janur 2420, o om sa me presvedi, ke z kozmickej lode vystpi. Nie je to protireenie. Je to relatvnos sasnosti. Udalos, e dorazil na plantu Z porovnvame s dvomi rznymi udalosami, lebo v dsledku relatvnosti sasnosti sasnos zvis od vberu inercilnej sstavy (kozmick lo, alebo planta Z). V prvom prpade je prchod k plante Z sasn s udalosou trhania kalendra na Zemi 1-ho janura 2405, v druhom prpade je sasn s trhanm kalendra na Zemi 1-ho janura 2420. Kozmonaut vystpi na plantu a vid, e je rok 2420. Je to podobn tomu, ke cestujete lietadlom z Bratislavy do Austrlie. Cel dobu sa riadte vlastnmi hodinkami a mte aj svoj vlastn biologick rytmus. Ke dorazte do Austrlie zistte, e vae hodiny ukazuj o

1.7. PARADOXY

21

10 hodn menej, ne ak je as doma.13 Kozmonaut to berie na vedomie. Jeho dvoja na Zemi v tomto okamihu pozer na rovnak list kalendra, ako on na plante Z. Synchronizcia asu verne zrkaduje tok asu v tejto inercilnej sstave. Ke na plante Z je rok 2420, je v tom okamihu toko aj na Zemi. Kozmonaut musel doladi svoju predstavu o tom, e o ukazuje bratov kalendr na Zemi, lebo prestpil z jednej inercilnej sstavy do druhej (z kozmickej lodi na plantu Z). Musel pripota 15 rokov (2405 + 15 = 2420)

Bratia sa znova strtvaj na Zemi

x
svetoiara Zeme svetoiara kozmonauta
2430 jan.1 2425 jan.1 2420 jan.1 2435 jan.1 2410 jan.1

t''
2440 jan.1

t
2420 jan.1

2430 jan.1

2415 jan.1

2420 jan.1

2410 jan.1

Brat mus dnes vyrazi nasp.

Kozmonaut vyr a nasp

x''

Obrzok 1.28: Pri ceste sp na Zem je inercilna sstava kozmickej lode in, ne pri ceste zo Zeme. Stle ju ukazujeme ako modr sstavu, ale s dvomi iarkami. Kozmonaut nastpi na kozmick lo (ktor to smeruje k Zemi rchlosou 0, 866c). V tomto okamihu pre neho prestane by sasn to, o je sasn pre plananov. Pre plananov je sasnos na Zemi 1. janur 2420, pre kozmonauta 1. janur 2435.

Pri ceste nasp sa deje to ist. Ke nastpi na kozmick lo, tak vid, e kalendr na plante ukazuje 1. janur 2420. Pre plananov je sasne aj na Zemi rok 2420. Pre kozmonauta u ale nie. Pre neho je sasn u nieo in. Je to rok 2435 (znova mus pripota 15 rokov, teraz na zaiatku cesty; 2420 + 15 = 2435). Poas cesty jeho dvoja na Zemi zostarne o alch 5 rokov, take a sa stretn, bude ma na kalendri dtum 1. janur 2440.

22 t h
r2

1. Kapitola

t 1 r1
r1

r2

2 x

1 x Obrzok 1.29: Loedelov diagram

1.7.3

Relativistick hmotnos a hybnos

V klasickej fyzike poznme pojem hmotn stred alebo aisko. Pre Relativistick jednoduchos sa obmedzme na prpad dvoch hmotnch bodov nachdzajcich sa na jednej priamke, ktorch hmotnosti s m1 a m2 . Nech priamka, na ktorej sa nachdzaj, je os x.14 Hmotn stred je bod denovan tak, e plat m1 r1 = m2 r2 , (1.20)

kde od hmotnho stredu H je bod 1 vzdialen na vzdialenos r1 , km bod dva 2 na vzdialenos r2 . Hmotn stred H sa nachdza medzi hmotnmi bodmi 1 a 2. Tto dencia plat aj vtedy, ke hmotn body 1 a 2 sa pohybuj (v naom prpade len pozd osi x). Vyaduje to samozrejme, aby vzdialenosti r1 a r2 sa merali sasne. V relativistickej mechanike to m alekosiahle dsledky. Musme si najprv uvedomi, e sme stle v inercilnej sstave a pokia na hmotn body nepsobia iadne sily, tak sa pohybuj rovnomerne a priamoiaro, alebo zostvaj v pokoji (to plat aj v pecilnej terii relativity). Rovnomerne a priamoiaro sa bude pohybova aj hmotn stred tejto sstavy. Svetoiary hmotnch bodov 1 a 2, ako aj hmotnho stredu bude v Loedelovych diagramoch priamka. Uvaujme o dvojici hmotnch bodov, ktor sa vzjomne pohybuj rchlosou v predpokladajme naprklad, e sa od seba vzauj.
13 Samozrejme ani toto prirovnanie nie je presn, ale dobre demontruje skutonos, o urob kozmonaut. 14 Tento predpoklad skutone nijakm spsobom neobmedzuje veobecn platnos toho, o si v nasledujcom povieme.

1.7. PARADOXY

23

Z Loedelovho diagramu na obrzku 1.30 vidme, e vaka relatvnosti sasnosti je v neiarkovanej (ervenej) a v iarkovanej sstave pomer vzdialenosti hmotnch bodov 1 a 2 od hmotnho stredu v inom pomere r1 r = 1 . r2 r2 V neiarkovanej sstave je hmotn bod v pokoji, km hmotn bod sa pohybuje rchlosou v. V iarkovanej je tomu naopak. Z toho, e pomer vzdialenost od hmotnho bodu H sa nerovn (priom poda dencie sa mus) vyplva, e hmotnosti zvisia od rchlosti. Vyjadrme to nasledujcim oznaenm m1 = m1 (0), m = m2 (0), 2 m = m1 (v) 1 m2 = m2 (v)

Vyjdime teraz znova z dencie hmotnho stredu, poda ktorho mus plati (poda princpu relativity v kadej inercilnej sstave) m1 r1 = m2 r2 V naom novom oznaen m1 (0)r1 = m2 (v)r2 alebo o je to ist
m1 (0)r1 m1 (v)r1 =1= m2 (v)r2 m2 (0)r2

m r1 = m r2 , 1 2

m1 (v)r1 = m2 (0)r2 ,

(1.21)

Z podobnosti pravouhlch trojuholnkov 1H1 a 2 H2 vak vyplva, e r1 r2 = = cos . r1 r2 Usporiadajme teraz veliiny v rovnosti (1.21) tak, aby sme hmotnosti mali na avej strane a vzdialenosti na pravej. Dostaneme r1 r 1 1 m1 (v) m2 (v) = 2 = = 2 m1 (0) m2 (0) r1 r2 cos2 1 v2 c

Hmotnos m(v) telesa pohybujceho sa rchlosou v je zrejme mern jej hmotnosti m(0) v pokoji, teda mus plati veobecne m(v) = m(0)f (v), kde f (v) je nejak funkcia, ktor od pokojovej hmotnosti telies nezvis, je rovnak pre kad teleso. Potom m1 (v) m2 (v) = f 2 (v) = m1 (0) m2 (0) 1 , v2 1 2 c

24 t m2 (0) h t

1. Kapitola

t = t 2
r2 = v2 t 2

m1 (0) r1 = v1 t1

t = t1

H m2 (v) r2 = v2 t2 x r1 = v1 t 1 m1 (v) x

Obrzok 1.30: Hmotn body 1 a 2 boli v okamihu t = t = 0. v zaiatku sstavy. V neiarkovanej sstave sa vzdialia do pozcie, ako ukazuje obrzok sa as t = t1 . V iarkovanej sstave zase za as t = t . Z dencie hmotnho stredu a hybnosti je zrejm, e v kadej 2 sstave je set hybnost vzhadom na hmotn stred nulov. m sme obdrali jednu z vznamnch predpoved pecilnej terie relativity. Zapamtaj si: Hmotnos telesa zvis od rchlosti m= m0 v2 1 2 c , (1.22)

kde m0 je hmotnos telesa v pokoji a m hmotnos telesa, ktor sa pohybuje rchlosou v. Hmotnos m sa nazva tie relativistick hmotnos. Tento vzah plat aj vtedy, pokia pohyb hmotnho bodu nie je priamoiary, alebo nie je rovnomern. Hybnos je zko spojen s hmotnm stredom. Set hybnost hmotnch bodov je voi hmotnmu stredu nulov. Hybnos p je vektorov veliina. V pecilnej terii relativity je denovan ako p = mv,

Hybnos

kde m je relativistick hmotnos, teda rastie rchlosou. Z Loedelovho diagramu na obrzku vidie, e skutone je set hybnost vzhadom

1.7. PARADOXY na hmotn stred H nulov, lebo m1 r1 = m1 v1 t1 = p1 t1 , m2 r2 = m2 v2 t1 = p2 t1 , z oho dostaneme p 1 t1 + p 2 t1 = 0 teda p1 + p2 = 0.

25

Obdobne to plat aj pre iarkovan veliiny. (Nezabudnime, e vectory r1 a r2 s vzjomne opane orientovan. Vo vektorovom zpise znie dencia hmotnho stredu m1 r1 + m2 r2 = 0.) Pohybov zkon Newtonov pohybov zkon, ktor v klasickej fyzike meme psa dvomi rovnocennmi formami ako F = ma alebo F = dp . dt

V pecilnej terii relativity je sprvna t forma, ktor uvdzal pvodne aj Newton (impulzov veta) F = dp . dt (1.23)

Zoberme ako prklad rovnomern pohyb hmotnhobodu po krunici. Odstrediv sila V tomto prpade je vekos v rchlosti v kontanta a preto je kontantn aj hmotnos hmotnho bodu pohybujceho sa po krunici rchlosou v. Odstrediv sila je Fod = d m(v) v dp dv = = m(v) . dt dt dt

Vekos Fod odstredivej sily bude preto ma rovnak tvar, ako v prpade klasickej fyziky v2 Fod = m , r kde r je polomer trajektrie krunice, po ktorej sa hmotn bod pohybuje. Jedin rozdiel je v tom, e v relativistickom prpade je m = m(v), tj. hmotnos je relativistick hmotnos.

1.7.4

Ekvivalencia energie a hmotnosti

E = mc2

Einsteinov slvny vzorec pre ekvivalenciu energie a hmotnosti je E = mc2 ,

kde E je energia (zmena energie) telesa hmotnosti m (o hmonos m) a c = 3108 m/s je rchlos svetla vo vkuu. Hovor o Einsteinovej mimoriadnej intucii. Einstein prehlsil, e tento vzorec plat plne Pohybov energia univerzlne, pre vetky formy energie. Bolo to v dobe, ke jadrov

26

1. Kapitola

sily ete neboli znme. Tto formula obstla zatia v kadej skke, preto by sme jej vznam mali vysvetli dkladne. Pohybov energia je vekos prce, ktor musme telesu v pokoji doda, aby sme ho dontili pohybova sa rchlosou v. Pokia teleso v pokoji m hmotnos m0 = 1 kg, potom pri rchlosti 3 m/s bude ma relativistick hmotnos m= 1 1 kg
3 m/s 3108 m/s 2

1 (1 + 0, 51016 ) kg. 1 1016

(Tu sme vyuili priblin formulu 1/ 1 x 1 + 1 x, ktor plat pre 2 x, ktorej hodnota je blzka nule i u je kladn alebo zporn.) Hmotnos telesa sa teda zvila o 0, 51016 kg. Princp ekvivalencie hmotnosti a energie hovor, e hmotnos telesa sa zvila preto, lebo m viu energiu. Tento nrast energie E sa rovn E = 0, 51016 kg(3108 m/s)2 = 4, 5 J. Hmotnos telesa sa zvila, lebo sme ho dostali do pohybu. Zvila sa aj jej energia (merne hmotnosti) a nakoko je dsledkom pohybu, nazvame ju pohybovou alebo kinetickou energiou. Tento vsledok je v plnom slade s klasickm vsledkom Ekin = 1 m0 v 2 = 0, 59 = 4, 5 J. 2

Dvaj oba spsoby vpotu vsledky, ktor sa lia len vemi mlo. Pre vek rchlostio vak dva sprvne vsledky prv (relativistick) spsob vpotu pomocou relativistickho nrastu hmotnosti.

Ak ste zohriali 1 liter vody z 10 C na 11 C, dodali ste vode 4, 2 kJ energie. Poda princpu ekvivalencie energie a hmotnosti ste zvili hmotnos vody o m = 4, 2103 = 4, 671014 kg. (3108 )2

Nie je to len hra so slovami. Nehovorme dodanm energie ako by ste zvili hmotnos telesa. Skutonos je tak, e dodanm energie sa skutone zvi hmotnos telesa. Vypotan zvenie hmotnosti vody 4, 671014 kg zodpoved hmotnosti 1, 561012 molekl vody. Zohriatm vody sa samozrejme nezvil poet molekl vody (ten zostva nepozmenen). Zvi sa hmotnos jednotlivch molekl vody, ktor sa pohybuj v dsledku zvenej teplote rchlejie. V tomto prpade sme previedli teplotu na pohyb a jasne vidme, e zvenie rchlosti teploty vedie k zveniu hmotnosti v dsledku rchlejieho pohybu molekl.

1.7. PARADOXY

27

Ekin m0 c2

Ekin = mc2 m0 c2

Ekin =

1 2

mv 2

Obrzok 1.31: Klasick spsob vpotu kinetickej energie poda vzahu 1 m0 v 2 sa pre mal rchlosti vemi dobre zhoduje s relativi2 stickm spsobom vpotu mc2 m0 c2 . Do rchlosti 0, 4c rozdiel nie je nijak vznamn, ako to vidie aj na grafe. Na vodorovn os sme vynali rchlos (v jednotkch rchlosti svetla, tj. = v/c), km zvisl os je kinetick energia v jednotkch pokojovej energie telesa.

Tento princp ekvivalencie energie a hmotnosti vak v inch prpadoch me by prekvapiv. Ak stlate pruinu, tak stlaen pruina m viu hmotnos, ne nezdeformovan pruina. Nrast hmotnosti je mern vekosti prce dodanej na deformciu pruiny. Tto prca zostva nahromaden v pruine po dobu deformcie. Zmena energie a hmotnosti me by aj zporn. Neporuen keramick lka m meniu hmotnos, ne lka s ulomenm uchom. Hmotnos je menia merne prci, ktor budeme musie vykona k ulomeniu ucha lky. Prcu konme na prekonanie vzbovej energie, ktor dr pohromade lku a ucho lky. Vzbov energia je vlastne zporn energia, energia ktor chba k tomu, aby lka a ucho mohli by oddelene od seba. Tento princp ekvivalencie je prtomn vade: v biolgii, v chmii, v mechanike, v jadrovej fyzike i v astronmii. Prklady by sme mohli uvies alie a alie. V kadodennom ivote je pozorovatenos zmeny hmotnosti vemi obtiana, lebo zmeny s mimoriadne mal. Pri vbuchu jadrovej bomby v Hiroshime sa hmotnos atmovej bomby zmenila o jeden jedin gram!

28

1. Kapitola Zapamtaj si: Akkovek zmena energie systmu spsobuje zmenu jej hmotnosti poda Einsteinovho vzahu E = mc2 . Zmena hmotnosti me by aj zporn. Energiu, ktor predstavuje hmotnos telesa v pokoji m0 nazvame pokojovou energiou.

1.7.5

Energia a hybnos

Videli sme, e as a priestor tvoria jeden celok tak, e (s)2 = (ct)2 (x)2 je pre kadho pozorovatea rovnak. Rovnakm spsobom tvoria jednotu energia a hybnos. Hodnota E 2 (pc)2 = (m0 c2 )2 (1.24)

je pre kadho pozorovatea rovnak. Tu je E celkov energia a p je hybnos telesa, km m0 je jeho pokojov hmotnos. pokojov hmotnos je len jedin, preto je logick, e E 2 (pc)2 = (m0 c2 )2 = E (p c)2 , av a prav strana rovnice vyjadruje energiu a hybnos pre dvoch rznych pozorovateov. Ak priestor a as dvoch pozorovateov spja konkrtna Lorentzova transformcia, potom t ist transformcia spja aj energiu a hybnos telesa, ktor spolone pozoruj. Inmi slovami, energia a hybnos sa d znzorni v Loedelovch diagramoch. Trik je rovnak, ako v prpade asovch a priestorovch sradnc. Pre jednoduchos predpokladajme, e teleso sa pohybuje pozd osi x, pozd ktorej sa pohybuj aj pozorovatelia (ostatn zloky hybnosti sa v tomto prpade nemenia, ako sa nemenili ani sradnice y a z). Plat potom 2 E 2 + (p c)2 = E + (pc)2 (1.25) a Loedelov diagram zkontrujeme tak, ako to ukazuje obrzok .
2

Aj v tomto prpade je uhol uren rovnicou sin = v . c

1.7. PARADOXY

29 E

E m

m0 p

p Obrzok 1.32: Loedelov diagram pre energiu a hybnos. Diagram ukazuje Loedelov diagram energie a hybnosti hmotnho bodu, ktor je v pokoji v iarkovanej sstave (modr). Jeho pokojov hmotnos je m0 . Voi neiarkovanej sstavy sa pohybuje rchlosou v (uhol je znova dan vrazom sin = v/c). V neiarkovanej sstave m relativistick hmotnos m a hybnos p. V sstave, v ktorej je telesa v pokoji, m nulov hybnos a jej energia sa rovn pokojovej energii telesa m0 c2 . Pomocou takchto Loedelovch diagramov meme riei lohy z fyziky elementrnych astc gracky (niektor monosti ukeme v prkladoch a v lohch). Svetlo prena energiu a asticami svetla s fotny. Nememe zmysluplne nakresli Loedelov diagram pre inercilnu sstavu, ktor by sa pohybovala voi inej inercilnej sstave rchlosou svetla. Svetlo Ak hybnos vak m fotn? Fotn nevieme zastavi, aby sme zmerali jeho pokojov hmotnos. V kadej inercilnej sstave sa pohybuje rchlosou svetla. Pomocou Loedelovch diagramov vak jeho hybnos dokeme da do svislosti s jeho energiou. Predstvame si, e mme fotn s energiou E (let v smere osi x). Pokia by tento fotn bol v pokoji v inercilnej sstave, ktor sa voi nm pohybuje rchlosou v = c, jej pokojov hmotnos by sme vedeli vyta z Loedelovho diagramu (pozri obr. 1.32). Tak inercilna sstava (iarkovan) by sa vak voi nm zrejme nemohla pohybova rchlosou 1000 km/s, ani rchlosou 100 000 km/s, ani inou rchlosou, ktor je menia ako rchlos svetla. V jazyku Loedelovch diagramoch to znamen, e uhol otoenia neme by men ne 90 . Postupnm zvovanm uhla (tomu hovorme limitn prechod) dospejeme na zklade Loedelovch diagramov k tomu, e pre kad pevne zvolen hodnotu energie fotnu mus by jeho pokojov hmotnos nulov (pozri obrzok 1.33).

30 E

1. Kapitola

E Efotn

Efotn c

m0 0 p

p Obrzok 1.33: astica s kontantnou energiou, ktor let rchlosou svetla, mus ma nulov pokojov hmotnos. Fotn m nulov pokojov hmotnos. Zapamtaj si: Fotn m nulov pokojov hmotnos. Jeho energia je rovn jeho hybnosti nsoben c, teda E = pc Vaka nulovej pokojovej hmotnosti fotnu tento vzah medzi jeho energiou a hybnosou (vekosou hybnosti) mono obdra aj zo vzahu (1.24) E p= . c Pre fotn tie plat zkon zachovania energie a hybnosti. Ak dopadne na zrkadlo, odraz sa. Zmen sa jeho hybnos ako ke sa odraz gulika od steny. Zkon zachovania hybnosti vak ke zrkadlu, aby zmenila tie svoju hybnos. Fotny dopadajce na zrkadlo, ale aj kad predmet, takmto spsobom vyvolvaj tlak. Hovorme mu sveteln tlak. Tento sveteln tlak je zodpovedn aj za to, e v blzkosti svietiacich hviezd je relatvne vymeten priestor. Svetlo odtla molekuly plynov a malch iastoiek. Teoreticky je mon skontruova kozmick lo, ktor bude poha svetlo hviezd.

Poakovanie
Tento materil vznikol v rmci projektu KEGA 03/3182/05 Ministerstva kolstva Slovenskej Republiky.

Nepredajn materil