MVEK Preov 2011

Katedra pedagogiky FHPV PU

VYUITIE ZOOSEMIOTICKCH ZNAKOV PRI NARUENOM VVINE REI V RANNOM VEKU DET APPLIED ZOOSEMIOTIC SIGNS IN DISTURBED SPEECH DEVELOPMENT AT THE EARLY AGE OF CHILDREN Petra Vaterov
Abstrakt Naruen vvin rei je porucha komunikanej schopnosti jedinca, ktor je pre normlny duevn vvin loveka vemi dleit. Me s o naruenie jednej alebo viacerch oblast rei rozvjanie jazykovch schopnost, ktor s i u sprievodnm javom (syptmom) nejakej duevnej choroby, alebo je to priama reov porucha. U tchto ud sa vyaduje zven starostlivos okrem inho aj v procese uenia, aby boli vbec schopn komunikova s okolitm svetom, vyjadrova svoje nzory a pocity, a tak by zapojen do spoloenskho ivota. Proces uenia me by rzne nron, zvis to od stupa postihnutia, take aj metdy uenia s rzne. Existuje niekoko metd ako pomha postihnutm pri zlepovan ich komunikanch schopnost. V tomto prspevku ide o aksi vod (nhad) do problematiky vednho oboru (zoosemiotiky), ktor sa zaober vyuvanm znakov v komunikcii zvierat. Kov slov: zoosemiotika, znak, komunikcia Abstract Disturbed speech development is a defect of individual communication capacity which is for the normal mental development in man very important. It could concern one or more speech areas - development of language capacities which are either an ephiphenomenon (symptom) of a mental disease or it could be a direct speech defect. Such people require an enhanced care in their learning process in order to be capable to communicate with their environment, to be able to express their opinions and feelings thus to be incorporated into social life. The learning process could be difficult in different ways; it depends on the extent of the affliction accordingly to the different learning methods. There are several methods how to help the handicapped to improve their communication capacities. This contribution concerns an introduction (insight) into the branch of zoosemiotics dealing with applied signs in animal communication. Key words: zoosemiotics, sign, communication

1. VOD
Predmetom tejto krtkej state chceme poda nrt monosti vyuvania niektorch zvieracch komunikanch prostriedkov (znakov) pri poruchch komunikanej schopnosti u det v rannom veku. Nejde nm tu o podanie terapeutickho manulu, ale v tomto prspevku by sme chceli pribli na Slovensku temer neznmu oblas interdisciplinrneho vedeckho
638

MVEK Preov 2011

Katedra pedagogiky FHPV PU

oboru zoosemiotiky, ktorej zakladateom je americk antropolg, lingvista a semiotik T. A. Sebeok, ktorho desiate vroie mrtia si v tomto roku pripomname. Ako jedin pochopil, e komunikan prostriedky ud (znaky) sa prelnaj so znakmi u zvierat (napr. piskot, vreskot, mimika, gestikulcia, dotyk at.), preto i u loveka mono hovori o zoosemiotickch znakoch. V rmci kognitvnej paradigmy sa jazyk skma ako vraz pecifickej kognitvnej kapacity loveka (Schwarzov, 2009, s. 31), ktor predstavuje sbor vetkch duevnch truktr v rmci poznvania, do ktorho patr aj komunikcia. Prirodzen jazyk je asto spjan s prejavom sprvania sa, ale v komunikcii m isto pragmatick vznam odovzdvanie informcii. Z biologickho hadiska by sme mohli poveda, e sa jedn proces uenia, v ktorom zskavame informcie, uchovvame a alej ich predvame na alie pokolenia. Ako vznikol udsk jazyk nie je ahk zisti, lebo slov sa neuchovvaj v podobe skameneln. A ke sa re zaala vo forme znakov uchovva na rznych podkladoch, mohli vedci zaa tudova pvod jazyka. Pre utvorenie si obrazu vzniku, respektve zistenia pvodu jazyka zaali biolgovia, lingvisti a in vedeck odbornci komunikan prejavy ivochov od najjednoduchch a po zloit znakov systmy akmi disponuj nm najbli prbuzn udoopy. Kee evolun proces neustle prebieha a dochdza aj v udskej populcii k rznym odchlkam, chorobm a genetickm vadm (napr. Downov syndrom, poruchy rei at.), mu nm poznatky v oblasti komunikcie zvierat a ich znakovch prejavov pomc pri terapii postihnutch ud reovou vadou a pomc im zapoji sa do spoloenskho ivota.

2. KOMUNIKCIA 4.1 Pojem komunikcie: jazyk a znak

Poda viny filozofov, lingvistov a inch odbornkov zaoberajcich sa komunikciou nie je jednoduch da uspokojiv definciu na otzku o je to komunikcia?, meme vo veobecnosti zjednoduene poveda, e komunikcia je prenos informci medzi dvomi subjektami od zdroja k prjemcovi (Blecha a kol., 1998). Podobne o komunikcii zma Eco (2009), poda ktorho je komunikcia proces predstavujci cestu signlu od zdroja k cieu. Ak je cieom udsk bytos (adrestom), dochdza k procesu signifikcie, pri ktorej sa u adresta vytvra interpretan reakcia. Komunikcia je prejavom sprvania vetkch ivochov na rznych stupoch vvoja, o Sebeoka priviedlo k mylienke vytvorenia semiotickej disciplny zoosemiotiky. V roku 1963, v obdob vekho zujmu o etolgiu, podva Sebeok obsiahly komentr o pouvan znakov u ivochov, kde na konci lnku hovor o zoosemiotike, a to: Termn vytvoren v rmci komunikcie medzi Rulonom Wellsom a mnou je navrhnut pre disciplnu, v rmci ktorej sa veda o znakoch prelna s etolgiou, venovanej vedeckmu tdiu signlovho sprvania u ivonych druhov a medzi nimi.(Sebeok, 1968, s. 142). Sebeok tak vznamnm spsobom zasiahol do zsadnej otzky semiotiky vbec, toti, e pouvanie znakov v komunikanom procese nie je iba vsadou loveka, ktorho nazvali animal symbolicum (ern a Hole, 2004, s. 32). Pvod samotnho slova komunikcia mono njs v latinskom slove communicatio o znamen rozhovor (v grtine je to - foneticky dialegomai, o znamen zhovram sa). Toto slovo sa chpe dvojako: 1) ako prenos informci od zdroja k prjemcovi pomocou uritho kanla, me prebieha rznymi spsobmi u loveka je to hlavne jazyk. M dve zkladn formy - verblnu
639

MVEK Preov 2011

Katedra pedagogiky FHPV PU

(re) a psomn. Jazyk je vlastne zaifrovanie uritho vznamu do uritch znakov, ktormi s v tomto prpade slov; 2) poda viacerch autorov (Jakobson, 1961; Plath, 1961; Weizscker, 1959) ho mono chpa ako systm, v ktorom je prirodzen jazyk pouvan ako kd (Sebeok, 1972, s. 7). Inmi slovami povedan, prirodzen, resp. materinsk jazyk je urit ifrovac kd, ktormu rozumej len lenovia tej istej kultry. Avak okrem prirodzenho jazyka poznme naprklad aj potaov jazyk, ktor je psan v strojovom kde. Do tohto kdu s poda uritho algoritmu prekladan slov (funkcie a prkazy) tak, aby tomu rozumel pota. Z vyie uvedenho mono poveda, e rozumie jazyku, ktormu sa lovek u od narodenia je ahk, ale ak sa stretn dvaja udia z rozdielnych kultr, komunikcia sa ocitne na mtvom bode nerozumej si. Podobne je to aj pri rznych komunikanch poruchch. Naruen komunikan schopnos loveka me ma rzne priny, stupne, patogenzu at., kedy vysielan informcia psob na prijmatea ruivo (Lechta a kol., 2002). V takom prpade je potrebn njs znovu urit znaky, ktor bud zrozumiten pre astnkov komunikcie. A prve tu by mohla ma svoje opodstatnenie Sebeokova zoosemiotika, ktor tuduje znaky zvierat, ako relne objekty, z ktorch sa jazyk sklad. Znaky pomhaj pri vzjomnom dorozumievan zvierat a ud z rznych kultr a to nielen v rmci svojej rasy, t.j. poddruhu v darwinovsko-marxistickom poat (Bouek et al. 1956). Vyvstvaj nm tu otzky, na ktor doteraz nemme jasn odpove ako jazyk ud vznikol a i bol voakedy podobn jazyku zvierat? Poda Panova (1987) lingvisti nemu plne vysvetli o je to udsk jazyk, ak nemaj k dispozcii kompletn a presn informcie o spsobe dorozumievania ivochov naej planty. lovek sa zaal zaobera ich komunikciou a sprvanm najm zaiatkom 20. storoia, kedy rusk vedec I. P. Pavlov objavil podmienen a nepodmienen reflex, o podnietilo systematick skmanie sprvania zvierat. Odbor zaoberajci sa skmanm sprvania zvierat sa nazva etolgia, ktorej zklady poloili traja vedci K. von Frisch, N. Tinbergen a K. Lorenz (Novack a Czako, 1987). Prve tto vedci otvorili brny poznania psychiky a teda aj komunikanch princpov u rznych druhov zvierat. Z toho vyplva, e je potrebn neustle hada od tchto brn tie cesty, ktor ved k pochopeniu zvieracej komunikcie, ako aj k odpovediam na vyie spomenut otzky. Pri hadan tchto odpoved treba ma na pamti jeden dleit fakt, a to, e udsk jazyk je nstrojom myslenia, zatia o komunikan jazyk zvierat takmto nstrojom nie je, resp. nebol doposia zisten, hoci u niektorch cicavcov je vysoko rozvinut psychika (napr. udoopy, delfny a psy). Z tohto dvodu aj modely znaku, ako komunikanej jednotky, bud rozdielne aj medzi ivochmi (poda fylogenetickho postavenia stupa vvoja), ktor s nimi vyuvan pri rozlinch typoch komunikcie.

4.2 Typy komunikcie poda Sebeoka

Poda rznych literrnych prameov sa komunikcia del na dve hlavn skupiny verblna a neverblna. Kee verblna komunikcia je vlune udskou zleitosou (Frakov a Bik, 1999), prebiehajcou v komunikanom procese medzi dvoma a viacermi umi (renk-posluch), budeme sa alej venova iba neverblnej komunikcii vyskytujcej sa u zvierat, ale i u loveka. Pod neverblnou komunikciou rozumej filozofi, lingvisti, psycholgovia a etolgovia spsob odovzdvania informci, pri ktorom sa nevyuva ani jedna forma prirodzenho jazyka (re a psmo), ako je to uveden na obrzku . 1.

640

MVEK Preov 2011

Katedra pedagogiky FHPV PU prjemc a (prijma ) posluch

Forma prirodzenho jazyka

zdroj (vysiela )

kd

signl

kanl

Hovoren jazyk jazy (re) renk k hlsky ovzduie Psan jazyk jazy psmen papier (in (psmo) pisate k mdium) itate Obr. 1. Schma komunikanho procesu s vyuitm dorozumievacch prostriedkov pri oboch formch prirodzenho jazyka (upraven poda ernho, 1998). Neverblna komunikcia me prebieha v rznych formch, ktor zvisia od stupa dosiahnutho vvoja (fylogenetickho postavenia) u uritej skupiny ivochov. V krtkosti tu spomenieme niektor najbenejie formy, ktor sa u viny mnohobunkovch ivochov navzjom dopaj a kombinuj. S to tieto formy: 1) chemick komunikcia pri tejto komunikcii sa vyuvaj chemick ltky, ktor boli pravdepodobne prvmi komunikanmi prostriedkami u pri jednobunkovch ivochoch, o je logick, nakoko nemaj vyvinut nervov sstavu. Vzruchy s veden intracelulrne pomocou cytoplazmy. Tento spsob sa zachoval aj u vych ivochoch, avak je doplnen ete aj o tzv. intercelulrnu komunikciu. Za vetky chemick ltky spomenieme feromny (pohlavn, znakovacie a poplan), ktor maj nesmierny vplyv na sprvanie zvierat, najm toho istho druhu. 2) dotykov komunikcia je komunikciou zblzka, d sa poveda, e ide o bezprostredne blzku komunikciu. Tto prebieha u vych ivochov (od mkkov po cicavce) pomocou rznych orgnov klepet, tykadl a konatiny, ktor mono sborne oznai za hmatadl. Najnpadnejie sa tto forma komunikcie prejavuje u ivochov so socilnym spsobom ivota (vely, mravce, osy, psovit elmy, kopytnky, ale najm primty). 3) zrakov komunikcia je jednou z najdleitejch foriem komunikcie, nakoko m vysok vpovedn hodnotu monos komunikova na vek vzdialenos. Vyskytuje sa u ivochov s vyvinutou zrakovou sstavou (mkke a cicavce). 4) sluchov komunikcia je druhou najdleitejou formou komunikcie, pri ktorej sa vyuvaj zvuky ako signly najm pre informovanie jedincov toho istho druhu, ale aj inch (napr. ohlasovanie teritria elmami). Na vydvanie a prijmanie zvukov maj ivochy vyvinut rzne orgny, ktor s najdokonalejie vyvinut u verb a netopierov (echoloktory). 5) motorick komunikcia tie nazvan ako mechanick, je doplnkovou komunikciou zrakovej komunikcie. ivochy pri tejto forme komunikcie vyuvaj motorick apart, vborne vyvinut u cicavcov, ktor maj bohat vrazov repertor (mimika, gest a pohybov vzorce). Na tomto mieste treba spomen, e vyie vymenovan formy komunikcie predstavuj tie najzkladnejie, avak v niektorch prpadoch neposkytuj dostaton poet signlov, ktormi by sa dali vyjadri vetky motivan stavy nielen u zvierat, ale dokonca aj u loveka (Frakov a Bik, 1999). V takom prpade nastupuje forma komunikcie, ktor citovan autori oznauj ako metakomunikcia. Tto u zvierat zko svis s hrou. Uvedieme jednoduch prklad nahanie a zpasenie levat. Z etolgie makovitch eliem vieme, e ich mlat trvia vea asu hrami, najm u socilne ijcich druhov ako s levy. V takomto
641

MVEK Preov 2011

Katedra pedagogiky FHPV PU

prpade ide o aksi precviovanie resp. cibrenie vrodench intinktov, ako to opisuj vo svojich prcach etolgovia Lorenz (1993), Franck (1996), Mikulica (1985), Novack a Czako (1987). Ak takto hrav prejavy prevldaj i v dospelosti, musia dospel jedinci vysiela metakomunikan signly, ktor vysvetuj obsah nasledujceho hravho sprvania. Inmi slovami povedan, vysvetuj tm, e nejde o agresvne sprvanie.

4.3 Komunikcia v zoosemiotike: kanl, kd, odkaz

U sme si povedali, o rozumieme pod pojmom komunikcia, taktie sme si vysvetlili etymolgiu slova a charakterizovali zkladn typy komunikcie. Ale ako sa znak od vysielaa dostane k prijmau a ako je ovplyvovan? Poda Sebeoka (1991, s. 22) vetko iv vetky organizmy, ako aj ich asti s prepojen na vysokej rovni. Takto rove alebo organizovanos mono zabezpei jedine pomocou komunikcie, ktorej lohou je prenos uritej informcie. V irom slova zmysle mono za komunikciu povaova prenos akhokovek vplyvu z jednej asti ivho systmu do druhej asti, ie komunikcia vyvolva zmenu. Zloenie informcie formuje subjekt semiotiky, ako aj tok, organizovanos, pravu, alej spsob jej prenosu zo zdroja k prijmateovi a nasp, formulciu, spsob zabalenia pvodnm zdrojom a rozbalenia, spracovanie po prchode do cieovej stanice (miesto urenia), spsob kontroly kontextu, v ktorom sa cel transakcia kon, pravu informcie, jej veobecn platnos a interpretciu. Inmi slovami povedan, u ivochov je kad komunikcia sprevdzan uritm sprvanm jedinca resp. jedincov zapojench do komunikcie. Toto sprvanie sa prejavuje rzne, zvis to od ivoneho druhu. Preto je pri kadej tdii sprvania dleit vypracova etogram, na zklade ktorho mu etolgovia uri, respektve vyhodnoti sprvanie sledovanho jedinca. Naprklad, na zklade takhoto etogramu sa zistilo, e ivoch je schopn poskytova informciu akmukovek inmu zvierau uritm pohybom, gestom, postojom, akustickm alebo chemickm znakom (Novack a Czako, 1987). Ak m ivoch bohat motorick program, me sa z neho vyvin prav znakov systm a skuton komunikcia (lovek a primty), v ktorej funkciu sprostredkovatea rob znak. Ten me ma rznu podobu, poda toho z akho zdroja pochdza, omu zodpoved aj jeho obsah (Sebeok, 1991, s. 26). To znamen, e znak, teda jeho obsah, je ovplyvovan samotnm zdrojom a taktie jeho prenosom k prijmateovi, ktor zabezpeuj rzne kanly (obr. 2).

Obr. 2. Hierarchick lenenia kanlov podieajcich sa na prenose znakov poda rznych mdi (poda Sebeoka, 1985, 1991).
642

MVEK Preov 2011

Katedra pedagogiky FHPV PU

Z vyie uvedenho obrzku vidie, e najvie monosti prenosu znaku maj optick a akustick kanl, teda aj optick a akustick forma komunikcie, ktor zohrvaj najdleitejiu lohu v prenose sprv (informci), i u jedinec ije samotrsky alebo v spoloenstve (socilne). Okrem komunikanho kanla a mdia zohrva poda Sebeoka (1965) dleit lohu kd, o ktorom autor hovor, e je to konkrtny prpad dohody konvencie a t ako tak je druh kdu, ktor zvierat vyuvaj pri praktikovan teritoriality (Sebeok, 1972, s. 74). Kd je sbor prenosovch pravidiel, priom odkazy s preveden z jednej reprezentcie na druh, odkaz je rad utvoren aplikovanm radu pravidiel, alebo usporiadan vber dohodnutho, t.j. konvennho sboru znakov. Fyzick stelesnenie odkazu, signl, je znakov udalos alebo sekvencia znakovch udalost, kde ide o to, e mal mnostvo energie alebo hmoty v zdroji, ivoch (zviera), spsobuje vek prerozdelenie energie alebo hmoty v cieli, to ist alebo in zviera. Shrnn kd, ktor reguluje komunikan systm zvierat sa jav asto ako by obsahoval sriu podkdov, zoskupench v hierarchii (v systme, porad, postupnosti), zmeny (vkyvy) medzi nimi zvisia od takch faktov ako prstupnos alternatvnych kanlov a vzdialenos medzi zdrojom a prijmateom (Sebeok, 1972, s. 74). Zoosemiotick analza priahuje pozornos na rozlenie alekosiahlych dsledkov, e mnoh udsk a vina zvieracej komunikcie uprednostuj analgov typ kdu, t.j. zvenie vntornho stupa sa vyskytuje spolu s intenzvnejou aktivitou (innosou, konanm). m hlasnejie lovek vol, tm hnevlivej dojem vyvolva a naopak. Ete si uvedieme ako takto prenos v komunikcii pracuje. Ak zkladn Peircov model znaku objekt-reprezentamen-interpretans, nahradme Bhlerovm modelom zdroj-znak-cie, dostaneme zkladn komunikan model jazyka, v ktorom znak je symbolom vaka svojmu zaradeniu k predmetom a vecnm obsahom, symptmom je vaka svojej zvislosti na odosielateovi, a signlom vaka svojmu apelu na poslucha, ktorho vonkajie alebo vntorn sprvanie riadi ako dopravn znaenie (Bhler, 1934, s. 70). Dnes vak vieme, e poas prechodu komunikanm kanlom, dochdza k rznym ruivm vplyvom (um), a tak sa Bhlerov model doplnil o informano-teoretick model komunikanej siete, m vznikol hexagonlny komunikan model tzv. Morleyov trojuholnk.

4.4 Poruchy komunikanej schopnosti

Poruchm komunikanej schopnosti je venovan v poslednej dobe vek pozornos, nakoko predstavuje zvan problm spolonosti pri zapjan takto postihnutch ud do spoloenskho ivota. Poda prof. Lechta (2002) je dleit najprv definova naruen komunikan schopnos, pri ktorej stanoven vychdza z komunikanho zmeru jedinca. Autor ju definuje takto: komunikan schopnos loveka je naruen vtedy, ke niektor rovina jeho jazykovch prejavov (prp. niekoko rovn sasne) psob interferenne vzhadom na komunikan zmer. Preto je vemi dleit diagnostikova poruchy u v rannom veku dieaa, lebo o najpresnejia diagnostika je vchodiskom pre sprvny vber a aplikciu metd pri uren prognzy a kvality starostlivosti (Lechta a kol., 2002a, 15). Je nutn upozorni na to, e takmer u vetkch typov naruenia komunikanch schopnost je mon poui znaky zvieracej komunikcie, ktor sa daj uplatni najm v obdob semantizcie vvinu rei (1. 2. rok dieaa). V tomto obdob je mon diea ui tzv. habituciou, pri akch poruchch vtlaovanm, kedy na kad vyvolan situciu sa pouije niektor zo znakov, bu zvukovej (akustickej) alebo zrakovej (optickej) komunikcie, ktor dopa motorick komunikcia. Avak urenie metdy, resp. typu komunikcie a jej znakov je zvisl predovetkm od rozvinutia centrlnej nervovej sstavy (CNS), teda od schopnosti nieo sa naui. Preto niiu formu typu komunikcie (chemick) nie je mon uplatni u det s naruenou komunikanou schopnosou. Medzi najastejie komunikan poruchy patria:
643

MVEK Preov 2011

Katedra pedagogiky FHPV PU

porucha vvinu rei, poruchy hlasu, palatollia, dysllia, afzia, dysartria, zajakavos, brblavos, autizmus, taktie sa vyskytuj pri Downovom syndrme alebo detskej obrne.

5. ZOOSEMIOTICK KOMPONENTY V UDSKEJ KOMUNIKCII

V tejto asti by sme iba v krtkosti naznaili, ak zoosemiotick komunikan komponenty mono vyui u postihnutch det s komunikanou poruchou. Medzi najviac pouvan patria akustick a optick prejavy komunikcie, ktor s u fylogeneticky vych ivochov, najm socilne ijcich (od vely po loveka).

5.1 Sluchov komunikcia

V rmci sluchovej komunikcie je znakovm prejavom zvuk, ktor je vlastn kadmu druhu vela bzu, aba kvka, had sy, vtk pska, hka alebo krka, maka pradie alebo mauk, pes vr, tek alebo vyje, ovca be at. Najviac rozvinut zvukov prejavy s u verb a najm u udoopov, ktor s fylogeneticky najbliie k loveku. Vznamnmi komunikanmi prostriedkami u udoopov, okrem inch, s rzne zvukov prejavy. Zvukov forma komunikcie sa prejavuje rznymi zvukmi. Poda Marlera a Tenaza (in Sebeok, 1977) sa me prejavova v dvoch skupinch nevoklna a voklna. Nevoklne zvuky s zvuky, ktor nie s vytvran pomocou hlasovho orgnu. Za vetky udoopy tu spomenieme zvuky u impanzov. S to zvyajne zvuky, ktor vydvaj pomocou rk a nh lomcovanie, respektve trasenie telom, bubnovanie a dupotanie, alebo pomocou inch predmetov ako s konre lmanie, zhadzovanie a bchanie o zem do strn. Voklne zvuky s hlasov prejavy udoopov, ktorch bolo zistench viacero, naprklad J. van Hooff zistil u impanzov 11 prirodzench zvukov, van Lawickov-Goodalov zistila 13 zvukov a Ladyginov-Kotsov rozlila a 25 impanzch zvukov (Panov, 1987). Avak dodnes ich vznam nebol uspokojivo vysvetlen. Monos vyuitia zoosemiotickch zvukovch komponentov u det s naruenou schopnosou komunikcie vidme v osvojen si zkladnch zvukovch prejavov, ku ktorm by mal by priraden vznam (Tab. 1). Tabuka . 1. Vzor pouitia monch hlasovch prejavov niektorch ivochov pri uritom vzname. ivoch Hlasov prejav - zvuk Vznam vela bzu bzzz jes, med aba kvka kvak nieo poveda had sy sss strach, nebezpeenstvo kukuka kuk kukuk as sova hka h ta pes tek hav rados koza me m pi (mlieko) opica uk uuu hra

5.2 Optick komunikcia

Optick formu komunikcie pouvaj udoopy v kombincii s inmi formami, a to najastejie so zvukom. Pri tejto komunikcii vyuvaj rzne spsoby drania tela a mimiku, ktor je u nich vemi dobre vyvinut. Pri dran tela s to rzne postoje, ktormi jedinec dva najavo svoj stav, ide najm o sttie, sedenie, prpadne leanie na chrbte. Drme sa vak
644

MVEK Preov 2011

Katedra pedagogiky FHPV PU

mimiky, s ktorou sme sa mali monos oboznmi u u psovitch eliem. esk lekr a psycholg Drvota (1979, s. 211) sa na adresu tvre opc vyjadril ako o tvri schopnej rei, ktor je u nich najbohatia po loveku. Podobne, ako pri akustickej komunikcii, aj tu zviera mimikou vyjadruje svoj momentlny psychick stav, t.j. od zrivosti (obr. 3), cez odpor, zaujatos, krn a po rados. Takto vizulne signly s socilnymi signlmi, ktor vyjadruj pripravenos zvieraa kona na urit podnet. To znamen, e dva najavo svojmu komunikanmu partnerovi, o me nasledova, na o je pripraven (i u je to hra, podriadenos, nezujem a pod.). Takto prejavy, resp. im podobn by bolo mon ui deti s poruchou komunikcie a to formou hry, kde by si cviili motorick komunikan schopnos, ktor priaznivo ovplyvuje re.

Obr. 3. Optick vyjadrenie zrivosti mimikou tvre, a opica mandril, b - lovek (poda Drvotu, 1979)

6. ZVER
Sebeokov prnos v oblasti komunikcie bol v tom, e ako jedin uznal vyuvanie znakov ivochmi, a to vo vzahu medzi zvieraom a lovekom, ktor me by prirodzen a umel. Prirodzen sa prejavuje vo vzahu zviera a lovek ako lovec, alebo zviera a lovek ako zdroj potravy, zatia o umel zasahuje do kognitvnych vied, kde sa pokaj vedci zisti inteligenciu zvierat (ich uenlivos) s monosou vyui ju pre svoje ely, najm pri hadan lieebnch metd u ochoren s naruenou schopnosou komunikcie ako je autizmus, Downov syndrm a pod. Sebeok sa svojou prcou dotkol problematiky detskho autizmu v jeho klasickej forme. Toto detsk ochorenie, odborne Kannerov syndrm, sa vyznauje radom diagnostickch znakov, ktorch kad reprezentuje nejak oslaben znakov funkciu. Jednou z nich je zsadn neschopnos prenos nepreruovanho odkazu medzi zdrojom a cieom. Profesor psycholgie Fouts na zklade vskumov monosti dorozumievania impanzov a ud a impanzov navzjom pomocou znakovho jazyka zistil, e re vyaduje presn jemn a do uritej nslednosti usporiadan pohyby. Znakov jazyk vyuva gest rk a hovoren re gest jazyka. udsk jazyk vykonva presn pohyby, zara sa na uritch miestach v stach tak vytvrame urit zvuky. Ruky a prsty sa zaraj na uritch miestach pri tele, a tak vytvraj znaky. Tieto preczne pohyby jazyka a rk s spriaznen a zrove prepojen motorickmi centrami v mozgu. Viacer jeho pacienti toti po osvojen si znakovej rei zaali spontnne hovori. Ako sa mohla re fyzicky vyvin z gest? Doktorka psycholgie Kimurov videla ten most v nervovom mechanizme, ktor spja pohyby rk s pohybmi jazyka (Fouts, 2000). Predpoklad sa, e autistick deti, uiace sa znakov re, sa
645

MVEK Preov 2011

Katedra pedagogiky FHPV PU

vrtili po vvojovej ceste naich predkov, dlhej 6 milinov rokov, ktor viedla od opich gest k modernej udskej rei.

7. LITERATRA
BOUEK, B., JUNGER, A., KRATOCHVL, V., POSPIL, J. 1956. Zklady darwinismu. Praha: SPN, 1956, 207 s. BHLER, K. 1934. Sprachtheorie: Die Darstellungsfunktion der Sprache. Jena: Verlag von Gustav Fischer, 1994. ISBN 3-8252-1159-2. ERN, J. 1998. vod do studia jazyka. Olomouc: Rubico, 1998. 248 s. ISBN 80-85839-245. ERN, J., HOLE, J. 2004. Smiotika. Praha: Portl, 2004. 363 s. ISBN 80-7178-832-5. DRVOTA, S. 1979. Od zvete k lovku. Praha: Panorama, 1979. 376 s. ISBN 11-087-79. ECO, U. 2009. Teorie semiotiky. Praha: Argo, 2009. 448 s. ISBN 978-80-257-0157-7 FOUTS, R., MILLS, S.T. 2000. Nejbli pbuzn: co jsem se od impanz dozvdl o ns. Praha: Mlad fronta, 2000. ISBN 80-204-0878-9. FRANCK, D. 1996. Etologie. Praha: Karolinum, 1996. 324 s. ISBN 80-7066-878-4. FRAKOV, S., BIK, V. 199. Srovnvac psychologie a zklady etologie. Praha: Karolinum, 1999, 296 s. ISBN 80-7184-835-2. HORINA B., KUREK, J. 1998. "Komunikace". In: Filosofick slovnk. Kolektv autorov. Olomouc, 1998. s. 216-217. ISBN 80-7182-064-4. JAKOBSON, R. 1961. "Linguistics and Communication Theory". In: Proc. of Symposia in Applied Math., 1961, 12, s. 245-252. LECHTA, . 2002. LORENZ, K. 1993. Zklady etologie Srovnvac vzkum chovn. Praha: Academia, 1993. 256 s. ISBN 80-200-0477-7. MIKULICA, V. 1985. Poznej svho psa Zklady etologie a psychologie psa. Praha: Sttn zemdelsk nakladatelstv, 1985. 272 s. ISBN 07-015-85. NOVACK, M., CZAKO, M. 1986. Zklady etolgie. Bratislava: Slovensk pedagogick nakladatestvo, 1986. 184 s. ISBN 067-410-87 ZET. PANOV, J. N. 1987. Znaky, symboly, jazyky. Praha: Panorama, 1987. 312 s. ISBN 1108787. PLATH, W. 1961. "Mathematical Linguistics". In: C. Mohrmann, A. Sommerfelt, J. Whatmough (Eds.), Trends in European and American Linguistics, 1930-1960. Utrecht: Spectrum, 1961, s. 21-57.

646

MVEK Preov 2011

Katedra pedagogiky FHPV PU

SEBEOK, T. A. 1965. "Animal Communication". In: Science. 1965, 147(3661), s. 1006-1014. SEBEOK, T. A. 1968. "Zoosemiotics". In: American Speech. 1968, 43(2), s. 142-144. SEBEOK, T. A. 1972. Perspectives in zoosemiotics. The Hague-Paris: Mounton, 1972, 188 s. ISBN 978-3-11-081477-4. SEBEOK, T. A. (ed.) 1977. How Animals Communicate. Bloomington: Indiana University Press. 1977. 1128 s. ISBN 0-253-32855-1. SEBEOK, T. A. 1985. Contribution to the Doctrine of Signs (2nd ed.). Toronto-BuffaloLondon: University of Toronto Press, 1985. 194 s. ISBN 0-8020-3634-1. SEBEOK, T. A. : A sign is just a sign. Bloomington-Indianapolis: Indiana University Press, 1991. 179 s. ISBN 0-253-20625-1. SCHWARZOV, M. 2009. vod do kognitivn lingvistiky. Praha: Dauphin, 2009. 207 s. ISBN 978-80-7272-155-9. WEIZSCKER, C. F. 1959. "Sprache als Information". In: Die Sprache, 1959. s. 33-53. Kontaktn daje Meno a Priezvisko: Pracovisko: Mgr. Petra Vaterov Teologick fakulta Trnavskej Univerzity v Bratislave, Katedra systematickej filozofie Ul. Kostoln 1, 814 99 Bratislava, Slovensk republika dubreka@gmail.com

Email:

647