1.

HP a NH

HP ako vedn disciplna sa zaober innosou jednotlivca, spolonosti a ttu, kt. svisia tak s tvorbou ako aj so spotrebou hospodrskych statkov. HP sa zameriava len na ekonomick sprvanie sa subjektov trhovej ekonomiky tak, aby sa poksila pochopi a vysvetli ekonomick dianie. Toto je zkladn cie HP. Druh cie je prognzova na zklade svislosti chodu NH. Ciele HP Cie je bezprostredn motv spolonosti, kt. integruje, orientuje a reguluje innosti subjektov HP. Predpokladom spenosti dosiahnutia je kvantifikcia ciea.Vzahy medzi ciemi mu by: konzistencia (vzjomn spojitos zosladenos), konformita (shlasnos, prispsob. nich cieov vym), konflikt. Sloboda: je zkladnou spoloenskou hodnotou. Je to stav, kedy v danom systme neexistuj prekky, kt. by brnili jednotlivcovi nezvisle rozhodova o svojich cieoch a spsoboch, kt. tieto ciele chce dosiahnu. Sloboda voby kadho jednotlivca m tie svoje hranice, pretoe nesmie obmedzova slobodu inch. Ekonomick sloboda znamen, e kad E subjekt alebo jednotlivec si me uri svoj vlastn E cie. Pokrok: zkladn spoloensk hodnota. Je to zmena, kt. vedie k dosiahnutiu kvalitatvne vyej rovne danho systmu. V E sa pokrok chpe ako inovan dynamizmus, kt. je spt s technologickmi zmenami vo vrobnom procese. Je spt s rastom vzdelanostnej rovne a rastu kvalifikcie pracovnkov. Spravodlivos: sbor princpov vyjadrujcich rovnak prstup k jednotlivm lenom danej spolonosti. V E ide o prerozdeovanie dchodkov. Distribun spravodlivos sa vymedzuje ako urit kritrium E spravodlivosti v danom systme. Najastejie sa meria rozdelenm dchodkov, itkov, i bohatstva. Istota: je uritm odrazom stability E a spolonosti. Je to nemenn sbor parametrov v ase. Kad zmena vo vvoji spolonosti je E poruenm stability. Politicky prijaten je v E tak vvoj, kt. prina rast alebo zachovva istoty vetkch alebo aspo viny lenov spolonosti. Tradin ciele HP E rast: zvyovanie vstupu v danom E systme, priom E teria rozliuje krtkodob a dlhodob rast produkcie. K je charakteristick zvyovanm vyuitia vrobnch kapact a jeho hranica je dan vrobnm potencilom danej E. Pre D je charakteristick expanzia vrobnch kapact, kt. vedie k posunu hranice produknch monost a tm k rastu potencilneho HDP. Cenov stabilita: je vznamnm faktorom vplvajcim na hosp. rove E v situcii, ke ceny a mnostv dopytovch statkov a sluieb s v maximlnej monej miere urovan psobenm trhovch sl. Na meranie cenovej hladiny s v praxi najastejie vyuvan cenov indexy (indexn sla reprezentujce zmenu uritho sboru statkov a sluieb medzi dvoma rznymi asovmi sekmi. Najdleitejie s CPI (index spotrebiteskch cien) a PPI (index cien priemyselnch vrobcov). Trvalej rast agregovanej cenovej hladiny oznaujeme inflcia. Vysok zamestnanos: je spjan predovetkm s plnou zamestnanosou. Je to rove zamestnanosti, pri kt. je dosiahnut minimlna, i dokonca nulov nedobrovon nezamestnanos. V sasnosti sa E sna o dosiahnutie prirodzenej miery nezamestnanosti. Vonkajia rovnovha: je stabilita zahraninoE vzahov, priom hlavn draz je tu kladen predovetkm vyrovnanosou platobnej bilancie a stabilitu menovho kurzu. Na kvantifikciu vonkajej rovnovhy E teria i prax najastejie vyuva saldo platobnej bilancie a podiel ziskov a strt. V spojitosti s tom platobnej bilancie je potom vemi dleitm ukazovateom E rovne danej E vvoj vmennch relci (terms of trade) zachytvajcich vzahy medzi cenami vvozov a dovozov. E teria rozliuje medzi Hrubmi (komoditnmi) a istmi (barterovmi) vmennmi relciami. Nositelia (subjekty) HP 1, Nadnrodn orgny a intitcie- medzi nich patr Medzinrodn menov fond, Svetov banka, WTO, OSN, Intitcie a orgny Eurpskej nie

2, truktra nositeov HP na nrodnej rovni zodpoved tandardnej klasickej truktre rozdelenia moci na zkonodarn (parlament), vkonn (vlda) a sdnu. Meme tu zaradi aj alie intitcie, ako napr. NBS, Protimonopoln rad. 3, Subjekty inn v HP. Patria sem vek podniky, odbory, zamestnvatesk zvzy a zdruenia. 4, Zujmov skupiny, lobistick skupiny a neziskov organizcie. Zujmov skupiny s zaloen na poznan, e sce kad subjekt m svoju pecifick truktru zujmov, ale niektor jeho zujmy s spolon s vou alebo menou skupinou inch. Zujmov skupiny sa lenia na organizovan (odbory), neorganizovan (spotrebitelia), profesn (vznikaj na zklade spolonho zujmu danho rovnakm alebo podobnm povolanm) a obianske. Najvznamnejie: odborov zvzy a samostatn odborov organizcie, dchodcovia, ensk, mldencke a detsk organizcie, zdruenia pestovateov, portov kluby, zvzy, zvzy podnikateov, komory, asocicia, cirkvi Lobisti s platenmi lenmi jednotlivch zujmovch skupn, ktor reprezentuj tto skupinu pred vldou. Ich innos spova v osobnom kontakte s lenmi parlamentu, vldnymi radnkmi a politickmi osobnosami. Neziskov organizcie s vsledkom skromnch iniciatv a s integrlnou sasou trhovej ekonomiky. Pri vzniku tchto organizci je dleit pochopi motvy, ktor ved jednotlivch obanov k tmto aktivitm. Nstroje HP Premenn, kt. poda predpokladu nosite HP, vykonvajci rozhodnutia me ovplyvova tak, aby dosahoval vyten ciele. Delenie : 1) Poda psobenia na ekonomiku: Ben (kvantitatvne) - psobenie nespsobuje zmenu ekonomickho systmu, ani zmenu v chovan ekonomickch subjektov (rokov miery, devzov kurz, vku tarf, vku zdanenia a podobne) Systmov (kvalitatvne) - menia hlavn prvky ekonomickho systmu, spsob koordincie hospodrskych aktivt a motivciu jednania ekonomickch subjektov (liberalizcia cien, re-gulcia miezd a cien, zmena vlastnckych vzahov, konvertibilita meny, devalvcia meny) 2) Poda charakteru vplyvu Priame - umouj hospodrsku politiku vies ekonomick subjekty tak, aby poda rozhodnutia centrlneho orgnu, upravovali svoje sprvanie (ochrana hospodrskej sae protimonopolnou politikou, zkaz diskrimincie, stanovenie ciel a kvt vo vvoze a dovoze, kontroln opatrenia, opatrenia na ochranu ivotnho a prrodnho prostredia) Nepriame - Tvoria ich ekonomick kategria, ktor s sasou zkladnch ekonomickch vzahov. Psobia vo vntri ekonomickch procesov, preto ovplyvuj priamu podstatu tchto procesov (dane, very, roky, investcie, ceny, mzdy a podobne) 3) Poda rovne psobenia : Makroekonomick; Mikroekonomick 4) Poda spsobu ovplyvovania : Globlne; Selektvne 5) Poda oblasti psobenia : Pean; Fiklne Ciele a nstroje s vo vzjomnom vzahu, ale nie s na sebe zvisl. Nstroj predstavuje innosti a opatrenia ttu, prostrednctvom kt. sa tt sna realizova stanoven ciele v E a spolonosti. Intitucionlne prostredie HP Intitucionlne prostredie tvor: Trhov systm: E sstava s decentralizovanm rozhodovanm vekho potu subjektov, kde sa prostrednctvom cenovho mechanizmu koordinuje innos tchto subjektov. Subjekty maj monos voby, a preto sa obmedzen a vzcne zdroje vyuvaj optimlne. HP neme vykonva tak opatrenia, kt. by ohrozovali predpoklady uspokojivho fungovania TS. Mus ochraova podmienky hosp. sae, zdrav konkurenn prostredie, umoova vonos vstupu do odvetv NH. TS nezabezpeuje verejn statky, externality, problm P, problm rozdeovania, nerepektuje zahranin E zujmy. Prve pri tchto zlyhaniach vznik priestor pre HP.

Demokracia: princp vinovho rozhodovania, obmedzenos funknho obdobia volench, monos odvolania, slobodn tajn rovn voby. Vetky subjekty, kt. vstupuj do HP s tmito obmedzeniami musia pota. Funguje spene, ke je zabezpeen pluralita nzorov, koncepci a programov, kt. s predkladan. Mechanizmus demokracie funguje na princpe viny, nezaruuje spoloensk preferencie. Podstatn vplyv maj aj lobistick skupiny, ktor presadzuj svoje skupinov nzory. m viac sa im to dar, tm viac sa HP vzauje do vytench cieov. Byrokracia: zvltna socilna skupina. Hospodrsko-politick rozhodnutia vldy musia by uveden do ivota. Je to vkonn apart, ktorho lohou je vykonva rozhodnutia orgnov. Byrokratick apart sa nachdza vo vekch podnikoch, intitcich, vlde. Typick znaky byrokracie: hierarchick truktra riaden prkazmi zhora byrokratick apart me disponova zdrojmi, ktor nie s v jeho vlastnctve byrokracia je ovldan odlinm systmom motivcie prznan plytvanie cudzmi zdrojmi a vemi mal pozornos venuje nkladovej zloke lebo nepodlieha trhovm sankcim. Nemusia repektova elania tch, ktorm s sluby byrokracie uren. Prstup k informcim je men u byrokracie ako m vlda a ministri. Ke sa byrokracia nedostatone kontroluje, me sa relatvne osamostatni a prestane existova z dvodu toho, na o tam bola, ale pre vlastn zujmy. Vlda me vykona sprvne, kvalitn rozhodnutie, ale dleit je ako bude spracovan v rukch byrokracie. Byrokratick apart rozhodnutie zdeformuje, pokriv, odsunie nerealizuje. Vek zujmov skupiny: Zvzy zamestnvateov a odbory. Predstavitelia by sa mali schdza a vyjednva o mzdch, socilnych podmienkach. Vsledky jednania s obvykle kompromis a vlda ich mus repektova. Mu ovplyvova inflciu, produktivitu prce, konkurencieschopnos na zahraninch trhoch, cenov hladinu. Ich rozhodnutia stavaj vldu pred hotov vec. Dleit fzy praktickej HP sa odohrvaj mimo parlament. Do vyjednvania vstupuj len vek a dobre organizovan skupiny a asto sa vyjednva na kor mench, horie organizovanch. Medzinr. E org.: vytvraj prostredie, v kt. sa odohrva HP. Pre aktrov HP je znalos tchto intitucionlnych podmienok dleit, aby vedeli pochopi znalosti svojho postavenia. Kad defincia obsahuje 3 zhodn prvky: nositelia HP (subjekty) : vlda, CB, zvzy zamestnvateov, odbory, nadnrodn orgny (MMF, svetov banka), orgny E ciele HP- zastavenie inflcie, zvenie zamestnanosti a in nstroje HP (s poetn, zvisia na charaktere hospodrskeho politickho problmu, a od prevldajcej hospodrskej politickej koncepcie liberlna, intervencionistick)

3.VPLYV GLOBALIZCIE A INTEGRCIE NA HP

Globalizcia aj integrcia menia kvalitu E systmu a menia aj monosti vldy pri ovplyvovan E systmu vo svojej krajine. Vymedzenie globalizcie a jej dopadov G sa spja nielen s E, ale aj kultrnymi, politickmi a inmi javmi. Veobecne najviac pouvan vznam EG poukazuje na skutonos, e podiel medzinr. svetovej E aktivity (v pomere k domcej) vrazne rastie. Tento rast cezhraninej E aktivity m viacero foriem: Medzinr. toky vrobkov a sluieb, Medzinr. pohyb kapitlu, Medzinr. toky info a vedomost, Medzinr. pohyb pracovnch sl. G mono chpa ako vyjadrenie faktu, e medzinr. E aktivita subjektov svetovho hospodrstva rastie v porovnan s domcimi aktivitami rchlejie. Podnikanie sa zmedzinroduje. Vzah G a I Historickm predchodcom G je internacionalizcia. T sa vzahuje k jednoduchmu geografickmu reniu E aktivt cez nrodn hranice. Kvalitatvny posun od internacionalizcie E ku G umonili modern informan technolgie, kt. sa stali predpokladom G. Kovm poj-mom spojenm s G je transnacionalizcia. Oznauje rozvoj systmov transnacionlnych kor-porci, v kt. je organizovan medzinr. produkcia a sasne je vytvran vntrofiremn trh.

O transnacionalizcii ako nadnrodnej forme podnikania sa zana hovori v svislosti s rastom potu a rozvojom TNK zhruba od 70. rokov. Zvltnu pozornos si zasluhuje E integr-cia. I me ma formu funkcionlnu (prepjanie produknch a alch svisiacich aktivt podnikateskch subjektov) a formu intitucionlnu (zvzn postupy nrodnch ttov dojednan spravidla v rmci niektorej nadnrodnej org.). Termn G sa objavil na prelome 80. a 90. rokov. Prnosy a rizik G G je asto protichodne hodnoten. Z celosvetovho hadiska je vnman vcelku pozitvne, pretoe je s ou spojen rozmach svetovho obchodu, liberalizcia obchodu prina internacionalizciu podnikania a tm aj stimuluje E rast, internacionalizcia podnikania je spojen s rastcou konkurenciou v G meradle, v svislosti s G nadobdaj oraz v vznam info a informan technolgie, kt. umouj etri as aj nklady. Medzi hlavn socilno-E prno-sy G patr dosiahnutie znenia chudoby, rozvoj internetu a alch komunikanch, informanch a dopravnch technolgi. Vaka G sa rozrili tie technolgie, kt. predluj ud-sk ivot. Vplyv G, jej dopady v podobe nkladov alebo vnosov, s pre rzne krajiny, i re-giny odlin. Nrodn E, reginy, TNK a jednotliv podniky stoja pred dleitou lohou: vypracova stratgiu alieho rozvoja v rmci globalizujcej sa svetovej E. Jednoznan mo-del budceho vvoja neexistuje, je vak mon predpoklada urit smery spojen nielen s prnosmi, ale aj rizikami: vvoj spolonosti bude sprevdzan nepredvdanmi zmenami a okmi (krajiny s stle prepojenejie, zvislejie a tm aj nchylnejie k neakanm vkyvom kt. potom ovplyvnia cel skupiny krajn), GE me vrazne ovplyvni distribciu bohatstva medzi krajinami a vyvola rast G nerovnovhy, zvyovanie konkurencie je spojen s likvi-dciou neefektvnych vrob a zvovanm medzery medzi likvidciou pracovnch prlei-tost a ich vytvranm, G me vrazne zvi socilne rozdiely, zvyovanie mnostva a ur-chovanie rozirovania info mu vyvola panick reakcie investorov a tm neadekvtne re-akcie na zklade nedostatonej interpretcie, neglobalizuje sa len hospodrstvo a finann tr-hy, ale aj terorizmus, kriminalita, znehodnocovanie P. Finann a hospodrske krzy 90. ro-kov ukzali, e zatia neexistuj inn nstroje na zvldnutie negatvnych dsledkov G. V dsledku rastceho potu finannch krz sa ukzalo, e nikto nie je schopn inne ovplyv-ni procesy s G dopadom. G so sebou prina vazov i porazench, a to medzi ttmi aj vo vntri nich. Medzi najbohatmi a najchudobnejmi krajinami je priepastn rozdiel. Na dru-hej strane v tzv. novoglobalizovanch krajinch (na, India, Mexiko, zijsk tigre) sa dar zniova poet obyvateov ijcich v absoltnej chudobe. To je posilnen aj investciami do vzdelania svojich obyvateov. Pritom vak proces G minul mnoho rozvojovch ttov, pred-stavujcich celkom 2 miliardy obyvateov, najm v Afrike a krajinch bvalho ZSSR. Mno-ho z nich trp poklesom prjmov a vzrastajcou chudobou. Exporty s obvykle zameran len na zky okruh zkladnch surovn. Vymedzenie E integrcie a jej foriem E integrcia znamen postupn odstraovanie E barir medzi nezvislmi ttmi, konenm cieom je, aby prslun skupina ttov fungovala E ako jeden celok. Ekonomiky prslunch ttov sa viac a viac prepjaj. Zluovanie me prebieha intitucionlnym (dirigistickm) spsobom (integrcia zhora, rozhodnutiami ttnych alebo nadttnych orgnov) alebo liberlnym (funkcionalistickm) spsobom (vedca loha je ponechan samotnmu trhu). Poda prepjania E subjektov jednotlivo, i nrodnch hospodrstiev ako celkov meme E integrciu leni na mikroE (je uskutoovan na rovni podnikovch subjektov) a makroE (je prepjanie ekonomk jednotlivch ttov a odvja sa intitucionlnym spsobom) -poda rovne spojenia ju delme na: psmo vonho obchodu, coln nia, spolon trh, hospodrska nia a pln E nia. Poda toho, i sa I tka iba niektorch odvetv alebo celho nrodnho hospodrstva mono hovori o sektorovej alebo veobecnej I. Poda teritria, akho sa I tka, hovorme o regionlnej i globlnej I. Vplyvy G a I procesov na HP G procesy musia tvorcovia HP vnma ako jav, kt. v celosvetovom meradle objektvne prebieha a nrodn vlda malej E, akou je SR, rozhodne nie je silou, kt. by dokzala tento proces zsadne modifikova. K spechu v G procese znane prispieva otvorenos voi G kombinovan so silnm vzdelanostnm, informanm a komunikanm zzemm, ako aj aktvnym prstupom k formovaniu konkurencieschopnosti.

E I je na rozdiel od G proces, kt. sa E podrobuje dobrovone. S narastajcim stupom I presvaj nrodn vldy oraz viac HP kompetenci na spolon rozhodovanie I celku. E, najvznamnejie eurpske aj svetov I zoskupenie, psob na hospodrske politiky svojich lenskch a kandidtskych krajn uplatovanm svojej konsenzulne formovanej a vetkmi lenmi akceptovanej HP.

4. POLITIKA HOSPODRSKEJ SAE

Postavenie konkurencie v trhovej E Prioritnou sasou zdravho fungovania trhovho mechanizmu a vytvranm trhovej rovnovhy je konkurencia. Zkladnm predpokladom a podmienkou spenho preitia podniku na trhu je jeho schopnos konkurova. Konkurencia je stretom rznych zujmov na trhu. V podmienkach trhovej E je regultorom, kt. motivuje efektvne innosti a sankcionuje neefektvnos trhovch subjektov. Predstavuje sperenie medzi kupujcimi a predvajcimi, medzi jednotlivmi subjektmi v skupine kupujcich a medzi jednotlivmi subjektmi v skupine predvajcich. Rozvja sa v 3 rovinch: ako konkurencia medzi vrobcom a spotrebiteom, ako konkurencia medzi spotrebitemi a ako konkurencia medzi vrobcami. Trh dokonalej konkurencie je sm prinou svojho zniku, prerastania v nedokonal konkurenciu. Trhov automatizmy nevyhnutne ved k trhu monopolu, oligopolu alebo k monopolistickej konkurencii, k zniku dokonalej konkurencie. Nedokonal konkurencia predstavuje trhov situciu, v kt. firma me do uritej miery ovplyvova cenu svojej produkcie na trhu. Rozoznvame 3 druhy nedokonalej konkurencie: monopolistick konkurencia, oligopol, ist monopol. Monopolistick konkurencia je vemi frekventovanou truktrou trhu, obzvl v trhovch E s vm rozsahom vntornho trhu. Od dokonalej sa odliuje iba tm, e produkty nie s dokonale homognne. Oligopol sa tradine vymedzuje ako truktra trhu, v kt. je poet konkurujcich si firiem dostatone mal na to, aby sprvanie sa jednej z nich mohlo priamo ovplyvova sprvanie sa ostatnch, a naopak. Duopol je pecifick prpad, kedy prve dve firmy tvoria trh, resp. odvetvie. ist monopol je najvraznejou formou nedokonalej konkurencie. Je to model trhu, kedy je jedin firma vlune vrobcom danho produktu a neexistuj jeho substitty. Existuj 3 formy: diskriminan, bilaterlny a multizvodn monopol. Diskriminujci monopolista aplikuje rozdielne ceny v prpade predaja toho istho produktu pre rozdielne skupiny spotrebiteov. Bilaterlny monopolista je jedin odberate monopolistickej firmy. Multizvodn monopol predstavuje monopol produkujci v dvoch alebo viacerch zvodnch jednotkch ten ist produkt. Zkladn vchodisk sanej politiky a ochrany hospodrskej sae Sa je jednm zo zkladnch a nevyhnutnch prvkov E systmu. V trhovom prostred je faktorom, kt. nti jej astnkov k snahe o poskytovanie lepch sluieb, k ponuke kvalitnejej produkcie s cieom prekona konkurenciu a presadi sa na relevantnom trhu. HP je prstup ttu k E krajiny, z oho vyplva, e san politika je prstup ttu k hospodrskej sai v krajine. San politika je sborom opatren a zmerov uritch osb, kt. presadzuje urit usporiadanie E. Zavdzanm a uplatovanm pravidiel H sae sa zvyuje sloboda konania. Odstrauj sa formlne a neformlne bariry, uplatuje sa optimlny stupe regulanch aktivt ttu, zaruuj sa rovnak podmienky a transparentn pravidl pre podnikatesk subjekty. Z hadiska vplyvu na trhov mechanizmus rozliujeme pasvnu (nepriamu) a aktvnu (priamu) san politiku. Pri pasvnej tt iba ur prvny rmec pre H sa a vynucuje si dodriavanie tchto podmienok. Pri aktvnej vlda zasahuje do H sae nstrojmi makroE alebo mikroE politiky. Me s o regulovanie dan, cien, ttne vlastnctvo alebo zsahy pecializovanch protimonopolnch radov. Ciele sanej politiky Cieom sanej politiky je najm podpora trhovch princpov uvoujcich bariry vstupu a vstupu na trh a garancia rovnakch podmienok pre astnkov trhu. Znamen to von a spravodliv sa a otvoren trhy. Sa mus plni funkcie: ponukov (sa stimuluje a motivuje hosp. subjekty k siliu prekona konkurenciu nimi nkladmi, vyou kvalitou

vrobkov a technologickmi inovciami), riadiacu (sa psob na usporiadanie alokanch a rozdeovacch procesov prostrednctvom trhovej ceny) a rozdeovaciu (sa zabezpeuje primrne rozdelenie produknch faktorov poda vkonov na zklade ich ocenenia trhom). Spsoby realizcie sanej politiky Legislatvne priamo zakzan zneuvanie dominantnho postavenia na trhu; zkaz a postih foriem medzifiremnej koopercie; zkonn obmedzenie a kontrola; schvaovacia povinnos fzi; preberania a zluovania firiem, analza a formulovanie nvrhov pre hospodrskopolitick prax; permanentn sledovanie trhov a odvetv. Zkladn spsoby obmedzovania H sae: zkaz dohd obmedzujcich sa, zkaz zneuitia dominantnho postavenia podniku, kontrola koncentrcie a monitorovanie ttnej pomoci. San politika v SR a jej ochrana Zkon o ochrane H sae m za cie zabezpei pln kompatibilitu sanho prva SR s platnou sanou prvnou pravou Eurpskeho spoloenstva. Zkon ustanovuje, e nrodnm sanm orgnom v svislosti s plnenm loh je Protimonopoln rad SR. Cieom ochrany H sae je najm zachovanie trhovej E, eln a optimlne umiestnenie zdrojov, ochrana malch a strednch podnikov, dosiahnutie zkladnch cieov spoloenstva ako takho. Obmedzovanm sae je kad obmedzenie vonosti konania podnikatea na relevantnom trhu, najm vyluovanie existujcich alebo monch sanch aktivt, skuton alebo mon znenie rozsahu konkurennej aktivity alebo skresovanie konkurennch podmienok. Sasn prvna prava charakterizuje najastejie sa vyskytujce protikonkurenn praktiky: dohody obmedzujce H sa, zneuvanie dominantnho postavenia a koncentrciu. Dohody obmedzujce sa. Ide o zkaz koordincie sprvania sa konkurentov, kt. m sa vrazne obmedzi alebo aj odstrni, a tm vyli rizik podnikania. Zkon ustano-vuje, e dohodou je kad stny alebo psomn shlas jej astnkov, ako aj in shlas vyvo-den z ich konania. Za zakzan sa povauje najm priame alebo nepriame urenie cien tova-ru; zvzok obmedzenia alebo kontroly vroby, odbytu, technickho rozvoja alebo investci; rozdelenie trhu alebo zdrojov zsobovania; zvzok astnkov uplatova rozdielne obchodn podmienky pri plnen rovnakej povahy (diskrimincia). rad me rozhodn, e uveden zkazy sa nevzahuj na dohody obmedzujce sa, ak tieto dohody prispievaj k zlepeniu vroby alebo distribcie tovarov; k podpore technickho alebo hospodrskeho rozvoja. Ide najm o racionalizan kartely (franzing, dohody o vskume a vvoji). Dominantn postavenie na trhu a jeho zneuvanie. Ide o situciu, ke neexistuje podstatn sa na relevantnom trhu alebo vbec iadna (monopol). Ani jedna z tchto pozci nie je zakzan, zakzan je ich zneuvanie. Zneuitm dominantnho postavenia na trhu s vetky konania, kt. zasahuj do prv inch saiteov alebo spotrebiteov, a to najm vynucovanm podmienok v zmluvch, obmedzovanm vroby, odbytu. Koncentrcia, vznik a jej kontrola. Ide o proces E spjania sa podnikateov z hadiska zskania rozhodujceho vplyvu s dopadom na truktru trhu. Zkon definuje koncentrciu ako proces E spjania podnikateov, kt. je zlenie alebo splynutie 2 alebo viacerch samostatnch podnikateov alebo zskanie priamej alebo nepriamej kontroly jednm podnikateom alebo viacermi podnikatemi nad podnikom alebo nad asou podniku inho podnikatea alebo podnikateov. ttna pomoc ako sas konkurennej politiky Kontrola ttnej pomoci je sasou ochrany H sae. Monitorovanie ttnej pomoci zo strany komisie m znan vplyv na kadodenn ivot a jeho prnos je v tom, e podporn programy obmedzuje len na to, o je skutone nevyhnutn, a tak zabrauje mrhaniu verejnmi prostriedkami. Urchuje H rast nie tm, e predchdza deformcii H sae a pomha zvyo-va ivotn rove a kvalitu ivota tm, e povouje len tak podporn programy, kt. s sku-tone v spolonom zujme. Pod ttnou pomocou sa rozumie kad ttna pomoc v akejko-vek forme, kt. poskytuje na podnikanie alebo v svislosti s nm poskytovate priamo alebo nepriamo z prostriedkov R, zo svojho rozpotu alebo z vlastnch zdrojov podnikateovi. Zakazuje sa poskytovanie ttnej pomoci, kt. naruuje alebo hroz naruenm H sae tm, e zvhoduje uritch podnikateov alebo vrobu uritho tovaru alebo sluby ak poskytnutie pomoci nepriaznivo ovplyvuje obchod medzi lenskmi ttmi spoloenstva. ttna pomoc sa me poskytn na rozvoj reginov; na vzdelvanie zamestnancov; na podporu zamestna-

nosti, vskum a vvoj; na ivotn prostredie; pre malch a strednch podnikateov; na zchranu a retrukturalizciu podnikateov v akostiach. Priama forma ttnej pomoci je dotcia, prspevok, grant, hrada rokov alebo asti rokov z veru poskytnutho podnikateovi, hrada asti veru, nvratn finann vpomoc. Nepriama forma je prevzatie ttnej zruky alebo bankovej zruky, poskytnutie avy na dani alebo penle, pokute, roku, predaj nehnutenho osobnho majetku ttu alebo obce za cenu niiu, ako je trhov. Prirodzen monopol, regulan politika a jej zkladn rmce. Pod prirodzenm monopolom sa rozumie tak truktra trhu (odvetvia), kedy s dosahovan vek spory z rozsahu vroby prve pri existencii jedinej firmy. Vytvra a podporova pro-stredie blzke konkurennmu m aj regulan politika. Jej lohou je aj podpora psobenia trhovch sl v sieovch odvetviach, ochrana spotrebitea, ochrana zujmov driteov licenci a zabezpeenie spoahlivej, hospodrnej a kvalitnej dodvky tovarov a sluieb. Regulan po-litika je spojen s existenciou prirodzench monopolov. Podstata regulcie spova v tom, e sa sna nahradi chbajcu konkurenciu, kt. je v prirodzenom monopole vylen. Ale plat, e regulcia cien nikdy neme dokonale nahradi ceny vzniknut psobenm prirodzench sanch mechanizmov. Cieom regulcie je E efektvnos, kt. rozumieme o najniie ceny pre odberateov, o najvyiu kvalitu a spoahlivos sluieb a zrove motivciu k dlhodo-bm investcim. Regulcia monopolov m za cie o najviac pribli ukazovatele k situcii, kt. by vznikla na trhu. V SR riadi regulciu sieovch odvetv rad pre regulciu sieovch odvetv. Dvodom jeho vzniku bolo trvalo prtomn nebezpeenstvo zneuvania dominan-tnho postavenia niektorch silnch podnikateskch subjektov, kt. na slovenskom trhu ne-maj konkurenta. lohou radu je ochrana zujmov spotrebitea pred monopolistickm spr-vanm sa regulovanch podnikov. Sieovmi odvetviami sa rozumie: vroba, vkup, tranzit a rozvod elektriny, plynu a tepla.

5. STABILIZAN POLITIKA

Je sasou HP ttu. Patr k vznamnm nstrojom stabilizcie E. Osobitn vznam nadobda v obdob recesie E. V historickom vvoji sa hodnot v keynesinskom a monetaristickom prstupe. Spolon je snaha zabrni alebo zmierova nepriazniv vplyvy cyklickosti na E. Kad vak vol rozdielne cesty na potlaenie cyklickosti. Pre prv (keynesinsky) je charakteristick vplyv ttnych zsahov, pomocou opatren rozpotovej politiky, km pre druh (monetaristick) je prznan vplyv CB a ttu na zmiernenie cyklickosti. Nositemi stabilizanej politiky s vlda a alie intitcie HP. Nstroje a ciele stabilizanej politiky Pod nstrojmi chpeme opatrenia zabraujce negatvnemu vvoju E. S to opatrenia prijman v rozpotovej a menovej politike. Nstroje StP: nstroje rozpotovej, menovej, dchodkovej a zahraninoobchodnej politiky. Fiklna (rozpotov) politika Ovplyvovanie celkovho dopytu cez vldne vdaje a zdanenie ttom. Verejn sluby a verejn vdaje s synonymom relnych verejnch vdajov. Verejn statky s charakterizovan nevylitenosou (nemono vyli vlastncke prvo pre jednotlivcov a skupinu ud) a nekonkurennos (vznik z nedelitenosti vrobku a vzahuje sa na spotrebu). Zkladnm obsahom FP je zabezpeovanie vldnych cieov, ale tt mus zabezpei zdroje na vldne vdaje. Zskava ich daovou politikou. FP je asou StP. Transferov platby te zo R k FO alebo PO. Vstupuj medzi ud a HDP a maj opan smer ako dane. Export a import s ovplyvovan nrodnm dchodkom. Domci dovoz bude rs tak ako bude rs HDP a klesa tak ako bude klesa HDP. Domci export posiluje domci produkt. Ak je ist export pozitvny, medzinr. obchod zvyuje rove HDP. Multipliktory FP. FP je sstavn innos, kt. je zameran na korigovanie agregtnych vdajov, a to zmenou transferovch platieb, dan a vldnych vdajov. Multipliktor vldnych vdajov. Vldne vdaje s jednou zo zloiek autonmnych vdajov. Autonmne vdaje s tou zlokou plnovanch agregtnych vdajov, kt. nie je ovplyvovan

rHDP (investcie, vldne vdaje, export). Indukovan vdaje s zlokou, kt. sa men s rHDP (t as spotreby, kt. sa men s rHDP a import). Autonmne + indukovan = celkov vdaje. Zkladom pre analzu vdajov je zmena hraninho sklonu k vdajom a je ovplyvnen 3 faktormi: hranin sklon k spotrebe, hranin sklon k dovozu a hranin sklon miery zdanenia. Zvenie benho disponibilnho dchodku vedie ku zveniu spotrebovanch vdajov. Znamen to aj zvenie budceho oakvanho dchodku. Doasn zvenie znamen, e ben dchodok rastie, ale budci oakvan nebude rs. Je nutn zohadni skutonos, e hoci dovoz je sasou HDP, rast HDP nemus znamena automatick zvenie hraninho sklonu k dovozu. Hranin sklon k miere zdanenia je iastka poslednej koruny k dchodku zaplatenho vlde vo forme dan. Zvis od rovne dchodku, kt. je zdaovan. Je to pomer zmeny daovch prjmov vldy a zmeny HDP. m vyia bude miera zdanenia, tm ni bude disponibiln dchodok. Multipliktor transferovch platieb. Zvenie transferov o 1Sk m za nsledok zvenie spotreby o iastku uren hraninm sklonom k spotrebe. Daov multipliktor. Pokles dan vedie k rastu vdajov a to cez rast disponibilnch prjmov, kee potom rast dane, tak vdaje klesaj a daov multipliktor je negatvny. Automatick stabiliztory. Dane a transferov platby psobia ako automatick. Mechanizmus, kt. zniuje vkyvy agregtnych vdajov, kt. s vsledkom zmien. Vnmame ich ako tlmi E okov. Nstroje FP Zrchlen odpisy, kt. maj stimulova investin aktivity; znenie dane z prjmov korporcim a znenie dan z kapitlovch vnosov. Kritici hovoria, e znenie dan, neznamen, e udia bud pracova viac, ale to, e bud tvori viac spor. Znenie dan svis so znenm ttnych vdajov. Rast agregtnej ponuky nie je sprevdzan rastom agregtneho dopytu. V-daje na investcie sa realizuj ete predtm ako investcie nastan. (koniec jej prednky, alej je kniha) Menov politika Patr ku kovm peanm stimultorom E rastu. Pomocou vekosti peanej masy usmeruje chod E. O menovej politike v dnenom zmysle mono hovori od vzniku centrlnych emisnch bnk, kt. sa stali jej nositemi.

Funkcie CB. Emisn funkcia, f-cia vrcholnho subjektu menovej politiky, banka bnk, banka ttu, f-cia vrcholn subjekt ttu pri zastupovan v medzinr. finannch a menovch intitcich. CB sa prostrednctvom regulcie menovej bzy, menovch agregtov, rokovch sadzieb a prpadne menovho kurzu sna plni zkonom stanoven ciele, medzi kt. patr predovetkm podpora stability cenovej hladiny. Jednou z podmienok determinujcich innos MP je samostatnos CB, ktor je upraven zkonom. Absoltna samostatnos CB vak neexistuje, banka mus repektova existujcu ekonomick situciu a celkov HP. Ciele menovej politiky Za menov politiku meme povaova vedom innos uritho subjektu, kt. sa prostrednctvom menovch nstrojov sna regulova mnostvo peaz v obehu a tm dosiahnu urit cie. Hlavnm cieom je zaistenie stability cenovej hladiny. alie ciele s hospodrsky rast, zamestnanos, rovnovha platobnej bilancie, stabiln menov kurz, stabilita na finan-nch trhoch a stabilita rokovch sadzieb. Nstroje menovej politiky Vyuva ich CB na dosiahnutie cieov menovej politiky. Nstroje sa lenia: poda intenzity vyuvania na operatvne a obasn, poda rchlosti zavedenia na okamite pouiten a pouiten s ohadom na adaptciu bnk, poda dopadu na menov kurz na nstroje s priamym a s nepriamym vplyvom a poda ich charakteru na trhov a administratvne. Priame s pravidl likvidity, verov kontingenty, povinn vklady a odporania, vzvy, dohody. Zkladnou charakteristikou je ich adresnos, kt. komern banky vnmaj ako obmedzovanie samostatnosti v rozhodovan.

Nepriame vyuvaj CB voi komernm B za elom regulovania ponuky peaz. S to: diskontn sadzba, povinn minimlne rezervy, opercie na vonom trhu, reeskont zmeniek, lombard CP, konverzie a swapy, intervencie devzovho kurzu. Transmisn mechanizmus menovej politiky Je to reazec kauzlnych vzahov, kt. CB vyuva na dosiahnutie cieov svojej menovej politiky, S v om pod silnm stupom kontroly CB operatvne kritri. Cez ovplyvovanie Vzjomn psobenie rozpotovej a menovej politiky V praxi dochdza ku kombincii nstrojov rozpotovej a menovej politiky. Zsadn rozdiel medzi RP a MP je v inku na rokov mieru. Nstroje RP podliehaj schvaovaniu v rmci prpravy rozpotu a asov horizont zavedenia sa pohybuje v dimenzich rozpotovho roka. Nstroje MP s operatvnejie. CB sleduje pohyb v E kadodenne a hospodrsko-politick rozhodnutie je schopn realizova takmer okamite. Kad CB sa sna skr o retriktvnu politiku. Rozpotov politika vyuva pean vzahy, zameriava sa na alokan a rozdeova-ciu funkciu R. Je priamo riaden vldou a ovea viac zvis od shlasu parlamentu. Vlda rob expanzvnu politiku. S kadou menovou politikou sa spjaj 2 rizik: me by prli expanzvna a prlin rast peanej masy nakoniec vyvol vyiu inflciu a tie to, e nevhodn MP me brzdi E aktivitu. Krtkodob inky expanzvnej politiky s znenie M, rast relneho produktu a rast cenovej hladiny. Krtkodob inky retriktvnej s opan. Dlhodob inky RP sa podobaj inkom MP. Ved k novej dlhodobej rovnovhe na vyej cenovej rovni, ale nie k zmenm relneho produktu.

6. TRUKTRNA POLITIKA

P predstavuje sbor hospodrsko-politickch opatren a nstrojov, zameranch na efektvnu alokciu zdrojov v E. Jej zkladnm cieom je zvenie vkonnosti konkurencieschopnosti E prostrednctvom realizcie truktrnych zmien. Zkladnou lohou P je preto vytvra tak E podmienky, kt. bud uahova presun vetkch zdrojov a VF k produktvnejm a sofistikovanejm aktivitm a zrove minimalizova nklady na retrukturalizciu E. Existuj dve zkladn monosti. Orientcia politiky ttu na zkladn E cie dlhodob a udraten rast konkurennej schopnosti a vkonnosti E alebo orientcia na mimoE zkladn cie zabezpeenie truktr, kt. sa pokladaj za spoloensky, alebo ttnopoliticky iaduce, aj ke sa tmto spsobom dosiahne niia miera vkonnosti E ako pri isto E vahe. truktra E a truktrne zmeny Vntorn lenenie E sa vo veobecnosti oznauj ako jej truktra. truktra E je vymedzen ako relatvne stly shrn prvkov uritho socilno-E celku v danom asovom obdob a v danom priestore, kt. sa formuje v procese alokcie a relokcie zdrojov. Predstavuje vntorn skladbu E, vzjomn vzahy podstatnch prvkov. E mono skma z rznych hadsk. Najastejie analyzovanmi typmi truktr s odvetvov (zohaduje rovnorodos produkcie a odra podiel jednotlivch odvetv na zkl. ekonom. veliinch (HDP, zamestnanos,...), sektorov (vyjadruje vhu jednotlivch sektorov na zkladnch ekonomickch veliinch) a zemn (regionlna) truktra (zaha hadisko zemnch vzahov). E podlieha v ase zmenm. Hospodrsky rast je spojen s neustlymi zmenami hospodrskych truktr. Zmeny v truktre E sa nazvaj truktrne zmeny a predstavuj nepretrit, kontinulny proces prunej a priebenej adaptcie E na zmenen vntorn a vonkajie podmienky pri vyuvan mechanizmov alokanej funkcie trhu. truktrne zmeny s sprievodnm znakom a podmienkou dlhodobho hospodrskeho rastu (zsadnm spsobom ovplyvuj rastov dynamiku E a jej udratenos najm v dsledku presunu VF k produktvnejm a technicky vyspelejm aktivitm). Pokia ide o hodnotenie smeru truktrnych zmien, vo veobecnosti sa akceptuje, e pozitvne truktrne zmeny koreponduj s nrodnou expanziou v odvetviach, kt. expanduj globlne a s nrodnm padkom v odvetviach, kt. zaostvaj, teda zmena je pozitvna, ak sa pohybuje v smere s lniou globlnych trendov a neelaten, ak ide proti tejto lnii. Veobecne sa odklon od globlnych trendov charakterizuje ako truktrna medzera. Jej prehlbovanie poukazuje na pomal, neprun adaptciu odvetv, reginov, ale aj E na zmenen podmienky a asto vysuje do truktrnej krzy. T je podmienen dlhodobm

neefektvnym vyuvanm, resp. nevyuvanm zdrojov, ich nzkou mobilitou v urito odvetv v dsledku nedostatonej adaptcie na nov podmienky. Zkladn oblasti P Komplexn chpanie P zaha prepojen sbor opatren sektorovej, odvetvovej, technologickej a inovanej politiky, ale taktie opatrenia na rieenie regionlnych problmov, ochra-ny P, podporu malho a strednho podnikania, proexportn opatrenia. Odvetvovo adaptan opatrenia P s zameran na podporu a stimulciu rozvoja perspek-tvnych, konkurencieschopnch odvetv. Spravidla sa spjaj s vytvranm podmienok pre presun zdrojov tak kapitlovch, ako aj udskch, kt. s viazan v neefektvnych vrobch do produktvnejch a technicky vyspelejch vrob s vyou efektvnosou. Zkladnmi ns-trojmi s verov nstroje, coln a daov nstroje, dotcie, zadvanie ttnych objednvok, podpora rekvalifikanch programov. Sektorov opatrenia smeruj hlavne k posilovaniu vhy tercirneho a kvartrneho sektora v truktre E, nakoko prve tieto sektory predstavuj zkladn oblas rastovej dynamiky hospodrsky vyspelch krajn. Podpora technologickho a inovanho procesu sa povauje za jeden z najdleitejch segmentov P. Smeruj predovetkm k rozvoju vskumu a vvoja, inovanch aktivt, k podpore transferu modernch technolgi. Sstreuj sa najm na vzdelanie, ochranu duevnho vlastnctva, na medzinr. spoluprcu v oblasti vskumu a vvoja, mobilitu vskumnch pracovnkov, podporu inovatvnych podnikov a pod. Podpora exportu. silie jednotlivch krajn o zskanie o najdleitejieho a perspektvneho postavenia v medzinr. saen v oblasti produkcie tovarov a sluieb si vyaduje cel rad koordinovanch postupov v mnohch oblastiach hospod. ivota. V rmci vytvrania medzinr.-E predpokladov zahraninho obchodu sa aktivita E centra sstreuje predovetkm na uzatvranie medzinr. dohd, akmi s napr. dohody o zamedzen dvojitho zdanenia. Pokia ide o podporu proexportnej orientcie podnikateskej sfry, tto zahruje systmov opatre-nia na podporu exportu. Ide hlavne o financovanie exportnch verov, innos EXIM banky, poskytovanie rznych foriem av, dlhodob prpravu vzdelanch a na medzinr. podmienky pripravovanch odbornkov pre marketing, zahranin obchod, medzinr. financie. Opatrenia na podporu regionlneho rozvoja s zameran na zvyovanie E rovne jednotlivch reginov a na rieenie medziregionlnych nerovnovh a disproporci vntri reginu. Najastejie pouvan nstroje s regionlne stimuly zameran hlavne na investin podporu firiem, podpora infratruktrnej vybavenosti, poskytovanie dotci na novovytvoren pracovn miesta vo vybranch reginoch, rekvalifikcia pracovnej sily. Podpora malch a strednch podnikov. Mal a stredn podniky posiluj konkurenn pro-stredie a zvyuj ponukov schopnos E. Programy podpory malho a strednho podnikania vo vyspelch ttoch s zameran na pomoc pri zskavan finannch prostriedkov pre mal a stredn podnikanie. aisko podpory, spoiatku orientovan na priamu finann pomoc vo forme daovch av, odkladu platieb dan, poskytovania lacnch verov, sa v poslednch rokoch presva do oblasti profesionlnych sluieb, predovetkm zvhodnenho prstupu k informanm zdrojom, poradenstva a vzdelania. Prstupy k P Existuj dva zkladn typy P: tradin (vertiklna) a systmovo orientovan (horizontlna). Tradin sa vyznauje intervennm a selektvnym charakterom. Pri tomto type P je dleit loha ttu v truktrno-adaptanch procesoch, priame zsahy ttu do E, znan stupe prerozdeovania hospodrskych zdrojov. Opatrenia vldy v oblasti P s zdvodovan ne-dokonalosou trhu, prpadne jeho zlyhvanm v uritch oblastiach. P je orientovan predo-vetkm na pomoc zaostalm odvetviam a podporu progresvnych inovatvnych odvetv. Pomoc zaostalm (stagnujcim) odvetviam, odborom a podnikom je spravidla motivovan silm o rozloenie retrukturalizanch procesov do dlhieho asovho obdobia, najm z dvodov udrania zamestnanosti a znenia socilnych nkladov monej truktrnej krzy v danch odvetviach. Rozhodujcimi nstrojmi P s spravidla rzne formy ttnej finannej vpomoci (dotcie, nenvratn piky, prplatky, vyrovnvacie platby, daov avy, daov przdniny), ttne objednvky a ochranrske opatrenia pred zahraninou konkurenciou. Podpora progresvnych, inovatvnych odvetv je zameran na rozvojov programy. Orientuje sa na tvorbu a urchlenie novej progresvnej truktry E, podporu

10

presunu kapitlovch zdro-jov z utlmovanch odvetv do progresvnych odvetv, odborov a vrob, kde sa predpoklad ich vyie zhodnotenie. Smeruje k podpore vskumnej a inovanej innosti, tt sa podiea na financovan vedy a vskumu, podporuje investin innos. Liberlne hospodrsko-politick koncepcie preduruj charakter systmovej P. lohou t-tu nie s priame zsahy do vvoja vecnej truktry, ale vytvranie rmcovch podmienok pre optimlne fungovanie trhovho mechanizmu. Draz sa kladie na posilovanie vlastnej adap-tanej schopnosti podnikov. loha ttu by mala by redukovan iba na prpady, v kt. trh ne-prina oakvan efekty. Pre systmov P s charakteristick: 1. obmedzenos vhy P v celkovom kontexte HP; 2. doasn charakter konkrtnych opatren; 3. katalytick charakter podpornch opatren dan splnenm podmienok. Zkladnmi opatreniami systmovej povahy s predovetkm podpora konkurennho prostredia, otvranie E voi zahraninej konkuren-cii, odbranie barir medzinrodnej deby prce, odstraovanie rznych foriem protekcioniz-mu, podpora ma-lho a strednho podnikania. aiskov smery P v sasnom obdob sa st-le viac sstreuj na tvorbu podmienok pre rast konkurennej schopnosti E a jej subjektov, na oblasti a faktory, kt. s schopn zabezpei dlhodob a udraten konkurenn vkonnos krajiny. Nakoko podpora konkurencieschopnosti E a jej segmentov je stle viac v popred za-merania P, P sa stle viac vnma a realizuje ako politika konkurencieschopnosti. Politika konkurencieschopnosti predstavuje tak typ horizontlnej P, kt. sa orientuje najm na oblasti, kt. zvyuj schopnos E obst v globlnej konkurencii sasnho i budceho glo-blneho trhu. Zkladnm cieom tejto politiky je podpora adaptanej schopnosti E a jej sub-jektov na meniace sa podmienky globlnej konkurencie. Za rozhodujcu oblas rastu konku-rennej schopnosti s povaovan technolgie, podmienky pre transfer technolgi, rchlos preberania a zvldania technolgi zo zahraniia, informatizcia spolonosti, legislatvna -prava vyuvania informanch a komunikanch technolgi, Nstroje a opatrenia politiky konkurencieschopnosti smeruj k budovaniu a rozvoju informanej a poznatkovo zaloenej (vedomostnej) E. Proexportn politika Sstava vzahov, subjektov a opatren na vytvorenie priaznivch podmienok pre domcich producentov tak, aby dosiahli spen odbyt svojich tovarov a sluieb na medzinr. trhoch. Cie je vyjadren vzahom dosiahnu aktvne saldo zahraninho obchodu. Postavenie proexportnej politiky v E ttu Z mikroekonom. hadiska smeruje na podporu zujmov exportrov a rastu ich konkurencie-schopnosti. Z makroekonom. hadiska je cielen na zvyovanie salda obchodnej bilancie (na tvorbu istho exportu). Niekedy je oznaovan aj za viac i menej agresvnu protekcionis-tick politiku, kt. zahruje podporu exportu, obmedzovanie dovozu zo strany ttu, ako aj in-titci a nstrojov proexportnej politiky. Je jednoznane HP v oblasti zahraninho obchodu, kt. mus plni druh zkladn cie HP (zabezpeova aktvne saldo zahraninho obchodu). Vyuva nstroje ako s cl, subvencie, dovozn prirky, kvty, viditen a neviditen pre-kky dovozu. Ciele proexportnej politiky Efektvnos vmeny zahraninho obchodu mikroekonom. a makroekonom. rozmer. MikroE rozmer efektvnosti medzinr. obchodu orientuje pozornos na rast konkurencieschopnosti podnikov vo vmennom procese obchodu, kt. sa odra v raste hrubej hodnoty firmy. MakroE rozmer prejavenej efektvnosti proexportnej politiky vo vzahoch HP vyjadruje zabezpeenie zkladnho ciea HP v oblasti medzinr. obchodu(dosiahnu aktvne saldo zahraninho obchodu). Jeho hodnota roziruje tvorbu a pouitie HDP a prispieva k rastu E vkonnosti. Makroekonom. efektvnos sa vyjadruje hlavne jej komparatvnymi vhodami. Nstroje proexportnej politiky lenenie poda subjektov: nstroje ttu s daov politika, cenov politika a subvencie, dovozn opatrenia, menov politika, exportn very. Nstroje bankovch subjektov: nstroje na eliminciu kurzovch rizk, poskytovanie bankovch zruk, exportnch garanci, poraden-

11

skch sluieb. Poda spsobu pouitia: autonmne nstroje a zmluvn nstroje. Poda teri-torilneho psobenia: vonkajie a tuzemsk.

7. SOCILNA POLITIKA

Vzah HP a SP HP a SP sa vzjomne vrazne prelnaj a podmieuj. SP je vdy sasou uritho konkrtneho spoloenskho systmu. Nevyvja sa samostatne, ale v kontexte so vetkmi sframi (E, socilna, ekologick, politick) v sinnosti s vekm potom E, politickch a etickch no-riem. Socilna sfra predstavuje relatvne samostatn sfru, tvoren systmom socilnych vzahov, podmienok a procesov, kt. vysuj do obsahu a charakteru innost a prejavuj sa v potrebch, zujme, hodnotch a cieoch socilnych subjektov. SP sa koncentruje na ivotn podmienky ud, na rozvoj loveka, rozvoj osobnosti a individuality. Vo veobecnosti pod SP chpeme sbor opatren, kt. smeruj k zlepeniu zkladnch ivotnch podmienok obyvatestva ako celku a k zabezpeeniu socilneho zmieru v rmci danch E a politickch monost danej E. Funkcie SP Ochrann funkcia riei u vzniknut socilnu situciu, ke sa jednotlivec, rodina, dostali do nevhodnej situcie vo vzahu k ostatnm. Sna sa zmierni, i dokonca odstrni dsledky nepriaznivej socilnej sit.(nezamestnanos, choroba, staroba, mrtiu). Historicky najstaria. Rozdeovacia funkcia je jednou z najvznamnejch. Svis s realizciou princpu spravodlivosti. Nejde len o rozdeovanie dchodkov, prjmov, ale i rozdiely v ivotnch a pracovnch podmienkach obanov. Prerozdeovanm by sa malo zmierni vchodiskov nerovnak postavenie obanov. Realizuje sa prostrednctvom dan a transferov a vdavkov R. Homogenizan (rovnorodos) je vemi zko prepojen s funkciou rozdeovacou a prerozdeovacou. Smeruje k uritmu prjmovmu a dchodkovmu vyrovnaniu, k zmierovaniu socilnych rozdielov a k odstraovaniu neodvodnench rozdielov. Ide o poskytovanie rovnakch monost vzdelania, prce, zdravotnckej starostlivosti a pod. Stimulan funkcia sa usiluje o podporu iaduceho socilneho trvania, i sprvania jednotlivch socilnych skupn v E sfre aj mimo nej. Prejavuje sa aj tvorbou zkladnch socilnych siet, v garancii zkladnch socilnych istt. Zskava tm schopnos vraznho stabilizanho efektu, a teda udriava socilny zmier a zabrauje socilnym a nsledne politickm konfliktom. Preventvna (profylaktick) funkcia je orientovan na prijmanie takch opatren SP, kt. od-strauj priny nepriaznivch socilnych situci. Jej zmerom je predchdzanie takch socilnych situci, ako je chorb z povolania, nezamestnanos, razovos. Jej psobenie sa v sasnosti roziruje i na vemi aktulne a zloit socilne dsledky ako s kriminalita, chudoba a rzne druhy zvislost. V relnej praxi tto funkciu plnia vetky odbory SP, najm zdravotn a vzdelvacia (osvetov) politika. Politick doktrny a SP Demokracia je v kadej spolonosti typick nzorovm a zujmovm pluralizmom. Ten sa odra v rznorodosti socilnych skupn a ich cieov, v mnostve politickch strn, ako i v rozmanitosti a protichodnosti rznych filozofickch, E, socilnych a politickch koncepci. Tri vrazn socilne doktrny (kt. sa tradine uplatuj v socilnej politike vyspelch eurpskych krajn) s konzervativizmus, katolcke socilne uenie a demokratick socializmus. Doktrny maj v praxi mnoho iastkovch variantov. Me sa sta, e politika, kt. je v kontexte uritej E a asu povaovan za avicov socilne demokratick, bude v inom asovom horizonte povaovan za pravicov konzervatvnu politiku. Politick pravica a avica: Sloboda a rovnos s defininmi znakmi demokracie. Tieto dva idely sa navzjom vyluuj, lebo sloboda vedie k nerovnosti a rovnos k obmedzeniu slobody. Politick sily, kt. zdrazuj vznam slobody pred rovnosou s oznaovan ako pravicov. Sily, kt. zdrazuj viac vznam rovnosti obanov sa oznauj ako avicov. Konzervativizmus: Konzervatvna koncepcia je zaloen na predstave, e socilny blahobyt jednotlivcov by mal takmer v plnom rozsahu zodpoveda ich E vkonnosti a ich ochote podstpi podnikatesk riziko. Najvym kritriom funknosti SP je jej vzah k E efektvnosti. Konzervativisti dvaj prednos socilne tvrdm, ale E efektvnym rieeniam.

12

Katolcke socilne uenie: Typickm pre tto doktrnu je chpanie socilnej spravodlivosti ako zabezpeenie uritho dostatku pre vetkch. Nstrojom zabezpeenia tohto socilneho dostatku je SP, kt. mono oznai ako charitatvnu (SP zaloen na princpe kresanskho milosrdenstva). Stpenci vychdzaj z toho, e jednotlivec nie je len sm zodpovedn za svoju socilnu rove, ale e zodpovedn za socilnu rove jednotlivca je spolonos ako celok. Prioritou je odstrnenie materilnej biedy. Draz sa kladie na prerozdeovacie procesy. Demokratick socializmus: S katolckym socilnym uenm m spolon to, e hlsa potrebu dstojnho materilneho ivota vetkch jednotlivcov v spolonosti ako celku za blahobyt jednotlivca. Odliuje sa v sile drazu na obiansku rovnos a o najiriu demokraciu ako zkladn nstroj rieenia vetkch spolo. problmov vrtane soc. otzok. Draz sa kladie na prerozdeovacie procesy, ako i na pracovno-prvnu ochranu, kolektvne vyjednvanie a pod. Socilna politika pri jej aplikcii nikdy v istej podobe nenadvzuje na prslun socilno-politick doktrnu, ale uplatuje sa v rznom ase v rznych variantoch. Ciele SP a vzah HP a SP Hlavnm cieom SP je ovplyvovanie, prpadne zlepovanie ivotnch podmienok ud, kt. je realizovan predovetkm hospodrsko-politickmi opatreniami. Ovplyvovanie E pod-mienok je zkladnm obsahom HP. SP je voi HP v pasvnej lohe. Optimlna HP spova hlavne na tom, ak predpoklady a dispozcie maj udia pre pracovn vkon, ako s motivo-van k zodpovednej innosti, ak priestor maj k dispozcii pre svoju iniciatvu, sebarealizciu a pod. Uveden podmienky vak nie je HP schopn zabezpei na zklade vlastnch monost. Tu sa otvra priestor pre SP. SP je politikou rastovou a bez nej je HP vemi problematicky realizovaten. spenos HP zvis i na tom, ak je celkov klma v spolonosti, kt. je vo vekej miere tvoren prve SP. HP ovplyvuje SP prjmovou a dchodkovou politikou, sstavou dan, rokovch sadzieb a kurzov, rozdeovanm zdrojov zo R, trukturlnou politikou a nepriamo aj cez mieru inflcie. SP ovplyvuje HP kvalitou a kvantitou disponibilnch pracovnch sl, podmienkami zamestnvania pracovnkov, podmienkami odvodov z miezd a platov pre ely socilneho a zdravotnho poistenia zamestnancov a zamestnvateov, urovanm podmienok priznvania socilnych dvok a zchrannou socilnou sieou. Subjekty a objekty SP tt a jeho orgny. tt by mal svojou podporou zasahova len tam, kde zo subjektvnych alebo objektvnych dvodov nie je oban alebo rodina schopn zabezpei svoje potreby vlastnmi silami na spoloensky elanej rovni a tam, kde m tt zujem loveka a rodinu stimulova, podpori alebo chrni. Zamestnvatelia. Maj povinnos zabezpeova opatrenia uren ttom a jeho orgnmi. Prax E a socilneho ivota si vyntila aj alie opatrenia, asto nazvan podnikov SP. alie intitcie: odborov orgny, komory, obce, dobroinn organizcie, charitatvne intitcie, cirkvi, obania, rodiny a domcnosti. Objekty SP. V zaiatkoch vvoja systmov SP tieto systmy nepokrvali cel spolonos, ale orientovali sa len na handicapovan socilne alebo profesijn skupiny. Postupn vvoj vak viedol k vytvoreniu modernch systmov komplexnho socilneho zabezpeenia, kt. adrestmi a astnkmi s vetci obania. Princpy SP S to : socilnej spravodlivosti, socilnej solidarity, subsidiarity a princp participcie Princp socilnej spravodlivosti patr k zkladnm mravnm, etickm a nboenskm hodno-tm jednotlivca a rodiny. M vak vrazn subjekt. charakter a asto je interpretovan rzny-mi spsobmi. Princp solidarity je zko spojen s princpom spravodlivosti. Zkladom je skutonos, e lovek je vo svojej podstate socilna, spoloensk bytos a vo vetkch svojich vvojovch fzach je odkzan na ostatnch, teda na spolonos. Solidarita je realizovan hlavne s pomocou redistribunej a transferovej politiky ttu. Princp subsidiarity sa opiera o nzor, aby kad jednotlivec pomohol najprv sm sebe. tt m vytvra podmienky a na socilnu scnu m vstupova a potom, ke sa vetky ostatn monosti a varianty vyerpali. Vo vyspelch eurpskych krajinch sa etabloval siln socilny

13

tt, v kt. podpora smeruje od ttu k obanom. Princp subsidiarity vzbu obantt silne naruuje, a preto nara na nepochopenie. Princp participcie znamen, e v demokratickej spolonosti mus by kadmu lenovi spo-lonosti dan monos participova na jej fungovan. Je to dlhodob proces, kedy lovek pre-stva by pasvnym adrestom opatren SP a stva sa aktvnym astnkom tohto procesu. Nstroje SP Zkladnm nstrojom v kadej demokratickej spolonosti je prvny poriadok a v jeho rmci socilno-prvna legislatvna koncepcia, ciele parlamentu a vldy. Systm legislatvnej pravy socilnych vzahov je tvoren zkonmi a nimi prvnymi normami. Upravuje tak otzky, ako s ivotn minimum, minimlna mzda, starobn dchodky, nemocensk dvky, podpory v nezamestnanosti. Praktick SP disponuje dvoma zkladnmi typmi nstrojov, a to s konkrtnym programom a kolektvnym vyjednvanm. Program (pln) predstavuje spsob dosahovania programovch cieov, kt. s vsledkami konsenzu. Je akmsi nstrojom pre realizciu stanovench cieov, uruje postupy aj prostriedky, kt. je mon ciele dosiahnu. Kolektvne vyjednvanie je vznamn z hadiska krtkodobejch zmerov. Presadzuje sa tu mechanizmus dosahovania dohody (konsenzu). tt vstupuje do vyjednvania medzi zstup-cami zamestnancov a zamestnvateom z jednoduchho dvodu je nevyhnutn prihliada i k dlhodobejm celospoloenskm zujmom a tie konkrtnym monostiam E. Vsledkom s kolektvne zmluvy. Typy kolektvnych zmlv: generlna dohoda, kolektvna zmluva vy-ieho typu, podnikov kolektvna zmluva. Politika trhu prce v krajinch E Trh prce v E je poznaen viacermi pretrvvajcimi problmami, medzi kt. patria najm akosti s vytvranm novch pracovnch miest, rozdiely v jednotlivch krajinch vo vvoji miery nezamestnanch znovu sa zamestna, existencia barir pre vstup ien na trh prce, dlhodob nezamestnanos. Tieto dvody neefektvneho fungovania trhu prce platia i pre SR. Situcia na trhu prce si vyaduje nov prstup k cieom, prostriedkom a subjektom, resp. nositeom tvorby a realizcie politiky zamestnanosti, k motivcii nezamestnanch dosta sa zo stavu nezamestnanosti v o mono najkratom ase do pracovnho ivota. Prijat metodologick usmernenia s zameran na retrukturalizciu systmu hmotnho zabezpeenia a posun od pasvnych opatren (spovajcich v poberan dvok a podpr v nezamestnanosti) k aktv-nym opatreniam. Sstreuj sa na tyri hlavn piliere innosti politiky zamestnanosti: zlep-ovanie schopnosti zamestna sa; zlepovanie a rozvoj podnikateskho prostredia; podpora prispsobivosti podnikov a ich zamestnancov; posilnenie politiky rovnakch prleitost. Negatvnym javom na ETP je neschopnos uritch obanov zamestna sa. Vrazn pro-blmy so zamestnvanm maj mlad, kt. neukonili ani zkladn stupe vzdelania, priom u ien je situcia tie problematick. Prv pilier innosti politiky zamestnanosti zaha preventvny prstup k rieeniu problmov nezamestnanosti mladch ud, potrebu posilnenia nstrojov aktvnej politiky trhu prce, preferovanie aktvnych nstrojov prce pred pasvnymi. Najefektvnej nstroj prevencie pred nezamestnanosou je skvalitovanie prpravy na povolanie. lensk krajiny sa preto zavzuj vybavi mladch ud relevantnmi vedomosami a pracovnmi zrunosami tak, aby boli schopn lepie sa prispsobi prebiehajcim technologickm a E zmenm v pracovnom procese.

8. DCHODKOV (PRJMOV) POLITIKA

Je segmentom HP, kt. prispieva k plneniu HP cieov vldy regulciou tokov prjmov. Je preto v prieniku HP a socilnej P. Bohatstvo a dchodky prechdzaj procesmi rozdeovania a prerozdeovania. Cel proces je dvojfzov. V prvej fze sa dchodky rozdelia poda vyuitia jednotlivch VF a ich vzc-nosti. Formuj sa tu mzdy ako dchodky zamestnancov, zisky ako dchodky podnikateov. V tejto fze je dominantn trhov mechanizmus, ttna politika tu m

14

doplnkov charakter. V druhej fze sa dchodky prerozdeuj. Znamen to, e tt svojimi nstrojmi prerozdeo-vania (daami, socilnymi odvodmi a socilnymi dvkami) odnme as dchodkov niekto-rm skupinm a inm skupinm ich prideuje. Rozdeovanie a prerozdeovanie dchodkov m siln politickoekonomick aspekty. 1. Po-diel jednotlivcov a skupn na dchodkoch a bohatstve spolonosti spoluuruje ich E moc. His-tria poukazuje, e skupiny s narastajcou E mocou maj tendenciu zskava v podiel na politickej moci. 2. truktra rozdelenia je previazan so stupom rozvoja E a s charakterom politickho systmu. 3. Ak nerovnos rozdelenia prekro urit spoloensky prijaten pra-hov hodnotu, me djs k socilnej a politickej destabilizcii spolonosti. Dchodkov po-litika sa asto zamiea so mzdovou politikou. Tieto dve politiky s previazan, mzdov je s-asou prjmovej. Mzdov politika sa toti zaober usmerovanm miezd, v E vak existuj o-krem miezd aj in prjmy. Ak teda mme na mysli usmerovanie vvoja miezd, meme ho-vori o mzdovej politike, ak vak mme na mysli usmerovanie vvoja celkovch prjmov, je namieste poui pojem prjmov alebo dchodkov politika. Kee mzdy tvoria najviu as prjmov domcnost, je vznamnou sasou prjmovej politiky. Nstroje dchodkovej politiky DP vyuva niekoko typov nstrojov: 1. Ovplyvovanie dohody zamestnvateov a zamestnancov o cene prce (tt vyuva monos ovplyv. pravidiel kolekt. vyjednvania), 2. priame ovplyvovanie miezd tam, kde je tt zamestnvateom,3. stanovenie zkonom zaruenej min. mzdy, 4. daov systm. Aj socilne prjmy s sasou celkovch prjmov domcnost, stanovovanie socilnych prjmov je vak predmetom SP. S DP zko svis aj antiinflan cenov politika. Vvoj relnych dchodkov je funkciou vvoja dchodkov, ale aj funkciou v-voja cenovej hladiny. Ovplyvovanie dohody zamestnvateov a zamestnancov o cene prce. Aktrmi tvorby ceny prce s organizcie zdruujce zamestnvateov, org. zdruujce zamestnancov a na celo-ttnej rovni aj vlda. Vlda me priamo urova mzdy iba v ttnom sektore, v skrom-nom sektore je mzda vsledkom vyjednvania medzi zamestnancami a zamestnvatemi (tt me zasahova iba nepriamo). iaducim je smerovanie k vyej miere zainteresovania za-mestnancov na prjmoch z podnikateskej innosti podnikov a na majetku podniku. Priame ovplyvovanie miezd tam, kde je tt zamestnvateom. Ak je zamestnvateom tt, vyjednvanie o mzdch prebieha medzi ttom a odborovmi org. zamestnancov pracujcich v t. sektore. Hoci tt priamo vplva na mzdy iba v ttnom sektore, ovplyvuje mzdov v-voj v celej E. Na vvoj miezd v ttnom sektore reaguje aj skromn sektor v zujme udria-vania svojej konkurencieschopnosti na trhu prce. Stanovovanie zkonom zaruenej minimlnej mzdy. Zkonom stanoven minimlna mzda je nstrojom DP, kt. tt stanovuje najniiu mzdu, ak mono zaplati zamestnancovi. Zve-nie min. mzdy me vyvja tlak na rast vetkch miezd. Zkonom stanoven min. mzda m soc. ochrann funkciu voi nzko kvalifikovanm pracovnkom. Daov systm. Zdanenie prjmov je nstrojom prerozde, prjmov. Teria pripisuje pecifick pozciu progresvnym daovm sadzbm, pri kt. subjekty s vym prjmom s zdaovan vyou sadzbou dane. Od r.2004 sa vlda vzdala progresvneho zdaovania SR. Politika orientovan na prerozdeovanie vs. orientovan na podporu aktivity Tvorcovia HP si musia zadef., i sa rozhodn pre DP orientovan na prerozde. alebo na rast E aktivity a zamestn. Politika orientovan na prerozdeovanie sa sna zmierova prjmov diferencovanos. Nzka miera diferencicie znamen meniu pravdepod. soc. naptia, ale zrove riziko nzkej miery aktivity. Strca sa motivcia k vyej miere aktivity, a tm me spsobi nrast tieovej E (subjekty sa snaia taji prjmy, aby predili ich prerozdeovaniu). Opanm prpadom je extrmna nerovnos, ke sa vetky prjmy sstredia do rk jednho subjektu. Medzi tmito dvoma extrmami sa pohybuje skuton vvoj v spolonosti. Mieru dchodkovej nerovnosti odra Gini-koeficient, kt m hodnotu 0 pri absoltnom rovnostrstve a 100 pri extrmnej nerovnosti (SR=20 a 28). Niiu mieru nerovnost maj E vyspel krajiny s rozvinutmi trhmi a vysokou mierou E slobody. Rozvoj skromnho podnikania, von tvorba ceny prce, obmedzenie barir E aktivity, ale aj vznik nezamestnanosti vrazne prispeli k nrastu prjmovej diferencicie. Mimoriadnym faktorom, kt. znane prispel k nrastu prjmovej aj majetkovej diferencovanosti, bol proces privatizcie bvalho ttneho majetku. Prjmov diferencicia (ak vznik leglne a nem spoloensky neakceptovaten mie-ru) je elanm javom, podnecuje E aktivitu a je prirodzenm odrazom spenosti subjektov.

15

Naproti tomu politika orientovan na aktivitu a zamestnanos sa viac sstreuje na slad rastu produktivity s rastom prjmov. Podporou hospodrskeho rastu, stabilnej cenovej hladiny, nzkou mierou prerozdeovania prjmov (nzke dane z prjmu) sa podnikom vytvra viac priestoru na rastce vnosy a investcie, zskavaj sa nov rastov impulzy. Takto sa nepriamo podporuje zamestnanos, E rast a napokon aj rast prjmov. Politiku orientovan na prerozdeovanie obyajne preferuj avicov E subjekty, ich programy vo vej miere obsahuj mo-tv socilnej solidarity, zmenenia prjmovch diferenci a pod. Liberlne orientovan E sub-jekty sa skr priklaj k politike orientovanej na podporu aktivity, s nzkou mierou prerozdeovania. DP v E V ttoch E je v oblasti DP pevne zabudovan princp participcie partnerov prostrednctvom kolektvneho vyjednvania a princp solidarity v spolonosti. Na rovni E vak nemono hovori o jednotnch procesoch urovania miezd ani o jednotnej podobe DP. Trh pr-ce vo viacerch eurpskych krajinch prechdza od modelu, v kt. bol poznaen relatvne silnm prerozdeovanm prjmov k modelu, v kt. bude prerozdeovac systm psobi viac motivujco. Relcia produktivity a mzdy v poslednom obdob psob viac stabilizujco na makroE ako v minulosti. Plat to aj pre pristupujce krajiny s niou vkonnosou, kt. vykazuj v obdob lenstva podstatne zdrav pomer medzi rastom produktivity a mzdy. V krajinch E je miera E nerovnost relatvne nzka. V pvodnej E 15 sa Gini-koef. Pre prjmov ne-rovnosti pohyboval v intervale 24 a 36. V novch lenskch krajinch, je miera nerovnosti podobn ako v pvodnch. Podmienky pre formovanie DP v SR Mzdy aj pln nklady prce maj na Slovensku nzku rove. pln nklady prce s shrnom vetkch nkladov, kt. zamestnvateovi vyplvaj z toho, e zamestnva zamestnancov. Popri hrubch mzdch sem vstupuj odvody platen zamestnvateom, nklady na vzdelva-nie pracovnkov, nbor pracovnkov, socilny program firmy a pod. Nzke nklady prce s doasnou konkurennou vhodou Slovenska pri zskavan zahraninch investci, ich nega-tvnou stranou s vak nzke mzdy aj nzke celkov prjmy domcnost. SR dosahuje najniie nklady na prcu v stredoeurpskom regine. Mzdov tatistika je vak deformovan neregi-strovanmi, zatajovanmi asami vyplcanej mzdy. Najniie nklady prce sa udriavaj v kapitlovo poddimenzovanch odvetviach primrneho a tercirneho sektora. Rast relnej produktivity prce v priebehu transformcie E vrazne predstihol rast relnej mzdy. Systm kolektvneho vyjednvania prechdzal v priebehu transformcie krzou. Ak m mzdov poli-tika podpori rast zamestnanosti, mus mzdov politiku kvli jej vyej innosti dopa aj socilna P, daov P a tvorba legislatvy trhu prce. Spolonm menovateom vetkch 3 me-novanch segmentov HP by sa malo sta odstraovanie demotivanch faktorov a barir, kt. obmedzuj trh prce. Udriavanie nzkej mzdovej a celkovej dchodkovej rovne neme by stratgiou rozvoja SR. Oakvan prlev zahraninho kapitlu vak zrejme bude psobi v prospech dlhodobho rastu priemernch miezd, hoci takto psobenie me ma svoje limi-ty. Limitujcim faktorom me by pretrvvanie sasnho modelu deby prce medzi mater-skou firmou a dcrskymi spolonosami v SR, kt. potrebuje uchova relatvne nzku cenu pr-ce.

9. EKOLOGICK POLITIKA

Ekologick nahliadanie na svet, ekologick myslenie a ekologick aktivity sa zaali v druhej polovici 20. stor. premiea na vchodiskov bzu hadania vedecky zdvodnench odpoved na otzky budcnosti udstva. Pre iv organizmy, ich sstavy a ud ako ivony druh a pre udsk civilizciu, sa prostredie ich jestvovania oznauje pojmom P. Nsledkom dlhho kultrneho vvoja dolo k tomu, e kultrny vvoj zaal predbieha biologick vvoj. Ekolgia predstavuje oblas odbornho poznvania P,sstavu nadobudnutch poznatkov o P a vzdelvanie o P. EP je sstavou predstv, od nich odvodench postupov a prostriedkov a ich uplatnenie na utvranie a presadzovanie uritho hodnotovo zdvodnenho prstupu k starostlivosti o P. Ekologick prax je oblasou uskutoovania, vykonvania starostlivosti o P. Ekologick hospodrstvo sa stva jednm z rozhodujcich inovanch smerov, kt. umonia udraten hospodrsky a socilny rozvoj pre viacer genercie udstva.

16

P a TUR Je to prostredie, v kt. sa odohrva ivot. P je zloitou sieou, sstavou vonkajch initeov, kt. umouj jestvovanie R a organizmov, a kt. sa zrove men. Zmeny P sa odraj v zhorovan, zachovvan alebo zlepovan ivotnch prejavov organizmov. P ud je vet-ko o ich obklopuje, a tak priamo i sprostredkovane utvra podmienky ich jestvovania. as-ou P je a stle bude pvodn prroda. Ju ochudobujcim a stle sa rozirujcim doplnkom je udstvom zmenen prroda (nsledok zaobstarvania prostriedkov na uspokojovanie potrieb ud). Rozliujeme tak as prrodnho prostredia, kt. tvor pvodn (prv prroda) a as P tvoren produktmi udskej civilizcie (druh prroda). Oznauj sa tie ako prrodn a umel P. innos ud zameran na uspsobovanie pvodnej prrody ich potrebm m povahu cieavedomej innosti. Mnohorozmernos prrody sa dostva do protireenia s jednostrannosou oakvania a konania ud. Jeho vsledkom s popri elanch produktoch aj produkty vedajie, vopred nezaman a zva uom nepotrebn. Poznatok o vytvran uom nepotrebnch produktov je z hadiska P principilny. Nezmern produkty udskej aktivity mono rozleni poda ich vplyvu na udsk spolonos a jej P na: vedajie produkty (nie s kodliv uom a prrode); neiaduce produkty(s potencilne kodliv pre ud, ako aj vo vzahu k ostanm vtvorom ud, kt. sa uplatuj pri uspokojovan potrieb); neiaduce produkty kodiace uom (ich vtvorom a kodliv prrode). Pod pojmom TUR sa rozumie tak kvalita a miera rozvoja s. udstva, kt. nezhor existenn prrod. a rozvoj. potencil pre nasledujce genercie ud. Hlavnmi problmami udstva, kt. s prinou veobec. ekolog. problmov s : rozmno. ud. populcie; zvyovanie materil. spotreby. Trendy v zmench planetrneho P: klimatick zmeny; naruenie oz-novej vrstvy; ohrozenie rozmanitosti ivota; bytok tropickch da. pralesov; produkovanie odpadov, ... Vchodisko a koncepcia EP EP m svoj pvod v problmoch P a predstavuje odpove na ne. Poznanie stavu P je vchodiskom EP. Prijat odpove na problmy P je komplexnou politickou a odbornou lo-hou, kt. sa zavruje v naprvan nedostatkov, vedomom udrovan a rozvoji P. Vchodisko EP SR Stratgia TUR predstavuje integritu ekologic., soc., a hospod. rozvoja udskej spolonosti. Koncepcia EP SR sa opiera o stavou dan prvo na zdrav P, vziu a programy TUR ud-skej spolonosti. Obdobie industrializcie Slovenska s orientciou na ak priemysel s nadmernou nronosou na suroviny a energiu malo za nsledok vne zhorenie P. Po roku 1990 sa dosiahlo iaston zlepenie, predovetkm z hadiska zjavne psobiacich negatvnych javov (emisie, odpadov vody). Za hlavn pretrvvajce problmy P SR sa povauje zneisovanie vd (povrchovch aj podzemnch), odpadov hospodrstvo a kvalita miestneho ovzduia. Vrazne pokleslo zneisovanie ovzduia akm priemyslom. Rozvojom automobilovej dopravy vznikaj nov ohrozenia ovzduia. Ekologick strnka ivota obanov SR je garantovan jej stavou, a to prvom na ochranu P a kultrneho dedistva. Poda neho kad m prvo na priazniv P, povinnos chrni ho a zveaova, nikto ho nesmie ohrozova a pokodzova. Koncepcia EP SR Zaklad sa na princpoch TUR na Zemi, kt. obsahuje dokument OSN Agenda 21 a na jej zosladen s EP E. Zkladnm programovm dokumentom SR v ekologickej oblasti je Stratgia, zsady a priority ttnej environmentlnej politiky. Jej prioritami s: 1. ochrana ovzduia pred zneisujcimi ltkami; 2. zabezpeenie kvality a dostatku pitnej vody a znenie zneistenia ostatnch vd pod prpustn mieru; 3. ochrana pdy pred degradciou a zabezpeenie nezvadnosti potravn a ostatnch vrobkov; 4. min. vzniku, vyuvanie a sprvne znekodovanie odpadov. Na slovensk ttnu environmentlnu stratgiu nadvzuj dva Nrodn environmentlne akn programy, kt. svojimi lohami predstavuj dlhodob ttnu ekologick politiku. Ekologick lohy vldneho programu sa realizuj prostrednctvom opatren normatvnych, koncepnch, investinch, organizanch a vchovno-vzdelvacch. Za ekologick oblas je zo ttnych orgnov zodpovedn ministerstvo P SR. Postupy, prostriedky a nstroje EP Rozlenie postupov a prostriedkov v prpade politiky zameranej na P sa opiera o repektovanie ich vzjomnej podmienenosti. Je ou zvislos prostriedkov na postupoch, logick sled

17

od postupov smerom k prostriedkom, kt. umouj vykona urit innos, a tak dosiahnu poadovan zmenu v P. Postupy v EP Postupmi sa rozumej logicky usporiadan iastkov innosti i transformcie, kt. zavenie ako celku sa prejavuje v dosiahnutom, vopred zamanom cieli. Postupmi v EP s tak zisovania stavu P; jeho hodnotenie; navrhovanie priort a koncepci EP; prijmanie zkonov, nich noriem a zmlv ekologickho zamerania. Od druhu zvolenej truktry innost sa nsledne odvodzuj druhy prostriedkov, kt. sa dan postupy innost uskutonia. Prostriedky EP a ich nstroje V EP mono rozli 3 hlavn, logicky na seba nadvzujce druhy prostriedkov: normy rznych rovn zvznosti; intitcie a fondy. Podmienenos noriem, intitci a fondov m logick vchodisko v normch, od kt. zvis vznik a poslanie intitci, kt. spsobilos naplni svoje poslanie je umonen, dan ich vybavenm uritou truktrou fondov. V podmienkach SR s pre EP urujcimi normami ustanovenia stavy ttu v oblasti P; zkon o P; zkony; vyhlky a niie normy; alie normy a dokumenty (dokumenty OSN, predpisy E, stratgie, programov vyhlsenia vld, ...). Z intitci v oblasti P s to nadnrodn ekolo-gicky prslun orgny (OSN, E); odborne zodpovedn orgny strednej ttnej sprvy (Min. P SR); regionlne orgny ttnej sprvy; zujmov zdruenia; obce. Fondy v oblasti P mono rozli na nasledovn zkladn druhy: personlne; poznatkov; dtov; energetick; materilov; priestorov a pean. Z hadiska personlnych fondov je rozhodujca odborn teoretick a profesijn spsobilos odbornkov v starostlivosti o P; dtov fondy s viazan na informan systmy o P. Energetick a materilov fondy s stelesnen predo-vetkm ekologickou infratruktrou a prrodnmi danosami krajiny. Ich truktra a poslanie s dan ekologickmi projektmi. Priestorov fondy svisia s otzkami zemnej organizcie a jej optimalizcie pri vyuit a ochrane krajiny. Pean fondy s prostriedkami, kt. umo-uj fondovo zabezpeova rieenia a praktick realizciu ekologickch loh v podmienkach trhovho hospodrstva. Pod nstrojmi sa v oblasti HP rozumej tak prostriedky, kt. sa p-sob priamo na ovplyvovan skutonos (na P). S teda prostriedkami finlneho, konco-vho psobenia. Urit ekologick da ako predpis je normatvnym prostriedkom. Nstrojom je ale vo forme konkrtneho obnosu peaz, kt. daovnk odvdza ttu i obci. Hospodrske nstroje EP Rozhodujcou skupinou nstrojov EP s hospodrske nstroje: ceny; poplatky; elov ekolog. pe. fondy; very; roky; dotcie; investcie; dane; cl; odvody; pokuty. Pri tvorbe a ich uplatnen sa uplatuj zsady: nstroje s veobecne plone platn v celom tte; za zneistenie prostredia je zodpovedn ten kto ho pokodil; zabezpei, aby prevaha aktivt na ochranu P bola zabezpeen zdola; tt garantuje iaducu kvalitu P. Hospod. nstroje EP je nutn programovo prispsobova vyvjajcim sa poznatkom ekologickej a hospodrskej terie. Nstroje HP mono z hadiska ekologickho poslania rozli na tradin a ekolo-gicky elov. as tandardnch nstrojov HP ich pravami dodatone obsiahla proekolo-gick inok. S to najm dane, cl, very, ceny, dotcie. Ekologicky elovo orientovan nstroje HP s od svojho zaiatku orientovan prednostne na ochranu a rozvoj P a dopaj tandardn nstroje v stimulanom, retriknom a zdrojovom zmysle. S nimi ekologick poplatky a sstava ekologickch dan. Z ekologickho hadiska predstavuj osobitn a vznamn skupinu dane na paliv a maziv, kt. vnos vak nie je v naich podmienkach viazan na ekologick pouitie. Cestnou daou sa umouje zvhodnen zdanenie vozidiel vybavench katalyztorom. Vo vyspelch krajinch sa uplatuje sstava ekologickch zelench dan. V podmienkach Slovenska doposia nejestvuj osobitn ekologick dane. Z ekologickho hadiska bude nutn aj v naich podmienkach pristpi k radiklnej daovej reforme. Cl vo veobecnosti umouj stimulova dovoz ekologicky priaznivch vrobkov a dovoznmi prirkami znevhodni tovary a sluby, kt. zaauj P. Zkladnmi druhmi ekologickch poplatkov s poplatky za zneistenie ovzduia a vody, uskladovanie alebo znekodovanie odpadu a poplatky za ostatn registrovan emisie. Pokutami sa sankcionuje ekologicky neprpustn sprvanie obanov a intitci, za nedodranie ekologickej ochrany, i prekroenie ekologickch obmedzen. Ekologick budcnos hospodrstva v rozvoji udskej spolonosti

18

Prestavba tradinho hospodrstva na model ekologickho vyaduje zmeni doterajie predstavy o prosperujcom industrilnom hospodrstve. Industrilny model hospodrstva sa z ekologickho hadiska vyznauje krtkodobmi ciemi a plnovanm zameranm na maxi-mlny zisk, plytvanm zdrojmi, produkovanm nadmernch odpadov a emisi a externalizci-ou nkladov. Predstava o ekologickom modely sa mylienkovo opiera nasledovn predpo-klady jeho monho uskutonenia: prrodn a spoloensk prostredie nie je okrajovm fak-torom vroby, ale systmovm initeom; radiklne zvenie produktvnosti zdrojov je jed-nm z najprnosnejch spsobov vyuitia ud, peaz a P; dlhodobo najlepm prostredm pre obchod s skutone demokratick systmy sprvy, tak, kt. s zaloen prednostne na potrebch ud a nie na ziskovom podnikan. To, o zjednocuje uveden princpy v celok environmentlne orientovanho modelu hospodrenia, je idea, e za pre ud prospen a hodnotn, sa povauj vetky iv systmy, od kt. je vchodiskovo zvisl vetko hospodrenie. Vchodiskovou lohou je podstatn zvenie vyuitia zdrojov odobratch prrode. Tm sa zni tvorba odpadov a zneistenie P a umon sa veobecn zvenie zamestnanosti zameran na zmyslupln obsah prce. Mono tak dosiahnu znenie hospodrskych a spoloenskch nkladov a postupne odstrni pokodenia P. Investovanie do prrodnho kapitlu m za cie dosiahnu zastavenie jeho celoplanetrneho nienia a zaa obnovu jeho zsob. Hospodrenie v rozsahu celej planty bude ma ekologick budcnos, ak sa stredn idea o blahobyte ud prestane stotoova s poiadavkou na neustle zvyovanie produkcie a prjme sa idea o nezastupitenosti a prvovznamovosti ekosystmovch sluieb pri zachovan ivota.

10. VONKAJIA HP

Tendenciu globalizcie vvoja sprevdzaj snahy o E integrciu. Pod pojmom E integrcia rozumieme proces vzjomnho zluovania, splvania mench E celkov do vch komplexov. Na rozdiel od koordincie nezostvaj zachovan jednotliv nrodn E. Dochdza k ich postupnmu splvaniu a vytvra sa v, nadnrodn E komplex. V rmci tohto komplexu chc astncke krajiny dosiahnu to, aby aspo v uritej oblasti hranice medzi krajinami zanikli, aby regionlny trh bol plne liberalizovan a nelil sa iadnym spsobom od trhov nrodnch. Nadnrodn E komplex sa d vytvori dvoma spsobmi. Funkcionalisti (liberli) zdrazuj lohu trhu v procese integrcie. Integrcia je v tomto poat proces, kedy dochdza k odstraovaniu prekok vonho pohybu vrobkov, sluieb a VF. loha ttnych aj nadttnych orgnov spova v postupnej likvidcii tchto prekok. Dirigisti (intitucionalisti) poukazuj na nedostaton prointegran psobenie trhovho mechanizmu. Poda ich nzoru je nutn, aby prointegran psobenie trhu bolo doplnen regulciou ttnych a nadttnych orgnov. Formy E integrcie: poda toho, i skmame jednotliv E subjekty alebo hospodrstvo ako celok, rozliujeme mikroE a makroE integrciu. Poda toho, i sa tka celej E alebo len niektorch odvetv, sa del na veobecn a integrciu sektorov. Z teritorilneho hadiska me by regionlna alebo globlna. MakroE integrcia je proces spjania trhov jednotlivch krajn s konenm cieom vzniku vekho nadnrodnho komplexu. Presadzuje sa na zklade zmlv medzi vldami. Poda rovne me by: Psmo vonho obchodu (lensk krajiny ruia cl a kvty vo vzjomnom obchode, ale kad krajina si ponechva svoju autonmnu coln politiku); coln nia (ke prechdzaj krajiny ku spolonej colnej politike voi ostatnm ttom); spolon trh (lensk krajiny liberalizuj okrem pohybu vrobkov a sluieb medzi nrodnmi trhmi aj pohyb VF); hospodrska nia (predpoklad, e ttne orgny lenskch krajn bud v uritej miere harmonizova NHP); pln E integrcia (predpoklad zjednotenie menovej, fiklnej, socilnej a anticyklickej politiky. MikroE integrcia vytvra a prehlbuje kontakty medzi podnikateskmi subjektmi. M rzne formy: vmena info medzi firmami, spolon vskum trhu, spolon servis a poradenstvo, dohody o pecializcii a koopercii, spolon vskum a vvoj, rozvoj TNK. Pri veobecnej (plnej) integrcii sa postupne prepojuj vetky odvetvia nrodnch E. V integrcii sektorovej s naproti tomu prepojovan iba vybran odvetvia. Globlna integrcia predstavuje proces vytvrania jednotnho celosvetovho E komplexu. Vonkajou zahraninou politikou rozumieme zmern psobenie ttu na vonkajie hospo-drske vzahy tvorbou cieov a uplatovanm zsad a pravidiel konania subjektov NH.

19

Pod nstrojmi VHP rozumieme vetky opatrenia, kt. tt zasahuje do oblast vonkajch hosp. vzahov. Ide o priame nstroje, kt. m tt k dispozcii, ale aj nstroje inch zloiek HP, kt. do vonkajch E vzahov zasahuj nepriamo. Primrne postavenie maj autonmne nstroje, kt. tt reguluje input a output do a z E (cl, devzov kurzy, rokov miery, poplatky, dane, kvty). Ich uplatnenm je mon zska dlhodob, strednodob alebo krtkodob vhody spovajce v ochrane vntornho trhu, v zlepen salda obchodnej alebo platobnej bilancie, vo zven konkurencieschopnosti. Druh skupinu nstrojov VHP predstavuj zmluvn nstroje, kt. zahrnuj rzne formy zmluvnch vzahov medzi dvoma alebo viacermi ttmi. Mu by dvojstrann alebo mnohostrann (dvojstrann - obchodn a platobn dohody, zmluvy o ochrane investci, zabrnen dvojitmu zdaneniu; mnohostrann - podmienky spoluprce viacerch ttov, spoluprce, kt. vyplvaj z lenstva v rznych integranch zoskupeniach alebo medzinr. org.). Najrozrenejou zsadou pri uplatovan nstrojov VHP je doloka najvych vhod. Obsahom je zvzok poskytn partnerskmu ttu vetky vhody, kt. v minulosti boli poskytnut a v budcnosti bud poskytnut ktormukovek tretiemu ttu. Zsada parity zrovnoprvuje cudzincov s vlastnm obanom, doloka najvych vhod zrovnoprvuje vetkch cudzincov. Jej vhodou je, e spja automaticky zvzky z rznych zmlv a dohd, medzi kt. nie je inak iadny vzah. almi zsadami s zsada reciprocity, zsada slobody obchodu alebo protekcionizmu, zsada preferencie a diskrimincie. Segmenty vonkajch E vzahov Medzi hlavn segmenty patria: mobilita tovarov a sluieb, mobilita kapitlu, mobilita vedecko-technickch poznatkov, mobilita pracovnch sl. Mobilita tovaru medzi jednotlivmi krajinami je historicky prvotnou a zkladnou formou medzinr. E vzahov. Je faktorom, kt. vznamnou mierou (v stle sa zvyujcej miere) vedie k prepojovaniu jednotlivch nrodnch E a tm aj k jej rastcej vzjomnej zvislosti. Je vznamnm a dleitm faktorom E rastu jednotlivch krajn a rozvoja svetovej E. Zkladn vvojov tendencie svetovho obchodu sa prejavuj v tchto hlavnch smeroch: absoltne vzrast objem vyvanho a dovanho tovaru vo svetovom meradle; dochdza k relatvnemu rastu vvozu a dovozu tovaru; komoditn truktra vvozu a dovozu tovaru sa men v prospech rastceho podielu vrobkov spracovateskho priemyslu; k trvalm zmenm dochdza v teritorilnom zameran. Mobilita sluieb medzi jednotlivmi krajinami. Sluby s svojou povahou nehmotn, nevidi-ten, neskladovaten a nepodliehaj skaze. Charakteristick je pre ne zhodn asov a prie-storov tvorba a spotreba. Vroba sa sasne realizuje s prebiehajcou spotrebou. Klasifik-cia sluieb: sluby distribcie (doprava, skladovanie, komunikcie), vrobn sluby (bankov-nctvo, financie, poisovnctvo), socilne sluby (zdravotnctvo, kolstvo, potov sl.), osobn sluby (domce sluby, opravy, hotely). Vvoz a dovoz sluieb uvdzan na benom te sa del na faktorov a nefaktorov sluby. Faktorov zachytvaj dchodky zskan v zahrani-nom vvoze VF. Nefaktorov zahruj lodn dopravu, ostatn druhy dopravy, cestovanie, o-ficilne sluby a ostatn skromn sluby. Vvoz a dovoz tovaru a sluieb a medzinr. pohyb VF maj v zsade rovnak stimuly. S nimi rzne ceny v jednotlivch krajinch umoujce ich vyie zhodnotenie. Rastca vzjomn prepojenos nrodnch E, i internacionalizcia hospodrskeho ivota sa realizuje v oblasti medzinr. vmeny a v oblasti vroby prostred-nctvom vvozu a dovozu VF (kapitlu, vedeckotechnickch znalost a pracovnch sl). Pod medzinr. pohybom kapitlu sa chpu finann toky v podobe verov a nkupov podni-kov v zahrani (ich vstavba alebo rozrenie, fyzick kapitlov tovar v podobe strojov, za-riaden a pod.). Medzinr. kapitl m obvykle podobu dlhodobho veru poskytovanho me-dzinr. intitciami vldam, centrlnym finannm intitcim, skromnm podnikom a pod. Priame zahranin investcie predstavuj tak nkup majetku v jednej krajine rezidentmi dru-hej, kt. im umon kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na zklade minoritnho, i majo-ritnho vlastnctva. Hlavnmi zdrojmi medzinr. verov rzneho typu a leht splatnosti s MMF, Svetov banka a banky regionlne. Vznamnm zdrojom medzinr. kap. trhov s ban-kov very poskytovan zahraninm podnikom a bankm na financovanie rozvoja investi-nch innost v jednotlivch sektoroch a reginoch danej krajiny. Vznamnou sasou me-dzinr. kapitlovch pohybov s aj pekulan peniaze, kt. s sasou skromnch krtko-dobch kapitlovch tokov. Vznam medzinr. kapitlovch

20

tokov prudko narast, o je zrej-m z toho, e ich objem dnes niekokonsobne prevyuje objem svetovho obchodu s tova-rom a slubami. Medzinr. pohyb vedecko-technickch poznatkov, rastie vemi rchlym tempom. Realizuje sa predovetkm vmenou novej priemyselnej produkcie obsahujcej spredmetnen pokrok, prostrednctvom priamych zahraninch investci a predajom patentov a licenci a peciali-zovanch konzultanch sluieb. Realizuje sa aj nekomernmi cestami, ako s vedeck kon-ferencie. Internacionalizcia vedy zniuje nklady na rozvoj v jednotlivch krajinch. Medzinr. pohyb pracovnch sl je hlavnou sasou medzinr. migrcie obyvatestva. Dochdza tak aj k pohybu osobnho initea. NeE priny tohto pohybu s politick, vojensk, nrodnostn, nboensk, rasov, rodinn, ivotn. E priny spovaj v rozdielnej E rovni a v rozdielnej cene pracovnej sily v jednotlivch krajinch. Migrcia pracovnch sl je prnosom k rastu svetovho produktu. Psob na zniovanie rozdielov v dchodkoch VF porovnvajcich krajn. Problmom je odlev mozgov, kt. spomauje rast technickej, kultrnej a vzdelanostnej rovne krajn vyvajcich pracovn silu, spomauje jej E rast a dynamiku spoloenskho vvoja. Uvdzan segmenty vonkajch E vzahov sa premietaj do tvorby a voby nstrojov zahranino-obchodnej politiky, kapitlovo-investinej politiky, ako aj migranej politiky ako integrlnych sast VHP.

11. VVOJ INTERVENCIONISTICKEJ HP

Prvm medznkom je vek hospodrska krza na prelome 20. a 30. rokov. Obdobie Vekej depresie bolo obdobm vekho otrasu, o sa prejavilo hlbokm poklesom vo vvoji relnych E ukazovateov. Krzou boli postihnut vetky sfry E ivota, o viedlo k podlomeniu viery v existujcu liberlnu E teriu. Viedlo to k prikloneniu sa k intervencionistickej HP. Prvou najznmejou podobou je New Deal, kt. vznikol v USA. tt sa stal v trhovej E aktvnym initeom, kt. vna prvky stabilizcie do jej vvoja. V mene E stabilizcie sa aj v mierovch podmienkach pracovalo dlhodobo s deficitom R. Podpora celkovho dopytu bola nasmerovan proti hospodrskemu poklesu. Nstup intervencionistickej etapy HP Ovplyvovala praktick HP vyspelch krajn a do konca 70. rokov. Jej veobecnm zkla-dom je Keynesova makroE teria. New Deal zaal etapu IHP. Presadil rad zsad, kt. od tej doby patria k nstrojom HP. Tvor predstupe k nasledujcej etape IHP. Prioritou je pln zamestnanos, regulovanie celkovho dopytu a neskr podpora E rastu. Pouit boli hlavne nstroje fiklnej politiky, podporovan peanou politikou. asov horizont je krtkodob. Je orientovan vinou dovntra. Rozpad medzinr. menovho usporiadania, dva ropn oky, rast inflcie a pokles vroby spsobili situciu, ke IHP pri stabilizcii E u nebola spen. Mala v sebe toti prvky, kt. vyvolvaj inflan tendencie. Keynesinska etapa vvoja HP v praktickej realizcii vo vyspelch hosp. ttoch Tto etapa m dve fzy, STOP-GO a New-Economics. V praxi sa politika STOP-GO uskutoovala tak, e ak je celkov dopyt nedostaton, m sa uplatni GO (expanzvna fiklna al. menov politika). Ke sa zvyoval dopyt vemi vysokm tempom, bol uplatnen princp STOP (retriktvna politika). Problmy s v tom, e tto politika zvis na kvalitnch info o stave E, vyaduje vasn vldny zsah, vdavky vykazuj vzostupn tendenciu. Dsledkom tejto politiky boli trval rozpotov deficity, inflan tlaky, zvraznenie politickho cyklu. Na zaiatku 60. rokov sa v USA a iastone i vo VB z proticyklickej a krtkodobej politiky prechdza k politike dlhodobej a rastovej (New-Economics). Teoretickm zkladom sa stala neoklasick syntza. Veda fiklnych nstrojov, boli vyuvan aj nstroje monetrne. Tto politika sa v praxi presadzovala pomocou politiky lacnch peaz a znanou mierou sa podieala na zvraznen lohy ttu v E. Indikatvne plnovanie ako forma HP Patr k smerom intervencionistickej HP. Podobne ako New Deal sa neopieralo o nejak hoto-v E teriu, ale na zklade zoveobecnenia praktickch sksenost si ju formovalo samo. Podnetom bola potreba rchlej obnovy spojen so trukturlnou prestavbou ekonomk. Preferuje ponukov strnku E vvoja. Plnovanie zaha vytenie uritho ciea, njdenie optimlnej

21

cesty na jeho dosiahnutie a koordinciu aktivt na centrlnej rovni. V indikatvnom plne s obsiahnut dve strnky: informan a kooperatvna. Indikatvny pln predpoklad aksi rozsiahly prieskum trhu a jeho vyhliadok, obsahuje tie info o uvaovanej politike vldy. Zro-ve sa sna zska spoloensk podporu pre svoje zmery. Ak je dobre zostaven, zniuje stupe neistoty, v kt. skromn sektor pracuje. Indikatvne plnovanie zaznamenva s postu-pom asu pokles svojej innosti. Je to dan otvranm a internacionalizciou E. Aplikcia koncepcie ttu blahobytu v intervencionistickej HP Praktick aplikcia ttu blahobytu sa asto spja so vdskym modelom HP, kde bola detailne rozpracovan a realizovan. tt blahobytu predstavuje tt, v kt. sa vlda aktvne podiea na podpore spoloenskho blahobytu. Zaha to poskytovanie vzdelania, zdravotnej starostlivosti a bvania, bu bezplatne alebo za dotovan ceny. alej socilne sluby poskytovan starm osobm, invalidnm obanom a nezaopatrenm deom. pecifick chpanie ttu blahobytu vo vdsku obsahuje 3 ciele: zabezpei pln zamestnanos, dosiahnu optimlnu socilnu rovnos obanov a dospie k o najiriemu socilnemu a zdravotnmu zabezpeeniu obyvateov prostrednctvom sektora verejnch sluieb.

12. VVOJ NEOKONZERVATVNEJ HP

V 70. rokoch v mnohch vyspelch E dochdzalo k nrastu problmov. Keynesovsk ttne zsahy sa stali neinnmi. V oblasti HP sa zaali presadzova koncepcie, kt. odmietaj ttne zsahy do E. Mnoh predstavitelia tohto smeru sa vo svojich teoretickch vchodiskch vracaj k tradinm nzorom. Zdrazuj vznam takch tradinch hodnt, ako skromn iniciatva a podnikatesk aktivita E subjektov. Preto sa o uritej asti neoklasickho prstupu hovor ako o neokonzervatvnej E. Medzi najvznamnejie neokonzervatvne koncepcie sa zarauje monetarizmus, nov klasick kola a E ponuky. Hlavn rysy neokonzervatvnej HP Jej nstup vyvrcholil na prelome 70. a 80. rokov. Prioritu medzi ciemi HP zskava silie o u-dranie neinflanho prostredia spolu s udranm rovnovhy. E zbaven inflanch tlakov m poskytn hospodrskym subjektom neskreslen signly a podnieti ich aktivitu. Regulo-vanie agregtneho dopytu ako nstroja, kt. ovplyvuje E rast a zamestnanos, u nie je v cen-tre pozornosti. aisko sa prena z nstrojov fiklnej na nstroje menovej politiky, priom v rmci nej sa regulovanie neorientuje na rokov mieru, ale na ponuku peaz. HP nereaguje na ben vkyvy konjunktry, ustupuje sa od proticyklickch opatren zameranch na krtkodob asov horizont k opatreniam orientovanm na stredn alebo dlh obdobie. Kontantn tempo rastu peanej masy v obehu, kt. zabezpeuje CB bez ohadu na stav konjunktry, a vyrovnan R s dve zkladn pravidl, kt. m HP dodriava.

13. HP V E A JEJ VPLYV NA HP SLOVENSKA

Vvoj E Poas svojho prejavu v Zrichu (september 1946) priiel Winston Churchill s nvrhom vytvori Spojen tty Eurpske. 18.4.1951 bola z podnetu franczskeho ministra zahraninch vec Roberta Schumana podpsan Zmluva zakladajca Eurpske spoloenstvo pre uhlie a oce (ESUO). Do platnosti vstpila 23.7.1952. Podpsanm Rmskych zmlv 25.3.1957 sa vytvorili EHS a Eurpske spoloenstvo pre atmov energiu (Euratom). K zleniu EHS a Euratom dolo vaka zluovacej zmluve z 8. aprla 1965. Na Haagskej konferencii1.a 2.12.1969 summit rozhodol o rozren spoloenstva o 4 krajiny a o vybudovan hospodrskej a menovej nie. 80te roky priniesli rozrenie smerom na juh. Po niekokch nespench pokusoch dolo na summite v Luxemburgu v roku 1985 k prijatiu Jednotnho eurpskeho aktu. Hlavnm cieom bolo dokonenie jednotnho trhu. Za najrozsiahlejiu reformu Rmskych zmlv sa povauje Zmluva o E schvlen a podpsan v Maastrichte 7.2.1992. V roku 1995 pristpili Raksko, vdsko a Fnsko, m sa lensk zklada rozrila na 15 ttov. 17.7.1997 bola podpsan Amsterdamsk zmluva, kt. vylepuje pvod-n Maastrichtsk. Vsledkom medzivldnej konferencie E, kt. sa zaala v Nice 7.12.2000 s cieom pripravi E na fungovanie po rozren o 10 krajn, bolo prijatie Zmluvy z Nice. Vplyv HP E na rzne segmenty slovenskej HP

22

Prprava na vstup do menovej nie zahala dsledn plnenie maastrichtskch kritri, zmeny v politike NBS. Fiklne politika sa v E ponechva v kompetencii jej lenskch ttov. Zkladnm pravidlom je poiadavka, aby akkovek zmena vo verejnch financich i vo fiklnej politike zlepovala vsledok verejnch financi, kee prioritnou truktrnou reformou je prve ozdravovanie, resp. udriavanie zdravch verejnch financi. Aj mzdov politika je segmentom HP, v prpade kt. sa d predpoklada jej primrne nrodn charakter aj v podmienkach E. eliac riziku socilneho vylenia, primrna redistribun funkcia systmov socilnej ochrany sa oraz viac spja s funkciou integrcie. Socilna politika aj politika trhu prce sa prispsobuj liberlnemu anglosaskmu modelu. Prioritou priemyselnej politiky E je posilnenie konkurennej schopnosti spracovateskho priemyslu na zklade 3 kovch faktorov: tvorby a akumulcie poznatkov, realizcie inovci a podnikateskej iniciatvy. Technologick a inovan rozvoj oznailo zasadnutie Eurpskej rady v Lisabone v marci 2000 za kov faktor konkurennej schopnosti E. Regionlna politika je ovplyvovan pre-vane zvonku, predovetkm poiadavkami vyplvajcimi z prstupovho procesu do E. E-kologick ciele sa postupne stvaj jednm z kovch cieov v snaen E. Z toho vyplva aj tlak E na jednotliv lensk tty, aby dodriavali ekologick normy a smernice. Vyrov-nvanie sa s ekologickmi poiadavkami sa stva faktorom konkurencieschopnosti v E.

14. REGIONLNA POLITIKA

Regin je v geografickom slova zmysle sbor prrodnch a fyziklnych vlastnost zemia. Je to as jednho ttu alebo jednho NH, kt. obvykle nie je oddelen od ostatnch oblast formlnymi hranicami a zvyajne s nimi spojenmi E barirami. Druhy reginov: urbanistick, rurlne, socilne, E. Poda miery zamestnanosti a HDP na obyvatea: rozvinut, tandardn a zaostvajce. Poda stupa rozvinutosti: rozvinut a problmov. Problmov sa alej de-lia na zaostal a deprimovan. Zaostal maj nzku rove vlastnho potencilu a vysok ne-zamestnanos. Deprimovan boli pvodne rozvinut, ale v sasnosti zaostvaj v dsledku padku nosnho odvetvia priemyslu. Administratvny regin je elovo vymedzen oblas pre systm riadenia verejnej sprvy, kt. sa ale asto li od prirodzench socio-geografckch reginov. E regin je ohranien zemie, kt. je vntorne prepojen socilnymi, urbanistic-kmi a E vzbami. Zkladn znaky reginu: zemn celistvos, pecifick prrodn zdroje, sprvna jednotka, kde existuj vek vntorn vzby vo vrobe a slubch. M pecifick v-znam pre E krajiny. Regin, v kt. prebieha E innos obsahuje prrodn a geografick potencil (prrodn zdroje, lokalizcia), demografick potencil (stav obyvatestva, truk-tra), urbanistick potencil (stav urbanizcie, truktra a rozmiestnenie sdel) a ekonomicko-technick potencil (kolstvo, vskumn zariadenia). Regionalizcia Proces vymedzovania uritch ast GGR priestoru poda vopred zvolenho kritria. V zvislosti od toho, ak vek priestor v GGR slova zmysle regin zahrnuje, lenia sa regi-ny na subnacionlne (Liptov, Hont), supranacionlne (Tirolsko, Euroregin Karpaty) a transnacionlne (Balkn, Stredn Eurpa). Proces vytvrania zemnch celkov na zklade kritria homogenity alebo funknosti. Obvykle sa uskutouje v 3 fzach: poznvacia, trukturlna a realizan. Regionlna politika as celkovej HP ttu. Je to cieavedom psobenie ttnej sprvy a samosprvy, a to na rovni centrlnej, regionlnej a miestnej, na dynamiku rozvoja reginov a zmeny v podmienkach a truktre priestorovho usporiadania NH. M korigova priestorov alokciu vytvoren trhom za elom rieenia medziregionlnych nerovnost (dis-parita) a disproporcie vo vntri reginov. Objektom regionlnej politiky je regin a jeho jed-notliv asti. Subjektmi s orgny miestnej a regionlnej samosprvy a ich regionlne zuj-mov zdruenia, stredn orgny ttnej sprvy, vlda a vldne organizcie zaoberajce sa regionlnym rozvojom. Dvody nutnosti vykonvania RP Ekonomick (niektor reginy maj nedostatok kapitlu na efektvne vyuvanie vlastnch zdrojov); socilne (trhov mechanizmus nevie zabezpei vyrovnan regionlny rozvoj s rovnakmi prjmovmi monosami pre vetkch); ekologick (trhov mechanizmus neriei problematiku P)

23

Ciele RP Prispieva k harmonickmu a vyvenmu rozvoju reginov; zniova rozdiely medzi rov-ou rozvoja jednotlivch reginov; podporova hosp. a socilny rozvoj jednotlivch reginov (pokia ide o aktivizciu ich nedostatone vyuvanho hosp. a socilneho potencilu); podporova trvalo udraten rozvoj. Nstroje na podporu RP pecifick skupina nstrojov, pomocou kt. RP ovplyvuje sprvanie sa subjektov v prslu-nom regine, aby sa dosiahli stanoven ciele RP. S to info nstroje a poradenstvo, finann nstroje, opatrenia v infratruktre a regulan a administratvne opatrenia. Princpy RP E Partnerstvo (pota sa s asou vetkch zainteresovanch na regionlnej a nrodnej rovni); subsidiarita (zodpovednos sa posva o mono najbliie k rovni konkrtnej reality, kde sa pri realizcii danho projektu mu zohadni miestne podmienky); doplnkovos (E dopa prostriedky lenskch ttov a nie ich nahradzuje) Zkladn ciele RP E Zlepenie hosp. truktry menej vkonnch a zaostvajcich reginov, E a socilna kohzia.

24