TX ScribdFinLiCo Handbook Slovakian

FinLiCo
Zrunosti finannej gramotnosti pre dospelch

Prruka
FinLiCo Prruka
Tto prruka bola vyvinut v rmci multilaterlnej projekt Financial Literacy competencies for Adult Learners (FinLiCo)v rmci programu Grundtvig. 510140-LLP-1-2010-1-PT-GRUNDTVIG-GMP
Partnerstvo: Instituto Superior de Contabilidade e Administrao do Porto, Portugal (koordinator) INTEGRA, Human Development Institute, Slowenien QUALED - Qualification & Education, Slowakei ECC Verein fr interdisziplinre Beratung und Bildung, sterreich L4L Learning4Life - Uc (se) Organisace, Tschechische Republik Learning Unlimited, Vereinigtes Knigreich Centro Sviluppo Commercio Turismo Veneto, Italien Centre for the Advancement of Research & Development in Educational Technology, Zypern Schweizerischer Verband fr Weiterbildung (SVEB), Schweiz
www.financial-literacy.eu www.qualed.net
Tento projekt bol financovan s podporou Eurpskej Komisie. Tto publikcia reprezentuje vlune nzor autorov a Komisia nezodpoved za akkovek pouitie informci obsiahnutch v tejto publikcii
www.financial-literacy.eu
strana
FinLiCo Prruka
Obsah
1.
vod .................................................................................................................................... 5 2.1 2.2 2.3 2.4 2.5 2.6 2.7 2.8 2.9 2.10 2.11 Modul 1 Osobn ...................................................................................................... 7 Modul 2 Kritick myslenie ...................................................................................... 10 Modul 3 Rizik........................................................................................................ 13 Modul 4 Rozpoet a plnovanie ............................................................................. 16 Modul 5 spory a investcie .................................................................................. 19 Modul 6 - Prjem a dane ............................................................................................ 23 Modul 7 Zkladn matematick zrunosti ............................................................. 26 Modul 8 Modul 8 Finann produkty .................................................................. 31 Modul 9- Zadlenos ................................................................................................. 36 Modul 10 very................................................................................................... 40 Modul 11 Nakupovanie a prva zkaznka ......................................................... 43
2. Moduly ................................................................................................................................... 7
Prehad ..................................................................................................................................... 44 3. Intitcie, kurzy a iniciatvy .................................................................................................. 45 .................................................................................................................................................. 45 3.1 3.2 3.3 3.3 3.4 DOLCETA .................................................................................................................... 45 Projekt Poznaj svoje peniaze .................................................................................. 48 Projekt Myslimekonomicky .................................................................................... 50 De finannej gramotnosti ........................................................................................ 51 Prklad dobrej praxe z Portugalska ............................................................................ 52
.............................................................................................................................................. 52 4. Metodick postupy finannho vzdelvania dospelch tudentov .................................... 53 4.1 4.2 4.3 4.4 vod........................................................................................................................... 53 Metdy ...................................................................................................................... 54 Pohad tudenta ........................................................................................................ 57 Sptn vzba a hodnotenie ....................................................................................... 57
Slovnk ...................................................................................................................................... 59
www.financial-literacy.eu strana
FinLiCo Prruka
0.
Predslov
Finann gramotnos sa v poslednch rokoch dostva do zretea ttnych programov v mnohch krajinch. Nrodn a medzinrodn orgny, rovnako ako i skromn intitcie a organizcie, tvoria vzrastajce mnostvo programov a iniciatv, ktor propaguj finann gramotnos a ponkaj spsoby ako zlepi finann vzdelvanie a celkov rove finannej gramotnosti. Kee jednm z cieov tohto projektu je zuitkova u existujce trningy, rozhodli sme sa, e nebudeme znovu objavova Ameriku, ale radej urme a vyberieme prklady dobrej praxe z loh a trningovch materilov dostupnch v partnerskch krajinch, a to na zklade vstupov predchdzajceho uiaceho sa partnerstva a rmcovej analzy. Na konci projektu uiaceho sa partnerstva programu Leonardo da Vinci Finann gramotnos si zapojen partneri uvedomili, e uri existujce prklady dobrej praxe v oblasti finannho vzdelvania vo vlastnch krajinch nesta. Finann gramotnos a rozvoj potrebnch zrunost u dospelch uiacich sa si vyadovali al krok vytvorenie konkrtnych materilov a nstrojov, ktor by reagovali na ich pecifick potreby. S ohadom na to sme vyvinuli nvrh projektu a vytvorili partnerstvo, ktor spjalo rzne odborn pohady a sksenosti v oblasti celoeurpskeho problmu finannej gramotnosti. Ktor obania naliehavo potrebuj rozvja tieto zrunosti? Ktor z nich nevedia, ako sa brni dungli finannch ponk? Ako meme pomc dospelm s obmedzenmi finannmi zrunosami? To s niektor z otzok, ktor boli zkladom tohto projektu. Projekt sa zaal analzou partnerskch krajn. o sa v nich odohrva na poli finannej gramotnosti? Ak typy iniciatv sa podporuj? Ak je ich obsah? A o verejnos? Ak s zkladn potreby obyvatestva? Je finann negramotnos problmom pecifickej skupiny alebo je veobecne rozren? Ak na to maj pohad odbornci v tejto oblasti? Ktor tmy treba uchopi ako tie najdleitejie? Analza krajn prispela k pomenovaniu konkrtnych problmov a prispela k vytvoreniu zkladnho rmca finannej gramotnosti. alm krokom bolo vytvorenie nasledujcich produktov prruky pre trnerov (diel 1) a prruky pre trnerov a astnkov (diel 2), ktor obsahuj cvienia na zskavanie zrunost finannej gramotnosti. S zaloen na najaktulnejch pedagogickch poznatkoch a osnovch pre trnerov, so zameranm na potreby konenho prijmatea. Konzorcium tvorcov prruky dfa, e tanie a uvanie tchto materilov bude pre vs aspo tak prjemn, ako bolo pre nich ich zostavovanie.
strana
FinLiCo Prruka
1. vod
Potreba rozvoja finannch zrunost Vzhadom na sasn situciu je naliehav, aby obania m skr zskali poznatky potrebn na narbanie s vlastnmi peniazmi, predovetkm s rozpotom a aby sa nauili orientova medzi mnohmi produktmi a finannmi mechanizmami, ktor im ponkaj finann intitcie. Hoci niektor subjekty sa pokaj zlepi sasn situciu zadlenosti, zd sa, e ich silie nie je dostatone efektvne. Na jednej strane si zanaj by finann intitcie vedom svojej socilnej zodpovednosti a snaia sa ui ud, ako narba s peniazmi a uvedomi si, e nemu min viac ako zarobia. Na druhej strane, tie ist intitcie vytvraj a predvaj finann produkty a sluby, z ktorch rokov nsledne ij. Je mon zmieri dva tak protichodn postoje? Okrem toho, nedvne zmeny v systme vysokokolskho vzdelvania zaveden na zklade Bolonskej deklarcie spsobili, e pron osnovy bolo nutn upravi na trojron. Z toho dvodu boli niektor tmy a predmety z existujcich osnov vynechan. Tieto krty sa prejavili prve v tmach ako finann gramotnos, kee gramotnos ako tak, a finann gramotnos zvl, povaujeme za nieo, o kad pozn a ovlda. Z tchto dvodov je kov poskytn uom prostriedky a zrunosti, ktor im umonia lepie naklada so svojm mesanm rozpotom, viac uspori a nsledne dobre investova. To by viedlo ku zveniu dostupnho kapitlu, podporilo rast ekonomiky a umonilo celkov zvenie kvality ivota obyvatestva.
Projekt FinLiCo (z angl. Financial Literacy Competencies) Zrunosti finannej gramotnosti pre dospelch je multilaterlny eurpsky projekt v Programe celoivotnho vzdelvania (referenn slo: 510140-LLP-1-2010-1-PT-GRUNDTVIG-GMP). Projekt je koordinovan portugalskou intitciou Instituto Superior de Contabilidade e Administrao do Porto (ISCAP) a te sa rozmanitmu partnerstvu medzi verejnmi i skromnmi poskytovatemi vzdelvania z rznych krajn, konkrtne: INTEGRA (SI), QUALED (SK), ECC (AT), Learning4Life (CZ), CARDET (CY), CESCOT Veneto (IT) a The Learning Unlimited (UK). Takisto sa teme podpore zo strany vajiarskej federcie celoivotnho vzdelvania v Zrichu, ktor je v tomto projekte tichm spolonkom. Ciele projektu Hlavnm cieom projektu je zlepi zrunosti finannej gramotnosti u dospelch uiacich sa, pripravi ich na vzvy a pokuenia konzumnej spolonosti, a tm predchdza situcim finannej zadlenosti. Snahou projektu je nielen rozirova zrunosti dospelch uiacich sa, ale zrove aj vytvori nov adekvtnejie zdroje metd a technk trningu v tejto oblasti. Dopad teda poctia nielen astnci, ale aj trneri. Aby sme toto vetko dosiahli, v rmci
strana
FinLiCo Prruka
partnerstva sme pomenovali potreby v oblasti finannej gramotnosti u dospelch v Eurpe a nsledne vytvorili zostavu materilov pre trnerov a uiacich sa.
Vstupy projektu S ohadom na pomenovan potreby boli vytvoren tri hlavn publikcie, ktor sa vzjomne dopaj: - Prruka pre trnerov s pedagogickmi pokynmi. M dva diely: a) diel 1 sa sklad z tm, ktor by mali by pokryt a odkazov na aktivity, ktor je mon s astnkmi trningu podnikn, aby si rozvinuli poadovan zrunosti; b) diel 2 je metodickou sadou rznych loh a cvien uitonch pri vube dospelch uvateov. Osnovy vzdelvania v oblastni finannej gramotnosti, podporovan webovmi technolgiami, ako naprklad LMS (z angl. Learning Management System), a inmi internetovmi prostriedkami vuby, o prispeje k ich lepej dostupnosti a vyuitenosti.
truktra prruky Prv diel prruky m 11 modulov. Tmy modulov sme vybrali na zklade rmcovej analzy krajn a poda vznamu pre cieov skupinu. Kad modul obsahuje definciu tmy, predpoklady na jeho zvldnutie, ciele a obsah modulu V alej asti prruky njde itate pedagogick prstupy a prklady dobrej praxe z partnerskch krajn. Tie predstavuj pr prkladov z aktulnych prstupov v Eurpe. Na zver prruky je zaraden slovnk. V druhom dieli njde itate (trner i astnk) niekoko loh, vhodnch na vubu v rmci modulov, na rozvjanie zrunost finannej gramotnosti. Tieto lohy s rozdelen do dvoch kategri: a) lohy/prostriedky vuby vyvinut nam konzorciom a b) lohy z materilov dostupnch na internete.
Ako s prrukou narba Prruka bola vyvinut tak, aby kad modul mohol by pouit samostatne. Nie je nutn ju ta v iadnom pecifickom porad. Diel 1 vdy obsahuje vysvetlenie tmy, ktorou sa jednotliv moduly zaoberaj. Nasleduje zoznam predpokladov na zvldnutie tmy, ciele modulu a obsah (vo forme zoznamu). alej sa nachdza opis niektorch aktivt/loh/simulci, ktor sa daj so tudentami zrealizova. Tieto lohy s dostupn i v druhom dieli metodickej sade. Pre kad modul je obsah len vymenovan. Jeho npl mus by zostaven a nachystan uiteom predtm, ako sa zane vuba.
strana
FinLiCo Prruka
2. Moduly
2.1 Modul 1 Osobn
O vetkom, o je pre ns dleit, mme urit presvedenia a postoje o mde, vojne, nboenstve, cudzincoch, at., a samozrejme mme postoj vytvoren aj k peniazom. o peniaze s, o pre ns znamenaj, o pre ns predstavuj? Do akej miery ovplyvuj peniaze nae nefinann rozhodnutia?
To, ako sme sa s peniazmi stretvali v detstve, ovplyvuje n dnen pohad na ne. Od ranho veku sme sa o peniazoch uili z toho, ako s nimi nakladali nai rodiia. Tm utvrali nae vnmanie. Peniaze nes siln emocionlny, psychologick i symbolick nboj. Spsob, akm ich vnmame a akm o nich uvaujeme, ns ovplyvuje. Bez toho, aby sme porozumeli ak v ns peniaze vyvolvaj pocit a odkia pramen, nebudeme ani schopn spravi uiton zmeny v naom finannom ivote. Pre niekoho s peniaze zkladnou otzkou, niekto ich povauje len za nstroj, ete al ich vyuva na ovplyvovanie vec i ud. Dleit je vak vedie, e tento osobn postoj je nauenm sprvanm. Meme ho zmeni a zska lep vhad do vlastnho prstupu k peniazom. Nae emcie ovldaj vinu nho sprvania. Mnoh rozhodnutia, ktor v ivote robme, pramenia z naich pocitov. Tie finann sa v niom nelia od ostatnch rozhodnut, ktor v ivote robme. Mnoh z nich vyplvaj z naich presveden, ktor nie s vdy zaloen na faktoch. Ide o skreslen zvery zskan intuitvnym spsobom v detstve, presviedanm druhch i vtepovanm kultry bez toho, aby sme ich dostatone analyzovali.
FinLiCo Prruka
Ak sa nm podar porozumie, o pre ns peniaze znamenaj a z akch dvodov nakupujeme, potom budeme ma nau finann budcnos pevnejie v rukch. Spozna vlastn postoje je prv krok. Je samozrejme nevyhnutn pokraova aj v alch krokoch, aby sme svoje sprvanie nielen pochopili, ale i zmenili.
Pod pojmom osobn teda rozumieme irok, rozkoaten paletu poprepletanch postojov k finannmu stresu, nedostatku peaz, prosperite, finannej nezvislosti, vznamu osobnej spokojnosti, socilnemu tlaku, vvoju spolonosti a spoloenskch trendov, ktor ovplyvuje celkov postoj loveka k peniazom a k spoloenskmu tlaku spojenmu s konzumom. Do tohto pojmu rovnako zahame i finann inteligenciu a znalos finannch zleitost.
Ak chceme by zodpovednmi, potrebujeme vedie ako zvlda finann situcie v skutonom ivote. Prve preto je dleit porozumie ako peniaze vnmame, ak v ns vyvolvaj pocity, ako peniaze pouvame a z akch dvodov mame svoje zdroje. To nm me pomc zdravo upravi svoj postoj k peniazom, rozvin finann uvedomelos a zska zrunosti uiton pre celkov zlepenie ivota.
Obsah modulu Modul 1: Osobn Predpoklady: Nevyaduje iadne pecifick predpoklady. Konkrtne ciele: - Vznam spoznania individulneho postoja k peniazom - Rozri povedomie o postoji k peniazom - Identifikova vlastn presvedenia o peniazoch - Rozvin osobn zrunosti - Zska schopnos zmeni zkoprs osobn presdvedenia Obsah modulu: - Defincia Modulu Osobn - Analza osobnho postoja k peniazom - Rozvoj finannej inteligencie Slovnk: peniaze, spotrebite, spotreba, kpny rozhodovac proces spotrebitea, finann rozhodovanie, finann zmocovanie (z angl. empowerment), finann inteligencia, postoj k peniazom
FinLiCo Prruka
Aktivita 1: Postoje k peniazom Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Rozpozna a popsa vzorce sprvania pochdzajce z doterajch osobnch sksenost s financiami Metodika: Kvz o peniazoch, skupinov diskusia Pokyny pre trnera: Od uitea sa oakva, e vopred priprav diskusn frum, aby uahil tudentom osobn vhad, zitkov vzdelvanie a interaktvnu skupinov diskusiu Vhodn pomcky: Cvienie Finann zleitosti, kvz Postoje k peniazom alie informcie/Poznmky: Uite by mal by schopn pracova so skupinovou dynamikou
strana
FinLiCo Prruka
2.2 Modul 2 Kritick myslenie
Kritickm myslenm oznaujeme schopnos loveka nenecha sa obalamuti reklamou, finannm poradcom, bankou, susedom... Teda schopnos naplnova si vyuitie peaz v ase. Takisto schopnos zvi ponuky piiek i sporenia (finann produkty), odhali marketingov ahy a robi efektvne rozhodnutia (to svis s tvorbou rozpotu). Vyvstvajce otzky: Ako kritick myslenie a schopnos riei problmy prispieva k finannmu vzdelvaniu? Ako rozvin kov zrunosti (strategick myslenie, hodnotiace myslenie, praktick zrunosti potrebn pre jasn uvaovanie)? Ako naui poslucha robi adekvtne finann rozhodnutia (plnova, robi efektvne rozhodnutia, vyhodnocova monosti a ponuky)? Ako kriticky pristupova k finannm produktom a ako u ud kritick myslenie vybudova? Kde je mon njs informcie/podporu na zlepenie finannch rozhodnut? Ktor intitcie s zameran na podporu spotrebitea a kde sa daj njs?
strana
10
FinLiCo Prruka
Obsah modulu Modul 2: Kritick myslenie Predpoklady: - Nevyaduje predol znalos kritickho myslenia ani iadneho inho pojmu Konkrtne ciele: Na zver modulu bud tudenti schopn: - Opsa proces kritickho zhodnotenia - Rozvin sprvanie zaloen na kritickom prstupe - Robi informovan rozhodnutia na zklade kritickho myslenia - Zvi vhody a nevhody konkrtnych finannch ponk a hnut Obsah modulu: - Preskmanie konceptu kritickho myslenia a jednotlivch ast, z ktorch sa sklad - Predstavenie prkladov vyzuitia kritickho myslenia v praxi - Nvrhy ako sa venova schopnosti kritickho myslenia a rozvja ju Slovnk: banky, rozpoet, peniaze, spory, pika, finann produkty, finan rozhodovanie
Aktivita 1: Ako robi premyslen a opodstatnen finann rozhodnutia Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Robi sprvne finann rozhodnutia, tkajce sa naprklad kpy alebo investci Metodika: Prednka/Diskusia Pokyny pre trnera: Dopredu si nachystajte diskusn otzky a vracajte sa k nim poas prednky Vhodn pomcky: Powerpointov prezentcia Hry dostupn na internete v anglitine: http://www.practicalmoneyskills.com/games/ alie informcie/Poznmky: Poiadajte tudentov, aby vytvorili vlastn hru.
Aktivita 2: FinLiCo Stolov hra Cieov skupina: Dospel uiaci sa Ciele aktivity: ujasni hrom v akom kontexte chpa finann gramotnos naui sa finann pravidl precviova zkladn matematick kony zamyslie sa nad kadodennmi situciami, ktor mu vies k zadlenosti.
strana
11
FinLiCo Prruka
zlepi kritick myslenie potencilnych zkaznkov zvi povedomie o riskantnch pikch a zvanch dsledkoch zadlenosti Metodika: Hra v triede alebo v skupine Pokyny pre trnera: Pouite tto aktivitu na zapojenie celej triedy alebo skupiny do hry. Zdrav saivos pomha v triede navodi vhodn komunikciu a me sli na lepie zafixovanie preberanej ltky alebo aspo na prelomenie adov a predstavenie tmy/konkrtnej zrunosti tudentom. Vhodn pomcky: Cvienie . 2 (P2-2) alie informcie/Poznmky: Ak sa rozhodnete rozdeli triedu na menie skupiny, mete tto aktivitu uvies vo forme turnaja. Prv kolo bude v skupinch, v druhom kole bud proti sebe sai vhercovia skupinovch kl. Vhercu (vhercov) mete odmeni cenami svisiacimi s kurzom (naprklad extra body, apod.). Aktivita 3: Kritick myslenie Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Zamyslie sa nad rodinnm rozpotom Metodika: Diskusia Pokyny pre trnera: Poas tejto aktivity by ste mali tudentov vies pri uvaovan nad rodinnm rozpotom. Vhodn pomcky: Cvienie . 37 (P2-37) alie informcie/Poznmky: -
strana
12
FinLiCo Prruka
2.3 Modul 3 Rizik
Cieov skupina by si mala by vedom rizk, spojench s produktmi, zmluvami, hypotkami..., ktor ju mu ohrozi. Takisto by mala by schopn vyhada potrebn rady. Niektor tmy, ktor by mali by pokryt: - Ako sa im vyhn (rizikm) - Pravdepodobnos (svis so Zkladmi matematiky) - Poistenie Oplat sa?, o je lohou poistenia v dnenej spolonosti: preo platme poistenie proti nieom, o sa me sta, ako poistenie funguje? - Krtkodob uspokojenie v. dlhodob zabezpeenie - Porozumenie riziku likvidity - Rizikov manament (identifikcia rizk, vyhbanie sa rizikm) - Sprva finannch nstrojov (napr. poistenie, at.) preo je dleit by si vedom monch rizk pri nakladan s finannmi produktmi?
Obsah modulu Modul 3: Rizik Predpoklady: Znalos zkladnch finannch produktov Konkrtne ciele: - Defincia pojmu riziko - Defincia pojmu rizikov manament - Oboznmi sa s jednotlivmi fzami rizikovho manamentu
13
FinLiCo Prruka
- Oboznmi sa s niektormi finannmi produktmi - Identifikova rizik spojen s kadm z tchto financh produktov - Identifikova rizikov profily - Uri finann produkty, ktor najlepie zodpovedaj potrebm uiacich sa Obsah modulu: - Defincia rizika; - Rizikov manament; - Defincia pojmu profil investora; - Finann produkty najlepie zodpovedajce jednotlivm profilom investora Slovnk: Banka, finann nstroje/produkty, poistenie, investcie, riziko likvidity, (finann) riziko, rizikov manament
Aktivita 1: FinLiCo Stolov hra Cieov skupina: Dospel uiaci sa Ciele aktivity: ujasni hrom v akom kontexte chpa finann gramotnos naui sa finann pravidl precviova zkladn matematick kony zamyslie sa nad kadodennmi situciami, ktor mu vies k zadlenosti. zlepi kritick myslenie potencilnych zkaznkov zvi povedomie o riskantnch pikch a zvanch dsledkoch zadlenosti Metodika: Hra v triede alebo v skupine Pokyny pre trnera: Pouite tto aktivitu na zapojenie celej triedy alebo skupiny do hry. Zdrav saivos pomha v triede navodi vhodn komunikciu a me sli na lepie zafixovanie preberanej ltky alebo aspo na prelomenie adov a predstavenie tmy/konkrtnej zrunosti tudentom. Vhodn pomcky: Cvienie . 2 (P2-2) alie informcie/Poznmky: Ak sa rozhodnete rozdeli triedu na menie skupiny, mete tto aktivitu uvies vo forme turnaja. Prv kolo bude v skupinch, v druhom kole bud proti sebe sai vhercovia skupinovch kl. Vhercu (vhercov) mete odmeni cenami svisiacimi s kurzom (naprklad extra body, apod.).
strana
14
FinLiCo Prruka
Aktivita 2 : Rizik finannch produktov Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Oboznmi sa s niektormi finannmi produktmi Identifikova rizik spojen s kadm z tchto finannch produktov Metodika: Brainstorming, prieskum a diskusia Pokyny pre trnera: Pri tejto aktivite by tudenti mali by schopn pomenova aspo zkladn finann produkty. Vypracujte spolu zoznam finannch produktov (pomocou brainstormingu). Zapte ich na tabuu. Nsledne tudentov poiadajte, aby ku kadmu produktu vyhadali prislchajce riziko. Poproste tudentov, aby ostatnch oboznmili s vsledkami svojho vskumu a spolu ich prediskutovali. Vhodn pomcky: Powerpointov prezentcia o rizikch spojench s danmi finanmi produktmi alie informcie/Poznmky: -
strana
15
FinLiCo Prruka
2.4 Modul 4 Rozpoet a plnovanie
Pre nau cieov skupinu je dleit naui sa uvaova o budcnosti, a teda aj o osobnom a rodinnom rozpote. Rodinn rozpoet je jedin spsob, ako zuachti finan nvyky obyvatestva. Prve preto by sa mal rodinn rozpoet robi pravidelne kad mesiac, so zreteom na jednotliv kroky a odporan postupy (http://www.fininfo.sk/_img/DocumentsWin2008test/rozpocet_vzor.xls). Rodinn rozpoet je skvelou prleitosou da si do poriadku finann zleitosti, ponc domcnosou. Je dleit pre vetky rodiny, no predovetkm tie, ktor maj mnoho lenov a mlo zdrojov. V obdob krzy je rodinn rozpoet zkladnm stavebnm kameom stabilnch rodinnch financi. (http://www.fininfo.sk/sk/ja-a-financie/ako-si-pripravit-rodinny-rozpocet). Pri tejto tme je nevyhnutn diskutova o prjmoch, fixnch a variabilnch nkladoch, hierarchii nkladov, bilancii, minimlnej objektvnej hodnote spor. Takisto by mala by pokryt as plnovania:

Prjmy a vdavky slovn zsoba vhodn na ich popis, napr. mzdy a vdaje Rzne zdroje prjmov a rzne priny vdavkov Osobn a obchodn Sviatky Vlastncky podiel a navenie ceny
strana
16
FinLiCo Prruka

Stratgie tvorby rozpotu (pean toky a distribcia alch dostupnch prostriedkov) Povaha vdavkov (napr. fixn nklady,) Osobn finann bilancia (Svis so Sporenm a investciami, Finannmi produktmi a Osobnm) Zkladn princpy vedenia domcnosti Ako vytvori rozpoet a regulova vlastn vdavky Kde hada pomoc a podporu pri tvoren rozpotu
Sprva rodinnho rozpotu a jeho nastavenia je najdleitejou innosou v oblasti financi, ktorej sa obania mu venova. Prve preto by mal by zvltny draz na bilanciu medzi vnosmy a vdajmi pomocou spor a investci, ak predpokladme stabiln mesan vnos z prce alebo z inch zdrojov.
Obsah modulu Modul 4: Rozpoet a plnovanie Predpoklady: - Vedie, o je rodinn rozpoet Konkrtne ciele: - Naui sa, o je rodinn rozpoet - Naui sa, o je prjem; - Naui sa o s fixn a variabiln vdavky; - Naui sa, o s prioritn vdavky.
Obsah modulu: - Defincia rozpotu, prjmu, fixnch a variabilnch vdajov; - Konkretizova vdaje a variabiln vdaje; - Vytvori rodinn rozpoet. Slovnk Amortizcia, alokcia aktv, svaha, (osobn) rozpoet, (rodinn) rozpoet, (fixn/variabiln) nklady, prjem, rokov sadzby, investcia, pln investovania, spory
strana
17
FinLiCo Prruka
Aktivita 1: Vznam rodinnho rozpotu Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Identifikova dleit pozitvne strnky rodinnho rozpotu
Metodika: Vklad / Diskusia Pokyny pre trnera: Pri tejto aktivite by ste mali tudentom pomc porozumie pojmom prjmy a vdavky. Vhodn pomcky:Powerpointov prezentcia o rodinnom rozpote alie informcie/Poznmky: Sptajte sa tudentov na ich rodinn rozpoet a vete s nimi diskusiu na tto tmu. Aktivita 2: Fixn nklady a variabiln nklady Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Identifikova fixn nklady; Identifikova variabiln nklady Metodika: Vklad / diskusia Pokyny pre trnera: Pri tejto aktivite by ste mali tudentom pomc porozumie pojmom fixn nklady a variabiln nklady. Vhodn pomcky: Powerpointov prezentcia o fixnch nkladoch a variabilnch nkladoch alie informcie/Poznmky: Sptajte sa tudentov na ich fixn a variabiln nklady a vete s nimi diskusiu na tto tmu. Aktivita 3 : Tvorba rodinnho rozpotu Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Vytvori rodinn rozpoet Metodika: Ncvik a zskanie praxe Pokyny pre trnera:Poas tejto aktivity by mali tudenti sami vytvori rodinn rozpoet. Vhodn pomcky: Simultor rodinnho rozpotu: http://www.dolceta.eu/slovensko/Mod2/budgetv4sk.swf alie informcie/Poznmky: Poproste tudentov, aby svoje rozpoty prezentovali celej skupine a vyzvite ich k diskusii.
strana
18
FinLiCo Prruka
2.5 Modul 5 spory a investcie
Myslie len na prtomnos nesta; je rovnako dleit ma na mysli i budcnos. O finannej budcnosti meme uvaova z perspektvy rznych monost sporenia, jeho krktodobosti i dlhodobosti. Spori meme svojm kadodennm sprvanm: vhbanm sa nadbytonm vdavkom a plytvaniu peaz, zniovanm spotreby (pohonnch ltok, elektriny, vody), odkladom menej zvanch vdavkov, vyhadvanm lacnejieho tovaru, ... spory si vyaduj strategick prstup: stanovenie ciea, krtkodob i dlhodob sporenie (bankov vklady, termnovan vklady a ttne dlhopisy). Dleit je vedie do oho vloi peniaze, neb sa a zrove sa usilova o o najlepiu rovnovhu medzi medzi sporami a vdavkami. spory s vemi dleitm aspektom ivotaschopnosti a spokojnosti rodiny. S pre rodinu zchytnou sieou v prpade nepredvdanch financh poiadaviek. V tomto kontexte sa treba zamera na rzne prleitosti a druhy sporenia, nielen sporenie v banke (ako formu bezpenej investcie). Okrem toho by sa tudenti mali naui o najvhodnejch a bezrizikovch monostiach investovania (vzdelanie, sporn prka, dovolenka ako odpoinok od pracovnch povinnost, kurzy finannej gramotnosti...). Niektor tmy, ktor by mali by spomenut v module o investovan: - Vznam osobnch financi a investovania, zkladn sprievodca riadenm nkladov, tvorba finanho/investinho plnu (rozhodovanie, aktva, vkaz ziskov a strt, rozdelenie aktv, cie, finann pln, finann poradca, zloen roky,...); vedenie domcnosti, fixn a variabiln nklady, amortizcia...; ako riadi nklady, spory, investcie; vznam spor pre investovanie, dchodok, rokov sadzby.
19
FinLiCo Prruka
Obsah modulu Modul 5: spory a investcie Predpoklady: - Znalos rodinnch a osobnch prjmov - Znalos rodinnch/osobnch vdavkov - Znalos hlavnch finannch produktov - Znalos rovne rizika jednotlivch finannch produktov Konkrtne ciele: - Porozumie pojmu sporenie - Pozna rzne druhy sporenia - Pozna dlhodob a krtkodob sporenie - Pozna rzne finann sporiace produkty - Pozna priority sporenia - Uri hlavn pozitva sporenia - Uri hlavn chyby v sporen - Vytvori pln krtkodobho sporenia - Vytvrori pln dlhodobho sporenia - Uri hlavn pozitva plnovania - Uri hlavn chyby vo finannom plnovan - Uri najastejie chyby vo finannom plnovan - Uri negatvny dopad chb vo finannom plnovan - Vytvori krtkodob pln investci - Vytvrori dlhodob pln investci Obsah modulu: - Defincia sporenia, rodinnch a osobnch spor - Uri priority pri sporen - Rozdiel medzi dlhodobm a krtkodobm sporenm; - Vytvori zkladn dlhodob a krtkodob pln rodinnho sporenia - Defincia plnovania investci - Chyby vo finannom plnovan - Dsledky chb vo finannom plnovan - Dlhodob a krtkob investin pln Slovnk Rozdelenie aktv, spotreba, (fixn / variabiln) nklady, rozhodovanie, vdavky, prjem, investcia, sporenie
strana
20
FinLiCo Prruka
Aktivita 1 : Tvorba rodinnho alebo osobnho plnu sporenia Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Vytvori rodinn / osobn pln sporenia Metodika: Ncvik a zskanie praxe Pokyny pre trnera: Pri tejto aktivite by si mali tudenti vytvori rodinn alebo osobn pln sporenia. Mali by vypota potrebn vekos spor, poda toho upravi pln sporenia a pravidelne ho v budcnosti aktualizova. Vhodn pomcky: Simultor sporenia na vytvorenie vlastnch spor: http://www.onlinekalkulacka.sk/kalkulacky-sporenie/ alie informcie/Poznmky: Poproste tudentov, aby svoje plny sporenia prezentovali celej skupine a povzbute ich k diskusii.
Aktivita 2: Zmysel dobrho plnu Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Uri hlavn pozitva dobrho plnovania Metodika: Vklad / Diskusia Pokyny pre trnera: Poas tejto aktivity by ste mali tudentom vysvetli, ak vhody plyn z plnovania pred samotnm investovanm i nkupom Vhodn pomcky: Powerpointov prezentcia o vhodch plnovania alie informcie/Poznmky: Sptajte sa tudentov na ich doterajie nvyky v oblasti plnovania a povzbute ich k diskusii. Aktivita 3: Chyby vo finannom plnovan
strana
21
FinLiCo Prruka
Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Uri hlavn chyby vo finannom plnovan Uri najastejie chyby vo finannom plnovan Uri negatvny dopad chb vo finannom plnovan Metodika: Vklad / Diskusia / Brainstorming Pokyny pre trnera: Poas tejto aktivity by ste mali tudentom predstavi hlavn chyby vo finannom plnovan Vhodn pomcky: Powerpointov prezentcia o chybch vo finannom plnovan alie informcie/Poznmky: Po tom ako tudentom vysvetlte ltku, sptajte sa ich, ktor chyby povauj za najastejie a preo. Spravte so tudentami brainstorming o monch negatvnych dopadoch nesprvneho finannho plnovania.
Aktivita 4: Tvorba investinho plnu Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Vytvori krtkodob investin pln Vytvori dlhodob investin pln Metodika: Ncvik a zskanie praxe Pokyny pre trnera: Poas tejto aktivity by tudenti mali vytvori dva investin plny: jeden dlhodob a jeden krtkodob. Vhodn pomcky: Kalkulaka pre vnosnos investcie: http://www.onlinekalkulacka.sk/investicne-kalkulacky/ alie informcie/Poznmky: Sptajte sa tudentov, ktor produkty si vybrali pre jednotliv plny a z ich odpoved vypracujte na tabuli prehadn tabuku.
strana
22
FinLiCo Prruka
2.6 Modul 6 - Prjem a dane
Tma zaha definciu rznych zdrojov osobnch prjmov: platy, mesan prdavky, dotcie z verejnch prostriedkov, vnosy, roky... zrobky, mzdy, poplatky, dvky, spory (roky), poukky. Cieov skupina by mala porozumie rozlinm zlokm vpotu mzdy: odvody, zrky. Prjmy s takisto spojen s daami. Cieov skupina by mala ma povedomie o daovom systme, ktor sa jej tka hrub plat / ist plat, rzne nastavenia dan. Vznam dan: preo ich platm? Kto riadi vyberanie dan? o sa s tmito peniazmi rob? Koko musm na daniach zaplati? Rozlin platobn systmy; Ako pravidelne spori na platenie dan.
strana
23
FinLiCo Prruka
Obsah modulu Modul 6: Prjem a dane Predpoklady: - Zkladn matematick opercie s peniazmi, vrtane potania percent - Ben znalos prepojenia medzi prjmom a daami Konkrtne ciele: - Uri hlavn zdroje prjmov; zaroben aj nezaroben - Uri nrodn, regionlne a miestne dane (podstatn v mieste a ase tdia) - Podrobne prebra ben formy prjmov zo zrobkovej innosti - Podrobne prebra ben formy vnosov z vlastnctva a investovania - Zisti ako sa platia dane z rznych druhov prjmov - Naui sa vypota vku dane z bench zdrojov prjmu - Analyzova rozhodovacie procesy, ktor ved k zavedeniu novch dan alebo ku zmene vky existujcich dan - Zhodnoti rozdiel v daniach a prjmoch medzi rznymi asami spolonosti - Zisti ako sa vyzbieran dane pouvaj a kto o nich rozhoduje Obsah modulu: - Defincia rznych druhov prjmov vrtane zarobench i nezarobench, mzdy, platy, podielov dividendy, dvky, dedistvo - Prehad zkladnch dan platnch na danom mieste v danom obdob; draz na dane z prjmu, no vetky dane je treba pomenova a prepoji s typom prjmu - Podrobn analza rznych spsobov platby za prcu; platba poda potu odpracovanch hodn alebo ron plat; istota zamestnania (pracovn zmluva), platby za neodpracovan as (napr. v dsledku choroby) - Podrobn analza vlastnctva akcie, mal skromn firma (vhradn vlastnk/obchodn spolonos), majetok (napr. bvanie), zdeden majetok - Nartn ako tt zskava peniaze na verejn vdavky zo skromnch prjmov jednotlivcov - Sada loh zameranch na vpoet dane z rznej vky prjmu na zklade potrebnch informci (o spsobe vpotu aj daovej sadzbe) - Prieskum spsobu, akm tat nastavuje dane. Obsah prieskumu me by rzny, od podrobnho skmania zmien v dani z prjmov u priemernho majitea mzdy za posledn tri roky, po historick prehad vvoja dane z prjmov na uritom mieste. Zle na rozhodnut tudenta. - Prieskum vzahu medzi vkou prjmu a daovou sadzbou. Draz me by na tatistick porovnanie dopadu zdanenia na rzne asti spolonosti, rovnako ako na preskmanie a porovnanie rznych prpadovch tdi. Zle na rozhodnut
24
FinLiCo Prruka
tudenta. - Prieskum zameran na vyuitie vyzbieranch dan a na rozhodovac proces, ktor ku konenmu rozhodnutiu vedie, kto ho riadi. Me s o loklne, nrodn alebo medzinrodn vdavky. V asovom horizonte sa d hovori o sasnch zmench alebo o dlhodobejom hisotrickom pohade. Slovnk: Dotcie, prjem, dane z prjmu, roky, mesan prdavky, drobn zrobok, plat, podielov dividendy, dane, vpoet mzdy
strana
25
FinLiCo Prruka
2.7 Modul 7 Zkladn matematick zrunosti
Schopnos pouva zklady matematiky v kadodennom ivote a prezentova informcie s pomocou grafov, s nepostrdaten pri prci s domcim rozpotom i snahe vyhn sa nstrahm nadmernho zadlovania. iadne finann rozhodnutie nie je mon spravi bez tyroch zkladnch matematickch operci (set, rozdiel, sin, podiel), no takisto bez zaokrhovania, vpotu desatinnch miest, percent (nrast a pokles) a zlomkov. Navye, finane gramotn lovek by mal by schopn vyta informcie z komplexnch tabuliek, intepretova diagramy a grafy. Vetky tieto aktivity vyaduj porozumenie zkladnm matematickm pojmom a stratgim rieenia problmov, teda zrunosti, ktor dnes mnohm dospelm chbaj kvli negatvnemu postoju k matematike vybudovanmu v predchdzajcich genercich. V dsledku toho sa dokonca aj kvalitne vzdelan udia asto chvlia, e matematika im nikdy nela a na svoj nedostatok s hrd. Preto je dleit, aby trner zvil na akej rovni bude dan ltku prebera, aby sa u tudentov vyhol nedostatkom v porozumen, no zrove ich prli nenudil alebo neznechutil. Z toho dvodu sme rozlenili obsah modulu do dvoch rovn: A. Zklady matematiky pre tudentov s obmedzenmi matematickmi zrunosami. Tu by mali porozumie a precvii si zrunosti v nasledujcich oblastiach: 1. set 2. rozdiel 3. sin 4. podiel B. Zklady matematiky pre tudentov, ktor vedia narba s vyie uvedenmi operciami. Sstredme sa na pokroilejie opercie, ktor vak stle patria
26
FinLiCo Prruka
k zkladom matematiky. 1. Desatinn sla a zlomky 2. odhady 3. jednotkov pomery 4. vpoet percent Nae cvienia s inpirovan vkladom z vide od Khan Academy (www.khanacademy.org). Vaka svojej zbierke 2600 vide, ktor sa zaoberaj vetkm od aritmetiky cez fyziku, financie a dejepis a vaka 303 praktickm cvieniam, poskytuje Khan Academy ahko zrozumiten vysvetlenia. Vide s v anglitine, niektor z nich maj titulky a kee cel akadmia funguje ako neziskov intitcia, poskytuje i monos vygenerova si titulky zadarmo. Odporame trnerom, aby sa poksili vysvetli matematick opercie podobnm spsobom. Pokia sa trner domnieva, e astnci s schopn sledova prednku v anglitine, je mon pozrie si ju na videu predtm, ako trner vysvetl ltku v nrodnom jazyku.
Obsah modulu Modul 7: Zkladn matematick zrunosti Predpoklady: Nevyaduje iadne pecifick predpoklady. Konkrtne ciele: a) sprostredkova tudentom zkladn matematick zrunosti b) .... c) Obsah modulu: Zhodnotenie matematick zrunost Vysvetlenie zkladnch matematickch operci Vysvetlenie matematickch operci svisiacich s finannou gramotnosou Precviovanie operci tanie z grafu Slovnk
strana
27
FinLiCo Prruka
Aktivita 1: Zhodnotenie matematickch zrunost Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Spozna rove znalost matematiky medzi tudentami Metodika: Dotaznky, otvoren otzky Pokyny pre trnera: Trner by mal vzia do vahy, e hoci niektor udia s hrd na svoju neznalos matematiky, in sa mu cti neprjemne, ke maj rozprva o svojich nedostatkoch. Vhodn pomcky: Cvienie Bingo alie informcie/Poznmky: Po tomto cvien by mal by trner schopn vybra vhodn obanos nasledujcich aktivt. Aktivita 2: pln zklady matematiky Cieov skupina: dospel uiaci sa s mlo rozvinutmi matematickmi zrunosami Ciele aktivity: Vysvetli tyri zkladn matematick opercie Metodika: frontlna vuka, cvienia, otzky Pokyny pre trnera: Vhodn pomcky:Cvienia Set sel , Rozdiel sel, Sin sel, Podiel sel Aktivita 3 : Matematika pre finann gramotnos Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Cibri matematick zrunosti, ktor s zkladom pre porozumenie finannch zleitost Metodika: frontlna vuka, cvienia, otzky Pokyny pre trnera: Vhodn pomcky:Cvienia Desatinn sla a zlomky, Potanie s desatinnmi slami, Odhad s desatinnmi slami, Jednotkov pomery, Potanie s percentami alie informcie/Poznmky: Aktivita 4: tanie grafov a tabuliek s porozumenm Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Cibri matematick zrunosti, ktor s zkladom pre porozumenie finannch zleitost Metodika: frontlna vuka, cvienia, otzky Pokyny pre trnera:
strana
28
FinLiCo Prruka
Vhodn pomcky: Cvienie X versus Y ako spozna klamstvo vyslovenm pravdy alie informcie/Poznmky: Trner by mal prinies vstriky z novn o nedvnej udalosti na nrodnej rovni (napr. o vobch) a propagan materily pr investinch bnk, na ktorch me zretene vysvetli a prediskutova vplyv grafov. Aktivita 5: Matematika v kadodennom ivote Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Pomenova kadodenn aktivity, pri ktorch vyuvame matematick znalosti Vypota zkladn mesan prjmy a vdavky Metodika: Ncvik a zskanie praxe Pokyny pre trnera: Pri tejto aktivite by ste mali tudentov poiada, aby si spomenuli na kadodenn aktivity, pri ktorch pouvaj matematick vpoet. Poskytnite im prleitos precvii si matematick zrunosti s pomocou niie uvedench pomcok a na zver ich poiadajte, aby graficky znzornili svoje mesan prjmy a vdavky. Vhodn pomcky: Cvienie . 34 (P2-34) alie informcie/Poznmky: Aktivita 6: Trojlenka Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Pouitie trojlenky Metodika: Ncvik a zskanie praxe Pokyny pre trnera: Pri tejto aktivite je vaou lohou vysvetli tudentom logiku za vpotom trojlenky tak, aby jej porozumeli. Nsledne ich poiadajte, aby ju pouili na konkrtnych prkladoch zo ivota. Vhodn pomcky: Cvienie . 35 (P2-35) alie informcie/Poznmky: -
strana
29
FinLiCo Prruka
Aktivita 7: FinLiCo Stolov hra Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: ujasni hrom v akom kontexte chpa finann gramotnos naui sa finann pravidl precviova zkladn matematick kony zamyslie sa nad kadodennmi situciami, ktor mu vies k zadlenosti. zlepi kritick myslenie potencilnych zkaznkov zvi povedomie o riskantnch pikch a zvanch dsledkoch zadlenosti Metodika: Hra v triede alebo v skupine Pokyny pre trnera: Pouite tto aktivitu na zapojenie celej triedy alebo skupiny do hry. Zdrav saivos pomha v triede navodi vhodn komunikciu a me sli na lepie zafixovanie preberanej ltky alebo aspo na prelomenie adov a predstavenie tmy/konkrtnej zrunosti tudentom. Vhodn pomcky: Cvienie . 2 (P2-2) alie informcie/Poznmky: Ak sa rozhodnete rozdeli triedu na menie skupiny, mete tto aktivitu uvies vo forme turnaja. Prv kolo bude v skupinch, v druhom kole bud proti sebe sai vhercovia skupinovch kl. Vhercu (vhercov) mete odmeni cenami svisiacimi s kurzom (naprklad extra body, apod.).
strana
30
FinLiCo Prruka
2.8 Modul 8 Modul 8 Finann produkty
Ide o isto finann tovar, ktor uom poskytuj finann intitcie. Prklady finannch produktov: 1) Vklady (krtkodob a dlhodob) uren a poskytovan bankami; 2) Finann investcie (dlhodob) uren a poskytovan poisovami; 3) ttne dlhov cenn papiere: vkladov listy, ttne dlhopisy (s fixnou rokovou sadzbou), ttne pokladnin poukky (s krtkodobou splatnosou); 4) Emisie spolonost: akcie (cenn papiere predstavujce as majetku), obligcie (cenn papiere predstavujce dlh); 5) Fondy: cenn papiere investinch fondov, investcia do nehnutenost, pean fondy, dlhopisov fondy; 6) In: poistenie, penzia, investcie, hypotky, piky, bankov ty (ben a sporiace), dchodkov sporenie a stavebn sporenie. 7) Piky, vklady, hypotky 8) Investcie Existuje irok paleta finannch produktov, ktor mu uahi riadenie rozpotu pomocou sporiacich tov, investci, piiek. Kad krajina by mala uri praliv finann produkty npomocn osobnmu i rodinnmu rozpotu, rovnako ako alie uiton finann produkty poskytovan v rmci celej EU.
strana
31
FinLiCo Prruka
Obsah modulu Modul 8: Finann produkty Predpoklady: - Znalos rokovch sadzieb a vpotu rokov - Znalos miery rizika jednotlivch finannch produktov - Znalos akciovho trhu Konkrtne ciele: - Objasni pojem rokov sadzba - Vypota roky s daami a bez dan - Pomenova kritri vberu vkladovho tu - Pomenova vhody a nevhody rznych finannch produktov - Pomenova rizik rznch finannch produktov - Vypota zrobok na akciu a interpretova vsledok - Spozna typy a rizik obligci - Definova a zatriedi opn listy Obsah modulu: - truktra rokovch sadzieb; - Vhody, nevhody, typy a rizik finannch produktov - Cenn papiere, obligcie, opn listy Slovnk Bankov et, banky, obligcie, dlhopisov fondy, pean fondy, vkladov listy, finann intitcie, finann produkty, fondy, poistenie, rokov sadzba, investcie, pika, hypotka, penzia, termnovan vklad, akciov vklad, dlhopisy, opn listy
strana
32
FinLiCo Prruka
Aktivita 1: truktra rokovch sadzieb Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Vysvetli pojem rokov sadzba Vypota zrobok na akciu a interpretova vsledok Metodika: Vklad Pokyny pre trnera: Pri tejto aktivite by ste mali vysvetli pojem rokov sadzba a ako vypota zrobok z nich. Vhodn pomcky: http://www.onlinekalkulacka.sk/kalkulacky-sporenie/sporenie-jednorazovyvklad/ alie informcie/Poznmky: Zapojte tudentov otzkami o pojme rokov sadzba, o vpote zrobku na akciu a o interpretcii vsledkov. Aktivita 2: Termnovan vklady Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Vysvetli koncept vkladov Pomenova mon rizik vkladov Metodika: Vklad Pokyny pre trnera: Pri tejto aktivite by ste mali vysvetli pojmy vklady a vlastn riziko. Vhodn pomcky: alie informcie/Poznmky: Sptajte sa tudentov pr otzok, aby ste sa uistili, e pojmom vklady a vlastn riziko porozumeli. Aktivita 3 : Finann rok Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Vypota roky s daami a bez dan Metodika: Vklad Pokyny pre trnera: Pri tejto aktivite by ste mali uvies a vysvetli vpoet finannch rokov. Vhodn pomcky: http://www.vub.sk/informacny-servis/kalkulacky/vypocet-urokov-z-vkladu/ alie informcie/Poznmky: Sptajte sa tudentov pr otzok, aby ste sa uistili, e vpotu finannch rokov porozumeli.
strana
33
FinLiCo Prruka
Aktivita 4: Vhody a nevhody finannch produktov Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Uri vhody a nevhody finannch produktov Metodika: Vklad Pokyny pre trnera: Pri tejto aktivite by ste mali uvies a vysvetli vhody a nevhody finannch produktov. Vhodn pomcky: http://www.dolceta.eu/slovensko/Mod2/-Ake-produkty-si-vybrat-.html alie informcie/Poznmky: Sptajte sa tudentov pr otzok, aby ste sa uistili, e porozumeli vhodm a nevhodm finannch produktov. Aktivita 5: ttne dlhopisy, ttne pokladnin poukky, vkladov listy a krtkodob cenn papiere Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Rozli alie monosti vyuitia financi. Metodika: Vklad Pokyny pre trnera: Pri tejto aktivite by ste mali uvies a vysvetli rozdiely medzi rznymi monosami vyuitia financi. Vhodn pomcky: http://www.dolceta.eu/slovensko/Mod2/-Uspory-a-vklady-.html alie informcie/Poznmky: Sptajte sa tudentov pr otzok, aby ste sa uistili, e porozumeli rozdielom medzi rznymi monosami vyuitia financi. Aktivita 6: Obligcie Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Identifikova typy a rizik obligci Metodika: Vklad Pokyny pre trnera: Pri tejto aktivite by ste mali uvies a vysvetli rozlin druhy obligci a vlastnho rizika. Vhodn pomcky: http://www.dolceta.eu/slovensko/Mod2/-Ako-investovat-na-burze-Obligacie.html alie informcie/Poznmky: Sptajte sa tudentov pr otzok, aby ste sa uistili, e porozumeli rznym druhom obligci a s nimi spojenmu vlastnmu riziku.
strana
34
FinLiCo Prruka
Aktivita 7: Cenn papiere Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Porozumie utvraniu cien akci, typom obchodnch prkazov a vkonovm ukazovateom Metodika: Vklad Pokyny pre trnera: Pri tejto aktivite by ste mali uvies a vysvetli ako sa utvraj ceny akci, typy obchodnch prkazov a vkonov ukazovatele. Vhodn pomcky: http://www.dolceta.eu/slovensko/Mod2/-Investovanie-na-burze-cennych-.html alie informcie/Poznmky: Sptajte sa tudentov pr otzok, aby ste sa uistili, e porozumeli ako sa utvraj ceny akci, typom obchodnch prkazov a vkonovm ukazovateom. Aktivita 8: Opn listy Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Definova, zatriedi a poukza na vhody opnch listov Metodika: Vklad Pokyny pre trnera: Pri tejto aktivite by ste mali uvies a vysvetli o znamenaj, ako sa triedia a ak maj vhody opn listy. Vhodn pomcky: alie informcie/Poznmky: Sptajte sa tudentov pr otzok, aby ste sa uistili, e porozumeli o znamenaj, ako sa triedia a ak maj vhody opn listy.
strana
35
FinLiCo Prruka
2.9 Modul 9- Zadlenos
V sasnosti sa mnoh rodiny nachdzaj v situcii zadlenosti a obania v stave platobnej neschopnosti. Kad takto prpad treba posudzova samostatne, no existuj opatrenia, ktorch zavedenm by bolo mon pomc uom riadi svoje rodinn rozpoty, a tm sa vyhn riziku dlhovej tiesne.

Najastejie priny zadlenia Ako sa do dlhu nedosta Ako sa zbavi existujceho dlhu Nklady na piky relne nklady / skryt nklady (prepojenie na Zkladn matematick zrunosti a Finann produkty) Ako sa vyhn zadlenosti? Ako sa vysporiada so stavom zadlenosti? Kde hada pomoc / konzultcie / poradenstvo v prpade zadlenosti
strana
36
FinLiCo Prruka
Obsah kurzu Predpoklady: - Znalos pojmov piky, dlh, ver, nadmern zadlenos, platobn neschopnos a investcie Konkrtne ciele: - Identifikova zaiatok procesu zadlenia - Uri primeran rove osobnho dlhu - Vedie sa rozhodn medzi vybavenm veru a investovanm peaz - Pozna rozdiel medzi dlhom a nadmernou zadlenosou - Vedie ako sa vyhn nadmernej zadlenosti - Vedie ako vypota a interpretova pomer dlhu k disponibilnm prjmom Obsah modulu: - Proces dlhu a zmeny v podmienkach piiek; - Dlh a nadmern zadlenos - Hranica dlhu Slovnk Rozpoet, nklady, ver, dlh, zadlenos, platobn neschopnos, leasing, piky, nadmern zadlenos, riziko
Aktivita 1: Vznik a priebeh dlhu, zmeny v podmienkach piiek Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Pozna vznik a priebeh dlhu a naui sa, akch chb sa vyvarova Porozumie, ak dopad maj zmeny v podmienkach piiek Pozna adekvtnu rove dlhu na loveka Metodika: Vklad Pokyny pre trnera: Pri tejto aktivite by ste mali uvies a vysvetli, kedy vznik a ako prebieha dlh, dopad zmien v podmienkach piiek a adekvtnu rove dlhu. Vhodn pomcky: alie informcie/Poznmky: Sptajte sa tudentov pr otzok o procese dlhu, o dopade zmien v podmienkach piiek a o adekvtnej rovni dlhu. Aktivita 2: Dlh a nadmern zadlenos Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Rozumie rozdielom medzi dlhom a nadmernou zadlenosou Naui sa, ako sa d nadmernej zadlenosti vyhn Metodika: Vklad Pokyny pre trnera:Pri tejto aktivite by ste mali uvies a vysvetli rozdiel medzi
strana
37
FinLiCo Prruka
dlhom a nadmernou zadlenosou a uvies spsoby, ako sa d nadmernej zadlenosti vyhn. Vhodn pomcky: http://www.dolceta.eu/slovensko/Mod2/Nebezpecenstvo-nadmerneho.html http://www.dolceta.eu/slovensko/Mod2/-Pred%C4%BAzenie-Rady-kzakladnemu-.html alie informcie/Poznmky: Sptajte sa tudentov pr otzok, aby ste sa uistili, e porozumeli rozdielu medzi dlhom a nadmernou zadlenosou a tomu, ako sa d nadmernej zadlenosti vyhn. Aktivita 3 : Hranica osobnho dlhu Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Vypota pomer dlhu k disponibilnm prjmom Interpretova vsledky Metodika: Vklad Pokyny pre trnera:Pri tejto aktivite by ste mali uvies a vysvetli vpoet a vznam pomeru dlhu k disponibilnm prjmom. Vhodn pomcky:
strana
38
FinLiCo Prruka
http://www.dolceta.eu/slovensko/Mod2/-Vypocitajte-si-svoje-financne-.html alie informcie/Poznmky: Sptajte sa tudentov pr otzok, aby ste sa uistili, e porozumeli vpotu a vznamu pomeru dlhu k disponibilnm prjmom. Aktivita 4: Simulcia pomeru rodinnho dlhu k disponbilibnm prjmom za mesiac Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Simulova pomer dlhu k disponbilnm prjmom pre rzne profily vdavkov a prjmov Metodika: Vklad Pokyny pre trnera:Pri tejto aktivite by ste mali uvies a vysvetli pomer dlhu k disponibilnm prjmom pomocou simulcie Vhodn pomcky: alie informcie/Poznmky: Sptajte sa tudentov pr otzok, aby ste sa uistili, e porozumeli vpotu a vznamu pomeru dlhu k disponbilinm prjmom. Aktivita 5: Simulcia rovne zadlenosti Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Simulova rove zadlenosti pre rzne profily vdavkov a prjmov Metodika: Vklad Pokyny pre trnera:Pri tejto aktivite by ste mali uvies a vysvetli pojem rove zadlenosti pomocou simulcie Vhodn pomcky: alie informcie/Poznmky: Sptajte sa tudentov pr otzok, aby ste sa uistili, e porozumeli vpotu a vznamu rovne zadlenosti.
strana
39
FinLiCo Prruka
2.10 Modul 10 very
Cieov skupina by mala porozumie ak typy verov existuj a ak s medzi nimi rozdiely: osobn ver, konsolidan ver, autover, hypotka, kreditn karta. Je dleit, aby udia zskali a rozvjali finann zrunosti a aby vedeli, kde hada nstroje, ktor by im pomohli porozumie, ak dopad mu na ich ivot ma rozhodnutia o vere, odporame konkrtne simultory veru. Pri tejto lekcii by sa mali otvori nasledujce otzky: Kde, ako a preo si poia urit sumu peaz; vpoet zisku a strt (skryt nklady); rokov sadzby (svisia so Zkladmi matematiky a Finannmi produktmi); vysvetli vpoet rovokch sadzieb, predovetkm pri dlhodobch veroch; ako zska ver, o by udia mali a nemali robi, ke iadaj o piku...; o je ver? Leasing?; o by udia mali ma na zreteli, ke sa rozhodn zobra si ver. Obsah kurzu Modul 10: very Predpoklady: - Znalos pojmov ver, vdavky, rozpoet, rokov sadzba - Znalos typov veru Konkrtne ciele: - Znalos idelnej vky verov v rozpote - Naui sa porovna nklady na jednotliv finann produkty - Rozozna rzne druhy verov na kpu auta - Znalos vpotu a vznamu pomeru dlhu k disponibilnmu prjmu Obsah modulu: - Idelna vka verov v rozpote; - Sasn hodnota a budca hodnota
strana
40
FinLiCo Prruka
- Druhy verov na kpu auta Slovnk Vpoika, rozpoet, autover, (konsolidan) ver, kreditn karta, rokov sadzba, leasing, hypotka
Aktivita 1: Idelna vka verov v rozpote a sasn hodnota / budca hodnota Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Znalos idelnej vky vdavkov za domcnos v rodinnom rozpote Znalos maximlnej vky verov v rodinnom rozpote Znalos vpotu sasnej hodnoty a budcej hodnoty Metodika: Vklad Pokyny pre trnera:Pri tejto aktivite by ste mali uvies a vysvetli idelnu vku vdavkov za domcnos v rodinnom rozpote, maximlnu vku verov v rodinnom rozpote a vpoet sasnej a budcej hodnoty. Vhodn pomcky: http://www.dolceta.eu/slovensko/Mod2/Rocna-percentualna-sadzbanakladov,78.html alie informcie/Poznmky: Sptajte sa tudentov pr otzok o idelnej vke vdavkov za domcnos v rodinnom rozpote, o maximlne vke verov v rodinnom rozpote a o sasnej a budcej hodnote. Aktivita 2: Simultor osobnej piky, konsolidanho veru, hypotky a autoveru Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Simulova osobn piku, konsolidan ver, hypotku a autover Metodika: Vklad Pokyny pre trnera:Pri tejto aktivite by ste mali uvies a vysvetli pojmy osobn pika, konsolidan ver, hypotka a autover pomocou simultora. Vhodn pomcky: http://www.dolceta.eu/slovensko/Mod2/-Aky-typ-uveru-.html alie informcie/Poznmky: Sptajte sa tudentov pr otzok, aby ste sa uistili, e porozumeli vpotu a vznamu osobnej piky, konsolidanho veru, hypotky a autoveru.
strana
41
FinLiCo Prruka
Aktivita 3 : Druhy verov na kpu auta Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Rozdiely medzi jednotlivmi druhmi verov na kpu auta Metodika: Vklad Pokyny pre trnera:Pri tejto aktivite by ste mali uvies a vysvetli rzne druhy verov na kpu auta. Vhodn pomcky: http://www.dolceta.eu/slovensko/Mod2/Rozne-typy-uverov-predaj-na-uvera.html alie informcie/Poznmky: Sptajte sa tudentov pr otzok, aby ste sa uistili, e porozumeli rozlinm druhom verov na kpu auta. Aktivita 4: Simulcia pomeru rodinnho dlhu k disponbilibnm prjmom za mesiac Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Simulova pomer dlhu k disponbilnm prjmom pre rzne profily vdavkov a prjmov Metodika: Vklad Pokyny pre trnera: Pri tejto aktivite by ste mali uvies a vysvetli pomer dlhu k disponibilnm prjmom pomocou simulcie Vhodn pomcky: alie informcie/Poznmky: Sptajte sa tudentov pr otzok, aby ste sa uistili, e porozumeli vpotu a vznamu pomeru dlhu k disponbilinm prjmom. Aktivita 5: Rzne cvienia Cieov skupina: dospel uiaci sa Ciele aktivity: Metodika: Vklad Pokyny pre trnera: Vhodn pomcky: alie informcie/Poznmky:
strana
42
FinLiCo Prruka
2.11 Modul 11 Nakupovanie a prva zkaznka
Tmy, ktor by mali by zahrnut:

Ako nakupova mdro, nebezpeenstvo zliav, vpredaje, kp 9 dostane 10 Ako sa sprvne vyjadrova pri reklamcii tovaru Povedomie spotrebiteov (svis s modulom Osobn) Rozumie elaniam a potrebm Globlna ekologick inteligencia spotrebitea (kde, ako, o, preo... nakupova)
Tto as kurzu by mala by vnman ako pokraovanie modulu Kritick myslenie, v ktorej sa chceme pozastavi nad nekritickmi nkupnmi zvykmi, poukza na zvodn mechanizmy reklamy a prejs zkladnm prehadom prv spotrebitea. Prva spotrebitea: Ak vznamn intitcie sa venuj prvam spotrebitea v mojej krajine?; trvalo udraten spotreba
strana
43
FinLiCo Prruka
Prehad
Nasledujca tabuka ponka prehad o vyuitenosti cvien v jednotlivch moduloch.
Modul 1 2 3 4 5 6 7
Zkladn matematick zrunosti
10
11
Nakupovanie a prva zkaznka
Rozpoet a plnovanie
spory a investcie
Finann produkty
Kritick myslenie
Prjem a dane
Zadlenos
Osobn
very
Rizik
Bingo o uoch Spoznajme sa Oakvania a obavy Solrna energia as s peniaze! Osobn pln aktivt Pohadnica spolon et 10-naj finannch pravidiel zkaznka FinLiCo Stolov hra Kvz kritickho myslenia Manie peaz Kam sa podeli moje peniaze? Plusy a mnusy pri peniazoch Osobn finann bilancia Identita, sloboda & svet technolgi Pracovn list: Identita, sloboda & svet technolgi Prezentcia / obrzky komiksu Ete toto si kpim Strom peank Financovanie zdravotnctva Kvz o prci s rozpotom Kvz o sporen Mem si to dovoli Mj vysnvan bicykel (alebo iPad, notebook, lye, ...) Kvz o prjmoch a daniach Kvz o finannch produktoch Scenr pdu Dsledky vysokej zadlenosti Chrte sa pred supermarketmi Pohadnica nkup na spltky Kvz o veroch Kvz o nakupovan Koko stoj mobiln telefn? Zadli sa cez mobil? Zvonenia do telefnov a SMSky zdarma
x x x x x x x x x x x x x x x x x x
x x x x x x x
x x x x
Strana 6 8 9 11 13 15 18 21 23 25 27 29 31 33 33 34 36 38 40 42 44 48 50 52 55 56 57 60 62 65 67 68 70
x x x x x
x x x x x x x x x
x x x x x x
strana
44
FinLiCo Prruka
3. Intitcie, kurzy a iniciatvy
Intitcie, kurzy a iniciatvy v oblasti matematickej gramotnosti a finannho vzdelvania pre dospelch V tejto kapitole njdu itatelia niekoko prkladov dobrej praxe z partnerskch krajn v projekte.
3.1
DOLCETA
V tejto kapitole njdu itatelia niekoko prkladov dobrej praxe z partnerskch krajn v projekte. Najviac prspevkov pochdza z eurpskej strnky pre online vzdelvanie spotrebitea, DOLCETA. Tto platforma m 27 verzi pre rzne krajiny v 21 jazykoch a je financovan Eurpskou komisiou. Je zdrojom informci vo forme stoviek lnkov na rzne tmy tkajce sa spotrebiteskch zleitost a finannho vzdelvania. Vetky materily s ahko dostupn a pouvatesky prvetiv. DOLCETA sa zameriava aj na podporu uiteov zkladnch a strednch kl i dospelch tudentov. Sna sa zlepi ich spsob vuby, obohati znalosti, ktor tudenti zskaj a uetri im as. V uiteskom okienku DOLCETA poskytuje plny hodn, obsahov tmy, odkazy, zdroje, kvzy a hry, ktor sa daj vyui pri vube rznych oblast uiva. V module Finann sluby poskytuje DOLCETA informcie a rady v iestich oblastiach finannej gramotnosti. Kad oblas obsahuje vysvetlivky, praktick prklady a testy na zhodnotenie tudentovho porozumenia tme. Pri kadej oblasti je niekoko internetovch odkazov na alie zaujmav zdroje. Oblasti: Riadenie rodinnho rozpotu o Dokete riadi v rozpoet? o Dodrovanie vlastnho rozpotu o Vypotatje si svoje finann monosti o Financovanie vlastnch projektov Spravovanie bankovho tu
45
FinLiCo Prruka
o Informcie o bench toch o Otvorenie a zruenie benho tu o Ako si otvori ben et o Ako zrui ben et o Ako si zaloi bankov et v E o Spravovanie benho tu Platobn prostriedky o Platby v hotovosti o Elektronick peniaze o eky o Pouvanie ekov o Problmy so ekmi o Debetn a kreditn karty o Platby a vber hotovosti o alie druhy platieb Spotrebitesk ver o Zskanie piky alebo veru o Kde zska ver o Ako zska ver o Typy verov o Nklady spotrebiteskho veru o Ochrana spotrebitea v oblasti spotrebiteskho veru o Vyrovnanie / splatenie veru o Predenie. Rady k zkladnmu zadeniu o tandardn dohoda o vere alebo pike o Cezhranin spotrebitesk ver o Garann / zrun dohody Hypotky o Ponuky hypotk o o potrebujem vedie pred poiadanm o hypotku? o Hypotekrna zmluva o Hypotekrne spltky o Preplatenie hypotky v inej krajine E o Zruka na hypotku spory a vklady o Kde ich umiestni? o Ak produkty si vybra? o Investovanie na burze cennch papierov o Spoloensky pozitvne vklady a investcie o Doivotn renta
46
FinLiCo Prruka
o Zdruen investcie o Stratgia ivotnho poistenia o Da z kapitlovch ziskov Cieom projektu DOLCETA je uahi irokej verejnosti prstup k informcim o tchto tmach. Koznorcium tvorcov tejto prruky sa rozhodlo, na podporu a zvenie udratenosti tchto cennch zdrojov, ktor samotn nabdaj k distribcii a autorizuj reprodukovanie uvedench materilov, vyui tento kvalitn zdroj a poui, popri alch, aj materily z priamo z neho. Pouili sme vysvetlivky, praktick prklady a texty aj s odkazmi na ne v Metodickej sade a takisto sa na tieto materily odvolvame v Osnovch vzdelvania. alm prkladom dobrej praxe je vzdelvac program finannej gramotnosti veden bankou Montepio v Portugalsku (vi prlohy 1 a 2). Tento program je zameran na deti do desa rokov. Obsahuje 4 moduly a dokopy trv 6 hodn, ktor sa daj rozdeli do viacerch dn (nie je nutn vies cel 6 hodinov program v jeden de). Prezentciu programu, poskytnut intitciou Montepio, mete njs ako prlohu k tomuto dokumentu, je v portugaline.
strana
47
FinLiCo Prruka
3.2
Projekt Poznaj svoje peniaze
Projekt Poznaj svoje peniaze vznikol z iniciatvy Nadcie pre deti Slovenska v spoluprci s Junior Achievement Slovensko - Mlde pre budcnos s podporou Citibank (Slovakia) a. s. Projekt reaguje na meniace sa podmienky ivota mladch ud a ich ivotn potreby. Pomha sprostredkova poznanie priamej svislosti a praktickho vznamu tudovanej problematiky pre budci profesijn ivot. Vrazne podporuje rozvoj osobnosti mladch ud, hlavne ich zodpovedn sprvanie, etick rozhodovanie a kritick myslenie. Rozvja schopnosti efektvneho vyuvania informano - komunikanch technolgi. Cieom projektu je Pomc mladm uom naui sa manaova svoje financie. Rozvja ivotn zrunosti mladch ud potrebn pre orientovanie sa vo svete financi.
V rmci projektu bol vytvoren modern vzdelvac e-learningov program pre tudentov strednch kl s rovnakm nzvom, ako je nzov projektu - Poznaj svoje peniaze. Program je vsledkom tvorivej spoluprce realizanho tmu projektu a prakticky dokumentuje spen spoluprcu predstaviteov obianskeho, podnikateskho a ttneho sektora na vytvoren a realizcii multimedilneho vzdelvacieho programu. Uivo vzdelvacieho programu je usporiadan do smich tematickch blokov (sedem z nich vzjomne na seba nadvzuje, smy blok predstavuje rozirujce, doplnkov uivo): 1. Vmena ... za .... alebo od vmeny ku kpe a predaju (Vznik a vvoj peaz) 2. Nao s nm banky (Bankov intitcie a ich funkcie) 3. Odkia peniaze prichdzaj a kam id (Nae prjmy a vdavky) 4. Mono plati bez peaz? (Modern bankov nstroje) 5. Vieme peniaze zarobi aj ich rozumne poui? (tudentsk financie)
48
FinLiCo Prruka
6. Ako meme zabezpei seba aj rodinu (ivotn istoty a peniaze) 7. Oplat sa plnova si budcnos? (Hlavn zdroje prjmov) 8. S nae peniaze stabiln? (Menov sstava, menov politika) Okrem prostriedkov e-learningu s pri vyuovan vyuvan aktivizujce metdy, napr. diskusn skupiny, ekonomick hry a simulcie, hranie rol, kooperatvne vyuovanie a alie. Realizcia projektu : Projekt sa zaal realizova v kolskom roku 2001/02, kedy prebehla pilotn fza projektu, poas ktorej sa e-learningov program realizoval na 14 strednch kolch v rznych reginoch Slovenska. Prpadn zujemcovia o zaradenie do projektu mu vyplni prihlku na trning a posla ju administrtorovi projektu. Na realizciu projektu je potrebn: 1. technick vybavenie, t.j. potaov ueba s pripojenm na internet 2. uite mus absolvova trning v metodike programu. Program je mon realizova na vetkch typoch strednch kl. Je vhodn pre iakov 1. a 3. ronka. Odporan poet tudentov v 1 skupine: 12-20 (poda potu potaov v triede, maximlne dvaja tudenti na 1 pota). kola me ma ubovon poet skupn, pokia vie zabezpei dostaton poet potaov a prstup k internetu. Forma realizcie: zujmov krok, nepovinn predmet (bol schvlen M SR pod nzvom Manament osobnch financi) alebo in forma.
strana
49
FinLiCo Prruka
3.3 Projekt Myslimekonomicky
Myslm ekonomicky je alternatvny vzdelvac projekt. Podporuje realizciu diskusnch klubov na strednch kolch. Diskusn kluby sa zameriavaj na ekonomick tmy. tudenti si prostrednctvom diskusi, diskusnch hier, analz a interpretcie textov znzoruj a vzjomne vysvetuj zkladn ekonomick pojmy a princpy. Primrnym cieom realizcie takchto klubov na kolch je podpora samostatnho a kreatvneho myslenia iakov. Projekt by mal pomc uiteom rozvja zrunosti tudentov, vaka ktorm s nsledne schopn nastpi a napredova na trhu prce, a zrove sa tak pripravuj na tdium na univerzite. Z pedagogickho hadiska je projekt postaven na metdach zitkovho uenia a elektronickom vzdelvan (e-learningu). Dleitou sasou projektu je interaktvny internetov portl. [1] http://www.poznaj.sk/ [2] http://myslimekonomicky.sk/
strana
50
FinLiCo Prruka
3.3 De finannej gramotnosti
Tento projekt bol vytvoren finanne-poradenskou spolonosou Partners ako sprievodn kampa eurpskeho hnutia. Tto spolonos poiadala UNESCO, aby vyhlsili 8. september za svetov de finannej gramotnosti. V rmci tejto kampane vytvorila vzdelvaco-zbavn webstrnku, kde me ktokovek njs praktick rady, lekcie finannej gramotnosti a zrozumiten slovnek pojmov pre irok spektrum uvateov. Tvorcovia strnky si nechali spravi pecilny vskum agentrou MindBridge. Testov otzky pouit vo vskume sa daj njs na webstrnke projektu. Popri spusten webstrnky bola zahjen aj medzigeneran a s nzvom Otestuj si mamu a otca!. V rmci sae mali deti a tnederi posiela vlastnorune vyroben vide s tmou finannej gramotnosti. alia sa, ktor mala motivova verejnos vyjadri svoj nzor a postoj k finannej gramotnosti, bola zameran na komiksy. Cieom zbavnej asti projektu De finannej gramotnosti je zvi povedomie a zujem naui sa viac o finannej gramotnosti u mladej genercie. Vber najlepch uvatemi vytvorench vide a komiksov je dostupn na webstrnke projektu http://www.denfinancnigramotnosti.cz/. Pridan hodnota tejto aktivity: Oslovuje mladch ud svojou kreativitou Je zaloen na dlhodobo udratenom npade zska podporu UNESCO pri vyhlsen 8. septembra za svetov de finannej gramotnosti Ponka rzne sae pre odlin vekov skupiny tm je vhodnou pre cel rodiny Kadorone sa opakuje.
strana
51
FinLiCo Prruka
3.4 Prklad dobrej praxe z Portugalska
Jeden z programov veden intitciou Montepio m nzov Programa de Educao Financeira para Crianas (Program finannho vzdelvania pre deti) a jeho cieom je zlepi rove kvality ivota obyvateov tm, e im poskytne trning finannej gramotnosti u v ranom veku. Tento cie je zakotven v stratgii socilnej zodpovednosti spolonosti a bol takisto navrhnut vo vzve, ktor predloila Eurpska skupina sporiten (ESBG). Ako nstroj boja proti finannej negramotnosti v Portugalsku ponka Montepio kurz rozdelen na tyri stupne, zameran na deti do 10 rokov. Prv dva stupne s pre deti do iestich rokov a ich cieom je naui deti o s to peniaze, na o sa pouvaj, odkia pochdzaj, ako by sme ich mali ma a ako by sme si mali etri. Trneri vyuvaj najm hranie rol, aby deom tieto pojmy o najlepie priblili. Druh dva stupne s uren deom od 6 do 10 rokov a vyuvaj aj tak didaktick metdy ako exkurzie a skuton situcie, aby si deti vedeli presne predstavi, o je za bankovou prepkou, o je kreditn karta a ako spravova urit sumu peaz, aby mohli spravi tdenn nkup potravn pre svoju rodinu. Montepio okrem toho vedie al program, zameran na rozvoj zrunost finannej gramotnosti u mladch dospelch, dospelch a odbornkov. Pri tomto programe s stretnutia zameran na vedenie tudentov pri tvorbe a riaden vlastnch rodinnch rozpotov, aby sa tak vyhli prpadnej zadlenosti v budcnosti. Na tomto programe s Montepio spolupracuje aj neziskov organizcia Associao Nacional para a Ao Familiar, ktor podporuje ekonomick, socilny a kultrny rozvoj.
strana
52
FinLiCo Prruka
4. Metodick postupy finannho vzdelvania dospelch tudentov
4.1 vod
V rmci projektu o zrunostiach finannej gramotnosti ponkame zaujmav zdroje v asti Metodick sada, sprievodcu vyuovanm v Prruke a odporan truktru ich vyuitia v Osnovch vzdelvania. Postupy a metdy, ktor sme volili, klad draz na vyuvanie aktivt a zdrojov, ktor tudentov aktvne zapjaj a reaguj na skuton situciu tudentov i kontext, v ktorom sa nachdzaj. Nam zmerom bolo ponknu irok paletu produktov, aby tak boli tieto zdroje uiton pre mnoho typov tudentov. Vhodn prispsobenie modulov a pouitch zdrojov pre konkrtne skupiny tudentov vak vdy bude zlea na zrunostiach a sksenostiach zapojench uiteov a manarov. V tejto asti sa preto nepokame vytvori akhosi pedagogickho sprievodcu pre uiteov, skr sa sname poskytn truktru, v rmci ktorej je vhodn pouva navrhnut pomcky a cvienia. Podobn podoru je mon njs aj v prkladoch kurzov v Osnovch vzdelvania. Je potrebn poznamena, e na vyuitie navrhnutch postupov je potrebn ist dvka sksenost a me by vhodn konzultova miestneho odbornka, aby sa naplno vyuil ich potencil. Malo by s o odbornka vo finannch zleitostiach, prpadne odbornka so sksenosou vo vyuovan konkrtnej cieovej skupiny. Vek vznam me ma takto konzultcia najm ak ide o cieov skupinu so pecifickmi potrebami. Tento projekt je zameran predovetkm na podporu ud s nzkou rovou zrunost finannej gramotnosti. Z toho dvodu sme sa sstredili na postupy a zdroje, ktor podporuj rozvoj zkladnch zrunost pri tvorbe rozpotu alebo v matematike a nie hbkov porozumenie komplexnch finannch produktov. U sme spomnali, e v praxi s tieto kurzy vdy ponkan pecifickm skupinm dospelch. Me s o konkrtnu socioekonomick situciu ako naprklad mlad nezamestnan alebo rodiia s prvm dieaom, prpadne pecifick osobn situciu ako naprklad telesn postihnutie alebo pecilne vzdelvacie potreby. Je dobrou praxou pri tvorbe osnov a plnovan kurzu s pomocou tchto zdrojov, prispsobi ich kontextu a potrebm danej skupiny tudentov.
strana
53
FinLiCo Prruka
4.2 Metdy
Niie uveden tabuka obsahuje rzne aktvne a zmyslupln metdy vhodn pri vube irokej kly tm. Boli prispsoben kontextu zrunost finannej gramotnosti. Tabuka naznauje, pri ktorch moduloch by dan metdy mali by najvhodnejie, v iadnom prpade ich vak nechce limitova len na tieto moduly.
Ukka alebo prezentcia (zaha powerpointov prezentcie, flie do sptnch projektorov, me s o prezentciu uitea i tudenta) Diskusia alebo debata (me by online, napr. cez e-mai, internetov rozhovor alebo internetov frum; prpadne tvrou v tvr, veden uiteom i tudentom) Otzka a odpove (na zhodnotenie znalost, ako motivcia ui sa, ako prognostick nstroj. Me by otvoren alebo uzavret) Brainstorming (znmy aj pod pojmom "prd mylienok") Triedenie alebo spjanie (me s o otvoren alebo uzavret odpovede, pouva sa na opakovanie, diagnostiku alebo na podporenie diskusie) Zoradenie (op, me ma len uzavret rieenie alebo viac ako jednu mon odpove) Praktick alebo kreatvna aktivita (mon s mnoh varicie, me by formlne alebo neformlne hodnoten, krtkodob alebo dlhodob projekt. Treba dopredu zhodnoti nakoko bude potrebn podpora trnera) Psanie (Me by sasou kreatvnej aktivity, vi vyie) Prpadov tdie (na aplikovanie zskanch zrunost a znalost na konkrtne prpady alebo na zdieanie sksenost a npadov je mon Informcie o finannch produktoch Ukka online rozpotovej kalkulaky 5, 9, 12 Skupinov debata na tmu charakteru rizika v osobnch financich Diskusia v mench skupinch o monch rieeniach rodinnej dlhovej krzy 1, 2, 10 Ak zdroje finannho poradenstva poznte? Ako si plnujete vdavky na konkrtnu udalos, naprklad na dovolenku? 4, 5, 9, 13 V menej skupine vymenujte vetky zdroje prjmov, ktor poznte. [Pre cel skupinu] Vymenujte vetky vhody a rizik pouvania kreditnch kariet 1, 6, 7, 10 Vyberte Najvhodnejiu kpu spomedzi dvoch alebo viacerch podobnch produktov Njdite vetky odborn vrazy na vplatnej pske 2, 7, 8, 13 Zoradenie poloiek vdavkov poda dleitosti Vytvorte vvojov diagram finannch produktov na porovnanie vhod a pomeru kvality a nkladov 4, 5, 6, 9, 14 Simulujte nvrh a dizajn firmy alebo charity, urite potrebn finann a udsk zdroje Zorganizujte alebo preskmajte miestny program mikrofinancovania 1, 2, 4, 8, 11, 14 Napte svoju autobiografiu so zameranm na svoje finann rozhodnutia: osobn finann histriu Vete si dennk svojich finannch aktivt Napte vymyslen prbeh o tom, ako ste sa zadlili a/alebo ako ste sa z dlhu dostali 1, 3, 6, 7, 10, 14 Pouite napsan alebo inak zaznamenan udalos s vraznm finannm obsahom ako podklad pre diskusiu. Mon vyui vade
strana
54
FinLiCo Prruka
vyui jeden z vsledkov Psania, vi vyie) Zahrajte krtku scnku o nieom, o me loveku plne zmeni ivot (napr. narodenie dieaa, nstup na vysok kolu, strata zamestnania), aby sa poukzalo na rozhodnutia, ktor je nutn v takej situcii spravi. 2, 4, 7, 9 astnci (uiaci sa / tudenti) diskutuj o kovch finannch udalostiach z vlastnch ivotov a o rieeniach, ktor (ne)nali Mon vyui vade loha hada na internete dostupn finann produkty loha hada na internete strnky, ktor simuluj rzne finann aktivity, ako naprklad tvorbu rozpotu, penzijn sporenie i investovanie 4, 5, 6, 7, 9 Audiozznam alebo film o konkrtnej udalosti, ktor bola finann zzrak alebo prepadk a o sa dialo alej! Ako praktick aktivita, menia skupina astnkov (uiacich sa / tudentov) vytvor nahrvku alebo film s rozhovormi s miestnymi obyvatemi o ich fiannej uvedomelosti 1, 2, 3 Opakovac kvz zo veobecnch finannch termnov Kvz na precvienie matematickch zrunost v rznych finannch kontextoch 8, 9 udsk bingo ako vod k tme, napr. spotrebite alebo s inm finannm zameranm Stolov hry s otzkami, odpovede odmenen alebo potrestan pohybom panika na hracej ploche Mon vyui vade Sada otzok, zaloen na skutonej udalosti, s ponukou monch odpoved ohadne najlepieho monho rieenia (tlaen alebo elektronick forma) Sada matematick loh o tvorbe rozpotu alebo o prjmoch a vdakovoch, na precvienie matematickch zrunost 2, 3, 5, 8, 14 Seba-hodnotiace aktivity, vhodn ako vod k rznym tmam z finannej gramotnosti, aby si astnci (uiaci sa / tudenti) uvedomili vlastn informovanos a postoj k danej tme Mon vyui vade
Hranie rol (v celej skupine alebo v mench skupinch, vhodn na analzu rozhodovacieho procesu) Zdieanie sksenost (postup, ktor nadvzuje na prpadov tdie a hranie rol, v prpade, e skupina sa cti dostatone bezpene na zdieanie osobnch sksenost) Prieskum alebo hadanie informci (Zvyajne na internete, ale miestne kninice i poradensk centr mu by tie uitonmi zdrojmi)
Pouvanie audio-vizulnych materilov (na sprostredkovanie prkladov z praxe a skutonch udalost) Kvz (zbavn spsob zhodnotenia sasnch znalost a predstavenia i zopakovania tmy) Hry (mu by pouit na prelomenie adov, na zahriatie alebo na precviovanie zrunost)
Rieenie problmov
Koloto (vhodn spsob diferencicie, kee astnci si mu vybra poda vlastnho zujmu)
strana
55
FinLiCo Prruka
Uveden metdy s sasou prstupu zameranho na zmyslupln vyuovanie. Zhrnutie zkladnch zsad tohto prstupu: Multisenzorick prostredie vyuovania uahuje tudentom utvranie vznamu Zanieten a zaujmav vzdelvanie nielene podporuje motivciu tudentov, ale zrove im umouje aj prekona ich slabie strnky tm, e ich aktvne zapja pri utvran vznamu Vytvorenm prostredia, ktor si cen rozmanitos, umonte tudentom prejavi svoju rznorodos, a tm i vyui svoje siln strnky bez toho, aby sa sa ctili v rozpakoch pre svoje nedostatky Interaktvne rieenie problmov v skupine umouje tudentom pristupova k prci z vlastnej perspektvy (holisticky alebo v postupnch krokoch). Prediskutovanie procesu uenia umouje tudentom, ktor sa lepie uia pomocou slov, artikulova a spresova svoje mylienkov postupy. Naopak tudentom, ktor uprednotuj uenie pomocou vizulnych podnetov, umouje cibri si schopnos vyjadrovania (o je dleit najm vtedy, ak dolo k utvraniu vznamu bez zapojenia slov a jazyka) Kontruktvna sptn vzba rob takto vzdelvac proces ete zmysluplnej tm, e poukazuje na to, o tudenti spravili dobre a o by mohli zlepi (Upraven poda Cooper, R. (2006) Patoss bulletin, Ro. 19, . 1)
strana
56
FinLiCo Prruka
4.3 4.4 Pohad tudenta Sptn vzba a hodnotenie
Podkapitoly 4.3 a 4.4 spolu utvraj rmec kurzu finannej gramotnosti. V tejto podkapitole je krtky sprievodca uzatvorenm kurzu. Op, ak ide o krtkodob kurz alebo jednodov akciu, m v vznam zamera sa len na niektor z uvedench cieov. Shrn cieov: 1. Posdi znalosti, sksenosti a zrunosti tudentov po ukonen kurzu 2. Zhodnoti efektvnos kurzu vzhadom k oakvaniam a obavm tudentov 3. Predstavi individulne akn plny 4. Uvies dlhodob a krtkodob nsledn aktivity 5. Uzavrie kurz po formlnej aj neformlnej strnke (vrtane odovzdvania certifiktov, ak s sasou kurzu) tudenti by mali: Prejs zverenm hodnotenm znalost a zrunost (me by vyuit rovnak test finannej gramotnosti ako na zaiatku kurzu) Vytvori si osobn akn plny alch finannch aktivt a nslednho vzdelvania Poskytn osobn kontaktn daje na zapojenie do nslednch aktivt Poskytn sptn vzbu v otvorenej diskusii a/alebo v psomnom hodnoten kurzu
Uveden ciele je mon naplni vyuitm navrhnutho postupu pomocou troch aktivt, prpadne alch svisiacich cvien z metodickej sady. 1. Hodnotenie znalost a zrunost po ukonen kurzu Najastejie zrejme pjde o psomn hodnotenie znalost a zrunost z finannej gramotnosti. Me na by vyuit rovnak test finannej gramotnosti ako na zaiatku kurzu, o zrove uah porovnanie pred a po kurze. Takisto je vak mon vyui menej formlny prstup, pri ktorom tudenti odhadn vlastn progres poas kurzu v rozhovoroch medzi sebou alebo s uiteom. Navrhovan aktivita: Hodnotenie znalost a zrunost po ukonen kurzu 2. Osobn akn pln Tto aktivita umouje tudentom spravi si vlastn prehad o pokroku, ktor poas kurzu spravili a naplnova si ako najlepie vyui, o sa nauili. Prezentcia aknho plnu me by spraven skupinou alebo po jednom. Formt me by rzny, me obsahova
strana
57
FinLiCo Prruka
psomn prehlsenie, vizualizciu - ako naprklad mylienkov mapu alebo me s o verblnu prezentciu pred skupinou alebo o prezentciu nahrat dopredu. Navrhovan aktivita: Osobn akn pln, obsahuje nvrhy ako vytvra akn pln u poas kurzu 3. Hodnotenie kurzu Tto aktivita je prleitosou pre tudentov poskytn sptn vzbu na kurz. Mali by ma prleitos vyjdari sa k tandardom vuby, vrtane zdrojov a pouitch postupov a k tomu, ako kurz naplnil ich vlastn potreby. Aktivita je vhodn individulne i skupinovo. Navrhovan aktivita: Kolokvium spokojnosti
[Poznmka: Zska sptn vzbu a celkov nzor od astnkov pomocou analzy ich osobnej pokladniky, ktor si postupne napali poas kurzu.]
strana
58
FinLiCo Prruka
Slovnk
Na internete je mon njs mnostvo slovnkov s tmou finannej gramotnosti. Napriek tomu sme sa rozhodli, kee znalos zkladnch pojmov je pri naich kurzoch vemi dleit a chceli sme trnerom trochu uahi ich prcu, e vytvorme kapitolu, ktor bude zaha defincie najdleitejch pojmov spojench s finannou gramotnosou. Anuita - Pojem anuita je vo finannej terii pouvan pre akkovek kontantn prd platieb za urit asov obdobie. Najastejie sa pouva pri diskusich o financich, zvyajne v spojen s oceovanm prdu platieb, s ohadom na asov hodnotu peaz a s ou spojen rokov sadzbu i budcu hodnotu. Prkladmi anuity s pravideln vklady na sporiaci et, mesan spltky hypotky a mesan platby poistenia. Anuity sa rozdeuj poda astosti spltok. Spltky (vklady) mu by tdenn, mesan, tvrron, ron alebo v in dohodnut asov interval. Aktvum Aktvum je zdroj s ekonomickou hodnotou, vlastnen alebo riaden osobou, spolonosou alebo krajinou, s oakvanm budceho prnosu. Banka - Banka je finann intitcia, ktor sli ako finann sprostredkovate. Pojem banka me oznaova jeden alebo viacero typov subjektov: Centrlna banka m z poverenia ttu na starosti mnostvo peaz v obehu a vystupuje ako menov autorita uplatovanm menovej politiky, ktor reguluje pean zsobu. Komern banka prijma vklady a zhromauje tieto finann prostriedky, aby mohla poskytova very, i u priamo ako piky alebo nepriamo investovanm na kapitlovch trhoch. Na globlnych finannch trhoch spjaj tieto intitcie astnkov trhu s kapitlovm deficitom (dlnkov) s astnkmi trhu s kapitlovm prebytkom (investormi a veritemi) tm, e presvaj finann zdroje tej strany, ktor m prebytok na investciu (finann aktva) tej stane, ktor si ich poiala na investovanie do fixnch aktv. Sporitea (vo Vekej Britnii znma aj ako stavebn spolonos) je podobn sporitenmu a verovmu drustvu. Me by vlastnen akcionrom alebo me by v spolonom vlastnctve; v takom prpade si smie poiiava len od lenov finannho drustva. truktra aktv sporiten a sporitench a verovch drustiev je podobn, priom hypotky na bvanie s hlavnmi aktvami v portfliu tchto intitci. Kee depozitn intitcie zohrvaj vo finannom systme vznamn rolu, odvetvie bankovnctva je veobecne regulovan vldnymi obmedzeniami finannch aktivt, ktor sa lia v ase a poda miesta. Bankov et Bankov et je finann et, ktor zaznamenva finann transakcie medzi spotrebiteom a bankou a vsledn finann situciu medzi spotrebiteom a bankou. Zkladn pln sporenia ide o pln na okdladanie si peaz. Me by vo forme bankovch vkladov, akci, dlhopisov alebo dchodkovho sporenia.
59
FinLiCo Prruka
Dlhopisov fondy Dlhopisov fond je schma kolektvneho investovania, zameran na investcie do dlhopisov a inch dlhovch cennch papierov. Dlhopisov fondy zvyajne pravidelne vyplcaj dividendy, ktor zahaj rokov platby z podkladovch cennch papierov fondu a pravideln zhodnocovanie kapitlu. Dlhopisov fondy zvyajne prinaj vyie dividendy ne depozitn certifikty a ty finannho trhu. Vina dlhopisovch fondov vyplca divideny astejie ako individulne dlhopisy. Rozpoet - Rozpoet (zo starej francztiny bougette, meec) je finann pln a zoznam vetkch plnovanch vdavkov a prjmov. Je to pln sporenia, piiek a vdavkov. Rozpoet je dleitm pojmom v mikroekonomike, kde sa vyuva rozpotov priamka na znzornenie vhod a nevhod medzi zakpenm jednho z dvoch alebo viacerch tovarov. Inmi slovami, rozpoet je organizan pln vyjadren vo finannch termnoch. V skratke, cieom tvorby rozpotu je: 1. Zska odhad prjmov a vdavkov; teda vytvori model, ako sa asi bude finanne vyvja nae podnikanie, ak uskutonme zvolen stratgie, kroky a plny 2. Umouje zmera skuton finann funknos podniku a porovna ju s poiatonm odhadom. Centrlna banka Centrlna banka, rezervn banka alebo menov autorita, je verejn intitcia, ktor zvyajne zodpoved za emisiu obeiva, reguluje finann zsobu a riadi rokov sadzby v krajine. Centrlne banky taktie asto dohliadaj na innos komernch bnk vo vlastnej krajine. Na rozdiel od komernej banky, m monopol na vydvanie hotovostnch peaz, ktor zvyajne slia ako zkonn platidlo. Ako prklady meme uvies Eurpsku centrlnu banku (ECB), Federlny rezervn systm Spojench ttov americkch a nsku udov banku. Primrnou funkciou centrlnej banky je poskytova ttnu finann zsobu, ale medzi alie aktvne povinnosti patr riadenie rokovch sadzieb (menovej politiky), a vystupuje ako verite poslednej intancie voi bankovmu sektoru v obdob finannej krzy. Takisto me ma dohliadacie prvomoci, aby zabrnila bankm a inm finannm intitciam sprva sa bezhlavo alebo podvdza. Centrlne banky v najvyspelejch ttoch s nezvisl, teda funguj poda pravidiel, ktor im umouj oprosti sa od politickho vplyvu. Spotrebite Spotrebite je irok pomenovanie pre jednotlivcov alebo domcnosti, ktor vyuvaj tovary vyprodukovan v rmci ekonomiky. Spotreba Proces, pri ktorom sa podstata veci plne zni, vyminie, prpadne zalen alebo transformuje do nieoho inho. Spotreba tovaru a sluieb je ich mnostvo zuitkovan v uritom asovom obdob. (http://www.businessdictionary.com/definition/consumption.html)
ver ver je zaloen na dvere, vaka ktorej jedna strana poskytuje prostriedky druhej
60
FinLiCo Prruka
strane, priom druh strana ich sp neuhrad okamite (teda vytvra dlh), ale zaviae sa splati alebo vrti tieto prostriedky (prpadne in materil v rovnakej hodnote) v neskorom termne. Poskytnut prostriedky mu by finann (teda poskytnutie piky), alebo me s o tovar alebo sluby (tzv. spotrebitesk ver). ver zaha akkovek formu oddialenej platby. ver je poskytnut veriteom, takisto zvanm poiiavateom, dlnkovi, alebo inak vypoiiavateovi. Debet a kredit Debet a kredit s dve strnky kadej finannej transakcie. Ich vyuitie a z neho plynce nsledky s zkladnm konceptom v podvojnom tovnctve, v ktorom kad debetn transakcia mus ma korepondujcu kreditn transakciu a naopak. Debet a kredit je spsob zpisu v tovnctve, vyuvan na rozlenie zaznamenanch finannch transakci. Vo finannom tovnctve, MD (debet) vlastne znamen av stranu tovnej knih a D (kredit) predstavuje prav stranu tovnej knihy. Aby sme urili i z tu treba odpsa alebo na et pripsa urit sumu, pouvame modern tovncku rovnicu, ktor pozostva z piatich zkladnch tovnch prvkov, respektve pravidiel. Alternatvou tomuto spsobu je pouitie tradinch troch pravidiel tovania pre: relne ty, osobn ty a vsledkov ty, aby sa dalo uri, i sumu na et treba pripsa alebo ju z tu odpsa. Dlh Dlh je zvzok jednej strany (dlnk) voi druhej strane (verite); zvyajne ide o majetkov hodnotu poskytnut veriteom dlnkovi, ale je mon poui tento termn aj metaforicky, ke hovorme o morlnom zvzku a inom vzjomnom psoben, ktor sa nezaklad na ekonomickej hodnote. Dlh vznik, ke verite shlas so zapoianm uritej majetkovej hodnoty veriteovi. Dlh sa zvyajne poskytuje s oakavnm odmeny; v modernej spolonosti, vo vine prpadov, ide o pvodn sumu plus roky. Vo financich, dlh je prostriedok pouitia oakvanej budcej kpnej sily v sasnosti, predtm ako s prostriedky relne zaroben. Niektor firmy a spolonosti pouvaj dlh ako as ich celkovej korportnej finannej stratgie. (Kpne) rozhodovacie procesy s rozhodovacie procesy, ktor spotrebite vykonva s ohadom na mon trhov transakciu pred, poas a po kpe produktu alebo sluby. (http://en.wikipedia.org/wiki/Buyer_decision_processes) Vkladov et Vkladov et je ben et, sporiaci et alebo in typ bankovho tu v bankovej intitcii, ktor umouje vklada a vybera peniaze driteovi tohto tu. Tieto transakcie s zaznamenan v bankovom tovnctve a vsledn bilancia je veden ako zvzok banky, ie predstavuje sumu, ktor banka di danmu zkaznkovi. Niektor banky poaduj za tto slubu poplatky, zatia o in vyplcaj zkaznkovy roky za vloen prostriedky. Vdavok V benom jazyku, vdavok alebo vdaj predstavuje tok peaz smerom k inej osobe alebo skupine, s cieom zaplati za poloku, slubu alebo skupinu nkladov.
strana
61
FinLiCo Prruka
Poplatok Poplatok je cena, ktor mus lovek zaplati ako odemnu za sluby. Poplatky zvyajne pokrvaj nklady na riu, mzdy, relne nklady a zisk. Financie (finances) Riadenie peaz, bankovch aktivt, majetku, investci a verov. Finannctvo (finance) je vinou jednoducho zadefinovan ako riadenie peaz alebo zdrojov. Finannctvo je umenie (napr. vvoj vrobkov) i veda (napr. merania), hoci tieto dve strnky postupne zanaj splva vaka intenzvnemu zameraniu techniky i intitci na meranie a zabezpeenie vzahu rizika a nvratnosti, ktor je podkladom pre akcionrsku hodnotu. Modern finannctvo je skupina podnikateskch aktivt, ktor v sebe zaha riadenie hotovosti a peanch surogtov pomocou rznych kapitlovch tov, nstrojov a trhov, vytvorench na transakcie majetkov, zvzkov a rizk. (Finann) rozhodovac proces je proces vberu z rznych monost konania. Rozhodovac proces me prebieha na osobnej alebo organizanej rovni. Mal by obsahova stanovenie cieov, zhromadenie dleitch informci, pomenovanie monost, stanovenie kritri rozhodovania a vber najlepej monosti. (http://www.qfinance.com/dictionary/decision-making) Finann zmocnenie (z angl. empowerment) Zmocnenie (z angl. empowerment) samo o sebe je proces, ktor zvyuje kapacitu jednotlivca alebo skupiny robi rozhodnutia a pretavi tieto rozhodnutia do iadanch innost. Finann zmocnenie je teda presunutie osobnej peanej moci, ie finannej nezvislosti, na jednotlivca. (http://wiki.answers.com/Q/What_is_financial_empowerment) Finann inteligencia (FININT) je zhromaovanie informci o finannch zleitostiach subjektov zujmu, schopnos porozumenia ich povahm a schopnostiam a predvdanie ich zmerov. Veobecne sa tento termn pouva v kontexte presadzovania prva a s nm spojenmi aktivitami. (http://en.wikipedia.org/wiki/Financial_Intelligence) Finann gramotnos je schopnos rozumie financim. Konkrtnejie, popisuje sstavu zrunost a znalost, ktor loveku umouje robi informovan a efektvne rozhodnutia vaka porozumeniu financim. Finann riziko je shrnn termn pre viacero typov rizk spojench s financovanm, vrtane finannch transakci ako napr. firemn very s hrozbou neplatenia. Termn riziko sa asto pouva na naznaenie monosti negatvneho vvoja, teda neistotu nvratnosti a monos finannej straty. Fondy Suma peaz alebo inch zdrojov, odloench bokom za konkrtnym elom. S prepojen s dostupnosou peaz (finannch prostriedkov).
strana
62
FinLiCo Prruka
Prjem Mnostvo peaz alebo ich ekvivalentu obdran za urit asov sek, ako vmena za prcu alebo sluby, za predaj tovaru i majetku alebo ako zisk z finannch investci. Prjem je prleitos min alebo uloi prostriedky subjektom v uritom asovom odbob, vinou sa vyjadruje v peniazoch. Pre domcnosti a jednotlivcov vak ide o sumu platov, vplat, ziskov, rokovch platieb, njomnho a alch foriem zrobkov obdranch za urit asov obdobie. U firiem pojem prjem vo veobecnosti popisuje ist zisk, ktor zostva firme po odrtan vetkch vdavkov. Nesolventnos znamen neschopnos splca dlhy v ase ich splatnosti. Vinou sa pouva v svislosti s podnikanm, nesolventnos znamen neschopnos firmy splca svoje dlhy. Poistenie V prve a ekonmii, poistenie je formou manamentu rizk, zvyajne pouvan za elom zabezpei sa proti riziku prpadnej, neistej straty. Poistenie je definovan ako spravodliv prevedenie rizika straty z jednho subjektu na druh za urit poplatok. Poisovate je spolonos predvajca poistenie; poisten, alebo poistenec, je osoba alebo subjekt kupujci poistenie. Poistn sadzba je faktor, ktor uruje vku poplatku za urit vku poistnho krytia, zvan poistn. rok Je poplatok platen vypoiiavateom majetku jeho vlastnkovi ako forma kompenzcie za pouvanie tohto majetku. Najastejie ide o cenu platen za poian peniaze alebo peniaze zaroben za vloen prostriedky. rokov sadzba je sadzba, poda ktorej sa pota vka rokov, ktor mus dlnk zaplati za pouvanie peaz poianch od veritea. Naprklad mal firma si poiia kapitl od banky, aby mohla kpi majetok pre svoje podnikanie a na opltku verite dostva roky poda predom urenej rokovej sadzby za to, e oddialil vlastn vyuitie tchto prostriedkov a miesto toho ich poial dlnkovi. rokov sadzby sa zvyajne vyjadruj ako percent z istiny poas jednho roka. Cielen rokov sadzby s tie jednm z kovch nstrojov menovej politiky a rozhodnutia ohadom investci, inflcie a nezamestnanosti sa robia s ohadom na ne. Investcia Finann investcia znamen vloi peniaze do nieoho, z oho oakvame zisk, na ktor meme usudzova po dkladnej analze, poda vysokho stupa bezpenosti istiny a nvratnosti vkladu za oakvan asov obdobie. Naopak vloi peniaze do nieoho oakvajc zisk bez toho, aby sme najprv spravili dkladn analzu, bez zabezpeenia istiny a nvratnosti, je pekulcia alebo hazard. Investin fondy Peniaze, ktor s investovan s oakvanm zisku do, naprklad, majetku, podnikov a tov s rokovm vnosom. Firma, ktor investuje zdruen fondy drobnch investorov za poplatok. Tm, e firma zdruuje zdroje vekho mnostva drobnch investorov do konkrtnych investci (v slade
63
FinLiCo Prruka
s poiadavkami investorov), umouje jednotlivm investorom prstup k irej kle cennch papierov, ako by mali tto investori osve. Na rozdiel od jednotlivch investorov, investin spolonos od investovania neodrdzaj ani vysok obchodn nklady, kee vaka vekmu mnostvu investci na nich doke uspori. Existuj dva typy investinch spolonost: otvoren (podielov fondy) a uzavret (investin trusty), tie zvan investin fondy. Investcie vsledok investovania do budcej finannej nvratnosti a prnosu. Investcia je vklad peaz do nieoho s oakvanm zisku. Je spojen so sporenm a oddialenm spotreby. Vyuva sa v mnohch oblastiach ekonomiky, ako naprklad pri riaden podnikov i domcnost, firiem alebo vld. Leasing je proces, ktorm me firma zska prstup k uvaniu hmotnho majetku za urit mnostvo zmluvnch, pravideln poplatkov odpotatench z daovho zkladu. Likvidita Likvidn znamen ahko zmeniten za hotovos, ma prstup k hotovosti alebo schopnos zska hotovos na poiadanie. Likvidita je schopnos rchlo zmeni majetok za hotovos. Inak sa nazva aj speaitenos. Likviditn pomer je sstava finannch ukazovateov, ktor sa pouvaj na urenie schopnosti spolonosti splca svoje krtkodob zvzky. Zvyajne plat, e m je vy likviditn pomer, tm je via istota, e spolonos m dostaton schopnos splca svoje krtkodob dlhy. Likvidn riziko Vo finannctve, likvidn riziko je riziko, e urit cenn papiere alebo majetok nebud dostatone rchlo speaiten na zabrnenie strate (alebo na vytvorenie potrebnho zisku). Inmi slovami, je to riziko vyplvajce z nedostatonej speaitenosti investcie, ktor sa ned kpi alebo preda dostatone rchlo na to, aby minimalizovala straty. Likvidn majetok Aby bol majetok likvidn, potrebuje ma trh s dostatkom astnkov, aby dokzal vstreba predaj bez dopadu na cenu majetku. Takisto je potrebn, aby zmena majitea a presun majetku mohli prebehn relatvne jednoducho. Likvidn majetok zaha vinu akci, nstrojov peanho trhu a ttne dlhopisy. Devzov trh je povaovan za najlikvidnej trh na svete. Gramotnos: Gramotnos je schopnos utvra a komunikova vznam z a pomocou kly socilne kontextovch symbolov. Poda svojej rovne vvinu je gramotn osoba schopn pochopi i utvori vznam a vyui svoje znalosti na dosiahnutie iadanho ciea pomocou pouitia jazykovch schopnost, i u psanch alebo hovorench. Gramotn osoba je schopn sprostredkova svoj svet myselnm a flexibilnm tvorenm vznamu, na zklade svojich lingvistickch znalost a ich prispsobenm znalostiam druhho. (Bridge Water University, n/d).
64
FinLiCo Prruka
Gramotnos je schopnos a poda poa psobnosti existuje mnostvo gramotnost, napr. digitlna gramotnos, potaov gramotnos, finann gramotnos, at. Rada rozvoja gramotnosti v Newfoundlande a Labradore (The Literacy Development Council of Newfoundland and Labrador; NALD, 2005) gramotnos definuje takto: "Gramotnos nepozostva len zo zrunosti ta a psa, prekrauje ich a zaha aj ich kritick a efektvne vyuitie v ivote loveka a vyuitie jazyka (hovorenho i psanho) na vetky ely. Poda tejto defincie, gramotnos zaha aj kritick myslenie o tom, o lovek ta a tie dan pojem roziruje o stnu formu gramotnosti. Okrem toho, poda americkho Nrodnho intittu pre gramotnos: "Akt investcie do pracovnej sily z roku 1998 definuje gramotnos ako schopnos jednotlivca ta, psa, hovori (konkrtnym jazykom), pota a riei problmy na rovni potrebnej na psobenie v prci, v rodine jednotlivca a v spolonosti. Hovorme o irom chpanm gramotnosti ne len o schopnosti jednotlivca ta, ako je vnman tradine. S rozmachom vplyvu informci a technolgi na nau spolonos, potrebujeme u viac ako len schopnos ta, aby sme sa mohli spene astni na jej ivote, a gramotnos sa rozrila na zrunosti, ktor s spomnan v sasnej defincii. http://www.unm.edu/~devalenz/handouts/literacy.html Pika je formou dlhu. Ako vetky dlhov nstroja, aj pika obna redistribciu finannho majetku v ase, medzi veriteom a dlnkom. Menov systm zaha okovek, o je akceptovan ako meradlo hodnoty a bohatstva v uritom regine. Peniaze s akkovek predmet alebo zznam, ktor je obecne akceptovan ako platba za tovar a sluby a ako spltka dlhu v konkrtnej krajine alebo socioekonomickom kontexte. Medzi hlavnmi lohami peaz sa uvdzaj: prostriedok vmeny, tovn jednotka, uchovvate hodnoty a prleitostne, v minulosti, spsob oddialenia platby. Akkovek predmet alebo bezpen overiten zznam, ktor spaj tieto lohy, mu by pouit ako peniaze (http://en.wikipedia.org/wiki/Money) Postoj k peniazom O vetkom, o je pre ns dleit, mme urit presvedenie a mme k tomu nejak postoj; mme postoj k nboenstvu, k vojne, k mde, at. Samozrejme, e mme aj urit postoj k peniazom. Postoj k peniazom je to, ako peniaze vnmate; o pre vs peniaze znamenaj, o predstavuj? Ak mte z peaz pocit? Ako vemi ovplyvuj peniaze vae nefinann rozhodnutia? Postoj k peniazom je v spsob uvaovania o peniazoch. (http://financialhighway.com/money-attitude-your-money-psychology/)
Hypotekrny ver je ver zaisten zstavnm prvom nehnutenosti pomocou hypotekrneho zrunho listu, ktor je dkazom o existencii veru a zaaen nehnutenosti
65
FinLiCo Prruka
hypotkou, ktor zabezpeuje ver. Slovo hypotka sa vak dnes u samo o sebe pouva na oznaenie hypotekrneho veru. Pravdepodobnos je spsobom ako vyjadri presvedenie alebo znalos, e urit udalos sa odohr alebo sa odohrala. Tento pojem zskal presn matematick vznam vaka terii pravdepodobnosti, ktor sa pouva aj vo finannctve. Pravdepodobnos sa zvyajne pouva na popsanie postoja, ktor mme voi tvrdeniu, o ktorho pravdivosti nie sme presveden. Zisk me s o vhodn nadobudnutie nieoho alebo o vnos/itok. Me s aj o vnos z podnikania po tom, ako boli zaplaten vetky vdavky. Zisk je finann itok, ktor sa uskuton ak vka prjmov z podnikateskej aktivity prekro vku vdajov, nkladov a dan, ktor s potrebn na vykonvanie danej aktivity. Pota sa ako: Zisk = Celkov prjem Celkov vdaje. Kurz Vo finannctve, vmenn kurz (alebo aj menov kurz, forex) medzi dvoma menami je sadzba, za ktor je mon vymeni jednu menu za druh. Pouva sa aj ako hodnota meny jednej krajiny v hodnotch meny inej krajiny. Investcia do nehnutenosti predva podiely vlastnctva a tie mus investova do nehnutenost alebo hypotk. Investovanie do nehnutenost zaha kpu, vlastnctvo, riadenie, prenjom a/alebo predaj nehnutenost za elom zisku. Trba Vnos alebo zisk ako ron alebo pravideln njomn, zisky, roky alebo prjem z hocijakho typu nehmotnho alebo hmotnho majetku, obdran jednotlivcom, spolonosou alebo ttom. Verejn prjmy s zdrojom prjmov vyzbieranch ttom, ktor putuj do ttnej pokladnice a odtia sa nimi hradia potrebn vdaje ttu. Trba je mnostvo peaz, ktor spolonos relne obdrala za urit asov obdobie, vrtane zliav a odpotov za vrten tovar. Trba sa vypota ako nsobok ceny za ktor boli tovar alebo sluba predan mnostvom predanch jendotiek. Riziko je potencilne nebezpeenstvo, ktor ohrozuje predmet, udalos alebo osobu. Riziko, ktor je vymedzen v poistnej zmluve je eventualita, ktor sa me, ale nemus objavi. Zmluva zaruuje preplati osobe stratu, ktor je spsoben predpokladanm rizikom, do vky uvedenej v zmluve. Pri obchodnch transakcich vymedzuje zmluva, kto nesie zodpovednos za riziko straty tovaru do doby, km sa tovar dostane do vlastnctva kupcu. Riziko je anca, e nvratnos investcie bude in, ako sa oakva. Riziko zaha aj monos straty asti alebo celkovej sumy pvodnej investcie. Rzne druhy rizika sa zvyajne meraj vpotom tandardnej odchlky nvratnosti v minulosti alebo priemeru nvratnosti konkrtnej investcie. Vysok tandardn odchlka naznauje vysok stupe rizika.
strana
66
FinLiCo Prruka
Averzn voi riziku ak investor stoj pred dvoma investciami s rovnakm oakvanm vnosom a odlinm rizikom, bude preferova investciu s nim rizikom Rizikov manament ide o urenie, zhodnotenie a zoradenie rizk, po ktorom nasleduje premyslen ekonomick vyuitie zdrojov na minimalizovanie, monitorovanie a riadenie pravdepodobnosti a/alebo dopadu neelanch udalost a maximalizovanie vyuitia prleitost. Rizik mu vyplyn z neistoty na finannch trhoch, zo zlyhania projektu (v akejkovek fze tvorby, vvoja, produkcie alebo udratenosti ivotnch cyklov), z dlhovch zvzkov, z rokovho rizika, z nehd, z prrodnch pohrm, rovnako ako z myselnho toku protivnka alebo z udalost s neistmi i nepredvdatenmi prinami. Investcie vloen do pekulci. Rizikov kapitl s tak zdroje, ktor sa pouvaj na vysoko rizikov investcie s pravdepodobnosou vysokch vnosov, ako s Junior mining alebo novovznikajce akcie rznych biotechnolgi. Tento kapitl me za nejak as prinies vekolep vnosy alebo sa zmeni na zlomok pvodnej vekosti investcie, v prpade, e viacero podnikov bude nespench. Diverzifikcia je zkladom spenho investovania rizikovho kapitlu. Rizikov kapitl mu tie by zdroje investovan do subnho, prve zanajceho podnikania. Plat Plat je typ pravidelnej platby zamestnvatea zamestnancovi, ktor me by bliie uren v pracovnej zmluve. Li sa od platby za odvoden prcu, pri ktorej je kad vykonan prca, hodina alebo in jednotka platen samostatne a nie pravidelne. spory s neminut prjmy alebo oddialen spotreba. Spori sa d naprklad odkladanm peaz do banky alebo do penzijnho sporenia. Sporenie takisto zaha zniovanie vdavkov, napr. pravidelnch platieb. Ke hovorme o osobnch financich, spory sa daj charakterizova ako nzko-rizikov uchovvanie peaz, naprklad na vkladovch toch, na rozdiel od investci, pri ktorch je vyie riziko. Sporiaci et je vkladov et v banke alebo inej finannej intitcii, ktor poskytuje bezpenos istiny a skromn rokov sadzbu. Zdroje zo sporiacich tov s povaovan za investciu s jednou z najvych likvidt, hne po bench toch a hotovosti. Na rozdiel od sporiacich tov, ben et vm umouje pouva eky alebo elektronick debet, aby ste sa mohli dosta ku svojim zdrojom na te. Sporiaci et je obvykle vhodn na peniaze, ktor neplnujete vyuva na kadodenn vdaje. Sporiaci certifikt ide o certifikt potvrdzujci vlastnctvo terminovanho vkladu s fixnou rokovou sadzbou. Je to predajn verzia depozitnho certifiktu s urenou dobou splatnosti. Nie je obchodovaten alebo prevoditen na inho vlastnka. Pre dritea certifiktu je vydan potvrdenka, a tento nstroj je zaznamenan v tovnej knihe vydvajcej banky. Udraten spotreba Pojem spojen s mylienkou udratenho rozvoja, ktor v sebe zaha kvalitu ivota, rozumn vyuvanie zdrojov, minimalizciu odpadu a zneistenia, vyuvanie obnovitench zdrojov v rmci kapacity obnovitenosti, vyuvanie produktov km s funkn a intergeneran a intrageneran rovnos.
67
FinLiCo Prruka
Da - zdani znamen uvali tak finann zaaenie alebo in odvod na daovho poplatnka (fyzick alebo prvnick osobu) ttom alebo inm funknm ekvivalentom ttu, ktorho neplatenie je mon zo zkona potresta. Dane s takisto ukladan aj inmi subjektmi v rmci ttu. Dane sa delia na priame a nepriame a mu by zaplaten peniazmi alebo ich ekvivalentom v odpracovanom ase (asto, ale nie vdy neplaten prca). Da me by definovan ako pean archa uvalen na osoby alebo majiteov majetku za elom podpory ttu [...]; platba vymhaten zkonom. Da nie je dobrovon poplatok alebo dar, ale nten prspevok, vymhaten zkonom a je ou akkovek prspevok uloen ttom, i u pod nzvom mto, da, clo, spotrebn da alebo pod akmkovek inm nzvom. Osloboden od dane transakcia, ktor nepodlieha zdaneniu (daov vnimka). Osloboden od dane s niektor typy tovarov a/alebo finannch produktov (napr. komunlne dlhopisy), za ktor sa neplatia dane, ani za zrobky z nich. tatt oslobodenia od dan tchto tovarov a/alebo fondov me stimulova jednotlivcov alebo podnikatesk subjekty k zveniu vdavkov alebo investci, o je v konenom dsledku ekonomickm stimulom. Vldy asto poskytuj daov przdniny investorom nakupujcim ttne dlhopisy, aby zaistili dostaton prlev zdrojov na potrebn vdavky. Pokladnin poukky Krtkodob ttne cenn papiere s dobou splatnosti jeden rok alebo menej, predvan so zavou z ich nominlnej hodnoty. ttne dlhopisy Ide o dlhodob dlhov nstroj vydvan vldou. ttne cenn papiere maj najvyie hodnotenie medzi tzv. dlhopismi alebo dlhovmi cennmi papiermi, a preto ponkaj najniie zdanenie vnosov spomedzi vetkch dlhopisov. Tento termn taktie popisuje dlhopisy, ktor boli skpen spolonosou, ktor ich vydala. Vi vlastn akcie. Takto dlhopisy sa zvyajne odpisuj ako as dlhovej sluby alebo sa zaznamenvaj do tovnctva spolonosti, o zniuje nklady na roky. ttne dlhopisy s cenn papiere s pevnou rokovou sadzbou, ktor predstavuj verejn dlh. Mzda je zvyajne finannou kompenzciou robotnka za jeho prcu. Mzda ako kompenzcia sa vyplca robotnkom, plat ako kompenzcia sa vyplca zamestnancom. Kompenzcia je pean dvka vyplaten zamestnancom za ich sluby.
strana
68
FinLiCo Prruka
strana
69

TX ScribdFinLiCo Handbook Slovakian

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

TX ScribdFinLiCo Handbook Slovakian

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

FinLiCo

Zrunosti finannej gramotnosti pre dospelch

Tmy, ktor by mali by zahrnut:

Projekt Poznaj svoje peniaze

You might also like