Medicia a alternatvne rieenie konfliktov

odborn metodick materil ku koleniu realizovan v rmci trningovho programu DEL KHAM KOLENIE PRE ZSTUPCOV SAMOSPRVY A PREDSTAVITEOV RMSKYCH OSD V REGINE ZAMERANCH NA PREVENCIU KOMUNITNCH KONFLIKTOV MEDZI MINORITOU A MAJORITOU

Lektori: Zuzana Vasikov Oenov Boris Sopko

PROJEKT DEL KHAM 2012 Obec Raslavice, okres Bardejov, Hlavn 154, 086 41 Raslavice Kontaktn osoba: Ing. Peter Paa, prednosta Obecnho radu v Raslaviciach Barbara Gindlov, projektov manar 0908 333 881

Medicia a alternatvne rieenie konfliktov

Je mon vyhra bez toho aby boli in znien. o je to vlastne konflikt? Konflikt je sas ivota. Nie je ani dobr ani zl. Vyhn sa mu ned. D sa vak naui sa s nm pracova kontruktvne. Tie sa d energia konfliktu premeni na silu v prospech ivota. Podobne ako ke vodn mlyn premiea silu vody a rozkrti koleso. Ak chcete, predstavte si na chvu ako funguje vodn mlyn .... Kad z ns bol i je v rznych konfliktoch i u proti sebe stli dvaja udia, dve skupiny, rzne hodnoty, rzne zujmy, alebo sa konflikt odohrval vo vntri loveka. Za spormi je asto nedostatok zdrojov: materilnych, informanch, kultrnych ... Niekedy sme teda v konflikte, lebo nemme dos informci. Tam, kde je konflikt, je vdy nejak nenaplnen potreba. Za spormi s asto tak nae potreby, ktor mme ako udia vetci rovnak, kdekovek ijeme a bez ohadu na vzdelanie i spoloensk status. Toto mme spolon: potrebu prei, potrebu by s inmi umi, potrebu ma priestor, potrebu cti sa uiton pre spoloenstvo, potrebu sebarealizcie, potrebu bezpeia. Shlaste?

PROJEKT DEL KHAM 2012 Obec Raslavice, okres Bardejov, Hlavn 154, 086 41 Raslavice Kontaktn osoba: Ing. Peter Paa, prednosta Obecnho radu v Raslaviciach Barbara Gindlov, projektov manar 0908 333 881

Rzne nzory na konflikt Prosm pretajte si nasledujce vety. Sedia Vm alebo nie? Pokoj je normlny, konflikt je nenormlny. V konfliktoch sa ocitn len konfliktn udia. Konflikt by sa nemal nikdy stupova. V konfliktoch prevlda emcia hnevu. Existuje jedno sprvne rieenie na kad spor. Konflikt je prirodzenou sasou ivota Konflikt niekedy potrebujeme, aby sme uvideli problm. Konflikt me pomc uom si porozumie.

PROJEKT DEL KHAM 2012 Obec Raslavice, okres Bardejov, Hlavn 154, 086 41 Raslavice Kontaktn osoba: Ing. Peter Paa, prednosta Obecnho radu v Raslaviciach Barbara Gindlov, projektov manar 0908 333 881

DRUHY KONFLIKTOV Ponkame vm klasifikciu konfliktov. Umouje lepiu orientciu v ivotnch a pracovnch situcich, ktorch sasou je konflikt. ivot ale nie je tabuka. Jeden konflikt me by zrove viacerch druhov. Poda toho, kto sa konfliktu zastuje delme konflikty takto: Vntorny konflikt Medziudsk konflikt Vnutro-skupinovy konflikt Konflikt medzi skupinami Medzinarodn, medzitatny konflikt

Poda toho, ak tmy s v konflikte iv: konflikt predstv konflikt nzorov konflikt postojov konflikt zujmov Poda predmetu sporu: rodinn pracovn obianske obchodn politick nboensk etnick

Poda veku astnkov: generan rovesncke Mte sksenos s niektorm z vymenovanch druhov konfliktov? Ak no, s ktorm? Ak to pre Vs bolo?

PROJEKT DEL KHAM 2012 Obec Raslavice, okres Bardejov, Hlavn 154, 086 41 Raslavice Kontaktn osoba: Ing. Peter Paa, prednosta Obecnho radu v Raslaviciach Barbara Gindlov, projektov manar 0908 333 881

O SA DEJE V KONFLIKTE? Kad konflikt m svoj vlastn prbeh. To, o maj vetky konflikty (aj vetky druhy konfliktov o ktorch sme hovorili v predolej kapitole) spolon, je, e energia v kadom z nich sa postupne stupuje (i eskaluje), a prde na najvy bod - a potom zane klesa. Ke je detruktvna energia v konflikte vystupovan, me hrozi nsilie. Kad konflikt prechdza fzami prvch prznakov, nezhody, polarizcie, separcie, detrukcie, sklamania a navy. V kadej z fz sa jedna i druh strana me rozhodn z gradcie vystpi. Nie je to ahk. Ale je to mon. Kad z fz me trva niekoko mint alebo aj roky. Iste vetci poznme krtku niekokomintov hdku. Poznte aj nejak konflikt ktor trv cel roky? Ak no, v ktorej fze sa poda Vs tento konflikt prve nachdza? Fzy konfliktu: Prv prznaky konfliktu: Objavuj sa nedorozumenia, naptie sa zvyuje. Polarizcia: Prebehn prv krtke vmeny nzorov tie sa vak mnoia a pritvrdzuj. Padn prv vzjomn obvinenia. Separcia: Strany sa zanaj vnma ako bojujce proti sebe. Hadaj spojencov. Dochdza k prvm vhrakam. Detrukcia: Strany zanaj kona. Dochdza k prvm tokom. Cieom je znii protistranu, aj za cenu pokodenia seba i svojich zujmov. Sklamanie a nava Strany vyerpaj svoju bojujcu energiu, stiahnu sa. Bilancuj. Ak bude ich al krok? Pamtte si kedy ste posledne uzavreli s niekm dohodu? V ktorej fze konfliktu sa Vm to podarilo? V akej fze je poda vs konflikt v takej obci kde medzi dve asti osdlenia zemia postavili mr?

PROJEKT DEL KHAM 2012 Obec Raslavice, okres Bardejov, Hlavn 154, 086 41 Raslavice Kontaktn osoba: Ing. Peter Paa, prednosta Obecnho radu v Raslaviciach Barbara Gindlov, projektov manar 0908 333 881

o s konfliktom? o s tm ke som stranou konfliktu? Vdy je tu monos s na sd alebo k rozhodcovi. Sudca alebo rozhodca si vypouje obe strany, zist stav veci a rozhodne za ns. Je dleit e tto monos existuje. Pre niektor spory je sd najlepou vobou. Nie je to vak jedin monos. Okrem sdu s tu aj in, alternatvne spsoby rieenia konfliktu: medicia facilitcia koncilicia negocicia arbitr Na Slovensku mme zkonom upraven proces medicie pre prpady obianskoprvnych, rodinnoprvnych a pracovnoprvnych sporov. Je to zkon 420/2004 Z.z. o medici. Ide o tak prvne konflikty, kde poda prva obe strany s si rovn v schopnosti hji svoje zujmy. Obianskoprvnu mediciu mu vykonva vykolen meditori registrovan Ministerstvom spravodlivosti SR. Existuje aj medicia trestnoprvna. Mu ju vykonva proban a median radnci na okresnch sdoch poda zkona . 550/2003 Z.z. o probanch a medianch radnkoch. Jej vsledkom bva zmier medzi obvinenm a pokodenm. Zaujmav je aj kolsk medicia, kde sa dohodou rieia konflikty medzi iakmi, iakmi a uitemi a rodimi. kolsk medicia nie je upraven zkonom, ale m svoju metodiku a na niekokch kolch na Slovensku sa spene pouvala. V situcich, kde vzrast naptie v obci i v komunite, alebo obec riei u konkrtny konflikt ktor sa tka viacerch ud, me pomc komunitn medicia. Je dleit si komunitn mediciu nezamiea s obianskoprvnou mediciou poda zkona 420/2004 Z.z. o medici. Princpy s v oboch prpadoch rovnak, avak proces a postupy sa rznia. Komunitn medicia nie je na Slovensku upraven v zkone. Avak, vlda Slovenskej republiky ju priajala ako metdu zvldania medzietnickch komunitnch konfliktov vo vldnom dokumente Stratgia Slovenskej republiky pre integrciu Rmov do roku 2020, ktor bol prijat uznesenm vldy SR . 1/2012 da 11. janura 2012.

PROJEKT DEL KHAM 2012 Obec Raslavice, okres Bardejov, Hlavn 154, 086 41 Raslavice Kontaktn osoba: Ing. Peter Paa, prednosta Obecnho radu v Raslaviciach Barbara Gindlov, projektov manar 0908 333 881

Ako vlda SR plnuje vyui monosti komunitnej medicie v zmierovan interetnickho naptia na Slovensku? V rmci cieov Stratgie Slovenskej republiky pre integrciu Rmov do roku 2020 sa uvdza: Vytvorenie priestoru a mechanizmov na rieenie a prevenciu konfliktov medzi rmskou a nermskou populciou: o vytvori stabiln systm poskytovania komunitnej medicie v oblastiach s aktnym konfliktom; o zabezpei vytvorenie siete zmierovacch rd v reginoch a lokalitch s vyou koncentrciou rmskej populcie, s lohou vasnho signalizovania potencilnych konfliktov a ich rieenia v rannch fzach vvoja konfliktu. Vytvorenie priestoru pre znovu zavedenie komunitnej medicie a zmierovacch rd si vyaduje evidentn nrast naptia a naliehav potrebu rieenia prevencie konfliktov medzi rmskou a nermskou populciou. To predpoklad vytvorenie siete sprostredkovateov, meditorov, facilittorov i zmierovaov, ktor by mali v sinnosti zabezpeirelevantn ttne intitcie, samosprvy, MVO, cirkvi a jednotlivci v tch lokalitch, v ktorch je existujci alebo hroz potencilny konflikt svisiaci s koexistenciou rmskej a nermskej populcie. Toto opatrenie smeruje k monosti artikulova a riei problm a vznikajci konflikt skr, ako eskaluje do ako rieitenej podoby, o v konenom dsledku smeruje k zniovaniu nkladov na ich rieenie. Zrove otvra monos participatvnej asti dotknutch strn na rieen, ktor ber zrove na seba zodpovednos za to, o sa v ich spoloenstve deje, priom sama cesta dialgu a pozitvneho rieenia existujcich sporov prispieva k zlepeniu vzjomnch vzahov. Poznte obec, ktorej by mohla pomc komunitn medicia?

PROJEKT DEL KHAM 2012 Obec Raslavice, okres Bardejov, Hlavn 154, 086 41 Raslavice Kontaktn osoba: Ing. Peter Paa, prednosta Obecnho radu v Raslaviciach Barbara Gindlov, projektov manar 0908 333 881

o je to vlastne t medicia? Medicia je mimosdny proces, v ktorom strany za pomoci meditora rieia svoj konflikt. Cieom medicie je uzatvorenie dohody. Postupy a metdy sa pri rznych druhoch medicie, o ktorch sme hovorili v minulej kapitole, lia. Zkladn princpy s vak vdy rovnak: dvernos procesu rovnoprvnos astnkov dobrovon as orientcia do budcnosti meditor je nestrann meditor vedie proces medicie, nerozhoduje za strany snaha o pochopenie odlinost strn snaha o zmenu sperenia na spoluprcu za dohodu zodpovedaj strany strany rozhoduj vetky strany mu vyhra sasne

Medicia existuje v rznych formch v mnohch kultrach na celom svete. I tam s vak vinou iv tieto tri zkladn princpy: Dobrovon as strn Meditor vedie proces Rozhoduj aleo spolurozhoduj strany

Medicia je prastar forma rieenia konfliktov, ktor ije pod rznymi menami. Zaili ste u niekedy situciu, ke Vm tretia, nestrann osoba pomohla k dohode? V om je komunitn medicia in ako t obianskoprvna? Komunitn a obianskoprvna medicia maj spolon princpy, o ktorch sme u hovorili. S tu vak aj dleit rozdiely: astnkmi obianskoprvnej medicie s jednotlivci, pri komunitnej medicii s to jednotlivci, ale aj skupiny, a zrove cel komunita. Tieto skupiny astokrt nie s stle ich zloenie sa men, koalcie sa preskupuj. Je dleit pozva do medicie vetkch a vetky skupiny, ktorch sa vec tka nielen tch, ktor si elaj dohodu. Pri komunitnej medici je potrebn venova viac pozornosti tomu, aby ten, kto hovor za skupinu, bol jej autentickm reprezentantom - aby potom dohoda, ktor vznikne, aj PROJEKT DEL KHAM 2012 Obec Raslavice, okres Bardejov, Hlavn 154, 086 41 Raslavice Kontaktn osoba: Ing. Peter Paa, prednosta Obecnho radu v Raslaviciach Barbara Gindlov, projektov manar 0908 333 881

platila. Pri obianskoprvnej medici, ktor je o jednotlivcoch, nie o skupinch, je tto otzka vinou od zaiatku jasnejia ako v komunitnej medicii. Kee meditor pracuje s jednotlivcami a zrove s meniacimi sa skupinami a zrove s celou komunitou, venuje viac asu prprave. Samotn proces je asto truktrovanej ako pri obianskoprvnej medici. Pri obianskoprvnej medici je niekedy vhodou nema o spore dopredu vea informci, aby si meditor zabezpeil o najiriu tartovn nestrannos. Pri komunitnej medici to bez prpravy vinou ide len vemi ako. Ako njs meditora? Ak rieite spor medzi dvoma jednotlivcami, je vhodn sa obrti na webstrnku Ministerstva spravodlivosti SR, ktor spravuje zoznam registrovanch meditorov, ich kontaktn daje a adresy ich psobenia. Ak hadte rieenie pre komunitn konflikt, je dobr hada meditora so sksenosou s prcou s komunitami. Ktor konflikty s vhodn na mediciu? domce (rodinn, medzi spolubvajcimi, at.), komern (medzi obchodnmi partnermi), komunitn (susedsk, obianske, vo vntri spoloenstva, medzi obanmi a verejnou autoritou), zamestnaneck (medzi zamestnancom a zamestnvateom, medzi zamestnancami navzjom, medzi lenmi pracovnho tmu, at.), kolsk, spotrebitesk, etnick A ktor spory s nevhodn na mediciu? spojen so zvislosou na nvykovch a omamnch ltkach - niektor z astnkov je pod vplyvom toxickej ltky niekto z astnkov medicie nie je spsobil na prvne kony, neme za seba kona dohoda by bola v rozpore so svetonzorom klienta alebo meditora spor je vsledkom dlhodobch hlbokch emocionlnych vzahovch krz - s tam potrebn aj in odbornc v spore je zjavn nerovnos strn (nerovnak schopnos hjisvoje zujmy) ak sa spor spja s nsilm, ak jeden z partnerov zava pred druhm strach, je potrebn zvi ak in forma rieenia sporu je vhodn

PROJEKT DEL KHAM 2012 Obec Raslavice, okres Bardejov, Hlavn 154, 086 41 Raslavice Kontaktn osoba: Ing. Peter Paa, prednosta Obecnho radu v Raslaviciach Barbara Gindlov, projektov manar 0908 333 881

KONFLIKT A KULTRA Ako by ste definovali slovo kultra? Ak kultry poznte? Do akej kultry patrte vy? Je to vinov alebo meninov kultra? Nasledujce riadky o lohe kultry v konfliktoch s citciou z knihy - manulu Nensiln transformcia konfliktov, autorky Ruth Mischnick, PhD., vydanej v Bratislave konzorciom organizci Kurwe Wustrow, PDCS Slovensko, CSDC, IFOR a PATRIR: Kultra sa ned oddeli od konfliktu, hoci ho nezapriuje. Ke sa v rodinch, organizcich alebo spoloenstvch objavia rozdiely, kultra je vdy prtomn, tvaruje chpanie, postoje, sprvanie a vsledok. Ke kultrne skupiny, ku ktorym patrme, s v naej spolonosti alebo nrode vo vaine, sme si menej vedom obsahu sprv, ktor vysielaj. Kultra v dominantnej skupine sa zd by prirodzen, normlna spsob, akm sa tu veci dej.Kultru moeme oznai za adovec z vaej asti ponoren... Neznme adovce mou by nebezpen a je nemon, aby sme o stretnut s nimi sprvne rozhodli, ke nepoznme ich vekos a polohu. Stalo sa vm niekedy, e vec ktor ste kedysi pokladali za nenormlnu, je pre vs teraz normlna a naopak? Nasledujce mylienky s inpirovan procesorientovanej psycholgie. A.Mindellom (1995), zakladateom

Konflikt, privilgi a rank Kultra je jednm a faktorov, ktor ovplyvuj prtomnos a priebeh konfliktov. Existuje vea rznych kultr. Vinov kultra prina urit vhody, privilgi, ktor si asto ani neuvedomujeme, pretoe nm pripadaj plne normlne, podobne ako zdravie - a ke ochorieme, tak si asto uvedomme, ak je pre ns dleit. Privilgi s vemi svisia s rankom. Rank meme definova ako sumu vrodench, alebo zskanch privilgi. Nezapriuje konflikt, ale ovplyvuje priebeh konfliktu. Rank rozdeujeme na: socilny rank - nm prina privilgia svisiace s rodom (tm, e sme mui alebo eny), nrodnosou, k akej rase patrme, so spoloenskou triedou ku ktorej patrme, nboenstvom, sexulnou orientciou, vekom, zdravm, vzdelanm at. psychologick rank - svis s tm, ak mme vzah k sami sebe, ako dobre sa so sebou a v sebe ctime, s tm, ako dobre sa poznme, s tm, o vetko sme sa v ivote cez ivotn udalosti nauili. spiritulny rank - je nezvisl od kultry, rodiny. Vznik s kontaktom s nieim hlbm v ns, so schopnosou zvldnu ak extrmne situcie a udra si vieru a pocit vntornej slobody, aj ke sa vetko navkol rozpad. PROJEKT DEL KHAM 2012 Obec Raslavice, okres Bardejov, Hlavn 154, 086 41 Raslavice Kontaktn osoba: Ing. Peter Paa, prednosta Obecnho radu v Raslaviciach Barbara Gindlov, projektov manar 0908 333 881

 hierarchick rank - svis s naou pozciou a postavenim v prci, alebo komiunite v ktorej ijeme Rank ovplyvuje to, ako sa ctime vo vzahu k inm uom. Vemi to zvis od kontextu situcie - napr. ke nejak mu - zamestnanec, ktor pracuje v nejakej organizcii od vzniku organizcie, dostane v prci nov mlad fku, tak fka m vy hierarchick rank a privilgi vyplvajce zo svojho postavenia, zrove vak zamestanec m vy neformlny hierarchick rank, pretoe organizciu vemi dobre pozn a mono je niem aj ako neformlnou autoritou pre mnohch inch kolegov a kolegyne. Takisto to, e fka je ena, je v naej kultre stle nezvykl a bude ma vplyv na spoluprcu a vedenie tmu. Rank si asto neuvedoujeme, je pre ns samozrejmosou. Vinou si uvedomujeme ni rank v uritch situcich, pretoe je spojen s nepohodou. Naprklad ke mm bielu pokoku a ijem v Poprade, tak si neuvedomujem farbu svojej pleti. Ke sa vak vyberiem do rmskej osady, alebo Afriky, alebo niekam, kde dajme tomu nikdy nevideli belocha, tak mnoh reakcie na ma bud svisie isto s tm, e mm bielu pokoku. Podobne je to ke m niekto tmaviu pokoku a ije na Slovensku, mnoh reakcie, s ktormi sa stretva, s ovplyvnen tm, e m in farbu pleti. Nedostaton uvedomovanie si naich privilgi vytvra a ovplyvuje vznik, udriavanie a eskalciu konfliktov. Takisto mnoho akost, nedorozumen a konfliktov vo vzahoch je spsobench nedostatonm uvedomenm si toho, ako ns a nae interakcie ovplyvuj rank a privilgi. Uvedomovanie si toho, ako ns rank ovplyvuje, je jednou z ciest k prevenci konfliktov.

PROJEKT DEL KHAM 2012 Obec Raslavice, okres Bardejov, Hlavn 154, 086 41 Raslavice Kontaktn osoba: Ing. Peter Paa, prednosta Obecnho radu v Raslaviciach Barbara Gindlov, projektov manar 0908 333 881

KONFLIKT, HODNOTY A ZKONY Zkony v demokratickej krajine s postaven na zklade dohd o pravidlch ako spolu i, ako riei konflikty a na zklade dohody o tom, o je pre konkrtnu komunitu ud sprvne a dobr, a o je nesprvne a zl. S spoloenstv, kde zkony uruje len jedna meninov skupina ud.S spoloenstv, kde zkony uruje vina, nezohaduj vak zrove potreby menn. udia ij v rznych astiach sveta a v rznych vrstvch spolonosti - v rozlinch podmienkach. Ich odpovede na otzku, o je sprvne a dobr, sa preto rznia tak, ako sa rznia ich tradcie a ich ivotn sksenosti. Nae hodnotov rebrky a prvne systmy sa mu viac i menej li. Existuje vak nieo ako hlbok spolon hodnotov zklad. Vyplva z toho, e nae najdleitejie udsk potreby s vak pre ns vetkch rovnak: potreba prei, potreba by s inmi umi, potreba by ocenen, potreba ma priestor, potreba cti sa uiton pre spoloenstvo, potreba sebarealizcie, potreba bezpeia. o priniesol vskum alternatvneho rieenia komunitnch konfliktov na Slovensku? V roku 2011 maarsk ministerstvo vntra s podporou Eurpskej komisie iniciovalo a zaalo koordinova vskumn projekt zameran na zozbieranie a analzu prkladov dobrej praxe zvldania komunitnch konfliktov v regine strednej a vchodnej Eurpy. Rovnomenn publikcia (Good Practices in Community Conflict Management in the Central Eastern European Region) bude vydan v roku 2013. Vskum mapoval tmu aj na Slovensku a priniesol poznatok o dvoch aktulne sa asto vyskytujcich typoch komunitnch konfliktov na Slovensku. Prv typ konfliktov vznik a riei sa okolo socilnych priepast, ktor sa niekedy prekrvaj s prslunosou k etniku. Ako by sa zmenili vae nvyky, keby ste schudobneli? Druh typ konfliktov sa objavuje okolo vnmania verejnch priestorov takch ktor donedvna spravoval tt, mesto alebo obec a preli do rk skromnch vlastnkov. Po desaroiach strvench v komunizme s pre ns slov skromn a verejn zmton. Je poda vs promenda v obchodnom centre skromn alebo verejn priestor? Spami komunitnch konfliktov a napt na Slovensku s asto niektor mdilne sprvy, ekonomick krza, nevyven systm prerozdeovania ttnyc socilnych dvok, krtkodob na rchly politick zisk orientovan politick kampane zaloen na PROJEKT DEL KHAM 2012 Obec Raslavice, okres Bardejov, Hlavn 154, 086 41 Raslavice Kontaktn osoba: Ing. Peter Paa, prednosta Obecnho radu v Raslaviciach Barbara Gindlov, projektov manar 0908 333 881

populizme a nacionalizme, vstup skromnho kapitlu do spolonosti, individulna tba riei osobn neznesiten situciu, vs uplatova subjektvne nzory na spravodlivos. Spa konfliktu nie je prinou konfliktu. Je to posledn kvapka do pohra, ktor sa u ist as napal. Spusten konflikt nm ukazuje tie miesta spolonosti, ktor potrebuj pozornos irej komunity. Vskum priniesol pre prcu s komunitnm konfliktom niekoko odporan: Voba sprvnej metdy: Je vhodn vedie, i je v konkrtnej komunite sprvny as na prevenciu naptia, ktor ete neeskalovalo, i na rieenie u prepuknutho konkrtneho konfliktu alebo na rekonciliciu teda zmierenie po tom, o u konflikt prebehol. Kad z innosti m trochu in metodolgiu a trochu in cesty k spechu. Synergie projektov a sluieb: Pri zmierovan napt a konfliktov v komunitch nie je mon pomenova jeden konkrtny projekt, ktor by vlune viedol k spechu. spech je zvyajne zaloen na synergii dlhodobej prce budovanie komunity a krtkodobch intervenci meditorov. Znamen to, e samosprva, socilni pracovnci, komunitn pracovnci a meditori neustle medzi sebou komunikuj v prospech obce. Postup od mench k vm korektvnym zitkom zmeny: Na Slovensku stle prevlda postoj ku konfliktu ktor hovor, e dohoda je slabosmnoh uprednostuj boj. Pri predstavovan monost alternatvneho rieenia konfliktov, akou je i komunitn medicia, je dleit vytvori tartovn priestor pre korektvny zitok mench spechov (zitok vhod zmieru miesto vhry a prehry) Oplat sa teba pusti rieenia mench, niekedy zdanlivo banlnych konfliktov, km sa v obci i mestskej asti pustme do vekch aivch a komplexnch tm. A ke zaijeme dostatok mench korektvnych zitkov, e zmier je mon, sa dohoda dostane do mentlnej vbavy komunity ako jedna z obvyklch monost. Sstredenie sa na budovanie osobnch vzahov: Tvoja skuton komunita je len tak vek, koko tvr a mien osobne pozn. Zvl v ase internetu a socilnych siet s osobn vzahy a pravideln osobn stretnutia zkladom pre prevenciu konfliktov v obci i u horizontlne medzi lenmi komunity a jej podskupn, alebo vertiklne - medzi lenmi komunity a ich verejnmi reprezentantami - so starostom, mestskm poslancom, policajtom, i uiteom.

PROJEKT DEL KHAM 2012 Obec Raslavice, okres Bardejov, Hlavn 154, 086 41 Raslavice Kontaktn osoba: Ing. Peter Paa, prednosta Obecnho radu v Raslaviciach Barbara Gindlov, projektov manar 0908 333 881

O MEM KONKRTNE ROBI, AKO SOM LOVEKOM, KTOR PRACUJE PRE KOMUNITU V MESTSKEJ SAMOSPRVE, TTNEJ SPRVE ALEBO VO VEREJNEJ SLUBE? Sprostredkovanie dohd a mikrostav v takch oblastiach ivota obce, kde nm nedva rieenie zkon: V ivote obce stle vyvstvaj konflikty, ktor zkony ani mestsk predpisy nepredpokladaj a nerieia. Parkovanie, vonoasov centrum pre deti, uvanie laviiek, venenie psov s prleitosti pre sprostredkovanie mikrodohd. Ak sa tieto mikrodohody podar sformulova s autentickou asou obyvateov, menia atmosfru obce. Dleit, je e obyvatelia prevezm as zodpovednosti za to, ako vsledn dohoda vyzer. Verejn priestory, bezpen pre vetkch obyvateov obce: Verejn priestory v obciach a mestskch astiach s vystupovanm komunitnm napt, asto slia ako "vkladn skria" stretov zujmov. Kad komunita potrebuje spolon bezpen "tich znu" pre relaxciu a rozjmanie a rovnako bezpen a vetkm prstupn spolon "hlun znu" pre odreagovanie, vmenu nzorov, zvestovanie noviniek, abreakciu frustrci pre vetkch lenov komunity. Parky, stoln tenis a achov stoly, i komunitn divadlo s niektor spsoby, ako obci tieto priestory pomc vytvori. Intitucionalizcia komunitnej medicie: Na Slovensku v rokoch 1998 - 2006 prebehol pilotn projekt intitucionalizcie takzvanch zmierovacch rd pri vybranch obciach a mestch v etnicky zmieanch regionoch. Zmierovacie rady sa nakoniec nestali stlymi orgnmi obce, avak projekt preveril cenn tartovn know-how pre aliu prcu meditorov v komunitch. Vsledkom projektu o.z. PDCS je aj zdrojov publikcia Konflikt, zmierovanie, zmierovacie rady autorov Duan, Ondruek, Zuzana Tordov, Vladimr Labth, vydan v o.z. PDCS Slovensko v roku 2004.

PROJEKT DEL KHAM 2012 Obec Raslavice, okres Bardejov, Hlavn 154, 086 41 Raslavice Kontaktn osoba: Ing. Peter Paa, prednosta Obecnho radu v Raslaviciach Barbara Gindlov, projektov manar 0908 333 881

SLOV A REALITA as konfliktov vznik, ke mme zait rzne vznamy pre rovnak slov. Vskum priniesol aj niekoko nvrhov na zamyslenie sa nad slovami, ktor v svislosti s komunitnmi konfliktami asto pouvame, ale nie sme vdy zajedno v tom, o vlastne znamenaj: Komunita Komunita je asto popisovan ako homognna, stabiln a jasne oddelen skupina ud. Avak, ak hovorme o skupine ud, ktor zdieaj spolon geografick, fyzick alebo mentlne zemie a s prepojen sieou vzahov, popisujeme skr obraz dynamickch javov a neustle prebiehajcich zmien. Komunita nie je skupina - je to skupina existujca v ase. Jej jednotliv lenovia zriedka opisuj svoju identitu ako podobn. Komunita pozostva z jednotlivcov, vzahov medzi nimi, podskupn a z celej skupiny. iadna z tchto zloiek sama o sebe nevytvra komunitu. Komunita je skupina sksenost prostrednctvom vetkch tchto rznych rovn. Ak sa zane prehliada ktorkovek z tchto rovn, celkov zdravotn stav komunity trp. (Diamond, Summers, 1994, vi: Zdroje).

Komunitn centrum Termn komunitn centrum u ns asto vyvolva asociciu intitcie orientovanej na pomoc jednej, socilne slabej podskupiny v komunite. Vina komunitnch centier na Slovensku v etnicky zmieanch oblastiach zaala svoju innos ako centr pre poskytovanie socilnych sluieb a vonoasovho vzdelvania pre socilne slabch rmskych obanov. Jav sa, e aktulna siticia v obciach si takto tartovn postup iadala. Ak vak maj komunitn centr dlhodobo sli celej komunite, mali by otvori svoje priestory pre vetkch ud z obce, bez ohadu na ich socilny status i etnick identitu. V komunitnch centrch v etnicky zmieanch lokalitch sa prekrvaj dva rzne typy sluieb: socilna prca orientovan vlune v prospech konkrtneho klienta a komunitn prca orientovan na cel komunitu. Vykonvaj ju asto rovnak udia, ktorm potom niekedy hroz konflikt zujmov. Km komunitn pracovnci s idelnymi partnermi pre komunitn medicie, socilni pracovnci v medicich skr obsadzuj role kontruktvnych hovorcov svojich klientov, bez oakvania e bud nestrann. Jasn oddelenie socilne a komunitnej prce v obci je jednm so spsobov prevencie vyhrotenia komunitnch konfliktov.

Je mon vyhra bez toho aby boli in znien? Ako to vnmate vy? ... PROJEKT DEL KHAM 2012 Obec Raslavice, okres Bardejov, Hlavn 154, 086 41 Raslavice Kontaktn osoba: Ing. Peter Paa, prednosta Obecnho radu v Raslaviciach Barbara Gindlov, projektov manar 0908 333 881

Zdroje: Konflikt, zmierovanie, zmierovacie rady autorov Duan, Ondruek, Zuzana Tordov, Vladimr Labth, vydan PDCS Slovensko v roku 2004, ISBN 80968934-7-5 Nensiln transformcia konfliktov/Manul pre trning trnrov autorky Ruth Mischnick, PhD., vydan v Bratislave konzorciom organizci Kurwe Wustrow, PDCS Slovensko, CSDC, IFOR a PATRIR Facilitcia a viacrovov intervencie v budovan komunt autorov Julie Diamond a Gemma Summers, The Journal of Process Oriented Psychology, 1994, Vol. 6, No. 1: Extreme States of Consciousness. Sitting in the Fire, A.Mindell, Sitting in the Fire, 1995, Lao Tse Press, Portland, Oregon, USA

PROJEKT DEL KHAM 2012 Obec Raslavice, okres Bardejov, Hlavn 154, 086 41 Raslavice Kontaktn osoba: Ing. Peter Paa, prednosta Obecnho radu v Raslaviciach Barbara Gindlov, projektov manar 0908 333 881

PRLOHY:

Medicia a alternatvne rieenie konfliktov

Metodick materil bol spracovan pre trningov program DEL KHAM - PRE ZSTUPCOV SAMOSPRVY A PREDSTAVITEOV RMSKYCH OSD V REGINE ZAMERANCH NA PREVENCIU KOMUNITNCH KONFLIKTOV MEDZI MINORITOU A MAJORITOU

nzov kolenia: Medicia a alternatvne rieenie konfliktov rozsah: 8 hodn od 9.00 hod do 18:00 hod. vrtane obedovej prestvky miesto kolenia: kninica - kontaktn bod RASLAVICE, Hlavn ulica 164 lektori: Zuzana Vasikov Oenov, Boris Sopko tma: poznaj svoje predsudky v orientcii na minoritu i majoritu, ako riei komunitn konflikt, typolgia konfliktov v komunite, komunitn medicia a jej vznam v procese predchdzania komunitnm konfliktom, ako aj prejavom diskrimincie a rasizmu, komunikan trning realizovan formou zitkovho uenia, analza situci, ktor mu nasta, modelov prpady a ich praktick rieenie spojen s vyhodnocovanm konkrtnych prpadovch tdi z reginu, kde dolo k poruovaniu udskch prv a prejavom diskrimincie cieov skupina: zstupcovia a zamestnanci miestnej zemnej samosprvy vrtane komunitnch a ternnych pracovnkov, rmski obianski aktivisti, rmski lektori a in vybran zstupcovia rmskych osd, predpokladan vekos cieovej skupiny cca 16 osb pri zapojen troch obc a zstupcov rmskych osd z radov prekolench rmskych lektorov kolenie je realizovan v rmci projektu DEL KHAM, ktor implementuje obec Raslavice a je realizovan s finannou podporu radu vldy SR.

PROJEKT DEL KHAM 2012 Obec Raslavice, okres Bardejov, Hlavn 154, 086 41 Raslavice Kontaktn osoba: Ing. Peter Paa, prednosta Obecnho radu v Raslaviciach Barbara Gindlov, projektov manar 0908 333 881

Medicia a alternatvne rieenie konfliktov

kolenie je realizovan v rmci trningovho programu DEL KHAM PRE ZSTUPCOV SAMOSPRVY A PREDSTAVITEOV RMSKYCH OSD V REGINE ZAMERANCH NA PREVENCIU KOMUNITNCH KONFLIKTOV MEDZI MINORITOU A MAJORITOU Program kolenia: 1. okruh: O JE TO VLASTNE KONFLIKT? Rzne pohady na konflikt Vznam konfliktov v ivote loveka a v ivote spolonosti Konflikt a udsk potreby Konflikt a nae hodnoty Konflikt a naa kultra Konflikt a nae privilgi Rzne nzory na konflikt Fzy konfliktu, stupovanie, vytvranie nepriatea

2. okruh: O S KONFLIKTOM? - Rzne spsoby rieenia konfliktu: sd, rozhodca, zmier-medicia, facilitcia, rekoncilicia - Nao mi je medicia? - Ako na Slovensku funguje medicia? - o priniesol vskum alternatvneho rieenia komunitnch konfliktov na Slovensku? 3. Okruh: O MOEM UROBI JA? - Spolon prca s konkrtnymi prbehmi a prpadmi konfliktov - Priestor pre facilitovan diskusiu na podporu hadania dobrch rieen konfliktov

PROJEKT DEL KHAM 2012 Obec Raslavice, okres Bardejov, Hlavn 154, 086 41 Raslavice Kontaktn osoba: Ing. Peter Paa, prednosta Obecnho radu v Raslaviciach Barbara Gindlov, projektov manar 0908 333 881