LAUDE TPVI.

STRAUSS
olero Maurica Ravela

Strukturyso zmyslom,vyplyva zo Specificznak mytol6gie,spiitost' rakteristickf grrip,ktor6 som viackr6tpouZilv III. zvAzku(L'Origi5tvorprvkovych oodmienok . ) d i m a n i i r e s e t a h l e . s . 2 9 3 - 2 9 5 . 3 1 5 . 3 2 2 . 3 4 6V.i d e l i s m e Z em y t y a l e b ov a r i a n t y Tym sme ako Kleinove grupy, zahfiajric temu,raka t6my a ich inverzie. sa radili zachovivaj{rc Struktirr,ktor6 do sebazapadali, medzi mnoZinyStvorprvkovych i do zapadali. v skrimato Podla poriadku,v akom postupne seba vzfahhomol6gie. previnen6sestra,sestrazasvdcovatelka, manZelka; ctr pripadochboli l) ne-sestra, jari. rozdelenierodnych obdobi, koniec leta, konflikt roinych obdobi; 3) nrivrat -^ L-L-.r-1 -.,: -^-X.-,..,:.',^,. :.--.., /\ -:..--^ ::..:^,, -^: muZ, krivajuca Lena,hrbatli muZ, menStruujfcaZena;4) miazga,Zivica,moi. Ziadna n6 krv. V5imli sme si, Zejednotlivegrupy neboli od seba nezdvislE. bytie, ako by sa mohlo zdat, keby smeju sama osebena plnopr6:vne ich nestadila s6riavariantov sa po vykonani vyludnez formdlneho hladiska.Usporiadan6 Lmali Stvorcykluv skutodnostinevraciaspiit'k podiatoin6muprvku: logicki retaz s na ak6hosivyboienia, di sk6r analogicky funkciou prehadzovada bicykli, d6steAtu "V prvku grupy ojednu irroveilniiSie,a tak postupne sa a L,ooskodi zasunie do zadiatodneho grupu. Cyklus generujrici varianty pripomina 5pir6lu,ktorej postupn6 ,'ai po poslednrl

pripominajumechanizmus kalambirra. slovnejhraiky. ktorir, V5etky tieto transformiicie ktory dane slovo alebo veta ak je vydarenir, navodzujeakoby v negativeitti' zrtt.t'sel, v novom logickom kontextemoZeeite nadobudaf. Ak Transform6cie tohto typu tvoria zdklad kaZdejsemiologie. je vyznam, ako som kedysi sriboru,potom z toho vyplliva.2e hladanie napisalr, operiitorom reorganizdcie zmyslu, skryt6hozmysluzmyslu,a tak dalej,je limitovan6iba t;im, do by smemohli nazvaf, roz5irujircpojem zavedeny Saussurom,,,anagramatickou schopnosfou" oznaiujriceho siboru. Vieme,Zes6m Saussure nikdy neSiel do d6siedkovsvojho objavu, lebo narazil aZ na taZkosf,ktorri nemohol alebo nechcelprekonaf: ak anagramyzohr6vajrl podstatnu rilohuv najstar5ich poetik6ch,ako je moZn6 Le rttori a b6snici sami nikdy o tom nehovori, li, a niet u nich ani n6znaku,Zeby boli takyto postupvedomepouZivali? Zov5eobecnenie, ktor6 ponirkam, vari prinesie odpoved na tfto ot6zku. KedZe ide o osobitri aplik6ciu postupu,ktorf je fundamentilny a z6rovei archaick;i, pochopiteln6, sa neudrZiaval je ie vedomym pravidiel,ale nevedomym prisp6sobovanim poetickejStruktire5pektovanim sa re intuitivne vnimanej na z6kladepredchddzajicich modelov.ktor6 boli vypracovan6 za rovnakychpodmienok.Ndmietka. s ktorou sa dnesstretavame strany konzervativneho zo zmyilania, ktor6 odmieta akceptovaf,Ze poetickdinipirricia spodivana kombinatorickej hre,sa koniec-koncovsama ut6pa vo velmi starommysticizme, ktory skutodn6mechanizmy estetickej do tvorby od najd6vnejiichdiaspravidelnezatlad,al nevedom6ho.

t7I

lFr
3:i
EEI F.. F

ry.

* ai..
a!-'-:

'1ita'1" 91i,.,n'* fffi:3;*T,,r"".ti,;:*:::; t"'-,t.." TJi:X:'Xi:ilii[1'i:.1 varzmvsrvvovedomioo,,u.l-Iuo#ii"j'il:;iil'j:u#':f

clolem i i u 2 o r d v o m a l e - b on e p r d v o m_ . 2 e k o d u j u v o zrukoch rryriou. syst6my uchopenda usporiadan6.s,. p..it ,uoji,n truri-ponouun,-.do h.udobnejformy. Nebolo by teda nesprdvne.a v.2iadnom pii;;;;;;;;; nebolo nii peloratiune.ak by sme tieto experimentyn"d"::1,] Oq antifiudbu : .ytotOgiu.U_y p",";. ;;;l"d;;;;:""J i posun smerom k reii, bola situovan6 na polceste meazi tiaaiinbu rr"ao., Existuje vSakjedna d6le2it:i vlihrada, ttora " "riiir"oi"". Uy-tJa'mohla.limitovat platnosf nasej predchddzajucej mv.tienky o.symetrickom [;;y myrotogiu spiija s hudbou na dloch srraniichprieinei osi. stavajucejmatematick6 ";h;, entity protrjazykov;im faktom: t6ro sa objivira a'zachovala iba- pre uriitrr huaountr :Itrtrlu io.,or. ktori vznikla okoro 16 -17 ' storoiia a ktor6 - ked' svoje'vnirio;;;;;;;,t z vyssie uvedenli,ch d6vodov vyierpala - je v sriiasnosrinepochybnenu 'irtup.. i,iio.yn'.,rrr, ktordrvonkoncom nie j e a b s o l u t n a .m u s i m e r e d a r z i r h o i a , f . n a u r e i t r i e t u p u ' n o v o d o b y c ha s u i a s n i c h d e i r n a plitaf sa na d6vodr.. nre kt.re vznikla, ako uj nu ii., tto.e a*i [;.i;;il;1". ZdA sa, lernorn.nt. v krorom sa hudba a mytologia zadinajl ".J, ako vziiomne javit prevr6ten6obrazy. sa zhoduj,e objarenim s rrgy. t.'1.toi'porie".: r"in'y. tt"ra, n1.tg-.uZ viackrdt pouk6zal:. existuje plne-i<onitituovan6 "t'",it v m!toch, kde iu hudba novodobd epocha,ked formy mlitick6ho.myrl."i" ,i.a"";" svoJvplyv v prospechrodia_ ceho sa ustupujri i.eo novj*iiposobmi .vedeck6hopoznania,.a. literlrneho preiavu. vyznamovych struktirrach' ktor6sme zatialponech6vuli boko^, ;;ir.ill;, p..apotrua+;.;; ,; ,ifii; to pomerne "r;;ii p.resne niektorlim sriiasnym expermentom. vzbu. 1ll.Tr, 4:dp*edd kro16 ozu,u opak toho' do sme nazlr'a1i hudbou, by tak spodival vo

tom, ilfff':i.l?,?.ltY::lj;:'.1',11,|.?"::trylffYll"ji:*,:tr,u,v ie l?i:llff ,H.'#;,1r",:::ffix"Jru;,*:,n,n:il*i*"::i:irwn,t po'To:ou r?a vartdcie zmvsro-

;,,':ffTil'l?]il, ljJ[;,T:;i*:l^:ff *{*:"lillr:ffi ili: :t':ff?":::,:"f *l*l

'JUn srruKrur! Krore lmagrnacia p6vodne neponimala systemlzvukov, ako I$;ilil$

p,:?,#,ffi rdfi*;!1.;.1,*1f fr ,i'.!tifr l[t,'f,::rax,*"r,#,ru

spoc,va, v

vypraciwania,,.,u,o.,JilfnX;'?X,llJL,T.i,l',i:: :if .::, :::*:i{ !,q;irij{ib,a

j+{llft:?li?*f i';i:.",li: ;*,',',t1"1L::,::*,*l-'"^:^'::"i?4""];

viedlakposilneniuprv6hoprostriedkunankordruh6ho.i.":::"'"'""' d zneuzrte

transform6ciou ich zmyslovej opor.v.: renro aiuf.,li poiiup * nazyva ..rozuijanie.,. coraz jasnejsim uvedomouanlm si pouziuanuiJtrlo- p'or,upu, zostavenima doi (ef kodifikovanim cel6ho repertori.u;.rro'.noiro.;.';;^k;;;:'"""'.'":tavctttm

f;il',','.'ff ,'#[i'l?!T"xl;H?#'l;1,:li;:itllllr*;:lt:'i,lf ,'."1{Fl ,fi struktur :'i[:#iuili",;liiJJ,,,:Jj*htl;r*;# i;il:tr,n'ii:ilil'fi k dispozicii. konfrontovanie su s inli,nisirr-ttr;;i""'riiri,jJal,?T,i"ili

Azda preto, Ze srihra hudobneho vjrazu s intelektom je menej)javnd. hudo sa, pri rozlisovani a jasnom t::.:,^"-r.1li l*icklch op6isvojho umenia neboii

konitrukciami' ktor6 stile hladajri zmysel. a literatory tvorenej zo "^*.vimi fljrVi.iari. k pluralite, lenZeumerne s t!m_.ako sa rozpina. rozkladd sdmseba rrotl'.ranrrirrsa to poku5a ,t"Tj ru e6t"t'tretelnejSie chli'ba vnutorn6 kostra;

vJnrajsimi ll. "su\-y1 TTlll A:^1^ 'l,lri.'r" ktore.ked diela,vr^-, v^A ,t,"r. hudbasast6vamltickou rovnakoakoumeleck6 jednoducho krisnlmi' abv ': prestdvajir bvt' iiiuoz"nttuo, T",lli:t"!!,"tYj:1; ktorir cene, bodenezodpoved6 7"dii,ot z nich ui nijikb. ani v najvyi5om

podperami.

tl p:9^"1':'::^,-.

W u g n . r u s i h u d b a u v e d o m o v a l at e n t o \ i v o j . k L o r y l e j o d k d z u l. p r e s z i a i , .*b;iiu, sa gll,t:l tejto chr ile umenie rozvijania viaznea zadirSa *-,i,iitr*yrnvtuiod " 9i+.""eii v a . f o r i e m .k t o r u p r i n e s i e 2 D e b u s s y V t o m t o u r e d o m e n im o Z e m e i d i e t a k llrr"iie"y.n i n e z o s t a l on e . n e 2 o p d i o p u s t i i l i . o ' r i e l n " ., u L a s p o i rz a i i a t o k d a l s e je t a p y . k e d h u d b e - v t l c n 6 S t r u t t i r r y . k r o r e s u k d i s p o z i c i i .a b y m y r u u m o i n i l i d o s p i e i f o r m o u _ d i s k u r z u a o p o z i c i em e d z i m o j i m . i ' i . t . r u n l o r r l k i e b a u v e d o m e n i uE x i s t u j et e d a r z t a h k o r e l i i c i e p o s e r i t i l n e jr e v o l u c i i i J r r o n , , o p o c h o p e n i em j t o v a s i i a s n o u h u d b o u . k t o r i s a vyzna[.6ni,iun. olpritala od mytov hladanim vyrazu na irkor vliznamu a radikalnym postup'l Kto m6Ze iunin.,ur'."tii.? No moZno tlm hudba len opakuje predchAdzajrhci nepreberie rovnako ako povedaf, seririlnahudba. predstihujucnovSie5tidi6 v1-voja. ei - expresivne ludba 17. a 18. storodia, ktord prevzala Struktiry zanikajicej mytologie s6m a rapsodick6formy rom6nu v iase, ked sa ich romdn chysti opustit'. aby vztipiiti zanikol? Mytol6gia a hudba majir spolodn6to, Zepriv6dzaju posluch:iia ku konk16tnejjednote. s tlim rozdielom, Ze mlitus mu dava sch6mu k6dovanrj nie vo zvukoch. ale v obrazoch V obidvoch p.ripadoch vSak posluchfi vkladd do sch6my jeden di viac.,virtuflnych skutodndjednota mltu a hudobn6ho diela sa uskutodfrujeiba v zdvojevyznamov.tai<Ze ni, v r6mci istej oslavy a piostrednictvom nej. Posluchadsim nieje tvorcom hudb1..di alebo preto, Ze nadlva dielu in6ho -- mi v5ak v sebe uipreto, ie nieje na io sp6sobily., miesto pre hudbu: ie,,nigativnym" tvorcom, ktor6ho neosvetleneprdzdne miesta su . v s . u o s v e t l o v a n e r u p i i u n . h u - d b o u y 2 a r o v a n o u k l a d a t e l o m J e n e v y s v e t l i t e l n y mp r i n a j mensom m6lo pochopitelnym fenomenom, 2e ne-skladatel disponuje. zasobou inak nevyuZitlich zmyslov.ito16 iri pripraven6 uniknrida spojit'sa.prifahovan6 akoby magnetom. so zvukmi. V r6mci istej pseudo-redisa tak rekon5tituuje jednota zvuku, ktory ponika skladatel. a zmyslu, ktorije v latentnom stave v posluchaiovi._Pri-stretnutisa , hudbou sa vyznamy, plavajice pod vodou, vynSraju a zhlukuju na hladine silodiar anologickfch i tjmi,-ktore determinovali zoskupovanie zvukov. Z toho vyrast6 ono inteleftu6ine u af"ktiun" spojenie. ktor6 vzniki medzi skladatelom a posluchadom. obaja si rovnako doleziti. lebo predstavuju dve rozlidn6 ,,pohlavia" hudby; interpret6cia hudby umoZiuje a oslavuje ich zmyslov6 zjednotenie.Spojenim zvuku_a zmyslu sa rodi jedinedn6sucno, ktor6 je porovnaieln6 s redou, lebo aj tu nastdva sp6janiedvoch polovic, a to prebytku zvuku'(v porovnani s tfm, doho by bol schopn! posluch6d

jestt fIJ"i" p"Ar,","_, Vytvarnd umenie oktorj je mu najbli2si. funkiiutomuporiadku. skor hudby prave akoformysuiasnej tak nahradilo. ktorenesk6r niboienstve. irii ,Z " :;,u )f,i t^ skon5tituovali.boli u2 v m!toch'

zo io St ruplny t2ikklisa ii z triesky dreva' ndiinie improvizovan6 prirodnom stave:.podo.bne a.ko.dlovek ". i'iut rr, ak6 mohli mat' Iudia e5te-v pokladanlmi-za porii, eo ,u obklopuje nidhernlimi alebo smieSnymivecami. ktoru-stra.til po,tej a'Ziui u ,.b. nostaigickrilutosf nad druhou prirodzenosfou. u2 len preto' 2e st navidy il tiorri zobrazuji tiio svedkovia dias hodnlch ucty 'oiune. fut,ir.ne poriadky sa striedajri a pred svojim.zdnikom kaZd! prenechdva

iriu.zn., l:l,t:.rylif pripadnepodiatodnej predindustridlnej' i,i.r-tv arutty riZitkovfchpredmetov tradiin6kdnonya pok[5alas1r,e9rod1\o; i.torAeStereSpektovala fr,.l-"po.ftv, alebo ekonomickym oLnovifv moderiomitlte - a nie prisluhovat' li'-irrfo bez ako.nArody pisma'ktor6 ako to robi odvtedy.Podobne il"af"fi prikazom' p6vodu nepouZivajri.n6stroje_eur6psk6ho a dokonrirudloch if|nijpo'r"atn.iSich z ale z ak pochAdzaju hromadnejuV,99I.. noZezhoto*-en ,ost1lho miestne, Supky k6ry

umele:kt.l',91'l'd:Jll!t kateg6ria rozsiruje tfmsa

odjakiiva mohlanrijst'. sa to.vlastne eo oaonrauu,-t"Ji;; ;*.ii;';;;,i;i'il1"

r,"i'ir's"*iil;il.kehomvslenia iase.kedich literdrnv'pribeh. v ttorj tu t'.yrick6i,;#';;#;;;;. pr6veopriSt'a'r Mlitusako takj museizomriet, jeho rorir" ,".t auy r"'r"it",r,'"i i"u opu5tajirca a na5la hudbuako prostriedok';;;;,, relo si " reinkarndciu. Skrdtka'vserko prebiehalo iko t.uv,ii.areri;o to rak, . mltu medzisebou rozdeliri hudbaa literatirra. Hudba.ktor6 ru rr.r.ouirJir Bachomstalamodernou, prijalajeho formu.zatialdo rom6n,.krorl, "'""rto, v tej istej dobe,sa zmocnil reziduim;itu z.bavenlich "-it"i-p.iUflZne formy a oslobodenj ,r'"ii.6 ry."tne si nasiel prostriedok lormovar'saako 'oln6 rozor6.vanie._Takto;6ze;;-lepire "a pochopifkomplement,rny charakter hudbva rominovejtiteratrrry oJ;.;il; i"{ .to.oeiu po sfiiasnosfhudby : 172

objavenim a vzapdti risv d'alsich komptzil"v.l, ir.il# pi.u.ia

ponechani siim na seba)a prebytku zmyslu (lebo autor ho k tomu. aby komponov4l, nepotrebuje). v. obidvoc-hpripadoch zvukovy i zmysrov! doplnok v nadmiere vychi:rdzajri z potrieb jazyka' ktori vyuZiva ine zvuky nei hudobn6 1ai by sme mohli povedat. ze,,sluch pre jazyk" a hudobn! sluch sti.si navz:ijom inverzn6ia ktory nikdy schopn! vyjadrid tak6 em6cie a vyznamy, ake hudba uyuor,iuu u-svojich "i.i"-"i;p.""ian uiinauoe"u. M6zeme,teda povedaf,ze hudobnri komunik6cia i jazykovi komunikircia pr.ipoiiruJu:,i jednotu zvuku_azmyslu; zvuky a zmysly. ktor6 vyuziva hudobnii komunikicia. sri vsap prilve tie' kto16nevyuiiva jazykova komunikdcia. Tieto dva typy komunikacie su z tohro hladiska v komplementrirnomvztahu. sa to vymedzicpresnejsie..poriadok tu vnritri kazdej sporoinosti vyluduje mli .. l9ktr... dial6g: skupina o svojich mftoch.nediskutuje, ibaich transformuje, prieom sa 2e ich.opakuje.V ret'azi sebeidircich rozprilvadov sa zvuk a u!,inai,spo1.n. "iiii"u, po u mfiic_ kom diskurze.posirvajt krok za krokom svorne vpred, namiesto toho, aby sa uymieiati a zludovali v akte komunik6cie a jeho prostrednictvom ako v hudbe. Nop.JJ to,nu vlastn6jazykov6repliky sa sice tiei tlkajir molekirl, ktor6 sri nabit6 tak ruuto*. ulo uJ zmyslom; tie viak prechridzajri medzi hovoriacimi, ktori striedavo .0, ,orpneuoj, uiu, odpovedajir. v poriadku hudby - podobne ako v poriadku artikurovanej ,#i u-nu rozdiel od mltickho diskurzu..- dochfdza k ich vfmene. No tdto vlimena sa-ako v mftickom diskurze a na rozdiel od artikulovanej redi netlka rovnako crvoimoln,ictr a rovnako.konStituovanyich molek0l, ktor6. ako sme videli. sa prenlsijLr l;; l;;'v* Vlmenn6 hodnory sri potom inej povahy: skladaju sa z'dvoch i;trh;rlF;;"a1-I;n y c h moc m o l e k u l ,z k t o r i c h j e d n y _ s [ r a h i t 6 z v u k o m ( h u d b a ) a l e b o o b r a z o m ( m y t o l o n q i " f { y T . i " . . s u n a b i t Ez m y s i o m . ' p r i u t , i j ; , n ; ; s ; ; e t , l v a n ik a 2 d i z n i c h k o m u n i k u i e druhej.ch!baj0ci komplementtirny niiboj. Jednota. aZ dovredy virtuillna. ,,, ti:rn nupid'u ako d6sledok ich spojenia.

P 6 2 i t o k z h u d b y n e b o l n i k d e t a k d o b r e o p i s a n ! a a n a l y z o v a n ya k o ^ na striinkach venovan!ch ,,kr.itkej dasti'. a'Vintiuilovej ionrite. i'roust tani l::!,t:nrei,l:isb. aKo_ nuobir zmocnuJe sa duseposruchiirda, "k;i;;i". ako ho irplne ovlirda a podriad'ujesi chod jeiro

::,:li:Ti nacrenle, io sa a vrau mu i\i:-r,,:Tr.,:kt vedomie vrdti k sebesam6mu a konii len sa cesta,poi,asktorel ho vyssiamildrosf osrobodira tv-rdejnevyhnutnosti myslenia.prousr od sa vs;k n;p;kGa odh.alit'tajomn6priiiny toho. preio iriitA melodickri linia alebo kombinricia tr,irm6nii poskytuje tak6 ,,osobiterozkose", vyvoriva..v.zneSen;i jasny'. p".it a st,iril,,,'i.i".l;'"i"r p o d l a n e h o - o s t a n en a v i d y n e p o c h o p i t e r n f r .r a z < t ! i o k u s ' p " . t r " p i i , i..;.,'ri ,i"tr-, uvraznena polceste, pokiar neberieohlad na hlbok6 em6cie. ktori preiivame pii p,rt.iuuni diel schopnychpohnirt nirs ai k slzirm. Tusime, ze je to fenom6" -"rirgi"l1, lli*'L" v t o m z m y s l e . 2 e . o b o c hp r i p a d o c hu r d i t l i t v p v o n k a j S i e h o v _ u s p o r i a t l a n i a l t u r l n 1 'u l . b o tam zvukov s p r i S i a s u h j e k r ep s y c h o _ f y z i o l o g i c : m e c h a n i z n r u s .r o r i h o r ky k :lnno:tr. ; s l , v , ! p . f e d , d a n e ;k y j e t o v i a k m e c h a n i z m u si,o t o r i i s t n c z n a m c n r p l . r k a i a i od l :mllle c n u . l a l ( a t ll l s p od radosti'r o n i e j e v s e t k o : p r e t o Z e a k o u k . . r z ap r o u s i . p 6 i i t o k . l 1sr1f i,po interpretircii a doionca je moZne, Ze vrcholi aZ po nej. V tichu, i_1:9b:^f1.ylva Ktor: p.olom nasteduJe. posluchiii _ uchv/rteny hudbou. sa zaplaven.ri zmyslom. vo v y t r z e n i ,k t o r 6 m u o d o b e r di a s f j e h o i n d i v i d u a l i t y i b y t i a - s t i i v a m i e s i o mh u d b y a k o condillacova socha bola vdfiou iuze. vdhka hudbe sa uskutodfiu.le zlzrak; sluch. tento najintelckturllnejiizmysel,zvy^dajne podriaden! artikuloranej reei, p..Ziuo stau;;;;;;y tomu.,ktori.menovan;i filozofprivom vyhradil duchu, t.j. zmyslu, ktor:ije zo v.etklch z m y s l o vn a j h l b 5 i e a k o r e n e n y S e r eo r g a n i c k 6 h oZ i v o t a . z v v)'znam unlkajuci intelektu. ktori je jeho. zvydajnlim sidlom, sa priamo prepoji so zmyslovost'ou. Hudbou nadob[da zmysrovosf vyssiu, ire subjekt neoiak6vanri funtciu z toho plynie onen pocit vd'adnostinuabe, ktore ho napfia, pocit, 2e sa odrazu zmenir nabytosf odliSnej podstaty,v ktorej.sainak nekompatibiln6principy interekt" ;;;i;il[y (tak ho to aspoi udili) vyrovniivajri a vo vzijomnom zmieieni dosahujn irt,i ;;t;;i;i.i,
174

pilotlietadta, ktor! preberir rozhodovanie zi uerit.r,i puiuty

duse. Tdto usporadujfca. iloha senzibility sa prejavuje najmd v romantick - jedn_otu . S u d b e p o i n u cB e e t h o v e n o mk t o r i j e j p r i p i s a lp r v o r a d j s t a t u s : e r . i J k r o v n a k o p r i r o n J n6 u Mozarta a objavila sa u2 aj u Bacha. Radosdz hudby je tedu radostou duse,ktor tu pnzyvanA spoznaf samu seba v tele. ie r- ' Hudba vie v relativne kriitkom iase uspesneuskutoinif to, io sa v iivote vzd - nepodari I 3 ak. si na to potrebn6 mesiace,roky, ba aj cely jeden 2ivot : ide o iednor a jeho uskutoinenia, ktoril,umo2iuje spojir' v hudbe poriadok zmvsioven . zameru s poriadkom inteligibiln6ho, simulujric v skratke eialticiu totelneho ,u";r.nio.-tto, mbiu za omnoho dlhiiu dobu poskytnit' rispechy- profesii, v spoloinosti arebov laske v vietky si vyzadujri totdlnu mobilizdciu bytia. ktoreho vypiitie sa po dosiahnutitispech n6hle_vybije vyvolava paradoxn6 ochabnutie. ktor6 ni rozdiel od napiitia z o.ral.u1 1 5t'astim,a tieZ vyvoldva slzy, lenie slzy radosti. sprev[dzan6 2e Koestler prvf pochopil mechanizmussmiechu, ktorlt. vyplfva z ndhleh Myslim, a simult6nnehouvedomenia si toho, do tento autor naziva ,,operaenymi'poturi'1,,.a, fttorj'mi skfsenosf nepredpoklad4 Ziadnu sirvislosf. Niekto'elegantne'vyobliekan! s velmi viiine vykraduje a zrazu spadne do potoka. nado vybuchne'smiech;iento priklac sa iasto rv6dza, blva vsak nespr6vneinterpretovan;i.v ikutodnosti by tieto dvJsiavy v ktorych sa dand osoba ocitla, nemohli v beznlichpodmienkach nasledovafr" r.bou keby sa medzi ne nevsfivala zloiitA s6ria sprostredkujricich stavov. Ban6nov6 *pt^ i.r svojouzradnou pritomnosfou rusi: sp6sobujeaklsiikrat. Symbolickd funkcia iirl,lka ktory sa mimovolne mobilizuje na.rekonitruovaniea pochopenieudalosti a je pripraven vyvinrif velk6 risilie, aby vykonal_synt6zu dvoch vie.iomne nesirvisiacich'pieaiiauen v nilhlom ziblesku zachyri dklnok, ktor;i mu umoiiuje do najispornejsieounovll io!rctu retaz. mysel sa vidy udrziava vo virtu6lnom napiiti, vidy disponujezrisobousymbo .Ludskl lickejaktivity. aby mohla reagovat'_na vietky podneiy ipekuiativneho ateuo prarttk6tro c h a r a k t e r uv p r i p a d ek o m i c k e j p r i h o d y a l e b od u c h i p l n e h ov ; i r a z ui i v r i p u - k t o r 6 o . . nevinnompristupe posluchdia umoziuju tiei priamo spojiddve zdanlivo od sebavelmi vzdialen6 s6mantick6polia - tAto po_mocn6 energialkioiir dobre podany:, utip tonJ.nzoval)nemii pevnj bod aplikacie: niihle uvolneni:r bez moznosti rozptjlif sa v'intelekiua 6lnom fisili uchlili sa smerom do tela. ktor6 r'podobe smiechuaispoirJle mectranizmom n a t o . a b y ' j us p o t r e b o v a l o k o n t r a k c i i i c hs v a l o v .T [ t o i l o h u p l n i i s a t u ys m i e . t u , o i i o u v blaienosti,ktor! ich sprevddza, odmena pre symbolicki funiciu, t<torriuoia ,r;ol;;je n{ za ovela menSiucenu, nei aki bola pripravend zaplatif. interpretovanli smiechje protikladom uzkosti. kiori pocitujeme vtedy, ked symbo. .Takto lickl funkcia. vzdialenii tomu, aby bola odmenenA nedakanlm uyri.s.nin nail]lii.no probl6mu. v d6sledkuokolnosti citi byf pritlaien6k srene sa zivotnou n"uynnutnorioJry.-nio usku.tocnif syntezumedzi operainlimi alebo semantickymi polami. priiom prostriedkvreiiu syntezl unikaju.M62e to vypliivaf pravetak z ddrodu ielidimanentn..i iej nroru" ugr.ii'..,io aJz potreb) obnovii rovnovehu syst6muzivota. ktorii sa zrutiia odchotlom drah-ej bytosti. miesto. Namiestotoho, aby sa myservyhla teoreticky !: ],1o. ,t:,uji-ala .nezastupiteln6 namanavcl ceste skratkou cezkomickost'. privejej neschopnost urobit'tLrto skiatku sposobu_ 1eonu bolestnuparallzu. ktorir.zviera myser iydeseniriazkost'ami cesty,po tto...j utan" kv6li vrtkavostiexistencie skriikam, kto16musi podstupifna te.lto a ceste. iyziot6il";;;; mo-t[to interpretiiciu porvrdzuje.Neur6zl pochddzajuce r]zkoiti sir skutoine,pr."aarone z a{sgno.u dlvkou kyseliny mlieinej v krvi'. zarorei vsak vieme, z. p.oJut.iu r.yr.rinl mlieinej je norm:ilne iriinkom svalov6ho rlsilia. doho ekvivalentom na strane int.teltu uv mohlo byt'tsilie symbolov, doveden6az po hranicesil. v jazyku afektivity nzkost'by tai< mohla vyjadrit',stav fyaologickej ob5trukCie v interferencii v6pnika, kto.i;.";l;;;;;; lmPylzy a paralyzuje ich, srav, ktoqj sa indukuje v tele v d6sledlu istej homol6gie medzijeho fyzicklim a mordlnym stavom.. Ak je trito obstrukcia n6sledkom privelmi-intenzi#eho mechanickdholypiitia, do redi znyslovosti sa prekladi ako kide a ochabnutost svalov. V metafore telesnostiich ekvivalentom je izkost:zvierajuca srdce. Pri vymedzeniadekvitneho vzfahu imiechu a rizkosti si hned viimneme, ze hudobni em6ciaje v;isledkom tretej moznosti, ktor6 preber6 niedo z jednej , ar"n.i. " "i.eo '

t75

vplyvom radosti nad rlichlou a prihodnou elipsou. Naproti tom u pri poduvani hudbv ilj radosti vyvol;iva cesta vykonani dielom, rlspesnedovisend navzdory posluchridovya daikostiam, ktor6 mu invendny g6nius skladatela a jeho potreba prebddat'univegu& zvukov predkladd srliasne s odpoved'ami na ne. Posluch6dundsanl;'touto drdhou sa p1 kaidom melodickom alebo harmonickom rozvedeni citi, akoby mu pririekli vysteo6k. A ked2e nemusi s6m objavit'di vyrobif klirde, ktor6 mu umenie autora ponirk; hotov6 prdve v okamihu, ked to najmenej odak6va, vSetko prebehne tak, ako keby mu t6to namihavi cesta- prekondvan6 fahkostbu, ktorej posluch6i sdm osebeby nebol schopn! - bola darovanl vd'aka zvl65tnej priazni skratkou. Kaidi namdhav6 cesta vsak ma pre iloveka - di si to uvedomuje, alebo nie - existenci6lny ohlas. Tou skutodne namiihavou cestou. ku ktorej vzdahuje v5etky ostatn6.je jeho vlastny Zivot. jeho nddeje a sklamania, skiSky a rispechy, odakdvania a uskutodnenia. Hudba mu ddva ich obraz a zArovei ich sch6mu, no formou redukovan6ho modelu6, ktory nenapodobiuje, ale zrfchluje a zahusfuje tieto zvraty do iasov6ho intervalu, aby ich pamdf mohla ulhopit ako celok, a ktorli ich navyse - vo vrcholnlch dielach, na ktor6 sa zivot len zriedka zmoie - vedie k rispeSn6mu koncu. Kaidi melodicka fraza alebo harmonick6 rozvijanie ponirka dobrodruzstvo. posluchad pritom prenechavasvoj intelekt a senzibilitu iniciativam skladatela; ak sa na konci ronia slzy, je to preto, lebo toto dobrodruZstvo - preZivan6 od zadiatku do konca v omnoho kratSom dasovom intervale ako pri skutoinom dobrodruzstve - bolo korunovan6 fspechom a zavi5en6St'astim,pre ktor6 naozajstnedobrodruzstva poskytuju len mdlo prikladov. Melodickri fr6za je pokladand za krdsnu a dojimavir vtedy, ked ml tvar homologick! s tvarom existencidlnejfdzy (nepochybne preto, lebo tdto projekcia bola ui predtym inverzne vykonan6 skladatelovlim tvorivim aktom), pridom Iahsii a na vlastne.; rovine rieii t'aZkostihomologick6 s tlmi, ktorlim zivot musi Selit',a to neuspeine.

sprevedzan6, podobnako pri smiechu,pocirom radosri.Ked-_plademe .miechi,l od pohyby svalov,sprvulen okolo irst, sa Siriak odiama prenisajusa po celejtviri p6q

Faktom je. Ze tak morilna bolesf, ako aj hudba moZe vyvolaf vzlykanie, sir to viak

protit6mu (contre-suiet) a protiodpoved (contre-reponse\, odp.oved (rdponse.). 7*;;;^ zaberalu Po osem taKtov: itorb

viak moZnohnedrozli5if vfpovedi,v rimci ktor'.ich ,tJmu podtu homologickli'ch dielopokladat'- hocije to nepresn6 za budeme liii. a.i*iu. pre zjednoduienie sekvencii nasledujri a v rozloZen6 linedrnej i'"i"ruZ.ntr" firgu,kie sgjednotliv6irseky 's".bou, temu numiestotoho, aby sa doh6iali a prekryvali.Budemeteda,rozlisovaf

Bolera sa deli na segmenty dislovan6 od [0] po [18], ktor6 zodpovedajri

Moieme teda pri'om povedat',Ze hudba svojim sp6sobom plni podobnir ulohu ako mytologia. Hudobne dielo. tento mitus k6dovanli nie v slovdch, ale v zvukoch, poskytuje mriezku deiifrovania, maticu vztahov, ktor6 filtruje a organizuje prezivanir rt ur"nosi', zgstrlpujeju a poskytuje blahodarnf ilirziu, ze protiredenia sa daju prekonaf a tazkosti jeden d6sledok: prinajmeniom pre tir etapu zripadnej civiiizdcie, rieiif. -vyplliva z toho v priebehu ktorej hudba preber6 Struktriry a funkcie m;itu. kaZde dielo musi ponirkaf Spekula.tivnuformu, musi pre problemy tvoriace jeho t6mu hladat a nachddzai' nejakd v y c h o d i s k o .A k j e t o . d o s m e d o t e r a z u v i e d l i . s p r d v n e ,n e m o 2 n o s i p r e d s r a r i i h u d o b n 6 dielo, ktor6 by neotviralo nejaky probldm a nesmerovalo by k jeho rieseniu, rozvedeniu, pridom termin ,,rozvedenie" dostdva iir5i zmysel, no u ,i.,lud. so zmyslom. ktor! m6 v hudobnej redi. Preto n6s prekvapuje, ak u teoretika. ktor!ie i sim skladatelom, ditame, ze Ravelovo Bolero je prikladom ,,procesujednoduchej transformicie, rozvijajircej sa jecJnosmerne b e z n a v r a t u d o s e b as a m e i( . . . ) , e x t r 6 m n y m p r i p a d o m n e p r e r u s e n 6 h o ;d o { o n a l e k o n t i n u i t n 6 h o s m e r o v a n i a( . . . ) z j e d n 6 h o e x t r 6 m u d o d r u h h o , ( . . . ) k t o r 6 s p d j a i b a t o . z e s r i extrimne, r. j. 2e v danom smere uZ nemoZu ist d'alej.a na to, aby mohii pokradovat, sa musia vr6tit' spef.1. zdi\ sa, ie takyto opis je cudzi kaZdej moznej racionilnej idei o. a v danom pripade v6bec nezohladiuje moduldciu-, io sa objavuje , iauerc ]tu.!be skladby, a d6va posluchdiovi nielen pocit ukondenia, ale aj rozhodnej odpovede na probl6m, ktorf ie nejasne nastolen! na samom zadiatku a ktor6mu sa podas celeho hudobn6ho diskurzu m6rne pokirial priradif niekolko rieseni.Aj ked Ravel s6m'definoval Bolero ako instrumentdlne crescendo a tviril sa, akoby v iom videl iba orchestralnu etudu, je jasn6. ze.sa nim podujal na dosi omnoho viiisii: d'aleko by sme sa nedostali, keby_smepri anallze diel, di uZ v hudbe, po6zii alebo maliarstve, vylh6dzali z toho, co o nich autori povedali, alebo si mysleli. t76

177

T6ma a odpoved,prctitema a protiodpovedsa dvakr6t po sebeopakujir s dvojtaktoy,;*: priiom rytmus - kontinuitny v priebehucetelij tsekom rozdelujircimtieto sekvencie, diela - vystupujedo prv6ho pl6nu, zatial io sama melodia ustupuje;rovnako je to po 1: ukondenikaZdejprotiodpovededi pred kaZdym n6vratom t6my:

obsiahnutd vo,vy55e1 - .^:irl ooozicia tdmy a odpovede. protit6my a protiodpovede'

zdvojenie opakovan6 ]Y:#[#;;;kvencnvch dvojic: f'ht' 9:ii'.]-!Tll9:.11'^T sekvencie dvojiie a od komplementdrnej

i:t],";;;;;;; i.'-r.ria" od druhej

tb.pc.

to : "Jo,irena : I -T.:Y::::,'-1'iiriJ;;,; ;:itt6m rovset i u'l' vu1. u,zmyslehorizont6lna: :^",f|: "*'',1':1: ::,'::'opozicta.pretrvava Napokon. bin6rna a istom ;i!i.i#iou.
fiH;;h"

*tflj'i.;i;i.

,{.d,1"J:.:"0",;;;;.i'" a*lr"re',,,"sti medzi bin6rnym a opaiovanym delenimhudobn6ho Celkove tak mdme dve ndsledn6sekvencie,kaZdit s t6mou a odpovedbu, ktor6 sa sekvenciami, zloZenlimi Styrikr6topakujir, striedajircsa s dvoma po sebenasledujircimi lsek diela,kde z rovnako sa opakujicej protit6my a protiodpovede;trvd to po ziverednyi protit6maa protiod(sp6sobom, strettu)t6ma a odpoved', ako keby 5lo o akrisi,,2'(sien6" povednasledujir seboubezzdvojujuceho opakovaniaa vytsfujri do jedinej modul6cie. za protit6my. T6 sa vyn6ra piitnilst'taktov pred koncom a obsahujeposledn6uvedenie
suj..REP.:
Ie Ib IIa
IIb

j"';|tr|;,;fi $:f,;:ir1i#jit-nr:i:n*n :i5Hi.';l'"";.Yfl'exponovanre' a jednoduchou asymetriou. na ktorej je zaloLen frll,ll".,i. "'i.;"str;kcii,

""pi.^re i;tl#,Jre;{;:1i91i1i11,1'ff *Tlll,:**ff ":"n*".i,::*'1'1i.1

sriiasnev ll]]Tll;::'-'::t:::1ijJ:3::l odvrja sa dieia..ktor6 1"9tr v trojdobomtakte,uchodastovdhamedzitrojdobost'ou

c. suJ.-c. R!P. :

tl,

t. l2
)

" 1l 3
2D )

=)..
3:l tl 3b,l

abl

""17

8lv" lvb 9 . 1v n ( vtb

:VsimnimeSlterazJeonuzpodstatnich.charakteristikdiela'horizontAlnuopozi m e l o d i e a r y t m u ' K l o r a ' s a v y z n a d u j e - p o d . o - b n o u n e j etrojdob6ho metra 'dastymd i e dnoznadnosfou Naroz asymetrlcra arabeska narriia pravidelnost' mel6die,ktorej bubon; reipektuju trito pravidelnos{ -,.-iL^m svnKopy, orcten6stroje(spodiatkumal! do v5ak skrlivajri viacero druhov bindrnych formul:.opoziciu i]::#il..'t'.llr',te""r,i -oriuou, ktore nailedulit za sebouvZdyv rovnakom poradi; v rimci ISlli?i-i.tv.-t osminy prvkov. opoziciu. roriuou opoziciu drtch izochr6nnych :.,:il'il.t*;;il.tr rriolv; u p.uo- motive opoziciu dvoch p6rov (osmini + lrioly)' za ?::;;i,-.;;i au!'or*'iny tvoriace p6r; v druhom motive rovnakir opoziciudvoch Lil'o_i""ri.aiiu p6r' takZe i.Lrvf, ru kto.y.i tentokr6t nasledujudve trioly tvoriace ::i"l;r*;;i diZe z ouuritu'oa jedn6ho taktu k druh6mu prech6dza osminy na triolu. lffi; i;ffii Teda zatial do tendencra jednotky celehoryrmick6hosysremu. ;;; k;"Stitutivne #;; metra. rytmus naopak tenduje k melodie asymet'cKosrrrde aZ io uty-.tii, trojdob6ho binArnymopoziciim' a viackrdt spomalenym i.^rvm.t.i.tiVzfahmelodie,arytmuk-.t,ujetaktodvojznacn!.Vnirtornyrytmusmelodick druhymi di uZ sam6 alebo posilnen6 disk;;u rozbija meiruml naproti tomu bicie, - iiZe ich.diskurz ale metrick6delenie, ich rytmickembti'y reSpektujir - lepSie v "arir"L*i, nevnimabicie tak. ako si zaznamenane notich *l;, ooaerinefekt. Ucho viac, niedo,co v notiich nieje -, na rozdielod melodie.ktorej synkopy ."J.a"'.e, (o9m1ga triola) sa ucho "i,i-a * dvojiciach z parrirury. Po dvoch pociatocnych Lf !ii"i.i.e predchidzajuca.triolasi vyZiada pred taktovou diaro_u; n.r*io",,.1. na druhej osmine nastuputakiu, ktor/r s dvoma daliirni tvori triidu; okamZite nasledujirceho o.u,i nasleduju"r-inu-"ii"--,,ri, nuoprk,uzatvoriltri nasledujirce trioly prvouosminou ii.li,urrl p;; ,ri;;; do'[12] rympanyzosilnuji etektakcentmina prvej a poslednej il;;;i; dobejednotlivychtuktov: tym vSaktento efekt nevytvirraju'

s.110
5b) 6bJ

i itt

n r lVIIa ( vllb ^ " tVIIIa "1 ,

VTJIb tt \ 1L 70 1 8a I '1i 8bJ

t_

fOI rx" ( rxb

--l

e.lt7
9D'

MODUL-

18

jav'i Sdastito suvisi.ako sme priive videli.s rytmom. sdastt Ako vysvetlit'tento - s tfm, ze v diele od sam6hozaciatku nemamedo dinenia a mozno predovsetkym rytmus bicich niistrojov rytmom, aie s dvoma: je to jednak,u2-spominanj tfJti,violy spodiatku.na j.anut v iozadi, no uZ vnimateli6 pitii"utu slAiikov redukovanych u vykreslujumelodickrlliniu, hoci chudobnir;zdvojujrirytmus Tieto pizzicata a violoneel6. modelu: najprv tri Stvrforytmom podla zredukovan6ho mal6hobubna zjednodusenym dvomi osminamivytvArajukolisavyr)'tmus,ltoreho nasledovan3 v6 noty, potom dve tern6rnostia bin6rnosti.To nie je takty tieZ ukazujir uZ spominan6striedanie .lednotiiv6 sa kvintu striedajucu so zdvojenou vsetko; sl6diky,ktor6 od sim6ho zadiatkunasadzuju

178

t'19

oktevou unisona, postupnestiahnu dorazz prvej doby a prenesuho qu a sugestivnou druhu a tretiu dobu, takZetakt akoby sa otvdralanakruzou. Ylc pt2.z

1,,:-A"ni. sa nasycuie sl6cikovfchndstrojov,v segmente dorazvdd5ouirdast'ou Ill] ,.llii'anatVtict6mu

aby pgtotposlygl:'T,:1.:I:1.?-111:ff..IJ] #ftj;;;"1":!. r:Iti] rriumfuje. sa V ryrmu. ktori vdaka pripojeniuskldikovziska opdt'prevahi.r. dru-

Tp,ie49 !:_'.1.:f"ll_'T.l^p,.:illl'i.::i::,::,0:;1:*:,?,?**fmetru ?,'^",,b:ffi::,*: trojdob6mu k strdnku:syntetickirytmustenduje jednoduchemu li'*'.;;l.ni klesat, zadina v tt" dosahuje prvychpiatichtaktoch[13]neZ I ot;
Lrp6

Tonilne a rytmick6 vzdialenostisa spdjaji, a tlm vytvdrajri dojem dvoch navz6jorn vydk6mel6diou.ktord je v permanentnom posunutich tern6rnychmetier.Sprevddzany vani a dasto synkopou anticipuje takt, postupujerytmus opadnea objavuje sa vidy o jednu dobu nesk6r.Harla, s ktorou sa pracujeako s bicim ndstrojom.m6 v5ak viid5iu vyrazovi schopnosfa obdivuhodnepoddiarkujetento aspekt:v [2] nastupujeso Stvrt'ovimi notami na druhej a tretej dobe; Arpe

je tieZ trojdob6. v istom zmysle simuluje binArne zatialio analytick6 metrum, ktor6 Stvrtovych not z io transfigurecie. tlmodi harfa v [16]. prudko prechAdzajuc trojic n6t a osmin sa striedajucim dvojiciam Stvrt'ovych k

(t01, dy'chovlch ndstrojov do tietoakcentypotom prech6dzaju huslia do drevenych tZl); harla sa vraciav [8], tentokrdtna druhejdobe s p6lovouhodnotou;

Arpt

v Tieto nahr6rdzajn [10] Stvrfov6hodnoty. prin6Sajuce - trojhlasn6 potom 5tvorhlasn6 a akordl:

iba na druhej a trete1d o b e

Arpt

lfil

Podascelejtejto peri6dy aj po nej (pretoZe efekt trombonov dosahujevrchol v poslednjch iiestich taktoch) sa druh6 doba zd6raziuje a kladie do opozicievodi prvej, ktor6 nie je (alebo v porovnani s prvymi dvoma je menej)akcentovand. Tieto oddelen6rytmy, jeden rozvinut! a druh! zhustenli,prechidzajir v priebehu skladbydvoma transformdciami. prvom pripadekaidy z nich vo svojejchvili prech6V dza do prv6ho pl6nu a zaujima popredierytmickej sc6ny:syntetickyrytmus, spodiatku 180

ked analytick! rytmus,ktory savraciado prv6hopl6nu ako na zadiatku, v or6ve momente, ndstrojov. dast'dychovych vSetky sl,diky - okrem prvlich husli- a vddsiu mobilizuje I rieto rytmick6 transformAcie rovine melodie?Ak rytmus osciluje eomu zodpovedajri a medzibin6rrnostou ternirnost'ou,mel6dia s men5imiperi6dami oscilujeod sekvencie (t6ma-odpoved) k sekvencii (protit6ma-protiodpoved); tlm striedavo prech6dza t6niny C dur k tonine,ktor6 zaistenie je odliSni, je vsak a z najploSnejSej najpevnejSej takmerdo toniny cis mol (desmol). invdiioubeiok tak hlboko zmenenl,ze prechddza lebo po umornej pr:ici protit6my na akcentovanib6ikovlch Tu vsak nikdy nedosahuje, - rezignuje charakteristikprotiodpoved - akoby premozeniitimto mernym irsilim v tu V sa a postupne vraciana svojemiesto. skutodnosti tedanestoja opoziciidve toniny: a ato to ditu.n. v L'Heure E.spagnole,,,pravidelnliperiodickf" pohyb kyvadla vzdaluje mel6diuz priameja stabilnejtoniny - aleboju tam vracia-, iim vytvira isty ekvivalent rytmickej opozicie dvojdobosti a trojdobosti. ako aj rytmickej a z6rovei melodickej opoziciemedzi symetriou a asymetriou-Vidime teda, Ze cel6 dielo je charakterizovan6 riiilim prekonat' komplexnir mnoiinu do seba zapadajucichopozicii. Hlavni z nich, vyjadren:ina samom zadiatku,spoiiva medzi mel6diou,ktord je vyjadrovanf v najrovzvuku flaut) - nistroja, ktor6ho slarbeniesi tieto nomernej5om najvyrovnanej5om a privlastkyzasluhuje vsetkychhudobn;ichn6strojovnajvddsmi- a dvoma vzdjomne zo prekrlvajircimi rytmami, z ktorych, ako sa zd6, jeden v2dy chce predbiehaf,zatial io druhy naopak, chce zachovat'odstup. Mel6dia svojou ton6lnou oscilfciou a rytmus svojouvnriiornou dualitou kolilu medzi symetrioua asymetriou,do sa prejavujevihanim medzi dvojdobost'ou trojdobosfou a medzi toninou pokoja a t6ninou uzkosti. a Aby zmieril tieto protiklady. skladatel sa zrazu uchyluje k jedinej dimenzii hudby. pozornost': initrument6lnymfarbdm. Nastroje,vyzyvak ktorej smedoteraznevenovali n6 najprv s6lovo,sa spijaji najprv po dvoch, potom v dorazvdiSom podte,aZ nakoniec,

akEkolvek budejasn6.2e rieSeni. tutti, t.j. ked sakvalitamenina kvantitu, ked prich6dza pomoct. No vtedy.ked unik6 a celi zvukovi objem. ktory je k dispozicii.tomu nemoZe sa a vzruienieorchestradosahujevrchol, zo samejtejto neschopnosti vyndra rie5enie, 16 v nezdarov.Orchester, zufal-_ v ter6ne,kde by ho nikto nehladalnebyt predchAdzajricich d'alejstupiovaf svs.i zaviseniaa uZ neschopny do stvez nemoznostidospiet' uspeSn6ho hlas,eite naposledyzvyii ton: moduluje.To je ti slavnamodulAciapdtn6sftaktou p..d koncom, ktordje viak - a to treba hned poddiarknut- pripravovanl a uvirdzan6tyrn, od harfavyuzivajLica [16]binarnosf,5l moduldciou: io by smemohii nazvat'rytmickou na clvilu vr6ti k priamemu tern6rnemurytmu pred modulirciou,podasktorej sa v SiesrytmickA synt6za. tich poslednlch taktoch zavrSuje

niet Ti'j'"ie.ln" dolezit6ho. timbru,rvtmu' tonalitydi mel6die. nijak! je Ze lii;"1". ktor6hostavba na prvypohladtaketransparentnd, nepotrebuje rovisimultdnnych. ako teda- podobne mytus- na niekolkych^ :'.;;;;. rozprava
fi'"'r.rioen.'rtoZity pribeh.do nejaklm sp6sobomtreba rozuzlif. Ako iasto v mytoch, ivin.,ii1.6 opozicia je ili.o rtat. implicitnej opoziciisymetriea asymetrie;symbolizovaftrlto opoziciu

taktu - tvoreni drZanym akordom, ;iconanciav druhej polovici predposledn6ho stupnicami- j" 11 konci znamenim toho, Le odteraz i.ntnvri a descendenrnimi

rovinami rovinv su tt61:ltl:fli!ltl:u'l: ;i;;i" pripade simultdnne tern6rnostije skutodnere6lna. To l":nryl'-:t: ist6 nemo2no bindrnosti a
:i,ffoi;i""llastov.,ktor6 ju medzi a raz sriiazrytmick6, ton6lne, prejavujri tieZkontrasty
. drmom meloore a ilnrou rytmu. ktora je melodickd vdaka pizzicatam slddikov pripojeI tlu"---,

k do smeruje toninl E dur, paralelnej toninecis mol, enharmonicky T6to modulAcia v des mol, odvodenejz toniny I mol (molovd subdominanta C). ku ktorej protit6ma po dvoch teda bolo ist6rie5enie; odstrhneni V m6rnesmerovala. tonalnomusporiadani t6nina E dur triumfuje,a tak tonalit (tlim, 2e sajedna z nich nevzdala) nezluditelnych a dvojdob6ho trojzabezpeci,,navrstvenie" ktorit spzitne ton6lnumedi6ciu, uskutodiuje dob6ho rytmu. Analyticki rytmus. kombin6ciabinirnych opozicii,sa v poslednych trojdobom vyjadreni taktoch spAjas druhym rytmom v jeho nirjjednodr-rchsom Siestich dobu: tri pomocouvelk6ho bubna.dinelzi tamtamu.z ktorychkaZdyvyznadujejednu rytmus bez timbru. druh! timbre bez rytmu a treti je z n6stro1.. ktorych prvy priniiSa zvukovou synt6zouprvych dvoch. Trojdoby rytmus dominuje pocas Styrochtaktov ho a zr'frazriujLi glissanditrombonot na druhej ir tretejdobe:

. L.,.f^,, l\l-L^h;a^ -^rio'l^lz imocin4rnehn nredcfavttie predstavujeo n o z i c i a opozicia :. ?o'j'rr"l r - - ; ^ + - ^ : ^ fi.i* ndstrojoms harfou. Nakoniecporiadok imagindrneho ' a jasnou toninou C dur a nejasnoutoninou protit6my, ktor6 je llJ"i i"anoAuchou tonality' - l"iui6enot,i bez akejkolvek definovatelnej ' ak teda celkom nesprdvne, sme na zadiatku tejto analfzy. charakterizovali i,l.Uoto fugu. Nieje to v5ak presnyvyraz. lebo na z6klade obsahutejto n^toroako akrisi zuZenu fugu. Ale ak tento obsah m6Ze lurraUuUv sme neboli schopnirekonStituovat'ozajstnu to neznamend prdve,2eskryva v sebeinkompatibiliiU. formou line6rnejs6rie, ]l;"[*t organizovanieakustick6hospektra? Nui a prdve tieto ,"_-f.torevyluiujrl zovretejSie - pokial ich niekto chcezosuladit'- skutodnejfirgy: i'iiorputiUitlty umoznuju zrod iiste formiilnej. ktord vznikd ako spiritu6lnetelo emanovanz rozloienych ijraf",i; " roviny re6lneho,symbolick6ho ,lai",,i: druhej. Ako v oiajstnejfuge na sebanavrstven6 sprfvnu toninu. hoci iimugiiratn.tro sa dobiehajira prekryvaji tak dlho. klm neobjavia na.pokonspoji iauplirU.hu cel6hodielalxisiovala len v staveut6pie. Ked modulacia ostatn6opoziciesu pohlten6:.bin6rne a terporiadok re6lnehoa imaginiirneho. a zlabi z iarn. piln.ipy sa stavaji kompatibilnlimiv d6sledkusuperpozicie toho ist6hod6vodu. ustupujev dosledkuu2 spomenutejmedifcie. r ttorelo antinomia symetriea asymetrie po n6hlom istupe vzruSenia partitirra kondi tichom poZehnanymdobre naplnenou sa

p16cou.

POZNAMKY piirotlniLh ndC.: ,l/-r'i/sni s r o d f i .P r a h a 1 9 7 1 . . 4 0 4 1 . ' ? L E V I - S T R A U S SC . : L c C r u e t l t ' ( i r i r . 1 9 6 4 . . s s .1 5 5 - 1 7 1 .2 4 6 ' 2 6 0 L ' I l o n u r t ' r a . P a r i s . 1 9 7 1s. s .1 0 0 .l 6 l . 3 0 l r V prvom zvizku Llt thologiques (Pozri Le Cru et Ie Cuit, cit. vyd. s.23) som v hudobnych form6ch sledoval takpovediaclen metodologickir inSpirlciu a prizn6rval som im dasovu j p r i o r i t up r e d m f t i c k f m i f o r m a m i :p r a v d o u e . Ze ako prvii sa ich pokfiala vysvetlovafhudobne te6ria. Cesta, ktori bola urobenl od po prvych strin M.vthologiques tento ziver I Lvt-STnnuSS. Stvrt6hozviizku. umo2nila lepiie pochopit' Ze b y s m en e m o h l ih l a d a dm o d e l - lk o n i t r u o v a n i a m y t o v v h u d b e .p o k i a t b y s i i c h m y t y u 7 p r e d t y m n e b o l in a 5 l i . t P R O U S T . M . : S r | a r r r r r r ylc i s l a . B r a t i s l a v a r 1 9 6 5s, . 3 5 5 PITTS. F. N. Jr.: The Biothetttistrtol .1n.\i?t.t'. A l n ' . S c i e n t i / t c n t e r i c a n , 2 2 0l.. 1 9 6 9 . o LEVI-STRAUSS. C.: Mr.'i/enrpiiroclnichntirod&. cit. vyd. s. 44-47. t POUSSEUR. H.'. FragntentsthioriquesI pour expirimentale. Brusel 1970,s. 246. la rnusique

glis.

-;->

dochiidza v dvoch zhverecnjchtaktoch sa lietko vracia nasplii: v predposlednom dvoch motivor', a poslednytakt - redukovanyn a j e d i n u k biniirnemurozdleneniu vyrazni dobu - r'racia rytmu oporu. ktorii mu dovtedy chybala:

. ( , , B o l e r o .t'l e M a u r i t e R u v e l L ' H o m m e . R e y u e . f r a n g a id 'e n t r o p o l o g i eT O m e X I : A V r i l J u i n sa . 1 9 7 1N u m 6 r o2 , s . 5 - 1 4 : , Mythologiques IV, L' Hotnmenr. Paris 1971,s. 580 596.) N { P R E K L A DS T E F A N E N l E T H )

183