MASARYKOVA UNIVERZITA

Fakulta socilnch studi Katedra politologie

Radiklny stret terie s praxou participatvne rozpotovanie ako aplikcia normatvnych demokratickch teri
Vyuitie participatvneho rozpotovania v Bratislave Bakalrska prca

Ivana Rybansk
(UO 363886) obor

Mediln studia a urnalistika Politologie vedci prce

doc. PhDr. Ing. Ondej Csa, Ph.D.

Imatrikulan ronk 2009 V Brne 2012

Prehlsenie o autorstve prce Prehlasujem, e som bakalrsku prcu na tmu Radiklny stret terie s praxou participatvne rozpotovanie ako aplikcia normatvnych demokratickch teri. Vyuitie participatvneho rozpotovania v Bratislave. vypracovala samostatne a pouila len zdroje uveden v zozname literatry.

V Brne, 6. 12. 2012

...................................................

Poakovanie Doc. Ing. PhDr. Ondejovi Csaovi, PhD. chcem poakova za zujem o tmu a cenn rady, ktor ma vdy poas tvorby prce motivovali. Rodiom patr vaka podporu a dveru v to, o robm, aj ke im to je vzdialen. Spolubvajcim z Havlova, Fantzii v Pohybe a alm priateom by som rada poakovala za podporu a inpiratvne prostredie. A tie akujem Tigranovi Hamasyanovi a Petrovi Lukeovi.

Abstrakt Bakalrska prca sa venuje participatvnemu rozpotovaniu v Bratislave, ku ktormu pristupuje ako k demokratickej inovcii a aplikcii sasnch normatvnych demokratickch teri. Autorka fenomn skma cez analytick rmec Grahama Smitha. Zmerom prce je analyticky popsa, ako je skman inovcia vyuit v Bratislave a ako aplikuje koncepty sasnej demokratickej terie. Poet znakov: 80 580 Kov slov: Normatvna demokratick teria, participcia, samosprva, legitimita, rozpoet, participatvne rozpotovanie, inovcia, demokracia, obianska spolonos, Slovensko

Abstract The thesis explores participatory budgeting in Bratislava as democratic innovation and application of contemporary normative democratic theories. Authoress debates this phenomenon through analytical framework developed by Graham Smith. The intention is to discover how political theory turns into practice and how the instrument works in Slovakia. Number of characters: 80 580 Key words: Normative theory of democracy, participation, self-government, legitimacy, budget, participatory budgeting, innovation, democracy, civic society, Slovakia

Obsah 1. 2.
2.1. 2.2. 2.3.

vod .............................................................................................................................. 7 Teoretick as ............................................................................................................ 9

Sasn demokratick teria hodnoty a/alebo fakty 9 Legitimita ako k................................................................................................................ 12 Oban, majite suverenity...................................................................................................... 14 Vyriei to participcia ............................................................................................................ 16

3.
3.1. 3.2.

Empirick as ........................................................................................................... 20
Vber prpadu a dta.............................................................................................................. 20 Analytick rmec ................................................................................................................... 21 A. Inkluzvnos (Inclusiveness) B. Verejn kontrola (Popular control) C. Uven rozhodnutie (Considered judgment) D. Transparentnos (Transparency) E. Efektivita (Efficiency) D. Prenositenos (Transferability) 3.3. 3.3.1. 3.3.2. B. C. E. F. Bratislava a participatvny rozpoet Organizan zloky a zkladn podoba mechanizmu PR v Bratislave Mte prvo vedie (realizovanie verejnej kontroly cez PR) Monos uvene sa rozhodn (kategria uven rozhodnutie) Stoj to za to? (kategria efektivita) Potencil na export (kategria prenositenos) 22 23 24 25 25 26 27 28 29 33 34 36 37 38 39

Analytick as ...................................................................................................................... 27

A. Kad sa me zapoji (realizovanie kategrie inkluzvnos v PR v Bratislave)

D. Vidie do vntra (kategria transparentnos)

3.3.3. Zhrnutie vsledkov analzy

4.
4.1. 4.2.

Diskusia...................................................................................................................... 41
Sp k normatvnym terim Vsledky analzy pre prax 43 43

Zver ...................................................................................................................................... 45 Pouit literatra .................................................................................................................. 46

In zdroje........................................................................................................................................... 48

Prlohy .................................................................................................................................... 49
Prloha . 1 - Rozhovor s Petrom Vittekom ...................................................................................... 49 5

Prloha . 2. Harmonogram PR v Bratislave .................................................................................. 56 Prloha . 3 - Participatvne rozpotovanie v esku.......................................................................... 57

Zoznam obrzkov a tabuliek Obrzok 1 - Vzahy medzi konceptmi - obania, legitimita a tt............................................. 1 Obrzok 2 - truktra mechanizmu participatvneho rozpotovania......................................... 1 Obrzok 3 - Mon spsoby participcie v PR (BA) (od najniej miery participcie k vym) ....................................................................................................................................... 1 Zoznam tabuliek Tabuka 1 - Miera vplyvu n rozhodnutie u rznych spsobov participcie............................ 31 Tabuka 2 - Prehad zapojench obanov, potu obianskych projektov v jednotlivch rokoch PR ............................................................................................................................................. 32 Tabuka 3 - Plnovan harmonogram procesu PR v Bratislave .............................................. 56

Zoznam prloh Prloha . 1 - Rozhovor s Petrom Vittekom Prloha . 2 - Harmonogram PR v Bratislave Prloha . 3 - Participatvne rozpotovanie v esku (situcia v roku 2012)

"o je akt zvrchovanosti? ... Dohoda tela s kadm jeho dom, zkonit, spravodliv, uiton a trval. Nie dohoda nadriadenho s podriadenm. Jean Jacques Rousseau, O spoleensk smlouv

1. vod
Oban je zklad ttu. Toto jednoduch tvrdenie, ktor v prvopoiatku vychdza z terie spoloenskej zmluvy, m pre sasn demokratick reimy smerodajn vznam. Vyplva z neho vek draz na voby, ako na prostriedok odovzdvania moci obanov na nimi vyvolench reprezentantov. Voby akoby boli synonymom demokracie. Termn demokracia sa vak najjednoduchie d preloi ako vlda udu. Stavom, kedy by tto vlda nebola sprostredkovan, sa zaoberaj rzne demokratick terie, z ktorch niektor maj aj svoje aplikcie. Zrealizova priamu as obanov na vkone moci m za cie participatvne rozpotovanie. Ide o rzne modely mechanizmu, kedy obania spolu rozhoduj o tom, ako m by vyuit as rozpotu alebo cel, na rznych rovniach, najastejie vak v meste alebo obci. Participatvne rozpotovanie sa zaviedlo do praxe v 70tych rokoch 20. storoia v Brazlii, v Porto Alegre. Dosiahnut vsledky, ako schopnos mechanizmu zahrn do rozhodovania aj najniie socilne vrstvy, zvenie legitimity samosprvy v niektorch tvrtiach a zminimalizovanie korupnho sprvania, sa predstavuj dostaton dvod prenies tento model aj inam. Participatvne rozpotovanie sa rozrilo do celho sveta.1 O astiach rozpotu rozhoduj rovnako obania v rozvojovch krajinch ako obania zpadnej Eurpy a severnej Ameriky. Prax ukzala, e samotn mylienka a model mu ma najrznejie aplikcie a vyie zmienen vsledky sa vbec nemusia dostavi. V Eurpe sa participatvne rozpotovanie pouva najm ako proces modernizcie a zvenia efektivity mestskej, obecnej samosprvy. Do praxe sa zavdza na iados obanov alebo z iniciatvy volench zstupcov. tartovacia pozcia pre participatvne pokusy na Slovensku, v esku i inch

stredoeurpskych krajinch je vak kvli minulosti a rovni politickej kultry in ako

V sasnosti sa poet participatvnych rozpotovan vo svete odhaduje medzi 795-1469, z toho 174-296 v Eurpe. (Pateman 2012: 13) Podrobnejie vi mapu rozrenia participatvneho rozpotovania vo svete. Dostupn online < http://www.intellitics.com/blog/2012/03/28/global-map-of-participatory-budgeting-projects/> Cit. 2012-11-21)
1

v zpadnej Eurpe. V takomto prostred vznikol projekt participatvneho rozpotovania v Bratislave. S podporou primtora, prsubmi a pr relnymi vsledkami. Vo svojej prci by som sa chcela venova tomu, ako tento nstroj demokratickej inovcie funguje v Bratislave a ako sa v om odzrkaduj sasn normatvne demokratick terie.

2. Teoretick as
V akademickej sfre je dominantn presvedenie, e demokracia nie je konen stav, ale proces. V poslednom obdob sa vak tento proces akoby pojmovo zil na liberlne demokratick model, ktorho najdleitejm elementom s voby a deba moci medzi ttne orgny. Ukazuje sa vak, e zkladn prvky tohto procesu nefunguj vdy presne tak, ako od nich akme. Problematick je dnes pozcia demokracie dokonca aj v stabilnch demokratickch reimoch, kde u dlhodobo dochdza k poklesu volebnej asti a premene politickho boja na sperenie v oblasti marketingu, nie programov. Uveden problmy s sasou premenlivosti demokracie ako fenomnu a spsobu vldnutia, a tak je na mieste rozma nad pravami v existujcom systme, ktor by viedli k dosiahnutiu inch vsledkov. Sasn demokratick teria je pestrou paletou interpretci toho, o sa aktulne s demokraciou deje a o by sa s ou mohlo sta alej. Na vod si preto dovolm predstavi situciu v sasnej demokratickej terii a vytvori tm kontext pre analzu konceptov, s ktormi pracujem v empirickej asti. Mojm cieom toti nie je len fakticky popsa participatvne rozpotovanie v Bratislave, ale pozrie sa na tento prpad aj z hadiska aplikovania demokratickej terie.

Sasn demokratick teria hodnoty a/alebo fakty Neprebern mnostvo autorov v sasnej demokratickej terii vyvolalo potrebu vytvori na rovni konceptov a zkladnch bodov teri vymyslie systm, ktor by aj zjednoduoval komunikciu medzi jednotlivmi prdmi. Najjednoduchie rozdelenie vychdza z toho, ak dva zkladn spsoby pre chpanie akhokovek konceptu meme poui. Empirick a normatvna rove sa daj jednoducho identifikova aj v demokratickej terii. Km pre prv je aiskom skmanie reality a pristupuje k demokracii skr pragmaticky, druh sa odra od hodnt a sna sa pre ne njs mon spsoby vyjadrenia v intitcich. Empirick demokratick terie2 skmaj demokraciu ak je, priom normatvne sa snaia formulova, ak by mala by.

Do tejto skupiny patr naprklad teria minimlnej i volebnej demokracie od Josefa Schumpetera, koncept polyarchie Roberta Dahla i ekonomick teria demokracie Anthonyho Downsa. Ani jedna z nich nevyhodnocuje, i je existujci stav dobr alebo zl, viac je v centre zujmu racionalita a efektivita zapojench aktrov.

Zujem tejto prce je skma spsob, akm sa demokratick teria stane praxou a doke ju ovplyvni. Mohol by by naplnen aj skmanm aplikci empirickch demokratickch teri, o by sa tkalo rznych spsobov volebnho i intitucionlneho ininierstva. Tto vetvu vak s ohadom na predmet zujmu, teda participatvne rozpotovanie, opustm. Nielen na rovni terie, ale aj v praxi sa toti vykonvatelia a obania zapojen do tvorby rozpotu otvorene odvolvaj na rzne normatvne demokratick terie. Kovmi pojmami teoretickej asti bude participcia a legitimita. Oporu m tento vber aj v stave sasnej terie demokracie, kde je bada, e draz na vzrastajcu participciu je stlou tmou v sasnej demokratickej terii. Za posledn roky sa objavilo mnoho teoretickch perspektv, ktor zdrazuj vzrastajcu a prehlbujcu sa participciu na politickom rozhodovan (Smith 2009: 5).3 Mnostvo interpretci zkladnch konceptov rob situciu pre spracovanie neprehadnou. Preto som sa rozhodla rozliova v rmci sasnej normatvnej demokratickej terie medzi dvomi vetvami deliberatvnou a radiklnou. Km prv kladie najv draz na hadanie konsenzu a relativizuje aplikciu zkladnch princpov, naprklad predpoklad zapojenie (Sintomer 2010: 316), druh priamo stoj na asti obanov.4 Prv vetva sa stala populrnou vaka Jrgenovi Habermasovi, ktor tmto spsobom skombinoval vhody protikladnej liberlnej a republiknskej predstavy o demokracii. Zklady druhho prstupu spovaj v republiknskej radiklne-demokratickej tradcii Jeana Jacquesa Rousseaua. Participatvne rozpotovanie pracuje s prvkami oboch vetiev5 a presn priradenie je mon len pri tdiu konkrtnej aplikcie. Posdi sa d poda manifestovanch mylienkovch zdrojov skmanej aplikcie v jej zkladnch dokumentoch, alebo poda mylienkovho zakotvenia inicitorov. Participatvne rozpotovanie je tvrny nstroj, prispsobuje sa uom, ktor ho zavdzaj do praxe a vkladaj doho svoje predstavy o fungovan politiky a obanov v nej. Bez ohadu na to, i s skr participatvci alebo deliberatvci.
Naprklad participatvna demokracia (participatory democracy, Pateman. Sintomer), deliberatvna demokracia (deliberative democracy, Habermas, Bohman), priama demokracia (direct democracy, Saward), demokracia rozdielu (difference democracy, Young 1990) a kozmopolitn demokracia (cosmopolitan democracy, Held). (Smith 2009: 5) Vone by som mohla pokraova aj almi ako demokratick experimentalizmus (Unger 2000) i absoltna demokracia (Hardt a Negri). Zdrojom informci o sasnch radiklne demokratickch terich boli dva odborn lnky Kioupkiolis (2010) a Little (2010). 4 To, e sa na tto as nielen spolieha, ale ju priam vyaduje, sa ukazuje aj v draze na edukatvnos samotnch procesov a vzdelvanie obanov (Smith 2009: 5), o s okrem mechanizmov priamej asti na moci alie aspekty konceptu zmocnenia (empowerment). 5 Vyuva 3 zkladn princpy deliberatvnej kvality ako o nich pe Habermas a in autori deliberatvnej tradcie a to princp argumentcie, inklzie a zverejovania (Sintomer 2010: 314-315). Z radiklnej tradcie je najdleitejia idea priameho vkonu moci obanmi bez sprostredkovateov.
3

10

elom predchdzajcich odsekov bolo nartn pole demokratickej terie, na ktorom sa budem pohybova v alch astiach. vod objasnil rozdiel medzi mnou zvolenm prstupom, teda optikou normatvnych demokratickch teri, a inmi monmi variantmi. V nasledujcej asti sa budem pohybova hlavne medzi tromi dleitmi konceptmi v politickej terii obanmi, legitimitou a ttom. Tto abstraktn rove neskr preklopm do tz o participcii a reprezentatvnosti v sasnej demokratickej terii. Takmto spsobom sa dostanem a k bodu, z ktorho vychdzala empirick as, teda samotn analza participatvneho rozpotovania v Bratislave.

11

2.1. Legitimita ako k

Sprvanie obanov a ttu k sebe navzjom je reciprone ovplyvovan legitimitou. Tento pojem vyjadruje platnos a oprvnenos poiadaviek jednej strany voi druhej. Legitimita vak nie je podmienen len pravidelnosou priebehu socilneho jednania (ako pristupovanie k vobm), vznamn vplyv okrem tohto vonkajieho faktoru maj aj vntorn spsoby legitimizovania usporiadania ako emotvne presvedenie, hodnotovo-racionlna i nboensk viera. Opodstatnenie, poslunos i ospravedlnenie postupov s tm, o tt zskava z udriavania svojej legitimity (Weber 1998: 163-166). Legitimita umouje vmenu poiadaviek a nrokov medzi ttom a obanmi a zrove tieto nroky ospravedluje. V politickej terii existuje zhoda, e legitimita je zkladnm, hoci nie jedinm a veobecnm normatvnym tandardom na hodnotenie politickch usporiadan6 (Peters 2005: 121).
Obrzok 1 - Vzahy medzi konceptmi - obania, legitimita a tt.

tt
vykonvanie moci, udriavanie poriadku vyjadrovanie poiadaviek na aktivitu ttu

legitimita

obania

Legitimita v empirickom zmysle je vzah medzi spolonosou tvorenou obanmi a politickm usporiadanm alebo jeho konkrtnymi asami (Peters 2005: 97). Takto vzah spova na presvedeniach, viere a aktvnej podpore. Rzne typy legitimity, ako s definovan rznymi autormi, pomerne jednoducho pomhaj vykresli, o ak zloit fenomn vlastne ide. Od neracionlnych typov legitimt u Webera (tradin, charizmatick, nboensk) a k racionlnej alebo pozitvne prvnej.7 Vetky tieto druhy sa mu tka politickho usporiadania ako celku alebo len jednotlivch produktov jeho fungovania (rozhodnut, politk a pod.).

6 7

Usporiadanie v zmysle order (angl.), d (esky). Pozitvne prvny prstup hjili a pouvali naprklad Carl Schmitt a Jeremy Bentham.

12

Otzka, kedy legitimita vlastne vznik, je potrebn pri uvaovan o rznych rovniach tohto pojmu. Z tohto uhla pohadu meme rozliova medzi substantvnou a procedurlnou (Peters 2005: 101). Pri prvej vznik legitimity nesvis s tm, o sa v politickom systme prve deje, ale zvis od neustlej prtomnosti a aplikovania hodnt (ako rovnos obanov, spravodlivos a pod.). Viac sa vak v akademickej obci a tie v praxi odvolva na procedurlnu legitimitu, teda tak, ktor vznik vaka korektnmu priebehu nejakho procesu. Podkategriami tohto typu s in-put a out-put procedurlna legitimita. Prv kladie draz na spsob vzniku orgnov politickho usporiadania. Takouto legitimizujcou procedrou s hlavne voby. Out-put legitimita ospravedluje existujci systm jeho vsledkami, teda prijatmi opatreniami, policies a verejnmi slubami. V tomto pohade je dostaujce, ak procedra prebehne poda pravidiel vsledky s chpan ako sprvne. Takto logiku vyuva pozitvne prvo a princp legality. Uprednostovanie procedurlnej legitimity je poda Habermasa problm. Viera v legitimitu sa redukuje na vieru v legalitu: sta odkaz na leglny spsob vzniku rozhodnutia (Habermas 2000: 124). Kee legitimita kladie veobecn podmienky a nroky na politick usporiadanie, ktor musia by splnen preto, aby obania boli zaviazan rozhodnutia politickho systmu akceptova a plni, dostvaj sa obania do hodnotovho konfliktu. Me sa sta, e musia repektova nieo, o popiera zkladn udsk hodnoty (napr. leglne etnick istky verzus prvo na ivot). Aplikovan normativita legitimity je kategria, ktor zachytva, ak spen je usporiadanie v plnen hodnotovch nrokov.8 Perspektva veobecnej normativity zas vytvra priestor pre legitmne formy neposlunosti a odmietnutia rozhodnut, ktor sce boli prijat procedurlne sprvne, ale nestretvaj sa s hodnotovmi nrokmi na systm. Podstatu legitimity tvoria hodnoty a nielen racionlne vyhodnotenie vzahov medzi aktrmi, ttom a obanmi. Hodnotou samou o sebe v tomto zmysle je aj delibercia ako pecifick forma participcie. V celej svojej funknej rke znamen zvenie informovanosti, konfrontovanie nzorov a zahrnutie do debaty. Delibercia toti nie je primrne o dosiahnut konsenzu. Kov je otvranie tm na verejnosti, ktor umouje spolon urovanie agendy. Vo vsledku sa cel debata argumentane len posva, pretoe niektor nzory s v argumentanom sboji vyraden (Plichtov 2010: 189).

Je dleit ale tieto aplikovan normatvne hodnotenia legitimity rozliova od tvrden o legitimite ako napr. Eurpska nia nie je prijat obanmi. (Peters 2005: 100)

13

V spore s tmito monosami je relny stav fungovania reprezentatvnych demokraci. Spsob, akm reprezentatvna liberlna demokracia zskava legitimitu, popisuje Habermas nasledovne: stret odohrvajci sa na politickom kolbiti m preto legitimizujcu silu nielen v zmysle autorizcie uchopenia mocenskch pozci; kontinulne veden politick diskurz m skr zvzn silu tie pre spsob vkonu politickho panstva (Habermas 2002: 85). Pre legitimitu reprezentatvnej demokracie dnes akoby bola kov prtomnos stretu politickch nzorov v sai o moc a jej vkon. Najvou prekkou tvorby legitimity s nepoddajn normatvne truktry, ktor u politicko-ekonomickmu systmu neposkytuj ideologick zdroje, ale konfrontuj ich s nadmernmi poiadavkami (Habermas 2000: 118). Rieenm je poda Habermasa prijatie inho spsobu socializcie, ktor by bol oddelen od noriem vyadujcich ospravedlnenie. Tu sa dostvame sp k predmetu tejto prce, participatvnemu rozpotovaniu, ktor za takto in spsob socializcie oznai meme. Legitimitu samo nevyaduje, pretoe pochdza zo suverenity kadho obana a rovnosti zapojench. Km sasn poriadok zdanlivo plat, ale je vyprzdnen, je otzkou, na akch zkladoch by mal by postaven nov poriadok. V nasledujcej asti sa preto budem venova mylienkovm a hodnotovm vchodiskm deliberatvych a radiklnych demokratickch teri, ktor svisia s participatvnym rozpotovanm a s v pozad aj inch demokratizci demokracie (Sintomer 2010: 309).

2.2. Oban, majite suverenity

Problematika legitimity m dvoch aktrov - obana a tt. Legitimita sa vak nezhmotuje len v ich vzjomnom vzahu, ale obaja aktri musia z nejakho zdroja erpa oprvnenie o podobe tohto vzahu rozhodova. Pvod legitimity obana samotnho vysvetuje prirodzene prvna koncepcia. Oban je oprvnen vyjadrova svoj nzor a ovplyvova spolonos, v ktorej ije preto, e je lovek a m rovnak hodnotu ako ostatn. Obanova suverenita vyplva z prva vymedzi priestor vlastnho ivota od ostatnch. Povahe suverenity jednotlivca sa v politickej terie venoval Jean Jacques Rousseau. Prve jeho tvorba a argumentcia o neprevoditenosti suverenity je teoretickm pilierom radiklne demokratickch teri. Moc sa me odovzda, nie vak va, tvrd Rousseau (2002: 34), m zha svoje chpanie moci ako praktickho vkonu rozhodnut vle. Pvod vle je u obanov ttu, ktor rozumej, e je ich spolonm zujmom a dobrom by pod sprvou ttu.
14

Najastejia kritika Rousseaua hovor, e mylienka veobecnej vle je totalitn a viedla by vlde podpriemernosti. Je vak dleit spomen, e veobecn va je vdy sprvna a smeruje k veobecnmu itku; ale neplynie z toho, e uvaovanie udu je vdy rovnako sprvne (Rousseau 2002: 37). U u Rousseaua teda meme vidie aksi uvaovanie o podmienkach pre formulciu spolonch rozhodnut, ktor v sasnej deliberatvnej terii vyvrcholila v koncepte uvenho rozhodovania (considered judgment).9 Prve draz na komunikciu a dosiahnutie spolonho rozhodovania v sasnch normatvnych demokratickch terich vyaduje, aby sa teoretici venovali aj problematike dosahovania rozhodnut. i u skupinovch alebo individulnych. V tejto svislosti sa najastejie objavuje koncept uvenho rozhodovania. Tento pojem zachytva, ako by malo dochdza k formovaniu rozhodnutia v deliberujcej skupine. Ide o vymedzenie voi obyajnmu rozhodovaniu, pretoe cieom uvenho rozhodovania je dosiahnu rozhodnutie, ktor je prijaten pre vetkch. Od astnkov takhoto procesu sa vyaduje, aby reflexvne boli schopn na zklade dostatonch faktickch informci zhodnoti svoju pozciu a monosti, ktor v rozhodovan maj ako jedinci, a zrove boli schopn empaticky zhodnoti preferencie a pozcie ostatnch. Takto spsob rozhodovania sa v istom zmysle bli formovaniu veobecnej vle ako o nej hovor Rousseau.10 V uvenom rozhodovan je obsiahnut aj individulna rovina rozhodovania, ktor zaujmavm spsobom v tejto svislosti riei John Rawls, pretoe je kov pre jeho teriu spravodlivosti, resp. dosiahnutia spravodlivho spoloenskho usporiadania.11 Rawls rozliuje v podstate individulneho a skupinovho rozhodovania aj pouvan rznych termnov. Rozumn (reasonable) vystihuje systm frovej spoluprce, ktor je prijat vetkmi lenmi spolonosti ako vzjomn. Na druhej strane o racionlnom (rational) rozhoduje jeden aktr, ktor je schopn vyjednva a hodnoti situciu pri sledovan svojich zujmov. Racionlnemu chba oproti rozumnmu ist morlna citlivos, ktor by vyjadrovala vu zapoji sa do frovej spoluprce s almi aktrmi (Rawls 1991: 48-51).
Aj Rousseau vid najviu prekku v sledovan partikulrnych i u individulnych alebo skupinovchzujmov. Keby obania, ke ud dostatone informovan rozhoduje, nemali medzi sebou iadne spojenie, z vekho potu malch rozdielov by vdy bola vsledkom veobecn va a rozhodovanie by bolo vdy dobr. Ale ke sa kuj pikle, ke sa robia dielie spolky na kor vekho, va kadho spolu sa stva veobecnou vo vzahu ku svojim lenom a zvltnou vo vzahu k ttu. (Rousseau 2002: 37) 10 Na druhej strane pripomna koncept Hannah Arendtovej rozren mentalita (enlarged mentality), ktor rozober v Lectures on Kants Political Philosophy (1982). Takto spsob myslenia vyaduje schopnos vcti sa do pozcie inch, vzdiali sa od skromnch preferenci, ktor spomauj dosiahnutie spolonho rozhodnutia. 11 Analogicky si meme doplni aj in terie spoloenskej zmluvy, ktor takisto spovaj na schopnosti tvorby racionlnych individulnych rozhodnut.
9

15

Rozumnos, ktor je dleit pre aplikcie sasnch normatvnych demokratickch teri kvli svojej schopnosti definova podmienky (spenej) spoluprce, me by definovan v dvoch podmienkach (Rawls 1991: 54) 1. Ochotou navrhova slun podmienky spoluprce a dodriava ich. 2. Ochota uzna bremen usudzovania a akceptova ich dsledky pre pouvanie verejnho rozumu. Prve spsob, akm je rozhodnutie dosiahnut, je kov pre jeho legitimitu, a preto s diskusie o podstate uvenho rozhodovania i povahe individulnych rozhodnut dleit pre relevanciu sasnch normatvnych demokratickch teri. Aplikcie tchto teri potom z tchto argumentanch zkladov buduj svoju legitimitu. Jej podstata je postaven na mylienke rovnosti vetkch obanov ako nositeov moci, ktor mu delegova, ale poverenm niekoho inho jej vkonom sa jej zrove nezriekaj. V tomto ohade teda vyzvaj sasn vinovo pouvan model liberlnej reprezentatvnej demokracie, ktor kladie najv draz na sa politickch strn a jednotlivch aktrov, v ktorom obania uruj mieru vplyvu tchto aktrov na politick realitu. Participatvne rozpotovanie ako aplikcia spomnanch teri m za cie da obanom priestor, aby moc, ktorej s vlastnkmi, mohli znovu vykonva aspo v niektorej oblasti. Na vznam skupinovch stretnut obanov za elom rozhodnutia o otzke spolonej obce upozoroval dokonca u Rousseau, ke v periodickch zhromadeniach videl spsob, akm zabrni uzurpcii moci a nerieeniu otzok, ktor s pre obanov kov (Rousseau 2001: 115).

2.3. Vyriei to participcia

V predchdzajcej asti bol diskutovan spsob vzniku legitimity pri ustanoven ttu. Na tomto mieste bude v centre pozornosti to, ako si reim legitimitu udriava poas vkonu moci. Z monosti, e tak nerob a jeho legitimita je slab bude pokraova as venovan tomu, ak odpovede na tto situciu a problmy ponkaj sasn normatvne demokratick terie, ktor s v pozad participatvneho rozpotovania. tt me svoju legitimitu v priebehu existencie udriava tm, e sa sprva tak, aby sledoval prospech obanov. Reprezentatvna demokracia m za cie reprezentova zujmy prtomn v spolonosti a pretavova ich do konkrtnych politk. Krzov moment nastva vtedy, ke tt takto nepostupuje, politick reprezentcie sleduj svoje partikulrne zujmy a aj tak sa
16

ni nestane. Dlhodob trendy volebnej asti a dvery v politiku nielen na Slovensku ukazuj, e vea obanov u nechce prejavova podporu existujcim intitcim. Bez ohadu na to, i tak inia zo spokojnosti, rezignovanosti alebo ako vyjadrenie odporu, procedurlna legitimita v ttoch, kde je takto situcia je niia ako v tch, kde tomu tak nie je. Hodnoty demokratickch intitci (the goods of democratic institutions) ako o nich hovor Graham Smith maj za lohu presnejie pomenova, o by malo by cieom fungovania ttu, aby bol prospenm pre svojich obanov a v ich oiach sa tm aj legitimizoval. Rovnos a ochrana prv obanov, podiel na moci, reagovanie na poiadavky a transparentnos systmu s preklopenm tyroch kategri, ktor zmieuje Smith (2009: 12), do nrokov na tt. Normatvna legitimita (i u aplikovan alebo veobecn) predpoklad existenciu takchto hodnotovch poiadaviek, ich naplnenie opodstatuje a ospravedluje existenciu ttu a rovnako buduje jeho autoritu u obanov, ktor s ochotn sa jeho rozhodnutiam podriadi. Ako zkladn hodnoty, ktorch sledovanie demokracie deklaruj, meme oznai v prvom rade realizciu individulnej slobody a rovnosti obanov. K tomu obania potrebuj bezpen prostredie, absenciu vntornho konfliktu i na druhej strane represie. Kad oban me sledova svoju koncepciu dobra, priom medzi rznymi koncepciami je rovnos. Tieto aspekty svisia aj so spsobom vkonu moci (v zmysle aplikovanej normatvnej legitimity). Rastci ttny apart a rozirovanie priameho vplyvu ttu na alie oblasti priniesla idea socilneho ttu po druhej svetovej vojne. Takto premeny rozsahu vkonu ttnej moci by si iadali aj vyiu legitimitu takhoto sprvania (Habermas 2000: 91). K tomu vak nedolo a krza legitimity sa d predpoveda len vtedy, ke s systematicky vytvran oakvania, ktor nemu by naplnen. (Habermas 2000: 97) tty sa upnaj na procedurlnu legitimitu a normatvna je na okraji zujmu. Krza legitimity nie je nim inm ako krzou motivcie udrova sasne vinovo pouvan demokratick model, ktor u ale nie je schopn plni svoje prsuby. Na druhej strane by sme sa mohli zaobera aj zdanlivo trivilnymi empirickmi vyjadreniami o legitimite, ak meme vyvodi z prieskumov dvery v intitcie alebo volebnej asti. Rovnako ako hlbie substantvne problmy legitimity aj tieto zrejm a asto diskutovan hovoria o tom, e sasn reprezentatvna demokracia12 je v krze. Ak demokracia nepln svoje zvzky, nie je skutonou demokraciou. Pre jej zachovanie by sme sa preto mali pta,

12

V tejto svislosti mm na mysli najm spen a pln demokratick systmy.

17

ak zmeny by pomohli zvzky naplni alebo zskava legitimitu z inch vzahov, socilnych konan. Najjednoduchou odpoveou je zvenie a prehbenie obianskej participcie, ktor je opodstatnen nielen vtedy, ke s tradin intitcie v problmoch. i u deliberatvne alebo participatvne demokratick terie presadzuj zkladn vchodisko, e obania maj na priame rozhodovanie o verejnch otzkach prvo. Koncept obianstva stelesnen v participatvnej demokratickej terii je, e obania nie s konzumenti. Obania maj prvo na verejn kontrolu, prvo participova v rozhodovan o ich spolonom ivote a i vo vntri truktr autort, ktor takto participciu umouj. (Pateman 2012: 15) Habermas svoj nvrh, ktor pracuje s tmto vchodiskom, nazva alm normatvnym modelom demokracie, ktor v sebe spja prvky dvoch odlinch modelov, liberlneho a republiknskeho. Tret model sa opiera prve o podmienky komunikcie, za ktorch existuje predpoklad, e politick proces povedie k rozumnm vsledkom, pretoe sa v celej svojej rke uskutouje v deliberatvnom mde (Habermas 2002: 87). In odpove ako deliberatvna demokracia ponka demokracia participatvna. T povauje deliberciu za nedostaton, pretoe jej primrny zujem sa realizuje vo vntri deliberatvnych fr a obvykle sa nezaober trukturlnymi charakteristikami irej spolonosti (Pateman 2012: 10). Napriek tomu, e vo vyspelch demokracich existuje politick kultra ochotn presadzova hlbiu participciu, ak ide o rozpoty a aplikovan politiky, politick elity mlokedy povaj obanov (Pateman 2012: 15). Podobnos medzi participciou a modernizciou verejnho sektora je spsoben pouvanm rovnakch nstrojov (Sintomer 2010: 338), hoci maj in motvy. Sintomer a Herzberg zostavili typolgiu participatvneho rozpotovania v Eurpe13 a niektor z kategri priamo adresuj tento rozdiel; situciu, kedy samosprva pouva nov participatvne prvky preto, aby sa stala efektvnejou a ni viac. Cez slovnk transparentnosti sa mylienka participcie men na spsob modernizcie existujcich intitci, ktor vo vsledku nie s vo svojej podstate zmenen (Pateman 2012: 15).

13

Typolgia modelov posilnenia participcie v Eurpe: a. participatvna demokracia (ideltypick Porto Alegre); b. demokracia priblen obanom; c. participatvna modernizcia; d. participatvne partnerstvo verejnho a skromnho sektoru (public private partnership); e. komunitn rozvoj; f. neokorporativizmus. (Sintomer, Herzberg 2010: 258-9)

18

Ako me by participatvne rozpotovanie inm spsobom socializcie obanov v porovnan s reprezentatvny demokratickm modelom priblim na prpade z Bratislavy. S ohadom na sksenosti s premenlivosou podstaty participatvnych inovci vak musme k tejto aplikcii sasnch normatvnych demokratickch teri pristupova kriticky a problematizova predovetkm ciele, ktor si kladie a rovnako to, ako inovcia premiea okolit politick truktru. Empirick as pracuje s pojmom demokratick hodnota, m je alej rozvjan diskusia v normatvnych demokratickch terich ako bola predstaven vyie.

19

3. Empirick as

3.1. Vber prpadu a dta

Hlavnm zmerom tejto prce je opisom a analzou participatvneho rozpotovania (alej len PR). Jeho tdium je vo svete rozren, no pozornos vedeckej verejnosti sa sstreuje hlavne na latinsko-americk prpady, ktor s v mnohom povaovan za idel typy. Ak vak skmame Eurpu,14 nenachdzame veobecne znme eurpske vyuitie PR, ktor by bolo podrobne akademicky reflektovan ako naprklad Porto Alegre. Participatvne rozpotovanie v Bratislave je prvm fungujcim prkladom zo Slovenska15, ktorho prpadov tdia nazna problmy a monosti, ak tento nstroj prina obanom a intitcim aj v strednej Eurpe. PR v Bratislave je jedinm prpadom na Slovensku, ktor prebehol cel od prvej po posledn as procesu dvakrt. Aspo v obmedzenej miere teda meme analyzova jeho spechy i nespechy, nedostatky v dizajne a podobne. tdium novho fenomnu si vyaduje podrobn pohad, aby vsledky boli hodnotn pre al vskum. Povaujem preto za najvhodnejie zaobera sa PR v Bratislave v podobe prpadovej tdie (Gerring 2008: 645 - 684). Zvolen vskumn prstup zodpoved nepreskmanosti PR v stredoeurpskom kontexte. Vntorn truktru skmaniu PR v Bratislave dodva analytick rmec pre tdium demokratickch inovci vytvoren a pouvan Grahamom Smithom (2009). Dta potrebn pre tto prpadov tdiu boli zozbieran z rznorodch zdrojov, kee ide o plne akademicky nepreskman situciu. Za najvznamnej sa d povaova web PR v Bratislave,16 na ktorom s zverejnen vetky dokumenty PR zpisnice zo stretnut komunt, zpisy z verejnch fr, podnety, informcie o konanch obianskych projektoch, rmec fungovania PR a diskusn fra. Sledovanie webu hralo rolu aj pre hodnotenia v sekcii verejnej kontroly a vyhodnotenie toho, ako je tento priestor otvoren a informcie na om prstupn irokej verejnosti. Pozornos som teda venovala aj uvateskej prstupnosti (user experience) webovch strnok PR v Bratislave, kee som bola v rovnakej pozcii ako kad in oban Bratislavy, ktor sa o projekt zane zaujma. Nemala som pred skmanm iadne
Rozrenie PR vo svete zobrazuje naprklad tto mapa http://www.intellitics.com/blog/2012/03/28/global-mapof-participatory-budgeting-projects/ - pracuje s pomerne vonou definciou PR the participation of citizens in the decision-making process of budget allocation and monitoring public spending 15 Podobn aplikcia neexistuje v eskej republike, ale naprklad v Posku no. 16 Online dostupn: www.pr.bratislava.sk
14

20

kontakty medzi inicitormi, ani zapojenmi, o PR ani spsobe stavby mestskho rozpotu som na zaiatku vea nevedela. Druhm zdrojom informcii bola priama komunikcia s koordintorom PR v Bratislava Petrom Vittekom,17 i u sa jednalo o polotruktrovan interview (vi Prloha .1) alebo dodaton emailov komunikciu. Kostru interview dodal zvolen analytick rmec a rozdelenie do iestich okruhov bolo pomerne prirodzen. V komunikcii s expertom na nejak problematiku je dleit otvoren prstup. Vytvra sa tak via dvera experta v schopnosti vskumnka porozumie a adekvtne aj informcie spracova. V novom prstupe k interview ako vskumnmu nstroju Timothy (2001: 306) odvoduje zmenu prstupu na interview ako konverzciu a nie vsluch aj kvli kvalite zskanch dt.18 Dleitm pre zasadenie PR do kontextu regionlnej politiky v Bratislave bolo sledovanie tlae (prevane regionlnej) a oficilneho webu mesta Bratislava. Hlavne web mesta slil na overenie informci z interview a sledovanie tlae zachytva publicity procesu. Rznorodos dt prispieva k zmeru prpadovej tdie zaobera sa fenomnom do o najvej hbky. Nedostatok tvrdch i spracovanch informci je vzvou pre kreativitu v dizajne vskumu, o na druhej strane problematizuje zvery analzy. V vode analytickej asti priblim aktulna situcia PR v Bratislave. Tento potrebn faktick zklad bude pokraova analzou poda zmienenho rmca.

3.2. Analytick rmec

Participatvne rozpotovanie patr medzi demokratick inovcie, do podskupiny inovci, ktorch hlavn draz je na zapojen irokej verejnosti do rozhodovacieho procesu (Smith 2009: 28). Demokratick inovcie ako tak s predmetom systematickho socilne vednho vskumu pomerne krtke obdobie. Neexistuje jedin ani dominantn analytick rmec.19 Ja som si pre

V texte citujem z rozhovoru vo formte (Vittek slo riadku citcie) Zmena prstupu v rozhovore samozrejme me vplva na vsledn dta. A preto ju treba pripusti a analyzova. 19 Napr. Sintomer a Herzberg (2010) pouvaj 4 kategrie sociopolitick a ekonomick kontext; normatvny rmec a politick va; sasn prax; dynamika kolektvneho sprvania; vzah medzi konvennou politikou a participciou. (pp. 240-250)
18

17

21

svoju analzu zvolila analytick rmec pre tdium demokratickch inovci20 Grahama Smitha (Smith 2009: 12). Vchodiskom tohto rmca s kvality vyadovan od demokratickch intitci (goods of institution). S nimi inkluzvnos, verejn kontrola, uven rozhodnutia a transparentnos. Tieto zkladn demokratick hodnoty21 dopaj ete efektivita a prenositenos, ktor presnejie adresuj potencil danej inovcie intitucionalizova i upevni demokratick participciu v praxi (Smith 2009: 13). Zmienen zoznam kvalt si nenrokuje na definitvnos ani na plnos. Vber tejto estice odzrkaduje autorov prstup k skmaniu toho, o povaujeme za vznamn komponenty demokratickej inovcie v prvom rade demokratick hodnoty a v druhom zameran na potencil inovova existujce intitcie. Konkrtny intitucionlny dizajn pravdepodobne nebude naplno realizova vetky tieto kvality, upozoruje Smith (2009: 12). To, na ktor kvalitu je kladen najv draz, signalizuje, ak prstup sasnej demokratickej terie stl pri vzniku tej ktorej demokratickej inovcie. Monos pomerne jednoducho identifikova to, ako sa v praxi odzrkaduj rzne podoby sasnej demokratickej terie, je okrem jednoduchosti a irokej monosti vyuitia alou vhodou zvolenho rmca. es kvalt vyadovanch od demokratickch intitci sa v tomto analytickom rmci stva iestimi kategriami analzy, ktor pred samotnm analytickm opisom PR v Bratislave podrobnejie predstavm a priblim ich rzne dimenzie.22

A.Inkluzvnos(Inclusiveness)
Inkluzvnos popisuje spsob, akm sa realizuje politick rovnos obanov. Prvm predpokladom naplnenia tejto kvality je spravodliv vber pravidiel a procedr. K nemu maj rovnak prstup vetci obania. Reflektovan by mala by realizcia rovnosti, ktor sa odra

Participatvne rozpotovanie meme chpa ako demokratick inovciu. asto je sce deklarovanm cieom obianskych aktivistov v PR pln zmena systmu, ale zrove sami priznvaj, e zmena me by len evolun. ako sa d hovori o vraznch zmench v paradigme eurpskych politickch systmov a preto je termn inovcia, ako iaston zmena vhodnm oznaenm. (Hoci je diskutabiln, i tento termn nie je myslen asto normatvne ako zmena k lepiemu.) V Eurpe sa PR vyuva najastejie v top-down preveden (Sintomer 2010: 333), teda iniciuj ho samotn intitcie na to, aby zlepili svoje fungovanie. 21 O demokratickch ideloch i hodnotch hovoria aj al autori, napr. John Dryzek, vo interpretcii obianskych hodnt Robert Talisse a al. 22 Text bol inpirovan predstavenm analytickho rmca v Smithovej asti (2009: 20 27) o tchto kategrich.

20

22

v tom, ak skupina obanov je demokratickou inovciou oslovovan, ako a preo je definovan (experti, aktvni obania, pasvnejia verejnos). Niektor typy inovci oslovuj cel verejnos (napr. PR alebo verejn zhromadenia).23 Zaujmav je pozorova i vbec, prpadne ako, sa skman dizajn vyrovnva s faktom, e samovber, ku ktormu djde tm, e sa zastn len zlomok cieovej skupiny, nerovnos v spolonosti reprodukuje. Marginalizovan skupiny teda ani po inovci nedosiahnu rovn podmienky pre prezentciu svojich zujmov. Niektor aplikcie PR vak mali prekvapiv vsledky. V Porto Alegre dolo k vysokej miere participcie chudobnch obanov zo socilne vylench tvrt (Pateman 2012: 11), ale aj k vekmu mnostvu ien (52,8%) zapojench do nich rovn procesu (Pateman 2012: 11). Tieto vsledky prispievaj k snahm o prenos tohto nstroja do inch miest. V tejto kategrii hodnotm, ak priestor demokratick inovcia vytvra pre realizciu rovnosti obanov. T je mon analyzova z dvoch hadsk prvm je monos by prtomn a druhm miera vplyvu na rozhodnutie. Do hodnotenia tejto kategrie zahrniem aj prehad toho, koko obanov sa PR v Bratislave zastnilo, o pome vytvoreniu konkrtnejej predstavy o fungovan procesu.

B.Verejnkontrola(Popularcontrol)
Kategria verejn kontrola m na zreteli monosti obanov ovplyvni rzne fzy rozhodovacieho procesu v intitcii. Tento proces je potrebn vnma komplexn a preto analza berie do vahy a spsoby, akmi participatvne procesy ovplyvuj vber hodnt, ktor ovplyvuj rozhodovac proces. Zoznamy priort, ktor by klasick intitcia mala sledova, zvyuj vplyv obanov na vber rieench problmov a aj rozhodovanie o nich. Viditenej je vplyv na podobu zverenho rozhodnutia, kedy sledujeme formlne mechanizmy a existujcu prax, akmi inovcia ovplyvuje vsledok rozhodnutia. Najastejie s pouvan konzultan, ktor vak opodstatuj kritiku o malom vplyve inovci na realitu. Tento stav je asto dvodom zapojenia malho mnostva obanov do procesu, pretoe miera vplyvu na vsledok priamomerne svis s motivciou zapoji sa. Inm prostriedkom verejnej kontroly je zapojenie obanov do implementcie rozhodnut. Do istej miery s v centre zujmu tejto hodnoty spsoby, akmi mu obania spoluvldnu.
Na inom princpe pracuj inovcie ako mini-publics i obianskej poroty. lenovia s vybran kvtnym vberom, aby spali ist vlastnosti spolonosti.
23

23

Vznik PR a jeho zapojenie do rozhodovania vak vyaduje aj pravy v administratve. Jedn sa o zmeny tak v organizcii (napr. spsob vzniku tematickch komisi) ako aj sprvania (transparentnos). Prve napanie hodnoty verejn kontrola ako som ho predstavila je prinou toho, e vo viacerch juhoamerickch mestch dolo k zneniu klientelizmu, korupcie (Pateman 2012: 13). A to dokonca vtedy, ke sa PR netka celho rozpotu, ale len jeho asti (Tamtie).

C.Uvenrozhodnutie(Consideredjudgment)
V teoretickej asti som priblila, o sa s sasnej demokratickej terii chpe pod pojmom uven rozhodnutie. Aplikcie teri sa zaoberaj zabezpeenm toho, aby obania chpali technick detaily svojho psobenia v intitcii, a aby vnmali pozcie a nzory inch. A vyuili ich vo vlastnom rozhodovan. Problematickm na tejto hodnote je, e sa ned dokonale premyslie a zabezpei intitucionlnym dizajnom. Smith (2009: 176) navrhuje, aby bola venovan via pozornos okolnostiam a prostrediu, v ktorom sa obania maj rozhodova. Tie by mali by nekonfliktn a nepolarizujce, deliberujci by nemali prs do priameho kontaktu s jazykom administratvy, o by vybudovalo komunikan bariru. innos tvorby uvenho rozhodnutia rastie aj v prpade, e je jeho priebeh kvalitne moderovan a konflikty facilitovan. Kov pre naplnenie tejto hodnoty s schopnosti a ochota obanov pristpi na tento spsob ako preferovan pri hadan spolonch rozhodnut. Druh rozmer uvenho rozhodovania - otvorenos k nzorom alch obanov a vnmanie ich pozcie - svis aj s politickou kultrou krajiny.24 Bez skmania zapojench obanov a obianok a ich vnmania rozhodovacieho procesu nemem pristupova k tejto kategrii priamo z pohadu participujcich. Bude ma preto zaujma nastavenie procesu vo vzahu k dosiahnutiu uvenho rozhodnutia.

24

Vina autorov sa zhoduje na tom, e to, ako je PR vyuvan, je zko prepojen s hlbm politickm pozadm, resp. tradciou v krajine - politickou kultrou ako sa ou zaoberali Almond a Verba 1963. The civic culture: political attitudes and democracy in five nations. Princeton: Princeton University Press.

24

D.Transparentnos(Transparency)
Transparentnos politickho diania je prstup, ktorho realizcia v praxi je zloit.25 Zana u pri oboznmen s podmienkami participcie. Verejne prstupn maj by nielen pravidl, ale aj samotn priebeh procesu, informcie v om nepatria len zapojenm, ale celej verejnosti. Okrem prva obanov na informcie je poiadavka transparentnosti aj volanm po dveryhodnosti, ktor procesu dodva publicita. Je vak potrebn bra do vahy fakt, e celottne mdi obvykle nereferuj o nieom neznmom a zaujmavom len pre mal skupinu ud. aisko hodnotenia tejto kategrie preto bude spova v hodnoten toho, ak informcie PR v Bratislave zverejuje a ako s prstupn irokej verejnosti.

E.Efektivita(Efficiency)
Vyhodnoti, i sa oplat ska demokratick inovciu, musme z pohadov oboch skupn aktrov. Na jednej strane s nroky, ktor s vytvran na existujce intitcie, ktor mu ma administratvnu, personlnu i finann povahu. Druhou stranou s nroky na obanov. asov nronos, ktor pre obanov znamen podieanie sa na inovcich zaloench na participci, je jednou z astch a silnch kritk nielen v akademickej oblasti. Me to by aj bod, na ktorom inovcia v praxi zlyh - nronos participcie vzhadom k obmedzenmu vonmu asu obanov znemon dosiahnutie vsledku. Dosiahnutie vsledku vak poda kritikov deliberatvneho prstupu znemouje aj veobecn ignorancia verejnho diania obanmi (public ignorance argument). Naprklad Ilya Somin tvrd, e deliberatvna demokracia kladie na privek nroky na znalosti obanov a ignoruje nezujem obanov o politick dianie (poda Talisse 2004: 456). Skutone efektvna demokratick inovcia by vak mala by schopn sa aj s tmto stavom a argumentom vyrovna.

25

Na Slovensku je naprklad v platnosti zkon urujci samosprvam povinnos zverejova na internete vetky zmluvy, ktor uzatvoria, no asto s zverejnen tak, e v nich s dleit informcie vymazan, v dokumentoch sa ned vyhadva, prpadne s zmluvy zverejnen po vstpen do platnosti (vi Otvoren samosprva 2010).

25

D.Prenositenos(Transferability)
Demokratick inovcie rieia problmy sasnch intitci, ktor nie s len jednorazov nevyskytuj sa na jednom mieste. Monos, e by sa stali veobecnm liekom na nedostatok sasnch demokraci, je lkavou predstavou akademikov aj aktivistov. Pri skman prenositenosti inovci v intitcich je najdleitej kontext, v ktorom k procesu dochdza. Jednou dimenziou je podoba inovovanho politickho systmu,26 priom okrem intitci je potrebn venova pozornos aj tomu, ak priestor maj na presadzovanie svojich nzorov a neshlasu obania v existujcom systme27. alm rozmerom kontextu inovci je politick kultra, ktor me ovplyvni vsledky alebo nefunknos. Tento rozmer vo svojej formulcii analytickho rmca Graham Smith opomna, hoci to me ma zsadn vplyv na prenositenos inovcie, prve v postkomunistickch krajinch. Vplyv na prenositenos me ma aj tematick oblas, ktor inovcia riei. Otzkou teda je, i sa inovcia me venova aj inej ako prvotnej tme, namiesto rozpotu riei plnovanie socilnych sluieb a podobne. al potencil vyuitia Smithovho analytickho rmca Demokratick hodnoty s dleitou asou vah v demokratickej terii28 a prve vaka nim meme rozliova medzi prdmi demokratickej terie. Smith zmieuje, e terie priamej demokracie dvaj draz na pecifick interpretcie inkluzvnosti a verejnej kontroly, zatia o terie deliberatvnej demokracie privileguj rzne kombincie inkluzvnosti, uvenho rozhodovania a transparentnosti (Smith 2009: 12). Monos priradi formu inovcie k asti terie, ktor bola pri jej vzniku, je pri uvaovan o vzahu demokratickej terie a praxe podnetn. Analza poda tohto rmca by sa mohla rozri aj na analzu vzahov medzi jednotlivmi hodnotami (goods). Mohli by sa tak skma intuitvne hypotzy ako naprklad: m via je verejn kontrola, tm je vy aj inkluzvny potencil inovcie. Rozvinuli by sa tak monosti skmania svislost medzi demokratickmi hodnotami a praxou.

26

Pod politickm systmom v tomto prpade chpem pravidl fungovania a spsob vzniku existujcich politickch intitci na rovni mestskej i obecnej samosprvy. 27 Napr. zverejovanie rozpotu, zmlv uzavretch mestom, monos miestnych referend a pod. 28 Prca Johna Dryzeka, Roberta Talissa a i.

26

3.3. Analytick as
3.3.1. Bratislava a participatvny rozpoet Bratislava je mesto s takmer pol milinom obyvateov. Rovnako ako vina samosprv na Slovensku je zadlen a el obvineniam z netransparentnch pridelen verejnch zkaziek. Prslunci verejnej sprvy s poda Barometra korupcie vnman obanmi Slovenska ako druh najskorumpovanej (Transparency International 2010: 2). Dvera obanov v tieto intitcie teda nie je vek.29 Pokus o zavedenie participatvneho rozpotovania (PR) bol motivovan aj tmto stavom, ktor poda sksenost z inch aplikci PR doke plne alebo iastone - riei. V roku 2010 prebehlo polron pilotn testovanie nastavenho modelu, ktor vystilo do prvho ronka v roku 2011, ktor tie trval polroka (aprl august). Rok 2012 je prvm, v ktorom proces prebiehal takmer v plnej dke. To, e sa nezaal s novm kalendrnym rokom spsobili predasn parlamentn voby, no trval do polovice novembra. Participatvne rozpotovanie v Bratislave bolo iniciovan obianskym zdruenm Utpia, ktor pre svoj pln v roku 2010 zskalo nastupujceho primtora Milana Ftnika30. Mestsk zastupitestvo odshlasilo zvery pilotnho projektu ako spsob, ktor je funkn a pouiten pre spoluprcu obanov na tvorbe rozpotu. V sasnosti je v kapitole 12.5 Rozpotu mesta Bratislava pre PR vylenench 30 000.31 Ide o vemi mal iastku v pomere k verejnmu prsubu primtora, ktor hovoril o vylenen 1% celkovho rozpotu roku 2012 na prerozdelenie v PR.32 To by bolo 2 235 412,34. Bratislava je prvm mestom na Slovensku, kde sa PR v nejakej podobe pouva. truktru procesu a sksenosti z jeho aplikcie rozvediem podrobne v nasledujcej asti, ktorej kostru tvor analytick rmec Grahama Smitha. Pred tm ete krtko predstavm organizan truktru tudovanho prpadu.

29

Mem tak vak vyvodzova len z druhotnch indiktorov, dvera v miestnu samosprvu sa neskma v prieskume Eurobarometer. Veobecne zameran Barometer korupcie Transparency International je tak len iastonm indiktorom. 30 Milan Ftnik zavedenie participatvneho rozpotu prijal aj do svojho volebnho programu, ktor je dostupn online http://issuu.com/ftacnik2010/docs/volebny_program_web Cit. 2012-11-13. 31 Zdroj: Rozpoet Bratislavy pre rok 2012. http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.aspx?id_org=700000&id_dokumenty=11031644 Cit. 2012-11-13 32 Tento zmer je deklarovan aj na oficilnom webe mesta Bratislava. <Online dostupn
http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11033808&p1=11051256 > Cit. 2012-11-13

27

3.3.2. Organizan zloky a zkladn podoba mechanizmu PR v Bratislave33 Participatvna komunita (alej PK) - je skupina obanov, ktor je zdruen okolo jednho zujmu i u tematickho alebo teritorilneho. Tematickch skupn je v sasnosti 6 Mlde, Seniori, Zelen mesto, Open Data, Doprava, Kultra. Teritorilne PK sa len formuj - Nov Mesto, Petralka a Trnvka. Verejn frum (alej VF) je organizovan a veden prslunou PK. Zbieraj na om podnety a pripomienky od irej verejnosti. Verejn zvaovanie (alej VZ) PK na om predstavia svoje projekty a prtomn obania poda hodnotiacich kritri vytvraj ich poradie. Rovnako sa takmto spsobom finalizuje podoba odporan Mestskmu zastupitestvu priority a zadania od obanov. Koordinan rada (KooR) koordinuje priebeh PR. Do zabehnutia procesu ju tvoria lenovia o.z. Utpia. KooR sprostredkva hlavne komunikciu medzi jednotlivmi PK navzjom, rovnako ako medzi PK a predstavitemi mesta. alie zapojen orgny: Mestsk zastupitestvo mesta Bratislava (45 poslancov) po Komunlnych vobch 2010 m v zastupitestve 30 kresiel stredo-pravicov koalcia (KDH, SDK, OKS, Most-Hd, SaS) Tematick komisie mesta Bratislava konkrtne s zatia zapojen ad hoc, naprklad Socilna komisia alebo Dopravn komisia. Napanie jednotlivch hodnt sa deje rovnako vo vntri jednotlivch orgnov ako aj vo vzahov medzi nimi. Po tomto prehade teda mem prejs k analze a hodnoteniam.

33

Poda Rmcovej koncepcie participatvneho rozpotu pre Bratislavu, as 2., Orgny participatvnych procesov.

28

Obrzok 2 - truktra mechanizmu participatvneho rozpotovania

v e r e j n o s

PK

VF

PK

VF

PK

VF

v e r e j n o s

VF
Spracovanie nvrhov Vytvranie obianskych projektov Finlne podoby nvrhov a priort

Vstupy pre MZ (priority, hodnotenie, zadania)

VF

VF

Obianske projekty

A. Kad sa me zapoji (realizovanie kategrie inkluzvnos v PR v Bratislave) Zapojenie vetkch obanov priamo do rozhodovania o financich je zkladom PR, ktor je hlavnm zdrojom legitimity. Otzkou ale je, ako sa tento deklarovan zmer dar relne napa, prpadne, i dizajn intitcie cielene podporuje zapojenie o najvej asti obanov a vie prekona bariry pre participciu niektorch skupn (dchodcovia, socilne vylen obyvatelia, imigranti a pod.). Kto je oslovovan Cel verejnos je oslovovan pri organizci kadho stretnutia. Aspo teoreticky, deklarovanm toho, e sa me zapoji ktokovek. Virtulny komunitn priestor, pod nzvom Participatvny strom je obdobne otvoren akmukovek pouvateovi internetu. Poda princpu Open Data s tie zverejovan vetky dokumenty a rovnako vetky maj podobu wikiprotokolov dokumentov s dohodnutou truktrou, ktor vak me upravova kad prihlsen uvate. Ako je v procedre zabezpeen rovnos alie podnety k uvaovaniu o tom, ako vyzer inkluzvnos v PR Bratislava, poskytuje dokument so zkladnmi pravidlami fungovania nazvan Rmcov koncepcia participatvneho rozpotu pre Bratislavu (alej len Rmcov koncepcia). Problematick v tomto kontexte je v dokumente podmienka overenia identity v registrcii na online platforme PR. Nepecifikuje sa, ako k tomu djde. Pri pokuse registrova sa na webe sa u ni

29

tak od uvatea neiada. Vznik tak riziko zneuitia identity i fiktvnych tov v prostred internetu. Otvorenos je zkladnm princpom participatvnej komunity, ktor znamen povinnos lenov a leniek vyuva vetky monosti pre zapjanie o najirieho potu alch. Rovnak rolu m apel na podporu horizontlnych vzahov v rmci komunt aj PR.34 Tento princp je dkazom ideologickho pozadia v radiklnej demokracii. Oba princpy svedia o orientcii dizajnu intitci na inkluzvnos na vetkch rovniach. Dizajn tejto inovcie sa vak nepoka pecilne pristupova k obanom s hormi prleitosami v participcii (seniori, prslunci menn, prpadne udia s nim dosiahnutm vzdelanm), neprispsobuje dizajn ani formulcie zkladnho dokumentu tak, aby boli prstupn tmto skupinm, neorganizuje cielene verejn fra v tvrtiach s vylenm obyvatestvom a pod. Ako sa realizuje rovnos Predpoklad rovnosti v PR zakotven v nastaven procesu nie je naplnen, ak djde k reprodukcii spoloenskch nerovnost (Smith 2009: 164). Tie hraj rolu rznym spsobom, vznik procesu v Bratislave naprklad dokazuje vznam kultrneho kapitlu pre praktizovanie participcie ako ho identifikuje Plichtov (2010: 109). Ilo toti o nadpriemerne aktvnych obanov35 ktor PR iniciovali, lobovali za a zaloili ho (Vittek 24-27). Tak sa nm podarilo vytvori celkom siln tlak, pred vobami, sme teda u neboli sami, ktor sme nieo tak chceli, ale stli s nami aj in udia. Vzhadom na nedostatok dt nie je mon zisti, ako s rzne skupiny zastpen medzi participujcimi. Komunita Seniori a mnostvo nvrhov, ktor produkuje (Krzov linka, Komunitn centrum generci), vak dokazuje, e aj bez komunikcie cielenej na konkrtne skupiny je ich zapojenie mon. Inkluzvnos je v tomto prpade splnen aj v tom, e PR je platformou pre komunikciu bene v spolonosti oddelench skupn seniori a mlde tak nachdzaj spolon priestor pre vmenu mylienok a sksenost ako pridan hodnotu podieania sa na participcii. Miera vplyvu zapojench na rozhodnutie
34

Hierarchick vzahy vznikaj len na dobu urit a je mon ich na zklade dohody zrui. Odvola koordintora a podobne. 35 Personlne prepojenie existuje a k Bratislava Nahlas, ekologickmu hnutiu, ktor fungovalo aj pred rokom 1989.

30

Vplyv kadho obana na zveren rozhodnutie svis najviac so stupom participcie. m je ni, tm men vplyv m oban na zvery celho procesu. Naprklad, vha internetovho hlasovania je plne najmenia, najv vplyv na rozhodnutie (80%) maj zvery z verejnho zvaovania, najv je teda vplyv obanov, ktor sa na tomto fre zapoja do diskusia zapoja do diskusie a hlasovania (podrobnejie vi obrzok 3 a tabuka 1). Obania teda nemaj rovnak vhu hlasu, ale s odmeovan za svoju participciu vyou mierou vplyvu, o motivuje k vyej miere zapojenia.

Obrzok 3 - Mon spsoby participcie v PR (BA) (od najniej miery participcie k vym)

1. jednorazov zapojenie cez internet (verejn hlasovanie o prioritch, ku koncu procesu 2. podanie podnetu cez internet alebo poas verejnho fra (Burza npadov) 3. aktvna as v internetovch diskusich 4. aktvna as v diskusich na verejnom fre 5. lenstvo v participatvnej komunite 6. lenstvo vo vkone niektorho obianskeho projektu

Tabuka 1 - Miera vplyvu n rozhodnutie u rznych spsobov participcie Spsob participcie Vha na rozhodnutie (v percentch) Verejn zvaovanie Diskusia na internete Podanie nvrhu cez internet a hlasovanie Hlasovanie jednm kliknutm 80% 10% 8,5% 1,5%

Poet zapojench V uvaovan nad kategriou inklzie a tom, ako je napan v PR v Bratislave, vak nemono obs ani jednoduch podkategriu poet zapojench. Hoci je nemon poda neho hodnoti kvalitu procesu, pomhaj tieto sla vytvori si konkrtnejiu predstavu o podobe PR (vi tabuka 2).

31

Tabuka 2 - Prehad zapojench obanov, potu obianskych projektov v jednotlivch rokoch PR36

2011 Trvanie zaiatok Koniec PR 6 mesiacov jn 7.12.2011

2012 6 mesiacov aprl 2012 8.11.2012 (zveren zvaovanie)

Poet zapojench celkom Hlasov vo verejnom hlasovan lenov PK spolu Poet obianskych projektov

200 628 7
37

cca 2711 1267 cca 60 14

Hodnotenie PR v Bratislave je vo svojej obmedzenej miere, ktor je dan relatvne nzkym potom zapojench, schopn realizova hodnotu inkluzvnos pomerne uspokojivo. Je spen v prepjan vekovch skupn. O ostatnch participujcich vak nemme dta a nememe teda pln zver vyvodi. Formlne vak procedry podmienky inklzie spaj. Nedostaton napanie inkluzvnosti me vies k upevneniu nzkej rovne participcie medzi obanmi najm z niej spoloenskej vrstvy, Neparticipuj, lebo sa vnmaj ako politicky nekompetentn a kvli neasti na nich ako na nerovnocennch nahliada pravdepodobne aj iria verejnos a konaj tak voi nim aj politick a spoloensk intitcie. (Plichtov 2010: 203). Toto zabrauje viemu vplyvu zavedenia demokratickch inovci na existujci systm.

36

Absencia niektorch dajov v tabuke je spsoben nevedenm podobnch tatistk koordintormi projektu. Prehad neberie do vahy poet obanov, ktor sa zapojili len do obianskych projektov. (Napr. dobrovonci v projekte Zelen hliadka, ktor zbieraj odpadky.) 37 Cit: 2012-10-22 z http://pr.bratislava.sk/liferay/participativny-strom-bratislava - Priebeh a vsledok participatvneho rozpotu v Bratislave pre rok 2012.

32

Rzne odstupovanie miery vplyvu rznych druhov zapojenia na zveren rozhodnutie je dobrm spsobom ako motivova k participcii, pretoe dva priestor aj tm, ktor sa procesu nechc alebo nemu zastova aktvnejie.

B. Mte prvo vedie (realizovanie verejnej kontroly cez PR) Verejn kontrola sa zana pri prstupe informcich. Poda aktulnej slovenskej legislatvy plat, e rozpoet mesta mus by najmenej 13 dn pred schvlenm zverejnen na radnej tabuli mesta (9 ods. 2 Zkona o obecnom zriaden v platnom znen 479/2010). V sasnosti musia samosprvy a in sprvne a ttne orgny zverejova vetky zmluvy v mene mesta a tie mestsk rozpoet zverejova na internete. PR podporuje rozvjanie takejto transparentnosti v samosprve cez komunitu Open Data, ktor presadzuje oproti existujcemu stavu zverejovanie dokumentov v relnom ase, prpadne bezprostredne po ich vzniku a takisto prepjanie databz ttnej sprvy a samosprvy. PR teda pomenva poiadavky na zvenie transparentnosti v samosprve a zvenie kvality existujcich nstrojov. Vplyv na prijman rozhodnutie alm krokom k spenej inklzii je vplyv na prijat rozhodnutie. V zloitosti procesu sa vak tento vplyv znejasuje. Diskusie so snahou o konsenzus zniuj mieru vplyvu obana na vsledok. Zdanlivo slab vplyv na rozhodnutia je vyven realizciou v obianskych projektoch, ktor s formou priameho vkonu moci obanmi. Silnejm spsobom verejnej kontroly, ktor me PR zabezpei, je nominovanie obianskych zstupcov do mestskch komisi, m zvyuje monos kontroly samosprvnych orgnov a zrove zabezpeuje transparentnos a efektvnos ich vkonu. Tto monos sce uvdza Rmcov koncepcia PR, ale relne neprebieha. Nie je na to politick va, zhodnotil sasn stav Peter Vittek (52-55). Prleitostne sa len tematickej PK a jeden z koordintorov PR zastnia zasadnutia niektorej z tematickch komisi mesta, kde sa prezentuj obianske nvrhy. Nejde vak o stly spsob verejnej kontroly. Hodnotenie Identifikovanie miera vplyvu PR na dianie v samosprve je znane limitovan dizajnom inovcie a jej praktickou realizciou. K rozhodovaniu dochdza na rznych rovniach a nie je teda mon dokza, v ktorej fze dolo k zmene rozhodnutia a pod koho vplyvom.
33

Komplikovanos vyhodnotenia spsobuje aj nejasnos relnej moci radnkov a vek priestor koordintorov urova agendu38 (Smith 2009: 170). Podstatnejie je preto venova pozornos konkrtnym miestam, kde sa PR a orgny samosprvy stretvaj a ich vzjomn interakcia me ovplyvni prijat rozhodnutia as na zasadnutiach tematickch komisi a existencia obianskych projektov. Najvou prekkou na vyhodnotenie tejto kategrie v Bratislave je krtka doba fungovania procesu, pretoe poslanci tento rok dostan tento materil prv krt a teda nevieme, ako na to reaguj (Vittek 145). Verejn kontrola je hodnotou, ktor doke mobilizova obanov k participcii na PR. Avak jej naplnenie je aj otzkou dohody s existujcimi intitciami, ktor musia pristpi na zasahovanie do svojho rozhodovania. To sa doteraz nestalo. Zvery PR nemaj priamy vplyv na mestsk rozpoet, skr oboznamuj poslancov s nzormi obanov. Ani PR v Bratislave tak nedoke v sasnosti vyvrti presvedenie 39% Slovkov, e na politick rozhodovanie maj men vplyv ako pred rokom 1989 (Btorov, Gyrfov 2010: 149, vskum z roku 2009).

C. Monos uvene sa rozhodn (kategria uven rozhodnutie) Uven rozhodnutie (considered judgment) je jednm zo zkladnch konceptov v teri delibercie. V tejto asti sa budem venova spsobom, akmi PR v Bratislave podporuje tento spsob utvrania spolonch rozhodnut, ktor nie s len sumou partikulrnych zujmov jednotlivcov. Zsobovanie faktami Prvou podmienkou je dostaton informovanos astnkov o faktoch v diskutovanej problematike. Na verejnch frach zstupca PK predstav nvrh, ale to je cel poskytnut informan zklad. V prpade, e astnk rozhodovania nie je lenom danej PK, dostane sa len k sprostredkovanm informcim. alie informcie s prstupn na weboch PK. Diskusie vo vntri PK na odbornejie tmy napr. Doprava erpaj z prce vlastnch odbornkov, lenov PK.

38

V zmysle opinion-leadrov z komunikanho modelu (2 step flow) Harolda Lasswella.

34

Cieom PR je aj informovanie verejnosti o spsobe vzniku mestskho rozpotu. K tomu dochdzalo pri spusten projektu vo forme verejnch prednok. Inak nie je venovan pecilna pozornos vzdelvaniu o tom, ako tak mestsk rozpoet vznik. Vyjednvanie Na verejnch zvaovaniach sa diskutuje o spracovanch nvrhoch z verejnch fr. Cieom je dosiahnutie konsenzu, no z praktickch dvodov (prehadnos, prejavenie nzoru kadho zastnenho) sa asto hlasuje. Hlasovanie vak m meniu vhu ako rozhodnutie dosiahnut konsenzom. V rmci verejnho zvaovania by sa malo prs ku konsenzu, o je pre t komunitu najlepie. Pracuje sa tam s roztriedenmi podnetmi, uruj sa ich priority. Ur sa ich poradie tm, e sa udia o nich bavia (Vittek 131-133). Na zaiatku verejnho zhromadenia sa astnci oboznmia s programom. Nsledne sa pristupuje k hodnoteniu jednotlivch projektov nominovanch participatvnymi komunitami poda predtm rozdiskutovanch kritri. Zhromadenie, ktor sa konalo 8. novembra 2012 sa zhodlo na tchto tyroch kritrich:

vekos cieovej skupiny a dopad a u; zapojenie participatvnych komunt a aktivizcia obyvateov; efektvnos vyuitia financi; prnos projektu pre Participatvny rozpoet39

Verejn zhromadenie zaha aj predstavenie jednotlivch projektov. Nsledne sa o nich diskutuje a prtomn zostavia ich poradie.40 Nroky konceptu uven rozhodovanie na jasn pravidl hodnotenia s tak splnen. V tudovanch dokumentoch a rozhovore vak nie je zmienka o spolonom rozhodnut, ktor by prekraovalo partikulrne zujmy. Zo skmanch dt psob formovanie rozhodovania skr ako vsledok racionlneho rozhodnutia po zven vopred dohodnutch kritri. Hodnoty sledovan zhromadenm akoby nehrali rolu.

39

Priebeh a vsledok participatvneho rozpotu v Bratislave pre rok 2012. Dostupn <https://pr.bratislava.sk/liferay/participativny-strombratislava?p_p_id=101_INSTANCE_Wph0&p_p_lifecycle=0&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_col_i d=column1&p_p_col_pos=1&p_p_col_count=7&_101_INSTANCE_Wph0_delta=15&_101_INSTANCE_Wph0_keywor ds=&_101_INSTANCE_Wph0_advancedSearch=false&_101_INSTANCE_Wph0_andOperator=true&p_r_p_5 64233524_resetCur=false&cur=3> (Cit. 2012-11-22) 40 Tamtie.

35

Tto kategriu nemem adekvtne zhodnoti aj preto, e nemm informcie o miere nzorovej homogenity medzi participujcimi i sa vlastne participujci mali o om vyjednva. Hodnotenie Na Slovensku je obianska participcia ako tak slab a najviac sa obania celkovo vyhbaj verejnmu vyjadreniu vlastnho nzoru (Btorov, Gyrfov 2010). PR v Bratislave sa organizovanm verejnch fr sna otvori diskusiu a v o najvej miere utvra rozhodnutia konsenzom po uvenom rozhodovan. Avak podobne ako pri otzke zapojenia obanov z marginalizovanch skupn, vo forme intitci nie s iadne nstroje cielen na dosiahnutie uvenho rozhodnutia teda nie s pecilne postupy na poskytnutie, o najviac informci, ani forma rozpravy neuahuje dosiahnutie skutone uvenho rozhodnutia.

D. Vidie do vntra (kategria transparentnos) Km kategria verejn kontrola sa zaober potencilom inovcie kontrolova tandardn intitcie, transparentnos je zameran na prehadnos samotnej inovcie. Takto prstup stoj na premise, e transparentn intitcie s demokratickejie. Prstup k informcim V Bratislave vychdza priestor pre vlastn kontrolu PR z princpov e-democracy. Vetky dokumenty s zverejnen na webe. Kad participatvna komunita m vlastn podstrnku, na ktorej zverejuje informcie o konan stretnut, zpisnice z nich, analzy, podklady k projektom. Tieto dokumenty si me kad vone prehliada a po registrovan a prihlsen me dokumenty aj upravova.41 PR samo na sebe ukazuje, ako by mal fungova princp Open Data. No rovnako ukazuje aj slabiny tohto prstupu, ktor s jednoducho v tom, e sa z transparentnho webu a mnostva dt stva kopa jednotiek a nl, v ktorch nie je mon njs, o lovek had.42 Rovnako, ako je toto problm samosprv, je to aj problm PR. Vznamnej je o viac, o o s elektronick formy participcie prstupnejie a pouvanejie.
Vi. as inkluzvnos a spsob registrcie do internetovej asti. Kad sa me zapoji (realizovanie kategrie inkluzvnos v PR v Bratislave) 42 Ako zvl problematick hodnotm nemonos efektvne vyhadva v rmci obsahu www.pr.bratislava.sk, absenciu prepojenia na mestsk web a nemonos jednoducho prechdza medzi diskusnmi frami jednotlivch PK.
41

36

Wiki princp, teda spolon a neukonen spoluprca na podobe dokumentov, meme vyhodnoti ako prejav vplyvu sasnch radiklne demokratickch teri, ktor zdrazuj neukonenos socilnych procesov a potrebu neustle otvorenho priestoru pre kreativitu aj v spravovan spolonosti.43 Publicita Prspevkom k transparentnosti je prtomnos v mdich, ktor mu plni funkciu vonkajieho dohadu. PR v Bratislave sa vak nedar zska pozornos celottnych mdi. Sprvy sa objavuj len v loklnych televzia TV BA, Bratislavsk spravodaj a na regionlnej elektronickej mutcia dennka SME, www.bratislava.sme.sk. Organiztori vydvaj k vznamnm momentom procesu tlaov sprvy, ktor s aj prebrat tlaovmi agentrami a objavia sa v malom rozsahu na internete, no systematick spravodajstvo alebo obsiahlej materil zachytvajci priebeh a vznam procesu publikovan nebol (Vittek 179 182). Hodnotenie PR v Bratislave pri aplikcii pravidiel transparentnosti, ktor samo od samosprvy vyaduje, zlyhva v tom istom bode - zhromaden dta s neprehadn. Fakt ich zverejnenia je len iastonm naplnenm tejto hodnoty. PR v Bratislave chba aj vonkaj, potencilne kontroln pohad mdi. Dianie v tejto inovcii tak stoj mimo zujem irej verejnosti, o tie hodnotm ako nzku mieru naplnenia tejto hodnoty.

E. Stoj to za to? (kategria efektivita) Sami organiztori tvrdia, e proces sa stle vyvja a e sasn podoba pre nich nie je uspokojujca. Toto hadisko teda nie je mon v skmanom prpade mon dobre hodnoti. Nedisponujem ani informciami z prostredia mestskej samosprvy, ktor by k tejto otzke zaujmali nejak pozciu.

Tento prd terii demokracie reprezentuje naprklad Roberto Unger a svoju pozciu nazva demokratick experimentalizmus. (Unger, Roberto Mangabeira. 2000. Manifesto. In: Democracy Realized: A Progressive Alternative. Londn: Verso. Dostupn online: http://www.law.harvard.edu/faculty/unger/english/pdfs/demore9.pdf Pp. 263-277.)

43

37

Nroky na intitcie Model existujci v Bratislave vak m to plus, e na existujce administratvne truktry nekladie iaden nroky. Vytvra nov (PK, verejn fra a zvaovania), ktor zasahuj do fungovania stabilnch komisi a Mestskho zastupitestva podvanm obianskych nvrhov. Omnoho nronejia je ale takto situcia pre zapojench obanov. Nroky na obanov Prve komplikovanos situcie pre obanov je dleitm faktorom ak ide o as. V Bratislave, ako som u uviedla, nie je vemi vysok, do procesu sa zapja maximlne 1% obyvateov. Svislos medzi tmito faktami vyplva aj z vskumu Btorovej a Gyrfovej (2010: 155). Vznik tak brzda pre zapojenie obanov do verejnho diania, m sa v kolektvnej mentalite zakorenil syndrm nauenej bezmocnosti (Tamtie). Hodnotenie Analza dokzala, e proces kladie minimlne nroky na existujce intitcie na kor zae vytvranej na participujcich (najm lenov KooR). Jasne nie s definovan ani vzahy medzi intitciami a PR, ich povinnosti voi sebe i spsoby komunikcie. Takto stav nememe povaova za efektvny, lebo je pre jednu zo strn nevhodn, vek nasadenie a nroky na participujcich nemaj podobn odozvu na strane samosprvy a vsledky ich prce nemusia ma dokonca vbec iadne dopady.

F. Potencil na export (kategria prenositenos) Minimlne personlne a administratvne nklady na strane mesta s faktom, ktor na prv pohad hovor v prospech prenania bratislavskho modelu PR do inch miest. Kov s aktvni obania schopn lobova v zastupitestve. Rola politickho systmu Prkladom opodstatnenho skmania podoby loklneho politickho systmu je Nemecko, kedy v priebehu 90. rokov bola takmer vade zaveden priama voba starostu a rozrenie jeho kompetenci. Po pridan obianskych rd po tejto zmene ete viac vzrstla autonmia loklnych administratv (Sintomer, Herzberg, Rcke 2010: 117). Pre monos vyuitia modelu PR v inch mestch je dleit miera autonmie, teda samosprvy. Z tohto pohadu je
38

bratislavsk model vhodn pre mest s plnou rozpotovou autonmiou, ktor s navye zodpovedn za plnenie irokej palety spoloenskch a socilnych sluieb. Zlyhania mesta pri plnen istch funkci podporuj zapojenie obanov do hadania lepch rieen. Rola politickej kultry V bratislavskom prpade som identifikovala vznamn vplyv politickej kultry na prenositenos a nsledn funknos inovcie. Inicitorov motivovali hlavne modely PR z junej Ameriky a zpadnej Eurpy, kde je in politick kultra ako na Slovensku. T Btorov a Gyrfov klasifikuj ako poddansk.44 Ich argumentom je sksenos obanov s komunistickm reimom, ktor prispela k vytvoreniu poddanskho prstupu. A kee zapojenie obanov nem pre ich vlastn situciu tak vek vznam ako v Porto Alegre,45 nemaj motivciu prekraova svoje zvyky. Hodnotenie Model praktizovan v Bratislave sa do praxe poka uvies skupina obanov v Ruomberku. PR v Bratislave sa vak ned oznai ako ahko prenositen, pretoe, hoci je na existujce intitcie pomerne nenron, vrazne spova na tom, i v tom ktorom meste ij nadpriemerne aktvni obania. Pri skman prenositenosti tohto modelu som narazila na vplyv, ktor hr politick kultra. Tento faktor odpoved na otzku, preo s podobn modely v rznych podmienkach rzne funkn.

3.3.3. Zhrnutie vsledkov analzy PR v Bratislave je proces na zaiatku psobenia, ktor sa navye stle premiea, o neumouje konzistentn analzu. K tomuto prispieva aj fakt, e je doho zapojench mlo obanov v pomere k potu obyvateov a takisto sa jedn o proces mlo znmy medzi obanmi, hoci ho za svoj prijal primtor Milan Ftnik. Nie je mon teda poveda, i PR v Bratislave dokzalo dosiahnu pozitvne vsledky, ktor sa od tchto demokratickch
44

Verba a Almond identifikuj poddansk politick kultru nasledovne. Charakterizuje ju prevane pasvny vzah k politickmu systmu, nepripravenos obanov k aktvnej asti na jeho fungovan a uznvanie existujcich mocenskch autort bez ohadu na to, ak vzah k nim jednotlivci maj. (1963: 17) 45 Smith (2009: 44) mieru vysok mieru participcie v Porto Alegre zdvoduje hlavne tm, e sa rozhodovalo o kovch investcich. Tento fakt zmenuje mieru vplyvu politickej kultry na participciu.

39

inovci po sksenostiach v Latinskej Amerike akaj, ako naprklad znenie korupcie a inklzia socilne vylenho obyvatestva. Sce nie plne, no najuspokojivejie naplnen z analzy vychdzaj hodnoty inkluzvnos a transparentnos. Najvie medzery meme identifikova v kategrii uvenho rozhodovania, ktor nie je priamo adresovan. Hodnotenie verejnej kontroly a aj publicity, ktor tie nebolo plne pozitvne, vak musme zasadi do slovenskch reli teda do pomerne nedvneho trendu posilovania transparentnosti samosprv a malho zujmu verejnosti o alternatvne spsoby participcie, o sa ukazuje v nezujme mdi. Vo vzahu k samosprve zvis legitimita procesu s potom zapojench obanov, pretoe ten znamen signl od voliov. Poet participujcich sa vak nezvi bez vyej miery informovanosti irokej verejnosti. Kruh vak je pomerne uzavret tm, e ak proces nebude ma vyiu vhu, resp. viac prostriedkov k dispozcii, nebud obania dostatone motivovan zapoji sa. V diskusii sa chcem tomuto zdanlivo bezvchodiskovmu stavu venova z rznych uhlov a sp sa vrti ku konfrontovaniu niektorch konceptov normatvnych demokratickch teri.

40

4. Diskusia
Cieom prce bolo pribli, ako je v Bratislave vyuit participatvne rozpotovanie. Ukzalo sa, e ide je experiment, ktor prehlbuje participciu46 obanov v prostred, ktor ju obvykle nepodporuje a m v nej slab pozciu (Btorov, Gyrfov 2010: 150). V prpade Bratislavy vak nememe hovori o naplnen podstaty nstroja participatvne rozpotovanie ako je rmcovan ideltypmi a teriou. Potvrdzuj sa tm zistenia Sintomer a Herzberg, ktor po svojej analze modelov participcie v Eurpe kontatuj, e rovnak inovcie demokracie (hlavne PR) sa v inch sociopolitickch podmienkach pouvaj inak, dokonca s inou vntornou logikou. V Eurpe prevauje top-down prstup k participatvnm iniciatvam, ktor s motivovan hlavne modernizciou ttnej sprvy (Sintomer, Herzberg 2010: 261). Participatvne rozpotovanie v Bratislave v porovnan s benou procedrou tvorby rozpotu, ktor m ambciu nahradi, lepie napa niektor z hodnt demokratickch intitci. A prve napanie hodnt zadovauje demokratickm inovcim legitimitu pre alie fungovanie a testovanie modelov (Smith 2009: 187). V rmci obmedzench monost hodnotenia je vhodn spomen dosiahnutie diskusie medzi generciami spolon stretnutia participatvnych komunt Juniori a Seniori vedce k vytvoreniu Komunitnho centra generci, o je naplnenie inkluzvnosti intitcie a vstup, ktor by ben procedry nedosiahli. Takisto organizcia tematickch verejnch fr je kvalitnejm naplnenm hodnoty verejn kontrola oproti benej tvorbe mestskho rozpotu. Vzhadom na mal mnostvo rozdeovanch prostriedkov tie nemem posudzova rozdiel medzi efektivitou rozhodnut dosiahnutch benou prcou samosprvy oproti experimentu. Ani o tom, i PR spsobilo pokles korupcie. Z uvedench zhrnut plynie, e nemem tto prcu uzavrie jasnm verdiktom o spenosti a prnose PR v Bratislave. Zaujmav a mon vak je na zklade zisten sksi posdi udratenos tohto experimentu. Nedvny zrchlen proces vberu obianskych projektov na rok 2013 za dva mesiace nasveduje, e skman inovcia sama nem ustlen podobu. Stle sa had vhodn model naasovania a zosladenia s benm priebehom komunlnej politiky. Neustle zmeny
V terii participcie sa hovor o dvoch rovinch, na ktorch sa me participcia vylepi. Prvou monosou je prehbenie, t.j. rozrenie participcie do inch ast procesu, o zna draz na kvalitu participcie. Inak sa me rozri prvo participova na irie skupiny obyvatestva.
46

41

v procese dokazuj vu inicitorov, aby sa projekt prispsobil podmienkam47 a zskal vraznejiu podporu mesta a tm aj v vplyv na rozhodnutia. Ten me by dosiahnut a ke bude proces etablovan a stabiln, no zrove bude na om participova viac obanov. V sasnosti sa podoba PR stle men a sprva sa ako meniaci sa experiment, ne ako etablovan aplikcia. Ako experiment m prvky aj inch prstupov k inovovaniu demokracie, naprklad komunitnho rozvoja (community development).48 Sasn stav a kontext, v ktorom psob Hoci je prstup tejto prce je analyticko-deskriptvny, na zver chcem naznai vysvetlenia, ktor poskytuj sasn normatvne demokratick terie v svislosti s problmami, na ktor som narazila. Najviac priestoru budem venova role spoloensko-politickho kontextu, ktor sa v Bratislave prejavil. Najvou vzvou PR bola rove obianskej participcie na Slovensku. T je popisovan ako nzka, nedvne vskumy dokonca ukazuj, e kles (Btorov, Gyarfov 2010: 145). Pouitie konzultanch a deliberanch elementov ako aplikcie sasnej demokratickej terie je v tomto prostred plne nov. Na mieste je preto otzka, i nstroj ako PR vbec v takchto podmienkach me fungova. K zpornej odpovedi prispieva aj zistenie Btorovej a Gyarfovej, e slovenskm respondentom sa demokracia najmenej spjala s aktvnou asou ne verejnom dian okolo 10% respondentov (Btorov, Gyarfov 2010: 152).49 Analyzovala som len jeden experimentlny prpad, no aj z iastonch zverov by sa mohli odrazi alie vskumn otzky, ktor by adresovali pecifikum vzahu politickej kultry a zavedenia demokratickch inovci. Stav obianskej spolonosti na Slovensku a vedomie monost, ktor poskytuj demokratick inovcie navdza na vahu, i by prve vyia miera ich zaverenia tto situciu nezlepila a zrove vylepila in demokratick nedostatky v tchto krajinch ako napr. korupcia i nzka dvera v intitcie. Teoreticky by ilo o zaujmav nmet, no rozirovanie participcie
Poslednm je pokus o nezvislos na pridelenom rozpote, resp. ambciu zska na obianske projekty viac prostriedkov tm, e projekty bud schvaovan priamo Mestskm zastupitestvom. 48 Hlavnm elom je spoluprca obanov a miestnych predstaviteov na rozvoji. Prejavom tohto prstupu s napr. obianske projekty. 49 Atilla gh v tejto svislosti kontatuje, e pre krajiny strednej a vchodnej Eurpy plat "participan paradox," ke "vek mobilizcia na zaiatku systmovch zmien nevygenerovala obiansku kultru a participatvnu demokraciu ako nov tradciu." (Poda Btorov, Gyrfov 2010: 138)
47

42

stle zvis od rozhodnut politickej reprezentcie, ktor takto politick vu nem (ako upozoruje Pateman 2012, rovnako ako Peter Vittek 52 - 56). Okrem zdieania tejto situcie m prpad z Bratislavy s inmi na svete aj alie prepojenia. V nasledujcich odsekoch sa zameriam na teoretick reflektovanie problmov, ktor som identifikovala v mnou analyzovanom prpade a nie s pecifick len pre, ale pre participatvne rozpotovanie ako veobecn fenomn.

4.1. Sp k normatvnym terim Legitimitu inovci upevuj ich pozitvne vsledky. Legitimita nstroja vak klesne, ak bude ma vea slabch imitci (Smith 2009: 181). Prve v tomto ohrozen sa ocit participatvne rozpotovanie. Yves Sintomer nespanie podmienok spracovala do typolgie aplikcii konceptu PR v Eurpe (Sintomer, Herzberg 2010: 258). Tento postreh meme alej abstrahova na problematizovanie faktu, i PR a prpadne in inovcie demokracie nie s len povrchovou pravou a nedochdza k vntornej premene logiky politickho systmu, i tieto (procesulne) zmeny ved aj k zmenm na treom stupni, k zmene politickej paradigmy, prpadne k zmene normatvneho rmca kolektvneho konania (Sintomer 2010: 329). Vznam m otzka, i aplikcie radiklnych demokratickch teri mu ma skutone radiklne vsledky. Inovcie bez participujcich obanov vak nezmenia ani povrch systmu. Preto je vznamnm problmom normatvnych teri hadanie prin motivcie. Oban nebude kona v prospech spolonosti, ak nem sformulovan koncepciu spoloenskho dobra, tvrd John Rawls (poda Plichtov 2010: 187). Prax vak skr dokazuje, e viac na participciu vplva prtomnos strategickch investci (Smith 2009: 181). V sasnej normatvnej demokratickej terii by bolo potrebn objasni vplyv hodnt a presveden jednotlivcov na ich participciu, aby praktick sksenosti z aplikovania terie boli znovu teriou reflektovan.

4.2. Vsledky analzy pre prax Podrobn skmanie fungovania participatvneho rozpotovania v Bratislave sce nedovolilo vyvodzova jednoznan zvery, no mem vaka nemu identifikova problmy v procese a jeho aplikci. Tieto moje poznmky sa netkaj politickho kontextu stav politickej

43

kultry, politick va i politick systm, a mu preto by zobran do vahy pri alch vyuitiach participatvneho rozpotovania. Nedostatkom, ktor me znemoova participciu niektorch socilnych skupn, je pouvanie prvnickho jazyka v Rmcovej koncepcii, ktor cel procedru znane zahmlieva. S tm svis aj slab uvatesk prijatenos hlavnho webu PR. Nie je mon plynulo prechdza medzi jednotlivmi komunitami, dokumenty sa nedaj triedi poda typu a celkovo je to len zhromadisko dt, v ktorom je vemi ak sa orientova. V ase masvneho rozmachu vyuvania informanch technolgi a potaovej gramotnosti je prve internet miestom, ktor by bez vej nmahy, len s trochou ikovnosti znane zvil priestor pre participciu odlinch skupn obyvatestva a ich v zujem od dianie v procese PR. Podpora rovnakej hodnoty hlasu zapojench obanov by sa mohla zvi prtomnosou kritickho davu pri rozhodovaniach (Smith 2009: 168), m sa zabrauje presadzovaniu vhradne partikulrnych zujmov v prostred verejnch zhromaden. Zavedenm takejto vonkajej kontroly by sa zvila aj transparentnos procesu. Tto rolu by mohli plni mdi, ktorch zujem o PR by sa vak najskr musel zvi. Z fungovania v Bratislave sa mu poui aj in pokusy o zavedenie PR, naprklad vznikajce PR v Ruomberku.

44

Zver
Participatvne rozpotovanie je nov fenomn, ktor spochybuje zait predstavy o fungovan demokracie, ktor maj obania a predstavitelia ttu na Slovensku. Tento nstroj vak me demokraciu demokratizova, teda zvi jej kvalitu (Sintomer 2010, Pateman 2012). Vo svojej bakalrskej prci som chcela ukza ako tto inovcia zana fungova na Slovensku. Participatvne rozpotovanie v Bratislave zatia dokazuje len to, e bez dostatonej politickej vle sa neme udia iadna zsadn zmena. Zmenou s zatia len obianske projekty, ktor dopaj verejn sluby poskytovan mestom. Okrem malho rozpotu je vemi slabm miestom bratislavskho experimentu neschopnos oslovi iriu verejnos, a tm rozri zkladu participujcich obanov. Svoju prpadov tdiu som vemi zko prepojila s teoretickmi predstavami o participcii a delibercii v sasnch normatvnych demokratickch terich. Ich prepojenie s realitou demokratickch inovci dokazuje, e politick teria me napomc zlepeniu jej fungovania cez kritick reflexiu sasnho stavu a formulovanie nvrhov. Bratislavsk model sa poda analzy poka prispsobi zahranin sksenosti a vzory tunajm podmienkam a vsledkom je zatia vrazne premenliv proces s malm zujmom verejnosti, ktor podstatu participatvneho rozpotovania nenapa. Ide o vak priekopncky pokus o prehbenie obianskej participcie na Slovensku. A pokus je lep ako ni.

45

Pouit literatra
Almond, Gabriel Abraham; Verba, Sidney. 1963. The civic culture: political attitudes and democracy in five nations. Princeton: Princeton University Press. Bianchi, Gabriel; Mikov, Karolna. 2010. Deliberatvna demokracie a jej nadnrodn kontext In: Obianstvo, participcia a delibercia na Slovensku: teria a realita. Plichtov, Jana (Ed.) Bratislava: Veda SAV. Pp. 107-133. Btorov, Zora; Gyrfov, Oga. 2010. Slovensko na prahu tretej dekdy slobody: kontry participanho paradoxu In: Obianstvo, participcia a delibercia na Slovensku: teria a realita. Plichtov, Jana (Ed.) Bratislava: Veda SAV. Pp. 137-184. Gerring, John. 2008. Case Selection for Case-Study Analysis: Qualitative and Quantitative Techniques In: The Oxford Handbook of Political Methodology. Box-Steffensmeister, Janet M., Henry E. Brady, and David Collier, (Eds.) Oxford, UK: Oxford University Press. Pp. 645-684. Habermas, Jrgen, 2000. Problmy legitimity v pozdnm kapitalismu. Praha : Filosofia. Habermas, Jrgen. 2002. Ti normativn modely demokracie. In Shapiro, Ian Habermas, Jrgen. Teorie demokracie dnes. Praha: Filosofia. Pp. 79-95. John, Peter; Smith, Graham a Stoker, Gerry. 2009. Nudge Nudge, Think Think: Two Strategies for Changing Civic Behaviour. Political Quarterly 80(3): 361370. Kioupkiolis, Alexandros. 2010. Radicalizing Democracy. In: Constelations, Vol. 17,, No.1., Malden; Oxford: Blackwell Publishing. Pp. Laclau, Ernesto a Mouffe, Chantal. 2001. Hegemony and Socialist Strategy. London: Verso. Little, Adam. 2010. Democratic Melancholy: On the Sacrosanct Place of Democracy in Radical Democratic Theory. In: Political Studies,. Malden; Oxford: Blackwell Publishing & Political Studies Association. Vol. 58. Pp. 971-987. Pateman, Carole. 2012. Participatory Democracy Revisited. In: Perspectives on Politics 10(01): 719. Dostupn: <http://www.journals.cambridge.org/abstract_S1537592711004877> (2012-08-12). Peters, Bernhard (2005): Public Discourse, Identity and the Problem of Democratic Legitimacy. In: Making the European Polity. Reflexive Integration in the EU, edited by Erik Oddvar Erikson. London; New York: Routledge. Pp. 84-123. Plichtov, Jana. 2010. Vznam politickej slobody a rovnosti: deliberan potencil obanov a obianok SR In: Obianstvo, participcia a delibercia na Slovensku: teria a realita. Plichtov, Jana (Ed.) Bratislava: Veda SAV. Pp. 185-210.

46

Rawls, John. 1995. Political Liberalism. Cambridge University Press. Rousseau, Jean Jaques. 2002. O spoleensk smlouv, neboli, O zsadch sttnho prva. Dobr Voda: Ale enk. Schmidt, Manfred G. 2008. Demokratietheorien. Eine Einfhrung. 4. Vydanie. Wiesbaden: VS-Verlag fr Sozialwissenschaften. Sikov- Beblav, Emlia a po, Gabriel. 2011. Transparentnos a korupcia. In: Btora, M.; Kollr, M. a Mesenikov, G. (Eds.) Slovensko 2010. Sprva o stave spolonosti a demokracie a o trendoch na rok 2011. Bratislava: Intitt pre verejn otzky. Pp. 273285. Sintomer, Yves, and Carsten Herzberg. 2010. Die sechs Modelle der Partizipation. In: Sintomer, Y.; Herzberg, C. a Rcke, A. (Eds.) Der Brgerhaushalt in Europa eine realistische Utopie? Zwischen partizipativer Demokratie, Verwaltungsmodernisierung und sozialer Gerechtigkeit. Pp. 239264. Sintomer, Yves, Carsten Herzberg a Anja Rcke. 2010. Partizipative Modernisierung (Deutschland, Finnland). In: Sintomer, Y.; Herzberg, C. a Rcke, A. (Eds.) Der Brgerhaushalt in Europa eine realistische Utopie? Zwischen partizipativer Demokratie, Verwaltungsmodernisierung und sozialer Gerechtigkeit. Pp. 112148. Sintomer, Yves. 2010. Demokratisierung der Demokratie. In: Sintomer, Y.; Herzberg, C. a Rcke, A. (Eds.) Der Brgerhaushalt in Europa eine realistische Utopie? Zwischen partizipativer Demokratie, Verwaltungsmodernisierung und sozialer Gerechtigkeit,. Springer Verlag fur Sozialwissenschaften. Pp. 309-340. Smith, Graham. 2009. Democratic Innovations Designing Institutions for Citizen Participation. Theories o. Cambridge: Cambridge University Press. Talisse, Robert B. 2004. Does Public Ignorance Defeat Deliberative Democracy? In: Critical Review 12(4) Pp. 455-463. Timothy, John Rapley (2001): The art(fulness) of open-ended interviewing: some considerations on analysing interviews, Qualitative Research 1(3): 303. Pp. 303-323. Weber, Max. 1998. Metodologie, sociologie a politika. Praha: Oikoymenh.

Weeks, EC. 2000. The Practice of Deliberative Democracy: Results from Four LargeScale Trials. Public Administration Review. http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/00333352.00098/abstract (July 3, 2012).

47

In zdroje
Priebeh a vsledok participatvneho rozpotu pre rok 2012. 2012. Dostupn <https://pr.bratislava.sk/liferay/participativny-strombratislava?p_p_id=101_INSTANCE_Wph0&p_p_lifecycle=0&p_p_state=normal&p_p_ mode=view&p_p_col_id=column1&p_p_col_pos=1&p_p_col_count=7&_101_INSTANCE_Wph0_delta=15&_101_INS TANCE_Wph0_keywords=&_101_INSTANCE_Wph0_advancedSearch=false&_101_I NSTANCE_Wph0_andOperator=true&p_r_p_564233524_resetCur=false&cur=3> (Cit. 2012-11-27) Rmcov koncepcia participatvneho rozpotu pre Bratislavu. 2012. Dostupn: https://pr.bratislava.sk/liferay/web/komunitne-centrum-generacii-ymca-/ramcovakoncepcia-participativneho-rozpoctu-pre-bratislavu (Cit. 2012-11-11). Rozpoet hlavnho mesta Bratislavy na rok 2012. 2012. Dostupn: <http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.aspx?id_org=700000&id_do kumenty=11031644> (Cit. 2012-11-13). SLOVENSKO. Zkon Slovenskej nrodnej rady o obecnom zriaden. (V platnom znen. 479/2010) In: Zbierka zkonov Slovenskej republiky. 2010, iastka 184, s. 4114 4134. Dostupn tie: <http://www.bosaca.eu/images/stories/bosaca/dokumenty/uplne_znenie_biblia-obce2010.pdf> Transparency International. 2010. Barometer korupcie 2010. pln vsledky slovenskej asti prieskumu s dotaznkom. Bratislava: Transparency International. <http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2010/12/GCB_vysledky.pdf> (Cit. 2012-11-30) Volebn program kandidta Milana Ftnika na primtora Bratislavy. 2010. Dostupn <http://issuu.com/ftacnik2010/docs/volebny_program_web> (Cit 2012-11-13). SITA. Mesto mono vylen 100-tisc na participatvny rozpoet. bratislava.sme.sk.Dostupn <http://bratislava.sme.sk/c/6153337/mesto-mozno-vycleni100-tisic-na-participativny-rozpocet.html> (Cit 2012-11-30). SITA.Do participatvneho rozpotu sa zapja 200 obyvateov. bratislava.sme.sk. Dostupn: <http://bratislava.sme.sk/c/6099544/do-participativneho-rozpoctu-sa-zapaja-200obyvatelov.html> (Cit 2012-11-30). TASR.V utorok odprezentuj projekty k participatvneho rozpotu. bratislava.sme.sk. Dostupn: <http://bratislava.sme.sk/c/6585710/v-utorok-odprezentuju-projekty-kparticipativneho-rozpoctu.html> (Cit 2012-11-30). TASR Vo tvrtok bude diskusia k participatvnemu rozpotu. bratislava.sme.sk. Dostupn: <http://bratislava.sme.sk/c/6426012/vo-stvrtok-bude-diskusia-k-participativnemurozpoctu.html> (Cit 2012-11-30). Otvoren samosprva. 2010. <http://samosprava.transparency.sk/sk/> (Cit. 2012-11-30)
48

Global Map o Participatory Budgeting Projects. Publikovan 8. 3. 2012. Dostupn online <http://www.intellitics.com/blog/2012/03/28/global-map-of-participatory-budgetingprojects/> (Cit. 2012-11-21)

Prlohy
Prloha . 1 - Rozhovor s Petrom Vittekom
Peter Vittek je lenom o.z. Utpia, koordintor Participatvneho rozpotu v Bratislave. Rozhovor sa uskutonil 8. novembra 2012 v Bratislave. o bolo na zaiatku projektu PR v Bratislave? Skmali sme u predtm socilne zmeny a monosti iastonej reformy intitci, aby zaali lepie fungova. Vychdzali sme z naich filozofickch postojov, kee ja a Peter Nedorosk sme filozofi, pracovali sme v novinch (tdennk Slovo) a sledovali sme socilne pohyby po svete. Tak vznikla aj Utpia. Ke zaniklo Slovo, tak sme chceli spusti projekt, ktor bude nielen prina informcie o veciach, ale aj nieo realizova. Na zaiatku bol zujem o vzahy v spolonosti posilnen tdiom socilnej filozofie a zujmom o svet a pohyby, ktor s v om. Preo Bratislava? Nm to prilo plne prirodzen, lebo sme vetci Bratislavania i u roden, alebo tu u ijeme tak dlho, e sme ako Bratislavania. Keby bol niekde inde zujem, tak by sme to mono robili niekde inde. Spomnal som, e sa nieo podobn deje v Ruomberku. A to je poda ns najlepie, ke sa njde lovek, m znmych, ktor by chceli veci meni vo svojom meste. V Ruomberku by u mal fungova pilotn projekt. Ako prebiehali prpravy pilotnho projektu PR? Vznikli sme ako obianske zdruenie a participatvny rozpoet bol jednm z projektov, ktor sme chceli robi. A stalo sa aj to, e v Bratislave bolo akurt pred komunlnymi vobami (rok 2010). Tm pdom sme vyuili prleitos vedeli sme, ak s siln kandidti, kto m ak ancu a tak sme sa s nimi kontaktovali, rozprvali sme sa s nimi o tom na verejnch stretnutiach a tak si to niektor osvojili. Ftnik si to osvojil a aj Budaj. Teda jedni z najsilnejch kandidtov. S touto tmou sme zaali v mji 2010, spustili sme web a informan kampa. A vtedy sme spustili aj projekt Porto Alegre, o bolo prv mesto, kde bol participatvny rozpoet. Na zklade toho sa objavili prv konkrtnejie texty o PR v tomto prostred. Vtedy sme o tom zaali tak systematicky informova. Ako sme zaali prina informcie, zaali sme sa aj stretva s umi aktvnymi v Bratislave, rznymi aktivistickmi skupinami. Ako naprklad Bratislava Otvorene50. Vetkch ud znmych v rmci bratislavskho aktivizmu - sme pooslovovali. A ete aj ud z akademickho prostredia, ktor maj dosah na alch ud. Tak sa nm podarilo vytvori celkom siln tlak, pre vobami sme teda u neboli sami, ktor sme nieo tak chceli, ale stli s nami aj in udia. Konkrtne na niektorch stretnutiach Ftnika sa ukzalo, e nielen my, ale aj in udia. Na jednom
50

Skupina zameran na ekolgiu von pokraovanie iniciatvy Bratislava Nahlas, ktor fungovala pred rokom 1989.

49

z posledn stretnut volebnho tmu to dokonca prijal do svojho programu. Stratgia bola njs aktivistov a njs politick priestor, ktor by sme mohli vyui. A t predvolebn kampa nm v tom vlastne pomohla. Ako k tomu pristupuje Mestsk zastupitestvo (MsZ), ke je primtor tomuto projektu naklonen? S MsZ nemme dobre rozpracovan stratgiu spoluprce, pretoe s niektormi umi sme na zaiatku tak intenzvne nekomunikovali. S tam nejak udia zo Zmeny zdola, t ns poznaj a na nieom aj spolupracovali. Ftnik a jeho udia by mali ma aj oficilnu podporu SMERSD, ale doteraz sme sa o tom jasnejie nebavili. To vetko ns urite ak, dostali sme sa do fzy, kedy budeme potrebova intenzvnejiu podporu MsZ. Kvli tomu, aby sa ten proces rozbehol lepie. Teraz poda ma be na nzke obrtky. Musme konene vylobova vek sumu pre PR - pre tch ud, ktor sa toho zastuj. Koko financi ste mali pridelench doteraz? Pilotn projekt v roku 2010 mal ukza, ako by to malo fungova a by aj argumentom pre MsZ, aby ho schvlili ako nejak proces. Na sme dostali od Ftnika 15 000, o je hrozne mal suma. Do toho prvho ronka, ktor sa skonil, a v tomto roku sme chceli aspo 100 000, na obianske aktivity, aby sa obania mohli rozhodn, ale MsZ jednohlasne schvlilo vsledok pilotnho projektu, ten mechanizmus bol ohodnoten ako v poriadku, ale zrove sa nechceli pred nami dohadova na sume. Ftnikov nvrh bol tch 100 000, ale nebol schvlen. Nakoniec schvlili 30 000. o je na participatvny rozpoet smiene. V niektorch mestch sa rozhoduje aspo o 1%. Mestsk rozpoet je 200 mil.. Nie sme z toho plne najastnej, ale robme, o vieme. Mj nzor je, e chba politick va. S udia v MsZ, ktor s tm shlasia, ale inm sa to proste nepi. Niektor udia jednoducho nemaj zujem pusti svoju moc nad peniazmi z rk, jednoducho nechc intenzvnejiu obiansku participciu. Jasn, e by sa museli vzda asti svojej moci, ale keby vylenili jedno percento rozpotu... Pravdepodobne sa im to nepozdvalo. Stretvate sa s inmi skupinami, ktor robia PR v Eurpe? Zatia nie, ale spolupracujeme s umi, ktor cestovali po Latinskej Amerike a Eurpe a zaoberaj sa PR profesionlne, aj o tom prednaj. Mme naprklad dobr spoluprcu s Viedou, a tam od ns tie chceli, i by sme to asom neurobili aj tam, ide o Stranu zelench. Naprklad Joachim Becker. Maj tam aj Latinsko-americk intitt a tam sa PR intenzvne zaoberaj. V echch spolupracujeme s umi, ktor sa zaoberaj participciou vo veobecnosti a rozvojovou pomocou, ako Tom Toika. Niektor udia u ns mali tie npad, aby si obania cvine mohli rozdeli rozpoet, ale z mjho pohadu tomu chba ten edukan rozmer, e udia prenikn do toho, ako sa mestsk financie relne spravuj. My sa sname pristupova k tomu tak, aby sa udia naozaj intenzvne zaali zaujma o to, ako s spravovan mestsk financie. Preto sme tento rok robili verejn frum o mestskom rozpote, kde bol jeden zstupca mesta, poradca primtora a ten prezentoval truktru mestskho rozpotu ak prostriedky s dlhodobo viazan, ak as sa d meni, at. Je dleit, aby udia predtm, ako sa rozhodn, poznali t truktru.

50

Lebo keby sa rozhodovali kad rok len poda svojej vle, bez ohadu na kontinuitu v nejakch veciach, tak by vznikol chaos, ktor by ako niekomu pomohol. Ako by ste tak priamo opsali priebeh procesu? Kedy sa zana a ak s fzy? Ten proces je navrhnut na cel rok. A jeho koniec je viazan na as, kedy je mon prida posledn zmeny od obanov do mestskho rozpotu. Aby boli zapracovan do procesu schvaovania rozpotu na al rok. To znamen, e to mus by zhruba v polovici novembra, vtedy sa cel proces mus skoni. To je najdleitej moment, od ktorho sa treba odrazi pri sledovan celho procesu. Proces sa zana kad rok nanovo, v januri. M rzne fzy niektor s viac, in menej otvoren. My chceme pracova s komunitnou truktrou v rmci rozpotu, zkladnou jednotkou, v ktorej prebieha najviac tvorby a diskusi je komunita. Loklna alebo tematick. V priebehu celho roka sa stretvaj hlavne komunity. V nich sa zhromauj najaktvnej udia, ktor tomu venuj najviac asu. A to je teda najvyia forma participcie. Na zaiatku tieto komunity pripravuj verejn fra, pribline na jar. Komunity takisto diskutuj o tom, o sa udialo minul rok, prehodnocuj a vyhodnocuj. Cieom verejnch fr je zapoji do participcie omnoho viac Bratislavanov takch, ktor sa nechc zapoji plne intenzvne, ide o jednorzov formu participcie, alebo ide aj o to zska pre komunity novch lenov. Zapoji sa teda mu aj udia, ktor nemaj dos asu. Verejn fra prebiehaj na jar a zbieraj sa na nich podnety od Bratislavanov kritick pripomienky, nvrhy na vyuitie mestskch peaz a nvrhy na projekty. Tieto projekty mu by dvoch typov projekty realizovan samotnmi obanmi cez komunity a za druh s to zadania pre mesto. Nieo, o sa predlo zastupitestvu ako zkazka od obanov a oni to realizuj. Koko prebehlo Verejnch fr na jar 2012? Ony prebiehaj vlastne a teraz, lebo predtm sme proces nezaali vtedy, kedy sme mali. Take sme vo fze zlaovania nho prebiehajceho procesu s plnmi. Vetko sa posunulo aj tm, e voby neboli v januri, zaalo sa po vobch, teda neskr. Od budceho roku (2013) by to u malo bea riadne aj v tchto medziach. Nm zatia prebehol pilotn projekt, ktor trval pol roka a prv ronk, ktor trval tie pol roka. Take naozaj musme ete doladi situciu tak, aby ten proces prebiehal cel rok od janura do novembra. Koko je teda aktulne participatvnych komunt? A koko z toho loklnych? o sa tka loklnych, nali sa udia, ktor to chceli vo svojich mestskch astiach rozbehn, ale mlokto sa k tomu plne dokopal. Mme zujem z Petralky, o je relatvne siln skupina, len sa ete plne nerozhbala a verejn fra zatia nerob. Zujem bol aj v Novom meste, kde sme urobili verejn frum, zaala tam aj vznika loklna komunita, ale je poda ma vemi mal. Nemyslm, e zatia me by relevantn pri rozhodovan. Ale s tam udia, ktor zanaj pracova a zaahova do spoluprce alch. Na zklade pilotn projektu sme urobili verejn frum v Trnvke, kde bude aj alie verejn frum. S miestnymi komunitami je to o osi zloitejie, skr sa nm podarilo natartova tematick. Miestne komunity sa utvraj lepie, ke udia maj pred oami nejak konkrtny projekt. V Trnvke udia, ktor sa zapojili, pripravili projekt oivenia starho kina, ktor tam niekoko rokov stoj a ni sa nedeje. Sasou toho bude aj zapojenie obanov do hadania podoby tohto miesta. Tak

51

vznikol projekt Kultrneho a komunitnho centra Zora. Nebude to u kino. A vyzer to tak, e udia zapojen do tohto by vytvorili aj miestnu komunitu Trnvka. Inak mme tematick komunity, tch je es s tm, e nie vetky pracuj stle a rovnako intenzvne. Najlepie funguj skupiny Seniori, Mlde, Zelen mesto a Open Data. Potom mme ete Kultru, ktorej to obas ide lepie a obas horie. A posledn je Doprava, v ktorej spolupracujeme s Cyklokoalciou, kde je tie spoluprca obas lepia a obas horia. Tento tde bud verejn fra Open Data a Zelen mesto. To je teda prv krok, kedy je vetko otvoren verejnosti. Tak intenzvne, aby sa udia stretli s tmi, ktor to robia, aj s nami. Potom prebieha ten proces tak, e a do leta sa komunity stretvaj a spracovvaj nvrhy od obanov. Samozrejme, s aj in spsoby podvania podnetov. Na verejnom fre je mon zapoji sa s menou intenzitou, nie je to pravideln prca v komunite. Okrem toho je ete Burza npadov, o je anketa, ktor me kad vyplni a my ju potom spracovvame ako podnety od obanov. Druh vec je internetov, elektronick participcia, ktor funguje dvomi spsobmi. Jedna je burza npadov, ktor je elektronick, a potom monos zapoji sa do diskusi komunt ku vetkmu. K vytvraniu projektov, k stretnutiam komunt. Poda princpu Open Data je vetko online. Prebehne stretnutie, sprav sa zpisnica a zverejn sa. Je tam plne vetko, o sa deje vo vntri. Lebo chceme by transparentn najviac ako to ide. Komunita potom na zklade podnetov spracuje 3 formy vstupov, o ktorch som hovoril, - priority, zadania pre mesto, projekty realizovan samotnmi obanmi. A do leta prebieha proces spracovvania, na konci leta prebehne prv verejn zvaovanie. V rmci verejnho zvaovania by sa malo prs ku konsenzu, o je pre t komunitu najlepie. Pracuje sa tam s roztriedenmi podnetmi, uruj sa ich priority. Ur sa ich poradie tm, e sa udia o nich bavia. Takisto to je aj s nvrhmi projektov. M kad participatvna komunita verejn zvaovanie samostatne? Doteraz to tak nebolo, ale v budcnosti by to tak malo by. Cel proces je vo vvoji. Vetci mali doteraz spolon jedno verejn zvaovanie. Nebolo ani toko projektov, ani proces nebol natoko zloit, nezastnilo sa ho toko ud. Ak sa zapoj viac ud, verejn zvaovanie bude musie by dvojkolov. V komunitch a potom s verejnosou. Kde by boli zstupcovia komunt a prezentovali by to, m ich vlastne t komunita poverila. Zveren verejn zvaovanie m by procesom, kde sa spracuj vetky podnety a materil pre mestsk zastupitestvo. Zastupitestvo od ns dostane materil, kde je napsan na akch prioritch sa dohodli obania v rmci participatvneho rozpotu, ak mme zadania pre mesto a ktor projekty chc udia organizova sami. Vetky tieto veci s zoraden poda toho, ak prioritu im udia urili. Poslanci tento rok dostan tento materil prv krt a teda nevieme, ako na to reaguj. Budeme to vedie v novembri. Ns teraz ak strane vea lobovania v zastupitestve a ete dozbieravame ankety. Ete som zabudol na jeden spsob participcie a to je ten najni plne na zver sa daj vetky veci na internet (priority, zadania aj projekty) a udia mu jednm kliknutm na internete zahlasova. To je t najjednoduchia forma participcie. Take vae zvery nie s nijak pre mesto zvzn?

52

Mesto sa vyslovilo, e ten proces je v poriadku. Uznesenie, ktor schvlili znie, e participatvny rozpoet je spsob, akm sa mu rozdeova peniaze z mestskho rozpotu. Ale nie je tam uren suma. Suma bude permanentne vyjednvan. Evidentne to bude permanentn lobing. A kto tvor Koordinan radu celho PR? T ete nefunguje, zatia je to o.z. Utopia. Ide o to, e my musme tie procesy prebehn aspo ete raz, aby boli tak, ako maj by. Normlne musia udia zo vetkch komunt nominova svojich ud do Koordinanej rady. Ale ete to nie je v takej fze, aby ten proces fungoval bez nho intenzvneho zasahovania. Moja predstava je, e do roka by som aj rd z toho vystpil. Ma osobne t koordincia samotn a tak nezaujma. Chcel by som robi nejak projekty pre mesto, zasahova do fungovania komunity, ale tm, e sme ako Utopia v tejto chvli Koordinan rada, dali sme si zvzok, e v tejto fze nebudeme do procesu vstupova ako obania. Kvli tomu, aby ns nikto nemohol z nieoho obvini. Ja teraz nemem robi projekty, ktor by ma zaujmali. Samozrejme, rozprvam sa s umi, tm ich nejak ovplyvujem, ale nemem sa zapoji priamo. To by som robil radej. Ja by som sa zapojil do Zelenho mesta. Ako ste komunikovali participatvne rozpotovanie s verejnosou a mdiami? Robili sme vetko pre to, aby sa tie informcie o najviac rozrili. Samozrejme, jedna vec je internet a internetov monosti. Vytvorili sme pre mesto strnku pr.bratislava.sk, kde s vetky informcie o participatvnom rozpotovan, tom o sa deje a sli aj stratgii Open Data. Druh vec je mesto, na nae poiadanie poskytovalo informcie o participatvnom rozpote na svojom webe. Tretia vec, robili sme tlaov konferencie, na ktor sme pozvali mdi, ale vstupy boli len v loklnych. Celottne to nikdy akosi nezaujma. Robili sme potom ete vea verejnch vzdelvan a workshopov. V Primacilnom palci sme mali sriu prednok o tom, o je to participatvny rozpoet. Urobili sme z toho aj videomanul a vetko je na naej a mestskej strnke, m to popisova cel proces. truktra bola tak, e sa hovorilo o filozofickch vchodiskch, procese, elektronickej participcii, o tom, o je to verejn zvaovanie, prklady spenej participcie. Take vetko mon. Tlaov sprvy sa sname vydva permanentne, ale naozaj vstupy boli len v loklnych mdich ako TV BA, loklnej televzii a bratislava.sme.sk, teda iba na internete. Vdy s na naej a mestskej strnke, plus niektor tlaov agentry. Niektor to dali von. Tlaov sprvy sa tkaj zaiatku procesu, vsledku procesu alebo verejnho vzdelvania, ktor sme robili. Ako sa vo vaich nvrhoch a plnoch odzrkaduje kategria verejnej kontroly? V prci skupiny Open Data. Predstava je samozrejme nielen t, e by sme rozhodovali len o tch peniazoch, ktor nm Mestsk zastupitestvo vylen, a tento proces by bol plne transparentn, ale e by sme dontili aj mesto, aby tie financie, ktor nie s pouvan v rmci participatvneho rozpotu, mohli obania kontrolova. Naa predstava je tak, e Open Data sa nebude pouva len na participatvny rozpoet, ale na cel mestsk rozpoet. O tom sa sname rokova. Aj keby teda obania nerozhodovali o celom rozpote, tak by sme hrozne chceli, aby udia z komunt boli zstupcami obanov, ktor s napojen priamo na mestskch radnkov a asti magistrtu, ktor rozhoduj o nejakej asti rozpotu. A takto ich
53

kontrolovali. To by sme hrozne chceli. Jeden z princpov Open Data je zverejova informcie v momente vzniku, o sa v sasnej povinnosti samosprv zverejova zmluvy nedeje. V momente vzniku je mon do tch vec zasahova. Hnutie Open Data je medzinrodn, my sme doho zapojen. Chalani, ktor s nami na tom spolupracuj, sa to snaia presadi na celottnej rovni. Je to skupina tridsiatich ud, ktor s inmi organizciami ako Spolonos pre otvoren informan technolgie a Alianciou Fair-Play, pracuj na tom, aby sa o najviac vec zverejovalo na internete v momente vzniku, vo chvli, ke to je zaujmav pre obanov. Na mestskej rovni to chceme my. Kontroln potencil by bol v keby vetky informcie boli zverejnen a vdy sa me kad zapoji. To mme uveden v kadej pozvnke. Ktokovek m zujem me prs a zisti, o om sa tam bavme. Absoltna otvorenos procesu, za zatvorenmi dverami sa ni nerozhodne. V participatvnom rozpote sa ni nedeje za zatvorenmi dverami, v mestskej politike je to inak. My sme ete nedokzali vyvin tak tlak v porovnan s investormi a politikmi. Nemme t silu, obianska spolonos na Slovensku je vemi slab, stle si to myslm. o by sa muselo sta, aby bola silnejia? Monost je viac. Urite by mali by udia aktvnej, jedna z monost je zapoji sa do participatvneho rozpotu. O tom mme predsa strane vea dkazov zo sveta. Ako to naozaj zmenilo vzahy v meste, podarilo sa zni korupciu. Podarilo sa to v Latinskej Amerike, v Afrike, kde je korupcia ete via ako teraz u ns. Ako hodnotte v rmci Utopie doteraj stav participatvneho rozpotu? Vyhodnocujete si to pre seba? Funguje efektvne alebo m vraznejie medzery? Myslm, e by mohol fungova lepie. Do istej miery je to tak, e sme stle na zaiatku. Poda mojich informci sa takto aktivita v inch vekch mestch neodohrva bez podpory nejakej politickej strany. My sme naozaj zaali ako obianska aktivita, bez podpory politickej strany. A ani si nemyslm, e je mon ju na Slovensku zska. Nie s poda ma pripraven na obiansku participciu. Tm pdom je ak ako obianski aktivisti s nejakmi smienymi prostriedkami rozhba poriadnu kampa. A mesto to nerob, hoci sme sa ich snaili o tom presvedi. Zhora o to nie je zujem. Ja hovorm uom, e nemu by tak naden. Je to stle na zaiatku. Ptala si sa na tie sla, tak s tak, e v pilotnom projekte bolo zapojench pribline 200 ud, v prvom ronku viac pustili sme toti aj slabie formy participcie. V anonymnom hlasovan bolo odovzdanch 680 hlasov, z oho sa ned vyai informcia, koko to bolo ud. Tak, ako je to pri kadom hlasovan, preto m aj najmeniu vhu. Plus do procesu bolo zahrnutch v komunitch a intenzvne v nich pracuje plus mnus 60 ud a na verejnch frach, na vekch bolo 50 - 60 ud, v Zore sme mali loklne frum, kde bolo 40 ud, mali sme prezentciu projektov, kam prili 60. Kee fr bolo tak vea, tak s to stovky. Nemm to znanalyzovan tak, aby som vedel presne poveda. Na verejnch frach je to medzi 30 a 60 zastnench ud. o poda ma nie je a tak dobr, ale nie je to nula. Plus ete verejn anketa priniesla 200 podnetov, ktor zbierali dobrovonci pri inch naich akcich. Na verejnch frach sa ale ned vysli poet prijatch podnetov, lebo u vtedy sa nejak spracovvaj.
54

Mte sptn vzbu, reakcie aj priemernch obanov, ktor sa nie s tmi najaktvnejmi v komunitch? Ako na to reaguj? Je to rznorod. Od plne pozitvnych je super, e tu niekto nieo rob, s to zaujmav projekty a niektor u vyrstli s participatvnym rozpotom ako Zelen hliadka. Tvrdia, e je to dobr npad a treba do toho s. Kopa ud je zase skeptick, neveria niomu. Rozdelm to na dve asti jedna je veobecn prstup k politike ako takej, absoltna strata dvery a z nej plynca rezigncia, e sa s tmto systmom ni ned robi a bu sa rozsype sm alebo sa nieo stane a nikdy nebude fungova. To je t veobecn, apatick i k totlnemu apatii vedca sksenos. Druh a konkrtnejia je, e v konenom dsledku vetko aj tak zvis od mestskho zastupitestva. Teda tm pdom preo by som sa zapjal, ke to oni aj tak neschvlia. Maj pravdu, ale d sa argumentova sksenosami zo zahraniia a jednoduchou matematikou. Na jednej strane sa d ukza, e tam, kde to pomerne dobre fungovalo, dostali sa do zastupitestva udia z participatvneho rozpotu a udia ich volili hlavne preto, e chceli podporova obiansku participciu v meste. Druh je jednoduchia, e ke tch participujcich bude vea, bude na nich jednoducho zlea. Take kad, kto sa bude chcie dosta do zastupitestva si d dobr pozor na to, o hovor. Legislatvne to ukotvi... Neviem si predstavi, e by momentlne v Slovenskej republike niekto mal silu to presadi. Nemyslm, e politick strany maj nejak zujem na tom, aby obania participovali a nebodaj im to zaruili zkonom. Naozaj neexistuje tak politick va. Aj preto je dleit vzdelvanie. Aj v jednej z komunt si pripravili projekt pre stredokolskch tudentov, ui ich o tom, o je to participatvny rozpoet. Malo by to zaa o najskr, mono aj v priebehu oktbra. Pjde sa na stredn koly a bud predna a mala by to by zrove aj praktick vuba. Bud si sami ska, ako to funguje naprklad dva nvrhy na to, ako m fungova kola. Ako hodnotte mnostvo participcie v Bratislave dnes, mal na to participatvny rozpoet nejak vplyv? Participcia sa zvila. Hoci je to skutone ako meraten a zachytiten. Zhruba to vidm tak, e udia, ktor spolupracuj s nami s tie aktvnej. Cyklokoalcia sama organizovala De pre nmestie a tie to prebiehalo tak, e sa zbierali npady od ud. Participcia prebiehala tak, e mali pozvan hlavn architektku mesta Ingrid Konrad a ona im verejne prisbila, e ke sa bude dva nejak vzva na spracovanie urbanistickho nvrhu pre to nmestie, zapracuj do tej vzvy aj nvrhy obanov. Take toto bola in forma participcie. al udia robia tie podobn aktivity. To by bola obrovsk aktivita, ktor by bolo treba vyvin na to, aby to vetko bolo zmapovan a nebodaj kvantifikovan do nejakho indiktora. Aktvni s aj niektor mestsk politici, ktor robia tie veci, ktor s nejakou formou participcie. Dajme tomu zbieranie nzorov obanov na nejak tmu. Tch ud je niekoko po niektorch tvrtiach. V Novom Meste je starosta, ktor nieo takto rob. Helena Ptoprst sa dostala do zastupitestva v Petralke. Ona by chcela robi t komunitu v Petralke a chcela by nm s tm pomc. Bez ohadu na to, e sme sa k tomu ete nedostali, tak ona m sie aktivistov, s ktormi neustle komunikuje o tom, o treba robi. Prkladov je vea a s to in formy participcie ako participatvny rozpoet. Z akch filozofickch koreov vyrstla vaa iniciatva?
55

Z radiklnej demokracie a socilnej filozofie. Vplyvy na ma od marxistov, ktorch a tak nemusm, anarchistov a komunitaristov. Nejak systematicky som sa tomu nevenoval. Dleit bol pre ma David Harvey, prekladal som jeho text Prvo na mesto, kde s filozofick vchodisk toho, ako sa sprva k mestu ako priestoru, ktor patr vetkm. Prvo na mesto znamen prvo na spoluvytvranie mestskho priestoru. Tento pojem pochdza u od Lefebvra. Anarchistick vchodisk s samozrejme nejak autonomisti, ktor veria v to, e udia doku vytvra intitcie, v ktorch sa doku spravova sami. Nepotrebuj by usporiadan hierarchickm spsobom a ma niekoho, kto rozhodne za nich. V ekonomickej a inej sfre kooperativizmus. Z komunitaristov naprklad Zygmund Bauman. Z toho som si nieo zobral, nieo z Taylora. Vplyvov je na ma strane vea. Radiklna demokracia, teda Laclau a Mouffe. Vetko mon dokopy a hadanie alternatv. Zaujmav je pre ns tie latinsko-americk diskurz.

Prloha . 2. Harmonogram PR v Bratislave

Tabuka 3 - Plnovan harmonogram procesu PR v Bratislave

Obdobie roka Janur Jar (tj. Marec/aprl) Leto

Koniec leta

Zaiatok jesene Polovica novembra

Dianie Formovanie participatvnych komunt (PK), resp. personlne zmeny v bvalch. PK pripravuj verejn fra. Uskutonenie verejnch fr. Zbieraj sa kritick pripomienky, priority a nvrhy pre samosprvu od obanov. (Nvrhy s v dvoch podobch ako potencilne obianske projekty alebo zadania pre mesto.) PK spracovvaj podnety z verejnch fr a svojich zasadnut do systematickej verzie. Prebiehaj online diskusie k niektorm i formovanie projektovch skupn. Verejn zvaovania otvoren zasadnutia, na ktorch dochdza k priorizci zskanch podnetov v diskusii, v prpade nutnosti hlasovanm. (najniia forma participcie elektronicky, jednm kliknutm, o vak nem vek vhu, ak ide o anonyma) Zveren verejn zvaovania diskutuje sa o finlnej podobe priort a zadan, materilu, ktor je odovzdan Mestskmu zastupitestvu. Nvrhy od PK obsahujci kritick pripomienky, priority a nvrhy je odovzdan MZ. To zo zskanmi informciami pracuje pri zostavovan rozpotu.

56

Prloha . 3 - Participatvne rozpotovanie v esku

Informovanm o participatvnom rozpotovan a jeho zavdzanm do praxe sa zaober mimovldna organizcia Padest procent. V sasnosti s zapojen 3 obce (Prno, Pbor, Nelahozeves), v ktorch je spusten online nstroj na rozdeovanie rozpotu (www.rozpocetprovsechny.cz), existuje tam va a prsub pokraova. Aplikcia Rozpoet pro vechny ponka obraz o tom, ako obec prpadne mesto rozdeuje financie miestne psobiacim zdrueniam a prspevkovm organizcim (telovchovn jednoty, dobrovon hasisk zbory a pod.) Obania na zaiatku vidia, ako to bolo rozdelen naposledy. Svoj nzor prejavia prerozdelenm medzi tie ist subjekty t ist sumu, ak je na tto as aktulne vylenen obcou a pracuje sa s ou v nvrhu rozpotu. Najv problm (okrem neinformovanosti) predstavitelia samosprv vnmaj v tom, e radnci s u dnes vyaen natoko, e nemaj as venova sa participatvnemu rozpotovaniu - organizcii stretnut a pod. astejie ako organizovan pokusy o participatvne rozpotovanie s v esku nhodn ad hoc iniciatvy zapojovania verejnosti do rozhodovania o konkrtnych veciach (budcnos opustench budov, podoba detskho ihriska...). Prepis rozhovoru s Marcelou Adamusovou, projektov koordintorka Padesat procent pre komunitn/participatvne rozpotovanie, 29.10.2012 Na webe uvdzate, e do vho projektu s zapojen 3 obce. V akom tdiu je proces v nich? Situcia je v plienkach. Participatvne alebo komunitn rozpotovanie sa v R v praxi nevyuva. Skr len dielie veci niekde, ani sa tomu nehovor komunitn rozpotovanie. V ojedinelch prpadoch sa zapoj verejnos do prpravy, napr. detskho ihriska. Ale k terii sa takto prpady nevzahuj, hoci v praxi je to ono. My sme s tm zaali pred 3-4 rokmi v rmci projektu na Frdecko-Mstecku. Najskr sme dvali dokopy metodiku. o sa o komunitnom rozpotovan vie, kde sa to pouva, ako sa to d v praxi aplikova. Najskr sme ili po teoretickej a vzdelvacej rovine. Zskavali sme informcie, mapovali situciu, ak je v R. Robili sme aj rozhovory s politikmi a politikami, ako sa k tomuto konceptu stavaj. Ak by som to mala zhrn, tak celkovo negatvne. Zaznievali argumenty: e to nejde, zapoji ud. Mali sme teda dos pecifick vzorku, lebo to bol projekt Hyundai, ktor sa tkal 3 konkrtnych okresov, kde bolo dos malch miest, i obc. Take ast argument bol my mme tak mal rozpoet, e to nem cenu. Zaznievalo aj to, e na rozpote maj problm sa dohodn v zastupitestve, nieto, e by do toho ete mala keca verejnos. Ke to poviem dos lapidrne. Take to bola jedna zloka. Potom z toho vznikla metodika a vytvorili sme aj kolenie o komunitnom rozpotovan. A my pracujeme aj s konceptom gendrovho rozpotovania. Teda rozpotovanie z ohadom na eny a muov, ak sa pozriete na rozpoty z tohto uhlu, tak zistte, e vina peaz ide na aktivity muskej asti populcie. Viac prostriedkov ide do portu muov ako do portu ien. Vytvorili
57

sme tak kolenie it na mieru radom, prpadne zastupiteom/-km. Relny zujem o to vemi nie je, toto akreditovan kolenie sme zatia kolili 2krt. Hlavn problm je, e vine z tch ud to pripad ako prca na viac. Snaili sme sa rozbehn aj nejak konkrtne aktivity v obciach, stretnutia nad rozpotami. Tie sme vytvorili tak webov aplikciu, ktor sa vol Rozpoet pro vechny. Pre ktor sme sa inpirovali vo Vekej Britnii, kde fungovalo nieo podobn. Po diskusii s obcami (Pbor a Tanovice) sme ju vytvorili so zameranm na financovanie neziskoviek. Ani jedna z obc nemala vypracovan systm, akm sa z obecnho rozpotu podporuj neziskovky, prpadne aj prspevkov organizcie. Dali sme dokopy, koko sa do tejto asti investovalo v minulom roku, veda toho je von polko, aby udia urili, koko by oni dali tej ktorej organizcii. Realita je tak, e obec bude ma vstup, ktor nie je od stola, ale nadvzuje na podklady, ktor maj u pripraven od radnkov. Pouvaj to zmienen obce relne? Jeden rok sa to podarilo. Ke ete prebiehal ten projekt, tak sa skutone udia zapojili. Sce nie toko, ako sme akali, ale malo to vedaj efekt v tom, e sa udia zaali viac zaujma o to, kto a koko peaz dostva. Rozhodne dolo k rozvinutiu diskusie. (Odkryli sa aj rzne vzby medzi starostom obce a niektorou prspevkovou organizciou. Tie si myslm, e to je al dvod nespechu. Takto veci sa dej a komunitn rozpotovanie i podobn iniciatvy ich len rozkrvaj. e niektor organizcia je podporovan viac len preto, e m na zastupitestve niekoho, kto m dostatone siln pozciu na to, aby si to vyhdal. Ke bola spusten aplikcia napr. v Tanovicch, prebiehali paralelne aj stretnutia s obanmi? V podobe verejnch fr alebo podobne? V Tanovicch bol kulat stl a v Pboe komunitn setkn. Bolo to uren celej verejnosti, ale pochopitene prili hlavne tie neziskovky, o nich sa predsa rozhodovalo. Nejak diskusia tam prebehla. (Je to u 2 roky dozadu, tak si nepamtm vemi k omu sme doli...) Na druhej strane bol problm, e t, ktor prili, to vzali tak, e si prili vyhda pre svoju organizciu, o najviac peaz. Take stle to bolo o tch osobnch zujmoch. Ak by som mala definova, o je poda ma problm a preo sa to nedar alej. Tak za prv je problm presvedi obce k spoluprci je ak pretoe nemaj na to as, nemaj na to peniaze a za druh sa rozkrvaj veci, ktor by sa nemuseli a z pohadu zastupiteov a zastupiteliek sa to tie komplikuje. Rozpoet mus by vyrovnan, aby sa obec nezadlovala a ete do toho maj pova verejnos. Ich argumentcia je, e je to pre nich alia za. No a celkovo sa mlo vie, o tom, e je vbec mon, aby to fungovalo. Poda mojich reer sa to pouva viac v rozvojovch krajinch. A menej v Eurpe.

58