HODNOTOV ASPEKTY SASNHO SVETA

Zbornk prspevkov z interdisciplinrnej vedeckej konferencie s medzinrodnou asou konanej v rmci 5. vronho stretnutia SFZ v doch 18.19. septembra 2003 v Nitre

Slovensk filozofick zdruenie pri SAV Katedra etiky a katechetiky FF UKF v Nitre Katedra filozofie FF UKF v Nitre Nitra 2003

Editor: PhDr. Slavomr Glik, PhD. Recenzenti: prof. PhDr. Emil Drag, CSc. prof. PhDr. PaedDr. Martin ilnek, CSc. Technick redaktor: PhDr. Eugen Andreansk, PhD. Jazykov prava: autori prspevkov

SFZ pri SAV & Katedra etiky a katechetiky FF UKF a Katedra filozofie FF UKF v Nitre Vydavatestvo IRIS, 2003 ISBN 80-89018-57-2 EAN 9788089018574

OBSAH
vod ....................................................................................................................... 9 BROK Vladimr Hodnoty a svet hodnt ....................................................................................... 13 PIAEK Jozef Pozitvna virtualizcia ako podstata optovanej lsky ie ssrdenenia (con-cor-dantiae) ............................................................................... 29 HAJKO Dalimr K premenm civilizano-kultrnych hodnt v obdob globalizcie ........... 34 MICHALOV Jozef Potreba starostlivosti o formciu due ............................................................. 43 FARKAOV Etela Spory o rozum/racionalitu (diskusie v sasnej feministickej filozofii) ...... 51 MIESTO LOVEKA VO SVETE HRUKA Ivan Hodnoty a evolun ontologie ............................................................................ 61 VIOVSK Emil Kultra proti prrode? .......................................................................................... 67 KLIMEKOV Anna Hra so slovami, alebo filozofick problmy autenticity, ditancie loveka v novom milniu (K niektorm filozofickm problmom autenticity loveka) ............................................................................................... 71 ONDREJKOV Anna Ens per se v zmysle filozoficko-etickom .......................................................... 79 FULA Milan Na ceste k adekvtnemu antropologickmu modelu vzahu mu ena ... 81 HREHOV Helena Miesto a loha eny v sasnom svete na pozad diela P. N. Evdokimova La femme et le salut du monde ............................................................................... 97 KOREN Peter Cena a dstojnos (K otzke inkomensurability hodnt) ............................. 104 JEMELKA Petr lovk svt proda (Hodnota prody jako tma filosofick historiografie) ....................................................................................................... 109 3

KUDLOV Blanka Premeny loveka v dejinch eurpskeho myslenia ........................................ 112 NOVOTN Ivana Prvotn sebauvedomenie loveka v prostred rodiny ................................... 118 RCZ Attila Steven Weinberg o mieste loveka vo svete ................................................... 121 PINER Duan loha loveka v dnes dusivej kultre ............................................................... 125 JURINA Jozef Miesto loveka v postmodernej dobe ............................................................... 129 HRAKOV Jana Gilgameovo srdce vera a dnes ........................................................................ 136 LALKOV Erika lovek v centre biologickej filozofie Gejzu Vmoa ................................. 140 JOZEK Milan Trval dispozcie v slube etickej zdatnosti loveka v myslen Pawa Koczowskeho ..................................................................................................... 144 PREMENY HODNOTOVCH ORIENTCI V SPOLONOSTI DIATKA Cyril Patokov pohad na cestu loveka (Eurpana) k sebe sammu .................. 151 WOLLNER Ulrich Status tradcie v spolonosti ............................................................................... 157 CHOVANCOV Jarmila Hodnoty vo svetle sasnho sveta .................................................................. 161 PRGL Alfrd TURSK Radoslava Analza motvov a zujmov loveka a ich vzah k hodnotovej orientcii ................................................................................................................ 165 VALENT Tom K problmu objektivizmu a relativizmu vo filozofii dejn ............................ 171 FARKA Pavol Koncept astia v hierarchii ivotnch hodnt antickch kultr ................ 175 LETZ Jn Prspevok axiologickho personalizmu k premene hodnotovej orientcie dnenho loveka ................................................................................................ 181

MIKOLIK Martin Monosti a hranice komunikatvnej teolgie na hraniciach moderny ......... 187 ZBORAN Robert Informan doba a hodnoty ............................................................................... 193 KRETOV Elena K premene trendov hodnotovej orientcie rmskej komunity .................... 196 HBOVKOV Bohuslava Hodnotov aspekty nvratu psychiatrie do spolonosti ........................... 201 PAUER Jozef Dilema prtomnosti a vzia poriadku ............................................................... 205 JONKOV Gabriela Nsilie a intolerancia najvyie hodnoty? .................................................... 209 TURAN Duan Sociosynergick podstata hodnotovch a svetonzorovch orientci civilizcie .............................................................................................................. 215 PETRUCIJOV Jelena Multikulturn spolenost vzva, nebo symptom krize? (antropologick pstup) ................................................................................................................. 219 MRTON Milan Poznmky k globlnej kultrnej medzere ....................................................... 225 STEKAUEROV ubov Ekologick synergia a premeny hodnotovch orientci v spolonosti ...... 229 PIRKO Duan Environmentlny problm ako dsledok modernistickho konceptu vzahu kultry a prrody ..................................................................................... 238 DUBNIKA Ivan Niekoko poznmok na okraj zelenej etiky ................................................. 244 MINROV Alena Etika zvierat a tdium animal welfare ............................................................. 248 FILO Ondrej Stabilita spolonosti a prvne vedomie ............................................................ 255 SZAPUOV Mariana Hodnoty a zujmy vo vedeckom poznan: spory o autonmiu vedy .......... 258 KOTRUSOV Jana Virtulna realita straiak alebo nevyhnutnos? ........................................... 265 5

RCKA Adriana Niekoko poznmok k axiologickm aspektom vtvarnho umenia v minulosti a dnes ............................................................................................... 268 JAKUBOVSK Viera Animal rationale je animal metaphysicum lebo kubistick obraz ako deformcia dekontrukcia .................................................................................. 272 PODMANICK Ivan Vplyv eticko-socilneho statusu uitea na humanizciu jeho vchovnho tlu ................................................................................................ 279 MATULNK Jozef Premeny hodnotovch orientci v oblasti rodinnho a manelskho ivota ......................................................................................... 286 LAJIAKOV Petra BLAKOV Andrea Pohad na hodnotov orientciu mladch ud ............................................. 292 HUPKOV Marianna KOLDEOV Lujza Koncepcia zmyslu ivota v sasnosti ............................................................. 297 VTEK Milo O duchovnm rozmru veejn sprvy ............................................................ 309 BIRKOV Viera Podiel Jana Patoku na rozvoji komeniolgie ................................................ 313 ILOV Zuzana Sloboda ako zkladn vlastnos 21. storoia .................................................. 319 STAROSTLIVOS O DUU LOVEKA PORUBJAK Mat Objav psch v homrovskch eposoch ............................................................ 325 GLIK Slavomr Mystaggia ako vrcholn vraz starostlivosti o duu ..................................... 332 DOJR Martin Praxis v mystike oblaku nevedenia .................................................................... 337 KOREC Svetozr Starostlivos o duu loveka v nskej filozofii .............................................. 343 ANDROVIOV Zlata Starostlivos o prrodu ako sposob starostlivosti o duu loveka ............... 347 JAVORSK Andrea Ontologick zklad slobody ............................................................................... 353 6

BUGR Jozef Hadanie due ...................................................................................................... 360 SLAVKOVSK Adrin Naptie a harmnia dvoch prstupov ku skutonosti ................................... 365 FULA Milan udsk osoba, krza jej identity a cesty k rieeniu .......................................... 371 PIAEK Jozef Uvedenie do problmu pozitvnej virtualizcie ............................................... 380 GLIKOV TOLNAIOV Sabna Psychaggia ako aktulny problm na poli starostlivosti .............................. 385 KADUKOV-ADAMCOV Ivana Operujci thetan rozltenie fungovania naej mysle? .............................. 393 BREZINSK Oliver rovne starostlivosti o duu .............................................................................. 399 LOMNICK Igor Starostlivos o hbku ducha loveka v sasnej slovenskej literatre ..........403 PRAVDA, MODERN SKEPSA A VIERA WIECZOREK Krzysztof Aksjologiczne aspekty wspczesnego wiata ................................................. 409 DMUTH Andrej David Hume a fakty rozumu ............................................................................. 416 UCH Juraj Hodnota historickej pravdy v postmodernej dobe ......................................... 421 HAUER Tom Poznmky k rortyho politick vizi .................................................................... 426 LABUDA Pavol Reflexia nad povahou pojmu hodnota ............................................................. 431 KONDRLA Peter Od autonmnej hodnoty k diskurzvnej hodnote ......................................... 437 PALEEK Martin Pokuen relativizmu ........................................................................................... 443 SIVK Jozef K pojmu virtulnej reality ................................................................................... 461

KALISK Jn Skepsa obdobia post ....................................................................................... 468 VEVERKA Luk Jn Hodnoty udskej viery a tolerancie v hadan pravdy a mravnosti .............. 474 FEBER Jaromr Pravda vry ............................................................................................................ 481 RAJSK Andrej Pre obnovu univerzlnej platnosti morlky ..................................................... 485 REMIOV Anna G. E. Moore o vlastnosti by dobr a dobre ................................................... 491 ANDREANSK Eugen Analytick filozofia nboenstva ....................................................................... 497 GRITTI Fabiano Kritika kresanskej metafyziky v myslen E. Severina a U. Eca ................... 503 KTNY Ivan pecifick rozlenie svedomia v aspekte viery (Niekoko reflexnch poznmok v aspekte interdisciplinrnej kompletizcie filozofickej a teologickej etiky) ............................................................................................... 508 ARNOGURSK Marina Vznam klasickch nskych ontologickch koncepc v globlnom svetovom filozofickom kontexte ...................................................................... 515 MIANINOV Mria VARGOV Eva ... a zemeguu si rozdelil na dve polovice, na s a vodu (ku kozmolgii Ibn Gabirolovej Koruny krovstva) ............................................................... 522

UVEDENIE DO PROBLMU POZITVNEJ VIRTUALIZCIE

JOZEF PIAEK, Katedra filozofie a dejn filozofie FiF UK v Bratislave Historickofilozofickm zmyslom synkriticizmu1 je uvoova potencilny zmysel vygenerovan predchdzajcimi generciami mysliteov a nereduktvne zapja tento zmysel do svojej vlastnej inscendencie (zduchovovania) s cieom pozitvnej virtualizcie nho pobytu na svete. Ide tu v prvom rade o uvoovanie procesu expanzie zmyslu z neho samho. Dleit je spojenie z neho samho, pretoe primrnym tu neme by vonkajie kritrium, ktorho uplatovanie zvzuje vznamov dianie do u znmych konfigurci vznamovch tvarov ie vedie iba k replikovaniu zmyslu a koniec koncov pobytu loveka na svete. Synkriticizmu v pozitvnej virtualizcii (o nej bude re v sekcii) ide prve o preruenie replikovania pobytu loveka na svete. S vedomm vyie naznaenho nebezpeenstva vak teraz na plne predsa len zaneme obhliadkou niektorch prstupov ku konkordancii tak, ako nm ich zachovala filozofick tradcia. Synkriticizmus m sli ako aksi nhraka za korekreciu vznamov vtedy, ke naich partnerov pri rekreovan vznamov tu u fyzicky niet. Zdroje synkritickoontologickej tematizcie fenomnu konkordancie s roztrsen po celch dejinch filozofickho, pecilnovednho, nboenskho a umeleckho myslenia. Z filozofie s to naprklad didaktick a metodologick vahy Petra Ablarda v jeho diele Sic et non, ktor vnivo, i a posadnuto orientuj eurpske (nielen scholastick) myslenie na to, o Ablard oznaoval spojenm concordare discordantia a o, nazdvame sa, netreba zuova na militantn prekonanie alebo prekonvanie rozporov, ale o by sa dalo chpa aj ako srden alebo prajn pohad na inakos druhho alebo ssrdenenie odlinho. Synkriticizmus v podobnom didaktickom a metodologickom sil o toto zosrdeovanie odlinost, ktor nemus, no
1

Synkriticizmus je filozoficko-metodologick koncepcia, ktor autor rozpracva od polovice osemdesiatych rokov minulho storoia predovetkm v nadvznosti na synkritizmus J. A. Komenskho, kriticizmus I. Kanta a asubjektvnu fenomenolgiu J. Patoku. Synkriticizmus vyrast z rozpoznania metodologickej a terapeutickej (i dokonca soteriologickej) potencie fenomnu neredukovatenosti usvzaujcich sa a usvzaovanch duchovnch i materilnych tvarov a procesov. V slade s tm potom metodologicky a heuristicky erp z metdy synkritiky a zo synkritizcie filozofickch, veobecnovednch a pecilnovednch discipln; odtiato potom aj koncept synkritickch pecilnovednch discipln. Pozri: Piaek, J.: vod do synkriticizmu. In: Brnianske prednky. Brno, Masarykova univerzita v Brn 2003, str. 230248 (tu aj alia literatra).

380

me vysti do objavenia alebo ustanovenia ich harmnie (ako sa o to snail Tom Akvinsk a tomizmus), sleduje skr transcendentlne (rozumej: synkritickoontologick) podmienky monosti ssrdenenia zdanlivo sa vyluujcich prdov intrapsychickho a kultrneho diania: viery a rozumu, citov a kognitvneho, vedy a nboenstva, filozofie a umenia, tzv. imanentnho a transcendentnho poznania, budhizmu a kresanstva at. a pod. Nae pertraktovanie konkordancie ako optovanej lsky ie maxima lsky sa v mnohom inpiruje premanm tohto fenomnu na prklade Eckhartovho spsobu myslenia, ako ho podva vo svojej vnimonej knihe E. Waldschtz ([4]). Synkritickoontologick konkretizciu hadania podmienok konkordancie mono poda naej mienky zahliadnu o. i. v Eckhartovom tematizovan odovzdanosti (Gelassenheit z nemeckho lassen (nechva)) (cf. [2], s. 41 a n.). Dvodom, preo vychdzame prve z Eckharta (presnejie z jeho Waldschtzovej interpretcie), je filozofick polyvalentnos alebo multifunkcionalita Eckhartovej expozcie fenomnu konkordancie, expozcie, ktor zahrnuje (otvra) monosti jej rozvjania v rmci synkriticizmu nielen veobecne smerom ontologickm, gnozeologickm, metodologickm at., ale aj pecilne smerom k rozvjaniu synkriticistickeho chpania maxima lsky, ako sa ho tu pokame poda. Zrove sa nm zd, e monistickoteistick a kreacionistick duktus i rmec Eckhartovej (i Waldschtzovej) expozcie fenomnu konkordancie nebrni monostiam jeho acentristicko-asubstancialistickho domania, ktor je zasa vlastn synkriticizmu. Kee tu nemm priestor bliie rozvin vklad Eckhartovu koncepcie konkordancie ako metdy (pozri kapitolu Konkordanz als Methode v spomnanej Waldschtzovej prci), upozornm tu na to, o ma u Eckherta inpirovalo aspo dvoma citciami z Waldschtzovej interpretcie: Worum es Eckhrt geht, ist keine ber- oder Unterordnung des einen ber das andere, sondern die Konsonaz und Konkordanz der Lehre der Heiligen Schrift mit der Lehre der Kirchenvter und Philosophe , wobei in der Auslegung, ex-positio, Schrift und Philosophie in eine Art Dialog eintreten ([4], 67). Eckherts Denekn ist nicht ein Denken in Harmonien, sondern eines, das in jedem und allem die bereinstimmung sucht, den Gleichklang, ohne deswegen Unterschiede verwischen oder vermischen zu wollen ([4], 86). Konkordancia je simultnne inscendovanie ijcich participantov vznamovho diania. A podstatou tejto simultnnej inscendencie je prve pozitvna virtualizcia. Konkordanciou sa ustanovuje spoloenstvo lsky so svojimi asovostnmi aj bezasovostnmi parametrami. Podobne ako mono uvaova o maxime akhokovek stavu alebo spsobu bytia ud, mono sa zamyslie aj nad maximom toho stavu alebo spsobu bytia, ktor oznaujeme slovom lska. 381

Konkordancia je koincidencia prian inakosti koincidujcich a poteen z nej bez ohadu na ich poet. Koincidujci (lenovia spoloenstva lsky) ako participanti ssrdenenia (diania konkordancie) mu by okrem spomnanho lskyplnho vzahu nboenstva a filozofia aj milujcou sa dvojicou, astnkmi jam session, kolektvneho tanca kmea, lenmi spolonosti, astnkmi vedeckho sympzia a pod. Popri kadodennch formch ivota je fenomn konkordancie ako maxima lsky (vrtane jej tzv. innosti, no presnejie povedan ponematickosti) osobitne vrazn v oblasti fungovania vedy. Vemi ako sa zatia dosahuje konkordancia na sympzich organizovanch euroseveroamerickmi intitciami, na ktorch sa medzi participantov vkliuje prest (prest osobn alebo prest reprezentovanho stavu, koly, pracovnej skupiny) a preklad do idiolektu participantov sympzia. Predpokladom konkordancie na vedeckom sympziu je sben povanie inho participanta a pozorovanie, ako pritom pracuje naa vlastn myse ako shlas, ako odmieta, ako chce rozumie, ako potla shlas (hanb sa shlasi), ako nastva pobrenie, ako sa rod sympatia, ako sa rod obava o objektivitu at. Milujcno sa ukazuje ako transcendentlna podmienka monosti existencie vedeckho poznania nielen ako bipolrneho vzahu vedeckho subjektu a objektu jeho skmania, ale aj ako multilaterlneho vzahu vedeckch subjektov medzi sebou. Od obavy o objektivitu je vemi blzko k ideologickej predpojatosti. Ideologick predpojatos vyrast zo strachu, e stratme svoju identitu, e stratme to, o povaujeme za svoje, a to bez ohadu na to, i v prvnom, ekonomickom i ideovom zmysle. Strach nm je diktovan naim zujmom. Fenomn objektivity m miesto iba v prostred zujmu, tam, kde niet zujmu, objektivita kon. Otzkou je, i s ou kon aj veda, vedeckos: viae sa vedeckos na objektivitu? Nesta k autentickej vede predsa len lska, milujcno v synkriticistickom zmysle slova, a to lska jednak k predmetu vedeckej prce a k tejto prci ako takej, jednak k spolupracovnkom? Tento nov typ vedeckosti, polyeroticky i presnejie a irie agapicky fundovan (ssrdeniaca) vedeckos preniknut skrz naskrz prajnosou spechu vetkm ostatnm vedeckm pracovnkom, u nepotrebuje polemos (konkurenciu) ako hybn silu objavitestva. Je to postpolemistick, agapstick historick typ vedeckosti. To samozrejme neznamen, e polemizmus zanik; nejde tu o linernos, ale skr o poiatky polemizmu a postpolemizmu, ich simultnnos, o monos zvoli si medzi polemikou a lskyplnm prajnm rozhovorom. V okamihu ntenia do ktorhokovek z nich, sa obnovuje totalita polemizmu. Artikulujcnom postpolemizmu u nie je polemos ale eros alebo (v nevyluovacom zmysle) agap. Konkordancia nepotrebuje objektivitu, ale as, participciu (methexis), ie erpanie z prvej ruky. Edmund Husserl si na zaiatku Kartezinskych meditci neak na nedostatok objektivity (a innosti) vedeckch a filozo382

fickch poznatkov a ich usporiadan vo forme filozofickch systmov, ale na to, e chba jednotn duchovn priestor (pod. J. P.), v ktorom by mohli pre seba existova, vzjomne na seba psobi ([1], 11). No tento jednotn duchovn priestor sa neutvra zvonka, ale jedine vntornm re-kreovanm (alebo korekreovanm) vznamov kreovanch a vyjadrovanch druhmi. Vyjadrovanm vntra kadm z participantov vznamovho diania sa utvra jednotn duchovn priestor, tmto vyjadrovanm sa iv jeho nadvznos alebo kontinuita tak synchronicky, ako aj diachronicky. Vemi zaujmavm fenonom tohto jednotnho duchovnho priestoru je prekraovanie hranc nielen medzi jeho ivmi astnkmi, ale aj medzi jeho ivmi a mtvymi (a mono aj ete nenarodenmi) astnkmi, medzi ivmi a mtvymi (a eventulne ete nenarodenmi) lenmi vedeckho a vbec kultrneho spoloenstva. Vyie uveden le obzvl na srdci, pokia ide o filozofiu, ktorej najv predstavitelia nevideli svoju hlavn lohu v tom, aby sa prezentovali so svojou mdrosou, aby o mono najviac prvrencov presvedili o svojich nzoroch a inakomysliacich prenasledovali, ale v tom, aby o mono najviac ud zskali k spolumysleniu (symfilosofein)2, oslobodili ich od predsudkov, strachov a podliehaniu nutkavm predstavm, otvorili im oi pre krsu prrody, rozum pre ideu dobra a ru hodnt a v neposlednom rade ich motivovali k tomu najnapnavejiemu, najvzruujcejiemu a najvnosnejiemu dobrodrustvu, ktor existuje, a sce k hadaniu pravdy ([3], 1415). vahy o konkordancii tematizuj fenomny zastreen pomenovanm srdce (po latinsky: cor), majce svoje usporiadanie a logiku (ordre du coeur, logique du coeur), ako hovor B. Pascal, a v ktorch je zapsan (augustinovsky povedan: Bohom zapsan) zkon. No na rozdiel od Augustina synkriticizmus nereleguje zdroj trukturcie ssrdenenia do vrcholu hierarchisticky poatho univerza, ale vid ho ako smrtencky vzah synkrzovan okrem boskho v celom sstvoren, teda nielen smrtenkov a boskho, ale aj zeme
2

Symfilosofein znamen smilujcno mdrosti ie filozofick konkordancia v pravom zmysle slova toto je maximum filozofie a preddverie jej ukonenia (samou mdrosou) a nstupu toho, oho filozofiou bola: tu sa ukonuje dianie nielen individulnych filozofov, tu dochdza nielen k zniku, k ustaniu ich Ja, k deegoizcii, ale k uskutoneniu toho, o o im ilo. astnk konkordancie je autentickm lenom kultrneho spoloenstva, ktormu je ahostajn jeho Ja a teda i jeho autorstvo. S nstupom autentickho kultrneho spoloenstva autorstvo vyhasna. Etalnmi kultrneho spoloenstva v tomto zmysle sa stali niektor filozofick, vedeck i umeleck koly z rznych kultrnych reginov a z rznych db, kde sa cieavedome menilo alebo jednoducho neuvdzalo meno autora. Meno autora je sasou kultrobrzdnej konfigurcie Ja podobne ako meno choroby je sasou (kontituentom) jej entity: meno/ /nzov choroby umouje nielen jej identifikciu a adresovanie, ale (psychosomaticky) spolupodmieuje aj jej replikovanie alebo prinajmenom jej intenzitu i hrzyplnos. Je ontologick rozdiel medzi zomieranm na smrten chorobu (napr. aids) a zomieranm na chorobu, ktor je ben (napr. chrpku). V prpade chrpky si eventulne zomieranie na u nepripame. Ontorodnos autorstva a nzvu choroby by si vyadovala podrobnej vskum, ktor presahuje hranice tejto knihy.

383

a nebeskho. Kad interpretciu ssrdenenia treba od neho odliova ako tvorbu obrazu od originlu. Ssrdenenie je ivm originlom, od ktorho sa mkovek okrem itia vzaujeme. Niet nioho ivieho ako konkordancia ie ssrdenenie tvoriace maximum lsky. Ssrdenenie je vak nielen sdlom ivota, ale aj sdlom kreativity. Vetko ostatn je vm alebo menm vzdialenm sa od tohto najivotnejieho z procesov, a koniec koncov je zbyton usilova sa o to, pretoe na strane nho vzaovania sa od lsky je viac automatizmu, ako na strane nho pribliovaniu sa k lske. Chyba je u v samotnom sil, chcen, ten at. A navye nejde o silie, ale o orientciu, ktor mono zauja iba zarovno ie hne a tu (nunc et hic), alebo vbec nie. Rovnako, ako sa ned snai milova, nemono by na lsku (a u vbec nie na jej maximum) orientovan iba trochu. Ten, kto sa sna s za hlasom svojho srdca, za nm nejde a fakticky umiera bez toho, aby il. Konkrtne sa to prejavuje miznutm kreatvnej potencie ako miesta monch ivotov alebo ako zmenovanie mnostva monch prbehov udskho jednotlivca. Naopak kranie za hlasom srdca je platnska univerzalizcia lsky, ktor dosahuje v konkordancii svoje maximum, svoju najvyiu intenzitu. A podstatou tohto diania je prve rozmnoovanie bytostnch sl participanta konkordancie, ktor rozoberme pod titulom pozitvnej virtualizcie v rmci rokovania sekcie. LITERATRA [1] HUSSERL, E.: Kartezinsk meditace. Svoboda, Praha 1968. [2] Mistr Eckhart a stedovk mystika. Zvon, Praha 1993. [3] SANDVOSSS, E. R.: Geschichte der Philosophie. Bd. 1. Indien, China, Griechenland, Rom. Deutscher Taschenbuch Verlag, Mnchen 1989. [4] WALDSCHTZ, E.: Denken und Erfahren des Grundes. Zur philosophischen Deutung Meister Eckharts. HERDER, Wien 1989

Doc. PhDr. Jozef Piaek, CSc. Katedra filozofie a dejn filozofie Filozofick fakulta UK afrikovo nmestie 6 818 01 Bratislava

384