HODNOTOV ASPEKTY SASNHO SVETA

Zbornk prspevkov z interdisciplinrnej vedeckej konferencie s medzinrodnou asou konanej v rmci 5. vronho stretnutia SFZ v doch 18.19. septembra 2003 v Nitre

Slovensk filozofick zdruenie pri SAV Katedra etiky a katechetiky FF UKF v Nitre Katedra filozofie FF UKF v Nitre Nitra 2003

Editor: PhDr. Slavomr Glik, PhD. Recenzenti: prof. PhDr. Emil Drag, CSc. prof. PhDr. PaedDr. Martin ilnek, CSc. Technick redaktor: PhDr. Eugen Andreansk, PhD. Jazykov prava: autori prspevkov

SFZ pri SAV & Katedra etiky a katechetiky FF UKF a Katedra filozofie FF UKF v Nitre Vydavatestvo IRIS, 2003 ISBN 80-89018-57-2 EAN 9788089018574

OBSAH
vod ....................................................................................................................... 9 BROK Vladimr Hodnoty a svet hodnt ....................................................................................... 13 PIAEK Jozef Pozitvna virtualizcia ako podstata optovanej lsky ie ssrdenenia (con-cor-dantiae) ............................................................................... 29 HAJKO Dalimr K premenm civilizano-kultrnych hodnt v obdob globalizcie ........... 34 MICHALOV Jozef Potreba starostlivosti o formciu due ............................................................. 43 FARKAOV Etela Spory o rozum/racionalitu (diskusie v sasnej feministickej filozofii) ...... 51 MIESTO LOVEKA VO SVETE HRUKA Ivan Hodnoty a evolun ontologie ............................................................................ 61 VIOVSK Emil Kultra proti prrode? .......................................................................................... 67 KLIMEKOV Anna Hra so slovami, alebo filozofick problmy autenticity, ditancie loveka v novom milniu (K niektorm filozofickm problmom autenticity loveka) ............................................................................................... 71 ONDREJKOV Anna Ens per se v zmysle filozoficko-etickom .......................................................... 79 FULA Milan Na ceste k adekvtnemu antropologickmu modelu vzahu mu ena ... 81 HREHOV Helena Miesto a loha eny v sasnom svete na pozad diela P. N. Evdokimova La femme et le salut du monde ............................................................................... 97 KOREN Peter Cena a dstojnos (K otzke inkomensurability hodnt) ............................. 104 JEMELKA Petr lovk svt proda (Hodnota prody jako tma filosofick historiografie) ....................................................................................................... 109 3

KUDLOV Blanka Premeny loveka v dejinch eurpskeho myslenia ........................................ 112 NOVOTN Ivana Prvotn sebauvedomenie loveka v prostred rodiny ................................... 118 RCZ Attila Steven Weinberg o mieste loveka vo svete ................................................... 121 PINER Duan loha loveka v dnes dusivej kultre ............................................................... 125 JURINA Jozef Miesto loveka v postmodernej dobe ............................................................... 129 HRAKOV Jana Gilgameovo srdce vera a dnes ........................................................................ 136 LALKOV Erika lovek v centre biologickej filozofie Gejzu Vmoa ................................. 140 JOZEK Milan Trval dispozcie v slube etickej zdatnosti loveka v myslen Pawa Koczowskeho ..................................................................................................... 144 PREMENY HODNOTOVCH ORIENTCI V SPOLONOSTI DIATKA Cyril Patokov pohad na cestu loveka (Eurpana) k sebe sammu .................. 151 WOLLNER Ulrich Status tradcie v spolonosti ............................................................................... 157 CHOVANCOV Jarmila Hodnoty vo svetle sasnho sveta .................................................................. 161 PRGL Alfrd TURSK Radoslava Analza motvov a zujmov loveka a ich vzah k hodnotovej orientcii ................................................................................................................ 165 VALENT Tom K problmu objektivizmu a relativizmu vo filozofii dejn ............................ 171 FARKA Pavol Koncept astia v hierarchii ivotnch hodnt antickch kultr ................ 175 LETZ Jn Prspevok axiologickho personalizmu k premene hodnotovej orientcie dnenho loveka ................................................................................................ 181

MIKOLIK Martin Monosti a hranice komunikatvnej teolgie na hraniciach moderny ......... 187 ZBORAN Robert Informan doba a hodnoty ............................................................................... 193 KRETOV Elena K premene trendov hodnotovej orientcie rmskej komunity .................... 196 HBOVKOV Bohuslava Hodnotov aspekty nvratu psychiatrie do spolonosti ........................... 201 PAUER Jozef Dilema prtomnosti a vzia poriadku ............................................................... 205 JONKOV Gabriela Nsilie a intolerancia najvyie hodnoty? .................................................... 209 TURAN Duan Sociosynergick podstata hodnotovch a svetonzorovch orientci civilizcie .............................................................................................................. 215 PETRUCIJOV Jelena Multikulturn spolenost vzva, nebo symptom krize? (antropologick pstup) ................................................................................................................. 219 MRTON Milan Poznmky k globlnej kultrnej medzere ....................................................... 225 STEKAUEROV ubov Ekologick synergia a premeny hodnotovch orientci v spolonosti ...... 229 PIRKO Duan Environmentlny problm ako dsledok modernistickho konceptu vzahu kultry a prrody ..................................................................................... 238 DUBNIKA Ivan Niekoko poznmok na okraj zelenej etiky ................................................. 244 MINROV Alena Etika zvierat a tdium animal welfare ............................................................. 248 FILO Ondrej Stabilita spolonosti a prvne vedomie ............................................................ 255 SZAPUOV Mariana Hodnoty a zujmy vo vedeckom poznan: spory o autonmiu vedy .......... 258 KOTRUSOV Jana Virtulna realita straiak alebo nevyhnutnos? ........................................... 265 5

RCKA Adriana Niekoko poznmok k axiologickm aspektom vtvarnho umenia v minulosti a dnes ............................................................................................... 268 JAKUBOVSK Viera Animal rationale je animal metaphysicum lebo kubistick obraz ako deformcia dekontrukcia .................................................................................. 272 PODMANICK Ivan Vplyv eticko-socilneho statusu uitea na humanizciu jeho vchovnho tlu ................................................................................................ 279 MATULNK Jozef Premeny hodnotovch orientci v oblasti rodinnho a manelskho ivota ......................................................................................... 286 LAJIAKOV Petra BLAKOV Andrea Pohad na hodnotov orientciu mladch ud ............................................. 292 HUPKOV Marianna KOLDEOV Lujza Koncepcia zmyslu ivota v sasnosti ............................................................. 297 VTEK Milo O duchovnm rozmru veejn sprvy ............................................................ 309 BIRKOV Viera Podiel Jana Patoku na rozvoji komeniolgie ................................................ 313 ILOV Zuzana Sloboda ako zkladn vlastnos 21. storoia .................................................. 319 STAROSTLIVOS O DUU LOVEKA PORUBJAK Mat Objav psch v homrovskch eposoch ............................................................ 325 GLIK Slavomr Mystaggia ako vrcholn vraz starostlivosti o duu ..................................... 332 DOJR Martin Praxis v mystike oblaku nevedenia .................................................................... 337 KOREC Svetozr Starostlivos o duu loveka v nskej filozofii .............................................. 343 ANDROVIOV Zlata Starostlivos o prrodu ako sposob starostlivosti o duu loveka ............... 347 JAVORSK Andrea Ontologick zklad slobody ............................................................................... 353 6

BUGR Jozef Hadanie due ...................................................................................................... 360 SLAVKOVSK Adrin Naptie a harmnia dvoch prstupov ku skutonosti ................................... 365 FULA Milan udsk osoba, krza jej identity a cesty k rieeniu .......................................... 371 PIAEK Jozef Uvedenie do problmu pozitvnej virtualizcie ............................................... 380 GLIKOV TOLNAIOV Sabna Psychaggia ako aktulny problm na poli starostlivosti .............................. 385 KADUKOV-ADAMCOV Ivana Operujci thetan rozltenie fungovania naej mysle? .............................. 393 BREZINSK Oliver rovne starostlivosti o duu .............................................................................. 399 LOMNICK Igor Starostlivos o hbku ducha loveka v sasnej slovenskej literatre ..........403 PRAVDA, MODERN SKEPSA A VIERA WIECZOREK Krzysztof Aksjologiczne aspekty wspczesnego wiata ................................................. 409 DMUTH Andrej David Hume a fakty rozumu ............................................................................. 416 UCH Juraj Hodnota historickej pravdy v postmodernej dobe ......................................... 421 HAUER Tom Poznmky k rortyho politick vizi .................................................................... 426 LABUDA Pavol Reflexia nad povahou pojmu hodnota ............................................................. 431 KONDRLA Peter Od autonmnej hodnoty k diskurzvnej hodnote ......................................... 437 PALEEK Martin Pokuen relativizmu ........................................................................................... 443 SIVK Jozef K pojmu virtulnej reality ................................................................................... 461

KALISK Jn Skepsa obdobia post ....................................................................................... 468 VEVERKA Luk Jn Hodnoty udskej viery a tolerancie v hadan pravdy a mravnosti .............. 474 FEBER Jaromr Pravda vry ............................................................................................................ 481 RAJSK Andrej Pre obnovu univerzlnej platnosti morlky ..................................................... 485 REMIOV Anna G. E. Moore o vlastnosti by dobr a dobre ................................................... 491 ANDREANSK Eugen Analytick filozofia nboenstva ....................................................................... 497 GRITTI Fabiano Kritika kresanskej metafyziky v myslen E. Severina a U. Eca ................... 503 KTNY Ivan pecifick rozlenie svedomia v aspekte viery (Niekoko reflexnch poznmok v aspekte interdisciplinrnej kompletizcie filozofickej a teologickej etiky) ............................................................................................... 508 ARNOGURSK Marina Vznam klasickch nskych ontologickch koncepc v globlnom svetovom filozofickom kontexte ...................................................................... 515 MIANINOV Mria VARGOV Eva ... a zemeguu si rozdelil na dve polovice, na s a vodu (ku kozmolgii Ibn Gabirolovej Koruny krovstva) ............................................................... 522

POZITVNA VIRTUALIZCIA AKO PODSTATA OPTOVANEJ LSKY IE SSRDENENIA (CON-COR-DANTIAE)

JOZEF PIAEK, Katedra filozofie a dejn filozofie FiF UK, Bratislava Pozitvna virtualizcia je aktualizcia (uskutoovanie) kreatvnej potencie konkordancie, o spova nielen v uvoovan, ale aj v rozirovan hodnototvornch sl (virtus) a nimi otvorench monch prbehov i histri jej participantov. Pozitvna virtualizcia je uschopovanie k innosti i ponematickosti pri pretvran zla na dobro (a karedho na krsno), robenie innm (ponematickm) na zklade obohacovania inherentnmi silami alebo schopnosami kona dobro (krsno); je to zakomponovvanie takej truktry do entt participujcich na konkordancii, ktor ich uschopuje reagova na nepredvdan udalos v prpade, e tto udalos je nepriazniv, tak, e ju pretvoria na nieo dobr, a v prpade, e je priazniv, na nieo ete priaznivejie. Pozitvna virtualizcia je teda uschopovanie ssrdeniacich entt robi dobro (krsno) tvrou v tvr milovanej bytosti alebo milovanmu spoloenstvu. Pozitvna virtualizcia prti zo stretu milujcich sa odlinost1, t. j. odlinost majcich zo seba navzjom poteenie a vzjomne si prajcich, iiacich svoju inakos, ako zakladanie monosti pretvra zlo na dobro (okliv na krsno) aj v (budcich) nepredvdatench situcich. Bez pozitvnej virtualizcie niet konkordancie v zmysle synkriticizmu: pozitvna virtualizcia sa presadzuje ako aisko aktivity vo vetkch konkrtnych formch prejavu konkordancie ie optovanej lsky. V tejto svislosti je vemi dobre zrozumiten nzor W. Wiecka, poda ktorho lska zahrnuje aj schopnos vnma nov a cudzie veci na pozad toho, o dverne poznme, a pripusti ich. Pozitvna virtualizcia navye predpoklad skreatvnenie a zedukatvnenie tejto schopnosti. Pozitvnou virtualizciou sa ustauje tendencia dobra (krsna), otvra sa monos prelomenia sfry platnosti empirickho zkona vieho stupa automatizmu na strane zla (oklivho) ne na strane dobra (krsna). Podmienkou (alebo jednou z podmienok) monosti prelomenia sfry platnosti zkona vieho stupa automatizmu na strane zla ne na strane dobra je to, e tento zkon nepredpisuje rovnakos zvenia stupa automatizmu. Tento zkon sa neuplatuje rovnako vo vetkch typoch reality a vo vetkch fzach existencie toho ktorho typu reality. Existuje typ reality, ktorm je minimlne optvan lska, ssrdenenie ie konkordancia, kde ustva platnos tohto zkona.
1

Tmito odlinosami mu by mu a ena, rzne kultry, socilne skupiny, socilne vrstvy at.

29

Spoloenstvo, v ktorom sa presadzuje pozitvna virtualizcia, je otvoren. Otvorenos tohto spoloenstva je dan pozitvnou virtualizciou ako kontituent tohto spoloenstva, a nie ako idel, ku ktormu spoloenstvo smeruje alebo o dosiahnutie ktorho usiluje. Idel je nieo, o je mimo, je to ken zmysel, presnejie kenos zmyslu, zmysel, ktor m ete len nasta. V tomto smere je idel vyprahnut tie pozitvnej virtualizcie, ktor je inn a kontitutvna hic et nunc, zatia o idel je iba regulatvny. Pozitvna virtualizcia vlastne spoloenstvo (nrod, cirkev, rodinu, politick stranu at.) ru ako izolovan a de facto nastouje nov typ tohto spoloenstva a nov typ expanzie jeho vlastnost, t. j. bez toho, e by to bola misia, propaganda a pod. tak, ako sa s tm bolo mon stretva doposia. Pozitvna virtualizcia preruuje replikovanie doterajieho spsobu pobytu loveka na svete a ustauje jeho inakos. Pozitvna virtualizcia je ustaujcno inakosti ako toho, o sa zakadm odliuje, ako toho, na o si nikdy nemono navykn, ako toho, v om je vdy nieo nov, nejak nov vlastnos, jedinen rta, nov svetlo, nieo, o sa predtm nedalo rozozna. V pozitvnej virtualizcii nastva inakos ako osi, o sa ned zachova, zapamta, o nemono skma ani pomenova, ie ako nieo immemorabile a ineffabile. Ke je tu inakos uvonen k bytiu a uvedomovaniu, niet tu mylienky, ktor by sa k nej mohla pribli, niet tu asu, v ktorom by sa dalo zaregistrova jej nastanie alebo v ktorom by sa dala predvda.2 Inakos uvoovan k bytiu pozitvnou virtualizciou je nepredvdaten: v opanom prpade, ie v prpade predvdatenosti inakosti by v skutonosti nelo o inakos, ale o predvdan stav druhho v niektorom z jeho modov, napr. ako cie, ktor chceme dosiahnu, sprvanie druhho poda naich potrieb at. A to naposledy uveden je u vdy nieo star, pretoe sme o tom vopred vedeli. S pozitvnou virtualizciou pozoruhodne analogizuje tantra ako nielen nstroj pre rozrenie obyajnho poa vedomia a dosiahnutie supravedomia3, ale aj ako nstroj na dosiahnutie korea bytia a doposia neznmych schopnost a monost loveka ([1], 99 a n.). Rozvrh virtualizanch aktov m povahu ordo amoris. Ordo amoris je konkrtnym apriori pozitvnej virtualizcie, pretoe v om nie je obsiahnut iba nae mravn okolie a n mravn osud, ale aj mravn okolie a mravn osud naich blnych. Vhad na tento virtualizan aspekt Schelerovho ordo amoris poda mojej mienky otvra Jan Patoka, ke upozoruje na to, e ordo amoris nie je u vetkch ud to ist! ([2], 176).4
Najlep s t dobr, ktor o tom ani nevedia. o by bolo iba analgiou inscendencie. 4 Poda Patoku toti rozmanit ethos rodn, nrodov, kmeov, kultrnych okruhov svis s tm, e ordo amoris spolonost a jednotlicov je rzny. Nielene mva pvodn lska, odhaujca hodnoty, rzny dohad, rozmanit rku svojho pohadu, ale aj preto, lebo me
2 3

30

Pozitvnou virtualizciou sa utvra autoterapeutick spoloenstvo5, ie spoloenstvo bez oakvania pomoci zvonku, v ktorom si participanti konkordancie dobrovone a spontnne ie bez vonkajieho programovania alebo organizovania pomhaj v eventulnych krzovch situcich vyvolanch z akchkovek prin a odstrauj ich negatvne dopady i u na psychiku alebo somatiku participujcich. Pozitvna virtualizcia vak neak na situciu nemonosti doka sa pomoci zvonka, ako by tomu bolo v prpade nechcenej separcie spoloenstva v dsledku katastrofy. Pozitvna virtualizcia psob nezvisle od toho, i je spoloenstvo participantov konkordancie izolovan alebo nie alebo i je izolovan dobrovone alebo nedobrovone, pretoe pozitvna virtualizcia je podstatou konkordancie a jej psobenie nastva sasne, zarovno s konkordanciou. Z tohto vyplva, e pomha sa netreba usilova, pretoe pomoc prichdza automaticky s konkordanciou, silm pomoc iba odaujeme. Lska je vkonom pomoci a pomoc je vkonom lsky (aj keby sme osobne pocit lsky nemali). Dianie konkordancie kontituuje a intituuje schopnos pomha v celej rke foriem pomoci, odstrauje trie pecializcie pomoci, do ktorho vystil vvin zkladnch foriem pomhania v eurpskej civilizcii. Odstrauje tto trie hic et nunc. Treba si uvedomi, e ak konkordancia zana, nezana v nejakom abstraktnom priestore mimo doterajch (roztrietench) foriem pomoci loveka loveku, ale uprostred tejto trieti, jej synkritizciou, ie jej pretvranm na to holon, na osi nielen ucelen a pln, ale aj dleit. V spoloenstve participantov konkordancie vznam slova obetipln ak by sa toto slovo vbec pouilo nem ani v najmenom prchu neprjemnosti, ale naopak, prchu ohosi vyvolexistova podstatn pokazenie tohto pohadu, ,neporiadok srdca, perverzia normlneho ordo, a alej pretoe existuj hodnoty isto osobn, pretoe existuje naa najvlastnejia osobn podstata, poslanie a urenie, ktor je len a len moje, ktor je v poslednej, idelnej podstate vec uren iba pre kadho z ns a ktor neme by nikm inm ani objaven, ani realizovan ([2], 176). Osobitn pozornos by si zaslila synkritizcia doterajch technk prce s terapeutickmi komunitami s ohadom na nvratnos pacientov sp do lieebnch zariaden. Synkritizcia tchto technk pretvra terapeutick komunitu na autoterapeutick komunitu a vzbu vylieenho pacienta na lieebn ustanovize men zo zvislosti alebo lipnutia na rozrenie autoterapeutickosti za hranice lieebnho stavu. Nahradzovanie jednej zvislosti druhou synkritizcia men na nahradzovanie zvislosti nezvislosou. Naznaen je podotzkou celho komplexu otzok spojench so synkritizciou medicny, v ktorej ide nielen o nereduktvne usvzaovanie eurpskej, indickej, nskej at. medicny, ale aj o nereduktvne usvzaovanie pecializovanch terapeutickch postupov v rmci medicny tej ktorej kultrnej tradcie, a to tak v diachronickch, ako aj synchronickch svislostiach. Synkritick medicna (medicina syncritica) nie je ani odstrnenm, ani prekonanm doterajej medicny, ale vsledok synkritizcie ie cieavedomho nereduktvneho usvzanovania vetkho, o bolo doteraz dosiahnut a o sa ete stle tradinm spsobom v medicne dosahuje, pri pomhan tomu, kto sa tradine oznauje ako pacient alebo klient, no v skutonosti je to u jeden z participantov terapeutickho procesu rovnako ako lekr alebo ktorkovek pracovnk zdravotnckeho zariadenia.

31

vajceho rados a dobroprianie, ktor zasa samozrejme me, no nemus by prevan ako prjemn: me by prevan aj ako namhav, nebezpen, ivot ohrozujce, o zaiste aspo pokia berieme do vahy normlneho loveka sa za prjemn len ako me povaova. Pozitvna virtualizcia sa tak ukazuje ako vertiklne vykroenie z dilem typu prjemn/neprjemn do priestoru irelevantnosti prjemnho/neprjemnho, ktorm nie je ni in ako priestor alebo univerzum zmyslu. Tam, kde je zmysel, nm nezle na tom, i nae poiny s pre ns prjemn alebo neprjemn, tam, kde je zmysel niet nijakho silia v om ani zotrva, ani z neho unikn, tam, kde je zmysel (plnos zmyslu, zmysluplnos), je homogenizovan bezasie (bez tob i ndej). Akkovek silie sa rod na hraniciach sfry zmyslu, kde sa op rod as (presnejie jeho prevanie) a vedomie nedosiahnutho i nedosiahnutenho, rozpor a konflikt ie koniec koncov utrpenie, trpnos, otrava. Na hraniciach zmyslu vedomie kavernizuje, rsolovatie a nadobda sklon rozpadn sa na izolovan psma vznamovch dian, ktor vzjomne oraz menej svisia. ivot mimo zmyslu je klonovanm a replikovanm asu, v ktorom sa zmysel vysva do (nedosiahnutenej) budcnosti alebo minulosti. Ideolgia je v podstate vyhlasovanie (absoltnej) nedosiahnutenosti za (prechodn) nedosiahnutos. Ideolgia je opakom pozitvnej virtualizcie; je to dehomogenizcia zmyslu, ktor sa preva ako to, o sa zvykne oznaova spojenm pocit nezmyslenosti. Problematiku pozitvnej virtulizcie ako miesta zrodu cnost ako hodnototvornch ie kreatvnych potenci loveka sme exponovali ako obsah vchodiska pre systematick rozirovanie podmienok monosti pretvrania spolonosti na kultrne spoloenstvo a loveka na jeho lena, o fakticky znamen rozirovanie monost druhch (blnych, milovanch). Umenie rozirova kreatvne monosti druhch ie realizova pozitvnu virtualizciu oznaujeme ako virtualistiku, ktorej systematickm pestovanm je synkriticizmus. Samozrejme, e virtualistika nevyluuje fenomenolgiu pozitvnej virtualizcie ako sebareflexvny sprievod rozmnoovania bytostnch (hodnototvornch, kreatvnych) mohutnost partnerov konkordancie a pokojne ju meme realizova, avak s podmienkou, e si neustle budeme vedom rozdielu uvedomovania si rozmnoujcich sa potencialt ostatnch partnerov konkordancie a faktickm nastvanm tchto potencialt. Jednm z najastejie sa vyskytujcich indiktorov tohto rozdielu, ktor je vodidlom (Leitfaden) fenomenologickej zloky virtualistiky, je pocit neprjemnosti alebo prinajmenom pocit zarazenosti, prekvapenia, divu tvrou v tvr nami nepredvdanmu vykroeniu partnerov po cestch otvrajcich sa monosti. Ontologick ponematickos fenomenologickej zloky virtualistiky sa tu prejav naou vdrou tvrou v tvr nepredvdanmu kroku partnera, zadranm chuti reglementova jeho iny a kanalizova ich do zabehanho koryta doterajieho ivota. 32

Virtualistika je nepochybne jednou z najnronejch foriem artis vivendi (umenia i), o pochopitene priahuje pozornos fenomenologick i teoretick. Doprianie alebo ienie inakosti partnera na poli virtualistiky me nadobda formu hravosti, poteenia z toho, e partner/partneri ns prekvapili niem plne novm. Me s dokonca a o pitok z nepredvdanho kroku alebo ahu partnera. Jednm z najkultivovanejch efektov je tu estetick pitok z hry. Takzvan vazstvo, o ktor ide v dnenom porte, vyvolva interferencie koniec koncov likvidujce akkovek pitok z hry a degradujce ju na drinu. Finann ohodnotenie tejto driny na jej fakticite ni nemen. Vidme vak, e na novotu vinou nereagujeme dobroprajnosou ani ontogeneticky, ani fylogeneticky. Ontogeneticky reagujeme podrdenm, pocitmi ohrozenia, neprjemnho prekvapenia a pod., fylogeneticky represiou a pri vraznch vykroeniach partnerov novm smerom (naprklad pri zaloen nboenstva, vedeckom objave, nevdanom umeleckom ine), priamou likvidciou blneho poda monost o najkrutejm spsobom (uplenm, ukriovanm a pod.). Na veci ni nemen dodaton napravenie nho zlyhania na ceste virtualistiky vyhlsenm postihnutho partnera za svtho, za zakladatea, nrodnho hrdinu a pod. S ireverzibilitou na ceste virtualistiky sa d urobi jedin vec: uvedomi si nezmyselnos neilivosti alebo o je to ist uvedomi si, e neilivos je otvorom anihilcie partnerovch monost. Zzrak uskutonenia niektorch monost partnerom dodatone interpretujeme ako zsah nadprirodzenosti, ide vak o to, aby sme tto chybu dodatonej interpretcie prestali opakova, aby sme ienm inakosti predili naej doslova (ontologicky) zbytonej krutosti a zlobe. Pozitvna virtualizcia hic et nunc je ponematicky najefektvnejm ustanm naej zloby. LITERATRA [1] LYSEBETH, A. Van: Tantra kult enskho principu aneb jin pohled na ivot a sex. Argo, Praha 1995. [2] PATOKA, J.: Pe o dui I. Praha 1996.

Doc. PhDr. Jozef Piaek, CSc. Katedra filozofie a dejn filozofie Filozofick fakulta UK afrikovo nmestie 6 818 01 Bratislava 33