Milorad Pavi (srb. ; * 15. oktber 1929, Belehrad - 30.

0. november 2009, Belehrad) bol srbsk spisovate a historik srbskho psomnctva z obdobia 17. - 19. storoia. Je autorom medzinrodne uznvanho romnu Chazarsk slovnk. Prv knihu vydal v roku 1952. Pochdzal zo starej srbskej rodiny spisovateov, ponc 18. storom a doteraz. ivot Narodil sa v Belehrade. Vytudoval na Belehradskej univerzite fakultu filozofie. Stal sa na nej neskr profesorom. tudoval aj v Zhrebe, v Pari naSorbonne a vo Viedni. Preloil G.G.Byrona a A.S.Pukina. Publikoval 50 autorskch diel, romny, poviedky, bsne a divadeln hry. Preil dve bombardovania: Prv ako dvansron, druh ako ptnsron. Poas nemeckej okupcie Srbska sa nauil nemecky. Rusk lekcie bral od jednho ruskho emigranta a anglick od Brita zdriavajceho sa v okupovanom Belehrade. Vyuoval literatru v Novom Sade, Freiburgu, Regensburgu aBelehrade. Do roku 1984 bol poda vlastnch slov najnetanejm autorom, po om bol najtanejm srbskm spisovateom. Je aktulne najprekladanejm spisovateom Balknu do mnohch svetovch jazykov. Dielo Paviov prnos do literatry spova hlavne vo formlnych experimentoch a inovcich. Zmenil truktru romnu tak, e do neho transplantoval in nre psomnctva, naprklad lexikn (Chazarsk slovnk) alebo krovku (Krajinka maovan ajom) i hru v taroty, pouil tie truktru klepsydry (vodn hodiny). Naruil asov kontinuitu romnu tak, e nemal zaiatok ani koniec alebo vytvoril mnostvo koncov toho istho prbehu. alie experimenty s formou uskutonil v romne-antolgii, ke sa pohrval s fiktvnym autorstvom prbehov (romn Paprov divadlo) alebo s osobou rozprvaa zo zhrobia (romn Druh telo). Tematicky sa Pavi tie vymyk z hlavnho prdu prozaickej eurpskej tvorby. Adoptoval si mystiku a histriu Balknu a Orientu, z ktorch navaril mimoriadne siln elixr autorskej fikcie. Chazarsk slovnk Z historickch zpisov, relnych i vymyslench dokladov vytvra Pavi jedinen mont, v ktorej sa stieraj hranice medzi skutonosou a literrnou fikciou. Z trob dejn, z prachu pt, prastarch zvukov vetra a vody vystupuj dvno zasunut vrstvy nho vedomia: solnski bratia Kontantn a Metod, chazarsk princezn Ateh, dmoni, lovci snov a cel rad inch, znm Historick romn novho typu. Nejde v om vak o dejiny a fakty preto, e predmet, o ktorom je re, nrod Chazarov a sprvy o nich, je nespoznaten a historiograficky neexistentn. Ide o cesty poznania poznania nedefinovatenho predmetu a rekontrukciu sotva existujcich faktov. V hadan neexistujcich skutonost narame tak poda Pavia na osi, o existuje v ns samch. Fenomenln romn srbskho autora m podobu fiktivnho slovnku o 100 000 slovech. Pojednv formou mt, legend a vyprvn o nrodu Chazar, kter il kolem roku 1000 n.l. mezi Kaspickm a ernm moem, a o kterm se nedochovaly dn informace. Romn vyprv o chazarsk kultue, nboenstv a mylen, o osobnostech tto kultury, lidech, souvisejcch s pbhem chazarsk polemiky a chazarskm slovnkem. Nkter z tchto osobnost jsou fiktivn, jako napklad princezna Ateh, vdkyn pvodn chazarsk sekty lovc sn, jin zase skuten. Kniha vychz ve verzi pro mue a pro eny, na zklad autorovy teorie, e mui a eny tou knihy jinm zpsobem a knihy pro mue a pro eny proto nemohou bt stejn.