Professional Documents
Culture Documents
BAKALSK PRCE
BACHELORS THESIS
AUTOR PRCE
AUTHOR
VEDOUC PRCE
SUPERVISOR
BRNO 2011
ABSTRAKT
Prca je venovan problematike kompresorov pre techniku chladenia so zameranm na priemyseln chladenie vekch a strednch vkonov. itate zska zkladn prehad o kontrukcii, pracovnom cykle, tlakovch a teplotnch javoch v kompresore, monostiach regulcie vkonu a oblastiach pouitia troch zkladnch a v technickej praxi najastejie pouvanch typov kompresorov: piestovho, skrutkovho a pirlovho kompresora. Popisuje zkladn prvky a fungovanie chladiaceho okruhu v rozsahu, ktor je pre pochopenie innosti kompresora nevyhnutn. Sasou prce je termodynamick analza cyklu piestovho kompresora a predstavenie a rozbor praktickej aplikcie kompresorovho zariadenia v relnej prevdzke. Cieom prce je poskytn itateovi popis termodynamickch procesov v kompresore, ucelen a systematick prehad pouvanch typov kompresorov v praxi a porovnanie ich vlastnost, vhod a nevhod.
ABSTRACT
The work is devoted to the problematic of compressors for refrigeration equipment with a focus on industrial refrigeration and medium performance output requirements. Reader receives a basic overview of the construction, operating cycle, pressure and temperature process and the compressor performance control options of the three in engineering practice most common types of compressors: reciprocating, screw and scroll. It describes the basic elements and actions of the cooling circuit within the information range most important for understanding the compressor operating cycle. This work includes thermodynamic analysis of the reciprocating compressor working cycle and shows practical application of compression device in real operation. The goal of this work is to provide the reader with a description of the thermodynamic process in the compressor, a comprehensive and systematic overview of the types of compressors used in practice and compare their characteristics, advantages and disadvantages.
Kov slov
Kompresor, rozdelenie kompresorov, kontrukcia kompresora, cyklus kompresora, regulcia vkonu kompresora, piestov kompresor, skrutkov kompresor, skrol kompresor, termodynamick analza cyklu kompresora, chladenie, chladiaci okruh.
Keywords
Compressor, compressor types, compressor construction, cycle of the compressor, compressor performance control, piston compressor, screw compressor, scroll compressor, thermodynamic analysis of the compressor cycle, refrigeration, cooling circuit.
BIBLIOGRAFICK CITCIA
PEREJDA Michal, Technika kompresor pro chladic zazen, Brno, Vysok uen technick v Brn, Fakulta strojnho inenrstv, 2011, 56 s., 13 prloh, Vedci prce: doc. Ing. Josef ttina, Ph.D.
PREHLSENIE
Prehlasujem, e som prcu na tmu technika kompresorov pre chladiace zariadenia vypracoval samostatne s pouitm odbornej literatry a prameov, uvedench na zozname, ktor tvor prlohu tejto prce. 11.5.2011
POAKOVANIE
Touto cestou by som chcel poakova doc. Ing. Josefovi ttinovi, PhD. za cenn pripomienky a rady pri vypracovvan tejto bakalrskej prce.
OBSAH
VOD....................................................................................................................19 Histria strojnho chladenia .......................................................................19 Predstavitelia..............................................................................................20 1 LOHA TECHNIKY CHLADENIA.......................................................................22 1.1 Chladiaci okruh...........................................................................................22 1.2 Vkon kompresora .....................................................................................24 2 ROZDELENIE KOMPRESOROV .......................................................................29 2.1 Rozdelenie kompresorov poda princpu innosti .......................................29 2.1.1 Objemov kompresory (pribline do 1,5m3/s) ..................................29 2.1.2 Rchlostn kompresory ...................................................................29 2.1.3 Poda uloenia motora.....................................................................29 2.1.4 Regulcia vkonu kompresora.........................................................29 2.2 Piestov kompresor....................................................................................31 2.2.1 Kontrukcia......................................................................................31 2.2.2 Cyklus piestovho kompresora........................................................31 2.2.3 Tlakov a teplotn javy v kompresore .............................................32 2.2.4 Regulcia vkonu v piestovom kompresore ....................................35 2.2.5 Oblasti pouitia piestovch kompresorov:........................................35 2.3 Skrutkov kompresor..................................................................................35 2.3.1 Kontrukcia......................................................................................36 2.3.2 Cyklus skrutkovho kompresora......................................................36 2.3.3 Regulcia vkonu v skrutkovom kompresore ..................................37 2.3.4 Oblasti pouitia skrutkovch kompresorov:......................................39 2.4 pirlov (skrol) kompresor........................................................................40 2.4.1 Kontrukcia......................................................................................40 2.4.2 Cyklus skrol (pirlovho) kompresora............................................40 2.4.3 Vkonov regulcia skrol kompresora .............................................41 2.4.4 Oblasti pouitia skrol kompresorov: .................................................42 2.5 Rozdelenie kompresorov z hadiska kontrukcie........................................42 2.5.1 Otvoren (upchvkov) kompresory................................................42 2.5.2 Polootvoren kompresory................................................................42 2.5.3 Hermetick kompresory...................................................................43 2.5.4 Polohermetick kompresory ............................................................43 2.5.5 Prklady kontrukcie skrutkovch kompresorov z produkcie spolonosti Bitzer: ......................................................................................44 3 PRKLAD PRAKTICKEJ APLIKCIE CHLADIARENSKCH KOMPRESOROV 45 4 ZVER ...............................................................................................................48 5 ZOZNAM POUITCH ZDROJOV.....................................................................51 6 ZOZNAM POUITCH SYMBOLOV..................................................................53 7 ZOZNAM PRLOH ..............................................................................................55 8 PRLOHY............................................................................................................57
VOD
Technika chladenia je rozsiahle priemyseln a vedn odvetvie zasahujce takmer do vetkch oborov udskej innosti. Pvodne bola technika chladenia vyvinut pre chladenie potravn, aby sa zabrnilo ich skaze teplom. Tento odbor techniky chladenia je aj dnes jednm z najdleitejch, pretoe chlad je najlepm prostriedkom na zabrnenie rozkladnmu inku mikroorganizmov. Jednm z alch oborov techniky chladenia je prava vzduchu. Pouvanie techniky chladenia pri klimatizcii sa datuje asi do roku 1930. Klimatizcia je prava vzduchu, teda umel udriavanie vhodnej teploty, ale aj vhodnej relatvnej vlhkosti vzduchu. Klimatizciou sa dosahuje tepeln pohoda v obytnch domoch, kancelrich, obchodoch... Do tejto kategrie spad aj prava vzduchu v skladoch, kde je potrebn dosiahnu tak podmienky, aby uloen materil nebol napdan hrdzou, korziou alebo plesami. Obvykle je nutn nzka relatvna vlhkos vzduchu. alm odvetvm, kde je technika chladenia nevyhnutnou, je chemick priemysel. Zo skvapalnenho vzduchu zskanho chladenm sa destilciou zskavaj vzcne plyny. Chladenie je potrebn pri nitranch pochodoch, pri zskavan sol z roztokov, atd. V lekrstve sa chladenie pouva naprklad na uchovvanie transfznej krvi, rznych sr a pod. Pri liebe rakoviny sa uplatuje tzv. narkza chladom. Chlad je aj innou obranou proti reniu infekcie v ranch. Technika chladenia m svoje uplatnenie aj v strojrstve. Starnutie uachtilej ocele aj zuachovanie reznch nstrojov sa dosahuje schladenm na -85 C. Za tejto teploty toti mizne zvykov austenit. Umelm chladenm chladiacej kvapaliny pre rezn nstroje na -10 C sa zvi pri obrban ich vkon a o 100%. Chladenm elektrd bodovch zvraiek sa predluje ich ivotnos.
19
Predstavitelia
Osobnosti, chladenia. ktor najvznamnejie prispeli k vvoju v oblasti strojnho
V jeho patente z roku 1834 je chrnen princp pouitia ahko vriacej ltky na vrobu chladu, priom vyparovan ltka je nten kondenzova, aby mohla by op odparen. Ferdinand Carr (1824-1900), Francz
Jeden z najvznamnejch chladiarenskch technikov. Vynaiel pavkov chladiaci okruh. Carl von Linde (1842-1934), Nemec
20
Vyvinuli absorbn metdu - postup, pri ktorom je amoniak rozpusten vo vode privdzan v uzavretom systme do bodu varu a potom op premenen na tekutinu. Tento cyklus produkuje chlad bez motora i inch mechanickch sast. Vytvorili tak tich a bezpen zariadenie, ktor mohlo by pohan elektrinou, plynom alebo dokonca petrolejom.
21
Ak je kvapaln pavok vystaven tlaku, ktor le prve pod tlakom prslunm poda krivky kvapaline, zane vrie. Ak je naopak plynn pavok vystaven vyiemu tlaku, okamite kondenzuje a prechdza do kvapalnho skupenstva. Tto krivka teda del stav pary od stavu kvapaliny a vymedzuje rovnovny stav medzi tmito dvoma skupenstvami.
22
Predstavme si ndobu, ktor je iastone naplnen kvapalnm pavkom a priestor nad jeho hladinou je vyplnen pavkovmi parami. Povedzme, e v ndobe je teplota +30 C. Poda uvedenej rovnovnej krivky je teda v ndobe tlak pribline 14,2 bar (abs) (1,42 MPa), pretoe ak by bol tlak vy alebo ni, rovnovha by bola poruen a sstava by sa snaila dosiahnu rovnovny stav. Ak by sme as pr odpustili, poruila by sa rovnovha a pavok by zaal prudko vrie. Teplo potrebn na tvorbu pary sa vak mus niekde odobera. Preto sa ochlad samotn pavok a aj ndoba. Ak tlak v ndobe znime naprklad na 4 bar (abs) (0,4 MPa), cel sstava sa ochlad na -2 C. Ak budeme tlak alej zniova na 1bar (abs) (0,1 MPa), klesne teplota a na -34 C. Zskali sme teda jednoduch vrobnk chladu, ktor sa vak ete nehod pre praktick pouitie. Aby sme popisovan vrobnk chladu mohli poui v chladiarenskch aplikcich, nie je mon pary pavku len tak strca. Musme sa ich poksi znovu zska a vrti do obehu. Ak by sme pary odsvali kompresorom a stlaili ich, bolo by ich mon op previes do kvapalnho skupenstva. Ak stlaen chladivo privedieme do kondenztora, meme poda vyie uvedenej krivky dosiahnu skondenzovanie pr pavku pri tlaku okolo 9 bar (abs) (0,9 MPa), ak budeme teplotu ndoby udriava na hodnote pribline 21 C naprklad sprchovanm vodou alebo ofukovanm vzduchom. V kondenztore sa zhromauje skvapalnen pavok, ktor meme teraz u ako kvapalinu necha prdi nasp do vrobnku chladu. Do spojovacieho potrubia je ale nutn umiestni regulan alebo krtiaci ventil. Tento ventil nastavme tak, aby prepal prve toko kvapalnho pavku, koko pr je schopn kompresor odsa. Ak by v okruhu nebol tento krtiaci prvok, tlakov rozdiel medzi vysokotlakou a nzkotlakou asou okruhu by sa okamite vyrovnal a okruh by nefungoval. Tmto spsobom dostaneme uzatvoren okruh, kde kompresor odsva pary z vparnku, komprimuje ich na tlak v kondenztore, kde sa tieto pary skvapalnia. Po skvapalnen prdi kvapalina cez expanzn ventil kadia je nastreknut nasp do vparnka. Ak sa nm podar udriava kompresorom tlak vo vparnku na hodnote povedzme 4,3 bar (abs) (0,43 MPa), mus by v tejto ndobe teplota 0 C. Vo vparnku, ktor nazvame aj vrobnkom chladu, sa teda vyrba chlad. Tento chlad vznik preto, e vetko teplo potrebn k vvinu pary je odoberan z vonku, z okolia ndoby. Vo vparnku sa teda teplo prijma. Toto teplo, ktor je v priebehu kompresie naven o hodnotu kompresnej prce, je chladivu op odnman v kondenztore tm, e sa odvdza chladiacou vodou a vzduchom do okolia kondenztoru. V kondenztore sa teplo odovzdva. Je to mon dosiahnu tm, e sa teplota kondenztora udruje, v naom prpade, na kondenzanej teplote, 21 C a kondenzanom tlaku 9 bar (abs) (0,9 MPa). Ako vidme, vyuvame nzky tlak na strane vrobnku chladu a vysok tlak na strane kondenztora. Mono teda hovori o vysokotlakej a nzkotlakej asti chladiaceho okruhu. Tlakov rozdiel medzi tmito dvoma asami musme nejakm spsobom zachovva. Na tento el sli kompresor, ktor dopravuje chladivo do kondenztora a vytvra potrebn tlakov rozdiel pc p0. Vzniknut tlakov rozdiel je nasp regulovan expanziou cez krtiaci prvok.
23
procesy
Vkon chladiarenskho kompresora Q 0 vypotame ako sin . chladiaceho hmotnostnho toku m k a rozdielu entalpi chladiva hC ' hB vo vparnku. . . Q 0 = m k .(hC ' hB ) (1) Rozdiel entalpi hC ' hB je zvisl od pecifickej entalpie vyparovania hd a od teploty t cu kvapalnho chladiva pred krtiacim ventilom. m je niia teplota t cu pred regulanm ventilom, tm menej odparovanho tepla sa uvon pri prechode krtiacim ventilom a o to je vyia zvyn itkov pecifick entalpia vyparovania.
.
Hmotnostn
.
tok
mk
sa
vypota
z geometrickho
objemovho
prietoku V g , z teoretickho stupa naplnenia a zo pecifickho objemu plynnho chladiva 1 odsatho kompresorom.
m k = V g . .
. .
1
24
(2)
Teoretick stupe naplnenia zohaduje vetky objemov straty . kompresora, teda udva pomer skutonho objemovho prdu V . a geometrickho objemovho prdu V g . Teoretick stupe naplnenia meme teda odvodi ako:
.
V
.
(3)
Vg So stpajcim tlakovm pomerom narast aj teoretick stupe naplnenia. Na stanovenie krivky teoretickho stupa naplnenia je potrebn vykona merania vkonu pri rznych prevdzkovch podmienkach. Pre turbokompresory nem teoretick stupe naplnenia iadny vznam. Objemov straty vznikaj v dsledku: Odporu vo ventiloch Pri sptnej expanzii plynov, ktor ostali v kodlivom priestore Absorpcie plynnho chladiva v oleji Trecieho tepla plynov v potrub Tepelnej vmeny a netesnost vo vntri kompresora
Teoretick stupe naplnenia sa odliuje od objemovej innosti, ktor meme odta z indiktorovho diagramu (obr.3) a zaha len prv dve spomenut straty.
Obr. 3, Indiktorov diagram, zdroj: MAAKE, W., ECKERT, H.-J., Pohlmann Taschenbuch der Kltetechnik, C. F. Mller, Karlsruhe. Str.143
Indiktorov diagram znzoruje priebeh tlaku vo valci v piestovom kompresore, ktor je znzornen zdvihom piesta. Na sa viae aj kodliv priestor, ktor sa obvykle udva v % zdvihu piesta. Tieto zvislosti s znzornen v pracovnch tabukch 3-01 DVK (Deutscher Klte und Klima Technischer Verein: Nemeck zdruenie z odboru chladenia a klimatizcie) poda Lingera (obr. 4), priom:
25
Vg pc / p0 (1 v )
v i
- geometrick objemov tok kompresora v m 3 / h - tlakov pomer medzi kondenzanm a vparnm tlakom - strata na stench - objemov innos - akostn stupe vzahujci sa na zaznaen vkon - teoretick stupe naplnenia - kodliv priestor
Obr. 4, Teoretick stupe naplnenia a zaznaen innos chladiacich strojov (poda Lingera), Zdroj: Pohlmann Taschenbuch der Kltetechnik, Herasgraber, Maake, Eckert, str.144
Pre presnejie vpoty je potrebn, aby nm vrobca zariadenia poskytol exaktn daje. Pre chladiaci vkon potom plat:
Q 0 = V g . .
hC ' hB
(4)
V takejto formulcii sa pecifick entalpick rozdiel vzahujci na jednotku objemu oznauje ako objemov chladiaci vkon q 0v . Take po dosaden (5) do (4) dostvame vzorec pre vpoet chladiaceho vkonu:
26
Q 0 = V g . .q 0v
(5)
Hodnota objemovho chladiaceho vkonu najbenejch chladv sa nachdza v tabukch. Z chladiaceho vkonu kompresora meme sptne vypota teoretick stupe naplnenia:
.
Q0
.
(6)
V g .q 0 v
Doposia uveden zvislosti vychdzaj z toho, e kompresor nasva such nasten plyn a izotropicky ho stla. Modern rchloben kompresory s vemi citliv na nasatie mokrch pr. Preto je dleit zabezpei, aby bolo nasvan chladivo prehriate. Spoahliv prcu regulanch ventilov, ktor reguluj prehriatie na san (napr. termostatick expanzn ventily) meme zabezpei iba pri podchladenom chladive, pretoe vytvranie pr v kvapalinovom potrub zhoruje regulan schopnos ventilov.
Obr. 5, h log p diagram chladiaceho zariadenia s prehriatym nasvanm, podchladenm v kvapalnej fze a polytropickou kompresiou chladiva, Zdroj: Pohlmann Taschenbuch der Kltetechnik, Herasgraber, Maake, Eckert, str.146
27
q 0 vh / q 0 v , thh / th = K thh / K th pri teplote prehriatia t 0 h pre R12, R22 a amoniak pri t 0 = 15C a t cu = 25C , Zdroj: Pohlmann Taschenbuch der Kltetechnik,
Herasgraber, Maake, Eckert, str.147
V termomechanike v problematike chladenia termick innos nahradzujeme tzv. chladiacim faktorom. Chladiaci faktor chl [-] je definovan ako pomer zskanho chladu vo vpanku k privedenej prci na kompresore.
chl =
qC qC i i = = D A' at q H q C iC ' i B
(7)
V zahraninej literatre sa tento chladiaci faktor oznauje ako COPcoefficient of performance. V chladiarenskej praxi sa COP pota inak. Ako veliina COP pre porovnvanie innosti kompresorovch zariaden je oznaovan pomer: Q (8) COP = 0 . Pe Teda pomer chladiaceho vkonu a prkonu na hriadeli elektromotora. Vina poprednch vrobcov kompresorov dva k dispozcii odbornej verejnosti vpotov programy, ktor slia na vber optimlneho kompresora pre potreby danho chladiaceho okruhu. Po zadan vstupnch parametrov zabezpeia vber kompresora a poskytuj vetky potrebn vstupy pre vetky bene pouvan chladiv. S to napr. program ComSel compressor selection od firmy Grasso, BITZER software od firmy Birzer, RS+3 od firmy Danfoss a pod.
28
2 ROZDELENIE KOMPRESOROV
Kompresory meme deli poda rznych hadsk.
29
Ovldanie vkonu kompresora me by zabezpeen dvoma spsobmi: 1. na strane chladiva Pouva sa v prpade, e sa pracuje so zmenami prietoku chladiva (naprklad regulciou tlaku chladiva). 2. na strane kompresora: - preruovan - stupovit - plynul regulcia Ovldanie na strane kompresora je mon zmenou vkonu kompresora (naprklad zmenou otok pohonu). Spsoby regulcie vkonu kompresora: 1. ON/OFF: - kompresor - tandem - paraleln okruhy 2. Mechanick regulcia: - piestov kompresory: o ventilmi o internm bypasom o krtenm sania o vyraovanm valcov o slepm priestorom - skrutkov kompresory: o internm bypasom o piestom o posvaom - skrol (pirlov) kompresory: o internm bypasom o zdvihom pirly o odptanm pr 3. Regulcia otok: - prepnanm plov - prevodovkou - zniovanm naptia - zmenou frekvencie
30
Obr.7, Kontrukcia piestovho kompresora- rez, Zdroj: technick dokumentcia ku kompresorom firmy Grasso.
31
32
alej zmenuje a pary opaj valec vtlanm ventilom a a do polohy 3 piest vytla pary do kondenztora (obr. 9). Tlak pr postupne mierne kles a na kondenzan tlak. V polohe 3 dosahuje piest horn vra a piest sa zana vraca. V tomto okamiku sa vtlan ventil psobenm kondenzanho tlaku uzavrie a kodliv priestor je vyplnen parami o vysokom tlaku. Pri pohybe piesta sp sa pary rozpnaj a ich tlak kles (obr. 9-e). Zvovanie objemu za sasnho zniovania tlaku trv tak dlho, a sa tlak pr vo valci zn pod hodnotu tlaku v sacom potrub bod 4, kedy sa rozdielom tlakov nadvihne ventil (obr. 9-f). Z polohy 3 do polohy 4 sa rozpnaj pary zo kodlivho priestoru. Pri sptnom pohybe piestu plnia pracovn priestor valca pary z vparnka (obr. 9-a). Z polohy 4 do polohy 1 sa zvuje pracovn objem valca, tlak sa nemen a valec sa pln parami nasvanmi z vparnka. V polohch 2 a 4 s v diagrame zakreslen vlnovky, ktor znaia mierne zvenie, resp. znenie tlaku, potrebn na prekonanie odporu vtlanho, resp. sacieho ventilu. V kompresore bez kodlivho priestoru by sa sac ventil otvoril okamite po uzatvoren vtlanho ventilu a kompresor by nasval pary po cel dobu zdvihu. Piest nasva len poas asti zdvihu a nasaje men objem ne prislcha objemu valca. Sac ventil sa tak isto neuzavrie presne v okamiku, ke sa piest zane pohybova dopredu, t.j. v polohe 1, ale o nieo neskr, v polohe 1. Preto je mnostvo nasatch a stlaench pr menie, ako by odpovedalo objemu valca. Tento vzah je na obr. 8 znzornen objemom V a objemom V. Objem V zna objem skutone nasatch a vytlaench pr a V zna objem odpovedajci teoreticky monmu pohybu piestu. Pomer tchto objemov sa nazva objemovou innosou 0: V' Objemov innos: 0 = (9) V Tento pomer je vdy men ak 1, t.j. vyjadren v percentch vdy men ako 100%. Objemov innos teda udva, na koko percent je vyuit zdvih piesta. Ke sa zmenia tlakov pomery, zmen sa aj objemov innos. V prpade, e tlak v kondenztore zvi, napr. vplyvom vysokej teploty chladiacej vody, resp. vzduchu, zanesenm stien kondenztora, prtomnosou vzduchu v kondenztore, poruchou at., mus piest vykona dlhiu drhu, aby tlak vo valci stpol tak, aby sa otvoril vtlan ventil. Pri vratnom pohybe piesta zostan v kodlivom priestore pary o vyom tlaku ako za normlnych pomerov.
33
Obr.9, p-V diagram a pohyb piestu vo valci: a) zaiatok pohybu piestu b) uzatvorenie sacieho ventilu c) kompresia d) vtlak do kondenztoru e) expanzia f) sanie Zdroj: URBAN, M., Cladc zazen v potravinskm prmyslu, SNTL, Praha, 1964, str.67
34
lko ako porovnaten piestov kompresor, o vedie k nim intalanm cenm. alou z vhod skrutkovho kompresora je monos plynulej regulcie jeho vkonu v rozmedz 10100 %. Tto vlastnos z neho rob atraktvnu alternatvu pre aplikcie, kde prietoky a operan podmienky nie s kontantn. [7] Skrutkov kompresory s veobecne povaovan za spoahlivejie, prevdzkov nklady s niie a takisto aj mnostvo odstvok je niie v porovnan s piestovmi kompresormi.
2.3.1 Kontrukcia
Obr. 10, Kontrukcia skrutkovho kompresora, Zdroj: technick dokumentcia ku kompresorom firmy Grasso.
36
Poloha riadiacich hrn uruje aj vekos stlaenho objemu a tm aj mieru stlaenia. Stlaen objem je potom alm otanm rotorov vytlan z teraz u nulovho medzizubovho priestoru do vtlanej komory kompresoru. Tento pracovn takt sa opakuje v kadom alom medzizubovom priestore, m sa dosahuje prakticky nepretrit dopravn vkon.
Obr.11, Cyklus skrutkovho kompresora, Zdroj: technick dokumentcia ku kompresorom firmy Grasso
37
Medzi nevhody tohto spsobu patr najm zven tepeln namhanie kontrukcie. riadiace piesty reguluj aktvnu dku skrutiek, m reguluj mnostvo nasvanch pr. innos je vyia. riadiace posvae pouvaj sa pre vie kompresory a maj tie monos pripojenia na ekonomizr. Aktvna dka skrutiek je regulovan posvaom, ktor me by ovldan stupovito (25-50-75-100 %) alebo plynule (25-100 %) tlakom oleja na piest posvaa. (obr. 12)
Vkonov regulcia skrutkovho kompresoru riadiacimi posvami Regulcia vkonu skrutkovho kompresoru je zaloen na zvovan a zmenovan objemu. Teda na princpe efektvneho skracovania zdvihu. Toto sa dosahuje posuvnkom vkonovej regulcie, ktor tvor urit as steny skrine. Pri jeho posvan vznik obtokov kanl spojen so sacou komorou kompresora. Vkon kompresora je mono takmto spsobom meni z plnch 100% takmer a na 10%. Regulan posuvnk umouje v polohe minima odahen rozbeh, priom sta vykona len nepatrn as kompresnej prce. Vntorn objemov pomer (Vi) je pecifick ukazovate kadho skrutkovho kompresora a je to vlastne pomer medzizubovho objemu na zaiatku stlania k objemu na konci stlania. Posuvnk vkonovej regulcie a posuvnk Vi tvoria as spodnej plochy steny pracovnho priestoru. Objemov pomer Vi sa poda konkrtnych prevdzkovch podmienok (sac tlak, konen tlak) nastavuje tak, aby tlak v medzizubovom priestore pri dosiahnut vstupnho otvoru mal pribline rovnak hodnotu ako vonkaj konen tlak. Tm dochdza pri kompresii len k minimlnym stratm. Posuvnk vkonovej regulcie a posuvnk Vi s ovldan nezvisle na sebe samostatnmi hydraulickmi riadiacimi okruhmi. Posuvnk Vi prechdza cez cel dku pracovnho priestoru a je veden v posuvnku vkonovej regulcie.
38
Obr. 12, Vkonov regulcia skrutkovho kompresoru 1- riadiaca hrana, 2- posuvnk Vi, 3- regulan posuvnk, 4- obtokov otvor
39
Obr.13, rez hermetickm skrol kompresorom z produkcie spolonosti Danfoss, Zdroj: katalg produktov firmy Danfoss
40
Obr. 14, Cyklus skrol kompresora, Zdroj: katalg produktov firmy Danfoss
podobn ako v piestovch kompresoroch s vypnanm valcov. Kompresor me obvykle bea na znen vkon trvale.
42
Vhodou oproti hermetickm kompresorom je aj jednoduchia drba a vmena statora. Naopak nevhodou v porovnan s hermetickm kompresorom je ni chladiaci faktor. Tieto kompresory s hlunejie a maj aj vie vonkajie rozmery. Ich cena je vyia.
43
kompresorov
Polohermetick:
Hermetick kompresor:
Obr. 15, Porovnanie kontrukcie skrutkovch kompresorov. Zdroj: katalg produktov firmy Bitzer
44
45
Pre vpoet musme uri entalpie v jednotlivch bodoch cyklu. Hodnoty entalpi odtame v diagrame h-logp pre pavok NH3- R717 (prloha .6). Z diagramu sme urili nasledovn hodnoty entalpi: Bod h (kJ/kg) A 616 A 610 B 610 C~C 1738 D 1895 D 1980 E 1783
Vpotov parametre kompresora: Sacia saturan teplota Sac tlak Teplota pr na san Prehriatie pr na san Saturan kondenzan teplota Kondenzan tlak Teplota pr na vtlaku Otky kompresora
18,4 C 0,205 MPa (abs) 17,6 C 0,8 K 25,7 C 1,026 MPa (abs) 66,3 C 2683 ot/min
daje z vpotovho programu ComSel (Grasso): Teoretick presvan objem 211,000 m3/hod. Hmotnostn prietok pavku 283,000 kg/hod. = 78,611 10-3 kg/s Vpotov parametre na strane soanky: Vstupn teplota soanky (ts2) -16,1 C Vstupn teplota soanky (ts1) -14,9 C 77.390 m3/hod. =21,497.10-3 m3/s Prietok soanky Parametre teplonosnej ltky soanka typu R (CaCl2) Zdroj: [2] - strana 106 : Teplota tuhnutia -29,0 C, Hustota 1,23 kg/dm3 = 1,23.103 kg/m3, Mern teplo (pri -20 C) 0,680 kcal/kp.deg = 2,846 .103 J/kg.K mk = 78,611.10-3 kg/s Hmotnostn prietok pavku v okruhu je Chladiaci vkon kompresora na pavkovej strane vypotame poda vzahu (1): kg kJ Q0 = mk .(hC ' hB ) = 78,611.10 3 .(1738 610) s kg Q0 = 88,673 kW Q 88,673 kW COP = 0 = = 3,22 Pe 27 ,5 kW Chladiaci vkon na sekundrnej strane teplonosnej ltky:
Q0 = m.c.(t s1 t s 2 ) = 21,497.10
Q0 = 90,302 kW
COP =
Q0 90,302 kW = = 3,28 Pe 27 ,5 kW
Chladiaci vkon udvan vrobcom a vypotan programom ComSel : Q0 = 88,8 kW (prloha .13)
46
Q0 88,8 kW = = 3,23 Pe 27 ,5 kW Z uvedench vsledkov vyplva, e chladiaci vkon vypotan rznymi spsobmi je pribline rovnak. Je potrebn si uvedomi, e vpoet chladiaceho vkonu na sekundrnej strane ovplyvuje najm meranie teploty teplonosnej ltky, ktor je zobrazovan na jedno desatinn miesto. Pre kalorimetrick vpoty prevdzkovatea s do vpotu bran teploty na viac desatinnch miest. Dlhodob merania prevdzkovatea potvrdzuj daje vrobcu kompresora, vrtane COP= 3,23. pvodn pavkov zariadenia s priamym odparom (DX) dosahovali celkov COP iba cca 0,9 a 1. COP =
Vpoet potrebnho vkonu kompresora pre adiabatick kompresiu z bodu C do bodu D: kg kJ kg kW .s = 78,611.10 3 .242 Qe = mk .(hD ' hC ' ) = 78,611.10 3 .(1980 1738) s kg s kg Q0 = 19,024 kW Prkon potrebn na hriadeli kompresora udvan vrobcom (27,5 kW prloha .13), ako aj skuton meran vkon zobrazen na displeji frekvennho menia (27,8 kW) je vy ako teoreticky predpokladan (19 kW). Je to spsoben niou innosou, stratami v kompresore a najm vkonom potrebnm na transport injeknho oleja potrebnho na utesnenie a chladenie skrutiek. Hmotnos prepravovanho oleja je niekokonsobne vyia ako hmotnos dopravovanho chladiva. Vpoet entalpie v bode D z prkonu kompresora na hriadeli: P Pe = mk .(hD" hC ) e = hD" hC mk P 27,5 kW kJ hD" = e + hC = + 1738 kg mk kg 78,611.10 3 s kJ hD" = 2088 kg Bod D je teoretick stav, do ktorho by sa dostal plyn na vtlaku kompresora po polytrope, keby absorboval vetku prcu vykonan elektromotorom kompresora. as tepla v plyne je odvdzan injeknm olejom a nsledne odovzdvan v chladii oleja, preto je skuton entalpia plynu na vtlaku kompresora niia o toto odveden teplo ako aj o teplo odveden telesom kompresora a telesom odluovaa oleja. Vrobcom uveden vkon chladia oleja pri danch parametroch je 13 kW. Viac ako 3 kW tepla sa odovzd do priestoru strojovne telesom kompresora a odluovaa oleja. Z vyie uvedench dvodov je entalpia plynu na vstupe z kompresora niia bod D. Celkov kondenzan vkon vypotan z dajov od vrobcu je potom: Q k = Q 0 + Pe = 88,8 kW + 27,5 kW = 116,3 kW Pri vpotoch kondenztora je potrebn uvaova s celm kondenzanm vkonom, nakoko chladi oleja je termosifnov, teda aj teplo odovzdan v chladii oleja je potrebn odvies do okolia cez odparovac kondenztor. 47
4 ZVER
V prci sa venujeme zkladnmu rozdeleniu kompresorov pre chladiacu techniku, pre priemyseln chladenie vekch a strednch vkonov. Nezaoberali sme sa kompresormi pre komern a mal chladenie, ktor si vyaduj v mnohch ohadoch najm z dvodu malch rozmerov a ekonomiky vekosriovej vroby pecifick rieenia. Z dvodu obmedzenho rozsahu sme v tejto prci uviedli rchlostn kompresory iba v prehade. Vznamnou a hlavnou asou prce je popis termodynamickch procesov prebiehajcich v kompresore, zkladn prehad o kontrukcii kompresorov, pracovnom cykle, tlakovch a teplotnch javoch v kompresore, monostiach regulcie vkonu a o oblastiach pouitia troch zkladnch a v technickej praxi najastejie pouvanch typov kompresorov: piestovho, skrutkovho a pirlovho kompresora. Detailnejie sme sa zaoberali cyklom piestovho kompresora, nakoko tlakov a tepeln javy v om prebiehajce, sa zo vetkch uvedench typov najlepie pribliuj k idelnemu cyklu. Piestov kompresory predstavuj v sasnosti najrozrenejiu skupinu kompresorov, ktor s vhodn pre vinu aplikcii v chladiarenskej technike. V irokom rozsahu sacch a vtlanch tlakov ponkaj vysok COP, vyznauj sa malou nplou oleja, prijatenmi rozmermi. Pouitie novch materilov umouje predlova servisn intervaly. Vina poprednch vrobcov vak roziruje svoju ponuku piestovch kompresorov aj o skrutkov i skrol kompresory (vi prloha .2), priom ich vroba tvor vznamn as ich produkcie. Tento fakt sved o tom, e problematika chladenia je vemi irok a nie je ju mon pokry jednm druhom kompresora. Kad z typov kompresorov poskytuje vhodn vlastnosti, ktor in druh nem. Napr. vysok spoahlivos skrutkovch kompresorov, menie rozmery pri rovnakom vkone a nzke vibrcie, priom ich COP je porovnaten s COP piestovch (rozdiel je jednotky %) predurili tieto kompresory pre pouitie v lodnom a chemickom priemysle. V chladiacich vkonoch nad 1 MW tieto kompresory dominuj. Rozvoj techniky posva a lme zauvan pravidl. Napr. firma GEA Grasso predstavila skrutkov kompresor na tlak 130 barov, ktor je mon poui napr. aj pre aplikciu tepelnho erpadla alebo pre aplikcie s chladivom CO2. U 2 roky vyrba na tieto aplikcie piestov kompresor na tlaky cca 50 barov. Dleitm prvkom, ktor ovplyvuje dizajn novch kompresorov je cenov dostupnos frekvennch meniov pre pohon elektromotorov. Napr. firma Johnson Controls vyrba najm pre potreby klimatizanej techniky skrutkov kompresory Sabroe Rotatune, kde potrebn krtkodob pikov vkon je dosahovan zvenm otok elektromotora. Pouitie frekvennch meniov men dizajn novch piestovch kompresorov, kedy s tieto kompresory vyvinut pre tandardn otky 1200 ot/min. a plynul regulcia vkonu v rozsahu 50 a 100% je dosahovan zmenou otok. Firma Bitzer vrobou skrutkovch kompresorov rozrila rozsah pouitia svojich produktov do oblasti vkonov stoviek kW. Zaoberali sme sa aj zkladnmi prvkami a fungovanm chladiaceho okruhu v rozsahu, ktor je pre pochopenie innosti kompresora nevyhnutn.
48
V 3. kapitole sme sa venovali konkrtnej aplikcii chladiaceho zariadenia pre priemyseln chladenie, na ktorej sme overili zkladn vkonov parametre zhrnut v teoretickej asti prce. Praktick prklad s piestovm kompresorom by bol na demontrciu vsledkov nzornej, aplikciu so skrutkovmi kompresormi sme zvolili najm z dvodu, e predstavuje v sasnosti vy technologick tandard a poskytuje komplexn pohad na problematiku chladenia a sasn trendy, hlavne s ohadom ma pouitie frekvennch meniov a modernch prvkov merania a regulcie vrtame diakovho riadenia, zberu a vyhodnocovania dajov.
49
50
[8]
[9] [10]
[11]
[12]
[13]
[14] [15]
[16] [17]
52
J kg .K kJ kg
kg s
mern teplo entalpia chladiva v bode B chladiaci hmotnostn tok tlak pr na san kompresora kompresn pomer, medzi kondenzanm a vparnm tlakom
mk
po pc / p0
bar
Pe pk
.
kW bar kW
elektrick prkon tlak pr na vtlaku kompresora chladiaci vkon objemov chladiaci vkon teplota pr na san kompresora teplota pr na vtlaku kompresora skuton objemov tok kompresora mern hmotnostn objem pr na san kompresora mern hmotnostn objem pr na vtlaku kompresora geometrick objemov tok kompresora chladiaci faktor akostn stupe vzahujci sa na zaznaen vkon objemov innos strata na stench teoretick stupe naplnenia
Q0
q0 v to tk
.
kW m 3
C C
V
v1 v2
.
m3 h
m 3 kg m 3 kg
Vg
m3 h
chl i v
(1 v )
COP
m3
DX LT MT XLT
54
7 ZOZNAM PRLOH
Prloha .1 Prloha .2 Prloha .3 Prloha .4 Prloha .5 Prloha .6 Prloha .7 Prloha .8 Prloha .9 Rozdelenie chladiarenskch kompresorov Prehad vrobcov chladiarenskch kompresorov Vstup diakovho ovldania kompresorov (strojova Nov hlbok chlad, firma Zentiva a.s.) grafick as Vstup diakovho ovldania kompresorov (strojova Nov hlbok chlad, firma Zentiva a.s.) vstup parametrov Technologick schma zapojenia chillera firmy Grasso FX-VP 2x200 Duo NH3 sprievodn dokumentcia Diagram h-log p pre R717 NH3 (sprievodn dokumentcia firmy Grasso), so zakreslenm cyklom kompresora poda kapitoly 4 Ukka praktickej intalcie zariadenia FX-VP 2x220 Duo NH3 Zariadenie FX-VP 2x200 - detaily Zariadenie FX-VP 2x200 - detaily
Prloha .10 Zariadenie FX-VP 2x200 detaily Prloha .11 Zariadenie FX-VP 2x200 ukka obrazoviek dotykovho panelu riadenia Prloha .12 Zariadenie FX-VP 2x200 a), b) - ukka obrazoviek dotykovho panelu riadenia c) - panel induknho prietokomeru soanky d) panel vyieho riadiaceho systmu vstupn a vstupn teploty soanky Prloha .13 Ukka pouitia vpotovho softvru pre vber kompresorov firmy Grasso - ComSel
55
56
8 PRLOHY
57