NauilSlovkovta

MIROSLAV JANEK: Narodili ste sa v Bratislave 22. aprla 1948. Ste teda "pofebrurov diea". V tom ase u mal v strko, spisovate Jozef Ninnsky, svoje hviezdneasy za sebou aakala ho neist alebo skr menej ist budcnos. Ak bol vlastne v prbuzensk vzah a ak je vae krtke curriculumvitaevznamentejtorodiny? FRANTISEK NINNSKY: Spisovate Joo Ninnsky bol bratom mjho otca. Som teda synovcom Jozefa Ninnskeho. Vytudoval som ekonmiu, ale nikdy som sa nevenoval literrnej kritike a nie som ani znalcom v oblasti urnalistiky. Vetko, o mem o svojom strkovi poveda, vychdza z mjho osobnho poznania, priom sa v niektorch prpadoch snam odvolva na prslun informanprame. MIROSLAVJANEK:Takenmnajskristepriblitevaerodinnzzemie... FRANTIEK NINNSKY: Narodil som sa v Bratislave 22.aprla 1948, ie som vstpil do ivota v atmosfre pofebrurovho eskoslovenska. Mj otec akademik Frantiek Ninnsky bol doktorom veterinrnej medicny, vedcom a vysokokolskm pedaggom. Zaslil sa o budovanie ttneho diagnostickho veterinrneho stavu a vBratislave. Zaloil aj vskumn centrum, zameran na nkazy prenosn zo zvierat naud, ktor sa zaoberalo najm brucelzou, salmonelzoui horkou Q. Vo svojom profesionlnom okol bol znmy ako iv encyklopdia odbornej veterinrnej literatry,aleajakovynikajcitylista.Vyznaovalsabohatoupublikanouinnosoutakejezrejm, e tylistick schopnosti zdedil spolone so svojm bratom Jozefom od svojich predkov. Za vynikajce vsledky vedeckej prce ho v roku 1954 zvolili za lena korepondenta SAV a v roku 1958 bol vymenovan za lena korepondenta SAV. V roku 1959 ho menovali aj za lena Spolonosti nemeckchveterinrnychpatolgov. MIROSLAV JANEK: Zaujmav a podnetn biografia. Ako si vak v rmci tejto rodinnej skr vedeckej klmyspomnatenasvojhostrka,ktorsaplnedaldosluiebliterrnejtvorby? FRANTIEK NINNSKY: Obaja bratia, teda mj otec a strko Jozef, boli vzorom bratskho vzahu a navzjom si pomhali v neahkch chvach ivota, a tch veru nebolo mlo. Po predasnej smrti otcavroku1967smespolusmojmbratomvnmalinhostrkaakoskutonhodruhhootca. M. JANEK: Predstavili ste nm vae rodinn zzemie. Chcel by som vak poprosi zaspomna si na vho strka, znmeho a populrneho spisovatea romnov, ktor ani dnes nestratili svoj arm a originlnyautorsknboj... F. NINNSKY: Strko Jozef bol v rodine prirodzenm vodcom, dnes by sa povedalo e ldrom a autoritou. Spomnam si na pravideln strkove sobotajie nvtevy u ns. Mal to na polceste domov z jeho obbenej kaviarne tefnka, kde sa uskutoovali pravideln sobotajie stretnutia jeho priateov z umeleckej brane. A zase my sme absolvovali pravideln neden poobedajie vychdzky k strkovi. Vetci sme vyhadvali monos o najviac by s nm a aj on sa s nami ctil dobre. Vdy vedel riei i tie najzloitejie situcie s pokojom a rozvahou. V spornch prpadoch v pravas zasiahol a poda potreby pomohol. Nepamtm si, e by som s nm mal v ivote ajo len

najmen konflikt . Z mjho pohadu on bol najv i najvy znalec udskch du, akho som kedyvivotestretol. M.JANEK:Tedaakostehovnmali? F. NINNSKY: Ako vemi schopnholoveka, a to vo vetkch oblastiach, v ktorch sa realizoval a toi u ako bsnik, prozaik, novinr, prekladatei podnikate. Bol mimoriadne stan, zsluhou oho nadobudol hlbok znalosti i bez absolvovania vysokokolskho tdia. Mono poveda, e absolvoval vysok kolu ivota. Raz som sa v dennej tlai dotal o jednej spomienke trnavskej knihovnky, tkajcej sa jeho ranej mladosti. Hovorila, e si vypoial a pretal vari vetky nemeck knihy,ktorsavkninicinachdzali.Takepriielas,emunemohlauoponknu. Osobitnepozitvnouvlastnosou,ktoroudisponoval,bolaskromnos.Vakatomusavedelvivote srozvahouvysporiadasovzostupmi,aleajspdmi. M.JANEK: Takto si ho zachovvate v pamti vy osobne. Ale ako si naho spomna rodina a t,o mu boliblzki? F. NINNSKY: Rodina sasna v pamti zachova a stleerpa zo vetkho pozitvneho,o priniesol jeho ivot. V tomto smere spravil vek kus prce mj brat a jeho synovec Jozef Ninnsky, ktor figurujevpovedomverejnostiakoznmydlhoronredaktorbratislavskhoVeernka,kdeviedol kultrnurubriku. V rodnej obci Brestovany vemi pozitvne hodnotm obdobie starostovania Ing. Stanislava Susedku. Poas jeho volebnej kadencie psobili obohacujco vetky akcie, spojen s pripomenutm mena JozefaNinnskeho,atonajmprerodkovzBrestovian.Vsasnostisomnadobudoldojem,epre sasn vedenie obce je meno spisovatea Joa Ninnskeho a jeho brata Frantika akoby na pra. Myslm si, e je to na kodu, lebo ma za rodkov takto dvojicu osobnost dvoch bratov v jednejobciniejenijakoben. M. JANEK: Jozefa Ninnskeho rozlinmi spsobmi oceovali sasnci i predstavitelia mladch generci,astovzvislostiodpolitickospoloenskejklmy.Akohooceujedneok? F. NINNSKY: V sasnosti ho oceuj najme itatelia a potom vydavatelia a obchodnci, ktorm pomha vytvra zisk. V hodnoten jeho diela zo zotrvanosti pretrvvaj nzory najm z obdobia budovaniasocializmu,alestlechbakomplexnzhodnoteniejehodielazpohadusasnosti. Joo Ninnsky je povaovan za Dumasa slovenskej literatry. Ostatne, podobn s aj osudy obochspisovateov.Najednejstranevekpopularitauitateovanadruhejstranezasnepriaze asti literrnej kritiky. Literrni vedci a kritici mali vhrady rovnako aj k znmym Dumasovm romnom ako Traja muketieri i Grf Monte Christo. V poslednom obdob sa vak vo Franczsku vrazne zmenil postoj k tomuto autorovi. Vznamn hold mu vzdali pri oslavch 200. vroia jeho narodenia, ke jeho pozostatky previezli a uloili do Pantenu. Na nov miesto jeho poslednho odpoinku sa priiel pokloni aj samotn vtedaj franczsky prezident Jacques Chirac, ako aj len prestnejfranczskejakadmieAlainDecaus,ktornevhaloznaiDumasazagnia.

M. JANEK: Mono aj tohoron 110. vroie narodenia Jozefa Ninnskeho sa stane prleitosou na objektvne zhodnotenie jeho literrneho diela i jeho osoby ako vznamnho astnka spoloenskho dianianaSlovensku.Mohlibysteuviesosudovikovmomentyzoivotavhostrka? F. NINNSKY: V ranom detstve navtevoval udov kolu pre neho v alekom Szatmr Nmeti /neskr znme ako Satu Mare v Rumunsku/, ktor obec bola v tomase sasou Raksko Uhorska. Tu sa nachdzal aj vchovn stav pre chudobn elezniiarske deti. Mj strko poas tohto obdobia zail vetky mon trampoty dieaa, odtrhnutho od rodiovskho domu a tu napoly dokonca zabudol aj svoju materinu. Ale zrove prve tu sa u neho vytvoril osobitn vzah k jeho rodisku. Predstavil ho u v roku 1928 vydanm bsnickej zbierky "Medzi nebom a zemou", m sa stva zakladateombsnickhosmerururalizmunaSlovensku. Na jese roku 1922 sa dostal ako posluch Prvnickej fakulty Univerzity Komenskho do Bratislavy. Svedomite chodil na prednkyi seminre, km nenastal pre neho osudov rok 1923. Ete ani nie dvadsaronposkonenprvhoronkaopatdia stva saredaktorom,abyvtejtoprofesi zotrvaladosvojhoodchodudodchodku. So svojimi bmi, nedostatkom peaz, potrebnch pre tdium na vysokej kole sa takto zdveruje 16. jla 1922 Milovi Urbanovi: "Milko mj, ja sa musm li so vetkmi mojimi snami. Musm sa zriec univerzitnho tdia. Hadm prostriedky, hadm, ale nenachdzam. Musm sa u od septembra pravdepodobne nieoho chyti, abych sa oatil, vyivil. Zane sa tm doba, ktorou sa zanehlsilenteloajehopotreby.Duabudezaspva.Lenkedytedysaohlsi.Budetodoba,kde sastanezomastroj,kestratmduu." Na zaiatku tridsiatych rokov mala vychdzajca Slovensk politika nklad dos nzky 2 000 vtlakov a vtedaj jej fredaktor Frantiek Votruba sa rozhodol kvli zchrane novn uverejova pvodn slovensk romn. Vtedy padlo slovo o romne na pokraovanie i o tom, e by ho mal psa Joo Ninnsky. Atraktvny nmet bol napordzi: krvilan grfka Albeta Bthoryov. Ani nie tridsaron redaktor Ninnsky sa pustil do prce a tak od 12. aprla 1931 zaala v novinch vychdzaachtickpani.Vpriebehuniekokchdnsankladdennkazvilnaptiscexemplrov. Do roku 1938 Slovensk politika uverejnila ete Dobrodrustv Mrica Beovskho, Spisk tajomstvo, Studu lsky, enu dvoch muov, Lsky ofie Bosniakovej, Choleru, Krsnu Hedvigu. Nkladdennkavyskoilnatyridsatiscvtlakov,obolovtchasochdoslovaneslchan. M. JANEK: Takto ste vlastne vymenovali vetky aiskov diela vho strka. Po roku 1938 prilo obdobie slovenskho ttu a v roku 1945 oslobodenie. Tento rok je aj vznamnm, i ke nie prve najradostnejm,dtumomvbiografiivhostrka... F. NINNSKY: Na zklade falonho udania v roku 1945 strka zaistili a na tri mesiace umiestnili vo vyetrovacej vzbe. Snaili sa ho obvini z dajnej spoluprce s tisovskm stredm ttnej bezpenosti, zo zmerov, jemu na mle vzdialench. Jednoducho niekomu prekal. Niekto sa chcel zmocnitdennkaNovsvetapodielunatlaiarni. M. JANEK: Ostatne, takchto postupov zavame aj v sasnosti dostatok.ie meme si poveda aj smeromdominulosti,esanedialo"ninovpodslnkom".Nakoniecsaprilonato,ktostlzatmto udanm?

F.NINNSKY:Poassvojhoivotasastrkozmienil opravdepodobnomautoroviudania,aledkazy s viacmenej v nenvratne alebo sa ich ete podnes nepodarilo vylti. S toti zakdovan v selnch riadkoch na stranch motkov, ktor z vzby posielal rovno po spriaznenom dozorcovi, ktorbolnruivmitateomstrkovchdiel. M. JANEK: Teda skutone ako v kvalitnej detektvke. No o sa zmenilo, ke po roku 1945 priiel revolunfebrur1948asnmkomunistickreim? F. NINNSKY: V dsledku znmych skutonost, svisiacich s "vaznm februrom" sa Leopold Maz ako vydavate rozhodol dobrovone opusti tento svet. Ako nm n strko spomnal, smr jehovydavateamalaveminegatvnydopadnajehoaliuspisovateskaktivitu. Po skonen novinrskej kariry, svisiacej so zmenou reimu, bol postupne zamestnan vo vydavatestvch Prca, Svet socializmu, Slovensk nakladatestvo detskej literatry, Mlad let a Tatran ako redaktor a prekladate cudzojazynej literatry. V pdesiatych rokoch minulho storoia sa mu tak prekladatesk prca stala hlavnm zdrojom obivy. hrnne u ns vylo viac ako dve desiatky knh, ktor strko preloil. Prekladal hlavne z ruskej, maarskej, franczskej, nemeckej a litovskejliteratry. Do Slovenskho zvzu spisovateov ho ako najtanejieho slovenskho spisovatea prijali a v roku 1957.Neskrsavenovalprepracovvaniuapravesvojichromnovpreichnovvydania. M. JANEK: Take sme nareli do jeho spisovateskho sveta. Ale Jozef Ninnsky bol aj vznamnm slovenskm urnalistom. Povedzte nm, omu sa venoval a ak zsady v urnalistickej praxi uplatoval. F. NINNSKY: Novinrsku innos zaal v redakcii dennka Slovk, oskoro vak dostal vpove, podpsan samotnm Vojtechom Tukom. Bola dsledkom Ninnskeho konfliktu so fredaktorom a almi vedcimiinitemi pre jeho pokrokov zmanie. Stva sa redaktorom Slovenskej politiky, kdezotrvaladokoncaroku1938"doprchodukonca"prvejrepubliky. SkoropovetkytierokyboljehofredaktoromakademikFrantiekVotruba. Akonovinr psalhlavne onaejliteratre,divadle ifilme,ale cudzie munebolianivtvarnumenie, udov kultra i kroje. Vetko to poda neho boli cenn hodnoty, ktor mali Slovci zveaova a chrni. asto prinal rozhovory so slovenskmi umelcami, z ktorch mnoh boli jeho blzkymi priatemi. Pretoe ako spisovateovi mu bola najbliia literrna tvorba, snail sa pozdvihn rove slovenskej literatry podporovanm vydvania knh od domcich autorov a neustle bojoval za rozirovanieslovenskejitateskejobce. Najm poas rokov druhej svetovej vojny hodne psal publicistick i literrne prejavy, ktormi sa snail v itateoch posilova nrodn povedomie Slovkov a ich lsku kvlasti. Ctil si obetavos vojakov, ktor bojovali za svoj nrod. Joo Ninnsky vtal mylienku vzniku tzv. slovenskho ttu. Niekoko svojich prejavov napsal tak, aby v nich vyzdvihol vlastnosti slovenskch osobnost, ktor predkladalitateom ako vzor. Takouto osobnosou bol pre strka naprklad Milan Rastislav tefnik, ku ktormu sa poas svojej novinrskej kariry neraz vracal, priom vyuval mnoh informcie priamo od tefnikovej sestry uktorej roky bval na privte. Robil vetko preto, aby sa poas

tzv.slovenskho ttu vyholo najviac politickm tmam. Kral vlastnou, umiernenou cestou a psal prspevkyzkultryinaoddychovtmy. V novinrskej karire Joa Ninnskeho vrazne dominovala publicistick tvorba. Z hadiska nrovho najastejie psal poznmky, v ktorch zvyajne spracovval tmy z kultrneho i spoloenskho ivota. Spolu s nimi boli v jeho tvorbe dos frekventovan aj komentre. Tmy z kultrnej oblasti okrem poznmok obvykle spracovval aj formou recenzi a cudzie mu neboli ani kritick glosy.almi vraznmi nrami v Ninnskeho publicistickej tvorbe boli fejtny a kurzvy, v ktorch exponoval skr oddychov, relaxan tmy. Do periodk asto prispieval aj rozsiahlejmi publicistickmi rozhovormi so slovenskmi umelcami i osobnosami z inch sfr, avak psal i reporteacestopisnrtyiuzvletovpoSlovensku,alebozozahraniia. V Slovenskom tdennku sa v roku 1935 prezentoval sriou vodnkov, o bol v svetle jeho najfrekventovanejchnrovskrvnimonjav. V ojedinelch prpadoch sme sa uho stretli so spravodajskmi nrami, priom najastejie ilo o rozren sprvu. Najviac ich publikoval v Slovenskej slobode. Po analze vetkch jeho vyselektovanch novinrskych prspevkov d sa kontatova, e Joo Ninnsky vyuval cel irok klupublicistickchaspravodajskchnovinrskychnrov. Zazdrazneniestojhlavneskutonos,esvojunovinrskukariruzasvtilprci,ktormalaprina itok najmitateom. Dalo by sa poveda, e vedel sprvne odhadnitatesk poiadavky,oho dkazom bolo aj spen psobenieasopisu Nov svet na slovenskej novinrskej scne vase, ke bolJooNinnskyjehomajiteom. Strko vo svojich pamtiach napsal: "Pri svojej novinrskejinnosti som sa vdy strnil politiky a dralsomsahesla"Sliitateom"anievtedajmpolitickmstranm.Vcelejsvojejnovinrskej prci, len o to bolo mon, vdy som hadal i naiel tak zadelenie, aby som redigoval to, o potrebuj itatelia /besednice, kultrne rubriky, neden beletristick prlohy/.V tomto snaen popri svojom dennikrskom zamestnan redigoval som u v roku 1929 obrzkov asopis Nov svet, v roku 1932 Slovensk tdennk. Usiloval som sa vdy o to, aby slovensk tlaen slovo bolo onajtanejie." Da 5. septembra 2003 sa v Brestovanoch uskutonil "Seminr o Jozefovi Ninnskom". Pavol Parenika vo svojom prspevku, ktor naom predniesol pod nzvom "Novinr, redaktor a publicista Joo Ninnsky" povedal, e kvantitatvna mnoina Ninnskeho redaktorskej a redaknej, publicistickej a organiztorskej prce bude si vyadova podrobnej heuristick vskum a analzu. alej uviedol, e Ninnsky patril medzi najvznamnejie osobnosti slovenskej urnalistiky 20. storoia. M. JANEK: Ako vidie, literrne i urnalistick dielo Jozefa Ninnskeho je aj 110 rokov po jeho naroden predmetom zujmu nielenitateskej verejnosti, ale aj odbornkov z oblasti literrnej vedy a urnalistiky.Ktosamuetevenoval? F. NINNSKY: Analze diela J. Ninnskeho sa venovala v roku 2011 i pravnuka Joa Ninnskeho Katarna Papukov vo svojej diplomovej prci na Univerzite Komenskho v Bratislave v odbore urnalistika. Jej prca m nzov "Joo Ninnsky publicista. Analza potvrdzuje kontatovania u citovanho Pavla Pareniku. Poda zisten tejto autorky bol rozsah tm, ktorm sa venoval v obdob

svojich pracovnch aktivt rozsiahly. Vydavatelia vyhadvali monosti spoluprce s nm pretoe vdy vedelnjscestu,akoitateazaujaaprilkavhodnmspsobom. Na zklade informci a psomnch dokumentov zo skromnho rodinnho archvu a dostupnej odbornej literatry autorka diplomovej prce zdokumentovala, e poas svojej novinrskej kariry pracoval ako redaktor na dohodu v siedmich periodikch, z ktorch jeden print v istom asovom seku aj vlastnil ako majite. Skmanm sa jej podarilo vyselektova takmer dve desiatky periodk, v ktorchsrznouintenzitouuverejovalsvojespravodajsk,publicistickaliterrneprejavy. M. JANEK: Take sme sa dozvedeli pomerne dos o Ninnskeho psoben na urnalistickej parkete. Akprincpy,zsadyimechanizmypouvalvosvojejliterrnejtvorbe? F. NINNSKY: V rodinnom archve ma zaujal zznam z rozhovoru s novinrom J.E. Borom, ktor sa uskutonilvroku1943.Uviedolvomtoto:"Peromhbemubezmladvadsaprokov.Jetovemi krtky as, kvapka v mori venosti. Keby som bol svoje pero namal do kalamra, ktor nkaj autorom oficilni kritici, meniaci sa poda vldnych reimov, bol by som ho musel u dvno zahodi, lebo k peru patr aj pevn vlastn lnia, neohybn chrbtov kos. Pevn lnia a chrbtov kos nemu sa ohba ako trstina poda menlivch vetrov. Umeleck nroky? Pozrime sa nasp len do krtkej minulosti. Koko takzvanch umeleckch diel,ie diel, ktor mali seznne umeleck nroky a ktor panujcaseznnakritikaoznailazavrcholslovenskhoumeleckhosnaenia,padlosamoodsebaz vysokhopiedestluaspchananeprachzabudnutia?" Ztohtojasnevyplva,preosavpoprevratovomobdobnezapojildoliterrnejtvorby,priomjeviac ako pravdepodobn, e napsa romn poda vtedajej spoloenskej objednvky by pre Ninnskeho neboliadenproblm. V rozhovore alej povedal: "Prve preto verm, e moje romny ma hodne a hodne preij a e bud ichta a tlai ete o sto rokov, ke po vine tzv.umeleckch diel poslednch desaro nebude ani chru ani slychu. Myslm naprklad na Dumasa a Scotta. Ctim sa ich tou, premietnutou do nho storoia i prostredia a uzatvram, e moje diela bud ma spolon osud s ichdielom." Myslmsi,easmudalplnezapravdu. M.JANEK:Doteraz smehovorilioautoroviliterrnychdiel.Aleo takaspoletmopribliniektorho hrdinu, ktorm sa inpiroval vo svojej tvorbe? o tak pr slov o tom, ak bol slovensk kr Madagaskaru? F.NINNSKY:RomnDobrodrustvMricaBeovskhojepravdepodobnedruhmnajspenejm dielom zo strkovej prozaickej tvorby. Dejov kostru romnu vytvoril poda cestopisnho dennka zemana Mrica Beovskho. Jeho umelecky prifarben ivotn prbeh si itatelia vemi obbili. Pozitvom romnu bolo pasovanie jeho predstavitea za uvedomelho Slovka,m sa mu podarilo v itateskchmaschdvhanrodnpovedomie. M.JANEK:Vrmesavak znovukautorovianazrimespozapoodhrnutejzclonydojehoskromia.S km sa naprklad kamartil ako ili jeho rovesnci, v akej atmosfre sa mu darilo realizova literrne plny?

F.NINNSKY:Poukonenstredokolskchtdivprvchrokochjehobratislavskhopsobeniabol jeho najvm kamartom Andrej Mrz. V mysli sa mi premietaj strkove spomienky najm na ich poetn spolon vjazdy do Bky Petrovec, odkia Andrej Mrz pochdzal. Neskr sa vak z rznychprinichcestyrozili. V rodinnom archve sa nachdzaj dkazy o strkovom primnom vzahu k spisovateovi Milovi Urbanovi. Obaja sa priatelili u od mladosti zoznmili sa v roku 1921 v iline. V Urbanovej memorovej knihe "Kadetade po Halinde" autor toto stretnutie zaznamenal slovami: "Bol som aj v iline... Konal sa tam aksi tudentsk zjazd. A predsa v iline nebol som nadarmo. Podarilo sa mi uku priatestvo s Jokom Ninnskym jedno z najtrvalejch a najplodnejch priatestiev mjho ivota." Z okoliaud, ktor vldli perom, mal mimoriadny kamartsky vzah s Jnomajakom mladm, s ValentnomBeniakom,JankomSmrekom,EmomBohom,VladimromRoyom,tefanomLetzom, Andrejom arnovom a mnohmi almi.ul kontakty mal aj s vtvarnkmi, naprklad s Jankom Alexym,IvanomabotomiJnomHlom. osatkaNinnskehoaNovomeskhotrebapovedastrune,ebolitovekpriatelia.Keprilido Bratislavy dokonca bvali spolu v jednom podnjme, v spolonej izbe a tto vzba sa tiahla i do neskorch rokov, ke Novomesk odiiel do Ostravy, kde pracoval v redakcii Pravdy. Vzjomn kontakty pokraovali, pretoe Novomesk nezarbal prli vea a strko u bol finanne samostatn. Vedel, e Novomesk je plodn autor a bude mu posiela nejak poziu, kultrne pohadnice, ktor by on mohol uverejni v periodikch, kde prve psobil a aspo takto bude Novomeskmu vypomha honorrmi. Novomesk mu bol vdy za to povan, o om sved aj pohadnica, nachdzajcasavMzeuLacaNovomeskhovSenici.Strkomlokedyodmietolpomockamartom, ikevedel,etaktoprostriedkysamumononikdynevrtia... Ako ist zaujmavos spomeniem krtku prhodu z ias, ke spolu bvali v podnjme. Prila ich navtvi Novomeskho mama a v skromnom rozhovore s mojm strkom ho poiadala, aby sa jej synovipoksilvytczhlavyjehokomunistickpresvedenie.Nuveru,taktoboliasy... M. JANEK: Mohli by ste sa poksi vhodnm oznaenm charakterizova svojho strka? Bol bohmi skrsuchr,snobalebonaopaksvetobenk? F.NINNSKY:Obliekanmaspsobomsprvaniasapatrilmedzielegnov.Premnohchbolspsob jeho obliekania meradlom na vnmanie spoloenskej elegancie, bol akmsi mdnym guru. Povrvalo sa,evatnkumalplnskriukvalitnchvlnenchoblekov. Obubovalpracovnadiskusnstretnutiaiposedeniaumelcovvkaviarach,ktormibolaBratislava doslova vychren. Na tchto stretnutiach sa asto rozhodovalo aj o mnohch stratgich novinrskeho postupu. Znme boli pravideln sobotajie stretnutia umelcov v legendrnej bratislavskej kaviarni tefnka. Viem aj, e alm takmto obbenm miestom bola kaviare Astorka. Jednoducho povedan, v tom ase sa v tchto sfrach praktizoval kaviarensk spsob ivota... Je zaujmav, e strko decentn lovek obuboval sledova tak druh portu, ako je rabitstvom poznamenan disciplna boxu. Ale zrejme protiklady sa priahuj a aj mj strko potreboval sa nejakmspsobomodreagovaavyskoiaspovduchuzkoedistingvovanhoelegna...

M.JANEK:Mohlibystesapoksiozaregistrovanieaokomentovanienajviehospechuinajvej prehryvivotevhostrkaJoaNinnskeho? F.NINNSKY:Zastrkovnajvspechpovaujemto,eako spisovatedosiaholvraznobubu u itateov. Niekoko desaro bol najtanejm slovenskm spisovateom. Samozrejme, a najm ako to na Slovensku bva zvykom, jeho spechy sprevdzali zvis, a to najm v okruhu kolegov spisovateov. M.JANEK:Mtepravdu,spechsaneoplca,zaspechsaplat.Akotoznal? F. NINNSKY: No iste nie ahko, ale nedal to na sebe prli vidie. Dokonca som sa v nejakom periodiku dotal, e ho prezvali osmijankom a dvodom na to malo by, e rno chodieval oneskorenedoredakcie.Pritomvakvtomobdobnpsavalromnynapokraovaniedotretejhodiny rnaavten deilojeho napsanslovopriamodo tlae.Vprci vynikalproduktivitou, pretoepsal ahkoasthalajvedajiepracovnaktivityokremsvojhohlavnhozamestnania. Sna za najviu jeho prehru povaujem stav, ktor nastal veskoslovensku v roku 1948, kedy sa dostalakmocijednastrana.Odroku1945strkopsobilakofredaktorasopisuasvobrazocha Demokratick tdennk, ktor v tom obdob vydvala Demokratick strana. Ako demokraticky zmajcinovinrdoposlednejchvleveril,esademokraciabudevnaomtteuplatova... Po tomto obdob mu nov reim vetko spotal a prakticky ho odpsal. Neodpsali ho vak itatelia. Na strkovom kare jeho nadriaden zpoiatku pdesiatych rokov povedal, e dostal pokyny na. prepustenie Joa Ninnskeho. Ohradil sa vak a povedal, e prepusti me hockoho inho,lenniejeho,mjhostrka... M. JANEK: V auguste si pripomname 110. vroie od narodenia vho strka, ktor u takmer 40 rokov nie je medzi ivmi. Ale je stle ivm v radochitateov? Je stle iadan ako autor literrnych diel,ktoraniporokochnestratilisvojuaktulnosapralivos? F. NINNSKY: Tvorba Joa Ninnskeho teila sa pozornosti domcich itateov a zaznamenala odozvu aj v zahrani hne v jej prvopoiatkoch, teda v tridsiatych rokoch minulho storoia. Jeho romny vychdzali v echch, v Posku a vydvali ich aj krajansk spolky Slovkov v Amerike, ArgentneaKanade.Jehoknihypreloiliajdomaariny,neminy,anglitinyadoesperanta. Osobitn podiel na jeho karire mal u spomnan esk vydavate Leopold Maz, ktor sa stal jeho "vhradnm vydavateom" na zem prvej eskoslovenskej republiky. Tento nakladate strkovi zabezpeil kompletn servis. Vetky knihy vychdzali aj v eskch prekladoch a mali zabezpeen odbytov kanly a k itateovi V tom obdob takto podmienky na Slovensku nevedelniktovytvori. V druhej polovici esdesiatych rokov minulho storoia zaalo jeho knihy vydva vydavatestvo Tatran i v eskom jazyku v spoluprci s vydavatestvom Nae vojsko.V tomto obdob ilo o doslova nevdannklady,ktorsapohybovalivpotea250000vtlakovjednhoromnu.Taktonklady boli i na esk pomery celkom neobvykl. Nali sa vak demaggovia a prisluhovai reimu, ktor argumentovali tvrdenm, e sa vydvanm Ninnskeho knh nepriaznivo ovplyvuje kpyschopnos "pokrokovej literatry" a cel kultrna politika. Take sa vydvanie romnov, aj tch u preloench, sazastavilo.

V poprevratovom obdob Ninnskeho knihy vydva vydavatestvo Ikar a vychdzaj i v cudzch jazykoch. V echch prostrednctvom vydavatestva Petrkl. Pre neutchajci itatesk zujem vychdzaroneviactitulov. M. JANEK: Kvalitn literrne diela stvaj sa predlohami pre filmov a televzne scenre ako nov mdi, ktorch zsluhou sa dostvaj k verejnosti aj klasick diela. Mnoh z divkov by si kniku nepretali, ale ochotne strvia zo dve hodiny v prtm kinosly. Ako sa v tomto ohade dariloi dar strkovmknihm? F. NINNSKY: Veobecne je znme filmov spracovanie Dobrodrustva Mrica Beovskho, realizovanvoformeseriluvslovenskejtelevziivroku1975podnzvom"VivatBeovsk".Tento seriltelevziaexportovaladodvadsiatichkrajnsveta,ovjejpodmienkachboloosimimoriadne spen, vnimon a doslova neslchan. V televzii mali rozsiahle plny, zameran na nafilmovanie alch romnov Joa Ninnskeho. V tomto smere sa angaoval najm dramaturg Daniel Michaeli. Pre nedostatok devzovch prostriedkov, potrebnch na nkup farebnho filmovho materiluzozpadusatietozmerynerealizovali.Samozrejme,eprispelaktomuajnormalizcia. U dlhas pripravujeesk scenrista areisr Zdenk Troka filmov spracovanieachtickej panej podastrkovejliterrnejpredlohy.Vmasmdichsavyjadril,eesimajakosvojbestsellerHakov romn Osudy dobrho vojaka vejka a Slovci Ninnskeho romn achtick pani. Snahy alch reisrov o zachytenie histrie novmi scenrmi sa Troka vyjadruje takto: "Myslm si, e divka neme viac natva, ne ke ho pozvete do kina na znmy titul a potom mu pustte nieo in. PodamajeachtickpaniznmanajmvakaNinnskehoromnu,ktorsastalbestsellerom". M. JANEK: Pomaly sa dostvame k zveru ivota vho strka. o ho v tomto poslednom obdob trpiloaailoaohonadruhejstraneteilo? F. NINNSKY: V poslednom obdob ivota strko dos nepriaznivo vnmal proces poaugustovej normalizcie v eskoslovensku a nae uzatvranie sa svetu. Zaoberal sa mylienkou napsa svoje pamte, ale do ich psania sa nakoniec nepustil. Argumentoval to tm,e prakticky vetky svoje knihy psal podasovm tlakom, ke mu vydavatelia brvali napsan text priamo z rk. Takto atmosfra muchbala. Uval si ivot v rodine a teil sa najm z vnuky Zuzky . Rd chodieval na svoju chatu v Hruove a navtevoval rozlin miesta na Slovensku. S obubou sledoval westerny na viedenskej televzii a na naejzase,akosomspomenul,vemirdsledovalboxerskzpasy.MilovalSlovenskoahovoril,etu mmetokokrsnychmiest,eniejemon,abyichlovekpoassvojhoivotavetkynavtvil. M.JANEK:Pomalysavakpotejtojeseniivotaschyovalokjehozveru... F. NINNSKY: Po smrti Joa Ninnskeho pochovali v rodinnej hrobke na cintorne v bratislavskom Slviom dol. Pri pohrebe nad jeho rakvou mal prejav Emil Boleslav Luk. Okrem inho povedal: "no,Joko,bolsitoty,opriielzanamudomsoslovenskmtlaenmslovomanauilsihopo slovensky ta." Toto spontnne ocenenie z st vznamnho slovenskho bsnika a vydavatea literrnehoasopisuTvorbaTranosciajehlbokopravdiv.Vehistorickodobrodrunromny,ktor v tridsiatych rokoch vychdzali v novinch na pokraovanie a potom v poetnch kninch vydaniach naozajobrtilipozornosudnaslovenskpsanslovo.

Strko Joo Ninnsky le veda svojho o osem rokov mladieho brata, mjho otca Frantika. Na pomnku s umiesten dve plakety portrty bratov Ninnskych, ktor vytvoril poas ich ivota akademicksochrAlexanderVika,osobnpriaterodinyNinnskych. K dielu Frantika Ninnskeho sa vracaj vedci a k spisovateskmu odkazu Joa Ninnskeho zase itatelia,ktorchuchvacujhistorkyznaichdejn,napsanpopulrnou,pralivouformou. M. JANEK: Stodesiate vroie narodenia vho strka bude iste prleitosou, aby sa mu na cintorn v Slviom dol priliitatelia jeho diel pokloni a vzda mu tak vaku za dielo, ktor pre Slovensko a Slovkovvytvoril. MiroslavJanek Bratislava,28.7.2013 Koniecrozhovoru