94 VYHLKA Ministerstva vntra Slovenskej republiky z 12.

februra 2004,
ktorou sa ustanovuj technick poiadavky na protipoiarnu bezpenos pri vstavbe a pri uvan stavieb v znen neskorch predpisov (pln znenie z novelami . 307/2007 Z.z. a . 225/2012 Z.z.)
Ministerstvo vntra Slovenskej republiky poda 4 psm. k) zkona . 314/2001 Z. z. o ochrane pred poiarmi ustanovuje: PRV AS ZKLADN USTANOVENIA 1 (1) Na ely tejto vyhlky a) protipoiarna bezpenos stavby je poiarna bezpenos poda osobitnch predpisov,1) b) trval pracovn miesto je pracovn miesto, na ktorom sa zamestnanec za obvyklch prevdzkovch podmienok zdriava najmenej es hodn poas zmeny, c) doasn pracovn miesto je pracovn miesto, na ktorom sa zamestnanec zdriava dve a es hodn poas zmeny, d) prechodn pracovn miesto je pracovn miesto, na ktorom sa zamestnanec zdriava najviac dve hodiny poas zmeny, e) obasn pracovn miesto je pracovn miesto, na ktorom sa zamestnanec zdriava len obas na el vykonania kontroly, vydania materilu a podobne, f) potom osb je poet uren v technickej norme,2) g) otvoren technologick zariadenie je zariadenie uren na vrobu, dopravu alebo skladovanie, ktor nie je zastreen alebo m v obvodovej stene a v strenej kontrukcii viac ako 60 % trvale otvorench otvorov, ako je destilan kolna, ndr, zsobnk a podobne, h) otvoren sklad je stavba alebo jej as pouvan na skladovanie, ktor nie je zastreen, alebo stavba, ktor m v obvodovej stene a v strenej kontrukcii viac ako 60 % trvale otvorench otvorov; otvoren sklad me by vybaven skladovacou technikou a skladovacm zariadenm, i) technologick most je stavba lniovho charakteru uren na ukladanie kblovch a potrubnch rozvodov, dopravnch zariaden a podobne, j) vrobn stavba je stavba alebo jej as uren na vrobu alebo sluby vrobnho charakteru; vrobn stavba je aj stavba, ktor technologicky alebo funkne svis s vrobou, ako je prrun sklad materilov, elektrorozvoda a in, k) stavba ponohospodrskej vroby je stavba alebo jej as uren na rastlinn ponohospodrsku vrobu alebo na ivonu ponohospodrsku vrobu, alebo na vrobu, ktor s ou technologicky svis. l) sklad v jednopodlanej stavbe je jednopodlan stavba alebo as jednopodlanej stavby, ktor m samostatn kontrukn celok poda 13 ods. 5 a je uren na skladovanie, m) nevrobn stavba je stavba alebo jej as, ktor nie je uveden v odseku 1 psm. g) a l), n) poiarne zariadenia s poiarnotechnick zariadenia, hlasov signalizcia poiaru, zariadenia na trval dodvku elektrickej energie pri poiari, zariadenia na dodvku vody na hasenie poiarov a in zariadenia sliace na evakuciu a zsah, o) poiarna kontrukcia je stavebn kontrukcia, kontrukn prvok alebo stavebn vrobok, ktor spa poadovan kritria pre pouitie v podmienkach poiaru, p) zhotovite poiarnej kontrukcie je prvnick osoba alebo fyzick osoba-podnikate, ktor zhotovila alebo zabudovala do stavby poiarnu kontrukciu. (2) Tto vyhlka sa nevzahuje na a) stavby pre obranu ttu,3) b) stavby pre bezpenos ttu,3) c) stavby Zboru vzenskej a justinej stre Slovenskej republiky,3)
1) 2) 3)

Zkon . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku (stavebn zkon) v znen neskorch predpisov. STN 92 0241 Poiarna bezpenos stavieb. Obsadenie objektov osobami. 121 zkona . 50/1976 Zb. v znen neskorch predpisov.

d) stavby Colnej sprvy, e) stavby metra, f) tieto ininierske stavby1) 1. nbreia, chodnky a nekryt parkovisk, 2. eleznin drhy, lanov drhy a in drhy, 3. vzletov drhy, pristvacie drhy a rolovacie drhy letsk, 4. mosty, nadjazdy, tunely, 5. plavebn kanly a komory, pravy tokov, priehrady a ochrann hrdze, zvlahov a melioran sstavy a rybnky, 6. diakovody horavch kvapaln, skvapalnench plynov a rozvody plynu, 7. diakov a miestne rozvody pary a miestne kanalizcie, 8. diakov a miestne elektronick komunikan siete a vedenia a telekomunikan stoiare, 9. diakov a miestne rozvody elektriny, stoiare a televzne kblov rozvody, 10. bansk stavby a aobn zariadenia, 11. stavby na spracovanie a stavby na ukladanie vyhoretho jadrovho paliva a rdioaktvneho odpadu. 1a (1) Na kblov kanly, kblov mosty, kblov achty a kblov priestory platia poiadavky v rozsahu technickej normy.3a) (2) Poiadavky na kolektory a technick chodby uruje technick norma.3b) (3) Poiadavky na hasisk stanice uruje technick norma.3c) 2 Protipoiarna bezpenos stavby Projektov dokumentcia stavby mus obsahova najm a) lenenie stavby na poiarne seky, b) urenie poiarneho rizika, c) urenie poiadaviek na kontrukcie stavby, d) zabezpeenie evakucie osb a zvierat, e) urenie poiadaviek na nikov cesty, f) urenie odstupovch vzdialenost, g) urenie poiarnobezpenostnch opatren, h) urenie zariaden na zsah. DRUH AS POIARNOTECHNICK CHARAKTERISTIKA STAVBY Poiarny sek 3 (1) Poiarny sek je cel stavba alebo jej as, ktor je oddelen od jej ostatnch ast alebo od inej stavby poiarnou deliacou kontrukciou alebo odstupovou vzdialenosou. (2) Stavba sa len na poiarne seky, ak a) plocha poiarnych podla stavby presahuje dovolen plochu poiarneho seku uren v technickej norme,4) b) poet poiarnych podla stavby je v ako dovolen poet poiarnych podla v poiarnom seku uren v technickej norme,4) c) je v nej aj in priestor, ktor nie je uveden v prlohe . 1.
3a) 3b) 3c) 4)

STN 38 2156 Kblov kanly, achty, mosty a priestory. STN 73 7505 Kolektory a technick chodby pre zdruen trasy podzemnch veden. STN 73 5710 Poiarne stanice, poiarne zbrojnice a poiarne bunky. STN 92 0201 Poiarna bezpenos stavieb. Spolon ustanovenia.

(3) Priestory, ktor musia tvori samostatn poiarny sek, s uveden v prlohe .1. Sasou samostatnho poiarneho seku mu by priestory, v ktorch poiarne zaaenie tvoria iba horav ltky v kontrukcich okien, dver a podlh a poda poiadaviek uvedench v prlohe . 1 aj in priestory. (4) Poiarny sek me tvori viac stavieb, ak plocha, na ktorej s postaven, je menia, ako je dovolen plocha poiarneho seku a plocha jednotlivch stavieb je menia ako 50 m2 a vzdialenos medzi nimi je menia ako ich odstupov vzdialenos. 4 (1) Dovolen plochu poiarneho seku uruje technick norma.4) (2) Dovolen plocha poiarneho seku sa neuruje, ak ide o poiarny sek bez poiarneho rizika a o poiarny sek chrnenej nikovej cesty a ak pdorysn plocha poiarneho seku je najviac 300 m2. (3) Ak sa poiarny sek vybav poiarnotechnickm zariadenm, jeho dovolen plochu mono zvi, najviac vak na dvojnsobn vekos. Poiadavky na zvenie dovolenej plochy poiarneho seku s uren v technickej norme.4) (4) Dovolen plocha poiarneho seku nevrobnej stavby sa mus zmeni najmenej o 30 %, ak m hasisk jednotka v poiarnom seku na zsah iba jednu vntorn zsahov cestu alebo ak sa nepredpoklad zsah cez vntorn zsahov cestu a hasisk jednotka m na zsah v poiarnom seku prstup iba z jednej strany nevrobnej stavby; to neplat, ak ide o poiarny sek vybaven stabilnm hasiacim zariadenm. Poiarne podlaie 5 (1) Poiarne podlaie je kad podlaie stavby alebo jej asti, ak a) je na kontrukcii s poiarnou odolnosou, b) m v podlahe otvory s celkovou plochou 1. najviac 10%pdorysnej plochy niieho poiarneho podlaia, 2. od 10 % do 20 % pdorysnej plochy niieho poiarneho podlaia a tieto otvory s oddelen od priestorov s poiarnym rizikom kontruknmi prvkami druhu D1 s poiarnou odolnosou najmenej 15 min.; ak otvory v ohraniujcich kontruknch prvkoch druhu D1 presahuj 25 % plch tchto kontruknch prvkov, musia by uzatvraten poiarnymi uzvermi typu EW-15/D3. (2) Za poiarne podlaie sa nepovauje a) technick podlaie, na ktorom je najm strojova vahu, alebo strojova vzduchotechniky a ktor je umiestnen ako posledn nadzemn podlaie, ak v om nie je trval pracovn miesto alebo doasn pracovn miesto, b) prstavba a vstavba v jednopodlanej stavbe, ktor zaberaj najviac 30% pdorysnej plochy poiarneho seku a ktor maj set podlahovch plch najviac 500 m2, a v ktorch me by najviac 50 osb. 6 (1) Dovolen poet poiarnych podla v poiarnom seku nevrobnej stavby sa uruje poda druhu kontruknho celku a vekosti poiarneho rizika. (2) Poiarny sek me ma najviac a) dve poiarne podlaia v stavbch s poiarnou vkou nad 60 m, b) tri poiarne podlaia v stavbch s poiarnou vkou nad 45 m a najviac 60 m, c) tyri poiarne podlaia v stavbch s poiarnou vkou nad 22,5 m a najviac 45 m, d) p poiarnych podla v stavbch s poiarnou vkou do 22,5 m. (3) Poiarny sek poda odseku 2 me ma aj alie podlaie, najviac vak dve podlaia, ktor nespaj podmienky ustanoven v 5 ods. 1; to neplat na vrobn stavby.

(4) Na poiarny sek chrnenej nikovej cesty sa odsek 2 nevzahuje. (5) Poiarny sek bez poiarneho rizika me ma najviac desa poiarnych podla; ustanovenie odseku 3 plat rovnako. (6) Jednopodlan poiarny sek mus tvori a) priestor radovej gare, b) priestor uveden v prlohe . 1 bode 5 psm. a) a d); strojova vzduchotechniky, ktor je sasou takhoto poiarneho seku, me by umiestnen aj na inom poiarnom podla, c) podzemn podlaie, d) sklad horavch kvapaln,5) e) sklad s plochou vou ako 100 m2, v ktorom je nhodn poiarne zaaenie viac ako 60 kg.m-2. (7) Podzemn podlaia s plochou menou ako 1 000 m2 mu tvori a) najviac dvojpodlan poiarny sek, ak s vybaven stabilnm hasiacim zariadenm, b) najviac tvorpodlan poiarny sek, ak s vybaven stabilnm hasiacim zariadenm a zariadenm na odvod tepla a splodn horenia. (8) Poiarny sek poda odseku 6 psm. e) me ma viac poiarnych podla, ak je vybaven stabilnm hasiacim zariadenm a zariadenm na odvod tepla a splodn horenia. (9) Sasou poiarneho seku na prvom nadzemnom poiarnom podla me by aj prv podzemn poiarne podlaie alebo jeho as s plochou najviac 50 m2. Sasou poiarneho seku, v ktorom je prv podzemn poiarne podlaie, me by aj prv nadzemn poiarne podlaie alebo jeho as s plochou najviac 50 m2. (10) Jednopodlan stavba je stavba s jednm podlam. alie podlaie v jednopodlanej stavbe mus spa poiadavky ustanoven v 5 ods. 2. 7 Prv nadzemn poiarne podlaie a poiarna vka (1) Prv nadzemn poiarne podlaie je najniie podlaie, ktorho povrch podlahy nie je niie ako 1,5 m pod najvyou rovou priahlho ternu do vzdialenosti 3 m od stavby. Urenie prvho nadzemnho poiarneho podlaia je uveden v prlohe . 2. (2) Za prv nadzemn poiarne podlaie mono povaova aj podlaie, ktor je niie ako 1,5 m pod najvyou rovou priahlho ternu do vzdialenosti 3 m od stavby, ak parameter odvetrania je najmenej 0,025 m1/2 alebo sinite odvetrania je najviac 1,25. (3) Ak polohu prvho nadzemnho poiarneho podlaia nemono uri poda odseku 1 alebo odseku 2, uruje sa prv nadzemn poiarne podlaie poda vstupu do stavby, ku ktorej vedie prstupov komunikcia pre hasisk jednotku. (4) Ak m prv nadzemn poiarne podlaie niekoko vkovch rovn, mono s prihliadnutm na lenenie stavby na poiarne seky uri niekoko polh prvho nadzemnho poiarneho podlaia. V takom prpade sa stavba len na poiarne seky tak, aby do priestoru nad prvm nadzemnm poiarnym podlam nezasahovalo in podzemn poiarne podlaie alebo prv nadzemn poiarne podlaie. (5) Poiarna vka je vka nadzemnej asti stavby alebo podzemnej asti stavby meran od podlahy prvho nadzemnho poiarneho podlaia po podlahu poslednho poiarneho podlaia. Urenie poiarnej vky je uveden v prlohe . 2.
5)

18 vyhlky Ministerstva vntra Slovenskej republiky . 96/2004 Z. z., ktorou sa ustanovuj zsady protipoiarnej bezpenosti pri manipulcii a skladovan horavch kvapaln, akch vykurovacch olejov a rastlinnch a ivonych tukov a olejov.

8 Poiarna odolnos (1) Poiarna odolnos6) kontrukcie sa uruje na zklade a) poiatonej skky typu,7) alebo b) vpotom poda technickej normy.8) (2) Poiarna odolnos poiarnych kontrukci sa hodnot kritriami a asom v mintach. Pre jednotliv poiarne kontrukcie s stanoven kritria uren v technickch normch8a). (3) Poiarnu odolnos poiarnej kontrukcie mono zvi jej pravou a za podmienok urench v technickej norme4). (4) Spsob osvedovania a lenenie poiarnych kontrukci s uveden v prlohe . 3. (5) Zhotovite osveduje vlastnosti poiarnej kontrukcie psomnou formou. 9 Reakcia na ohe (1) Reakcia na ohe stavebnch vrobkov sa vyjadruje triedou,9) ktor sa uruje na zklade osobitho predpisu.7) (2) Spsob osvedovania poiarnych kontrukci s reakciou na ohe je uveden v prlohe . 3. 10 Vhrevnos a poiarna vhrevnos (1) Vhrevnos je mnostvo tepla uvonen plnm splenm jednotkovho mnostva horavej ltky, priom voda vzniknut splenm ltky zostane v spalinch vo forme pary. (2) Poiarna vhrevnos je mnostvo tepla, ktor sa pri horen uvon z jednotkovho mnostva horavej ltky, priom vzniknut voda zostane v spalinch vo forme pary. (3) Vhrevnos a poiarnu vhrevnos uruje technick norma11) alebo sa uruje skkou.12)
6) 7)

STN EN ISO 13943 Poiarna bezpenos. Slovnk. Zkon . 90/1998 Z. z. o stavebnch vrobkoch v znen neskorch predpisov. 8) STN EN 1992-1-2 Eurokd 2. Navrhovanie betnovch kontrukci. as 1-2: Veobecn pravidl. Navrhovanie kontrukci na inky poiaru., STN EN 1992-1-2/NA Eurokd 2. Navrhovanie betnovch kontrukci. as 1-2: Veobecn pravidl. Navrhovanie kontrukci na inky poiaru. Nrodn prloha, STN EN 1993 -1-2 Eurokd 3. Navrhovanie oceovch kontrukci. as 1-2: Veobecn pravidl. Navrhovanie kontrukci na inky poiaru, STN EN 1993-1-2/NA Eurokd 3. Navrhovanie oceovch kontrukci. as 1-2: Veobecn pravidl. Navrhovanie kontrukci na inky poiaru. Nrodn prloha, STN EN 1994-1-2 Eurokd 4. Navrhovanie spriahnutch oceobetnovch kontrukci. as 1-2: Veobecn pravidl. Navrhovanie kontrukci na inky poiaru, STN EN 1994-1-2/NA Eurokd 4. Navrhovanie spriahnutch oceobetnovch kontrukci. as 1-2: Veobecn pravidl. Navrhovanie kontrukci na inky poiaru. Nrodn prloha, STN EN 1995 -1-2 Eurokd 5. Navrhovanie drevench kontrukci. as 1-2: Veobecn pravidl. Navrhovanie kontrukci na inky poiaru. STN EN 1996-12 Eurokd 6. Navrhovanie murovanch kontrukci. as 1-2: Veobecn pravidl. Navrhovanie kontrukci na inky poiaru. STN EN 1999-1-2 Eurokd 9. Navrhovanie hlinkovch kontrukci. as 1-2: Veobecn pravidl. Navrhovanie kontrukci na inky poiaru. 8a) STN EN 13501-2+A1 Klasifikcia poiarnych charakteristk stavebnch vrobkov a prvkov stavieb. as 2: Klasifikcia vyuvajca daje zo skok poiarnej odolnosti (okrem ventilanch zariaden), STN EN 13501-3+A1 Klasifikcia poiarnych charakteristk stavebnch vrobkov a prvkov stavieb. as 3: Klasifikcia vyuvajca daje zo skok poiarnej odolnosti vrobkov a prvkov pouvanch v prevdzkovch zariadeniach stavieb. Potrubia s poiarnou odolnosou a poiarne klapky, STN EN 13501-4+A1 Klasifikcia poiarnych charakteristk stavebnch vrobkov a prvkov stavieb. as 4: Klasifikcia vyuvajca daje zo skok poiarnej odolnosti prvkov zariaden na odvod splodn, STN EN 13501-5+A1 Klasifikcia poiarnych charakteristk stavebnch vrobkov a prvkov stavieb. as 5: Klasifikcia vyuvajca daje zo skok striech namhanch vonkajm ohom, STN 92 0205 Sprvanie sa stavebnch vrobkov a kontrukci v poiari. Zachovanie funknej o dolnosti elektrickch kblovch systmov. Poiadavky a skky. 9) STN 13501-1+A1 Klasifikcia poiarnych charakteristk stavebnch vrobkov a prvkov stavieb. as 1: Klasifikcia vyuvajca daje zo skok reakcie na ohe. 10) Vyhlka Ministerstva vstavby a regionlneho rozvoja Slovenskej republiky . 520/2001 Z. z., ktorou sa uruj skupiny stavebnch vrobkov a podrobnosti o preukazovan zhody. 11) STN 73 0824 Poiarna bezpenos stavieb. Vhrevnos horavch ltok. 12) Naprklad STN 73 0864 Poiarnotechnick vlastnosti hmt. Stanovenie poiarnej vhrevnosti horavch ltok pevnho skupenstva.

 11 renie plamea renie plamea po povrchu stavebnch vrobkov, z ktorch je vyhotoven povrchov prava obvodovej steny z vonkajej strany stavby, sa vyjadruje indexom renia plamea,13) ktor sa uruje na zklade poiatonej skky typu.7) 12 Kontrukn prvky (1) Kontrukn prvky sa poda ich vplyvu na intenzitu poiaru lenia na kontrukn prvky druhu D1, druhu D2 a druhu D3.9) (2) Kontrukn prvok druhu D2 mono nahradi kontruknm prvkom druhu D1. Kontrukn prvok druhu D3 mono nahradi kontruknm prvkom druhu D2 alebo kontruknm prvkom druhu D1. 13 Kontrukn celky (1) Kontrukn celky sa poda druhu kontruknch prvkov pouitch v poiarnych deliacich kontrukcich a nosnch kontrukcich, ktor zabezpeuj stabilitu stavby alebo jej asti, lenia a) na nehorav, b) na zmiean, c) na horav. (2) Nehorav kontrukn celok je kontrukn systm, v ktorom s poiarne deliace kontrukcie a nosn kontrukcie, ktor zabezpeuj stabilitu stavby alebo jej asti, len druhu D1. (3) Zmiean kontrukn celok je kontrukn systm, v ktorom s zvisl poiarne deliace kontrukcie a zvisl nosn kontrukcie, ktor zabezpeuj stabilitu stavby alebo jej asti, len druhu D1; ostatn poiarne deliace kontrukcie a nosn kontrukcie s druhu D2. (4) Horav kontrukn celok je kontrukn systm, v ktorom s poiarne deliace kontrukcie a nosn kontrukcie, ktor zabezpeuj stabilitu stavby alebo jej asti, druhu D1, alebo druhu D2, alebo druhu D3; tento kontrukn celok vak nespa poiadavky na nehorav kontrukn celok a zmiean kontrukn celok. (5) Kontrukn celok pre as stavby sa povauje za samostatn, ak je as stavby staticky nezvisl a oddelen po celej vke stavby poiarnymi deliacimi kontrukciami vyhotovenmi z kontruknch prvkov druhu D1 a staticky nezvislmi kontrukciami na nosnch kontrukcich vyhotovench z kontruknch prvkov druhu D2 alebo z kontruknch prvkov druhu D3. (6) Stavba, ktor m iba v podzemnch podlaiach poiarne deliace kontrukcie a nosn kontrukcie vyhotoven z kontruknch prvkov druhu D1 a v nadzemnch podlaiach m poiarne deliace kontrukcie a nosn kontrukcie vyhotoven z kontruknch prvkov druhu D2 alebo poiarne deliace kontrukcie a nosn kontrukcie vyhotoven z kontruknch prvkov druhu D3, sa povauje za stavbu s nehoravm kontruknm celkom len v podzemnch podlaiach. V nadzemnch podlaiach sa stavba povauje poda druhu pouitch kontruknch prvkov stavby za stavbu so zmieanm kontruknm celkom alebo s horavm kontruknm celkom. (7) Pri urovan kontruknho celku sa nezohaduje a) kontrukn prvok nad poiarnym stropom poslednho poiarneho nadzemnho podlaia, ak poiarny strop nie je staticky zvisl od tohto kontruknho prvku, b) kontrukn prvok v poslednom poiarnom nadzemnom podla v stavbe s nehoravm kontruknm celkom alebo so zmieanm kontruknm celkom, ktor m viac ako dve nadzemn poiarne podlaia a poiarnu vku najviac 22,5 m, c) druh poiarnych deliacich kontrukci a nosnch kontrukci vstavanch ast umiestnench vo vch poiarnych sekoch, ak tieto kontrukcie nezabezpeuj stabilitu stavby a ani neohraniuj poiarny sek, v ktorom s umiestnen.
13)

STN 73 0863 Poiarnotechnick vlastnosti hmt. Stanovenie renia plamea po povrchu stavebnch hmt.

TRETIA AS POIARNE ZAAENIE A POIARNE RIZIKO PRV HLAVA POIARNE ZAAENIE 14 Poiarne zaaenie (1) Poiarne zaaenie je prepotan hmotnos dreva v kg na jednotku pdorysnej plochy poiarneho seku v m2, ktorho vhrevnos je rovnak ako vhrevnos vetkch horavch ltok, ktor s na tejto ploche. (2) Hodnota poiarneho zaaenia je uren v technickej norme.4) 15 Priemern poiarne zaaenie (1) Priemern poiarne zaaenie je poiarne zaaenie rovnomerne rozloen na pdorysnej ploche poiarneho seku. (2) Priemern poiarne zaaenie tvor nhodn poiarne zaaenie a stle poiarne zaaenie. (3) Do priemernho poiarneho zaaenia sa nezapotava sstreden poiarne zaaenie. 16 Nhodn poiarne zaaenie (1) Nhodn poiarne zaaenie je poiarne zaaenie, ktor zaha hmotnos a vhrevnos vetkch horavch ltok, ktor sa poas benej prevdzky dodvaj do poiarneho seku alebo s v poiarnom seku. (2) Horav ltky v technologickch zariadeniach alebo v tepelnch spotrebioch sa do nhodnho poiarneho zaaenia poda odseku 1 zapotavaj v mnostve, ktor sa dodva do poiarneho seku poas a) 5 min., ak je zariadenie dodvajce horav ltky vybaven uzverom, ktor samoinne preru ich dodvku na impulz z poiarnobezpenostnho zariadenia, alebo ak hladina horavej kvapaliny v ndriach a v zariadeniach dosiahne uren vku, alebo ak teplota prostredia dosiahne 80 oC, alebo ak sa tto teplota alebo teplota vntri technologickho zariadenia zvi o vopred uren rozdiel, b) 15 min. v ostatnch prpadoch. (3) Ak celkov mnostvo horavch ltok poda odseku 2 dodvanch do poiarneho seku m tepeln vkon men ako 0,01 MW na 1 m2 celkovej pdorysnej plochy poiarneho seku, tieto horav ltky sa do nhodnho poiarneho zaaenia nezapotavaj. (4) Horav ltky, ktor mu odhorieva iba v povrchovej vrstve a na ohranienej ploche, sa pri urovan nhodnho poiarneho zaaenia zapotavaj svojou hmotnosou, najviac vak hmotnosou, ktor odhor za 180 min. Plocha povrchovej vrstvy horavch ltok sa uruje poda prlohy . 4 alebo sa plocha povrchovej vrstvy horavch ltok a ohranien plocha uruje poda skupenstva ltky, poda potu podla v poiarnom seku a poda potu vytvorench prekok urench v technickej norme.4) 17 Stle poiarne zaaenie (1) Stle poiarne zaaenie je poiarne zaaenie, ktor zaha hmotnos a vhrevnos horavch ltok v kontrukcich poiarneho seku.

(2) Hmotnos a vhrevnos horavch ltok v kontrukcich poiarneho seku, ktor nie s zohadnen pri urovan kontruknho celku poda 13 ods. 7, sa zapotavaj do stleho poiarneho zaaenia poiarneho seku, v ktorom s umiestnen. (3) Hmotnos a vhrevnos obvodovch kontruknch prvkov druhu D3 a stropnch kontruknch prvkov druhu D3, ktor tvoria vstavan poiarny sek, sa zapotavaj do stleho poiarneho zaaenia poiarneho seku, v ktorom s umiestnen. (4) Do stleho poiarneho zaaenia sa nezapotava okrem kontruknch prvkov uvedench v odseku 3 hmotnos a vhrevnos horavch ltok a) v nosnch kontruknch prvkoch, ktor zabezpeuj stabilitu stavby alebo jej asti, b) v poiarnych deliacich kontrukcich, c) ktor tvoria povrchov pravu kontruknch prvkov s hrbkou menou ako 2 mm. 18 Sstreden poiarne zaaenie (1) Sstreden poiarne zaaenie je poiarne zaaenie na asti pdorysnej plochy poiarneho seku, ktor vrazne presahuje priemern poiarne zaaenie. Pre kad plochu sa sstreden poiarne zaaenie uruje samostatne. (2) Sstreden poiarne zaaenie sa neuruje, ak a) ide o viacpodlan poiarny sek, v ktorom je poiarne zaaenie uren stom poiarnych zaaen v jednotlivch podlaiach, b) priemern poiarne zaaenie je vie ako 150 kg.m-2. (3) Ak sa v poiarnom seku vyskytuje sstreden poiarne zaaenie, postupuje sa pri urovan poiarneho rizika takto: a) pre plochu, na ktorej sa vyskytuje sstreden poiarne zaaenie, sa ur poiarne riziko, alebo b) sa z tejto plochy vytvor samostatn poiarny sek, alebo c) sa ako priemern poiarne zaaenie poiarneho seku ur najvyia hodnota sstredenho poiarneho zaaenia. DRUH HLAVA POIARNE RIZIKO 19 (1) Poiarne riziko je pravdepodobn intenzita poiaru v poiarnom seku alebo v jeho asti. (2) Poiarne riziko pre poiarny sek alebo pre jeho as je uren v technickej norme.4) (3) Poiarne riziko sa vyjadruje a) ekvivalentnm asom trvania poiaru, alebo b) indexom skladovanch materilov a indexom ekonomickho rizika, alebo c) vpotovm poiarnym zaaenm. Prv oddiel Poiarne riziko vo vrobnej stavbe a v stavbe ponohospodrskej vroby 20 Prevdzkarne vo vrobnej stavbe a v stavbe ponohospodrskej vroby sa poda pravdepodobnosti vzniku a rozrenia poiaru zarauj do siedmich skupn. Pravdepodobnos vzniku a rozrenia poiaru v prevdzkarach je uveden v prlohe . 5. 21 Ekvivalentn as trvania poiaru (1) Poiarne riziko poiarneho seku vo vrobnej stavbe a v stavbe ponohospodrskej vroby sa vyjadruje ekvivalentnm asom trvania poiaru.

(2) Ekvivalentn as trvania poiaru sa uruje v zvislosti a) od priemernho poiarneho zaaenia, b) od parametra odvetrania, c) od sinitea plch. (3) Ekvivalentn as trvania poiaru mono uri aj a) poda pravdepodobnho asu trvania poiaru a prepotovho parametra odvetrania alebo b) vpotom poda rovnice energetickej rovnovhy4) s urenm pravdepodobnch teplt plynov v horiacom priestore a pravdepodobnho asu trvania poiaru pri zohadnen podmienok ovplyvujcich priebeh a intenzitu poiaru. (4) Pre vybran poiarne seky vo vrobnej stavbe a v stavbe ponohospodrskej vroby je ekvivalentn as trvania poiaru uren v technickej norme.4) (5) Ekvivalentn as trvania poiaru otvorenho technologickho zariadenia, otvorenho skladu a technologickho mosta sa neuruje. (6) Poiarne riziko poiarneho seku vo vrobnej stavbe a v stavbe ponohospodrskej vroby, ktor je uren na in el, ako je uveden v 1 ods. 1 psm. j) a k), mono vyjadri aj poda 33. 22 Pravdepodobn as trvania poiaru (1) Pravdepodobn as trvania poiaru sa uruje v zvislosti a) od priemernho poiarneho zaaenia, rchlosti odhorievania a od sinitea vhrevnosti alebo b) od sstredenho poiarneho zaaenia, rchlosti odhorievania, sinitea vhrevnosti a od sinitea ekvivalentnho mnostva dreva. (2) Ak sa pre sstreden poiarne zaaenie ur ekvivalentn as trvania poiaru 180 min, pravdepodobn as trvania poiaru sa neuruje. 23 Parameter odvetrania (1) Parameter odvetrania sa pre poiarny sek alebo pre jeho as uruje v zvislosti od vekosti plochy, polohy a vky otvorov v obvodovch kontrukcich alebo v strench kontrukcich a v zvislosti od vekosti povrchovej plochy kontrukci poiarneho seku alebo jeho asti. (2) Pre poiarny sek alebo jeho as, ktor nem v obvodovch kontrukcich alebo v strench kontrukcich otvory, alebo ktor je odvetran iba nepriamo, sa pouva parameter odvetrania 0,005 m1/2; tento parameter odvetrania sa pouva aj vtedy, ak vypotan parameter odvetrania je men ako 0,005 m1/2. 24 Prepotov parameter odvetrania (1) Prepotov parameter odvetrania sa pre priemern poiarne zaaenie uruje v zvislosti od sinitea vplyvu tepelnotechnickch vlastnost kontrukci ohraniujcich poiarny sek, od parametra odvetrania a od priemernej hodnoty sinitea ekvivalentnho mnostva dreva. (2) Prepotov parameter odvetrania sa pre sstreden poiarne zaaenie uruje v zvislosti od sinitea vplyvu tepelnotechnickch vlastnost kontrukci ohraniujcich poiarny sek, od parametra odvetrania, od priemernej hodnoty sinitea ekvivalentnho mnostva dreva, od rchlosti odhorievania a od vslednej rchlosti odhorievania. 25 Rchlos odhorievania (1) Rchlos odhorievania horavch ltok tvoriacich priemern poiarne zaaenie sa uruje v zvislosti od sinitea rchlosti odhorievania, od parametra odvetrania a od sinitea plochy.

(2) Rchlos odhorievania horavch ltok tvoriacich sstreden poiarne zaaenie sa uruje v zvislosti a) od vekosti pdorysnej plochy, na ktorej sa vyskytuje sstreden poiarne zaaenie, b) od vekosti povrchovej plochy, z ktorej me pri poiari odhorieva horav ltka, c) od hmotnosti odhorenho mnostva horavej ltky z 1 m2 jej povrchu za mintu. 26 (1) Bez poiarneho rizika je tak poiarny sek vo vrobnej stavbe a v stavbe ponohospodrskej vroby, ktor maj nehorav kontrukn celok, v ktorom nie je sstreden poiarne zaaenie a v ktorom a) ekvivalentn as trvania poiaru je najviac 7,5 min., b) nie s umiestnen prevdzkarne zaraden do skupiny 6 alebo 7. (2) as poiarneho seku je bez poiarneho rizika, ak spa podmienky uveden v odseku 1 a a) je ohranien kontruknmi prvkami druhu D1, ktor maj poiarnu odolnos najmenej 15 min., b) m otvory v ohraniujcich kontrukcich okrem otvorov v obvodovch stench, uzavieraten poiarnymi uzvermi aspo typu EW/15. (3) Bez poiarneho rizika je aj poiarny sek otvorenho technologickho zariadenia, v ktorom a) priemern poiarne zaaenie je najviac 7,5 kg.m-2, b) nie s umiestnen prevdzkarne zaraden do skupiny 6 alebo 7. 27 Sinite bezpenosti Sinite bezpenosti sa uruje v zvislosti od sinitea potu podla a od sinitea horavosti kontruknho celku. Druh oddiel Poiarne riziko skladu v jednopodlanej stavbe 28 Poiarne riziko poiarneho seku skladu v jednopodlanej stavbe sa vyjadruje indexom skladovanch materilov a indexom ekonomickho rizika. 29 (1) Index skladovanch materilov sa uruje v zvislosti od sinitea hmotnosti, od sinitea nebezpeenstva a od sinitea skladovania poda technickej normy.4) (2) Sinite hmotnosti charakterizuje hmotnos horavch materilov vyskytujcich sa na 1 m2 pdorysnej plochy poiarneho seku. Do hmotnosti horavch materilov sa zapotava hmotnos vetkch horavch skladovanch materilov a horavch stavebnch ltok v kontrukcich. (3) Sinite nebezpeenstva charakterizuje vplyv triedy poiarneho nebezpeenstva materilu na priebeh poiaru v poiarnom seku. (4) Sinite skladovania charakterizuje vplyv spsobu skladovania materilu a ochrannej vrstvy na om na priebeh poiaru v poiarnom seku. 30 (1) Index ekonomickho rizika sa uruje v zvislosti od sinitea kd, od sinitea plochy a od sinitea splodn horenia poda technickej normy.4) (2) Sinite kd charakterizuje rozsah predpokladanch kd v poiarnom seku. (3) Sinite plochy charakterizuje plochu poiarneho seku.

(4) Sinite splodn horenia charakterizuje citlivos skladovanho materilu na splodiny horenia s prihliadnutm na ich korozvne, zneisujce alebo inak znehodnocujce inky. 31 Poiarny sek skladu v jednopodlanej stavbe je bez poiarneho rizika, ak hodnota indexu skladovanch materilov je menia ako 0,9. 32 Ustanovenia 28 a 31 sa nevzahuj na urovanie poiarneho rizika a) skladov rdioaktvnych ltok, technickch plynov a horavch skvapalnench uhovodkovch plynov, tuhch palv, kyseln, jedov, karbidu vpnika, ieravn, hydroxidov, vbunn, horavch kvapaln, horka a zliatin horka, sodka a draslka, b) mraziarenskch a chladiarenskch skladov, c) skladov ponohospodrskych vrobkov, d) ndr, sl, osamotench zsobnkov a vonch skldok. Tret oddiel Poiarne riziko poiarneho seku v nevrobnej stavbe 33 Vpotov poiarne zaaenie (1) Poiarne riziko poiarneho seku v nevrobnej stavbe sa vyjadruje vpotovm poiarnym zaaenm v zvislosti a) od priemernho poiarneho zaaenia, b) od sinitea horavch ltok, c) od sinitea odvetrania. (2) Nevrobn stavba je stavba, ktor nie je uveden v 1 ods. 1 psm. g) a k) a 28. (2) Pre vybran poiarne seky v nevrobnch stavbch je vpotov poiarne zaaenie uren v technickej norme.4) (3) Poiarne riziko poiarneho seku v nevrobnej stavbe urenho na el poda 1 ods. 1 psm. j) a k) mono vyjadri aj poda 21 ods. 1. 34 Sinite horavch ltok (1) Sinite horavch ltok sa uruje vpotom v zvislosti od vekosti poiarneho zaaenia a od jeho charakteru. (2) Stle poiarne zaaenie m sinitea horavch ltok 0,9. (3) Ak nie je pre nhodn poiarne zaaenie uren sinite horavch ltok ani ho nemono jednoznane uri, pre poiarny sek je priemern sinite horavch ltok 1,2. (4) Ak je poiarny sek vybaven stabilnm hasiacim zariadenm, me sa hodnota sinitea horavch ltok zni najviac o 30 %; v takom prpade nemono hodnotu sinitea vyjadrujcu vplyv stabilnho hasiaceho zariadenia poui na zvenie vekosti dovolenej plochy poiarneho seku poda 4 ods. 3. (5) Pre vybran poiarne seky je hodnota sinitea horavch ltok uren v technickej norme.4)

 35 Sinite odvetrania (1) Sinite odvetrania sa uruje vpotom v zvislosti od vekosti pdorysnej plochy, vky poiarneho seku, vekosti plochy otvorov, vky otvorov a od sinitea geometrie otvorov. (2) Sinite geometrie otvorov sa uruje v zvislosti a) od prevldajcich vekost pdorysnch plch miestnost alebo priestorov v poiarnom seku oddelench priekou alebo inou nepohyblivou deliacou kontrukciou, b) od celkovej plochy otvorov a vky otvorov v obvodovch kontrukcich a v kontrukcich striech poiarneho seku alebo v jeho asti, c) od celkovej vekosti pdorysnej plochy poiarneho seku alebo jeho asti, d) od svetlej vky priestorov v poiarnom seku. (3) Ak je sinite odvetrania uren vpotom men ako 0,5, do vpotu sa zaha sinite odvetrania 0,5. Ak je sinite odvetrania uren vpotom v ako 2, do vpotu sa zaha sinite odvetrania 2. (4) Pre poiarny sek alebo pre jeho as, ktor nem v obvodovch kontrukcich alebo v strench kontrukcich otvory alebo je odvetran len nepriamo, sa uruje pomerov sinite odvetrania 0,005. (5) Pomerov sinite odvetrania sa uruje v zvislosti a) od celkovej plochy otvorov, b) od celkovej pdorysnej plochy, c) od vky otvorov, d) od svetlej vky priestorov. (6) Hodnoty sinitea geometrie otvorov a pomerovho sinitea odvetrania s uren v technickej norme.4) (7) Sinite odvetrania v nevrobnej stavbe mono uri aj presnejie rieenm rovnice energetickej rovnovhy poda technickej normy.4) 36 (1) Bez poiarneho rizika je poiarny sek v nevrobnej stavbe, ktor m nehorav kontrukn celok, v ktorom nie je sstreden poiarne zaaenie a a) vpotov poiarne zaaenie je najviac 3,5 kg.m-2 alebo b) vpotov poiarne zaaenie je najviac 7,5 kg.m-2 a sinite horavch ltok je najviac 1,1. (2) Bez poiarneho rizika je as poiarneho seku, ktor spa podmienky poda odseku 1 a a) je ohranien kontruknmi prvkami druhu D1, ktor maj poiarnu odolnos najmenej 15 min., b) m otvory v ohraniujcich kontruknch prvkoch uzatvraten poiarnymi uzvermi aspo typu EW/15 okrem otvorov v obvodovch stench. TVRT AS TECHNICK PODMIENKY PROTIPOIARNEJ BEZPENOSTI KONTRUKCI 37 Stupe protipoiarnej bezpenosti (1) Stupe protipoiarnej bezpenosti je shrn technickch vlastnost kontrukci poiarneho seku, ktor vyjadruj ich schopnos odolva predpokladanm inkom poiaru. (2) Pre poiarny sek alebo pre jeho as sa uruje jeden z piatich stupov protipoiarnej bezpenosti poda technickej normy.4) Stupe protipoiarnej bezpenosti sa neuruje pre poiarne seky skladov v jednopodlanch stavbch. (3) Pre kad stupe protipoiarnej bezpenosti s poadovan druh kontruknch prvkov a najniia poiarna odolnos kontruknch prvkov uren v technickej norme.4)

(4) Stupe protipoiarnej bezpenosti pre poiarny sek alebo jeho as vo vrobnej stavbe a v stavbe ponohospodrskej vroby sa uruje v zvislosti a) od poiarneho zaaenia, sinitea plochy, parametra odvetrania, potu podla a od horavosti kontruknho celku alebo b) od potu podla, sinu ekvivalentnho asu trvania poiaru a od sinitea bezpenosti. (5) Stupe protipoiarnej bezpenosti pre poiarny sek alebo jeho as v nevrobnej stavbe sa uruje v zvislosti od vpotovho poiarneho zaaenia, od horavosti kontruknho celku a od poiarnej vky. (6) Stupe protipoiarnej bezpenosti poiarneho seku, v ktorom je obytn bunka alebo domov vybavenie v stavbe urenej na bvanie a ubytovanie skupiny B, sa uruje v zvislosti od horavosti kontruknho celku a od potu nadzemnch podla. Pre ostatn poiarne seky v takchto stavbch sa stupe protipoiarnej bezpenosti uruje poda odseku 4 alebo 5 alebo poda odseku 8. (7) Stupe protipoiarnej bezpenosti poiarneho seku gare sa uruje v zvislosti od skupiny gare, od horavosti kontruknho celku, od potu podla, poiarnej vky a od polohy gare. (8) Poiarne seky bez poiarneho rizika sa zarauj do I. stupa protipoiarnej bezpenosti. Poiarna odolnos nosnch kontrukci a poiarnych deliacich kontrukci 38 (1) Poiarnu odolnos nosnch kontrukci z kontruknch prvkov druhu D1 a poiarnu odolnos poiarnych deliacich kontrukci z kontruknch prvkov druhu D1 mono okrem spsobu poda 37 ods. 3 uri aj v zvislosti od pravdepodobnho asu trvania poiaru, od sinitea bezpenosti a od sinitea stability. (2) Najniia poiarna odolnos nosnch kontrukci zabezpeujcich stabilitu stavby alebo jej asti je pre stavby, ktor maj poiarnu vku a) nad 22,5 do 45 m, 60 min., b) nad 45 do 60 m, 90 min., c) nad 60 m, 120 min. (3) Nosn kontrukcie otvorench samostatne stojacich stavieb, ktor tvoria iba jeden poiarny sek, v ktorom nie je trval pracovn miesto, nemusia ma poiarnu odolnos a mu by aj z kontruknch prvkov druhu D3. (4) Poiarna odolnos nosnch kontrukci na niom podla stavby nesmie by niia ako poiarna odolnos od nich zvislch zvislch nosnch kontrukci na vyom podla. (5) Nosn kontrukcie musia spa kritrium R. 39 Poiarna odolnos a druh kontruknch prvkov poiarnych deliacich kontrukci v jednopodlanej stavbe sa uruj v zvislosti od indexu skladovanch materilov. 40 (1) Poiarne deliace kontrukcie musia v celej ploche spa kritria poiarnej odolnosti vrtane linernych stykov stavebnch prvkov. Poiarna odolnos poiarnych deliacich kontrukci nesmie by ich zoslabenm ani neuzatvratenmi otvormi a prestupmi rozvodov, prestupmi intalci, prestupmi technickch zariaden ani prestupmi technologickch zariaden niia ako uren poiarna odolnos. (2) Linerne styky stavebnch prvkov poiarnych deliacich kontrukci musia by utesnen tak, aby zabrnili rozreniu poiaru do inho poiarneho seku. Utesnen linerny styk mus spa poiadavky na poiarnu odolnos poiarne deliacej kontrukcie. skladu

(3) Prestupy rozvodov, prestupy intalci, prestupy technickch zariaden a prestupy technologickch zariaden cez poiarne deliace kontrukcie musia by utesnen tak, aby zabrnili rozreniu poiaru do inho poiarneho seku. Utesnen prestup mus spa poiadavky na poiarnu odolnos poiarne deliacej kontrukcie, ktorou prestupuje, najviac vak EI 90. (4) Tesnenie prestupov cez poiarne deliace kontrukcie s plochou otvoru viac ako 0,04 m2 sa oznauj ttkom umiestnenm priamo na utesnenom stavebnom prvku alebo v jeho tesnej blzkosti. (5) ttok oznaenia tesnenia prestupu sa umiestuje aspo na jednej strane poiarnej deliacej kontrukcie tak, aby bol vdy viditen, itaten, prstupn a ako odstrniten. ttok oznaenia tesnenia prestupu obsahuje najm tieto daje: a) npis PRESTUP, b) symboly kritri a seln hodnotu poiarnej odolnosti, c) nzov systmu tesnenia prestupu, d) mesiac a rok zhotovenia, e) nzov a adresu zhotovitea poiarnej kontrukcie. (6) Poiarna stena alebo poiarny uzver sa me nahradi automatickm poiarnotechnickm zariadenm, ktor a) m experimentlne alebo vpotom dokzan schopnos zamedzi renie poiaru najmenej na tak as, ako je ich poadovan poiarna odolnos, alebo b) je vyhotoven poda prlohy .6. (7) Automatick poiarnotechnick zariadenie poda odseku 6 mus by vyhotoven tak, aby malo okrem samoinnho spania aj run spanie; to neplat na automatick sprinklerov zariadenie. (8) Poiarny uzver alebo najviac 25 % plochy jednej poiarnej steny poiarneho seku s dkou chrnenho otvoru najviac 20 m a jeho vky najviac 10 m mono nahradi automatickm poiarnotechnickm zariadenm poda odseku 6, priom intenzita dodvky hasiacej ltky sa uruje najm v zvislosti od mnostva a druhu horavch ltok a geometrickho tvaru chrnenho otvoru. V poiarnom seku, ktorho pdorys nem tvar tvoruholnka, sa za dku jednej poiarnej steny povauje tvrtina obvodu pdorysu poiarneho seku. Otvory chrnen automatickm poiarnotechnickm zariadenm mu vies z poiarneho seku iba do jednho alieho poiarneho seku. (9) Ak je cel plocha dvoch poiarnych sekov chrnen stabilnm hasiacim zariadenm, mono cel plochu poiarnej steny, ktor ich oddeuje, nahradi automatickm poiarnotechnickm zariadenm poda odseku 6; celkov plocha takto oddelench poiarnych sekov nesmie by via ako dvojnsobok vekosti dovolenej pdorysnej plochy poiarneho seku bez stabilnho hasiaceho zariadenia. (10) Automatickm poiarnotechnickm zariadenm sa nesmie nahradi poiarna deliaca kontrukcia chrnenej nikovej cesty ani poiarny uzver chrnenej nikovej cesty. 41 Poiarna stena (1) Poiarna stena je kontrukcia, ktor brni reniu poiaru vo vodorovnom smere. (2) Poadovan poiarna odolnos a druh kontruknch prvkov poiarnej steny, ktor oddeuje stavby alebo poiarne seky v nich, sa uruj poda stavby alebo poiarneho seku s vymi poiadavkami. (3) Poiarna stena mus spa, ak ide o poiarnu stenu a) nosn, aspo kritrium REI, b) nenosn, aspo kritrium EI, c) medzi stavbami, aspo kritrium REI-M, d) nosn obvodov, hodnoten na poiarnu odolnos z vonkajej strany poslednho nadzemnho poiarneho podlaia vstavanho do povalovho priestoru, aspo kritrium REW. (4) V poiarnom seku vstavanom do povalovho priestoru mus spa, ak ide o poiarnu stenu

a) medzi poiarnymi sekmi a poiarnu stenu oddeujcu priestor poiarneho seku od kontrukci strenho pla, aspo kritrium EI, b) medzi stavbami, aspo kritrium EI-M. (5) V nevrobnej stavbe okrem stavby zhromaovacieho priestoru, ktor m horav kontrukn celok, me by vzdialenos medzi poiarnymi stenami najviac 60 m; tieto steny musia by vyhotoven z kontruknch prvkov druhu D1; na stavby stajn sa toto ustanovenie vzahuje primerane. (6) Na medziahl poiarne steny v jednopodlanch stavbch urench na bvanie a ubytovanie sa ustanovenie odseku 5 nevzahuje. (7) Poiarna stena sa mus stka s a) poiarnym stropom alebo s kontrukciou strechy, ktor pln funkciu poiarneho stropu, alebo s kontrukciou strechy a strenho pla vyhotovench z kontruknch prvkov druhu D1 s poadovanou poiarnou odolnosou, obvodovou stenou alebo s poiarnym psom, ak sa poiarny ps poaduje poda 44.

b)

(8) Ak kontrukcia strechy a strenho pla nem poadovan poiarnu odolnos alebo je vyhotoven z kontruknho prvku druhu D2 alebo z kontruknho prvku druhu D3, poiarna stena mus prestupova cez kontrukciu strechy a strenho pla a mus prevyova vonkaj povrch strenho pla najmenej o 450 mm. (9) Ak je stren pl so rkou najmenej 1,2 m nahraden z kadej strany poiarnej steny kontruknm prvkom druhu D1 s poadovanou poiarnou odolnosou alebo ak je vkov rove strechy pri poiarnej stene via ako 1,2 m, nemus poiarna stena prevyova vonkaj povrch strenho pla. (10) Stabilita poiarnych stien medzi jednopodlanmi stavbami a stabilita poiarnych stien, ktor oddeuj sklady v jednopodlanch stavbch navzjom alebo ich oddeuj od inch stavieb, me zvisie od stability nosnch kontrukci stavieb len vtedy, ak ich poiarna odolnos m najmenej hodnotu poadovanej poiarnej odolnosti poiarnej steny. (11) Povalov priestor alebo stren priestor s kontrukciou strechy z kontruknch prvkov druhu D2 alebo z kontruknch prvkov druhu D3 mus by rozdelen poiarnymi stenami z kontruknch prvkov druhu D1 s poiarnou odolnosou najmenej EW 30 na asti, ktorch plocha je najviac a) 2 000m2, ak ide o vkov polohu podlahy strenho priestoru najviac 22,5 m, b) 1 000m2, ak ide o vkov polohu podlahy strenho priestoru viac ako 22,5 m. (12) as zasklenej poiarnej steny okolo poiarneho uzveru, ktor m plochu najviac 10 m2, me ma niiu poiarnu odolnos a me by inho druhu, ako je poiarna stena, v ktorej je zasklen stena umiestnen; mus vak ma najmenej poiarnu odolnos a druh kontruknho prvku, z ktorho je vyhotoven poiarny uzver. (13) as zasklenej poiarnej steny poda odseku 12 me by vyhotoven v poiarnom seku okolo jednho poiarneho uzveru alebo okolo viacerch poiarnych uzverov. Ak ide o viacer poiarne uzvery, ich vzjomn vzdialenos mus by najmenej 50 m. 42 Poiarny strop (1) Poiarny strop je kontrukcia, ktor brni reniu poiaru v zvislom smere. (2) Poadovan poiarna odolnos a druh kontruknch prvkov poiarneho stropu sa uruj poda poiadaviek na poiarny sek pod poiarnym stropom. (3) Poiarny strop mus spa najmenej kritrium REI vtedy, ak je a) nad poiarnym stropom stle alebo nhodn poiarne zaaenie alebo b) nad chrnenou nikovou cestou.

(4) Ak nad poiarnym stropom v poslednom nadzemnom poiarnom podla nie je nhodn poiarne zaaenie, mus tento strop spa najmenej kritrium RE. (5) Poadovan poiarnu odolnos poiarneho stropu mono dosiahnu aj pouitm vodorovnej membrny13a). V stropnej dutine medzi vodorovnou membrnou a kontrukciou stropu nesm by veden intalcie okrem a) kblov pre svietidl umiestnen pod vodorovnou membrnou, b) intalci stabilnch a polostabilnch hasiacich zariaden a elektrickej poiarnej signalizcie. (6) Poiarny strop me tvori podhad s nezvislou poiarnou odolnosou a kritriom EI. (7) Poiarny strop sa mus stka s a) poiarnou stenou, b) obvodovou stenou alebo s poiarnym psom, ak sa poiarny ps poaduje poda 44. 43 Obvodov stena (1) Obvodov stena zabezpeujca stabilitu stavby alebo jej asti a poiarny ps musia z vntornej strany stavby spa poiadavky na poiarnu odolnos a druh kontruknho prvku poda poiarneho rizika poiarneho seku, ktor ohraniuj. (2) Obvodov stena mus z vntornej strany spa, ak ide o obvodov stenu a) zabezpeujcu stabilitu stavby, aspo kritrium REW, b) nezabezpeujcu stabilitu stavby, aspo kritrium EW. (3) Obvodov stena mus z vonkajej strany spa, ak ide o obvodov stenu a) zabezpeujcu stabilitu stavby, aspo kritrium REI, b) nezabezpeujcu stabilitu stavby, aspo kritrium EI. (4) Obvodov stena v podzemnch podlaiach zabezpeujca stabilitu stavby, za ktorou je z vonkajej strany zemina, mus spa aspo kritrium R. (5) Obvodov stena vrtane poiarneho psu, ktor zasahuje do poiarne nebezpenho priestoru inho poiarneho seku, mus spa z vonkajej strany stavby poiadavky na poiarnu odolnos a na druh kontruknho prvku poda poiarnej odolnosti a vzdialenosti obvodovej steny od hranice poiarne nebezpenho priestoru poiarneho seku, do ktorho zasahuje. (6) as obvodovej steny, ktor nespa poiadavky na poiarnu odolnos ani na druh kontruknho prvku, je poiarne otvorenou plochou. 44 Poiarny ps (1) Poiarny ps je as obvodovej steny, ktor brni reniu poiaru v zvislom smere alebo vo vodorovnom smere do vedajieho poiarneho seku. (2) Poiarny ps mus by vyhotoven z kontruknch prvkov druhu D1. Na poiarne psy sa vzahuje ustanovenie 43 ods. 2 a 3 rovnako. (3) Na mieste styku obvodovej steny s poiarnou stenou alebo s poiarnym stropom mus by v obvodovej stene vyhotoven poiarny ps so rkou najmenej a) 0,9 m, ak je ekvivalentn as trvania poiaru najviac 45 min. alebo ak je vpotov poiarne zaaenie najviac 45 kg.m-2, alebo ak je index skladovanch materilov najviac 2,0, alebo b) 1,2 m, ak je ekvivalentn as trvania poiaru viac ako 45 min. alebo ak je vpotov poiarne zaaenie viac ako 45 kg.m-2, alebo ak je index skladovanch materilov viac ako 2,0.
13a)

STN EN 13501-2+A1 Klasifikcia poiarnych charakteristk stavebnch vrobkov a prvkov stavieb as 2: Klasifikcia vyuvajca daje zo skok poiarnej odolnosti

(4) pravou poda odseku 3 nie s dotknut ustanovenia osobitnch predpisov.5) (5) Poiarny ps mono nahradi ustpenm lca obvodovej steny alebo predenm poiarnej steny alebo poiarneho stropu pred lce obvodovej steny najmenej na hodnotu uren v technickej norme.4) (6) Poiarny ps nemus by vyhotoven, a) ak je aspo na jednej strane poiarnej steny alebo poiarneho stropu poiarny sek bez poiarneho rizika; to neplat na poiarny sek chrnenej nikovej cesty, ak alej nie je ustanoven inak, b) ak je aspo na jednej strane poiarnej steny priestor bez poiarneho rizika irok najmenej 2,5 m, c) vo vrobnch stavbch, v stavbch ponohospodrskej vroby a v nevrobnch stavbch s poiarnou vkou najviac 12 m; to neplat na stavby na ubytovanie a na stavby zdravotnckych zariaden d) na mieste styku poiarneho stropu s obvodovou stenou nad chrnenou nikovou cestou, e) na mieste styku poiarnej steny a obvodovej steny, v ktorej s umiestnen vjazdy do gare, f) ak s poiarne seky na obidvoch stranch poiarnej deliacej kontrukcie chrnen stabilnm hasiacim zariadenm; pre poiarne psy na mieste styku obvodovej steny a poiarneho stropu to plat najviac na desa nad sebou umiestnench podla. Ich sasou me by aj technologick podlaie poda 5 ods. 2 psm. a), ktor sa do potu podla nezapotava. (7) V obvodovch stench stavieb na ubytovanie s najviac troma podlaiami sa na mieste ich styku s poiarnou stenou medzi poiarnymi sekmi tvorenmi obytnmi bunkami nemus vyhotovi poiarny ps, ak poiarnu stenu tvor kontrukn prvok druhu D1 a ak tento kontrukn prvok prechdza a do lca obvodovej steny. (8) Na vyhotovenie poiarnych psov pri poiarnych stench medzi stavbami sa ustanovenia odseku 6 psm. a) a e) nevzahuj. 45 Poiarny uzver (1) Poiarny uzver je kontrukn prvok zabudovan v poiarnej deliacej kontrukcii alebo v inej kontrukcii, ktor brni reniu poiaru. (2) Poiarny uzver typu EW mono nahradi poiarnym uzverom typu EI. (3) Najniia poadovan poiarna odolnos a druh kontruknho prvku poiarneho uzveru sa uruj pre poiarny uzver umiestnen a) v poiarnej stene poda vych poiadaviek jednho z dvoch priahlch poiarnych sekov, medzi ktormi je poiarna stena umiestnen, b) v poiarnom strope poda poiadaviek poiarneho seku pod poiarnym stropom. (4) Poiarny uzver sa mus automaticky uzatvra po kadom otvoren alebo pri vzniku poiaru; to neplat na vstupn dvere do bytu a na poiarny uzver v strope, ktorm sa prestupuje len pri oprave a kontrole technickho zariadenia alebo technologickho zariadenia. (5) Poiarny uzver medzi jednotlivmi poiarnymi sekmi mus by typu EW. (6) Poiarny uzver do chrnenej nikovej cesty mus by typu EI. Poiarny uzver, ktor oddeuje chrnen nikov cestu od poiarneho seku bez poiarneho rizika alebo od inho priestoru bez poiarneho rizika, alebo od poiarneho seku chrnenho stabilnm hasiacim zariadenm, alebo od vonkajej komunikcie, me by typu EW. (7) Poiarny uzver, ktor oddeuje poiarnu predsie chrnenej nikovej cesty od ostatnch priestorov chrnenej nikovej cesty, mus by typu S. (8) Poiarny uzver, ktor je umiestnen v poiarne nebezpenom priestore inho poiarneho seku, mus by typu EI a vyhotoven z kontruknch prvkov druhu D1 s poiarnou odolnosou, ktor sa rovn aspo polovinej hodnote poadovanej poiarnej odolnosti kontrukcie obvodovej steny, v ktorej je umiestnen; ak je poiarny uzver umiestnen vo vzdialenosti najmenej 30% odstupovej vzdialenosti od poiarne otvorenej plochy inho poiarneho seku, me by vyhotoven z kontruknch prvkov druhu D2.

(9) Poiarny uzver v poiarnej deliacej kontrukcii, ktor oddeuje poiarny sek chrnenej nikovej cesty od samostatnej komory v stavbe urenej na bvanie, mus by typu EI s poiarnou odolnosou najmenej 30 min. 46 Kontrukcia schodiska (1) Ak je v poiarnom seku viac schodsk, poiadavky na poiarnu odolnos a na druh kontruknch prvkov mus spa iba to schodisko, ktor je sasou nikovej cesty a ktor je uren na evakuciu viac ako desiatich osb. (2) V poiarnom seku mus nosn kontrukcia schodiska spa najmenej kritrium R; to neplat na schodisko v chrnenej nikovej ceste. 47 Vahov achta (1) Vahov achta umiestnen v chrnenej nikovej ceste typu A nemus tvori samostatn poiarny sek, ak spja najviac sedem nadzemnch podla a jedno podzemn podlaie a priestor achty je oddelen od nikovej cesty kontruknmi prvkami druhu D1. (2) Ak vahov achta netvor samostatn poiarny sek, mus by vahov kabna vyhotoven zo stavebnch vrobkov triedy reakcie na ohe A1 alebo A2. (3) Vahov achta umiestnen na vonkajej strane stavby okrem vahovej achty, ktor je v chrnenej nikovej ceste, mus by od poiarnych sekov v tejto stavbe oddelen poiarnymi deliacimi kontrukciami. (4) Ak nie je na vonkajej strane stavby iastone alebo plne vyhotoven vahov achta, nemusia by poiarne seky, okolo ktorch premva vahov kabna, oddelen poiarnymi deliacimi kontrukciami; na zaistenie protipoiarnej bezpenosti postauj vodorovn poiarne psy. (5) Vahov achta na evakuan vah a na poiarny vah me by spolon; v takej vahovej achte mu by najviac dva vahy. (6) V zariaden hydraulickho pohonu evakuanho vahu a poiarneho vahu mono poui iba nehorav kvapalinu. (7) Ak je strojova vahu umiestnen nad vahovou achtou, me s ou tvori jeden poiarny sek. 47a Intalan kanl a intalan achta (1) Intalan kanl a intalan achta, ktor tvoria samostatn poiarny sek, musia by vyhotoven zo stavebnch vrobkov triedy reakcie na ohe A1 alebo A2-s1,d0; kontrukcie intalanho kanla a intalanej achty s poiarnymi deliacimi kontrukciami. (2) Montny alebo kontroln otvor (uzver) kontrukci intalanho kanla alebo intalanej achty mus spa poiadavku na poiarnu odolnos poiarnej deliacej kontrukcie a nemus sa automaticky uzatvra. 47b Vzduchotechnick zariadenie Ochranu stavieb proti reniu poiaru vzduchotechnickm zariadenm uruje technick norma.13b)

13b)

STN 73 0872 Poiarna bezpenos stavieb. Ochrana stavieb proti reniu poiaru vzduchotechnickm zariadenm.

 48 Povrchov prava kontrukcie (1) Ak je povrchov prava kontrukcie v poiarnom seku hrubia ako 2 mm, mus by vyhotoven z ltok, ktorch triedu reakcie na ohe uruje technick norma;4) to sa nevzahuje na poiarny sek vybaven stabilnm hasiacim zariadenm. (2) Na povrchov pravu obvodovej steny z vonkajej strany stavby mono pouva len ltky, ktorch index renia plamea sa rovn hodnote 0, ak obvodov stena a) tvor poiarny ps alebo b) m otvory ohraniujce chrnen nikov cestu, alebo c) je v poiarne nebezpenom priestore. Stren pl 49 (1) Poadovan poiarna odolnos a poadovan druh kontrukcie strenho pla sa uruj poda poiarneho rizika poiarneho seku, nad ktorm je stren pl umiestnen. (2) Stren pl s poadovanou poiarnou odolnosou mus spa, a) ak obsahuje horav materily, aspo kritri EI, b) v ostatnch prpadoch aspo kritri E. (3) Stren pl s funkciou nosnej kontrukcie strechy mus okrem kritri uvedench v odseku 2 spa aj kritri R. (4) Ak stren pl alebo jeho as zasahuje do poiarne nebezpenho priestoru inho poiarneho seku, mus by vyhotoven tak, aby spal kritrium CROOF (t4).14) (5) Poiarny uzver v strenom plti, ktor je umiestnen v poiarne nebezpenom priestore inho poiarneho seku, mus by typu EW, vyhotoven z kontruknch prvkov druhu D1 a s poiarnou odolnosou, ktor sa rovn aspo polovinej hodnote poadovanej poiarnej odolnosti strenho pla, v ktorom je umiestnen. (6) Stren pl vyhotoven z kontruknch prvkov druhu D2 alebo z kontruknch prvkov druhu D3 me zasahova do poiarne nebezpenho priestoru inho poiarneho seku, len ak povrchov prava strenho pla brni reniu a prieniku oha. (6) Stren pl, v ktorom je intalovan zariadenie na odvod tepla a splodn horenia alebo na ktorom je intalovan stabiln hasiace zariadenie, mus ma najmenej tak poiarnu odolnos ako nosn kontrukcia strechy. Poiarnu odolnos strenho pla mono dosiahnu aj ochladzovanm stabilnm hasiacim zariadenm. (7) Strecha nad zhromaovacm priestorom a nosn kontrukcie, od ktorch zvis jej stabilita, musia spa poiadavku poiarnej odolnosti zodpovedajcej dvojnsobnej hodnote predpokladanho asu evakucie osb, najmenej vak 15 min. 50 V kontrukcii strechy alebo podhadu mono poui ltku, ktorej doplnkov klasifikcia reakcie na ohe je d2,9) a) v poiarnom seku alebo v jeho asti s plochou najviac 250 m2, v ktorch pripad na jednu osobu viac ako 8 m2 podlahovej plochy a v ktorch nie s osoby s obmedzenou schopnosou pohybu alebo neschopn samostatnho pohybu, alebo b) ak tto ltka je najviac na 20 % pdorysnej plochy kontrukcie strechy alebo podhadu a ak v poiarnom seku alebo v jeho asti pripad na jednu osobu viac ako 15 m2 podlahovej plochy, alebo c) ak sa zabrni odkvapkvaniu tejto ltky pouitm kontrukcie s poiarnou odolnosou najmenej 15 min.
14)

STN EN 13501-5 Klasifikcia poiarnych charakteristk stavebnch vrobkov a prvkov stavieb. as 5: Klasifikcia vyuvajca daje zo skok striech namhanch vonkajm ohom.

PIATA AS NIKOV CESTY A EVAKUCIA PRV HLAVA DRUHY NIKOVCH CIEST 51 (1) nikov cesta je trvalo von komunikcia alebo priestor v stavbe alebo na nej, ktor umouje bezpen evakuciu osb zo stavby alebo z poiarneho seku ohrozenho poiarom na von priestranstvo alebo do priestoru, ktor nie je ohrozen poiarom. (2) nikov cesty sa poda stupa ochrany, ktor poskytuj unikajcim osobm, lenia a) na nechrnen, b) na iastone chrnen, c) na chrnen. (3) Nechrnen nikov cesta je nikov cesta, ktor nie je chrnen proti inkom poiaru a ktor vedie z poiarneho seku k vchodu zo stavby na von priestranstvo alebo k vchodu do iastone chrnenej nikovej cesty alebo do chrnenej nikovej cesty. (4) iastone chrnen nikov cesta je nikov cesta, ktor a) je v poiarnom seku bez poiarneho rizika alebo b) prechdza asou poiarneho seku, ktor je bez poiarneho rizika, alebo c) prechdza susednm poiarnym sekom, v ktorom nie s prevdzkarne zaraden do skupiny 6 alebo 7 alebo v ktorom hodnota sinitea horavch ltok je najviac 1,1. (5) Chrnen nikov cesta je nikov cesta, ktor vedie k vchodu zo stavby na von priestranstvo alebo do priestoru, ktor nie je ohrozen poiarom, je oddelen od ostatnch poiarnych sekov poiarnymi deliacimi kontrukciami a poiarnymi uzvermi, je vetran a umouje bezpen pohyb osb. (6) Chrnen nikov cesty sa poda asu, poas ktorho sa mu osoby pri poiari v nikovej ceste bezpene zdriava, lenia na chrnen nikov cesty typu A, typu B a typu C. (7) Chrnen nikov cesta typu A je chrnen nikov cesta vybaven prirodzenm vetranm alebo umelm vetranm. (8) Chrnen nikov cesta typu B je chrnen nikov cesta vybaven samostatne vetranou poiarnou predsieou,15) prirodzenm vetranm alebo umelm vetranm a ndzovm osvetlenm. (9) Chrnen nikov cesta typu C je chrnen nikov cesta vybaven samostatne vetranou poiarnou predsieou, pretlakovm vetranm a ndzovm osvetlenm. 52 (1) Poiarne deliace kontrukcie, kontrukcie zabezpeujce stabilitu chrnenej nikovej cesty a obvodov kontrukcie chrnenej nikovej cesty musia by vyhotoven z kontruknch prvkov druhu D1. Kontrukn prvky druhu D1, z ktorch s vyhotoven poiarne deliace kontrukcie chrnenej nikovej cesty, mu by vyhotoven z nehoravch ltok alebo maj doplnkov klasifikciu s1.9) (2) Najni stupe protipoiarnej bezpenosti chrnenej nikovej cesty sa uruje v zvislosti a) od predpokladanho asu evakucie osb, b) od typu chrnenej nikovej cesty, c) od potu chrnench nikovch ciest. (3) Poiarny strop nad chrnenou nikovou cestou mus by vyhotoven z kontruknch prvkov druhu D1 s poiarnou odolnosou najmenej REI 30.
15)

STN 92 0101 Poiarna bezpenos stavieb. Nzvoslovie.

 53 V chrnench nikovch cestch mu poiarne zaaenie tvori horav ltky v kontrukcich dver, podlh, dradiel a okennch rmov, zariaovacie predmety v priestoroch vrtnice, recepcie, informanej sluby, umyvrn a toaliet. Nhodn poiarne zaaenie v tchto priestoroch neme by vie ako 15 kg.m2. 54 (1) Spolon komunikcia, do ktorej ved dvere z obytnch buniek ( 94 ods. 2), mus tvori a) chrnen nikov cestu alebo b) samostatn poiarny sek bez poiarneho rizika. (2) Spolon komunikcia, do ktorej ved dvere z obytnch buniek v stavbe urenej na bvanie a ubytovanie s poiarnou vkou nadzemnej asti do 12 m, mus tvori a) chrnen nikov cestu, b) samostatn poiarny sek, ktor tvor iastone chrnen nikov cestu alebo nechrnen nikov cestu a v ktorom je 1. vpotov poiarne zaaenie najviac 3,5 kg.m-2 alebo 2. vpotov poiarne zaaenie najviac 7,5 kg.m-2 a sinite horavch ltok je najviac 1,1. (3) Sasou poiarneho seku spolonej komunikcie mu by priestory vrtnice, recepcie, informanej sluby, umyvrn a toaliet. Nhodn poiarne zaaenie v tchto priestoroch neme by vie ako 15 kg.m2. 55 Vetranie nikovej cesty (1) Chrnen nikov cesta vrtane poiarnej predsiene sa mus vetra prirodzenm vetranm alebo umelm vetranm poda prlohy . 7. (2) Ak je chrnen nikov cesta v nadzemnej asti stavby, ktor m poiarnu vku viac ako 22,5 m, mus sa vetra umelm vetranm; to neplat na chrnen nikov cestu spjajcu najviac tri nadzemn podlaia. (3) Chrnen nikov cesta pre viac ako jedno podzemn podlaie sa mus vetra umelm vetranm. (4) Ak sa chrnen nikov cesta typu A vetr umelm vetranm, mus by innos vetracieho zariadenia zabezpeen aspo na as, ktor sa rovn dvojnsobku predpokladanho asu evakucie osb, nie vak na menej ako 10 min. (5) Ak je v nadzemnej asti stavby viac ako jedna chrnen nikov cesta typu A a predpokladan as evakucie osb je v nich dlh ako 6 min, mus by druh a alia chrnen nikov cesta odvetran kombinciou prirodzenho vetrania poda prlohy . 7 bodu 1 alebo vetran umelm vetranm. (6) Ak sa chrnen nikov cesta typu B vetr umelm vetranm, mus by innos vetracieho zariadenia zabezpeen najmenej na as, ktor sa rovn dvojnsobku predpokladanho asu evakucie osb, nie vak na menej ako 30 min. innos vetracieho zariadenia v chrnenej nikovej ceste typu B s umelm vetranm, ktor sasne sli ako zsahov cesta, mus by zabezpeen aspo poas 45 min. (7) V stavbch, v ktorch sa nachdzaj dve chrnen nikov cesty alebo viac chrnench nikovch ciest typu B a predpokladan as evakucie osb je dlh ako 15 min, mus sa aspo jedna chrnen nikov cesta typu B vetra umelm vetranm. (8) V chrnenej nikovej ceste typu C mus by zabezpeen pretlakov vetranie poda prlohy . 7 bodu 3. (9) innos vetracieho zariadenia, ktor zabezpeuje vetranie v chrnenej nikovej ceste typu C, mus by zabezpeen aspo na as, ktor sa rovn dvojnsobku predpokladanho asu evakucie osb,

nie vak na menej ako 45 min. Ak chrnen nikov cesta typu C sli ako zsahov cesta, mus by innos vetracieho zariadenia zabezpeen aspo poas 90 min. (10) Odvod vzduchu z chrnenej nikovej cesty mus vysova na obvodov kontrukciu stavby alebo na strechu stavby. (11) Miesto, na ktorom sa nachdzaj ovldacie prvky vetracieho zariadenia na vetranie nikovej cesty, a prstup k nemu musia by oznaen.16) Ovldacie prvky vetracieho zariadenia na vetranie nikovej cesty sa umiestuj vo vke 1,5 m a 2 m nad podlahou a musia by oznaen viditenm, itatenm a ako odstrnitenm npisom VETRANIE NIKOVEJ CESTY, ktor je umiestnen priamo na ovldacom prvku alebo v jeho blzkosti. Npis VETRANIE NIKOVEJ CESTY mus by osvetlen vntornmi alebo vonkajmi zdrojmi svetla alebo vyhotoven zo svetielkujcich farieb, priom najmenia vekos psma je 0,04 m. 56 Poiarna predsie (1) Pdorysn plocha poiarnej predsiene chrnenej nikovej cesty typu B alebo chrnenej nikovej cesty typu C sa uruje poda predpokladanho potu evakuovanch osb a ich schopnosti samostatnho pohybu; mus ma najmenej 5 m2. (2) Ak je z poiarnej predsiene chrnenej nikovej cesty zrove vstup do poiarneho vahu alebo do evakuanho vahu, mus by pdorysn plocha poiarnej predsiene via najmenej o 3 m2 na kad poiarny vah alebo na kad evakuan vah. 57 (1) Vonkajia komunikcia oddelen od susednch poiarnych sekov poiarnymi deliacimi kontrukciami, v ktorch s poiarne otvoren plochy umiestnen vyie ako 1,7 m nad rovou tejto komunikcie, je iastone chrnenou nikovou cestou. (2) Vonkajia komunikcia tvor chrnen nikov cestu typu A, ak je oddelen od susednch poiarnych sekov poiarnymi deliacimi kontrukciami. (3) Vonkajia komunikcia tvor chrnen nikov cestu typu B, ak je oddelen od susednch poiarnych sekov poiarnymi deliacimi kontrukciami z kontruknch prvkov druhu D1 alebo druhu D2 s poiarnym uzverom typu EW. (4) Vonkajia komunikcia poda odsekov 2 a 3 nesmie by vystaven monosti zadymenia ani inkom vysokch teplt z poiarne otvorench plch z nich podla ani zo susednch poiarnych sekov a nesmie by v poiarne nebezpenom priestore. (5) Eskaltor v poiarnom seku alebo mimo poiarneho seku me tvori aliu nikov cestu. (6) Ak je eskaltor umiestnen v samostatnom poiarnom seku, ktor spa poiadavky uveden v 3 ods. 1 a 2, 52, 53 a 55, me tvori chrnen nikov cestu. Evakuan vah 58 (1) Evakuan vahy sa musia zriadi v stavbch a) s poiarnou vkou viac ako 60 m, b) v ktorch sa na nadzemnch podlaiach umiestnench v poiarnej vke viac ako 45 m zdruje viac ako 50 osb, c) na bvanie a na ubytovanie, v ktorch s aspo dve obytn bunky na podla, ktor je umiestnen v poiarnej vke viac ako 30 m, d) v ktorch s umiestnen na podlaiach s poiarnou vkou viac ako 22,5 m prevdzkarne zaraden do skupiny 6 alebo 7 a v ktorch sa zdruje viac ako 50 osb,
16)

Prloha . 4 k nariadeniu vldy Slovenskej republiky . 387/2006 Z. z. o poiadavkch na zaistenie bezpenostnho a zdravotnho oznaenia pri prci.

e) s viac ako dvoma nadzemnmi podlaiami, na ktorch sa trvale alebo pravidelne zdruje viac ako desa osb s obmedzenou schopnosou pohybu alebo sa tam zdruj osoby neschopn samostatnho pohybu a z ktorch nie je zabezpeen ich evakucia inm vhodnm spsobom, f) s podzemnmi podlaiami, na ktorch sa trvale alebo pravidelne zdruje viac ako p osb s obmedzenou schopnosou pohybu alebo sa tam zdruj osoby neschopn samostatnho pohybu a z ktorch nie je zabezpeen ich evakucia inm vhodnm spsobom, g) v ktorch sa na podzemnch podlaiach umiestnench v poiarnej vke viac ako 12 m zdruje viac ako desa osb. (2) Evakuan vah mus by umiestnen v chrnenej nikovej ceste typu B alebo v chrnenej nikovej ceste typu C. V spolonej achte mu by umiestnen najviac dva evakuan vahy. (3) V stavbe, v ktorej je evakuan vah a viac chrnench nikovch ciest typu B alebo typu C po schodiskch, mus by na kadom podla najmenej z dvoch takch chrnench nikovch ciest vstup do evakuanho vahu; to neplat na podlaie, z ktorho chrnen nikov cesta vedie na von priestranstvo. (4) Pre evakuan vah umiestnen a) v chrnenej nikovej ceste typu B mus by zabezpeen trval dodvka elektrickej energie poas innosti vetracieho zariadenia poda 55 ods. 6, b) v chrnenej nikovej ceste typu C mus by zabezpeen trval dodvka elektrickej energie poas innosti vetracieho zariadenia poda 55 ods. 9. (5) Za evakuan vah sa povauje aj poiarny vah; to neplat na evakuan vah umiestnen v lkovch astiach zdravotnckych zariaden. 59 (1) Kapacita evakuanho vahu sa uruje poda a) celkovho potu osb, ktor sa maj evakuova tmto vahom, b) dovolenho asu evakucie osb, c) potu evakuovanch osb v kabne vahu, d) asu jednej jazdy vahu. (2) V stavbe zdravotnckeho zariadenia s lkovmi oddeleniami, v ktorej je viac ako desa osb, sa poet evakuanch vahov uruje poda a) predpokladanho potu pacientov neschopnch samostatnho pohybu, b) potu podla, ktor sa maj evakuova, a poda ich vkovej polohy, c) technickch parametrov vahu. (3) Kad stavba zdravotnckeho zariadenia poda odseku 2 mus by vybaven aspo dvoma evakuanmi vahmi. 60 Nhradn nikov monos (1) Nhradn nikov monos je monos mimoriadneho spsobu niku z poiarneho seku alebo otvorenho technologickho zariadenia, ktor je namhavej ako chdza alebo sa vykonva pomocnmi prostriedkami na evakuciu osb. (2) Monosti pouitia nhradnej nikovej monosti uruje technick norma.4). (3) Nhradn nikov monos mus by zriaden v stavbe, v ktorej je len jedna nechrnen nikov cesta, a to z miestnosti a) v podzemnom podla, ak je v om viac ako p trvalch pracovnch miest alebo doasnch pracovnch miest, b) v nadzemnom podla, ak je v om viac ako desa trvalch pracovnch miest. (4) Nhradnou nikovou monosou na prekonanie vkovch rozdielov je

a) otvraten otvor v obvodovej kontrukcii so svetlou vkou najmenej 0,8 m a rkou najmenej 0,6 m a s vkou parapetu najviac 1,2 m nad rovou podlahy, b) nikov rebrk, poiarny rebrk a tunelov plachta pri niku smerom dolu, c) nikov rebrk a poiarny rebrk pri niku smerom hore do vky 6 m, d) sklzn ty a sklzn ab s dkou 6 m, ktor mu pouva iba na to vycvien osoby. (5) In rovnocenn zariadenia pre nhradn nikov monosti ako tie, ktor s uveden v odseku 4, mono intalova a pouva poda technickch podmienok urench vrobcom. 61 Ak nikov rebrk alebo poiarny rebrk nahrdza iastone chrnen nikov cestu alebo chrnen nikov cestu, mus by umiestnen a) vntri stavby v priestoroch spajcich poiadavky na nikov cestu, ktor nahrdza, b) z vonkajej strany stavby mimo poiarne nebezpenho priestoru, ktor spa tieto podmienky: 1. kontrukn prvky, na ktor je osaden, s druhu D1 alebo druhu D2 s povrchovou pravou z nehoravch materilov, 2. poiarne otvoren plochy s po celej dke nikovho rebrka alebo poiarneho rebrka vzdialen najmenej 1,5 m od jeho postrannc, odpovadiel alebo od inch prstupovch miest, 3. prstup k nikovmu rebrku alebo k poiarnemu rebrku vedie cez dvere irok najmenej 0,6 m, ktor sa otvraj v smere niku tak, aby nebrnili prstupu na rebrk. DRUH HLAVA POIADAVKY NA NIKOV CESTY 62 (1) Poet nikovch ciest pre stavbu, ich dka, rka a rozmiestnenie musia by navrhnut, zhotoven a prevdzkovan tak, aby predpokladan as evakucie osb uren v technickej norme4) bol o najkrat. (2) Predpokladan as evakucie osb sa uruje poda a) dky nikovej cesty, b) rchlosti pohybu osb, c) potu evakuovanch osb, d) sinitea podmienok evakucie osb, e) jednotkovej kapacity nikovho pruhu, f) zapotatenho potu nikovch pruhov. (3) Predpokladan as evakucie osb po nikovch cestch nesmie by dlh ako dovolen as evakucie osb, ktor je uveden v prlohe . 8; uruje sa osobitne pre kad nikov cestu, a to a) pre nechrnen nikov cestu po vchod zo stavby na von priestranstvo alebo po vstup do iastone chrnenej nikovej cesty, alebo po vstup do chrnenej nikovej cesty, b) pre iastone chrnen nikov cestu po vchod zo stavby na von priestranstvo alebo po vstup do chrnenej nikovej cesty, c) pre chrnen nikov cestu po vchod zo stavby na von priestranstvo alebo do priestoru, ktor nie je ohrozen poiarom. (4) Dovolenm asom evakucie osb je najdlh mon as bezpenej evakucie osb zo stavby (5) Poiadavky na nikov cesty vrobnej stavby sa v plnom rozsahu vzahuj aj na sklad v jednopodlanej stavbe poda 1 ods. 1 psm. l). 63 Poet nikovch ciest (1) Z kadej stavby alebo z jej asti a z kadho miesta poiarneho seku musia vies najmenej dve samostatn nikov cesty rznym smerom na von priestranstvo; podmienky, za ktorch me vies len jedna nikov cesta, s uren v technickej norme.4)

(2) V stavbch urench na bvanie a na ubytovanie s poiarnou vkou nadzemnej asti viac ako 22,5 m mus by z kadho poiarneho seku umonen nik najmenej dvoma chrnenmi nikovmi cestami typu B alebo typu C; to plat aj na stavbu na in el, v ktorej je viac ako dve obytn bunky alebo v ktorej je ubytovanch viac ako 20 osb na podlaiach s poiarnou vkou viac ako 22,5 m. (3) Z poiarneho seku, v ktorom s prevdzkarne zaraden do skupiny 6 alebo 7 a v ktorom je trval pracovn miesto pre p a viac osb alebo v ktorom je viac ako desa osb s obmedzenou schopnosou pohybu alebo neschopnch samostatnho pohybu, nesmie vies len jedna nikov cesta. (4) Z poiarneho seku, v ktorom je najviac 20 miest na sttie pre motocykle, trojkolky, tvorkolky alebo osobn automobily alebo desa miest na sttie pre autobusy, nkladn automobily, pecilne automobily, ahae, traktory a pracovn stroje, me vies len jedna nechrnen nikov cesta; nhradn nikov monosti sa nepoaduj. (5) Najni typ chrnench nikovch ciest sa uruje poda prlohy . 9. V stavbch s poiarnou vkou nadzemnej asti vou ako 60 m musia by chrnen nikov cesty iba typu C. 64 (1) Vzjomn vzdialenos vchodov z miestnost alebo z poiarneho seku poda prlohy . 10 nesmie by via ako 60 m. (2) Vzjomn vzdialenos schodsk v stavbe nesmie by via ako 60 m. 65 Dka nikovej cesty (1) Dka nikovej cesty je vzdialenos medzi zaiatkom nikovej cesty a vchodom z nej na von priestranstvo. (2) Dovolen dka nikovej cesty sa uruje poda a) dovolenho asu evakucie osb, b) rchlosti pohybu osb, c) potu evakuovanch osb, d) sinitea podmienok evakucie osb, e) jednotkovej kapacity nikovho pruhu, f) zapotatenho potu nikovch pruhov. (3) Ak z poiarneho seku vedie viac nechrnench nikovch ciest, dka aspo jednej z nich mus zodpoveda dovolenej dke nechrnenej nikovej cesty. (4) Dovolen dka nechrnenej nikovej cesty na otvorench technologickch zariadeniach a v potrubnch kanloch je uveden v prlohe . 11. (5) Zaiatok nechrnenej nikovej cesty je a) v najvzdialenejom mieste poiarneho seku alebo b) na osi vchodu z miestnosti, ktorej podlahov plocha je menia ako 40 m2, alebo c) na osi vchodu z miestnosti alebo z funkne ucelenej skupiny miestnost s podlahovou plochou najviac 100 m2, ak 1. vzdialenos ktorhokovek miesta k vchodu z miestnosti alebo z funkne ucelenej skupiny miestnost je najviac 15 m, 2. v tchto miestnostiach nie s umiestnen prevdzkarne zaraden do skupiny 6 alebo 7 alebo sinite rchlosti horavch ltok nie je vy ako 1,1, 3. v tchto miestnostiach nie je viac ako 40 osb. d) na osi vchodu z bytu (6) Dka nechrnenej nikovej cesty je vzdialenos medzi jej zaiatkom a vchodom z nej na von priestranstvo alebo vzdialenos medzi jej zaiatkom a vstupom do chrnenej nikovej cesty alebo do iastone chrnenej nikovej cesty.

(7) Dka iastone chrnenej nikovej cesty je vzdialenos medzi jej zaiatkom a vchodom z nej na von priestranstvo alebo vzdialenos medzi jej zaiatkom a vstupom do chrnenej nikovej cesty. (8) Dka chrnenej nikovej cesty je vzdialenos medzi jej zaiatkom a vchodom z nej na von priestranstvo. (9) Dka nechrnenej nikovej cesty alebo iastone chrnenej nikovej cesty v priestoroch s pevne zabudovanm zariadenm je najkratia priama vzdialenos z ktorhokovek miesta poiarneho seku po vchod z poiarneho seku; to neplat na poiarne seky, ktorch plocha je via ako 500 m2, a na poiarne seky zhromaovacch priestorov. (10) V poiarnych sekoch s pevne zabudovanm zariadenm, ktor brni priamemu vchodu z ktorhokovek miesta poiarneho seku od zaiatku nikovej cesty, ktorch plocha je via ako 500 m2, a v poiarnych sekoch zhromaovacch priestorov me by najkratia priama vzdialenos z ktorhokovek miesta poiarneho seku po vchod z poiarneho seku najviac 0,7-nsobok dovolenej dky nechrnenej nikovej cesty; to neplat, ak je poiarny sek chrnen stabilnm hasiacim zariadenm. (11) V stavbch urench na bvanie najviac so tyrmi nadzemnmi podlaiami nie je obmedzen dka iastone chrnenej nikovej cesty, do ktorej ved dvere z najviac iestich obytnch buniek na kadom podla a ktor vedie na von priestranstvo. (12) iastone chrnen nikov cesta z obytnch buniek a priestorov domovho vybavenia me ma dku najviac a) 20 m, ak vedie k jednmu vchodu na von priestranstvo alebo do chrnenej nikovej cesty, b) 40 m k najbliiemu vchodu na von priestranstvo alebo do chrnenej nikovej cesty, ak iastone chrnen nikov cesta vedie najmenej dvomi rznymi smermi niku. (13) iastone chrnen nikov cesta v nevrobnej stavbe sa me poui na evakuciu osb z nadzemnch podla a najviac z druhho podzemnho podlaia. iastone chrnen nikov cestu v nevrobnej stavbe mono poui na evakuciu osb aj z druhho podzemnho podlaia len vtedy, ak vedie k samostatnmu vchodu zo stavby na von priestranstvo. 66 (1) Rchlos pohybu osb a jednotkov kapacita nikovho pruhu s uveden v prlohe . 12. (2) Jednotkov kapacita nikovho pruhu je priemern predpokladan poet evakuovanch osb, ktor prejd jednm nikovm pruhom za mintu. (3) Pri niku osb po schodoch so sklonom schodiskovho ramena vm ako 35 stupov sa rchlos pohybu osb zniuje o 1 m za mintu za kad al stupe sklonu. (4) Pri niku osb po schodoch so sklonom schodiskovho ramena vm ako 35 stupov sa jednotkov kapacita nikovho pruhu zniuje o 1,5 osoby za mintu za kad al stupe sklonu. 67 Podmienky evakucie (1) Hodnota sinitea podmienok evakucie osb sa uruje poda a) druhu a typu nikovej cesty, b) schopnosti pohybu osb, c) spsobu evakucie osb. (2) Najni poet osb na vpoet ich evakucie je uren v technickej norme.4) rka nikovej cesty 68 (1) rka nikovej cesty sa vyjadruje potom nikovch pruhov. Najmen poet nikovch pruhov sa uruje poda

a) dovolenho asu evakucie osb, b) rchlosti pohybu osb, c) potu evakuovanch osb, d) sinitea podmienok evakucie osb, e) jednotkovej kapacity nikovho pruhu, f) dky nikovej cesty. (2) Najmenia rka nechrnenej nikovej cesty je jeden nikov pruh; nikov pruh je priestor nikovej cesty so rkou 0,55 m. (3) Najmenia rka iastone chrnenej nikovej cesty alebo chrnenej nikovej cesty je jeden a pol nikovho pruhu; tto podmienku spaj dvere so rkou 0,80 m. (4) rka nikovej cesty sa uruje nsobkami polovice nikovho pruhu. Pri urovan predpokladanho asu evakucie osb sa berie do vahy skuton najmenia rka urenej nikovej cesty. 69 (1) Zapotaten rka nikovej cesty sa nesmie zuova v smere niku. Nadvzujca nikov cesta nesmie ma men poet nikovch pruhov ako poet uren poda 68 ods. 1. (2) Ak do iastone chrnenej nikovej cesty alebo do chrnenej nikovej cesty vedie v jednom podla viac nechrnench nikovch ciest z jednho poiarneho seku, mus sa rka nadvzujcej nikovej cesty rovna aspo stu nikovch pruhov tchto nechrnench nikovch ciest. (3) Ak do iastone chrnenej nikovej cesty alebo do chrnenej nikovej cesty ved v jednom podla nechrnen nikov cesty z viacerch poiarnych sekov, mus sa rka nadvzujcej nikovej cesty rovna aspo stu nikovch pruhov najmenej z dvoch susednch poiarnych sekov, z ktorch unik najv poet osb. (4) Ak do chrnenej nikovej cesty v jednom podla vedie viac iastone chrnench nikovch ciest, pri urovan rky nikovej cesty sa postupuje poda odsekov 2 a 3 primerane. (5) V stavbch urench na bvanie nemus rka nikovej cesty presiahnu 1,1 m a mono ju zi dverami na 0,9 m. (6) V stavbch urench na ubytovanie s poiarnou vkou viac ako 22,5 m mono na evakuciu osb zapota do rky v kadej chrnenej nikovej ceste najviac 2,5 nikovho pruhu. (7) rka nikovej cesty, ktor je uren na evakuciu osb neschopnch samostatnho pohybu, nesmie by menia ako tri nikov pruhy. TRETIA HLAVA VYBUDOVANIE A VYBAVENIE NIKOVCH CIEST Podlaha a dvere na nikovej ceste 70 (1) Podlaha po oboch stranch dver, ktormi prechdza nikov cesta, mus by vo vzdialenosti rovnajcej sa aspo rke nikovej cesty v rovnakej vkovej rovni; to neplat na podlahu pri dverch, ktor ved na von priestranstvo, na terasu, ploch strechu, balkn, pavla a podobne. (2) V chrnenej nikovej ceste spjajcej najmenej dve podzemn podlaia s nadzemnmi podlaiami musia by podzemn podlaia od nadzemnch podla oddelen poiarnym uzverom typu S. 71 (1) Dvere na nikovej ceste musia umoova bezpen a rchly prechod pri evakucii osb a nesm brni zsahu hasiskej jednotky.

(2) Dvere na nikovej ceste okrem dver na zaiatku nikovej cesty sa musia otvra v smere niku pootanm dverovch krdel v postrannch zvesoch alebo v apoch; to neplat na dvere, ktor ved zo stavby urenej na bvanie na von priestranstvo a na dvere vedce zo stavby na von priestranstvo, cez ktor sa vykonva evakucia najviac 100 osb. Dvere na alej nikovej ceste mu by kvav alebo vodorovne posuvn. (3) Dvere na nikovej ceste nesm pri otvoren zi rku nikovej cesty pod hodnotu, ktor sa uruje poda 68 a 69. (4) Dverov krdlo, ktor sa zapotava do rky nikovej cesty a je pri prevdzke zabezpeen, mus by na strane v smere niku opatren stavebnm kovanm poda technickej normy.17) (5) Dvere na nikovej ceste zo zhromaovacieho priestoru a na nikovej ceste pre viac ako 300 osb musia by na strane v smere niku opatren panikovm vchodovm uzverom ovldanm horizontlnym dradlom poda technickej normy.17) (6) Ak m dverov krdlo plochu viu ako 4 m2 a cez tieto dvere vedie len jedin nikov cesta, prechod osb mus by zabezpeen alm dverovm krdlom s menm rozmerom, najmenej vak s rozmerom rky nikovej cesty; dverov krdlo s menm rozmerom me by sasou vieho dverovho krdla 72 Schodisko na nikovej ceste (1) Schodisko na nikovej ceste urenej na nik viac ako 50 osb mus ma sklon v ako 25 stupov a men ako 35 stupov. (2) Najmenia rka kosch stupov, ktor s v zapotatenej rke nikovej cesty, mus by vo vzdialenosti 0,30 m od vntornho okraja ramena aspo 0,23 m, a to vo vetkch prpadoch, ak schodisko sli pre viac ako desa osb. (3) Schodiskov rameno a rampa na nikovej ceste musia by po celej dke rozdelen tak, aby sa ich rka rovnala najviac tyrom nikovm pruhom; to neplat na schodisk, ktor maj najviac es schodiskovch stupov. (4) Z kadho podlaia, na ktorom s osoby neschopn samostatnho pohybu a z ktorho nie je zabezpeen evakucia osb priamo na von priestranstvo, mus vies aspo jedno schodisko s takou rkou ramena a podesty, ktor umouj prenos osb na nosidlch. 73 Osvetlenie nikovch ciest (1) nikov cesty musia by poas prevdzky v stavbe osvetlen dennm svetlom alebo umelm svetlom. (2) Chrnen nikov cesty a iastone chrnen nikov cesty, nechrnen nikov cesty alebo nhradn nikov monosti, ktor slia na nik viac ako 50 osb, musia by vybaven ndzovm osvetlenm. (3) Vetky nikov cesty z lkovej asti stavby zdravotnckeho zariadenia musia by osvetlen umelm svetlom. (4) nikov cesty z poiarneho seku, v ktorom s osoby neschopn samostatnho pohybu, musia by osvetlen umelm svetlom a po vchod na von priestranstvo.
17)

Naprklad STN EN 179 Stavebn kovanie. Ndzov vchodov uzvery ovldan kukou alebo tlaidlom. Poiadavky a skobn metdy, STN EN 1125 Stavebn kovanie. Panikov vchodov uzvery ovldan horizontlnym dradlom. Poiadavky a skobn metdy.

 74 Oznaenie nikovch ciest (1) Ak vchod zo stavby na von priestranstvo nie je priamo viditen, mus by smer niku vyznaen na vetkch nikovch cestch. (2) Smer niku mus by vyznaen zariadenm s vlastnm zdrojom svetla a) na chrnenej nikovej ceste typu B a na chrnenej nikovej ceste typu C, b) na nikovch cestch v stavbe urenej na ubytovanie, c) na nikovch cestch zo zhromaovacieho priestoru a z lkovej asti zdravotnckeho zariadenia. (3) V nikovch cestch uvedench v odseku 2 psm. a) a b), urench na evakuciu najviac 25 osb mono zariadenie s vlastnm zdrojom svetla nahradi znakami so svetielkujcimi farbami. 75 (1) V chrnenej nikovej ceste nesm by umiestnen a) vone veden rozvodn potrubia na horav ltky, b) vone veden rozvody vzduchotechnickch zariaden okrem rozvodov zabezpeujcich vetranie tchto priestorov, c) vone veden elektrick rozvody a rozvdzae okrem rozvodov a rozvdzaov zabezpeujcich jej prevdzku, d) vone veden dymovody, e) vone veden rozvody strednotlakovej a vysokotlakovej pary, f) rozvody toxickch ltok alebo inak nebezpench ltok, g) predmety alebo zariadenia zuujce rku nikovej cesty pod hodnotu poda 68 a 69. (2) Rozvody a dymovody uveden v odseku 1 psm. b) a e) mono v chrnenej nikovej ceste umiestni, len ak s od chrnenej nikovej cesty poiarne oddelen kontruknmi prvkami druhu D1 s poiarnou odolnosou zodpovedajcou dvojnsobnej hodnote predpokladanho asu evakucie osb, najmenej vak 30 min. TVRT HLAVA Evakuan cesty pre zvierat 76 (1) Poet evakuanch ciest pre zvierat, ich dka a rka musia umoova bezpen evakuciu zvierat zo stajn ohrozench poiarom na von priestranstvo. (2) Najv poet zvierat na jednej evakuanej ceste pre zvierat sa uruje poda druhu zvierat a poda druhu kontruknho celku stavby. (3) Najmenia rka evakuanej cesty pre zvierat je uren v technickej norme.4) 77 (1) Evakuan cesta pre zvierat sa nemus zriaova v stavbch urench na chov hydiny a drobnch zvierat a v stavbch urench na klietkov odchov zvierat. (2) Z kadho stajovho priestoru, v ktorom sa zriauj nikov cesty pre zvierat, musia vies najmenej dve evakuan cesty pre zvierat rznym smerom na von priestranstvo alebo do susednho poiarneho seku; jedin evakuan cestu pre zvierat mono zriadi len za podmienok urench v technickej norme.4) 78 (1) Dka jednej evakuanej cesty pre zvierat me by najviac 65 m.

(2) Ak vedie zo stajovho priestoru viac evakuanch ciest pre zvierat, mus by z ktorhokovek miesta tohto priestoru najmenej jedna z nich dlh najviac 65 m. IESTA AS ODSTUPY 79 Poiarne nebezpen priestor (1) Poiarne nebezpen priestor je priestor okolo stavby, otvorenho technologickho zariadenia alebo otvorenho skladu, z ktorho sa me prenies poiar slanm tepla alebo padajcimi asami horiacej kontrukcie. (2) Poiarne nebezpen priestor sa uruje pre kad stavbu, otvoren technologick zariadenie a otvoren sklad okrem poiarnych sekov bez poiarneho rizika potrubnch mostov, kblovch mostov, dopravnkovch mostov a technickch ve, ktor maj nosn kontrukn prvky a ohraniujce kontrukn prvky druhu D1. (3) Na zamedzenie prenosu poiaru z horiacej stavby na in stavbu alebo z horiaceho poiarneho seku na in poiarny sek musia by stavby alebo poiarne seky od seba vzdialen najmenej o odstupov vzdialenos. (4) Poiarne nebezpen priestor okolo stavby sa vymedzuje odstupovou vzdialenosou urenou v technickej norme.4) (5) V poiarne nebezpenom priestore mu by zriaden in poiarne seky, pozemn komunikcie, dopravn a in pomocn technick a technologick zariadenia, otvoren stavby vodohospodrskych zariaden, sklady a skldky nehoravch ltok poda technickej normy.4) 80 Odstupov vzdialenos (1) Odstupov vzdialenos je kolm vzdialenos medzi povrchom poiarne otvorenej plochy alebo medzi povrchom zrovnvacej roviny poiarne otvorench plch stavby, poiarneho seku, otvorenho technologickho zariadenia alebo otvorenho skladu a medzi hranicou poiarne nebezpenho priestoru; uruje sa poda technickej normy.4) (2) Odstupov vzdialenos sa uruje pre kad poiarny sek stavby a pre poiarny sek vonho skladu osobitne poda a) vekosti poiarne otvorench plch poiarneho seku, b) plonej hustoty tepelnho toku z poiarneho seku, c) rozmerov poiarneho seku, d) monosti prenosu poiaru padajcimi horiacimi asami kontrukci stavby. (3) Odstupov vzdialenos pre poiarne seky v stavbch urench na bvanie a ubytovanie sa uruje poda a) vekosti poiarne otvorench plch poiarneho seku, b) dky poiarneho seku, c) potu podla v poiarnom seku, d) druhu kontruknho celku. (4) Odstupov vzdialenos od otvorench technologickch zariaden, v ktorch je priemern poiarne zaaenie vie ako 7,5 kg.m-2, alebo od otvorench skladov horavch ltok mus by najmenej 6,5 m. (5) Pri urovan odstupovch vzdialenost poda odsekov 1 a 4 sa prihliada na vetky podmienky brniace prenosu tepla. Kontrukcie brniace prenosu tepla musia ma poas predpokladanho trvania poiaru poadovan poiarnu odolnos. Druh kontruknch prvkov a ich poadovan poiarna odolnos musia spa poiadavky poda 43 ods. 5.

SIEDMA AS ZSAHY PRV HLAVA 81 Zariadenia na zsah (1) Stavba mus ma zariadenia, ktor umouj zsah tak z vonkajieho priestoru stavby, ako aj z vntornho priestoru stavby; zsah mono vies z obidvoch priestorov sasne. (2) Zariadeniami umoujcimi zsah s a) prstupov komunikcie, b) nstupn plochy, c) zsahov cesty, d) poiarne zariadenia. (3) Nstupn plocha je plocha z vonkajej strany stavby uren na nstup hasiskch jednotiek a na umiestnenie hasiskej techniky na vykonanie zsahu. (4) Zsahov cesta je komunikcia alebo technick zariadenie vntri stavby alebo na vonkajej strane stavby umoujce zsah hasiskm jednotkm. 82 Prstupov komunikcia (1) Prstupov komunikcia na zsah mus vies aspo do vzdialenosti 30 m od stavby a od vchodu do nej, cez ktor sa predpoklad zsah; ak prstupov komunikcia vedie k rodinnmu domu, tto vzdialenos me by najviac 50 m. (2) Prstupov komunikcia poda odseku 1 nemus by vybudovan k samostatne stojacej stavbe, ak nklady na jej vybudovanie by boli nemerne vysok alebo ak sa nachdza v ako prstupnom mieste alebo na odahlom mieste. (3) Prstupov komunikcia mus ma trvale von rku najmenej 3 m a jej nosnos na zaaenie jednou npravou vozidla mus by najmenej 80 kN; do trvale vonej rky sa nezapotava parkovac pruh. (4) Vjazdy na prstupov komunikcie a prejazdy na nich musia ma rku najmenej 3,5 m a vku najmenej 4,5 m. (5) Kad neprejazdn jednopruhov prstupov komunikcia dlhia ako 50 m mus ma na konci slukov objazd alebo plochu umoujcu otanie vozidla. 83 Nstupn plocha (1) Nstupn plocha nemus by vybudovan pre stavby, a) ktor maj poiarnu vku najviac 9 m, b) v ktorch s zriaden vntorn zsahov cesty, c) v ktorch nemono vies zsah z vonkajieho priestoru stavby, d) v ktorch s vetky priestory bez poiarneho rizika, e) ku ktorm nemus vies prstupov komunikcia. (2) Nstupn plocha mus a) by irok najmenej 4 m, b) ma sklon najviac 2 %, c) ma nosnos rovnak ako prstupov komunikcia, najmenej na jednorazov pouitie, d) by trvale von a oznaen dopravnou znakou ZKAZ STTIA, e) by napojen na prstupov komunikciu.

(3) Nstupn plocha mus by umiestnen pozd prieelia stavby alebo kolmo k prieeliu stavby tak, aby a) bol mon zsah mobilnou hasiskou technikou do kadho poiarneho seku priliehajceho k prieeliu, b) vzdialenos kadho miesta v stavbe bola najviac 40 m od najbliieho otvoru v prieel, ku ktormu je prstup pomocou prostriedkov poiarnej ochrany alebo hasiskej techniky; tento otvor mus ma rku najmenej 0,8 m a vku najmenej 1,2 m. DRUH HLAVA ZSAHOV CESTY 84 Vntorn zsahov cesta (1) Vntorn zsahov cesta mus by vybudovan v stavbe, ktor m poiarnu vku nadzemnej asti menej ako 22,5 m a hbku viac ako a) 30 m, ak mono vies zsah len z jednej strany stavby, b) 60 m v ostatnch prpadoch. (2) Vntorn zsahov cesta mus by vybudovan aj v stavbe, ktor a) m poiarnu vku v nadzemnej asti viac ako 22,5 m, b) nem otvory vhodn na vedenie zsahu z vonkajieho priestoru. (3) Vntorn zsahov cesta poda odseku 1 mus spa poiadavky aspo na iastone chrnen nikov cestu poda 51 ods. 4. Vntorn zsahov cesta poda odseku 2 mus spa poiadavky na chrnen nikov cestu. (4) Vntorn zsahov cesta nemus by vybudovan v stavbe, v ktorej s vetky poiarne seky a) bez poiarneho rizika, b) okrem poiarnych sekov a priestorov bez poiarneho rizika vybaven stabilnm hasiacim zariadenm. (5) Z vntornej zsahovej cesty musia by prstupn vetky zariadenia umoujce evakuciu osb, zariadenia obmedzujce renie poiaru a zariadenia napomhajce likvidciu poiaru alebo ovldacie prvky tchto zariaden. 85 Poiarny vah (1) Poiarny vah je vah zriaden na dopravu hasiskch jednotiek a hasiskej techniky, z ktorho je vchod na vetky podlaia stavby, na ktorch sa predpoklad zsah. Za poiarny vah sa povauje aj evakuan vah poda 58 ods. 2. (2) Poiarnym vahom mus by vybaven stavba s poiarnou vkou v nadzemnej asti a) viac ako 22,5 m, ak s v tejto vke umiestnen prevdzkarne zaraden do skupiny 6 alebo 7, b) viac ako 60 m. (3) Poiarny vah mus by umiestnen v chrnenej nikovej ceste typu B alebo typu C a mus ma zabezpeen trval dodvku elektrickej energie najmenej poas a) 45 min, ak je sasou chrnenej nikovej cesty typu B, b) 90 min, ak je sasou chrnenej nikovej cesty typu C. (4) Prevdzkov rchlos poiarneho vahu mus by najmenej 0,7 m.s-1. 86 Vonkajie zsahov cesty (1) Za vonkajie zsahov cesty sa povauj poiarne rebrky, poiarne schodisk a poiarne laviky. (2) Vonkajie zsahov cesty musia by vyhotoven z nehoravch materilov a umiestnen mimo poiarne nebezpenho priestoru.

(3) Stavby s poiarnou vkou menou ako 9 m, v ktorch nie je prstup na strechu stavby z vntornho priestoru a v ktorch kontrukcia strenho pla m poiarnu odolnos aspo 15 min a pdorysn plocha je via ako 200 m2, musia by vybaven poiarnymi rebrkmi alebo poiarnymi schodiskami. (4) Ak je v stavbe vybudovan chrnen nikov cesta, mus by z nej prstup na strechu stavby. Ak je v stavbe viac chrnench nikovch ciest, mus by prstup na strechu aspo z jednej z nich. V stavbch s poiarnou vkou vou ako 45 m musia by chrnen nikov cesty v najvyom poiarnom podla navzjom spojen. (5) Na prekonanie vkovch rozdielov kontrukci striech vch ako 0,6 m musia by vybudovan poiarne rebrky alebo poiarne schodisk. (6) Poiarne rebrky a poiarne schodisk musia by po obvode stavby umiestnen tak, aby ich vzjomn vzdialenos bola najviac 200 m. TRETIA HLAVA POIARNE ZARIADENIA 87 Vybavenie stavieb poiarnotechnickmi zariadeniami (1) Poiarny sek skladu v jednopodlanej stavbe mus by vybaven zariadenm elektrickej poiarnej signalizcie,18) stabilnm hasiacim zariadenm a zariadenm na odvod tepla a splodn horenia poda hodnt indexu skladovanch materilov a indexu ekonomickho rizika; vybavenie poiarneho seku zariadenm elektrickej poiarnej signalizcie, stabilnm hasiacim zariadenm a zariadenm na odvod tepla a splodn horenia sa uruje poda prlohy . 13. (2) Poiarny sek skladu v jednopodlanej stavbe mus by vybaven stabilnm hasiacim zariadenm aj vtedy, ak z indexu skladovanch materilov a z indexu ekonomickho rizika vyplva potreba vybavi ho elektrickou poiarnou signalizciou a ak zsah hasiskou jednotkou nie je zabezpeen do 12 min od zistenia poiaru. (3) Stabilnm hasiacim zariadenm mus by vybaven javisko a) s povraziskom vntornho zhromaovacieho priestoru pre viac ako 500 osb, b) bez povraziska vntornho zhromaovacieho priestoru pre viac ako 800 osb. (4) Stabilnm hasiacim zariadenm mus by vybaven a) ubytovacia as hotela urenho na ubytovanie viac ako 300 osb, b) ubytovacia as inej stavby urenej na ubytovanie viac ako 500 osb, c) lkov as stavby zdravotnckeho zariadenia uren pre viac ako 800 osb, d) vstavn hala, v ktorej poiarny sek m plochu viac ako 5 000 m2, e) plocha poiarneho seku obchodnch priestorov via ako 1 000 m2; to neplat, ak poiarny sek obchodnch priestorov sa nachdza v stavbe s jednm nadzemnm podlam a m plochu najviac 2 000 m2 a predpokladan as evakucie je najviac 90 % hodnoty dovolenho asu evakucie ( 62 ods. 3). 88 Zariadenie elektrickej poiarnej signalizcie (1) Zariadenm elektrickej poiarnej signalizcie mus by vybaven aj stavba a) uren na ubytovanie viac ako 20 osb, ktor m kontrukn celok zmiean alebo horav, b) uren na ubytovanie viac ako 50 osb, ktor m kontrukn celok nehorav, c) zdravotnckeho zariadenia s lkovou asou, d) v ktorej je vntorn zhromaovac priestor. e) v ktorej sa v podzemnch podlaiach zdruje viac ako 20 osb.
18)

Vyhlka Ministerstva vntra Slovenskej republiky . 726/2002 Z. z., ktorou sa ustanovuj vlastnosti elektrickej poiarnej signalizcie, podmienky jej prevdzkovania a zabezpeenia jej pravidelnej kontroly.

(2) Zariadenm elektrickej poiarnej signalizcie mus by vybaven podzemn as stavby, ak sa v podzemnch podlaiach trvale zdruje viac ako 20 osb. (3) Zariadenm elektrickej poiarnej signalizcie mus by vybaven poiarny sek, v ktorom je hromadn gar pre viac ako 50 motorovch vozidiel. (4) Zariadenie elektrickej poiarnej signalizcie mono nahradi stabilnm hasiacim zariadenm len vtedy, ak z tejto vyhlky alebo z inho prvneho predpisu nevyplva povinnos vybavi poiarny sek elektrickou poiarnou signalizciou, ako aj stabilnm hasiacim zariadenm. 89 Hasiace prstroje Poet hasiacich prstrojov a ich druh sa uruj poda technickej normy.19) Hasiace prstroje sa v stavbch umiestuj na stanovitiach hasiacich prstrojov.20) 89a Poiadavky na zabezpeenie stavby vodou na hasenie poiarov ustanovuje osobitn predpis.20a) 90 Hlasov signalizcia poiaru (1) Hlasovou signalizciou poiaru20b) musia by vybaven stavby, a) v ktorch s zhromaovacie priestory, b) uveden v 88 ods.1 a 2, c) v ktorch sa predpoklad postupn evakucia osb, d) v ktorch je viac ako 200 osb, okrem stavieb urench na bvanie. (2) Sasti systmu hlasovej signalizcie poiaru20c) musia by intalovan tak, aby umoovali dobr a zreten poutenos. (3) Ak sa v stavbch uvedench v odseku 1 predpoklad prtomnos osb s poruchou sluchu, musia by priestory, v ktorch sa osoby pohybuj, okrem vonkajch zhromaovacch priestorov, vybaven zariadenm na vizulnu signalizciu poiaru.20d) 91 Dodvka elektrickej energie Elektrick zariadenia, ktor s v prevdzke poas poiaru, musia ma zabezpeen trval dodvku elektrickej energie. Trval dodvku elektrickej energie pri poiari a vlastnosti kblovch rozvodov uruje technick norma.21) SMA AS OSOBITN POIADAVKY PRE NIEKTOR DRUHY STAVIEB Zhromaovac priestor 92 (1) Vntorn zhromaovac priestor alebo vonkaj zhromaovac priestor je priestor na zhromadenie viac ako 200 osb, v ktorom pripad na jednu osobu pdorysn plocha menia ako 4 m2.
19) 20)

STN 92 0202-1 Poiarna bezpenos stavieb. Vybavenie stavieb hasiacimi prstrojmi. Vyhlka Ministerstva vntra Slovenskej republiky . 719/2002 Z. z., ktorou sa ustanovuj vlastnosti, podmienky prevdzkovania a zabezpeovanie pravidelnej kontroly prenosnch hasiacich prstrojov a pojazdnch hasiacich prstrojov. 20a) Vyhlka Ministerstva vntra Slovenskej republiky . 699/2004 Z. z. o zabezpeen stavieb vodou na hasenie poiarov. 20b) STN EN 54-16 Elektrick poiarna signalizcia. as 16: streda hlasovej signalizcie poiaru. 20c) STN EN 54-24 Elektrick poiarna signalizcia. as 24: Sasti systmu hlasovej signalizcie poiaru - reproduktory. 20d) STN EN 54-23 Elektrick poiarna signalizcia. as 23: Zariadenia signalizcie poiaru. Vizulne signalizan zariadenia.

(2) Vntorn zhromaovacie priestory sa poda vekosti pdorysnej plochy na jednu osobu a poda celkovho potu osb v tchto priestoroch lenia na zhromaovacie priestory a) ZP1, b) ZP2, c) ZP3. (3) Poiadavky na lenenie zhromaovacch priestorov poda odseku 2 s uren v technickej norme.4) (4) Vntornm zhromaovacm priestorom nesm prechdza zariadenia uveden v 75 ods. 1. (5) Z ohlasovne poiarov pre stavby so zhromaovacm priestorom s vekosou ZP2 alebo s vekosou ZP3 musia by ovldan zariadenia, ktor v prpade poiaru treba uvies do innosti alebo uzatvori. (6) Vo vntornom zhromaovacom priestore, v ktorom m sinite horavch ltok hodnotu vyiu ako 0,75, poiarne zaaenie je vie ako 15 kg.m-2 a sinite odvetrania m hodnotu vyiu ako 0,8, mus by zariadenie na odvod tepla a splodn horenia. (7) Vntorn zhromaovac priestor, v ktorom nie je zariadenie na odvod dymu a tepla pri poiari, mus ma najmenej polovicu plochy otvorov, ktor umouj prstup vzduchu pri poiari, v hornej tretine vky obvodovch kontrukci alebo v strenej kontrukcii. 93 (1) Poiarne seky pod vonkajm zhromaovacm priestorom musia by vybaven stabilnm hasiacim zariadenm alebo musia ma poiarne deliace kontrukcie a nosn kontrukcie z kontruknch prvkov druhu D1 alebo z kontruknch prvkov druhu D2; to neplat na poiarne seky bez poiarneho rizika. (2) Pod zhromaovacm priestorom nesm by umiestnen priestory s nebezpeenstvom vbuchu. (3) Poiadavky na nikov cesty z vonkajieho zhromaovacieho priestoru, ktor prechdzaj vntornm priestorom stavby, s rovnak ako na nikov cesty z vntornho zhromaovacieho priestoru; to vak neplat, ak vetky poiarne seky v stavbe, ktorou prechdzaj nikov cesty, s bez poiarneho rizika. 94 Stavby na bvanie a ubytovanie (1) Stavby na bvanie alebo ubytovanie s stavby alebo ich asti uren na bvanie alebo ubytovanie. Stavby na bvanie a ubytovanie sa poda potu obytnch buniek v stavbe lenia a) na stavby skupiny A, b) na stavby skupiny B. (2) Obytn bunka je a) byt,22) b) izba alebo skupina izieb s prsluenstvom na ubytovanie najviac 20 osb. (3) Stavba na bvanie a ubytovanie skupiny A je stavba s najviac dvoma obytnmi bunkami. Stavbou na bvanie skupiny A je aj stavba rodinnho domu1). (4) Stavba na bvanie a ubytovanie skupiny A me tvori jeden poiarny sek; to neplat na priestory uveden v prlohe . 1, ktor sa nachdzaj v tejto stavbe. (5) Stavba na bvanie a ubytovanie skupiny B je stavba s viac ako dvoma obytnmi bunkami. (6) Poiadavky pre stavby na bvanie a ubytovanie platia aj pre obytn bunky v stavbe inho elu.
21)

STN 92 0203 Poiarna bezpenos stavieb. Trval dodvka elektrickej energie pri poiari.

(7) nikov cesta v stavbe uvedenej v odseku 4 mus by irok najmenej 0,9 m a rka dver na tejto nikovej ceste nesmie by menia ako 0,8 m; to neplat na priestory, ktor s uveden v prlohe . 1 bode 4 psm. b) a c). 95 Stavby zdravotnckych zariaden (1) V stavbch viacpodlanch zdravotnckych zariaden s lkovmi oddeleniami a oddeleniami jasl, z ktorch nie je vchod priamo na von priestranstvo ani nikov cesta po rovine do vedajej stavby, mus by kad podlaie rozdelen najmenej na dva poiarne seky; v takto vytvorench poiarnych sekoch musia by zabezpeen podmienky na bezpen evakuciu osb aj z vedajieho poiarneho seku. (2) Poiarny sek, do ktorho smeruje evakucia poda odseku 1, mus a) ma poiarne zaaenie, ktorho sinite horavch ltok je najviac 1,0, b) ma dostaton plochu na umiestnenie pacientov evakuovanch zo susednho poiarneho seku, c) nadvzova na chrnen nikov cestu alebo na vchod na von priestranstvo, d) ma zabezpeen prirodzen vetranie oknami alebo otvormi v obvodovch stench. (3) Poiarny sek, v ktorom je umiestnen jednotka intenzvnej starostlivosti, anestziologickoresuscitan oddelenie a operan oddelenie, mus by od ostatnch poiarnych sekov oddelen predsieou vetranou pretlakovm vetranm, ktorho innos mus by zabezpeen najmenej poas 240 min. Predsie mus ma tak rozmery, aby v nej bolo mon manipulova s lkom. (4) Poiadavky na poiarne deliace kontrukcie poiarneho seku uvedenho v odseku 3 musia by uren poda susednho poiarneho seku s najvym stupom protipoiarnej bezpenosti a zven o jeden stupe. (5) V stavbch zdravotnckych zariaden musia by poiarne deliace kontrukcie a kontrukcie zabezpeujce stabilitu stavby vyhotoven z kontruknch prvkov druhu D1; to neplat na stavby zdravotnckych zariaden, ktor maj najviac dve nadzemn podlaia. 96 Zariadenia socilnych sluieb Poiadavky protipoiarnej bezpenosti na lkov oddelenia zdravotnckych zariaden sa primerane vzahuj aj na zariadenia socilnych sluieb,23) v ktorch sa nachdzaj osoby s akm zdravotnm postihnutm. 97 Gare Motorov vozidl na prepravu horavch kvapaln a horavch plynov mono umiestova len v jednopodlanch vone stojacch alebo pristavench garach; jednotliv miesta uren na sttie motorovch vozidiel v gari musia by od seba oddelen poiarnymi stenami s poiarnou odolnosou najmenej 30 min. DEVIATA AS SPOLON, PRECHODN A ZVEREN USTANOVENIA 98 (1) Pri zmene stavby alebo pri zmene uvania priestorov stavby24) sa nesmie zni protipoiarna bezpenos celej stavby alebo jej asti a bezpenos osb alebo sai zsah hasiskej jednotky.
23)

Zkon . 448/2008 Z. z. o socilnych slubch a o zmene a doplnen zkona . 455/1991 Zb. o ivnostenskom podnikan (ivnostensk zkon) v znen neskorch predpisov. 24) 85 zkona . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku (stavebn zkon) v znen neskorch predpisov.

(2) Zmeny stavieb sa z hadiska protipoiarnej bezpenosti navrhuj poda tejto vyhlky. V stavbch, v ktorch sa protipoiarna bezpenos navrhla a realizovala do 30. septembra 2000, vrtane stavieb, ktorch projektov dokumentcia bola vypracovan poda 101, sa zmeny stavieb z hadiska protipoiarnej bezpenosti mu navrhn poda technickej normy25) v slade s podmienkami ustanovenmi v 8 a 9. 99 So shlasom Ministerstva vntra Slovenskej republiky mono v odvodnench prpadoch a) rozhodn, e priestor uveden v prlohe . 1 a uren ako samostatn poiarny sek tvor sas inho poiarneho seku, b) rozhodn o vybaven poiarneho seku poiarnotechnickmi zariadeniami alebo zariadeniami elektrickej poiarnej signalizcie odchylne od ustanoven 40, 87 a 88, c) rozhodn o spojen prvho nadzemnho poiarneho podlaia a prvho podzemnho poiarneho podlaia do spolonho poiarneho seku odchylne od ustanovenia 6 ods. 9. 100 Prslun orgn ttneho poiarneho dozoru26) me poadova vybavenie poiarnotechnickm zariadenm a vykonanie opatren na znenie poiarneho rizika v poiarnych sekoch, v ktorch je nhodn poiarne zaaenie vyie ako a) 180 kg.m-2 a kontrukn celok nehorav alebo b) 100 kg.m-2 a kontrukn celok zmiean, alebo c) 80 kg.m-2 a kontrukn celok horav. 101 Projektov dokumentciu stavby, ktor sa zaala vypracva poda predpisov platnch do 30. Aprla 2004, mono dokoni poda tchto predpisov; stavebn povolenie27) na takto stavbu mono vyda do 31. Decembra 2004. 102 (1) Stupe horavosti, index renia plamea a schopnos odkvapkva, ktor s uren pre stavebn materily poda doterajch predpisov, mono pouva do 31. decembra 2007; trieda reakcie na ohe pre stavebn vrobky je uren v technickej norme.9) (2) Nstupn plochy pre stavby, v ktorch bola protipoiarna bezpenos navrhovan a realizovan do 30. septembra 2000 vrtane stavieb, ktorch projektov dokumentcia bola vypracovan poda 101, musia by trvale von a musia by oznaen dopravnou znakou ZKAZ STTIA najneskr do 31. decembra 2004. 102aa Poiadavky ustanoven v 1a, 8, 9, 42, 47b, 60, 90, 91, prlohe . 1 a prlohe . 3 k tejto vyhlke sa neuplatuj na vrobky, ktor boli vyroben alebo uveden na trh v niektorom lenskom tte Eurpskej nie alebo v Turecku, alebo boli uveden na trh v slade s prvom niektorho zo ttov Eurpskeho zdruenia vonho obchodu, ktor s sasne zmluvnou stranou dohody o Eurpskom hospodrskom priestore. 102a Prechodn ustanovenia inn od 1. augusta 2007 (1) Na spracovanie projektovej dokumentcie, ak sa jej spracovanie zaalo pred 1. augustom 2007 a ak ju over stavebn rad najneskr do 31. decembra 2007, vzahuj sa doterajie predpisy.
25)

Naprklad STN 73 0834 Poiarna bezpenos stavieb. Zmeny stavieb, STN 730802 Poiarna bezpenos stavieb. Spolon ustanovenia, STN 73 0804 Poiarna bezpenos stavieb. Vrobn stavby. 26) 26 a 28 zkona . 314/2001 Z. z. 27) 66 a 70 zkona . 50/1976 Zb.

(2) Doterajie predpisy sa vzahuj aj na stavby, ak sa ich uskutoovanie a) zaalo pred 1. augustom 2007, b) zane poas platnosti stavebnho povolenia, ktor nadobudlo prvoplatnos do 31. jla 2007, c) zane poas platnosti stavebnho povolenia, ktor nadobudne prvoplatnos najneskr do 31. decembra 2007. 102b Tto vyhlka bola prijat v slade s prvne zvznm aktom Eurpskych spoloenstiev a osobitnmi predpismi o poskytovan informci v oblasti technickch noriem a technickch predpisov.28) 102ba Prechodn ustanovenia inn k 15. augustu 2012 Stavebn povolenie poda projektovej dokumentcie ktor bola vypracovan poda predpisov innch do 14.augusta 2012 mono vyda do 31. marca 2013. 103 Zruovacie ustanovenie Zruuje sa vyhlka Ministerstva vntra Slovenskej republiky . 288/2000 Z. z., ktorou sa ustanovuj technick poiadavky na poiarnu bezpenos pri vstavbe a pri uvan stavieb. 104 innos Tto vyhlka nadobda innos 1. marca 2004. Vladimr Pako v. r. Tto vyhlka nadobda innos 15. augusta 2012. Robert Kalik v. r.

28)

Smernica Eurpskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. jna 1988 o postupe pri poskytovan informci v Oblasti technickch noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzahujcich sa na sluby informanej spolonosti (Mimoriadne vydanie . V. E, kap. 13/zv. 20) v platnom znen.

Prloha . 1 k vyhlke . 94/2004 Z. z. ZOZNAM PRIESTOROV, KTOR MUSIA TVORIT SAMOSTATNE POIARNE SEKY 1. Vo vetkch stavbch a)chrnen nikov cesty, b)evakuan a poiarne vahy, c) vahov achty, kblov achty a kanly d)intalan achty a kanly, e)achty na zhadzovanie odpadkov vrtane priestorov, v ktorch sa odpadky zhromauj, f) strojovne vahov v stavbch s poiarnou vkou viac ako 22,5 m, g)strojovne vzduchotechniky, h)dozorn alebo riadiace centr technologickch procesov vo vrobnch stavbch, ak maj pdorysn plochu viu ako 100 m2, i) kotolne s vkonom viac ako 100 kW, j) rozvodne elektrickho prdu, ak maj pdorysn plochu viu ako 100 m2. Ak priestory poda psmen c) a g) slia iba jednmu poiarnemu seku, mu by jeho sasou. 2. V stavbe, v ktorej je zhromaovac priestor a) vntorn zhromaovac priestor; sasou poiarneho seku vntornho zhromaovacieho priestoru mu by aj priestory s nhodnm poiarnym zaaenm najviac 5,0 kg.m-2, b) javisko s povraziskom, ktorho sasou mu by, ak ide o javisko 1. vntornho zhromaovacieho priestoru ZP1, vetky pomocn a prevdzkov priestory javiskovej asti stavby (zariaden), 2. vntornho zhromaovacieho priestoru ZP2, vetky pomocn priestory javiska, 3. vntornho zhromaovacieho priestoru ZP3, len pomocn priestory, ktor bezprostredne slia na prevdzku javiska.

3. V stavbch skupiny A urench na bvanie a ubytovanie Vstavan alebo pristavan prevdzkarne, ak nie s sasou obytnej bunky. Sasou obytnej bunky mu by miestnosti nesvisiace s prevdzkou bytu, naprklad kancelria, ordincia, obchod s plochou najviac 40 m2. Sasou poiarneho seku rodinnho domu me by aj jednotliv gar s najviac dvoma sttiami.29) 4. V stavbch skupiny B urench na bvanie a ubytovanie a) kad obytn bunka, b) domov vybavenie 1. kotola so skladom paliva, 2. sklad paliva, ak je stavebne oddelen od kotolne, 3. ostatn priestory domovho vybavenia aj pre viac sekci obytnho domu, c) in priestory, ktor s umiestnen v stavbe urenej na bvanie alebo na ubytovanie. 5. V stavbch zdravotnckych zariaden a) lkov oetrovacia jednotka; jej sasou me by vyetrovacia, lieebn alebo riadiaca zloka, b) jednotka intenzvnej starostlivosti, c) anestziologicko-resuscitan oddelenie, d) operan oddelenie, e) sklady horavch plynov a kyslka, f) in priestory, ktor priamo nesvisia so zdravotnckou starostlivosou.

29)

STN 73 6057 Jednotliv a radov gare. Zkladn ustanovenia

6. V jednotlivch radovch a v hromadnch garach a v ostatnch stavbch a) priestor gare; jeho sasou mu by priestory, ktor svisia s prevdzkou gare, ak ich plocha je najviac 10% celkovej plochy poiarneho seku gare, do ktorej s priestory vstavan, a ak ich plocha je menia ako 100 m2, b) priestory, ktor svisia s prevdzkou gare, ak ich plocha je via ako 10 % celkovej plochy poiarneho seku gare, do ktorej s priestory vstavan, a ak ich plocha je via ako 100 m2, c) priestory, ktor nesvisia s prevdzkou gare, d) priestory erpacch stanc kvapalnch palv, e) priestory na oetrenie, drbu alebo opravy motorovch vozidiel, a to najm 1. sklad olejov a mazadiel, 2. sklad nterovch hmt, 3. sklad pneumatk a sklad alnnickej dielne s plochou viac ako10 m2, 4. sklad nhradnch dielcov s plochou viac ako 5 m2 alebo s vkou viac ako 5 m, 4. sklad tlakovch flia na horav plyny. Priestory uveden v psmene e) bodoch 1 a 3 mu tvori spolon poiarny sek. 7. V stavbch ponohospodrskej vroby a) rozvoda alebo miestnos pre rozvdza bez ohadu na ich pdorysn plochu 1. v stajni, 2. v technologickej vei silovho skladovho hospodrstva, 3. v halovom sklade suench ponohospodrskych plodn a obilia, b) rozvoda alebo miestnos pre rozvdza, ak ich pdorysn plocha je via ako 25 m2 1. v inch skladoch, ako je uveden v psm. a) bode 3, 2. v stavbe na pozberov pravu ponohospodrskych plodn, 3. v miestnostiach na mieanie krmv, c) staja; jej sasou me by vstavan alebo pristavan priestor, ak nie je v ako 15 % plochy poiarneho seku stajne, d) kad podlaie stajne vo viacpodlanej stavbe. 8. V skladoch v jednopodlanch stavbch a) prevdzkov priestory, v ktorch sa skladuje materil triedy poiarneho nebezpeenstva 0 a 5, b) priestory, v ktorch sa zhromauj alebo upravuj odpady z horavch materilov s plochou viac ako 50 m2, c) priestory vstavan do skladu alebo pristavan ku skladu v jednopodlanej stavbe, ktor nie s uren na skladovanie. Sasou poiarneho seku skladu v jednopodlanch stavbch mu by pomocn prevdzkarne uren najm na manipulciu alebo balenie vrobkov, ktor maj plochu najviac 10% plochy poiarneho seku skladu v jednopodlanch stavbch, najviac vak 150 m2 a je v nich najviac 20 trvalch pracovnch miest alebo doasnch pracovnch miest.

Prloha . 2 k vyhlke . 94/2004 Z. z. URENIE PRVHO NADZEMNHO POIARNEHO PODLAIA A POIARNEJ VKY

Prloha . 3 k vyhlke . 94/2004 Z. z.

OSVEDOVANIE, POADOVANE KRITRIA A KLASIFIKAN NORMY POIARNYCH KONTRUKCI 1. Osvedenie poiarnych kontrukci obsahuje najm a) nzov a miesto stavby, b) obchodn meno a sdlo zhotovitea poiarnych kontrukci, meno a priezvisko osoby zodpovednej za zhotovenie poiarnych kontrukci, c) nzov poiarnych kontrukci, kritria a poiarna odolnos, d) nzov a slo dokladu preukazujceho vlastnosti poiarnych kontrukci, prpadn rieenia pecifickch detailov poiarnych kontrukci, e) miesto a dtum vystavenia, podpis a odtlaok peiatky zhotovitea poiarnych kontrukci. 2. Za osvedenie poiarnych kontrukcii zhotoviteom sa povauje najm a) zoznam poiarnych kontrukci, pre ktor je osvedenie vystaven, b) kpie technickch listov, katalgovch listov alebo nvodov na mont, poda ktorch boli poiarne kontrukcie zhotoven, c) nzov poiarnych kontrukci, symboly kritri a seln hodnotu poiarnej odolnosti, reakcia na ohe a druh kontruknho prvku, ak s poadovan, d) vypotan hodnoty hrbok ochrany jednotlivch prvkov chrnench poiarnych kontrukci, e) kpie inch dokumentov (naprklad doklad o povinnej odbornej kvalifikcii, doklad o prekolen vrobcom a zoznam tesnen prestupov a linernych stykov), ak boli k predmetnm poiarnym kontrukcim vydan. 3. Poadovan kritri a klasifikan normy poiarnych kontrukci s naprklad:

Poloka 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11.

Poiarne kontrukcie Nosn prvky bez poiarnej deliacej funkcie (steny, stropy, strechy, nosnky, stpy, balkny, lvky a schoditia) Nosn prvky s poiarnou deliacou funkciou (steny, stropy, strechy a zdvojen podlahy) Nosn obvodov steny Ochrana kontrukci, obkladmi, ntermi, nstrekmi, vodorovnmi membrnami a zvislmi membrnami Nenosn steny (prieky) Fasdy (zvesov steny) a nenosn vonkajie steny Poiarne psy Podhady s nezvislou poiarnou odolnosou Poiarne dvere a uzvery Dvere tesn proti prieniku dymu Uzvery dopravnkovch systmov

Poadovan kritri R RE, REI, REW, REI-M REI, REW R EI EI, EW, orientcia o, i REI, REW, EI, EW EI, orientcia a, b EI, EI1, EI2, EW, C0 a C5 Sm, C0 a C5 EI, EI1, EI2, EW, C0 a C5,T

Klasifikcia na zklade skok poda technickej normy STN EN 13501-2 STN EN 13501-2 STN EN 13501-2 STN EN 13501-2 STN EN 13501-2 STN EN 13501-2 STN EN 13501-2 STN EN 13501-2 STN EN 13501-2 STN EN 13501-2 STN EN 13501-2

12. 13. 14. 15. 16. 17. 18.

Poiarne tesnenia prestupov Poiarne tesnenia linernych spojov Intalan kanly a achty

EI, U/U, U/C, C/U, C/C EI, H, V, T, X, M, F, B, W EI, orientcia o, i, ve, ho

STN EN 13501-2 STN EN 13501-2 STN EN 13501-2 STN EN 13501-3 STN EN 13501-3 STN EN 13501-4 STN EN 13501-4

Vzduchotechnick potrubia s poiarnou EI, orientcia o, i, ve, ho odolnosou Poiarne klapky Potrubia pre odvod tepla a splodn horenia v jednom poiarnom seku Potrubia pre odvod tepla a splodn horenia, ktor ved cez in poiarny sek Kombinovan vzduchotechnick potrubia s poiarnou odolnosou a sasne na odvod tepla a splodn horenia Dymov klapky Dymov zbrany Stren pl Zariadenia pre trval dodvku elektrickej energie pri poiari EI, EI-S, E-S E300, E600-SINGLE EI (tlak)-S-MULTI

19. 20. 21. 22. 23.

EI (tlak)-S-MULTI E, E-S, EI, EI-S D, DH Croof (t4) Px *)

STN EN 13501-4 STN EN 13501-4 STN EN 12101-1 STN EN 13501-5 STN 92 0205, STN 92 0206

Vysvetlivky: *) Kritrium pre trval dodvku elektrickej energie pri poiari je Px, kde x = H, 2 pre kble s priemerom do 20 mm a prierezom vodiov do 2,5 mm , x = sa neuvdza pre kble s priemerom nad 20 mm, alebo pre protipoiarne ochrann systmy kblovch systmov, x = S pre kblov systmy s funknou odolnosou pri poiari, x = R pre elektrick rozvdzae s funknou odolnosou pri poiari.

Prloha . 4 k vyhlke . 94/2004 Z. z. URENIE PLOCHY POVRCHOVEJ VRSTVY HORAVCH LATOK

Plocha povrchovej vrstvy horavch ltok sa uruje z plochy poiarneho seku pre horav ltky poda vzorca Spv = S . k (m2), v ktorom Spv je plocha povrchovej vrstvy horavch ltok (m2), S je plocha poiarneho seku (m2), k je sinite (bez rozmeru), ktor sa uruje a) pre tuh horav ltky poda tabuky, b) pre kvapaln horav ltky potom podla v poiarnom seku. Poiarny sek s potom podla 1 2 3 4 5

Hodnota sinitea k 3 6 9 12 15

Prloha . 5 k vyhlke . 94/2004 Z. z. PRAVDEPODOBNOS VZNIKU A ROZRENIA POIARU V PREVDZKARNI

Skupina prevdzkarne 1 2 3 4 5 6 7

Pravdepodobnos vzniku a rozrenia poiaru 0,15 0,4 0,7 1 1,4 2,2 3,2

Prloha . 6 k vyhlke . 94/2004 Z. z.

1 - hlavica rozvodu automatickho poiarnotechnickho zariadenia, 2 - poiarna deliaca kontrukcia, 3 - otvor v poiarnej deliacej kontrukcii, A - najmenej 6 m a najviac 9 m alebo vzdialenos po zvisl poiarnu deliacu kontrukciu, N 1.01 N 1.02 - poiarne seky.

Prloha . 7 k vyhlke . 94/2004 Z. z. VETRANIE NIKOVCH CIEST

1. Prirodzen vetranie nikovch ciest sa zabezpeuje a) otvratenmi otvormi s plochou najmenej 2 m2 v kadom podla alebo otvormi s plochou najmenej 1 m2 na kadom podla umoujcimi priene vetranie; ak je pdorysn plocha chrnenej nikovej cesty v podla via ako 20 m2, ur sa plocha otvratench otvorov poda pdorysnej plochy chrnenej nikovej cesty v podla, a to 10 % pri jednostrannom vetran a 5 % pri prienom vetran, b) vetracm otvorom s plochou najmenej 2 m2 umiestnenm na najvyom mieste nikovej cesty a rovnako vekm otvorom pre prvod vzduchu z vonho priestoru, ktor je umiestnen vo vstupnom podla alebo niie; otvrac mechanizmus aspo hornho otvoru mus by vybaven diakovm ovldanm z niekokch miest v priestore chrnenej nikovej cesty, vdy vak z rovne vstupnho podlaia, c) vetracmi prieduchmi s vustkami v kadom podla chrnenej nikovej cesty s odvodom vzduchu pri strope a s prvodom erstvho vzduchu nad podlahou; prierezov plocha kadho prieduchu mus by najmenej 1 % pdorysnej plochy tej asti nikovej cesty, ktor m prieduch odvetrva; ak je navrhnut uzatvranie vustiek prieduchov v kadom podla tak, aby splodiny horenia nemohli prenika prieduchom z podlaia do podlaia, mu by prieduchy na odvod a prvod vzduchu pre viac podla spolon; prierezov plocha spolonho prieduchu mus postai na prvod alebo odvod vzduchu aspo pre 50 % vustiek napojench na tento prieduch, najmenej vak pre tri vustky. 2. Umel vetranie sa zabezpeuje prvodom vzduchu v mnostve zodpovedajcom 10-nsobnmu objemu priestoru chrnenej nikovej cesty poas jednej hodiny a odvodom vzduchu pomocou prieduchov, cht a podobne; prvod vzduchu mus by zabezpeen bez ohadu na miesto vzniku poiaru v stavbe v ase 2 tu najmenej poas 10 min. 3. Pretlakov vetranie je umel vetranie, ktor vytvra pretlak vzduchu medzi priestorom nikovej cesty a poiarnou predsieou, s hodnotou od 15 Pa do 50 Pa a medzi poiarnou predsieou a vedajmi poiarnymi sekmi s hodnotou od 10 Pa do 30 Pa tak, aby bol dodran tlakov spd z priestoru nikovej cesty do predsiene.

Prloha . 8 k vyhlke . 94/2004 Z. z. DOVOLEN AS EVAKUCIE OSOB NA NIKOVCH CESTCH

4.

nikov cesta do 0,6 **) 0,7 Nechrnen nikov cesta v poiarnom seku so siniteom horavch ltok 0,8 0,9 1,0 1,1 nad 1,1 do 0,55 **) Nechrnen nikov cesta v poiarnom seku s pravdepodobnosou vzniku a rozrenia poiaru 1,2 2,7 nad 2,7 iastone chrnen poda 51 ods. 4 psm. a) a c) nikov cesta v poiarnom seku poda 51 ods. 4 psm. b) typu A Chrnen nikov cesta typu B typu C

Dovolen as evakucie osb *) tu max v min. jedin nikov viac nikovch cesta ciest 2,5 2,3 2,0 1,7 1,3 1,0 1,0 ***) 3,0 2,5 1,5 0,75 4,0 3,0 6,0 15,0 30,0 4,0 3,7 3,3 3,0 2,7 2,0 1,3 5,0 4,0 2,5 1,5 6,0 4,0 10,0 20,0 30,0

Vysvetlivky: *) Dovolen as evakucie osb sa zniuje pri pouit nikovho rebrka, a to o 0,5 min. na kadch zaatch 8 metrov prekonvanho vkovho rozdielu; pri pouit sklznch ty a sklznch abov sa dovolen as evakucie nezniuje. **) Pre medziahl hodnoty sa dovolen as evakucie osb me uri linernou interpolciou. *** ) Jedna nikov cesta sa dovouje, len ak poet osb nie je v ako desa, poda technickej normy.

Prloha . 9 k vyhlke . 94/2004 Z. z. NAJNI TYP CHRNENCH NIKOVCH CIEST

A. V stavbch okrem stavieb zdravotnckych zariaden s lkovmi oddeleniami

Poet nikovch ciest z poiarneho seku alebo zo stavby Jedna nikov cesta alia nikov cesta

Najni typ chrnenej nikovej cesty v nadzemnch podlaiach v podzemnch podlaiach pri poiarnej vke stavby hpv v m do 4,5 nad 4,5 do 8,0 B A nad 8,0 C*) B

do 22,5

nad 22,5 do nad 45,0 45,0 B A C B

A A

A A

*) Ak sa predpoklad evakucia najviac 30 osb z podzemnch podla, mono chrnen nikov cestu typu C nahradi chrnenou nikovou cestou typu B s umelm vetranm.

B. V stavbch zdravotnckych zariaden s lkovmi oddeleniami Poet nadzemnch podla stavby 2 3 a 8 9 a 12 viac ako 12

Typ jednej nikovej cesty A B B C

Typ alej nikovej cesty A A B**) B

**) Jednu z alch nikovch ciest typu B mono nahradi dvoma nikovmi cestami typu A vybavenmi umelm vetranm.

Prloha . 10 k vyhlke . 94/2004 Z. z. VZJOMN VZDIALENOS VCHODOV Z MIESTNOSTI ALEBO Z POIARNEHO SEKU

Prloha . 11 k vyhlke . 94/2004 Z. z. DOVOLEN DKA NECHRNENEJ NIKOVEJ CESTY

A. V otvorench technologickch zariadeniach Dovolen dka nechrnenej nikovej cesty (v m) pre jedin cestu Obslun galrie, ochodze a laviky otvorench technologickch zariaden a) pri spracvan alebo pri vskyte horavch plynov a horavch kvapaln I. a II. triedy nebezpenosti, b) pri spracvan alebo pri vskyte horavch kvapaln III. a IV. triedy nebezpenosti a pevnch horavch ltok, c) pri spracvan nehoravch ltok. 30 50 viac ciest

Por. . 1.

Priestor

50 100

115 145

2.

Laviky potrubnch mostov a) rozvodu horavch plynov a horavch kvapaln, b) rozvodu nehoravch ltok. 50 100 115 145

3.

Dopravnkov mosty na dopravu pevnch ltok ltok a) horavch, b) nehoravch. 50 100 115 145

B. V potrubnch kanloch

Por. . 1.

Priestor Doprava horavch plynov a horavch kvapaln a) v priechodnch kanloch, b) v prieleznch kanloch. Doprava pevnch horavch ltok a) v priechodnch kanloch, b) v prieleznch kanloch. Doprava nehoravch ltok a) v priechodnch kanloch, b) v prieleznch kanloch.

Dovolen dka nechrnenej nikovej cesty (v m) pre jedin cestu viac ciest

30 nie je dovolen 50 30 100 50

50 30 115 50 145 85

2.

3.

Prloha . 12 k vyhlke . 94/2004 Z. z.

RCHLOS POHYBU OSOB A JEDNOTKOV KAPACITA NIKOVHO PRUHU

nik

Rchlos pohybu osb v m.min-1 30 25 20

Jednotkov kapacita poet osb za min. 40 30 25

po rovine po schodoch dolu po schodoch hore

Prloha . 13 k vyhlke . 94/2004 Z. z. VYBAVENIE POIARNEHO SEKU ZARIADENM ELEKTRICKEJ POIARNEJ SIGNALIZCIE, STABILNM HASIACIM ZARIADENM A ZARIADENM NA ODVOD TEPLA A SPLODN HORENIA

ip - index skladovanch materilov, Ps - sinite hmotnosti, As - sinite nebezpeenstva, Bs - sinite skladovania, ie - index ekonomickho rizika, Es - sinite kd, U - sinite plochy, Zs - sinite splodn horenia, PLOCHA 1 - poiarny sek nemus by vybaven zariadenm elektrickej poiarnej signalizcie, stabilnm hasiacim zariadenm a zariadenm na odvod tepla a splodn horenia, PLOCHA 2 - poiarny sek mus by vybaven elektrickou poiarnou signalizciou, PLOCHA 3 - poiarny sek mus by vybaven stabilnm hasiacim zariadenm, PLOCHA 4 - poiarny sek mus by vybaven elektrickou poiarnou signalizciou a stabilnm Hasiacim zariadenm, PLOCHA A - poiarny sek mus by vybaven zariadenm na odvod tepla a splodn horenia, (nad bodkoiarkovanou iarou) PLOCHA B - poiarny sek nemus by vybaven zariadenm na odvod tepla a splodn horenia. (pod bodkoiarkovanou iarou)

Prloha . 14k vyhlke . 94/2004 Z. z. DRUH KBLA A. PRE ZARIADENIA, KTOR S POAS POIARU V PREVDZKE Zariadenia, ktor s poas poiaru v prevdzke ------------------------------------------------- Druh kbla a)domci rozhlas -------------------------------------------------------------------------------------------- ZO, PH b)ndzov osvetlenie -------------------------------------------------------------------------------------- ZO, BH, PH c)osvetlenie chrnench nikovch ciest a zsahovch ciest ------------------------------------ BH, PH d)evakuan a poiarne vahy ------------------------------------------------------------------------- ZO, PH e)vetranie nikovch ciest -------------------------------------------------------------------------------- ZO, BH, PH f) stabiln hasiace zariadenia ---------------------------------------------------------------------------- ZO, PH g)elektrick poiarna signalizcia ----------------------------------------------------------------------- ZO, PH h)zariadenie na odvod splodn horenia ---------------------------------------------------------------- ZO, BH, PH i) zosilovacie erpadl poiarneho vodovodu ------------------------------------------------------ ZO, PH B. PRE POIARNE SEKY S TMITO PRIESTORMI Poiarny sek s priestorom ---------------------------------------------------------------------------- Druh kbla a) zdravotncke zariadenia

1. jasle ---------------------------------------------------------------------------------------------------------- BH, ZO 2. lkov oddelenia nemocnc --------------------------------------------------------------------------- BH, PH, ZO 3. jednotka intenzvnej starostlivosti, anestziologicko-resuscitan oddelenie, operan oddelenie BH, PH, ZO b) stavby socilnych sluieblkov asti ----------------------------------------------------------- BH, PH, ZO c) stavby s vntornmi zhromaovacmi priestormi (divadl, kin, kongresov sly, obchody, vstavnctvo) 1. zhromaovac priestor --------------------------------------------------------------------------------- BH, ZO 2. priestory, v ktorch sa pohybuj nvtevnci ------------------------------------------------------- BH d) stavby na bvanie (okrem rodinnch domov)komunikan priestory --------------------- BH, ZO e) stavby na ubytovanie pre viac ako 20 osb (hotely, internty a podobne) 1Wzby------------------------------------------------------------------------------------------------------------ BH, ZO 2. spolon priestory (recepcia, retaurcia)---------------------------------------------------------- BH Ak sa v poiarnom seku nachdza viac priestorov, treba pre poiarny sek splni vetky poiadavky ustanoven pre jednotliv priestory. Vysvetlivky: ZOodoln proti reniu plamea, BHbezhalognov s nzkou hustotou dymu pri horen, PHpoas horenia funkn v poadovanom ase.