AKTUARSKA

"'

MATEMATIKA
Vaculikov

M. Urbmkov,L.

SLOVENSK

TECHNICK

UNIVERZITA V BRATISLAVE

2006

- vntornho vnosovho percenta, - doby nvratnosti.

Nikdy vak nesmieme zanedba riziko a stupe likvidity investcie. ist sasn hodnota NPV (Net Present Value) je set diskontovanch prjmov a vdavkov (s prihliadnutm na ich znamienko) k porovnvaciemu dtumu. Za tento referenn dtum sa berie sasn asov pozcia. Nech Cj s pean toky realizovan na koncij-teho roku pre j= O, 1, oo.,n. Nech i je ron rokov miera, rovnak vo vetkch prpadoch - ak si investor peniaze vypoiiava, ak ich investuje alebo ich sm poiiava. Potom ist sasn hodnotu vypotame zo vzahu

Cl C2 NPV ( i ) =C o +-+-+...+1+ i (1+ i) 2

Cn

(1+ i) n

(7)

Podotkame, e

Cj mu by aj zporn. Vemi asto je zporn Co, nakoko

vina investci zana vdajom, napr. nkupom nehnutenost, cennch papierov, strojnch zariaden. Pri posudzovan projektu postupujeme takto: Ak NPV( i ) > O, projekt je pre investora vhodn. Ak NPV( i)< O, projekt je pre investora nevhodn. Ak NPV( i) = O, projekt je krajne akceptovaten.

Prklad 2.1.7

Jednorazov investcia vo vke 1 milin Sk prinesie finannej

spolonosti o rok vnos 410 000 Sk, o dva roky vnos 456 000 Sk a o tri roky vnos 492 000 Sk. Zistite, i dan investcia bola pre finann spolonos vhodn, ak porovnaten kapitl bol na kapitlovom trhu v tej dobe zhodnocovan 13 % p. a. Rieenie: Co=-lOOOOOO Pri vyhodnocovan projektu pouijeme C3=492000 vzah i=O,13 (7), priom

C1=4l0000

C2=456000

NPV = -1000000+ NPV = 60927 NPV > O

410000 4560?0 4920?0 + + 1,13 1,13 1,13

ist sasn hodnota je kladn, investcia j e vhodn.

31

a) Generan

mrtnostn tabul1cy

(generation life tables)

- predstavuj

zznam

priebehu ivota konkrtnej populcie sasne narodench jedincov realizovan ponc okamihom narodenia vetkch jedincov tejto populcie a koniac smrou poslednho z nich. Kee predpokladaj tatistick sledovanie populcie po dlh dobu, ich kontrukcia je vemi ak. Preto maj vznam skr pri sledovan populcie, napr. hmyzu a zvierat, ktorch dka ivota je podstatne niia ako u loveka. b) Ben mrtnostn tabul1cy (current life tables)

vychdzaj z dekrementnch

sksenost danej populcie v priebehu krtkeho asovho prierezu, spravidla za jeden rok. Na zklade tchto sksenost sa skontruuje obraz ivota hypotetickej populcie sasne narodench jedincov. lo = 100000.
c) pln mrtnostn tabul'ky (complete life tables)

Jej rozsah lo sa nazva kore.

Zvykne sa voli

- obsahuj

informcie

pre vekov

intervaly dky jednho roku. d) Skrten mrtnostn tabul'ky (abridged life tables) -maj vekov intervaly,

s vnimkou najniej vekovej kategrie, s dkou vou ako jedna. Zvyajne sa vol p rokov (0-1, 1-5,5-10,10-15, oo.) Skrten tabuky sa odvodzuj z plnch.

2.3.1 Opis mrtnostnej tabul'ky

mrtnostn tabul'ky nemaj univerzlny charakter, medzi tabul'kami rznych zdrojov s spravidla odchlky. Z dlhodobho hadiska vykazuj populcie vyspelch krajn zlepovanie mrtnostnch charakteristk. Taktie takmer v celom vekovom rozsahu je mrtnos enskej populcie niia ako mrtnos muskej populcie, o sa tie zohaduje pri poistno-technickch vpotoch rznymi spsobmi: a) pouvaj sa rzne tabul'ky pre muov a eny, b) poisovne si zostavia vlastn, upraven tabuku, ktor odra sprvanie sa

"priemernho poistenca", c) pouvaj sa musk mrtnostn tabul'ky, priom sadzby pre eny sa zskaj vhodnm vekovm posunutm sadzieb vypotanch pre muov, napr. o 3 a 5 rokov (35 ron ena sa pota, ako keby bola 30 ron). My budeme pouva mrtnostn tabuku z prlohy 1. Tto tabuku sme

skontruovali na zklade dajov Vskumnho demografickho centra a tatistickho

49

4. Zmiean fondy Zameriavaj sa na rzne trhy a aktva. S "zlatou strednou cestou" medzi rizikovmi akciovmi a konzervatvnymi dlhopisovmi fondami z hadiska rizika aj vnosu. 5. Fondy nehnutel'nosti, regionlne, ekologick a humanitrne vyberaj sa napr. poda svetonzorovch predstv klienta. Vetky uveden typy fondov meme ete triedi poda teritria na ktorom investuj, napr. Eurpa, USA, Jun Amerika a poda meny v ktorej s veden podiely, napr. euro, americk dolr, slovensk koruna a pod. Klienta najm zaujma ak vnos me od investcie oakva. Treba zdrazni, e vetky oakvan vnosy fondov s len predpoklady, ktor sa mu, ale aj nemusia splni. Pri vbere fondu je vhodn riadi sa v prvom rade vlastnou akceptciou rizika. Vhodn je vimn si aj histriu fondu a pomc me aj ratingov hodnotenie fondu.

Pri IP sa poistn umiestuje do fondov formou nkupu podielovch jednotiek (unit) jednotlivch investinch fondov. Podielov jednotka (PJ) poistnkovi umouje podiea sa na hodnote fondu, ale nezabezpeuje iadne in prva. PJ m dve formy: a) Poiaton podielov jednotka (PPJ, initial unit) Nakupuj sa za ben poistn v prvom roku poistenia, z nich s postupne umorovan zaiaton nklady poisovne spojen s poistenm. b) Akumulan podielov jednotka (APJ, accumulation unit) Nakupuje sa za mimoriadne, jednorazov alebo ben poistn, pouva sa na ely investovania. Z APJ sa kadorone oderpvaj sprvne poplatky a rizikov poistn k pokrytiu rizika v prpade smrti. PPJ a APJ maj rzne nkupn (offer price, nc)a predajn (bid price, pc) ceny:

AP J

pc

hodnota majetku investinho fondu

celkovpoet PJ investinho fondu

APJpc APJ ne=1-/3

PPJpc stanovuje poisovate PPJpc PPJ ne =1-/3 APJpc je predajn cena APJ, AP Jnc - nkupn cena AP J, 109

c) poistenie na prv riziko Je to vlastne rdze zujmov poistenie zhora ohranien poistnou sumou S. Poistn suma S stanovuje najvyie mon poistn plnenie. Poistnej sume S sa hovor aj limit prvho rizika. Pri kode, ktor neprevyuje poistn sumu, poisova vyplat poistn plnenie v plnej vke kody. Akje koda vyia ako poistn suma, poistn plnenie bude vo vke S. Tu op dochdza k implicitnej spoluasti klienta na poistnom kryt. Tto forma poistenia sa vyuva v tch produktoch poistenia, kde s typick mal kody, iba ojedinele vek. Takm je napr. poistenie domcnosti. Netto poistn pri poisten na prv riziko bude

1(~)

= v.q\.[Gs B + (1- bs}S] = v.q!.[Gs + (1- bs}s JH

kde Gs je ven vka kd najviac s,

GsB

- vyjadruje

priemern vku poistnho plnenia pre kody nepresahujce

limit

prvho rizika,
(1- bs}S

- vyjadruje

priemern vku poistnho plnenia pre kody presahujce

limit

prvho rizika.

d) kvtov poistenie Je kombinciou poistenia na prv riziko a poistenia na pln hodnotu. Poistn suma S m v tejto forme vznam poistnej sumy pri poisten na prv riziko. Udan hodnota U (u > S) m vznam poistnej sumy pre poistenie na pln hodnotu. Toto poistenie sa asto predpisuje pomocou tzv. kvty t =! Tto forma poistenia sa vyuva v poisten U majetku, ke je snaha docieli efekt ako v poisten na prv riziko so spoluasou. Netto poistn dostaneme tak, e vo vzorci Netto poistnho n a prv riziko nahradme s kvtou t a poistn hodnotu H udanou hodnotou U Netto poistn bude: s/u

1(:)

=v.q!.[Gt.U+(I-bJ.S]= v.ql.[Gt+ (l-bJtJU

149