Autor: Štefan Kuteniè

Pôsobenie notárov vo vz•ahu k evidencii vlastníckych a iných vecných práv k

nehnute¾nostiam a obnove vlastníckych práv k pôde.

Pod¾a obèianskeho zákonníka sú predmetom obèianskoprávnych vz•ahov veci, a pokia¾ to ich

povaha pripúš•a, práva alebo iné majetkové hodnoty. Predmetom obèianskoprávnych vz•ahov môžu
by• tiež byty alebo nebytové priestory. Veci sú hnute¾né alebo nehnute¾né.
Vlastníctvo vo všeobecnosti zahàòa v sebe predmet vlastníctva drža• (ius possidendi), užíva• a
požíva• jeho plody a úžitky (ius utendi et fruendi) a naklada• s ním (ius disponendi). Ak sa zameriame
len na veci ako predmet vlastníctva, zistíme, že je podstatný rozdiel v držbe vecí hnute¾ných a nehnu-
te¾ných. Vlastník hnute¾nej veci môže demonštrova• svoje vlastníctvo aj tým, že vec má (drží) pri sebe
alebo vo svojom príbytku. Takúto možnos• nemá vlastník nehnute¾nej veci, ktorý si ju nemôže vzia• so
sebou ani iným spôsobom ju v priestore presúva•, èo je dané už samotným pomenovaním"nehnute¾-
nost". Je preto logické a samozrejmé, že u nehnute¾ností vždy bola dôležitá viac èi menej dokonalá evi-
dencia vlastníkov, z ktorej vlastníci mohli vyvodzova• a preukazova• svoje vlastnícke práva. Tak ako sa
v histórii ¾udstva postupne rozvíjali v oblasti práva právne inštitúty a v oblasti prírodných vied a techniky
zememeraèstvo, rozvíjal sa a zdokona¾oval aj systém evidencie nehnute¾ností a vlastníckych práv k
nim. Už z dávnej minulosti sú známe rôzne listiny, dekréty, patenty priznávajúce jednotlivcom alebo
skupinám vlastnícke èi iné práva k nehnute¾nostiam. Napr. najstaršia zachovaná pozemková kniha pre
mesto Bratislava je z roku 1439. Má 739 listov na ktorých sú záznamy o nehnute¾nostiach a vlastní-
koch. V tomto prípade ešte nešlo o pozemkovú knihu ako inštitúciu, úrad, ale o jednotlivú vec. Z Èiech
a Moravy sú známe tzv. Zemské dosky, ako evidenèné nástroje týkajúce sa nehnute¾ností a vlastníkov
a najstarší pozemkový kataster z rokov 1654- 1655 známy pod názvom "berná ro¾a" alebo tiež "rusti-
kálny kataster".
V podmienkach Slovenska ( a Uhorska, ktorého súèas•ou Slovensko bolo) za urèitý prelom v evi-
dencii vlastníckych a iných vecný práv k nehnute¾nostiam a evidencie pôdy a stavieb možno považova•
rok 1852, kedy bol vydaný cisársky patent o pozemkových knihách a naò nadväzujúce ministerské
nariadenia. Popri pozemkových knihách, slúžiacich najmä na evidenciu vlastníckych práv sa súbežne
vytváral aj pozemkový kataster, evidencia podávajúca informácie o pozemkoch, využívaná prevažne na
daòové úèely. Po potlaèení bojov proti Viedni absolutistická vláda zaviedla aj na území býv.Uhorska
namiesto uhorského súkromného práva rakúsky všeobecný obèiansky zákonník a majetkové pomery
upravila nariadením o pozemkových knihách z r.1855 na základe ustanovizne pozemkových kníh.* V
roku 1861 sa síce v Uhorsku obnovila platnos• starých uhorských zákonov doplnených o doèasné súd-
ne pravidlá prijaté Judexkuriálnou konferenciou, avšak ustanovizeò pozemkových kníh a s òou súvisia-
ce pravidlá rakúskeho všeobecného obèianskeho zákonníka zostali v platnosti. Tým bol daný vývoj evi-
dencie nehnute¾ností a vlastníckych a iných práv na Slovensku na ïa¾šie budúce desa•roèia.
Môžeme si položi• otázku, preèo napriek v tej dobe ve¾mi pokrokovému a vyspelému inštitútu po-
zemkových kníh došlo v neskorších rokoch ku zhoršovaniu evidencie vlastníckych vz•ahov k nehnute¾-
nostiam, predovšetkým k pôde. Príèiny a dôvody tohto stavu sú rôznorodé, subjektívne aj objektívne,
za ich spoloèného menovate¾a však možno považova• spoloèensko-politický a ekonomický vývoj v da-
nom èase a na danom území v minulých historických obdobiach, ale aj miera záujmu, èi nezáujmu
vlastníkov na dôslednej evidencii ich vlastníckych vz•ahov.
Už zaèiatkom 20. storoèia nastával taký nesúlad medzi zápismi v pozemkovej knihe a skutoèným
stavom, že bolo zapoèaté s tzv. vložkárskymi prácami a pôvodné pozemkovoknižné protokoly boli na-
hradzované pozemkovoknižnými vložkami. V rámci vložkárskych prác " ......vypátrajú sa zmeny, ktoré
sa medzi èasom mimo pozemkovej knihy staly a do vložiek vpíše sa takto do poriadku uvedený právny
stav." **
Vložkárske práce však neboli ukonèené na celom území Slovenska. Je potrebné zdôrazni•, že až
do roku 1950 (do prijatia tzv. Stredného obèianskeho zákonníka) mal vklad (intabulácia) do pozemkovej
knihy konštitutívny význam, teda "vlastníkom nehnute¾nosti do pozemkovej knihy zapísanej spravidla
mohol by• len ten, kto bol v pozemkovej knihe ako vlastník zapísaný." *** Z tohto všeobecného pravidla
existovali len výnimky, nestal sa totiž vlastníkom ten, koho vklad bol neplatný. Nadobudnutie vlastníc-
keho práva mimo pozemkovú knihu bolo možné len dedením a vydržaním. Dediè právo vlastníctva na
zdedenú nehnute¾nos• nadobudol aj bez pozemkovoknižného vpisu v momente, keï poruèite¾ zomrel.
----------------------------------
* Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, Doc.Vladimír Fajnor,
Dr.Adolf Záturecký, III.vydanie pôvodného diela, str.23
** Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, Doc.Vladimír Fajnor,
Dr.Adolf Záturecký, III.vydanie pôvodného diela, str.121

1
*** Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, Doc.Vladimír Fajnor,
Dr.Adolf Záturecký, III.vydanie pôvodného diela, str.128
Platná právna úprava však zabezpeèovala vykonávanie zápisov do pozemkovej knihy na základe dede-
nia:" Na základe dedenia alebo vecného odkazu môže dediè, resp. odkazovník žiada• zápis vlastníctva
do pozemkovej knihy, prièom však miesto intabulaèného povolenia musí predloži• dedièské (èi odka-
zovnícke) vysvedèenie z pozostalostného konania. To si môže vždy zadováži•, lebo ak sú v pozostalosti
nehnute¾nosti, je pozostalostné konanie povinné, a ak jeho zavedenie nežiada stránka, musí sa zavies•
z úradnej povinnosti (§4 zák.èl.XVI/1894)." * Vydržaním mohlo by• nadobudnuté vlastnícke právo aj
proti vlastníkovi vpísanému do pozemkovej knihy, ak niekto nehnute¾nos• ako svoju pokojne mal v
držbe po dobu 32 rokov.
Nielen opomínanie intabulácie – vkladu vlastníckeho alebo iného vecného práva do pozemkovej
knihy, ale aj objektívne, spoloèenské pomery a vývoj v druhej polovici 20. storoèia mali negatívny vplyv
na úplnos• evidencie pozemkových kníh. "Na polovici územia nebol založený operát pozemkového ka-
tastra, znaèná èas• katastrálneho operátu nebola vložkárskym konaním premietnutá v pozemkovej kni-
he, znaèná èas• komasácií neprešla vložkárskym konaním, vojnové udalosti spôsobili stratu, prípadne
znièenie operátov pozemkového katastra a pozemkovej knihy z priestoru 376 katastrálnych území." **
Zápisy v pozemkovej knihe sa stávali stále nepreh¾adnejšími. Príèinou tohto vývoja bola najmä
technika zápisov do pozemkovej knihy, kde sa fyzické osoby uvádzali len menom a priezviskom, bez
dátumu narodenia. S pribúdajúcimi zápismi a s pribudajúcim poètom zapísaných osôb sa postupne zni-
žovala možnos• ich jednoznaènej identifikácie. Okrem toho prevodmi a prechodmi vlastníctva z jednej
osoby na viaceré ïa¾šie dochádzalo ve¾akrát k neúnosnému drobeniu spoluvlastníckych podielov až do
tej miery, že aj v súèasnosti sa ve¾ká rozdrobenos• vlastníctva k pôde poci•uje ako ve¾ký problém. Na
rozdiel od iných krajín právna úprava za platnosti Uhorského práva do roku 1950 nezamedzovala
drobenie vlastníctva po¾nohospodárskej pôdy. Až prijatím Zák.è.139/1947 Zb. o rozdelení pozostalosti s
po¾nohospodárskymi podnikmi a o zamedzení drobenia po¾nohospodárskej pôdy bol položený právny
základ na obmedzenie takéhoto drobenia. Aj zákon è.95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred
štátnym notárstvom obsahoval osobitné ustanovenie o dedení po¾nohospodárskeho podniku, po¾no-
hospodárskej a lesnej pôdy. Úlohou štátnych notárov bolo vies• dedièov k takej dohode, ktorá by najlep-
šie vyhovovala potrebám po¾nohospodárskej (lesnej) výrobe.
Prijatím tzv. Stredného obèianskeho zákonníka (Zák.è.141/1950 Zb., úèinný od 1.1.1951) bol zruše-
ný intabulaèný princíp zápisov vlastníckych a iných vecných práv k nehnute¾nostiam. K prevodu vlast-
níckeho práva došlo už samotnou zmluvou, bez potreby akéhoko¾vek ïa¾šieho zápisu v pozemkovej
knihe. Obèiansky zákonník síce uvádzal, že prevod vlastníctva k nehnute¾ným veciam zapísaným v
pozemkovej knihe alebo železniènej knihe zapíše sa do týchto kníh, ale toto ustanovenie malo len od-
porúèací charakter, pretože jednak nespájalo už s takýmto zápisom žiadne úèinky (okrem úèinku dekla-
ratórneho) a nestanovovalo ani žiadnu sankciu, ak by sa pod¾a tohto ustanovenia nepostupovalo. Ani
vlastníctvo k pôdohospodárskym pozemkom nadobudnutým na základe výmerov o vlastníctve pôdy
alebo výmeru o prídele do vlastníctva nepodliehalo zápisu do pozemkovej knihy. Stojí za povšimnutie,
že pravidelnejšie zápisy, èi lepšie povedané vyznaèenie zmien v èasti B.Vlastníctvo pozemkovokniž-
ných vložiek a protokolov v pozemkovej knihe sa najèastejšie vykonávali na základe ukonèených de-
dièských konaní.
Dedièské konanie bolo súdnym konaním a prejednaním dedièských vecí boli poverovaní až do
1.1.1952 verejní notári, od tohto dátumu až do 1.1.1955 štátni notári. Od 1.1.1955 prešla rozhodovacia
èinnos• v dedièských veciach na štátne notárstva.
Celkove právne prostredie v pä•desiatich rokoch vytváralo podmienky na to, aby sa význam a ob-
sah vlastníckeho práva, najmä k nehnute¾nostiam v povedomí ¾udí oslaboval a aby sa tým vytvárali aj
lepšie podmienky pre sce¾ovanie pozemkov do väèších celkov a ich kolektívneho obhospodarovania
predovšetkým prostredníctvom jednotných ro¾níckych družstiev a štátnych majetkov s koneèným cie¾om
dosta• do spoloèenského vlastníctva a spoloèenského užívania drvivú väèšinu všetkej pôdy. K tomu
malo prispieva• aj zákonodarstvo, právna teória aj prax dotýkajúca sa vlastníckeho práva. Nastáva pre-
lom v ponímaní a definície vlastníctva. Opúš•a sa definícia známa už z Rímskeho práva, pod¾a ktorej je
vlastníctvo pomerom subjektu k veci prejavujúcim sa jeho panstvom nad vecou (ius ad rem) a vlast-
níctvo sa zaèína pod¾a vtedajšej ideológie definova• ako "právo jednotlivca alebo kolektívu používa•
výrobné prostriedky a výrobky svojou mocou a vo svojom záujme na základe sústavy triednych
pomerov, ktorá v danej spoloènosti existuje, a v súlade s touto sústavou". * ** Z tejto definície je zrejmá
-----------------------
* Základy všeobecného súkromného práva, Univ.prof.Dr.Štefan Luby, Ústav všeobecného práva
súkromného právnickej fakulty Slovenskej univerzity, Zväzok I., Bratislava 1947
** Kataster nehnute¾ností v praxi, Imrich Horòanský, str.144
*** Obèiansky zákonník (Zák.è.141/1950 Zb), osobitná èas• dôvodovej správy, str.256

2
snaha o redukovanie obsahu vlastníctva najmä na atribút užívania a podriadenie vlastníka sústave
triednych pomerov. V tom bol položený základ pre nerovnos• a nerovnoprávnos• jednotlivých typov
vlastníctva a pre zásahy štátnej moci do vlastníckej sféry jednotlivcov.
Obèiansky zákonník rozlišoval vlastníctvo socialistické, ktoré malo formu štátneho alebo
družstevného vlastníctva, ïalej vlastníctvo osobné a vlastníctvo súkromné. Zákonník neobsahoval
univerzálnu definíciu vlastníckeho práva a neurèoval ani hranice rozsahu vlastníckeho práva s
výpoètom oprávnení vlastníka, ak opomenieme možnos• s vecou naklada• v medziach právneho
poriadku. Obmedzil sa len na zásadu, že nikto nesmie zneužíva• vlastnícke právo na škodu celku,
preto aj rozsah, obsah a ochrana jednotlivých typov vlastníctva mohla by• upravená odlišne. Napr.
ustanovenie o osobnom vlastníctve malo aj dovetok o tom, že osobný majetok je nedotknute¾ný.
Ustanovenie o súkromnom vlastníctve takýto dovetok však neobsahovalo. Dispozièná zásada vlastníka,
teda právo predmet vlastníctva previes• na iného bola obmedzená resp. podmienená privolením býv.
Okresného národného výboru (Zák.è.65/ 1951 Zb. o prevodoch nehnute¾ností a o prenájme
po¾nohospodárskej a lesnej pôdy), socialistické vlastníctvo požívalo zvýšenú ochranu v tom, že bolo
nescudzite¾né., atï. bolo by možné uvies• ïa¾šie príklady nerovnosti a nerovnoprávnosti typov
vlastníctva.
Výsledkom eliminácie významu pozemkovej knihy bol prudký nárast tzv. nedoložených
vlastníckych vz•ahov k nehnute¾nostiam. "Ten, kto sa riadil zápisom v pozemkovej knihe nebol
chránený. Trvalo sa na individuálnom skúmaní každého vlastníckeho vz•ahu k nehnute¾nosti a zápis do
verejného operátu nebol žiadnou zárukou." * Existujúce zápisy v pozemkovej knihy už nezaruèovali ich
èasovú autenticitu a hodnovernos•. Dlhodobo to nebol udržate¾ný stav, preto bol prijatý Zák.è.22/1964
Zb. o evidencii nehnute¾ností.
Orgány geodézie a kartografie mali postupne zriaïova• evidenciu vlastníckych a iných vecných práv
k nehnute¾nostiam na základe došlých listín a vyšetrovaním v obci, v rámci tzv. druhej etapy zakladanie
evidencie právnych vz•ahov. Zakladanie listov vlastníctva uvedenými postupmi však bolo ve¾mi pomalé
a navyše týkalo sa v naprostej väèšine len intravilánov obcí, pretože pozemky v extraviláne boli zlúèené
do ve¾kých honov, u ktorých sa evidoval predovšetkým uživací stav. Aj orgánmi geodézie prevzatý
mapový operát nedával možnos• urýchleného zakladania evidenèných vz•ahov.V lepšom prípade sa
jednalo o tzv. zjednotený operát, keï údaje o parceliach a výmerách mohli by• prevzaté do evidencie
nehnute¾ností. V poèetných katastroch sa však vychádzalo len z tzv. krokárskych máp, ktoré neboli
vytvárané na základe presného merania. Tie boli v nasledujúcich rokoch dopåòané po technicko-
hospodárskych meraniach (THM) a po základnom mapovaní ve¾kej mierky (ZMVM) o zákres parciel
pod¾a stavu užívacieho a právneho (vlastníckeho).
Nespornou výhodou bolo, že pozemkové knihy v tých rokoch boli uložené a spravované na
bývalých Štátnych notárstvach. Štátni notári rozhodujúci v dedièskej agende tak mohli bezprostredne
pracova• s operátmi pozemkovej knihy a prípadné nejasnosti alebo neúplnosti prešetrova•. V prípadoch
úmrtia vlastníkov pôdy nachádzajúcej sa v extraviláne bola aj takáto pôda zaraïovaná do aktív
dedièstva, ale nie vo všetkých prípadoch a nie v úplnosti. Pozemkovoknižné parcely predstavujúce
pôdu v extraviláne boli v rámci možností zis•ované v operátoch pozemkovej knihy, ale vzh¾adom na
množstvo právnych vz•ahov v pozemkovej knihe nevyznaèených, nemohli by• ani tieto zis•ovania aj pri
maximálnej snahe úplné. Avšak ani samotní dedièia neprejavovali enormný záujem na úplnom zistení
vlastníctva poruèite¾a k pôde v extraviláne, pretože vedeli, že ide o vlastníctvo bez náležitého obsahu,
ktoré im neprinášalo skutoèný prírastok ich majetku. Ak aj došlo k prejednaniu pôdy v extraviláne, táto
nemohla by• potrebným spôsobom geometricky zidentifikovaná a takto zdedené pozemky sa obvykle
zapisovali na tzv. hluché listy vlastníctva, práve preto, že zdedené pozemkovoknižné parcely nemali èo
do ve¾kosti a tvaru priradenú zodpovedajúcu parcelu evidencie nehnute¾ností. Takýto stav mal možno
jediné pozitívum v tom, že nebola snaha celého okruhu dedièov o dedenie a vo väèšine prípadov teda
nedochádzalo k drobeniu po¾nohospodárskej pôdy nachádzajúcej sa v tom èase v užívaní
po¾nohospodárskej organizácie. V tomto smere mali na dedièov pôsobi• aj štátni notári. Z uvedených
dôvodov až do konca úèinnosti zákona o evidencii nehnute¾ností nenastal v evidencii zásadný obrat.
K diametrálnej zmene prístupu došlo až po zmene spoloèenského systému po roku 1989. V
procese obnovy vlastníckych vz•ahov a prinavracania skutoèného obsahu vlastníckeho práva sa nebý-
valým spôsobom vzbudil záujem o po¾nohospodársku pôdu. Odrazom toho bolo prijatie reštituèných
zákonov, napr.Zák.è.229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vz•ahov k pôde a inému po¾nohospodárskemu
majetku. Znaèný poèet osôb sa zaèalo domáha• aj prehodnotenia výsledkov dedièských konaní z
predošlých rokov, èo vyústilo až v prijatie Zák.è. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vz•ahov
k nehnute¾nostiam. Úèelom tohto zákona bolo okrem iného aj zmiernenie niektorých majetkových krívd.
---------------------------------

3
* 1. Slovenské notárske dni, Zborník prednášok, Nezávislý verejný register – právna istota vlastníckych
vz•ahov, JUDr.Ján Mazák, str.25
Ak pri vyporiadaní dedièstva pod¾a doterajších predpisov došlo k nadobudnutiu po¾nohospodár-
skych alebo lesných pozemkov poruèite¾a len jedným alebo niektorým z dedièov len preto, že
išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie pod¾a osobitných predpisov a došlo tým k
zníženiu podielov ostatných dedièov v porovnaní s nadobúdate¾om týchto pozemkov alebo k
opomenutiu dedièov, mohla oprávnená osoba žiada• od povinných osôb vyrovnanie svojho dediè-
ského podielu v lehote do 30. júna 1993; inak právo zaniklo (zákon bol vyhlásený dòa 11.06.1992).
Úmysel zákonodarcu iste nebol zlý, ale skrýval v sebe prvky retroaktivity a prinášal aj nežiaduce
drobenie pôdy.
Zmenou politického systému v roku 1989 a prechodom na trhové hospodárstvo sa nahromadené
problémy s evidenciou právnych vz•ahov k nehnute¾nostiam stali ešte akútnejšími a potreba ich riešenia
naliehavejšia. Odrazom toho bolo prijatie radu zákonných noriem sledujúcich zlepšenie v tejto oblasti.
Medzi prvé z nich patril Zák.è.330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoloèenstvách. Mal dos•
ambiciózne plány, pod¾a ktorých mali pozemkové úpravy v sebe zahàòa• a) zistenie vlastníckych a
užívacích pomerov a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov), b)
technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním
právnych pomerov. Podkladom pre spracovanie projektu pozemkových úprav bol tzv. register
pôvodného stavu, ktorý pôvodne nemal by• priamo zapisovaný do katastra nehnute¾ností.
" Už v prvom roku realizácie zákona (§28) sa ukázalo, že rozsah nezrovnalostí pozemkového
vlastníctva presahuje stav bežných rozdielov v tej miere, že tieto nie sú zvládnute¾né štandardnými
postupmi pod¾a zákona a vynaložené finanèné prostriedky nezodpovedajú dosiahnutému efektu." *
Dôsledkom tohto bolo, že od roku 1994 sa pozemkové úpravy nariaïovali zásadne len po etapu
zostavenia RPS, ktorý bol zapisovaný do katastra nehnute¾ností a oznaèoval sa ako zjednodušený
register pôvodného stavu (ZRPS). Súèasne sa pracovalo na novej právnej úprave, obsahujúcej
úèinnejšie nástroje na výrazné zlepšenie evidencie právnych vz•ahov. Tak bol prijatý Zák.è.180/1995
Zb. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Zákon upravoval tri oblasti a to
konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vz•ahov k nim, nakladanie s niektorými
pozemkami a oprávnenia fondu a opatrenia proti drobeniu pozemkov.
V prvej èasti zákon stanovoval postup pre vytváranie tzv. Registra obnovenej evidencie pozemkov
(ROEP). Úèelom zostavovania ROEP bolo výrazným spôsobom zlepši• stav evidencie právnych (najmä
vlastníckych) vz•ahov k pozemkom, celoplošne na celom území Slovenskej republiky. Oproti
predchádzajúcej právnej úprave bolo možné pod¾a neho rieši• evidenèné a vlastnícke vz•ahy aj v
intraviláne.
Práce na vytváraní ROEP pokraèujú aj v súèasnosti pod¾a harmonogramu, ktorý na príslušný
kalendárny rok schva¾uje Vláda SR. Do prác na zostavovaní ROEP sú zapojené orgány štátnej správy
(SPF, pozemkové úrady, katastrálne úrady), zástupcovia obecných samospráv a zástupcovia
vlastníkov, nájomcov prípadne držite¾ov pozemkov, ak ide o lesné pozemky aj štátna organizácia
lesného hospodárstva. Je možno ešte predèasné hodnoti• výsledky ROEP, ale aj v obciach, kde už
bol ukonèený sa nedosiahol stav kompletnej a úplnej evidencie. Stále vo vysokom poète sú uvádzaní
vlastníci (spoluvlastníci), ktorých terajší pobyt nie je známy alebo vlastníci sú neznámi. Pod¾a
Zák.è.503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky è. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom, by pozemky nezistených vlastníkov mali prejs• do vlastníctva štátu a do jedného roka na
základe delimitaèného protokolu do vlastníctva obce. Obec takto nadobudnuté vlastníctvo nesmie do 10
rokov previes• na iného ani zriadi• k nim záložné právo. V súèasnosti o súlade tohto zákona s ústavou
rozhoduje Ústavný súd SR a je pozastavená aj úèinnos• zákona, teda predpokladaným dòom
01.09.2005 neprešli pozemky nezistených vlastníkov do vlastníctva štátu. Neznámi vlastníci a vlastníci,
ktorých pobyt nie je známy sa zahàòajú do kategórie tzv. "nezistených vlastníkov." Okrem toho je stále
ešte dos• ve¾ká skupina zistených vlastníkov, ktorí sú už zomretí, ale ich vlastníctvo nebolo doposia¾
predmetom dedièského konania. U tejto skupiny nepripadá do úvahy prechod vlastníckeho práva na
štát a neskôr na obec.
Na druhej strane aj v skupine vlastníkov s neznámym pobytom je znaèná èas• takých, ktorí už
nežijú a dedièstvo po nich nebolo prejednané. Aj v takýchto prípadoch je možné navrhova• prejednanie
dedièstiev, podmienkou je len to, aby bola preukázaná identita vlastníkov zapísaných v katastri
nehnute¾ností (prípadne ešte v pozemkovej knihe) s konkrétnym poruèite¾om. V týchto prípadoch sa
však musí stihnú• hranièný termín, ku ktorému by vlastníctvo nezistených vlastníkov malo prejs• na štát.
Rozhodujúci deò takéhoto prechodu bude závisie• od výsledku konania na Ústavnom súde SR.

4
-----------------------
* Základy pozemkového práva, Komentár, Jozef Gaisbacher, Pavol Peceò a kolektív, str.123
Návrh na prejednanie dedièstva môže poda• ktorýko¾vek z dedièov. V návrhu má by• oznaèený
poruèite¾, uvedený okruh dedièov a predmet novoobjaveného majetku. Uvádzané skutoènosti by mali
by• doložené potrebnými listinami ako napr. úmrtný list poruèite¾a (ten nie je potrebný pokia¾ je k
dispozícii predchádzajúce rozhodnutie o dedièstve) a výpisy z katastra nehnute¾ností prípadne pozem-
kovej knihy, svedèiace o vlastníctve poruèite¾a k urèitým nehnute¾nostiam. Návrh sa podáva na miestne
príslušnom okresnom súde, tým je súd v obvode ktorého mal poruèite¾ svoje posledné trvalé bydlisko,
ak nemal bydlisko alebo ak bydlisko nemožno zisti•, v ktorého obvode mal naposledy pobyt, ak nie je
taký súd, je príslušný súd, v ktorého obdvode je poruèite¾ov majetok, prípadne medzi nieko¾kými takto
príslušnými súdmi ten z nich, ktorý prvý vykonal úkon.
Pokia¾ ide o skupinu nezistených vlastníkov, ktorí žijú, ale nie je známy ich pobyt, tí môžu svoje
identifikaèné údaje doplni• v katastri nehnute¾ností a doloži• hodnovernými listinami nadobudnutie vlast-
níckeho práva. Táto možnos• je však tiež èasovo limitovaná do dòa, kedy by malo vlastníctvo neziste-
ných vlastníkov pripadnú• štátu a následne obciam.
Nezanedbate¾ným spôsobom prispeli v procese obnovy vlastníckych vz•ahov k nehnute¾nostiam aj
inštitúty oprávnenej držby a vydržania. Osvedèenie o oprávnenej držbe štátni notári, resp. neskôr notári
vydávali pod¾a Zák.è.293/1992 Zb. Navrhovate¾ po splnení zákonných podmienok a na základe
notárskeho osvedèenia bol zapísaný do evidencie nehnute¾ností (katastra nehnute¾ností) za vlastníka a
ak do 10 rokov žiadna iná osoba nepodala proti tomu námietky, dochádzalo po uplynutí 10 rokov k
vydržaniu vlastníckeho práva. Táto lehota sa však nemohla skonèi• skôr, ako bude pre príslušné
katastrálne územie schválený projekt pozemkových úprav vykonávaných z dôvodu usporiadania
vlastníckych a užívacích pomerov, ak ide o nehnute¾nos•, na ktorú sa pozemkové úpravy vz•ahovali.
Ak iná osoba podala námietky proti vydaniu osvedèenia, notár ju vyzval, aby preukázala do 30 dní
podanie návrhu na súd. Ak sa tak nestalo, notár vydal osvedèenie bez oh¾adu na prejavené námietky.
Osoba zapísaná v katastri nehnute¾ností mala postavenie oprávneného držite¾a. Osvedèenie
oprávnenej držby bolo možné len do 1.12.2000. Druhým ištitútom je vydržanie vlastníckeho práva na
základe notárskeho osvedèenia. V tomto prípade vyhlásenie úèastníka pojaté do notárskej zápisnice
deklaruje skutoènos•, že k urèitému dòu došlo k vydržaniu vlastníckeho práva. Úèastník sa v katastri
nehnute¾nosti priamo zapíše ako vlastník. Notárska zápisnica musí obsahova• vyhlásenie úèastníka o
tom, že splnil podmienky vdržania, najmä okolnosti odôvodòujúce zaèatie oprávnenej držby, trvanie a
nepretržitos• držby. K vyhláseniu sa dokladajú písomné vyjadrenia dotknutých vlastníkov, obce a
právnickej osoby príslušnej na správu nehnute¾nosti o tom, že nemajú výhrady k vzniku vlastníckeho
práva. Tento inštitút je v platnosti doposia¾.
V procese usporiadania vlastníctva k pôde sa nezriedka zis•ujú chýbajúce údaje resp. aj chyby
alebo omyly v zápisoch v operátoch pozemkovej knihy resp. aj v operátoch katastra nehnute¾ností. V
prípade, že dotknutí úèastníci túto skutoènos• uznávajú a nie je medzi nimi spor, bolo by možné v
záujme odstránenia chyby alebo doplnenia údajov postupova• pod¾a § 63a Notárskeho poriadku -
Osvedèenie o splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom. * Osobitným predpisom v tomto
prípade je Obèiansky zákonník. Notárom vydané osvedèenie by bolo podkladom pre zápis do katastra
nehnute¾ností.
Z uvedeného struèného preh¾adu o vývine problematiky evidovania právnych vz•ahov k
nehnute¾nostiam je zrejmé, že boli dlhé èasové periódy poèas ktorých stála evidencia nehnute¾ností
a práv k nim na okraji spoloèenského záujmu a jej úplnos• a hodnovernos• sa tým zhoršovala. Ani v
súèasnosti, napriek zrete¾nému úsiliu o jej obnovu sa ešte nepodarilo dosiahnu• želate¾ný stav.
Akoko¾vek ide o naliehavý záujem, proces obnovy vlastníckych vz•ahov si vyžaduje svoj èas na pokojné
a dôsledné doriešenie, so snahou vyhnú• sa nepresnostiam, nesprávnostiam, èi nebodaj spôsobeniu
újmy na vlastníckych právach zainteresovaných subjektov.

JUDr.Štefan Kuteniè
notár so sídlom v Žiari nad Hronom

október 2005
---------------------------
* §63a: Notár formou notárskej zápisnice na základe predložených listín osvedèí splnenie podmienok
ustanovených osobitným predpisom;6baa) v notárskej zápisnici notár uvedie, splnenie ktorých podmienok
osvedèoval a akým spôsobom bolo ich splnenie preukázané a pripojí osvedèovaciu doložku o tom, že nezistil
žiadne prekážky na postup úèastníka pod¾a osobitného predpisu. 6baa)

5
Použitá literatúra:

Pozemnoknižné právo na Slovensku, Teodor Štofko, Jozef Šmirják, graf. a vydavate¾ské podniky
Pravda, 1947

Nástin súkromného práva platného na Slovensku v Podkarpatskej Rusi, Doc.Dr.Vladimír Fajnor,

Dr.Adolf Záturecký, 1924, III: vydanie pôvodného diela, Vydavate¾stvo HEURÉKA,1998

Základy všeobecného súkromného práva, Univ.prof.Dr.Štefan Luby, Ústav všeobecného práva

súkromného právnickej fakulty Slovenskej univerzity, Zväzok I., Bratislava 1947

Základy pozemkového práva, Jozef Gaisbacher, Pavol Peceò a kolektív, Vydavate¾stvo

HEURÉKA,1998

Kataster nehnute¾ností v praxi, Imrich Horòanský, Vydal Ing.Miroslav Mraèko, EPOS, 2003

1. Slovenské notárske dni, Zborník prednášok, Vydala Nadácia Ars notaria a Notárska komora SR,
1995

Dedièská príruèka, Štefan Huljak, Vydavate¾stvo Poradca, s.r.o., 1996

Právne vz•ahy k po¾nohospodárskej pôde a jej ochrana, Dušan Kokavec, Veda, vydavate¾stvo
Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1985

Èeskoslovenské Pozemkové právo, Juraj Kolesár a kol. , vydavate¾stvo Obzor, 1980

Komentované zákony dotýkajúce sa predmetnej problematiky

6
7