Predmet: Vpotov technika pre manarov/prednky Vyuujci: Mgr. Ing. Michal efara / Doc. RNDr. Michal Gregu, PhD.

10. WORLD WIDE WEB

cie:
uvies tudenta do problematiky webu, webovch sluieb prierezovho prepojenia doteraz nadobudnutch poznatkov

o je to www?
distribuovan hypertextov internetov informan systm, v ktorom dokumenty obsahuj odkazy na in miestne alebo vzdialen dokumenty je to oficilne (nesprvne laick pomenovanie len internet) oznaenie tej asti, kde sa informcie nachdzaj vo forme webovch strnok kad dokument m svoju pecifick adresu URL a je pomocou nej njden a zobrazen v programoch nazvanch webov prehliada dokumenty nazvan webov strnky mu obsahova hypertextov odkazy vaka tmto odkazom, s dokumenty navzjom poprepjan a vytvraj sie

Histria World Wide Webu:

World Wide Web vyvinul v rokoch 19891990 Timothy Berners-Lee a Robert Cailliau v eneve spoluprca vedcov vyadovala spolon vyuvanie dt Tim Berners-Lee sa rozhodol vytvori hypertextov systm, ktor by bol integrlnou sasou internetu v oktbri 1990 zaal prcu na prvom klientovi, ktor by umonil vytvranie, editovanie a prezeranie web-strnok aby bol klientsk program o najjednoduch a nezvisl na platforme, vyvinul jazyk HTML ako podmnoinu mimoriadne komplikovanho jazyka SGML alej vytvoril HyperText Transfer Protocol (HTTP) ako sbor pravidiel, ktor vyuvali potae komunikujce v sieti interne tento protokol umooval sledova hypertextov spojenia nezvisle od ich lokcie podobne navrhol aj Universal Resource Identifier ako tandard, ktor umonil prideli dokumentom v internete jedinen adresu v decembri 1990 boli vytvoren zklady World Wide Web, okolo roku 2000 World Wide Web spojila viac ako miliardu webovch strnok na svete

Predmet: Vpotov technika pre manarov/prednky Vyuujci: Mgr. Ing. Michal efara / Doc. RNDr. Michal Gregu, PhD.

Ako pracuje web:

prehliadanie web strnky na Internete obyajne zana bu napsanm URL strnky do internetovho prehliadaa alebo kliknutm na hypertextov odkaz internetov prehliada potom vyle sriu komunikanch sprv, nakoniec stiahne strnku a zobraz ju najprv je meno servera z URL preloen na IP adresu pomocou celosvetovej internetovej databzy znmych serverov DNS tto IP adresa je potrebn na nadviazanie spojenia a posielanie paketov na server potom internetov prehliada poiada o prostriedok poslanm HTTP poiadavky na webov server na konkrtnu IP adresu v prpade typickej webovej strnky je HTML text strnky vyiadan prv a spracovan okamite internetovm prehliadaom, ktor potom vyle alie poiadavky na stiahnutie obrzkov a alch sborov potrebnch pre zobrazenie strnky tatistiky merajce popularitu webovch strnok s obyajne zaloen na pote zobrazen strnky alebo na pote poiadaviek na server tieto tatistiky sa obvykle analyzuj, interpretuj a slia na zlepenie samotnho webu. ke mme stiahnut obsah strnky z webovho servera, internetov prehliada vykresl strnku na obrazovku potaa tak ako je definovan HTML, CSS a inmi webovmi jazykmi vetky obrzky a alie prostriedky s spojen aby vytvorili webov strnku tak, ako ju vid pouvate vina internetovch strnok obsahuje hypertextov odkazy na alie svisiace strnky, dokumenty, zdrojov kdy, defincie a in webov prostriedky ako kolekcia uitonch, svisiacich informci pospjanch cez hypertextov odkazy vznikla prezvka web of information sie informci

Web server:
Webov server me by:

1. Pota, ktor je zodpovedn za vykonvanie prkazov HTTP od klientov programov zvanch webov prehliada. Vykonanm poiadavky sa rozumie odoslanie webovej strnky. Webov strnky s obvykle dokumenty HTML. 2. Potaov program, ktor vykonva innosti opsan vyie - kad webov server je pripojen k potaovej sieti a prijma poiadavky v tvare HTTP - na zklade poiadavky zasiela ako odpove poadovan HTML strnku - odpove obvykle predstavuje nejak HTML dokument, ale me to by i dokument v inom formte text, obrzok a pod.

Predmet: Vpotov technika pre manarov/prednky Vyuujci: Mgr. Ing. Michal efara / Doc. RNDr. Michal Gregu, PhD.

Webov prehliada:
webov prezera alebo web browser je aplikan softvr umoujci pouvateovi zobrazenie a interakciu s HTML dokumentmi hosovanmi na webovch serveroch alebo na loklnom sborovom systme medzi prehliadae dostupn pre PC patria napr.: Internet Explorer, Firefox, Opera, Google Chrome a Safari prehliada je najastejie pouvanm druhom tzv. pouvateskho agenta (user agent), t. j. klienta uritho internetovho protokolu najrozsiahlejia znma zbierka prepojench dokumentov je znma ako World Wide Web rozlin prehliadae sa odliuj tm, ak maj schopnosti modern prehliadae pouvaj mnostvo technk a tandardov, ktor v zaiatkoch we bu neexistovali ako bolo skr poznamenan, poas vojny prehliadaov nastal rapdny a chaotick nrast technolgi pouvanch na Webe

HTML:
Hypertextov znakov jazyk (HyperText Markup Language) je znakov jazyk uren na vytvranie webovch strnok a inch informci zobrazitench vo webovom prehliadai kladie draz skr na prezentciu informci (odseky, fonty, vha psma, tabuky at.) ako na smantiku (vznam slov) pvodne bol uren ako vemi zjednoduen podmnoina jazyka SGML, ktor sa pouva v organizcich s komplexnmi publikanmi poiadavkami, ale neskr sa stal samostatnm tandardom pecifikciu jazyka HTML udriava World Wide Web Consortium (W3C) aktulna verzia je HTML 5, ale W3C plnuje nahradi HTML jazykom XHTML, implementciou jazyka XML, ktor zjednodu prcu prehliadaov aj tvorcov web strnok. jazyk HTML umouje vytvra dokumenty obsahujce text, hypertextov odkazy, multimedilny a in obsah, formulre, skripty a metainformcie prehliadaten v tzv. webovom prehliadai jazyk HTML je textov; umouje tanie a upravovanie priamo v textovom editore (existuj aj pecializovan programy na grafick WYSIWYG editovanie strnok HTML, naprklad Macromedia Dreamweaver alebo Microsoft FrontPage) jazyk HTML sa zvykne pouva aj v elektronickej pote

CS S :
kaskdov tly (skratka z ang. Cascading Style Sheets) je veobecn rozrenie (X)HTML jednoduch mechanizmus na vizulne formtovanie internetovch dokumentov tly umonili oddeli truktru HTML alebo XHTML od vzhadu. prv verzia CSS (CSS level 1) vznikla u v roku 1996 a umoovala prcu s psmami, okrajmi a farbami v roku 1998 bola doplnen o nov monosti a vznikol CSS level

Predmet: Vpotov technika pre manarov/prednky Vyuujci: Mgr. Ing. Michal efara / Doc. RNDr. Michal Gregu, PhD.

v sasnosti je podporovan vo vetkch novch verzich prehliadaov (Internet Explorer, Opera, Mozilla, Netscape, Safari) konzorcium W3 prve pracuje na pecifikci CSS level 3 (konzorcium zdruenie ekonomickch objektov) pomocou kaskdovch tlov sa vytvraj truktrovan dokumenty, teda oddeuje sa obsah dokumentu (HTML) od jeho vzhadu (CSS) zska sa tm prehadn a jednoduch kd. CSS je mon presun do externch sborov, zmen sa tm dtov vekos a d sa jednm sborom zmeni cel tl strnky cieom kadho webdesignera je vytvori strnku tak, aby vyzerala o najviac podobne v najpouvanejch prehliadaoch CSS nezaruuje rovnak vykresovanie vo vetkch prehliadaoch, vzhadom k rznym interpretcim CSS rznymi prehliadami je nemon aby strnka vyzerala na pixel rovnako najv problm v interpretcii css m internet Explorer

Cloud computimg:
Klaud kompjting (in nzvy: telepotanie, telepotaov systm, potaov telekomunikcia, potaov telekomunikcie, model sieovho prstupu na poiadanie k spolone vyuvanm prostriedkom vpotovej techniky je na Internete zaloen model vvoja a pouvania potaovch technolgi mono ho charakterizova aj ako poskytovanie sluieb alebo programov uloench na serveroch na Internete s tm, e pouvatelia k nim mu pristupova naprklad pomocou webovho prehliadaa alebo klienta danej aplikcie a pouva prakticky odkiakovek pouvatelia neplatia (za predpokladu, e je sluba platen) za vlastn softvr, ale za jeho pouitie ponuka aplikci sa pohybuje od kancelrskych aplikci, cez systmy pre distribuovan vpoty, a po operan systmy prevdzkovan v prehliadaoch, ako je naprklad eyeOS, Cloud alebo iCloud