slo 6 December 2007

asopi s Ne mo cni ce s po li kli ni k ou Pri ev idz a so sdl om v B oj ni ci ac h

Na Remate pri Handlovej sa uskutonil 5.-6. decembra snem Zdruenia miest a obc Hornej Nitry, ktor rokoval o.i. aj o problmoch zdravotnctva a zvl naej nemocnice. K 49 primtorom a starostom sa v druh de prihovoril aj predseda Trenianskeho samosprvneho kraja Pavol Sedlek a informcie o NsP podal aj riadite naej NsP L. Gerlich. P. Sedlek sa v obsiahlom vystpen zmienil o 3 problmoch: ak je perspektva NsP v Bojniciach, i a ako sa bude financova dokonenie rekontrukcie jej ininierskych siet a operanch sl a o bude s mestskou poliklinikou v Prievidzi.

upan: O nemocniciach po Novom roku

MUDr. Jn BELANSK, nmestnk LSP

as plynie. Rchlos jeho plynutia sa kadmu z ns zd in. Urite mme obas pocit, e rchlos, akou sa menia dni a tdne, je udivujco vysok. Inokedy sa nememe doka, aby u bolo o p i o desa mint viac a seky medzi jednotlivmi mintami sa nm zdaj venosou. V kalendri obraciame u posledn listy s npisom December a mysou prebehne pochybnos, i sme naozaj na konci alieho roka. Nu, ako oponova slam v kalendri. Je to tak. V tomto roku je pred nami u len pr pracovnch dn, potom Vianoce a napokon je to naozaj na skok k Silvestru a k novmu roku. Poohliadnime sa a sksme charakterizova rok, ktor sa chli ku koncu. Urite nebol jednoduch a pre zdravotnkov na Slovensku obzvl, nevynmajc nae zariadenie. Ale nebol ani bez spench momentov pre nemocnicu, ktor dodvaj dobr pocit a posiluj v ns odhodlanie aha t kru alej. Reformn kroky jednej politickej garnitry sa ledva stihli uja do ivota a jej vmenou nastali i niektor legislatvne zmeny, ktor ns vrtili o krok sp (napr. zruenie poplatkov), navodili zven spotrebu zdravotnej starostlivosti a niektor negatvne ovplyvnili finann toky v zdravotnckych zariadeniach. Aj u ns sme zaznamenali predovetkm nrast potu vyetren v pohotovosti a zmena DPH pri cench liekov mala vplyv na plnovanie a spotrebu liekov a ZM na oddeleniach. V prvch troch mesiacoch sme sa trpili s nbehom > > > str. 2

Panta rei

Pokojn vianon sviatky, v novom roku 2008 zdravie, astie a spokojnos el vedenie NsP a asopis Nemocnica

Krtko po Novom roku sa m poda P. Sedlka uskutoni rokovanie k 3 nemocniciam TSK, ktor m zvi tri monosti, ak o maj alej fungova: pr edaj, prenjom innost a prevdzkovanie a financovanie z rozpotu TSK. Za najaktulnejiu oznail prenjom innost, priom potvrdil, e sa hlsia aj zujemcovia o kpu a investovanie do nemocnc. Predseda ZMOHN a primtor Prievidze Jn Bodnr i viacer al diskutujci oznaili problm predovetkm naej NsP za naliehav a alie umtvovanie prostriedkov v dostavbe monobloku za kodliv. P. Sedlek povedal, e financie na dostavbu monobloku kraj nem a zrejme ani nebude ma, priom vyjadril pochybnosti, i bude spen snaha zska na tento el peniaze z eurofondov, ke tt mieni uprednostni nemocnice z minimlnej siete. Tlmoil i neshlasn stanovisko k minimlnej sieti, v ktorej nie je ani naa

Ak s pracovn podmienky v NsP (o sa zlepilo a naopak, o vs najviac trpi)? Peter vec, fkuchr NsP - Pracovn podmienky by mali by jednou z prvoradch starost. V naom prpade sa toho v poslednch rokoch robilo kad rok nieo menie, ale my sme zvyknut robi vdy tak, aby predovetkm pacienti nepoctili iadny n problm, aby bolo o nich postaran po strnke stravy, ako treba. Musm v tomto smere oceni medziudsk vzahy a prstup k prci nho 30lennho prevane enskho kolektvu. To sa u dnes naozaj ako kde njde, aby udia tak spolu vychdzali. Je to vynikajce, u ns sa nediskutuje, i sa nieo d, i keby boli pracovn podmienky akkovek. Momentlne pracujeme v silnom provizriu, pretoe sa u ns v stravovacej jednotke rekontruuje. No napriek tomu sme radi, e 47-ron zariadenie sa konene vymiea - kotly, cel parn systm, dvaj nm nov konvektomaty, vdajn pult, udriavacie skrine, men sa dlaba v jednej asti kuchyne, take sme naden, e sa nm to tu podstatne zlep. Chcem poakova aj pracovnkom jednotlivch oddelen za porozumenie pre potreby stravovacej prevdzky. > > > str. 2

Predaj, prenjom, i - ni?

V auguste 2004 sa zaala na Trenianskom samosprvnom kraji pripravova transformcia nemocnc v jeho zriaovateskej psobnosti (Bojnice, P. Bystrica a Myjava). V januri uplyn tri roky od otvorenia oblok ponukovho konania, ktor bolo potom zastaven. V aprli 2005 sa na zastupitestve TSK hovorilo o zaloen spolonosti s majoritou TSK, ale potom prili voby a neudialo sa ni. V auguste 2005 poslanci len vzali na vedomie patov stav, ke nenaiel dos podpory nvrh prenaja nemocnice mestm za 1 Sk na 30 rokov, ani nvrh na zaloenie pecilne pracovnej komisie na nemocnice. Neuspeli ani nai poslanci, ktor s kolegami z P. Bystrice a Myjavy zvolali v septembri 2005 mimoriadne zastupitestvo, aby presadili oddenie nemocnc, dostavbu naej NsP a transformciu

>

>

>

str. 2

>

>

>

str. 2

Nettni lekri vtaj lepiu vzjomn informovanos

Je to v zujme pacientov

Nettni lekri vtaj monos pravidelne sa stretva na pde NsP, ie v podstate samosprvneho kraja, a vzjomne sa informova o zmench na oboch stranch i novinkch v legislatve. To je strune zver zo stretnutia, ktor pripravila naa NsP pod ztitou Trenianskeho samosprvneho kraja a uskutonilo sa na Mikula za asti vedcej odboru zdravotnctva a humnnej farmcie TSK E. tefkovej, MPH, pribline 50 nettnych lekrov z Hornej Nitry a vedenia a primrov NsP. Pre NsP je to monos, ako preklen nejestvujci organizan rmec, stretva sa na bze spolonho zujmu o spolonch pacientov a informova "ternnych" lekrov o organizanch zmench v NsP, o zaveden novch zariaden i terapeutickch i diagnostickch metodk. Ide teda o skvalitnenie sluieb oboch strn. Oslovili sme niekoko nettnych lekrov, aby vyjadrili svoju nzor na stretnutie. Reumatolg MUDr. Jozef Pistovk z Prievidze: "Ja sa stretvam s MUDr. L. Ger-

lichom asto a pravidelne a mem len potvrdi, e podobn stretnutia urite maj vznam, inak by sme boli po organizanej a metodickej lnii odtrhnut od praxe. Lep kontakt znamen viac informci o monostiach spoluprce, musme v nej ma interdisciplinrnu koordinciu a stretovos. Len by si to azda vyadovalo viac asu, vyiu frekvenciu alebo voli uie zameranie jednotlivch stretnut." Praktick lekr MUDr. Alexander Berke z Kanianky: "Jednoznane to vtam. Zastnil som sa u pred nejakm asom, ke ns bolo na stretnut asi desa a vyjadril som aj niektor podnety. Aj my mme o poveda. Prnos bude vek, pretoe nemocnica je pre ns ako "lietadlov lo", lapidrnejie sa to ned vyjadri. Povaujeme toto zariadenie za kov. Vea vec sa v om u zlepilo, len nech sa mu dar! Ak bud stretnutia pravidelne, tm lepie. Treba, aby sa obe strany vzjomne povali." Intern lekrka MUDr. Eva imancov z Nedoier: "Mne sa to vemi pilo. V nemocnici je

vea zmien, je dobre, ak o nich vieme, ak sa kolegovia stretvaj. Pre ns je NsP vym pracoviskom. Myslm, e vzhadom na pomerne ast zmeny by tieto stretnutia mali by najmenej dvakrt, lepie tyrikrt rone. Teraz bolo tch informci zo strany NsP vea a mlo asu ostalo pre ns." Praktick lekr MUDr. Peter Danihel z Bojnc: "Toto stretnutie bolo zameran skr na prezentciu oddelen NsP, ale nebol som na celom, take mj nzor me by skreslen. Bude dobre, ak sa budeme takto stretva pravidelne, potrebujeme sptn vzbu. Ja problmy v spoluprci s NsP nevidm, no privtal by som napr. monos napoji sa na NIS a dosta elektronickou cestou niektor informcie o pacientoch niekedy je to neodkladn." Napokon, vedca odboru zdravotnctva a humnnej farmcie TSK Elena tefkov, MPH, toto stretnutie tie privtala a povedala: "Poda mjho nzoru by to malo by aspo raz polrone, aby bol priestor pre vzjomn informovanie a vmenu nzorov. Ak maj lekri zujem o informcie, ja si aj v budcnosti njdem as, aby som sa na podobnch pravidelnch stretnutiach zastnila a informovala ich o legis(ba) latvnych zmench."

NEMOCNICA lo vybudova stomatologick odbor v Prievidzskom okrese, oho sa vemi dobre zhostil. Zo tyroch zubnch lekrov a 10 dentistov v ase jeho prchodu do Prievidze vzrstol ich poet na vye 50 zubnch lekrov v ase jeho odchodu do dchodku (1991). Nelkov stomatologick oddelenie zriaden po otvoren nemocnice v roku 1961, ktorho sa stal primrom, sa stalo vukovm strediskom novonastupujcich lekrov, intrumentrok a zubnch laborantov. Pod jeho vedenm boli vybudovan ordinarity stomatochirurgie, ortodoncie a parodontol gie. Vychoval viac ako 120 stomatolgov, ktor sa uplatnili nielen v naom okrese, ale aj na inch pracoviskch na Slovensku i v zahrani. Jubilantom vyslovujeme vaku a ctu za vykonan dielo a elme im, aby alie roky preili v dostatonom zdrav, v pohode a v spokojnosti z dobre vykonanej prce. Riaditestvo NsP a bval spolupracovnci

december 2007

Patr im vaka a cta za vykonan dielo

V minulch doch sa doili vznamnho ivotnho jubilea traja nai bval spolupracovnci, ktor svoj aktvny ivot prevali a teraz aj svoj zaslen odpoinok trvia na Hornej Nitre. MUDr. Ladislav Babiak, nar. 16. novembra 1927, priiel na Horn Nitru v roku 1957 po niekokoronom psoben v B. Bystrici a v N. Bani ako bansk lekr. Po krtkom psoben v Novkoch sa stal obvodnm lekrom v Prievidzi. Na tomto poste zotrval a do svojho odchodu do dchodku v roku 1993. Podieal sa na vytvran obvodnho systmu vo vtedy rapdne sa rozrastajcom meste. Po vytvoren mestskej polikliniky v Prievidzi bol jej dlhoronm vedcim lekrom. Ako dchodca pracoval ako zvodn lekr na Bani Cge. Bol dlhoronm aktvnym funkcionrom Okresnej organizcie ervenho kra. > > >

Jubile vznamnch lekrov

MUDr. Emil Ivica, nar. 19. novembra 1922, sa usadil na Hornej Nitre v roku 1953 ako zvodn lekr banckeho a chemickho uilia v Novkoch. Psobil na mnohch postoch - ako zvodn lekr NCHZ, obvodn lekr v Prievidzi, obvodn internista, posudkov lekr a na konci svojej lekrskej kariry ako vedci lekr poliklinic kho geriatric kh o oddelenia. P r e i e l i mn o h mi organiztor skmi funkciami bol riaditeom n e m o c n ic e v Handlovej, riaditeom naej nemocnice (1966 1973) a riaditeom ONZ. Venoval sa histrii zdravotnctva na Hornej Nitre, o ktorej vydal publikciu pri prleitosti 40. vroia otvorenia naej NsP. MUDr. Alexander Morvek, nar. 3. decembra 1927, priiel do Prievidze do funkcie okresnho stomatolga. v roku 1954. Jeho lohou bo-

Panta rei

upan: O nemocniciach po Novom roku

> > >
NsP, hoci tt s ou pota v krzovch plnoch pre mimoriadne situcie. Ns sa tka aj informcia P. Sedlka, e od Veobecnej zdravotnej poisovne dostal prsub, e VZP v roku 2008 nezni zmluvn objem vkonov pre nau NsP, aj ke nie je sasou minimlnej siete. (No to v skutonosti me znamena zl sprvu, pretoe NsP pota s medzironm nrastom.) Rozpotu NsP sa tka aj poliklinika v Prievidzi - ak sa z nej ambulancie odsahuj, samosprvny kraj poda P. Sedlka oslov mesto Prievidza, ktor m zujem vyui objekt na socilne sluby. Pre NsP, ktor teraz objekt spravuje, to prinesie vpadok z prjmov za prenjom niekoko milinov korn rone. Riadite NsP L. Gerlich ocenil, e primtori a starostovia prejavili evidentn zujem riei problmy zdravotnctva a vyjadrili aj urit netrpezlivos a neshlas s ustavinm odsvan m rieenia. (ba)

Stanislav Paick, vedci kotolne: Pracovn podmienky povaujem za vemi dleit sas vkonu a kvality prce. Myslm si, e pobyt na pracovisku predstavuje dos znan as nho ivota a kad - aj ke nepatrn postupn zlepovanie pracovnch podmienok vlastne vylepuje kvalitu nho ivota. Nakoko vemi dobre poznm pomery v NsP, mem posdi, e pracovn podmienky na prevdzke kotola a spaova dosahuj vysok, mono a neobvykl tandard. Za najv spech poslednch 2 - 3 rokov v oblasti zlepovania pracovnch podmienok povaujem prestavbu velna - dennej miestnosti na prevdzke spaova - a opravu strechy na prevdzke kotola. Som presveden, e pracovn prostredie na svojom pracovisku tvoria a vylepuj udia, Myslm tm cel kolektv. Ak by som mal sm zabezpei kvalitn pracovn prostredie na svojom pracovisku, kde pracuje 14 ud na zmeny, tak je to utpia. Peter imanec, vedci dopravy NsP: Dobr pracovn podmienky sa odraj v kvalite prce a v medziudskch vzahoch na pracovisku. Pracovn podmienky na seku dopravnho oddelenia sa v uplynulom obdob vrazne nezmenili. Materilne a technick vybavenie je zastaral, obnova autoparku by prospela k skvalitneniu innosti a k zveniu bezpenosti > > > str. 3

Predaj, prenjom i ni?

> > >

nemocnc do programu zastupitestva na oktber. Neprelo to aj preto, e sa neprezentovali ani 3 prtomn poslanci za Prievidzsk regin. Po vobch do VC sa nov poslanci zaoberali najm exekciami. V aprli 2006 len vzali na vedomie sprvu o nemocniciach a kontatovali, e vchodisko bud musie hada v o najskorom obdob. V jni 2006 sa hovorilo, e v auguste treba predloi koncepciu rozvoja zdravotnctva, prelo to na oktber, v oktbri zastupitestvo neprijalo iadne lohy ani termny, poda predsedu TSK P. Sedlka sa malo o koncepcii zdravotnctva vne hovori v prprave decembrovho zastupitestva. V decembri 2006 bola schvlen koncepcia rozvoja zdravotnctva TSK do roku 2013, ktor popsala smer a potreby rozvoja nemocnc, ale bez rieenia zdrojov. V aprli 2007 zastupitestvo uloilo predsedovi TSK zaa rokovania o monosti prenjmu nemocnc, bez asovho vymedzenia. Poslanec M. Mlad predpokladal, e nasledujce zastupitestv dostan informciu

o vsledkoch rokovan. No zastupitestvo sa tm nezaoberalo. S ohadom na sub ministra zdravotnctva po neast v Novkoch a zvldnut loh naou NsP, e prde na nvtevu, a s ohadom na tlak miest a obc sa oakvalo, e zastupitestvo bude riei zadenos nemocnc a ich transformciu ete v decembri resp. na prvom rokovan v roku 2008. Od jlovho poslaneckho prieskumu v naej NsP uplynul polrok a jeho zvery neboli prerokovan ani v auguste (ako poslanci plnovali), ani v novembri. Poksili sme sa zska stanovisko poslanca, predsedu komisie zdravotnctva TSK M. Mladho, ale nespene. len pracovnej skupiny pre poslaneck prieskum, Jn Mokr nm pre Nemocnicu povedal: Je naou povinnosou postara sa o obanov, nezbavova sa zodpovednosti za rieenie problmu zdravotnctva. Sksenosti s prenjmom nemocnc nie s vdy dobr, prijatenej by bol zver, aby TSK vzal vek ver a rieil komplexne zdravotnctvo, kolstvo aj cesty. (ba)

> > > novho CT pracoviska, ale po prekonan detskch chorb sa stva dleitm medicnskym prnosom pre cel nemocnicu a pacientov reginu. Na zaiatku marca sme sa stali svedkami a zrove, nemalm podielom naich zdravotnkov na poskytovan zdravotnej starostlivosti pre obete, aj astnkmi mimoriadnych udalost vo VOP Novky. Napriek tragickm udalostiam bol v nemocnici prtomn duch asti k poranenm a spolupatrinosti k zariadeniu, v ktorom pracujeme. V aprli sa podarilo spusti do innosti geriatrick oddelenie, ktorho pracovnci sa v priebehu roka vysporiadali s mnostvom nstrah, ktor prina nbeh novho pracoviska. Vznik nedorozumen a akost pri nbehu novej prevdzky spova nielen vo vytvran novch interpersonlnych vzahov vntri oddelenia, ale i pri definovan innosti oddelenia smerom k inm pracoviskm nemocnice a smerom k vonkajiemu prostrediu. spene sme aj vaka pochopeniu lniovho manamentu, lenov vntornch auditorskch tmov i oddelenia pre riadenie kvality pred przdninami zavili dvojron proces prpravy, splnili podmienky normy ISO 9001 2000 a zskali po externom audite certifikt systmu riadenia kvality. Sme sce len na zaiatku nastpenej cesty v systme manarstva kvality, ale kad krok, vrtane prvho, je na ceste k cieu dleit. Nestihli sme sa ani prehupn do druhej asti leta a u ns akalo vysporiada sa s novelizciou Zkonnka prce a riei niekoko havri zdravotnckej techniky (USG prstroj na gynekolgii, USG prstroj na RDG pracovisku, vyradenie skiagrafickho prstroja na RDG radom pre radian kontrolu, havarijn stav monitoringu na internej JIS at...) Nemenej nronm procesom bola a je stabilizcia dostatonho potu pracovnkov nemocnice, kde sme po mnohch rokoch poklesu zaznamenali obrat a nrast. Aj napriek tomu na viacerch pracoviskch stle pociujeme ich nedostatok. Porovnvanm s nemocnicami podobnho typu predsa len meme kontatova, e v naej nemocnici sme na tom v tomto smere o nieo lepie. Tak ako plynul as v uplynulom roku? Bol tento rok rovnak, a, alebo ah ako in? Myslm, e plynul v slade s dobou. S dobou, pre ktor je charakteristick, e sa neustle nieo men, nieo sa zana a nieo kon. Dobou, ktor nm v mnohom (ale nie vo vetkom) pomha, aby sme mohli zmeni to, o nm nevyhovuje, ukoni to, o nm kod, a zaa pracova na tom, o prina hodnoty. udsk i materilne.

december 2007 > > >

Pracovn podmienky sa zlepuj, ale... - hovor nmestnk HTS Ing. Milan Petrulk
Ako hodnotte momentlne pracovn podmienky v NsP? (I ke si musme by vedom, e ako nroky na ne z hadiska funkcie a vybavenosti jednotlivch pracovsk, aj stav bude zrejme rznorod.) - Naa nemocnica je 46-ron, take stav je, ak je. Hlavn problm je v technickom stave, ktor vyaduje kompletn rekontrukciu, hlavne monobloku.. Preto sa zaala r. 1998 rekontrukcia ininierskych siet a prstavba operanch sl - pretoe fyzick opotrebovanie stavby a pracovn podmienky, najm v operanch slach, si to vyntili. Do r. 2004 sa prestavalo 142 mil. korn, potom sa zmenila organizcia i financovanie zdravotnctva na Slovensku a odvtedy sa v stavbe nepokrauje. Pritom prstavba ete viac skomplikovala pracovn podmienky, pretoe na u s nadviazan 2 bloky (F a G) a oddelenia z ich przemia sme museli kvli stavebnm prcam presahova do inch blokov, m sa stiesnili podmienky oddelen v nich. Najvm problmom s vznikajce ast poruchy na rozvodoch ininierskych sieti. Take pracovn podmienky mono hodnoti ako vyhovujce, nemocnica funguje, ale nie s optimlne. o sa urobilo pre zlepenie pracovnch podmienok v poslednch dvochtroch rokoch? - V poslednom obdob predovetkm rieime poiadavky, ktor stanovil rad verejnho zdravotnctva pri kontrole koncom roka 2006. Postupne tieto nedostatky odstraujeme. Tka sa to najm operanch sl, kde sa stav vaka tomu nezhoruje, ale je iaduce povi ho na vyiu rove. No treba poveda, e ak by nepokraovala prstavba, nielene by pokraovalo umtvenie 142 mil. Sk investci, ale technick stav nemocnice by sa postupne zhoroval. Niektor alie potrebn investcie s toti kvli rozostavanej prstavbe vemi komplikovan a nemon a pritom finann nroky na rzne iastkov ndzov rieenia by boli vkou porovnaten s nrokmi na dokonenie prstavby operanch sl. Preto teraz vyvjame znan silie o dokonenie rekontrukcie ininierskych siet a prstavby operanch sl, aby prevdzka nemocnice a poskytovanie zdravotnckych sluieb pokraovali neruene a na stpajcej rovni. Od roku 2005 sme zrekontruovali nemocnin lekre, do r. 2005 sme mali vek problm so zatekajcimi strechami odvtedy sme zrekontruovali strechy na hospodrskom objekte, na pavilne E, administratvnej budove, sklade MTZ, plynovej kotolni a slobodrni I. Urobili sme nov podlahy na ortopdii, v sklade potravn, v centrlnej sterilizcii, zrekontruovali sme zariadenie kpen, WC na ortopdii, chirurgii a v centrlnej prjmovej ambulancii. Kadorone sme vynaloili

NEMOCNICA

prepravovanch osb a to si vyaduje nemal finann prostriedky. Chpem priority nemocnice, prvorad s investcie do zabezpeenia kvalitnej zdravotnckej starostlivosti. Tieto problmy s z pozcie radovho zamestnanca ako ovplyvniten, o meme zmeni a zlepi kad z ns, je prstup k prci, tolerancia a empatia ku kolegom na pracovisku a k uom, s ktormi sa pri plnen pracovnch povinnost kad de stretvame. Len tto zmena sprvania ns napriek vetkm problmom me posva krok za krokom dopredu. Henrieta Kiripolsk, referentka starostlivosti o zamestnancov: Ke e n e patrm k zdravotnckemu personlu, pracujem na seku RZ, nemem hodnoti pracovn podmienky v NsP v takom rozsahu, ako si vyaduje prve zdravotn starostlivos, m je nae zariadenie pecifick. Povaujem za nutn vytvra a zlepova pracovn podmienky prve na pracoviskch lieebnho a oetrovateskho procesu, pretoe ak by tieto neboli na uritej rovni, myslm si, e by aj toto mohol pocti pacient, o by nebolo na prospech nemocnice. Tm nechcem poveda, e na nezdravotnckych pracoviskch nie je potrebn vytvra a zlepova pracovn podmienky. Ve sme tie sasou zariadenia, kde sa vykonvaj prce potrebn k existencii NsP a tie musme zvlda prce za podmienok, ktor nm zariadenie poskytuje. Patrm k uom, ktor sa aj v prci chc cti dobre, prjemne, nakoko tu strvime znan as svojho ivota. Preto sa aj ja snam sprjemni a zlepi si svoje pracovn prostredie vlastnm priinenm (v rmci monost). Ale, samozrejme, pri naej administratvnej prci je najdleitejie vybavenie dobrou technikou (PC), od ktorej sme vlastne pri naej prci zvisl (elektronick podatela, elekt. komunikcia s intitciami, dostupnos mnostva informci na internete, a i.). Konkrtne v mojom prpade nemem poveda, e by som nemala problmy pri prci s PC, nakoko som doteraz pracovala na skutone zastaranom potai, ktor mi bol v novembri vymenen za trochu lep a rchlej. Take dfam, e pri vytvran a zlepovan pracovnch podmienok v budcnosti sa nezabudne aj na ns - nezdravotnckych pracovnkov. Marin Krik, opertor kotolne, predseda vboru ZO SOZZ: Ak to zoberieme doslovne, tak musme bra do vahy podmienky, za akch pracujeme. i je prca pre zdravie bezpen, mzdov podmienky, koko odrobme hodn, i nie sme z nijakej priny diskriminovan at... Osobne mm dojem, e pracovn podmienky v NsP s na dobrej rovni, s jednoznane dan > > > str. 4

Rozhodujca bude dostavba monobloku

1 mil. korn na hygienick maby a ntery, v ktorch sme mali predtm tie vek sklz, - ten sme u temer odstrnili. V roku 2006 sme presahovali a stavebne upravili kon odd., psychiatriu a ODCH, o podstatne zlepilo situciu tchto oddelen, centrlny prjem sme prispsobili poiadavkm novej koncepcie zchrannej sluby, urobili sme drobn rekontrukcie na klinickej mikrobiolgii a presunuli sme archv, predtm rozptlen na mnohch miestach, do priestorov bvalho zverinca. V r. 2006 sme zaali a v tomto ase dokonujeme nov dopravn a parkovac systm, ktor podstatne zvil bezpenos pacientov i zamestnancov. V r. 2007 sme v priestoroch po ODCH zriadili geriatriu, zrekontruovali sme oddelenie traumatolgie, odstrnili sme zkladn nedostatkov operanch sl, vyrieili sme havarijn stav priestorov skiagrafie a v sasnosti konme rekontrukciu kuchyne, spojen so zmenou mdia (z pary na elektrinu) a so skvalitnenm celho procesu prpravy jedl. Tto zmena svis so zruenm vroby pary v kotolni v roku 2006, 2007, o podstatne zmenilo k lepiemu bezpenostn situciu v nemocnici, pretoe rozvody pary boli u havarijnom stave. Zachovanie vroby pary by si vyadovalo asi 4 mil. Sk

investci na rekontrukciu rozvodov. Tm, e sme paru zruili a investovali sme radej do novej technolgie, preddeme poruchm a havrim a etrme na spotrebe plynu mesane cca 150 tis. Sk. Ako reaguje tohtoron a budcoron rozpoet na potrebu alej skvalitova pracovn podmienky? - V rozpote na tento rok mme na dodvatesk drbu 11,6 mil. korn, z toho 4,7 mil. Sk na drbu budov, zvyok na zdravotechniku a na dopravn prostriedky. Havarijn situcie, nutn obnova zdravotechniky si vyiadala investcie cca 20 mil. Sk, z toho 7 mil. je dotcia z Trenianskeho samosprvneho kraja. Na nkup pracovnch prostriedkov a drobnho investinho majetku (nadobdacia hodnota do 30 tis. Sk) vynalome cca 4,5 mil. Sk, na materil pre vlastn drbu cca 3,7 mil. Sk, spolu teda 40 mil. Sk. Na rok 2008 mme pripraven pln, v ktorom sa pota s 11 mil. Sk na drbu (z toho na drbu budov 4,3 mil. Sk), chceme dokoni rekontrukcie striech (slobodre, archv, monoblok D, A), vymeni okn na pavilnoch B a C, vchodov dvere na centrlnom prjme, na pavilne B, hospodrskej budove a v prpade monost aj na administratvnej budove. Mali by sme urobi nov podlahy na neurolgii, detskom oddelen, opravi balkny na pavilne B a 1 mil. Sk plnujeme na maliarske prce. Na investcie plnujeme 28 mil. Sk ( z toho s plnovanou dotciou VC cca 13 mil. Sk), na nutn obnovu zdravotnckej techniky, dokonenie nemocninho informanho systmu cca 14 mil. Sk a 1 sanitn vozidlo pre RZP. A tm by sa mali nae pracovn podmienky zase zlepi. Na ktor opatrenia sa najviac sstreujete v tomto ase? - Najaktulnejie je momentlne jednoznane rieenie financovania zo trukturlnych zdrojov EU na rekontrukcie IS a prstavby operanch sl. Pripravujeme sa na to, urobili sme aktualizciu stavebnch projektov, precenili sme stavbu na cenov rove 2007 a iastone sme projekt zmenili dispozine o JIS. Tto naa stavba je v zsobnku projektov Trenianskeho samosprvneho kraja. Operan projekt zdravotnctvo bol schvlen, vo februri 2008 oakvame vzvy MZ SR na predkladanie projektov. V prpade spechu by bol predpoklad pokraovania v rekontrukcii monobloku a IS koncom roka 2008, resp. zaiatkom roka 2009. Pripravil: -ba-

4 > > >

NEMOCNICA

december 2007

a platn v jednotlivch zmluvch a dokumentoch. Aj ke s urit problmy ohadne prstrojovho vybavenia a hlavne nedostatku zdravotnckeho personlu, o nie je len problm NsP Bojnice. Ak pojem pracovn podmienky zoberieme zoiria a zahrnieme tam aj pracovn prostredie, dostaneme sa tam, kde to do znanej miery ovplyvuj aj jednotliv zamestnanci. Podstatn as ivota strvime v prci. Ak sa lovek cti v prci prjemne, m to vek vplyv aj na jeho pracovn vkon. Pracovn prostredie, a to hlavne s kladnmi prvlastkami (prjemn, bezkonfliktn, zdrav... ), patr medzi hlavn priority viny zamestnancov, niekedy je nadraden vke mzdy. Ke pozrieme na cel NsP: nov RDG prstroj, lko na CP pre prevoz pacientov, polohovaten postele, samouzatvracie dvere na B a C, informan systm, dokonca nekukovanie medzi zle zaparkovan aut, to vetko s plusy. Doba ide dopredu a stle nm prina z mjho pohadu zlepenia. Na mojom pracovisku som najvie zlepenie poctil vybudovanm novho velna v spaovni. Pracovn prostredie vnmam ako splynutie prostredia a vzahov, o u ns mem hodnoti len vemi pozitvne. A mj osobn prnos k zlepeniu? tal som jednoduch recept: aj vlastn lka na kvu je u prspevok k pohode , a ja mm dve. Prajem vetkm tajcim prjemn preitie Vianonch sviatkov bez nahania a stresov a v novom roku len a len zlepovanie pracovnch podmienok a pracovnch prostredia. Danka Svtkov, vrchn sestra psychiatrickho oddelenia, a kolektv psychiatrickho oddelenia: Presahovanm do budovy ,,E" pavilnu sme zskali vie priestory a tm aj viac monost na uplatnenie naich odbornch vedomost a zrunost v starostlivosti o duevne chorch pacientov, o urite vetci vnmame ako zlepenie pracovnch podmienok v poslednom obdob. Vyuvanie novch terapeutickch priestorov umouje kvalitnejie sprstupnenie lieebnch programov pacientom. Individulnu sebarealizciu a oddych pacienti nachdzaj aj pri zveaovan vonkajieho okolia. Prve nov a lepie pracovn podmienky nm pomohli umoni dolieovanie pacientov rozrenm dennho psychiatrickho stacionra. Pozitvna zmena nastala aj v prci so zvislmi pacientmi, vypracovali sme program pecializovanej protialkoholickej lieby, v ktorom aj pracujeme. Kvalitnej a rchlej prstup k informcim nm poskytuje informan potaov systm. > > > str. 6

Stanovisko vedenia NsP Prievidza so sdlom v Bojniciach k zverom poslaneckho prieskumu poslancov TSK
Koncom jna a zaiatkom jla sa (na zklade poiadaviek niektorch lekrov a poslancov TSK) uskutonil v naej NsP poslaneck prieskum skupiny 5 poslancov Trenianskeho samosprvneho kraja. Poslanm prieskumu bolo preveri informcie o dajnch nedostatkoch v riaden NsP. Kee v auguste sme nemohli vsledky prieskumu uverejni (sprva poslaneckej skupiny nebola ete prerokovan na VC) a nezachytili sme to ani v oktbrovom vydan (termn prerokovania vsledkov bol: november), vraciame sa k poslaneckmu prieskumu aspo teraz. Sprva o om nebola zatia stle ete prerokovan. Kee, ako nm povedal poslanec TSK, predseda komisie zdravotnctva Michal Mlad, za poiadavkou niektorch lekrov o prieskum boli osobn zujmy a tok na vedenie NsP, nepovaujeme za dobr, aby pracovnci NsP tak dlh as nepoznali fakty o hlavnch problmoch, na ktor sa poslaneck prieskum zameriaval. Preto uverejujeme stanovisko vedenia NsP k nim (v plnom znen z augusta, okrem prloh).
Ad 1) Problm prekladania pacientov do koncovch nemocnc Ide o systmov problm slovenskho zdravotnctva od zruenia KNZ a ONZ v r. 1991. iadnou normou (veobecne zvznm prvnym predpisom ani vntrorezortnm odbornm usmernenm) nie je explicitne stanoven povinnos zariadenia vyieho typu (t.. tzv. koncovej nemocnice) prevzia pacienta hospitalizovanho v inej nemocnici. Prevzatie treba dohovori a odshlasi medzi oetrujcimi lekrmi (resp. primrmi, event. i riaditemi prslunch nemocnc), o spsobuje problmy v benej, ale najm v pohotovostnej prevdzke. Opakovane sme tento stav pripomienkovali na prslunch miestach, aktulne pri MPK Nariadenia vldy SR, ktorm sa men a dopa NV SR . 751/2004 Z.z. o verejnej minimlnej sieti poskytovateov zdravotnej starostlivosti sme dali prslun pripomienky na porade TSK u predsedu MUDr. P. Sedlka i na Z ANS v Martine. Ad 2) Je spracovan krajsk traumatologick pln? Nevieme o existencii takho plnu. Krzov riadenie je lohou KR krajskho radu, resp. krajskej bezpenostnej rady. Krzov pln by mal ma spracovan IRS (integrovan zchrann systm) na rovni kraja (tie riaden z K). Ak bude (je?) takto pln spracovan bude riei len postupy v krzovch situcich hromadnch neast a ohrozen, nie ben prevdzku a oetrovanie pacientov v pohotovosti. Ad 3) Zastaral technika, modernizcia prstrojov Zdravotncka technika je morlne a fyzicky opotrebovan a v poslednom obdob sa astejie vyskytuj havarijn prpady, ke prstroje s u neopraviten a nastva ohrozenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Tieto prpady rieime urchlenm nkupom novej techniky. Nkupy zdravotnckej techniky realizujeme v rmci finannch monost. V roku 2004 bola zdravotncka technika finanne opotreben na 80 %, k 30. 6. 2007 na 70 %. Za uveden obdobie sme zrealizovali nkupy zdravotnckej techniky za cca 59 400 tis Sk, o predstavuje tretinu finannej hodnoty vetkej zdravotnej techniky (v sasnosti disponujeme zdravotnou technikou vo finannom objeme 171 700 tis Sk). Pre rieenie tejto nepriaznivej situcie plnujeme nkupy zdravotnckej techniky v 2. polroku 2007 za 13 mil Sk. Zo zdrojov TSK v objeme 7 mil Sk (celotelov USG, anestetick prstroj, C-rameno) z vlastnch zdrojov za 6 mil. Sk (defibriltor, oper. lampy, mikrotom, USG-gynekol., cytospin, prikrajovac box). Na roky 2008 2009 plnujeme nkupy celkom za 94 mil Sk s predpokladom vlastnch zdrojov (60 mil Sk) a zo zdrojov TSK (35 mil Sk), m plnujeme podstatne zlepi technick stav zdravotnckej techniky, jednak na obnovu a jednak na modernizciu. Ad 4) Zruenie infeknho oddelenia, chba systm umiestovania infeknch pacientov stavn infektolgia bola reprofilizovan od 1. 7. 2006. Doterajia prax v nemocnici potvrdzuje sprvnos rozhodnutia o reprofilizcii. stavn infektolg pracuje ambulantne a konzilirne, systm stavnho rieenia infektologickch pacientov je vypracovan a funkn. Je zaveden centrlna evidencia a hlsenie infektologickch pacientov, v potrebnch prpadoch funguje ich umiestovanie na infekn oddelenie FNsP Trenn, resp. infektologick kliniku MFN Martin. Ad 5) Definova spoluprcu ARO chirurgia traumatolgia zabezpei kvalifikovan personl Spoluprca uvedench odborov je definovan v ich koncepcich, vydanch Vestnkmi MZ SR. Problmy, ktor vznikaj, s skr na rovni osobnch vzahov niektorch lekrov. Kritick stav personlu sa tka na chirurgii SZP a NZP a najhor bol zaiatkom r. 2006, ke sme pre nedostatok zdravotnch sestier museli obmedzi prevdzku chirurgickho oddelenia. Na OAIM vznikla personlna krza pri tarte skromnej ZZS (v prvej polovici roka 2006), do ktorej odili niektor lekri a tyri zdravotn sestry. Vedenie NsP situciu na oboch oddeleniach rieilo (boli priznan stabilizan prplatky sestrm, rekondin pobyty pre pracovnkov OAIM, vyhadvali a zamestnvali sa nov pracovnci). Aktulne je situcia sce nie uspokojiv (o do potov a kvalifikcie personlu), ale nehodnotme ju ako kritick. Nedostatok kvalifikovanch anesteziolgov (o je celoslovensk problm) sa vedenie NsP sna korigova iastkovmi vzkami lekrov z inch zariaden (3 lekri). Na oddelen razovej chirurgie je problm s lekrskym personlom chbaj kvalifikovan razov chirurgovia a primr oddelenia - vedenie NsP

zatia riei ituciu zastupovanm, had vhodnch kandidtov na pozciu primra (v tejto veci je v kontakte aj s hlavnm odbornkom MZ SR pre razov chirurgiu prof. MUDr. P. imkom, CSc). Sasn stav razovej chirurgie je dsledkom minulosti, ke v rmci veobecnej chirurgie nebola traumatolgii venovan dostaton pozornos, preto tto zaostala odborne i personlne. Tento nedostatok sa vedenie NsP sna riei organizanm osamostatnenm odboru, ktor sa rod ako a bolestne. Napriek tomu je personlna situcia v sasnosti pre razov chirurgiu priaznivejia, ako ke bola sasou veobecnej chirurgie. Aj poet lekrskych miest veobecnch chirurgov a traumatolgov je v sasnej dobe vy, ne to bolo kedykovek v histrii bojnickej nemocnice. Ad 6) Finann ohodnotenie kvalita personl Subjektvne nzory a subjektvne vnmanie je v tomto prpade do znanej miery aj objektvnou pravdou, ako mono vyvodi z porovnania voi inm rezortom a vbec voi priemernej mzde v celom hospodrstve SR. Ale pre objektvnej pohad uvdzam: V porovnan s nemocnicami VC v celoslovenskom priemere dosahujeme priemernmi zrobkami nadpriemern rove: - v kategrii zdrav. pracovnkov je priem. mzda v Bojniciach vyia o 10 % (15 974 vs 17 564), - v kategrii lekrov o 5,4 % (26 922 vs 28 366), - v kategrii sestier o 10,5 % (14 416 vs 15 929), - v kategrii pr. asistentiek o 5,2 % (15 259 vs 16 055), - v kategrii laborantov o 9 % (14 753 vs 16 072). Take rove odmeovania v Bojniciach je vyia ako v porovnatench nemocniciach v zriaovateskej psobnosti VC. A z roka na rok sa priemern mzda zvyuje, posledn medziron nrasty boli o 4,5% resp. v r. 2006 o 8,36%. V I. polroku 2007 bola dosiahnut priem. mzda vo vke 17 922,- Sk, o predstavuje zvenie oproti r. 2006 o 5,2%, v kategrii lekrov to bolo zvenie o 6,4%, v kategrii sestier o 5,6%. Odmeovanm sa vedenie NsP serizne zaober, v rmci monost rozpotu a s vedomm vetkch rizk, v zujme socilneho zmieru a stabilizovania personlu. Napriek uvedenmu nedoke vedenie v Bojniciach oakvania zamestnancov uspokoji (podobne ako aj v alch nemocniciach na Slovensku). K nedostatku personlu: Problmy s kvalifikovanm zdravotnckym personlom s celoslovensk, priny s veobecne znme. Napriek uvedenmu sa nm podarilo doplni stav zdravotnckeho personlu oproti r. 2006 o 24 zamestnancov, k 1. 8. sme zvili stav celkovo o 30. Ad 7) Zabezpeenie pohotovostnch sluieb na internom oddelen PS s zabezpeovan dvoma slubu-

>

>

>

str. 5

Stanovisko vedenia NsP Prievidza so sdlom v Bojniciach k zverom poslaneckho prieskumu poslancov TSK
> > >
konajcimi lekrmi. Problmy s potami pohotovostnch sluieb pre jednotlivch lekrov vznikaj preto, e nie je legislatvne upraven povinnos zabezpeova nepretrit lekrsku pohotovos pre lekrov pecializovanej ambulantnej starostlivosti (legislatvna medzera od r. 2004 - upozorujeme na u v rmci MPK nvrhov noviel zkonov . 576 a 578/2004 Z. z.). Ad 8) Stanovisko k odchodu MUDr. Kuklu, MUDr. Palaja Menovan lekri skonili pracovn pomer vpoveou, ktor podali da 31. 7. 2007. Vedenie NsP zobralo vpovede na vedomie a obom menovanm odpovedalo listom. Ad 9) Stanovisko k uskutoovaniu traumatologickch vkonov lekrmi z chirurgie Kad kvalifikovan veobecn chirurg disponuje zrove kvalifikciou z razovej chirurgie (aj pri 1. a 2. atestcii s sasou atestanej skky otzky z razovej chirurgie). V rmci pohotovostnej sluby je slubukonajci chirurg povinn oetri a postara sa o pacienta s razom na rovni svojej kvalifikcie tak, ako to uruje platn koncepcia odboru veobecn chirurgia a platn pecializan npl odboru ni in vedenie NsP od lekrov veobecnch chirurgov nevyaduje.

december 2007

NEMOCNICA

Predstavujeme novch vedcich pracovnkov

Ad 10) Preo odvolal shlas na sbeh praxe MUDr. Palajovi a MUDr. Kuklovi?
Pretoe ich vkon inej zrobkovej innosti popri zamestnan v NsP bol v rozpore s oprvnenmi zujmami nemocnice. Ad 11) Ako je zabezpeen chod traumatolgie? razov chirurgiu zabezpeuje v benej prevdzke oddelenie razovej chirurgie veden t.. poverenm primrom MUDr. R. Strapkom, ktor m v rmci dvoch atestci z ortopdie kvalifikciu pre traumatolgiu pohybovho apartu. Na oddelen m vzok 0,4 LM MUDr. R. imansk s plnou kvalifikciou z traumatolgie, prof. MUDr. Petrovi s plnou kvalifikciou z traumatolgie (od 1.10.2007 na vzok 1,0 LM), MUDr. J. Cigak, CSc. na 0,4 LM s plnou kvalifikciou z traumatolgie. Na pln vzok pracuj na oddelen MUDr. M. Mlad s 1. atestciou zo veobecnej chirurgie a nadstavbovou atestciou z traumatolgie, MUDr. D. Magdin, ml. a MUDr. T. Bako, s 1. atestciou zo veobecnej chirurgie a v pecializanej prprave na atestciu z traumatolgie a MUDr. J. Beuka, zanajci lekr v pecializanej prprave z odboru

razov chirurgia. Polytraumatizmy, razy hlavy, hrudnka a brucha a intenzvnu starostlivos o traumatologickch pacientov riei traumatolgia v spoluprci s OAIM a veobecnou chirurgiou. Denne je prevdzkovan traumatologick ambulancia na pln vzok lekra, stavn pohotovostn sluba je zabezpeovan v rmci chirurgickej PS s prslubou traumatolga. Ad 12) Otzka JUDr. Machkovej: Prosm zodpoveda na otzku, kto zmenil obsah otzok zaslanch poslancami tak, aby smerovali k innosti oddelenia, a nie smerom k innosti nemocnice? Psomn nvrh na vykonanie poslaneckho prieskumu som obdral osobne od poslanca TSK Ing. V. imanca. Na jeho zklade som zvolal operatvnu poradu primrov a vedcich sestier oddelen, na ktorch mal poslaneck prieskum prebehn, kvli jeho organizcii (asovej postupnosti a priebehu). Na tejto porade som z uvedenho psomnho nvrhu pretal tam uveden otzky. O iadnych inch poslaneckch i neposlaneckch otzkach ich zmench i distribcii po oddeleniach, ako uvdzala p. poslankya JUDr. Machkov pri osobnom stretnut, mi nie je ni znme. 10. ugusta 2007 MUDr. LADISLAV GERLICH, riadite NsP

V jni tohto roku kontatovala certifikan autorita, firma CERTICOM, e v NsP v Bojniciach je zaveden systm funkn manarstva kvality. Prv rok po udelen certifiktu kvality pre SMK m, poda Dr. M. Kostia z konzultanej firmy EMARK, potvrdi ivotaschopnos SMK v Bojniciach. o sa deje na tomto seku odvtedy, o tom hovor v naom rozhovore vedci oddelenia riadenia procesov a kvality MUDr. Marek Kudlek. Poskytovanie kvalitnch sluieb je absoltnou prioritou NsP. V jni bol v rozhovore o kvalite titulok: Kvalita je trval proces zlepovania. - Mono hovori o zlepen od jna? Potvrdzuje sa ivotaschopnos systmu manarstva kvality? - Polrok je primlo na to, aby sme mohli zodpovedne odpoveda na tak zsadn otzky. Ako funguje SMK po prevzat certifiktu? Ako sa udomcuje procesn riadenie, ako funguj procesy v podobe, ako boli popsan v dokumentoch kvality? - Vedenie NsP na ele s riaditeom a nam oddelenm sa sname zvi aktivitu lniovho manamentu. Je to tak, ako ke mte nejak vek cie v tomto prpade to bola certifikcia sstredte vetky sily na ten cie a ke to "dotlate" na ten vrchol, potom si potrebujete oddchnu. Teraz sa teda usilujeme, aby oddychovanie netrvalo pridlho. Nae oddelenie po certifikcii premiestnilo t as dokumentov kvality, ktor boli k dispozcii na intranete, na

Potrebuje entuziazmus a as
portl QPR, pretoe povaujeme za lepie, aby to bolo vetko na jednom mieste a aby s tm udia vedeli robi. Preto sme zorganizovali kolenia vedcich sestier aj primrov (tch dokonca opakovane), kde sme sa ich snaili naui s portlom QPR robi a predpokladme, e oni svoje vedomosti prenes na svojich podriadench. Pri tej prleitosti som sa snail primrom vysvetli, e spolonmi silami sme urobili nejak zklad a teraz je to u ich vec, ich prostredie. Oni by si teraz mali po tom zpase o termn v pokoji prejs jednotliv procesy a tandardy, i vetko plat tak, ako sme to vtedy na zklade ich poznatkov navrhli (alebo na zklade kompromisu medzi nvrhmi viacerch primrov) a prpadne da nvrhy na zmeny. Niektor procesy sa odvtedy mohli aj zmeni. SMK by mal by dynamick systm! Je zaveden, uznala to aj certifikan autorita a nae oddelenie by teraz malo by u len akmsi sprvcom a koordintorom toho, o si al "navymaj", ako ho vylepia a zaktualizuj sami pracovnci, ktor ho pouvaj. Zatia odozvy nie s vrazn.

Systm manamentu kvality je zaveden, je na primroch a vedcich sestrch, aby ho vyuvali

- SMK je nov vec, ktor potrebuje na pochopenie a pln aplikciu, pln efekt nejak as. Musme by realisti a nemono ma vek oi, e efekt sa prejav okamite. Na druhej strane, systm manarstva kvality potrebuje okrem pochopenia aj ist dvku entuziazmu, sstredenia a trpezlivosti lniovho manamentu. Nedvno sme boli na kolen ku kvalite v Jasnej a tam vystupoval k tejto tme kompetentn pracovnk zo St. ubovne. Nie je to lekr, ale ininier a funguje im to, aspo on sa nesaoval. A to bol dobr prklad loveka-entuziastu, ktor systmu ver a rob to s nasadenm. Oni li ete alej ako my a rozpracovali tandardy a do lekrskej innosti. A tam sme my neli, "ars medici" sme nechceli nara, to u nechvame na lekra, jeho zistenia, diagnzu, sksenosti a klinick postreh. Do toho sme sa nechceli miea. Napokon, to by mala by loha ministerstva zdravotnctva, aby sme mali celottne zvzn postupy, ktor u dlho subuj. Ke ich ministerstvo vyd, samozrejme, e ich zaradme do systmu manamentu kvality. Ale nie je to zsadn podmienka, aby SMK fungoval. Tie zvzn postupy, s dleit najm pre zanajcich lekrov, to je bza. Ale star lekr sa niekedy pozrie na pacienta a pripomenie mu niekoho spred 15 rokov, s km sa stretol a pri ktorom nieo rieil, o nebolo na prv pohad jasn. Take potom aj pri alom pacientovi zane skma, i

Riadite NsP sa v jednom z minulch vydan Nemocnice vyjadril, e systm riadenia kvality vytvra len predpoklady, ale kvalitu "robia" udia. Dostali sa u al udia v NsP - okrem vrcholovho manamentu a "zasvtench", t.j. auditorov a alch priamych spolupracovnkov - za fzu "sladkho ninerobenia"? Ako sa ri pochopenie toho, ako a v om me SMK pomc nemocnici a aj jednotlivm oddeleniam?

Prof. MUDr. tefan Petrovi, DrSc. Po ukonen vymenovania funknho obdobia do 30.9.2007 za prednostu Traumatologickej kliniky v Trnave, da 1.10.207 som nastpil do funkcie primra Traumatologickho oddelenia NsP Prievidza so sdlom v Bojniciach. Pvodne som bol rozhodnut, e u nebudem pracova s plnm nasadenm a budem si uva aj dchodok. Od novembra 2006 pracoval som v nemocnici NsP Prievidza, poas prpravy primra MUDr. imanskho na atestciu z razovej chirurgie. Bol som vak riaditestvom opakovane osloven, aby som prevzal vedenie Traumatologickho oddelenia po odchode MUDr. imanskho z funkcie primra. Pracujem u 49 rokov. O chirurgiu som sa zaujmal u poas tdia medicny ako vojensk posluch Fakulty veobecnho lekrstva Karlovej univerzity v Hradci Krlov. Po ukonen tdia som bol promovan za veobecnho lekra 9.7.1959 v Karolne v Prahe a stal som sa vojenskm lekrom z povolania. Po trojronom postgradulnom kolen vo Vojenskej nemocnici v Bratislave a dvojronej slube u tvaru som bol v roku 1964 prevelen do strednej vojenskej nemocnice v Prahe do funkcie starieho asistenta chirurgie na IV. lkov oddelenie. Okupcia SSR 21. augusta vak pre ma nedopadla dobre. Bol som prevelen do Vojenskho lekrskeho vskumnho a dokoovacieho stavu v Hradci Krlov do funkcie starieho uitea a do 3.7.1979. Vtedy som bol ustanoven za ordinra razovej chirurgie na chirurgickom oddelen Vojenskej nemocnice v Bratislave. Z armdy som odiiel 30. 4. l982 a 1. 5. 1982 som nastpil ako ordinr na Traumatologickej klinike Drerovej nemocnice na Kramroch v Bratislave. Od roku l979 a doteraz sa venujem traumatolgii. Po zskan atestcie z chirurgie I. stupa, plastickej chirurgie v r.1979, z razovej chirurgie v r.1987 som sa na Traumatologickej klinike Drerovej nemocnice v Bratislave venoval okrem traumatolgii aj rekontruknm opercim stratovch poranen otvorench zlomenn dlhch kost konatn. Vsledky lieby som uverejnil v poetnch publikcich v odbornch domcich a zahraninch asopisoch a spracoval v habilitanej prci a po rozren a doplnen v doktorskej dizertanej prci. V roku 1990 som bol rehabilitovan a na iados SA reaktivovan. Na Traumatologickej klinike Drerovej nemocnice som naalej pracoval na iaston vzok do augusta 1995. Po reaktivcii

>

>

>

str. 6

>

>

>

str. 6

NOVEMBER 2007 ivotn jubileum 50 rokov: Sidnia Pastierikov, HTO Oga Plankov, OLVaS Vlasta Radkov, HTO Prac. jubileum 30 rokov v NsP: Ivana Michalkov, kninica Prac. jubileum 35 rokov v NsP: Mria Hajdukov, ORL odd. DECEMBER 2007 ivotn jubileum 50 rokov: MUDr. Jozef Vian, intern odd. Viera Kurbelov, onkologick odd. Eva trbkov, on odd. Eva Balov, ODCH Danica Nedeliakov, OKM Anna Gregorov, CPA Darina Meluov, intern odd. Prac. jubileum 30 rokov v NsP: udmila Pov, OKB

Nai jubilanti

Potrebuje entuziazmus a as
> > >
nem nieo podobn ako ten spred ptnstich rokov. A to je sas "ars medici", to je to, o nepope iadny zvzn postup. Take a na vnimky, ktor SMK z nejakch prin zaujal, sa informovanos o om ri ako slnen svetlo vzdialenosou od zdroja slabne. Bohuia, je to tak. Keby sme boli men podnik a mali povedzme 100 zamestnancov, mohlo by nae oddelenie prevzia iniciatvu a zaa koli vetkch zamestnancov. Ale ak sme podnik toho rozsahu, ako sme, musme sa uspokoji s tm, e kolme primrov a vedce sestry, poiadavky SMK odovzdvame im a oni u musia koli svojich pracovnkov a prena poiadavky na nich. alej to zvis od osobnosti primra a vedcej sestry. Take na jednom oddelen vedia vetci a po sanitrov, o o ide, na inom oddelen je to inak. Kvalita nie je odtrhnut od dobrho fungovania oddelenia. Tam, kde nie je celkom na svojom mieste vedca sestra a m povedzme problm zabezpei ben fungovanie oddelenia, tam sa to uke aj v audite. A naopak. Na o sa zameriavali od jna intern auditori nemocnice? - Intern audity pokrauj od jna kontinulne a poda plnu, to nie je nejak kampaovit aktivita. Tento rok sme robili intern audity na vetkch pracoviskch, jednak aby sme zistili jestvujci stav a jednak aby sme ich aktivizovali. V budcom roku u bude auditov menej, nebudeme u auditova vetky pracovisk, a pjdu viac do hbky, bud sa zameriava na pecifick otzky jednotlivch pracovsk. U vieme, kde je ich "Achilova pta", take na to sstredme pozornos. Budeme spolupracova aj s oddelenm kontroly, ktor nm, bude dva k dispozcii svoje zistenia a zvery, take budeme audi-

NEMOCNICA

december 2007

Ven pn riadite! Touto cestou by som chcel vyslovi moje poakovanie Vaim zamestnancom. Da 15. 6. 2007 som utrpel raz pravej ruky (fraktru zpstia a ruky). Da 27. 7. 2007 som zaal rehabilitciu ruky a ukonil som ju 27. 11 , teda trvala celkove 4 mesiace. A prve toto je dvodom poakovania. Chcem sa poakova pracovnkam rehabilitanho oddelenia za ich udsk a lskav prstup k pacientom. Dovote, aby som sa osobitne poakoval p. primrke rehabilitanho oddelenia za jej odborn nvrh lieebnej metdy. Takisto by som sa chcel osobitne poakova rehabilitanm sestrm LTV pp. Grenerovej a Jkovej. Zsluhou ich odbornomraveno-udskej prci je moja ruka u v takom stave, v akom je. Za tm je niekoko desiatok hodn snahy a trpezlivosti. Mil dmy, vaka Vm! Ven pn riadite! Vetci zamestnanci FRO, no najm osobitne vymenova n pr ac o v n k y , m u by a myslm si e s, vzorom pre ostatnch pracovnkov nemocnice, v oblasti udskho a odbornho prstupu k pacientom. Mikul Krascsenics, Bojnice Dni od 26. do 29. 11. 2007 som strvila v prjemnom, hoci nemocninom, prostred na odd. ORL u p. primra Dr. Beu. Preto sa mu chcem i tmto spsobom poakova za citliv a udsk prstup k jeho pacientom. Po krtkom rozhovore neistotu a strach, ktor som ctila pred operanm zkrokom, nhle vystriedal pokoj a dvera. Profesionlnu starostlivos vetkch zamestnancov oddelenia umocovala pokojn a pozitvna atmosfra. Vyslovujem Vm primn: akujem! Kamila Kobelov

Poakovanie

>

>

>

Dvodom novho potaovho a programovho vybavenia by mala

Mria Zbojnkov, vedca finannej trne: Pracovn podmienky je mon chpa z viacerch hadsk. Pracovn podmienky tkajce sa priamo innosti svisiacej s nam pracovnm zaradenm a podmienky tkajce sa prostredia, ktor ns obklopuje a pomha ku skvalitneniu pracovnch vkonov. o sa tka pracovnej innosti, musm skontatova, e za posledn 2-3 roky prela priaznivm vvojom. Myslm, e predovetkm to bolo vaka podpore a otvorenosti vrcholovho manamentu k informanm technolgim, m sa prca skvalitnila a minimalizovali sa pracovn innosti. Preto pevne verm, e sa bude pokraova v tomto trende a nastan aj zmeny potaovho a programovho vybavenia aj na naom ekonomickom odbore.

by skutonos, e od 1. 1. 2008 prechdza naa organizcia na vedenie tovnctva a zostavenia individulnej tovnej zvierky poda princpov Medzinrodnch tovnch tandardov pre verejn sektor, ktor s zkladom novej metodiky tovania. O necel dva roky ns ak vek zmena - zavedenie eura. Zmena ttnej meny nie je iadna malikos, ak ns preceovanie prepotavanie majetku, dodvateskch, odberateskch faktr .... No a o sa tka prostredia, som spokojn, pretoe sme v novch priestoroch, kde sme sa presahovali v roku 2004. Na skvalitnenie naich podmienok nm bola naintalovan klimatizcia. Ete by som uvtala nov stoliky, ktor by boli prispsoben tak, aby sa nenamhala chrbtica, kee pracujeme poas celho da pri potaoch. Pripravil: -ba-

tova jednotliv pracovisk v irom kontexte. A aj opane, my budeme poskytova informcie o nami pri auditoch zistench problmoch, take na ne bude mon zamera profesionlnu kontrolu. Neplnujete robi nejak spolon, kontroln porady na jednotlivch oddeleniach, na ktorch by ste spolone analyzovali ten slad tandardov a popsanch procesov s aktulnou praxou a hadali mon zlepenia? - Tak porady neplnujeme, neviem ani, e by to v nejakej nemocnici praktizovali. Neviem si to predstavi, ako by bolo aj obsiahnu cel nemocnicu a ako by bolo aj potom interpretova vsledky. o bude smerova ku kontrolnmu auditu, ktor m by do roka po certifikanom audite? o mu bude tu v nemocnici predchdza? - Pred kontrolnm auditom musme zdokumentova predovetkm odstrnenie tch nedostatkov, ktor obsahuje certifikan audit. alm zvanm krokom po certifikcii bolo napojenie SMK na kontroling. Ako sa postpilo v tomto smere? - Kontroling je sasou prce ekonomickho odboru, spolon mme iba software QPR a pokia som informovan, prce s vo fze zadvania dajov. Na vsledky si bude treba ete poka.

MICHAL BEADIK Nemocnica - vydva ako dvojmesank Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sdlom v Bojniciach vo vydavatestve Agentra IN. fredaktor: PhDr. Michal Beadik. Nklad: 600 ex. Sadzba: Agentra IN. Tla: Alfaprint Martin. Distribcia: NsP. Redakcia: asopis Nemocnica - Agentra IN, kulttyho 1, 036 55 Martin, tel./fax: 043/430 2881, 0905-945 901, email: benadik @stonline.sk. Registrcia: Ministerstvo kultry SR pod . RP-98/2005
v Bratislave rekontrukn opercie stratovch poranen mkkch tkanv a kostrovho skeletu valcovmi, konofascilnymi, konmi a svalovmi lalokmi. Oetrujem pacientov so zlomeninami zatvorenmi aj otvorenmi poda najnovch operanch metd a osteosyntetickch postupov. Hodlm pokraova v u zavedench operanch metdach v liebe konatinovch poranen ale aj poranen inch oblast a zavies vetky nov rekontrukn postupy a nov metdy. alej zvi odborn rove oddelenia najm prpravou lekrov MUDr. Bakoa a MUDr. Magdina ml. na atestciu z razovej chirurgie po strnke praktickej i teoretickej. Zvi aj sksenosti u atestovanho MUDr. Mladho ako aj prpravu MUDr. Beuku po strnke odbornej i teoretickej. Budem sa snai aj o zvenie pooperanej starostlivosti o pacientov, prednkovej i publikanej innosti.

Predstavujeme novch vedcich pracovnkov

> > >
som bol ako vojak vymenovan za vedceho Katedry vojnovho zdravotnctva Intittu lekrov a farmaceutov v Bratislave. V armde som potom slil do r. 1998. Na zklade novch nariaden pre prekroenie vekovej hranice som bol prepusten do vsluhovho dchodku. V roku 1995 som zriadil prv oddelenie razovej chirurgie Nemocnice ministerstva obrany. Po konkurze som sa stal primrom novozriadenho oddelenia. Od 3. 1. 1999 som nastpil do funkcie primra Traumatologickho oddelenia vo FN Trnava a po zriaden klinky som sa stal po konkurznom konan prednostom Traumatologickej kliniky do 30. 9. 2007. Vubou sa zaoberm 35 rokov v Hradci Krlov ako star uite, na ILF v Bratislave ako asistent a od 1. 5. 1990 ako vedci Katedry vojnovho zdravotnctva. Kandidtsku dizertan prcu som obhjil v r. 1968, doktorsk dizertan prcu v roku 1997. Za docenta som bol habilitovan na Vojenskej lekrskej akadmii v roku 1990. Po inauguranej prednke septembri v roku 1999 na VLA v Hradci Krlov som bol jednohlasne vedeckou radou odporan na vymenovanie profesora chirurgie. Pn prezident V. Havel ma vymenoval za profesora chirurgie v novembri 1999. Na konferencich a kongresoch doma i v zahrani som predniesol 166 prednok. Doteraz som uverejnil v odbornch domcich a zahraninch asopisoch 103 publikci. Som autorom 3 uebnch textov a autorom troch vskumnch loh a spoluautorom alch dvoch vskumnch loh. Napsal som dve monografie. V praxi som ako prv zaviedol v 80. rokoch na Traumatologickej klinike