BIOPLYN

Bioplyn je perspektívne palivo pre kogeneračné jednotky, predovšetkým preto, že sa radí

medzi obnoviteľné zdroje energie. Dnes sa využíva predovšetkým v čističkách odpadových
vôd.
Pri zhodnocovaní možnosti inštalácie kogeneračnej jednotky na ČOV, je potrebné poznať
niektoré informácie, ktoré majú rozhodujúci vplyv na realizáciu uvažovaného zámeru. Ide
predovšetkým o:

1. Vlastnosti bioplynu – sú základnou informáciou o vlastnostiach paliva, predovšetkým o

jeho použiteľnosti z pohľadu škodlivých prímesí a tiež informácie o energetických
vlastnostiach, teda o výhrevnosti. Dôležitými informáciami sú predovšetkým:

- obsah metánu (najlepšie celé zloženie plynu)

- stálosť kvality plynu
- obsah škodlivých prímesí

2. Produkcia bioplynu, možnosť uskladňovania do plynojemu – informácie o

možnostiach a množstvách plynu

3. Dostupnosť rozvodu zemného plynu. Zvážiť, ktorý z nasledujúcich spôsobov

prevádzky sa aplikuje:

- prevádzka KJ len na bioplyn

- kombinovaná prevádzka zemný plyn + bioplyn (prepínanie palív)
- zmiešavanie bioplynu a zemného plynu

4. Požiadavky na funkciu kogeneračnej jednotky:

- paralelná prevádzka so sieťou (P)

- paralelná s možnosťou ostrovnej prevádzky (P, I)
- paralelná prevádzka s funkciou záložného zdroje (P, E)

5. Spotreba elektrickej energie v areáli ČOV, sadzba odberu elektrickej energie

Vlastnosti bioplynu

Vlastnosti bioplynu sú jedným zo základných parametrov, ktoré majú vplyv na využitie

bioplynu pre pohon motora kogeneračnej jednotky. Niektoré vlastnosti bioplynu môžu
uvažovaný zámer významne predražiť, alebo úplne znemožniť. Je preto nutné ku
zhodnocovaniu vlastností bioplynu pristupovať veľmi zodpovedne. Pri hodnotení je potrebné
poznať nasledujúce vlastnosti bioplynu:

1. Obsah metánu – obsah metánu v bioplyne sa pohybuje v rozsahu 55 až 65%. Za

minimálnu hranicu obsahu metánu sa všeobecne považuje koncentrácia 50%.

2. Tlak plynu – pre spaľovaniu bioplynu v plynovom motore zodpovedá hodnota tlaku v
rozsahu 1,5 až 10kPa.
3. Stálosť kvality plynu – ovplyvňuje predovšetkým stabilitu chodu jednotky a úroveň
emisií škodlivých látok. Stálosťou kvality plynu sa rozumie stabilita zloženia (koncentrácia
metánu) a stabilita tlaku plynu.

4. Obsah škodlivých prímesí (zlúčeniny síry, fluóru a chlóru). Tie môžu spôsobiť koróziu
dielov sacieho traktu motora, ale tiež vnútorných dielov motora, prichádzajúcich do styku s
mazacím olejom. V čističkových bioplynoch je obvyklý obsah sírovodíka. Limit pre jeho
koncentráciu stanovuje výrobca motora a zvyčajne sa pohybuje okolo 1,5 g/m3 plynu. Okrem
sírovodíka je potrebné zohľadňovať všetky zlúčeniny síry, ktoré môžu byť v bioplyne
obsiahnuté (sírouhlík).

Rozdiely v prevádzke medzi kogeneračnými jednotkami na zemný plyn a bioplyn sú vyvolané

predovšetkým obsahom škodlivých prímesí a vlastnosťami plynu. Predovšetkým sírne
zlúčeniny môžu spôsobovať v sacích potrubiach motora vznik slabých kyselín, ktoré potom
môžu spôsobovať koróziu niektorých dielov. Tak isto aj v spalinových častiach jednotky
vznikajú slabé kyseliny, ktoré môžu vyvolávať koróziu.

Sírne zlúčeniny spôsobujú rýchlejšiu degradáciu mazacieho oleja motora a tým ovplyvňujú
životnosť predovšetkým klzných častí motora. Týmto javom sa predchádza niektorými
úpravami:

použitie odolnejších materiálov v sacích a spalinových potrubiach

použitie vhodných materiálov na klzné ložiská motora (materiály s minimom obsahu medi)

použitie mazacích olejov s vyššou alkalickou rezervou

úprava intervalu výmeny oleja (podľa vzorkovania)

Väčšie množstvo pretečeného plynu a obecne nižšie tlaky plynu kladú zvýšené nároky na
tlakové straty a regulačné vlastnosti plynovej trate. Z tohto dôvody sa dimenzuje plynová trať
(elektromagnetické ventily, nulový regulátor tlaku plynu) s väčšími svetlosťami a prípadne sa
montuje zariadenie na reguláciu bohatosti zmesi.
KOGENERÁCIA

Kogenerácia je moderná technológia výroby tepla a elektrickej energie. Je založená na

princípe združenej výroby. Znamená to, že v jednom zariadení sa súčasne vyrába elektrina a
teplo. Takéto zariadenie sa nazýva kogeneračná jednotka.

V súčasných elektrárňach sa elektrina vyrába roztočením elektrického generátora pomocou

turbíny. Teplo potrebné k výrobe pary, ktorá turbínu poháňa, sa väčšinou získava spaľovaním
uhlia alebo štiepením jadra uránu. Po jeho využití sa značná časť jednoducho vypúšťa do
ovzdušia. Naproti tomu, na iných miestach sa opäť spaľuje plyn alebo uhlie, aby sa získalo
teplo pre vykurovanie. Pri takomto oddelenom spôsobe výroby elektriny a tepla potrebujeme
spáliť viac primárnych energetických zdrojov. Tým sa pochopiteľne zvyšujú náklady a za
energie platíme viac.

Odpoveďou na takúto neefektívnosť je kogenerácia. Jej základná výhoda spočíva v

technologickom postupe, ktorý umožňuje združenú výrobu tepla a elektriny v jednom
zariadení, na jednom mieste. To umožňuje dosiahnuť 40 % úsporu vstupného paliva a
teda získať aj elektrickú energiu aj teplo podstatne lacnejšie.

Keďže dnes sa vyrábajú kogeneračné jednotky s relatívne malými výkonmi, umožňujú výrobu
energie priamo na mieste spotreby a tým sa ďalej znižujú straty na prenose a teda aj náklady.

Kogenerácia sa dlhú dobu úspešne presadzuje vo vyspelých krajinách západnej Európy a

predstavuje nezanedbateľný podiel na celkovej výrobe elektriny a tepla napríklad v
Holandsku, Nemecku alebo škandinávskych krajinách.

Uplatnenie však nachádza aj v našich podmienkach všade tam, kde chcú znížiť náklady na
energiu. Uplatňuje sa v priemysle, komunálnej sfére, hoteloch, nemocniciach, plavárňach,
administratívnych budovách, čističkách odpadových vôd a dokonca aj v rodinných domoch.

Dôležitým argumentom v prospech kogenerácie je ochrana životného prostredia. Keďže na

zabezpečenie rovnakého množstva energie potrebujeme menej paliva, vyprodukujeme aj
menej emisií. Naviac pri kombinovanej výrobe okrem zemného plynu úspešne využívame aj
obnoviteľné zdroje energie, predovšetkým bioplyn.
KOGENERAČNÉ JEDNOTKY

Proces kogenerácie sa uskutočňuje v zariadení, ktoré sa volá kogeneračná jednotka. Jej

súčasťou je plynový spaľovací motor, ktorý poháňa trojfázový generátor. Ten vyrába
elektrickú energiu. Chladením motora, oleja a spalín sa získava teplo.

Využiteľnosť takto získaných energií je široká. Elektrickú energiu je možné použiť na

pokrytie vlastnej spotreby, prípadne ju predávať do siete energetických rozvodných závodov.
Teplo sa využíva na kúrenie a ohrev teplej úžitkovej vody. Pomocou absorpčného výmenníka
je možné vyrobené teplo využiť k výrobe chladu pre klimatizáciu alebo technologické účely.
Teplo je z kogenerácie odvádzané vodou s teplotným spádom 20 oC. Maximálna výstupná
teplota je spravidla v rozmedzí 90 - 110 (prípadne až 130) oC. V prípade potreby však môžu
kogeneračné jednotky produkovať aj paru.

Keďže kogeneračné jednotky môžu pracovať nezávisle od elektrickej siete rozvodných

závodov, slúžia aj ako záložný zdroj a zabezpečujú dodávku elektrickej energie i v čase
výpadku siete.

Základným palivom je zemný plyn. Veľmi zaujímavá je však možnosť využívania bioplynu v
poľnohospodárstve, potravinárstve a v čističkách odpadových vôd. Samozrejme, tam kde nie
je dostupný zemný plyn sa využíva propán.

Kogeneračné jednotky sa zaraďujú do energetického systému dvoma základnými

spôsobmi:

Primárne na pokrytie vlastnej spotreby elektriny. V takomto prípade sa volí výkon

kogeneračnej jednotky podľa priebehu odberu elektrickej energie v objekte. Jednotka pracuje
tak, že svojou výrobou kopíruje spotrebu elektriny objektu. Elektrina sa z verejnej siete
odoberá len v špičkách a v optimálnom prípade je tento odber minimálny. Vyrobené teplo sa
využíva vo vykurovacom systéme na kúrenie, ohrev TÚV prípadne výrobu chladu.

Primárne na výrobu tepla. V takomto prípade sa výkon kogeneračnej jednotky dimenzuje

na potrebu tepla. Zohľadňuje sa predovšetkým tá časť výrobe tepla, ktorá je potrebná
celoročne (spravidla výroba TÚV, prípadne technologická potreba). Vyrobená elektrická
energia sa čiastočne spotrebuje v objekte výrobcu a čiastočne sa predáva iným spotrebiteľom
prípadne priamo do siete energetických rozvodných podnikov.