NUKA O KOSTIACH (OSTEOLGIA)

Kos m mnoho funkci, jednak ako tkanivo a tie ako orgn:

1. zkladn sas muskuloskeletlnej sstavy,
2. ochrana a podpora mkkch tkanv a podklad pre pripojenie svalov, liach a vzov,
3. fyziologick centrum pre produkciu krviniek, schova tuku a rezervor dleitch
prvkov calcium.

Kos predstavuje dynamick tkanivo, ktor sa men poas ontogenzy jedinca. Je
tvarovan a prestavovan. Tvar a vekos kost a zubov varruje medzi jednotlivmi
jedincami variabilita kosti.

Variabilita

je podmienen 4 hlavnmi faktormi:
1. Ontogenza alebo rast je jednm zo zdrojov variability kosti. Jedn sa o zmeny vo
vekosti a tvaru v kontinuu vvinu od plodu po dospelos. Tento zdroj varicie umouje
osteolgovi uri vek v ase smrti.
2. Pohlavn variabilita. udia s pohlavne rozdielny vo vekosti tela, ktor sa manifestuje
v rozdieloch vekosou kost a zubov medzi enami (menie) a mumi (vie). Je to
sprevdzan aj rozdielmi v tvare, o umouje osteolgovi uri pohlavie jedinca.
3. Geografick alebo populan variabilita je charakterizovan rozdielmi v skeletlnych a
dentlnych charakteristikch medzi udskmi skupinami. Umouje to osteolgovi uri
rasov afinitu kostrovch pozostatkov.
4. Individulna variabilita. Aj jedinci rovnakho veku, pohlavia a populcie sa navzjom
lia hovorme o normlnej variabilite medzi rznymi jedincami
5. Intraindividulna variabilita. Variabilita proporn v rmci toho istho jedinca.


Niekoko faktov o kosti

Kos je najtvrd biologick materil a hlavn opora tkanv tela. Poas behu lovek
kladie na kolenn kb za, ktor predstavuje 5-nsobn vhu celho tela. Napriek tejto
tvrdosti je kos vemi ahk materil. Predstavuje 20-percent vhy tela, km opora z ocele
pre rovnak telo by vila 4- a 5-nsobne viac. Kos podobne ako oce, je materil zloen
z viacerch komponentov protenov a minerlov. Na rozdiel od ocele, je to vak ijce
tkanivo, ktor je schopn reparcie a remodelcie pri vonkajom strese.
Kos je poas ivota jedinca vystaven tlakom, ahom, nrazom, ohbaniu a
skrcaniu. V roku 1869 nemeck ortopedick chirurg Julius Wolf formuloval fyziologick
pravidlo, ktor nesie aj dnes jeho meno Wolfove pravidlo alebo pravidlo kostnej
transformcie. Jednoducho povedan, kos je tvoren tam kde je potrebn a resorbovan
tam, kde nie je potrebn.
Skeletlna biomechanika pouva fyziklne zkony a technick princpy na
vysvetlenie pohybov kost a zae, kladenej na kosti. tdium topografie kbov a vntornej
truktry kost umouje poznanie o spsobe ivota vyhynutch populci.




Vznik a vvoj kost

Vo FYLOGENZE kosti vznikali a vyvjali sa 2 spsobmi:
Prv kosti vznikali v podkonom vzive ako dermlne kosti, tty, kryjce telo primrne
(krycie) kosti a vznikali osifikciou z vziva desmogne.
In kosti vznikali ako sas hlbokho skeletu a boli najprv chrupavit. Osifikciou
chrupavky chondrognne boli nahraden kosami kosti sekundrne (nhradn).

V EMBRYONLNOM vvoji sa z fylogenzy zachovali oba spsoby desmognnej
(endesmlnej) osifikcie vo vzive ako i osifikcie chondrognnej, ktor me by dvojakho
typu povrchov osifikcia perichondrlna a vo vntri v chrupavke osifikcia
enchondrlna.

Chondrognnu ako i desmognnu osifikciu zanaj bunky diferencovan z
MEZENCHMU osteoblasty, ktor produkuj nezvpenatel prekurzory kostnej hmoty,
ktor sa meni na tzv. osteoid. Ten vytvra fibrily i sas medzibunkovej hmoty. Uviaznut
osteoblasty sa menia na kostn bunky osteocyty. alie kostn bunky osteoklasty zase
odbravaj kos.

DESMOGNNA osifikcia prebieha novotvorbou kostnch trmekov priamo vo vzive -
endesmlne v strede budcej kosti tak, e bunky mezenchmu sa mnoia delenm a bohato sa
tento priestor vaskularizuje. Vzniknut kostn trmeky sa apozine zvuj a osifikcia sa
ri k obvodu kosti. Najprv vznik kos vlknit a t je nsledne prestaven na kos
lamelznu. Takto sa tvor vina k. lebky a as k. knej.

CHONDROGNNA osifikcia zana ako osifikcia perichondrlna uprostred dky kosti.
Nsledne prebieha osifikcia enchondrlna vo vntri u pozmenenej (zvpenatenej)
chrupavky v tzv. osifikanom jadre tak, e tam prenikaj z hlbokej vrstvy periostu pupene
mezenchmu s cievami. Z nich sa diferencuj bunky primitvnej kostnej drene a osteoblasty,
produkujce kostn tkanivo. Odtia sa osifikcia ri k obom koncom tela dlhej kosti
diafzy. Konce dlhch kost epifzy osifikuj zo samostatnch osifikanch jadier. Medzi
epifzami a diafzami sa v dobe rastu kosti udriavaj epifzov chrupavit vrstviky.
Zrove odbravanm kosti vo vntri diafzy vznik dreov dutina. Do hrbky kos rastie
apozciou kombinovanou s odbravanm resorpciou, aby sa zachovali proporcie kosti.


Cievne zsobenie
1. a. nutricia
2. periostelne cievy vstupuj do k. z okostice ikmmi Volkmannovmi kanlikmi
3. aa. Metaphysariae
4. aa. Epiphysariae

Epifzov chrupavky mizn medzi 14 18. Rokom, alebo i neskr.


Inervcia
Nervami je bohato prestpen periost, ktor je i vemi citliv.

Makrotruktra kosti

Kosti sa lia tvarom:
dlh kosti tubulrne
krtke kosti - tubulrne
ploch kosti
nepravideln kosti, pneumatizovan

V rmci kosti rozoznvame tieto truktry:
compacta hutn kos tvoriaca vrchn vrstvu kosti corticalis. V miestach kbovho
spojenia je hladia lesklejia a neobsahuje Haversov systm tzv. subchondrlna kos.
spongiosa porzna, trabekulrna kos, nachdzajca sa pod kompaktou.

Na priereze tubulrnej kosti rozoznvame tieto asti:
periosteum - vzivo na povrchu kosti (obsahuje cievy a nervy); osteognna aktivita
substantia compacta
substantia spongiosa
endosteum vntorn vrstvika vziva; osteognna aktivita
cavum medullare vyplnen kostnou dreou (medulla osseum) erven (tvorba
krviniek - hemopoza), lt (zsobre tukovch buniek) a ed (bez tuku, elatinovho
vzhadu, v starobe).

Na priereze plochej kosti rozoznvame tieto asti:
lamina externa
diploe
lamina interna

Na tubulrnej kosti rozoznvame tieto asti, vyvjajce sa odline poas ontogenzy:
epifzy vznikaj zo sekundrnych centier osifikcie
diafza z primrneho centra osifikcie
metafzy - medzi epifzou a diafzou; poas rastu tvoren chrupavkou
apofza vyvenina na kosti (napr. trochanter major na femure) osifikujce zo
samostatnho centra

Mikrotruktra kosti

tuduje ju histolgia. Histologicky rozoznvame dva typy kosti:
nedospel kostn tkanivo tzv. vlknit kos (woven bone), tvor prv vvinov tdium
kosti tvoren v prenatlnom obdob. Je doasn a nahrdzan dospelou kosou poas
rastu. Je to typ kosti, ktor sa tvor rapdne rchlo a je charakteristick pre embryonlne
tdium, reparciu zlomeniny a kostn tumory. Je to fylogeneticky (aj ontogeneticky)
star typ kosti, kde kolagnov fibrily s orientovan nhodne.
dospel kostn tkanivo tzv. lamelrne kostn tkanivo je organizovan k. t. tvoren
opakovanm pridvanm uniformnch lamiel na povrch kosti apozinm rastom.
Kompakta pre svoju denzitu neme by vyivovan z povrchu kosti, a tak je tento
problm vyrieen Haversovm systmom kanlov a kanlikov. Spongiza je
vyivovan priamo dreou (nem Haversov systm). Lamelrna kos je tvoren ovea
pomalie ne vlknit kos a obyajne ju nahrdza.

Mikroskopicky na priereze kompakty nachdzame tieto truktry:
Osteon prstencovit tvar.
Haversov kanl, cez ktor prebiehaj cievy a nervy, obklopen systmom lamiel. Kanly
medzi sebou komunikuj Volkmannovmi kanlikmi (kolm na Haversove).
Haversove lamely - obsahuj paralelne usporiadan kolagnov vlkna, tie s vak
v kadej lamele orientovan odlinm smerom, o kosti dodva pevnos. Vntri lamiel s
mal dutinky lacunae, v ktorch je osteocyt, iv kostn bunka. iviny s k nim
privdzan cez canaliculi krtke kanliky vybiehajce z centrlneho kanla k laknam.
Intersticilny osten osten, ktorho truktra je rozruen tvorbou novch ostenov
v procese prestavby k.
Plov lamely nachdzaj sa pod periostom.

Typy buniek podieajce sa na formovan k. t.:
- vznikaj z mezenchymatickho tkaniva
Osteoblasty tvorba kosti; koncentrovan vo vntornej vrstve periostea; produkuj
nekalcifikovan materil bohat na kolagn osteoid
Osteocyty s osteoblasty obklopen kalcifikovanou kostnou matrix, ktor vznik
ukladanm hydroxyapatitu do osteoidnej matrix.
Osteoklasty resorpcia kosti; uplatuj sa spolu s osteoblastami pri prestavbe kosti.


Chemick truktra kosti

organick ltky tvoria 35%, z toho kolagn predstavuje a 90%
anorganick ltky tvoria 65%, vpenat soli (hydroxyapatit)


Rast kosti

Poas ontogenzy kos rchlo rastie. Kee kos podlieha kalcifikcii zanedlho po jej
utvoren, neme rast vychdza z vntra kosti. Rast kosti teda prebieha depozciou novej
kosti na u existujci povrch tzv. apozciou.
Kos sa tvor 2-mi spsobmi:
desmognne priamou apozciou kostnho tkaniva vo vzive; kosti lebenho krytu
chondrognne - cez chrupavkov model, o umouje rchly rast; vina kost.
Osteoblasty pod perichondriom (obal chrupavitho modelu) zan produkova kos
okolo povrchu fetlnej dlhej kosti a tto membrna sa men na periosteum. Potom
pokrauje v mieste penetrcie cievy (foramen nutricius). Toto miesto sa nazva sa
primrne centrum osifikcie. Osteoklasty resorbuj kos za sasnej produkcie kosti
osteoblastmi (remodelcia), tak aby boli dodran proporcie. V epifzach a apofzach s
alie centr osifikcie sekundrne. Kos rastie do dky km sa neuzavr rastov
trbiny medzi diafzou a epifzou.

Plat urit pravidlo, e primrne osifikan centr sa vytvoria pred narodenm a
sekundrne po naroden. Ale sekundrne centr na spodnej asti femuru a vrchnej asti tbie
sa tvoria tesne pred narodenm. Vina epifz dlhch kost m dve sekundrne centr
osifikcie. Do dospelosti zrastaj vetky primrne sekundrne osifikan centr a vytvraj
tak definitvnu kostru z 206 elementami.

Prestavba kost

Prebieha po cel ivot jedinca. V prvej fze osifikcie vznik kos vlknit, ktor sa
nsledne men na kos lamelznu a aj tto je po ase znovu odbravan a prestavovan v
slade s rastom a zaaovanm k. mechanizmami apozcie a resorpcie.
Substantia compacta obsahuje lamelznu kos trojakho typu:
1. Lamely Haversove, ktor koncentricky obklopuj Haversove kanliky, obsahujce cievy
a trochu nediferencovanho vziva. Tieto mnohovrstvov koncentrick stpeky sa nazvaj
osteny.
2. Intesticilne vmedzeren lamely, zbytky starch Haversovch lamiel, ktor boli
rozruen innosou osteoklastov v procese prestavby a leia medzi novie vzniknutmi.
3. Povrchov plov lamely lemuj povrch rovnoben s vonkajm a vntornm
povrchom kosti a vznikaj mechanizmom apozcie produkciou osteoblastov z okostice.
V starobe a pri niektorch chorobch prevauje odbravanie nad novotvorbou, take kosti
redn osteoporza.

Tvar kost

Je dan u v embryonlnom tdiu zkladn tvar. Tento je remodelovan a
domodelovvan poas celho prenatlneho i postnatlneho vvinu v zvislosti od mechaniky
k. (poda zae na ah a tlak). Takto rozoznvame nsledn truktry na kostiach:

V miestach , kde priliehaj svaly, achy, nervy a cievy vznikaj priehlbiny
liabok alebo ryha = sulcus
Zrez = incisura

V miestach ahu vzov a liach vznikaj miesta vyven
Hrbol = tuber
Hrbolek = tuberculum
Drsnatina = tuberositas
Vyven miesto = prominentia
Drsn iara = linea
Hrebe , hrana = spina, crista
Tr = spina

V miestach spojenia svalu so achou
Vyvenina = tuber, tuberculum, tuberositas, linea

V miestach spojenia svalu (bez asti achy)
Jama = fossa
Jamka = fovea

Nerv alebo cieva prebieha
Otvorom = foramen
Kanlom = canalis

Mechanick vlastnosti kost

Kos je vemi pevn , ale s vekom sa jej pevnos zniuje.
Vydr statick zaaenie v smere dlhej osi
Humerus 600 kg, Femur 760 kg, Tibia 1350 kg
V smere lomu dlhej kosti je menia Humerus 240-300 kg.
Pri namhan v skrute m kos najmeniu pevnos Kna k. 8 kg, Fibula 6 kg

Kosti predstavuj pky, ktor s uvdzan do pohybu pomocou svalov. Kostn elementy s
prepojen spojeniami.


ARTHROLGIA - nuka o spojen kost.
Miesta vzjomnch spojen kost sa nazvaj lat. ARTICULATIO = lenenie, kb.
Spojenie kost me by dvojak:
Plynul spojivom - vzivom, chrupavkou, alebo kosou
Dotykom stynmi plochami k. kbne spojenie = articulatio synovialis

Druhy spojenia kost:
1. Kbov spojenie (articulatio synovialis) pohybliv spojenie. Spojenie dvoch
artikulujcich kost zabezpeuj ligamenty (vzy) a cartilago (chrupavka). Pohyblivos
je dan tvarom artikulujcich plch a kontrolovan ligamentmi, ktor brnia vykbeniu.
Bedrov, lakov, kolenn a prstn kby s prkladom vone pohyblivho synovilneho
spojenia. Povrch artikulujcich plch je pokryt hyalinnou chrupavkou. Plocha medzi
tmito povrchmi (kbov dutina) je vyplnen synovilnou tekutinou, ktor vyivuje
bunky kartilga. Cel je to uzavret kbovou kapsulou.
2. Chrupavkov spojenie (articulatio cartilaginea) pevn spojenie pomocou chrupavky.
synchondrosis s hyalinnou chrupavkou v prevahe (napr. na bze lebky). Vinou
sa jedn o doasn spojenia kost poas rastu. Niektor ostan aj do dospelosti
pripojenie rebier na sternum.
symphysis s vzivovou chrupavkou (tlak, ah), napr. symphysis pubica, disci
intervertebrales.
3. Vzivov (fibrzne) spojenie (articulatio fibrosa) spojenie kosti prostrednctvom
vziva, vyskytuje sa najm tam, kde je spojenie namhan ahom. Rozoznvame:
syndesmosis nepohybliv vzivov spojenie mimo lebky, s prevahou kolagnneho
vziva (syndesmosis fibrosa) alebo elastickho vziva (syndesmosis elastica). Pruh
vziva spjajci kosti sa nazva ligamentum vz.
sutura (ev) s fibrzne spojenia kost lebky, poda tvaru rozliujeme: sutura serrata
= ev plovit, sutura squamosa = ev upinovit, sutura plana = ev hladk.
4. Vklinenie (gomphosis) spojenie medzi koreom zubu a kosou euste.
5. Kosten spojenie (synostosis) spojenie pomocou kostnho tkaniva, ktor sa vzvja
druhotne osifikciou z vzivovho alebo chrupavitho spojenia (napr. os sacrum,
oblitercia vov).

Pohyby v kboch

S dan geometrickm tvarom kbu a rozmiestnenm svalovch ponov v okol kbu.
Kby rozoznvame: jednoos;
dvojos;
viacos.
Hlavn pohyby kbu:
1. Flexia a extenzia
2. Abdukcia a addukcia
3. Rotcia
Rozdelenie kbov

Poda potu kost:
1. Kby jednoduch, articulationes simplices, kde sa stkaj dve kosti.
2. Kby zloen, articulationes compositae, kde sa stka viac kosti.

Poda tvaru stynch plch rozoznvame kb:
1. Guovit sphaeroidea
2. Elipsovit elipsoidea
3. Sedlov sellaris
4. Valcov
5. Kladkov trochlearis
6. Ploch plana
7. Tuh amphiarthrosis




1.1 Orientcia na udskom tele
Pri opise a meran udskho tela sa vychdza z tzv. anatomickho postavenia, kedy lovek stoj vzpriamene.
Horn konatiny m pripaen, spusten pozd trupu, dlane rk s otoen smerom dopredu tak, e palce
smeruje do strn. Doln konatiny s vystret a tesne pri sebe.

Osi a roviny
udskm telom je mon preloi tri osi (obr. 1):

1. Os sagitlna, pov (axis
sagittalis) prechdza telom
smeruje dorzoventrlne
(zozadu dopredu).
2. Os vertiklna, pozdna,
zvisl (axis verticalis, axis
longitudinalis) smeruje
kraniokaudlne (odhora
dolu) a je kolm na sagitlnu
os.
3. Os transverzlna, priena,
horizontlna (axis
transversalis, axis
horizontalis) je kolm na
predchdzajce dve osi
a prechdza telom zava
doprava.



Obr. 1: Osi udskho tela





Tmito troma osami je mon preloi roviny (obr. 2):

1. Roviny sagitlne, pov
(plana sagittalia), ktor delia
telo na dve asti, prav a av.
Sagitlna rovina, ktor
prechdza stredom tela a del ho
na dve symetrick polovice, sa
nazva rovina stredn (planum
medianum).
2. Roviny frontlne, elov
(plana frontalia) prebiehaj
takisto vo zvislom smere ale s
rovnoben s elom a delia telo
na predn a zadn as.
3. Roviny transverzlne, priene,
horizontlne (plana
transversalia) prechdzaj
priene a rozdeuj telo na
horn a doln as.


Obr. 2: Roviny a smery na udskom tele

Smery a polohy
1. Na hlave:
Frontalis smerom k elu
Occipitalis smerom k zhlaviu
Temporalis smerom k spnkom
Nasalis smerom k nosu

2. Na trupe:
Superior horn
Inferior doln
Anterior predn
Posterior zadn
Ventralis brun, predn
Dorsalis chrbtov, zadn
Medianus stredov
Medialis prstredn, smerom k stredovej rovine
Lateralis bon
Dexter prav
Sinister av
Cranialis hlavov, horn
Caudalis chvostov, doln
Longitudinalis pozdny
Transversus prieny
Internus vntorn
Externus vonkaj
Superficialis povrchov
Profundus hbkov
3. Na konatinch:
Proximalis bli k trupu
Distalis vzdialenej od trupu
Radialis vretenn, na strane palca na hornej konatine
Ulnaris lakov, na strane malka na hornej konatine
Tibialis palov, na strane palca na dolnej konatine
Fibularis ihlicov, na strane malka na dolnej konatine
Palmaris dlaov
Plantaris stupajov


4. Na eusti, snke a zuboch (obr. 3):

Mesialis, proximalis k stredu zuboradia
Distalis, aproximalis ku koncu zuboradia
Vestibularis k stnej predsieni
Labialis k perm (u prednch zubov)
Buccalis k lcam (u zadnch zubov)
Lingualis, oralis k jazyku
Coronalis korunkov
Cervicalis krkov
Occlusalis smerom k uvacej ploche zuba
Apicalis smerom k hrotu zuba

Obr. 3: Smery na eusti, snke a zuboch


Roviny tela (M-medialis, S-sagittalis, F-frontalis, T-transversalis)


Makroskopick truktra kosti Postup osifikcie dlhej kosti



Mikroskopick truktra kosti kosti