Geo Projekt

You might also like

You are on page 1of 7

1. Moja dedina sa nachdza na 2155 vchodnej dky a 4905 severnej rky. 2. Najbliie k Slnku je 21.jna o 12:00. 3.

Najkratia noc nastva 21.jna a najdlhia 21. decembra. 4. Vzdunou iarou od vchodnch hranc: 44 km, od severnch hranc: 33 km, od zpadnch hranc: 274 km, od junch hranc: 75 km. Po ceste: od vchodnch: 79,9 km, od zpadnch: 381 km, od severnch: 37,3 km, od junch: 98,5 km. 5. Nevidel som ju na iadnej mape miestnej krajiny, nau obec som videl iba na mapch region a to na mierke 1:450000, takto mapu nevlastnm. 6. Najni bod je koryto rieky Laborec 200 m.n.m a najvy je Ostr vrch 514 m.n.m. 7. 200 a 300 m.n.m - 22% krajiny 301 a 400 m.n.m - 40% krajiny 401 a 500 m.n.m - 31% krajiny 500 a 514 m.n.m - 7% krajiny 8. Vchodn as - kopcovit zemie, stredn as - kotlina, zpadn as - kopcovit zemie. 9. Chodm po hnedozemch a obyajnch kameoch. Nakoko sa Kokovce nachdzaj vo flyovom psme tak tu nemme nijak pecifick horniny.

10. Schematick rez Zemou: A - zemsk kra, B Mohoroviiov diskontinuita, C - zemsk pl, D Gutenbergova diskontinuita, E - vonkajie jadro, F vntorn jadro

11. V katastri naej obce sa nenachdzaj iadn z uvedench hornn. 12. Naa obec nem pravdepodobne nijak zsoby nerastnch surovn, v minulosti sa u ns robil prieskum na zistenie vskytu ropy, vsledky neboli sprstupnen verejnosti. 13. Niektor pdy na kopcoch s obohaten o dusk. 14.

Z grafoch meme vyta premeny teploty vzduchu, zmeny tlaku, mnostvo zrok a slnen svit za urit asov obdobia.

15. V Kokovciach zanaj rozkvita stromy v jari, koncom aprla a ako prv zana kvitn erea. Pda je u predpripraven na sadenie zemiakov. 16. Hlavnm tokom, ktor pretek cez Kokovce je rieka Laborec. Pre zsobovanie Kokoviec pitnou vodou sli vodn ndr Starina. 17. Laboreck vrchovina - vegetan kryt na flyi nie je mimoriadne bohat na mnostvo rastlinnch a ivonych druhov, vyznauje sa vak niektormi zvltnosami. Zo vzcnych rastlinnch druhov tu registrujeme leknovec titnat, erunicu mlokvet, truskavec obyajn, korunku strakat, jesienku obyajn, bleduu jarn. V komplexe lesov prevauj porasty buka, jedle a smreka. V ivonej ri v Laboreckej vrchovine ije niekoko endemitov medzi chrobkmi a mkkmi. Taktie tu ije viacero vzcnych druhov vtkov a cicavcov. Z vekch cicavcov sa meme stretn s medveom hnedm, vlkom obyajnm a rysom ostrovidom. Zo vzcnych a chrnench druhov tu ije maka div, medve hned, zubor hrny, vr skaln, sova dlhochvost, orol krikav, kuna lesn a skaln, haja erven, vydra riena, jazvec lesn, krkavec ierny, z vodnho vtctva: hus div, kaica div, bocian biely. 18. Prrodu zneisuj hlavne turisti a obyvatelia okolitch dedn. 19. Vetci obyvatelia Kokoviec s slovenskej nrodnosti. Vetci obyvatelia Kokoviec s rmskokatolckeho vierovyznania. Na zem dediny ani v jeho okol nevznikaj iadne nboensk konflikty. V okrese Humenn je vraznejie zastpen podiel zamestnanch v priemysle (o 9% oproti SR), o svis s pomerne vznamnou priemyselnou produkciou v okresnom meste. Naopak je tu evidovan ni podiel zamestnanch v ponohospodrstve, najm z dvodu slabch investcii zo strany ttu. V Humenskom okrese bolo zaevidovanch 5 662 nezamestnanch, miera evidovanej nezamestnanosti tu bola 16,08 %.

20. Star koskol postaven v roku 1584

21. Obec je doloen z roku 1543 ako Koskoc, neskr ako Koskowcze 1773; po maarsky Koskc. Patrila panstvu Humenn, koncom 17. a v 18. storo Cskyovcom, v 19. storo Andrssyovcom. V roku 1715 mala 7 opustench a 7 obvanch domcnost, v roku 1787 mala 46 domov a 320 obyvateov, v roku 1828 mala 64 domov a 480 obyvateov. ivili sa povoznctvom, drevorubastvom, tkstvom a vyrbali dreven nradie. V 19. storo bol v obci kameolom. Za I. SR sa zamestnanie obyvateov nezmenilo. JRD bolo zaloen v roku 1959. V jeseni v roku 1944 tu bola partiznska innos. as obyvatestva pracovala v priemyselnch podnikoch v Humennom, Koiciach a Medzilaborciach. Bol tu kameolom na flyov bridlice. Poas prvho stania udu v roku 1787 mala obec 46 domov a 320 obyvateov. A do roku 1918. Kokovce patrili do Zemplnskej stolice. Jednou z dominnt obce je aj nov kostol zasvten Duchu Svtmu. Vysvten bol v roku 1982. V jeho interiri s vitrov okn akademickho maliara Vincenta Hlonka. Star kostol bol postaven v roku 1584 v romnskom slohu. V 18.storo bol barokovo prestavan. Jeho dnen podoba v klasicistickom tle je zo zaiatku 19. storoia.

22. Obec Kokovce ije slabm kultrnym ivotom, udia tu mu sledova divadeln predstavenia i vystpenia folklrnych sborov v kultrnom dome naej obce. Konaj sa tu rzne portov podujatia ako zpasy vo futbale v de vroia obce, sae v stolnom tenise. 23. Streba a lpe v humenskej veierke: uvakov zlodeji ! Spsoben koda bola predbene vyslen na najmenej 200.- Eur,. Lupii sa pri prepade nemaskovali, ani nepouili rukavice. Za sobotn prepad im hrozilo a 12 rokov za mreami.

Zdroje : http://oskole.sk/userfiles/image/fyzika/atmoska1.jpg http://www.shmu.sk/Image/ExtraImages/KMIS/grafy/2013/sk/g2.11993.png http://www.shmu.sk/Image/ExtraImages/KMIS/grafy/2013/sk/g3.11993.png http://www.shmu.sk/Image/ExtraImages/KMIS/grafy/2013/sk/g4.11993.png http://www.shmu.sk/Image/ExtraImages/KMIS/grafy/2013/sk/g5.11993.png http://sk.wikipedia.org/wiki/Laboreck%C3%A1_vrchovina http://krajzemplin.szm.com/priroda.htm http://www.koskovce.eu/images/kostol_st2.jpg http://www.koskovce.eu/historia.html http://www.topky.sk/cl/100370/1328518/Strelba-a-lupez-v-humenskej-vecierke--Toto-su-zuvackovi--zlodeji-

Gymnzium sv. Jna Zlatosteho v Humennom

Miestna krajina Kokovce

k. 2012/2013

Peter Gajdo II.B

You might also like