J A Z Y K O V E D N ASOPIS, 40.

1989,

(SEBA)REFLEXIVNY SPRIEVOD VSKUMU JAZYKA

JOZEF PIAEK

Posun filozofickho poznania vpred sa neuskutouje len v podobe explicitnho myslenia filozofov, ale a to oraz viac aj v implicitnej a semiexplicitnej podobe v rmci vntrodisciplnovej sebareflexie spoloenskovednch, prrodovednch, technickovednch a veobecnovednch discipln. Filozofizcia pecilnovednho vskumu a jeho sebareflexie sa stva obligtnou a nadobda systematick formu aj v lingvistike a alch formch skmania jazyka, o mono pozorova najm na prudkom zosilnen integratvnych tendenci vo vskume jazyka. Tieto integrativne tendencie sa presadili respektve presadzuj vo vntrolingvistickom vskume ako poiadavky eklektickosti", avak interpretovanej v pecilnovednom kontexte konkurujcich si projektov vskumu ako nevyhnutnos, ktor netreba hodnoti negatvne, ak sa pravda nebude zamiea s filozofickm eklekticizmom (prov. SgallHajiovPanevov, 1986, s. 2). Zrove sa v tejto svislosti klad vyie nroky na kritickos pri integrovan doterajch postupov s cieom neopakova dogmy (ibid.). Poiadavka kritickosti stupuje navye vedomie odlinost pecilnovednch prstupov k jazyku v samej lingvistike, ktor s do znanej miery dsledkom implikovanch filozofickch (ontologickch, gnozeologickch a metodologickch) predpokladov. Ako ilustrciu by sme tu mohli uvies optovne vyostren, viac alebo menej uvedomelo veden spor medzi racionalistickm a empiristickm vkladom statusu niektorch rovn jazyka a jazykovch univerzlu, ktor vtipne naznauje Benvenistova obmena slvneho Lockovho vroku Nihil est in lingua quod non prius fuerit in oratione, kde by zaiste niektor predstavitelia sasnej jazykovedy radi doplnili nisi lingua ipsa. Integrativne tendencie sa presadzuj aj interdisciplinrne. Tu sa na starie zabehan fzie" typu psycholingvistiky, sociolingvistiky, etnolingvistiky at. navrstvuj a do neprehadnosti nov disciplny, ktor s asto samy vsledkom integrcie a asto ich nemono ani oznai nejakm krtkym termnom. Podobaj sa akmusi roju discipln visiacemu na problme. Ide tu o problmovo orientovan typ integrcie, ktor u konzervatvnejch vedcov nara na znan nedveru, pretoe si vynucuje riskantn krtke" spojenia, nekonvennos a odvahu. Sotva vykrystalizovan pojmovo-terminologick aparty syntetizuj51

ce poznatky lingvistiky a kybernetiky, psycholgie, etnolgie, antropolgie, sociolgie, histrie at s vzpt naran pcjmovo-terminoiogickmi apartmi matematickej informatiky, kognitolgie, synergetiky a pod. Samozrejme, e sa tu zvyuje nebezpeenstvo vzniku formlnologickch sporov, a o vak nemono reagova mak ako alm stupovanm poiadaviek kritickosti. V tomto type integratvnych procesov sa aj zdanlivo samozrejm pojmy ako jazyk", diskurz", kompetencia", funkcia", truktra", obsah", vedomie" at. vyjadruj vznamovo krajne preaenmi termnmi. Niektor z tchto termnov evidentne nevyjadruj filozofick kategrie, no zanaj sa pouva alebo u funguj v takch rozmanitch kontextoch, e navodzuj dojem, akoby naozaj ilo o kategrie filozofie. Pochopitene, e to zvdza k zveliovaniu teoretickej a metodologickej dleitosti discipln, v ktorch sa takto pojmy rozvjaj. To je vak jeden z teoretickch zdrojov reprodukcie pozitivizmu (hoci bez pouitia tohto nzvu), pretoe sa u dokonca aj v uebniciach zana psa o postpozitivistickej etape vo filozofickej, metodologickej, historickovednej at. reflexii vedy. To znamen, e prca, ktor treba vykona pri premene pojmu na filozofick kategriu, sa neuskutonila, alebo sa uskutonila len vemi fragmentrne. Vo filozofickej kategrii sa toti nevyhnutne mus krytalizova nielen zoveobecovanie existujcich pecinovednch a veobecnovednch pojmov (najm kategri), ale aj reflexia ich genzy a celho doterajieho vvinu. Mnostvo vznamovch jednotiek a zloitos vznamovch tvarov, ktor pritom mus kontrolovaten zvldnu filozof, dnes prekroili hranice zvldnutelnosti pomocou ceruzky a pera". Ide o nvrat" k encyklopedizmu (neoencyklopedizmus), avak v dobe, ktor nevyhnutne vyaduje potaov podporu. V skutonosti nejde o nvrat", aie o neoencyklopedick revolciu ako filozofick sprievod prestavbovch procesov v dnenej socialistickej spolonosti a prechod do novej etapy vvinu marxistickej filozofie, ktor vychdza z obratu filozofie k mysleniu ud prakticky sa zastujcich na prestavbe ekonomiky, tvorivo innch (astokrt vemi nenpadne) vo vedch a umen konca dvadsiateho storoia (Piaek, 1988, s. 11). Filozofick reflexia ubovonho predmetu mus dnes simultnne bra do vahy poznatky o vetkch vvinovch psmach kultry v celom synchronickom a diachronickom priereze. Poslednm typom integratvnych tendenci, ktorho sa tu treba dotkn, je teda integrcia medzi jednotlivmi vvinovmi psmami kultry, v ktorej jazykovedn skmania vstupuj do oraz rozmanitejch vzieb s kultrnopolitickou aktivitou v najirom zmysle slova. Dochdza tu k procesom politizcie lingvistiky, ale aj k jej kulturologizcii, religiologizcii, mytologizcii a, o ns tu zaujma predovetkm k filozofizcii. Bez ohadu na to, o ak disciplnu i rovinu abstrakcie ide, v sasnosti niet v lingvistike vznamnejej teoretickej prce, kde by sa autor nectil nten riei ontologick, gnozeologick alebo metodologick otzky. Toto ctenie je odra52

zom vzrastania zloitosti odhalovanch systmov a informanej nastenost odhalovanch vrstiev ktorchkovek oblast objektvnej subjektvnej reality. To vedie k formovaniu sptnej vzby medzi vedeckou teriou a jej zkladmi v podobe permanentnej vntrovednej sebareflexie, k integrcii metavednch discipln, k syntze ich vsledkov a dokonca ku krytalizcii filozofickej reflexie vedy do podoby nevyhnutnej podmienky alieho, udstvu prospenho rozvoja vedeckho osvojovania si sveta (Piaek, 1985, s. 556). K priamej explikch ontologickch, gnozeologickch a metodologickch predpokladov svojich vlastnch postupov sa prechdza naprklad v tchto prcach: J. F i l i p e c F. e r m k (1985, najm kapitola o vzname, s. 48 n.); P. SgalE. H aj i o v J. P a n e v o v (1986 vodn kapitola o jazykovede a kognitivnoj vede a 1. kapitola o ontologickom statuse jazykovho vznamu); J. H o r e c k (shrnne v monografi z r. 1983); V. B i a n r (1984 najm 1. kapitola); J, K o e n s k (1984, s. 948), ktor exponuje genzu vznamovho univerza na pozad interakcie spoloenskho subjektu a objektu, a v alch. O narastajcej filozofizcii lingvistiky a prbuznch odborov jednoznane sved znan poet vah vo svetovej lingvistike, o sa odra naprklad aj v srii zbornkov Novoje v zarubenoj lingvistike, kde oraz viac vsledkov zana ma priamy filozofick vplyv ie stva sa filozofmou. Kee tu ide o idey rznej filozofickej proveniencie ponc analytickou filozofiou, cez trukturalizmus a fenornenolgiu po rozlin smery realistickch filozofi vynra sa aktna potreba zvyovania filozofickej erudovanost aj naich nastupujcich jazykovedcov, teoretikov umelej inteligencie, semiotikov a pod. Jednm zo zdrojov ontologickho prdu vah v lingvistickej sebareflexii je ditinkcia obsahu (cognitive, onological content) a vznamu (linguistic meaning) a otzka ich ontologickho statusu (prov, aj diskusiu o obsahu a forme syntagmy Dolnk, 987; Horeck, 1988). V tejto svislosti treba upozorni na vysok rove filozofickej zloky vntrodisciplnovej sebareflexie lingvistiky*, ktor m naa historick lexikolgia a lexikografia v rmci teoretickej fundamentcie koncepcie Historickho slovnka slovenskho jazyka. Podrobne sa tu rozpracva tektonika ontologickch rovn obsahovej a vznamovej strnky jazyka: obsah jestvujci nezvisle od vedomia, obsah vedomia odrajci prv rovinu nestrukturovan prirodzenm jazykom, obsah vedomia jazykovo truktrovan (vznam) (Bianr, 1984, s. 13 n.; Filipec ermk, 1985, s. 56 n.). Tektonika ontologickch rovn obsahu a vznamu sa priamo dotka vymedzenia predmetu jazykovedy a vymedzenia pojmu jazyka ako odrazu fenomnu, ktor je predmetom prrodovednho, spoloenskovednho a technckovednho
Pravda, k plnosti lingvistickej sebareflexie by patrilo aj zhodnotenie vskumu a jeho vsledkov z hadiska spoznvania konkrtnej podstaty skmanho objektu. Autora tohto lnku na diagnostick a prognostick aspekt sebareflexie lingvistiky upozornil J. Dolnk.

53

skmania. Bzy pojmotvorby v jednotlivch smeroch vskumu fenomnu jazyka tvoria odlin prierezy totalitou jazyka. To m zsadn vznam pre vytvorenie formlnologicky neprotireivch integratvnych pojmov jazyka v tom zmysle, e kadmu pokusu o syntzu rznych pojmov jazyka mus predchdza maximlne dosiahnuten vymedzenie prierezu, ktor tvor bzu na vytvorenie toho ktorho pojmu jazyka. Bzy pojmotvorby sa poda jednotlivch discipln kvalitatvne a kvantitatvne odliuj. Tto odlinos ak chce by zmyslupln sa mus nevyhnutne uvedomova v komunikcii v rmci rznych prstupov k jazyku. Dleit je to naprklad pre komunikciu prstupov s prevaujcou spoloenskovednou provenienciou a orientciou, ako aj prstupov s prevaujcou technickovednou provenienciou a orientciou. K metodologicky najzvanejm kodm dochdza pri nepochopen kvalitatvnej odlinosti bzy pre tvorbu pojmu jazyk vo filozofii a pecilnej vede. Po zafixovan pecifik bz pre tvorbu pojmu jazyka naprklad v rmci praskej koncepcie funknho generatvneho popisu (EGP) (Contributions, 1984; Sgall a kol., 1986; SgallHajiovPanevov, 1986) a v rmci operano-logickho systmu (OLS) vypracvanho v Bzovom laboratriu umelej inteligencie stavu technickej kybernetiky SAV v Bratislave (Polk, 1985; Tovrek, 1985) bude mon prikroi aj k syntze FGP-pojmu jazyka a OLS-pojmu jazyka najm s ohadom na vzah medzi tektogramatickou rovinou a smantickm jazykom. Prevod medzi rovinou smantickho jazyka a tektogramatickou rovinou vypracoval L. T o v r e k (1985, s. 101) a v sasnosti sa implementuje. Cieom rozbiehajcej sa filozofickej reflexie v tejto svislosti je ukza vzbu logiky tvorby jednotlivch pojmov jazyka s existujcim historickm typom racionality, t. j . predovetkm s dialektickomaterialistickm typom racionality a koniec koncov s vyvjajcim sa vzjomnm psobenm spoloenskho subjektu a objektu a poksi sa explikova rozpracovan nzory na ontologick status smantickho jazyka ako nezvislho od prirodzenho jazyka prostriedkami filozofie (prov. Piaek, 1987, s. 3; 1988; k pojmu historickho typu racionality Zelen, 1982, s 26 .; k rozboru ontologickho statusu smantickej bzy najm Koensk, 1984, s. 14; Bianr, 1984, s. 14 n.). Naliehavos uvedench rozlen a vymedzen ete viac vystupuje pri integrovan vsledkov spoloenskovednho a prrodovednho vskumu jazyka, ako na to poukazuje O. A. D o s k i c h (1986, s. 77 n.), ktor vyzva k obozretnosti pri vyuvan etologickch a inch prrodovednch vskumov jazyka" zvierat pri tvorbe integratvnych pojmov jazyka. V predchdzajcich poznmkach sme naznaili, e predpokladom tvorby formlnologicky neprotireivch integratvnych pojmov jazyka o sa napokon prejavuje aj v redefinovan filozofickho pojmu jazyka (F-pojem jazyka) je predben vymedzenie kvalitatvnej a kvantitatvnej odlinosti teoretickch prierezov totalitou jazykovho fenomnu, vedench disciplnami, ktorch 54

vsledky mienime syntetizova do novho pojmu jazyka. Dleit je tie neustle si uvedomova ontologick rozdiel medzi pojmom jazyka a tm, o tento pojem odra; nehypostazova iaden pojem aiebo obraz jazyka. Nronos rieenia problmu pojmotvorby v podmienkach integrcie v oblasti vskumu jazyka navodzuje dve zko svisiace lohy, na ktorch rieen by sa v spoluprci s lingvistikou, operanou logikou, intenzionlnymi logikami a pod. mala podiea aj filozofick reflexia vedy (FRV) : 1. Predovetkm ide o pln explikciu implicitnch alebo semiexplicitnch vah ontologickej, gnozeologickej a metodologickej povahy, rozvjanch v kognitvnej vede alebo logickch koncepcich, o vypracovanie tektoniky ontologickch rovn obsahovej a vznamovej strnky jazyka. 2. V druhej lohe ide o systematizciu rozvrstvujcich sa rovn reflexie skman jazyka. V prpade lingvistiky (pre jednoduchos sa obmedzme len na u) by ilo o rozlenie reflexvneho do nasledovnch rovn : vntrodisciplinrna lingvistick reflexia, veobecnovedn reflexia lingvistiky (metodologick, logick, historickovedn Helbig, 1973; Horeck, 1983; Sgall a kol., 1986), systemologick (Sergejev, 1984), prognostick (Gl a kol., 1986) a pod., integratvnovedn reflexia lingvistiky (modelovanie typov lingvistickho skmania a jeho vvinu prostriedkami spoloenskovednch, prrodovednch a technickovednch discipln integrovanch v terich umelej inteligencie, kde sa zatia ako nevyuit monos ukazuje operano-logick reflexia vedy vyuvajca sksenosti s implementciou OLS na potai v Bzovom laboratriu umelej inteligencie TK SAV; Polk, 1985; Tovrek, 1985, s. 93 n.), matematicko-logick modelovanie transformanch systmov (MosnMozolkov, 1986), v koncepcich aplikujcich funkn prstup (ako naprklad v hodnotovej analze a pod.) a napokon filozofick reflexia lingvistiky. V tejto lohe ide o vypracovanie tektoniky reflexvneho (Piaek, 1985; 1987). Filozofick reflexia jazykovednho vskumu popri vypracvan tektoniky ontologickch rovn obsahu a vznamu a tektoniky reflexvneho smeruje k vymedzeniu miesta sasnej lingvistiky v rmci dialektickho typu racionality (Zelen, 1982, s. 26 n.; ernk, 1986, s. 653 n.; Piaek, 1988). Me tm prispie k prehbeniu sebauvedomenia lingvistickch a alch foriem skmania jazyka na pozad existujcej truktry vedeckho osvojovania si sveta a k zaveniu fundamentcie jazykovednch discipln. Pravdepodobnos spechu tohto podujatia vrazne zvyuje syntza doterajieho vskumu kategorilneho apartu materialistickej dialektiky, ktor teraz mme k dispozcii v podobe monografie V. e r n k a (1986). Syntza takho rozsahu jednotlivcom vo svete zatia nem obdobu a bolo by stratou nebudova na jej vsledkoch aj v naej lingvistike Filozofick fakulta UK Bratislava, afrikovo nm. 6 55

Bibliografia BLANR, V.: Lexiklno-smantick rekontrukcia. Bratislava, Veda 1984. 216 s. Contributions functional syntax, semantics, and language comprhension. Red. P. Sgall. Prague, Academia 1984. 380 s. CERNIK, V.: Systm kategri materialistickej dialektiky, (Kritika Hegelovej Logiky ako vedy.) Bratislava, Pravda 1986. 736 s. DOLNK, J.: Obsah a forma syntagmy. Slovensk re, 52, 1987, s. 3444, DOSKICH, O. A. : Osobennosti objekta poznanija v lingvistike. In : Problemy gumanitarnogo poznanija. Novosibirsk, Nauka 1986, s. 7082. FILIPEC, J . E R M K , F.: esk lexikolgie. Praha, Academia 1985, s. 13165. Filozofick otzky jazykovedy. Bratislava, Veda 1979. 184 s. GL. F. a kol.: Niektor problmy prognzovania vedy. Zbornk tdi. Bratislava, Vpotov stredisko SAV, Kabinet terie vedy a prognz 1986. 228 s. HELBIG, G.: Geschichte der neueren Sprachwissenschaft. Unter dem besonderen Aspekt der Grammatik-Theorie. Leipzig, Bibliographisches Institut 1973. 392 s. HOREKY. J.: Vvin a teria iazyka. Bratislava, Slovensk pedagogick nakladatestvo 1983. 112 s. HORECK, J.: Obsah, forma a funkcie vety ako jazykovho znaku. Jazykovedn asopis. 39, 1988, s. 120127. KORENSK, J.: Konstrukce gramatiky ze smantick bze. Praha, Academia 1.984. 164 s. MOSN, M.MOZOLKOVA, M.: Modelovanie transformanch systmov. Bratislava, Veda 1986. 304 s. PIAEK, J.: Dve skalia fenomenologickej filozofie vedy. Filozofia, 40, 1985^ s. 553560. PIAEK, J. : Operanologick sebareflexia. Techn. Rep. RM 42. Bratislava, stav technickej kybernetiky SAV 987. 4 s. PIAEK, J. : Koniec 20. storoia a vedomie kultry. Literrny tdennk, 1, 1988, . 7, s. 10S1. POLK, V. : Operation logic a logic with cognitive competence. In: Operation logic processing, a universal artificial intelligence. Red. V. Polk. Bratislava, Institute of technical cybernetics SAS 1985, s. 1685. POLK, V.: Operation logic paradigm of language. In: Operation logic processing, a universal artificial intelligence. Red. V. Polk. Bratislava, Institute of technical cybernetics SAS press 1987. 20 s. SERGEJEV, V. M.: Iskusstvennyj Intellekt" metod issledovanija slonch sistem. In: Sistemnyje issledovanija. Metodologieskije problemy, Jeegodnik 1984. Moskva, Nauka 1984, s. 116129. SGALL, P. a kol.: Uvod do syntaxe a smantiky. Nkter nov smry v teoretick lingvistice. Praha, Academia 1986. 200 s. SGALL, P.HAJIOV, E PANEVOV, J.: The meaning of the sentence in its semantic and pragmatic aspects. Prague, Academia 1986. 368 s. SOLNCEV, V. M.: Systm a struktura v jazyce. Praha, Academia 198. 272 s. TOVREK, L.: Operation logic machine. In: Operation logic processing, a universal artificial intelligence. Red. V. Polk. Bratislava, Institute of technical cybernetics SAS 1985, s. 93108. ZELEN, J.: Pojednan o dialektice. Praha, Academia 1982. 200 s. () , - (). , , , () . .

56

JAZYKOVEDN ASOPIS
JAZYKOVEDN STAV UDOVTA TRA
SLOVENSKEJ AKADMIE VIED

RONK 40, 1989

CENA 15 Ks

VEDA, VYDAVATESTVO SLOVENSKEJ AKADMIE VIED

OBSAH Viktor K r u p a : Pojmov vzdialenos a innos metafory Mirek e j k a : Pn jako intenzionln stav a promluvov akt Eva T j b e n s k : Kauzatvne kontrukcie z hadiska smantickej truktry Peter u ro: Motivovanos frazeologickch jednotiek a typolgia ekvivalentov Diskusie Juraj D o l n k : Jazyk ako konkrtny systm Jozef P i a e k : (Seba) reflexvny sprievod vskumu jazyka Rozhady Juraj i kra: Komunikan a sociolingvistick vskum v NDR Sprvy a p o s u d k y Pdesiate narodeniny doc. Jna Sabola. J. H o r e c k Spis prc doc. Jna Sabola za roky 19581987. L. Dvon ivotn jubileum doc. Viery Budoviovei J. H o r e c k Na esdesiatku dr. Jany Dvonovej. P. igo Spis prc Jany Dvonovej za roky 19781988. L. Dvon Burica, M.: Dialektika a truktra. J. Horeck Functionalism in linguistics. J. N e k v a p i l Reader in Czech sociolinguistics. J. Bosk Montgomery, M.: An introduction to language and society. M. Bzi i Konferencia funknej lingvistike a dialektike. A. J a r o o v Seminr o plnovch jazykoch. P. igo III. medzinrodn konges Wurpskej lexikografickej asocicie. P. u ro p n : : : : : : () : . . . . . . 19581987 . . . . . - . . 19781988 . . , .: . . . . . . , .: . . . . 66 68 84 86 87 88 91 94 96 98 42 3 10 21 103 66 68 84 86 87 88 91 94 96 98 101 103 42 51 57 3 10 21 33

. . . .

57

The Linguistic Journal of the udovt tr Linguistic Institute of the Slovak Academy of Sciences Volume 40, 1989 Published semianually in 104 pp. by the VEDA, Publishing House of the Slovak Academy of Sciences Address of the Editorial Board : 813 64 Bratislava, Nlepkova 26, Czechoslovakia Distributed in the Socialist countries by SLOVART Ltd., Leningradsk 11, Bratislava, Czechoslovakia. For all other countries except West Germany distribution rights are held by KUBON and SAGNER, Inhaber Otto Sagner, Postfach 3401 08, D-8000 Mnchen 34, West Germany . 40, 1989 104 . , : 813 64 Bratislava, Nlepkova 26, : SLOVART Ltd., Bratislava, Leningradsk 11

J. Bosk (vkonn redaktor), K. Buzssyov, J. Dolnk, J. Horeck (hlavn redaktor), J. Kaala, R. Krajovi, . KrT, V. Krupa, J. M:srk, S. Ondrejovi, j . 3 eciar, ' I Ripka, ;. Ruika, J. Sabol. E Sekaninov