- definicia kultury: stale sa meniaca konfiguracia nauceneho chovania a vysledkov chovania, rovnako ako ideji a postojov, ktorych prvky

su zdielane a predavane z generacie na generaciu clenmi urciteho spolocenstva (cize ma tam ze kultura je dynamicka, zdielana, naucitelna, negeneticka) - dolezity je pojem "ucenie sa kulture" ako prisposobenie sa kulture, prostrednictvom napodobovania a cieleneho vzdelavania. cenim sa zjednocuju ludia do jednotlivych kultur. cenie nie je vysadou cloveka, je aj u zvierat. !kryta a zjavna " - "ultura obsahuje #. kulturne univerzalie a $. charakteristicke rysy (len urcitemu poctu, skupine ludi, minimalne $ - napr. katolicizmus) - rozlisuje: #.chovanie % navonok zjavne - pohyby, mimika, rec: priamo pozorovatelne, popisatelne. &atri ku zjavnej kulture. 'yskumna metoda: priame pozorovanie $.predstavy % pozorovatelne len nepriamo - prostrednictvom chovania( patri ale tiez ku zjavnej kulture - jednotlivci si ich uvedomuju a zdielaju prostrednictvom reci. 'ysk. metoda: intervie) *.postoje % neuvedomujeme si ich( su sucastou skrytej kultury. 'yskumnik ich moze zistit len abstrahovanim z chovania a predstav, z analyzy informacii ziskanych pozorovanim a intervie). "ulturna osobnost% vysledok kulturne determinovaneho vplyvu urcitej spolocnosti na jednotlivca. +utne ju ale odlisit od vseobecnych biologickych potrieb a charakteristickych osobnostnych rysov (napr. fobie) - niektori badatelia skusali stanovit aj "zakladnu strukturu osobnosti" urcitej kultury % je to vytah (abstrakcia) charakteristickych rysov zdielanych vacsinou clenov danej " - ini zase razili "modalny osobnostny pristup" % identifikacia typickych osobnosti urcitej spolocnosti - pomocou niecoho ako statistiky najbeznejsich osobnostnych charakteristik jednotlivcov - hlavne cez $.svet.vojnu sa hovorilo o "narodnom charaktere" - vacsinou to ale boli unifikovanie, zovseobecnujuce portrety narodov. - s tymito smermi suvisi skumanie suvislosti kultury a vyskytu urcitych poruch - napr. !,%srdcovocievne ochorenia ako dosledok stresoveho zivotneho stylu, amok v -' ,zii, paranoja u nemeckych nacistov) "onfiguraciou sa mysli tendencia ".javov k integracii % " sa vytvara ako strukturovany, konzistentny celok. ".javy sa spis doplnuju, nez by mali byt v konflikte. "edze dynamickost je zakl.rys ", kazdy novy prvok v " znovu nastartuje proces integracie a adaptacie do kulturneho prostredia - prvok sa zacleni do ", najde si v nej svoje miesto a vyznam, a zaroven " m vyrovnavajuce procesy, ktorymi sa "preorganizuje:)" tak, aby do nej novy prvok zapadol - ale pozor.:) kedze " je dynamicka a stale v pohybe a obnove, nestihne sa dostat do uplnej rovnovahy, pretoze sa zase vyskytne novy prvok, ktory tuto rovnovahu /rozhodi/ "ulturna zmena: - z hladiska casu procesy ".zmeny: #. neobmedzene: evolucia $. prechodne: ,. jednosmerne: ustia v trvajucej zmene (na konci procesu sme inde nez na zaciatku) 0. cyklicke: na konci cyklu sa nam "zda" ze "ultura je zase na zaciatku - napr. ekonomicke cykly, politicky cyklus (napr. 1rocne volebne obdobie) - " sa moze zmenit: #.zvnutra % prostrednictvom inovacie (niekde sa deli na vynalez % nova vec, kt. tu predtym nebola, nutna tvorivost, nova myslienka, a objav%nieco, co tu uz je. ,le niektori tvrdia, ze aj tu je nutna tvorivost) $.zvonku % pomocou prejimani alebo rozsireni

- nejaky pan 0arnett tvrdii, ze podstatou vsetkych vyssie uvedenych sposobov je "subjektivna rekombinacia pojmov" (to vam snad neda, dost tazko sa to vysvetluje :)) - proces "prejimani" ma fazy: #. vnimanie - clovek je schopny prejimat len tie rysy inej ", ktore je schopny vnimat (teda musi si vsimnut, ze je nieco inak :)) $.pridelenie vyznamu cudziemu prvku (musi si ho asi nejako vysvetlit, co to asi ma ako byt ()) .pozor, prvok, kt. je vnimany a zmysluplny, nemusi byt este prejimany - kriteriom je vyznam, ktory sa mu pripise a ci je v prospech "(to moze fungovat ako motivacia), filtrom je aj hodnotovy system prijimatela a situacia, v akej sa s prvkom stretne (napr. od koho ho ma prijimat) .prvok sa nemusi nutne prejimat vcelku - mozno oddelene jeho formu, funkciu a vyznam (napr. &ospisil tam ma niekde ako priklad sortky - ze si ich nejaki domorodci dali tusim na hlavu...) *. faza: internalizacia % proces, ktorym sa docieli, ze je prvok povazovany za nalezity v urcitej situacii. - pri ".zmene dolezity termin "akulturacia" - povodne nemecky termin, co asi nie je tak dolezite... je to proces ".zmeny, ku kt. dochadza pri kontakte $ autonomnych etnickych skupin - zmena moze mat vplyv na # alebo obe ". 2olezite je rozlisovat, ci k akulturacii dochadza pod hrozbou (napr. v ramci kolonializmu) alebo je to volny proces. - prejimanie je velmi dolezite pre kazdu civilizaciu - v dejinach najvyspelejsie civ. vznikali tam, kde sa stretavali rozne narody - pripadne to boli narody, ktore boli silne spojene s inymi krajinami obchodom - prebiehala vymena a a presun materialu a s nou presun ideji, technickeho kno)-ho). " tomu bola nutna ochota ucit sa:) - dalej pojem "tema" % e3plicitny (zjavny)4implikovany pravidelny jav, kt funguje ako integrujuci princip5ovplyvnuje a kontroluje formovanie myslienok a chovanie. +apr. v zapadnej " je to "dichotomizacia" % vnimanie sveta cez "binarne opozicie" (priroda vs kultura, cierne vs biele zameriavame sa na krajnost, na dva poly, nie na to co je medzi nimi, na stred, na priebeh - tak to maju napr. kapaukovia: "ich svet je kontinuum" :)krasne povedane:) - tema je vyjadrene pomocou "symbolu"4viacerych symbolov, a jeden symbol moze vyjadrovat # alebo viac temat. -vyznam symbolu:#.e3egeticky % vysvetlovaci, $. operacny (suvisi s pouzitim), *. pozicny % vyznam sa odvija od vztahu symbolu k inym symbolom - napr. slovo vo vete niekedy ma vyznam podla toho aky je slovosled) - symboly su okrem toho #.e3plicitne%zjavne (gesta, mimika, slova, audio4vizualne znaky), $. skryte % ludia si ich neuvedomuju, su skryte v podvedomych reakciach % postojoch. !kryta " je neuvedomovany pravidelny princip, ktory je implicitny v zjavnej (e3plicitnej) ". 6ieto principy sa nazyvaju konfiguracie a su to napr. gramaticke pravidla, svetonazor, koncept vesmiru, a vsetky nase postoje. +euvedomujeme si ich, pozname ich az vo chvili ked sa konfrontuju a porovnaju s inou, cizi "4alebo ked nam to sdeli ina osoba. 7javna " s deli na #. kulturu myslenia%naucene pojmy a myslienky. 8hovanie je symbolom a mediom myslenia. -azyk patri k mysleniu, je vyjadreny prostriedkom reci, preto tiez patri k zjavnej ". - " rozlisuje medzi "hodnotami" a "neutralnymi pojmami" (to co nie su hodnoty, neriesime, ci je to dobre ani zle, proste nerelevantne:) - "hodnoty" sa delia na ,. idealy ("dobre" hodnoty, tie tvoria system sudrznosti spolocnosti, pravidla chovania sa pre jej clenov)

0. "negativne" hodnoty % neziaduce, zle veci a vlastnosti - hodnoty su relativne ku kazdej ", menia sa v case a priestore, e3istuje rozpor medzi hodnotami 3 realnym chovanim ludi - tento rozpor oslabuje spolocnost, moze ohrozit jej e3istenciu. $. kulturu chovania% chovanie jednotlivcov je naucene a zdielane, je to spolocny menovatel chovania ludi, abstrakcia. !leduje sa priamym pozorovanim. 8hovanie ma 1 zlozky: ,. ucel%zamyslany ucinok, 0. funkciu%skutocny ucinok, 8.strukturu, 2. obsah "oniec je uz trochu zrychleny a nie uplne jasny, ale predsa:) kulturny prvok ma zevnitr strukturu a obsah: - !truktura%vzajomny vztah sucasti tvoriacich " jednotku. - 9bsah%vycet sucasti " prvku -jednotka struktury " je " vzor (" vzor % schema4konstelacia " prvkov) - obsahovou jednotkou " je " komple3(%rysy istej " ktore tvoria funkcny zvazok)- napr. kultura koureni - obsahuje urcite predmety, nariadenia, zvyky, sposoby, zakony, etiketu atd.)