Odpove na kritiku Biofotonickho Skenera firmy Pharmanex

Akonhle sa Pharmanex Biofotonick Skener objavil na globlnom trhu, dal sa oakva aj nrast konkurencie. Je zjavn, e prijatie Skenera a jeho spoahlivos je dodnes tmou diskusi v celom priemysle vivovch doplnkov. Cieom nasledovnch odpoved je objasnenie nedorozumen ohadne Biofotonickho Skenera. Kritick odozvy znej nasledovne: 1) Biofotonick Skener nie je vo vedeckch kruhoch uznan, je to iba marketingov nstroj/trik. 2) Biofotonick Skener meria iba hladinu karotenoidov, a tmpdom nie je vhodn na urenie hladiny inch vivnch ltok v organizme. 3) Meranie karotenoidov nie je vhodn na vyhodnotenie zdravotnho stavu. 4) o sa tka zisovania hladiny antioxidantov, existuj in, omnoho presnejie metdy. 5) Vysok hladiny antioxidantov vplvaj na organizmus prooxidatvne a s kodliv.

KRITIKA: Biofotonick Skener nie je vo vedeckch kruhoch uznan, je to iba marketingov nstroj/trik.

ODPOVE: Pharmanex Biofotonick Skener je vedecky podloen a uznvan. Ramanova spektroskopia, pouvan pri biologickch meraniach, je podloen vedeck odvedvie, ktor sa opiera o viacron vskumy. Pharmanex Biofotonick Skener je patentovanou formou Ramanovej spektroskopie, ktor zisuje antioxidan rove karotenoidov zo ivej tkaniny v zujme zlepenia stravovania. Vyuvanie biofotoniky vo vskume biologickch molekl je nezvisl vedeck odvetvie a Biofotonick Skener je prstroj, ktor sa opiera o toto vedeck odvetvie. Hodnovernos Ramanovej spektroskopie, pomocou ktorej sa v udskom tkanive daj zmera karotenoidy, je podloen aspo smimi aktulnymi prieskumami, ktor boli vykonan vedcami, ktor nie s v iadnom vzahu s firmou Pharmanex alebo priemyslom vivovch doplnkov (Bernstein, 1998, 2002; Ermakov, 2004a, 2004b; Gellermann, 2002, 2004; Hata, 2000; Zhao, 2003). Ramanova spektroskopia je vedecky podloen a uznvan metda; v prehliadai Medline po vpsan kovho slova raman spectroscopy vykazuje 4.400 njdench vsledkov. A o je najdleitejie - za vynlez Ramanovej spektroskopie dostal Sir C. V. Raman v roku 1930 Nobelovu cenu. Vplyvom Ramanovej spektroskopie na vivu sa nezaober len firma Pharmanex. V roku 2003 Nrodn intitcia na vskum rakoviny (National Cancer Institute) darovala 1 milin dolrov vedcom Univerzity v Yale na vskum karotenoidov na zklade Ramanovej spektroskopie, ktor sa zaober vplyvom prsunu ovocia a zeleniny do organizmu. Najviac vskumov v oblasti stravovania pozostva zo skmania nesprvnej ivotosprvy, ktor je dsledkom chybnch informci ohadne konzumcie zeleniny

a ovocia. Tento vskum bol ukonen v roku 2006 (Mayne a kol., 2003; YCC News Release, 2003). Firma Pharmanex potvrdila vsledky pouvania Ramanovej spektroskopie na zmeranie rovne karotenoidov v troch tdich. Jednou z nich je rozsiahly lekrsky vskum, ktorho sa zastnilo 1375 osb a vsledkom ktorho je existencia svislosti medzi rovou antioxidantov a parametrami zdravho ivotnho tlu (Smidt, 2003). Druh tdia potvrdila pozitvny vplyv 12-tdennho uvania vivovho doplnku LifePak na hladinu antioxidantov (Smidt, 2002), km tretia tdia poukzala na vznan korelciu (r=0.78, p < 0.001) medzi hladinou karotenoidov v krvi a hladinou karotenoidov pod koou. Biofotonick skener dokzal tie ist skutonosti (Smidt, 2004a.). V sasnosti prebieha viac vskumov: vskum v spoluprci s univerzitou v Yale sa zaober svislosou medzi hladinou karotenoidov v koi a antioxidantami rozpustnmi vo vode, vskum firmy Pharmanex ako aj vskum firmy Rippe Lifestyle Institute, ktor skma vplyv antioxidantov na bytok vhy. Vsledky tchto vskumov bud oskoro k dispozcii a odhalia alie fakty. Biofotonick skener firmy Pharmanex prijali vo vedeckch kruhoch vemi pozitvne. Vedci Pharmanexu predstavili vedeck pozadie Skenera a LifePak na viacerch vedeckch konferencich. Vo februri 2003 vedci Pharmanexu, Dr. James Rippe a vynlezca Biofotonickho skenera, Dr. Werner mali prezentciu na Vedeckej akadmii v New Yorku. Vo februri 2003 a 2004 sa vedeck pracovnci firmy Pharmanex zastnili na vedeckch konferencich o antioxidantoch v panielskom meste Cdiz a kalifornskej Santa Barbare, organizovanch Oxygen Club-om. Dr. Lester Packer (otec antioxidantov) je zakladateom a estnm predsedom Oxygen Club-u a organiztorom vyie spomenutch konferenci. Na stretnut v Santa Barbare predstavil Dr. Carsten Smidt jednu tdiu o skeneri. V aprli v r. 2003 a 2004 sa Dr. Carsten Smidt zastnil stretnutia Federcie amer ickch spolonost pre experimentlnu biolgiu v San Diegu a Washingtone. (Federation of American Societies for Experimental Biology (FASEB)

KRITIKA: Biofotonick Skener meria iba hladinu karotenoidov, a tmpdom nie je vhodn na urenie hladiny inch vivnch ltok v organizme. ODPOVE: Karotenoidy, obsiahnut v krvi, maj svis so veobecnou hladinou antioxidantov. Molekuly karotenoidov sa neregeneruj tak ako ostatn molekuly, resp. zoslabn poas neutralizanho procesu vonch radiklov a reaktvnych kyslkovch vonch radiklov. Jedna karotenoidn molekula ako napr. lykopn alebo betakarotn je schopn blokova viac ne 20 vonch radiklov predtm, ne sa zni (Tsuchiya, 1994). Lykopn a betakarotn s iba dva z viac ne sto antioxidantov, ktor tvoria sie antioxidantov. Karotenoidy sa obetuj, aby ochrnili alch lenov tento siete (napr. vitamny E a C) od toho, aby bojovali s vonmi radiklmi. Tmto spsobom karotenoidy udruj a podporuj cel antioxidan sie, zniujc takto nebezpeenstvo oxidanho stresu (Packer, 1994; Packer a Coleman, 1999).

Avak vysok antioxidan stres (napr. v prpade fajenia) negatvne vplva na antioxidan sie. Vplyvom tohto stresu vonho radikly prevezn aktivitu, o vedie k zneniu rovne karotenoidov. Na zklade nedvnej tdie, ktor vykonali Svilaas a jeho kolegovia, je hladina karotenoidov spoahlivm ukazovateom hladiny inch antioxidantov v udskom organizme. Svilaas a jeho kolegovia skmali prsun potravn (z nich konkrtne prsun antioxidantov) spomedzi 2760 dospelch. Takisto sledovali rove antioxidantov v krvnej plazme 61 ud poas 7 dn. Zistili, e karotenoidy s schopn omnoho presnejie uri rove jednotlivch antioxidantov v krvnej plazme ako napr. -, -,- a -tokoferol (alfa, beta, gama a delta tochoferol) a glutn. (Svilaas, 2004). Karotenoidy nie s len innmi ukazovatemi ivotnho tlu vaka ureniu hladiny antioxidantov, ale s aj tzv. Raman -aktvne, o znamen, e ich hladina sa d uri aj bez odberu krvi (Bernstein, 1998, 2002; Gellermann 2002a; Zhao, 2003, Ermakov, 2004b). Ba o viac, karotenoidy sa dostvaj do tkanv tm istm mechanizmom ako aj antioxidanty rozpajce tuky. Karotenoidy obsiahnut v krvi maj svis s karotenoidmi v koi, ako to potvrdil aj HPLC (Peng, 1995). Vznan korelcia medzi hladinou karotenoidov v koi a hladinou karotenoidov krvnho sra umouje meranie bez pouitia vzorky koe. Jeden neskor vskum taktie potvrdil siln prepojenie medzi hladinou karotenoidov a hladinou karotenoidov v koi, o dokazuje aj Ramanova spektroskopia. (r = 0.78, p < 0.001) (Smidt, 2004). Tieto daje podporuj vsledky vskumov Svilaasa a Penga a potvrdzuj innos Ramanovej spektroskopie ako spsobu merania hladiny karotenoidov a tmpdom celkovej hladiny antioxidantov v organizme bez pouitia vzoriek krvi i koe. Hladina karotenoidov je aj uznvanm ukazovateom prsunu ovocia a zeleniny do udskho organizmu. Medzi karotenoidy patr viac ne 50 antioxidantov, ktor mono vnies do organizmu konzumciou ovocia a zeleniny. Ak ich lovek konzumuje, karotenoidy, nachdzajce sa v ivom tkanive signalizuj aj prtomnos inch dleitch ivn (Svilaas, 2004). Opierajc sa o toto prepojenie, Nrodn Intitt pre vskum rakoviny (National Cancer Institute) poskytol podporu vo vke 1 milina dolrov vedcom univerzity v Yale, aby metdou Ramanovej spektroskopie preskmali hladinu karotenoidov, zskanch z prsunu ovocia a zeleniny do udskho organizmu (Mayne et al, 2003; YCC News Release, 2003) . Vzah medzi karotenoidmi a inmi vivnmi ltkami je v prpade vivovch doplnkov platn iba vtedy, ak tieto obsahuj optimlne mnostvo z najdleitejch a najblahodrnejch ivn. A preto je LifePak irokospektrlny multivitamn, vivov doplnok obsahujci minerly a antioxidanty, ktor obsahuje vivn ltky, podobn ivotosprve s bohatm prsunom ovocia a zeleniny.

KRITIKA: Meranie karotenoidov nie je vhodn na posdenie celkovho zdravotnho stavu. ODPOVE: Poetn vskumy dokzali, e karotenoidy pozitvne vplvaj aj na in oblasti zdravia. Cieom skenera nie je diagnostikovanie, zmierovanie alebo lieenie akejkovek choroby. Napriek tomu vak existuje presvediv dkaz, e ist karotenoidy sa dvaj do s visu s liebou porch zraku v neskorom veku, onho zkalu, chorb srdca a rakoviny prostaty. Vedeck lnok vedcov Pharmanexu o vyie spomenutch chorobch bude uverejnen vo

vedeckom asopise Current Trend in Nutraceutical Research. lnok bude analyzova vplyv karotenoidov na zdravie loveka, o om sa zmieujeme niie (Smidt and Burke, 2004):

Zdrav oi Viac tdi podporuje pozitvny vplyv karotenoidov na choroby oka v pokroilejom veku. Napr. zniovanie vskytu onho zkalu (Brown a kol., 1999; Chasan-Taber a kol., 1999) a porch zraku v pokroilejom veku (Seddon, 1994; Bone, 2000, 2003; Landrum, 1997, 1996; Elless, 2000; Bernstein, 2002, Richner, 1999; Hammond, 1997) sa asociuje s bohatm prsunom zeleniny, bohatej na karotenoidy (luten, zeaxantn). Zdrav srdce Luten a lykopn blahodrne psobia na srdce aj kad samostatne. Vedeck vskumy potvrdzuj rolu lutenu v zniovan mrt na srdcov choroby (Kouris-Blazos, 2002), zabrauj vvoju aterosklerzy (Dwyer, 2001) a aj v prevencii inch srdcovch chorb (Olmedilla, 2001; Cardinault, 2003). Pozitvny vplyv lykopnu na srdcov choroby sa potvrdil vo viacerch vskumoch. Napr. zniuje nebezpeenstvo infarktu myokardu, (Kohlmeier, 1997) kardiovaskulrnych chorb (Sesso, 2004), LDL oxidcie ( Agarwal, 1998) a takisto aj nebezpeenstvo tvorby LDL cholesterolu (Fuhrman et al., 1997).

Rakovinov ochorenia Viac epidermologickch tdi potvrdilo, e vek prsun paradajok a prpravkov z paradajok vaka svojmu vysokho obsahu lykopnu, resp. vysok hladina krvnho lykopnu signifikantne zniuje nebezpeenstvo vskytu rakoviny prostaty. (Deming, 2002; Giles, 1997; Giovanucci, 1995, 2002; Lu, 2001; Vogt, 2002). Na zklade zisten Kucuka a kol. prsun lykopnu do organizmu zniuje nebezpeenstvo vskytu rakoviny prostaty (Kucuk a kol., 2001). Tieto kvality sa pripisuj antioxidanej schopnosti lykopnu ako aj jeho schopnosti obraova DNA (Riso et al., 1999; Porrini and Riso, 2000). Karotenoidy mu hra dleit lohu v prevencii rakoviny, kee napomhaj komunikcii medzi bunkami (Krutovskikh a kol., 1995; Yamasaki a kol., 1995; Yamasaki, 1995; Dahl a kol., 1995; Trosko, 2003). Je dokzan, e lykopn a betakarotn pomhaj v medzibunenej komunikcii, avak za tieto vplyvy nevaia vlastnej antioxidanej lohe (Sies a Stahl, 1997; Stahl a kol., 1997; Zhang a kol., 1991). Karotenoidy mu bojova proti rakovine dvoma obrannmi machanizmami: ako antioxidanty, zabraujc zmenm v DNA a ako sprostredkovatelia komunikcie medzi bunkami. Oxidatvny stres sa dva do svisu s karotenoidnou koncentrciou koe. Vo vskyte vyie spomenutch chorb sa vekou mierou podiea prve oxidatvny stres. Jedna tdia z dielne Vskumnej Intitcie Pharmanexu, ktorej sa zastnilo 1375 osb, potvrdila, e t udia, ktor s vystaven vysokmu oxidatvnemu stresu, maj nzku rove karotenoidov v koi napriek vysokmu prsunu vivnch ltok, bohatch na karotenoidy. Tento vzah sa dokzal na zklade testu mou MDA, ktor je dokzanm innm spsobom na urenie oxidatvneho stresu (Smidt and Shieh, 2003).

KRITIKA: Na zisovanie hladiny antioxidantov existuj in, omnoho presnejie metdy. ODPOVE: Je dokzan, e Ramanova spektroskopia je spoahlivejia ne in metdy a je omnoho vhodnejia v prpade rutinnch meran pravdepodobnos chybnch meran je omnoho niia. Pred meranm pomocou Ramanovej spektroskopie sa hladina karotenoidov urovala z krvi, mou i vzoriek tkaniva. Tieto testy s nkladn a vyaduj odber krvi i vzorky tkaniva, priom pravdepodobnos chybnch meran je omnoho via. Procesy s zdhav, tmpdom narast pravdepodobnos omylov. Ba o viac, stanovenie vsledkov me niekedy trva i tdne. innos vzoriek mou i krvi je tie otzna, kee prsun potravy pred testami a takisto as odobratia vzorky mu ovplyvova vsledky. Na zklade nedvneho vskumu sa zistilo, e medzi vsledkami meran pokoky na dlani pomocou Ramanovej spektroskopie a hladiny karotenoidov zskanej zo vzoriek krvi existuje prepojenie (Smidt, Gellermann, & Zidichouski, 2004).

KRITIKA: Vysok hladiny antioxidantov vplvaj na organizmus prooxidatvne a s kodliv. ODPOVE: Vrobky Pharmanexu obsahuj klinicky dokzan bezpen mnostv vivnch ltok. Tieto mnostv boli stanoven na zklade epidermologickch a klinickch tdi. LifePak bol vyvinut v zujme optimlneho doplnku vivy. Obsahuje vivn ltky vo vhodnom mnostve pre organizmus, ktor nespsobuj prooxidatvny stres. Sasou tejto antioxidanej zmesi je aj vyven karotenoidn kombincia, vplyv ktorej je podobn pri ivotosprvy s podobnm prsunom zeleniny a ovocia: 7.5 mg betakarotnu, 5 mg lykopnu, 2 mg -karotnu (alfa-karotnu) a 2 mg lutenu. LifePak obsahuje vivn ltky iba v takom mnostve, ktorch dlhodob uvanie je plne bezpen. Okrem toho je dleit vedie, e uvanie LifePak-u nie je kodliv ani pri vysokom prsune ovocia a zeleniny do udskho organizmu. Denn prsun vitamnov a minerlnych ltok je aj napriek tomu pod hranicou povolench mnostiev, ktor stanovila Rada pre zodpovedn vivu (Council for Responsible Nutrition) v roku 1997, ako aj Upper Limits, Nrodn vedeck rada (Nation Research Council) a Rada pre potravu a vivu (Food and Nutrition Board).