Program

INTERREG III A Raksko Slovensko

Kd projektu:14130200087
Nzov projektu:
ZACHOVANIE ANTIOXIDANCH
PRVKOV VO VNACH
Z MALOKARPATSKEJ OBLASTI
23. mj 2007 - PEZINOK
VOD
.....................................................................................................................................................
V poslednej dobe sa otzkami zdravotnch inkov hrozna a vna zaober cel rada ved-
nch odborov, ale tie medicna.
Konzumcia hrozna, ale i pitie vna m pozitvny vplyv na zdravie udskej populcie a vno
sa stva sasou zdravho ivotnho tlu.
Vno, pivo, aj a ovocn avy s povaovan za hlavn zdroje antioxidantov medzi npoj-
mi. Medzi hlavn prirodzen antioxidanty vo vne patria polyfenologick ltky /flavonoidy/,
ktor preukazuj protizpalov inky, zniovanie rizika kardiovaskulrnych onemocnen a
v niektorch prpadoch rakovinovch onemocnen /vi. tdia Katolckej univerzity v Cam-
pobasso, Taliansko, www.evirs.sk/.
Poda najnovch vedeckch vskumov obsahuje vno viac ako 500 rznych komponentov,
z toho a 200 druhov fenolovch zlenn a antioxidanto
Preto bolo cieom tohto projektu zisti, i vna malokarpatskho reginu obsahuj antio-
xidanty. Vsledky projektu preukzali, e napriek tomu, e malokarpatsk regin sa nachdza
v najsevernejej oblasti pestovania vinia v Eurpe, vna tohto reginu obsahuj nadpriemern
mnostvo antioxidantov a prrodnch polyfenolickch ltok.
v. Ak zvime, e vno obsahuje cca
od 80 - do 85 % vody, cca 12 obj.% alkoholu, tak na vetky ostatn komponenty - ako kyseliny,
minerlne ltky, flavonoidy, zostva od 3 do 8 %, ktor robia rozdielne vna - vna rozdielnych
chut, vn a charakteru.
Ing. Frantiek SLEZK CSc.
projektov manar
CIE PROJEKTU
.....................................................................................................................................................
Zisti a potvrdi, e vna v malokarpatskom regine obsahuj antioxidanty a tm
potvrdi ich konkurenciu schopnos a v konenom dsledku podpori rozvoj vinohradnctva
a vinrstva, turistickho ruchu.
alm cieom projektu je rozrenie vzdelvania v danej problematike, podpora cezhra-
ninej spoluprce, marketingov aktivity, prezentcia regionlnych vrobkov v susednch
krajinch, oboznmenie zahraninch spotrebiteov s regionlnymi pecialitami a zvl-
tnosami.
Na zklade predchdzajcich vskumov, ktor sa zaoberali obsahom antioxidanch
prvkov v hrozne a mutoch, ako i v mladch vnach bolo dokzan, e mlad vna maj silnejie
antioxidan inky ako vna star, archvne.
U mladch vn boli dokzan vyie hodnoty sledovanho betakarotnu, alfatokoferolu,
ako i plastochinonu. Taktie hodnoty resveratrolu, quercetnu boli vyie hlavne u ervench vn
/Vini a vno - 2/2004/.
Vroba vna bohatho na antioxidanty zarauje vno ako zdrav poivatinu k regionlnym
stravovacm nvykom konzumovania jedla s vnom. Vznam zaradenia vna ako zdravej po-
ivatiny potvrdzuje i Medzinrodn rad pre Vini a vno v Pari, kde v sekcii Vno a zdravie
kontatuje, e povanie vna v rozsahu 0,2 - 0,4 l denne predluje ivot populcie.
lohou tohoto vskumu bolo zistenie, ak vplyv na vrobuzdravho vna maj hlavne:
- TECHNOLGIA SPRACOVVANIA HROZNA
- OETROVANIE RMUTU
- TECHNOLGIA KVASNHO PROCESU
Do vskumu sme zapojili tyroch vrobcov hrozna a vna:
- Vno Matyk a VPS -Pavelka
s predstavitelia modernch aplikovanch technolgi.
- Vinrstvo Limbavin - Puek a Dubovsk Grani
boli vybran ako predstavitelia klasickch technolgi.
Okrem tchto zkladnch vrobcov bolo do vskumu zapojench 35 druhov vn, z toho 19
bielych a 16 ervench, celkom 31 slovenskch vn a na porovnanie 2 rakske vna a 2 talian-
ske vna.
Vskumn stav potravinrsky, pracovisko Biocentrum Modra, analyzoval v hore uvedench
vnach nasledovn ltky, ktor psobia ako antioxidanty:
1/ POLYFENOLOGICK LTKY VYJADREN VO FORME TANNU
2/ RESVERATROL A KVERCETN
3/ ANTOKYNY
4/ CELKOV ANTIOXIDAN AKTIVITA
- INNOS VN AKO LAPAOV RADIKLOV
ANTIOXIDAN AKTIVITA VN
..........................................................................................................................................................
1 1 2 1 1
Kubincov, J ., Mrissyov, M. , Slezk, F. , Klimkov, R. , Jnokov, A.
1
Vskumn stav potravinrsky, Bratislava
2
pracovisko Biocentrum, Kostoln 7, 900 01 Modra,
Resveratrol (3,5,4-trihydroxystilbn) a flavonoidy s polyfenolick bioaktvne ltky.
Resveratrol tvor dva geometrick izomry: cis- a trans-resveratrol. V rastlinnom materili sa
obvykle vyskytuje v oboch formch, vinou prevauje trans- forma. Taktie sa vyskytuje vo
forme glukozidov. Vo vne je resveratrol prtomn von aj ako glukozid, priom -glukozyloxy
skupina je viazan v polohe 3-(trivilny nzov piceid).
alou skupinou rastlinnch polyfenolov s flavonoidy. Charakteristickmi zstupcami s
kaempferol, kvercetin a myricetin a izoramnetin, ktor je derivtom kvercetnu (kvercetin 3-
metylester). V rastlinnch tkanivch sa vyskytuj vo forme aglyknov, no predovetkm gly-
kozidov. Jedn sa o 3-O-glykozidy, v prpade kvercetinu boli zisten aj glukozylgalaktza a
glukozylxylza, u kaempferolu glukozylarabinza a galaktza, u izoramnetnu boli zisten len
derivty glukzy.
Bohatm prrodnm zdrojom polyfenolickch ltok s antioxidanm inkom je hrozno
(Scalbert a kol., 2005). Ich obsah je sstreden najm v upkch. Poetn tdie potvrdili, e
mnostvo polyfenolickch ltok v hrozne je ovplyvnen psobenm rznych faktorov ako s
mechanick pokodenie bob, ultrafialov iarenie, ozn alebo chemick signly po napadnut
rastliny nepatognnymi alebo avirulentnmi baktriami, vrusmi alebo hubami (napr. odrody
s tenou upkou s nchylnejie na pokodenie bobul botrytdou).
Na obsah polyfenolov vo vne okrem odrody hrozna (odrody s hrubou upkou ako napr.
Cabernet Sauvignon maj ni obsah resveratrolu v porovnan s odrodami s tenou upkou),
klimatickch podmienok (v teplom a suchom podneb sa predpoklad lepia odolnos voi
chorobm, o tie vplva na ni obsah resveratrolu, naopak rastie obsah flavonoidov), vplva
samotn postup pri vrobe vna: dka kontaktu vnneho mutu so upkami (macercia, resp.
nakvanie), mieanie, teplota, obsah SO , hodnota pH, obsah alkoholu at. (Villano a kol.,
2
2006). Preto sa vy obsah polyfenolickch ltok predpoklad v ervenom vne, najm kvli
dlhiemu kontaktu mutu a upiek, naopak ni obsah je prtomn v bielych vnach, ktor nie s
macerovan so upkami a zrnkami (Beer, 2006).
MATERIL
Biele a erven vna vyroben rznymi technologickmi postupmi (Tab. 1 - 4).
METDY STANOVENIA
ZKLADN ROZBOR vn poda STN 56 0216 - stanovenie obsahu vonho a
viazanho SO , alkoholu, cukru, extraktu a bezcukornho extraktu, celkovch kyseln.
2
Vo vnach sa okrem zkladnch kvalitatvnych ukazovateov sledoval obsah polyfenolov,
resveratrolu, kvercetnu, v ervench vnach aj obsah antokynovch farbv a antioxi-
dan aktivita.
STANOVENIE ANTOKYNOV
Antokyny sa stanovili modifikovanou metdou Fulekiho a Francisa. 10 ml vna sa dopln
3
okyslenm 90 % etanolom na objem 100 cm . Banky sa po premiean vloia na 15 mint
do tmy. Potom sa zmeria absorbancia pri 540 nm pouijc roztok HCl ako blank. Obsah je
vyjadren ako malvidn-3-glukozid.
STANOVENIE POLYFENOLOV
Polyfenoly sa stanovili fotometricky s inidlom Folin-Ciocalteau (Singleton 1999). K 1 ml
vzorky v 100 ml odmernej banke sa pridal 1 ml Folin-Ciocalteauvovho inidla a 10 ml 20%
NaCO . Objem sa doplnil po znaku destilovanou vodou, roztoky sa dkladne premieali.
3
Po 30-tich mintach sttiach v tme sa zmerala absorbancia modro zafarbenho roztoku
pri 700 nm (Spekol 11, Carl-Zeiss, Jena, Nemecko) oproti slepmu pokusu (roztok bez
-3
vzorky). Obsah polyfenolov je vyjadren ako tann v mg.dm .
STANOVENIE OBSAHU TRANS-RESVERATROLU
A KVERCETNU
Stanovenie obsahu trans-resveratrolu a kvercetnu vo vnach sa uskutonilo metdou
HPLC s UV/VIS detekciou pri 306 a 360 nm (LC 10 ADVP pumpa s gradientom FCV 10
ALVP, detektor UV-VIS SP 10 AVVP, Shimadzu, Tokyo, Japonsko) za nasledujcich
podmienok:
kolna PurospherSTAR RP-18e, 250-4mm, 5m, predkolna - PurospherSTAR RP-18e,
4-4mm, 5m, mobiln fza: A) 0,1% triflroctov kyselina TFA + 10% acetonitril ACN, B)
metanol MeOH
GRADIENT: 0.min 25% B, 0-5.min 25% B, 5-25.min 25-43% B, 25-33.min 43-55% B, 33-
42.min. 55-80% B, 42-50.min 80%B, 50-55.min 80-25% B, nstrek: 20 l, teplota: 30C,
prietok: 1ml/min
PRPRAVA VZORKY:
5ml bieleho vna resp. 2,5 ml ervenho vna + 2,5 ml vody sa hydrolyzovalo s 5 ml 2M HCl
90 mint pri 85 C, po vychladnut sa hydrolyzt preextrahoval do 5 ml octanu etylnatho,
20 l extraktu sa dvkovalo do systmu HPLC/UV.
Vzhadom na rzne formy polyfenolickch zloiek obsiahnutch vo vne sme analyzovali
vzorky vn po hydrolze. Z toho vyplva, e uveden vsledky obsahu trans-resveratrolu a
kvercetinu predstavuj sumu aglyknov a prslunch glykozidov. Vsledky analz vna s
uveden v tabuke 2 a 4.
ANTIOXIDAN AKTIVITA
Na stanovenie antioxidanej aktivity sme pouili reakciu so stabilnm radiklom 2,2-
difenyl-1-pikrylhydrazylom (DPPH) v metanolickom roztoku (Brand - Williams 1995,

Sanchz - Morena, 1998). 0,1 ml vna sme pridali k 3,9 ml metanolickho roztoku DPPH

(25 mg/l). Elimincia radiklov DPPH sa prejavuje znenm absorbancie pri 515 nm.
Pokles absorbancie sme zaznamenvali v asovch intervaloch jednej sekundy a do
ustlenia stavu na spektrofotometri Shimadzu 1601 UV-VIS (Shimadzu, Japonsko).
innos vn ako lapaov radiklov sa vypota zo vzahu

inhib = [ (A - A ) / A ] x 100
C At C

kde inhib - inhibcia DPPH- radiklov vyjadren v percentch
A - absorbancia kontroly v ase t = 0 mint (roztok DPPH)
C
A - absorbancia v prtomnosti vna v ase t mint
At
Vsledky analz vn s zhrnut v tabukch 1 a 4.
erven vna vzhadom na spsob vroby maj vo veobecnosti vrazne vy obsah poly-
fenolickch ltok aj vyiu antioxidan aktivitu meran metdou DPPH. Obsahuj aj erven
antokynov farbiv, u ktorch bol potvrden antioxidan inok. erven vna s bohatie na
resveratrol a kvercetn v porovnan s bielymi vnami. (Tab. 2 a 4). Korelcie medzi obsahom
antioxidane psobiacich ltok (polyfenoly, resveratrol, kvercetn, antokyny) a celkovou an-
tioxidanou aktivitou sa zistili iba v prpade zvislosti polyfenoly - inhibcia DPPH radiklu
v bielych vnach. U ervench vn bol korelan faktor ni ako r = 0,6. Tieto zistenia s v sla-
de s vsledkami prc inch autorov (Roginski, 2006; Giovanelli, 2005). Na celkov antioxi-
dan aktivitu vplva najm spsob vroby vna (Beer, 2006; Gambuti, 2006; Villamo, 2006).
v

n
o
p
r
o
d
u
c
e
n
t
S
O
2


v
o

S
O
2

c
e
l
k
o
v

a
l
k
o
h
o
l
e
x
t
r
a
k
t
c
u
k
o
r
b
e
z
c
u
k
o
r
n

e
x
t
r
a
k
t
m
g
/
l
m
g
/
l
%
g
/
l
g
/
l
g
/
l
1
3
S
v

t
o
v
a
v
r
i
n
e
c
k

L
i
m
b
a
v
i
n
5
6
7
0
1
2
,
6
3
0
1
,
8
2
8
,
2
1
4
A
l
i
b
e
r
n
e
t
S
w
a
n
z
e
r
,

S
v

J
u
r
4
0
1
0
0
1
3
,
3
2
8
2
2
6
3
R
i
z
l
i
n
g

v
l
a

s
k

V
i
n

r
s
t
v
o

S
t
r
a
p

k
9
0
1
6
5
1
3
,
3
2
2
,
8
3
1
9
,
8
4
V
e
l
t
l

n
s
k
e

z
e
l
e
n

H
a
c
a
j
5
0
1
2
6
1
3
,
2
2
2
,
2
1
,
4
2
0
,
8
5
V
e
l
t
l

n
s
k
e

z
e
l
e
n

V
i
n

r
s
t
v
o

S
t
r
a
p

k
4
8
1
6
0
1
2
,
6
2
1
,
6
1
,
5
2
0
,
1
6
R
u
l
a
n
d
s
k

e
d

R
a
j
n
i
c
,

P
e
z
i
n
o
k
2
4
1
2
3
1
3
,
4
2
5
,
8
1
,
6
2
4
,
2
7
R
i
z
l
i
n
g

v
l
a

s
k

L
i
m
b
a
v
i
n
4
4
1
1
6
1
2
,
2
1
8
,
4
1
,
5
1
6
,
9
8
S
i
l
v

n

z
e
l
e
n

L
i
m
b
a
v
i
n
3
0
2
2
0
1
4
,
6
2
8
,
3
2
,
5
2
5
,
8
9
S
i
l
v

e
r
v
e
n

D
u
b
o
v
s
k

a
G
r
a
n

3
0
1
1
5
1
2
,
4
2
0
,
4
1
,
5
1
8
,
9
1
0
R
i
z
l
i
n
g

v
l
a

s
k

M
a
t
y

k
4
6
1
3
6
1
2
,
5
2
2
,
6
3
,
1
1
9
,
5
1
1
V
e
l
t
l

n
s
k
e

z
e
l
e
n

M
a
t
y

k
3
5
1
2
0
1
3
,
8
2
5
,
5
4
,
1
2
1
,
4
1
2
D
e
v

n
M
r
v
a

a
S
t
a
n
k
o
2
2
9
0
1
3
,
5
2
8
5
,
2
2
2
,
8
2
6
M

l
l
e
r

T
h
u
r
g
a
u
V

n
o

M
o
d
r
a
3
0
1
2
0
1
1
,
7
1
9
,
7
1
,
1
1
8
,
6
2
7
S
i
l
v

n
s
k
e

z
e
l
e
n

n
o

M
o
d
r
a
1
8
1
8
0
1
1
,
6
2
1
,
5
1
,
6
1
9
,
9
2
8
V
e
l
t
l

n
s
k
e

z
e
l
e
n

V
i
n

r
s
t
v
o

J
a
k
u
b
e
c
1
2
8
2
2
6
1
3
1
9
,
3
1
,
4
1
7
,
9
2
9
V
e
l
t
l

n
s
k
e

z
e
l
e
n

V
i
n

r
s
t
v
o

D
u
b
e
k
1
2
8
6
1
3
,
1
2
0
1
,
6
1
8
,
4
3
0
D
e
v

n
K
a
r
p
a
t
s
k

P
e
r
l
a
1
8
6
2
1
2
,
9
2
4
,
3
4
2
0
,
3
3
2
R
i
z
l
i
n
g

v
l
a

s
k

P
e
l
z
m
a
n
n
,

R
a
k

s
k
o
4
6
1
0
8
1
2
,
6
2
0
,
2
1
,
1
1
9
,
1
3
4
S
t
o
l
o
v

n
o

b
i
e
l
e
T
a
l
i
a
n
s
k
o
2
2
1
4
0
9
,
6
2
3
,
2
6
,
8
1
6
,
4
T
a
b
.

1



K
v
a
l
i
t
a
t

v
n
e

u
k
a
z
o
v
a
t
e
l
e

b
i
e
l
y
c
h

v

n
v

n
o
p
r
o
d
u
c
e
n
t
C
e
l
k
o
v

k
y
s
e
l
i
n
y
p
o
l
y
f
e
n
o
l
y
D
P
P
H
t
r
a
n
s
-

r
e
s
v
e
r
a
t
r
o
l
k
v
e
r
c
e
t

n
g
/
l
m
g
/
l
%

i
n
h
i
b
m
g
/
l
m
g
/
l
1
R
i
z
l
i
n
g

v
l
a

s
k

V
P
S

P
a
v
e
l
k
a
6
,
2
3
4
0
3
0
,
9
3
0
,
5
7
0
,
2
2
2
R
i
z
l
i
n
g

v
l
a

s
k

V
i
n

r
s
t
v
o

e
c
h
6
,
8
2
6
3
2
9
0
,
6
5
n
d
3
R
i
z
l
i
n
g

v
l
a

s
k

V
i
n

r
s
t
v
o

S
t
r
a
p

k
6
,
5
2
5
0
2
0
,
1
1
0
,
4
4
n
d
4
V
e
l
t
l

n
s
k
e

z
e
l
e
n

H
a
c
a
j
6
,
2
3
9
4
6
6
,
7
1
0
,
2
2
0
,
1
3
5
V
e
l
t
l

n
s
k
e

z
e
l
e
n

V
i
n

r
s
t
v
o

S
t
r
a
p

k
6
,
2
3
0
7
2
7
,
7
1
0
,
8
8
n
d
6
R
u
l
a
n
d
s
k

e
d

R
a
j
n
i
c
,

P
e
z
i
n
o
k
6
,
5
3
3
2
2
6
,
1
4
0
,
2
8
0
,
4
2
7
R
i
z
l
i
n
g

v
l
a

s
k

L
i
m
b
a
v
i
n
6
,
1
3
0
9
3
2
,
2
8
0
,
8
4
n
d
8
S
i
l
v

n

z
e
l
e
n

L
i
m
b
a
v
i
n
6
,
2
5
0
2
5
0
,
3
6
2
,
1
8
0
,
4
5
9
S
i
l
v

e
r
v
e
n

D
u
b
o
v
s
k

a
G
r
a
n

5
,
8
2
9
3
2
9
,
4
5
0
,
6
1
0
,
1
7
1
0
R
i
z
l
i
n
g

v
l
a

s
k

M
a
t
y

k
7
3
6
1
4
1
,
9
5
0
,
7
2
0
,
1
7
1
1
V
e
l
t
l

n
s
k
e

z
e
l
e
n

M
a
t
y

k
6
,
2
4
0
4
4
8
,
4
3
0
,
7
9
0
,
1
9
1
2
D
e
v

n

M
r
v
a

a
S
t
a
n
k
o
6
,
1
3
9
7
4
7
,
7
7
0
,
4
6
n
d
2
6
M

l
l
e
r

T
h
u
r
g
a
u
V

n
o

M
o
d
r
a
6
,
1
3
2
0
3
0
,
7
5
0
,
7
6
0
,
1
1
2
7
S
i
l
v

n
s
k
e

z
e
l
e
n

n
o

M
o
d
r
a
6
,
1
3
7
2
3
7
,
8
0
,
3
7
n
d
2
8
V
e
l
t
l

n
s
k
e

z
e
l
e
n

V
i
n

r
s
t
v
o

J
a
k
u
b
e
c
5
,
6
3
6
3
3
6
,
3
5
0
,
6
2
0
,
2
2
9
V
e
l
t
l

n
s
k
e

z
e
l
e
n

V
i
n

r
s
t
v
o

D
u
b
e
k
5
,
8
3
6
8
4
0
,
8
3
0
,
4
5
n
d
3
0
D
e
v

n
K
a
r
p
a
t
s
k

P
e
r
l
a
5
,
9
2
8
7
3
1
,
3
6
0
,
1
n
d
3
2
R
i
z
l
i
n
g

v
l
a

s
k

P
e
l
z
m
a
n
n
,

R
a
k

s
k
o
6
,
3
2
1
8
,
4
2
6
,
9
4
0
,
4
n
d
3
4
S
t
o
l
o
v

n
o

b
i
e
l
e
T
a
l
i
a
n
s
k
o
5
2
2
7
2
0
,
5
8
0
,
0
7
n
d
T
a
b
.

2



A
n
t
i
o
x
i
d
a

n
e

p

s
o
b
i
a
c
e

l

t
k
y

b
i
e
l
y
c
h

v

n
n
d

-

n
e
d
e
t
e
k
o
v
a
t
e

(
<
0
.
1

m
g
/
l
)
v

n
o
p
r
o
d
u
c
e
n
t
S
O
2

v
o

S
O
2

c
e
l
k
o
v

a
l
k
o
h
o
l
e
x
t
r
a
k
t
c
u
k
o
r
B
e
z
c
u
k
o
r
n

e
x
t
r
a
k
t
m
g
/
l
m
g
/
l
%
g
/
l
g
/
l
g
/
l
1
3
S
v

t
o
v
a
v
r
i
n
e
c
k

L
i
m
b
a
v
i
n
5
6
7
0
1
2
,
6
3
0
1
,
8
2
8
,
2
1
4
A
l
i
b
e
r
n
e
t
S
w
a
n
z
e
r
,

S
v

J
u
r
4
0
1
0
0
1
3
,
3
2
8
2
2
6
1
5
R
u
l
a
n
d
s
k

m
o
d
r

V
P
S

P
a
v
e
l
k
a
3
2
5
0
1
2
,
5
2
7
,
4
1
,
9
2
5
,
5
1
6
R
u
l
a
n
d
s
k

m
o
d
r

H
a
c
a
j
5
6
1
4
0
1
1
,
7
3
0
,
6
2
,
1
2
8
,
5
1
7
F
r
a
n
k
o
v
k
a

m
o
d
r

R
a
j
n
i
c
,

P
e
z
i
n
o
k
1
0
4
0
1
3
2
7
,
1
4
,
3
2
2
,
8
1
8
S
v

t
o
v
a
v
r
i
n
e
c
k

M
a
t
y

k
3
2
6
0
1
3
,
6
4
2
,
6
9
,
7
3
2
,
9
1
9
F
r
a
n
k
o
v
k
a

m
o
d
r

B
r
y
c
h
t
a
,

R
a

a
2
8
1
5
0
1
3
,
1
3
0
2
,
7
2
7
,
3
2
0
R
a

i
a
n
s
k
a

F
r
a
n
k
o
v
k
a
H
o
l

k
,

R
a

a
1
6
3
0
1
2
,
6
2
4
1
,
7
2
2
,
3
2
1
F
r
a
n
k
o
v
k
a

m
o
d
r

i
t
n

,

R
a

a
2
0
3
0
1
3
2
7
1
,
1
2
5
,
9
2
2
F
r
a
n
k
o
v
k
a

m
o
d
r

V
i
l
l
a

V
i
n
o

r
a

a
3
0
4
4
1
2
,
4
2
4
,
2
1
,
4
2
2
,
8
2
3
F
r
a
n
k
o
v
k
a

m
o
d
r

M
r
v
a

a
S
t
a
n
k
o
3
4
5
0
1
3
3
1
,
5
5
,
2
2
6
,
3
2
4
C
a
b
e
r
n
e
t

S
a
u
v
i
g
n
o
n
M
r
v
a

a
S
t
a
n
k
o
3
0
5
6
1
3
,
1
3
3
,
9
5
,
1
2
8
,
8
2
5
S
v

t
o
v
a
v
r
i
n
e
c
k

n
o

M
o
d
r
a
5
6
1
2
0
1
1
,
4
3
1
,
3
2
,
5
2
8
,
8
3
1
A
l
i
b
e
r
n
e
t
K
a
r
p
a
t
s
k

P
e
r
l
a
5
0
6
5
1
3
,
1
3
2
,
2
2
,
4
2
9
,
8
3
3
Z
w
e
i
g
e
l
t
P
e
l
z
m
a
n
n
,

R
a
k

s
k
o
4
4
7
0
1
3
2
6
1
,
8
2
4
,
2
3
5
S
t
o
l
o
v

n
o

e
r
v
e
n

T
a
l
i
a
n
s
k
o
2
0
7
0
9
,
7
2
8
,
4
7
,
6
2
0
,
8
T
a
b
.

3



K
v
a
l
i
t
a
t

v
n
e

u
k
a
z
o
v
a
t
e
l
e

e
r
v
e
n

c
h

v

n
v

n
o
p
r
o
d
u
c
e
n
t
C
e
l
k
o
v

k
y
s
e
l
i
n
y
p
o
l
y
f
e
n
o
l
y
D
P
P
H
a
n
t
o
k
y

n
y
t
r
a
n
s
-

r
e
s
v
e
r
a
t
r
o
l
k
v
e
r
c
e
t

n
g
/
l
m
g
/
l
%

i
n
h
i
b
m
g
/
l
m
g
/
l
m
g
/
l
1
3
S
v

t
o
v
a
v
r
i
n
e
c
k

L
i
m
b
a
v
i
n
6
,
8
2
8
9
0
7
5
,
1
4
6
1
5
3
,
6
1
,
6
4
1
4
A
l
i
b
e
r
n
e
t
S
w
a
n
z
e
r
,

S
v

J
u
r
6
2
8
6
5
6
5
,
1
3
8
6
8
1
,
6
4
3
,
6
6
1
5
R
u
l
a
n
d
s
k

m
o
d
r

V
P
S

P
a
v
e
l
k
a
5
,
6
2
6
7
8
7
9
,
9
7
4
5
9
1
,
6
8
1
,
2
8
1
6
R
u
l
a
n
d
s
k

m
o
d
r

H
a
c
a
j
5
,
6
2
2
0
3
8
2
,
7
8
2
3
9
1
,
4
4
0
,
6
6
1
7
F
r
a
n
k
o
v
k
a

m
o
d
r

R
a
j
n
i
c
,

P
e
z
i
n
o
k
7
,
5
1
7
0
9
7
8
,
7
5
2
1
6
2
,
1
4
1
,
0
4
1
8
S
v

t
o
v
a
v
r
i
n
e
c
k

M
a
t
y

k
6
4
2
4
6
7
5
,
1
5
5
3
1
,
3
4
,
6
1
9
F
r
a
n
k
o
v
k
a

m
o
d
r

B
r
y
c
h
t
a
,

R
a

a
7
,
9
1
9
4
0
7
8
,
6
4
3
7
3
2
,
3
2
1
,
1
4
2
0
R
a

i
a
n
s
k
a

F
r
a
n
k
o
v
k
a
H
o
l

k
,

R
a

a
5
,
7
1
7
3
4
7
8
,
7
9
4
2
0
2
,
4
4
1
,
2
8
2
1
F
r
a
n
k
o
v
k
a

m
o
d
r

i
t
n

,

R
a

a
6
1
6
4
6
7
9
,
5
1
4
2
9
3
,
4
6
2
,
0
8
2
2
F
r
a
n
k
o
v
k
a

m
o
d
r

V
i
l
l
a

V
i
n
o

r
a

a
5
,
4
1
8
0
3
7
9
,
2
2
4
4
5
3
,
3
2
1
,
2
2
2
3
F
r
a
n
k
o
v
k
a

m
o
d
r

M
r
v
a

a
S
t
a
n
k
o
5
,
2
2
2
9
0
7
7
,
3
3
3
2
5
4
,
4
2
,
1
9
2
4
C
a
b
e
r
n
e
t

S
a
u
v
i
g
n
o
n
M
r
v
a

a
S
t
a
n
k
o
5
,
6
3
1
0
2
7
1
,
5
9
3
3
8
3
,
6
6
,
4
8
2
5
S
v

t
o
v
a
v
r
i
n
e
c
k

n
o

M
o
d
r
a
8
3
6
6
5
7
6
,
4
5
6
3
0
1
,
9
8
3
,
3
4
3
1
A
l
i
b
e
r
n
e
t
K
a
r
p
a
t
s
k

P
e
r
l
a
5
,
4
5
3
4
0
6
0
,
9
9
1
3
9
6
1
,
6
6
2
,
8
3
3
Z
w
e
i
g
e
l
t
P
e
l
z
m
a
n
n
,

R
a
k

s
k
o
5
,
2
3
1
2
7
7
4
,
1
7
6
5
3
,
3
5
,
0
6
3
5
S
t
o
l
o
v

n
o

e
r
v
e
n

T
a
l
i
a
n
s
k
o
5
,
7
1
0
8
2
7
9
,
1
4
1
3
6
0
,
4
4
1
,
8
6
T
a
b
.

4



A
n
t
i
o
x
i
d
a

n
e

p

s
o
b
i
a
c
e

l

t
k
y

e
r
v
e
n

c
h

v

n
v

n
o
s
p

s
o
b

v

r
o
b
y
S
O
2

v
o

S
O
2

c
e
l
k
o
v

a
l
k
o
h
o
l
e
x
t
r
a
k
t
c
u
k
o
r
b
e
z
c
u
k
o
r
n

e
x
t
r
a
k
t
m
g
/
l
m
g
/
l
%
g
/
l
g
/
l
g
/
l
2
R
i
z
l
i
n
g

v
l
a

s
k

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
1
2
8
4
1
1
,
9
1
8
,
8
1
1
7
,
8
3
R
i
z
l
i
n
g

v
l
a

s
k

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
9
0
1
6
5
1
3
,
3
2
2
,
8
3
1
9
,
8
5
V
e
l
t
l

n
s
k
e

z
e
l
e
n

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
4
8
1
6
0
1
2
,
6
2
1
,
6
1
,
5
2
0
,
1
6
R
u
l
a
n
d
s
k

e
d

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
2
4
1
2
3
1
3
,
4
2
5
,
8
1
,
6
2
4
,
2
9
S
i
l
v

e
r
v
e
n

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
3
0
1
1
5
1
2
,
4
2
0
,
4
1
,
5
1
8
,
9
2
6
M

l
l
e
r

T
h
u
r
g
a
u
k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
3
0
1
2
0
1
1
,
7
1
9
,
7
1
,
1
1
8
,
6
2
7
S
i
l
v

n
s
k
e

z
e
l
e
n

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
1
8
1
8
0
1
1
,
6
2
1
,
5
1
,
6
1
9
,
9
2
8
V
e
l
t
l

n
s
k
e

z
e
l
e
n

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
1
2
8
2
2
6
1
3
1
9
,
3
1
,
4
1
7
,
9
2
9
V
e
l
t
l

n
s
k
e

z
e
l
e
n

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
1
2
8
6
1
3
,
1
2
0
1
,
6
1
8
,
4
3
0
D
e
v

n
k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
1
8
6
2
1
2
,
9
2
4
,
3
4
2
0
,
3
1
R
i
z
l
i
n
g

v
l
a

s
k

c
h
l
a
d
e
n
i
e
3
5
1
1
0
1
4
,
7
2
3
,
4
1
,
6
2
1
,
8
4
V
e
l
t
l

n
s
k
e

z
e
l
e
n

c
h
l
a
d
e
n
i
e
5
0
1
2
6
1
3
,
2
2
2
,
2
1
,
4
2
0
,
8
7
R
i
z
l
i
n
g

v
l
a

s
k

r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
4
4
1
1
6
1
2
,
2
1
8
,
4
1
,
5
1
6
,
9
8
S
i
l
v

n

z
e
l
e
n

r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
3
0
2
2
0
1
4
,
6
2
8
,
3
2
,
5
2
5
,
8
1
0
R
i
z
l
i
n
g

v
l
a

s
k

r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
4
6
1
3
6
1
2
,
5
2
2
,
6
3
,
1
1
9
,
5
1
1
V
e
l
t
l

n
s
k
e

z
e
l
e
n

r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
3
5
1
2
0
1
3
,
8
2
5
,
5
4
,
1
2
1
,
4
1
2
D
e
v

n

r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
2
2
9
0
1
3
,
5
2
8
5
,
2
2
2
,
8
3
2
R
i
z
l
i
n
g

v
l
a

s
k

r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
4
6
1
0
8
1
2
,
6
2
0
,
2
1
,
1
1
9
,
1
3
4
S
t
o
l
o
v

n
o

b
i
e
l
e
T
a
l
i
a
n
s
k
o

(
5

l
)

?
2
2
1
4
0
9
,
6
*
2
3
,
2
6
,
8
1
6
,
4
T
a
b
.

5



K
v
a
l
i
t
a
t

v
n
e

u
k
a
z
o
v
a
t
e
l
e

b
i
e
l
y
c
h

v

n


p
o
d

a

s
p

s
o
b
u

v

r
o
b
y
*

-

d
e
k
l
a
r
o
v
a
n

o
b
j
e
m

a
l
k
o
h
o
l
u

1
0

%

o
b
j
.
v

n
o
s
p

s
o
b

v

r
o
b
y
c
e
l
k
o
v

k
y
s
e
l
i
n
y
p
o
l
y
f
e
n
o
l
y
D
P
P
H
t
r
a
n
s
-

r
e
s
v
e
r
a
t
r
o
l
k
v
e
r
c
e
t

n
g
/
l
m
g
/
l
%

i
n
h
i
b
m
g
/
l
m
g
/
l
2
R
i
z
l
i
n
g

v
l
a

s
k

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
6
,
8
2
6
3
2
9
0
,
6
5
n
d
3
R
i
z
l
i
n
g

v
l
a

s
k

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
6
,
5
2
5
0
2
0
,
1
1
0
,
4
4
n
d
5
V
e
l
t
l

n
s
k
e

z
e
l
e
n

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
6
,
2
3
0
7
2
7
,
7
1
0
,
8
8
n
d
6
R
u
l
a
n
d
s
k

e
d

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
6
,
5
3
3
2
2
6
,
1
4
0
,
2
8
0
,
4
2
9
S
i
l
v

e
r
v
e
n

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
5
,
8
2
9
3
2
9
,
4
5
0
,
6
1
0
,
1
7
2
6
M

l
l
e
r

T
h
u
r
g
a
u
k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
6
,
1
3
2
0
3
0
,
7
5
0
,
7
6
0
,
1
1
2
7
S
i
l
v

n
s
k
e

z
e
l
e
n

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
6
,
1
3
7
2
3
7
,
8
0
,
3
7
n
d
2
8
V
e
l
t
l

n
s
k
e

z
e
l
e
n

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
5
,
6
3
6
3
3
6
,
3
5
0
,
6
2
0
,
2
2
9
V
e
l
t
l

n
s
k
e

z
e
l
e
n

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
5
,
8
3
6
8
4
0
,
8
3
0
,
4
5
n
d
3
0
D
e
v

n
k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
5
,
9
2
8
7
3
1
,
3
6
0
,
1
n
d
1
R
i
z
l
i
n
g

v
l
a

s
k

c
h
l
a
d
e
n
i
e
6
,
2
3
4
0
3
0
,
9
3
0
,
5
7
0
,
2
2
4
V
e
l
t
l

n
s
k
e

z
e
l
e
n

c
h
l
a
d
e
n
i
e
6
,
2
3
9
4
6
6
,
7
1
0
,
2
2
0
,
1
3
7
R
i
z
l
i
n
g

v
l
a

s
k

r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
6
,
1
3
0
9
3
2
,
2
8
0
,
8
4
n
d
8
S
i
l
v

n

z
e
l
e
n

r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
6
,
2
5
0
2
5
0
,
3
6
2
,
1
8
0
,
4
5
1
0
R
i
z
l
i
n
g

v
l
a

s
k

r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
7
3
6
1
4
1
,
9
5
0
,
7
2
0
,
1
7
1
1
V
e
l
t
l

n
s
k
e

z
e
l
e
n

r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
6
,
2
4
0
4
4
8
,
4
3
0
,
7
9
0
,
1
9
1
2
D
e
v

n

r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
6
,
1
3
9
7
4
7
,
7
7
0
,
4
6
n
d
3
2
R
i
z
l
i
n
g

v
l
a

s
k

r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
6
,
3
2
1
8
,
4
2
6
,
9
4
0
,
4
n
d
3
4
S
t
o
l
o
v

n
o

b
i
e
l
e
T
a
l
i
a
n
s
k
o

(
5

l
)

?
5
2
2
7
2
0
,
5
8
0
,
0
7
n
d
T
a
b
.

6



A
n
t
i
o
x
i
d
a

n
e

p

s
o
b
i
a
c
e

l

t
k
y

b
i
e
l
y
c
h

v

n

-

p
o
d

a

s
p

s
o
b
u

v

r
o
b
y
n
d

-

n
e
d
e
t
e
k
o
v
a
t
e

(
<
0
.
1

m
g
/
l
)
v

n
o
s
p

s
o
b

v

r
o
b
y
S
O
2

v
o

S
O
2

c
e
l
k
o
v

a
l
k
o
h
o
l
e
x
t
r
a
k
t
c
u
k
o
r
b
e
z
c
u
k
o
r
n

e
x
t
r
a
k
t
m
g
/
l
m
g
/
l
%
g
/
l
g
/
l
g
/
l
1
4
A
l
i
b
e
r
n
e
t
k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
4
0
1
0
0
1
3
,
3
2
8
2
2
6
1
6
R
u
l
a
n
d
s
k

m
o
d
r

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
5
6
1
4
0
1
1
,
7
3
0
,
6
2
,
1
2
8
,
5
1
7
F
r
a
n
k
o
v
k
a

m
o
d
r

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
1
0
4
0
1
3
2
7
,
1
4
,
3
2
2
,
8
1
9
F
r
a
n
k
o
v
k
a

m
o
d
r

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
2
8
1
5
0
1
3
,
1
3
0
2
,
7
2
7
,
3
2
0
R
a

i
a
n
s
k
a

F
r
a
n
k
o
v
k
a
k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
1
6
3
0
1
2
,
6
2
4
1
,
7
2
2
,
3
2
1
F
r
a
n
k
o
v
k
a

m
o
d
r

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
2
0
3
0
1
3
2
7
1
,
1
2
5
,
9
2
2
F
r
a
n
k
o
v
k
a

m
o
d
r

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
3
0
4
4
1
2
,
4
2
4
,
2
1
,
4
2
2
,
8
1
3
S
v

t
o
v
a
v
r
i
n
e
c
k

r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e

P
C
5
6
7
0
1
2
,
6
3
0
1
,
8
2
8
,
2
1
5
R
u
l
a
n
d
s
k

m
o
d
r

r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
3
2
5
0
1
2
,
5
2
7
,
4
1
,
9
2
5
,
5
1
8
S
v

t
o
v
a
v
r
i
n
e
c
k

r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
3
2
6
0
1
3
,
6
4
2
,
6
9
,
7
3
2
,
9
2
5
S
v

t
o
v
a
v
r
i
n
e
c
k

r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
5
6
1
2
0
1
1
,
4
3
1
,
3
2
,
5
2
8
,
8
3
1
A
l
i
b
e
r
n
e
t
r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
5
0
6
5
1
3
,
1
3
2
,
2
2
,
4
2
9
,
8
3
3
Z
w
e
i
g
e
l
t
r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
4
4
7
0
1
3
2
6
1
,
8
2
4
,
2
2
3
F
r
a
n
k
o
v
k
a

m
o
d
r

r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
,

c
h
l
a
d
3
4
5
0
1
3
3
1
,
5
5
,
2
2
6
,
3
2
4
C
a
b
e
r
n
e
t

S
a
u
v
i
g
n
o
n
r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
,

c
h
l
a
d
3
0
5
6
1
3
,
1
3
3
,
9
5
,
1
2
8
,
8
3
5
S
t
o
l
o
v

n
o

e
r
v
e
n

T
a
l
i
a
n
s
k
o

(
5

l
)

?
2
0
7
0
9
,
7
*
2
8
,
4
7
,
6
2
0
,
8
T
a
b
.

7



K
v
a
l
i
t
a
t

v
n
e

u
k
a
z
o
v
a
t
e
l
e

e
r
v
e
n

c
h

v

n

-

p
o
d

a

s
p

s
o
b
u

v

r
o
b
y
*

-

d
e
k
l
a
r
o
v
a
n

o
b
j
e
m

a
l
k
o
h
o
l
u

1
0

%

o
b
j
.
v

n
o
s
p

s
o
b

v

r
o
b
y
c
e
l
k
o
v

k
y
s
e
l
i
n
y
p
o
l
y
f
e
n
o
l
y
D
P
P
H
a
n
t
o
k
y

n
y
t
r
a
n
s
-

r
e
s
v
e
r
a
t
r
o
l
k
v
e
r
c
e
t

n
g
/
l
m
g
/
l
%

i
n
h
i
b
m
g
/
l
m
g
/
l
m
g
/
l
1
4
A
l
i
b
e
r
n
e
t
k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
6
2
8
6
5
6
5
,
1
3
8
6
8
1
,
6
4
3
,
6
6
1
6
R
u
l
a
n
d
s
k

m
o
d
r

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
5
,
6
2
2
0
3
8
2
,
7
8
2
3
9
1
,
4
4
0
,
6
6
1
9
F
r
a
n
k
o
v
k
a

m
o
d
r

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
7
,
9
1
9
4
0
7
8
,
6
4
3
7
3
2
,
3
2
1
,
1
4
2
0
R
a

i
a
n
s
k
a

F
r
a
n
k
o
v
k
a
k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
5
,
7
1
7
3
4
7
8
,
7
9
4
2
0
2
,
4
4
1
,
2
8
2
1
F
r
a
n
k
o
v
k
a

m
o
d
r

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
6
1
6
4
6
7
9
,
5
1
4
2
9
3
,
4
6
2
,
0
8
2
2
F
r
a
n
k
o
v
k
a

m
o
d
r

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
5
,
4
1
8
0
3
7
9
,
2
2
4
4
5
3
,
3
2
1
,
2
2
1
7
F
r
a
n
k
o
v
k
a

m
o
d
r

k
l
a
s
i
c
k

p
o
s
t
u
p
7
,
5
1
7
0
9
7
8
,
7
5
2
1
6
2
,
1
4
1
,
0
4
1
3
S
v

t
o
v
a
v
r
i
n
e
c
k

r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e

P
C
6
,
8
2
8
9
0
7
5
,
1
4
6
1
5
3
,
6
1
,
6
4
1
5
R
u
l
a
n
d
s
k

m
o
d
r

r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
5
,
6
2
6
7
8
7
9
,
9
7
4
5
9
1
,
6
8
1
,
2
8
1
8
S
v

t
o
v
a
v
r
i
n
e
c
k

r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
6
4
2
4
6
7
5
,
1
5
5
3
1
,
3
4
,
6
2
5
S
v

t
o
v
a
v
r
i
n
e
c
k

r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
8
3
6
6
5
7
6
,
4
5
6
3
0
1
,
9
8
3
,
3
4
3
1
A
l
i
b
e
r
n
e
t
r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
5
,
4
5
3
4
0
6
0
,
9
9
1
3
9
6
1
,
6
6
2
,
8
3
3
Z
w
e
i
g
e
l
t
r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
5
,
2
3
1
2
7
7
4
,
1
7
6
5
3
,
3
5
,
0
6
2
3
F
r
a
n
k
o
v
k
a

m
o
d
r

r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
,

c
h
l
a
d
5
,
2
2
2
9
0
7
7
,
3
3
3
2
5
4
,
4
2
,
1
9
2
4
C
a
b
e
r
n
e
t

S
a
u
v
i
g
n
o
n
r
e
g
u
l
o
v
a
n

k
v
a
s
e
n
i
e
,

c
h
l
a
d
5
,
6
3
1
0
2
7
1
,
5
9
3
3
8
3
,
6
6
,
4
8
3
5
S
t
o
l
o
v

n
o

e
r
v
e
n

T
a
l
i
a
n
s
k
o

(
5

l
)

?
5
,
7
1
0
8
2
7
9
,
1
4
1
3
6
0
,
4
4
1
,
8
6
T
a
b
.
8



A
n
t
i
o
x
i
d
a

n
e

p

s
o
b
i
a
c
e

l

t
k
y

e
r
v
e
n

c
h

v

n

-

p
o
d

a

s
p

s
o
b
u

v

r
o
b
y
LITERATRA
.....................................................................................................................................................
Brat - Williams, W. - Cuvelier, M. E. - Berset, C.: Use of a free radical method to evaluate antioxidant
activity. In: Lebensm. Wiss.- Technol., 28, 1995, s. 25-30.
Sanchz-Moreno, C. - Larrauri, J. A. - Saura-Calixto, F.: A procedure to measure the antioxidant
efficiency of polyphenols. In: J. Sci. Food Agric., 76, 1998, s. 270-276.
Fuleki, T.- Francis, F. J.: Quantitative methods for Anthocyanins. In: J. Food Sci., 33, 1968, s. 72-77.
Singleton, V. L. - Orthofer, R. - Lamuela-Raventos, R. M.: Analysis of total polyphenols and other
oxidation substrates and antioxidants by means of Folin-Ciocalteu reagent. In: Methods in Enzymo-
logy, vol. 299, 1999, s. 152-178.
Beer, D., Joubert, E., Marais, J., Manley, M.: Unravelling the total antioxidant capacity of Pinotage
wine: contribution of phenolic compounds, J. Agric. Food Chem., 54, 2006, s. 2897-2905.
Roginsky, V. a kol.: The antioxidant activity of Californian red wines does not correlate with wine age. J.
Sci. Food Agric. 85, 2006, s. 834-840.
Giovanelli, G.: Evaluation of the antioxidant activity of red wines in relationship to their phenolic
content. Italian J. Food Sci. 17, 2005, s. 381-393.
Villano, D. a kol.: Influence of enological practices on the antioxidant caoacity and total phenols. ood
Chemistry, 95, 2006, s. 394-404.
Scalbert, A. a kol.: Dietary polyphenols and the prevention of diseasea. Critical Rev. Food Sci. Nutr., 45,
2005, s. 287-306.
Gambuti, A. a kol.: Trans-resveratrol, quercetin, catechin and epicatechin content of south Italian
monovarietal wines: relationship with maceration time and marc pressing during winemarking. J. Agric.
Food Chem., 52, 2004, s. 5747-5751.
ZVERY
.....................................................................................................................................................
1/ Vna malokarpatskho reginu, ktor sa nachdza v najsevernejej oblasti pestovania
vinia v Eurpe, obsahuj nadpriemern mnostvo sledovanch prvkov, m vyrban vno
pri vyuit modernch technolgi sa rad medzi zdrav poivatiny.
2/ Na obsah antioxidanho potencilu m vplyv terrior, podnebie, avak i technolgia spra-
covania vna. Tam, kde sa pouvaj modern technolgie /chladenie/, i vna s bohatie
na sledovan ltky.
3/ Vsledky a tabukov zostavy sledovanch vn maj podpori vrobcov vna na aplikovanie
technolgi a podpori ich konkurenciu schopnos na trhu.
4/ Oboznmi zahraniie a tm podpori vnny turistick ruch, ktor sa stva sasou zdra-
vho ivotnho tlu.
ZDRAVIE A VNO
1/ VNO AKO DODVATE VIVNCH LTOK
Vno pozostva z 80-85 % z vody a z 15-20 % rozlinch ltok. Pomer tchto ltok zavis od odrody
vinia, od stupa vyzretia hrozna, ronka, typu pdy, klimatickch podmienok a od typu spracovania
hrozna a vna.
Okrem alkoholu treba vo vne hlada ltky, ktor robia vno - vnom a to obsah cukru, kyseln a
aromatickch ltok.
Nov a dleit lohu maj vo vne stopov prvky a fenolov ltky,ktor sa nachdzaj hlavne
v hroznovom mute. Z mineralnch ltok ako i zo stopovch prvkov pokrva vno iastone potrebu
eleza, medi a mangnu, alej klia a magnzia.
1/4 l bieleho vna pokrva napr. 12 % dennej potreby klia, cca 10 % magnzia, cca 10% eleza,
medzi 10 % a 20% medi.
Obdobn mnostvo bieleho vna dodva 17% dennej potreby vitaminu C, 7 % pre nervov systm
dleitho vitamnu B 6.
Veobecne tm, e vno obsahuje minimlne mnostvo vitamnov, mineralnch ltok, stopovch
prvkov a fenolovch ltok - meme vno zaradi medzi zdrav poivatiny. Z vitamnov sa vo vne
nachdzaj v zaujmavch mnostvch predovetkm vitamny zo skupiny B ako i vitamn C.
2/ NSTUP FENOLOVCH LTOK
Pri lisovan hrozna a vrobe vna zskavame fenolov ltky /organick zlueniny, do ktorch patria
triesloviny a barviv/. Koko fenolovch ltok z hrozna zskame, to vemi intenzvne zvis od stupa
zrelosti hrozna a od metd spracovania mutov a vna.
Obsah fenolovch zlenn u ervench vn sa pohybuje od 500 a do 4000 mg/l. U bielych vn sa
zniuje na hodnotu medzi 150 a 400 mg/l, priom fenolov zleniny u bieleho vna sa povauj za
innejie /nemeck vskum/.
Poas vvoja a zrenia vna prechdzaj fenolov zleniny rznymi chemickmi reakciami, ktor
maj potom konen vplyv na armu, telo, truktru ako i dlhodob trvcnos vna v neposlednom rade
na jeho celkov chu.
Poda najnovch vskumov vemi vznamnou je a d s t r i n g e n t n hodnota vna /u lieku - napr.
odbravanie vonch radiklov/.
Z doteraz znmych zdravotnch efektov fenolovch zlenn, treba spomen guercetn, katechn,
epikatechin a hlavne antioxidant resveratrol, u ktorho z lekrskho pohadu boli registrovan
najpozitvnejie inky. Je to rada zaujmavch farmakologickch inkov:
1/ Zabrnenie zluovania trombocitov
2/ Zvyovanie hladiny dobrho cholesterolu HDL a zniovaniezlho LDL cholesterolu
3/ Antioxidan inky /zvenie innosti LDL cholesterolovej oxidcii/.
4/ Krvn tlak a tm spojen zuovanie ciev ovplyvuj fenolov zleniny vo vne innejie
ako u ovocia a zeleniny. Napomha tomu alkohol, ktor podporuje vstrebvanie tchto
ltok z reva do krvi.
Ke zhrnieme tieto poznatky,tak prdeme k zveru, e najdleitejm vznamom fenolovch
zlenn pre zdravie je ich vysokoinn schopnos ako antioxidantov.
Antioxidanty doslova likviduj kodliv kysl reakcie v organizme - oxidcia znamen tvorbu tzv.
vonch radiklov v telovch bunkch. Ako je znme von radikly s zodpovedn za tvorbu
rakoviny, vysokho krvnho tlaku, krnatenia ciev.
Fenolov zleniny odaluj biologick proces starnutia, ako u ud, zvierat tak i u rastln.
Antioxidanty pomhaj tieto procesy spomalova. Mlad, biele vna maj nezameniten platnos pri
zdravej vive. erven vna z hadiska nakvania maj podstatne vie mnostvo fenolovch zl-
enn a tak im prinle z pohadu medicnskho prvlastok mlieko starcov.
3/ ZA CHUDNUTIE MEME AKOVA VNU
- OD VNA SA NEPRIBER
Na zklade najnovch vedeckch poznatkov, i ke vieme e 1 g alkoholu vo vne obsahuje 7
kilokalri, nie je vno priamou prinou nadvhy. udia, ktor s abstinenti, maj v priemere astej-
ie nadvhu, ako udia, ktor pravidelne s mierou pij vno k jedlu.
Fyziklne meran kalrie alkoholu z vna nemu by prilenen do energetickej bilancie ako
vivn kalrie.
Alkohol vo vne sa prispsobuje ltkovej premene, o vedie k tomu , e alkohol nedodva pre orga-
nizmus iadne zuitkovaten kalrie. Alkohol pravdepodobne zvyuje mieru obratu kalri tak silne,
e organizmu efektvnejie spauje prsun kalri z potravn.
Zreten nadvha je rizikov faktor pre srdcovo-cievne ochorenia. Avak tunota nie je hne
tunotou. Tto prichdza na zklade delenia tukov. Zvla typy ud s zkymi bokmi a na to vytvarajce
sa brucho tzv. jabln typ, alebo tzv. pivn brucho, s nchyln na uskladovanie tukov.
Z vedeckch zverov je jasn, e nvyk na pitie tvrdho alkoholu a piva nesie so sebou riziko zva-
ovania objemu brucha, naproti tomu nvyk miernej konzumcie vna, jeho objem zniuje.
Veobecne meme kontatova, e mierni uivatelia vna maj podstatne niiu pravdepodobnos
tunoty a nsledne vekho brucha ako milovnci piva a tvrdho alkoholu.
Z pohadu vedcov s za to zodpovedn odtunovacie ltky, ktor obsahuje vno. Tento ihne
inkujci efekt alkoholu vo vne vyluuje z organizmu tukov prebytok. Najsilnejie sa tento efekt
prejavuje pri silnej nadvhe.
Milovnci vna s plochm bruchom sa tie lepie a spenejie prebjaj ivotom ako milovnci
piva a tvrdho alkoholu.
4/ POLOSLADK VNA TAKTIE PRE DIABETIKOV
- GLUKZA A FRUKTZA
Diabetici produkuj vemi mlo, alebo nulov hodnotu inzulnu. Tento hormn - aldon
zsobn laza, zniuje hladinu cukru v krvi natoko, e aktivuje prjem glukozy v bunkch tela.
Pri chbajcej, alebo ohranienej aktivite inzulnu sa tvor vysok hladina cukru v krvi, o je
zdraviu kodliv. Z toho alej nasleduje ochorenie srdca, ciev a nervovho systmu.
Najdleitejie pravidlo je konzumova o najmenie mnostvo glukzy, aby sa hladina inzulnu
nezniovala. To plat prirodzene pre npoje.
Doteraz sa tvrdilo, e diabetici mu konzumova iba such vna do 4g/l cukrovho zvyku, o
nebolo vo vea prpadoch poda chuti konzumenta.
Od r.1995 bolo vyvinut vno pre diabetikov. Diabetici mu konzumova i vna s 20 g/l cukru,
ak hodnota glukozy je pod 4 g/l. Obsah alkoholu je ohranien do 12 obj.%, celkov hodnota sry
do 150 mg/l. Takto sa i polosuch vno dostva do kategrie vn pre diabetikov.
Ako vznikaj diabetick vna?
V hroznovom mute existuj oba cukry v pomere 1:1. Pri zahjen kvasnho procesu vinn kvasinky
spravidla premieaj glukzu /hroznov cukor/ na alkohol, a tm sa men pomer medzi glukzou v priaz-
niv pomer pre fruktzu. Umenie pivninho majstra spova v tom, aby ovldal kvasn proces, v sprv-
nom momente ho preruil. Pomocou pomalieho prekvania, prirodzenho preruenia kvasenia,
vznikaj elegantn, buketn vna s mnostvom aromatickch ltok, vhodn nie iba pre diabetikov, ale i
pre labunkov polosladkch vn.
5/ Sprvne uvanie vna sa vyplca
Otzka sprvneho dvkovania vna je v centre pozornosti problematiky Vno a zdravie.
Konzumcia vaieho mnostva vna a tm prjem vaieho mnostva alkoholu je pre organizmus
nebezpen. Vno s objemom alkoholu 12,5 obj.% obsahuje presne 100 g istho alkoholu na 1 l.
To zodpoved: 0.7 l vna dodva zodpovedajcich 70 g a pohr 0.1 l obsahuje 10g istho alkoholu.
V skutonosti je vak obsah alkoholu vo vne ni. Vno napr. s objemom alkoholu 10 obj.% m 80g
na 1 l, pri 11,5 obj.% je to cca 90 g istho alkoholu. ie v 0,2 l t.j. v pohri ahiehc vna je iba
16 g alkoholu. V ach vnach s objemom alkoholu 13 obj.% je to u 21 g alkoholu. A rozdiel sa
zvyuje pohr od pohra.
Medzinrodn vskum potvrdzuje, e denn dvka alkoholu je doporuen u ien do 24 g a u muov
do 32 g, s predpokladom dobrho zdravotnho stavu mua a eny.
Pri tejto modelovej schme nie su ohrozen udsk orgny, nie s zisten iadne vedajie zdravotn
inky, obzvl ak s dokzatene priazniv inky u vainy dospelej populcie. plne pozitvny vplyv
je dokzan, hlavne v procese starnutia a u populcie nad 40 rokov.
ena me denne skonzumova 0,3 l , mu 0,4 l typickho, krajovho, domceho vna, hlavne ako
sas stravovania bez toho, aby to malo dopad na zdravotn stav. Tm vno napomha trveniu, uitiu
jedla a zrove ako ochrana organizmu.
Praktick doporuenie kadodennho reimu pri hlavnom jedle: Pr ud si objedn k jedlu 0,75 l
flau vna, z oho spravidla mu vypije 0,4 l a zbytok 1-2 pohre ena.
Mimochodom, toto doporuenie nie je vmyslom producentov vna, ale je doporuenm anglic-
kch, americkch a nemeckch zdravotnickch intitcii.
Predsa pozorvetkho vea kod,kto v priemere pije viac mus taktie pota s narastajcim
rizikom inch ochoren.
6/ SPECHY PRI LIEEN VNOM
Uinky vna s rznymi prdavkami rastln boli znme u pradvno. Ltky, ktor s rozpustn vo v-
ne vno stabilizuj, konzervuj, ochrauj a rchlejie vstrebvaj.
Na grckom ostrove Kos to praktizoval Hippokrates /cca 460-377 p.n.l./. On vyuval vno bez pri-
dvania liekov a rznych prsad k posilovaniu organizmu pri rekonvalescencii, k uspokojovaniu, ako
uspvac prostiedok, pri bolestiach hlavy, pri zlom duevnom stave, vo vach dvkach ako narkotikum,
analgetikum, pri reumatickch chorobch, pri srdcovo-cievnych ochoreniach, tie pri ochoreniach o,
pri nechutenstve, pri bakterilnom a toxickom revnom ochoren, ako antiseptikum, moopudn pro-
striedok, pri traumatickch ochoreniach.
Indikcia pre uvanie vna poda Hera: zpaly o, bezvedomie, cholerick stavy, hlad a otravy
/Wein als Antidot/.
Friedrich Hoffmann /1660-1742/ znmy chemik a lekr, prv profesor na novozaloenej univerzite
v Halle a osobn lekr pruzskho kra Fridricha I., vypracoval vedeck systm na uvanie liekov a ich
inkov Hoffmansk kvapky /1 diel - ter a 3 diely alkoholu/ sa doteraz vyuvaj. Presadzoval pitn
kry a tepl lieebn vane. Hoffman mal taktie vek sksenosti s vnom ako liekom, doporuoval
s vaovmi kpemi tzv. vnne kry, v ktorch doporuoval mierne dvkovanie vna ako sas lieby.
Hoffmanove doporuenia boli postupne uvdzan do praxe. Cielen denn uvanie vna bolo
zaraden do lieebnch procedr /Schroth-kur/Hroznov kra//Merano/ .
Vno sa vyuva v kpelnctve ako spojenie prjemnho s uitonm, pre dosiahnutie zdravotnho
efektu. Tm sa stva vno jednm z terapeutickch systmov, ak alkohol nie je vyslovene zakzan z ha-
diska inch diagnz , ktor zakazuj uvanie vna.
U v pradvnych asoch vo vetkch kutrach bola voda a vno pouvan ako lieebn prostrie-
dok. U germnov a keltov boli vyuvan minerlne vody a termlne kpele ako lieebn prostriedky.
Rimania, vysokokultrny nrod, pouvali kpele ako prirodzen lieebn prostriedok. K tomu sa
pridva vno, o ktorom vzahu ku zdraviu je popsanch vea trakttov v rozlinch zznamoch sveto-
vch kultr. To poukazuje na medicnske a farmaceutick inky vna.
Ochrann inky vna pri srdcovo-cievnych ochoreniach s dokazateln, vno zvyuje naptie,
alej m pozitvny efekt na innos aldono-revnho traktu, o taktie vedie k subjektvnemu
dobrmu pocitu.
7/ VNO VITALIZUJE A VYTVRA NAPATIE
Vo vne sa nachdzaj 2 inn ltky, ktor priaznivo psobia na krv a krvn obeh. S to alkohol a
rozlin fenolov ltky. Alkohol vylepuje napr. hodnoty cholesterolu v krvi, HDL - dobr cholesterol
zvyuje a LDL-zl cholesterol zniuje. alej redukuje zluovanie trombocitov tm, e zabrauje
zluovaniu krvnch dotiiek. Alkohol vo vne zniuje koncentrciu fibrinognu, vlknin, ktor
prispievaj k tvorbe trombocytov. Alkohol vo vne podporuje tzv. fibrinolzu, rozklad u raz vytvorench
krvnch zrazenn.
alej spsobuje naptie v tepniach a cievach, o je v kadom prpade pozitvne pre srdce a krvn
obeh. Konene zniuje alkohol, koncentrciu inzulnu v krvi a u ien koncentrciu oestrogenu zvyuje a
pomha ho udra. Toto s taktie aspekty, ktor vo vzajomnch svislostiach zniuj riziko infarktu.
Spolone s alkoholom inkuj vo vne i fenolov zleniny. Zniuj taktie nchylnos k trombze,
podporuj znenie hodnt LDL cholesterolu. Fenoly s excelentn brzdiace ltky proti LDL
cholesterolovej oxydcii a taktie inkuj ako prostriedok rozirovania ciev a naptia v nich, zniuj
tm krvn tlak a uvouj kovit sahovanie tepien na zklade stresu.
Predsa pri nadmernom uvan vna hroz nebezpeenstvo. Kto denne vypije viac ako 60 g alkoholu
/cca 0,6-0,7 l vna/, vytvra predpoklad zvenho rizika srdcovo-cievnych ochoren, viac ako absti-
nenti a prirodzene viac ako mierny uvatelia vna. Pri zneuit inkov vna me nasta opan reakcia.
Prli nadmern spotreba alkoholu podporuje zranie krvi. Spontnne sa vyskytuje krvcanie
existujcich vlsonc do mozgu, vlsonice nezostvaj v stave pokoja a tm stpa nebezpeenstvo pre
mozgov poraku.
Predovetkm alkohol v kombincii s fenolovmi ltkami vo vne inkuj priaznivo na krv, obeh a
srdce. Obe tieto ltky sa zjednocuj a zosiluj svoj vplyv vo svojej innosti. Konzum vna zniuje riziko
pre tvorbu arteriosklerzy /zvpenatenie ciev/.
Znenm zranlivosti a prietokovosti krvi sa konzumciou vna zlepuje priazniv stav a zniuje
riziko tvorby trombocytov. Toto vysvetuje preo m vno ochrann inky voi srdcovo-cievnym
ochoreniam.
V stredomorskch krajinch sa vyskytuje zretene viac klasickch, rizikovch faktorov na srdcovo-
cievne ochorenia /fajenie,prjem zvyenho obsahu cholesterolovch substrakci/ a predsa zomieraj
Franczi i Taliani zriedkavejie na infarkt. Tento fenomn sa vyskytuje pod synonymomfranczsky
paradox a je potvrden vedeckm vskumom.
Je mon o tom polemizova, avak je pravdou, e znenie mrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia
je dokzaten pravidelnm konzumovanm vna.
8/ VNO ZNIUJE RIZIKO INFARKTU
Infarkt spsobuj dva rozdielne javy. Na jednej strane je to zenie ciev a v druhom procese je to
vytvorenie krvnej zrazeniny, ktor zabrni prietoku krvi a tm ho preru. Srdcov sval nie je v danom
momente zsoben kyslkom. Bez kyslka srdce neme pracova. Prichdza k infarktu.
Je vedeck dokzan, e primeran konzum vna zretene zniuje riziko infarktu. Toto bolo
potvrden mnohmi vedeckmi vskumami. U dlho je znme, e v krajinch s vyou konzumciou vna
je vskyt infarktu ni. Tieto poznatky potvrdili dlhodob vedeck tdie.
Paraleln tdia z dnskeho Kopenhagenu z 12 ronho vskumu u 13 tisc muov a ien vo veku
30-79 rokov potvrdila pozitvny vplyv alkoholu na zdravie respondentov.
Vsledok: Kto vno nepil, mal dvojnsobne zven riziko ochorenia na infarkt, alebo na infarkt
zomrie ako ten, ktor vno denne konzumoval. Pri dennej dvke cca 0,4-0,6 l vna bolo riziko infarktu
skoro o 60 % niie ako u abstinentov. Pivo zniuje toto riziko o 28 %. Liehoviny veobecne zniuj riziko
taktie. Z tohoto pohadu alkoholick npoje zohrvaj vznamn lohu pri ochrane organizmu proti
infarktu.
Vno inkuje priamo voi jednotlivm rozhodujcim rizikovm faktorom, ktor s zodpovedn za
vznik srdcovho infarktu. Tieto faktory narastaj starnutm a zvrazuj sa sa rok o rok. Ako vek
narast , je vie riziko infarktu a o to silnejie s inky vna voi infarktu dokzan.
Prve vo vyom veku nie je potrebn zabda na denn pohr vna. Nie nadarmo jedno talianske
prslovie hovor: Vno je mliekom starieho veku, o potvrdzuje dkaz: Je viac starch vinrov ako
starch lekrov. udov mdrosti maj asto zdrav jadro. Ich dkaz bol postupne vedecky dokzan.
Zaiatkom 90-tych rokov bolo po prv raz vedeck dokzan, e mierny konzum alkoholu zniuje riziko
infarktu. Dkazy poslednch rokov tto teriu len potvrdzuj e ide o serizny dkaz a e sa s tmou
alkoholu komunikuje.
9/ VNO PREDCHDZA TVORBE ADVINOVCH KAMEOV
Vedci Harvardskej univerzity v Bostone skmali 45 000 muov vo veku 40-75 rokov v asovom
priestore 6 rokov. V tomto pozorovan sa vyskytlo 753 prpadov tvorenia advinovch kameov. V tejto
tdii sa zskali nov poznatky pri profylaxii vzniku advinovch kameov. Bolo v nej skmanch vplyv 21
rozlinch npojov na tvorbu advinovch kameov. Okrem vplyvu nvykov pitia rozlinch druhov
npojov, boli skman nvyky vivy a stravovania, bol bran ohad vplyvu veku, prjem kalcia, klia a
protenov, niektorch medikamentov /Thiazid/, geografick pvod a zamestnanie.
Pri postupnom prijman vdy 240 ml rozlinch npojov sa zmenilo riziko tvorby advinovch
kameov. Najlepie hodnoty si udralo vno ako profylaktick npoj. Konzumciou vna sa znilo riziko
tvorby advinovch kameov o 39 %, nasleduje pivo s 21 %, aj s 14 %, bezkofeinov kva, ale i
normlna kva s 10 %.
Mlieko, voda, pomaranov ds, ale i cola a ostatn malinovkov npoje vykazovali 0 vplyv.
Ako signifikantn rizikov npoje sa prejavili - jabln ava s nrastom rizika 35 % a
grapefruitov ava s nrastom o 37 %.
Pacientom s ochorenm advn a nebezpeenstvom tvorby advinovch kameov sa veobecne
doporuuje prijma viac tekutn a tm redukova tvorbu advinovch kameov. Poda americkch
vskumov psob alkohol na zven tvorbu mou a zrove zniuje koncentrciu kyseliny moovej.
10/ CERELIE - PEKARENSK VROBKY
Modern viva je zaloen na konzumcii vrobkov z cerelii. Mimoriadne dleit vznam
zohrva vlknina. Tto sa v udskom organizme nerozklad, ale prechdza celm trviacim systmom.
Poas postupovania vlkniny cez revn sstavu pln vznamn funkciu v isten vntornej steny reva.
Vlknina m pufrovaciu, sorbn a napuavaciu schopnos cerelnej vlkniny a jej regulan inok na
vodn reim a vmenu iontov a tm vplva na oisovanie bakterilnej revnej flry.
11/ VNO POVZBUDZUJE A BUDUJE ORGANIZMUS
Vno rob mozog zmyslovejm, rchlejm a erstvejm, ivot rob plnohodnotnejm,ohnivejm,
podporuje a napa mylienky - pe Villiam Shakespeare.
Vskum mozgu to me medzitm dokladova: Alkohol inkuje v ohranienom priestore aktvne
na nervov systm. Vno roziruje cievy, urchuje prietok krvi do mozgu, tm zlepuje zsobovanie
mozgovch buniek kyslkom.
Primeran mnostvo alkoholu me krtkodobo poslni organizmus a podpori vkonnos. Pravi-
delnm, avak primeranm pitm vna sa oddauje proces starnutia vkonu mozgu.
Prli vek prsun alkoholu naproti tomu tlm nervov system. Vymi dvkami sa zretene potla
koncentrcia a koordincia. Od koncentrcie alkoholu nad 1 promile je reakcia a tm svisiace jazdn
monosti pre vinu ud nebezpen. iadny alkohol za volantom je rozumn heslo.
Chronick uvanie alkoholu me spsobi psychick zvislos a masvne naruenie nervovho
systmu.
V primeranom mnostve je vno balzam pre duu. U po jednom pohri vna prichdza naptie,
stpa sebavedomie, lovek sa stva pokojnejm. Vno, hlavne erven, pred spnkom psob upokoju-
jco a podporuje spnok.
Alkohol vo vne zvyuje koncentrciu s e r o t o n n u, substanciu v centrlnom nervovom systme,
ktor podporuje pam, apett, impulzvnos, hnev, nladu, ivotn pocit, kvalitu ivota.
Depresvne naladen udia maj zretene ni obsah hladiny serotnu v mozgu. Vea modernch
psychofarmakologickch prepartov m za innos zvenie hladiny serotnu. Voi stresom napr.
sksen medicnsky psychoterapeut ordinuje pacientom vno.
Nrodn intitt pre boj proti uvaniu alkoholu a alkoholizmu v USA zhrnul vedeck vskum
v r. 1992 do nasledovnch poznatkov:
- primeran dvky alkoholu vo vne mu stres odbra,
- vno podporuje sebavedomie, veobecn stav astia, blaho,
- odburva naptie a neistotu
12/ VNO A SEXUALITA
Vno ovplyvuje celkov hormonlny systm, nevynmajc pohlavn azy. ttna aza, prttna
aza, pankreas, prirodzene tie pohlavn orgny s vnom stimulovan.
Pri primeranom konzume vna je povzbudzovan i libido.
Je znme, e alkohol vo vne zosiuje produkciu estrognu a jeho inky. Toto je efekt, ktor hlavne
pre eny v obdob klimaktria m pozitvny inok.
Nzor, e konzumcia vna u muov pokodzuje bunky muskho semena, sa nedokzal. Toto
tvrdenie vyplvajce zo veobecnej neistoty je vedecky nedokzan tak, ako napr. negatvny vplyv stresu.
V prvom rade plat zsada, e vno nie je nebezpeenstvom pre medziudsk vzahy.
Vno m vplyv na pocity v lske, pretoe tento pocit je otvoren pre partnera, me by npomocn,
odbrava zbrany a tm buduje cestu ku kontaktu s partnerom.
Odhliadnuc od tohoto aspektu,vno priaznivo inkuje na udsk hormonlny systm. Pritom tento
vplyv nemus iba krtkodobo vplva na libido, ale me ma pozitvny vplyv na cel ivot v oblasti
hormonlnej tvorby.
Sexuologick vskum dokzal,e vno ma pozitvny vplyv na pohlavn ivot, napomha dobrmu
pocitu a m pozitvny vplyv na sexulnu vdr. Dietolg Bruno Fabri vypotal, e pravidelnm
sexulnym ivotom /t. j. 2-3 x pohlavn styk za tde/ sa napa 10-toro ivotnho tlu a zrove akt
pohlavnho styku odbrava kalorie. Sexulna predohra /napr. rozopnanie podprsenky m hodnotu
splenia 83 kalri /samotn akt 2 a 15 min. sloe spotrebuje a 400 kalri/. Ete dlh sex spli a 500
kalri,o mono prirovna k hodnote splench kalri pri 30 mintovom behu.
tefnikova 1, 902 01 PEZINOK
Tel.: +421 /033/ 640 21 72
e-mail: fero.slezak@stonline.sk
Ing. Frantiek SLEZK CSc., projektov manar
Pezinok 2007
Spracoval:
EVIRS