Vana napomena: Prevod ovog propisa, odnosno akta sa srpskog jezika na slovaki jezik, omoguila

je Misija Organizacije za evropsku bezbednost i saradnju u Republici Srbiji (dalje: Misija OEBS u
Srbiji) sa ciljem da se pripadnicima i pripadnicama nacionalne manjine, iji je jezik u slubenoj
upotrebi u Republici Srbiji, omogui da se na svom jeziku i pismu obaveste i upoznaju sa sadrinom
teksta propisa, odnosno akta koji je predmet ovog prevoda.
Misija OEBS u Srbiji posebno napominje da je iskljuivo i jedino pravno-relevantan i merodavan tekst
propisa, odnosno akta (koji je predmet prevoda u ovom dokumentu) koji je objavljen na srpskom
jeziku, u skladu sa i shodno propisu koji ureuje objavljivanje zakona i drugih propisa i akata u
Republici Srbiji.
Za potrebe prevoda ovog propisa Misija OEBS u Srbiji angaovala je kompaniju Eurotranslate d.o.o.
koja je u celosti, i u svemu prema pravilima struke, odgovorna i garantuje za jasnou, preciznost,
istinitost i tanost izvrenog prevoda na slovaki jezik. Misija OEBS u Srbiji ni po jednom osnovu nije
odgovorna i ne garantuje za jasnou, preciznost, istinitost i tanost izvrenog prevoda.


Dleit poznmka: Preklad tohto predpisu, resp. aktu zo srbskho jazyka do slovenskho jazyka,
umonila Misia Organizcie pre bezpenos a spoluprcu v Eurpe v Republike Srbsko (alej v texte:
Misia OBSE v Srbsku) s cieom prslunkom a prslunkam nrodnostnej meniny, ktorch jazyk je v
radnom pouit v Republike Srbsko, umoni aby sa vo vlastnom jazyku informovali a oboznmili s
obsahom textu predpisu, resp. aktu, ktor je predmetom tohto prekladu.
Mise OSCE v Srbsku tmto upozoruje, e za jedinou prvn relevatn a primrn verzi textu pedpisu,
resp. aktu (jen je pedmtem pekladu tohoto dokladu), kter verze byla zveejnna v srbskm jazyce,
v souladu a dle pedpisu, kter upravuje zveejnn zkona a jinch prvnch pedpis a akt v Srbsk
republice.
Misia OBSE v Srbsku angaovala spolonos Eurotranslate d.o.o., ktor vykonala preklad tohto
predpisu na zklade pravidiel profesie, je zodpovedn a ru za jasnos, presnos, pravdivos a
sprvnos vykonanho prekladu do slovenskho jazyka. Misia OBSE v Srbsku v iadnom prpade nie je
zodpovedn a neru za jasnos, presnos, pravdivos a sprvnos vykonanho prekladu.


ZKON
O NRODNOSTNCH RADCH
NRODNOSTNCH MENN
(Sl. glasnik RS, . 72/2009,
20/2014 - UZNESENIE S a 55/2014)


I ZKLADN USTANOVENIA
lnok 1
Tmto zkonom sa upravuj prsunosti nrodnostnch rd nrodnostnch menn (alej:
nrodnostn rady) v oblasti kultry, vzdelvania, informovania a radnho pouvania jazykov a
psem, postup voby nrodnostnch rd, ich financovanie a in otzky vznamn pre prcu
nrodnostnch rd.
lnok 2
Z dvodu uskutoovania prva na samosprvu v kultre, vzdelvan a radnom pouvan
jazykov a psem prslunci nrodnostnch menn v Republiky Srbsko si mu zvoli svoje
nrodnostn rady.
Nrodnostn rada zastupuje nrodnostn meninu v oblasti vzdelvania, kultry, informovania v
jazyku nrodnostnej meniny a radnho pouvania jazykov a psem, zastuje sa v procese
rozhodnovania alebo rozhoduje o otzkach z tchto oblast a zaklad ustanovizne, hospodrske
subjekty a in organizcie z tchto oblast.
lnok 3
Nrodnostn rada sa zapisuje do Registra nrodnotnch rd (alej: register), ktor vedie
ministerstvo, do ktorho psobnosti patria kony udskch a meninovch prv (alej:
ministerstvo).
Nrodnostn rada sa zapisuje do registra na podklade iadosti o zpis, ktor predseda
nrodnostnej rady podva na ministerstvo do piatch dn od chvle ke prv zloenie
nrodnostnej rady zvolilo predsedu nrodnostnej rady.
So iadosou o zpis sa podva zpisnica zo zasadnutia, na ktorom je ustanoven prv zloenie
nrodnostnej rady, dva vyhotovenia stanov nrodnostnej rady a rozhodnutie o vobe predsedu
nrodnostnej rady.
Zpisom do registra nrodnostn rada nadobudne status prvnickej osoby.
daje zapsan do registra s verejn.
Spsob zpisu do registra, spsob zpisu zmeny dajov, ktor s zapsan do registra, spsob
vedenia registra a obsah a formu iadosti o zpis uprav minister prslun pre kony udskch a
meninovch prv (alej: minister).
lnok 4
Rozhodnutie, ktorm sa rozhoduje o iadosti o zpis do registra, sa vyna do 30 dn odo da
podania plnej iadnosti.
Rozhodnutie, ktorm sa rozhoduje o iadosti o zpis do registra, je konen a proti tomuto
rozhodnutiu sa me poda odvolanie.
Nrodnostn rada sa zapisuje do registra v de vynesenia rozhodnutia o zpise do registra.
Do registra sa zapisuje: nzov a sdlo nrodnostnej rady; meno a priezvisko, bydlisko a rodn
slo predsedu nrodnostnej rady, dtum vynesenia stanov a dtum vynesenia zmien a
doplnokov stanov, slo a dtum rozhodnutia o zpise a slo a dtum rozhodnutia o zmene
dajov v registre.
Spolu s rozhodnutm o zpise nrodnostnej rade sa doruuje jedno vyhotovenie stanov, ktor
ministerstvo over svojou peiatkou a podpisom oprvnenho ttneho radnka, m sa
osveduje jeho totonos s vyhotovenm stanov, ktor sa uschovvaj v ministerstve.


lnok 4a
Nrodnostn rada je povinn poda iados o zmenu dajov, ktor s zapsan do registra v
lehote 10 dn odo da zmeny.
Spolu so iadosou o zpis zmeny dajov odovzdva sa aj dkaz o zmene, a spolu so iadosou
o zpis zmien a doplnkov stanov odovzdva sa zpisnica zo zasadnutia, na ktorej s zmeny a
doplnky stanov schvlen a dva vyhotovenia rozhodnutia o zmench a doplnkoch stanov.
Rozhodnutie, ktorm sa rozhoduje o iadosti o zpis zmien dajov, je konen a proti tomuto
rozhodnutiu sa me zaa sprvny spor.
lnok 4b
Nrodnostn rada bude vyiarknut z registra:
1) ak je rozpusten v dsledku zastavenia volebnho procesu nrodnostnej rady,
2) ak je rozpusten v dsledku klesania potu jej lenov spod polovice.
Nrodnostn rada bude vyiarknut z registra v ten ist de, v ktorom ministerstvo vynesie
rozhodnutie o vyiarknut z registra.
Rozhodnutie o vyiarknut z registra je konen a proti tomuto rozhodnutiu sa me zaa
sprvny spor.
Nrodnostn menina, ktorej nrodnostn rada je vyiarknut z registra, m prvo si voli nov
nrodnostn radu v de, ke sa uskutouj voby lenov vetkch nrodnostnch rd.
lnok 5
Nrodnostn rada me nadobda a scudzi hnuten a nehnuten majetok a na podklade
uznesenia prslunho orgnu me by uvatekou prostriedkov vo verejnom vlastnctve, v
slade so zkonom.
lnok 6
Nrodnostn rada m stanovy.
Stanovy upravuj:
1) innos nrodnostnej rady,
2) poet lenov nrodnostnej rady, v slade so zkonom,
3) sdlo nrodnostnej rady,
4) nzov, symbol a peiatku nrodnostnej rady,
5) oprvnenia, spsob voby a mandt predsedu nrodnostnej rady,
5a) oprvnenia, spsob voby, poet lenov a mandt vkonnej rady,
6) oprvnenia, spsob voby, poet lenov a mandt vborov a inch pracovnch telies
nrodnostnej rady,
7) uznania a spsob ich pridelenia a
8) in otzky vznamn pre innos nrodnostnej rady.
Prv zloenie nrodnostnej rady je povinn vynies stanovy nrodnostnej rady do desiatich dn
od ustanovenia.

II OTZKY STATUSU NRODNOSTNEJ RADY
1. Vntorn organizcia nrodnostej rady
lnok 7
Nrodnostn rada m predsedu, vkonn vbor, vbory pre vzdelvanie, kultru, informovanie a
radn pouvanie jazyka a psma.
Predseda nrodnostnej rady predstavuje a zastupuje nrodnostn radu.
Predseda nrodnostnej rady sa vol spomedzi lenov nrodnostnej rady.
Nrodnostn rada vol predsedu a lenov vkonnho vboru z radu lenov nrodnostnej rady, na
nvrh predsedu nrodnostnej rady.
Nrodnostn rada me poveri vkonn vbor na rozhodovanie o jednotlivch otzkach z
prslunosti nrodnostnej rady.
Takto vynesen rozhodnutia, ktor vyniesol vkonn vbor, podliehaj schvleniu na prvom
nasledovnom zasadnut nrodnostnej rady a schvlen s, ak za ne hlasovala nadpolovin
vina lenov nrodnostnej rady. Ak nrodnostn rada neschvli rozhodnutia vkonnej rady,
vkonej rade prestva mandt a uznesenie zostva platn.
lnok 8
Prca nrodnostnej rady je verejn.
Nrodnostn rada prvoplatne rozhoduje, ak je na jej zasadnut prtomn nadpolovin vina
lenov nrodnostnej rady.
Stanovy, finann pln a tovn zvierka nrodnostnej rady s schvlen, ak za ne hlasovala
nadpolovin vina lenov nrodnostnej rady.
Predseda nrodnostnej rady a predseda a lenovia vkonnho vboru s zvolen, ak za nich
hlasovala nadpolovin vina z celkovho potu lenov nrodnostnej rady.
Predseda nrodnostnej rady a predseda a lenovia vkonnho vboru sa uvouj z funkcie, ak
za ich uvonenie hlasovala nadpolovin vina lenov nrodnostnej rady.
In uznesenia nrodnostn rada vyna vinou hlasov prtomnch lenov.
2. Poet lenov nrodnostnej rady
lnok 9
Nrodnostn rada m najmenej 15 a najviac 35 lenov.
V prpade nrodnostnej meniny, ktorej poet je poda vsledkov poslednho stania
obyvatestva men ako 10 000 osb, nrodnostn rada pozostva z 15 lenov.
V prpade nrodnostnej meniny, ktorej poet je poda vsledkov poslednho stania
obyvatestva v ako 10.000 ale men ako 20.000 osb, nrodnostn rada pozostva z 19
lenov.
V prpade nrodnostnej meniny, ktorej poet je poda vsledkov poslednho stania
obyvatestva 20.000 a 50.000 osb, nrodnostn rada pozostva z 23 lenov.
V prpade nrodnostnej meniny, ktorej poet je poda vsledkov poslednho stania
obyvatestva 50.000 a 100.000 osb, nrodnostn rada pozostva z 29 lenov.
V prpade nrodnostnej meniny, ktorej poet je poda vsledkov poslednho stania
obyvatestva v ako 100.000 osb, nrodnostn rada pozostva z 35 lenov.
lnok 9a
Funkn obdobie nrodnostnej rady plynie od ustanovenia nrodnostnej rady a trv po uplynutie
tyroch rokov od ustanovenia.
Pred uplynutm asu na ktor je ustanoven, mandt nrodnostnej rade zanik rozpanm.
Mandt nrodnostnej rady, ktor je ustanoven po rozpusten nrodnostnej rady trv po uplynutie
mandtu nrodnostnej rady, ktor je rozpusten.
Nrodnostn rada, ktorej vypral mandt vykonva ben a naliehav kony z prslunosti
nrodnostnej rady po ustanovenie novej nrodnostnej rady.

III PRSLUNOSTI NRODNOSTNEJ RADY
1. Veobecn prslunosti
lnok 10*
V slade so zkonom a svojimi stanovami nrodnostn rada prostrednctvom svojich orgnov
samostatne:
1) vyna a men svoje stanovy,
2) vyna finann plan, finann sprvu a tovn zavierku,
3) naklad s vlastnm majetkom,
4) sa uzna o nzve, symboloch a peiatke nrodnotnej rady,
5) ustuje nvrhy nrodnch symbolov, znakov a sviatkov nrodnostnej meniny,
6) zaklad ustanovizne, zdruenia, nadcie, hospodrske subjekty v oblasti kultry, vzdelvania,
informovania a radnho pouitia jazykov a psem,
7) navrhuje predstavitea nrodnostnej meniny v Rade pre medzinrodn vzahy v jednotke
loklnej samosprvy,
8) ustanovuje a prideuje uznania,
9) podnecuje vynesenie a sleduje uplatnenie zkonov a inch predpisov z oblasti klutry,
vzdelvania informovania a radnho pouvania jazykov a psem,
10) zastuje sa v prprave predpisov a navrhuje zmeny a doplnky predpisov, ktormi sa
upravuj stavou zaruen prva nrodnostnej meniny v oblasti kultry, vzdelvania,
informovania a radnho pouvania jazykov a psem,
11) navrhuje osobitn predpisy a doasn opatrenia v oblastiach, v ktorch sa uskutouje prvo
na samosprvu z dvodou uskutoovania plnej rovnoprvnosti medzi prslunkmi
nrodnostnej meniny a obanmi prislchajcimi k vine,
12) zana konanie pred verejnm ochrancom prv, pokrajinskm a loklnym ombudsmanom a
inmi prslunmi orgnmi, ak odhadne, e prilo k porueniu stavou a zkonom zaruench
prv a slobd prslunkov nrodnostnch menn,
13) zana konanie z bodu 12) tohto lnku v mene prslunkov nrodnostnej meniny za
predbene obstaranho psomnho oprvnenia,
14) zaujma postoje, zana iniciatvy a podnik opatrenia v svislosti so vetkmi otzkami, ktor
priamo svisia s postavenm, identitetou a prvami nrodnostnej meniny,
15) uzna sa o inch otzkach, ktor jej boli zveren zkonom.

2. Prslunosti v oblasti vzdelvania
Zakladatesk prva
lnok 11
V slade so zkonom nrodnostn rada me zaklada ustanovizne vchovy, vzdelvania,
iackho a tudentskho tandardu a vykonva k nim zakladatesk prva a povinnosti.
Ustanovizne z odseku 1 tohto lnku nrodnostn rada zaklad samostatne alebo spolone s
republikou, autonmnou pokrajinou alebo inou prvnickou osobou v slade so zkonom.
Republika, autonmna pokrajina a jednotka loklnej samosprvy ako zakladateky ustanovizn z
odseku 1 tohto lnku mu v plnosti alebo iastone previes zakladatesk prva na
nrodnostn radu.
as v spravovan ustanovizn
lnok 12*
V ustanovizniach predkolskej vchovy a vzdelvania a zkladnho a stredokolskho
vzdelvania a vchovy, ktorch zakladatekou je republika, autonmna pokrajina alebo jednotka
loklnej samosprvy, v ktorch sa vzdelvaco-vchovn prca kon aj v jazyku nrodnostnej
meniny alebo v ktorch sa tuduje hovoren prejav, jazyk alebo kultra nrodnostnej meniny
ako osobitn vyuovac predmet, nrodnostn rada:
1) poskytuje mienku o navrhnutch kandidtoch na lenov sprvnej rady alebo kolskho vboru
- predstaviteoch jednotky loklnej samosprvy,
2) v ustanovizniach, v ktorch sa vo vine tried vzdelvaco-vchovn prca kon v jazyku
nrodnostnej meniny, navrhuje lenov sprvnej rady, resp. kolskho vboru - predstaviteov
jednotky loklnej samosprvy,
3) poskytuje mienku o kandidtovi na riaditea ustanovizne z odseku 1 bod 1) tohto lnku,
4) poskytuje mienku o postupe uvonenia riaditea a lenov spravujcich orgnov v
ustanovizniach uz odseku 1 bod 1) a 2) tohto lnku,
5)* (innos zanikla uznesenm S)
V ustanovizniach iackho a tudentskho tandardu, ktorch zakladatekou je republika,
autonmna pokrajina alebo jednotka loklnej samosprvy nrodnostn rada:
1) navrhuje jednho lena predstavitea zakladatea a poskytuje mienku o ostatch kandidtoch
na lenov sprvnej rady ustanovizn iackeho tandardu, ktorch sdlo sa nachdza na zem
jednotky loklnej samosprvy, v ktorej sa radne pouva jazyk nrodnostnej meniny. Ak sa v
jednotke loklnej samosprvy radne pouva viac jazykov nrodnostnch menn, nrodnostn
rady, ktor maj o to zujem, navrhuj spolonho kandidta na lena sprvnej rady,
2) poskytuje mienku o kandidtoch na lenov sprvnych rd ustanovizn tudentskho tandardu,
ktorch sdlo sa nachdza na zem jednotky loklnej samosprvy, v ktorej sa radne pouva
jazyk nrodnostnej meniny,
3) poskytuje mienku v postupe voby riaditeov ustanovizn iackeho a tudentskho tandardu,
ktorch sdlo sa nachdza na zem jednotky loklnej samosprvy, v ktorej sa radne pouva
jazyk nrodnostnej meniny,
4) poskytuje mienku v postupe uvonenia riaditeov a lenov spravujcich orgnov z odseku 2
bod 1) a 3) tohto lnku.
V oblasti vysokokolskho vzdelania v ustanovizniach, ktorch zakladatekou je republika,
nrodnostn rada poskytuje mienku o kandidtoch navrhnutch do vedcich a spravujcich
orgnov vysokokolskej ustanovizne, na ktorej sa vuba plne alebo iastone kon v jazyku
nrodnostnej meniny.
Uebn plny a uebn osnovy
lnok 13
Nrodnostn rada:
1) navrhuje Nrodnej osvetovej rade veobecn podklady predkolskho programu, uebn
plny a uebn osnovy zkladnho a stredokolskho vzdelvania a vchovy a osnovy
vchovnho programu pre obsahy, ktor vyjadruj osobitosti nrodnostnej meniny, a najm z
oblasti dejepisu, hudobnej vchovy a vtvarnho umenia,
2) navrhuje Nrodnej osvetovej rade osnovy zkladnho a stredokolskho vzdelvania a
vchovy pre jazyk nrodnostnej meniny a jazyk, resp. hovoren prejav nrodnostnej meniny s
prvkami nrodnej kultry,
3) poskytuje mienku Nrodnej osvetovej rade o uebnch osnovch srbskho jazyka ako
nematerinskho,
4) navrhuje ministrovi vzdelvania opatrenia a osnovy vchovnej prace so iakmi v
ustanoveniach iackeho tandardu, ktor svisia s afirmciou vzjomnej etnickej tolerancie a
multikultrnosti,
5) poskytuje mienku o kolskch a vchovch programoch ustanovizn, pre ktor sa urilo, e
maj osobitn vznam pre nrodnostn meninu.
Uebnice a uebn pomcky
lnok 14
Ak sa vzdelvaco-vchovn prca uskutouje v jazyku nrodnostej meniny, Nrodn osvetov
rada navrhuje ministrovi prslunmu pre kony vzdelvania udelenie shlasu k pouvaniu
uebnc a uebnch pomcok, ktorch obsahy vyjadruj osobitosti nrodnostnej meniny, za
predbenho shlasu nrodnostnej rady.
Minister vzdelvania udeuje shlas k pouvaniu domcich alebo dovezench uebnc v jazyku
nrodnostnej meniny vo vzdelvaco-vchovnej prci, na podklade nvrhu nrodnostnej rady.
In prslunosti v oblasti vzdelvania
lnok 15*
Nrodnostn rada v slade so zkonom:
1) navrhuje jednho kandidta na spolon kandidtnu listinu na vobu lenov Nrodnej
osvetovej rady,
2) poskytuje mienku v postupe vynesenia aktu o sieti predkolskch ustanovizn a zkladnch
kl v jednotke loklnej samosprvy, v ktorej sa radne pouva jazyk nrodnostnej meniny
alebo sa vzdelvacovchovn prca kon v jazyku nrodnostnej meniny,
3) uruje vzdelvaco vchovn ustanovizne osobitnho vznamu pre vzdelvanie nrodnostnej
meniny, ak je celkov poet ustanovizn vy ako tyri, za ustanovizne osobitnho vznamu
mono vyhlsi najviac jednu tvrtinu z celkovho potu ustanovizn, v ktorch sa vuba kon v
jazyku nrodnostnej meniny, ak je celkov poet takch ustanovizn ni ako tyri za
ustanovize osobitnho vznamu mono vyhlsi jednu z ustanovizn, v ktorch sa vuba kon v
jazyku nrodnostnej meniny, pre prpad nrodnostnej meniny, v ktorej jazyku sa vyuba
nekon sa pravidl z tohto bodu primerane uplatuj na ustanovizne, v ktorch sa vyuuje jazyk
alebo hovoren prejav s prvkami kultry nrodnostnej meniny,
4) poskytuje mienku ministrovi, ktorho psobnos je v oblasti vzdelvania, v postupe ustovania
siete strednch kl a ustanovizn iackeho a tudentskho tandardu,
5) poskytuje mienku ministrovi, ktorho psobnos je v oblasti vzdelvania, v postupe udeovania
shlasu k vykonvaniu kolskej innosti mimo sdla koly, v ktorej sa vuba kon v jazyku
nrodnostnej meniny,
6) navrhuje zakladateovi, republike, autonmnej pokrajine alebo jednotke loklnej samosprvy
osamostatnenie vysunutej triedy koly, v ktorej sa vuba kon v jazyku nrodnostnej meniny,
7)* (innos zanikla uznesenm S)
8) poskytuje mienku ministrovi, ktorho psobnos je v oblasti vzdelvania, v postupe udeovania
shlasu k otvraniu triedy v jazyku nrodnostnej meniny pre menej ako 15 iakov,
9) poskytuje mienku ustanovizniam iackeho a tudentskho tandardu v postupe prideovania
miest v tch ustanovizniach,
10) poskytuje mienku v postupe rozvrhovania prostriedkov z rozpotu republiky, autonmnej
pokrajiny a jednotky loklnej samosprvy, ktor sa verejnm sbehom prideuj ustanovizniam a
zdruaniam v oblasti vzdelvania,
11) ustanovuje tipendi z vlastnch prostriedkov a svojimi aktmi uruje kritria a postup
rozhodovania o pridelen tipendia a uskutouje postup prideovania,
12) uruje predstavitea v Nrodnej osvetovej rade, ktor sa zastuje v jej prci bez prva
rozhodova, ke sa v jazyku nrodnostnej meniny kon vuba v rmci vzdelvacej sstavy a
ke Nrodn osvetov rada prerokva otzky vznamn pre vzdelvanie nrodnostnej meniny,
13) uruje svojho predstavitea v Nrodnej rade pre vysokokolsk vzdelvanie, ktor je
plnoprvnym lenom tejto rady, ke sa v jazyku nrodnostnej meniny plne alebo iastone
kon vuba v rmci u vysokokolskho vzdelvania,
14) vykonva aj in kony z tejto oblasti uren zkonom alebo inmi predpismi.
3. Prslunosti v oblasti kultry
Zakladatesk prva
lnok 16
V slade so zkonom me nrodnostn rada zaklada kultrne ustanovizne z dvodu
zachovvania, zveaovania a rozvoja kultrnych prznanost a zachovvania nrodnej identity
nrodnostnej meniny a vykonva zakladatesk prva a povinnosti.
Ustanovizne z odseku 1 tohto lnku nrodnostn rada zaklad samostatne alebo spolone s
republikou, autonmnou pokrajinou, jednotkou loknej samosprvy alebo inou prvnickou
osobou, v slade so zkonom.
Republika, autonmna pokrajina a jedinotka loklnej samosprvy ako zakladatelia ustanovizn z
odseku 1 tohto lnku mu plne alebo iastone previes zakladatesk prva na nrodnostn
radu.
as v spravovan ustanovizn
lnok 17
V kultrnych ustanovizniach, ktorch zakladatekou je republika, autonmna pokrajina alebo
jednotka loklnej samosprvy, pre ktor nrodnostn rada ur, e maj osobitn vznam pre
zachovnie identitety nrodnostnej meniny, nrodnostn rada:
1) vymenuje jednho lena sprvnej rady ustanovizne,
2) poskytuje mienku o nvrhoch na lenov sprvnej rady ustanovizne,
3) poskytuje mienku v postupe voby riaditea ustanovizne.
Ak viac nrodnostnch rd ur, e niektor ustanovize v oblasti kultry m osobitn vznam pre
zachovvanie, zveaovanie a rozvoj prznanost a nrodnej identity nrodnostnej meniny,
nrodnostn rady vymenvaj po jednho lena sprvnej rady z odseku 1 bod 1 tohto lnku.
In prslunosti z oblasti kultry
lnok 18
Nrodnostn rada :
1) uruje, ktor ustanovizne a podujatia v oblasti kultry maj osobitn vznam pre zachovvanie,
zveaovanie a rozvoj prznanost a nrodnej identity uritej nrodnostnej meniny,
2) uruje stratgiu rozvoja kultry nrodnostnej meniny,
3) uruje, ktor hnuten a nehnuten kultrne statky maj osobitn vznam pre nrodnostn
meninu,
4) zana konanie pred prslunm orgnom alebo ustanovizou v svislosti s urenm statusu
zkonom chrnench hnutench a nehnutench kultrnych statkov, vznamnch pre
nrodnostn meninu,
5) navrhuje podniknutie opatren zameranch na ochranu, sanciu a rekontrukciu statkov z
odseku 1 bod 4) tohto lnku,
6) poskytuje mienku a nvrhy v postupe vypracovania zemnch a urbanistickch plnov v
jednotke loklnej samosprvy, v ktorej sa nachdzaj kultrne statky z odseku 1 bod 3) tohto
lnku,
7) navrhuje zastavenie vkonu zemnch a urbanistickch plnov ak mieni, e sa tm ohrozili
kultrne statky z odseku 1 bod 3) tohto lnku,
8) poskytuje predben mienku prslunmu orgnu v postupe vydvania povolenia na
premiestnenie nehnutenho kultrneho statku z odseku 1 bod 3) tohto lnku na nov lokalitu,
9) poskytuje mienku v postupe zaloenia alebo zruenia kninc alebo organizanch jednotiek
kninc, ktor maj knin fond v jazyku nrodnostnej meniny,
10) poskytuje nvrh na rozvrhovanie prostriedkov, ktor sa prideuj verejnm sbehom z
rozpotu republiky, autonmnej pokrajiny alebo jednotky loklnej samosprvy ustanovizniam,
podujatiam a zdrueniam nrodnostnej meniny v oblasti kultry,
11) navrhuje najmenej jednho kandidta na spolon kandidtnu listinu na vobu Nrodnej rady
pre kultru,
12) uruje svojho predstavitea v Nrodnej rade pre kultru, ktor sa zastuje v jej prci bez
prva rozhodova, ke sa prerokvaj otzky vznamn pre kultru nrodnostnej meniny,
13) uzna sa aj o inch otzkach, ktor boli zveren zkonom, aktom autonmnej pokrajiny
alebo jednotky loklnej samosprvy.
4. Prslunosti v oblasti informovania
Zakladatesk prva
lnok 19*
Spsobom urenm zkonom me nrodnostn rada samostatne alebo spolone s inou
prvnickou osobou zaklada ustanovizne a hospodrske objekty na vkon novinovo-
vydavateskej a rozhlasovo-televznej innosti. Tlaenia a reprodukcie nahranch mdi a
vykonva k nm zakladatesk prva a povinnosti.
as v spravovan ustanovizn
lnok 20
Nrodnostn rada:
1)-4)* (pinnos zanikla uznesenm S)
5) poskytuje mienku o kandidtoch na zodpovednho redaktora programu v jazykoch
nrodnostnch menn v radio-difznej ustanovizni, v ktorej sa vymenva zodpovedn redaktor
pre viac programov v jazykoch nrodnostnch menn.
In prslunosti v oblasti informovania
lnok 21
Nrodnostn rada:
1) schvauje stretgiu razvoja informovania v jazyku nrodnostnej meniny v slade so stratgiou
Republiky Srbsko,
2) dva nvrhy Republikovej radio-difznej agentre pri vypracovan Stratgie rozvoja radio-
difzie,
3) dva nvrhy na rozvrhovanie prostriedkov, ktor sa verejnm sbehom z rozpotu republiky
autonmnej pokrajiny alebo jednotky loklnej samosprvy prideuj prvnickm a fyzickm
osobm, ktor vykonvaj informovanie v jazyku nrodnostnej meniny,
4) prerokva sprvy Sprvnej a Programovej rady Rdio-difznej ustanovizne Srbska a Rdio-
difznej ustanovizne Vojvodiny a poskytuje nvrhy a odporania k programom v jazyku
nrodnostnej meniny,
5) poskytuje mienku a nvrhy Rade Republikovej radio-difznej agentry v svislosti s
informovanm v jazyku nrodnostnej meniny,
6) uruje predstavitea v Rade Republikovej radio-difznej agentry, ktor sa zastuje v jej
prci bez prva rozhodova, ak sa prerokvaj otzky svisiace s infomovanm v jazyku
nrodnostnej meniny,
7) vykonva aj in kony z tejto oblast, uren zkonom a inmi predpismi.

5. Prslunosti v oblasti radnho pouvania jazykov a psem
lnok 22
Nrodnostn rada:
1) uruje tradin nzvy jednotiek loklnej samosprvy, osdlen a inch geografickch nzvov v
jazyku nrodnostnej meniny, ak sa na zem jednotky loklnej samosprvy alebo osdlenia
radne pouva jazyk nrodnostnej meniny, nzvy ktor urila nrodnostn rada sa stvaj
radne pouvanmi nzvami veda nzvu v srbskom jazyku a uverejuj sa vo vestnku Slubeni
glasnik Republike Srbije, a pre prpad nrodnostnch rd, ktorch sdlo je na zem Autonmnej
pokrajiny Vojvodiny v radnom vestnku Autonmnej pokrajiny Vojvodiny,
2) navrhuje prslunmu orgnu vyvesovanie nzvov jednotiek loklnej samosprvy, osdlen a
inch geografickch nzovov v jazyku nrodnostnej meniny,
3) navrhuje stovanie jazyka a psma nrodnostnej meniny ako radnho jazyka a psma v
jednotke loklnej samosprvy,
4) navrhuje zmenu nzvov ulc, nmest, mestskch tvrt, osd, inch ast osdlen a
ustanovizn, pre ktor sa urilo, e maj osobitn vznam pre nrodnostn meninu,
5) poskytuje mienku v postupe ustaovania nzvov ulc, nmest, mestskch tvrt, osd a inch
ast osdlen, ak sa na zem jednotky loklnej samosprvy alebo osdlenia radne pouva
jazyk nrodnostnej meniny,
6) navrhuje prslunmu orgnu vkon dozoru nad radnm pouvanm jazyka a psma
nrodnostnej meniny,
7) navrhuje prslunm orgnom opatrenia a aktivity zameran na zveaovanie prekladania
predpisov do radne pouvanch jazykov nrodnostnch menn,
8) podnik opatrenia a aktivity zameran na zveaovanie radnho pouvania jazyka a psma
nrodnostnej meniny,
9) uzna sa o inch otzkach z tejto oblasti, ktor boli zveren zkonom, aktom autonmnej
pokrajiny alebo jednotky loklnej samosprvy.
l. 23 a 24*
(innos zanikla uznesenm S)
IV VZAH S REPUBLIKOVMI ORGNMI, ORGNMI
AUTONMNEJ POKRAJ INY A ORGNMI J EDNOTIEK
LOKLNEJ SAMOSPRVY
Vzah s republikovmi orgnmi
lnok 25*
Nrodnostn rada me poda ttnym orgnom a osobitnm organizciam nvrhy, iniciatvy a
mienky o otzkach zo svojej prslunosti.
Pred prerokuvanm otzok z oblasti z lnku 2 tohto zkona, orgny z odseku 1 tohto lnku si
bud iada mienku nrodnostnch rd.
Nrodnostn rada me poskytn vlde podnet na zruenie, resp. odvolanie predpisov ttnych
orgnov a osobitnch organizci, ktor nie s v slade s ustanoveniami tohto zkona a inch
zkonov a predpisov a ktor svisia s nrodnostnmi meninami.
Vzah s orgnmi autonmnej pokrajiny a orgnmi jednotky loklnej
samosprvy
lnok 26*
Nrodnostn rady poskytuj nvrhy, podnety, mienky o otzkach, ktor svisia s postavenm
nrodnostnch menn a zachovvanm osobitost nrodnostnch menn orgnom autonmnej
pokrajiny a orgnom jednotky loklnej samosprvy.
V MEDZINRODN A REGIONLNA SPOLUPRCA
lnok 27*
V slade so zkonom nrodnostn rada spolupracuje s medzinrodnmi a regionlnymi
organizciami, ttnymi orgnmi, organizciami a ustanovizami v materskch ttoch, ako aj s
nrodnostnmi radami alebo podobnmi telesami nrodnostch menn v inch ttoch.
Predstavitelia nrodnostnej rady sa zastuj v rokovaniach alebo sa konzultuj pri jednaniach
o uzavieran bilaterlnych dohd s materskmi ttmi v asti, ktor priamo svis s prvami
nrodnostnch menn.
Predstavitelia nrodnostnch rd sa zastuj v prci zmieanch medzittnych telies, ktorch
lohou je dozera na uskutoovanie bilaterlnych medzittnych dohd o ochrane prv uritej
nrodnostnej meniny.
lnok 28
Predstavitelia nrodnostnch menn, prostrednctvom Rady Republiky Srbsko pre nrodnostn
meniny sa zastuj v postupe uzavierania alebo pristpenia k medzinrodnm alebo
regionlnym dohodm, ktor svisia s postavenm a ochranou nrodnostnch menn.
VI VOBA NRODNOSTNCH RD
1. Spolon ustanovenia
lnok 29
lenovia nrodnostnej rady sa volia na priamch vobch, alebo prostrednctvom elektorskho
zhromadenia.
Priame voby sa uskutonia, ak je 24 hodiny pred vypisovanm volieb do osobitnho zoznamu
voliov nrodnostnej rady zapsan nad 40% prslunkov nrodnostnej meniny poda
poslednho stania obyvatestva.
S cieom uri, i s splnen podmienky pre priame voby, Ministerstvo doasne uzaviera
osobitn zoznamy voliov nrodnostnch menn 24 hodiny pred vypsovanm volieb.
Voby prostrednctvom elektorskho zhromadenia sa konaj, ak nie s splnen podmineky pre
priame voby a ak sa po rozpusten nrodnostnej rady nov voby vypisujuj do 60 dn od
rozpustenia.
Zsady voby nrodnostnch rd
lnok 30
Voby nrodnostnej rady spovaj na zsadch slobody voby, rovnosti a volebnho prva,
periodicity volieb a tajnho hlasovania.
Osobitn zsady voby s dobrovonos, propornos a demokratickos.
Voebn prvo
lnok 31
Volebn prvo prslunkov nrodnostnch menn na vobu nrodnostnch rd zahruje
nasledujce prva prslunkov nrodnostnej meniny: voli lenov nrodnostnej rady, by volen
za lena nrodnostnej rady, navrhova kandidtov na lenov nrodnostnej rady, by informovan
o vobch nrodnostnch rd, o kandidtoch na lenov nrodostnej rady, ako aj o ich
programoch, by zapsan do osobitnho zoznamu voliov nrodnostnej meniny, hlasova za
vobu nrodnostnej rady a prvo na ochranu prv svisiacich s vobou nrodnostnej rady.
Aktvne volebn prvo
lnok 32
Prslunk nrodnostnej meniny nadobda prvo voli lenov nrodnostnej rady, ak vyhovie
stavou a zkonom stanovenm veobecnm podmienkm na nadobudnutie aktvneho
volebnho prva.
Osobitn podmienky nadobudnutia akvneho volebnho prva na priamu vobu lenov
nrodnostnej rady je zpis do osobitnho zoznamu voliov nrodnostnej meniny, v slade s
ustanoveniami tohto zkona.
Osobitn podmienka nadobudnutia atvneho volebnho prva na vobu nrodnostnej rady
elektorskm zhromadenm je status elektora, ktor sa nadobda poda ustanoven tohto zkona.
Pasvne volebn prvo
lnok 33
Za lena nrodnostnej rady me by zvolen prslunk nrodnostnej meniny, ktor vyhovel
podmienkm z lnku 32. tohto zkona a nevykonva funkciu sudcu, prokurtora alebo sudcu
stavnho sdu.
Osobitn ustanovenia o hlasovan
lnok 34
Hlasovanie o vobe lenov nrodnostnej rady sa organizuje len na zem Republiky Srbsko.
Vypsanie volieb
lnok 35
Uznesenie o vypsan volieb nrodnostnej rady vynesie minister.
Uznesenie o vobe lenov do vetkch nrodnostnich rad sa vynesie najskr 120 a najneskr 90
dn pred uplynutm funknho obdobia nrodnostnej rady, ktora je posledna ustanoven.
Ak je nrodnostn rada rozpusten, nov voby jej lenov vypisuj sa v priebehu 60 dn od
rozpustenia a to tak, aby sa uskutonili poas nasledovnch 45 dn. Vnimone, v prpade e od
rozpustenia nrodnostnej rady po vypranie mandtu nrodnostnej rady zostva menej ako rok,
minister vypisuje nov voby lenov nrodnostnej rady v rovnakom ase, ke vypisuje voby
lenov vetkch nrodnostnch rad a to tak, aby sa konali v ten ist de.
Voby sa nevypisuj, ak je nrodnostn rada rozpusten v dsledku zastavenia volieb lenov
nrodnostnej rady alebo ak poet jej lenov klesol pod polovicu.
Uznesenie o vypsan volieb obsahuje: spsob voby (priame voby alebo voby prostrednctvom
elektorskho zhromadenia), poet volench lenov nrodnostnej rady, ustanovenia o zaiatku
leht volebnch konov a de, kedy sa voby uskutonia.
Uznesenie o vypsan volieb sa uverejuje vo vestnku Slubeni glasnik Republike Srbije a
doruuje sa Republikovej volebnej komisii.
as konania volieb
lnok 36
Voby lenov vetkch nrodnostnch rd, ako aj lenov prvho zloenia sa konaju sasne,
vnimone po rozpusteni nrodnostnej rady, nov voby sa vypisuj do 60 dn odo da
rozpustenia.
Voby sa musia ukoni najneskr 15 dn pred uplynutm mandtu poslednej ustanovenej
nrodnostnej rady.
Trovy volieb
lnok 37
Finann prostriedky na uskutonenie volieb nrodnostnej rady sa zabezpeuj z rozpotu
Republiky Srbsko, poda pecifikcie celkovch plnovanch nkladov, ktor po vzjomnej
dohode uruj ministerstvo a Republikov volebn komisia.

Zastavenie volieb nrodnostnej rady
lnok 37a
Ministerstvo rozhodnutm zastavuje voby nrodnostnej rady, ak nie je potvrden tmto zkonom
uren najni poet elektorov. Uznesenie sa vyna 25 dn pred elektorskm zhromadenm a
uverejuje sa vo vestnku Slubeni glasnik Republike Srbije.
Rozhodnutie ministerstva je konen a proti tomuto rozhodnutiu sa me zaa sprvny spor do
24 hodn od uverejnenia rozhodnutia. Sprvny sd je povinn rozhodn o odvolan do 48 hodn
od podania odvolania.
Orgny na uskutonenie volieb rozhodnutm zastavia proces voby nrodnostnej rady ak:
1) na elektorskom zhromaden nie je prtomn tmto zkonom uren najni poet elektorov,
2) sa na voby lenov nrodnostnej rady neprihlsi iadna volebn listina,
3) iadna prihlsen volebn listina nebude vyhlsen,
4) z dvodov urench tmto zkonom ne bude ustlen shrnn volebn listina.
Ke sa uznesenie o zastaven procesu volieb nrodnostnej rady, ktor vyniesol organ na
uskutonenie volieb stane prvoplatn, o om sa upovedomuje ministerstvo.
Organizovanie volieb
lnok 38
Vetky kony svisiace s organizovanm a uskutoovanm volieb nrodnostch rd vykonvaj
ministerstvo a volebn orgny, v slade s tmto zkonom.
Zvzky verejnch oznamovacch prostriedkov v svislosti s vobami
nrodnostnch rd
lnok 39
V slade so zkonom s verejn oznamovacie prostriedky povinn sledova priebeh volebnch
aktivt a informova o vobch nrodnostnch rd.
Na informovanie o vobch nrodnostnch rd sa primerane uplatuj zkony, ktor upravuj
verejn informovanie vo volebnom postupe.

Rozpustenie nrodnostnej rady a doasn spravujci orgn
lnok 40
Ministerstvo rozpust nrodnostn radu:
1) ak nov zloenie nrodnostnej rady nebude ustanoven do 30 dn od zistenia konench
vsledkov volieb,
2) ak je zastaven postup voby nrodnostnej rady,
3) ak nrodnostn rada nezasad dlhie ako es mesiacov,
4) ak nrodnostna rada nezvol predsedu nrodnostnej rady za 30 dn po jej ustanoveni alebo po
zniku funkcie predsedu,
5) ak poet lenov nrodnostnej rady klesne pod polovicu.
Nrodnostn rada je rozpusten ke ministertsvo o tom vynesie rozhodnutie.
Rozhodnutie o rozpusteni nrodnostnej rady je konen a proti nemu mono zaa sprvny spor.
Spomedzi lenov nrodnostnej rady ministerstvo rozhodnutm zriadi doasn spravujci orgn
nrodnostnej rady, priom prihliada na zastpenie volebnch listn, z ktorch boli zvolen lenovia
nrodnostnej rady. Doasn sprvujci organ nrodnostnej rady tvoria predseda a tyria
lenovia.
Po ustanovenie novho zloenia nrodnostnej rady ben a naliehav kony z prslunosti a
innosti nrodnostnej rady vykonva doasn sprvujci organ nrodnostnej rady.
Rozhodnutie, ktorm sa zriadi doasn sprvujci organ nrodnostnej rady, je konen a proti
tomuto rozhodnutiu sa me zaa sprvny spor.
Doasn sprvujci orgn nrodnotnej rady sa nezriauje, ak je nrodnostn rada rozpusten v
dsledku zastavenia procesu voby nrodnostnej rady alebo ak poet joj lenov klesol pod
polovicu.
Mandt lenov nrodnostnej rady a znik lenstva v nrodnostnej rady
lnok 41
lenovi nrodnostnej rady mandt trv pokm trv funkn obdobie nrodnostnej rady, do ktorej
je zvolen.
lenovi nrodnostnej rady zanikne lenstvo v nrodnostnej rade pred vypranm lehoty, do ktorej
bol zvolen:
1) podanm demisie,
2) znikom jednej zo veobecnch podmienok na nadobudnutie aktvneho volebnho prva,
3) ak vye roka nebol prtomn na zasadnutiach nrodnostnej rady,
4) ak mu zanikne bydlisko na zem Republiky Srbska,
5) ak je konenm uznesenm prslunho orgnu vyiarknut z osobitnho zoznamu voliov
prslunkov nrodnostnej meniny,
6) ak mu bol prvoplatnm rozsudkom uloen za trestn in trest vzenia dlh ako es
mesiacov,
7) v prpade mrtia.
len nrodnostnej rady je povinn demisiu overi v orgne prslunom na overenie podpisov a
poda ju nrodnostnej rade do troch dn odo da overenia, priamo alebo potou doporuene.
Znik mantu lenovi nrodnostnej rady kontatuje nrodnostn rada na prvom nasledujcom
zasadnut po prijat oznmenia o vzniku priny zniku lenstva v nrodnostnej rade.
O zniku mandtu lenovi nrodostnej rady pred vypranm mandtu nrodnostnej rady, v ktorej
je lenom, predseda nrodnostnej rady upovedomuje Republikov volebn komisiu a
ministerstvo.
Ak lenovi nrodnostnej rady zanikne mandt, jeho miesto v nrodnostnej rade obsad prv
nasledovn kandidt z volebnej listiny, na ktorej bol len so zaniknutm mandtom.
len nrodnostnej rady sa vol na tyri roky a me by znovu volen z lena nrodnostnej rady.
lenovi nrodnostnej rady zanikne mandt ustanovenm novho zloenia nrodnostnej rady.
lnok 42
(Vypusten)
Primeran uplatnenie inch zkonov
lnok 43
Na vobu nrodnostnej rady a otzky, ktor neboli upraven tmto zkonom sa primerane
uplatuj ustanovenia Zkona o vobe nrodnch poslancov, Zkona o veobecnom sprvnom
konan a Zkona o sprvnom spore.
2. Priame voby lenov nrodnostnch rd
Zoznamy voliov
lnok 44
Ministerstvo zostav osobitn zoznam voliov pre nrodnostn meniny (alej: osobitn zoznam
voliov), na iados o zostavenie osobitnho zoznamu voliov, ktor mus podpori najmenej 5%
plnoletch prslunkov nrodnostnej meniny poda poslednho stania obyvatestva, avak ich
poet neme by men ako 300.
Vyhlsenie o podporovan iadosti o vytvorenie osobitnho zoznamu voliov sa podva na
predpsanom tlaive a overuje v orgne prslunom na overenie podpisov.
Vzhad a obsah tlaiva vyhlsenia o podpore iadosti o zostavenie osobitnho zoznamu voliov
predpisom uruje minister.
O iadosti o zostavenie osobitnho zoznamu voliov ministerstvo rozhoduje rozhodnutm.
Ministerstvo odmieta iados o zostavenie osobitnho zoznamu voliov, ak sa iadate
nepovauje nrodnostnou meninou v slade so zkonom, alebo ak iados nepodporil potrebn
poet prslunkov nrodnostnej meniny.
Rozhodnutie ministerstva vynesen na zklade iadosti o zostavenie osobitnho zoznamu
voliov je konen a proti nemu sa me zaa sprvny spor.
iados a overenie podpisov nepodliehaj poplatkom.
lnok 45
Ministerstvo prostrednctvom verejnch oznamovacch prostriedkov informuje prslunkov
nrodnostnej meniny z lnku 44 tohto zkona, e sa zaalo s utvranm osobitnho zoznamu
voliov.
lnok 46
(Vypusten)
Veobecn pravidl o osobitnom zozname voliov
lnok 47
Osobitn zoznam voliov je verejn evidencia, do ktorej za zapisuj prslunci nrodnostnej
meniny, ktor maj volebn prvo.
Osobitn zoznam voliov je stly a pravidlene sa aktualizuje.
Prslunk nrodnostnej meniny sa zapisuje do osobitnho zoznamu voliov vlune na zklade
osobnej iadnosti.
lnok 48
Osobitn zoznam voliov vedie ministerstvo.
Vedenie osobitnho zoznamu voliov zaha: analzu dajov z osobitnho zoznamu voliov a
podnikanie opatren za elom vzjomnej sdrnosti a presnos dajov, zpis zmien v osobitnom
zozname voliov (vyiarknutie, zmeny, doplnky alebo opravy) od uzatvorenia osobitnho
zoznamu voliov a vykonvanie inch konov urench tmto zkonom.
V asti osobitnho zoznamu voliov pre zemie jednotky loklnej samosprvy zpis a zmeny v
osobitnom zozname voliov (vyiarknutie, zmeny, doplnky alebo opravy) kon obecn, resp.
mestsk sprva, ako zveren kony, po uzavretie osobitnho zoznamu voliov. V jednotke
loklnej samosprvy, v ktorej je v radnom pouit jazyk a psmo nrodnostnej meniny, pre ktor
sa vedie osobitn zoznam voliov, zpis a zmeny v osobitnom zozname voliov sa konaj v jej
jazyku a psme, v slade so zkonom.
Osobitn zoznamy voliov sa ved a aktualizuj ako jednotn elektronick databza.
Zmeny v osobitnom zozname voliov sa konaj z radnej povinnosti alebo na iados.
Orgny ktor ved radn evidenciu o obanoch s povinn ministerstvu a obecnm, resp.
mestskm sprvam dorui daje, ktor vplvaj na presnos osobitnho zoznamu voliov.
lnok 49
(Vypusten)
lnok 50
Osobitn zoznam voliov obsahuje: poradov slo, osobn meno, rodn slo, pohlavie,
nrodnostn prslunos, rok narodenia, bydlisko (ulica a slo domu, dedina, osada, osdlenie) a
miesto pre pripomienku.

lnok 51
daje z osobitnho zoznamu voliov s osobitne chrnen.
Kad pouvanie dajov z osobitnho zoznamu voliov je zakzan a trestn, okrem za elom
volieb a za elom uskutoovania inch prv nrodnostch menn, ako je stanoven zkonom.
lnok 52
Prslunci nrodnostnej meniny sa zapisuj do osobitnch zoznamov voliov, ke splnia
veobecn podmienky na nadobudnutie volebnho prva stanovenho zkonom.
Prslunk nrodnostnej meniny me by zapsan len do jednho osobitnho zoznamu voliov.
Kad oban s volebnm prvom, prslunk nrodnostnej meniny, me na osobitnom tlaive
psomne iada, aby bol zapsan do osobitnho zoznamu voliov.
iados o zpis do osobitnho zoznamu voliov podva prslunk nrodnostnej meniny orgnu
sprvy jednotky loklnej samosprvy poda miesta bydliska, v psomnej podobe na osobitnom
tlaive, ktor predpisom uril minister a vlastorune ju podpisuje.
lnok 53
Vyiarknutie z osobitnho zoznamu voliov sa kon z radnej povinnosti alebo na podklade
iadosti.
Vyiarknutie z osobitnho zoznamu voliov z radnej povinnosti kon sa v prpade mrtia
zapsanho prslunka nrodnostnej meniny, alebo ak zapsan prslunk nrodnostnej
meniny (alej: voli) stratil volebn prvo z dvodu nesplnenia jednej zo veobecnch
podmienok na nadobudnutie volebnho prva zo zkona.
iados o vyiarknutie z osobitnho zoznamu voliov podva voli orgnu sprvy jednotky
loklnej samosprvy poda miesta bydliska, na osobitnom tlaive, ktor predpisom uril minister a
vlastorune ju podpisuje.
lnok 54
(Vypusten)
lnok 55
Minister bliie uprav spsob vedenia osobitnho zoznamu voliov a in otzky, ktor s
vznamn pre pln, presn a aktulne vedenie zoznamov voliov.
lnok 56
Ak poas zpisu do osobitnho zoznamu voliov alebo vyiarknutia zo zoznamu, orgn sprvy
jednotky loklnej samosprvy, ktor vedie zoznam voliov, odmietne vykona zpis volia do
osobitnho zoznamu voliov alebo vyiarknutie zo zoznamu, voli m prvo poda sanos na
ministerstvo. Rozhodnutie ministerstva je konen a proti tomuto rozhodnutiu sa me zaa
sprvny spor.
Ministerstvo vydva uznesenie o sanosti do 15 dn.
lnok 57
Po uzavret osobitnho zoznamu voliov, zpis, vyiarknutie, zmeny, doplnky a opravy v
osobitnom zozname voliov kon Ministerstvo, na podklade rozhodnutia, ktor vynesie najnesr
72 hodn pred dom konania volieb.
Rozhodnutie ministerstva je konen a proti tomuto rozhodnutiu sa me zaa sprvny spor.
lnok 58
(Vypusten)
lnok 59
Dozor nad uplatnenm predpisov, ktormi sa upravuje vedenie osobitnch zoznamov voliov v
jednotkch loklnej samosprvy, kon ministerstvo, prostrednctvom sprvnej inpekcie.
Ak ministerstvo zist, e sa osobitn zoznam voliov nevedie spsobom urenm zkonom a
inmi predpisami, prke prslunmu orgnu zisten nenleistosti odstrni.
Volebn orgny
lnok 60
Priame voby lenov nrodnostnej rady konaj orgny, ktor uskutouj voby nrodnch
poslancov.
Prcu orgnov na uskutonenie volieb mu dozera predstavitelia navrhovateov vyhlsench
volebnch listn.
lnok 61
(Vypusten)
Prslunos Republikovej volebnej komisie
lnok 62
Prslunosti Republikovej volebnej komisie (alej: komisia) s:
1) star sa o zkonn uskutoovanie volieb,
2) organizuje technick prpravu volieb,
3) sleduje uplatovanie tohto zkona a poskytuje vysvetlenia v svislosti s jeho uplatovanm, v
svislosti s vobami,
4) predpisom uruje tlaiv a pravidl uskutoovania volebnch konov z tohto zkona,
5) uruje volebn miesta a uverejuje vo vestnku Slubeni glasnik Republike Srbije, najneskr
20 dn predo dom konania volieb,
6) zriauje volebn vbory a vymenva predsedu a lenov volebnch vborov a ich nhradnkov,
7) priprva a overuje hlasovacie lstky,
8) zisuje, i volebn istina bola zostaven a odovzdan v slade s tmto zkonom a vyhlasuje
ju,
9) ustuje shrnn volebn listinu,
10) vyna rozhodnutie o zruen volieb lenov nrodnostnej rady, ak sa na voby lenov
nrodnostnej rady neprihlsi iadna volebn listina, ak iadna volebn listina nebude vyhlsen a
ak z tmto zkonom urench dvodov nebude ustlen shrnn volebn listina,
11) uruje spsob schovy volebnho materilu a nakladania s nim,
12) zisuje a zverejuje shrnn a konen vsledky volieb,
13) zisuje poet mandtov, ktor patria kadej volebnej listine,
14) doruuje daje orgnom na zhromaovanie a spracvanie tatistickch dajov,
15) vyna pokyny na vykonvanie volieb a vykonva in kony z tohto zkona.
Komisia je povinn tlaiv z odseku 1 bodu 4) tohto lnku uverejni do piatch dn od vynesenia
uznesenia o vypsan volieb.
Za prcu na uskutoovan volieb lenom komisie patr hrada v hodnote dvoch priemernch
mesanch platov bez dan a odvodov vyplatench v Republiky Srbsko v mesiaci,
predchdzajcom mesiacu, v ktorom vynesen rozhodnutie o vypsan volieb.
l. 63 a 64
(Vypusten)
Zloenie volebnho vboru
lnok 65
Volebn vbor pozostva z predsedu a najmenej tyroch lenov.
Predseda a lenovia volebnho vboru maj nhradnkov.
Komisia zriauje volebn vbory a vymenva predsedu, lenov a ich nhradnkov.
lenovia volebnch vborov, pracovnch telies komisie a zamestnanci v slube Nrodnho
zhromadenia, ktor sa zastuj v prci orgnov na uskutonenie volieb, maj nrok na
odmenu za prcu, ktor ur komisia.
Prslunos volebnho vboru
lnok 66
Volebn vbor priamo uskutouje hlasovanie na volebnom mieste, zabezpeuje nleitos a
tajnos hlasovania, zisuje vsledky hlasovania na volebnom mieste a vykonva in kony
uren tmto zkonom.
Volebn vbor sa star o udriavanie poriadku na volebnom mieste poas hlasovania.
Bliie pravidl o prci volebnho vboru predpisom ur Komisia.
Volebn miesta
lnok 67
Hlasovanie na vobch sa kon na volebnch miestach, ktor ur Komisia.
Urovanie volebnch miest
lnok 68
Volebn miesto sa ur na hlasovanie najmenej 100 a najviac 2.500 voliov, ktor s zapsan do
osobitnch zoznamov voliov.
Vnimone, volebn miesto sa me uri aj na hlasovanie menej ako 100 voliov ak by, kvli
vzdialenosti alebo nepriaznivej zemepisnej polohy voliom bolo znane saen hlasovanie na
inom volebnom mieste.
Pre volebn miesta sa spravidla uruj miestnosti vo verejnom vlastnctve a len vnimone
miestnosti v skromnom vlastnctve.
Volebn miesto neme by v objekte, ktor je vlastnctvom politickej strany alebo ktor pouva
politick strana, tie v objekte, ktor je vlastnctvom kandidta za lena nrodnostnej rady alebo
lena jeho rodiny. Pod lenom rodiny kandidta chpu sa jeho rodiia, deti a manel/ka.
Pri urovan volebnho miesta sa bude dba, aby volebn miesto bolo prstupn pre osoby s
postihnutm.
lnok 69
(Vypusten)
prava volebnho miesta
lnok 70
Pravidl o prave volebnho miesta ur komisia.
Kandidovanie volebn listiny
lnok 71
Za podmienok urench tmto zkonom volebn listiny mu navrhova skupiny voliov
zapsanch do osobitnho zoznamu voliov zodpovedajcej nrodnostnej meniny, zdruenia
ktorch ciele sa uskutouj v oblasti prva nrodnostnej meniny a registrovan politick strany
nrodnostnej meniny (alej: navrhovate).
Skupinu voliov tvoria najmenej traja volii psomnou dohodou overenou v orgne prslunom na
overenie podpisov. Dohoda o vytvoren skupiny voliov obsahuje ciele vytvorenia skupiny voliov,
daje o osobch ktor ju vytvorili (meno a priezvisko, rodn slo a bydlisko, poda dajov z
obianskeho preukazu). V dohode sa povinne ur osoba, ktor zastupuje skupinu obanov.
Volebn listnu mus svojimi podpismi podpori najmenej 1%, ale nie menej ako 50 voliov
zapsanch do osobitnho zoznamu voliov.
Voli me svojm podpisom podpori volebn listinu len jednho navrhovatea.
Podpisy na podporu maj by overen v orgne prslunom na overu podpisov. Overenie
podpisov nepodlieha zaplateniu poplatku.
Volebn listinu me poda predstavite navrhovatea volebnej listiny alebo osoba nm
oprvnen.
Osoba ktor je oprvnen poda volebn listinu, oprvnen je aj v mene navrhovatea volebnej
listiny vykonva vetky ostatn kony na vobch, ak navrhovate volebnej listiny neur inak.
Volebn listina - truktra
lnok 72
Na volebnej listine sa mus nachdza najmanej jedna tretina kandidtov z potu lenov
nrodnostnej rady ktor sa vol a najviac toko kandidtov, koko lenov nrodnostnej rady sa
vol.
Kandidtom me by len osoba zapsan do osobitnho zoznamu voliov.
Meno a priezvisko kandidta sa uvdza na volebnej listine poda srbskho pravopisu a v
cirilickom psme a mu by uveden aj v poda pravopisu a psma nrodnostnej meniny, priom
poradie ur navrhovate.
Nositea volebnej listiny a poradie kandidtov ur navrhovate.
Na volebnej listine pomedzi kadch troch kandidtov poda poradia na listine (prv tri miesta,
druh tri miesta a tak do konca listiny) mus sa nachdza aspo jedan kandidt prslunk toho
pohlavia, ktor je menej zastpen na listine.
Spvzatie volebnej listiny
lnok 73
Navrhovate volebnej listiny me vzia spt volebn listinu najneskr do da ustlenia shrnnej
volebnej listiny.
Nzov volebnej listiny
lnok 74
Volebn listina m nzov, ktor uruje navrhovate volebnej listiny.
Ak volebn listinu navrhuje skupina voliov, nzov volebnej listiny obsahuje nzov uren
dohodou o vytvoren skupiny voliov. V nzve volebnej listiny sa me nachdza meno a
priezvisko osoby, ktorho skupina voliov urila ako nositea volebnej listiny. Nzov volebnej
listiny skupiny voliov neme obsahova slov zdruenie a strana ani v jednom pde, tie nzov
registrovanho zdruenia alebo registrovanej politickej strany.
Ak volebn listinu navrhuje zdruenie, nzov volebnej listiny me obsahova nzov zdruenia,
ktor sa uvdza poda nzvu zdruenia z registranho aktu. V nzve volebnej listiny sa tie
me nachdza meno a priezvisko osoby, ktor zdruenie ur ako nositea volebnej listiny.
Ak volebn listinu navrhuje politick strana nrodnostnej meniny, nzov volebnej listiny mus
obsahova nzov politickej strany z aktu o jej registrcii. V nzve volebnej listiny moe se
nachdza aj meno a priezvisko osoby, ktor politick strana ur za nositea volebnej listiny.
Nzov volebnej listiny, ktor navrhuje skupina voliov alebo zdruenie neme odkazova na
nzov cirkvi a nboenskho spoloenstva.
Nzov volebnej listiny sa uvdza v srbskom jazyku a cirilickm psmom a me sa uvies aj v
jazyku a psme nrodnostnej meniny.
lnok 75
(Vypusten)
Odovzdvanie volebnej listiny
lnok 76
Volebn listina sa odovzdva komisii najneskr 15 dn predo dom uskutonenia volieb.
Spolu s volebnou listinou komisii sa odovzd:
1) overen vyhlsenie kandidta, e prijma kandidatru za lena nrodnostnej rady,
2) shlas nositea volebnej listiny (ak je uren), e bude nositeom volebnej listiny,
3) oprvnenie osoby, ktor navrhovate oprvnil, aby podala volebn listinu,
4) overen vyhlsenia voliov, e podporuj volebn listinu,
5) zoznam voliov, ktor podporuj volebn listinu, zostaven v psanej a elektronickej forme (cd
alebo dvd), tak aby obe podoby zoznamu boli toton a ktor podpisuje osoba, ktor odovzdva
volebn listinu,
6) overen dohodu o vytvoren skupiny voliov, ak volebn listinu navrhuje skupina voliov,
7) overen kpia stanov zdruenia ak volebn listinu navrhuje zdruenie.
Vyhlsenie volebnej listiny
lnok 77
Komisia vyhlsi volebn listinu navrhovatea ihne po prijat volebnej listiny a sprievodnch
dokladov a najneskr do 24 hodn po prijat volebnej listiny.
Rozhodnutie o vyhlsen volebnej listiny z odseku 1 tohto lnku komisia neodkladne doru
navrhovateovi.
Nedostatky volebnej listiny
lnok 78
Ak komisia zist, e volebn listina nebola odovzdan naas, vynesie rozhodnutie o zamietnut
volebnej listiny.
Ak komisia zist, e volebn listina obsahuje nedostatky, ktor znemouj vyhlsenie volebnej
listiny, vynesie zver za 24 hodiny po prijat volebnej listiny, ktorm navrhovateovi volebnej listiny
uklad najneskr za 48 hodn od hodiny doruenia zveru, nedostatky odstrni. V zvere
navrhovateovi volebnej listiny poukazuje na spsob odstrnenia nedostatkov.
Ak komisia zist, e volebn listina obsahuje nedostatky, resp. ak zist, e nedostatky neboli
odstrnen, alebo neboli odstrnen v stanovenej lehote, vynesie poas nasledovnch 48 hodn
rozhodnutie o zamietnut vyhlsenia volebnej listiny.
Shrnn volebn listina
lnok 79
Shrnn volebn listinu ustuje komisia pre kad nrodnostn meninu osobitne, desa dn
predo dom uskutonenia volieb.
Shrnn volebn listina zaha vetky volebn listiny pre kad nrodnostn meninu, s
osobitnmi menami vetkch kandidtov a dajmi o roku narodenia, povolan a bydlisku.
Poradie volebnch listn na shrnnej volebnej listine sa uruje poda poradia vyhlsenia volebnej
listiny.
Shrnn volebn listinu pre kad nrodnostn meninu komisia zverejn vo vestnku Slubeni
glasnik Republike Srbije.
Navrhovate volebnej listiny m prvo za 48 hodiny odo da vyhlsenia shrnnej volebnej listiny
vykona prostrednctvom nm oprvnenej osoby nahliadnutie do dokladov, ktor boli odovzdan
spolu s vyhlsenou volebnou listinou.
Komisia nevyhlsi shrnn volebn listinu, ak je poet kandidtov na vyhlsench volebnch
listinch men od potu lenov nrodnostnej rady, ktor sa vol.
lnok 80
Ministerstvo rozhodnutm uzavrie osobitn zoznam voliov 15 dn predo dom konania volieb.
Rozhodnutm o uzavret osobitnho zoznamu voliov stanov sa se celkov poet voliov pre
kad nrodnostn meninu, ako aj poet voliov po volebnch miestach a to shrnne pre kad
volebn miesto a rozvrhnut po nrodnostnch meninch.
Ministerstvo uverejuje vo vestnku Slubeni glasnik Republike Srbije rozhodnutie o uzavret
osobitnho zoznamu voliov do 24 hodn od vynania rozhodnutia a doru ho komisii.
Rozhodnutie ministerstva je konan a proti nemu sa me zaa sprvny spor do 24 hodn od
uverejnenia rozhodnutia.
Sprvny sd je povinn rozhodn o odvolan do 48 hodn od prijatia odvolania.
Ministerstvo zostav overen vpis z osobitnho zoznamu voliov pre kad volebn miesto a
odovzdva ich komisii do 48 hodn od uzavretia osobitnho zoznamu voliov.
Vpis z osobitnho zoznamu voliov, okrem dajov z lnku 50 tohto zkona obsahuje nzov
orgnu, ktor ho vyhotovil, dtum vyhotovenia a oznaenie volebnho miesta, pre ktor je vpis
vyhotoven.
Ministerstvo doru komisii vetky rozhodnutia o zpisoch, vyiarknutiach, zmench, doplnkoch a
opravch v osobitnch zoznamoch voliov, ktor vynieslo od uzavretia zoznamu voliov do 72
hodn predo dom uskutonenia volieb.
Komisia berie do vahy len tie rozhodnutia ministerstva, ktor dostala najneskr 48 hodn predo
dom volieb a na zklade nich vna zmeny do vpisov z osobitnho zoznamu voliov a ihne
uverejuje vo vestnku Slubeni glasnik Republike Srbije konen poet voliov pre kad
nrodnostn meninu, ako aj poet voliov po volebnch miestach a to celkov pre kad
volebn miesto a rozvrhnut poda nrodnostnch menn.
lnok 81
Republikov orgny, orgny autonmnej pokrajiny, orgny jednotky loklnej samosprvy, verejn
ustanovizne a in orgny s povinn, na iados voliov ihne vyda verejn doklady dleit pre
uskutoovanie volebnho prva a najneskr nasledujci de po dni odovzdan iadosti.
lnok 82
Ministerstvo a orgny jednotiek loklnej samosprvy s povinn oprvnenm predstaviteom
podvateov vyhlsench volebnch listn umoni nahliadnutie do osobitnho zoznamu voliov,
ako aj nahliadnutie do radnch dokladov, na podklade ktorch organ pre vedenie osobitnho
zoznamu voliov kon zpis, vyiarknutie, zmeny, doplnky alebo opravy zoznamu voliov.
Nahliadnutie sa kon v radnch miestnostiach orgnov, v ktorch s nachdzaj radn doklady.
lnok 83
(Vypusten)
Konanie volieb
Hlasovanie
lnok 84
Voli hlasuje na volebnom mieste, na ktorom je zapsan do vpisu z osobitnho zoznamu
voliov.
Vnimone, me voli hlasova aj mimo volebnho miesta z odseku 1 tohto lnku, spsobom
urenm zkonom o vobe nrodnch poslancov.
Spsob hlasovania mimo volebnho miesta a poet voliov, ktor takto hlasovali sa zapisuje do
zpisnice o prci volebnho vboru.
Informovanie voliov o hlasovan
lnok 85
Kadmu voliovi sa zvzne, najneskr p dn predo dom uskutonenia volieb, doru
oznmenie o dni a ase konania volieb, s slom a adresou volebnho miesta, na ktorom sa
hlasuje a slom, pod ktorm je zapsan do vpisu z osobitnho zoznamu voliov.
Oznmenie z odseku 1 tohto lnku doruuje voliom orgn pre vedenie zoznamu voliov.
Spsob hlasovania
lnok 86
Voli hlasuje osobne.
Voli poas konania volieb me hlasova len raz.
Hlasovanie sa tajn.
Hlasuje sa na overench hlasovacch lstkoch.
Na volebnom mieste a na 50 metrov od volebnho miesta je zakzan vyvesovanie akhokovek
propaganho materilu.
Ak sa poas hlasovania poruili pravidl z odseku 1 a 4 tohto lnku, volebn vbor sa rozpust
a hlasovanie na tom volebnom mieste sa zopakuje.
Na volebnom mieste sa zakazuje pouva mobiln telefny a in spojov a komunikan
prostriedky.
Bliie pokyny o opatreniach, ktormi sa zabezpeuje tajnos hlasovania ur komisia.
as hlasovania na volebnom mieste
lnok 87
Volebn miesta sa otvraj o 7.00 hodine a zatvraj sa o 20.00 hodine. V uvedenom ase
volebn miesto mus by stale otvoren.
Voliom, ktor boli prtomn na volebnom mieste vo chvili jeho zatvrania sa umon hlasova.
Poas hlasovania lenovia volebnho vboru alebo ich nhradnci musia by na volebnom
mieste.
Udriavanie poriadku na volebnom mieste
lnok 88
Ak sa na volebnom mieste poru poriadok, volebn vbor me prerui hlasovanie, km sa
neuvedie poriadok. Dvody a trvanie preruenia hlasovania sa zapisuj do zpisnice o prci
volebnho vboru.
Ak sa hlasovanie preruilo dlhie ako na jednu hodinu, predi sa o toko, koko preruenie trvalo.
V miestnosti, v ktorej sa hlasuje, me by prtomnch len toko voliov, koko je zabezpeench
miest na tajn hlasovanie.
Je zakzan zdriava sa na volebnom mieste osobm, ktor v slade s tmto zkonom nemaj
prva a povinnosti v svislosti s uskutonenm volieb.
Slubykonajci prslunci polcie mu vojs do volebnho miesta len ak sa na volebnom mieste
poruil verejn poriadok a pokoj, na pozvanie predsedu volebnho vboru.
Z dvodu poruenia ustanoven odseku 1 a 5 tohto lnku mono poda nmietku komisii, ktor
sa uznesie, i sa hlasovanie na tom volebnom mieste zopakuje.
Volebn materil
Jazyk a psmo volebnho materilu
lnok 89
hrnn volebn materil a dokumentcia sa tlaia dvojjazyne, v srbskom jazyku a cyrilickom
psme a v jazyku a psme nrodnostnej meniny, ktorej nrodnostn rada sa vol, ak s jej jazyk
a psmo v radnom pouvan v najmenej jednej jednotke loklnej samosprvy.
Hlasovac lstok
lnok 90
Hlasovac lstok obsahuje:
1) poradov slo pred nzvom volebnej listiny,
2) nzvy volebnch listn poda poradia stanovenho na shrnnej volebnej listine, s osobnm
menom nositea volebnej listiny,
3) poznmku, e sa hlasuje len za jednu volebn listinu, zakrkovanm poradovho sla pred
nzvom tej listiny.
Hlasovacie lstky pripravuje a overuje komisia.
Komisia ustuje poet hlasovacch lstkov, ktor mus by rovnak potu voliov zapsanch do
osobitnho zoznamu voliov.
Hlasovacie lstky sa tlaia na jednom mieste, na papiery chrnenom vodnou peaou.
Navrhovate volebnej listiny doruuje komisii meno osoby, ktor m prvo by prtomn pri
tlaen, sitovan, balen hlasovacch lstkov a pri ich doruovan orgnom prslunm pre
uskutoovanie volieb.
Komisia bliie predpisom ur tvar a vzor hlasovacch lstkov, spsob a kontrlu ich tlaenia a
doruovanie hlasovacch lstkov a nakladanie s nimi.
Komisia je povinn pre kad volebn vbor naas pripravi material na hlasovanie, a najm
potrebn poet hlasovacch lstkov, shrnn volebn listinu, vpis z osobitnho zoznamu voliov
a tlaivo zpisnice o prci volebnho vboru.
Prijmanie a odovzdvanie volebnho materialu vykonva sa najneskr 48 hodn predo dom
konania volieb.
Sprva jednotky loklnej samosprvy sa star o pravu volebnch miest a prpravu pre kad
volebn vbor potrebn poet volebnch schrnok s ninm na ich peatenie a ninm na
psanie.
V de hlasovania, pred zaitakom hlasovania, volebn vbor zisuje, o je volebn materil pre to
volebn miesto kompletn a bezchybn, i je volebn miesto upraven spsobom, ktorm sa
zabezpeuje tajnos hlasovania a i sa hlasovanie me zaa. Tieto daje sa zapisuj do
zpisnice o prci.
Shrnn volebn listina kadej nrodnostnej meniny mus poas hlasovania by viditene
vyvesen na volebnom mieste.
Predstavitelia navrhovateov volebnch listn maj prvo nahliadnu do volebnho materilu.
Nahliadnutie sa kon v miestnostiach komisie. Nahliadnutie do volebnho materilu sa me
kona do p dn odo da hlasovania.
schova volebnho materilu
lnok 91
Volebn material sa uschovva aspo tyri roky.
Komisia stanov spsob nahliadnutia a schovy volebnho materilu.
Hlasovanie
lnok 92
Volebn vbor preveruje volebn schrnku v prtomnosti volia, ktor prv priiel na volebn
miesto. Previerkou sa zisuje, i je volebn schrnka bezchybn, przdna a zodpovedajca
zabezpei istotu a tajnos obsahu hlasovacch lstkov. Vsledok kontrly sa zapisuje do
kontrlneho lstka, ktor podpisuj lenovia volebnho vboru a voli, ktor prv priiel na
volebn miesto.
Do volebnej schrnky sa vlo kontroln lstok a potom sa ona v prtomnosti prvho volia
zapeat, o sa zape do zpisnice o prci volebnho vboru.
Po otvoren volebnej schrnky, najprv sa prever, i je v nej kontroln lstok. Ak vo volebnej
schrnky nieto kontrolnho lstku, volebn vbor sa rozpust a vymenuje sa nov a hlasovanie sa
na tom volebnom mieste zopakuje.
Tlaivo kontrolnho lstku a spsob peatenia volebnej schrnky stanov komisia.
Priebeh hlasovania
lnok 93
Voli oznamuje volebnmu vboru svoje osobn meno a odovzdva oznmenie o hlasovan, a
obianskym preukazom alebo inm dokladom preukazuje svoju totonos.
Voli neme hlasova bez preukzania svojej totonosti. Po tom ako predseda alebo len
volebnho vboru zist totonos volia, zakrkuje poradov slo, pod ktorm je voli zapsan
do vpisu z osobitnho zoznamu voliov a ozrejmuje mu spsob hlasovania.
Voli podpisuje zoznam voliov a prevezme hlasovac lstok.
Kadmu voliovi, ktor pristpil hlasovaniu a prijal hlasovac materil sa pecilnym sprejom
ozna ukazovk pravej ruky ako znak, e u hlasoval. Oznaenie na ukazovku trv aspo 24
hodiny.
lenovia volebnho vboru nesm iadnym spsobom vplva na rozhodnutie volia.
lenovia volebnho vboru s povinn voliovi, na jeho iados, ozrejmi spsob hlasovania.
lenovia volebnho vboru s povinn dvt pozor najm na to, aby nikto neprekal voliovi pri
vypan hlasovacieho lstka a aby bola v plnosti zabezpeen tajnos hlasovania.
V de volieb nemono kona iadne zmeny vo vpisoch z osobitnch zoznamov voliov.
Ak sa v priebehu hlasovania poruia ustanovenia odseku 5 a 8 tohto lnku, komisia rozpust
volebn vbor, zriadi nov volebn vbor a ur zopakovanie hlasovania na tom volebnom mieste.


Spsob hlasovania
lnok 94
Voli me hlasova len za jednu volebn listinu. Hlasuje sa zakrkovanm poradovho sla
pred nzvom volebnej listiny, za ktor sa hlasuje.
Voli sm prehne hlasovac lstok, tak aby sa nevidelo ako hlasoval, vlo ho do volebnej
schrnky a potom opust volebn miesto.
Na hlasovanie mimo volebnho miesta sa primarane uplatuj pravid o vobe nrodnch
poslancov.
Zisovanie vsledkov volieb
Zisovanie vsledkov volieb na volebnom mieste
lnok 95
Po skonen hlasovania volebn vbor pristupuje k zisteniu vsledkov hlasovania na volebnom
mieste.
Volebn vbor zist poet nepoutch hlasovacch lstkov, vlo ich do osobitnej oblky, ktor
zapeat a poet zape do zpisnice.
Na podklade vpisu z osobitnho zoznamu voliov volebn vbor zist celkov poet voliov, ktor
hlasovali.
Ke sa volebn schrnka otvor, po preveren kontrolnho lstka, platn hlasovacie lstky sa
oddelia od neplatnch a poet lstkov sa zape do zpisinice.
Neplatn hlasovac lstok je nevyplnen hlasovac lstok, lstok vyplnen tak, e nemono zisti, za
ktor volebn listinu sa hlasovalo a lstok, na ktorom je zakrkovan viac ako jedna volebn
listina.
Ak je na hlasovacom lstku zakrkovan meno a priezvisko prvho kandidta na volebnej listine
alebo je zakrkovan nzov alebo as nzvu volebnej listiny a meno a priezvisko prvho
kandidta, tak hlasovac lstok sa povauje za platn.
Ak sa zist, e je poet hlasovacch lstkov vo volebnej schrnke v ako poet voliov, ktor
hlasovali, volebn vbor sa rozpust a vymenuje sa nov a hlasovanie sa na tom volebnom
mieste zopakuje.
Po zisten vsledkov hlasovania volebn vbor do zpisnice o svojej prci zape: poet prijatch
hlasovacch lstkov, poet nepouitch hlasovacch lstkov, poet neplatnch hlasovacch lstkov,
poet platnch hlasovacch lstkov, poet hlasov, ktor zskala kad volebn listina, poet
voliov poda vpisu zo zoznamu voliov a poet voliov, ktor hlasovali.
Do zpisnice o prci volebnho vboru sa zapisuj aj pripomienky a mienky lenov volebnho
vboru, navrhovateov volebnch listn, ako aj in skutonosti dleit pre hlasovanie.
Zpisnicu o prci volebnho vboru podpisuj vetci lenovia volebnho vboru.
Zpisnica o prci volebnho vboru
lnok 96
Zpisnica o prci volebnho vboru sa spisuje na stanovenom tlaive, ktor sa tla v iestich
vyhotoveniach.
Prv vyhotovenie zpisnice s volebnm materilom sa doruuje komisii.
Druh vyhotovenie zpisnice sa vyves na volebnom mieste na verejn nahliadnutie.
Ostatn tyri vyhotovenia zpisnice sa odovzdaj predstaviteom navrhovateov volebnch listn,
ktor zskali najv poet hlasov na tom volebnom mieste, a to ihne ak navrhovate volebnej
listiny m predstavitea vo volebnom vbore, a ak ho nem, predstavite narhovatea volebnej
listiny me prevzia vyhotovenie zpisnice od komisi v lehote 12 hodn po skonen hlasovania.
In navrhovatelia volebnch listn maj prvo v lehote 12 hodn po doruen materialu z
volebnho miesta komisi, od komisie dosta overen fotokpiu zpisnice z volebnho miesta.



Doruovanie vsledkov hlasovania z volebnho miesta
lnok 97
Po zisten vsledkov hlasovania volebn vbor bezodkladne, a najneskr v lehote 12 hodn po
uzavret volebnho miesta doru komisii: zpisnicu o prci, vpis z osobitnho zoznamu voliov,
v osobitnch zapeatench oblkach nepouit, neplatn a platn hlasovacie lstky, ako aj in
volebn materil.
Zistenie a uverejnenie vsledkov volieb
lnok 97a
Na zklade zpisnice o prci volebnho vboru komisia zisuje celkov vsledky volieb pre kad
nrodnostn radu a to:
1) poet voliov zapsanch do osobitnho zoznamu voliov,
2) poet volebnch miest, na ktorch sa uskutonilo hlasovanie,
3) celkov poet voliov, ktor hlasovali,
4) poet prijatch hlasovacch lstkov,
5) poet nevyuitch hlasovacch lstkov,
6) poet pouitch hlasovacch lstkov,
7) poet neplatnch hlasovacch lstkov,
8) poet platnch hlasovacch lstkov,
9) poet hlasov, ktor zskali volebn listiny,
10) poet mandtov v nrodnostnej rade, ktor zskala kad z volebnch listn.
Sprvu o celkovch vsledkoch volieb komisia zverejn vo vestnku Slubeni glasnik Republike
Srbije do 96 hodn od hodiny ukonenia hlasovania.
Od ukonenia hlasovania po uverejnenie vsledkov volieb, komisia zverejuje prostrednctvom
prostriedkov informovania daje o vsledkoch volieb.
Pridelenie mandtov poda volebnch listn
lnok 98
Kadej volebnej listine patr poet mandtov mern potu zskanch hlasov.
Komisia pridel mandty systmom najvieho podielu.
Mandty sa prideuj tak, e sa celkov poet hlasov, ktor zskala kad volebn listina, vydel
slami od jeden do zverene slom celkovho potu lenov nrodnostnej rady, ktor sa vol.
Zskan podiely sa zorauj poda vekosti, a do vahy sa berie toko najvch podielov, koko
lenov nrodnostnej rady sa vol.
Ak dve alebo viac volebnch listn zskaj rovnak podiely, na podklade ktorch sa prideuje
jeden mandt, a nieto viac nepridelench mandtov, mandt sa pridel listine, ktor zskala v
poet hlasov.
Ak volebnej listine patr viac mandtov, ako je na tej listine navrhnutch kandidtov na lena
nrodnostnej rady, mandt sa pridel volebnej listine, ktor ma nasledujci najv podiel.
Mandty, ktor patria volebnej listine prideuj sa kandidtom z volebnej listiny poda ich poradia
na volebnej listine, ponc prvm kandidtom.
Do troch dn od da zistenia konench vsledkov volieb komisia vyna rohodnutie o pridelen
mandtov lenom nrodnotnej rady.
Rozhodnutie sa doru ministerstvu a uverejuje sa vo vestnku Slubeni glasnik Republike
Srbije.
Proti rieeniu o pridelen mandatu lenovi nrodnostnej rady me sa zaa sprvny spor v
lehote do 24 hodn od uverejnenia vsledkov.
Sprvny sd je povinn o odvolan rozhodn do 48 hodn od prijatia odvolania.
Kandidtom, ktorm s pridelen mandty, komisia vydva osvedenie, e s zvolen za lena
nrodnostnej rady.
lnok 99
(Vypusten)
3. Voby lenov nrodnostnch rd prostrednctvom elektorskho
zhromadenia
lnok 100
Elektorsk zhromadenie vol lenov nrodnostnej rady, ak nie s splnen podmenky na priame
voby a ak sa po rozpusten nrodnostnej rady nov voby vypisuj do 60 dn od rozpustenia.
Rozhodnutm o uskutonen elektorskho zhromadenia ministerstvo zane postup na vobu
nrodnostnej rady.
Dtum a miesto uskutonenia elektorskho zhromadenia uverejuje sa vo verejnch
oznamovacch prostriedkoch, s verejnou vzvou vetkm elektorom, aby naas odovzdali pln
psomn prihlky na as na elektorskom zhromaden.
lnok 101
Prvo by elektor m prslunk nrodnostnej maniny, zapsan do osobitnho zoznamu voliov,
ak jeho kandidatru psomne podpor najmenej:
1) 20 prslunkov nrodnostnej meniny zapsanch do osobitnho zoznamu voliov, pre
nrodostn meninu ktorej poet poda poslednho stania obyvateov vyna menej ako
10.000 osb,
2) 30 prslunkov nrodnostnej meniny zapsanch do osobitnho zoznamu voliov, pre
nrodnostn meninu, ktorej poet poda poslednho stania vyna viac ako 10.000 osb, ale
menej ako 20.000 osb,
3) 45 prslunkov nrodnostnej meniny zapsanch do osobitnho zoznamu voliov pre
nrodnostn meninu, ktorej poet je poda poslednho stania obyvateov v ako 20.000
osb, ale men ako 50.000 osb,
4) 60 prslunkov nrodnostnej meniny zapsanch do osobitnho zoznamu voliov pre
nrodnotn meninu, ktorej poet poda poslednho stania obyvateov je v ako 50.000
osb, ale men ako 100.000 osb,
5) 100 prslunkov nrodnostnej meniny zapsanch do osobitnho zoznamu voliov pre
nrodnostn meninu, ktorej poet poda poslednho stania je v ako 100.000 osb.
Podpisy na podporu elektorov musia by overen v orgne prslunom na overenie podpisov.
Osvedenie podpisu nepodlieha plateniu poplatkov.
lnok 102
Kandidt na elektora odovzdva na ministarstvo elektorsk prihlku na potvrdenie.
Elektorsk prihlka obsahuje vyhlku, e sa kandidt prihlasuje na elektorsk zhromadenie
nrodnostnej meniny a osobn daje a osveden vyhlky voliov, e podporuj kandidatru
na voliov, ako aj zoznam voliov, ktor podporuj kandidatru na elektora zostaven v psomnej
a elektronickej forme (cd alebo dvd), tak aby zoznam v oboch formch bol toton, a ktor
podpisuje osoba, ktor podva elektorsk prihlku na potvrdenie.
J eden prslunk nrodnostnej meniny me podpori len jednho elektora.
Minister predpisom stanov vzhad a obsah tlaiva na zhromaovanie podpisov voliov, ktor
podporuj elektorov.
Elektorsk prihlka sa podva ministerstvu najneskr 30 dn pred elektorskm zhromadenm.
Ministerstvo vynesie rozhodnutie o potvrden elektorskej prihlke do 48 hodn od prjmu
elektorskej prihlky.
Rozhodnutie ministerstva je konen a proti nemu sa me zaa sprvny spor do 24 hodn od
obdrania rozhodnutia a Sprvny sd rozhodnuje o odvolan do 48 hodn.
Ministerstvo zasiela psomn pozvanie na elektorsk zhromadenia vetkm elektorom, ktorch
elektorsk prva s potvrden.

l. 103 a 104
(Vypusten)
lnok 105
Elektorsk zhromadenie sa me uskutoni, ak je na om prtomn nadpolovin vina
elektorov, ktorch elektorsk prihlky s potvrden.
Odchylne od odseku 1 tohto lnku, elektorsk zhromadenie sa neme uskutoni, ak sa na
om nezastuje:
1) aspo 20 elektorov pri nrodnostnch meninch, ktorch poet poda poslednho stania
obyvatestva dosahuje menej ako 10.000 osb,
2) aspo 30 elektorov pri nrodnostnch meninch, ktorch poet poda poslednho stania
obyvatestva dosahuje viac ako 10.000 osb, ale menej ako 20.000 osb,
3) aspo 45 elektorov pri nrodnostnch meninch,ktorch poet poda poslednho stania
obyvatestva dosahuje viac ako 20.000 osb, ale menej ako 50.000 osb,
4) aspo 60 elektorov pri nrodnostnch meninch, ktorch poet poda poslednho stania
obavatestva dosahuje viac ako 50.000 osb, ale menej ako 100.000 osb;
5) aspo 100 elektorov pri nrodnostnch meninch, ktorch poet poda poslednho stania
obyvatestva dosahuje viac ako 100.000 osb.
lnok 106
Voby na elektorskom zhromaden vykonva trojlenn vbor (alej: vbor), ktor ustuje
komisia spomedzi znalcov volebnch postupov.
Komisia ustuje vbor do troch dn od chvle ke od ministerstva obdr oboznmenie o tom, e
je pre elektorsk zhromadenie potvrden dostaton poet elektorov uren tmto zkonom.
Vbor vyna rozhodnutie o zruen volieb nrodnostnej rady, ak na elektorskom zhromaden
nie je prtomn tmto zkonom uren najmen poet elektorov, ak sa na voby lenov
nrodnostnej rady neprihlsi iadna volebn listina, ak iadna volebn listina nie je vyhlsen a
ak z tmto zkonom urench dvodov nebude ustlen shrnn volebn listina.
Proti kadmu rozhodnutiu vbora elektor me poda sanos komisii do troch hodn od
vynesenia rozhodnutia.
Komisia rozhodnuje o sanosti do 12 hodn od obdrania sanosti.
Proti rozhodnutiu komisie mono poda odvolanie sprvnmu sdu do troch dn od chvle
obdrania rozhodnutia, a Sprvny sd rozhoduje o odvolan do 12 hodn.
lenovia vboru maj nrok na odmenu za prcu vo vbore, ktor ur komisia.
lnok 107
Elektorsk zhromadenie zane svoju prcu zisovanm prtomnosti elektorov za pomoci
zoznamu elektorov, ktor doruuje ministerstvo.
lnok 108
Elektorsk zhromadenie rozhoduje verejne, vinou hlasov prtomnch elektorov.
O vobe lenov nrodnostnej rady, zhromadenie rozhoduje tajnm hlasovanm.
Elektorsk zhromadenie me rozhodnova tajnm hlasovanm aj o inch otzkach, ak tak
rozhodne.
Uskutoovanie volieb
lnok 109
Elektorsk zhromadenie vol lenov nrodnostnej rady z radu voliov zapsanch do osobitnho
zoznamu voliov.
Elektorsk zhromadenie vol lenov nrodnostnej rady poda propornho systmu.
Listinu kandidtov (alej: listina) na lenov nrodnostnej rady me navrhn tvrtina prtomnch
elektorov.
K listine sa priklad overen vyhlka volia o prijat kandidatry.
Na volebnej listine pomedzi kadch troch kanidtov poda poradia na listine (prv tri miesta,
druh tri miesta a tak do konca listiny) mus by najmanej po jeden kandidt prslunk toho
pohlavia, ktor je na listine menej zastpen.
Elektor me svojm hlasom podpori len jednu listinu.
Na listine sa mus nachdza aspo jedna tretina kandidtov z potu lenov nrodnostnej rady,
ktor sa vol, a najviac toko kandidtov, koko lenov nrodnostnej rady sa vol. Poradie
kandidtov uruje navrhovate listiny.
Elektori hlasuj tajne, na vopred pripravench lstkoch, na ktor sa zapisuje meno nositea, resp.
slo listiny.
Vbor prideuje mandty uplatnenm systmu najvieho podielu.
Mandty sa prideuj tak, e sa celkov poet hlasov, ktor zskala kad volebn listina osobitne
vydel slami od jeden do zverene slom celkovho potu lenov nrodnostnej rady, ktor sa
vol.
Zskan podiely sa zorauj poda vekosti a do vahy sa berie toko najvch podielov, koko
lenov nrodnostnej rady sa vol.
Ak dve alebo viac listn zskavaj rovnak podiely, na podklade ktorch sa prideuje jeden
mandt, a nieto viacej nepridelench mandtov, mandt sa pridel listine, ktor hrnne zskala
v poet hlasov.
Ak volebnej listine patr viac mandtov, ako je na tej listine navrhnutch kandidtov na lena
nrodnostnej rady, mandt sa pridel volebnej listine, ktor m nasledujci najv podiel.
Mandti ktor patria volebnej listine, prideuj sa kandidtom na listine poda ich poradia na
volebnej listine, zanc prvm kandidtom.
V lehote troch dn od zistenia konench vsledkov volieb vbor vyna rozhodnutie o pridelen
mandtov lenom nrodnostnej rady, doru ho ministerstvu a uverejuje vo vestnku Slubeni
glasnik Republike Srbije.
Kandidtom, ktorm s pridelen mandty vbor vydva osvedenie o tom, e s zvolen za
lena nrodnostnej rady.

VIa USTANOVUJ CE ZASADNUTIE NRODNOSTNEJ RADY
lnok 109a
Ustanovujce zasadnutie nrodnostnej rady zvolva minister tak, aby sa uskutonilo do 20 dn od
zistenia konench vsledkov volieb.
Na ustanovujcom zasadnut sa potvrdzuje mandt lenov nrodnostnej rady.
Potvrdenie mandtu lena nrodnostnej rady sa kon na podklade osvedenia o vobe za lena
nrodnostnej rady a rozhodnutia o pridelen mandtu lenovi nrodnostnej rady.
Nrodnostn rada je ustanoven potvrdenm vetkch mandtov lenov nrodnostnej rady.
Prca na ustanovujcom zasadnut prvho zloenia nrodnostnej rady sa upravuje doasnm
rokovacm poriadkom, ktor vyna ministerstvo. Z nedostatku vlastnch pravidiel, doasn
rokovac poriadok uplatuj aj in nrodostn rady.
l. 110 a 111
(Vypusten)
VII FINANSOVANIE INNOSTI NRODNOSTNEJ RADY
lnok 112
Nrodnostn rada vyna svoj ron finann plan, finann sprvu a tovn zvierku.
V ronom finannom plne nrodnostnej rady sa vykazuj vetky prjmy a vdavky nrodnostnej
rady na kalendrny rok.
Ron finann plan sa vyna postupom a spsobom urenm stanovami nrodnostnej rady.
Nrodnostn rada do 15 dn odo da vynesenia finannej sprvy alebo tovnej zvierky
doruuje vyhotovenie sprvy alebo tovnej zvierky ministerstvu.

Pouvanie prostriedkov
lnok 113
Nadobudnut prostriedky sa v slade s tmto zkonom mu pouva na financovanie nkladov:
1) na ben innos nrodnostnej rady,
2) na financovanie prce ustanovizn, nadci, hospodrskych subjektov a organizci, ktorch
zakladateom alebo spoluzakladateom je nrodnostn rada, ustanovizn, nadci, hospodrskych
subjetov a inch organzici, ktorch zakladatesk prva s iastone alebo plne preveden na
nrodnostn radu.
Do nkladov benej innosti nrdnostnej rady patria najm:
1) financovanie alebo spolufinancovanie programov a projektov v oblasti vzdelvania, kultry,
informovania a radnho pouvania jazyka a psma nrodnostnej meniny,
2) nklady na prenajmanie a uvanie miestnost nrodnostnej rady
3) zrobky, dane a prspevky zamestnancov v nrodnostnej rade,
4) honorare a prspevky za vykonan prcu pre potreby nrodnostnej rady,
5) cestovn a denn mzdy za radn cesty,
6) obstaranie kancelrskeho metarilu a vybavenia pre prcu nrodnostnej rady.
Druhy prostriedkov
lnok 114
Prostriedky na financovanie prce nrodnostnch rd sa zabezpeuj z rozpotu Republiky
Srbsko, rozpotu autonmnej pokrajiny a rozpotu jednotky loklnej samosprvy, donci a inch
prjmov.

lnok 115
Suma prostriedkov z verejnch zdrojov, ktor sa zabezpeuj na financovanie innosti
nrodnostnch rd sa uruje pre kad rok Zkonom o rozpote Republiky Srbsko, resp.
uznesenm o rozpote Autonmnej pokrajiny Vojvodiny a jednotiek loklnej samosprvy.
Prostriedky z odseku 1 tohto lnku, ktor sa zabezpeuj v rozpote Republiky Srbsko sa
rozvrhuj tak, e sa 30% rozvrhuje v rovnakch sumch vetkm nrodnostnm radm v
Republike Srbsku a zostatok prostriedkov (70%) merne potu prslunkov uritej nrodnostnej
meniny, ktor nrodnostn rada zastupuje, ako aj merne celkovmu potu ustanovizn danej
nrodnostnej meniny v oblasti kultry, vzdelvania, informovania a radnho pouvania jazyka
a psma a rozsahu aktivt tchto ustanovizn.
Uznesenie o rozdelen prostredkov z rozpotu Republiky Srbsko vyna ministerstvo, majc na
zreteli nvrhy nrodnostnch rd.
Prostriedky z odseku 1 tohto lnku, ktor sa zabezpeuj v rozpote autonmnej pokrajiny sa v
slade s uznesenm prslunho orgnu autonmnej pokrajiny rozvrhuj nrodnostnm radm,
ktor maj sdlo na zem autonmnej pokrajiny.
Prostriedky z odseku 1 tohto lnku, ktor sa zabezpeuj v rozpote jednotky loklnej
samosprvy sa v slade s uznesenm prslunho orgnu jednotky loklnej samosprvy
rozvrhuj nrodnostnm radm zastupujcim nrodnostn meniny, ktor sa v obyvatestve
jednotky loklnej samosprvy podieaj aspo 10% v celkovom pote obyvatestva alebo radm
nrodnostnch menn, ktorch jazyk sa radne pouva na zem jednotky loklnej samosprvy.
Financovanie prce ustanovizn, ktorch zakladatesk prva sa previedli na
nrodnostn rady
lnok 116
Financovanie prce ustanovizn alebo inch organizci, ktorch zakladatesk prva sa
iastone alebo plne previedli na nrodnostn rady sa kon z tch istch zdrojov a na podklade
rovnakch normatvov, z ktorch boli tie ustanovizne alebo organizcie financovan pred
prevodom zakladateskch prv na nrodnostn rady.
V zmluve o prevode zakladateskch prv na nrodnostn rady sa upravuj finann zvzky
predchdzajceho zakladatea k ustanovizni alebo inej organizcii, ktorej zakladateom sa stva
nrodnostn rada.
Nrodnostn rada me zabezpei doplnkov prostriedky na prcu a innos ustanovzin a
inch organizci, ktorch zakladatesk prva sa previedli na nrodnostn radu.
et nrodnostonej rady, zvzok vedenia tovnctva a finann kontrola
lnok 117
Nrodnostn rada m et.
Nrodnostn rada je povinn vies tovnctvo o vetkch prjmoch a vdavkch.
tovnctvo sa vedie poda pvodu, sumy a truktry prjmov a vdavkov, v slade s predpismi
upravujcimi tovnctvo.
tovn evidencie prjmov a vdavkov nrodnostnej rady s predmetom ronho auditu, v slade
s predpismi upravujcimi tovnctvo, a mu by predmetom kontroly prslunho orgnu.
Nrodnostn rada je povinn vies osobitn evidenciu svojho majetku.
Zodpovedn osoba
lnok 118
Stanovami nrodnostnej rady sa ur zodpovedn osoba za finann hospodrenie, podvanie
sprv a vedenie knh nrodnostnej rady.
Ak nrodnostn rada stanovami zodpovedn osobu neur, za zodpovedn osobu sa bude
povaova predseda nrodnostnej rady.
Rozpotov fond pre nrodnostn meniny
lnok 119
Nrodnoston rady sa zastuj v postupe rozvrhovania prostriedkov rozpotovho fondu na
nrodnostn meniny, ktor sa prideuj verejnm sbehom na financovanie programov a
projektov z oblasti kultry, vzdelvania, informovania a radnho pouvania jazyka a psma
nrodnostnch menn.
Rozpotov fond pre nrodnostn meniny spravuje ministerstvo.

VIII DOZOR
lnok 120
Dozor nad zkonnosou prce a aktov nrodnostnch rd, v slade s stavou a zkonom,
vykonva ministerstvo.
Nrodnostn rada je povinn ministerstvu vykonvajcemu dozor nad zkonnosou prce a
aktov, na jeho iados, do osem dn dorui iadan daje, spisy a doklady.
Za doruovanie iadanch dajov, spisov a dokladov je zodpovedn predseda nrodnostnej rady.
lnok 121
Prslun ministerstvo zane konanie na posdenie stavnosti a zkonnosti stanov, predpisu
alebo inho normatvneho aktu nrodnostnej rady pred stavnm sdom, ak je nzoru, e ten akt
nie je v slade s stavou, zkonom alebo inm republikovm predpisom.
Prslun organ autonmnej pokrajiny zane konanie z odseku 1 tohto lnku, ak je nzoru, e
akt nie je v slade s pokrajinskm predpisom.
lnok 122
Ministerstvo je povinn rozhodnutm, ktor sa uverejuje vo vestnku Slubeni glasnik Republike
Srbije zastavi vkon aktu nrodnostnej rady, o ktorom mieni, e nie je v slade s stavou,
zkonom alebo inm predpisom. Ministarstvo zane konanie na posdenie stavnosti a
zkonnosti aktu pred stavnm sdom do p dn po uverejnen rozhodnutia.
Ak ministerstvo nezane konanie z odseku 1 tohto lnku, rozhodnutie o zastaven vkonu aktu
strca platnos.

IX TRESTN USTANOVENIA
lnok 123
Pea trest 10.000 a 30.000 dinrov sa ulo za priestupok osobe, ktor:
1) nevykonva alebo v rozpore s ustanoveniami lnku 47 tohto zkona vykon zpis alebo
vyiarknutie z osobitnho zoznamu voliov,
2) pouva daje z osobitnch zoznamov voliov prslunkov nrodnotnch menn na ely, na
ktor to nie je povolen tmto zkonom, v rozpore s lnkom 49 tohto zkona.
lnok 124
Pean trest 10.000 a 30.000 dinrov sa ulo za priestupok osobe, ktor na volebnom mieste
pouva pejder, moblny telefn a in spojov a komunikan prostriedky,v rozpore s lnkom
86 odsek 7 tohto zkona.
lnok 125
Pean trest 10.000 a 30.000 dinrov sa ulo za priestupok osobe, ktor spsob neporiadok
na volebnom mieste,v dsledku oho hlasovanie muselo by preruen, v slade s lnkom 88
tohto zkona.
lnok 126
Pean trest 10.000 a 30.000 dinrov sa ulo za priestupok prvnickej alebo fyzickej osobe,
ktor nara alebo zneuva prvo na pouvanie nrodnostnch symbolov.
lnok 127
Pean trest 500 a 50.000 dinrov sa ulo za priestupok zodpovednej osobe v nrodnostnej
rade:
1) ak nekon poda lnku 6 odsek 3 tohto zkona,
2) ak v rozpore s ustanoveniami lnku 120 odsek 2 do osem dn po doruen iadosti nedoru
ministerstvu, ktor vykonva dozor nad zkonnosou prce a aktov iadan daje, spisy a
doklady.
lnok 128
Pean trest 50.000 a 200.000 dinrov sa ulo za priestupok nrodnostnej rade:
1) ak v lehote 30 dn po vynesen zmien a doplnkov stanov neinformuje o tom ministerstvo a
nedoru zmeny a doplnky stanov, ako aj zpisnicu zo zasadnutia, na ktorom boli schvlen,
2) ak v rozpore s ustanoveniami lnku 120 odsek 2 do osem dn po doruen iadosti, nedoru
ministerstvu, ktor vykonva dozor nad zkonnosou prce a aktov nrodnostnch rd iadan
daje, spisy a doklady.
X PRECHODN A ZVEREN USTANOVENIA
lnok 129
Do es mesiacov po nadobudnut innosti tohto zkona minister vynesie uznesenie o vypsan
volieb do nrodnostch rd.
Odo da vypsania po de uskutonenia volieb z odseku 1 tohto lnku neme uplyn menej
ako 60 ani viac ako 90 dn.
Elektorsk zhromadenie sa uskuton v lehote, ktor neme by kratia ako 60 ani dlhia ako
90 dn odo da vynesenia uznesenia z lnku 100 odsek 2.
Spsob uskutonenia volieb sa ur v slade s ustanoveniami tohto zkona.
lnok 130
Nrodnostn rady s povinn do troch mesacov po dni ustanovenia vynies nov stanovy alebo
jestvujce stanovy a normatvne akty zladi s ustanoveniami tohto zkona.


lnok 131
Ustanovenia toto zkona svisiace s prvom na podvanie nvrhov alebo mienok v postupe
volieb, resp. vymenovanie lenov telies, ktorch vymenva Republika Srbsko, autonmna
pokrajina alebo jednotka loklnej samosprvy sa bud uplatova od prvho nasledujceho
postupu voby, resp. vymenovania lenov tchto telies.
lnok 132
Ministerstvo vymenuje stale zloenie VK do 30 dn po nadobudnut innosti tohto zkona.
lnok 133
Predpisy z lnku 4 odsek 4 lnku 52 odsek 3, lnku 55 a lnku 102 odsek 4 tohto zkona
ministerstvo vynesnie do 30 dn odo da nadobudnutia innosti tohto zkona.
lnok 134
Vkonn vbor Zvzu idovskch obc Srbska vykonva funkcie nrodnostnej rady a predseda
Zvzu idovskch obc Srbska je lenom Rady Republiky Srbska pre nrodnostn meniny.
lnok 135
Ak nrodnostn rada neustli tradin nzvy z lnku 22 tohto zkona do troch mesiacov po
nadobudnut innosti tohto zkona, tradin nzvy ustli vlda, resp. prslun organ
autonmnej pokrajiny, ak nrodnostn rada m sdlo na zem autonmnej pokrajiny, v
spoluprci s jednotkami loklnej samosprvy, organizciami nrodnostnch menn a odbornkmi
pre jazyk, dejiny a geografiu uritej nrodnostnej meniny.
Ustanovenia z odseku 1 tohto lnku sa nevzahuj na nrodnostn rady, ktor tradin nzvy z
lnku 22 tohto zkona ustlili a uverejnili pred nadobudnutm innosti tohto zkona.
lnok 136
Ministerstvo me pre jednotliv voby povoli, aby sa bydlisko ako podmienka pre pouvanie
aktvneho a pasvneho volebnho prva nahradilo podmienkou miesta pobytu, ak ide o osoby s
bydliskom na zem Kosova a Metchie.
lnok 137
Nadobudnutm innosti tohto zkona sa vykonaj veobecn voby, resp. optovn voby
vetkch nrodnostnch rd.
Ak v de vypsania volieb do nrodnostnch rd, nrodnostn rada nedovila polovicu
funknho obdobia, jeho funkn obdobie sa obnovuje a bude trva koko aj funkn obdobie
nrodnostnch rd, ktor sa volia.
Nrodnostn rady, ktor boli zvolen pred nadobudnutm innosti tohto zkona, ktorch funkn
obdobie vypralo, pokrauj v prci po voby, resp. ustanovenie nrodnostnej rady poda
ustanoven tohto zkona.
lnok 138
Dom nadobudnutia innosti tochto zkona strcaj platnos:
1) lnok 24 Zkona o ochrane prv a slobd nrodnostnch menn (Slubeni list SRJ , slo
11/02);
2) Pravidl o spsobe prce zhromaden elektorov na vobu rd nrodnostnch menn
(Slubeni list SRJ , slo 41/02).
lnok 139
Tento zkon nadobda innos smym dom po uverejnen vo vestnku Slubeni glasnik
Republike Srbije.

Samostatn lnky Zkona o zmench a doplnoch
Zkona o nrodnostnch radch nrodnostnch menn
(Sl. glasnik RS, . 55/2014)
lnok 67
Ustanovenia tohto zkona o pote plnoletch prslunkov nrodnostnej meniny, ktor musia
podpori iados o vytvorenie osobitnho zoznamu voliov uplatuj sa na nrodnostn meniny,
pre ktor do da nadobdania innosti tohto zkona nie je povinn osobitn zoznam voliov.
Minister vypisuje voby lenov nrodnostnch rd v slade s tmto zkonom, tak aby sa konali v
oktbri roku 2014.
Nrodnostn rady s povinn po uskutonen volieb v slade s tmto zkonom zladi svoje
stanovy s tmto zkonom do 20 dn odo da ich novho ustanovenia.
Nrodnostn rady s povinn prcu svojich orgnov zladi s tmto zkonom najneskr 40 dn po
ustanoven nrodnostnch rd v slade s tmto zkonom.
Minister je povinn vynies akt poda tohto zkona v lehote do 60 dn odo da nadobdania
innosti tohto zkona.
lnok 68
Tento zkon nadobda innos smeho da odo da uverejnenia vo vestnku Slubeni glasnik
Republike Srbije.