1 MNOŽINY A RELÁCIE 4

1 Množiny a relácie
1.1 Množiny a množinové operácie
Riešené príklady:
Príklad 1.1.1 Vypíšte všetky prvky množiny M = {x ∈ N : x ≤ 100, x je
prvočíslo, 9|(x + 1)} (symbol a|b znamená a delí b ).
Riešenie:
Pretože 9|(x + 1), je x + 1 = 9k pre nejaké k ∈ N, čo znamená, že x = 9k − 1
pre nejaké k ∈ N. Vypíšeme všetky prirodzené čísla s touto vlastnosťou:
8,17,26,35,44,53,62,71,80,89,98. Z nich prvočíslami sú práve čísla 17,53,71,89.
√
Potom M = {17, 53, 71, 89}.

Príklad 1.1.2 Nech A, B sú podmnožiny množiny X. Zistite, či platí A − B =

A ∪ B.
Riešenie:
Túto matematickú rovnosť dokážeme tak, že overíme inklúzie A − B ⊆ A∪B
a A − B ⊇ A ∪ B.
Ukážeme overenie prvej inklúzie. x ∈ A − B ⇒ x ∈ / A−B ⇒ x ∈ / A alebo
x ∈ B ⇒ x ∈ A alebo x ∈ B ⇒ x ∈ A ∪ B.
Inklúzia A − B ⊇ A ∪ B sa overí analogicky (obrátením implikácii).
Uvedenú rovnosť môžeme dokázať aj využitím známych vzťahov, ktoré platia
pre množiny. Využijúc rovnosť A − B = A ∩ B, dostávame A − B = A ∩ B =
A ∪ B.
Ďalší spôsob dôkazu je overenie množinovej rovnosti pomocou Vennových
diagramov. Tu ukážeme, že prvky patriace množine A − B sú tie isté ako
prvky patriace A ∪ B. Tento spôsob použijeme v jednom z nasledujúcich
príkladov. √

Príklad 1.1.3 Nech A = {♦, ♥}, B = {♣, ♠}. Určte A × B, A2 , A3 .

Riešenie:
Priamo podľa definície karteziánskeho súčinu množín dostávame:
A × B = {(♦, ♣)(♦, ♠), (♥, ♣), (♥, ♠)},
A2 = {(♦, ♦), (♦, ♥), (♥, ♥), (♥, ♦)},
A3 = {(♦, ♦, ♦), (♦, ♦, ♥), (♦, ♥, ♦), (♦, ♥, ♥), (♥, ♥, ♥), (♥, ♥, ♦),
(♥, ♦, ♥), (♥, ♦, ♦)}. √
1 MNOŽINY A RELÁCIE 5

Príklad 1.1.4 Pomocou Vennových diagramov ukážte, že pre ľubovoľné

množiny A, B, C platí A ∪ (B ∩ C) = (A ∪ B) ∩ (A ∪ C).
Riešenie:
Porovnaním Vennových diagramov ukážeme, že daná rovnosť platí. Ak Ven-
nove diagramy pre ľavú a pravú stranu rovnice budú obsahovať rovnaké ob-
lasti, tak množiny ľavej a pravej strany rovnice sa zhodujú. Najprv na-
kreslíme pomocou Vennového diagramu oblasť odpovedajúcu ľavej strane,
t.j.A ∪ (B ∩ C). Urobme to postupne. Vyšrafujeme oblasť B ∩ C vertikálnymi
čiarami a množinu A horizontálnymi čiarami (obrázok 1 vľavo). Ich zjedno-
tením je každá oblasť, ktorá je nejako vyšrafovaná. A teraz zakreslíme Ven-
novým diagramom oblasť odpovedajúcu pravej strane, t.j.(A ∪ B) ∩ (A ∪ C).
Vyšrafujeme oblasť (A ∪ B) vertikálnymi čiarami a oblasť (A ∪ C) horizon-
tálnymi čiarami (obrázok 1 vpravo). Ich prienikom je oblasť, ktorá je vyšra-
fovaná vertikálnymi aj horizontálnymi čiarami súčasne.

Obrázok 1

A B

C
U

Vidíme, že oblasti odpovedajúce ľavej a pravej strane rovnice sú totožné,

√
teda daná rovnosť platí.
1 MNOŽINY A RELÁCIE 6

1.2 Binárne relácie

Riešené príklady:
Príklad 1.2.1 Nech A = {1, 2, 3} a B = {0, 1}. Nájdite a graficky aj ma-
ticovo popíšte reláciu R ⊂ A × B, ktorá je definovaná nasledovne: xRy ⇔
x + y ≤ 2. Vypíšte prvky inverznej relácie R−1 .
Riešenie:
Výpočtom zistíme, že R = {(1, 0), (2, 0), (1, 1)}. Grafická interpretácia je na
obrázku 2.
Obrázok 2

-1 1 2 3 4 5 x

-1

Plné krúžky sú prvkami množiny R, všetky krúžky sú prvkami karteziánskeho

súčinu
 A × B.  Maticová reprezentácia relácie R je určená maticou:
1 1
 1 0 , kde riadky odpovedajú prvkom množiny A a stĺpce prvkom
0 0
množiny B.
Jednoduchou výmenou prvých a druhých zložiek prvkov z množiny R získame√
prvky relácie R−1 . R−1 = {(0, 1), (0, 2), (1, 1)}.

Príklad 1.2.2 Majme reláciu R na množine M = {1, 2, 3, 4} definovanú na-

sledovne: xRy ⇔ x ≥ y − 1. Vymenujte prvky relácie R a zistite, či je
reflexívna, symetrická, antisymetrická, tranzitívna.
Riešenie:
1 MNOŽINY A RELÁCIE 7

Ľahko nahliadneme, že prvkami množiny R sú nasledujúce usporiadané dvo-

jice. R = {(1, 1), (1, 2), (2, 1), (2, 2), (2, 3), (3, 1), (3, 2), (3, 3), (3, 4), (4, 1),
(4, 2), (4, 3), (4, 4)}. Keďže každý prvok z množiny M je v relácii sám so
sebou, daná relácia je reflexívna. Relácia nie je symetrická, lebo napr.
(3, 1) ∈ R, ale (1, 3) ∈ / R. Nie je ani antisymetrická, lebo (1, 2) ∈ R aj
(2, 1) ∈ R, ale 2 6= 1. R nie je ani tranzitívna, lebo (2, 3) ∈ R aj (3, 4) ∈ R, √
ale (2, 4) ∈/ R.

Príklad 1.2.3 Zistite, či relácia ϕ definovaná na množine N2 je reflexívna,

symetrická, antisymetrická, tranzitívna, ak (a, b)ϕ(c, d) ⇔ a − c ≤ b.
Riešenie:
Popíšme dané vlastnosti pre našu reláciu ϕ.
Relácia ϕ je reflexívna, ak platí:
∀(a, b) ∈ N2 : (a, b)ϕ(a, b).
To je práve vtedy, ak a−a ≤ b, t.j. 0 ≤ b. Táto nerovnica platí pre ľubovoľné
b ∈ N. Relácia je reflexívna.
Relácia ϕ je symetrická, ak platí:
∀(a, b), (c, d) ∈ N2 : (a, b)ϕ(c, d) ⇒ (c, d)ϕ(a, b)
To znamená, že ak platí a − c ≤ b, tak c − a ≤ d. Vezmime a=2, b=1,
c=5 a d=1. Keďže pre tieto konštanty táto implikácia neplatí, relácia nie je
symetrická.
Relácia ϕ je antisymetrická, ak platí:
∀(a, b), (c, d) ∈ N2 : (a, b)ϕ(c, d) ∧ (c, d)ϕ(a, b) ⇒ (a, b) = (c, d),
čo znamená, že z a − c ≤ b a zároveň c − a ≤ d vyplýva a = c a zároveň
b = d. Pre (a, b) = (5, 6), (c, d) = (2, 3) je predpoklad splnený, ale záver nie.
Relácia nie je antisymetrická.
Relácia ϕ je tranzitívna, ak platí:
∀(a, b), (c, d), (e, f ) ∈ N2 : (a, b)ϕ(c, d) ∧ (c, d)ϕ(e, f ) ⇒ (a, b)ϕ(e, f ).
To je práve vtedy, ak z a − c ≤ b a zároveň c − e ≤ d vyplýva a − e ≤ b. Z
predpokladov dostávame a − e ≤ b + d. Teda ešte nemusí byť splnený záver
implikácie (napr. pre (a, b) = (13, 11), (c, d) = (4, 5), (e, f ) = (1, 3)). Relácia
nie je ani tranzitívna. √
Relácia ϕ je iba reflexívna.
1 MNOŽINY A RELÁCIE 8

1.3 Ekvivalencie
Riešené príklady:
Príklad 1.3.1 Na množine M = {1, 2, 3, 4, 5} je daná relácia R = {(1, 2),
(2, 3), (4, 4), (5, 5)}. Určte, či R je reflexívna, symetrická, antisymetrická,
tranzitívna. Nájdite najmenšiu ekvivalenciu ε na množine M , ktorá obsahu-
je reláciu R a určte rozklad množiny M určený reláciou ε, t.j. M/ε.
Riešenie:
Relácia R nie je reflexívna, lebo napr. pre 1 ∈ M je (1, 1) ∈ / R. Relácia
nie je ani symetrická, keďže (1, 2) ∈ R, ale (2, 1) ∈ / R. Pretože podmienka
(x, y) ∈ R a (y, x) ∈ R nie je splnená pre žiadne navzájom rôzne x, y ∈ M ,
implikácia z (x, y) ∈ R a zároveň (y, x) ∈ R vyplýva x = y platí pre ľu-
bovoľné x, y ∈ M , takže relácia je antisymetrická. Nakoniec, relácia nie je
ani tranzitívna, lebo (1, 2) ∈ R aj (2, 3) ∈ R, ale (1, 3) ∈ / R. Relácia R
nie je ekvivalencia, lebo nie je reflexívna, symetrická ani tranzitívna. Naj-
menšiu ekvivalenciu ε nájdeme pridaním minimálneho počtu usporiadaných
dvojíc tak, aby vzniknutá relácia mala vlastnosti ekvivalencie. Relácia R
bude reflexívna, ak do R pridáme usporiadané dvojice (1, 1), (2, 2), (3, 3). Po
pridaní dvojíc (2, 1), (3, 2) bude vzniknutá relácia aj symetrická. A nakoniec
pridaním usporiadanej dvojice (1, 3) je relácia aj tranzitívna. Teda relácia
ε = R ∪ {(1, 1), (2, 2), (3, 3), (2, 1), (3, 2), (1, 3)} je reflexívna, symetrická a
tranzitívna a navyše je to najmenšia relácia s týmito vlastnosťami obsahujúca
reláciu R. Nakoniec nájdeme triedy rozkladu množiny M podľa ekvivalencie
ε. Triedu rozkladu [1]ε prislúchajúcu prvku 1 tvoria všetky prvky množi-
ny M , ktoré sú s prvkom 1 v relácii. Teda [1]ε = {1, 2, 3} = [2]ε = [3]ε .
Keďže prvok 4 je v relácii iba sám so sebou a to isté platí aj o prvku
5, [4]ε = {4}, [5]ε = {5}. Rozklad množiny M určený ekvivalenciou ε √ je
M/ε = {{1, 2, 3}, {4}, {5}}.

Príklad 1.3.2 Zistite, či binárna relácia R je ekvivalencia na danej množine.

Ak áno, nájdite triedy ekvivalencie.

a) na Z : xRy ⇔ x ≡ y(mod4),

b) na Z : xRy ⇔ x/y,

c) na R2 : (x, y)R(u, v) ⇔ 2xv = yu.

1 MNOŽINY A RELÁCIE 9

Riešenie:
Ak máme zistiť, či relácia je ekvivalencia, tak musíme overiť, či daná relácia
je reflexívna, symetrická a tranzitívna. Ak relácia nemá niektorú z týchto
vlastností, nie je ekvivalenciou.

a) Takto definovaná relácia znamená, že x a y majú rovnaký zvyšok po

delení štyrmi.
Nech x ∈ Z. Relácia je reflexívna, lebo x a x majú rovnaký zvyšok po
delení štyrmi.
Nech x, y ∈ Z. Ak x a y majú rovnaký zvyšok po delení štyrmi, tak aj
y a x majú rovnaký zvyšok po delení štyrmi. Relácia je symetrická.
Nech x, y, z ∈ Z. Ak x a y majú rovnaký zvyšok po delení štyrmi a y
a z majú rovnaký zvyšok po delení štyrmi, tak aj x a z majú rovnaký
zvyšok po delení štyrmi. Keďže táto implikácia platí, relácia je tranzi-
tívna.
Teda relácia R je ekvivalencia. Trieda ekvivalencie prislúchajúca neja-
kému celému číslu x je množina všetkých celých čísel, ktoré sú s daným
prvkom v relácii, čo znamená, že majú rovnaký zvyšok po delení štyrmi
ako x. Teda rozklad množiny Z určený ekvivalenciou R tvorí množina
zvyškových tried po delení štyrmi.
Z/R = {{..., −8, −4, 0, 4, 8, ...}, {..., −7, −3, 1, 5, 9, ...},
{..., −6, −2, 2, 6, 10, ...}, {..., −5, −1, 3, 7, 11, ...}} = {0, 1, 2, 3} = Z 4 .

b) Relácia nie je ekvivalencia, lebo nie je symetrická (napr. 1 delí 2, ale 2

nedelí 1).

c) Relácia nie je ekvivalencia, lebo nie je reflexívna (napr. (7, 3)R(7, 3),
keďže 2.7.3 6= 3.7).
√
1 MNOŽINY A RELÁCIE 10

1.4 Zobrazenia
Riešené príklady:
Príklad 1.4.1 Zistite, či relácia f ⊂ A2 , A = {1, 2, 3, 4} je zobrazenie:

a) f = {(1, 2), (2, 3), (2, 4), (3, 4)},

b) f = {(2, 1), (3, 2), (4, 3)}.

Riešenie:
Relácia f z časti a) nie je zobrazenie, lebo f (2) = {3, 4}.
V časti b) relácia f nie je zobrazením množiny {1, 2, 3, 4} do množiny {1, 2, 3, 4},
lebo f (4) je prázdna množina. Relácia f určuje zobrazenie množiny {2, 3, 4} √
do množiny {1, 2, 3, 4}. Zobrazenie je dané predpisom f (x) = x − 1.

Príklad 1.4.2 Ktorú z vlastností: injektívnosť, surjektívnosť, bijektívnosť

má zobrazenie f : R → R? V prípade, že je bijekciou, nájdite k nemu
inverzné zobrazenie.

a) f (x) = |x| + 1,

b) f (x) = 3x − 5.

Riešenie:
a) Zobrazenie nie je injektívne, lebo f (1) = f (−1) = 2. Navyše nie je ani
surjektívne, lebo žiadne reálne číslo menšie ako 1 nemá v zobrazení f vzor.
A teda sa nejedná ani o bijekciu.
b)Zvoľme ľubovoľné x1 , x2 ∈ R. Potom x1 6= x2 ⇒ 3x1 6= 3x2 ⇒ 3x1 − 5 6=
3x2 − 5 ⇒ f (x1 ) 6= f (x2 ). Zobrazenie je injektívne.
Ďalej ukážeme, že je surjektívne. Vezmime ľubovoľné y ∈ R. Hľadáme
x ∈ R také, že f (x) = y. Teda 3x − 5 = y. Z toho vyplýva, že x = 13 (y + 5).
Číslo x = 31 (y + 5) je vzor čísla y v zobrazení f . Zobrazenie f je surjektívne.
Zobrazenie, ktoré je injektívne aj surjektívne, je bijektívne. Navyše, ak v
rovnosti x = 31 (y + 5) zameníme x za y a naopak, dostaneme predpis y √ =
1
3
(x + 5) inverzného zobrazenia k f .
1 MNOŽINY A RELÁCIE 11

Príklad 1.4.3 Ktoré z nasledujúcich štyroch množín sú ekvivalentné? A =

{x ∈ Z : x je párne }, B = {1, 2, 3, ..., 7}, C = {x ∈ N : x je prvočíslo,
x ≤ 20} a množina prirodzených čísel N.
Riešenie:
Dve množiny sú ekvivalentné, ak majú rovnakú mohutnosť. Množiny A, N
sú nekonečné a množiny B, C sú konečné. Konečná množina nemôže byť
ekvivalentná s nekonečnou. Najprv vymenujeme prvky množiny C. C =
{3, 5, 7, 11, 13, 17, 19}. Teda |C| = |B| = 7, a teda množina C je ekvivalentná
s množinou B. Prvky množiny A sú A = {... − 4, −2, 0, 2, 4, ...}. Definujme
zobrazenie ½ f z množiny N do množiny A nasledovne:
x, ak x je párne,
f (x) =
1 − x, ak x je nepárne.
Čitateľ ľahko nahliadne, že takto definovaná funkcia je injektívna aj sur-
jektívna, je to bijektívne zobrazenie. Teda |A| = |N|, množiny A a N sú √
ekvivalentné.
1 MNOŽINY A RELÁCIE 12

1.5 Neriešené úlohy

1.1 Ktoré dvojice množín sa rovnajú?
a) A = {a, b, c}, B = {a, c, b},

b) E = {x ∈ R : 0 < x ≤ 2}, F = {1, 2},

c) G = {x ∈ N : 0 < x ≤ 2}, H = {1, 2}.

1.2 Sú nasledujúce tvrdenia pravdivé?

a) {1, 2} = (1, 2),

b) C ∈ {a, b, c, ...z},

c) ∅ je prázdna množina,

d) 0 je prázdna množina,

e) 95 ∈ {5, 10, 15, ...},

f) 2 ∈ {2, 4, 6},

g) 2 ⊂ {2, 4, 6},

h) {2} ∈ {2, 4, 6},

i) {2} ⊂ {2, 4, 6},

j) x ∈ {x},

k) {x} ⊆ {x},

l) {x} ∈ {x},

m) {x} ∈ {{x}},

n) ∅ ⊆ {x},

o) ∅ ∈ {x},

p) {∅} je prázdna množina.

1.3 Vypíšte prvky množín:

1 MNOŽINY A RELÁCIE 13

a) {x ∈ N : x + 3 = 5},

b) {x ∈ N : x + 1 = x},

c) {x ∈ N : x + 7 ≥ 1},

d) {x ∈ Z : −3 ≤ −2x + 1 ≤ 7}.

1.4 Nech A = {1, 2, 3, 4, 5, 6, 7}, B = {x ∈ N : x je párne, }, C = {1, 2, 3, 4, 5}.

Nájdite prvky množiny (A ∩ B) ÷ C.

1.5 Nech A = {1, 2, 3}, B = {a, b}. Utvorte A × B, B × A, A × A, B × B.

1.6 Nájdite prvky potenčnej množiny P(A), ak:

a) A = {2, 4},

b) A = {x, y, z}.

1.7 Nech U = {0, 1, 2, ...9} je základná množina. Nájdite prvky množín

{0, 1, 2}, U , ∅.

1.8 Nech U = {a, e, i, o, u} je základná množina, A = {a, e, u}, B = {i, o, u}.

Nájdite prvky množín A ∩ B, A ∩ B, A ∪ B, A ∪ B.

1.9 Pomocou Vennových diagramov demonštrujte platnosť:

a) distribučného zákona A ∩ (B ∪ C) = (A ∩ B) ∪ (A ∩ C),

b) DeMorganových zákonov A ∪ B = A ∩ B, A ∩ B = A ∪ B.

1.10 Pomocou Vennových diagramov sa presvedčte o platnosti rovnice

(A ∩ B) ∪ (B ∩ C) ∪ (C ∩ A) = (A ∪ B) ∩ (B ∪ C) ∩ (C ∪ A).

1.11 Zistite, či platí (A ∩ B ∩ C) ∪ [(A ∩ B) − C] = A ∩ B.

1.12 Zistite, či platia nasledujúce rovnice. Ak áno, dokážte. Ak nie, uveďte

kontrapríklad.

a) X ∩ (Y − Z) = (X ∩ Y ) − (X ∩ Z),

b) X − (Y ∪ Z) = (X − Y ) ∪ Z,
1 MNOŽINY A RELÁCIE 14

c) (X ÷ Y ) ∩ Z = (X ∩ Z) ÷ (Y ∩ Z).

1.13 Aký je počet prvkov množín A = {a}, B = {{a}}, C = {a, {a}}, D =

{a, {a}, {a, {a}}}?

1.14 Nájdite všetky rozklady množín

a) {1, 2},

b) {a, b, c}.

1.15 Koľko prvkov obsahuje potenčná množina množiny {1, 2, 3, 4, 5}?

1.16 Nech A = {1, 2, 3} a B = {4, 8}. Nájdite prvky relácie R ⊂ A × B,

ktorá je definovaná takto: aRb ⇔ a − 4 < b + 2, kde a ∈ A, b ∈ B. Nájdite
grafickú a maticovú reprezentáciu inverznej relácie R−1 .

1.17 Majme množiny A = {x ∈ Z : −1 ≤ x ≤ 3}, B = {y ∈ N : y ≤ 5}.

Nájdite a graficky znázornite reláciu R ⊂ A × B, ktorá je definovaná takto:
xRy ⇔ x + y ≤ 2.

1.18 Na množine A = {1, 2, 3, 4} sú dané relácie R = {(x, y) ∈ A × A :

x|(2y)}, S = {(x, y) ∈ A×A : (2x)|(3y)}. Vypíšte prvky relácií R, S, R∪S,
R ∪ S.

1.19 Majme reláciu R na množine {1, 2, 3, 4, 5} definovanú takto:

a) (x, y) ∈ R ⇔ 3|(x − y),

b) (x, y) ∈ R ⇔ x + y ≤ 6.

Vymenujte prvky relácie R aj inverznej relácie R−1 .

1.20 Je relácia R z predchádzajúcej úlohy reflexívna, symetrická, antisy-

metrická, tranzitívna?

1.21 Zistite, či relácia R = {(x, y) ∈ A × A : x|(x + y)}, kde A =

{1, 2, 3, 5, 6} je reflexívna, symetrická, tranzitívna.

1.22 Zistite, či existuje množina M a binárna relácia R na množine M ,

ktorá je súčasne symetrická aj antisymetrická.
1 MNOŽINY A RELÁCIE 15

1.23 Zistite, ktoré z nasledujúcich relácii na množine A = {1, 2, 3} sú si

navzájom rovné?

a) R1 = {(x, y) ∈ A × A : x ≤ y},

b) R2 = {(a, b) ∈ A × A : a ≤ b},

c) R3 = {(y, x) ∈ A × A : y ≤ x},

d) R4 = {(y, x) ∈ A × A : x ≤ y}.

Nakreslite karteziánske grafy týchto relácii.

1.24 Na každom bite je buď 0 alebo 1. Nech X je množina všetkých 4-

bitových reťazcov. Definujme reláciu R na X takto: r1 Rr2 ⇔ ak nejaký
podreťazec z r1 dĺžky 2 je rovnaký ako nejaký podreťazec z r2 dĺžky 2. Napr.
0111R1010, lebo 0111 aj 1010 obsahujú 01, ale napr. 1110R0001. Je táto
relácia reflexívna, symetrická, antisymetrická, tranzitívna?

1.25 Na množine M = {1, 2, 3, 4} sú dané relácie R1 , R2 , R3 . Určte, ktoré z

nich sú reflexívne, symetrické, antisymetrické, tranzitívne. Nájdite najmen-
šiu ekvivalenciu εi na množine M , ktorá obsahuje reláciu Ri . Určte rozklad
M/εi , i = 1, 2, 3.

a) R1 = {(1, 1), (1, 2), (2, 2), (3, 3), (4, 4)},

b) R2 = {(1, 1), (1, 2), (2, 1), (2, 3), (3, 1), (3, 2)},

c) R3 = {(1, 2), (2, 3)}.

1.26 Nech X je neprázdna množina. Definujme na potenčnej množine P(X)

reláciu R takto: (A, B) ∈ R ⇔ A ⊆ B. Je relácia R ekvivalenciou?

1.27 Určte, či daná relácia je ekvivalencia na množine {1, 2, 3, 4, 5}. Ak

áno, nájdite triedy ekvivalencie.

a) {(1, 1), (2, 2), (3, 3), (4, 4), (5, 5), (1, 3), (3, 1)},

b) {(x, y); 2|(x − y)}.

1.28 Nájdite ekvivalenciu (ako množinu usporiadaných dvojíc) na množine

{a, b, c, d, e}, ak triedy ekvivalencie sú {{a}, {b, d, e}, {c}}.
1 MNOŽINY A RELÁCIE 16

1.29 Zistite, či relácie α, β, γ sú ekvivalencie na množine R2 :

a) (a, b)α(c, d) ⇔ a + 2b = c + 2d,

b) (a, b)β(c, d) ⇔ a + 2c = b + 2d,

c) (a, b)γ(c, d) ⇔ a + b = c + d.

1.30 Zistite, či nasledujúce binárne relácie sú reflexívne, symetrické, antisy-

metrické, tranzitívne. Rozhodnite, ktoré z relácii R sú ekvivalencie a nájdite
príslušné triedy ekvivalencie:

a) R = {(x, y) ∈ N × N : x|y ∨ y|x},

b) R = {(x, y) ∈ R × R : (∃k ∈ Z : x − y = kπ)},

c) R = {(x, y) ∈ R × R : y = x − 2},

d) R = {(x, y) ∈ R × R : y = x2 },

e) R = {(x, y) ∈ N × N : x|y},

f) R = {(x, y) ∈ N × N : x.y ≡ 1( mod 2)},

g) R = {(x, y) ∈ R × R : x + y ≥ 2000},

h) R = {(x, y) ∈ R × R : x + 2y < 10},

i) R = {(x, y) ∈ Z × Z : x + y je párne },

j) R = {(x, y) ∈ N × N : x + y je nepárne },

k) R = {(x, y) ∈ Z × Z : 4x ≡ y( mod 3)},

l) R = {(x, y) ∈ N × N : nsd (x, y) = 1},

m) R = {(x, y) ∈ Z × Z : |x − y| ≥ 1},

n) R = {(x, y) ∈ R × R : |x − y| ≤ 1},

o) α = {((a, b), (c, d)) ∈ R2 × R2 : (a > c − 1) ∧ (b > d − 1)},

p) α = {((a, b), (c, d)) ∈ R2 × R2 : a + 2b = c + 2d},

1 MNOŽINY A RELÁCIE 17

q) α = {((a, b), (c, d)) ∈ R2 × R2 : a + b = −c − d},

r) α = {((a, b), (c, d)) ∈ R2 × Z2 : (a + b ≤ c) ∧ (b ≤ d)},

s) α = {((a, b), (c, d)) ∈ R2 × R2 : a + d = b + c}.

1.31 Zistite, ktoré z relácii R na množine N sú ekvivalencie:

a) xRy ⇔ x = y 2 ,

b) xRy ⇔ x > y,

c) xRy ⇔ x ≥ y,

d) xRy ⇔ x = y,

e) xRy ⇔ 3|(x − y),

f) xRy ⇔ 3|(x + y),

g) xRy ⇔ x|(2 − y),

h) xRy ⇔ x ≡ y( mod 6).

1.32 Nech A je množina všetkých usporiadaných štvoríc z núl a jednotiek.

Dve usporiadané štvorice sú v relácii R práve vtedy, ak sa zhodujú:

a) aspoň v dvoch zložkách,

b) v prvých dvoch zložkách.

Zistite, či relácia R je reláciou ekvivalencie. Ak áno, určte triedy ekvivalen-

cie.

1.33 Nech P(A) je množina všetkých podmnožín n-prvkovej množiny A.

Binárnu reláciu α definujeme nasledovne: Ai αAj ⇔ existuje bijektívne zo-
brazenie množiny Ai do množiny Aj . Je relácia α ekvivalencia na P(A)? Ak
áno, určte triedy ekvivalencie.

1.34 Nech m je pevne zvolené prirodzené číslo. Je α = {(i, j) ∈ N × N :

∃k ∈ Z, i = j + km} ekvivalencia? Ak áno, určte triedy ekvivalencie.

1.35 Zistite, či binárna relácia f ⊂ N2 je funkcia:

1 MNOŽINY A RELÁCIE 18

a) f = {(x, x) : x ∈ N} ∪ {(x + 1, x) : x ∈ N},

b) f = {(x, x2 + x) : x ∈ N}.

1.36 Nájdite bijekcie f : N → Z, g : Z → N, ktoré:

a) sú navzájom inverzné,

b) nie sú navzájom inverzné.

1.37 Dané sú množiny A = {4, 5, 7, 9}, B = {−2, −1, 0, 1, 2} a relácie

U1 = {(4, −1), (7, 0), (9, 0), (5, 2)}, U2 = {(5, −2), (4, 0), (7, 2), (9, −1)}. Roz-
hodnite, ktorá z relácii je injektivnym a ktorá surjektívnym zobrazením mno-
žiny A do množiny B.

1.38 Nech A = {1, 2, 3} a B = {1, 2, 3, 4}. Je fi funkcia množiny A do

množiny B (fi : A → B), ak:

a) f1 = {(1, 2), (2, 2), (3, 4)},

b) f2 = {(1, 2), (2, 3)},

c) f3 = {(1, 2), (2, 2), (2, 4), (3, 3)}?

1.39 Zistite, či relácia R je funkcia množiny X = {1, 2, 3, 4} do množiny

Y = {a, b, c, d} (R : X → Y ). Ak áno, nájdite definičný obor, obor hodnôt a
určte, či je injektívna, surjektívna, bijektívna. Nájdite inverznú funkciu, ak
existuje.

a) R = {(1, a), (2, a), (3, c), (4, b)},

b) R = {(1, c), (2, a), (3, b), (4, c), (2, d)},

c) R = {(1, c), (2, d), (3, a), (4, b)},

d) R = {(1, d), (2, d), (4, a)},

d) R = {(1, b), (2, b), (3, b), (4, b)}.

1.40 Nájdite zobrazenie f : N → N, ktoré:

a) nie je injektívne a je surjektívne,

1 MNOŽINY A RELÁCIE 19

b) je injektívne a nie je surjektívne,

c) nie je injektívne ani surjektívne,

d) je bijektívne, ale nie je to identita.

1.41 Majme f : A → B, g : B → C. Ak f, g sú injektívne (surjektívne,

bijektívne), tak aj f ◦ g je injektívne (surjektívne, bijektívne). Dokážte to.

1.42 Koľko funkcii f : {1, 2} → {a, b} existuje?

1.43 Koľko injektívnych funkcií f : A → B existuje, pričom |A| = 3, |B| =

4?

1.44 Koľko surjektívnych funkcií f : A → B existuje, pričom |A| = 3, |B| =

2?

1.45 Zistite, či dané zobrazenie je injektívne, surjektívne, bijektívne:

a) f : N → N : f (n) = 2n,

b) g : Z → Z : g(x) = x − 1,

c) h : h− π2 , π2 i → h−1, 1i : h(x) = sin x,

d) f : R → h−1, 1i : f (x) = cos x,

e) g : N × N → R : g(x, y) = xy ,

f) h : N → N × N : f (n) = (2n, n),

g) f : Z × Z − {0} → Q : f (x, y) = xy ,
µ ¶
a b
h) g : M2 (R) → R : f
4
= (a, b, c, d).
c d

1.46 Je množina párnych prirodzených čísel ekvivalentná s množinou ne-

párnych prirodzených čísel?

1.47 Majú množiny A × B, B × A rovnaký počet prvkov pre ľubovoľné dve

množiny A, B?
1 MNOŽINY A RELÁCIE 20

1.48 Ktoré z nasledujúcich množín N, N × N, Z − N, Z × {1, 2} sú ekviva-

lentné?

1.49 Ktoré z nasledujúcich množín N, N ∪ {−1, −2}, Z sú ekvivalentné?

1.50 Zistite, či množiny Z a M = {2k : k ∈ N} majú rovnakú mohutnosť.

1.51 Zistite, či množiny A = {x ∈ Z : x ≡ 0( mod 3)} a B = { 31k : k ∈ N}

majú rovnaký počet prvkov.
1 MNOŽINY A RELÁCIE 21

1.6 Výsledky neriešených úloh

1.1 a)c) áno, b) nie.

1.2 c)e)f )i)j)k)m)n) áno, ostatné nie.

1.3 a) {2}, b) ∅, c) N, d) {−3, −2, −1, 0, 1, 2}.

1.4 {1, 3, 5, 6}.

1.5 A × B = {(1, a), (1, b), (2, a), (2, b), (3, a), (3, b)},
B × A = {(a, 1), (b, 1), (a, 2), (b, 2), (a, 3), (b, 3)},
A × A = {(1, 1), (1, 2), (1, 3), (2, 1), (2, 2), (2, 3), (3, 1), (3, 2), (3, 3)},
B × B = {(a, a), (a, b), (b, a), (b, b)}.

1.6
a) {∅, {2}, {4}, {2, 4}},

b) {∅, {x}, {y}, {z}, {x, z}, {x, y}, {y, z}, {x, y, z}}.

1.7 {3, 4, 5, 6, 7, 8, 9}, ∅, U .

1.8 ∅, {a, e, i, o}, {a, e, i, o}, ∅.

1.9 Ponechávame na čitateľa.

1.10 Ponechávame na čitateľa.

1.11 Áno.

1.12 a)c) platia, b) neplatí.

1.13 1,1,2,3.

1.14
a) {{1}, {2}}, {{1, 2}},

b) {{a}, {b}, {c}}, {{a}, {b, c}}, {{b}, {a, c}}, {{c}, {a, b}}, {{a, b, c}}.

1.15 32.
1 MNOŽINY A RELÁCIE 22

µ R =¶
1.16 −1
{(4, 1), (4, 2), (4, 3), (8, 1)}.
1 1 1
1 0 0
Obrázok 3

-1 2 4 6 8 x

-1

 
1 1 1 0 0
 1 1 0 0 0 
.
 
1.17 R−1 = {(−1, 1), (−1, 2), (−1, 3), (0, 1), (0, 2), (1, 1)}. 
 1 0 0 0 0 
 0 0 0 0 0 
0 0 0 0 0
1 MNOŽINY A RELÁCIE 23

Obrázok 4
y

-1 1 2 3 4 x

-1

1.18 R = {(1, 1), (1, 2), (1, 3), (1, 4), (2, 1), (2, 2), (2, 3), (2, 4), (3, 3), (4, 2),
(4, 4)},
S = {(1, 2), (1, 4), (2, 4), (3, 2), (3, 4)},
R∪S = {(1, 1), (1, 2), (1, 3), (1, 4), (2, 1), (2, 2), (2, 3), (2, 4), (3, 2), (3, 3),
(3, 4), (4, 2), (4, 4)},
R ∪ S = {(3, 1), (4, 1), (4, 3)}.

1.19
a) R = {(1, 1), (1, 4), (2, 2), (2, 5), (3, 3), (4, 1), (4, 4), (5, 2), (5, 5)},
R−1 = {(1, 1), (4, 1), (2, 2), (5, 2), (3, 3), (1, 4), (4, 4), (2, 5), (5.5)},

b) R = {(1, 1), (1, 2), (1, 3), (2, 1), (2, 2), (3, 1)},
R−1 = {(1, 1), (1, 2), (1, 3), (2, 1), (2, 2), (3, 1)}.

1.20
a) je reflexívna, symetrická a tranzitívna,

b) nemá žiadnu z daných vlastností.

1 MNOŽINY A RELÁCIE 24

1.21 R = {(1, 1), (1, 2), (1, 3), (1, 5), (1, 6), (2, 2), (2, 6), (3, 3), (3, 6), (5, 5), (6, 6)}.
Je iba reflexívna.

1.22 Áno.

1.23 R1 = R2 = R3 .

1.24 Je reflexívna a symetrická.

1.25

a) je reflexívna, antisymetrická a tranzitívna,

ε1 = R1 ∪ {(1, 2)},

b) nemá žiadnu z daných vlastností,

ε2 = R2 ∪ {(1, 3), (2, 2), (3, 2), (4, 4)},

c) je antisymetrická,
ε3 = R3 ∪ {(1, 1), (1, 3), (2, 1), (2, 2), (3, 2), (3, 3), (4, 4)}.

1.26 Áno.

1.27 a) áno, {{1, 3}, {2}, {4}, {5}}, b) áno, {{1, 3, 5}, {2, 4}}.

1.28 ε{(a, a), (b, b), (c, c), (d, d), (e, e), (b, d), (d, b), (d, e), (e, d), (b, e), (e, b)}.

1.29 α, γ áno, β nie.

1.30

a) reflexívna, symetrická,

b) ekvivalencia, nekonečne veľa tried rozkladu, triedy obsahujú čísla, kto-

rých rozdiel je násobkom čísla π,

c) antisymetrická,

d) antisymetrická,

e) reflexívna, antisymetrická, tranzitívna,

1 MNOŽINY A RELÁCIE 25

f) symetrická, tranzitívna,

g) symetrická,

h) nemá žiadnu z daných vlastností,

i) ekvivalencia, dve triedy rozkladu: párne a nepárne čísla,

j) symetrická,

k) ekvivalencia, triedy sú zvyškové triedy pri module 3,

l) symetrická,

m) symetrická,

n) reflexívna, symetrická, tranzitívna,

o) reflexívna,

p) reflexívna, symetrická, tranzitívna,

q) nemá žiadnu z daných vlastností,

r) nemá žiadnu z daných vlastností,

s) reflexívna, antisymetrická, tranzitívna.

1.31 d)e)h) sú ekvivalencie, ostatné nie sú.

1.32

a) nie, lebo nie je tranzitívna,

b) áno, štyri triedy, do jednej triedy patria usporiadané štvorice, ktoré

majú rovnakú prvú a druhú zložku.

1.33 Áno. V jednej triede ekvivalencie sú množiny z P(A) s rovnakým

počtom prvkov.

1.34 36.

1.35 a) nie, b) áno.

1 MNOŽINY A RELÁCIE 26

1.36 Ponechávame na čitateľa.

1.37 U1 nie je injektívná ani surjektívna, U2 je injektívná, ale nie je sur-

jektívna.

1.38 f1 je funkcia , f2 a f3 nie sú funkcie.

1.39
a) je funkcia, nie je injektívna ani surjektívna,

b) nie je funkcia,

c) je funkcia, je bijektívna, teda existuje inverzné zobrazenie,

d) nie je funkcia,

e) je funkcia, nie je injektívna ani surjektívna.

1.40 Ponechávame na čitateľa.

1.41 Ponechávame na čitateľa.

1.42 4.

1.43 24.

1.44 12.

1.45 a)f ) injektívne, b)c)h) bijektívne, d)g) surjektívne, e) nemá žiadnu

z vlastností.

1.46 Áno.

1.47 Áno.

1.48 Všetky.

1.49 Všetky.

1.50 Áno.

1.51 Áno.