Finanno-ekonomick analza

podniku
Finanno-ekonomick analza podniku
Analza podnikovej innosti je mnohotvrna a rznorod,
zahruje poznvanie zloitch javov a procesov, ktor sa
odohrvaj v transformanom procese. Analza tvor nstroj
skmania a hodnotenia tchto procesov, najm podmienok, za
akch prebiehaj, ako i skmanie vplyvov a prinnch
svislost, ktor tu psobia.

Ekonomick analza tvor zdroj aktulnych, objektvnych a
komplexnch informci pre vrcholov podnikov vedenie
tkajcich sa kategri zisku, vnosov, nkladov...

Finann analza tvor vchodisko poznvania vsledkov
podniku, ktor sa odraj do jeho finannej situcie. V tejto
sa premieta ekonomick spenos a zrove rove vrobnej,
inovanej, komernej a alch aktivt podniku, ktor s
rozhodujce pre al ekonomick rozvoj podniku.
Zloitos transformanho procesu, otzky finannho
hospodrenia a dosahovanch vsledkov podniku vyaduj
hlbok poznanie uskutoovanch operci. To nemono
dosiahnu jednou analzou, a preto sa vypracvaj viacer
druhy analzy, a to:
- periodick a neperiodick,
- krtkodob a dlhodob,
- orientan a hbkov,
- shrnn a iastkov.
Dleit je poiadavka, aby sa analza uskutoovala sstavne,
pravidelne, kvalifikovane a najm vas, aby splnila svoju lohu. Z
hadiska asovho mono finann analzu zamera na :
- skmanie sasnej situcie,
- skmanie sasnosti z hadiska minulosti, ide o analzu ex post,
- odhad budcnosti z hadiska sasnosti, ide o analza ex ante.

Z hadiska uvateov je finann analza predovetkm
orientovan pre manament podniku, vlastnkov a veriteov. Z tohto
hadiska vychdza i obsahov zameranie, taktie sa prispsobuje
metodika finannej analzy.




Obsahovo mono finanno-ekonomick analzu rozdeli na:

finann analzu ako rozbor dajov z tovnctva, resp. z
finannch vkazov, tie oznaovan ako analzu finannch
vkazov,

finann analzu rozren o hodnotiaci proces k finannmu
rozhodovaniu o podniku,

finann analzu chpan ako proces opierajci sa o informan
zdroje, nielen z dajov tovnctva, ale i z alch zdrojov, a to z
finannch i nefinannch, internch a externch.






Pre vetky pouvan metdy v analze je spolon, e s
orientovan na skmanie vzahov, ktor v systme vystupuj.
Preto v mnohch prpadoch ich skmaniu predchdza
klasifikan analza, resp. analza ako metda vo viacerch
formch. Klasifikan analza sa vyskytuje v dvoch formch
syntetick a analytick.
Syntetick klasifikcia vychdza z toho, e v javoch sa
prejavuje opakovanie i podobnos. Syntetick klasifikcia
postupuje od jednotlivosti k celku.

Analytick klasifikcia vychdza z rozkladu mnoiny javov na
podmnoiny, kde ide o postup od celku k astiam skmanho
javu alebo procesu.

Klasifikan analza teda skma vvoj alebo vntorn truktru
javov poda rznych hadsk.




Vzahov analza sa poka o kvantitatvne vyjadrenie
vystupujcich vzahov. Vznamn je formulcia vzahov medzi
ekonomickmi a technickmi podmienkami priebehu, najm
vrobnho procesu, kde sa uplatuje regresn a korelan
analza.

V teri tatistiky sa rozliuje tatistick a funkn zvislos.
tatistick zvislos jednho znaku od druhho je tak
zvislos, ke pri zmench hodnt jednho znaku nie je
podmienen rozdelenie poetnosti hodnt druhho znaku.
Osobitnm prpadom tatistickej zvislosti je korelan
zvislos, pri ktorej zmena hodnt jednho znaku men
podmienen priemery hodnt druhho znaku.
Funkn zvislos predstavuje pevn kvantitatvnu svislos
javov, pri ktorej urit zmena jednho znaku zodpoved len
jednej uritej zmene druhho znaku.




Kauzlna analza m vek vznam v analytickej innosti pre
monosti objavova priny, predurova javy a inky.
Kauzalita javov a vedeck analza prin s predpokladom
prehbenia poznatkov a praktickho zvldnutia objektvnej
reality. V analze a vbec v ekonomickej praxi treba zohadni,
e kad kauzlna analza zjednoduuje svojim spsobom
skutonos a e vzahy medzi javmi a procesmi sa kauzalitou
nevyerpvaj.







Dialektick analza sleduje javy v ich interakcich, zohaduje
faktor asu sptnovzbov vzahy, prpadne i alie. Dialektick
analza predpoklad pohad na skutonos z hadiska
protikladov a vestrannch svislost, z hadiska ovplyvovania i
tch premennch, ktor sa pri kauzlnej analze povauj za
nezvisl premenn. Aplikcia dialektickej analzy z hadiska
kvantifikcie svislost je vemi zloit a jej metodick apart sa
v praxi zatia len vnimone vyuva.
Rozliuj sa dva zkladn prstupy k finannej analze:

1. fundamentlna analza uskutouje rozbory zaloen
na vzjomnch svislostiach medzi ekonomickmi
a mimo ekonomickmi javmi, na sksenostiach
odbornkov a ich subjektvnych odhadoch. Spracovva
teda skr daje kvalitatvnej povahy, kvantitatvne
informcie vyuva bez algoritmizovanch postupov.

2. technick analza sa naproti tomu opiera o pouitie
algoritmizovanch (napr. matematickch, matematicko-
tatistickch, ekonomickch a inch) metd ku
kvantitatvnemu spracovaniu dt s nslednm
kvalitatvnym posdenm vsledkov.






Zsady finannej analzy

cieovos, z ktorej jednoznane vyplva, e kad analza mus
by cieovo orientovan.
komplexnos, zabezpeuje ucelen pohad na skman jav i
proces v podniku. Jednotliv procesy nemono skma
izolovane, ale vo vzjomnch vzahoch a svislostiach.
konkrtnos, vyaduje vecn zameranie analzy, zverov i
nvrhov opatren v relnom ase. Vyaduje uplatova nov,
progresvne tendencie, pozitvne ovplyvujce ekonomick
innos.
objektvnos a kritickos, analza zabezpeuje predovetkm jej
pravdivos. Objektvnos analzy teda predpoklad zbavi sa
subjektvnych pohadov.
systematickos, pln poiadavku zachovva kontinuitu
minulosti, sasnosti a budcnosti pri analze.




Zsady finannej analzy

cieovos, z ktorej jednoznane vyplva, e kad analza mus
by cieovo orientovan.
komplexnos, zabezpeuje ucelen pohad na skman jav i
proces v podniku. Jednotliv procesy nemono skma
izolovane, ale vo vzjomnch vzahoch a svislostiach.
konkrtnos, vyaduje vecn zameranie analzy, zverov i
nvrhov opatren v relnom ase. Vyaduje uplatova nov,
progresvne tendencie, pozitvne ovplyvujce ekonomick
innos.
objektvnos a kritickos, analza zabezpeuje predovetkm jej
pravdivos. Objektvnos analzy teda predpoklad zbavi sa
subjektvnych pohadov.
systematickos, pln poiadavku zachovva kontinuitu
minulosti, sasnosti a budcnosti pri analze.




truktru analzy finannej situcie mono nartn
nasledovnou schmou:

Analza externch initeov
-
Analza internch initeov
-
Analza ttnych zsahov
-
Kvantitatvne vsledky
-
Kvalitatvne vsledky
-
Analza vrobkov
-
Analza silnch a slabch strnok podniku
-
Analza postavenia podniku na trhu




Analza finanno - ekonomickej situcie podniku

je racionlne orientovan na dva okruhy:

a) na analzu shrnnch vsledkov innosti podniku, ktorej
lohou je preskma globlne vsledky podniku a ich vplyv na
jeho pozcie na trhu,

b) na analzu parcilnych vsledkov, ktor umouj
precizova poznanie shrnnch vsledkov a poskytuj
kvalifikovan informcie pre proces rozhodovania.
Analza shrnnch vsledkov
a) analza finannej situcie podniku - ex post
b) prognzovanie finannej situcie podniku - ex ante
c) analza vsledku hospodrenia
d) analza cash flow
e) vrobkov analza
f) analza rovne transformanho procesu (efektvnosti,
innosti...)
g) analza kvantitatvnych vsledkov (sortimentu, rovnomernosti
vroby...)
h) analza postavenia podniku na trhu

Analza parcilnych vsledkov
a) Analza vrobnch faktorov vo vrobnom procese
- Analza prce a aktivizcia udskho initea (analzou sledujeme
rozdelenie, poet a pohyb, truktru, kvalifikciu a stupe vyuvania
pracovnkov)
- Analza produktivity prce
- Analza pracovnho asu
- Analza miezd
b) Analza efektvnosti vrobnho procesu
c) Analza technolgie vroby
d) Analza spotreby vrobnch faktorov
e) Analza akosti produkcie
Analza finannej situcie podniku - ex post
Jej lohou je:

posdi finann dveryhodnos a spoahlivos podniku,
odhaova slab a siln strnky finannej situcie podniku,
priny, ktorch s nsledkom,
poskytova podklady pre finanno-ekonomick riadenie
podniku, vrtane plnovacej innosti.

Analza finannej situcie podniku - ex post
Postup finannej analzy ex post:

1. Vpoet finannch pomerovch ukazovateov za
analyzovan podnik
2. Komparcia podnikovch ukazovateov s priemernmi
ukazovatemi za prslun odbor podnikania
3. Analza vvoja podnikovch ukazovateov v ase
4. Analza vzjomnch vzahov medzi pomerovmi finannmi
ukazovatemi
Ukazovatele a metdy finannej analzy ex post

1. Ukazovatele likvidity
2. Ukazovatele aktivity
3. Ukazovatele zadenosti
4. Ukazovatele rentability
5. Ukazovatele trhovej hodnoty podniku
1. Ukazovatele likvidity

vypovedaj o schopnosti podniku hradi svoje zvzky. Likvidita je
schopnosou firmy rchlo previes urit poloku aktv na hotov peniaze v
zujme firmy splati svoje zvzky v stanovenej lehote splatnosti.

Likvidita pohotov = finann majetok
krtkodob zvzky 0,2 a 0,6

Likvidita ben = (finann majetok + krtkodob pohadvky)
krtkodob zvzky 1 a 1,5

Likvidita celkov = finann majetok + krtkodob pohadvky + zsoby
krtkodob zvzky

2 a 2,5
2. Ukazovatele aktivity

Kvantifikuj ako inne podnik vyuva svoj majetok. Ak m podnik majetku
privea, s s tm spojen nadpriemern nklady, majetok treba udriava, jeho
vek as je kryt verom a vysok stav majetku si vyaduje vysok ver,
ktor plod vysok rok. Nedostaton stav zsob m za nsledok nzky
objem vroby a podnik prichdza o trby, ktor by mohol dosiahnu.

Doba obratu zsob = zsoby (priem. stav) * 365
trby
Doba obratu (inkasa) pohadvok = priem. stavu pohadvok *365
trby
Doba splcania zvzkov = zvzky (priem.) *365
nklady
Doba obratu aktv = priem. stav aktv *365
trby
3. Ukazovatele zadenosti

slia na monitorovanie truktry finannch zdrojov podniku. Podiel
vlastnch a cudzch zdrojov ovplyvuje finann stabilitu podniku. Vysok
podiel vlastnch zdrojov rob podnik stabilnm, nezvislm, pri ich nzkom
podiele je podnik labiln.

Stupe samofinancovania = vlastn kapitl / celkov kapitl

Stupe zadenosti = cudz kapitl / celkov kapitl

Platobn neschopnos = zvzky / pohadvky primrna ak je >1
sekundrna ak je <1

Krytie investinho majetku = dlhodob zdroje / stle aktva
Vypoved o dodran zlatho bilannho pravidla. Ak je vsledok >1, tak je
podnik prekapitalizovan, v opanom prpade je podkapitalizovan.
4. Ukazovatele rentability

vyjadruj vnosnos podnikovho silia. Do ich rovne a vvoja sa
premietaj rove a vvoj likvidity, aktivity a zadenosti a ukazovatele
rentability ich syntetizuj.

ROI - Return on Investment = (ist zisk + rok) / trby
ROA - Return on Assets = ist zisk / aktva
ROE - Return on Equity = ist zisk / vlastn kapitl.

Rentabilita trieb = ist zisk / trby
Rentabilita vnosov = ist zisk / vnosy


5. Ukazovatele trhovej hodnoty

obohacuj finann analzu o pohad subjektov zvonku, teda investorov, resp.
potencilnych investorov. Zaha teda aj hodnotenie rizikovosti podnikania
premietnutej do trhovej ceny akci.

P/E koeficient - price earning ratio = trhov cena akcie / zisk na 1 akciu
Kurz akcie = trhov cena akcie / nominlna hodnota akcie
- m je hodnota via ako 1, tm je pozcia podniku na trhu
stabilnejia
Dividendov vnos = dividenda na akciu / trhov cena akcie
Market to Book Ratio = set trhovch cien vetkch akci / tovn hodnota
vlastnho imania
ak je v ako 1 ide o podnik prosperujci s dobrou budcnosou
ak je men ako 1 jeho budcnos je rizikov a reprodukn schopnos aktv
nedostaton
Prognzovanie finannej situcie podniku - ex ante
Umouj s primeranou spoahlivosou zaradi firmu do kategrie
prosperujcich resp. neprosperujcich firiem.

Metdy prognzovania finannej situcie podniku

metdy bodovho hodnotenia
matematicko-tatistick metdy
jednorozmern diskriminan analza
dvojrozmern diskriminan analza
viacrozmern diskriminan analza
neurnov siete

Metdy bodovho hodnotenia

hodnoty zvolench finannch ukazovateov sa transformuj na
body pomocou bodovch stupnc. Jednoduch, resp. ven set
bodov je potom veliinou, na zklade ktorej sa predikuje finann
vvoj firmy

Tamariho rizikov index - oceuje bodmi na zklade vlastnch
empirickch poznatkov. Na zklade stu bodov lenil podniky do 3
kategri - podniky so stabilnou, nevyhranenou a rizikovou
finannou budcnosou

Rchly test - na zklade 4 ukazovateov a im pridelenm potom
bodov rozliuje podniky s finannou situciou: vemi dobrou,
dobrou, strednou, zlou a s ohrozenou solventnosou
Jednorozmern diskriminan analza

podniky klasifikuje ako prosperujce, resp. neprosperujce len na
zklade jednho ukazovatea

Beaverova jednorozmern diskriminan analza. Profilovou
analzou zisoval nakoko sa priemern hodnoty ukazovatea v
oboch sboroch lia a vytvoril rozliovaciu hodnotu, ktor umonila
klasifikova podnik s najmenou chybou.

Metda sa neujala, pretoe umouje posdi firmu na zklade
jednho ukazovatea ako prosperujcu a na zklade inho ako
neprosperujcu.
Dvojrozmern diskriminan analza

podniky klasifikuje ako prosperujce, resp. neprosperujce na
zklade dvoch ukazovateov, pri ich vbere je dleit dba na to,
aby sa ukazovatele vo svojej vpovedi neprekrvali

Na rozdelenie podnikov do skupn poda prosperity je pri tchto
metdach potrebn poui rozliovaciu priamku.

0 = a
0
+

a
1
k
1
+

a
2
k
2





Viacrozmern diskriminan analza

podniky klasifikuje ako prosperujce, resp. neprosperujce na
zklade viacerch ukazovateov, ktor vytvraj priestor

Na rozdelenie podnikov do skupn poda prosperity je pri tchto
metdach potrebn poui rozliovaciu rovinu.
0 = a
0
+

a
1
k
1
+

a
2
k
2
+

a
3
k
3
- trojrozmern priestor

0 = a
0
+

a
1
k
1
+

a
2
k
2
+

a
3
k
3
+... +

a
n
k
n
- n-rozmern priestor

Altmanova metda

Z = 0,717x
1
+

0,847x
2
+

3,107x
3
+

0,420x
4
+

0,998x
5

x
1
- ist prevdzkov kapitl / celkov kapitl
x
2
- nerozdelen zisk / celkov kapitl
x
3
- zisk pred zdanenm + roky / celkov kapitl
x
4
- trhov hodnota vlastnho kapitlu / cudz kapitl
x
5
- trby / celkov kapitl

Z > 2,9 finann situcia je v sasnosti i v
budcnosti dobr
1,2 > Z < 2,9 ed zna nevyhranench vsledkov
Z < 1,2 finann situcia je zl, hroz bankrot
Index bonity

Rovnakm spsobom je odvoden aj tzv. index bonity, ktor zaha
es pomerovch finannch ukazovateov.

x
1
= cash flow / cudz kapitl
x
2
= celkov kapitl / cudz kapitl
x
3
= zisk pred zdanenm /celkov kapitl
x
4
= zisk pred zdanenm / celkov vkony
x
5
= zsoby / aktva celkom
x
6
= celkov vkony / celkov kapitl

Index bonity sa ur rovnicou:
B = 1,5x
1
+ 0,08x
2
+ 10x
3
+ 5x
4
+ 0,3x
5
+ 0,1x
6


Shrnn finanno-ekonomick situcia firmy sa potom posudzuje poda tejto
stupnice:



Extrmne
zl
Vemi zl Zl Urit
problmy
Dobr Vemi
dobr
Extrmne
dobr
-3 -2 -1 0 1 2 3


Analza parcilnych vstupov podniku

V ekonomickej efektvnosti sa vyjadruje vzah efektu a nkladov
ekonomickho charakteru v svislosti s plnenm ciea. Efektvnos
teda predstavuje relatvny efekt na jednotku pouitch zdrojov,
priom hodnotme i dsledky, ktor nm efekt prina.

Analza pozostva:
1. Analza prce a aktivizcia udskho initea
Na pracovn vsledky a aktivizciu udskho initea psob
komplex vplyvov, a to predovetkm vlastn schopnos loveka,
rove jeho kvalifikcie, povaha vykonvanej prce a jej ocenenie.
Na vyjadrenie meme vyui rad ukazovateov.
Koeficient obratu pracovnkov z ich prrastku (kp) za vymedzen asov
obdobie:

poet prijatch pracovnkov
kp = (1)
priemern evidenn poet pracovnkov


Koeficient obratu pracovnkov z ich bytku (ku) za vymedzen asov obdobie:

bytok pracovnkov
ku = (2)
priemern evidenn poet pracovnkov


Koeficient fluktucie (kf):

zdvodnen a svojvon odchod pracovnkov
kf = (3)
priemern evidenn poet pracovnkov


2. Analza produktivity prce

Pre analzu je vhodn rozdeli ukazovatele produktivity prce do dvoch
zkladnch skupn na:
- syntetick ukazovatele
- iastkov ukazovatele.

Skupina syntetickch ukazovateov nm sli na vyjadrovanie celkovej rovne a
vvoja produktivity prce a je vyjadren vzahom medzi objemom produkcie a
objemom ivej prce.

Skupina iastkovch ukazovateov charakterizuje produktivitu prce len z
uritho hadiska. lohou analzy je njs monosti jej zvyovania a odkry
rezervy v zvyovan produktivity prce. To znamen zisti faktory, ktor
rozhodujcou mierou psobia na jej rove a vytvori tak podmienky, pri ktorch
dochdza k pozitvnym zmenm v prejavoch tchto faktorov, s nslednm rastom
produktivity prce.
Medzi iastkov ukazovatele rastu produktivity prce patria:

- prcnos produkcie,
- fond pracovnho asu a jeho vyuitie,
- pohyb a truktra pracovnkov,
- zmeny kooperanch vzahov,
- zmeny sortimentu vroby.
3. Analza pracovnho asu

K znmym metdam patria:

a) snmka pracovnho da - spova v pozorovan a postupnom meran
jednotlivch prvkov pracovnho asu v priebehu pracovnho da.
b) chronometr - je metda tdia opakujcich sa pracovnch prvkov
opercie, ktor sa rob priamo na pracovisku pozorovanm a meranm
c) dvojstrann pozorovanie - spova v sasnom sledovan
technologickho a pracovnho procesu.
d) metda momentovho pozorovania - spova v tom, e sa vymedzia
innosti, ktor sa bud sledova a odhadne sa ich podiel v celkovom
pracovnom ase.
e) metdy normatvnych pohybov - metodicky shrn nvodov,
postupov a technk analyzujcich kad run pracovn operciu na
zkladn pohybov prvky, potrebn na jej vykonanie.

4. Analza miezd

sa orientuje na rovni podniku tie vo vzahu miezd k vrobe a k
mzdovmu mechanizmu a vplyvu mzdy na produktivitu prce. alej sa v
analze sleduje stimulan funkcia miezd smerujca k zainteresovanosti a
plneniu stimulanch loh. Pri analze miezd v syntze treba skma a
hodnoti, i vzrast miezd je v sprvnej relcii k rastu produktivity prce.
alej treba posdi efektvnos vynakladania mzdovch prostriedkov, pre
ktor je charakteristick nasledujci sbor ukazovateov:


objem vkonu
Produktivita prce =
poet pracovnkov


mzdov prostriedky
Priemern mzda =
poet pracovnkov


objem vkonu
Efektvnos mzdovch prostriedkov =
mzdov prostriedky

5. Analza efektvnosti vrobnho procesu

Podmienky, za akch prebieha vrobn proces rozdeuje na:
- Technick podmienky k nim patr vlastn technolgia vroby, zodpovedajca
technika, prrodn podmienky a organizano-technick podmienky
- Ekonomick podmienky - vo vrobnom procese ide prve o dosiahnutie takch
vsledkov, ktor s ekonomicky opodstatnen.

tdium vrobnho procesu a jeho priebeh sa me uskutoni rznymi metdami
a technikou.
Ako racionlne sa ukazuj nasledujce metdy tdia vrobnho procesu:
- metda evidenno-rekontrukn,
- metda modelovo-experimentlna,
- metda prevdzkovch meran
6. Analza technolgie vroby
Skr ako chceme uskutoni analzu vrobnho procesu, treba pozna jeho
technolgiu. Podklady zameran na technolgiu tvoria:

1. Technologick reglement.
2. Predpisy o medzioperanej analytickej kontrole.
3. Podklady z literatry a patentov.
4. In podklady.

Osobitn pozornos treba venova technologickmu reglementu. Technologick
reglement je zvzn vrobn predpis, ktor uruje podmienky a postup
jednotlivch vrobnch operci tak, aby sa zabezpeila akos vrobkov,
hospodrnos vroby a bezpenos prce. Analza zisuje relnos a
opodstatnenos technologickho reglementu vo vzahu k sasnmu stavu
technolgie a organizcie vrobnho procesu.
7. Analza spotrebovanch vrobnch faktorov

Spotrebovan faktory vchdzaj v priebehu vrobnho procesu priamo do
produktu a tvoria jeho substanciu.
Pri ich analze sa zameriavame na dve strnky, ktor psobia na ekonomiku
transformanho procesu podniku:

Prv hadisko sleduje lepie vyuvanie obenho majetku, je to hadisko stavu
zsob, ako percentulneho zabezpeenia transformanho procesu. Ide o
skladovanie optimlnych stavov vrobnch zsob, nedokonenej vroby a hotovej
produkcie.

Druhm hadiskom pri analze vyuvania obenho majetku je sledovanie
mernej spotreby vo vrobnom procese, t. j. spotrebe materilu na jednotku
produkcie. Celkov efektvnos vyuvania obenho majetku v podniku je
ovplyvovan:

- rezervami v zrchovan obratu obenho majetku,
- rezervami v zniovan mernej spotreby vo vrobnom procese.
8. Analza akosti produkcie

Akos je shrn vlastnost produkcie, vrobku, ktor podmieuje jej schopnos
uspokoji stanoven potreby v slade s jej urenm.

Pri rozbore akosti pouvame ukazovatele akosti:
1. Ukazovate rovne akosti umouje sledova odchlky, vznikajce psobenm
uritch vplyvov jednm smerom. Me by vyjadren:
a) stom nameranch hodnt akosti na uritom pote n kontrolovanch
vrobkov
b) priemerom nameranch hodnt akosti na uritom pote n
kontrolovanch vrobkov

2. Ukazovate rovnomernosti akosti umouje sledova odchlky vznikajce
psobenm uritch vplyvov obidvoma smermi sasne.

3. Ukazovate rozptia akosti vyjadruje najviu a najmeniu hodnotu akostnch
vlastnost na uritom pote kontrolovanch vrobkov alebo vzoriek. Zrove
udva polohu rozptia.