Vsledky tyda (26.11-02.12.

2014)
V tchto "Vsledkoch tda," s znzornen zvery na situciu na vchode Ukrajiny a v
Kryme, v Ukrajinskej ekonomike, takisto ako analza medzinrodnch a ukrajinskch oznmen
tda, tendnci medzinrodnej podpory Ukrajiny.
Poas tohto tda sa situcia v oblasti ATO zostva akou a nptou (zvenie intenzity
tokov a zrove znenie ich potu). Prebiehaj provokatvne akcie ozbrojencov (pouitie zpadnch
novinrov ako "udskch ttov", ostreovanie pozorovateov OBSE 27. novembra). Poroshenko
poznamenal, e na dnes vetky medzinrodn misie, vrtane misie OBSE oficilne potvrdzuj, e
poruovatemi mierovch dohd s teroristi (ktor pouvaj taktiku "malch skupn oha"), ktor
ostreuj aj tich tvrte (naprklad ostreovanie nemocnc a kl v dedine Azotn a ostreovanie
obchodov v meste Stanycia-Luhansk 27. novembra). Ukrajina ete raz vyzval medzinrodn
organizcie, aby boli objektvne vo svojom hodnoten a odkazujovali na konkrtne dkazy (vyhlsenie
Human Rights Watch o pouvan ukrajinskou stranou trietivch bmb ).
K eskalcii konfliktu a alej prispieva Rusko: 1) na zem Ukrajiny je asi 6000 vojakov ruskej
armdy (poda dajov Ministerstva obrany Ukrajiny); 2) pokrauj dodvky z Ruska akch zbran a
vybavenia; 3) pokrauj provokatvne akcie ruskej avicie (naruenie 26. novembra ukrajinskej
hranice 2 lietadlami); 4) vskyt na Ukrajine smeho neleglneho "humanitnho konvoja" Ruskej
federcie (ktor zahal poda OBSE, 18 palivovch ndr). Pritom, v ttnej dume bol predstaven
zkon poskytn dobrovonkom z RF, ktor bojuj na vchodnej Ukrajine, postavenie bojovnkov a
ttnu pomoc.
Analza oficilnych vyhlsen sved o tom, e existuje vysok pravdepodobnos eskalcie
ukrajinsko-ruskho konflikta do novej fzy "studenej vojny" medzi Ruskom a Zpadom (J.
Stoltenberg, T. Jagland, F.-W. Steinmeier, D. Lyut). T. Jagland pripustil monos novej studenej vojny
v Eurpe, a upozorniac, e takto scenr je relny, ale je mon sa vyhn pri urovnan konfliktu na
Ukrajine. Na druhej strane, F.-W. Steinmeier pripustil, e s najvou pravdepodobnosou konflikt s
Ruskom by mohol trva a za niekoko rokov, a to aj desaroi. Tak J. Stoltenberg zdraznil, e
nevid iadnu potrebu pre vojensk podporu Kyjiva. Rusk rad naalej ver, e krza na Ukrajine je
vsledkom "antikorupnho prevratu, vyprovokovanho, financovanho a podporovanho USA a ich
spojencami."
V tejto svislosti sa stva viac a viac aia situcia na okupovanch zemiach Donbasa: 1)
rusk oldnieri, ktor prili prednedvnom, odmietaj bojovanie a rabovanie obyvatestva; 2)
vzhadom na odmietnutie zastni sa bojovch akci, mono pozorova zven vskyt vntornch
konfliktov medzi ozbrojenmi gangmi a "LR" a "DR" (prestrelky v Antracyti); 3) zhoruje
humanitrna situcia (stupuje sa problm s vodou, plynom, elektrinou, krenm, jedlom, prevdzkou
priemyselnho sektora a nedostatokom peaz u obyvateov, o vedie k rchlemu nrastu na protestu
ud; 4) poda sprvy OSN, poet vysdlench osb z Donbasu dosahuje takmer 1.000.000 (490000
osb s vntripresdlenmi, dokonca 546.000 - odcestovali mimo Ukrajiny). Viac ako 600
ukrajinskch bojovnkov zostvaj v zajat.
Ndej na mierov urovnanie situcie zostva nzka vzhadom k absencii podriadench Rusku
bojovnkov vle na: 1) odshlasenie hranc samozvanch "republk"; 2) plnenie dohd Minskch
dohd a prmerie. Prezident Ukrajiny povedal, e poruenie ozbrojencami dohd v Minsku priviedlo k
poetnm obetiam a teroristi, ktor ostreuj tich tvrte a pozorovateov OBSE, neumouj nvrat
pokojnho ivota do Donbasu. Na vlastnej strane Ukrajina: 1) splnila vetky svoje povinnosti
vyplvajce z Minskch dohd; 2) dodva plyn a elektrinu, ktor je hodnoten o takmer 700 milinov
dolrov; 3) posiela humanitrnu pomoc - jedlo a lieky. Pritom, 2. Decembra bojovnci LR a
ukrajinsk vojci sa dohodli na prmer od 5. decembra, a stiahnutie akch strojov od 6. decembra
(sprva OBSE). V tento de, sa strany dohodli na prmer na letisku v Donecku, ktor bol o 3 hodiny
zmaren tokmi bojovnkov.
Vo svojom prejave v parlamente Poroshenko poznamenal, e hlavn hrozby a vzvy pre
Ukrajinu s: 1) stla vojensk hrozba z Ruska; 2) krza eurpskej, dokonca aj globlnej bezpenosti.
Prezident zdraznil, e rusk agresia zmobilizovala demokratick svet na podporu Ukrajiny. Je
presveden, e Ukrajina by mala opusti nevyrovnanho stavu a uskutoova reformy, aby o 5
rokov poiada o lenstvo v Eurpskej nii. Eurpa reagovala priaznivo na strategick plny, reformy
a budce vyhliadky na pristpenie k E (vyhlsenie I. Ghana). Sasne J. Gan, bohuia, odmietol

potvrdenie monosi lenstva Ukrajiny v E, k omu sa verejne vyzval jeho predchodca Fle.
Vznamnou udalosou vo vzahoch medzi Ukrajinou a E bola re Donald Tusk, v ktorej uviedol, e
Rusko nie je strategickm partnerom E, ale skr strategickm problmom.
Poas tda nasledujce tendencie boli pozorovan v situcii na Kryme: a) alie
militarizcia polostrova (prehadzovanie a vytvorenie novch leteckch divzi a vjsk kozmickyvzdunej obrany); b) komplikcie ekonomickej situcie (rast cien o 38%, nedostatok zdrojov, krza
ponohospodrstva a cestovnho ruchu, ukonenie innosti ukrajinskch bnk a strata spor
obyvatestva); c) zhorenie situcie s udskmi prvami (policijn neinnosti, poruovanie prv
moslimov, tlak na mdi, premiestnenie obyvatestva Krymskch Tatar v svislosti s vzvou k armde
RF). Tento tde dolo k popretiu skutonost v ne ruskch mdi o uznanie nou anxie Krymu.
Ukrajina nie je spokojn s psobivosou reakcie OBSE na vzvy a hrozby, ktor vyplvaj z ruskej
okupcie Krymu, a dfa, e na reformovanie organizcie.
Sasn finann a ekonomick situcia na Ukrajine je charakterizovan krzou. Rusk agresia
vedie k neuveritench rozpotovch vdavkov pre udriavanie ozbrojench sl Ukrajiny, rastu dlhov
pred rozpotom prvnickch osb, pokles HDP, znenie dovozu, pozastavenie toku skromnch
investci, nedostatok uhlia, elektriny a alch zdrojov. Politika BU tento tde priviedla k
posilneniu nrodnej meny. Regultor tvrd, e banky s povinn pozastavi vetky finann transakcie
v sidliskch, ktor nie s pod kontrolou ukrajinskch orgnov. Teraz vlda prehodnocuje svoju
politiku v Doneckom a Luhanskom reginoch, vrtane monosti vytvorenia vonej ekonomickej zny
v tomto regine. Tie dleitou otzkou je pokles cien na naftu a rozhodnutie OPEC o neznen jej
abu (ako v kontexte vplvu Ukrajiny na Rusko, tak aj vyhliadky na niie ceny energie pre
Ukrajinu).
Analza medzinrodnej podpory pre Ukrajinu ukazuje, e ukrajinsk otzka je aj naalej
jednou z najdleitejch v medzinrodnom spoloenstve. Veobecne moeme pozorova pozitvnu
dynamiku v rznych oblastiach. Hlavnmi vektormi pomoci sa ostvaj tty Zpadu (vojensk a
technick pomoc Kanady a USA; aktivizovanie innosti vdska o zvenie objemu humanitrnej
pomoci do 26 milinov er; 500.000 er je pomoc vntorne presdlenm osobm na Ukrajine z MZV
Nemecka), rovnako ako Japonsko a Izrael. Stoj zaznamema tradin pomoc zo Slovenska (v
energetickom sektore), Litvy (akcie v E o poskytnti vojenskej pomoci), Poska a pobaltskych ttov
(pralivos alternatvnych programov antiruskej propagandy E), a pozitvne plny eska (plny
vldy, aby poskytli viac 100 tisc er pre monitorovacie zariadenie misie OBSE). Tie stoj za
zmienku, je priatesk podpora tureckho udu (protesty proti nvteve Putina). Medzi
medzinrodnmi organizciami, vznamn podporu pre rieenie ukrajinskej otzky poskytuje E
(55.000.000 eur pre rieenie problematiky decentralizcie do roku 2018, rozrenie zoznamu sankci),
NATO (vytvorenie trustov fondy ), ako aj finann pomoc od Svetovej banky, EBOR a EIB.
Akcie Ruska, takisto ako podliehajce jej kontrole, "DR" a "LR", naalej vykazuj zanedbvanie
Minskch dohd, Ukrajiny ako nezvislho suvernnho ttu a medzinrodnho spoloenstvo vbec.
Reakcia na opovrhovanie medzinrodnho prva, a systmu medzinrodnho mieru a bezpenosti,
me by len reakciou na agresora vo forme zvench medzinrodnch sankci a jeho medzinrodnej
izolcie.
Za prpravy analytickch zverov sa vyuvali zdroje: oficilne strnky ttnych orgnov
Ukrajiny (webov strnky Prezidenta, RNBO, MZV, vldy), "Ukrajinsk pravda", "Informcie
odporu", "UNIAN", "TSS", "Reporter", "Sprvy Krymu" "Ukrajinsk tde", "av breh", "Zrkadlo
tda", "Fokus", "Liga.Sprvy" a alie.