UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI

FILOZOFICK FAKULTA

ETIKA POLITIKY A SPOLON DOBRO

RIGORZNA PRCA

2014

Mgr. Stanislava Murgaov

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI

FILOZOFICK FAKULTA

ETIKA POLITIKY A SPOLON DOBRO

Rigorzna prca

tudijn odbor : 2.1.5 Etika

Pracovisko (katedra/stav): Katedra etiky a aplikovanej etiky
Vedci rigorznej prce: Doc. PhDr. Vladimr urk, PhD.

Bansk Bystrica 2014

Mgr. Stanislava Murgaov

estn vyhlsenie
estne vyhlasujem, e som rigorznu prcu na tmu Etika politiky a spolon
dobro spracovala samostatne pod odbornm vedenm Doc. PhDr. Vladimra urka,
PhD. a e som vetky pouit literrne a informan pramene uviedla v zozname
bibliografickch odkazov.

V Banskej Bystrici,
............................................

Poakovanie
primne akujem mjmu vedcemu rigorznej prce Doc. PhDr. Vladimrovi
urkovi, PhD., za pomoc, cenn rady, trpezlivos a odborn vedenie, ktor mi
poskytoval poas vypracovvania mojej rigorznej prce.

ABSTRAKT
MURGAOV, Stanislava: Etika politiky a spolon dobro (rigorzna prca)/
Mgr. Stanislava Murgaov Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Filozofick
fakulta; Katedra etiky a aplikovanej etiky. kolite: Doc. PhDr. Vladimr urk, PhD.
Prca sa zaober vzahom etiky a politiky s poukazom na spolon dobro
v spolonosti. Cieom rigorznej prce je poukza na vznam etiky politiky pre
dosiahnutie spolonho dobra a zrove poukza na hlavn problmy brniace presadeniu
sa etiky v politike s cieom navrhnutia monho rieenia z pozcie aplikovanej etiky.
V naej prci sa budeme snai poukza na fakt, e morlku nie je mon v politickom
konan odstavi na vedajiu koaj. Problmy v politike maj spolon povahu patriacu
do obidvoch tchto oblast. Ide o vzjomn

podporu vntornej a vonkajej stability

v sprvan sa, ktor svojm vplyvom vrazne ovplyvuj politick dianie a tm aj ivot
obanov v tte. Zkony predstavuj nstroje na rieenie problmov a zujmov verejnosti
a etika je nstrojom presahujcim oblas dobra, zameranm na rieenie problmov
verejnho blaha, presahujcu zskanie akchkovek individulnych vhod. Etick princpy,
hodnoty, normy maj sli vyiemu cieu a maj pomc politike a politikom v napan
ich loh, vo vytvran spolonho dobra pre spolonos a preto sa musia repektova.
Hodnoty etiky politiky nie je mon realizova mimo rmec politiky. Aj ke politiku nie je
mon redukova len na etiku. Je dleit si uvedomi, e politick rozhodnutia maj
ovea vnejie dopady na ivot vekho mnostva ud, na prosperovanie alebo padok
spolonosti. Rigorzna prca je rozdelen do 5 kapitol: 1. Etika politiky v kontexte
aplikovanch etk, 2. Politicko-etick osobitosti spolonho dobra v spolonosti;
3. Vybran zdroje demoralizcie politiky, ich morlne dsledky a vchodisk; 4. Etick
kompetencie a monosti nevyhnutn pre koordinciu prce politika v Slovenskej republike;
5. Aplikcia vskumnch otzok do politickej praxe. Prca poukazuje na politiku, ako
oblas ivota, v ktorej nie je mon postupova bez morlnych a hodnotovch kritri,
kee sa dotka dleitch otzok udskho spolunavania.

Kov slov: Morlka; Politick etika; Dobro; Korupcia; Klientelizmus; Politick

moc; Cnosti; Politick intitcie; Hodnoty;

ABSTRACT
MURGAOV, Stanislava: Policy Ethics and Common Good (rigorous work) / Mgr.
Stanislava Murgaov Matej Bel University in Bansk Bystrica. Faculty of Arts;
Department of Ethics and Applied Ethics. Instructor: Doc. PhDr. Vladimr urk, PhD.

This rigorous work covers ethics and policy with indication to common good in
society. Goal of it is to point out on the purpose and meaning of policy ethics for achieving
common good and simultaneously point out the main problem that prevents assertion of
the ethics in policy along with possible solution using applied ethics. Here we will try to
point out the fact, that morality cant be push away on the next track. Problems in
politics have common nature, which belongs in both these areas. It concerns about mutual
support of inner and outer stability of behavior, that have a significant influence to political
events and thus on the life of citizens in the country. Law represent a tool to solve
problems and interests of public, while ethics is a tool exceeding area of good, that is
focused to solve problems of welfare and goes beyond acquiring of any individual benefits.
Ethical principles, values, standards suppose to serve higher purpose and are suppose to aid
policy and politicians with fulfilling of their tasks, in creating common good for society,
and therefore they must be respected. Value of the ethics isnt possible to realize outside
the politics itself. Politics, however, cannot be reduced only to ethics. It is important to
realize, that political decisions have much more serious impact on life to a lot of people, on
prosperity or on a decadence of society. Rigorous work is divided into 5 chapters: 1. Ethics
of Policy in Context of Applied Ethics; 2. Political-Ethics Peculiarity of Common Good in
Society; 3. Chosen Sources of Demoralized Policy with Moral Consequences and Possible
Actions; 4. Ethical Competency and Inevitable Possibilities for Coordination of Political
Work in Slovakia; 5. Application of Researched Questions into the Political Practice. This
work point out on policy as a area of life, that cant be proceeded without moral and value
criteria, since it handles an important questions about the communal life of people.

Keywords: Morality; Policy Ethics; Welfare; Corruption; Cliental Benefits; Political

Power; Virtues; Political Institutions; Values

PREDHOVOR
Rigorzna prca ,,Etika politiky a spolon dobro bola skoncipovan s cieom
stanovenia miesta etiky v politike. Vyuvanie morlky v politike pln nesprvne ciele, i
u vyradenie alebo morlnu diskvalifikciu politickch protivnkov. Cieom autorky tejto
prce bolo poukza na skutonos, e etike v politike sa venuje mal alebo iadna
pozornos. Etiku chpu len ako pojem, ktor politick predstavitelia vyuvaj

na

presadenie politickch zujmov a zskania individulneho prospechu cestou veakrt

nemorlneho konania. Je nevyhnutn snai sa o vie presadenie a rozvoj etiky na poli
politiky z dvodu prospechu pre vetkch obanov spolonosti. Pouitenos racionlnej
politiky spolonho dobra by malo by cieom politiky modernho demokratickho
ttu. Prca poukazuje na nedostatky vzjomnej koopercie etiky a politiky a dsledky,
ktor z tohto vzahu vyplvaj. Svoje mylienky opiera o filozofick mylienky antickch
filozofov v kontexte vytvorenia novodobho normatvno-ontologickho modelu sasnej
politiky presadzujceho hodnoty a kvality politika a politick poriadok, ktor vytvor
predpoklad pre dobr ivot a naplnenie spolonho dobra v naej spolonosti.
V dsledku irokho rozptia politickej etiky sme svoju pozornos upriamili v praktickej
asti naej prce na individulnu sfru prce politika s vypracovanm nvrhu etickej
infratruktry v rmci politiky.

OBSAH:
VOD.............................................................................................................................8
1. ETIKA POLITIKY V KONTEXTE APLIKOVANCH ETK.....................10
1.1 Etika politiky, jej vznam a miesto v aplikovanch etikch.................................11
1.2 Vzjomn synegria politiky a etiky.......................................................................14
1.3 Normatvny status etiky politiky ako etiky intitcii.............................................15
1.3.1 Intitt prva ako minima morlky a jeho dve konkurujce podoby................17
1.4 Pozcia etiky politiky ako etiky cnosti ..................................................................18
1.4.1 Etika zodpovednosti a cnosti ich mravn vznam v oblasti politiky................19
1.5 Solidarita, subsidiarita, spolon dobro - socilne princpy kontituujce politick
morlku..................................................................................................................21
1.6 Etika politiky v Slovenskej republike....................................................................23

2. POLITICKO-ETICK OSOBITOSTI SPOLONHO DOBRA

V SPOLONOSTI...................................................................................................25
2.1 Problematika dosiahnutia dobra z vybranch eticko-politickch pozcii.................25
2.2 Politika realizcia dobra v spolonosti ?...........................................................28
2.2.1 Vchodiskov problmy spolonho dobra.......................................................29
2.2.2 Pozcia individualizmu a kolektivizmu v politike.............................................31
2.3 Fenomn politickej moci, jej uplatovanie a vplyv na verejn dobro....................33
2.4 Etick politika ako garant spravodlivosti a jej morlne ohrozenia.........................35
2.4.1 Konsenzus a jeho miesto v politickom poriadku...............................................37
2.5 Rezigncia verejnosti subjektu etiky politiky na hadanie spolonho dobra.....38

3. VYBRAN ZDROJE DEMORALIZCIE POLITIKY , ICH MORLNE

DSLEDKY A VCHODISK..........................................................................40
3.1 Korupcia ako kriminalizcia politiky................................................................41
3.1.1 Politick korupcia ako dsledok pokodzovania verejnho zujmu...............42
3.1.2 Prevencia korupcie v symbiotickom vzahu aplikovanej etiky a prva..........44
3.2 Politick klientelizmus a nepotizmus - morlne hrozby v pluralistickej
spolonosti.............................................................................................................45

3.3 Poslaneck imunita ochrana politiky? .................................................................46

3.4 Whistleblowing vo verejnom sektore.......................................................................48
3.5 Konflikt zujmov v konan verejnho initea.........................................................50
4. ETICK KOMPETENCIE A MONOSTI NEVYHNUTN PRE
KOORDINCIU PRCE POLITIKA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE............53
4.1 Mravn kvality politika nevyhnutn na realizciu spolonho dobra......................54
4.2 Etick reforma v rmci politickej kultry................................................................57
4.2.1 Tri sfry integrcie etiky a politiky.....................................................................58
4.2.2 Etick podpora prpravy kompetennho cnostnho charakteru politika..........59
4.2.3 Hodnotov aspekty politickho konania............................................................61
4.3 Praktick tvorba etickch nstrojov a ich loha v povolan politika........................62
4.4. Etick kdex nie ako nadtandard !..................................................................... 65
4.4.1 Etick tandardy tvorby etickho kdexu.......................................................... 66
4.4.2 Zkladn princpy a hodnoty nvrhu etickho kdexu.......................................68
4.5 Model tvorby etickej infratruktry v rmci politiky na Slovensku.........................70
5. APLIKCIA VSKUMNCH OTZOK DO POLITICKEJ PRAXE............72
5.1 Vsledky spracovania vskumu................................................................................73

ZVER..........................................................................................................................76
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKCH ODKAZOV..............................................78
PRLOHY
Prloha A Schma organizanej truktry MVSVR SR...............................................82

ZOZNAM OBRZKOV A TABULIEK

Obrzok . 1: Aplikovan etika a jej subodbory................................................................12
Obrzok . 2: Etika politiky a jej prepojenos s inmi etikami..........................................12
Obrzok . 3: Zkladn princpy a ich vznam v spolonosti............................................23
Obrzok . 4: Kruhov usporiadanie hodnt v politike poda Shaloma Schwartza...........32
Obrzok . 5: Integrcia etiky a politiky............................................................................59
Tabuka .1: Etick princpy rozumnho uplatovania moci.............................................34
Tabuka .2: Multiplikatvne efekty klientelizmu..............................................................45
Tabuka .3: Osobnostn kvality politika...........................................................................56
Tabuka .4: Hodnotov kvality politika............................................................................56
Tabuka .5: Model tvorby etickej infratruktry v rmci politiky a ich zodpovednosti...70

VOD
Etika politiky sa sstreuje na otzky hospodrskeho, socilneho poriadku, ale aj
otzky ivotnho prostredia, rodiny, medzinrodn politiku a stredn aspekty mravnho
pokroku. Jej loha spova v rozvoji etiky v politike formou vhodnch politickch
prostriedkov, intitcii, prva a celkovho politickho konania formujceho sa v kontexte
cnost. Jej hlavnm atribtom patr implementcia etiky do politickej sfry s cieom
dosiahnutia dobra pre vetkch.
Vzah politiky a morlky je neustle pretrvvajcim problmom udstva. Nielen
v laickej, ale aj v odbornej verejnosti sa politika vnma ako oblas zaloen na ostrch
lakoch, kvalite manaovania, starostlivosti o imid. Zrove prevlda nzor, e etika
v politike nem svoje miesto, pretoe hodnotenie politiky z pozcie morlky je len
zbytonm moralizovanm. Realita politickho ivota obanov neustle presveduje o tom,
e je aleko vzdialen od mravnch hodnt a princpov, kee na svetlo neustle
prenikaj rzne mravn zlyhania a deficity.
lohou politiky je zabezpei dobro a dobr ivot obanov v spolonosti. Bez
prva na dobr ivot, bez prva na udsk dstojnos, udsk spolonos strca morlne
prvo na existenciu. (urk, 2011, s.41). V tomto spova jej nenahraditenos a jej
morlny zmysel. Politika by mala by umenm monho a jej zmyslom by malo by
vytvorenie takho politickho a spoloenskho priestoru, kde bud repektovan
individulne a spoloensk poiadavky do takej miery, e sa bude vedie vysporiada
s akmikovek spoloenskmi problmami a konfliktami.
Cieom naej prce je exponovanie morlnych hranc a veobecnch etickch
pravidiel, spsobov konania riadiacich prcu politikov na poli politiky v sasnej
spolonosti. Napriek tomu, e o etike v politike je v sasnosti veden diskurz v teoretickej
rovine, jej praktick aplikcia je stle nedostaton. Aplikovan etika ponka monosti
a nstroje, ktor by napomohli politike a jej predstaviteom napr. pri hadan rieen
v konfliktoch, sprvnom rozhodovan sa, vobe vhodnch prostriedkov, nstrojov s cieom
dosiahnutia dobra pre jednotlivcov, ale aj cel spolonos. Prve z tohto dvodu chceme
ponknu vlastn predstavu uplatovania etiky v politike formou vypracovania
odporanch etickch nstrojov v rmci etickej reformy.

Aktulnos tejto tmy pramen z politickej situcie nachdzajcej sa na

Slovensku. Nesplnen suby politikov, nevhodn zmluvy, predaje, chybn rozhodnutia,
sebaobohacovanie sa, prospechrstvo s len jednmi z mnostva problmov, ktor
ohrozuj a oslabuj dosiahnutie spolonho dobra.
V naej prci si kladieme otzky: Ak m vznam etika pre politikov? Do akej
miery m ma etika miesto v politike? Ak vznam m morlka pre konanie a sprvanie sa
politikov? Akm spsobom by dokzala etika politike pomc pri dosahovan spolonho
dobra? Ak dsledky vyplvaj z neschopnosti spoluprce politiky s etikou?
Tieto otzky nm vytvraj priestor pre hypotzy, ktor sa obsahom naej prce
s cieom hlbieho preniknutia do uvedenej problematiky budeme snai potvrdi prpadne
vyvrti.
Hypotza .1: Charakter politickho prostredia m vplyv na sprvanie a konanie politikov.
Hypotza .2: Vie presadenie etiky v politike m priamy vplyv na prevenciu politickej
korupcie a klientelizmu.
Hypotza .3: Politika bez spoluprce etiky nedoke prispieva k rozvoju spolonho
dobra.
Hypotza . 4: Nedostatok etiky v politike m priamy vplyv na nedveru a nezujem
obanov v politiku.
Rigorzna prca je rozdelen do piatich kapitol, ktor sa na zklade logickej
nadvznosti alej lenia na alie podkapitoly. V prvej kapitole sstredme svoju
pozornos na etiku politiky, jej vznam a uplatnenie pri tvorbe spolonho dobra. Cieom
druhej kapitoly bude priblenie osobitost spolonho dobra a jeho dosiahnutie v oblasti
politiky. K vybranm problmom a dsledkom demoralizcie politiky korupcii a
klientelizmu sa budeme venova v tretej asti naej prce Individulna oblas prce
politika sa stala zkladom praktickej asti prce. Na zklade stavu politiky sme
vypracovali vlastn nvrh etickej infratruktry v podmienkach Slovenskej republiky.
Vskumn as prce sme doplnili o aplikciu stanovench otzok do praktickej oblasti
v politike.
Vetky morlne zlyhania ochudobuj nielen tt, ale hlavne obanov o to, o im
prvom patr a vytvraj nedstojn podmienky na ivot v spolonosti. Problmom je
vekos rozmerov, ktor vychdza aj priamo z oblasti politiky.
9

5. APLIKCIA VSKUMNCH OTZOK DO POLITICKEJ PRAXE

Praktick as naej prce sme doplnili o komunikciu formou s vybranou vzorkou
politikov, kee ich nzory na miesto etiky v politike s pre nau prcu vraznm
prnosom. Vhodou tejto komunikcie je monos oslovenia rznych politikov z rznych
miest, asov nenronos a tie monos prpravy oslovench politikov na nae poloen
otzky. Zoznam emailovch adries sme zskali na strnke www.politikaopen, ktor
zverejnila aliancia Fair play v rmci projektu otvorench politikov. Vber oslovench
politikov bol ovplyvnen ich mylienkami a predsavzatiami, ktor sa vo svojej politickej
innosti snaia dosiahnu.
Nam cieom bolo zska od oslovench politikov odpovede a z tohto dvodu sme
zvolili otzky krtke, jednoduch a konkrtne. Komunikcia bola uskutoovan
v asovom rozmedz spravidla 2 mesiacov jn a jl 2014 v dvoch etapch. V prvej etape
v mesiaci jn bolo oslovench 15 politikov a v druhej etape zaiatkom mesiaca jl alch
15 politikov.

Nhodne vybranej skupine politikov z rznych politickch strn (Sloboda

a solidarita, MOST HD, SDK, Obianska konzervatvna strana, Obyajn udia
a nezvisl osobnosti, NOVA, Priama demokracia, Eurpska demokratick strana,
Kresanskodemokratick strana) a aj nelenom strn v pote 30 z toho 17 muom a 13
enm bolo formou emailu zaslanch 6 vskumnch otzok. Nam cieom bolo zskanie
sptnej vzby prostrednctvom ich politickch postojov na miesto etiky v politike a jej
monej vzjomnej spoluprce.

1. Ak vzah m v sasnosti politika s etikou?

2. Do akej miery m morlka vznam pre konanie a sprvanie sa politikov?
3. Ak mte nzor na vie presadenie etiky v politike?
4. Myslte si, e silnejia pozcia etiky v politike by dokzala zska viu dveru
a zujem verejnosti o politiku?
5. Ak mte nzor na schopnos prevencie (znenia) korupcie a klientelizmu
v politike formou implementovania etickch pravidiel a ich kontrolou?
6. Ak je V nzor na intitucionlne zakotvenie etickho kdexu v politike na
vldnej rovni?
72

5.1 Vsledky spracovania vskumu

Z celkovho potu oslovench politikov svoj nzor stretovo vyjadrili len dvaja
politici Mgr. Bc. Peter Lak a Ing. Tom Lulk. Dvody ostatnch nezastni sa nho
vskumu mu by rzne od asovej zaneprzdnenosti, nezujmu zapoji sa do vskumu,
negatvneho postoja voi etike v politike, i inch. Vzhadom k malmu potu odpoved
sme ich v naej prci uviedli v presnom znen, ako nm boli od politikov doruen.
Mgr. Bc. Peter Lak starosta obce Babn Obyajn udia a nezvisl osobnosti
1. Ak vzah m v sasnosti politika s etikou? Poda mjho nzoru, ak sa bavme o
slovenskom priestore, tak bohuia vemi slab. Predpokladm, e morlna uvedomelos
slovenskej populcie je stle v roku 1989, i ke materilne sme u v 2014. Vzah medzi
morlnosou a etikou a vkonom verejnej moci - politikou je skoro nulov korelcia alebo
dokonca vyluujci sa vzah. V mentalite viny populcie a najm vidieckej je stle
zakdovan komunistick "kto nekradne, okrda svoju rodinu". Prekvapenm a mono
zvratom v slovenskej societe je voba poslednho sasnho prezidenta p. Kisku. V tejto
vobe sa poda mjho sledovania po prvkrt ukzalo, e mono sa karta v mentalite
slovenskej populcie ota a udia - t.j. vina naozaj zana povaova korupciu a
rodinkrstvo za nieo neetick a nemorlne a chce to odli od politiky. Ale to je len
zaiaton signl, ktor nemus by prznakom trvalej zmeny. ie sumr odpovede vzah je vemi slab kvli historickmu nevysporiadaniu sa s komunizmom v mentalite
fyzickch osb, ktor vykonvaj verejn funkcie.
2. Do akej miery m morlka vznam pre konanie a sprvanie sa politikov? Medilne
akoe proforma vek, ale relne v zkulis skoro iaden - poda mojej sksenosti aspo s
regionlnymi politikmi tu na Orave. Jedin vznam ma trestn zodpovednos ako
odstraujci represvny prvok.
3. Ak mte nzor na vie presadenie etiky v politike? Je to uachtil a podpory hodn
cie. Prekky vidm prve v tej morlnej nezrelosti slovenskej populcie. Kvli
presvedeniu, e korupcia a nemorlne sprvanie v politike je de facto schvaovan je
presadenie etickch kdexov naprklad cestou Transparency International vemi nron.
Sm mm s tm sksenos. Vo svojej obci som sa to snail ako starosta presadi a narazil
som na stenu odporu u poslancov - o je vzorka obyvatestva. Jednoducho kad z nich
73

chce "troku ma monos kradn", ke na to prde, a preto im nevyhovuj "prli ist a

etick" normy, ktor by v konenom dsledku museli dodriava aj oni sami, a preto ich
nepodporili. Prve naopak, cielene toili voi uom, ktor s takmito nvrhmi
prichdzali. ie sumr odpovede je mj nzor je, ale uvedomujem si relne mentlne
prekky najm v regionlnej politike.
4. Myslte si, e silnejia pozcia etiky v politike by dokzala zska viu dveru
a zujem verejnosti o politiku ?

V konenom dsledku urite. Silnejia pozcia etiky v

politike sa d dosiahnu aj inou cestou a sce sprsnenou retrikciou justinej moci a

zvenm trestov za poruovanie etiky. Najskr vak treba etick zsady pretavi do
legality - do zkonov a na to mus by v prvom kroku aspo 90 poslancov NR SR
morlnych o dnes ani doposia nie je a nebolo. Vdy tam bol vkvet nroda, ktor
koreloval so svojim nemorlnym postojom s vinovou populciou, ktor ho tam navolila.
Ak by vak nejakm rchlym spsobom, naprklad tm, eby sa o i len na krtku dobu k
moci dostala strana morlnych politikov, ktor by dokzali presadi etick princpy do
legislatvy a potom by zkonite v druhch vobch nepreli kvli neobbenosti, ale tieto
princpy, ak by boli vo forme stavnch zkonov, tak by boli aie menitene. Bolo by
potrebn zakotvi ex lege osobn trestnoprvnu zodpovednos verejnch initeov a zni
atraktivitu sbehu platov za viacer politick funkcie a politick scna by sa vyistila od
oportunistov a politickch podnikateov a uvonilo by sa miesto relnym spoloensky
orientovanm altruistom. Ak by sa to podarilo - tto zosilnen pozcia etiky v politike cez
zosilnen retrikciu za neetinos - a trestnoprvnu a zosobovan - tak verm e by to v
horizonte desaroia dramaticky zmenilo tto krajinu nielen v oblasti politiky
v pozitvnom smere.
Otzka slo 5 a 6 bola zodpovedan v 4. otzke.
Ing. Tom Lulk Eurpska demokratick strana
1. Ak vzah m v sasnosti politika s etikou? Vo vyspelej Eurpe je etika nosnm
pilierom politikov, ia na Slovensku je to len slovo v stach politikov, ale iny a
sprvanie dokazuj mnohokrt ich neetickos.
2. Do akej miery m morlka vznam pre konanie a sprvanie sa politikov? Vo vyspelej
Eurpe vek. Vidie to napr. na poslednom prpade myslm, e vo vdsku, kde
ministerka podala demisiu len preto, e mala dlh pr korn na zdravotnom poisten. ia
74

na Slovensku je konanie politikov na zklade etiky len zbonm prianm, mnohokrt s

samotn politici vekmi dlnkmi a skorumpovanmi osobami.
3. Ak mte nzor na vie presadenie etiky v politike? Etika by mala by spolu
s odbornosou nosnm pilierom kadho dobrho politika.
4. Myslte si, e silnejia pozcia etiky v politike by dokzala zska viu dveru a
zujem verejnosti o politiku? no.
5. Ak mte nzor na schopnos prevencie (znenia) korupcie a klientelizmu v politike
formou implementovania etickch pravidiel a ich kontrolou? Tlak mus prs zdola, od
ud a pokia tento tlak bude, je etika a implementovanie jej pravidiel vemi silnm
nstrojom na znenie korupcie. Lebo plat tu to nae slovensk, e ak politici mu
beztrestne to ono, udia si myslia, e aj oni mu to i ono.
6. Ak je V nzor na intitucionlne zakotvenie etickho kdexu v politike na vldnej
rovni? Bez debaty vemi dobr mylienka a urte ju podporujem.
Z uvedench odpoved vyplva, e v sasnosti etika v politike m vemi mal, a
skoro iadne postavenie. Morlka v slovenskej politike nem pre politikov iadny vznam,
oho dkazom je mnohokrt skorumpovan sprvanie a konanie politikov. Obidvaja
politici by podporili silnejie postavenie etiky v politike, o by viedlo poda ich nzorov
k zskaniu vej dvery a zujmu verejnosti o politiku. Implementciu etickch nstrojov
a pravidiel povauj za siln nstroj na znenie korupcie a klientelizmu spolu s aplikciou
trestov za poruovanie etiky. Podporne sa vyjadruj aj na intitucionlne zakotvenie
etickho kdexu vo vlde.
Vpovednou hodnotou tohto vskumu je reakcia len 2 politikov z 30, o sved o
nezujme politikov o umiestnenie morlky do politiky. Z vyie uvedench vsledkov sme
dospeli k nzoru, e stav politiky na Slovensku si vyaduje komplexn revitalizciu
formou etickej reformy (vi. kapitola 4), ktor je aplikovan etika ochotn politike
poskytn.

Na skuton zmenu je nevyhnut nielen vplyv verejnosti na politikov,

vymhania legislatvneho zavedenia etickch opatren, ktor uku ten sprvny smer,
ktorm sa politici a politika maj alej ubera. Spoluprca politiky s etikou je momentlne
jedinm zchrannm lanom, ktor Slovensk republika v rmci monho prosperovania
nevyhnutne potrebuje.
75

ZVER
Cieom rigorznej prce bolo stanovenie miesta etiky v politike so zameranm na
dosiahnutie dobra v spolonosti, kde jednotlivci maj monos realizova to najlepie, o
v nich je. Nzory v zmysle, e politika nie je o morlke nie s pravdiv, oho dsledkom
je demoralizcia spolonosti a krza politickho systmu na Slovensku.
V teoretickej asti prce sme predstavili etiku politiky z pozcie aplikovanej etiky
z cieom revitalizcie politickho prostredia v kontexte dosiahnutia jej hlavnho poslania
politiky spolonho dobra. Morlne zlyhania vo forme korupcie a klientelizmu predstavuj
druh stranu mince demokratickej spolonosti ohrozujce stabilitu politickho systmu aj
v naom tte.
V praktickej asti naej prce sme svoju pozornos zamerali na individulnu sfru
prce politika, kde sme vyuili svoje doterajie poznatky z aplikovanej etiky s naplnenm
ciea, ktor sme si urili v vode prce a to vypracovania nvrhu etickej infratruktry,
ktor je mon aplikova v Slovenskej republike. Vzorom nm bola Vek Britnia, kde
etika v politike u nala svoje miesto s uvedomenm si, e povinnosti lena parlamentu je
sluba jeho voliom ako zemi v rmci celku. Aplikcia otzok do politickej praxe nm
potvrdila predpoklad slabej pozcii morlky v politike z oho pramen vzva na etick
zmeny formou intitucionlneho zavedenia etiky v zmysle etickej reformy ako formy
prevencie pre morlnymi zlyhaniami politikov.
Vsledkom teoretickej a praktickej asti je potvrdenie hypotz stanovench
v vode naej prce. Politick prostredie m vrazn vplyv na sprvanie sa politikov,
kee poiadavky na pouitie hodnt v tomto prostred vytvraj rmec pre slubu
verejnosti a zrove podmieuj aj prax.
Etick sprvanie sa politikov v demokratickej spolonosti nezvis len od ich
schopnosti ctenia, ako sa maj sprva. Rozhodnutia musia by v slade s hodnotami
schvlenmi politickm prostredm vhradne vo verejnom zujme, kee v politike sa
etickm dilemm, rozhodnutiam a konfliktom nie je mon vyhn, tvoria zklad
politickej praxe.
Etika v politike je o schopnosti praktickej aplikcie morlnych tandardov na
rovni vldy. Kvalitatvna a hodnotov zodpovednos hodnoti o je politicky vznamn,
si vyaduje zvltnu pozornos a je taktie ovplyvnen politickm prostredm. Nedostatok
etiky v politike na Slovensku je zdrojom nezujmu a nedvery v jej zmysel. Nov prstup
76

v zmysle sluby verejnosti s cieom spolonho dobra me vyriei vetky problmy,

ktor momentlne prevame.
Morlne konanie v politike nie je mon vnma bez existencie, i u
sprostredkujceho alebo vzdialenho ciea smerujcemu k obecnmu dobru. Kona
mravne najm v oblasti politiky predovetkm znamen kona v zujme vetkch
solidrne. Solidarita predstavuje investovanie svojej energie v naplovanie potrieb
ostatnch lenov spolonosti. Mravn univerzalizmus v politike bva asto nahradzovan
identifikciou politika s politickou stranou a nie s nrodom v zmysle MY A ONI.
Stanovenie etickch pravidiel v politike ako formy ochrany pred demoralizciou
neznamen odstrnenie udskho elementu v rozhodovan, kee politick prostredie nie
je statick. Intitucionlne hodnoty a procedry neminimalizuj priestor pre individulne
etick sprvanie sa. Etick predpisy a pravidl s zsadn zruky proti korupcii a maj
svoje oprvnenie vzhadom k zodpovednosti, s ktorou je vykonvanie politickej verejnej
sluby spojen, avak nezbavuj dan osobu zodpovednosti za jej sprvanie.
Sme si vedom skutonosti, e v politike racionlne konanie nemus by vdy
zhodn s predstavami o rozumnej dohode, i morlke. Skupinov sprvanie aj v politike
pretvra udsk mravnos na sebectvo. alm krokom pre Slovensko bude prekonanie
politickho oportunizmu voi etike v politike s uvedomenm si, e morlka je pre
osobnos kadho loveka korektvom a nvodom ku konaniu. Morlka je vntornm
prkazom s vlastnou energiou. Nzory v zmysle politickho sperenia vyadujceho pri
naplovan poiadaviek sebazchovy i nemorlne konanie s vak nie v slade
s predstavami obanov o vykonvan tohto povolania a dvery, ktor svojm zstupcom
dali. lovk nen dokonal, ale dokonalost lovka mus zstat idelem, clem, smyslem
politiky. (Kreji, 2004, s.208)
Sasn politick situcia je vzvou pre uie prepojenie politiky s etikou aj na
Slovensku, m sa vytvoria podmienky pre uskutonenie dobra pre ns vetkch. Pokia
etika v politike nenjde svoje miesto, tak budeme neustle svedkami nesprvnych
politickch rozhodnut, korupnho sprvania sa, i zvhodovania individulnych
zujmov politikov a tby k vhradne ich osobnmu spechu tzv. dilemy sebectva.
Verme, e proces etickej reformy sa napriek negatvnej snahe uritch politickch
strn a politikov nakoniec uskuton aj v naom tte.
77