Poiatky poskho ttu v najnovch archeologickch

a historickch vskumoch
DAR)USZ ANDRZEJ S)KORSK)

Kov slov: stredovek archeolgia, poiatky stredovekho Poska, Piastovci, hradisk

a posledn tvrstoroie sa nzory prevanej viny poskch archeolgov

a asti historikov na poiatky poskho ttu tak radiklne zmenili, e sa d hovori o vytvoren novho modelu, ktor vysvetuje proces formovania ttu prvch Piastovcov. K tejto zmene prispel predovetkm nemal pokrok v archeologickch
vskumoch, ktor umonil nielen rozozna nov a pre dejiny ranopiastovskho obdobia
vznamn lokality a objekty, ale aj reinterpretova u znmy materil. Najdleitejm
faktorom, ktor revolune zmenil nae poznatky o epoche, bolo irok uplatnenie absoltneho datovania dendrochronolgie a rdiouhlkovho datovania , o umonilo overi
najastejie negatvne starie hypotzy a novm da spoahlivejie zklady.
Predchdzajci model vzniku poskho ttu bol vypracovan v . a . rokoch . storoia, v obdob tzv. milniovch vskumov, ktor tedro podporovala vtedajia ttna
moc, ale tie rchlo vykzli spod ttneho dohadu. V svislosti s bliacim sa
. vrom pokrstenia Meka ). v roku
milniov vskumy mali vies k sformulovaniu
vzie poiatkov Poska opierajcej sa o princpy historickho materializmu a konkurujcej

Najdleitej prehad doterajieho bdania spolu s pokusom o nartnutie celkovch premien vedcich
k sformovaniu ttu Piastovcov naposledy podal: KARA, Micha. Najstarsze pastwo Piastw rezultat przeomu czy kontynuacji? Studium archeologiczne. Pozna : )nstytut Archeologii i Etnologii PAN,
. Zkladn tzy v skrtenej verzii: KURNATOWSKA, Zofia KARA, Micha. Wczesnopiastowskie regnum jak
powstao i jaki miao charakter? : Prba spojrzenia od strony rde archeologicznych. )n Slavia Antiqua,
, ro. , s. - . Porovnaj vek polemiku: S)KORSK), Dariusz A. Powstanie pastwa Piastw w
wietle najnowszych bada archeologii redniowiecznej. )n Roczniki Historyczne,
, ro. , s.
.
Doplnenie vskumov poznanskch archeolgov o analzu pramennch materilov z Maloposka predstavuje prca: POLESK), Jacek. Maopolska w VI. X. wieku. Studium archeologiczne. Krakw : (istoria )agellonica,
. Przemysaw Urbaczyk v dvoch knihch: URBACZYK, Przemysaw. Trudne pocztki Polski.
Wrocaw : Wydawnicto Uniwersytetu Wrocawskiego,
; URBACZYK, Przemysaw. Mieszko Pierwszy
Tajemniczy. Toru : Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikoaja Kopernika,
reprint
, priiel s niekokmi kontroverznmi hypotzami, ktor nemaj oporu v pramennom materili. Porovnaj recenzie: LABUDA, Gerard. Pocztki pastwa polskiego w trudnym owietleniu. )n Roczniki Historyczne,
, ro. , s.
; DUCZKO, Wadysaw. Trudne pocztki Polski , Przemysaw Urbaczyk, Wrocaw
, recenzja . )n Kwartalnik Historyczny,
, ro.
, . , s.
; S)KORSK), Dariusz A.
Mieszko Pierwszy Tajemniczy i jeszcze bardziej tajemnicza metoda historiograficzna. )n Roczniki Historyczne,
, ro. , s.
.
174

S)KORSK), Dariusz Andrzej. Poiatky poskho ttu v najnovch archeologickch a historickch vskumoch

koncepcim predvojnovej historiografie, ktor zdrazovala kresansk korene poskho ttu . Tento model stl na troch pilieroch: a na prvkrt plnovanch rozsiahlych a
vekorysch archeologickch vskumoch; b na modernch historickch analzach opierajcich sa o irok komparatvne pozadie a zohadujcich tie faktory, ktor staria
historiografia zanedbvala alebo obchdzala; c na novch metodologickch direktvach.

Archeologick vskumy milniovho obdobia sa vlastne realizovali v . a . rokoch .

storoia a v ovea menej miere sa v nich pokraovalo v nasledujcom obdob. )ch hlavnm cieom bolo zska archeologick daje z hlavnch stredsk ttu prvch Piastovcov
(nezdno, Pozna, Ostrw Lednicki, Santok, Medzirieie, Wolin, tetn, Pock, Giecz,
Gdansk, Przemyl, Wilica a alie . V konenom dsledku sa akceptovalo, e archeologick vskumy potvrdzuj dlh obdobie evolunho formovania ttu v spoloenstve,
ktor obvalo povodie Odry a Visly. Prv znmky tvoriacej sa ttnosti boli poloen u
do . storoia, ke zaali vznika prv hradisk, ktor boli v tejto vzii zkladnm determinantom mladej ttnosti. Proces vzniku poskho ttu sa dajne ukonil na konci
. storoia.

Pri skman poiatkov poskho ttu mali vak primt historici, kee podobne ako archeolgovia uznvali nadradenos psomnch prameov nad archeologickmi do takej
miery, e sa sami archeolgovia snaili prispsobi svoje interpretcie veobecnm
rmcom, ktor vymedzili historici. V tejto situcii historici vyuvali vsledky archeologickho bdania selektvne archeologick materily povaovali za ilustrcie a materilne doloenie tz vypracovanch na zklade psomnch prameov alebo sa snaili vypa medzery v psomnch prameoch interpretciami archeologickch prameov
poda dikttu tch prvch. Vyvrcholenm tohto prdu boli monumentlne Poiatky Poska od (enryka owmiaskho a zodpovedajce state z rovnako monumentlnej knihy Poiatky poskho ttu i menie vedeck prce. V porovnan s dielami predchodcov tu bolo silie zachyti problm v irokom kontexte spoloenskch, hospodrskych a ideologickch premien, ktor podmieovali utvorenie ttu.

Milniov prd opsal: KARA

, s. - .
Vina sa nedokala sbornch publikci a a v poslednch rokoch vychdzaj v srii Origines Polonorum , pod vedenm P. Urbaczyka.
BUKO, Andrzej. The Archaeology of Early Medieval Poland. Discoveries Hypotheses, Interpretations. Leiden ; Boston : Brill,
, s.
a nasl.
OWM)ASK), (enryk. Pocztki Polski. Z dziejw Sowian w I. tysicleciu, Tom. . . Warszawa : Pastwowe Wydawnictwo Naukowe,
. zvzok zahajci vlastn poiatky vyiel roku
.
OWM)ASK), (enryk LABUDA, Gerard TYM)EN)ECK), Kazimierz. Pocztki pastwa polskiego. Ksiga
tysiclecia, Tom. . . Pozna : Poznaskie Towarzystwo Przyjaci Nauk,
.
G)EYSZTOR, Aleksander. Geneza pastwa polskiego w wietle nowszych bada. )n Kwartalnik Historyczny,
, ro. , . , s.
; TRAWKOWSK), Stanisaw. Jak powstaa Polska. Warszawa : Wiedza Powszechna,
; DOW)AT, Jerzy. Chrzest Polski. Warszawa : Wiedza Powszechna,
.
175

Forum (istoriae /

: Moc a tt v stredovekej Eurpe

Zkladnou metodologickou direktvou bola akceptcia postupnej a evolunej koncepcie

spoloenskho rozvoja na poskch zemiach. Evolucionizmus v niekokch podobch
a rzne chpan bol v historiografii veobecne prtomn nielen u marxistickch historikov alebo u historikov, ktor sa selektvne inpirovali marxistickou teriou spoloenskho vvoja, hoci tto koncepcia bola vemi vplyvn, a to nielen z oportunistickch dvodov. Aktivita vznamnch archeolgov a historikov nemarxistickej metodologickej
orientcie zase zabezpeovala na tie asy znan pluralizmus nzorov. V milniovch
vskumoch rozvinut paradigma vzniku poskho ttu dominovala v poskej archeolgii a historiografii a do konca . storoia.

Archeolgovia a v poslednom desaro . storoia zaali spochybova zvzn vziu

najm na zklade revzie chronologickch podkladov. Vtedy sa objavovali prv vie
sbory dendrochronologickch dajov, ktor ukzali, e medzi tradinou chronolgiou,
opierajcou sa hlavne o keramiku a typolgiu nepoetnch kovovch predmetov, a dendrochronologickmi dajmi je pomerne vek rozdiel. Po druh, archeologick vskumy prekroili hradiskov fzu a podstatne narstlo mnostvo materilu zskanho
z lokalt inho charakteru pohrebisk, otvoren osady , priom pribudli aj numizmatick pramene a ich komplexn analzy. Toto vetko poskytlo daje, ktor nezodpovedali
starmu modelu piastovskho ttu. Po tretie, rozpadol sa dvny model spoluprce historikov s archeolgmi, ktor je nevyhnutn pri skman problematiky poiatkov piastovskho ttu. V praxi sa skuton interdisciplinrny vskum spovajci v spolonom
nazeran na archeologick a psomn pramene nerealizoval. Predstavitelia kadej z discipln selektvne pristupovali k vsledkom vskumu partnerskej disciplny, vhodne si
vyberajc argumenty, ktor podporovali ich vlastn nzory, a ignorujc nevyhovujce
daje. V konenom dsledku historici povaovali archeolgiu za dodvateku ilustranho materilu a archeolgovia zase prli dverovali koncepcim historikov. Metodick
a realizan bariry, ktor obidve disciplny vytvrali, mali za nsledok nekritick vypoiiavanie koncepci vznamne vplvajcich na interpretciu vlastnho pramennho

Porovnaj analzu Paula M. Barforda, ktor miestami problm prli zjednoduuje: BARFORD, Paul M.
Marksizm w archeologii polskiej w latach

. )n Archeologia Polski,
, ro. , . - , s. - .
Tento problm sa v kategrich paradigmy poksil uchopi: ANTONN, Robert. Model stedoevropskho
typu stedovkho sttu jako interpretan problm esk a polsk medievistiky. )n Historia Slavorum Occidentis. Czasopismo historyczne/asopis historick,
, ro. , s. - .
Zhrnutie tohto prvho obdobia predstavovali publikcie: KURNATOWSKA, Zofia. Badania nad pocztkami pastwa polskiego. Prba bilansu. )n Slavia Antiqua,
, ro. , s. anglick verzia: The Organisation of the Polish State Possible )nterpretations of Archaeological Sources. )n Quaestiones Medii
Aevi Novae,
, ro. , s. - ; DUL)N)CZ, Marek. Ksztatowanie si Sowiaszczyzny PnocnoZachodniej : Studium archeologiczne. Warszawa : )nstytut Archeologii i Etnologii PAN,
; KARA, Micha.
Die Anfnge der Bildung des Piastenstaates im Lichte neuer archologischer Ermittlungen. )n Quaestiones
Medii Aevi Novae,
, ro. , s. - .
176

S)KORSK), Dariusz Andrzej. Poiatky poskho ttu v najnovch archeologickch a historickch vskumoch

materilu. Spletitos argumentcie vypoianej z oboch discipln saovala overovanie

formulovanch hypotz.

Jednou zo slabn nielen poskho bdania o vzniku ttov je, e sa pojem tt chpe
ako oividne adekvtny jav pozorovan na poskch zemiach u v . a . storo. Me
sa zda, e je to vlune problm terminolgie. Ke vak pouvame ten ist pojem tt
na spoloensk organizciu z . storoia i na situciu poskho ttu v . alebo v .
storo, ie na evidentne rzne tvary, sami sa odsudzujeme na to, e pouvame pojem,
ktor strca svoju poznvaciu a triediacu funkciu. Jednm z rieen tohto zjavnho problmu elastickosti termnu tt je teria ranho ttu Early State , vypracovan na
sklonku . rokov . storoia. Tto koncepcia sa stala vemi populrna medzi poskmi historikmi od zaiatku . rokov . storoia. Vyvolva toti dojem, e riei zkladn problm a to konkrtne: veobecn pouvanie pojmu tt , o umouje nebra
do vahy nespochybovan kvalitatvne rozdiely medzi tzv. ranmi ttmi a rozvinutmi ttnymi truktrami neskorho stredoveku a novoveku, ktor isto zodpovedaj sasnm koncepcim ttu. Strune povedan, prnos tohto nvrhu spova len v tom, e
nka zdanliv rieenie ran tt je akoby normlny tt, ale vetky rozdiely medzi ranm a vyspelm ttom sa vysvetuj tm, e ide predsa o ran , a teda ete nerozvinut politick tvar.
Vo svetovej historiografii sa v poslednch dvoch desaroiach objavili koncepcie, poda
ktorch znme ranostredovek panstv nespaj predpoklady zodpovedajce modernmu pojmu tt. Debaty o tejto problematike medzi Reesom Daviesom a Susan Reynoldsovou, Johannesom Friedom a (ansom-Wernerom Goetzom s veobecne znme.
Pravdu povediac, neviedli k jednoznanm zverom, ba ani k zbleniu stanovsk. Ukazuj vak, e tto problematika je pre nae uvaovanie neobyajne dleit. Syntetick

Porovnaj texty a zznam diskusie: BRZOSTOW)CZ, Micha PRZYBY, Maciej S)KORSK), Dariusz A.
eds. Archaeologia versus historiam historia versus archaeologiam czyli jak wsplnie poznawa redniowiecze?. Pozna : Wydawnictwo PTPN,
.
Fundamentlna publikcia pre cel smer vskumov: CLAESSEN, (enri J. M. SKALNK, Peter. The Early
State. Theories and (ypotheses. )n CLAESSEN, (enri J. M. SKALNK, Peter eds. The Early State. Berlin :
Mouton,
, s. ako aj cel zvzok . O prehistrii projektu: CLAESSEN, (enri J. M. Before The
Early State and After : An )ntroduction. )n Social Evolution and History,
, ro. , . , s. - .
TYMOWSK), Micha Z)KOWSK), Mariusz eds. Geneza i funkcjonowanie wczesnych form
pastwowoci na tle porwnawczym. Warszawa : Wydawnictwo Uniwersytetu Warszawskiego,
;
BANASZK)EW)CZ, Jacek KARA, Micha MAMZER, (enryk eds. Instytucja wczesnego pastwa w perspektywie wieloci i rnorodnoci kultur. Pozna : )nstytut Archeologii i Etnologii PAN,
.
Porovnaj: DAV)ES, Rees. The Medieval State : The Tyranny of a Concept? )n Journal of Historical Sociology,
, ro. , . , s.
; REYNOLDS, Susan. There were States in Medieval Europe : A Response
to Rees Davies. )n Journal of Historical Sociology,
, ro. , . , s.
.
GOETZ, (ans-Werner. Regnum : Zum politischen Denken der Karolingerzeit. )n Zeitschrift der SavignyStiftung fr Rechtsgeschichte : Germanistische Abteilung,
, ro.
, s.
; FR)ED, Johannes. Der
karolingische (errschaftsverband im . Jh. zwischen Kirche und Knigshaus . )n Historische Zeitschrift,
, ro.
, s. - .
177

Forum (istoriae /

: Moc a tt v stredovekej Eurpe

koncepcie, ktorch autori vo svojich analzach programovo rezignuj na kategriu

tt , s pozitvne prijman. Na druhej strane tieto prce ukazuj, e odvrtenie sa od
kategrie tt dovouje lepie spozna mechanizmy moci v minulosti. V skutonosti
otzka pouvania pojmu tt v ranom stredoveku nie je vyrieen a stle sa o nej ved diskusie, no posk historiografia ostva, bohuia, v ich stran. Ak sa aj tomuto
problmu venuje, tak len na zklade vemi povrchnho oboznmenia sa
s problematikou.
Autori vetkch poskch historiografickch prc, ktor sa zaoberaj poiatkami poskho ttu, vychdzaj z pevnho presvedenia, e prinajmenej od konca . storoia a
najneskr na prelome . a . storoia mme do inenia u s piastovskm ttom. Toto
presvedenie sa povauje za dostatone doloen pramemi na zklade tchto faktov:
a potvrdenie existencie sformovanej piastovskej dynastie Meko ). a jeho traja predkovia, ktorch uvdza Gall Anonym, ako aj nslednci ; b rozsiahle zemie pod nadvldou
Piastovcov a ich dlhotrvajce panovanie na viac-menej tom istom zem; c zaiatok in-

tenzvnych kontaktov dynastie s vonkajmi partnermi Pemyslovci, Liudolfovci, Rurikovci, Arpdovci, kandinvia . Archeolgovia pridali ete al prvok, konkrtne: d od
tretieho desaroia . storoia prudko sa rozvjajca vstavba hradsk. Vetko toto sa
poklad za dostaton potvrdenie poskho ttu na konci . storoia.
Z porovnania podobnch pokusov o urenie poiatkov ttov v strednej a vo vchodnej
Eurpe meme nadobudn dojem, e okrem tchto formlnych podmienok, ktor s
v kadom prpade Posko, echy, Rus, Uhorsko podobn vyie uvedenm prvm
trom bodom a, b, c , zsadnm predpokladom formovania ttnosti je jednoducho to, e
sa v prameoch objavili prv zmienky o predstaviteoch miestnych dynasti, ktor s
znmi aj v ovea neskorom obdob. Ke ostaneme na poskej pde a za vchodisko si

Prznan nzov m knika: ALT(OFF, Gerd. Die Ottonen : Knigsherrschaft ohne Staat. Stuttgart : Kohlhammer,
; GEARY, Patrick. Vivre en conflit dans une France sans tat,

. )n Annales E.S.C.,
, ro. , . , s.
; YORKE, Barbara. The Anglo-Saxon Kingdoms

and the Beginnings of the Old English State. )n PO(L, Walter W)ESER, Veronika eds. Der frhmittelalterliche Staat
europische Perspektiven. Wien : AW,
, s. - , tu s. : Early Anglo-Saxon kingdoms were probably
at best proto-states rather than states . Na druhej strane mme tak nzory, ktor vidia tty u
v keltskch spoloenstvch v . storo pred n. l., porovnaj: BRUN, Patrice. From Chiefdom to State Organization in Celtic )ron Age. )n ARNOLD, Bettina G)BSON, D. Blair eds. Celtic Chiefdom, Celtic State. The
Evolution of Complex Social Systems in Prehistoric Europe. Cambridge : Cambridge University Press,
,
s. - .
Porovnaj zbornky tdi: A)RL)E, Stuart PO(L, Walter RE)M)TZ, (elmut eds. Staat im frhen Mittelalter. Wien : AW,
; PO(L, Walter W)ESER, Veronika eds. Der frhmittelalterliche Staat europische Perspektiven. Wien : AW,
. Niektor usudzuj, e o tte meme hovori od najranejch
spoloenskch organizci, ktor poznme, ie od Jericha . tiscroie pred n. l. , porovnaj: T)LLY, Charles. Coercion, capital, and European States : AD 990 1990. Oxford ; Cambridge : Basil Blackwell,
, s. a
nasl.
URBACZYK, Przemysaw. Wadza i polityka we wczesnym redniowieczu. Wrocaw : WUWR,
, s. ;
URBACZYK
, s. - . Porovnaj kritick poznmky: S)KORSK)
, s.
a nasl.
178

S)KORSK), Dariusz Andrzej. Poiatky poskho ttu v najnovch archeologickch a historickch vskumoch

vezmeme nespochybovan ttny charakter moci Piastovcov, naprklad v dobe Boleslava Krivosteho

vber vchodiska je ubovon , a budeme sledova

predchdzajce genercie Piastovcov, dostaneme sa napokon k prvm pramenne doloenm reprezentantom dynastie. Na kadom kroku tohto sptnho putovania v ase nenjdeme relevantn rozdiely, pokia ide o charakter piastovskho panstva. Bdateov to
utvrdzuje v presveden, e aj starie genercie Piastovcov spravovali ttnu truktru.
Preto sa ttnos chpan akokovek ovea lepie znma z neskorch ias sptne
prena do obdobia panovania Meka ). s vhradou, e m primitvnejiu podobu, naprklad ranho ttu , ktor napriek vhradm ttom je. Dodatonm argumentom,
ktor historikov a archeolgov utvrdzuje v presveden, e od obdobia vldy Meka ).
mme do inenia s kontinuitnm vvojom ttu ako uritej truktry, je absencia ako
usudzuje vina historikov badatenho prelomu medzi prpadnou mocenskou truktrou, ktor predchdzala tt v prpade, e vlda prvch Piastovcov nemala ma ttny
charakter , a vznikom poskho ttu v nasledujcom obdob. Rovnak mechanizmus
je mon pozorova aj v prpade poiatkov alch ttov strednej a vchodnej Eurpy
vdy, ke sa objav zmienka o prvom vldcovi prslunej dynastie. Preto s tieto prv
historick postavy pokladan za budovateov jednotlivch ttov Oleg vybudoval Kyjevsk Rus, Gejza tefan ). mali by zakladatemi uhorskho ttu a Boivoj ). utvoril
jadro eskho ttu. Slovansk Polabie je v tomto odlin, pretoe ako usudzujem
v .a
. storo sa polabsk Slovania vnmaj nanajv ako konglomert kmeovch
zvzov, na ele ktorch stli kmeov knieat. Posk historiografia politickm tvarom Obodritov a Luticov v . a . storo zva upiera status ttov. Vo vine poskch vskumov o genze poskej ttnosti, ktor zohaduj komparatistick aspekt, sa
na Polabie neprihliada. Tieto ran politick truktry neboli toti priamymi predchodcami polabskch panstiev znmych z . a . storoia. Prklad Polabia ukazuje rozdielny pohad na podobn spoloensk truktry pri hodnoten ich povahy ako ttu . Zatia o sa vlda Meka ). vyklad v kategrich ttu ranho ttu , na politick tvary
na Polab sa povine nazer v kategrich knieatstva, kmeovho knieatstva at.
A to napriek tomu, e Mstivoj kniea Obodritov bol schopn vysla v sprievode Ota )).,

Zabda sa na to, e medzi panovanm Meka )). a jeho syna Kazimra Obnovitea bola vrazn asov
medzera, ktorej jedinm spojovateom je Kazimr ako Piastovec. Nejde o tzv. pohansk povstanie zo .
rokov . storoia, ale o rozpad starobylch mocenskch truktr a ich znovuzavedenie. Vetko vaka
pomoci zskanej od cisra v podobe
ozbrojencov, nie vo Vekoposku, ale v Maloposku.
Ete: WAC(OWSK), Kazimierz. Sowiaszczyzna Zachodnia. Pozna : Wydawnictwo Poznaskiego Towarzystwa Przyjaci Nauk,
originl
, ponmal najstarie polabsk politick organizmy
v kategrich ttov, podobne: (ERRMANN, Joachim ed. Die Slawen in Deutschland : Geschichte und Kultur der slawischen Stmme westlich von Oder und Neisse vom 6. bis 12. Jahrhundert. Berlin : Akademie Verlag,
.
179

Forum (istoriae /

: Moc a tt v stredovekej Eurpe

ktor sa vybral do )tlie, a

jazdcov takmer vetci zahynuli ,
stavovalo vinu ozbrojench sl, ktor mal k dispozcii.

o zaiste nepred-

Pokusy chpa vldu prvch Piastovcov v kategrich vodcovstva chiefdom alebo ttu personlnych vzieb Personalverbandstaat sa neteia vekmu zujmu. Je to zarajce, pretoe vetci popredn bdatelia poiatkov piastovskho ttu sa asto odvolvaj
na vsledky prce kultrnych antropolgov. (lavn dvod rezervovanosti k vodcovstvu vystihol Przemysaw Urbaczyk, ke pripustil: ...e hranica medzi rozvinutm vodcovstvom a ranm ttom nie je jednoznan. Pridajc sa klasickej defincie vodcovstva ako:
...politickej jednotky zahajcej mnoho spoloenstiev so sformalizovanm a scentralizovanm politickm systmom, na ele ktorho stoj jeden vodca, ktor pln tak politick, ako
aj nboensk funkcie; vodca m autoritu, ktor uznva dan skupina, a jeho pozcia vyrast z dedenia funkci v malej prbuzenskej skupine [...], vodcovstvo nie je teda egalitrska,

ale vntorne hierarchizovan spolonos, s prstupom k zsobm poda dedinho prva. ahko meme postrehn prinu tejto konfzie, kee znaky charakteristick
pre koncepciu vodcovstva s iastone pripsan koncepcii ranho ttu . Preto stpenci ranho ttu maj dojem, e rozdiely medzi vodcovstvom a ttom nie s podstatn. Antipatia historikov ku koncepcii vodcovstva je do istej miery pochopiten, ale
u archeolgov je tto zdranlivos k situcii v ranom stredoveku udivujca. Pravek archeolgia toti spene prijala antropologick koncepciu vodcovstva .

Druhm pojmom, ktor sa dostal na elo poslednch vskumov, je piastovsk domna .

M vymedzova zemie, ktor prv Piastovci povaovali za svoje vlastnctvo patrimonium . Tto koncepcia priamo svis s pojmom patrimonilny tt , ktor je chpan
ako vlastnctvo monarchu. Je pevne ukotven v poskej historiografii, priom nadvzuje
na starie predstavy z . storoia. Archeolgovia tie prijali ideu pvodnho patri-

M. ADAM BREMENS)S, Lib. )), Cap. . Magistri Adam Bremensis : Gesta hammaburgensis ecclesiae pontificum. )n SC(ME)DLER, Bernhard ed. Monumenta Germaniae Historica : Scriptores rerum Germanicarum in usum scholarum 2. (annoverae et Lipsiae : )mpensis Bibliopolii (ahniani,
, s.
.
URBACZYK
, s. . Obrnejie vhrady k vodcovstvu ako kategrii pouitenej na posk pomery
v . a . storo uviedol: KARA
, s.
a nasl.
PEOPLES, James BA)LEY, Garrick eds. Humanity : An Introduction to Cultural Anthropology.
Wadsworth : Cengage Learning,
, s.
a nasl.; EARLE, Timothy K. Chiefdoms in Archaeological and
Ethnohistorical Perspective. )n Annual Review of Anthropology,
, ro. , s.
.
Bliie: S)KORSK)
, s.
a nasl. Pouvan defincia patrimonilny tt nadvzuje na Weberovu
teriu, ktor predpoklad organizciu opierajcu sa o autoritu vldcu a nie utvoren na princpe vlastnckeho prva, porovnaj: ADAMS, Julia. The Rule of the Father : Patriarchy and Patrimonialism in Early Modern Europe. )n CAM)C, Charles GORSK), Philip S. TRUBEK, David M. eds. Max Webers Economy and
Society : A Critical Companion. Stanford : Stanford University Press,
, s.
. Prv zvan prelom
v tejto tradcii spravil: MATUSZEWSK), Jacek. Polska monarchia patrymonialna opis redniowiecznej
rzeczywistoci czy produkt dziewitnastowiecznej historiografii?. )n MARZEC, Andrzej W)LAMOWSK),
Maciej eds. Krl w Polsce XIV. i XV. wieku. Krakw : Vistulana,
, s.
.
180

S)KORSK), Dariusz Andrzej. Poiatky poskho ttu v najnovch archeologickch a historickch vskumoch

mnia Piastovcov ako kolsky poskho ttu, o viedlo k vskumom zameranm na

presnejiu lokalizciu prvotnho sdla Piastovcov.

Archeolgovia, ktor sa v sasnosti zaoberaj poiatkami ttnosti, veria, e vypracovali

sbor archeologicky uchopitench znakov, ktor maj svedi o prebiehajcom ttotvornom procese v minulosti. V skutonosti s tieto znaky obmedzen na dva faktory: na
rozvoj vstavby hradsk, ktor sa povauje za odraz koncentrcie moci, podobne ako vskyt pokladov interpretovanch ako svedectvo nhlej diferencicie spolonosti.

Vskumy poznanskch archeolgov Zofie Kurnatowskej a Michaa Karu vaka irokmu

uplatneniu dendrochronolgie umonili presne datova znan as lokalt a objektov,
ktor s pre dejiny
. storoia kov. Vsledky tchto vskumov s, samozrejme,
prevratn. Podarilo sa im doloi, e do prelomu . a . storoia bolo budovanie hradsk
slabo rozvinut. Dleit je tie zistenie, e hradisk znme z piastovskho obdobia nevznikli skr ako na prelome . a . storoia a zva sa v ich vstavbe alej nepokraovalo. Tieto vskumy umonili rozli tyri fzy budovania hradsk v . storo vo Vekoposku. Prv prebehla v . rokoch . storoia, nasledujca zhruba v . rokoch,
tretia v podstate na konci . rokov a v . rokoch . storoia a napokon tvrt fza asi
po roku
. Tento pribline pdesiatron obrovsk rozmach vstavby hradsk sa povauje za priamy dkaz vekch spoloenskch zmien, ktor sa udiali vo Vekoposku.
Pripa sa, e v obrovskom meradle realizovan budovanie hradsk, ktor si asto vyadovalo znan investcie Pozna, (nezdno a organizan schopnosti, sa mohlo rozvja vlune v takch organizanch formch, ak miestna spolonos dovtedy nepoznala.
Touto novinkou mal by tt, ktor v tom ase budovali Piastovci a ktor mal ma u
primeran donucovacie a kontroln mechanizmy.

Pri vskume drevench kontrukci valov na niekokch hradiskch napr. v (nezdne

a Poznani sa nali tzv. hkov kontrukcie, ktor sa povauj za charakteristick rieenie len pre hradisk postaven z iniciatvy Piastovcov. Archeolgovia preto prili k zveru, e zskali archeologick doklad pre vznik ttu, a za inicitorov budovania tchto
pecifickch hradsk s ochotn povaova Piastovcov. Treba pripomen, e dajn
piastovsk technick vymoenos v podobe hkovej techniky nie je v skutonosti ni
komplikovan. Jednoducho, na niektorch brvnch pouvanch pri kontrukcii valov sa
na kmeoch ponechali hkovito vybiehajce konre, ktormi boli podchyten priene
poloen brvn nasledujcej kontruknej rovne. Toto zabraovalo rozchdzaniu sa
drevenej kontrukcie valov. S podobnm problmom sa stretvali vetci stavitelia dre-

KARA
, s.
; BUKO, Andrzej. Najstarsze orodki Piastw w wietle danych archeologii. )n
BANASZK)EW)CZ, Jacek KARA, Micha MAMZER, (enryk eds. Instytucja wczesnego pastwa w perspektywie wieloci i rnorodnoci kultur. Pozna : )nstytut Archeologii i Etnologii PAN,
, s.
.
KARA
, s.
.
181

Forum (istoriae /

: Moc a tt v stredovekej Eurpe

vozemnch valov, priom ho rieili rozlinm spsobom. Z kontruknho hadiska sa

piastovsk hradisk dos odliovali usudzuje sa tak z dobre zachovanho stavu niektorch kontrukci . Napriek astm podobnostiam nepredstavovali jednotn typ kontrukcie. (kov technika sa objavuje po prv raz a po roku
v (nezdne a neskr
v Poznani, ale na vekoposkch hradiskch z tej doby sa vade nevyskytuje. Povaova
existenciu hkovej kontrukcie za dkaz vstavby hradsk Piastovcami je preto neudraten. Tento kontrukn postup treba povaova za regionlny prejav v rmci rozlinch technk stavania drevozemnch valov, ak pozorujeme u zpadnch Slovanov.

Naprklad hradisk tzv. typu Tornow s z kontruknho hadiska ovea homognnejou skupinou ne piastovsk hradisk s hkovou kontrukciou. Napriek tomu sa na zklade ich rozmiestnenia dodnes nikto nepoksil formulova zver, e za ich vznik je
zodpovedn nejak jedno politick centrum, ktor zaviedlo tento typ kontrukcie
v procese budovania vlastnho ttu. Stavba valov jednotnou technikou na nejakom vom zem, podobne ako zauvan postupy pri vrobe keramiky boli podmienen inmi, bohuia, nm neznmymi faktormi. Ak sa aj preberali technolgie z konkrtneho
strediska, ich prijatie nemuselo zaruene znamena politick podriadenos. Vskyt cudzej techniky, naprklad v prpade budovania murovanej architektry na poskch zemiach, nebol nsledkom zemnej expanzie inch stredsk, z ktorch sa tto technika
vypoiala.

Posk archeolgovia nepostrehli, e v slovanskej archeolgii v Nemecku sa tie vaka

dendrochronolgii udiali prevratn zmeny, ktor podobne ako v Posku znane revidovali doterajiu chronolgiu vstavby hradsk. Podarilo sa posun intenzvnu vstavbu
hradsk viny polabskch objektov, ktor sa predtm povaovali za starie, a do .
storoia. Porovnanm spomenutch dajov meme vidie, e tempo rozvoja ich vstavby
na Luici bolo podobn tomu, ak je doloen vo Vekoposku. Okrem toho fzy, ktor sa

Porovnaj viditen hk v kontrukcii valu v Langengrassau: (ENN)NG, Joachim. Archologische Forschungen an Ringwllen in Niederungslage : Die Niederlausitz als Burgenlandschaft des stlichen Mitteleuropas im frhen Mittelalter. )n (ENN)NG, Joachim RUTTKAY, Alexander T. eds. Frhmittelalterlicher
Burgenbau in Mittel- und Osteuropa. Bonn : )n Kommission bei Dr. Rudolf (abelt Gmb(,
, s. , obr. .
Alebo v Brandenburgu: (EUNER, Karl-Uwe WESTP(AL, Thorsten. Dendrochronologische Untersuchungen an (olzfunden aus frhmittelalterlichen Burgwllen zwischen Elbe und Oder. )n (ENN)NG, Joachim RUTTKAY, Alexander T. eds. Frhmittelalterlicher Burgenbau in Mittel- und Osteuropa. Bonn : )n
Kommission bei Dr. Rudolf (abelt Gmb(,
, s.
, tu s.
. To neznamen, e technologick
strnky nemu by relevantn. Dve moravsk hradisk Kyleovice, Perov mono povaova za prejav
panovania Boleslava Chrabrho v severnej asti Moravy, nie vak vzhadom na hkov kontrukciu, ale na
celok kontrukci valov, ktor nie s typick pre tto oblas. Rotov kontrukcia je pritom takmer identick s valmi z (nezdna a Poznane, porovnaj: PROC(ZKA, Rudolf. Vvoj opevovac techniky na Morav a
v eskm Slezsku v ranm stedovku. Brno : A AVR,
, s.
a nasl., s.
a nasl.
Podobne: BRAT(ER, Sebastian. Archologie der westlichen Slawen. Siedlung, Wirtschaft und Gesellschaft
im frh- und hochmittelalterlichen Ostmitteleuropa. wyd. . Berlin : Walter de Gruyter,
, s.
.
Napr. stavba takmer kpie kltornho kostola z Memlebena v Poznani nesvisela s podmanenm Poznane nemeckmi vldcami.
182

S)KORSK), Dariusz Andrzej. Poiatky poskho ttu v najnovch archeologickch a historickch vskumoch

rozliuj pre . storoie okrem tvrtej fzy , predchdzali pribline o desaroie vvojov fzy z poskch zem. Chronolgia vstavby hradsk na Luici vyzer potom takto:
okolo rokov

prebehla najvia vlna ich budovania a dve nasledujce, ktor

boli intenzitou slabie, pripadaj na obdobia okolo

a pribline

. Prv, nevemi poetn hradisk tam vznikali a v poslednom tvrstoro . storoia. Je

nutn spomen, e najv stavebn boom pripad zhruba na desaroie pred zaiatkom saskej expanzie, ktorej impulzom boli vpravy (enricha ). v rokoch

Budovanie hradsk na Luici nem iaden svis s akmkovek ttotvornm procesom

na tomto zem, pretoe sa nekryje so iadnym nm znmym politickm tvarom. Relatvne poetnejie psomn pramene saskej proveniencie, vzahujce sa na toto zemie,
dovouj s vekou pravdepodobnosou pripusti znan politick rozdrobenos, a zrejme preto sa neutvorilo jedno silnejie ttotvorn centrum. Keby sme nemali
k dispozcii tieto informcie z psomnch prameov, potom aj na zklade pozorovania
vstavby hradsk na Luici a vo Vekoposku by bolo mon prs k zverom, e na Luici sa od zaiatku . storoia a do zaiatku jeho druhej polovice utvrali truktry luickho ttu , o sa z neznmych dvodov zastavilo, pretoe sa tam nikdy nevytvorilo
rozsiahlejie panstvo. Navye techniku vstavby hradsk, ktor praktizovali polabsk
Slovania, prevzali tie Sasi. Sask pramene z prvej polovice . storoia spomnaj u polabskch Slovanov vea knieat. Sm markgrf Gero dal v roku
otrvi tridsiatich
z nich. Je zrejm, e politick rozdrobenos neprekala prudkej a asovo skoordinovanej vstavbe hradsk. Mme tu jasn prklad, dokazujci, e ich vstavba v irokom meradle nemus svedi o takej koncentrcii moci na poskch zemiach, ktor me by
povaovan za prejav vznikajcich ttnych truktr, ako to v sasnosti predpokladaj
posk archeolgovia. Podobn procesy meme pozorova aj v skorom obdob v echch. Tam u v . storo zanik vea hradsk a vznikaj nov. Vieme, e okolo roku
bolo v echch prinajmenom
knieat. Pemyslovci, ktorch predkovia zrejme patrili k spomenutm knieatm, a neskr dokzali zska prevahu a podriadi si ostatn
knieacie rody. Tento proces trval prinajmenom do konca . storoia a poslednm dozvukom tejto konsolidcie bol masaker na Libici v roku
.
Kee predchdzajci evolun model pota s dlhodobm procesom formovania ttu,
rchlos zmien pozorovanch vo Vekoposku umonila poskm archeolgom tvrdi, e
vznik ttu bol nhly. Uveden moment bol oznaen za ttny prelom. Priny tejto nhlej akcelercie sa vak vysvetuj rozline. Prirodzenm dsledkom tchto vah je
predpoklad, e Piastovci ako budovatelia poskho ttu boli cudzieho pvodu
a priniesli si so sebou aj dokonalejie organizan schopnosti nevyhnutn na vytvorenie
vyej formy usporiadania spoloenstiev ijcich vo Vekoposku. Z tohto dvodu sa obC(ARVT, Petr. The Emergence of the Bohemian State. Leiden ; Boston : Brill,
183

, s.

a nasl.

Forum (istoriae /

: Moc a tt v stredovekej Eurpe

novila normansk teria, ktor v pvodnej verzii vychdzala z vemi slabho predpokladu o podobe mena Meka ). znmeho z regestu ako Dagome iudex. V tvare Dagome videli
historici germnsky kore Dag-, a preto mal by jeho nositeom Germn, najskr Viking.
Archeologick vskumy odkryli v poslednch dvoch desaroiach mnoho objektov, ktor
naozaj dokladaj prtomnos Vikingov na poskch zemiach. Na zklade oraz lepieho
datovania sa vak zistilo, e nesviseli ani s objavenm sa Meka ). ako prvho historicky
doloenho vldcu, ani s predpokladanm ttnym prelomom z prvch desaro
.
storoia, pretoe vina z nich sa datuje a do druhej polovice . storoia.

Naposledy s konkurennou hypotzou priiel P. Urbaczyk, ktor pripustil, e Piastovci

s potomkovia moravskch Mojmrovcov. Poda jeho terie jeden z nich spolu s druinou zaiatkom . storoia naiel toisko vo Vekoposku. Vaka svojim sksenostiam
prinesenm z vekomoravskho ttu sa mohol poksi vytvori tt v oblasti rieky Varty. Poda zdranlivejej verzie moravskej terie mali Pozna zaloi predstavitelia rodu Poznanovcov, ktor je doloen v . storo v okol Nitry. Tieto predpoklady, ia,
nemaj iadnu oporu v prameoch. Vskyt moravskch pamiatok, koniec koncov nie
vemi poetnch, nemus svisie s fyzickm pobytom Moravanov vo Vekoposku,
a preto vbec nemu by dokladom moravskho pvodu Piastovcov.

Sasn posk vskumy o poiatkoch poskho ttu vytvorili zklady na takmer veobecn konsenzus s celkovou vziou problmu, zrove vak existuje vea rozlinch
rieen jednotlivch otzok. Usudzujem vak, e tento konsenzus sa opiera o dva myln
predpoklady, ku ktorm by som priradil stotoovanie vzniku ttu s prudkm rozvojom budovania hradsk a tie chpanie piastovskej mocenskej domny ako od zaiatku
scentralizovanej a spravovanej jednm vldcom. Odmietnutie evolunch zkladov
milniovej koncepcie je v sasnosti len zdanliv, pretoe aj novie nzory sa rovnako

Porovnaj: MODZ)OC(, Sawomir STAN)SAWSK), Baej W)SZEWSK), Przemysaw eds. Scandinavian Culture in Medieval Poland. Wrocaw : )nstitute of Archaeology and Ethnology of the Polish Academy
of Sciences,
; BUKO, Andrzej et al. eds. A Unique Medieval Cemetery from the th/ th Century
With Chamber-Like Graves From Bodzia Central Poland : Preliminary Result of the Multidisciplinary Research. )n Archologisches Korrespondenzblatt,
, ro.
, . , s.
; STAN)SAWSK), Baej.
Jmswikingowie z Wolina-Jmsborga : Studium archeologiczne przenikania kultury skandynawskiej na
ziemie polskie. Wrocaw : )nstytut Archeologii i Etnologii PAN,
. Fantazijn predstavy Zdzisawa Skroka nemaj vedeck hodnotu: SKROK, Zdzisaw. Czy Wikingowie stworzyli Polsk? Warszawa : )skry,
.
KURNATOWSKA, Zofia KARA, Micha. Na tropie Poznana eponima naszego miasta. )n
KURNATOWSKA, Zofia JUREK, Tomasz eds. Civitas Posnaniensis : Studia z dziejw redniowiecznego Poznania. Pozna : Poznaskie Towarzystwo Przyjaci Nauk,
, s. - .
Bliie pozri: S)KORSK)
, s.
a nasl.
S)KORSK), Dariusz A. Koci w Polsce za Mieszka I i Bolesawa Chrobrego. wyd. . Pozna :
Wydawnictwo Naukowe UAM,
, s.
, kde poukazujem na to, e v pokolen Meka ). boli ete dvaja
jeho bratia a nemme dvod povaova ich len za Mekovch pomocnkov, ale skr za samostatnch vldcov.
184

S)KORSK), Dariusz Andrzej. Poiatky poskho ttu v najnovch archeologickch a historickch vskumoch

odvolvaj na evolun vziu vvinu spoloenskch truktr, s tm rozdielom, e len

in vidia mechanizmy a rchlos tejto evolcie v prvom tiscro nho letopotu.

Najnaliehavejou lohou, ktor stoj pred archeolgmi, je zska presvediv daje z najvznamnejch ranopiastovskch archeologickch lokalt, a to metdou absoltnej chronolgie, pretoe len tak daje s hodnovern a natoko presn, e dovouj zachyti
prebiehajce spoloensk zmeny v ranopiastovskom obdob. Nemenej dleitou vzvou
je, aby tak archeolgovia, ako aj historici skmali problm genzy ttov v irokom kontexte. Teda vrtane celho priestoru slovansko-uhorsko-kandinvskeho barbarica
ako uritho celku, ktor tvor nielen nevyhnutn porovnvacie pozadie na uvaovanie
o poiatkoch poskho ttu, ale aj sm o sebe predstavuje osobitn vskumn problm,
pokia ide o analzu politickho zriadenia na tchto zemiach. Netreba teda ako sa to
rob v sasnosti venova a tok pozornos genze loklnych ttov , ale je potrebn cel oblas poa ako vchodisko na komplexn analzu, v ktorej teritorilne politick truktry ranho stredoveku bud loklnymi realizciami univerzlnejch premien.

Cituj:
S)KORSK), Dariusz Andrzej. Poiatky poskho ttu v najnovch archeologickch a historickch vskumoch.
)n Forum Historiae,
, ro. , . , s. 74 - 185. )SSN
.

Dr hab. Dariusz Andrzej Sikorski

pracuje na )ntitte histrie Univerzity Adama Mickiewicza
v Poznani. pecializuje sa na dejiny vasnho stredoveku v Posku a zpadnej Eurpe, osobit pozornos
venuje metodike a metodolgii medievistickho vskumu. Je autorom monografi Anglosasi i wpywy
anglosaskie w skryptoriach karoliskich do koca IX wieku. Pozna,
; Koci w Polsce za Mieszka I i
Bolesawa Chrobrego. Pozna,
,
; Pocztki Kocioa w Polsce. Pozna,
; Wczesnopiastowska
architektura sakralna. Pozna,
, spolueditorom syntzy Vademecum historyka mediewisty Warszawa,
a vedeckho zbornka venovanho interdisciplinrnym korelcim histrie a archeolgie Archaeologia versus historiam Historia versus archaeologiam Pozna,
.
Kontakt: dariusz.sikorski@amu.edu.pl
185