You are on page 1of 79

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. .

Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Obsah

Zkladn daje

I.

Zkladn daje o navrhovateovi

1.
2.
3.
4.
5.

Nzov sdla
Identifikan slo
Sdlo
Oznmenie oprvnenho zstupcu obstarvatea
Meno, priezvisko, adresa, telefnne slo a in kontaktn daje osoby , od ktorej
je mon dosta informcie o navrhovanej innosti a miesto na konzultcie

5
5
5
5
5

II. Zkladn daje o zmere

1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
8.1

7
7
7
7
7
8
9
9
9

9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.

Nzov
el
Projektant investinho zmeru
Uvate
Charakter navrhovanej innosti
Umiestnenie navrhovanej innosti (kraj, okres, obec, k,. p., , parcela)
Termn zaatia a skonenia stavby
Strun opis technickho a technologickho rieenia
Strun opis technickho a technologickho rieenia zariadenia
na vysokotepeln zhodnocovanie komunlneho odpadu plazmovou
technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture
Zdvodnenie potreby navrhovanej innosti v danej lokalite
Celkov nklady na realizciu
Dotknut obec
Dotknut samosprvny kraj
Dotknut orgny ttnej sprvy a vlastnci
Povoujci orgn
Druh poadovanho povolenia navrhovanej innosti poda osobitnch predpisov
Vyjadrenie o predpokladanch vplyvoch realizcie investinho zmeru
presahujci ttne hranice

24
26
26
26
26
26
26
27

III. Zkladn informcie o sasnom stave ivotnho prostredia dotknutho zemia

28

1.

29

Charakteristika prrodnho prostredia, vrtane chrnench zem, napr.


navrhovan chrnen vtie zemia, zemia eurpskeho vznamu,
svisl eurpska sstava chrnench zem (NATURA 2000) N.P. , CHKO,
CHVO a in
1.1
Horninov prostredie
1.2 Ovzduie
1.2.1. Zrky, snehov pomery
1.2.2. Teplotn pomery, veternos a inverzn pomery
1.3. Voda, vodn toky
1.3.1. Vodn plochy, technick diela
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

29
30
30
31
31
32
1

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

1.3.2.
1.3.3.
1.4.
1.4.1

Podzemn vody, pramene


Termlne a minerlne pramene
Pda, pdne typy druhy a ich bonita
Stupe nchylnosti na mechanick a chemick degradciu

32
32
32
33

2.

Krajina, krajinn obraz, stabilita, ochrana a scenria

34

2.1.
2.2.
2.3.
2.4.
2.4.1.
2.4.2
2.5.

Krajina
Krajinn obraz
Stabilita krajiny
Chrnen zemia a ochrann psma
Rastlinstvo a ivostvo
ivochy cicavce
Scenria krajiny

34
34
34
35
37
38
40

3.

Obyvatestvo, jeho aktivity, infratruktra, kultrno-historick hodnoty


zemia

40

3.1.
3.2.
3.3.

Obyvatestvo, jeho aktivity, a sdla


Stav infratruktry v zem
Kultrno-historick hodnoty zemia

40
41
41

4.

Sasn stav kvality ivotnho prostredia vrtane zdravia

42

IV.

Zkladn daje o predpokladanch vplyvoch navrhovanej innosti


na ivotn prostredie, vrtane zdravia a monostiach opatren
na ich zmiernenie

43

1.
1.2
1.3
1.4
1.5
1.6
1.7
1.8
2.
2.1.
2.2.
2.3.
2.4.
2.5.
2.6.
2.7.
2.8.
2.9.

Poiadavka na vstupy
Zber pdy
Spotreba pitnej vody
Spotreba itkovej vody
Napojenie na elektrick energiu a slaboprdov rozvody
Doprava a in infratruktra s tm spojen
Nroky na pracovn sily
In nroky
daje o vstupoch
Zdroje zneistenia ovzduia
Odpadov vody
Odpady a komunlne odpady
Odpady zo stavebnch innost pri vstavbe
Hluk a vibrcie
iarenie a in fyziklne polia
Teplo, zpach a in vstupy
Doplujce daje
Oakvan vyvolan investcie

44
44
46
46
47
47
48
49
49
49
54
55
57
58
59
59
60
60

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

3. daje o predpokladanch priamych a nepriamych vplyvoch na ivotn prostredie


4. Hodnotenie zdravotnch rizk
5. daje o predpokladanch vplyvoch navrhovanej innosti na chrnen zemia
napr. navrhovan chrnen vtie zemia, zemia eurpskeho vznamu, svisl
eurpska sstava chrnench zem (NATURA 2000) a in
6. Posdenie oakvanch vplyvov z hadiska ich vznamovosti a asovho
priebehu psobenia
7. Predpokladan vplyvy presahujce ttne hranice
8. Vyvolan svislosti, ktor mu spsobi vplyvy s prihliadnutm na sasn stav
ivotnho prostredia v dotknutom zem (so zreteom na stupe existujcej
ochrany prrody, prrodnch zdrojov, kultrnych pamiatok)
9. alie mon rizik spojen s realizciou navrhovanej innosti
10. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivch vplyvov jednotlivch variantov navrhovanej
innosti na ivotn prostredie
11. Posdenie vvoja zemia, ak by sa navrhovan innos nerealizovala
12. Posdenie sladu navrhovanej innosti s zemnopln. dokumentciou
13. al postup hodnotenia vplyvov s uvedenm najzvanejch okruhov problmov

60
62
63

V.

Porovnanie variantov navrhovanej innosti a nvrh optimlneho variantu,


vrtane nulovho variantu

71

1.
2.

Tvorba sboru kritri a urenia ich dleitosti na vber optimlneho variantu


Vber optimlneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzovan
Varianty
Zdvodnenie nvrhu optimlneho variantu

71
71

3.

63
65
66

66
67
68
68
68

73

VI. Mapovan a in obrazov dokumentcia k dajom poda bodov II. a III

75

VII. Doplujce informcie k zmeru

75

1.

75

2.
3.

Zoznam textovej a grafickej dokumentcie, ktor sa vypracovala pre zmer


a zoznam hlavnch pouitch materilov
Zoznam vyiadanch vyjadren a stanovsk k navrhovanej innosti
alie doplujce informcie o doterajom postupe prpravy navrhovanej
innosti a posudzovan jej predpokladanch vplyvov na ivotn prostredie

76
76

VIII. Miesto a dtum vypracovania zmeru

78

IX. Potvrdenie sprvnosti dajov

78

1.
2.

78
79

Meno spracovatea zmeru


Potvrdenie sprvnosti dajov podpisom oprvnenho zstupcu navrhovatea

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

as I.
Zkladn daje o navrhovateovi

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

as I.
I. Zkladn daje o navrhovateovi
1. Nzov
EKOPLAZMA, s. r. o.
Liptovsk Mikul
2. Identifikan slo
IO: 46 191 496
I DPH:
3. Sdlo
Krtka 4474/4
031 01 Liptovsk Mikul
4. Oznmenie oprvnenho zstupcu obstarvatea
Stanislav Gejdo, konate spolonosti
5.

Meno, priezvisko, adresa, telefnne slo a in kontaktn daje osoby , od ktorej


je mon dosta informcie o navrhovanej innosti a miesto na konzultcie
Ing. Pavol Miovie
SLOVTECH, s. r. o, Liptovsk Mikul
ul. Drustevn 4
031 01 Liptovsk Mikul
. tel: 044 / 5522392
mobil: 0903 539369
e-mail: slovtech@stonline.sk
www.slovtech lm.sk
Miesto na zskanie informci: SLOVTECH, s. r.o.
ul. Drustevn 4
031 01 Liptovsk Mikul

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

as II.
Zkladn daje o zmere

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

as II.
II. Zkladn daje o zmere
1.

Nzov

Zariadenie na vysokoteplotn zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou.

2.

el

elom stavby je vybudovanie Zariadenie na vysokoteplotn materilov a energetick


zhodnocovanie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou, ktorho vstupom bude
elektrick energia, teplo a technick plyny. Prnosom novej technolgie je nevytvranie alch
skldok akhokovek komunlneho odpadu a postupne redukovanie odpadu ukladanho na u
existujcich skldkach v regine Liptova. Zariadenie pozostva zo sboru technologickch
celkov, ktor s usporiadan poda vopred urench parametrov spajcich bezpenostn
normy a aj nron kritri limitov danch environmentlnymi predpismi. Projektovan
kapacita tohoto zariadenie aj 60 kt - 240 kt/r zhodnocovanch odpadov rone. Vstavba sa bude
realizova na nezastavanch plochch urench v zmysle zemnho plnu na rozvoj a
dobudovanie a nadvzuje na u existujce plochy skldky komunlneho odpadu prevdzkovanej
mestom Liptovsk Hrdok. Spracovanie zmeru posudzovania tohoto investinho celku sli
pre ely vydania shlasnho stanoviska MP SR poda Zkona NR SR . 24/2006 Z. .z. o
posudzovan stavieb na ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonov.
3. Projektant investinho zmeru
Projektov dokumentciu investinho zmeru pre zemn a nsledn stavebn konanie pre
investora EKOPLAZMA s. r. o., Liptovsk Mikul spracoval Ing. tefan Kakalejk z GAS
Oil ENGINEERING a. s., Tatransk 742, Spisk Teplica. Investin zmer v rozsahu pre
zemn konanie a posudzovanie bol vypracovan v marci 2014 na zklade objednvky
investora.

4. Uvate
Prevdzkovateom navrhovanho zariadenie bude EKOPLZMA s. r. o., ul. Krtka 4474/4,
031 01 Liptovsk Mikul.
5. Charakter navrhovanej innosti
V plnovanom zariaden by sa mal zhodnocova odpad produkovan v okrese Liptovsk
Mikul.
Spracovanie odpadov vysokoteplotnm splyovanm plazmovou technolgiou je v sasnosti
povaovan za najvhodnej spsob spracovania nielen komunlneho odpadu, ale je vhodn aj
na znekodovanie nebezpenho odpadu a vetkch druhov materilov, ktor pochdzaj z
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

udskej innosti. Ako jedin technolgia v sasnosti je schopn zabezpei rozklad vetkch
materilov a ltok, ktor boli vytvoren za nejakm konkrtnym elom - i u ide o obaloviny
- najm plasty, ktor s tandardnmi metdami nerozloiten alebo maj dlh as rozkladu.
Rozklad a premena odpadu na elektrick energiu bude formou Integrovanho plazmovho
splyovania s vyuitm kombinovanho cyklu (IPGCC). Vlastn zariadenie bude tvori sbor
stavebnch a technologickch objektov, ktor s podrobnejie popsan v kapitole 8.
Navrhovan zmer vstavby zariadenia na vysokoteplotn zhodnotenie komunlneho odpadu
plazmovou technolgiou bude v predmetnej lokalite novou innosou v zem.
Spa kritri poda 18 ods. 1 Zkona . 24/2006 Z. z. o posudzovan vplyvov na ivotn
prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov a poda
prlohy . 8
ZOZNAM
NAVRHOVANCH
INNOST
PODLIEHAJCICH
POSUDZOVANIU ICH VPLYVU NA IVOTN PROSTREDIE, bod 9, Infratruktra,
poloka slo 5, Znekodovanie alebo zhodnocovanie ostatnch odpadov v spaovniach a
zariadeniach na spoluspaovanie odpadov - bez limitu. as A povinn hodnotenie.
Navrhovate vypracoval tento zmer vo variantnom rieen a tie tzv. nulov stav, keby sa
uveden innos nerealizovala.
Prv varianta uvaovala s lokalitou v nadvznosti na skldku komunlneho odpadu Vetern
Poruba, ktor prevdzkovalo mesto Liptovsk Mikul. Nakoko sa nepodarilo dosiahnu
dohodu o alom rozren skldky s vlastnkmi a obcou Vetern Poruba, mesto Liptovsk
Mikul postupe ukonuje ukladanie odpadu a zana s realizciou ternnych a rekultivanch
prc po ukonen prev. skldky. Komunlny odpad z Liptovskho Mikula sa bude vozi na
skldku prevdzkovanou mestom Liptovsk Hrdok do doby vybudovania novej skldky.
6. Umiestnenie navrhovanej innosti (kraj, okres, obec, katastrlne zemie, parcela)
Kraj: ilinsk
Okres: Liptovsk Mikul
Obec: Podture
Katastrlne zemie: Podture
Parceln sla: 301/5; 301/4; 301/3; 298/28; 298/27; 298/26; 298/25; 298/24; 298/23;
298/22; 298/21; 298/20; 298/19; 298/18; 298/17
Miestom realizcie s voln plochy uren na vstavbu zapracovan v Dodatku zemnho
plnu obce Podture, pri existujcej skldke TKO na lokalite adovica v k. . Podture,
prevdzkovanej mestom Liptovsk Hrdok. Pre jeho efektvny vrobn proces bude zvan
odpad TKO z celho okresu Liptovsk Mikul.
Podzemn energetick, vodovodn, plynov a kanalizan napojenia sa napoja na najbliie
rozvody v priemyselnej asti obce Podture - Rove, ktor priamo sused s mestom Liptovsk
Hrdok. Umiestnenie arelu umouje bezproblmov dovoz odpadu na spracovanie po ceste
prvej triedy I/18, z ktorej je vybudovan odboka sliaca aj na dovoz TKO na skldku mesta
Liptovsk Hrdok.
Lokalita je rozlohovo aj priestorovo vhodn pre vybudovanie Zariadenia, vrtane dobrho
napojenia na dopravn a ininiersku infratruktru. Odstupy od najblich majetkovch hranc
stavebnch parciel s na vetkch miestach v slade so veobecnm technickmi
poiadavkami na vstavbu.
Z architektonickho hadiska je sbor stavieb rieen ako komplex objektov s priemernm
poiadavkami na architektonick stvrnenie. Najvym objektom bude objekt komna s
prslunm technickm vybavenm.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Stavba svojm zloenm, architektonicko-stavebnm a objemovm rieenm nijako nenaru


sasn rz zemia. Stavba nebude psobi v zem dominantne. Od prstupovej komunikcie,
eleznice a sdelnej infratruktry, bude vizulne prekryt zeleou. Nadmorsk vka lokality
je 650 m n. m..
7. Termn zaatia a skonenia vstavby a prevdzky navrhovanej innosti
Doba vstavby:

24 mesiacov

Zaiatok vstavby:

10/2015

Koniec vstavby.

10/2017

Skobn prevdzka:

6 mesiacov

Investor m zujem o o najskorie ukonenie vstavby a jej spustenie do prevdzky.


Prloha: Situcia lokality v M 1 : 25000

8. Strun opis technickho a technologickho rieenia


8.1 Strun opis technickho a technologickho rieenia zariadenia na vysokotepeln
zhodnocovanie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica,
k. . Podture
Vstavba zariadenia na vysokotepeln zhodnocovanie komunlneho odpadu pre okres
Liptovsk Mikul plazmovou technolgiou sa uskuton na lokalite adovica, patriacej do k.
. obce Podture, na urench plochch v zmysle Doplnku P obce Podture v bezprostrednej
blzkosti skldky TKO prevdzkovanej mestom Liptovsk Hrdok. Projektovan kapacita tejto
skldky je 368.130 m s dkou ivotnosti 41 rokov. Pri skldkovan TKO z hornho Liptova a
prebratie odpadu a zo zvozovej oblasti Liptovsk Mikul, sa tto ivotnos rapdne zni.
V sasnosti najrozrenejm spsobom znekodovania odpad je stle ich skldkovanie.
Problmy so skldkovanm komunlneho odpadu nespsobuje len zaberanie plch potrebnch
na skldkovanie odpadov ale aj tvorba neiadceho plynu - metnu, ktor na skldkach vznik
pri anaerbnej konverzii organickch zloiek. Ron prrastok odpadov ukladanch na
skldkach, rastie o cca 3 % rone, a tak sa plocha, na ktorej sa odpad uklad, neustle roziruje,
priom sasne rastie aj mnostvo emitovanho metnu, ktor sa dostva do atmosfry, kde
vraznou mierou prispieva ku sklenkovmu efektu.
Z uvedenho vyplva, e nov prvne normy o odpadoch by mali vytvori nie len ekonomick
nstroje na predchdzanie vzniku odpadov a minimalizciu jeho mnostva, ale vytvori
podmienky aj na jeho zhodnocovanie ako zdroja druhotnch surovn a energie.
Poda legislatvy E, menovite Smernice . 2008/98/ES z 19. novembra 2008, platnej a
zvznej na zem lenskch ttov eurpskej nie, m od rok 2016 skoi likvidcia
komunlneho odpadu formou uloenia na skldky. Uveden smernica bola iastone
implementovan do projektu odpadovho hospodrstva SR na roky 2011 - 2015, ktor bol
schvlen Uznesenm vldy SR . 69 zo da 22.02.2012. Celkov slad slovenskej legislatvy s
legislatvou eurpskej nie m by dosiahnut v novom zkone o odpadoch, ktor je v
legislatvnom programe vldy SR pre rok 2014 a ktor nahrad v sasnosti platn Zkon .
223/2001 Z. z. SR.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Spsoby spracovania odpadov:


1.
2.
3.
4.
5.

Redukcia odpadu - jeho optovn vyuitie


Recyklcia odpadu
Kompostovanie odpadu
Premena odpadu na energiu
Skldkovanie

1. Redukcia odpadu
Redukciu odpadu dosahujeme pri viacnsobnom pouit tovarov, ich oprave a nslednom
vyuit, kvalitnm tovarom s dlhou ivotnosou a etrnm pouitm, m sa predi ivotnos
tovarov.

2. Recyklcia odpadu
Recyklcia je najlepm spsobom zniovania mnostva odpadu. Avak odpad, ktor nie je
mon recyklova, biologicky spracova alebo ho inm spsobom vyui, sa vinou
uskladuje na skldkach.
Recyklcia odpadu zko svis s jeho separciou. Treba vak kontatova, e aj separcia m
svoje praktick ekonomicky relne hranice. Po jej uskutonen dostupnmi metdami stle tak
ostva masa komunlneho odpadu tzv. zmesov komunlny, odpad, ktor nie je mon
separova a teda aj recyklova.

3. Kompostovanie odpadu
Kompostovanie je prirodzen, riaden, prevane aerbny biochemick proces, pri ktorom z
pvodnch organickch ltok vplyvom ivch organizmov, obzvl mikroorganizmov, vznik
organick hnojivo - kompost.
Premena (rozkladn proces) organickch ltok prebieha rovnakm spsobom ako v pde. Pri
kompostovan ju vak technologicky ovldame s cieom zska o najvie mnostvo humusu
v o najkratom ase.
Problematick zostva pouitie kompostu z dvodu nezujmu ponohospodrskych podnikov
pre jeho cenu.

4. Premena odpadu na energiu


Organick as tuhho komunlneho odpadu obsahuje uhlk, kyslk a vodk. Tieto prvky
umouj vyui tento odpad na energetick vyuitie a vyrba z neho elektrick a tepeln
energiu.
Na spracovanie komunlneho odpadu a zskanie obnovitenej energie z komunlneho odpadu
existuj v dnenej dobe rzne techniky:
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

10

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

zachytvanie odpadu na skldkach,


spaovanie tuhho komunlneho odpadu,
splyovanie,
splyovanie plazmovm oblkom.

5. Skldkovanie
Najastejm spsobom znekodovania odpadov v sasnosti je skldkovanie, ktor je vak
najneetrnejm spsobom. Skldky odpadov aj ke s riaden a vybavovan poa predpisov,
prinaj so sebou mnostvo potencilnych nebezpeenstiev.
Vaka zmieavaniu tiscov rznych ltok (organick, nebezpen) sa na skldkach vytvraj
zloit reakcie, m sa spa nekontrolovaten chemicko-fyziklny proces. Daov voda
pretekajca cez odpady uloen na skldke sa "obohacuje" o kodliv ltky, ktor vznikaj pri
rozklade. Tto priesakov voda me prenikn a zneisti okolit pdu, podzemn a
povrchov vody, zsobujce ud pitnou vodou. Nebezpen ltky a rozklady bud na skldke
vznika dlhie ako je ivotnos tesnenia (cca 100 rokov) a je potrebn dlhodob monitorovanie
skldky.
Na skldkach s nevhodn podmienky pre rozklad odpadu. Rozkladn procesy vo vntri
skldky s vemi spomalen. Anaerbne mikroorganizmy, rozkladajce organick zloky na
skldke, produkuj hlavne metn a oxid uhliit - plyny, ktor prispievaj ku klimatickm
zmenm. Je zisten , e v globlnej kle prispieva metn k tomuto efekt pribline 15 % .
V menej miere unikaj zo skldok do prostredia a rzne toxick, agresvne plyny.
Pri vyej koncentrcii skldkovch plynov alebo nedodran technickch predpisov me
djs na skldkach aj k vbuchom alebo poiarom, pri ktorch vznikaj toxick ltky (napr.
dioxny).

Energetick spracovanie tuhho komunlneho odpadu:


a) Zachytvanie plynu na skldkach
Odpad na skldkach je anaerbne rozkladan, priom vznik bioplyn, ktor sa sklad z 50 %
oxidu uhliitho a 50 % metnu a alch stopovch plynov. Tento bioplyn me by zo 60 a
90 % zachytvan sriou ndob. Zachyten metn me by transformovan na zemn plyn,
na teplo, alebo vrobu elektrickej energie. Avak aby sa to dalo vyuva vo vekom, boli by
potrebn obrovsk skldky, pri ktorch by vak stle unikala nejak as metnu do ovzduia.

b) Spaovanie tuhho komunlneho odpadu


Zvody, ktor zskavaj energiu z odpadu, s v doterajej benej praxi vinou zaloen na
spaovan komunlneho odpadu a nslednej vrobe pary s vyuitm jej energie na vrobu
elektriny a tepla na vykurovane. Najbenejm typom zariadenia je rotov spaovanie odpadu
v stacionrnych peciach alebo v rotanch peciach, kde dochdza k lepiemu spleniu odpadu a
tm aj meniemu mnostvu popoleka, ktor je potrebn uloi na skldku alebo inak alej
spracova. Odpad je spaovan pri vysokej teplote, zvyajne okolo 1000 C . Teplo zo
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

11

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

spaovania predstavuj spaliny, ktor sa pouij na vrobu pary a potom s preisovan v tzv.
systme kontroly zneistenia vzduchu (APC - Air Pollution Control). Popolek zo spodnej asti
kotla prepadva cez rot a prechdza magnetickm separtorom, aby sa zachytili elezn
materily a niekedy prechdza cyklnovmi filtrami na zachytenie nekovovch materilov,
ktor by mohli by recyklovan. Teplo, ktor sa uvon pri spaovan komunlneho odpadu, je
pouit na vrobu pary a nsledne tto para prechdza cez turbnov genertor na vrobu
elektrickej energie, ktor je dodvan do elektrickej siete.
Poas spaovanie vznik hne niekoko zneisujcich plynov (oxidy duska a sry, iastoky
ortuti, dioxny, furny a oxid uhliit), ktor maj by zachyten filtrciou, aby sa nedostali do
ovzduia.

c) Splyovanie
Komunlny odpad je v technologickom zariaden zahrievan na teplotu 750 a 2000 C za
znenho prstupu vzduchu. Vznik syntzny plyn, ktor je zmesou vodka a oxidu
uhonatho. Tento plyn me by vyuvan alej ako palivo na vrobu tepla v teplrach, el.
energie v elektrrniach alebo sa me poui ako surovina pri vrobe rznych chemikli.
Treba ale poveda, e pri tomto splyovan okrem zloiek syntzneho plynu vznikaj alie
neiadce zleniny ako dioxny, furny, oxidy sry, duska apod., ktor maj negatvny vplyv
na ivotn prostredie. Aby bolo mon poui takto syntzny plyn na alie pouitie, je
nevyhnutn zaradi do technologickho procesu alie opercie, ktor neiadce zleniny zo
syntzneho plynu odstrnia a znekodnia. Svis to s alm navyovanm investinch
prostriedkov, o negatvne psob na ekonomiku vroby.

d) Splyovanie plazmovm oblkom


V plazmovom oblku sa teplota pohybuje v rozsahu viac ako 3000 a do 6000 C poda typu.
Vysok teplota plazmy psob svojou energiou na tiepenie chemickch vzieb medzi
jednotlivmi prvkami molekl za vzniku elementrnych prvkov (uhlk, vodk, kyslk apod.),
ktor reaguj s malm mnostvom kyslku za vzniku vodka (H2) a oxidu uhonatho (CO).
Tieto zloky tvoria syntzny plyn. Chemick reakcia, kedy prvky reaguj s kyslkom sa
nazva oxidcia. Ostatn prvky vytvoria vitrifikovan zvyok (materil podobn lve - troska),
ktor je inertn a me by vyuiten v stavebnctve alebo uloi na skldke.
Plazmov splyovanie je viacstupov proces. Prvm krokom v tomto procese je vytvorene
tzv. suchej homognnej suroviny na splyovanie. V prpade komunlneho odpadu bude
pomlet a hodnotn recyklovaten zloky bud oddelen. Druhm krokom je samotn
splyovanie v plazme. Poas splyovania sa materil, ktorho zkladom je uhlk a vodk,
rozlo do plynnej formy. Extrmne vysok teplo plazmy spsob, e vetok anorganick
materil sa roztav a vytvor sa troska. Extrmne teplo taktie psob, e vetky nebezpen a
jedovat ltky s plne rozloen na atmy a tm pdom znekodnen. Tret stupe tvor
istenie plynu a rekupercia tepla. Plyn je isten prepieranm od vetkch neistt, aby bol
dosiahnut vemi ist plyn na vstupe. Na vyuitie tepla z horceho plynu sa pouvaj
vmennky tepla. Takto zskan teplo a vyuva na vrobu pary a elektrickej energie.
Poslednm stupom je vroby vyuitenho zdroja energie, ktor me by v rozsahu od
elektrickej energie a po vrobu kvapalnch palv ako etanol, alej je to vroba vodka,
zemnho plynu alebo inch chemikli a polymrov.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

12

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Celkovo plazmov splyovane predstavuje nasledovn vhody:


Rznorod vsdzka
- Spracovanie rznorodej vsdzky pri jej minimlnej prave
- Spracovanie odpadov s vysokm obsahom inertnej zloky a vlhkosti
- Zmes komunlneho odpadu, priemyslovho a stavebnho odpadu, kvapaln a kalov,
biomasa apod.
- Obmedzen zvislos na jednom druhu vsdzky, optimalizcia vnosov na zklade
dostupnej vsdzky
Takmer 100 % konverzia uhlka na CO
Sklovit lvovit hmota (troska) - vitrifikt je inertn, nevyluhovaten, nekontaminuje
pdu ani pitn vodu
Syntzny plyn me by vyroben poda poiadaviek na jeho alie spracovanie (turbna,
kotly, vrobu etanolu, at.)
Spaovanie syntzneho plynu po jeho vyisten m podobn dopady na ivotn prostredie
ako spaovanie zemnho plynu
Podporuje tzv. zsahu 3R pre nakladanie s odpadmi - obmedzi (reduce), vyui (reuse),
recyklova (recycle)
iadny negatvny vplyv na ivotn prostredie

Hlavn vhody z hadiska vplyvov na ivotn prostredie u technolgie plazmovho


splyovania v porovnan s klasickmi spaovami odpadov mono vidie v minimalizcii
emisi vypanch do ovzduia a v absencii vzniku znanho mnostva popola a popoleka s
obsahom nebezpench ltok. Pri procesu plazmovho splyovania vznik ako vedaj
produkt vroby len inertn sklovit troska, ktor je mon vyui v stavebnctve.
Vznamnm prnosom novej technolgie, ktor sa vo svete prednostne vyuva pri
zhodnocovan vetkch druhov komunlnych odpadov, je predovetkm nevytvranie alch
skldok pri zvenej tvorbe odpadov a monos postupnej likvidcie starch
environmentlnych za.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

13

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Stavebn objekty, ininierske objekty a prevdzkov sbory


Stavebn objekty arelu (vi situcia)
SO 01
SO 02
SO 03
SO 04
SO 05
SO 06
SO 07
SO 08
SO 09
SO 10
SO 11
SO 12
SO 13
SO 14
SO 15
SO 16

Vykladacia hala
Medzisklad a prava vstupnej suroviny
Hala plazmovho splyovania
Plynov turbna s genertorom
Hala parnej TG s genertorom pary
Teplovodn vmennkov stanica
Kondenztor pary a vroba demineralizovanej vody
Trafostanica a rozvoda VN
Vroba kyslka, duska a tlakovho vzduchu
prava procesnej vody
erpacie stanice procesnej vody
Vodojem
Komn
Vrtnica
Administratvna budova
Oplotenie a reklamn ptae

Ininierske objekty
IO 01
IO 02
IO 03
IO 04
IO 05
IO 06
IO 07
IO 08
IO 09
IO 10
IO 11
IO 12
IO 13

pravy na verejnch komunikcich


Vntroarelov komunikcie, spevnen plochy a parkovisk
Prpojka vodovodu
Vntroarelov rozvody vodovodu
Vntroarelov poiarny vodovod
Prpojka kanalizcie
Vntroarelov rozvod kanalizcie, ORL, lapa tukov
Odvod nezneistenej daovej vody, vsaky
Prpojka VN
Kblov rozvod NN
Arelov osvetlenie
Telefnny kbel, Optick kble
Sadov pravy

Prevdzkov sbory
PS 01

PS 02
PS 03
PS 04

Elektrick zabezpeovacia signalizcia (EZS),


Uzavret televzny okruh (UTO), Elektrick poiarna signalizcia (EPS),
Poiarny evakuan rozhlas (PER)
Building management systm (BMS)
Plynov kotola
Technologick vybavenie trafostanice a rozvodne VN

Kapacitn daje
Plocha stavebnho pozemku:
Plocha zastavan stavebnmi objektmi:

32.202 m
10.094 m

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

14

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Koeficient zastavanosti:
Spevnen plochy a komunikcie:
Plocha zelene:
Koeficient zelene:
Obostavan priestor:
Poet parkovacch miest:
Predpokladan poet zamestnancov:

0,328
11.319 m
10.316 m
0,321
136.670,25 m
18
40 - 60

Dispozin rieenie (obrzok - skladba objektov) Stavba objektov je rieen ako


nepodpivnien samostatn uzatvraten halov objekty s orientciou zsobovania a vstupu
produktov. Navrhovan stavba pozostva z 11-tich jednopodlanch hl, jednej dvojpodlanej
budovy, zsobnku vody a komna.
Vtvarn rieenie:
Rieenie fasdy hl je rieen ahkm sendviovm obvodovm plom. Tvar a vekos
stavby je upraven tak, e zohaduje dan lokalitu, tvar a vekos zemia ako aj vetky
vzahy svisiace s danm pozemkom. Umiestnenie stavby men scenriu krajiny len
minimlne. Toto sa dosiahne zapustenm objektov do ternu ich obsypom a vsadbou vysokej a
nzkej zelene. Vstavbou nedjde k narueniu chrnench zn ani inch zloiek ivotnho
prostredia.
Fasdy objektov odzrkaduj svojou jednoduchosou funkciu energetickho celku. Farebn
rieenie bude psobi na okolie vyvene.
Tabuka : Legenda stavebnch objektov
Objekt Nzov
SO-01 Vykladacia plocha
Medzisklad a prava
SO-02 vstupnej suroviny
SO-03 Hala plazmovho splyovania
SO-04 Plynov turbna s genertorom
SO-05 Hala parnej RG s genert. pary
SO-06 Teplovodn vmennkov stanica
Kondenztor pary a vroba
SO-07 demineralizovanej vody
Elektrorozvoda VN/NN
Vroba kyslka, duska
SO-09 a tlakovho vzduchu
SO-10 prava procesnej vody
SO-11 erpacie stanice procesnej vody
SO-12 Vodojem
SO-13 Komn
SO-14 Vrtnica
SO-15 Administratvna budova

Rozmer

Rozmer

X (m)
25.00

Y (m)
30.00

Vka
(m)
10.00

Plocha
(m2)
750.00

Objem
(m3)
7500.00

40.00
50.00
30.00
30.00
12.00

80.00
30.00
20.00
22.00
15.00

15.00
20.00
15.00
15.00
5.00

3200.00
1500.00
600.00
660.00
180.00

48000.00
30000.00
9000.00
9900.00
2700.00

20.00
25.00

20.00
30.00

10.00
10.00

400.00
750.00

4000.00
7500.00

21.00
15.00
15.00

15.00
30.00
20.00
15.00
4.00
4.00
60.00

10.00
10.00
10.00
10.00
25.00
4.50
8.50

315.00
450.00
300.00
176.63
12.56
50.00
750.00
10094.19

3150.00
4500.00
3000.00
1766.25
314.00
300.00
5040.00
136670.25

12.50
12.50

Vykonan prieskumn prce: Pre predmetn zmer stavby sa pouij vsledky z geodetickho
zamerania jestvujceho stavu parcely a susednej skldky.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

15

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Pouit mapov a geodetick podklady:


- geometrick pln parcely,
- mapa katastra nehnutenost,
- hydrologick prieskum a geologick prieskum.
Prprava pre vstavbu:
Na prpravu stavby sa vyuije jestvujca miestna komunikcia, ktor je v bezprostrednej
blzkosti predmetnch parciel
Stavebno-technick rieenie stavby. Stavba sa bude realizova bez preruenia. Bude
vypracovan v projektovej dokumentcii k SP.

SO 01

Vykladacia plocha - prjmov nsypov hala

Objekt haly m pdorysn rozmer 25,00 m x 30,00 m a vka cca + 10,00 m. Sli k
manipulcii zbernch vozov s odpadom. Tuh (zmiean) komunlny odpad a jemu podobn
odpad od ivnostnkov z radov, ahk priemysel (katalgov slo vi Prloha : Zoznam
odpadov urench na zhodnotenie v plazmovom reaktore) dopravovan po priahlej
prstupovej ceste bude privezen do uzavretej prjmovej nsypovej haly, na a rampu a
vyklpan z vozidiel do urench vsypiek na odpad. Prjmov nsypov hala bude dostupn
vstupnmi priemyselnmi automatickmi brnami a je zabezpeen proti niku zpachu. V
objekte bude TKO vysypan zo zbernch vozidiel alebo vyklpan z kontejnerov do
vekokapacitnch nsypiek v uzatvorenej hale - Objekte . 1. TKO je vysypvan z rovne
4,0 m do nsypiek odpadov v prjmovom sklade.
Registrcia mnostva odpadov privezenho autami bude vykonvan na tenzometrickch
vhach (jedna vha na vstupe, druh vha na vstupe) pri vjazde do arelu. Pomocou
tenzometrickch vh bud bilancovan vetky vstupy (komunlny odpad, prevdzkov
prostriedky), vstupy (produkty zhodnocovania) do/zo Zariadenia.
Vekorozmern odpad je vyklpan do samostatne oddelenej asti vsypiek, odkia je
eriavom s polypovm drapkom dopravovan do nsypky drvia, odkia pad do zkladnej
vsypky odpadov.
Skladovanie a homogenizcia komunlneho odpadu je vykonvan v prjmovej nsypovej hale
na odpad, ktorho vyuiten objem je cca 2000 m. Pri vyuit tejto kapacity nsypiek je
zaisten zsoba komunlneho odpadu na viac ako 4 dni prevdzky Zariadenia.
Nsypky na odpady s uzatvran hydraulickmi uzatvratenmi vrtami. Vo vsypke je
odpad prekladan, premieavan pomocou dvoch mostovch eriavov na odpad, vybavench
polypovm drapkom V innosti je vdy jeden eriav, druh je v rezerve. Poas prevdzky je z
priestoru vsypiek na odpady odsvan vzduch ventiltorom primrneho vzduchu, ktorm je v
nsypovej hale udriavan mierny podtlak. Tm je zamedzen renie zpachu do okolia. V
prpade akhokovek odstavenia vysokoteplotnej jednotky bude nsypov hala odvetrvan
prirodzenm ahom komnov, ktor s spojen s priestorom nsypiek potrubm, vybavenm
diakovo ovldanou klapkou. Odahovan vzduch je vyisten pomocou biofiltra vrtane
odstrnenia zpachu. Nsledne je odahovan vzduch pouit ako procesn vzduch v komore.
Filter by mohol by dimenzovan na niiu kapacitu len poas technologickej odstvky
plazmovej komory. Finlne rieenie bude v nasledujcom stupni dokumentcie.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

16

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

SO 02 Medzisklad a prava vstupnej suroviny


Mezisklad a prava m rozmery 40,00 m x 80,00 m a vka cca + 15,00 m.
V pravni s umiestnen technologick zariadenia pre suenie TKO a nsypka podvaa
plazmovej komory s dopravnkmi, odsvanie a istenie vzduchu. Tu je zmesov komunlny
odpad pomocou automatizovanho systmu poda potreby vysuen. Nsledne je odpad
presunut do drviky, kde sa homogenizuje a drv sa na poadovan rozmer. Homogenizovan
odpad je drapkovm nakladaom ukladan na dopravnkov ps vybaven tenzometrickou
vhou, ktor odpad dopravuje do vstupnho bunkru plazmovej komory. Pomocn suroviny
(vpenec a koks) s do zvodu dopravovan vo vekokapacitnch uzavretch nkladnch
automobiloch. S skladovan v prevdzkovch silch, odkia s pomocou psovch
dopravnkov s premenlivou rchlosou dvkovan do vstupnho podvaa splyovacej
jednotky. Prevdzkov sil vpenca a koksu s vybaven zariadenm k zniovaniu emisi
prachu pri plnen i vykldke (napr. rukvcov tkaninov filtre integrovan vo vrchnch astiach
sila).
Medzisklad odpadu je udrovan v podtlakovom reime. Odahovan vzduch je vyisten
pomocou biofiltra vrtane odstrnenia zpachu (vi SO 01). V medzisklade bud zrove
umiestnen zariadenia a chladenie a nsledn drvenie trosky. Technologick vybavenie stavby
bude zabezpeen v zmysle popisu jednotlivch stavebnch objektov. pecifikcie tchto
zariaden spresn dodvate poda svojich tandardnch prevdzkovch schm pred zahjenm
alieho stupa projektovej dokumentcie.
SO 03 Hala plazmovho splyovania
Jedn sa o nadzemn, jednopodlan temperovan halu, ktor m zastavan plochu 50,00 m x
30,00 m a vku cca + 20,00 m. V hale s umiestnen rozhodujce zariadenia pre splyovanie
odpadov:
- Vlastn plazmov komora s prsluenstvom - zkladom jednotky je oceov ndoba so
iaruvzdornou vmurovkou, v dolnej asti osaden plazmovmi horkmi
- Parn kotol . 1 (chladi syntzneho plynu)
- Filter syntzneho plynu
- Absorbr HCl s prsluenstvom
Princp fungovania splyovacej jednotky.
Splyovan materil (odpad) vstupuje do jednotky plniacim otvorom umiestnenm v spodnej
tretine komory. Karbonizan materil v surovine je prechodom plazmovm oblkom
splyovan a hromad sa vo vrchnej asti komory vo forme syntetickho plynu. Anorganick
as vstupujceho odpadu (kovy, prach apod.) postupuje dole splyovacou jednotkou, v
dsledku vemi vysokej teploty v prostred plazmovho oblka sa roztav a je odvdzan vo
forme sklovitej trosky a roztavenho kovu cez jeden alebo viac odpichovch otvorov v spodnej
asti splyovacej jednotky. Tekut troska je schladen a drven na poadovan vekos.
Vzhadom k tomu, e m vlastnosti kameniva, je vemi vhodn pre alie materilov vyuitie
v stavebnctve. Troskov hospodrstvo bude vybaven zariadenm a prevenciu fugitvnych
emisi prachu (odsvane, filtre).
Syntetick plyn je vo vrchnej asti splyovacej jednotky schladen na teplotu cca 850 C a
odvdzan do zariadenia na istenie plynu. V prvom kroku djde k rchlemu ochladeniu plynu
a na teplotu cca 65 C, m djde nielen ku kondenzcii pevnch prmes, ale je najm
zabrnen tzv. sekundrnej tvorbe dioxnov a furnov. Teplotn energia z tohoto chladenia je
odovzdan v parnom kotle. V nasledujcich krokoch je syntetick plyn doisten v
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

17

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

elektrostatickom odluovai, v odsrovacej jednotke a jednotke na zchyt akch kovov.


Vyisten syntetick plyn je veden a plynov turbnu.
SO 04 Plynov turbna s genertorom
Plynov turbna sa bude nachdza v nadzemnej, jednopodlanej, temperovanej hale, ktor
bude ma pdorysn rozmery 30,00 m x 20,00 m a vku cca + 15,00 m. Tu bude umiestnen
vlastn spaovacia turbna so sacm filtrom a genertorom, nzkotlakov aj vysokotlakov
kompresor syntzneho plynu s rekupertorom a jednotka na odsrenie syntzneho plynu so
zsobnkom zachytenej sry.
Energetick obsah syntetickho plynu je v prvej fze vyuit v plynovej turbne. Do rotanho
kompresora sa nasva z okolia vzduch, stla sa, predhrieva a premieava v spaovacej komore
s kontinulne dvkovanm syntetickm plynom. V spaovacej komore palivo zhor a vzniknut
horci plyn prdi spolu s prebytonm vzduchom vekou u rchlosou na lopatky turbnovch
kolies. Mechanick energia je nsledne v genertore premenen na elektrick energiu dodvan
do distribunej siete.
Horce spaliny s veden do parnho genertora.

SO 05 Hala parnej TG s genertorom pary


Nadzemn, jednopodlan, temperovan hala o pdorysnch rozmeroch 30,00 m x 22,00 m a
vke cca +15,00 m, v ktorej bud umiestnen:
- Strojova parnej TG s genertorom el. energie s prsluenstvom
- Genertor pary - parn kotol . 2 s prsluenstvom
- Tepeln prava vody
Horce spaliny parnej turbny vstupuj do genertora pary (spalinov kotol - parn kotol . 2).
Cez teplovmenn plochy sa tepeln energia spaln odovzd do napjacej vody, resp. vyrobenej
pary. Para je veden na parn turbnu s genertorom elektrickej energie. Parn turbna me
by poda potreby navrhnut ako protitlakov, odberov alebo kondenzan. iastone bude
elektrick energia vyuvan na vlastn spotrebu a prebyton elektrick energia bude
dodvan do distribunej siete. Spaliny bud veden do SO 13 - komna.
SO 06 Teplovodn vmennkov stanica
V nadzemnej, jednopodlanej, temperovanej hale o pdorysnom rozmere 20,00 m x 20,00 m a
vke cca +10,00 m, ktorom bud umiestnen zariadenia na demineralizciu vody (vroba
destilovanej vody) a kondenztu a erpacie stanice prdavnej vody a kondenztu. Na streche
bud umiestnen vzduchov kondenztory pary.
SO 08 Elektrorozvoda NN/VN
Zariadenia na meranie, pripojenie, rozvedenie a vyvedenie elektrickho vkonu bud
umiesten v trojpodlanom objekte a pdorysnom rozmere 25,00 m x 30,00 m a vke +10,00
m. bud tu:
- Trafostanica 22 (110)/0,4 kV
- Trafostanica pre pripojenie plazmovej splyovacej jednotky
- Rozvoda VN
- Rozvoda NN s prsluenstvom
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

18

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

SO 09 Vroba kyslka, duska a tlakovho vzduchu


Sasou prevdzky je aj vroba technickch plynov, pre ktor je plnovan jednopodlan
objekt o pdorysnom rozmere 21,00 m x 15,00 m, vka +10,00 m. V tomto objekte bud
umiestnen zariadenia na vrobu a rozvod kyslka, duska a tlakovho vzduchu. Technick
plyny bud vyuvan pre vlastn spotrebu a aj na komern ely.

SO 10 prava procesnej vody


Technologick zariadenie umiestnen v nadzemnej, jednopodlanej, temperovanej hate, ktor
bude ma rozmery 15,00 m x 30,00 m a vku cca +10,00 m, bude uren na pravu odpadovej
procesnej vody a erpaciu stanicu chladiacej vody.
Na vonej ploche bud umiestnen vzduchov kondenztory vody, ktor sa odpar pri suen
TKO a chladiaca vea, ktor bude chladi vodu pre proces. Tento Objekt je spojen so SO 11
erpacej stanice procesnej vody.
SO 11 erpacie stanice procesnej vody
Samostatn zariadenie pre zsobovane procesu technologickou vodou sa bude nachdza v
obdobnej nadzemnej, jednopodlanej, temperovanej hale, ktor bude ma pdorysn rozmery
15,00 m x 20,00 m a vku cca +10,00 m.

SO 12 Vodojem
Na vonej ploche bude umiestnen vlastn vodojem - valcov nadzemn ndr s priemerom 15
m a vkou 10 m.

SO 13 Komn
Navrhovan je komn o vke +25 m.
SO 14 Vrtnica
V objekte vrtnice sa bude nachdza vstupn recepcia a kontroln pracovisko bezpenostnej
stre Zariadenia. Informan systm venia vstupnch/vstupnch surovn bude umiestnen
v objekte vrtnice na vstupe do arelu a ktor bude tvori nadzemn, jednopodlan,
vykurovan budova o vekosti 12,5 m x 4,00 m a vke cca +4,5 m.

SO 15 Administratvna budova
Nadzemn, trojpodlan, vykurovan budova s oznaenm administratvna budova, v
plnovanch rozmeroch 12,5 m x 60,00 m a vke cca +8,5 0 m bude modern, plne
digitalizovan pracovisko pre riadiacich a administratvnych pracovnkov, kde bude umiestnen
riadiace stredisko celho objektu a odkia bude centrlne riaden a kontrolovan prevdzka.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

19

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

as administratvnej budovy bude vylenen pre obslun personl, kde bud priestory na
hygienu, stravovanie a miestnos na kolenia a vzdelvacie akcie pre vetkch pracovnkov
Zariadenia.
SO 16 Oplotenie a reklamn ptae
Oplotenie bude osaden okolo celho arelu. Bude z oceovej kontrukcie s integrovanou
brnou pre vstup nkladnch vozidiel aj pre vstup pre administratvu.
Sasou objektu s 2 reklamn ptae.

Ininierske objekty
pravy na verejnch komunikcich
Objekt riei pravu prstupovej komunikcie a napojenie arelovch komunikci na cestn
sie. pravy zahaj vytvorenie zjazdu z prstupovej komunikcie a prepojenie na
komunikcie vo vntri arelu.
Kontrukcia asfaltovej vozovky po vyfrzovan:
- asfaltov betn
ABS I
- postrek ivin infiltran z cest. asfaltu
PI, EK

hr. 50 mm

STN 73 6121
STN 73 6129

Kontrukcia asfaltovej vozovky komunikcie parkoviska, odboovacieho a pripjacieho pruhu:


- asfaltov betn
ABS I
hr. 50 mm
STN 73 6121
- asfaltov betn
ABH II
hr. 70 mm
STN 73 6121
- postrek ivin infiltran z cest. asfaltu
PI, EK
STN 73 6120
- kamenivo spevnen cementom
KSC II
hr. 200 mm STN 73 6124
- trkodrvina fr. 0-32 mm
D
hr. 200 mm STN 73 6126
------------------------------------------------------------------------------------------------------------spolu
520 mm
Na pl vozovky sa rozprestrie geotextlia Fibertex F320.

Vntroarelov komunikcie, spevnen plochy a parkovisk


Kontrukcia komunikci:
- asfaltov betn
asfaltobetn
- asfaltov betn
asfaltobetn
- postrek ivi. infiltr. z cestnho asfaltu

ABS I
hr. 50 mm
Aco11-II 50/70
ABH II
hr. 70 mm
Acp22-II 70/100
PI, EK

STN 73 6121
STN EN 13108-1
STN 73 6121
STN EN 13108-1
STN 73 6129
STN EN 13808
12271
STN 73 6124
STN EN 14227-1

- kamenivo spevnen cementom


KSC I
hr. 200 mm
cementom stmelen zrnit zmes
CBGM C16/20(I)
- trkovina fr. 0-32 mm
0/32 GA 75
STN EN 13242+A1
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------spolu
hr. 520 mm
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

20

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Na pl vozovky sa rozprestrie separano-vystun geotextlia F55.


Kontrukcia parkovsk :
- betnov dlaba erven
DL
hr. 80 mm
STN 736131-1
- cementov malta
MC10
hr. 40 mm
STN 736131-1
- HDPE (1,5 mm) izolcia proti ropnm produktom a inm L ( GUNDSEAL, Fatrafol,
GUNDLTNE. )
- kamenivo spevnen cementom
KSC I
hr. 200 mm
STN 736124
cementom stmelen zrnit zmes
CBGM C 16/20(l)
STN EN 14227-1
- trkodrvina
0/32 GA 75
hr. 200 mm
STN EN 13242+A1
Spolu
hr. 520 mm

Na pl vozovky sa rozprestrie separano-vstun geotextlia F55. Odvodnenie povrchu


komunikcie, chodnkov a parkoviska je zabezpeen prienym a pozdnym sklonom
vozovky do navrhovanch ulinch vpustov, odvodovacch abov DN 150 a obrubnkov zo
systmu HAURATON KERBFIX 305. Vetky kryty odvodovacch zariaden musia
vyhovova pre zaaenie D 400.
Prpojka vodovodu
Navrhovan arel bude napojen na verejn vodovod novovybudovanou vodovodnou
prpojkou DN 150 na verejn vodovod pri priemyselnej zne. Prpojka bude veden popri
telese prstupovej komunikcie. Celkov dka prpojky cca 750 m. pri vstupe na pozemok
bude zriaden vodomern achta.

Vntroarelov rozvody vodovodu


Vntroarelov rozvod vodovodu zabezpe zsobovanie vodou pre vetky stavebn objekty.
Napojen bude z vodomernej achty. Rozvod DN 150. Pred jednotlivmi objektmi bud
namontovan uzvery vody.

Vntroarelov poiarny vodovod


IO 05 riei rozvod poiarnej vody v areli a osadene poiarnych hydrantov. Tie bud osaden
vo vzdialenosti cca 10 m od objektov a vo vzjomnej vzdialenosti cca 75 m poda poiadaviek
projektu poiarnej ochrany.

Prpojka kanalizcie
Prpojka kanalizcie bude vybudovan v trase prjazdovej cesty, napojen na existujci verejn
kanalizciu pri obytnej zne, dka cca 850 m. predpokladan DN 400 poda existujcej
verejnej kanalizcie.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

21

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Vntro-arelov rozvod kanalizcie, ORL, lapa tukov


Splakov odpadov vody z arelu a stavebnch objektov bud odvdzan arelovou
kanalizciou a zasten do prpojky splakovej kanalizcie IO 06.
Zneisten daov vody z parkoviska a manipulanej plochy bud zadran v retennej
ndri s fzovm posunom cez odluova ropnch ltok, napojen na novovybudovan
kanalizan prpojku. Zneisten vody z kuchyne bud odvdzan cez LAPOL a nsledne
zasten do arelovej kanalizcie.
Odvod nezneistenej daovej vody, vsaky
Na odvedenie istch daovch vd zo striech objektu bud navrhnut vsakovacie boxy.
Vekos vsakovacch blokov bude navrhnut pre mnostvo daovch vd cca 85 l/s.
Prpojka VN
V rozvodoch prpojky VN bud pouit nasledujce rozvodn siete: 3AC, 50 Hz, 22 kV.
Pre napojenie trafostanice na elektrick energiu bude zrealizovan prpojka VN poda
podmienok urench sprvcom siete SSE a. s. Stredoslovensk energetika.
Kblov rozvod NN
Bud pouit nasledujce typy kblov:
- meden celoplastov typu CYKY - hlavn napjacie rozvody, vvody na spotrebie, sveteln
a zsuvkov okruhy,
- bezhalognov, ohe neriace kble - kblov rozvody v chrnench nikovch cestch,
- bezhalognov, poiarne funkn kble - vvody na spotrebie svisiace s poiarnou
ochranou objektu (poiarne vetranie, ndzov osvetlenie apod.).
Uloenie kblov - kble bud uloen v zvislosti na stavebnom rieen priestorov, a to:
- na povrchu v pevnch PVC rrkach, v kblovch aboch (technick priestory, priestory nad
podhadom),
- pod omietkou v ohybnch PVC rrkach,
- poiarne funkn kble bud uloen v rozvodoch s poiarnou odolnosou.
Dobu poiarnej odolnosti pre vybran kble a kblov kontrukcie ur projekt poiarnej
ochrany.
Arelov osvetlenie
Cel arel bude osvetlen stoiarovmi svietidlami osadenmi LED svetelnmi zdrojmi.
Samostatn rozvod verejnho osvetlenia bude veden podzemnmi kblami a bude napojen
na trafostanicu SO 08.
Na okruh vonkajieho osvetlenia bud pripojen aj reklamn ptae v areli pri priahlej
komunikcii.
Telefnny kbel, optick kble
Pre privedenie telefnneho signlu do jednotlivch priestorov bud veden telefnne kble z
ukonovacej skrine telefnnej prpojky. Kble bud v jednotlivch priestoroch ukonen
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

22

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

tandardnou telefnnou zsuvkou. Dtov rozvody bud veden z centrly dtovch rozvodov
dtovmi kblami do jednotlivch priestorov. Kble bud v jednotlivch priestoroch ukonen
tandardnou dtovou zsuvkou.
Vzhadom na platn legislatvu bude miesto a spsob napojenia uren v spoluprci so Slovak
Telecom a. s..
Sadov pravy
Na nespevnench plochch arelu bud realizovan sadov pravy. Realizcia bude vykonan
na zklade samostatnho projektu. Prevane bud pouit trvnat kultry a druhovo a
klimaticky vhodn vzrastl zele a krky, charakteristick pre regin Liptova.
Prevdzkov sbory
Elektrick zabezpeovacia signalizcia (EZS), Uzavret televzny okruh (UTO),
Elektrick poiarna signalizcia (EPS), Poiarny evakuan rozhlas (PER)
elom zariadenia EZS je ochrana majetku a objektov. EZS je sbor technickch prostriedkov
- stredne, snmaov, signalizanch a ovldacch prvkov, ktor vytvraj systm umoujci
skor signalizciu miesta naruenia chrnenho objektu a rchle odovzdanie poplachovej
informcie na vopred uren miesto. Zariadenie EZS-TPS je jednm z prostriedkov ochrany
prslunho objektu. Ako technick zariadenie klasick reimov ochranu objektu
nenahradzuje, ale na u nadvzuje, vhodne ju dopa a skvalituje.
el zariadenia UTO spova v sledovan a zzname pohybu a prejavu osb v zujmovch
priestoroch. Zariadenie UTO je jednm z prostriedkov k zaisteniu prslunho objektu. Ako
technick zariadenie klasick reimov ochranu objektu nenahradzuje, ale na u nadvzuje,
vhodne ju dopluje a skvalituje.
el zariadenia Elektrickej poiarnej signalizcie (EPS) je vasn zaregistrovanie vznikajceho
poiaru a pri vybaven objektu automatickmi statickmi hasiacimi zariadeniami i jeho
okamit likvidciu, ako aj automatick prenos hlsen v pokojovom i aktvnom stave
stredne.
elom zariadenia Poiarneho evakuanho rozhlasu (PER) je vasn varovanie a zaistenie
plynulej evakucie osb z poiarom ohrozench oblast objektu poda STN-EN 60849.
Zariadenie rozhlasu je navrhnut v zmysle STN 60849 so stanicou hlsatea s nastavitenou
prioritou hlsenia.

EZS je sbor technickch prostriedkov sliacich a detekciu naruenia pla. Objektu. Pre
potreby splnenia uvedenho sa uvauje s pouitm systmu infraervench lovch barir.
Bariry vyuvaj detekciu spojitosti infraervenho la medzi vysielacou a prijmacou asou
systmu. Vzdialenos medzi vysielaom a prijmaom bude max. 50 m, prepojenie detektorov
do centrly EZS bude digitlnymi dohliadanmi prpojmi. Cel prevdzka bude vybaven
priemyslovm kamerovm systmom (CCTV), ktor bude prepojen na centrlny kontroln
pult umiestnen v administratvnej budove (objekt SO 15). Zrove bude prevdzka
monitorovan elektronickm protipoiarnym systmom (EPS) v zmysle samostatnho
protipoiarneho projektu. Prenos poplachu je vdy cez GSM modul.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

23

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Building management systm (BMS)


Meranie spotreby energi a ovldanie a monitorovanie vybranch prevdzkovch zariaden v
areli pomocou riadiaceho systmu.

Plynov kotola
Plynov kotola vyuva plyn, ktor vznik pri zhodnocovan odpadu - plazmovom splyovan.
Vyroben teplo bude teplovodom rozvdzan do priahlch stavebnch objektov, kde bude
vyuvan na vykurovane stavebnch objektov a prebyton teplo bude komerne vyuit na
vykurovanie asti mesta Liptovsk Hrdok.

Technologick vybavenie trafostanice a rozvodne VN


Zariadenie trafostanice SO 08 bude predmetom samostatnho projektu. Bud pouit tzv. such
transformtory.

9.

Zdvodnenie potreby navrhovanej innosti v danej lokalite


(jej negatva a pozitva)
V sasnosti dominantnm spsobom znekodovania odpadov v ilinskom kraji, ako aj v
okrese Liptovsk Mikul, je skldkovanie odpadov. V okrese s v sasnosti 3 skldky TKO, a
to v Liptovskom Mikuli na Veternej Porube, v Partiznskej upi a v Liptovskom Hrdku lokalita adovica v k. . Podture. Tto posledn bola vybrat ako miesto vstavby a neskr
prevdzkovania zariadenia z dvodu a vzhadom na vhodnos polohy, dopravn dostupnos. V
zariaden sa bude zhodnocova odpad z zemia okresu Liptovsk Mikul. Mnostvo
produkovanho odpadu je dokladovan v tabuke produkcie TKO v ilinskom kraji.
Cieom investinho zmeru bolo vytenie a urenie najvhodnejieho spsobu likvidcie a
pravy produkovanho odpadu vzhadom na smerovanie v E, a to na Slovensku v nadvznosti
na program odpadovho hospodrstva SR, ilinskho kraja. Z porovnania a sksenost vo svete
a v E ako najvhodnej spsob zhodnocovania odpadov pri minimlnom alebo nulovom
dopade na ivotn prostredie vylo zariadenie na vysokoteplen zhodnotenie komunlneho
odpadu plazmovou technolgiou s umiestnenm na lokalite adovica v k. . Podture pri
skldke TKO, prevdzkovanej mestom Liptovsk Hrdok.
Plazmov splyovanie odpadu s vyuitm hlavnho produktu technologickho procesu tzv.
syntzneho plynu na nasledovn vrobu elektrickej energie a tepla, resp. in energetick
produkty, je technologicky najvyspelejia metda nakladania s komunlnym odpadom, spojen
s jeho energetickm vyuitm. Vo vetkch sledovanch ukazovateoch a kritrich dosahuje
neporovnatene najlepie vsledky.
Zkladom plazmovho splyovania je plazmov plyn prechdzajci tryskou v elektrickom poli
vysokej intenzity, ktor sa transformuje na plazmu s teplotou niekoko tisc stupov Celzia. Pri
tchto teplotch za pomoci chemickej aktvnej plazmy dochdza k rozkladu a asti
anorganickho materilu v odpade a dosiahne sa vysokoinn rozpad toxickch zlen.
Vsledkom je syntetick plyn, takmer bez toxickch ltok, dioxnu, furnov a oxidov duska,
sry a uhlka.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

24

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Technologick proces plazmovho splyovania prebieha v uzatvorenom cykle bez komnov a


vfukov, teda bez nikov kodlivn do zloiek ivotnho prostredia. V poslednej fze
transformcie energie obsiahnutej v syntetickom plyne na elektrick energiu prostrednctvom
plynovej turbny, je dopad na ivotn prostredie podobn ako pri pouit zemnho plynu, teda je
minimlny, a zanedbaten, oproti povolenm emisnm limitom.
Nesplynen zloky odpadu sa roztavia a nsledne krytalizuj do pevnho skupenstva na kov
pouiten v eleziarach a inertn vitrifikt - sklovit homognny nevyluhovaten materil
vyuiten v stavebnctve.
Z uvedench dvodov je tto metda spracovania odpadov prakticky bez zbytkov a strategick
cie odpadovho hospodrstva, t. j. odklon odpadu od skldkovania, resp. vrazn redukciu
mnostva skldkovanho odpadu spa bezo zvyku.
Pri ekonomickom hodnoten metdy boli analyzovan nroky stavby vo vdajovej a prjmovej
asti. Vdajov as charakterizuj investin vdavky vo fze prpravy a vstavby,
prevdzkov nklady, odpisy a finann nklady v samotnej prevdzke. Do prjmovej asti boli
zahrnut vnosy z predaja elektrickej energie, poplatky samosprv za spracovanie a likvidciu
odpadu a ostatn vnosy z produkcie spracovateskej prevdzky. Ceny jednotlivch poloiek
vstupov a vstupov vychdzaj zo sasne platnch prvnych predpisov, prieskumov trhu a
cien energi a materilov zverejnench ch dodvatemi, resp. odberatemi. Prprava, realizcia
a prevdzka zariaden bola hodnoten na obdobie dvadsa rokov.
Hodnoten ekonomick model vykazuje vntorn vnosov percento 16,28 % a dobu
nvratnosti s faktorom asu 8,5 roka. Po zohadnen vetkch vstupnch dajov finann odel
investinho zmeru, prevdzka efektvnosti a schopnos samofinancovania poas celho
hodnotenho obdobia.
Nespornou alou vhodou plazmovho spsobu splyovania je jeho univerzlnos pri
spracovan akhokovek
druhu odpadu a schopnos nsledne spracova aj star
environmentlne zae, o bude iste loha budcich obdob.
Po vyhodnoten dostupnch metd spracovania odpadu je mon kontatova, e metda
plazmovho splyovania odpadu vykazuje najlepie ukazovatele zo vetkch porovnatench
metd, je univerzlna s najlepmi vsledkami pre spracovanie akhokovek odpadu a
sinnosti s metdami separcie a recyklcie, vie ekologicky, bez zaaenia ivotnho
prostredia, spracova, resp. znekodni vetok produkovan odpad vrtane starch
environmentlnych za. Je schopn plni poiadavky na spracovanie vetkho druhu odpadu
ihne bez dlhodobch nbehovch kriviek a v deklarovanch stabilnch parametroch
zodpoved celospoloenskm kritrim tvorby a ochrany ivotnho prostredia a pri trende
zvyovania potreby energi s drazom na ist energie, spa predpoklady na okamit
pouitenos a tie na dlhodobo udraten rozvoj.
Samotn umiestnenie stavby je v slade aj s doplnkom PD obce Podture. alm prnosom
bude ja dodvka odpadovho tepla pre mesto Liptovsk Hrdok na vykurovanie asti bytovho
fondu a plavrn.
Doprava komunlneho odpadu bude v existujcich trasch po ceste I. triedy I/18, po dianici
bez kolzi so sasnm dopravnm systmom v okrese. alou dleitou asou je vytvorenie
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

25

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

40-60 pracovnch miest pre obanov hornho Liptova, priamo zamestnanch v prevdzke a
alie miesta v obslunom systme pri zvoze TKO.

10. Celkov nklady na realizciu


Celkov investin nklady neboli zatia presnejie definovan, ale uvauje sa aj s vyuitm
eurofondov.

11. Dotknut obec


Obec Podture.

12. Dotknut samosprvny kraj


ilinsk samosprvny kraj - Odbor regionlneho rozvoja a cestovnho ruchu, ilina

13. Dotknut orgny ttnej sprvy a vlastnci


Ministerstvo ivotnho prostredia SR, Bratislava
Ministerstvo hospodrstva SR, Bratislava
Krajsk rad P - Odbor starostlivosti o ivotn prostredie v ilina
ilinsk samosprvny rad - Odbor regionlneho rozvoja a cestovnho ruchu, ilina
Regionlny rad verejnho zdravotnctva, Liptovsk Mikul
Spolon radova, Liptovsk Jn
Obec Podture
Urbrske pozemkov spoloenstvo, Podture
Okresn rad - Odbor starostlivosti o ivotn prostredie, Liptovsk Mikul
Okresn riaditestvo hasiskho a zchrannho zboru, Liptovsk Mikul
Okresn rad - Odbor pozemkov, Liptovsk Mikul
Okresn rad - Obor krzovho riadenia, Liptovsk Mikul
Okresn rad - Odbor pre cestn dopravu a pozemn komunikcie v Liptovskom Mikuli
Mesto Liptovsk Hrdok
Obec Liptovsk Peter
Investor
14.

Povoujci orgn

Spolon radova v Liptovskom Jne.

15.

Druh poadovanho povolenia navrhovanej innosti poda osobitnch predpisov

zemn povolenie na umiestnenie arelu zariadenia na vysokotepeln zhodnotenie


komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica v k. . Podture a nsledne
stavebn povolenie na dotknut investciu.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

26

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Shlas na prevdzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov poda Zkona .


223/2001 Z. z. o odpadoch v znen neskorch predpisov.
Povolenie na vodn stavby poda Zkona . 364/2004 Z. z. o vodch a o zmene zkona
Slovenskej nrodnej rady . 372/1990 Zb. o priestupkoch v znen neskorch predpisov
(vodn zkon)
Integrovan povolenie poda Zkona NR SR . 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a
kontrole zneisovania a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch
predpisov.

16. Vyjadrenie o predpokladanch vplyvoch realizcie investinho zmeru


presahujci ttne hranice
Vstavba zariadenia na vysokotepeln zhodnocovanie komunlneho odpadu plazmovou
technolgiou nebude ma priamy vplyv presahujci ttne hranice.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

27

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

AS III.
Zkladn informcie o sasnom stave ivotnho prostredia
dotknutho zemia

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

28

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

AS III
III. Zkladn informcie o sasnom stave ivotnho prostredia dotknutho zemia

1.

Charakteristika prrodnho prostredia, vrtane chrnench zem, napr.


navrhovan chrnen vtie zemia, zemia eurpskeho vznamu,
svisl eurpska sstava chrnench zem (NATURA 2000) N. P., CHKO,
CHVO a in

Zujmovm zemm pre realizciu investinho zmeru je katastrlne zemie Podture, ktor
zrove nadvzuje v priemyselnej zne na mesto Liptovsk Hrdok vo vchodnej asti okresu
Liptovsk Mikul.
Dotknut zemie je nezastavanou plochou v nadvznosti na skldku TKO, ktor prevdzkuje
mesto Liptovsk Hrdok, ktor spad do katastra obce Podture. Lokalita s nachdza v dolnej
nive Vhu, ktor je sasou Liptovskej kotliny ohranienej hradbou vysokohorskch masvov
Vysokch Tatier - ich zpadnou asou - Liptovsk Tatry a z juhu s to Nzke Tatry. V dotyku
s lokalitou je medzn zele popri rieke Bel, potoku adovica, severne prechdza dianica D1
a june je ohranien cestou I. triedy I/18, ktor prechdza Liptovskm Hrdkom ako hlavn
ah s prepojenm na dianicu D1. Sbene z juhu ohraniuje lokalitu eleznin magistrla
ilina - Koice a priemyseln zna obce Podture Rove, v nadvznosti na Liptovsk Hrdok
a nsledne tok Vhu. Liptovsk Hrdok ako aj obec Podture tvoria nstupn centrum pre
von a viazan cestovn ruch s nstupom do takch prrodnch fenomnov ako s Nzke
Tatry na juhu a Vysok - Zpadn Tatry, ich Liptovsk as na severe.
Prrodn hodnoty tchto zem boli skutonosou, e tieto zemia horografickch celkov boli
vyhlsen za nrodn parky, priom zemia TANAP-u je najstarm vekoplone chrnenm
zemm u ns, ktor bolo vyhlsen za nrodn park u v roku 1949. Da 15.02.1993 v Pari
bolo zemie TANAP-u vyhlsen za biosfrick rezervciu UNESCO.
Okrem rozvoja priemyslu v urbanizovanch sdlach Liptovskho Mikula a Liptovskho
Hrdku s tu aj ostatn odvetvia, ktor sa plynule rozvjaj. Vznamnm sa stva rozvoj v
oblasti cestovnho ruchu vo vetkch jeho zlokch pre von a viazan cestovn ruch, pre
ktor s tu vhodn prrodn, ternne a klimatick podmienky.
Dotknutm zemm z hadiska monho psobenia vplyvov navrhovanej innosti na jednotliv
zloky ivotnho prostredia, v ktorom sa ete mu prejavova niektor synergick alebo
kumulatvne vplyvy, je najbliie okolie arelu v k. . Podture, prpadne okrajov asti mesta
Liptovsk Hrdok, nachdzajci sa vchodne za riekou Bel.

1.1 Horninov prostredie


V zmysle regionlneho geomorfologickho lenenia zemia Slovenskej republiky je irie
zemie sasou celku Podtatranskej kotliny, podcelku Liptovsk kotlina, provincie Zpadn
Karpaty, oblas Fatransko-Karpatsk.
Samotn dotknut zemie, lokalita adovice, v k. . Podture ako aj blzky Liptovsk Hrdok
le v asti Liptovskej nivy, v hornej asti Liptova a Liptovskej kotliny.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

29

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Geomorfolgia zemia
Liptovsk kotlina predstavuje vrazn morfologick zneninu takmer po celom obvode,
ohranien vysokmi pohoriami - Chosko-prosenianske pohorie, Vek Fatra, Nzke Tatry a
Liptovsk Tatry. Povrch kotliny m mkko modelovan pahorkatinn relif charakteru
kotlinnej pahorkatiny. Relatvne vkov rozdiely kolu medzi 30 - 150 m, vnimone nad
200 m. Dnen tvrnos kotliny bola vytvoren vrchnopliocnnymi erzno-denudanmi
procesmi. Striedanm erznej a akumulanej innosti riek sa rozlenil povrch do sstavy
plochch chrbtov a doln, s terasami a nplavovmi kuemi. Vkov rozsah kotliny je 490 900 m n. m..
Dotknut zemie je sasou pravostrannej ternnej terasy nad dolnou nivou Vhu. Jej
povrch je rovinn, rozdelen zrezom, ktor vytvoril tok potoka adovica a z vchodnej strany
ohranien tokom Belej, nadmorsk vka zemia je 645 m n. m.

Geologick pomery dotknutho zemia


Liptovsk kotlina predstavuje paleognnu depresiu pretiahnut v smere vchod - zpad a s
vplou hornn Centrlno-karpatskho paleognu, prekrytho z vej asti mladmi
kvartrnymi uloeniami - sedimentmi. Kvartrne sedimenty tu zastupuj aluvilne uloeniny
rieky Vh, ktor tu vystupuj vo forme trkov zastretch povodovmi piesito-hlinitmi
zeminami. V dotknutom zem sa v minulosti neuskutonili iadne geologick prce okrem
tch, ktor slili na umiestnenie skldky tuhho komunlneho odpadu pre mesto Liptovsk
Hrdok. Pred zahjenm alch prc je potrebn na lokalite vykona podrobn geologick
prieskum aj z dvodu stanovenia zakladania stavieb na danej lokalite.

1.2. Ovzduie
Katastrlne zemie obce Podture - dotknut lokalita, aj mesto Liptovsk Hrdok, sa nachdza
vo vchodnej asti Liptovskej kotliny v relatvne otvorenej polohe medzi Zpadnmi Tatrami a
Nzkymi Tatrami. Zpadno-vchodn orientcia kotliny determinuje jej vetern pomery.
tandardne prevlda zpadn vietor. Priemern ron rchlos vetra je cca 2,5 m/s, m sa
dotknut lokalita a okolie Liptovskho Hrdku zarauje medzi menej vetern lokality s
vskytom bez vetra cca 10 %. Blzkos vysokch horskch hrebeov, s ohadom na nadmorsk
vku lokality na 645 m n. m. zniuje pravdepodobnos vskytu dlhotrvajcich masvnych
teplotnch inverzi v jesennom a zimnom obdob a na jar s rozruovan v dennch hodinch.
Nealek mesto Liptovsk Hrdok a okolie patr medzi stredne zneisten mest Slovenska a
nedochdza tu tak, ako v inch mestch, k prekraovaniu stanovench limitov. Systematick
plynofikcia strednch a malch zdrojov zneistenia ovzduia u prina svoje vsledky.
Vznamnm zdrojom zneistenie mesta a zemia okresu s diakov prenosy, a to z oblasti
Ruomberka, Oravy, Ostravska a Katovc. Diakov prenos charakterizuj merania zo stanice
Chopok. Priemern ron koncentrcie na tejto stanici v poslednch rokoch boli: SO2 a NOx NO24 - 5 g.m-3, Pb 10 ng.m-3, Cd 0,2 ng.m-3, Cu 7 ng.m-3.
1.2.1 Zrky, snehov pomery
Vlhkos prinaj od Atlantickho ocenu putujce tlakov ne (cyklny) od zpadu na
vchod.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

30

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Tie s zrukou zavlaovania vntra eurpskeho kontinentu. Zrky maj vek asov a
zemn variabilitu. Nadmorsk vka a relif maj podstatn vplyv na hrn zrok. Priemern
hrn zrok sa pohybuje od 711 - 800 mm a najviac zrok spadne v jni.
Snehov pomery
Snehov pomery na Liptove, hlavne vo vysokohorskom prostred, s mimoriadne dobr, aj ke
v poslednom obdob s vkyvy poasia znan. Msto m dobr stav starostlivosti o zimn
seznu. Prevdzka arelu nebude ovplyvovan snehovmi pomermi. Priblin hbka
premzania pdy poda ON 6196 je 1,35 m. Index mrazu poda mapy mrazovch indexov
dosahuje hodnotu 800 - 900. Prevlda snehovo-dadiv reim odtokov. Hodnota snehovho
zaaenia poda HM Bansk Bystrica na zem v okol Liptovskho Hrdku dosahuje
hodnotu 0,8 kN/m.

1.2.2.

Teplotn pomery, veternos a inverzn pomery

Teplotn pomery v zem Liptovskej kotliny zvisia predovetkm od nadmorskej vky,


lokalizcie, konfigurcie ternu danho miesta, ronho obdobia a cirkulanch pomerov.
Klimatick pomery:
- priemern teplota v januri
- priemern teplota v jli
- poet letnch dn v roku s max. teplotou vzduchu 25 C a viac
- poet dn s teplotou vzduchu pod 0 C
- priemern ron hrn zrok
- priemern maximlna vka snehovej pokrvky

-4 a -5 C
16 a 18 C
30-40 dn
91 dn
711 mm
30 cm

Veternos
V Liptovskej kotline prevldaj zpadn vetry vyvolan tvarom kotliny v smere vchod zpad. Priemern rchlos vetra je cca 2,5 m. s-1 a zarauj ak Liptov medzi menej vetern
oblasti.
Inverzn pomery
V obdob jesene, zimnom a jarnom obdob sa vytvraj ast inverzie, ktor vzhadom na
ternne danosti, s rozruovan v dennch hodinch. Obdobia s inverziou teplt vzduchu sa
vyskytuj poas celho roka, avak celodenn inverzia alebo inverzie niekoko dn za sebou sa
vyskytuj najastejie v zimnom obdob (127-148 dn v roku). Uveden faktor predstavuje
dleit vplyv na relny stav zneistenia ovzduia v najnich vrstvch atmosfry.
1.3 Voda, vodn toky
Hlavnm recipientom a zrove prirodzenou geografickou hydrologickou osou Liptovskej
kotliny je rieka Vh. Samotn kotlina je sasou stredohorskej oblasti, so snehovo daovm typom reimu odtokov. Hydrologick pomery v blzkosti dotknutej lokality a
Liptovskho Hrdku mu by ovplyvovan aj tokom Belej, ktor je pravostrannm prtokom
Vhu a vody, ktorej vytvrali nplavov kue, ktor ovplyvuje aj stav podzemnch vd
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

31

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

v zvislosti od zrkovch pomerov v povod Belej a pri jarnom topen snehovej pokrvky
Zpadnch - Liptovskch Tatier.

Vodn toky
V dotknutej lokalite pretek potok adovica, ktor m pramenisko za dianicou D1 severne pri
hospodrskom dvore. V oblasti lokality je v jeho dolnej asti sstreden sprievodn zele.
Tok sa june za eleznicou a cestou I. triedy 1/18 v priestoroch Borovej sihoti vlieva do rieky
Vh. Vchodne od tohoto miesta sa do Vhu vlieva aj rieka Bel, ktorej sprievodn zele na
zpadnch svahoch toku tvor svisl brehov zele a po ponohospodrsky vyuvan
priestory terasy a zrove tvor kryciu zele v pohadoch od Liptovskho Hrdku.

1.3.1. Vodn plochy, technick diela


V dotknutom zem, ani v najbliom priestore, sa nenachdzaj iadne vodn plochy, ani
technick diela, okrem pravy koryta Vhu a Belej a ich protipovodovch nsypov. Vodnou
plochou je pozostatok vodnej priekopy pri hrade Liptovsk Hrdok na brehu Belej.

1.3.2. Podzemn vody, pramene


Podzemn vody v dotknutom priestore s viazane na kvartrne aluvilne trky. Hydrologick
pomery podzemnch vd podstatne ovplyvuje tok Vhu a Bel. lohou Vhu a Belej je
striedavo drenna a dotan. V dotknutom zem bola hladina spodnej vody zisten v hbke
1,5-4,5 m v zvislosti od polohy. Priepustnos pdnych profilov je vemi dobr s koeficientom
filtrcie rdovo 10-3 a 10-4 m/s-1. Kolsanie hladiny spodnej vody je v zvislosti od ronch
obdob. Vzhadom na hbku podzemnch vd nebud ma vplyv na stavbu samotn, ani na jej
zakladanie.
Pitn voda pre arel prevdzky sa privedie zo skupinovho vodovodu z priestorov Borovej
sihoti.

1.3.3. Termlne a minerlne pramene


Aj ke oblas Liptova je bohat na vskyt minerlnych a termlnych vd (cca 35-38 overench
zdrojov), priamo dotknutej lokalite sa iadny z tchto zdrojov nenachdza. Najbliia oblas je
v Liptovskom Jne s teplmi srovodkovmi kyselkami zemito-sadrovcovch vd a za Vhom
pod horou prstupnm chodnkom a mostom pri Borovej sihoti. al termlny vrt sa nachdza
v Liptovskej Kokave a v Uhorskej Vsi.

1.4.

Pda

Pda pre svoje vlastnosti a schopnosti patr k zdrojom prrody, pretoe poskytuje vivu
rastlinm a ivonym formm a tm je schopn produkova aj potraviny pre vivu
obyvatestva. Najdleitejou vlastnosou pd viaucich sa k vyjadreniu ako zdroje prrody, je
rodnos.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

32

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Dotknut priestor m v prenjme Ponohospodrske drustvo Liptovsk Ondrej - hospodrsky


dvor Liptovsk Peter a plochu vyuvalo ako orn pdu. Jedn sa o uzavret enklvu PPF orn pda medzi jestvujcimi dopravnmi koridormi. Na juhu je to eleznin tra ilina Koice a cesta I. triedy 1/18, na severe je to dianica D1 a z vchodu vodn tok rieky Bel a zo
severovchodu as obce Liptovsk Peter, kde sa nachdza aj dianin privdza napojenia
na mesto Liptovsk Hrdok a oblas Podbnskeho, ako sas Zpadnch Tatier. Dotknut
plocha v Doplnku P obce Podture v nadvznosti aj na priemyseln znu Rove- Borov
siho, bola odshlasen na dostavbu. Prstupov komunikcia bude po existujcej komunikcii
na skldku TKO z cesty I. triedy 1/18 a z dianice D1 cez obec Liptovsk Peter a Liptovsk
Hrdok. Ak si prevdzka vyiada nutnos novho prstupu pre obmedzen podjazd pod
elezninou traou, vybuduje sa nov prstup zo severu popri dianici od Liptovskho Petra.

Pdne typy druhy a ich bonita


Pda je neopakovatenm prrodnm vtvorom a neobnovitenm zdrojom, a preto ju treba
chrni, a to pred: Zneistenm, erziou, zasolenm, zniovanm potencilnej produktvnosti,
zmenovanm a podobne.
V dotknutom zem s pdne typy zoraden poda BPEJ do dvoch skupn, a to 1079265
a 1085215, ktor uruj hlavn pdno-klimatick jednotku a bonitovan pdno-ekologick
jednotku (BPEJ). S to pdne a ekologicky relatvne najhomognnejie jednotky bonitanho
informanho systmu. V podstate predstavuj hlavn pdno-klimatick jednotky, ktor s
podrobne rozdelen poda kategri ich sklonu svahov, expozcie svahov k svetovm stranm,
skeletovosti, hbke pdy a zrnitosti povrchovho horizontu.

BPEJ 1079265
Z hadiska charakteristiky klimatickch reginov je vemi chladn a vlhk so zrkami <50
mm v mesiaci VI. - VIII. a janurovmi teplotami -5 a -6 C a teplotami v obdob vegetcie
10 - 11 C.
Z hadiska charakteristiky pdnych jednotiek (HPJ) sa jedn o pdy kambizeme plytk na
ost. substrtoch stredn, ak a ahk. Svahovitos mierna je 2, kamenitos 2,3 s
nadmorskou vkou 650,00 m n. m..
BPEJ 1085215
Klimatick charakteristika je t ist. Jedn sa o pdy rendziny typick a rendziny kambizeme,
stredne hlbok na vpencoch a dolomitoch, stredne ak, lokalita mierny svah 3 - 7.
Nakoko sa dotknut as pdneho fondu v danej lokalite zastavia, as ornice sa pouije na
vylepenie pdy v okol a as sa vyuije na ternne a sadov pravy. Na zklade schvlenho
zemnho plnu obce vyd Krajsk rad ilina, odbor pozemkov, ponohospodrstva a
lesnho hospodrstva shlas na vyuitie dotknutch plch na neponohospodrske ely v
rozsahu rozvoja priemyselnej zny Rove - Borov siho a dotknutej lokality adovica.

1.4.1 Stupe nchylnosti na mechanick a chemick degradciu


Sasn plochy, ktor bud dotknut vstavbou, s bu rovinnho charakteru alebo len
mierne svahovit (prstupov komunikcia), a preto vykazuj mal alebo len minimlnu
nchylnos na degradciu a s vysoko stabiln a len mlo nchyln pri asti, kde sa bude
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

33

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

realizova prstupov cesta na erziu a zosuv. Podnet, ktor poruuj rovnovhu svahov, mu
by vemi rozmanit, majce pvod v prrodnch faktoroch alebo v innosti loveka.

2.
2.1.

Krajina, krajinn obraz, stabilita, ochrana a scenria


Krajina

2.2 Krajinn obraz


Plnovan vstavba zariadenia na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou
technolgiou v lokalite adovica v k. . obce Podture je situovan do vonho priestoru, ktor
nadvzuje na arel skldky TKO prevdzkovanm mestom Liptovsk Hrdok. Z juhu ho
ohraniuje cesta I. triedy 1/18 a eleznin magistrla ilina - Koice a existujci priemyseln
arel Rove a arel kempu Borov siho. Smerom z vchodu je to rieka Bel, za ktorou sa
nachdza mesto Liptovsk Hrdok, ktor prevdzkuje susedn skldku a kde sa v sasnosti po
skonen skldkovania na Veternej Porube voz aj odpad z mesta Liptovsk Mikul. Zo
severo-zpadu je to ponohospodrska plocha a dianica D1 v k.. Lipt. Peter.
Priestor bude nadvzova na priemyseln arel Rove - Borov siho a je umiesten v slade
s zemno-plnovacou dokumentciou obce Podture. Prstupov komunikcia z cesty I. triedy
1/18 je existujca a sli na dovoz komunlneho odpadu z obc a mesta hornho Liptova a v
sasnosti aj z Liptovskho Mikula.
Novo navrhovan vstavba vyuije von existujce priestory a uzatvor tak komplexnos
vyuitia tohoto priestoru. Z architektonickho hadiska zapadne do kontextu existujcej
priemyselnej zstavby a svojim architektonickm vrazom a farebnm poatm ho ete
zvrazn.
Vstavba zariadenia vychdza z najlepch sksenost a prevdzkovania u existujcich
zariaden vo svete. Aj napriek vstavbe a zsahu do krajiny jeho vstavba z hadiska
umiestnenia vraznejie nenaru u existujci krajinn obraz tejto lokality. Komplex
prevdzky zariadenia sa dopln o arelov zele, ktor sa vone prepoj s existujcou zeleou v
okol. Sbor stavieb doplnen o zele nebude negatvne psobi v tomto priestore ani v
nadvznosti na arel skldky TKO prevdzkovanou mestom Liptovsk Hrdok. Vstavbou a
vkovm lenenm sa nenaru existujca scenria, ani nebude brni vyuitiu a hospodreniu
na ostatnch ponohospodrskych plochch, predpoklad sa skr pozitvny efekt z titulu
dotvorenia priestoru a komplexnosti vyuitia tohoto zemia a prnosu novch zdrojov tepla pre
mesto Liptovsk Hrdok a tie monos zamestnania v dostupnej vzdialenosti obyvatemi
hornho Liptova a zo spdovch oblast.
2.3

Stabilita krajiny

zemn systm ekologickej stability riei celoplon ochranu zemia, v ktorej je vylenen
systm navzjom svisiacich prrodnch prvkov, biocentr, biokoridory, interakn prvky.
Biocentr s vymedzen zemia v krajine, ktor na zklade stavu ekologickch podmienok
umouj trval existenciu, rozmnoovanie, kryt a vivu rastlinnch a ivonych
spoloenstiev a maj charakter jadrovch zem s prioritnm ekostabilizanm inkom v
krajine Biokoridory umouj migrciu a vmenu genetickch informci ivch organizmov
a zvyajne spjaj jednotliv biocentr. Interakn prvky zabezpeuj priazniv psobenie
biokoridorov a biocentier na okolit asti krajiny.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

34

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Celodruhov ochrana prrody je zabezpeovan na rovni ekosystmov cez Metodick pokyn


MP . P-2/93 na vypracovanie dokumentov zemnho systmu ekologickej stability. Tmto
metodickm pokynom sa zabezpeuje plnenie Uznesen vldy SR ku Koncepcii zemnho
systmu ekologickej stability a ku Generelu nadregionlneho zemnho systmu ekologickej
stability SR (NSES). Cieom zemnho systmu ekologickej stability (SES) je vytvori a
udra stabilitu biotickch i abiotickch systmov krajiny, zachova rznorodos podmienok
pre biodiverzitu a genofond rastlinstva a ivostva. Dokumenty sa vypracovvaj na rznych
rovniach - od Generelu pre cel SR (NSES), cez reginy (RSES) a po mest a obce
(MSES) v najpodrobnejch mierkach 1 : 5000 alebo 1 : 10000. Obsahuj komplexn (textov
i mapov) hodnotenie biogeografickho lenenia
krajiny, jej ekosystmov a ich
ekostabilizanch funkci. Vetky dokumenty zko svisia s zemno-plnovacou
dokumentciou na tchto rovniach, s k dispozcii u jej obstarvatea, alebo na zemne
prslunch radoch ivotnho prostredia a strediskch ttnej ochrany prrody.
Na zem kraja s vypracovan tieto regionlne zemn systmy ekologickej stability.
- Generel nadregionlneho zemnho systmu ekologickej stability Slovenskej republiky
(2001),
- aktualizovan Generel nadregionlneho zemnho systmu ekologickej stability Slovenskej
republiky (2001),
- regionlny SES okresu Liptovsk Mikul, vypracovan v roku 12/1991 (radom Bansk
Bystrica)
- dopracovanie USTEP Bansk Bystrica 4/1993.
V rmci arelu zariadenia je stabilita sce naruen oproti prirodzenmu stavu vonej krajiny,
ale relatvne bez zmien a vkyvov, ie z hadiska terajieho stavu intenzvne vyuvanej
ponohospodrskej pdy je meme poklada za stabiln vo vzahu k vykonvanej innosti.
V rmci zariadenia sa na vonch plochch uskutonia ternne a sadov pravy s vyuitm
druhov, charakteristickch pre dan oblas, ktor vhodne doplnia objektov skladbu a znia
estetick dopad na okolit krajinu so zapojenm sa na existujcu zele a nenaru obraz
krajiny.

2.4 Chrnen zemia a ochrann psma


Na dotknutom zem alebo v dotyku s nimi sa nachdzaj nasledovn ochrann psma a
chrnen zemia.:
Cel rieen zemie sa nachdza vo vonej krajine bez dotyku s chrnenmi prrodnmi
zemiami a ich ochrannmi psmami
Nachdza sa tu ochrann psmo elektrickho vedenia 22 KV a prenosovej siete
Nachdza sa tu ochrann psmo elezninej trate ilina - Koice
Nachdza sa tu ochrann psmo cesty I. triedy 1/18
Na severe je ochrann psmo dianice D1
Na vchode je to ochrann psmo vodnho toku Bel, ktor zrove tvor biokoridor
hydrick po celom jeho toku
Ochrana ivej a neivej prrody je zabezpeen Zkonom . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a
krajiny v znen neskorch predpisov legislatvnou formou. Zabezpeuje zachovanie
rozmanitosti podmienok a foriem ivota na zemi, vytvorenie podmienok na trval udranie,
obnovenie a racionlne vyuvanie prrodnch zdrojov, zchranu prrodnho dedistva,
charakteristickho vzhadu krajiny a udranie ekologickej stability.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

35

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Natura 2000
Natura 2000 symbolizuje ochranu prrodnch hodnt Eurpskej nie. Natura 2000 je nzov
sstavy chrnench zem lenskch ttov E, ktorej cieom je zachova prrodn dedistvo
vznamn pre E ako celok a nielen pre prslun lensk tt. Natura 2000 bude predstavova
sstavu chrnench zem eurpskeho vznamu vyhlsench na ochranu biotopov, ivochov
a rastln, ktor s na zem lenskch ttov E vzcne alebo ohrozen. Vber zem do
sstavy chrnench zem Natura 2000 je zaloen vslovne a vedeckom zklade. Opatrenia a
zabezpeenie priaznivho vvoja tchto zem z hadiska ochrany prrody vak ber do vahy
aj ekonomick, socilne, kultrne a regionlne poiadavky. elom vytvorenia tejto sstavy
teda nie je izolova chrnen zemia a vyli v nich innos loveka, ale naopak, podstatou
ich ochrany je zabezpei a podpori tie aktivity, ktor s v slade so zujmami ochrany
prrody. zemia sstavy Natura 2000 bud sasou prostredia loveka, ktor v nich ije,
pracuje alebo ich navtevuje. V mnohch prpadoch s prve udsk aktivity na ochranu
prrody nevyhnutn, musia vak zosta v slade s jej ciemi. Ako prklad mono uvies kosenie
a pasenie niektorch typov lk, ktor vrazne prispievaj k ochrane ohrozench druhov
rastlinnch spoloenstiev (SAP).
Tvorba sstava Natura 2000 je jednou z najvznamnejch eurpskych iniciatv na ochranu
biodiverzity a "zkladnm kameom" politiky E v tejto oblasti. lensk tty E sa pri
tvorbe tejto sstavy riadia legislatvou, ktor je pre ne zvzn. Jej zklad v oblasti ochrany
prrody tvoria dve smernice.
- Smernica Rady . 79/409/EHS o ochrane vone ijcich vtkov,
- Smernica Rady . 92/43/EHS o ochrane biotopov, vone ijcich ivochov a vone
rastcich rastln.
Tieto prvne predpisy predstavuj najkomplexnejiu prvnu normu na ochranu prrody vo
svete. Po vstupe Slovenskej republiky do E sa musia obe smernice v plnej miere uplatova
aj u ns.
Sstavu Natura 2000 tvoria dva typy zem:
- chrnen vtie zemia - vyhlasovan poa smernice o vtkoch,
- zemia ochrany biotopov a druhov - vyhlasovan poda smernice o biotopoch.
Smernica o vtkoch bola prijat na ochranu vetkch vone ijcich druhov vtkov, ktor sa
prirodzene vyskytuj na zem lenskch ttov E. Smernica chrni vetky pvodn eurpske
druhy, a to poas celho ich ivota, teda vajcia, mlat a hniezda. Okrem toho chrni aj
biotopy, na ktor sa jednotliv druhy vtkov viau. V praxi to znamen, e nikto nesmie
usmrcova, odchytva alebo inak pokodzova iaden vt druh, ani jeho hniezda a biotop, v
ktorom ije. Zvltny reim sa uplatuje v prpade, ak ide o druhy, na ktor sa me poova.
Smernica uvdza zoznam 181 druhov a poddruhov vtkov, pre ktor sa spolu s sahovanmi
vtkmi musia vyleni pecilne zemia - chrnen vtie zemia.
Smernica o biotopoch bola prijat na ochranu biotopov, druhov rastln a ivochov, ktor s
vnimon z hadiska E. V tomto prina radiklnu zmenu v doterajej koncepcii ochrany
prrody, kde sa zdrazovala ochrana zem. Premetom ochrany s v prvom rade biotopy,
rastliny a ivochy, ktorch zachovanie je vznamn v eurpskom kontexte.
Biotopy, ktorm hroz znik v ich prirodzenom areli rozrenia alebo maj mal arel,
prpadne predstavuj vnimon prklady eurpskych biotopov pecilny draz sa kladie na
prioritn biotopy. V sasnosti sa v rmci E chrni 198 typov biotopov, z toho je 65
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

36

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

prioritnch. Na Slovensku sa z nich vyskytuje 63 typov biotopov, z oho 22 sa zarauje medzi


prioritn.
Biotopy chrnench druhov, ktor mono efektvne chrni iba v prpade zachovania celho
ich biotopu. Aj v tomto prpade sa zdrazuje ochrana prioritnch druhov rastln a
ivochov. Druhy rastln a ivochov, ktor s ohrozen alebo sa postupne stvaj
ohrozenmi, rovnako ako druhy, ktor s vemi vzcne a vyskytuj sa len v niektorch
oblastiach Eurpy.
Smernica o biotopoch obsahuje zoznam viac ako 200 chrnench druhov ivochov a 500
druhov rastln, ktor si vyaduj zven pozornos v celoeurpskom meradle. Z nich sa na
Slovensku vyskytuje 109 druhov ivochov a 39 druhov rastln. Vber zem Natura 2000 je
zaloen v prvom rade na podrobnom celoplonom zmapovan chrnench biotopov a druhov.
V rmci Slovenska s navrhnut zemia spajce kritri na ich zaradenie do sstavy Natura
2000. Jej vznamn as tvoria sasn chrnen zemia, ktor pokrvaj 23 % rozlohy
Slovenska. Zkladnm kritriom vberu zemia je reprezentatvny vskyt chrnench biotopov
a druhov V prpad, e sa na zem nachdzaj prioritn biotopy a druhy, je jeho anca a
zaradenie do sstavy Natura 2000 vemi vysok. Kad lensk tt E je povinn prispie k
vytvoreniu sstavy Natura 2000 v rozsahu, ktorm zabezpe reprezentatvnos chrnench
biotopov a biotopov chrnench druhov. Slovensk republika po svojom vstupe do E
predloila nrodn zoznam chrnench vtch zem poda smernice o vtkoch a navrhovan
nrodn zoznam zem ochrany biotopov a druhov poda smernice o biotopoch, ktor schvlila
Eurpska komisia. Chrnen vtie zemia a zemia ochrany biotopov a druhov vytvoria
sstavu chrnench zem Natura 2000.

2.4.1. Rastlinstvo a ivostvo


Rastlinstvo
Poda fytogeografickho lenenia Slovenska (Futk 1980) patr posudzovan zemie do oblasti
zpadokarpatskej flry (Carpaticum occidetale), obvodu flry vntrokarpatskch kotln
(Intercarpaticum) do fytogeografickho okrsku Liptovsk koltlina.
Z hadiska vegetcie v posudzovanom zem vrazne dominuj ruderlne spoloensk a
spoloenstv obilovn a okopann.
Ruderlne spoloenstv v predmetnom zem tvoria irie plochy, ktor s situovan na
intenzvne vyuvanej nhornej ploche medzi dopravnmi koridormi eleznice, dianice D1 a
vodnho toku Belej. V dotyku s nimi je aj existujca skldka komunlneho odpadu adovica,
ktor prevdzkuje mesto Liptovsk Hrdok.
Ruderlne spoloenstv s rozren v podmienkach plne vytvorench lovekom. Vyvjaj sa
prirodzenm spsobom, ale ich ivot a existencia je priamo usmerovan lovekom.
Prtomnos tchto spoloenstiev sa viae na pecilne, tzv. ruderlne pdy, ktor vznikli
antropickou innosou (smetisk, stavenisk, zborenisk, okraje ciest, eleznc, neplodn
plochy veda plotov, mrov, trkovisk apod.).
Rastlinn druhy, ktor tvoria tieto ruderlne spoloenstv, sa pecializovali na tieto stanovitia
a existujce biotick a abiotick podmienky, ktor tam vldnu. V posudzovanom zem sme z
tchto druhov na uvdzanch stanovitiach zaznamenali: palina obyajn (Artemisia vulgaris),
lastovink v (Chelidonium majus), ihava dvojdom (Urtica dioica), loboda tatrska
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

37

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

(Artiplex tatarica), vrati obyajn (Tanacetum vulgare), lopch v (Arctium lappa), bodliak
tnist (Carduus acanthoides), rezeda lt (Reseda lutea), mrlk mnohosemenn (Chenopodium
polyspermum), lipkavec obyajn (Galium aparine), podbe lieiv (Tussilago farfara),
kostihoj lekrsky (Symphytum officinale), starek lepkav (Senecio viscosus), komonica
lekrska (Mwlilotus officinalis), komonica biela (Melilotus albus), tiav tupolist (Rumex
obtusifoolius), divozel vekokvet (Verbascum thapsiforme), hadinec obyajn (Echium
vulgare), smola lekrska (Anchusa officinalis), knotovka biela (Meladrium album), reznaka
lalonat (Dactylis glomerata), pr plaziv (Agropyron repens), erucha zboreniskov
(Lepidium ruderale), turica kanadsk (rigeron canadense), starek obyajn (Senecio
vulgarais), veronika bretanolist (Veronica hederifolia).
Okrem vyie uvdzanch ruderlnych spoooenstiev hodnoten plochu tvor orn pda, kde
sa kadorone striedaj ponohospodrske kultry (kukurica, okopaniny, obiloviny). Na tejto
ploche sme zaznamenali: rekev ohnica (Raphanus raphanisstrum), galinsoga drobnokvet
(Galinsoga parviflora), veronika perzsk (Veronica persica), pr plaziv (Agropyron repens),
iste ron (Stachys annua), pupenec ron (Convolvulus arvensis), pastierska kapsika
obyajn (Capsella baursa pastoris), hviezdica prostsredn (Stellaria media), starek obyajn
(Senecio vulgaris), mak vl (Papaver rhoeas), krivec ron (Gagea arvensis), nezbudka
mlokvet
(Myosotis micrantha), nevdza pon (Centaures cyanus), kko pon
(Agrostemma githago), pichlia ron (Cirsium arvense), peniatek ron (Thlaspi arvense),
veronika bretanolist (Veronica hederifolia), kolenec ron (Spervula arvensis), veronika
ron (Veronica arvensis), rumanek prav (Matricaria chamomiilla), ostrka pon
(Consolida regalis), mta ron (Mentha arvensis), vika siata (Vicia sativa), hrach ron (Pisum
arvense), drchnika belas (Anagallis coerulea), mrlk biely (Chenopodium album).
Na hodnotenom zem sme chrnen druhy rastln nezaznamenali.
Trval zber ponohospodrskeho pdneho fondu bude len v rozsahu zastavanej plochy
navrhovanch objektov.
V okol vodnho toku s to stabiln brehov porasty, medzn zele smerom k eleznici a
sprievodn zele popri miestnom potoku adovica v ternnom zreze.

2.4.2 ivochy - cicavce


Predmetn lokalita sa nachdza v extravilne k. . obce Podture, ktor je severne ohranien
dianicou D1, na juhu elezninou traou, na vchode riekou Bel a na zpade
ponohospodrskou pdou. Negatvom dotknutej lokality je existujca skldka odpadu.
Lokalita potrebn na vstavbu m vmeru cca 32.202 m.
Zo zoogeografickho hadiska je fauna posudzovanho zemia a jeho irej oblasti v zmysle
lenenia Slovenska na ivone reginy (epelk 1980) zaraden do provincie Karpt, oblasti
Zpadnch Karpt, vonkajieho obvodu Beskydskho, okrsku zpadnho.
ivone spoloenstv maj charakter zpadokarpatskej podhorskej a horskej fauny. Z
ekologickho hadiska v posudzovanom zem prevldaj jednoznane druhy viazan na
kultrnu krajinu - agrocenzy. Tento biotop sa vyznauje prehadnosou a otvorenosou a
kadoronm striedanm ponohospodrskych kultr, uritou druhovou stereotypnosou a
astmi hlbokmi zsahmi loveka do biotopu. Vina druhov zo suchozemskch stavovcov,
ktor s sasou tejto zoocenzy pvodne obvala stepi, preto aj adaptan vvinov proces
prebiehal pri nich z hadiska poiadaviek, ktor na ne kldlo toto tvoren prostredie.
Dlhotrvajci antropick tlak vyvolal postupne aj zmeny v ekolgii ivochov.
Zo skupiny obojivelnkov (Amphibia) a plazov (Reptilia) sme na posudzovanej lokalite
nezaznamenali iaden druh, nakoko charakter tohoto biotopu nezodpoved ekologickm
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

38

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

poiadavkm zstupcov oboch uvdzanch tried ivochov. (Na dotknutej skmanej lokalite
sa nevyskytuj tece ani stojat vody, ani periodick mlky, ktor by boli vyhadvan
obojivelnkmi ako reprodukn lokality).
V irom priestore po rieku Bel a popri adovici z vtkov (Aves) seznne vyhadvaj tto
lokalitu sokol myiar (Falco tinnunculus), myiak hrny (Buteo buteo), jastrab krahulec
(Accipiter nisus), hrdlika zhradn (Streptopelia decaocto), vemi sporadicky me prenikn
jarabica pon (Perdix perdix) a prepelica pon (Coturnix coturnix), ktor vak vyhadvaj
tto lokalitu ako prleitostn potravn bzu, ale nie ako hniezdnu lokalitu (siln antropick
faktor). Okrem uvdzanch druhov sme na lokalite zaznamenali: lastovika domov (Hirundo
rustica), belortka domov (Delichon urbica), straka iernozob (Pica pica), vrana tlav
(Corvus corone corone), krkavec ierny (Corvus corax), stehlk pestr (Carduelis carduelis),
stehlk av (Carduelis spinus), stehlk konopiar (Carduelis cannabina), stehlk eetav
(Carduelis flammea). Stehlky vyhadvaj tto lokalitu ajm akoo zdroj potravy na okolitch
suchch rastlinch a bodliakoch predovetkm koncom vegetanho obdobia a v zime (semen
tchto druhov). Z vyslovene synantropnch druhov na tto lokalitu prilieta vrabec domov
(Passer domesticus) a synantropizovan forma drozda ierneho (Turdus merula). Okrem vyie
uvdzanch druhov sme zaznamenali strndku lt (Emberiza citrinella), vrabca ponho
(Passer montanuis), skorku bielolcu (Parus major) a skorku belas (Parus caeruleus). Zo
zstupcov drozdovitch sme zaznamenali ete drozda vikotavho (Turdus pilaris) a drozda
plavho (Turdus philomelos).
Z cicavcov (Mammalia) na dan lokalitu potencilne prenikaj: lka hrdzav (Vulpes vulpes),
kuna skaln (Martes foina), hranostaj iernochvost (Mustela erminea), lasica myorav
(Mustela nivalis), tchor tmav (Mustela putorius), zajac pon (Lepus europaeus). Z drobnch
hlodavcov (Micrommamalia) j to predovetkm hrabo pon (Microtus arvalis), ryavka
tmavopsa (Apodemus agrarius), potkan hned (Rattus rattus) a my domov (Mus musculus).
Posledn dva druhy prenikaj na tto lokalitu aj z blzkej skldky TKO.
Zo zoologickho hadiska predmetn lokalita nepln funkciu biocentra, ani biokoridoru.
Zo vzdialenejch lokalt sa sem zatla srnia, poprpade jelenia zver. Po prekonan dopravnch
barir, ktor tvor dianica D1 na severe a eleznin tra ilina - Koice a cesta I. triedy 1/18
na juhu. Jedin ostrovek svislho porastu lesa na zpad od dianice smerom na Liptovsk
Mikul sli ako jelenia obora, ktor je oploten v celom rozsahu.

Vplyvy na ivostvo
Priame dsledky vstavby navrhovanch objektov zariadenia na vysokotepeln zhodnocovanie
TKO plazmovou technolgiou na posudzovan lokalitu sa nepredpokladaj vzhadom na
bezodpadov technolgiu spaovania.
Poda regionlneho zemnho systmu ekologickej stability okresu Liptovsk Mikul
(RUSES) nie je priamo v dotknutom zem iadne biocentrum, ale junm smerom za
dopravnmi koridormi a priemyselnou znou sa nachdza nadregionlny biokoridor - hydrick
Vhu po celom toku od Liptovskej Mary a k jeho pramenitiam Bieleho a ierneho Vhu.
alej je to prtok Vhu, vodn tok Bel v seku od stoku a po jeho pramenite v Zpadnch
Tatrch ako sas TANAP-u. zemn as medzi Pribylinou a Liptovskm Hrdkom je
hodnoten v rmci ochrany prrody s vysokou biologicko-estetickou a ekologickou hodnotou.
V dotknutom zem v nadvznosti na mesto Liptovsk Hrdok s realizovan protipovodov
opatrenia stabilizcie brehov a po stok s Vhom.
Z primrnych stresovch a barirovch prvkov sa v okolitom krajinnom priestore nachdzaj
u popsan dopravn koridory dianica D1, eleznin tra a cesta I. triedy 1/18, skldka TKO
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

39

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

mesta Liptovsk Hrdok, na ktor sa vozia odpady nielen z obc hornho Liptova, ale v
sasnosti u aj z Liptovskho Mikula.
V blzkosti dotknutej lokality, ani vo vzdialenejom zem sa nenachdza iadne maloplon
chrnen zemie, ani chrnen prrodn vtvor (prrodn pamiatka).

2.5.

Scenria krajiny

Za najvznamnejie faktory, ktor ovplyvuj krajinn scenriu rieenho priestoru a ktor


podmieuj estetick rz kultrnej krajiny, meme povaova osdlenie (sdla), spsob
ponohospodrskeho vyuitia, lesnho hospodrenia, dopravn koridory, energovody,
priemyseln arely, aba surovn a intenzvne rekrean vyuitie krajiny. Za pozitvne prvky
krajiny a jej scenrie s zachovan lesn komplexy, remzky zelene, medzn zele, vetrolamy,
brehov porasty tvoriace sprievodn zele vodnch tokov, vodn plochy, vodn toky samotn,
mokrade a ich vegetcia a podobne.
Lokalita sa nachdza na rovinatej terase ohranienej dopravnmi koridormi a tokom Belej. Je
intenzvne vekoplone ponohospodrsky vyuvan a len v dotyku je skldka TKO a na
hranch a svahoch je zele, ktor opticky kryje navrhovan arel od pohadov z mesta
Liptovsk Hrdok, priemyselnej zny obce Podture as Rove - Borov siho.
V rmci arelu prevdzky sa zrealizuj ternne a sadov pravy s vyuitm druhov
charakteristickch pre dan oblas, ktor sa prepoj opticky s existujcou zeleou, take
scenria krajiny v danej oblasti sa nenaru viac ako bola doteraz prevdzkovanm existujcej
skldky v susedstve. Zele dotvrajci arel zrove eliminuje technick vzhad typickej
priemyselnej zny.

3.

Obyvatestvo, jeho aktivity, infratruktra, kultrno-historick hodnoty zemia

3.1. Obyvatestvo, jeho aktivity a sdla


Obec Podture je priamo prepojen s mestom Liptovsk Mikul a Liptovsk Hrdok. Le na
hlavnej urbanizanej osi Liptovsk Mikul - Liptovsk Hrdok. Priestor je dobre prstupn
cestnou komunikanou sieou, a to dianicou D1 a cestou I. triedy 1/18 a tie elezninou
traou severnej magistrly ilina - Koice. Letecky je mon vyui letisko v Poprade, ktor je
najbliie.
Poda tatistickch dajov m obec v sasnosti 1.150 obyvateov. V roku 2012 mala obec 992
obyvateov, z toho bolo 472 muov a 520 ien. Spdovo patr obec pod okresn sdlo
Liptovsk Mikul. as obce - miestna as Rove - Borov siho - je v tesnej nadvznosti na
mesto Liptovsk Hrdok a tvor priemyseln znu obce a mesta Liptovsk Hrdok. Mesto
Liptovsk Hrdok m 8.611 obyvateov, z toho je 4.151 muov a 4.460 ien. Obec Podture
m plochu katastra obce 508,1402 ha s nadmorskou vkou v obci 615 m n. m.. Z Podturne s
priamo prstupn susedn obce Uhorsk Ves a Liptovsk Jn, kde je aj spolon stavebn rad.
Obec v poslednch rokoch vaka aktivitm obce sa prudko rozrastala vstavba IBV a
njomnch bytov, o malo za nsledok, e poet obyvateov obce sa viac ako o 50 % znsobil.
Obec zrove vyuva aj monos vstavby priemyselnej zny Rove -Borov siho, m sa
vytvraj pracovn prleitosti pre obyvateov obce, aj pre Liptovsk Hrdok a dotknut
spdov okolie. Obec sa aktvne rozvja aj na poli vonho a viazanho cestovnho ruchu v
sinnosti s Liptovskm Jnom a tie vo vzahu s zemm Nzkych a Vysokch Tatier.
Samotn obec a s nm aj mesto Liptovsk Hrdok maj zujem rozvja priemysel a sluby
dostavbou priemyselnho arelu v ich vzjomnom dotyku. Mesto Liptovsk Hrdok
prevdzkuje skldku TKO pre horn Liptov na zem k. . Podturne.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

40

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

3.2. Stav infratruktry v zem


Mesto Liptovsk Hrdok a obec Podture maj vybudovan komplexn technick
infratruktru v oblasti elektrifikcie, plynofikcie, vodovodu, kanalizcie s prepojenm na
OV v Liptovskom Mikuli. Prstup je po dianici D1, ceste I. triedy 1/18 a cestami II. a III.
triedy do okolia. Sbene s cestnou sieou zemm prechdza severn eleznin magistrla
Praha - ilina - Koice. Uvaovan vstavba arelu sa napoj u na vybudovan technick
zzemie v priemyselnom areli Rove - Borov siho a priamo na lokalite.
Vyuvanie zemia obce Podture a mesta Liptovsk Hrdok
Priestor v dotyku so skldkou TKO adovica, kde sa vybuduje prevdzka zariadenia na
vysokotepeln zhodnocovanie komunlneho odpadu plazmovou technikou, je prstupn
komunikciou z cesty I. triedy 1/18 popod eleznin tra v nadvznosti na priemyseln arel
Rove - Borov siho, ktor nadvzuje na mesto Liptovsk Hrdok, ktor tu m tie zzemie v
slubch, obchodnej innosti a tie aj rekreanom vyuvan ex. zzemia. Vyroben teplo zo
spracovania odpadu sa vyuije na vykurovanie najbliej asti obytnho sboru mesta
Liptovsk Hrdok a alch sluieb, ktor mu vyuva teplo v letnom obdob mimo
vykurovaciu seznu / plavre /.

3.3. Kultrno-historick hodnoty zemia


Obec Podture sa prvkrt spomna v roku 1345, aj ke v niektorch dajoch je to u v roku
1331, kde sa obec spomna ako osada Tornalia. V roku 1360 kr udovt I. potvrdil
vlastnctvo majetkov pre Alexandrovch synov Mikula a tefana. Od polovice 15. Storoia
sa Podture spomna ako Tornllia alebo Pothornya.
V stredoveku sa obyvatelia ivili ponohospodrstvom, chovom dobytku alebo strou slubou.
ilo tu aj niekoko zemianskych rodn. K najvznamnejm zemianskym rodom obce patrili
Podturansk. V obci sa zachovalo viacero pvodnch kri, ktor dotvraj histriu obce. V
roku 1871 bola obec napojen na eleznin tra ilina - Poprad. V roku 1908 bola dokonen
murovan zvonica, v roku 1919 bola otvoren kola, v roku 1938 zaala stavba jubilejnho
kultrneho domu. Obyvatelia obce sa aktvne zapojili aj do Slovenskho nrodnho povstania.
Podture bola osloboden 31.01.1945 eskoslovenskmi a sovietskymi vojakmi. V roku 1949
zskala obec telefnne spojenie a rozhlas, od roku 1952 zaalo v obci fungova JRD. V rokoch
1974 - 1984 sa realizovala vstavba dianinho mosta, ktor je doteraz najdlhm mostom na
Slovensku. V 19. a 20. storo sa realizuje na lokalite Bata Varta a Velnok archeologick
vskum, ktor preukzal osdlenie u v mladej dobe kamennej a osada zo starej doby
eleznej. Najstarou kultrou na zem obce bol umi Luickej kultry. Po zniku osady
vrchu Varta tu neskr vznikol stredovek hrdok s dominantnou veou, ktor zanikol na
prelome 16. Storoia. Pri vstavbe eleznice bol odkryt komplex obrannch opevnen z 1.
storoia pred naim letopotom, jedinen svojho druhu na Slovensku
Nachdzaj sa tu kultrno-historick pamiatky, ktor dokladuj historick spojitos a vvoj
zemia za dlh stroia vvoja tejto oblasti. Sasne je tu nstupn bod do vysokohorskch
ternov Zpadnch - Liptovskch Tatier a tie Vysokch Tatier a do zem Nzkych Tatier a
alch zaujmavost, ako je skanzen udovej architektry v Pribyline, termlne kpalisko v
Jnskej doline, k hradnmu arelu pri rieke Belej a k alm.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

41

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Vvoj zemia je spt s rozvojom priemyselnch odvetv, v oblasti ponohospodrstva,


drevospracujceho priemyslu, elektrotechnickho priemyslu, koiarskej vroby, stavebnch
hmt, banctva, lesnctva a v neposlednej miere stle viac sa rozvjajceho vonho a viazanho
cestovnho ruchu, na ktor m Liptov mimoriadne vhodn prrodn a zemn podmienky.

4. Sasn stav kvality ivotnho prostredia vrtane zdravia


Dotknut zemie obce Podture a jeho priemyseln zna v dotyku s mestom Lipt. Hrdok,
sa nachdza v Liptovskej kotline ohranienej vysokohorskmi masvmi Vysokch a Nzkych
Tatier s mimoriadnymi prrodnmi danosami.
Komplexn hodnotenie stavu ivotnho prostredia vykazuje vemi dobr stav, ktorho
ukazovatele sa za posledn obdobie vrazne zlepili. Negatvnym dopadom stle zostvaj
diakov prenosy zneisujcich ltok z priemyselnch oblast Ruomberka, Oravy, Ostravy a
Katovc, ktormi s dotknut hlavne hrebeov asti Nzkych a Vysokch Tatier a ich lesn
komplexy, ktor vykazuj iaston pokodenie z tohoto titulu.
Vznamnm prnosom je aj starostlivos o zlepenie stavu ovzduia v obci i samotnom meste
Lipt. Hrdku. Via as kotoln na tuh paliv sa plynofikovala.
Prrodn hodnoty maj aj vrazn vplyv na zdravie ud, i u tu bvajcich alebo tch, ktor
tu prdu z titulu oddychu, relaxcie, portu, turistiky alebo z titulu lieenia dchacch
problmov a alergi v rmci speleoterapie jaskynnch priestoroch Demnovskej doliny.
Samozrejme as na relax, oddych - je vhodn si vybra hlavne v obdob mimo hlavnch sezn,
a to na jar a hlavne na jese, kedy je najlep as na naerpanie sl v lone prrody, ktor m
svoje osobitn aro v tomto horskom prostred.
Tto skutonos v zem podiarkuje aj skutonos, e zemie TANAP-u bolo UNESCO-m
vyhlsen za biosfrick rezervciu UNESCO.
Ostatn dopady na zloky ivotnho prostredia s v mierach nepresahujce stanoven limity
naich, ani eurpskych noriem.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

42

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

AS IV.
Zkladn daje o predpokladanch vplyvoch navrhovanej
innosti na ivotn prostredie, vrtane zdravia a monostiach
opatren na ich zmiernenie

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

43

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

AS IV.
IV. Zkladn daje o predpokladanch vplyvoch navrhovanej innosti na ivotn
prostredie, vrtane zdravia a monostiach opatren na ich zmiernenie
1.

Poiadavka na vstupy

Jedn sa o vstavbu zariadenia EKOPLAZMA s. r.o., Liptovsk Mikul na vysokotepeln


zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica k. . Podture
v blzkosti existujcej skldky TKO pre horn Liptov, prevdzkovanou mestom Liptovsk
Hrdok.
Jedn sa o najprogresvnejie spracovanie odpadu vo svete a ktorho vstupom bude elektrick
energia, teplo a technick plyny. Prnosom novej technolgie je nevytvranie alch za v
krajine - skldok, poprpade ich likvidcia. Zbery PPF v danej lokalite bud v rozsahu
navrhovanej vstavby.
1.2 Zber pdy
Stavba zariadenia bude realizovan v dotyku s u existujcou skldkou TKO adovica, ktor
prevdzkuje mesto Liptovsk Hrdok a kde sa zva odpad z obc hornho Liptova. V
sasnosti z dvodu ukonenia skldkovania odpadov pre mesto Liptovsk Mikul na
Veternej Porube sa zana vozi odpad aj z tejto spdovej oblasti. Na vstavbu sa vyuij
nezastavan pozemky, ktor sa v sasnosti vyuvaj na ponohospodrsku produkciu a s
mimo zastavanho zemia.
Stavebn prce sa bud vykonva v slade so vetkmi normami a bud dodran vetky
pracovno-prvne predpisy. Presn rozpis stavebnch prc bude spracovan vo vyom stupni
projektovej dokumentcie k stavebnmu povoleniu. Stavebn prce by mali prebieha vo
viacerch etapch, ktor mme rozdelen na es zkladnch etp:
1. Prpravn obdobie: Obstaranie prslunch povolen, spracovanie projektovej
dokumentcie technologickej asti, spracovanie projektovej dokumentcie stavebnej asti
pre stavebn povolenie, zameranie pozemku a vytenie ininierskych siet a stavebnch
objektov, vber generlneho dodvatea, ktor uskuton vber subdodvatea:
a) stavebnej asti.,
b) vber spolonosti, ktor bude realizova technologick as Zmeru.
2. Realizan fza: Zriadenie staveniska, zabezpeenie socilnych priestorov pre stavebnch
pracovnkov a ostatnch astnkov stavebnch prc a stavebnho dozoru, zemn prce,
vkopov prce a pokldka ininierskych siet, vybudovanie zkladovch dosiek pre
jednotliv objekty, vstavba administratvnej budovy a vrobnch hl v zmysle
harmonogramu, ktor bude sasou stavebnho povolenia.
3. Osadenie technologickch celkov bude prebieha poda realizanho projektu k
stavebnmu povoleniu.
4. Osadenie riadiacich a bezpenostnch prvkov - vzhadom a plnoautomatick prevdzku
Zariadenia je proces intalcie hardvru a nsledn intalcia pecifickho riadiaceho
softvru najdleitejia fza z hadiska funknosti a prevdzkovania Zariadenia. Sprve
nastavenie celho riadiaceho systmu podlieha samostatnej skobnej prevdzke a
vyaduje nron prpravu obsluhujceho personlu.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

44

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

5.

Skobn prevdzka jednotlivch okruhov - skobn prevdzka bude ma niekoko etp


bude prebieha priebene, vdy po ukonen monte jednho iastkovho okruhu
prebehne skka funknosti technolgie a aj riadiacej jednotky. Poas pripjania vstupu z
trafostanice na rozvodn sie 22 (110) kV sa predpoklad preruenie dodvky energie do
prslunch zariaden maximlne 6 hodn.
6. Skobn prevdzka celku - samostatn harmonogram v zmysle realizanho projektu.

Predpokladan termn vstavby:


Doba vstavby:
Zaiatok vstavby:
Koniec vstavby:
Skobn prevdzka:

24 mesiacov
10/2015
10/2017
6 mesiacov

Zujmov zemie na vstavbu Zariadenia na vysokoteplotn zhodnotenie plazmovou


technolgiou TKO je v katastrlnom zem obce Podture, okres Liptovsk Mikul. Parcely,
uren na realizciu zariadenia s mimo zastavan zemie. V dotyku s ek. skldkou TKO sa
jedn o plochu uren Doplnkom P obce Podture na zstavbu a prioritn vyuitie. Arel je
komunikciou napojen na priemyseln znu Podture - Rove (Borov siho) a tvor zzemie
aj pre mesto Liptovsk Hrdok, ktor na nadvzuje za riekou Bel.
Realizcia sa uskuton na pozemkoch vyuvanch na ponohospodrske ely a je situovan
v extravilne obce.
Majetkovo-prvne pomery:
Skupina pozemkov "A" parcely . 301/5, 301/4, 301/3,
298/28,298/27, 298/26, 298/25, 298/24, 298/23, 298/22, 298/21, 298/20, 298/19, 298/18,
298/17 o celkovej ploche cca 23-25.000 m.
Alternatvne je mon vyui aj alie pozemky obce, ako nhrada s monosou zvenia
perspektvne priestorov i plone vmeru upravi akmkovek smerom poda potreby vstavby
horizontlne alebo vertiklne.
Skupina pozemkov "B" parc. . 530/2, cca 15.000 m.
Skupina pozemkov "C" parc. . 305/19, 305/20, 300, 293/2, 293/3, 299, spolu cca 15.000 m.
Najvhodnejou lokalitou je skupina "A" tvoriacich rovinat priestor bez nronch ternnych
prav a zsahov do krajinnho prostredia okolitej prrody.
S dotknutmi vlastnkmi zrealizuje investor zmluvu o budcej zmluve na odkpenie
dotknutch pozemkov, ktor sa vyuij k vstavbe zariadenia.
Miesto stavby:

k. . Podture, okres Liptovsk Mikul


kraj: ilinsk

Kapacitn daje:
Plocha stavebnho pozemku:
Plocha zastavan stavebnmi objektmi:
Koeficient zastavanosti:
Spevnen plochy a komunikcie:
Plocha zelene:
Koeficient zelene:
Obostavan priestor:
Poet zamestnancov

32.202 m
10.094 m
0,328
11.319 m
10.316 m
0,321
136.671,25 m
40-60 (poda smennosti)

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

45

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

1.3 Spotreba pitnej vody


Pripojenie na vodovod sa zrealizuje samostatnou prpojkou z priemyselnho arelu Podture Rove popri prstupovej komunikcii, a to z verejnho vodovodu v sprve Liptovskej
vodrenskej spolonosti Liptovsk Mikul a ktor bude sli aj pre poiarne ely.

Nroky na spotrebu vody.


Pripojenie na vodovod: Do arelu bude priveden pitn voda a poiarna voda arelovm
vodovodom, napojenm na verejn vodovod mesta Liptovsk Hrdok alternatvne me by
poiarna voda odoberan z vodojemu, ktor bude napjan zo studne. Na zaiatku arelu bude
osadn vodomer, ktor meria spotrebu celho arelu.
Voda na technologick ely sa predpoklad odobera zo studne.
Spotreba vody:
Administratve priestory a socilne zariadenia bud napojen na verejn vodovod. Poet
pracovnkov obsluhy zariadenia bude 39-40 osb, z toho 23 (24) pracovnkov obsluhy
zariadenia a robotnkov a 16 administratvnych pracovnkov.
Maximlna denn potreba vody pre administratvu:
Q de = 16 prac. x 60 l/de = 960 l/de
Maximlna denn potreba vody vo vrobe:
Q d = 3 zmeny x 23 prac. x 120 l/de = 8.280 l/de
Maximlna denn potreba vody spolu:
Q d = 960 + 8.280 = 9.240 l/de = 9,24 m /de
Ron spotreba vody:
Q r = (8,28 m /de x 365 prac. dn) + (0,96 m /de x 240 prac. dn) = 3.252,6 m /rok
Sekundov spotreba vody:
Q s = 0,107 l/s
Poiarna voda: Na protipoiarnu ochranu majetku a hasenie vzniknutho poiaru je mon
vyui itkov vodovod s napojenm na hydrant DN 100, ktor je tesne veda vrtnice.
Poas vstavby bude potrebn pitn a itkov voda pre pracovnkov dodvateskej firmy
zabezpeen z jestvujcich vybudovanch zariaden.
Technologick voda potrebn na stavebn prce bude odoberan z vodnho toku do doby
dobudovania vodovou.
Pre zabezpeenie dostatonho tlaku v systme bude potrebn zvi vstavbu AT stanice pre
arel.
1.4 Spotreba itkovej vody
Rozvody pitnej, ani itkovej vody nie s delen. Potreba teplej itkovej vody je navrhnut v
spotrebe pitnej vody. Jej prprava sa uskuton v elektrickom zsobnkovom ohrievai vody.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

46

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

1.5 Napojenie na elektrick energiu a slaboprdov rozvody


Potrebu alch surovinovch zdrojov rozdeujeme na etapu vstavby a poas prevdzky
zariadenia.
Poas vstavby zariadenia bude potreba vstupnch stavebnch surov pecifikovan v Projekte
pre stavebn povolenie. Energetick zdroje poas vstavby prestavuje najm zabezpeenie
dodvok elektrickej energie. V areli je potrebn vybudova prpojku VN 22 kW a nsledne
pripojenia
Poas prevdzky zariadenia bude hlavnou vstupnou surovinou komunlny odpad, ktor bude
zhodnocovan v Zariaden.
Plnovan kapacita zariadenia:
- mnostvo zhodnotenho komunlneho odpadu: cca 60.000 - 240.000 t/rok,
- celkov intalovan vkon do 25.000 kW,
- vlastn spotreba zariadenia je cca 4.630 kW,
- predpokladan prebytok (mon doda do siete) - *0.000 - 160.000 MWh/rok.
Elektrick energia:
Poas prevdzky zariadenia bude sli na zabezpeenie chodu elektrickch strojov, napjanie
transformtorov, vhy a potaovej techniky zabezpeujce sledovanie evidencie dovanho
odpadu. alou vstupnou surovinou s pohonn hmoty a mazacie kvapaliny pre chod strojnch
zariaden. Tie bud uskladnen v prrunom sklade PHM a olejov, kde bude skladovan max. 3
ks oceovch sudov o objem 200 l.
V alom stupni projektovej dokumentcie je potrebn podrobne rozpracova nasledovn
poloky.
1. Vntorn elektrick rozvody a umel osvetlenie
2. Vonkajie osvetlenie arelu a prstupovej komunikcie
3. Bleskozvody
4. Ohrievanie strench abov a zvodov daovej vody
5. Slaboprdov prpojka
6. Vntorn slaboprdov rozvody
- trukturovan kabel
- elektr. zabezpeovac a prstupov systm
- elektr. poiarna signalizcia

1.6 Doprava a in infratruktra s tm spojen


Doprava stavebnch materilov, kontrukci ako aj technolgi jednotlivch objektov sa bude
realizova po ceste I. triedy 1/18, po dianici D1 a po eleznici s vykldkou na elezninej
stanici v Liptovskom Hrdku. Prebyton zemina z vkopov, ako aj skrvka, sa ulo na
vylenenej ploche. as sa pouije a nsypy plch vstavby, a ternne pravy arelu a as
nevhodnej zeminy sa odvezie na skldku komunlneho odpadu v Liptovskom Hrdku,
poprpade na rekultivcie a opravy ternov v okol.
Obdobne sa bude do arelu zariadenia dopravova aj odpad na alie zhodnotenie, ale bude
potrebn existujcu cestu ku skldke upravi, rozri a osvetli. Nakoko doprava
vekorozmerovch kontejnerov odpadu m problmy sa dosta podjazdom z cesty I. triedy
1/18 popod eleznin tra. Obdobne, ako aj niektor technologick celky a zariadenia na
vysokotepeln zhodnotenie komunlnych odpadov, je potrebn vybudova aj nov prstupov
komunikciu hlavne ako prstup od dianice D1 s napojenm na existujcu cestn sie pri
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

47

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Liptovskom Petre odbokou z cesty II. triedy do Jamnka a nsledne sbene s dianicou cez
lokalitu "Na Lazce" june smerom k arelu, ako vyvolan investciu pre monos dopravy
TKO po dianici a mimo obytnch sborov.
Prjazd k prevdzke je zaisten po prejazdovej arelovej komunikcii dimenzovanej na
jednosmern premvku nkladnch automobilov, prp. obojsmern premvku osobnch
automobilov. Vjazd a vjazd do arelu bude riadne opatren prslunm dopravnm znaenm
v zmysle zkona a poda realizanho projektu komunikci a spevnench plch. Plocha
vdajnho a prjmovho miesta , parkovisk bud izolovan proti psobeniu ropnch ltok,
vybudovanie bude rieen tak, aby nebol mon nik kontaminovanch vd do okolia. Povrch
vntroarelovch komunikci bude realizovan z monolitickho betnu s podkladnou
hydroizolciou a nepriepustnm asfaltovm krytom. Povrchov vody z tchto plch bud
zveden abmi a kanlmi do odluovaa ropnch ltok a nsledne do kanalizcie alebo
vodnho toku.
Umiestnenie arelu umouje bezproblmov dovoz KO z okolitch obc a miest. celkov
zvenie zaaenia dopravou sa nezvi, nakoko v sasnej dobe sa cesty vyuvaj na dovoz
KO na skldku v k. . Podture. V areli prevdzky sa odpad bude odobera do operanho
skladu a odtia kontinulne spracovva v prevdzke. Zsobovanie bude rieen formou
periodickho dovozu vstupnej suroviny - komunlneho odpadu.

1.7 Nroky na pracovn sily


Vstavbu bude realizova vybran dodvate disponujci potrebnou kapacitou zamestnancov v
poadovanej profesijnej skladbe a mechanizcii. Mont technologickch ast plazmovho
spracovania odpadov bude montova vybran dodvate technolgie zahraniia svojimi
pracovnkmi.
Fond pracovnej doby a zmennos:
Pracovn doba:
Pokia pjde o nepretrit, 24 hodinov prevdzku, s plnovanmi technologickmi a
servisnmi odstvkami
Tabuka: Plnovan poet pracovnkov v prevdzke je nasledovn:

Funkcia
smena 1
smena 2
smena 3
Riadiaci pracovnci
3
Administratva
8
Prevdzkov pracovnci
4
4
1
Zmenov majster
1
1
1
Opertor vroby
17
17
8
Robotnci
6
6
3
Spolu
39
28
13

sumr

3
8
9
3
42
15
80

Poet pracovnkov pri dvojzmennej prevdzke je 67 pracovnkov a pri trojzmennej je to


vhadovo a 80 pracovnkov v zvode.
V prvej etape sa rta so zamestnanm 40-60 zamestnancov v dvojzmennej prevdzke

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

48

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

1.8

In nroky

Samotnou realizciou stavby prevdzky zariadenia na vysoko tepeln spracovanie


komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica v k. . Podture nevznikn
in nroky. o vak je potrebn riei samostatne je spsob sstreovania odpadov na
zvoznch miestach, ktor treba pecifikova a nsledne zva na spracovanie do prevdzky.
Na toto bude treba vypracova presn harmonogramy, aby bo zabezpeen stly a pravideln
prsun TKO na spracovanie v zariaden.
Doriei bude potrebn aj distribciu vyrobenej elektrickej energie do siete a tie distribcia
tepla na vykurovanie alebo vyuitie inch zariaden v meste Liptovsk Hrdok a tie technick
plyn do siete priemyslu na Slovensku.

2. daje o vstupoch
2.1

Zdroje zneistenia ovzduia

Zdrojmi zneisovania ovzduia vplyvom navrhovanej innosti v zmysle Vyhlky MP SR .


410/2012 Z. z., ktorou a vykonvaj niektor ustanovenia zkona o ovzdu, bud:
- mobiln zdroje (motorov vozidl) produkujce zneisujce ltky (ZL) poas vstavby
objektov a prevdzky stavby a pri doprave TKO (zvoz)
- stacionrne zdroje (plazmov komora, plynov turbna) produkujce zneisujce ltky z
technologickho procesu.
Poas vstavby navrhovanej stavby, najm etape zemnch prc, ale tie v dsledku zvenho
prejazdu stavebnch mechanizmov bude dochdza k zvenej pranosti v areli i v okol
arelu.
Miera pranosti bude zvisie od okamitch poveternostnch pomerov - rchlosti a smere
vetra. Tieto vplyvy na okolie je mon zmierni vhodnmi organizanmi opatreniami (napr.
kropenie staveniska, istenie komunikci, istenie kolies dopravnch prostriedkov pred
vjazdom na verejn komunikcie apod.).
Vzhadom na rozsah navrhovanej innosti a rozsah svisiacich zemnch prc bude prspevok
vstavby k zneniu kvality ovzduia v dotknutom zem nepodstatn, nakoko stavba bude
mimo zastaven zemie.
Poas prevdzky navrhovanej stavby bude dochdza k zneisovaniu ovzduia vfukovmi
plynmi (CO, NOx, PM10) pochdzajcimi z motorovch vozidiel.
Lniov zdroje zneisovania ovzduia
- prjazdovo-vjazdn komunikcia
medzi lniov zdroj zneistenia je zaraden prjazdovo-vjazdov komunikcia napojen na
cestu I. triedy 1/18. Z hadiska asovho vyuitia dopravnch priestorov arelu prevdzky
mono oakva nasledujce funkn vyuitie automobilov:
- krtkodob parkovanie nkladnch automobilov - dovoz pomocnch surovn, odvoz trosky
apod.
- dlhodob parkovanie osobnch automobilov (8 a viac hod.) - zamestnanci.
Plon zdroje zneisovania ovzduia
-

parkovacie plochy - celkov poet stt 18. Prspevok emisi zneisujcich ltok (O, NOx,
PM10) z tchto zdrojov zneisovania je mlo vznamn.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

49

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Emisie z technologickho procesu:


Vo funknom celku "Zariadenia na vysokoteplotn zhodnotenie komunlnych odpadov)
splyovanm v plazmovej komore s projektovanou kapacitou 60.000 - 240.000 t/rok
spracovanch odpadov sa bude dova tuh komunlny odpad (TKO), ktor sa bude doasne
skladova v prjmovej nsypovej hale, sui, homogenizova a nsledne dvkova dopravnkmi
spolu s pomocnmi surovinami (vpenec, koks) do plazmovej komory. Spracovanm v
plazmovej komore vznikne syntzny plyn, ktor sa v istiacej asti zbav neiadcich neistt a
vyisten plyn sa odvedie do plynovej turbny, v ktorej sa vyrob elektrick energia. Teplo
spaln sa vyuije na vrobu pary v parnej turbne. Produkovan tuh zvyok vo forme sklovitej
trosky a roztavench kovov bude vypan zo spodnej asti plazmovej komory, po ochladen
sa troska drv a alej materilovo vyuije. Osobitnou asou zariadenia bude uzol istenia
syntznych plynov, ktor bude zloen z niekokch stupov (odlenie pevnch astc,
odstrnenie kovov, odsrovacia jednotka).
Poda asu vydania shlasu na povolenie stavby "Zariadenie na vysokoteplotn zhodnotenie
komunlnych odpadov" bude tento zdroj novm stacionrnym zdrojom zneisovania (prloha
. 5 Vyhlky MP SR . 410/2012 Z. z.). vo funknom celku "Zariadenia na vysokoteplotn
zhodnotenie komunlnych odpadov" bude zkladnou surovinou odpad, o znamen, e v
procese sa bude naklada s odpadmi, ktor sa podrobuj termickmu rozkladnmu procesu na
el vroby elektrickej energie a tepla. Z tejto skutonosti vychdza aj zaleovanie zdroja, pri
ktorej je potrebn repektova:
- ustanovenie 2 psm. h) Zkona . 137/2010 Z. z. o ovzdu v platnom znen, poda
ktorho je "spaovou odpadov stacionrne technick zariadenie alebo mobiln technick
zariadenie, ktor sli na tepeln pravu odpadov s vyuitm alebo bez vyuitia tepla
vznikajceho pri spaovan, s to zariadenia na spaovanie odpadov oxidciou, zariadenia a
in postupy tepelnej pravy odpadov, ako je pyrolza, splyovanie alebo plazmov
procesy, ak sa ltky vzniknut pri tchto postupoch nsledne splia" a tie
- ustanovenie 2 psm. i) Zkona . 137/2010 Z. z. o ovzdu v platnom znen, poda ktorho
je "zariadenm na spoluspaovanie odpadov stacionrne zariadenie alebo mobiln
zariadenie, ktorho hlavnm elom je vroba energie alebo inho materilovho produktu,
v ktorom sa odpady pouvaj ako riadne palivo alebo prdavn palivo, alebo v ktorom sa
odpady tepelne upravuj na ely ich znekodnenia, ak sa spoluspaovanie odpadov
uskutouje tak, e hlavnm elom zariadenia na spoluspaovanie odpadov nie je vroba
energie alebo inho materilovho produkt, ale tepeln prava odpadov, zariadenie na
spoluspaovanie odpadov sa povauje za spaovu odpadov".
Na zklade uvedenho je mon zaradi predmetn zariadenie do kategrie poda kategorizcie
stacionrnych zdrojov uvedenej v prlohe . 1 k Vyhlke MP SR . 410/2012 Z. z.
nasledovne.

5.

Nakladanie s odpadmi a krematri

5.1.1 Spaovanie odpadov - b)spaujce in, ako nebezpen odpad s kapacitou > 3 t/h.
Vek zdroj zneisovania
Koncovm zariadenm na splenie vyrobenho syntzneho plynu bude plynov turbna s
celkovm intalovanm vkonom do 25 MW.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

50

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Toto spaovacie zariadenie bude kategorizovan nasledovne:


1.
Palivovo-energetick priemysel
1.1.2 Technologick celky obsahujce spaovacie zariadenia vrtane plynovch turbn a
stacionrnych piestovch spaovacch motorov s naintalovanm shrnnm menovitm
tepelnm prkonom v MW.
Stredn zdroj zneisovania - projektovan naintalovan prkon 0,3 MW do 50 MW.
almi, menej vznamnmi zariadeniami zdroja zneisovania ovzduia bude:
- Medzisklad a prava vstupnej suroviny - silo vpenca, silo koksu,
- Hala plazmovho splyovania - troskov hospodrstvo.
Druh paliva - palivom pre plynov turbnu bude syntzny plyn zskan splyovanm v
plazmovej komore. Zloenie syntzneho plynu zvis od zloenia zhodnocovanho odpadu (5570 % CH4, 30-45 % CO2, 5 % vodnej pary, 5 % N2, H2, O2).
Miesto vypania - emisie zneisujcich ltok bud vypan do ovzduia nasledovne:
- plynov turbna - komn - vka 25 m.
Vypan zneisujce ltky do ovzduia - spaovanm syntzneho plynu v plynovej
turbne bud produkovan emisie zkladnch ZL (CO, NOx, SO2, TZL, HCl, ak kovy,
PCDD/F), zloenie emisi bude zvisie od druhu zhodnocovanho odpadu. Produkovan
syntzny plyn bude pred samotnm spaovanm v plynovej turbne zbaven tuhch astc,
kovov a srnych zlenn.
Zdrojom emisi tuhch zneisujcich ltok (TZL) bud sil vpenca a koksu, ktor bud
vybaven filtrami na zachytvanie tchto ltok.
Zdrojom fugitvnych emisi (TZL, VOC) bud:
- Vykladacia plocha - prjmov nsypov hala - odsvanie, biofilter - odahovan vzduch je
vyuit ako procesn vzduch v plazmovej komore,
- Medzisklad a prava vstupnej suroviny odsvanie, biofiltre,
- Hala plazmovho splyovania - troskov hospodrstvo - odsvanie, filtre.
Skladovanie a homogenizcia (drvenie) odpadu sa bude uskutoova v uzavretch objektoch
prjmovej haly a medziskladu, m sa minimalizuje nik fugitvnych emisi do okolitho
ovzduia na minimum.
Predpokladan mnostv emisi zneisujcich ltok (ZL):
Zneisujca ltka
Tuh zneisujce
ltky (TZL)
Dioxny a furny (PCDD/F)
Orid siriit (SO )
Oxidy duska (No)
Chlorovodk (HCl)
Oxid uhonat (CO)
Ortu (Hg)

Plazmov komora +
kombinovan cyklus
4 mg/m
< 0,001 ng TEQ/m
3 mg/m
72 mg/m
9 mg/m
23 mg/m
0,001 mg/m

Ben existujca
spaova TKO
16-274 mg/m
0,02 ng TEQ/m
73-82 mg/m
145-271 mg/m
37-43 mg/m
123 mg/m
0,028-0,084 mg/m

Emisn limity
10 mg/m
0,01 ng TEQ/m
50 mg/m
200 mg/m
10 mg/m
50 mg/m
0,05 mg/m

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

51

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Preukzanie najlepej dostupnej techniky - systm plazmovho splyovania ("SPGV") je


najefektvnej spsob kompletnho rozkladu vetkch uhovodkovch ltok (organickch) na
ich elementrne zleniny pre optovn vyuitie a recyklciu. Hlavnou sasou zariadenia je
plazmov splyovac reaktor. V reaktore je intalovan jeden, resp. niekoko plazmovch
oblkovch horkov, ktor vytvraj prostredie o extrmne vysokej teplote. Extrmnou
teplotou djde ku kompletnej disocicii vzieb v akomkovek organickom materili na
jednoduch plynn molekuly, zatia o vetky anorganick materily s sbene roztavovan
na tavenou lvu a nsledne ochladen do inertnej "trosky".
Bolo preukzan, e proces IPGCC je:
1. Vysoko efektvny a ekonomicky ivotaschopn a tie lacnej ne akkovek in termick
proces, predovetkm spaovanie,
2. etrn k ivotnmu prostrediu, pretoe nem negatvny dopad na ivotn prostredie, ani
nevytvra iadne problmy, pokia ide o zdravie a bezpenos obyvateov. Eliminciou
potreby skldkovania je priazniv, pokia ide o sklenkov plyny, nakoko eliminuje emisie
metnu spojen so skldkovanm.
3. Vemi robustn a palivovo flexibiln, o umouje, aby prijmal akkovek druh odpadu a
urobil ho nekodn pre ud a zloky ivotnho prostredia.
V niie uvedenej tabuke je porovnanie ekonomickch aspektov a tie dopadov na ivotn
prostredie v porovnan so spaovami odpadov.
Tabuka - Systm plazmovho splyovania - porovnanie so spaovou:
Popis
Celkov nklady
na vstavbu
Prevdzka
a drba

Vroba energie

Systm
Predben prava
Monos spracova
zmiean odpady
Spracovanie
celch sudov
Pouiten troska

SPGV - Zvod
A o 50 % niie ne spaovne
s ekvivalentnou kapacitou
a vkonnost.
Ron nklady na prevdzku
a drbu zvodu SPGV mu
by a o 30 % niie ako pri
spaovniach.
Vaka innosti zvodov SPGV
by ist vroba elektriny
v zvodoch SPGV na TKO mohla
By a dvojnsobn v porovnan
so spaovami.
Zvody SPGV maj tie monos
Voby produkova metanol ako
palivo
Modulrny a premiestniten

Spaova
Celkov kapitlov nklady
spaovn s bene vyie ne
u zvodov SPGV.
Ron nklady na prevdzku
a drbu spaovn s vyie
ne u zvodov SPGV.
ist vroba energie
v spaovniach je niia ako
v zvodoch SPGV.
Technolgia spaovne
nie je schopn produkova
metanol ako palivo.

Nie je potrebn
no

Nemodulrny
a nepremiestniten
Potrebn
Nie

no

Nie

no

Nie

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

52

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Popol a nespliten
Zvyky

Emisn normy

Doba vstavby
Zruka vkonnosti

Proces SPGV je systm


konenej a permanentnej
likvidcie, ktor neprodukuje
iadny popol alebo nespliten
zvyky, z oho vyplvaj
vznamn spory vo vdajoch
na dopravu a dodaton likvidciu.
Proces SPGV neprodukuje iadne
dioxny, furny, resp. in
kodliv emisie.
18 a 24 mesiacov
no

Znan podiel odpadov


vstupujcich do spaovn
(popol alebo nespliten
zvyky) vyaduje dodaton
vdaje na dopravu a likvidciu,
ako popolek a popol.
Spaovne znme ako hlavn
prispievatelia k emisim
kodlivch plynov
do atmosfry.
36 a 60 mesiacov
no

/ Zdroj : solena.cz /

Podmienky zabezpeenia rozptylu emisi:


Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu bude umiestnen v
katastrlnom zem obce Podture, lokalita adovica, ktor v zmysle 9 ods. (1) Zkona .
137/2010 Z. z. o ovzdu v platnom znen a zoznamu oblasti riadenia kvality ovzduia nie je
oblasou vyadujcou osobitn ochranu ovzduia. Nevyhnutnou podmienkou na zabezpeenie
ochrany ovzduia v oblastiach nevyadujcich osobitn ochranu ovzduia je plnenie urench
emisnch limitov. Podmienky zabezpeenia rozptylu emisi s stanoven v prlohe . 9
Vyhlky MP SR . 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonvaj niektor ustanovenia zkona o
ovzdu.
Pre nov zdroje zneisovania je potrebn dodra nasledovn ustanovenia:
- Emisie zo stacionrnych zdrojov treba do ovzduia odvdza tak, aby nespsobovali
vznamn zneistenie ovzduia. Odpadov plyny sa musia riadene vypa cez komn
tak, aby sa umonil ich neruen transport vonm prdenm a zabezpeil dostaton
rozptyl vypanch zneisujcich ltok pod podmienkou dodrania kvality ovzduia a
tm zabezpeen ochrana zdravia ud a ochrana ivotnho prostredia.
- Pri projektovan a realizcii stavieb stacionrnych zdrojov je potrebn voli tak technick
rieenie, aby sa emisie zneisujcich ltok vypali do ovzduia o najmenm potom
komnov alebo vduchov, to neplat, ak vy poet komnov alebo vduchov nem vplyv
na hodnoty ustanovench emisnch limitov, ktor by platili pre najmen poet komnov
alebo vduchov.
- Najniia vka komna alebo vduchu sa ur na zklade hmotnostnho toku zneisujcej
ltky a koeficientu charakterizujceho jej kodlivos a alch rozptylovch parametrov
postupom zverejnenm vo vestnku Ministerstva ivotnho prostredia Slovenskej
republiky.
- Poloha stia komna alebo vduchu a ich prevenie nad strechu:
Pre spaovacie zariadenia s menovitm tep. prkonom (MTP) < 0,3 MW sa ur poloha
stia komna alebo vduchu a jeho prevenie nad strechou samotnej budovy poda
technickej normy.
Ak ide o prevenie stia komna alebo vduchu nad hrebeom ikmej strechy so
sklonom nad 20 pre spaovacie zariadenia, ak
a) MTP < 0,3 MW mus by prevenie 0,6 m nad miestom vystenia na streche,
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

53

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

b) MTP je v rozmedz (0,3 - 1,2) MW, mus by prevenie 1 m,


c) MTP > 1,2 W a viac, mus by prevenie 3 m, prevenie niie ako 3 m
Ak ide o ploch strechu alebo o ikm strechu so sklonom 20 a menej, pre spaovacie
zariadenia s MTP > 0,3 MW treba zvi ustanoven prevenie stia komna alebo
vduchu nad strechou o 0,5 m.
Ak ide o ploch strechu, pri uren prevenia je potrebn zohadni aj vku atiky. Ak
s na plochej streche situovan in asti stavby, naprklad nadstavby, strojovne
vahov, z hadiska zabezpeenia optimlneho rozptylu je potrebn osobitne
posudzova prevenia komna alebo vduchu vo vzahu k vke tchto objektov a ich
vzdialenosti.
Ak ide o in zariadenie, ako spaovacie zariadenie, treba voli umiestnenie a prevenie
stia komna alebo vduchu nad hrebeom strechy primerane k umiestneniu a
preveniu st komnov alebo vduchov pre spaovacie zariadenie v zvislosti od
mnostva a kodlivosti vypanch zneisujcich ltok.
Vky miest odvdzania zneisujcich ltok z jednotlivch stacionrnych zdrojov
zneisovania (plynov turbna, kotola, sil) komnmi/vduchmi bud spa
poiadavky na minimlnu vku pre zabezpeenie podmienok rozptylu vypanch
zneisujcich ltok do ovzduia.
V tejto etape vak mono predpoklada, e navrhovan innos neovplyvn vraznejie
zneistenie ovzduia danej lokality v dlhodobom ani krtkodobom reime. Tejto
skutonosti napomha aj celkovo vhodn rozptylov podmienky.

2.2 Odpadov vody


Odkanalizovanie splakovch vd
Splakov a daov vody z arelu bud odveden kanalizciou vybudovanou v trase
prjazdovej cesty do verejnej kanalizcie v asti Rove - Borov siho, ktor sa nachdza vo
vzdialenosti cca 850 m a nsledne do spdovej verejnej kanalizcia a OV Liptovsk
Mikul
Arelov splakov kanalizcia odvdza splakov vody zo socilnych zariaden arelu do
verejnej kanalizcie. Technologick odpadov vody bud recyklovan v rmci vrobnho
procesu.
Daov kanalizcia z striech objektov
Vypanie zrkovch vd zo striech budov bude odvdzan pomocou drenneho systmu
do vsakovacieho systmu nepriamym vsakovanm. Daov vody zo strechy bud pred
vsakovanm preteka lapaom splavenm. Vzhadom na rovinatos zemia je navrhnut
gravitan kanalizcia. Voda z povrchovho odtoku zo striech objektov bude isten v
lapaoch splavenm navrhnutch poda zsad STN EN 858 pre nvrh lapaov splavenn.
Navrhovan lapae splavenn pozostvaj z betnovej prefabrikovanej ndre s lamelovm
separtorom. Vetky lapae splavenn s navrhnut s kalovm priestorom.
Daov kanalizcia (pre povrchov vody) z parkovsk
Daov vody z povrchovho odtoku z parkovsk a komunikcii bud zachytvan ulinmi
vpusami , ktor bud ma v sebe zabudovan k na zachytenie hrubch neistt, resp.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

54

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

sedimentov. Nsledne bud kanalizanm potrubm dopravovan zaolejovan odpadov vody


do odluovaa ropnch ltok s vstupom max. 0,5 mg NEL/l navrhnutch poda zsad STN
EN 858.
Uvedenm spsobom nvrhu zariadenia na odluovanie splavenn a ahkch kvapaln za
elom istenia vd z povrchovho odtoku sa splnila poiadavka na uplatnenie najlepej
dostupnej techniky zabezpeujcej vysok stupe ochrany vd v ustanoven 31 ods. 4 psm.
a) 1. Zkona . 364/2004 Z. z. o vodch a o zmene Zkona Slovenskej nrodnej rady .
372/1990 Zb. o priestupkoch v znen neskorch predpisov.
K sasnmu stupu dokumentcie nebol dodan vstup z ininiersko-geologickho a
hydrogeologickho prieskumu, ale vychdzali sme z vlastnch archvnych materilov.
Detailn nvrh vsakovacieho zariadenia bude spracovan v alom stupni dokumentcie na
zklade ininiersko-geologickho a hydrogeologickho prieskumu alebo sa zvi zastenie do
potoka adovica.
Zaobchdzanie so kodlivmi ltkami v prevdzke mus by v slade s platnmi
poiadavkami legislatvy a technickch noriem. Pre Zariadenie bude pred uvedenm do
prevdzky vypracovan Pln preventvnych opatren na zamedzenie vzniku neovldatenho
niku kodlivch a obzvl kodlivch ltok do ivotnho prostredia a na postup v prpade
ich niku - havarijn pln poda Vyhlky . 100/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuj
podrobnosti o zaobchdzan s nebezpenmi ltkami, o nleitostiach havarijnho plnu a o
postupe pri rieen mimoriadneho zhorenia vd.

2.3 Odpady a komunlne odpady


Nakladanie s odpadmi sa mus riadi platnou legislatvou na seku odpadovho hospodrstva,
ktor poaduje predchdza vzniku odpadov a obmedzova ich mnostvo, ako i odpady
zhodnocova recyklciou, optovnm vyuitm. Znekodovanie odpadov spsobom, ktor
neohrozuje zdravie ud a nepokodzuje ivotn prostredie je mon vtedy, ak a ned poui
in spsob nakladania s odpadmi. Z uvedenho vyplva, e znekodovanie odpadov
skldkovanm by mal by posledn spsob, ako sa bude s vzniknutmi odpadmi naklada.
So vzniknutmi odpadmi poas prevdzky je potrebn naklada:

Druhotn suroviny - kovov rot, papier, drevo - odovzdva na vyuitie do zariaden na


to urench (napr. Zbern suroviny, apod.).
Nebezpen druhy odpadov (oleje, farby, zneisten obal, zneisten handry, pouit
absorpn materily, iarivky, oloven batrie apod.) odovzda na zhodnotenie alebo
znekodnenie oprvnenej organizcii (napr. DETOX s. r. o. apod.).
Komunlny odpad znekodova v slade s veobecne zvznm nariadenm obce
Podture, ktor znekoduje odpad na skldke v Liptovskom Hrdku.
Ostatn odpady vznikajce z vroby - poda charakteru je mon ich alej zhodnocova
prostrednctvom oprvnenej organizcie alebo znekodova skldkovanm na skldke
nie nebezpenho odpadu (VPS Liptovsk Hrdok).

Prevdzkov odpady
Samostatn kapitolu tvoria odpady vznikajce poas prevdzky zariadenia (zamestnanci, stroje
a technolgia). Male mnostvo kalov bude vznika v lapaoch splavenn a ORL. Urite
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

55

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

mnostvo nebezpench odpadov bude vznika pri benej drbe strojov a zariaden
prevdzky.
Jednotliv odpady bud oddelene zhromaovane a umiestnene na vyznaenom mieste vo
vhodnch ndobch s oznaenm a identifikanm listom nebezpenho odpadu (ILNO).
Nebezpene odpady vznikajce poas prevdzky zariadenia bud priebene odovzdvane
oprvnenej organizcii zabezpeujcej zhodnotenie alebo znekodnenie nebezpench odpadov
na zklade platnej zmluvy. Komunlny odpad z prevdzky zariadenia bude zhodnocovan v
Zariaden po tom, o tato skutonos bude uveden pre organizciu vo VZN obce Podture.
Technolgiou splyovania odpadov v plazmovej peci vznik vstupn materil, ktor poda
publikovanch vsledkov a analytickch rozborov na jestvujcich zariadeniach vo svete v
slade s vyhlkou . 284/2001 Z. z. zaraujeme ako:
19 04 01 - vitrifikovan odpad (kategria Ostatn odpad),
19 01 99 - odpad zo spaovania inak nepecifikovan (kovov troska). Analzou v
akreditovanom laboratriu bude stanoven stupe nebezpench vlastnosti ak nejak bud
preukzane.
Tab.

Zoznam nebezpench druhov odpadu v prevdzke:

(Poda vyhlky MP SR . 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalg odpadov v znen


vyhlky . 409/2002 Z. z. a vyhlky . 129/2004 Z. z. )
. DRUHU ODPADU NAZOV DRUHU ODPADU KATEGORIA ODPADU

13 02 05 nechlrovane minerlne motorov, prevodov a mazacie oleje


N
13 02 06 syntetick motorov, prevodov a mazacie oleje
N
13 05 01 tuhe latky z lapaov piesku a odluovaov oleja z vody
N
13 05 02 kaly z odluovaov oleja z vody
N
13 05 07 voda obsahujca olej z odluovaov oleja z vody
N
14 06 03 in rozpadla a zmesi rozpadiel
N
15 01 10 obaly obsahujce zvyky nebezpench ltok alebo kontaminovan nebezpenmi
ltkami
N
15 02 02 absorbenty, filtrane materily vrtane olejovch filtrov inak nepecifikovanch,
handry na istenie, ochranne odevy kontaminovane nebezpenmi latkami
N
16 01 21 nebezpene dielce in ako uvedene v 160107 a 160111,160113,160114
N
16 02 13 vyradene zariadenia obsahujce nebezpene asti, in ako uvedene v 16 02 09
a 16 02 12
N
16 06 02 niklovo-kadmiov batrie (VZV)
N

Pvodca je povinn:
Vies evidenciu o druhoch a mnostve odpadov, ktor vznikaj pri realizcii stavby. daje z
evidencie ohlasova prslunmu organu ttnej sprvy odpadovho hospodrstva v zmysle
platnej legislatvy raz rone do 31. janura za predchdzajci rok.
V prevdzke sa predpoklad nakladanie s nebezpenmi odpadmi. V svislosti s monm
rizikom havarijnho uniku najm kvapalnch odpadov je potrebne dodriava legislatvne
poiadavky na skladovanie a manipulciu s nebezpenmi odpadmi a vypracova Opatrenia
pre prpad havrie.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

56

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Vade, kde sa naklad so kodlivmi latkami a nebezpenmi odpadmi sa mus uvaova s


monosou ich havarijnho uniku. Na minimalizciu takejto monosti bude pri prevdzke
posudzovanej innosti prijat cely rad technickch a organizanch opatren a barir.
Prevdzka bude ma vypracovan Havarijn pln - Pln preventvnych opatren na zamedzenie
vzniku neovldatenho uniku kodlivch a obzvl kodlivch ltok do ivotnho prostredia
a na postup v prpade ich uniku, Opatrenia pre prpad havrie poda zkona o odpadoch a
Sbor technicko-prevdzkovch parametrov a technicko-organizanch opatren na
zabezpeenie ochrany ovzduia.
2.5 Odpad zo stavebnej innost pri vstavbe
Stavenisko je von a pre zahjene stavebnch prc nie je potrebn vykona iadne bracie
prce. as zeminy a vkopov sa pouije na ternne pravy a as sa odvezie na skldku TKO
Liptovsk Hrdok a zemina zo skrvky sa pouije na vylepenie kvality pdy, kde m niiu
bonitu. Na skldku sa vyvez aj zvyky stavebnch odpadov, ktor vznikaj poas stavebnch
prc.
Predpokladan druhy vzniknutch odpadov poas vstavby v lenen poda kategorizcie
a Katalgu odpadov v zmysle vyhlky MP SR . 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje
Katalg odpadov s uveden v nasledujcej tabuke:
Por.
.

Katalgov
slo

1.

17 01 07

2.
3.

17 02 01
17 04 05

4.

17 04 11

5.

17 05 06

6.

17 06 04
15

7.

15 01 01

8.
9.

15 01 02
15 01 03

10.

15 01 10

Nzov odpadu
zmesi betnu, tehl,
obkladaiek, dladc
a keramiky in ako
uveden v 17 01 06
drevo
elezo a oce
kble in ako uveden
v 17 04 10
vkopov zemina in
ako uveden v 17 05 05
izolan materily in
ako uveden v 17 06 01
a 17 06 03
obaly
obaly z papiera
a lepenky
obaly z plastov
obaly z dreva
obaly obsahujce
zvyky nebezpench
ltok alebo
kontaminovan
s nebezpenmi ltkami

Kategria
odpadu

Pvod
odpadu

Kd
nakladania

dokonovacie
prce

D1

O
O

z vstavby
z vstavby

R1
R 13

z vstavby
zemn prce,
vkopy

R 13
ternne
pravy

dokonovacie
prce

D1

nov vrobky

R 13

O
O

nov vrobky
nov vrobky

R 13
R 13

nov vrobky

D 10

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

57

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Dodvate stavebnch prac, ako pvodca odpadov vznikajcich pri jeho innosti v rmci tejto
akcie zodpoved za ich znekodovanie alebo vyuitie a pri nakladan s odpadmi je povinn
dodriava st. 19 za. . 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnen niektorch
zkonov (vedenie evidennho listu v zmysle vyhlky MP SR . 283/2001 Z. z. na
predpsanom tlaive, zabezpeenie oddelenho zhromaovania odpadov poda druhov a ich
znekodovanie alebo zhodnocovanie).

2.5 Hluk a vibrcie


Stavebne pravy bud prebieha vo vntri posudzovanho zemia (hale). Vplyvy stavebnej
dopravy sa prejavia iba malmi zaaenm prstupovch komunikcii hlukom a exhaltmi. Ich
trvanie bude doasne a jednorazove. Najbliie obytne zny, s vchodnm smerom od
dotknutho stavebnho pozemku.
Hluk zo stavebnej fzy bude preto tuto obytn znu nepatrn. Vzhadom na doasn charakter
uvedenho hluku, ako aj na jeho obmedzenie do dennch hodn pokladme vplyv za uveden
negatvny vemi malo vznamn, doasn a prijaten Hluk je kad ruiv, obaujci,
neprjemn, neiaduci, neprimeran alebo kodliv zvuk. Hluk zo samotnej prevdzky bude
obmedzen na vntorne priestory. V exteriri bude zdrojom hluku navanie vstupnho
materilu pomocou mobilnej techniky a halov vzduchotechnika. Vzhadom na viacer
barterov prvky a odstupov vzdialenosti bude vplyv hluku lokalitne obmedzen. Vo
vonkajom prostred sa rozliuje hluk najm z nasledujcich zdrojov:
a) hluk z dopravy na pozemnch komunikcich a vodnch plochch vrtane miestnej
hromadnej dopravy,
b) hluk z koajovej dopravy na elezninch drhach,
c) hluk z leteckej dopravy a hluk v okol letsk,
d) hluk z inch zdrojov, t. j. hluk stacionrnych zdrojov, hluk z priemyselnej, stavebnej a
vrobnej innosti a hluk z mimopracovnch aktivt loveka.
Vo vntornom prostred budov sa rozliuje hluk najm z nasledujcich zdrojov:
a) hluk z vntornch zdrojov v budove, t. j. hluk z technickch zariaden budov a inch
intalcii v budove, hluk z aktivt loveka v budove,
b) hluk prenikajci z vonkajieho prostredia, t. j. hluk z dopravy a z inch zdrojov.
Vibrcie (mechanick kmitanie) je pohyb mechanickej sstavy alebo jej asti, pri ktorom
veliina opisujca jej polohu, zrchlenie, rchlos alebo stav je striedavo via a menia ako
rovnovna alebo vzan hodnota tejto veliiny.
Navrhovan innos mus by v slade s ustanoveniami zkona . 355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejnho zdravia a o zmene a doplnen niektorch zkonov a vyhlky MZ
SR . 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovuj podrobnosti o prpustnch hodnotch hluku,
infrazvuku a vibrcii a o poiadavkch na objektivizciu hluku, infrazvuku a vibrcii. Tato
vyhlka sa vzahuje na hluk, infrazvuk a vibrcie, ktor sa vyskytuj trvale alebo preruovane
vo vonkajom prostred alebo vntornom prostred budov v svislosti s aktivitami ud alebo
innosou zariaden. Na ochranu zdravia pred hlukom sa ustanovuj prpustne hodnoty hluku
vo vonkajom prostred a prpustne hodnoty hluku a infrazvuku vo vntornom prostred budov
pre de, veer a noc.
Poas vstavby me by zven hlunos v okol stavby z dvodu demolanch, stavebnch
a vkopovch prac z innosti strojov. Ich vplyv bude krtkodob a je ho mone minimalizova
pouitm vhodnej technolgie a stavebnch postupov. Poas vkopovch a stavebnch prac
bude stavba obsluhovan z existujcej prstupovej komunikcie.
Nepredpoklad sa prekroenie hlunosti nad povolene limity v blzkosti nie s obytn sbory.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

58

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

V blzkosti lokality v iadnom smere nie je trvale obvaten zna. Najvyia prpustn
ekvivalentn hladina hluku vo vonkajom prostred v zmysle vyhlky MZ SR .549/2007 Z. z.
je pre kategriu zemia . III zemie ako v kategrii II v okol dianic, ciest I. a II. triedy,
miestnych komunikci s hromadnou dopravou, elezninch drh a letsk. Najvyie prpustn
ekvivalentn hladina hluku LAeq vo vonkajom priestore, kategria zemia III. priestor pred
oknami obytnch miestnosti bytovch a rodinnch domov je :
de: 60 dB, pre hluk z dopravy a z inch zdrojov,
veer: 60 dB, pre hluk z dopravy a z inch zdrojov,
noc: 50 dB, pre hluk z dopravy a z inch zdrojov.
Prinami hluku spsobenho prevdzkovanm mu by:
- transport a prekladanie prevdzkovho materilu, ostatnho, pomocnho, procesnho
materilu;
- doprava surovn (TKO);
- prevdzka dopravnkovch pasov, erpadiel, mieacch zariaden;
- prevdzka vetracch a vykurovacch zariaden.
Dopravn hluk
zemie stavby je prstupn po miestnej komunikcii z cesty I. triedy 1/18. Celkove zvenie
zaaenia dopravy po prjazdovch komunikcich je v priemere max 25 x nkladne
automobilov spravy denne v pracovnch doch. Zsobovanie a plnenie bude rieene formou
periodickho dovozu vstupnej suroviny TKO priebene s priamym vyskladovanm z lonho
priestoru do plniacich zsobnkov v plnom objeme bez potreby druhotnho uskladnenia. Po
vybudovan prevdzky sa predpoklad zvenie premvky na n = 1- 5 ( voz./h), ktor bud
premva v dennej dobe (od 6 do 22 h).
Zsobovanie arelu sa vo veernej a nonej dobe nebude realizova.
Vibrcie
Poas vstavby mono oakva zvenie vibrcii spsobene stavebnou innosou. Tento
vplyv vak bude obmedzen na priestor stavby a asovo obmedzen na dobu vstavby.
Poda investorom predloench materilov a praktickej sksenosti by nemalo dochdza k
vibrcim odliujcim sa od bench hodnt.

2.6 iarenie a in fyziklne polia


iarenie
Navrhovan technolgia nie je zdrojom iadneho typu iarenia okrem tepelnho. Tepeln
zariadenia, nachdzajce sa v priestoroch prevdzky, vytvraj pomerne vysok teploty.
Produkovan teplo bude ma vplyv len na vntorn pracovn priestory v bezprostrednom okol
tchto zariaden a neovplyvuje okolit prostredie zariadenia.
Dotknut zemie m nzke radnov riziko.

2.7 Teplo, zpach a in vstupy


Teplo produkujce zariadenia sa nachdzaj vo vntri zariadenia a nemaj vplyv na okolie
zariadenia.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

59

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Poas realizcie stavby bude vznika zpach unikajci z vfukovch plynov zo zihovch a
vznetovch motorov do ovzduia v obmedzenom rozsahu. Poas realizcie stavby sa bude
jedna o vplyv asovo obmedzen, celkov mnostvo pomerne nzke. Zpach z prevdzky
nebude unika do okolitho prostredia, nakoko prevdzka je projektovan ako podtlakov.

2.8 Doplujce daje


K realizcii investinho zmeru vstavby zariadenia na vysokotepeln zhodnotenie
komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica v k. . Podture investorom
EKOPLAZMA s. r. o., Liptovsk Mikul nie s potrebn iadne alie doplujce daje,
nakoko predloen investin zmer pre vydanie zemnho rozhodnutia je postaujci a pre
zhodnotenie boli poskytnut alie daje technologickch parametroch, ako aj tatistick
daje o samotnej obci Podture a meste Liptovsk Hrdok.

2.9 Oakvan vyvolan investcie


Vetky sbory potrebn pre zabezpeenie samostatnej vstavby, ininierske siete a prstupov
komunikcie s sasou plnovanej investinej akcie a ich napojene je na existujce siete.
Bude vak potrebn uskutoni rekontrukciu prstupovej komunikcie a to zvenm jej
technickch parametrov. alou investciou je vybudovanie novej prstupovej komunikcie zo
severnej strany popri obci Liptovsk Peter s napojenm na dianicu D1 z dvodov dopravy
vekokapacitnmi nvesmi a tie na potrebu dopravi vekorozmern technologick asti
zariadenia, ktor neprejdu podjazdom pod elezninou traou. almi s vybudovanie
krytch skladov TKO na zvoznch lokalitch a napojenie rozvodov tepla pre mesto Liptovsk
Hrdok.

3. daje o predpokladanch priamych a nepriamych vplyvoch na ivotn prostredie


Vplyvy na horninov prostredie a relif
Z charakteru innosti a z geologickej stavby dotknutho zemia nevyplvaj tak dopady,
ktor by nejakm spsobom ovplyvnili stav horninovho prostredia. Navrhovan innos nem
vplyv na aerodynamick javy dotknutho zemia a ani na abu nerastnch surovn v
zujmovom zem. Potencilnym zdrojom zneistenia horninovho prostredia mu by iba
havarijne situcie. Tieto negatvne vplyvy vak maj iba povahu monch rizk. Parkovanie a
pohyb motorovch vozidiel by mohli by zdrojom zneistenia. Pri uniku olejov na parkovaciu
plochu je mon prienik splachov do horninovho prostredia v okol parkoviska. Navrhovan
innos je navrhnut tak, aby v maximlne monej miere eliminovala monos kontamincie
horninovho prostredia. Realizciou odporanch opatren sa dostatone zabezpe
minimalizcia monosti kontamincie horninovho prostredia. Z charakteru innosti a
relifovch pomerov priamo dotknutho arelu taktie nevyplvaj tak dopady, ktor by
zvanm spsobom zmenili relif. Vplyv navrhovanej innosti na horninov prostredie a relif
hodnotme ako malo vznamne.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

60

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Vplyvy na podzemn vody a povrchov vody


Podzemne vody zko svisia s horninovm prostredm, nakoko tieto zloky s v neustlom
kontakte. Preto aj vplyvy na podzemne vody mono podklada za takmer identick s vplyvmi
na horninov prostredie. V dotknutom zem v jeho okrajovej asti sa nachdza tok adovica
a vchodnm smerom k mestu liptovsk Hrdok vodn tok Bel. In vodn plochy sa
v blzkosti nenachdzaj. Ochrana povrchovch a podzemnch vd bude zabezpeen sborom
technickch opatren, ktormi sa zabezpe predchdzaniu monej kontamincie, resp. inho
znehodnotenia podzemnch vd. Na ochranu podzemnch vd bude sli aj vybudovanie
monitorovacieho systmu na monitorovanie podzemnch vd. Monitoring bude zameran na
sledovanie vplyvu navrhovanej innosti hlavne na akos podzemnch vd.
Pravdepodobnos kontamincie podzemnej vody hroz poas osadenia prslunej technolgie
v dsledku netandardnch situcii v doprave unk palv a olejov z motorovch vozidiel
nsledkom nehd, zlho technickho stavu vozidiel a podobne. Navrhovan innos nebude
ma iadny vplyv na vku hladiny podzemnej vody a na jej reimov zmeny, rovnako na
smery prdenia, odtokov pomery v zem.
Vplyv hodnotme ako malo vznamn.

Vplyvy na ovzduie
Poas vstavby navrhovanho zmeru bude zdrojom zneistenia ovzduia najm sekundrna
pranos, ktor vznikne v dsledku ternnych a zemnch prac, a taktie v dsledku zvenho
prejazdu stavebnch mechanizmov. Tento vplyv bude vak len doasn.
Pre zabezpeenie vykurovania vrobnej haly bude vyuvane teplo priamo z technologickho
procesu, take nebude dochdza k spaovaniu alieho paliva na vykurovanie objektov.
Imisie z dopravnch prostriedkov bud prspevkom k sasnej imisnej situcii v lokalite
stavby. Nakoko je plnovanch 18 parkovacch miest, tak sa da pri pohybe tchto
automobilov predpoklada prspevok zneisteniu ovzduia nzky a zanedbaten a v
konenom dsledku nedjde ku zmene imisnej situcie v lokalite umiestnenia stavby, ani v
okol. Djde len k zanedbatenmu nrastu celkovch loklnych emisii a nsledne aj imisnch
koncentrcii v bezprostrednom okolitom ovzdu. Zneistenie ovzduia z mobilnch zdrojov sa
taktie nepredpoklad, nakoko realizciou navrhovanho zmeru sa len minimlne zvi poet
aut na miestnych komunikcich. V dsledku spaovania syntzneho plynu v plynovej turbne
djde k nrastu emisii zneisujcich ltok (CO, On, SO2, TZL, Hlce), ktorch koncentrcia
bude vak radovo niia v porovnan s emisiami, ktor by vznikli klasickm spaovanm
odpadov, koncentrcia emisii akch kovov a PCDD/F bude v dsledku vysokch teplt
zanedbaten. V neposlednom rade je potrebne tie vyzdvihn znenie produkcie imisii
metan po uzatvoren skldok odpadov v rmci Liptova.
Z vyie uvedench dvodov vplyvy hodnotme ako malo vznamne
Vplyvy na pdu
Plocha, na ktorej bude realizovan navrhovan innos, je veden ako PPF- orn pda, z toho
dvodu sa vyaduje vyatie z ponohospodrskeho pdneho fondu. Pri vstavbe navrhovanej
innosti djde k iastonej detrukcii a zmene mechanicko-fyziklnych vlastnosti pdy a k
iastonej strate biotopu pre pdny edafon a ivochov, pre ktor bola sekundrnym zdrojom v
rmci ich potravinovch reazcov. V svislosti vstavbou navrhovanej innosti mono
predpoklada i zvenie veternej erzie v dotknutom zem.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

61

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Kontamincia pdy sa nepredpoklad, poas vstavby aj prevdzky predstavuje takto


ovplyvnenie iba riziko, pri nhodnch, havarijnch situcich (unk ropnch ltok a
hydraulickch olejov zo stavebnch mechanizmov, automobilov a pod.). innos nebude ma
negatvne vplyvy ani na kvalitu okolitej pdy pri dodran technologickch postupov stavby a
veobecne zvznch prvnych predpisov. Skryvka sa vyuije na vylepenie kvality pdy
v okol.
Vplyvy hodnotme ako nevznamne.

Vplyv na krajinu
Umiestnenm prevdzky sa zmen aj charakter zemia a jeho krajinn truktra. Priestory
prevdzky bud predstavova nadzemne objekty a bud vychdza zo zkladnej poiadavky
zachovania, pokia to bude mone, jednotnho architektonickho vzhadu. Pri pouit
vhodnch regulatvov urujcich prijaten zastavanos zemia, vkov hladinu novej
zstavby a podiel vzrast lej zelene; mono oakva pozitvne dotvorenie obrazu krajiny. Po
ukonen stavebnch prac bude tern upraven a bud zrealizovane aj sadov pravy.
Realizciou stavby a jej prevdzkou nebud funkne dotknute iadne prvky systmu
ekologickej stability krajiny. Pri realizcii vkopov djde k porueniu vegetanho krytu, nie
vak trvalch trvnatch porastov, alebo inej pdy v okol. Stavba je lokalizovan mimo
chrnench zem, a tak nedjde k narueniu iadneho prvku ekologickej stability krajiny.
Nebude taktie naruen iadny ekosystm s hodnotnmi rastlinnmi spoloenstvami. Priamo
v lokalite umiestnenia nie s zaznamenane vskyty vzcnej fauny a flry, ani inak chrnene
rastliny a ivochy. Navrhovan innos priamo nezasahuje iadny z prvkov USES, tzn.
nenaru funknos iadneho prvku USES ani inch biologicky hodnotnch zem.
Vplyvy hodnotme ako malo vznamne.
Socilne a ekonomick dsledky a svislosti
Vzhadom na to, e ide o vybudovanie modernej a do prrodnho prostredia vhodne
zakomponovanej prevdzky, ktorou sa zabezpeia nove pracovne prleitosti, bude ma
prevdzka tejto stavby pozitvny vplyv na infratruktru a skvalitnenie a rozrenie pracovnch
prleitosti v sasnej sdelnej truktre mesta.

4. Hodnotenie zdravotnch rizk


Zdravotn stav obyvatestva je vemi dobr a stabiln bez vch vkyv. Obdobn bude aj
zdravotn sta zamestnancov zariadenia. Kvalita zloiek ivotnho prostredia, ktor mu ma
vplyv na zdravie obyvatestva a zamestnancov je bez monch vplyvov a je hodnoten ako
dobr. Poas vstavby djde ku krtkodobmu narueniu spsobenho samotnou vstavbou a
pri doprave stavebnho materilu vo forme hluku a pranosti hlavne v okol stavby samotnej.
Samotn program starostlivosti a socilny program pre zamestnancov firmy a aktivity s tm
svisiace maj pozitvny vplyv na ich zdravie a zdravie rodinnch prslunkov, pre ktorch s
pripraven rodinn ozdravovacie programy a portov aktivity.
Pri plnom repektovan podmienok bezpenosti prce, ochrany zdravia pri prci a starostlivosti
o zdrav pracovn podmienky nebude ma vstavba vznamn negatvny vplyv na ud.
Prevdzkou navrhovanej innosti nebud vznika odpadov ltky takho charakteru a zloenia,
aby mohli ma vplyv na zdravotn stav obyvatestva. Z vyie uvdzanch vplyvov, z ktorch
ani jeden nebol vznamn, vyplva, e aj vplyv na obyvatestvo a jeho zdravie je prijaten.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

62

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

5. daje o predpokladanch vplyvoch navrhovanej innosti na chrnen zemia


(naprklad navrhovan chrnen vtie zemia, zemia eurpskeho vznamu,
svisl eurpska sstava chrnench zem NATURA 2000, nrodn parky,
CHKO, CHVO)
Realizcia vstavby Zariadenia na vysokotepeln zhodnocovanie TKO plazmovou
technolgiou na lokalite adovica zapad do koncepcie dobudovania priemyselnho arelu v
asti patriacej do katastra obce Podture zahrnutho v zemnom plne obce. Cel arel
komplexu sa nachdza mimo zemia vekoplonch chrnench zem - Nrodnch parkov
Vysokch a Nzkych Tatier a mimo navrhovanch vtch zem vo vonej prrode s I.
stupom ochrany v zmysle Zkona . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny a Vyhlky .
234/2003, ktorou sa tento zkon vykonva. Samotn realizcia investinho zmeru dopln
von plochy priemyselnho arelu a nebude ma v vplyv na zloky ivotnho prostredia a
okolit krajinu ako doposia. Kvalita technickej realizcie a realizovan technolgie tento
vplyv zminimalizuj pod stanoven limity a normy.
6. Posdenie oakvanch vplyvov z hadiska ich vznamovosti a asovho priebehu
psobenia
V predchdzajcich astiach zmeru boli identifikovan vetky vplyvy na ivotn prostredie,
ktor sa objavili v svislosti s realizciou zmeru. Poas realizcie vstavby sa mu doasne
prejavi urit negatvne vplyvy spojen s vstavbou - hluk, prach. Vzhadom na to, e ide o
javy doasnho charakteru, tieto vplyvy nie s vznamn a nebud ma podstatn vplyv. Pre
hodnotenie ich vznamovosti bola zvolen tvorstupov kla s nasledujcimi
charakteristikami, uplatovanmi rovnako pre negatvne, ako aj pozitvne vplyvy.
Tabuka: Predpokladan vplyvy navrhovanej innosti na ivotn prostredie v etape vstavby z
hadiska vznamnosti a asovho priebehu psobenia:

Enviromentlny
vplyv
Horninov prostredie
a relif
Povrchov
a podzemn vody

Bez
vplyvu

Vekos
loklny
loklny

Ovzduie

loklny

Krajina

loklny

Pda

loklny

Obyvatestvo

loklny

Chrnen zemia

Vznamovos
mlo
vznamn
mlo
vznamn
mlo
vznamn
mlo
vznamn
mlo
vznamn
mlo
vznamn

Pravdepodobnos
vzniku

Doba
trvania

Vrtnos

ist

dlhodob

nevratn

predpokladan

poas
vstavby

vratn

ist

poas
vstavby

vratn

ist

dlhodob

vratn
iastone nevratn

ist

dlhodob

nevratn

ist

poas
vstavby

vratn

bez
vplyvu

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

63

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Tabuka:
Predpokladan vplyvy navrhovanej innosti na ivotn prostredie po ukonen vstavby z hadiska
vznamnosti a asovho priebehu psobenia:
Enviromentlny
vplyv
Horninov prostredie
a relif
Povrchov
a podzemn vody

Bez
vplyvu
bez
vplyvu

Vekos

loklny

Ovzduie

loklny

Krajina

loklny

Pda

loklny

Obyvatestvo

loklny

Chrnen zemia

Vznamovos

mlo
vznamn
mlo
vznamn
mlo
vznamn
vznamn,
pozitvny
nevznamn

Pravdepodobnos
vzniku

Doba
trvania

Vrtnos

predpokladan

dlhodob

vratn

ist

dlhodob

vratn

ist

dlhodob

vratn

ist

dlhodob

iastone vratn

ist

poas
vstavby

vratn

bez
vplyvu

Pre hodnotenie ich vznamnosti bola zvolen tvorstupov kla s nasledujcimi


charakteristikami, uplatovanmi rovnako pre negatvne, ako aj pozitvne vplyvy:
Nie je vplyv (navrhovan innos iadnym spsobom neovplyvn zloky ivotnho
prostredia, obyvatestvo, vyuitenos , kultrne a historick hodnoty zemia),
- Nevznamn vplyv (ide prevane o vplyv s charakterom rizika, nhody alebo so
zanedbatenm psobenm alebo nepriamy),
- Mlo vznamn vplyv (vplyv, ktorho psobenie je z kvantitatvneho hadiska minimlne,
loklny vplyv alebo psobiaci na mlo zraniten zloku ivotnho prostredia, prp. nie je
vnmaten alebo je subjektvny),
- Vznamn vplyv (m dosah na irie okolie alebo psob na niektor zloku ivotnho
prostredia, prp. jeho vnmavos je vysok),
- Vemi vznamn vplyv (m regionlny dosah, alebo psob na najzranitenejie zloky
ivotnho prostredia, ovplyvuje ekologick nosnos, prp. nie je v slade prslunou
legislatvou alebo inmi normami ttu a E).
Uveden vplyvy nie s zvanho charakteru. Vplyvom navrhovanej innosti sa nezmen
celkov stav zloiek ivotnho prostredia dotknutho zemia v negatvnom zmysle v iadnom
z posudzovanch parametrov.
-

Prehad prvnych predpisov, ktor sme zohadnili pri hodnoten vplyvov navrhovanej innosti:
1. Zkon NR SR . 137/2010 Z. z. o ochrane ovzduia (zkon o ovzdu) v znen
neskorch predpisov
2. Zkon NR SR . 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejnho zdravia a o
zmene a doplnen niektorch zkonov
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

64

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

3. Vyhlka MZ SR . 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovuj podrobnosti o prpustnch


hodnotch hluku, infrazvuku a vibrci a o poiadavkch na objektivizciu hluku,
infrazvuku a vibrci
4. Zkon NR SR . 364/2004 Z. z. o vodch a o zmene a doplnen niektorch zkonov
(vodn zkon) v znen neskorch predpisov
5. Zkon NR SR . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch
predpisov
6. Vyhlka MP SR . 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonva Zkon . 543/2002 Z. z. o
ochrane prrody a krajiny
7. Zkon NR SR . 223/2001 Z. z. o odpadoch v znen neskorch predpisov
8. Vyhlka MP SR . 310/2013 Z. z., ktorou sa vykonvaj niektor ustanovenia zkona
o odpadoch
9. Vyhlka MP SR . 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalg odpadov v znen
neskorch predpisov
10. Zkon NR SR . 359/2007 Z. z. o prevencii a nprave environmentlnych kd a o
zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov
11. Zkon NR SR . 261/2002 Z. z. o prevencii zvanch priemyselnch havri v znen
neskorch predpisov
12. Zkon NR SR . 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkovho fondu v znen neskorch
predpisov
13. Zkon FZ SSR . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku (stavebn
zkon) platnom znen a prislchajcimi vykonvacmi vyhlkami
14. Vyhlka MZ SR . 549/2007 Z. z. o prpustnch hodnotch hluku, infrazvuku a vibrci
v znen neskorch predpisov
15. Vyhlka MPP a RR SR (MP SR) . 360/2010 Z. z. o kvalite ovzduia v znen
neskorch predpisov
16. Vyhlka MP SR . 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonvaj niektor ustanovenia zkona
ovzdu
17. Vyhlka MP SR . 411/2012 Z. z. o monitorovan emisi zo stacionrnych zdrojov
zneisovania ovzduia a kvality ovzduia v ich okol
18. Zkon NR SR . 220/2004 Z. z. o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy a o
zmene Zkona . 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole zneisovania a o
zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov
19. Zkon NR SR . 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole zneisovania a o
zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov
20. Zkon NR SR . 314/2001 Z. z. o ochrane pred poiarmi v znen neskorch predpisov
21. Vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovuj technick poiadavky na
protipoiarnu bezpenos pri vstavbe a pri uvan stavieb
22. Vyhlka MV SR . 699/2004 Z. z. o zabezpeen stavieb vodou na hasenie poiarov
23. Vyhlka MZ SR . 528/2007 Z. z., ktorou sa ustanovuj podrobnosti o poiadavkch na
obmedzenie oiarenia z prrodnho iarenia
24. Vyhlka 100/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuj podrobnosti o zaobchdzan s
nebezpenmi ltkami, o nleitostiach havarijnho plnu a o postupe pri rieen
mimoriadneho zhorenia vd

7. Predpokladan vplyv presahujce ttne hranice


Pri realizcii navrhovanej innosti a vzhadom a umiestnenie, rozsah a charakter navrhovanej
innosti nebud produkova emisie alebo in vplyvy, ktor by prispievali k diakovmu
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

65

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

zneisteniu alebo cezhraninmu negatvnemu vplyvu na zloky ivotnho prostredia


susednch ttov. Posudzovan innos nepresiahne svojim vplyvom ttne hranice SR.

8. Vyvolan svislosti, ktor mu spsobi vplyvy s prihliadnutm na sasn stav


ivotnho prostredia v dotknutom zem (so zreteom na stupe existujcej ochrany
prrody, prrodnch zdrojov, kultrnych pamiatok)
Vstavba sa zrealizuje v zem v tesnom susedstve s existujcou skldkou TKO
prevdzkovanou mestom Liptovsk Hrdok so zvozovou oblasou pre horn Liptov a v
sasnosti aj ako nhrada za skldku na Veternej Porube, kde sa skldkovanie pre as oblasti
Liptovskho Mikula ukonuje.
V ase spracovania navrhovanej innosti poda Zkona . 24/2006 Z. z. o posudzovan
vplyvov na ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonov v platnom znen, nm
neboli znme iadne in svislosti, ktor by mohli ma vplyv na okolit ivotn prostredie.
Navrhovan innos je lokalizovan v zem s prvm stupom ochrany poda Zkona .
543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov, mimo zem
eurpskeho vznamu, chrnench vtch zem a sasnej sstavy chrnench zem.
9. alie mon rizik spojen s realizciou navrhovanej innosti
Vstavbou nevznikn iadne alie rizik, ktor by mohli ovplyvni priame okolie ako aj irie
zzemie. as zzemia, ako aj zdroje a napojenie na ininierske site, je z priemyselnej zny
Rove - Borov siho v k. . Podture alebo v mieste vstavby.
Na zklade analzy vplyvov vstavby a prevdzky neoakvame pri prevdzke vznamn
nepredvdan rizik, ktor by mohli ohrozi zdravie ud alebo pokodi ivotn prostredie.
Stavba bude realizovan pod trvalm dohadom stavebnho dozoru. Stavebn, technick a
technologick opatrenia v maximlnej miere zabezpeuj vylenie prevdzkovch rizk a
nepriaznivch vplyvov na P.
Poas benej prevdzky plazmovej pece s mon rizik v maximlnej miere obmedzen
aplikciou BAT technolgi v slade s poiadavkami v rmci procesu povoovania prevdzky
prslunm radom. Sasou tohoto postupu povoovanie je aj schvlenie Prevdzkovch
poriadkov, Technologickch reglementov, Projektu monitoringu a Plnov opatren v prpade
havrie pre vetky innosti a zariadenia, ktor mu svojm charakterom alebo vlastnosami
ohrozi okolit prostredie (napr. nebezpen odpady, ltky ohrozujce kvalitu vd, vbune
plyny, horav ltky at.). Vetky tieto dokumenty bud vypracovan ako sas projektovej
dokumentcie pre realizciu stavby a iadosti o povolenie prevdzky a preloen prslunmu
radu na schvlenie.
K problmom s kontaminovanm pdy a podzemnej vody me djs v dsledku niku
ropnch ltok z benznovch alebo olejovch ndr mechanizmov pri rznych havrich alebo
poruchch. Ak by aj k takejto situcii dolo, bude tto situciu riei uren havarijn ata.
Prevdzka je taktie zabezpeen odluovaom ropnch ltok, do ktorho bud odveden
vetky odpadov vody z manipulanch a parkovacch plch.
Pri nedbalom zaobchdzan s otvorenm ohom me djs k ohrozeniu prostredia poiarom,
i u nedbalosou a nerepektovanm zkazu pouvania otvorenho oha. Prevdzka bude
nefajiarska a v celom objekte bude zkaz pouvania otvorenho oha.
K pokodeniu zdravia alebo smrti me djs pri chvkovej nepozornosti, nedbalosti a
nerepektovanm bezpenostnch predpisov v prevdzke. Bude zabezpeovan pravideln
kolenie vetkch pracovnkov, i u technickch alebo administratvnych.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

66

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Vina rizk je vak na rovni osobnej zodpovednosti, pracovnej disciplny a dodriavania


bezpenostnch zsad. Prevenciou je predovetkm osobn rove vzdelania a miera
zodpovednosti a spsobilosti vykonva dan innos. Dodriavanm vetkch prevdzkovch,
organizanch, poiarnych a bezpenostnch predpisov je riziko havrie poas vstavby a
poas prevdzky eliminovan.

10. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivch vplyvov jednotlivch variantov navrhovanej


innosti na ivotn prostredie
elom opatren je predchdza, zmierni, minimalizova alebo kompenzova oakvan
vplyvy innosti, ktor mu vznikn poas jej prpravy (vstavby objektov a intalcie
technologickho zariadenia) a prevdzky. Tento cie mono dosiahnu opatreniami, ktor sa
viau na jeden alebo viac vplyvov zrove. Cieom environmentlneho posudzovania je nielen
identifikova vznamn vplyvy, ale njs k im aj prijaten rieenia, ktorm sa jednotliv
prvky ivotnho prostredia ochrnia alebo sa zmiernia nepriazniv vplyvy na ne. Zkladnmi
opatreniami s technick opatrenia umoujce zmiernenie, prpadne a elimincii
predpokladanch nepriaznivch vplyvov. Najkrajnejm opatrenm v prpade, e dan vplyv nie
je mon prijatenm spsobom a v dostatonej miere zmierni, s kompenzan opatrenia.
Opatrenia sa po ich akceptcii vleuj do rozhodovacieho procesu a stvaj sa sasou
alch konan o povoovan innos. Na zklade vykonanho hodnotenia vplyvov vstavby a
prevdzky navrhovanej innosti vyplva, e v alom procese prpravy a realizcie bude
potrebn vykona niektor opatrenia z hadiska prevencie a minimalizcie negatvnych
inkov innosti na ivotn prostredie, ktor s predovetkm:
- ternne pravy a skrvku ornice robi len v miestach, kde sa bude realizova vstavba,
prstupov komunikcie a in infratruktra,
- je potrebn zabezpei bilanciu skrvky humusovho horizontu pdy a jej alie pouitie
poda Metodickho usmernenia Ministerstva pdohospodrstva SR . 277/2000-620,
- vyli premvku akch stavebnch mechanizmov v ase nonho pokoja cez obytn
zny,
- dodra ochrann psma jestvujcich ochrannch psiem cestnch komunikci
elektrickch veden, elezninej trati a dianice D1 a vodnch tokov,
- zabezpei a udrova stroje a mechanizmy vo vyhovujcom technickom stave a s
pohonnmi hmotami manipulova na miestach len a to urench,
- sledova dodriavanie predpsanch hladn hluku emitovanch prevdzkovanm
navrhovanej innosti, prpade prekroen predpsanho/prijatenho stavu alebo odchlok
od garantovanho stavu, vykona alie uren technick, alebo aj organizan opatrenia,
predovetkm vo vzahu k obytnmu prostrediu,
- v prpade niku ropnch ltok a oleja na/do pdy realizova znekodnenie zasiahnutej
zeminy poda zsad nakladania s nebezpenmi ltkami a riei situciu ako MZV
definovan v Zkone 364/2004 Z. z. o vodch,
- dodriava ustanovenia Zkona . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny v znen
neskorch predpisov a Zkona . 364/2004 Z. z. o vodch a o zmene Zkona SNR .
372/1990 Zb. o priestupkoch v znen neskorch predpisov (vodn zkon),
- navrhovan innos zaleni do krajiny sadovmi pravami v podobe krkov a drevn
charakteristickch pre Liptov,
- zabezpei znekodnenie vzniknutch odpadov poda zistench druhov odpadov v rmci
platnej legislatvy,

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

67

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

za vzniknut odpady poas prevdzky zodpoved prevdzkovate, ktor odpad zatriedi


poda katalgu odpadov a nsledne zabezpe jeho odvoz na miesto zhodnotenia alebo
znekodnenia,
pri innostiach, pri ktorch mu vznika pran emisie, je potrebn vyui vetky
technicky dostupn prostriedky na obmedzenie vzniku tchto pranch emisi (zametanie,
kropenie at.),
pre prpad havri poui pln havarijnch opatren na likvidciu a predchdzanie kd,
dodriava platn technick, organizan a bezpenostn predpisy svisiace s navrhovanm
druhom innosti ako aj protipoiarne opatrenia poas prevdzky,
akceptova odporania, nvrhy a zvzky, vyplvajce z priebehu procesu posudzovania
vplyvov na P v rozsahu, v akom bud premietnut do vyjadren, stanovsk a rozhodnut
prslunch orgnov.

11. Posdenie vvoja zemia, ak by sa navrhovan innos nerealizovala


V prpade, e by sa prevdzka navrhovanej innosti nerealizovala (nult variant), zemie by
bolo naalej vyuvan na ponohospodrsku innos. Stav horninovho prostredia, relifu a
vodnch pomerov by sa nezmenil. Kvalita ovzduia a vka ekvivalentnej hladinu hluku a
vibrci v irom okol by bola ovplyvnen len existujcimi zdrojmi skldkou TKO. Na zem
me by umiestnen innos, ktor me zaai ivotn prostredie vo vej miere ako
navrhovan innos. Z dvodu malej vznamnosti predpokladanch negatvnych vplyvov
navrhovanej innosti ekonomicky aj environmentlne vhodn s vyzdvihnutm jej pozitvnych
prnosov pre kvalitu ivota obyvatestva a ekonomickho rozvoja danho zemia.
12. Posdenie sladu navrhovanej innosti s zemnoplnovacou dokumentciou
Obec Podture m schvlen zemno-plnovaciu dokumentciu. Navrhovan innos nie je v
rozpore s P obce a doplnkom P, ktor bol spracovan a schvlen.
Navrhovan innos nie je v rozpore ani s platnou zemno-plnovacou dokumentciou
vyieho stupa, t. j. so zvznou asou PN VV ilinskho kraja a je v slade s
eurpskymi normami pre spracovanie odpadu a postupnm likvidovanm skldok TKO.
13. al postup hodnotenia vplyvov s uvedenm najzvanejch okruhov problmov
O dotknutom zem je v sasnosti dostaton mnostvo informci, na zklade ktorch
meme kontatova, e najdleitejie okruhy problmov boli identifikovan a rieen, i u
existujcou legislatvou v samotnom technickom rieen stavby, alebo navrhovanmi
zmierovacmi opatreniami. Prekladan zmer innosti je prvostupovou environmentlnou
dokumentciou pre proces hodnotenia vplyvov a ivotn prostredie - povinn hodnotenie poda
22 Zkona . 24/2006 Z. z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie.
Predmetom predloenho zmeru je posdenie vplyvov vstavby a prevdzky navrhovanej
innosti. Dominantnou je poiadavka, aby prevdzkovanie navrhovanej innosti nepodmienilo
zhorenie stavu ivotnho prostredia v dotknutom zem. Cieom zmeru bolo posdenie
vplyvov innosti na ivotn prostredie a nvrh opatren na eliminciu predpokladanch
vplyvov posudzovanej innosti ako aj na jednotliv zloky ivotnho prostredia a obyvatestva
dotknutho zemia.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

68

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Pri hodnoten vplyvov innost sa vychdzalo z nasledovnch kritri:


-

analzy prrodnch podmienok (hydrogeolgia zemia, geolgia, pdy, vody, klma, biota
a pod.),
analzy poznatkov o zem (obyvatestvo, infratruktra, hospodrske aktivity apod.),
charakteristika zdrojov zneistenia (horninov prostredie, ovzduie, vody, pdy, apod.),
identifikcia stretov zujmov v zem (ekostabilizujce prvky, prvky zemnej ochrany a
in),
charakteru navrhovanej innosti (zohadnenie vstupov a vstupov),
definovania dopadov, vplyvov na ivotn prostredie a loveka,
nvrhu opatren.

Predmetn zujmov zemie je v sasnosti podchyten dostatonm mnostvom informci,


na zklade ktorch mono kontatova, e najdleitejie okruhy problmov boli
identifikovan a rieen.
Obdobn kontatovanie plat aj pre samotn zmer navrhovanej innosti, kde boli dostatone
identifikovan vetky parametre svisiace s jeho vstavbou spolu so vstupmi a vstupmi.
Niektor parametre zmeru bud spresnen v alom tdiu povoovania innosti poda
osobitnch predpisov, no ide o take daje, ktor iadnym spsobom neovplyvnia
environmentlne charakteristiky dotknutch zloiek ivotnho prostredia a zdravia obyvateov.
Z vsledkov posudzovania a vzhadom na prijat opatrenia vyplva, e predpokladan vplyvy
zmeru s minimlne a nepredstavuj bezprostredn riziko ohrozenia ivotnho prostredia,
zdravia obyvatestva a majetku. Taktie nie s znme vznamn neuritosti, ktor by bolo
potrebn podrobnejie v alch fzach skma a ktor by znamenali zsadn zmenu
hodnotenia innosti v rmci uvedench zloiek ivotnho prostredia.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

69

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

AS V.
Porovnanie variantov navrhovanej innosti
a nvrh optimlneho variantu,
vrtane nulovho variantu

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

70

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

AS V.
V.

Porovnanie variantov navrhovanej innosti a nvrh optimlneho variantu,


vrtane nulovho variantu

1. Tvorba sboru kritri a urenia ich dleitosti na vber optimlneho variantu


Vstavba zariadenia na vysokotepleln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou
technolgiou v lokalite adovica v k. . Podture realizovan EKOPLAZMOU s. r. o.,
Liptovsk Mikul je rieen v troch alternatvnych variantoch pre dan zemie. Pre
hodnotenie bolo stanovench viacero kritri, ktor mali vplyv na vstavbu zariadenia na
dotknutej lokalite, a to nasledovne:
-

kritri ochrany prrody a krajiny,


zemno-plnovacie kritri obce Podture,
kritri technicko stavebn a statick,
kritri rozvoja - rmec trvcnosti v danom zem,
kritri sladu s zemno-plnovacou dokumentciou UVC ilinskho kraja a E,
kritri vhodnosti osadenia stavby v danom zem,
kritri ostatnch prnosov pre oblas hornho Liptova
predchdza vzniku a tvorbe odpadov,
optovn pouitie odpadov a surovn,
materilov vyuitie odpadov,
energetick vyuitie odpadov,
formy znekodnenia odpadov,
priame vplyvy na sluby ivotnho prostredia,
ochrana zloiek ivotnho prostredia a zdravotnho stavu obyvatestva,
socilna nosnos rieenia a vytvorenie novch pracovnch miest,
porovnanie rieenia z ekonomickho hadiska a nvratnosti investci,
celkov posdenie variantnch rieen.

Pre porovnanie sa volili take charakteristiky posudzovanch variantov, ktor boli pre
hodnotenie relevantn.

2.

Vber optimlneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzovan


varianty

Na vstavbu arelu zariadenia na vysokotepeln zhodnotenie TKO plazmovou technolgiou


v dotknutej lokalite adovica v blzkosti skldky TKO prevdzkovan mestom Liptovsk
Hrdok, v k. . Podture sa vyuili von plochy v sasnosti vyuvan na ponohospodrske
ely. Osadenie objektov repektuje jestvujce ochrann psma elezninej trate ilina
Koice, cesti I. triedy 1/18, elektrickch vzdunch veden, dianice D 1 a vodnho toku Bel
v smere na mesto Liptovsk Hrdok.
Nvrh vstavby je rieen v troch variantoch, z ktorch je jedna nulov varianta ak by sa dan
vstavba nerealizovala.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

71

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Varianta 1:
Navrhnut bola lokalita umiestnenia v nadvznosti na skldku TKO Vetern Poruba, ktor
prevdzkovalo mesto Liptovsk Mikul v k. . Vetern Poruba. Vzhadom na skutonos, e
poas spracovania zmeru nedolo k dohode mesta Liptovsk Mikul s obcou Vetern Poruba
o alom rozren skldky a tm zanikla aj monos vyuitia pozemkov v jej areli na
samotn vstavbu zariadenia a spracovanie odpadov plazmovou technolgiou hodnotme tto
variantu ako najmenej vhodn na realizciu.
Varianta 2:
Navrhnut a posudzovan bola lokalita adovica v k. . Podture, kde je u umiestnen
skldka TKO pre Horn Liptov prevdzkovan mestom Liptovsk Hrdok. Prstup je
z priestorov priemyselnej zny z cesty I. triedy 1/18 ( Rove Borov siho ) popod
eleznin tra ilina Koice podjazdom. Pre dovoz odpadov sa vyuij aj vekokapacitn
nvesy a kontajnery ,pre ktor bude potrebn vybudova aj prstupov cestu od dianice, ktor
zrove pri vstavbe bude sli na dopravu technologickch celkov a zariaden pre zvod.
Napojenie ininierskych siet sa zrealizuje na existujce siete.
Z vsledkov posudzovania vyplva, e predpokladan vplyv innosti na ivotn prostredie je
mierne a stredne vznamn ale nepredstavuje priame ani nepriame riziko ohrozenia ivotnho
prostredia, zdravia obyvatestva a majetku. Cieom okrem inho je aj rozvoj hospodrskych
aktivt v regine, ktor prispej k zneniu nezamestnanosti a zveniu ivotnej rovne
obyvatestva.
Vybudovanie zariadenia vychdza zo smernice o odpadoch ( novela 75/442/ EEC )
schvlen E da 17.6. 2008 a zvznej pre jednotliv lensk tty , ktor vytvra
perspektvu na vhodnej spsob vyuitia odpadu , ktorch produkcia nemerne rastie
a zrove aj obmedzenie skladovania odpadov bez ich alieho vhodnho vyuitia.
Na dotknutej lokalite sa vybuduje zariadenie s kapacitou 60 kt 240 kt/r zhodnocovanch
odpadov rone, ktor predstavuje vstavba modernho zariadenia na splyovanie odpadov v
plazmovom reaktore. V plnovanom zariaden sa bude zhodnocova odpad z okresu liptovsk
Mikul.
Spracovanie odpadov vysokoteplotnm splyovanm plazmovou technolgiou je v sasnosti
povaovan za najvhodnej spsob spracovania nielen komunlneho odpadu, ale je vhodn aj
na znekodovanie nebezpenho odpadu a vetkch druhov materilov, ktor pochdzaj z
udskej innosti. Ako jedin technolgia v sasnosti je schopn zabezpei rozklad vetkch
materilov a ltok, ktor boli vytvoren za nejakm konkrtnym elom i u ide o obaloviny
najm plasty, ktor s tandardnmi metdami nerozloiten alebo maj dlh as rozkladu.
Rozklad a premena odpadu na elektrick energiu bude formou Integrovanho plazmovho
splyovania s vyuitm kombinovanho cyklu (IPGCC). Tto koncepcia zhodnocovania
odpadov je novm trendom spracovania komunlneho odpadu vo svete a vznamnou mierou sa
podiea na znen skldkovania TKO. V slade s legislatvou EU spa podmienku nakladania
s odpadmi o zniovan resp. ukonen skldkovania TKO, nakoko vstupom zo zariadenia je
cca 2 4 % inertnho odpadu, pouitenho v stavebnctve, ako tepeln izolcia alebo izolcia
stavieb pred radnom. Technolgia vysokoteplotnho zhodnocovania odpadu je bez zvykov,
bez kodlivch emisi a bez negatvnych vplyvov na ivotn prostredie.
Systm IPGCC je jednm z najefektvnejch spsobov na dosiahnutie plnho rozloenia
vetkch
zloiek odpadu (organickch aj anorganickch) na zkladn prvky (sbor atmov, z ktorch
boli jednotliv zloky odpadu pvodne vytvoren) pre rekuperciu a recyklciu. Hlavn sas
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek
Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

72

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

vybavenia systmu IPGCC je plazmov komora, ktor je vybaven plazmovmi oblkovmi


horkmi (plazmatronmi). Medzi andou a katdou plazmovho horku prechdza jednosmern
prd, dochdza k vytvoreniu plazmovho oblka a sbenm prechodom sa vytvra extrmne
vysok teplota, viac ako 3000 C (me dosahova 6 000 C a 10 000 C), ktor sa d
jednoducho regulova. V takto vytvorenom vysokoteplotnom mdiu dochdza k narueniu
pvodnch alebo umelo (lovekom zmerne) vytvorench vzieb atmov vstupnho materilu.
Vhodnm riadenm technologickm postupom s jednotliv atmy spjan do predvolench
vstupnch produktov. Finlne produkty s volen tak, aby sa dali vyui pre loveka a nemali
negatvny vplyv na zloky ivotnho prostredia, a to vrobu elektrickej energie, vrobu tepla
na vykurovanie asti obytnho sdla mesta Liptovsk Hrdok, technick plyny a v neposlednej
miere aj monos zlikvidova star zae - skldky.
Tto varianta je hodnoten ako najvhodnejia a s najvm prnosom.
Nulov variant - predstavuje stav, ak by sa zariadenie na zhodnocovanie odpadov
nerealizovalo a dotknut lokalita by relatvne zostala v pvodnom stave, aj ke u je tu
realizovan a prevdzkovan skldka TKO mesta Liptovsk Hrdok. Z hadiska rozvoja je tto
varianta ako najnevhodnejia pre rozvoj zemia, ktor je u atakovan existujcou skldkou.

3. Zdvodnenie nvrhu optimlneho variantu


Z hadiska vberu optimlneho variantu a v slade so stanovenmi podmienkami pre realizciu
tohoto investinho zmeru na vybudovanie zariadenia vysokotepelnho zhodnocovania TKO
plazmovou technolgiou stanovuje sa poradie vhodnosti alternatvneho variantu:
1. Varianta . 2

najvhodnejia

2. Varianta . 1

najmenej vhodn

3. "0" varianta ak by sa stavba nerealizovala

nevhodn

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

73

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

AS VI.
Mapovan a in dokumentcia k dajom
poda bodov II. a III

AS VII.
Doplujce informcie k zmeru

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

74

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

AS VI.

AS VII.

VI. Mapovan a in dokumentcia k dajom poda bodov II. a III

Panoramatick orientan mapa Liptovskho Hrdku a Podturne


Vrez poda doplnenia P obce Podture
Fotokpia projektovej a technologickej dokumentcie
Orientan mapa Liptovsk Hrdok a miestna as Podture - Rove
Mapa zemia v M 1 : 25 000 a 1 : 10 000
Technologick schma
Fotodokumentcia

VII. Doplujce informcie k zmeru


1. Zoznam textovej a grafickej dokumentcie, ktor sa vypracovala pre zmer a zoznam
hlavnch pouitch materilov

P obce Podture
PN VC Nzke Tatry, koncept rieenia (Urkea s. r. o., Bansk Bystrica)
P VC ilinskho kraja (Zdruenie VC ilina r. 1997) a jeho aktualizcia
tdia zemnho zhodnotenia ekologickej stability okresu Liptovsk Mikul
(Urbion Bansk Bystrica r. 1991)
Projekt regionlneho USES - dopracovanie (USTEP s. r. o., Bansk Bystrica r. 1993)
Environmentlna politika okresu Liptovsk Mikul (OP Liptovsk Mikul rok
1994)
Nariadenie vldy SR . 223/1998 Z. z., ktorm sa vyhlasuje zvzn as zemnho
plnu vekho zemnho celku ilinsk kraj
Jn Dorola: Ochrana ivochov v Stredoslovenskom kraji, 1982
. Hua: Vekoplon chrnen zemia na Slovensku, 1981
Sprievodca 1/80 o chrnench zemiach Slovenska, 1982
Environmenalistika a prvo (MP SR, Kinda 1985)
Chrnen zemia prrody v SSR (Klinda r. 1993)
Albeta Cvachov: Ochrana rastlinstva v Stredoslovenskom kraji, 1988
Liptov - turistick sprievodca, 1999
tatistika za mest a obce v okrese Liptovsk Mikul (r. 1996), demografia obce
Podture
Bosakov E.,1969: Vegetcia Nzkych Tatier. Ochrana prrody 24,7, Praha 181 -183
Prevdzkov poriadok riadenej skldky TKO Liptovsk Hrdok - adovica, 09/2010

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

75

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Program odpadovho hospodrstva ilinskho kraja


Program odpadovho hospodrstva SR /Bratislava/
Program odpadovho hospodrstva okresu Liptovsk Mikul /05/2002/
Fajmov E., 1989: Porovnanie skupn lesnch typov a lesnch typov
geobiocenologickej typologickej klasifikcie (Zlatnk 1956, 1959, Haninsk 1972) s
jednotkami zurisko- montellierskej koly (Mucina a Maglock 1985). Msc 16 pp.
Mucina L., Maglock ., 1985: A list of vegetation units of Slovakia, Doc. Phytosoc.
N. S., 9: 175 - 220
Matula M. a et al., 1988: Atlas ininiersko-geologickch mp SSR v mierke
M = 1 : 2 000 000, Bratislava, Katedra ininierskej geolgie Pri. F UK
Mazur E. a Lukni M., 1980: Regionlne geomorfologick lenenie Bratislava,
Geografick stav SVA
Feriancov - Masrov Z., 1978: Vtie spoloenstv Liptova trnsekt Hj - Chopok),
Problmy biolgie krajiny, 22, Zoologick stav Pri. F UK, Bratislava, s. 7 - 50,
Ferianc Ol., 1964 - 1965: Stavovce Slovenska 2, Vtky 1, 2, prv vydanie, 2, zv.
Bratislava, vydavatestvo SVA
Lc J., 1961: Obojivelnk Slovenska. Biologick prce SVA 2, Bratislava
erven kniha ohroench a vzcnch ivoinch druhu rostlin a ivoichu SSR,
Ptci, stn. 176, SZN Praha 1988
Plazmov reaktor etrn k P, lnok v at. 88, Journal 7/2008
Obnoviten zdroje a spora energie /Bansk Bystrica 1993/
Teria ivotnho prostredia, Doc. Ing. Arch. R. teis, DrSc. /1980/
Metodick usmernenia na zabezpeenie elnho vyuitia skrvky humus. horizont
pol. pdy pri jej pouit pre neponohospodrske ely (Ministerstvo
pdohospodrstva SR 01/2006)
Sldek J., Moansk A. 1985: Cicavce okolo ns. Marzin, Osveta, 256 s. 32 s. prloh
BPEJ - Bonitovan pdno-ekologick jednotky /12/2006/

2. Zoznam vyiadanch vyjadren a stanovsk k navrhovanej innosti pred


vypracovanm zmeru
1. Memorandum medzi spol. EKOPLAZMA s.r.o., Liptovsk Mikul a mestom
Liptovsk Mikul 26.5. 2014
2. Zznam z pracovnho stretnutia primtorov miest reginu Liptov a starostu Podtrne
k problematike TKO / 9.5. 2012 /
3. alie doplujce informcie o doterajom postupe prpravy zmeru a posudzovan
predpokladanch vplyvov
V sasnej dobe sa postupuje v zmysle Zkona NR SR . 24/2006 Z. z. o posudzovan
vplyvov na ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonov. K posdeniu v
rozsahu zmeru je k dispozcii znan mnostvo odbornch podkladov ako aj sprv, ktor
podrobne rozoberaj dotknut zemie uren pre realizciu investinho zmeru.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

76

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

AS VIII.
Miesto a dtum vypracovania zmeru
AS IX.
Potvrdenie sprvnosti dajov

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

77

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

AS VIII.
AS IX.
VIII.

Miesto a dtum vypracovania zmeru

Liptovsk Mikul 11/2014

IX.

Potvrdenie sprvnosti dajov

1. Spracovatelia zmeru

Ing. Arch. Emil Hudeek - hlavn rieite lohy, Atelir architektry a ekolgie,
Liptovsk Mikul
RNDr. Viera Kacerov - zoolgie
RNDr. Jozef Radch - botanika
Ing. Daniel Stano - plynofikcia, prpojky, ochrann psma
Irena Hudekov - zdravotechnika, voda, kanalizcia, daov vody
Ing. Arch. Alica Stanov - architektonick a technologick rieenie
Ing. Oga Urbanovsk - bonitcia PPF, zbery pdy, vlastncke vzahy
Jlia Repisk - tatistika, demografia, zdravotn stav obyvatestva
Psomne spracovanie: Jaroslava Kovikov

Odborn konzultcie a podklady poskytli:


Okresn rad, odbor starostlivosti o ivotn prostredie, Liptovsk Mikul
Obecn rad Podture
Mestsk rad Liptovsk Hrdok
Investor a projektant:

Pavol Miovie, Ing. tefan Kakalejk, Stanislav Gejdo,


Ing. Jaroslav Nahlka

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

78

Zmer : Zariadenie na vysokotepeln zhodnotenie komunlneho odpadu plazmovou technolgiou v lokalite adovica, k. . Podture

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

2. Potvrdenie sprvnosti a plnosti dajov podpisom spracovatea zmeru a podpisom


oprvnenho zstupcu navrhovatea

Ing. Arch. Emil Hudeek

Atelir architektry a ekolgie


Kuzmnyho 15
031 01 Liptovsk Mikul

Stanislav Gejdo

konate spolonosti
EKOPLAZMA s. r. o.
Krtka 447/4
031 01 Liptovsk Mikul

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Ing. Arch. Emil Hudeek


Atelir architektry a ekolgie, Kuzmnyho 15, Liptovsk Mikul
a kolektv

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

79