Hugo Voek Stav Bdania

Hulka Cyril 1921 pochdzaj od neho zkladn informcie o Vokovi v etine

- uverejnen na pokraovanie v troch astiach v asopise Cyril
10.5.1791 Vamberk
pomerne detailn informcie o detstve a mladosti autor naprklad uvdza epizdu ako mlad V
prekvapil svojho otca prednesom partu z Plyckovho slikovho kvarteta
- niektor z tchto epizd s uvdzan vo vine neskorch lnkov otcova neva necha s
e, mlad Voek nahradil chorho prbuznho na poste kostolnho organistu
u od malika prejavoval nezvyajn talent a tbu po hudobnom rozvoji
- vyvolva div na cestch po esku s otcom v kltore v Teplej po tom ako oprav miestneho
ganistu na prvkrt bezchybne zahr jeho slovan bas
v jedenstich rokoch venoval svoje Varicie pre piano grfke Kolovratovej, vaka ktorej
mu bolo umonen ods na tdi v Prahe
- spomna tdi u Tomka, s ktorm je asto spjan a ktorho po zvyok svojho ivota pova
najdleitejieho uitea napriek tomu, e s nm zrejme prli dlho netudoval
- cez Tomka zrove zskava alie kontakty, jednm z ktorch bol aj kniea Lobkowitz, v kt
ine ist as vyuoval klavr
- Voek vak zrejme podahol lkadlm bohmskeho ivota, o poda Hulku primlo Tomka aby
jeho odchod do Viedne, kde sa mal v prvom rade venova tdiu prv
- Voek si oskoro vo Viedni vybudoval renom jednho z najlepch klavristov a to v silne
kurencii vyhlsench hrov akmi boli Jan Nepomuk Hummel i Ignc Moscheles sved to o je
ornom mimoriadnom nadan
- Hulka sa venuje aj Vokovm najvm vzorom, ktor zrove predstavovali hlavn zdroje j
vzdelania Bach, Hndel, tpn, Mozart, Beethoven
- po ukonen tdia sa stva pri vojenskej rade
- pod nzvom Opus 1 vydva 12 rapsdi venovanch Tomkovi
- siln vplyv Tomka neskr nahrdza prklon k virtuozite a zloitosti
- Hulka alej ponka strun charakteristiku Vokovej tvorby, ponka historick pozadie, kt
asuje vznik hudobnch spolonost, krkov a skromnch veierkov, ktor mu poskytovali prie
predstavenie svojich interpretanch a skladateskch schopnost
- medzi nimi najm veierky u dvornho radu Kiesewettera, kde mal monos sprevdza produkci
starej cirkevnej, svetskej ale aj orientlnej hudby
- alou dleitou znmosou bol advokt Dr. Ignaz Sonnleithner, na ktorho hudobnch cvieni
pri inch vznamnch hudobnkoch, asto stretval aj Beethovena
- kovm bol v roku 1813 zaloen Gesellschaft der Musikfreunde, v ktorom Voek napriek s
veku zskal dleit postavenie bol poveren riadenm a zostavovanm programu koncertov sp
osti, na ktorch aj sm vystupoval a dval priestor svojim krajanom

Helfert 1934 Impromptus

- Helfert vo svojom vode poskytuje zkladn biografick informcie o Vokovi
- poukazuje na Beethovenov vplyv na Vokove skladby, ktor je zvl badaten na sonte b
symfnii D Dur
- Voka oznauje za jednho z prvch romantikov na pde viedenskej hudby a dleitho Smeta
redchodcu v hudbe eskej - poukazuje na ich spolon melodick farbitos a modulan svieos
- takisto zdrazuje jeho vplyv na Schubertov Impromptus a Moments Musicaux
- spomna Vokovu nvtevu u hudobnho vydavatea Pietra Mechettiho

1942 Nemec Tomek

V autobiografii svojho uitea sa Voek vyskytuje niekokokrt ako, mj k Voek, okr
ore s Beethovenom, ktor sa pochvalne vyjadruje o jeho Dvanstich rapsdich pre pianofo
rte.
1969 Borkov Konfrontace
Borkovej lnok vrh svetlo
1971 Peman Kriticky

1973 Czerny
uiton pozadie

1977 Kyas Srovnn lyrickch kus

- Tomka oznauje za skutonho priekopnka lyrickho klavrneho kusu, ktorm sa stva v rok
m sa Tomek zaradil medzi prvch ranch romantikov
- Voek je Tomkovm pokraovateom v lyrickej klavrnej miniatre, priom obaja s priamy
cami majstra tohto druhu Franza Schuberta, omu podla Kyasa nebola doposia venovan d
ostaton pozornos
- uvdza aj konkrtne oblasti, ktormi sa Schubert celkom zjavne vo svojej tvorbe inpir
oval, ako naprklad pecifick Tomkovsk faktra i Vokova zuba vo vyuvan vzdialen

1983 Kyas Emotvne znaky

- prostrednctvom Tomka priiel do kontaktu so skladbami Jana Ladislava Duska, v ktorch
sa stretol s mnostvom emotvnych prednesovch znaiek, ktor neskr sm s obubou vyuval a
, naproti svojmu tradinejie zaloenmu uiteovi, obohatil o vlastn netradin znaenie ak
ffizzione (ialne), con amarezza (s horkosou), tempestoso (brlivo) i innocentemente (
nevinne).

1986 Kyas Dobov kritiky

- v roku 1986 prina Kyas v Opuse Musicum mimoriadne cenn lnok, v ktorom ponka eskmu
vi poprvkrt pohad na Vokove skladby a vystpenia z hadiska dobovej kritiky
- prvkrt tu zverejuje chronologick prehad dobovch kritk jeho vystpen, ktor boli dov
ztrsen v neznmych a asto u zabudnutch novinch a periodikch a ktor poskytuj nov poz
kladateovom Viedenskom psoben
- Kyas najkr ponka sprvu o vystpen, ktor je nasledovan cittom z dobovej kritiky, auto
strunm komentrom, identifikciou skladby a doplujcimi poznmkami
- kde je to mon uvdza aj men spoluhrov i interpretov
- prvkrt sa tu stretvame s tendenciou prehliada lohu Voka uitea, ke autor jednej k
nauje mladho Szalaya za Hummelovho iaka napriek tomu, e Hummel zveril vetkch svojich i
kov Vokovi
- recenzie s z prevanej miery pochvaln, v rozmedz rokov 1820 - 1823 jeho pianistick k
arira vrchol, jeden recenzent ho dkonca v roku 1822 tituluje n prv majster na klavr
- kritici zdrazuj najm jeho harmniu, ktor oznauj ako eln, prekvapiv, nron ba a
- dozvedme sa aj, e medzi rokmi 1815 1823 vystpil ako klavrista najmenej sedemnskrt,
toho jedenskrt s vlastnou skladbou
- zaujmavou informciou je aj fakt, e in renomovan Viedensk skladatelia jeho skladby zv
ehrali, o me nasvedova tomu, e bol uznvan v prvom rade ako vynikajci interpret a vir
jeho tvorbe nebola venovan primeran pozornos
- najvej pozornosti sa jeho skladbm dostalo v rokoch 1820 1823 a tesne po smrti
- najobbenejmi boli suvernne Varicie La Sentinelle, z piesn zase Die Liebe
1987 Kyas Helfert

1988 Zuckerov Nov Poznatky

- vo svojom lnku publikovanom v Hudobnej Vede autorka erp zo vzcneho rukopisu Vokovej
ografie z pera jeho dlhoronho priatea Alojza Fuchsa, napsanho tesne po skladateovej sm
rti
- ten bol pvodne uverejnen v skrtenej podobe v Monatsbericht der Gesellschaft der M
usikfreunde vo Viedni v roku 1829
- donedvna neznmy rukopis je uloen v benediktnskom optstve v Gttweigu a obsahuje 71 ri
dko popsanch strn
- zmieuje sa o jeho vekom obdive voi Bachovi a neskr aj Beethovenovi, za najviu hudobn
utoritu vak zrejme povaoval svojho otca
- objavuj sa v om niektor dovtedy neznme informcie o skladateovom osobnom ivote, blzk

osobch, vzoru, povahovch rtch a priatestve s Fuchsom ako aj dlhia odboka na tmu Vo
ta. Opisuje aj Vokove problmy vyplvajce z nedostatonch monost umeleckej realizcie
ov, ktor poas svojho ivota zastval

1989 Kyas Chrmov hudba

- mlo prebdan napriek tomu, e v roku 1818 bol oznaovan za prvho organistu Nemecka
- v roku 1823 sa stva druhm dvornm organistom a po smrti Vclava Riku onedlho nato prv
- pozoruhodnm je vyjadrenie jednho kritika, poda ktorho bol Voek ein talentischer Ton
hter besonders in Bereiche der Kirchemusik, kede cirkevnej hudbe sa venoval a poas p
oslednch troch rokov svojho ivota. V oblasti cirkevnej hudby celkovo vytvoril dve
ofertri, jeden gradul a omu B dur, ktor boli poda Kyasa napriek nespornej vysokej kval
ite a precznosti zahaden skr do minulosti. Autor lnku kladie draz najm na dobu vzniku
chronolgiu jednotlivch skladieb.
- lnok okrem inho prina aj nov poznatky o jednom z Vokovch najblich priateov Dr
ormu aj venoval svoje ofertrium Quoniam iniquitatem cognosco. Ten bol identifikova
n v osobe Viedenskho c.k. Vojenskho koncipistu Dr. Vinzenza Edlera von Wimmera. Ako
sa ukzalo Wimmer sa neskr spolu s Fuchsom podielal na vydan ofertria Quoniam v roku
1853.

1989 Kyas Voek a Schubert Opus Musicum

autor sa zaober vzahom a pojtkami medzi skladatemi, ktorch popri mnohch inch veciach s
a aj dtum mrtia. Napriek tomu, e si tto skladatelia nikdy neboli osobne prli blzky, m
poda Kyasa s istotou poveda, e sa dobre poznali a mali mnostvo prleitost na osobn str
utia