VEOBECN EKONOMICK TERIA

(1 Tma)
Doc. Ing. tefan Kireta
Kniha: Ekonmia Veobecn ekonomick teria
Autor: Lis Jn a kolektv
Bratislava
Edcia: ekonmia
Predmet a metodolgia ekonomickej vedy
Osnova
1. vod
2. predmet ekonmie
3. metodolgia metdy
4. ekonomick trida
5. ekonomick zkony
1. vod

- teoretick a metodick zklad

- manarsky a obiansk zklad
- spoloensk veda (najprsnejia)

Spsoby ekonomickch javov a procesov:

a. verblny spsob =
b. grafick spsob =
obr....

- vyuva sa vinou sradnicov spsob

x = sa znzoruje Q ( mnostvo)
y = sa znzoruje P ( hodnotov daje)
c. matematick spsob =
- mu tu by priemern daje
- vyjadren percentulne (miera inflcie)
Ekonmia je veda, ktor skma procesy:
a., Proces produkcie
b., Proces rozdeovania (odmeovanie = finann platy)
c., Proces vmeny (akt. Kpy a predaja)
d., proces spotreby
2. Vrobn zdroje
1., Prca(L)
2., Kapitl (K) = fyzick ponmanie : budovy, stavby, prstroje...
= finann ponmanie : peniaze, obligcie, dlhopisy..
3., Prrodn zdroje (N)

-1-

3. Metodologick metdy:
1) Pozorovanie
2) Porovnvanie
3) Analza
4) Syntza
5) Dedukcia
6) Indukcia
7) Matematicko-tatistick
8) Ekonomick modelovanie
4. Ekonomick trida
1) o vyrba?
2) Ako vyrba?
3) Pre koho vyrba?

Marketing
Technicko - organizan

SYSTM EKONOMICKCH VIED

Ekonmia
Odvetvov a prierezov ekonomiky

Veobecn ekonomick teria

Mikroekonmia
domcnos

firmy tt

Makroekonmia
firmy domcnos

Makroekonmia t as, ktor skma hospodrstvo ako celok

- nezamestnanos
- inflcia
Mikroekonmia
Domcnos spotrebn jednotka
Firmy - ...
Mikroekonmia sa del
1. Pozitvna
2. Normatvna posudzuje poznatky pozitvnej ekonomiky
Ekonmia
- je spoloensk veda, ktor skma ako jednotlivci a spolonos vyuvaj obmedzen zdroje
na vrobu tovarov a sluieb
- skma ako sa vyprodukovan hodnoty rozdeuj, vymieaj a spotrebvaj
- skma zkonitosti z ekonomickho hadiska
- ako veda zoveobecuje zkony a stva sa zkladom vetkch ekonomickch problmov

-2-

EKONOMICK SYSTMY
1., Zvykov systm tradin
2., Prkazov systm administratvny a centrlny
3., Trhov systm
4., Zmiean systm
Tzv. nstrahy v ekonomickom uvaovan:
1., Klam kompozcie
2., Zloit vzah medzi prinou a dsledkom
3., Musme dodriava zsady ,,ostatn premenn nezmenen Ceteris paribus
4., Subjektivita
Adam Smith- definuje, e ekonmia je skmanie prrody a spsobuje bohatstvo nrodov
Keynes- definuje, e ekonmia sa zober vrobou, distribciou, spotrebou tovarov,
Stigley- definuje, e ekonmia skma princpy , ktormi riadia rozmiestovanie vzcnych
zdrojov medzi konkurujce si ciele a ich zmyslom je maximalizova dosiahnutie tchto
cieov
Samuelson- ekonmiu ako vedu o vobe... ako sa rozhodneme poui obmedzen vrobn
zdroje alternatvnym vyuitm, aby sme dosiahli vyten ciele
ETAPY VVOJA EKONMIE
1. ETAPA = vvoj ekonomickho myslenia zo vzniku klasickej ekonmie
A. starovek = hlavne antick Grcko
Predstavitelia -Xenofn
- Platn
- Aristoteles
B. stredovek = niesol sa v nboenskom duchu
Hlavn predstavite Tom Akvinsk
C. novovek = predstavuj smery:
- merkantilizmus = (za hlavn zdroj bohatstva pokladal zahranin obchod a z neho prlev
drahch kovov, vvoz drahch kovov = zakzan, nesmel sa vyvies z krajiny musel sa zaho
kpi tovar.)
- fyziokratizmus = (odmieta preceovanie vznamu peaz)
= zkladn zdroj bohatstva krajiny = ponohospodrstvo
2. ETAPA = na zaiatku 20. storoia
1:) klasick ekonmia
Predstavitelia Smith
- Riccardo
- Maltus
- zaoberali sa teriou pracovnej hodnoty,
- tvrdili, e vekos hodnoty tovaru zvis od mnostva prce, ktor bolo vynaloen na jeho
vrobu

-3-

Smith presadzoval, e trhov mechanizmus je prirodzen samoregulovac systm avak

mus by zabezpeen sloboda loveka, sloboda vlastnctva, sloboda podnikania
- jeho dielo: ,,Bohatstvo nrodov
- lohou ttu by malo by ochraova krajinu pred vonkajim nebezpeenstvom
- udriava poriadok a spravodlivos vo vntri krajiny, budova a udriava verejn
zariadenia, o ktor nemaj zujem jednotlivci
Riccardo zaober sa podstatou ekonomickej renty, teriou komparatvnych vhod ,
zkonom klesajcich vnosov, kvantitatvnej teri peaz
Maltus je znmy populanou teriou (obyvatestvo sa rozmnouje geometrickm radom,
potraviny = aritmetickm radom, na zklade toho elezn zkon poda, ktorho rast
obyvateov mus stla mzdy robotnkov na rove existennho minima)
2:) utopistick smer
Predstavite Tom Mrus
- Karol Marx
Tom Mrus - tento smer za priny chudoby a problmov obyvatestva povauje skromn
vlastnctvo, preto to treba zrui a je potrebn zavies spoloensk vlastnctvo
Karol Marx - jeho ideolgia = Zklad socialistickho zriadenia
3:) neoklasick ekonmia prevlda do konca 30. rokov minulho storoia
3. ETAPA = 20. storoie
Predstavite Keynes
- tvrdil, e prinou nestability v trhovej ekonomike je nedostaton dopyt po investcich
a preto tt mus ovplyvova investin innos
- mono to dosiahnu dvojakm spsobom:
1., pomocou ttneho rozpotu
2., peanm a verovm regulovanm
1:) Monetarizmus
Hlavn predstavite Friedman
- odmieta ttne zsahy do ekonomiky
2:) Teria racionlnych oakvan ktorou presadzoval, e spotrebitelia a podnikatelia sa
sprvaj racionlne v tom zmysle, e robia vetko ako najlepie vedia.
3:) Ekonmia ponuky vysvetuje ako vyrba viac, efektvnejie, racionlnejie
- rieenie vid v podpore a stimulovan podnikavosti, iniciatvnej aktivity, tvorivosti, hadan
novch poznatkov a zavdzan inovci

-4-

TRHOV MECHANIZMUS (TM)

(2 tma)
Osnova:
1. podstata TM, funkcie (ak pln)
2. grafick rieenie
3. trh druhy a funkcie trhov
4. nedokonalosti TM
5. ekonomick loha ttu
1. Podstata TM
Trhov mechanizmus je sbor ekonomickch procesov, ktor ved k vzjomnej koordinci
relatvne nezvislch rozhodnut o vrobe a spotrebe priom ceny s zkladnou informciou.
(vhodnou formou ns vie spoji)napr. regionlne vstav = spoja vrobcov, spotrebiteov, ktor
sa pred tm nepoznali. Zkladnou informciou pre TM je cena)
Funkcie TM
Zkladn funkcia = trhov mechanizmus nm psob ako automatick regultor v ekonomike.
(najm ako regultor medzi vrobou a spotrebou)
Grafick znzornen systmov prstup
- Systm tvoria jednotliv prvky
- Systm je vtedy systmom, ke prvky,
ktor s v systme maj medzi sebou
urit vzahy.
- Systm si s okolm vymiea informcie,
finann toky, hmotn toky, personlne
toky...
Prklad na systmov prstup:
- Systm je Preovsk univerzita. Prvky
v systme s fakulty. Medzi fakultami s
urit vzahy.

Systm

Prvky
Okolie

Prvky TM
- zkladn prvky TM s: Trh, vroba, spotreba, dopyt ponuka, cena
- najdleitej prvok je trh
- alie dleit s vroba a spotreba na to nadvzujce prvky ponuka a dopyt.

-5-

Grafick znzornenie trhovho mechanizmu:

PONUKA

Vroba
Nklady

TRH

DOPYT

Spotreba
Dchodo
k

CENA

- namiesto vroby meme napsa do krku aj hmotn, nehmotn sluby = napr. firmy
- namiesto spotreby meme napsa do krku domcnos
- Vysvetlenie schmy: Vsledkom trhu je cena. Cena je tie vsledkom ponuky preto ide na
trh aj ponuka. Ponuka je zko spt s dopytom ide na trh aj dopyt. Ponuka by neexistovala
bez vroby a dopyt bez spotreby a preto tie id na trh. Cena je najzkladnejou informciou
Napr.: (praka stoj 10 000,. Spotrebite pozer na svoj dchodok. Vrobca porovnva cenu
so svojimi nkladmi. Preto medzi nimi vznik vzah. Tento obrzok dva odpove na tridu
otzok (o vyrba?, ako vyrba, pre koho vyrba?)
Trhov mechanizmus tento pojem sa chpe aj ako NEVIDITEN RUKA.
- A. Smith r. 1776 napsal knihu ,,Bohatstvo nrodov v nej sa hovor prvkrt o Neviditenej
ruke, ktor vyuva vlastnosti a podstatu loveka./kad z ns je individum, sname sa stara
o seba, o svoju rodinu..../
(Napr. obed nedostane len preto, e kuchrovi zle na tebe ale preto e kuchr je sebec
a chce ma peniaze a ty mu mus za ten obed zaplati. Chce sa ma dobre a ani nevie, e rob
dobre aj nm = to je Neviditen ruka trhovho mechanizmu.)
Podmienky fungovania TM
A: produkcia je rozdelen do samostatnch autonmnych jednotiek
- tto podmienka nie je vdy splnen. (Napr. pekrne mu by v kadom mesteku ale
eleznin doprava mus by jednotn v celom tte, lebo by skrachovala)
B: vrobcovia aj spotrebitelia s ekonomick slobodn /vone,slobodne sa rozhoduje, o kpi,
o bude predva)
- ani tto podmienka nie je vdy 100% splnen.(Napr. ekonomick ponmanie slobody je in
ako naprklad politick ponmanie. Mem s na Domau alebo na ravu ke mm peniaze.
Ke ich mm mlo alebo iadne nemem s = nemm ekonomick slobodu).
C: ceny sa utvraj vone na trhu ako vsledok ponuky a dopytu.
- tto podmienka tie nie je vdy splnen = (Napr. ceny energie s regulovan, ceny
prepravy, ceny potravn...)
- nedokonalos TM sa prejavuje na cene. Cena je vemi vysok alebo vemi nzka.
(Napr. Ke je vemi nzka cena = neoplat sa nieo vyrba pretoe nklady na vrobu s
vyie ako cena vrobku, ak je cena vemi vysok = potrebujem byt ale jeho cena je vemi
vysok nemm dostatok peaz, preto si tento byt nekpim)

-6-

TRH
- je miesto kde sa stretva ponuka a dopyt...
vi uebnicu..
Delenie trhov poda rznych hadsk:
A: poda zemnho (geografickho hadiska):
1. miestny trh = trh zo zeleninou, kvetmi, zemiakami...
2. regionlny trh = regin ari, Gemer/v minulosti/ , v sasnosti na 8 samosprvnych
krajov
Zempln, Spi s nesprvne rozdelen medzi koick a spisk kraj.
3. trh nrodn = je vytvran ttnymi hranicami slovenskmi hranicami. /hranice
s Poskom.../
4. medzinrodn trh = dve ekonomiky (tt) a viac spolu /trh slovensko-posk/,
5. trh integranch zdruen(zoskupen) = trh krajn eurpskej nie.
- Eurpska nia m 25 lenskch krajn
6.svetov trh
B: poda truktry tovarov a truktry sluieb:
- trh kapitlu
- trh prrodnch zdrojov
- trh spotrebnch premetov(topnky, mlieko)
- trh investinch statkov
- trh regulovan, trh neregulovan
- trh leglny, neleglny
- trh z hadiska ekonmie trh individulny, iastkov, agregtny,

-7-

Najprv to bolo 15 lenskch krajn + 10 lenskch krajn u v roku 1957

Nie s v Eurpskej ni: Chorvtsko, Bulharsko, Rumunsko...
4 (viehradsk tvorka)

10

esko
Slovensko
Posko
Maarsko
Litva
Lotysko
Estnsko

3 (pobaltsk krajiny)

2 (ostrovn krajiny)

Cyprus
Malta

1 (krajina)

Slovinsko

10 ttov E

3 (vek tty)

Nemecko
Franczko
Taliansko

3 (mal tty)

Belgicko
Holandsko
Luxembursko

6 (1957)

3 (ostrovn + poloostrovn krajiny)

Vek Britnia
rsko
Dnsko

3 (juansk krajiny+ pri stredozemnom mori)

panielsko
Portugalsko
Grcko

3 (nezastnili sa vo vojne)

vdsko
Raksko
Fnsko

10 + 6 + 3 + 3 = 25 ttov Eurpskej ni

-8-

FUNKCIE TRHU
- zkladn funkcia trhu - informan = trh nm poskytuje informcie (najm informcie
o kpyschopnom dopyte, alebo informcie o vrobnch monostiach.)
1:) motivan (stimulan) funkcia
= trh dva podnety jednej aj druhej strane
Napr: prv strana = viac etr kpi si nieo modernejie, lepie...(ja)
druh strana = vyrbaj kvalitnejie, menej zneisuj P...(firma)
2:) trh nm podstatnm spsobom prerozdeuje dchodky
= trh je erpadlo, ktor nasva vodu(peniaze) a vyerpva to v inch odvetviach. o mne
niekto zoberie, druh strana to dostane./napr. rast ceny tovarov, dovolenky, kozmetika, mda
ja dm a cestovn Kancelria dostane.../)
- trh zrove spsobuje, e niekomu finann prostriedky klesaj a niekomu rast
- trh funguje 20 rokov s prestvkami
Nedokonalosti trhu:
Trh aj TM napriek svojm vhodm m aj svoje nedostatky:
- fungovanie je najastejie preruovn:
- monopolizciou,
= na trhu sa stretva P a D, konkurencia(silnej, drav vyhrva) na zaiatku podnikaj
viacer na konci len jeden, dvaja
(napr.: silnej vaz. Nestarm sa o svoju zhradku niekoko tdov burina zvaz nad
kvetmi. V ekonomike to je podobne: podnik je siln zni konkurenciu. Vznik monopol, udva
si podmienky na trhu.) Nie kad konkurencie je vhodn pre spotrebitea.
- externalitami = priom sa tie externality osobitnm spsobom prejavuj vo verejnej sprve
A: negatvne externality = (dopady), ktor uritm spsob pokodzuj niektor trh subjekty
(napr. pri mojom pozemku stoj fabrika zvyuje iv. rove ale mne zle vplva na mj sad,
hluk... pre jednho vhody pre ma zle)
B: pozitvne externality = (napr. v dedine je zl cesta, postav sa tam firma, firma oprav
cestu, obyvate danej krajiny m z toho len pozitvne externality)
Trhov mechanizmus sa prejavuje ako nedostaton v:
- socilna sfra: (napr. narod sa niekto hendikepovan, mlo zarbal mal by nzku penziu,
preto tt podporuje slabch = tm nara socilny princp.)
- kolstvo: (napr. TM neplat obania prispievaj na tudenta, keby TM platil je menej
tudentov = nemali by za o tudova)
- zdravotnctvo: (napr. keby sa zdravotnctvo vetko platilo mnoh z ns by si operciu
nemohlo dovoli, tm, e platme poistku sa nazbierame ostatnm chorm na opercie)
- kultra: (napr. Keby fungoval TM s zatvoren divadl, galrie... )
- verejn preprava najm osb = (napr. cestovn neplat len oban ale aj tt prispieva, keby
len lovek tak by skrachovali.
Subjekt, ktor opravuje chyby TM = je tt
Ekonomick loha ttu = doplni

-9-

AGREGTNY DOPYT (AD), AGREGTNA PONUKA (AS)

(3 tma) 3.11.2005
1. Agregtny dopyt (AD)
2. Agregtna ponuka (AS)
3. Modely Agregtneho dopytu a Agregtnej ponuky
1. AGREGTNY DOPYT
- je shrn vetkch tovarov a sluieb, ktor s jednotliv hospodrske subjekty (domcnosti,
firmy, tt, zahraniie) ochotn kpi pri uritej cenovej hladine.
- niekedy sa hovor agregtny dopyt = agregtne vdavky
- po tovaroch a slubach na trhu je dan stom individulnych (iastkovch) dopytov
vetkch spotrebiteov
- je shrn vetkch tovarov a sluieb, ktor s hospodrske subjekty ochotn kpi pri uritej
cenovej hladine
- agregtny dopyt tvoria:
vdaje na spotrebu domcnosti
investcie firiem
ttne nkupy
rozdiel medzi exportom a importom
- agregtny dopyt je set trhovch dopytov na vetkch iastkovch trhov
- krivka agregatneho dopytu nm vyjadruje vzah medzi mnostvami tovarov a sluieb (Y)
a cenovou hladinou (P)
- krivka m klesajci priebeh to znamen, e pri zvyujcej sa cennovej hladine kles dopyt
po mnostve tovaru a sluieb
Grafick znzornenie agregtneho dopytu
P
Y-(produkt) = hmotn, nehmotn vrobky
= hmotn, nehmotn sluby
AD
AD = agregtny dopyt
P = cenov hladina
AD
0

- s krivky je zjavn, e m klesajci charakter agregtny dopyt je klesajci

- agregtny dopyt ovplyvuje:
1. cena
2. dchodky = (zvyuje sa kpna sila, ak abstrahujeme od spor)
3. poet domcnosti
4. rozsah trhu
5. preferencie = (to o uprednostuje spotrebite)

- 10 -

Spsoby vyjadrenia agregtneho dopytu

1. dvojsektorov model ekonomiky (iba firmy a domcnosti)
AD=C+I
C vdavky domcnosti (vdavky na tovary, sluby, potraviny...)
I investcie firiem
AD sa sklad len z tchto dvoch zloiek
2. trojsektorov model ekonomiky (domcnosti, firmy a tt)
- nazva sa aj = uzatvoren ekonomika
AD=C+I+G
C- vdavky domcnosti
I investcie firiem
G ttne vdavky
- to s ako keby 3 skupiny kupujcich, najdleitejia je pre ma G skupina, (Napr. kupujeme
koele = domcnos kpi 1,2koele, firmy 100,200 koie, ale tt kupuje niekoko stotisc
kusov.)
3.tvorsektorov model ekonomiky (domcnosti, firmy, tt a ist export)
AD=C+I+G+NX
C- vdavky domcnosti
I investcie firiem
G ttne vdavky
NX- ist export (= export import)
Me by + , - NX
C+I+G = tuzemsko
NX = zahraniie
2. AGREGTNA PONUKA
nm predstavuje objem produkcie, ktor s firmy ochotn ponka pri rznych cenovch
hladinch a danej vrobnej kapacite ekonomiky.
- je to shrn (suma) nsobku tovarov, sluieb a cien
- je to objem produktu, ktor s firmy ochotn ponknu pri rznych cenovch hladinch
a danej vrobnej kapacite ekonomiky
- vzah medzi agregtnym mnostvom ponkanch tovarov a sluieb (Y) a cenovou hladinou
(P) vyjadruje funkn zvislos
Grafick vyjadrenie agregtnej ponuky
P

Y*

AS

Y* = potencilny predmet (je to nejak n idel, kto

chce zapoj sa do prce, ale urite asti sa nezapjaj =
nepracuj)
- ekonomika neobsahuje za iadnych okolnosti Y*
- agregtna ponuka m svoje hranice
= je to shrn tovarov a sluieb = AS = T+S

0
Y
- krivka m rastci charakter, to znamen, e rast cien vyvolva rast ponuky
- respektve pokles cien vyvolva pokles ponuky
- tie hovorme o Zkone rastcej ponuky

- 11 -

Vrobn kapacita ekonomiky

- je dan mnohmi initemi
- zvis od hlavnch initeov
- shrn mnostva a kvality tovarov a sluieb a zvis od mnostva a kvality vrobnch
faktorov, initele (prca, kapitl a prrodn zdroje)
- zvis od organizcie prce, stupa uplatovania vedy a techniky
Ponuku ovplyvuje:
1. cena
2. zisk (vzah V a N)
3. ceny vrobnch faktorov
Hlavn initele

= mnostvo a kvalita vrobnch initeov (L,K,N)

L- pracovn kapitl),
K- kapitl,
N prrodn zdroje
= organizcie a uplatovania vedy a techniky

Potencilny produkt mono ho definova aj ako skuton produkt, ktor sa v ekonomike

vyrob pri prirodzenej miere nezamestnanosti
- je toton s maximlnym produktom
- (to je produkt, ktor sa d teoreticky vyrobi vtedy ak ni nepokazme)
- maximlny produkt, ktor sa d vyrobi v ekonomike pri prirodzenej miere nezamestnanosti
-Medzera produktu = rozdiel medzi skutonm a potencilnym produktom
AS=T+S
T = vetky tovary
S = vetky sluby

3. MAKROEKONOMICK ROVNOVHA
Grafick znzornenie makroekonomickej rovnovhy
P

PE

AD

AS

Y*

0
YE

PE = rovnovna cena produktu

AD krivka = na u je rovnak nzor(e m zhruba
takto tvar)
AS krivka = jej tvar je problematick(rzne
skupiny maj na u rzne nzory)
o sme schopn vyrobi a o by sme mohli
ete vyrobi
- nad E = vznik prebytok
- pod E = vznik nedostatok

- rovnovha nastva pri takej cene a mnostve tovaru na trhu, ke sily psobiace na trhu s
v rovnovhe
- pri tejto cene a mnostve je mnostvo tovaru, nktor chce kupujci kpi zhodn
s mnostvom tovarov, ktor s predvajci ochotn preda

- 12 -

Polemiky o tvare krivky AS viedli k vytvoreniu dvoch v zsade odlinch modelov

makroekonomickej rovnovhy a to:
1. Model klasick
predstavitelia:

Adam Smith
David Ricardo
- poukazuje na to, e by mali by minimlne zsahy ttu do ekonomiky (tt nebude
rozkazova koko mte vyrba, o....)
- platil asi do roku 1929,33(Vek krza v Eurpe)
- krivka agregtnej ponuky je zvisl
- ceny tovarov, sluieb a vrobnch faktorov s dokonale prun (ceny mu s hore aj
dole)/napr. prebytok zeleniny ceny s niie min. rok nedostatok zeleniny = ceny s vyie)
- trh prce je vdy v rovnovhe (neexistuje nedobrovon nezamestnanos) (Napr. nikto by
nemal by nezamestnan kto chce pracova)
- nedobrovon nezamestnanos = riei ekonmia
- dobrovon nezamestnanos = ou sa ekonmia nezaober je to len tvoja vec.
2. Model Keynesiansk
predstavite:
J. M. Keynes (1883-1946)
- uvauje s uritou aktivitou ttu
- krivka agregtnej ponuky je relatvne ploch
= vychdzame z predpokladu, e ceny vrobkov, sluieb, vrobnch initeov nie s
dokonale prun a niektor ceny s regulovan ttom
3. Model Monetaristick
- od slova moneta- peniaze
- nemusme vedie
4. Model novej klasickej ekonmie

- 13 -

MERANIE VKONOSTI EKONOMIKY

(3 Tma)
Osnova:
1. podstata
2. makroekonomick agregty
- hrub domci produkt (GDP)
- hrub nrodn produkt (GNP)
3. meranie alebo spsoby vpotu agregtov (GDP,GNP)
4. zistenie ak je vkonnos naej ekonomiky, ... + nvody na zlepenie ekonomiky
meranie vkonnosti ekonomiky
- napr. u portovca = portovec sa meria svojim vkonnom
- v ekonomike = spota mnostvo T, ktor sa v ekonomike vroby za urit as.

1. MERANIE VKONNOSTI EKONOMIKY M VEK VZNAM

= pre hospodrsku politiku,
= pre vldu
- musme dohodn- asov hadisko, jednotky, jednotn postup....
2. MAKROEKONOMICK AGREGTY
Hrub domci produkt (GDP)
= je shrn tovarov a sluieb vyrobench a poskytnutch za urit asov obdobie(1
kalendrny R.) vrobnmi faktormi na zem danej krajiny bez ohadu, kto je vlastnkom
tchto vrobnch initeov
(napr. mme tu Volswagen majite je Nemec ale mnostvo vyrobench ut sa zapotava do SR
ekonomiky) = zemn princp
Hrub nrodn produkt (GNP)
= predstavuje hodnotu tovarov a sluieb vyrobench nrodnmi vrobnmi faktormi priom
nie je dleit na zem, ktorho ttu tieto vrobn faktory psobia. Zle komu to patr
3. MERANIE A SPSOBY VPOTU GDP, GNP
- poznme 3 zkladn spsoby merania a vpotu GDP,GNP
1. produktov metda
- stam produkciu vetkch tovarov a sluieb
= medziprodukty nestavam (napr. zrno pre ponohospodrstvo= zrno, pre mlyny = mka,
pre spotrebitea = peivo, hodnota zrna sa nepota vade, len niekde = )
2. dchodkov metda
- stanie prjmov tch subjektov, ktor sa aktvne podieali na vrobe T a S
- stam najm mzdy zamestnancov, ist roky, renty(prjmy vlastnkov prrodnch zdrojov,
zisky firiem pred zdanenm, prjmy, dchodky vetkch ivnostkov, robotnkov, odpisy,
nepriame dane)
3. vdavkov (spotrebn) metda
- GDP = C+I+G+NX(-+NX)
= set vdavkov domcnosti + firiem + o sme dali na hlavn vdaje + ist export
1+2 = zisuj sa v oblasti vroby, produkcie v oblasti rozdeovania, 3 = v oblasti spotreby

- 14 -

Osnova:
1. podstata ekonomickho cyklu
2. fzy ekonomickho cyklu
3. proticyklick politika

EKONOMICK CYKLUS
(10.11.2005)

1. PODSTATA A PRINY EKONOMICKHO CYKLU

- cyklick vkyvy maj rzne pecifick vviny = meme ho chpa ako urit prejav
nerovnovhu, presnejie nerovnovha medzi dopytom a ponukou
- nerovnovha medzi vyuvanm vrobnch faktorov respektve ich neoptimlne vyuvanie
spsobuje ekonomick cyklus
- vyskytuje sa v kadom obdob a v kadom hospodrstve = je to urit
Hospodrska krza 1929 1935 = prejavuje sa rznou intenzitou
- spsobil ju pd Newyorskej burzy (v Nemecku sa dostal k moci A. Hitler)
Dvody preo vznikaj ekonomick cykly:
1. priny vntorn
- s to rzne chyby a nedostatky zvl v rmci trhovho mechanizmu
2. priny vonkajie (mimoekonomick)
- napr. klimatick podmienky, vojny, socilne nepokoje, zven domografick prrastky,
niektor vznamn vynlezy, nedostatok energie, nedostatok zemnho plynu
Grafick rieenie ekonomickho cyklu:
(Hospodrska krza m 4 fzy ekonomickho cyklu)
HDP

TREND
HDP- hrub domci produkt
X maximlne hodnoty na vrcholy
t-as
I.

II.

III.

IV.

I. fza = krza
II. fza = depresia
III. fza = oivenie
IV. fza = konjuktiva

Eknomick cyklus
- nie je dleit ako ta krivka ide ale dleit je trend = (v tomto prpade rastie, priemern
hodnota)
- Indiktory ekonomickej kategrie na zklade, ktorch sa fzy bliie vystihuj.
I. indiktor = hrub domci produkt
II. indiktor = zamestnanos
III. indiktor = cenov hladina
IV. indiktor = rokov miera

- 15 -

I. fza = Krza
- v prvej fze kles rove hrubho domceho produktu, sa aktvne nevyuvaj vetky
prrodn zdroje
- stpa nezamestnanos
- cenov hladina sa zvyuje (hlavne ceny dleitch tovarov a sluieb)
- rokov miera je vysok (cena peaz)
II. fza = Depresia
- nzka rove hrubho domceho produktu, ale alej sa hrub domci produkt u nezniuje
- nezamestnanos dosahuje vysok hodnoty
- cenov hladina sa stabilizuje
- rokov miera je alebo rovnak ako vo fze krzy alebo trochu kles (je niia)
po uritom ase prechdzame z II fzy do III. fzy
III. fza = Oivenie
- rast hrubho domceho produktu
- kles miera nezamestnanosti
- cenov hladina ne viac menej stabilizovan (ako v II. fze)
- rokov miera sa zvila oproti depresii
- ak sa dosiahne predchdzajci stav ekonomiky ideme do IV. fzy
IV. fza = Konjuktva
- dosahuj sa maximlne hodnoty hrubho domceho produktu
- nezamestnanos kles v niektorch prpadoch sa bli k takzvanej prirodzenej miere
nezamestnanosti
- cenov hladina je stabilizovan prpadne niektor komudity mierne rast
- rokov miera je pomerne vysok ale nie a tak ako vo fze krzy
- pulzovanie ekonomiky spsobuje aj problmy ekonomiky
- proti problmom musme pouva proticyklick politiku
Indiktory
HDP
Nezamestnanos
Cenov hladina
rokov miera

Krza
kles
stpa
rastie
najvyia

Depresia
nezniuje sa, (nemen sa)
Mierne kles
ako v krze (ustlen)
ako v krze (ustlen)

Oivenie
rastie
kles

Konjunktra

zvyuje sa

Doba ekonomickho cyklu

- naa ekonomika rozliuje tieto druhy ekonomickho cyklu:
1. dlh ekonomick cykly = trvaj 4050 rokov
2. krtke ekonomick cykly = trvaj 3-5 rokov
- s spsoben truktrou zsob, modernizciou, menia sa priania, elania zkaznkov
- ak jedna ekonomika upadne do krzy je otzka asu kedy padn do krzy aj ostatn
ekonomiky (napr. ak je jeden chor a prde do triedy je otzka asu kedy nakaz aj ostatnch)

- 16 -

3. PROTICYKLICK POLITIKA
- pod pojmom hospodrskou politikou ttu chpeme shrn cieov, nstrojov, rozhodnut
a opatren ttu v jednotlivch oblastiach ekonomiky
- ciele hospodrskej politiky ttu:
1. stabiln rast ekonomiky
2. stabiln cenov hladina
3. vysok miera zamestnanosti
- 1+2+3 = s to ciele, ktor maj vntorn (domci) charakter
4. vyrovnan platobn bilancia
- tieto ciele by sme mali chpa komplexne
- aby sme tieto ciele dosiahli musme ma urit nstroje hospodrskej politiky:
1. rozpotov alebo fiklna politika
- oakvame, e nm bude tlmi cyklick vkyvy (napr. cesta je rovn niekedy je hrboat,
aby sme ahie zvldali hrboat cestu s v aute pruiny ale aj tlmie aby tlmili nrazy.)
Zkladn nstroje fiklnej polititky s:
a. stavan stabiliztory /automatick zmeny v daovch prjmov/
b. zmern opatrenia / patria pre urit asov obmedzenie alebo pre urit zemia/
2. politika daov
3. politika monetrna (politika pean a menov)
4. politika verov (ako me fy, domcnos zska finann zdroje)
5. trukturlna politika
- (nrodn ekonomika sa sklad z rznych oblast ale nie vdy v rovnakom ase je potrebn
vetky oblasti rozvja, modern odvetvia mme zujem rozvja = dvame bonusy..., star
rozvja netreba = same im to)
6. obchodn politika
- (sa mysl najm clov politika /napr. mme zujem o urit tovar znime clo, spotrebn
dane, nemme zujem o tovar dme vyie cl)
7. dchodkov politika
- (politika prjmov = pre tudentov = tipendia, pre dchodcu = starobn dchodky, pre
nezamestnanos = podpory v nezamestnanosti...)
8. politika socilna
9. politika ekologick
- da m urit znaky, ktor platia:

= pravidelnos
= opakovatenos
= neelnos
- da je stle zaveden platnou prvnou normou (kto dane neplat je to prvne vymhaten)

- 17 -

NEZAMESTNANOS
Osnova:
1. podstata nezamestnanosti
2. formy nezamestnanosti
3. meranie nezamestnanosti
4. prirodzen miera nezamestnanosti (n. r. u)
5.boj proti nezamestnanosti hospodrska politika
- (trhov ekonomika a nezamestnanos je brat a streda)- neme by trhov ekonomika
s nulovou nezamestnanosou
Okunov zkon = ak klesne hodnota hrubho domceho produktu o 2%, zrove sa zvi
miera nezamestnanosti o 1%.
GDP

0
t
- Ak sa zvyuje hrub domci produkt nezamestnanos kles, ak sa zniuje hrub domci
produkt zvyuje sa nezamestnanos.
- Pomer je 2:1
QE rovnovne mnostvo
P
AD
AS
PE HDP hrub domci produkt
PE
0

Q
QE

Je AD a AS, vzjomnm psobenm AD a AS a vytvra makroekonomick rovnovhu,

s hodnoty makroekonomickej rovnovhy vieme uri GDP, nezamestnanos, inflcia.
- Medzi GDP a nezamestnanosou vznik OKUNOV zkon,
- Medi nezamestnanosou a inflciou vznik PHILLIPS zkon.
- Forma nezamestnanosti = vonkaj prejav.

- 18 -

Zkladn formy nezamestnanosti:

Delenie poda uritch kritri
1. frikn nezamestnanos
2. cyklick nezamestnanos
3. truktrna nezamestnanos
4. seznna nezamestnanos
5. skryt nezamestnanos
In kritria lenenia:
1. dobrovon nezamestnanos
2. nedobrovon nezamestnanos
alie kritria:
1. nezamestnanos krtkodob (do 6 mesiacov)
2. nezamestnanos dlhodob (nad 6 mesiacov)
Jeho lenenie
1. nezamestnanos zvan
2. nezamestnanos nezvan
1. Frikn nezamestnanos
- m krtkodob charakter (niekedy aj dobrovon =ete si chcem ui, nedobrovon =
chcem pracova ale nemm prcu)
- vyplva z pohybu pracovnch sl (sahujeme sa, zmenm svoj stav/vydm sa/...)
- prklad: manel dostane dobr ponuku bvaj v PO a ide pracova do KE, manelka ide
s nm a chvu jej trv km zane pracova, had si miesto adekvtne jej vzdelaniu =
krtkodob, frikn nezamestnanos
2. Cyklick nezamestnanos
- m dlhodob charakter
- je dsledkom cyklickho vvoja ekonomiky najm vtedy ak sa ekonomika nachdza vo
fze krzy a depresie
- najastejie je dlhodob (niekedy trv cel roky)
- prirovnanie = vlakov sstava vagny s za sebou lokomotva je z USA siln lokomotva
vagn, ktor je v krze potiahne
= sprava vagnov ide, ide slovensk vagn je zastaven SR vagn vyhodia
nahradia ho inm...
3. trukturlna nezamestnanos
- je dlhodob, vinou nedobrovon
- rieenie si iada ohromn mnostvo finannch zdrojov
- vyplva zo zmeny truktry nrodnej ekonomiky (hospodrstvo)
- aby sme mohli zaznamena zmenu musme si spomen na minulos
- napr. (zmena ban na motorov priemysel, bansk mesteko schtral, udia nezamestnan
lebo zavreli bane)
- na jednej strane prebytok pracovnch sl na druhej strane nedostatok pracovnch sl

- 19 -

4. Seznna nezamestnanos
- m krtkodob charakter
- seznny charakter sa prejavuje = stavebnctvo, ponohospodrstvo, lesnctvo, cestovn ruch
(kad prde v zimnej alebo letnej sezne = o s tm v jeseni ke tam je malo ud,)
5. Skryt nezamestnanos = (prezamestnanos)
- navonok sa neprejav, kad je zamestnan
- bola za socializmu
- vetci s zamestnan, ale nie kad pracuje
- prklad: do roku 89 mnoh podniky socialistick vykazovali ohromn stav prezamestnanosti
kde mohli pracova 2?3 pracovali 10,20. Preto po roku 89 prili manari a povedali koko
mte zamestnancov 1000 a toko dokete vyrobi u ns to vyrob 100. =prezamestanos.)
- v kolstve, v zdravotnctve = vea pracovnkov
- skromn firmy preo zamestna 4 pracovnkov ke to zvldnu len 2 pracovnci.
MERANIE NEZAMESTNANOSTI
Meranie nezamestnanosti sa vykonva 2 zkladnmi spsobmi:
1. meranie nezamestnanosti v absoltnych jednotkch
= (stam vetkch nezamestnanch na SR je 350 000 nezamestnanch
- je presn
- je tu jedna nevhoda = vieme, e to je vea
2. meranie nezamestnanosti pomocou relatvnych jednotiek
- udva sa v %
= (nieo .........

ru =

poet nezamestnanch
poet prce neschopnch pracovnkov x 100 = xy ( %)

napr.
Poet prceschopnch obyvateov = zamestnan + nezamestnan, ktor chc pracova
Obyvatestvo, ktor je mimo trhu prce (existuje aj 3. skupina)
PRIRODZEN MIERA NEZAMESTNANOSTI (N.R.U)
- je tak, pri ktorej sily, ktor psobia smerom k zvyovaniu cenovej a mzdovej inflcie s
vyrovnan
- je tak, pri ktorej inflcia je relatvne stla
- je tak, ktor je mono dlhodobo udra
- doplujca poznmka = prirodzen miera nezamestnanosti je vdy vyia ako 0
- v kadej ekonomike je urit % nezamestnanch = aby bolo na trhu prce z oho si vybera
= je to zlat stredn cesta medzi nzkou mierou nezamestnanosti (umelo udriavanou)
a tou vysokou mierou nezamestnanosti
- prirodzen miera nezamestnanosti nm rastie
- k tomuto slu sa dostvame len odhadom
- 20 -

Dvody preo prirodzen miera nezamestnanosti rastie

1. demografick zmeny
- nevhodnm spsobom sa men truktra obyvatestva( = s problmy s vekovou, s etnickou,
s nrodnostnou, so socilnou truktrou
= (na SR prrastky obyvatestva nie s celkom v poriadku, narast poet etnickch skupn,
miera nezamestnanosti pjde hore)
= (na SR pravdepodobne prirodzen miera nezamestnanosti pod 10% nepjde)
2. nevhodn vldna politika
- vek as vldnych peaz sa venuje na pasvnu ekonomiku
- podpory nezamestnanosti s prli vysok v porovnan s priemernmi mzdami
3. rastca truktrna nezamestnanos
- mnoh krajiny pred tm vemi siln, prosperujce hospodrstvo, banctvo zanikaj lebo id
do popredia in sluby
obr. 4
W
L - ekonomick aktvne obyvatestvo
DL
ponuka
SL
W - cena
DL - krivka dopytu po prci
SL - krivka ponuky po prci
dopyt
WE - rovnovne metdy
WSK

WE

E F - dobrovon nezamesntanos
E-F

0
LE
- ak potiahneme

L
iaru niie = nzka mzda

Prklad: kto zarba 10 000,- ke bude chodi do prce dostane 15 000,. Ale kto zarba
70 000, a f mu povie bude chodi do prce aj v sobotu dostane 80 000. Ten u o prcu
zujem nem, neoplat sa mu to. = Netreba loveka preplati =potom nem zujem o prcu.
Negatvne ekonomick dopady pri nezamestnanosti:
1. Ekonomick dopad
- plytvanie, nevyuvanie ekonomickch zdrojov (prce, kapitlu, prrodnch zdrojov)
2. Socilny dopad
- (kriminalita, stresy, rozvody, psychick problmy...)
- americk psycholgovia sa snaili koko % zla znamen strata prce =
100 %= strata manelky, smr sestry...
60% = je strata prce

- 21 -

TRHOV DOPYT A PONUKA

OBSAH:
1. Trhov dopyt
2. Trhov ponuka
3. Trhov rovnovha
1. TRHOV DOPYT
= shrn samostatnch rozhodnut spotrebiteov o poadovanom mnostve a kvalite tovarov
a sluieb v zvislosti od cieu
Zkladn rovne dopytu: (druhy dopytu)
1. Individulny dopyt dopyt jednotlivca (jednho spotrebitea) po konkrtnom (jednom)
tovare alebo slube
2. iastkov dopyt dopyt vetkch spotrebiteov po jednom tovare alebo slube
3.Agregtny (cenov dopyt) dopyt vetkch spotrebiteov po vetkch tovaroch a slubch
makro-ekonomick sfra
Funkcia dopytu = (Matematick funkcia )
- vyjadruje nm zvislos medzi mnostvom poadovanch tovarov a sluieb a ich trhovou
cenou.
- pri podmienke ceteris paribus.
- uvaujeme, e plat zkon klesajceho dopytu, teda zvyujca sa cena sa odra na dopyte.
Dx = f (Px, I, X, Pn, F)
Poradie Px, I,.... s poda dleitosti = (zle na porad)- dopyt je ovplyvovan hlavne Px
a I na to nikdy nezabudn
x- kvantita dopytu je funkciou
Px cena danho tovaru !!!!
I dchodky domcnosti!!!! (ak sa zvia dchodky budem ma v dopyt)
X- rozsah trhu (mnostvo spotrebiteov) (posun krivky zvenie trhu)
Pn- ceny substitunch tovarov (ceny komplementrnych/doplujcich sa tovarov) napr. cena
auta a cena pohonnch hmt + ceny substitunch tovarov napr. /bravov mso, hovdzie
mso, kva, aj/
- ak sa zvia ceny substitutov, tak sa zvi dopyt po konkrtnom tovare
F moje preferencie, moje zuby, konky (tento inite je viacmenej iracionlny)
- ak sa zvia preferencie
Faktory /initele/ vplvajce na dopyt:
1. cena
2. nae prjmy
Obr. 1.: Pohyb dopytu po krivke (D je ovplyvnen cenou)
D - Dopyt
P
P - cena
Q - mnostvo
D2
D1 dopyt sa posva vavo = zniuje sa
D2 D
P2
D1
Q2
Q

- 22 -

Vemi dleit
1. pohyb po krivke dopytu je ovplyvovan vdy cenou
2. pohyb mimo krivky dopytu je ovplyvovan ostatnmi veliinami ako cenou
Dopytov krivka sa pohybuje doava = zniuje sa dopyt!
- ak kles dchodok, ak sa rozsah trhu zni, ak cena tovarov substitutov sa bude zniova
Dopytov krivka sa pohybuje doprava = zvyuje sa dopyt! (nakupuje sa menej T a S)
- ak rastie dchodok, ak sa rozsah trhu zvi, ak cena tovarov substitutov sa bude zvyova
- prv inite je kontanta nemen sa
- men sa iba prjem rodiny disponobiln prjem
- domcnos zvyuje svoj dopyt
napr. ni sa nemen ale zni sa rozsah trhu (obslunos personlu, zhorenie poasia =
rozsah trhu sa zmenil pravdepodobne dopytov krivka sa pohybuje doprava.)
2. TRHOV PONUKA
= predstavuje mnostvo tovarov a sluieb, ktor dodaj vrobcovia na trh pri uritej cene
s cieom maximalizova zisk
- maximalizova zisk = (.......)
Funkcia ponuky:
- nm vyjadruje zvislos ponkanho mnostva od trhovej ceny (krivka ponuky je grafickm
vyjadrenm funkcie ponuky)
- krivka ponuky vyjadruje sprvanie PREDAVAJCICH
Zkladn initele, ktor nm vplvaj na ponuku:
1. cena danho tovaru, cena danej sluby = (je dan trhom)
2. nklady = N na produkciu,
3. ceny alternatvnych vrobkov
4. organizcia trhu (ak s normy, predpisy)
5. zmeny produknch podmienok (napr. poasie, katastrofy...)
Sx = f(Px, C, O)
- usporiadanie je v logickom porad
Sx ponuka je funkciou (m vyia cena tm viac vrobkov vrobca ponuka)
Px= cena dannho tovaru !!!
C = nkladmi! O = organizcia trhu
Obr.2
P

Px - c = je cena, ktor vznikla na trhu

Sx vplva priamo na Px, C

- 23 -

Grafick znzornenie
Obr3
Y
S1

- m je cena T vyia tm je ponuka danho T vyia

- Krivka sa trochu men pri ponuke prce (L), ponuke
peaz (M) aj pri ponuke pdy (N)

1. pohyb v rmci krivky = ke skmame ponkan mnostvo v zvislosti od ceny /pohybuje

sa len po tej krivke/
- cena vrobkov kles = ponuka sa zmenuje posun krivky doava,
- cena vrobkov rastie = ponuka sa zvyuje posun krivky doprava
2. pohyb mimo krivky
- cena na trhu je t ist spotrebite nie je ochotn viacej plati ale nklady sa zvili ale
vroba danho tovaru je menej aktraktvna preto obmedzuje vrobu vrobkov
obr 4.
cena
nklady
nklady

zisk
zisk

Posun krivky ponuky doprava spsobuj:

- cena nakupovanch vrobnch faktorov, ak bude klesa = spsob posun krivky doprava
- ak sa zisk bude zvyova
- ak ceny alternatvnych vrobkov bud klesa, celkov poet vrobcov sa zvi
- ak bud zaveden nov modern technolgie, ktor spsobia znenie vrobnch nkladov
Posun krivky ponuky doava spsobuj:
- zvenie cien vrobnch faktorov
- zisku bude klesa
- ceny alternatvnych vrobkov s bud zvyova
- celkov poet vrobcov sa zni
- nov technolgie zvia vrobn nklady
- nepredvdan udalosti = ivotn pohromy, nepriaze ponohospodrstva
3. TRHOV ROVNOVHA
= Trhov rovnovha nastva pri takej cene a mnostve, kedy je mnostvo, ktor s kupujci
ochotn, schopn (chcem kpi ale nemm na to peniaze) kpi, zhodn s mnostvom, ktor
s predvajci ochotn preda
= trhov rovnovha alebo rovnovna cena je tak stav, e pri uritej cene a mnostve ke je
mnostvo, ktor s kupujci ochotn kpi zhodn alebo rovnak s mnostvom , ktor s
predvajci ochotn preda
- bod ktor tto situciu na trhu vyjadruje sa nazva = bod trhovej rovnovhy (E) =
ekvilibrium (rovnovha)
- tento stav trv vemi krtko ak vbec nastane

- 24 -

TRHOV NEROVNOVHA
- stav nerovnovhy nastva ak je prebytok tovarov = trhov cena je tak, e motivuje
kupujceho
Prpady trhovej nerovnovhy:
1. prebytok tovarov (nad E)
= vtedy t trhov cena je tak, e motivuje kupujceho
- nazva sa = trh kupujceho, spotrebitea
2. nedostatok tovaru (pod E)
= hovorme o tejto situci, e je to trh predvajceho,
- predvajci diktuje svoje podmienky, vznik konkurencia medzi kupujcimi (v minulosti
konkurencia na nkup zjazdov do Juhoslvie 50 lstkov a 300 ud, o tam chceli s)
Grafick znzornenie ekonomickej rovnovhy:
obr5
P
S
Ponuka je via ako dopyt = PREBYTOK
dopyt

prebytok

Dopyt je v ako ponuka = NEDOSTATOK

ponuka
dopyt nedostatok E

PE

ponuka

Q
QE

- 25 -

SPRVANIE SPOTREBITEA
(9. Tma)
Obsah:
1. Uitonos celkov uitonos, hranin uitonos
2. Substitun a dchodkov efekt
3. Indiferenn krivka
4. Zhrnutie
UITONOS
- je to subjektvny pocit uspokojenia, ktor jednotlivec dosahuje spotrebou uritho tovaru
alebo sluby
- napr.: (modelov situcia - sme vemi smdn, nezobrali sme si nijak npoje, vonku svieti
slnko, po dlhom ase njdeme stnok a kpime si prv pohr coly, al a al pohr nm a
tak dobre chuti nebude ako ten prv pohr coly, subjektvne oceovanie = to je len n
pocit.)
Mnostvo spotrebovanho
tovaru
0 (iadny pohr limondy
1 (po prvom pohri coly)
2 (al pohr)
3 .....
4.....
5.....

Celkov uitonos

Hranin itonos

0
4
7
9
10

4
3
1
10

4 = rozdiel medzi 1 pohrom a alm

3 =7-4
Hranin uitonos - dvajme sa na u ako na dodaton uitonos , ktor vznik
v dsledku alej spotreby tovarov a sluby
4- maximlna
U- celkov uitonos
1 minimlna
Q - mnostvo
0- iadna spokojnos
P
10
8

Uitonos

Hranin itonos (MU)

P
4
3

4
2
1
0

1
0

5 Q

- me s aj do mnusu (dostvame sa z dobrch pocitov uitonosti do negatvnych = ke to

preenieme s colou 7 pohrov, ale cola stoj stle toko isto = objektvne nklady na tovar,
ale subjektvne pocity - zkaznka
Rovnovha spotrebitea
- 26 -

- zkon o rovnakej uitonosti z jednho dolra (z koruny, libry) vyjadruje, e dopyt

po kadom tovare sa zvyuje a po bod, v ktorom sa hranin uitonos poslednho dolra,
ktor sa vynalo presne rovn hraninej uitonosti poslednho dolra vydanho na
akkovek in tovar.
- tto zkladn podmienku rovnovhy spotrebitea mono vyjadri v pojmoch hraninej
uitonosti (MU) a cien (P) rznych tovarov a zapsa takto:
MUtovaru 1
P1

MU tovaru2
P2

MU tovaru3
P3

Substitun efekt (efekt nahradzovania)

- pomocou tohto efektu sa d vysvetli jav, e zvyujca sa cena sluby
znamen pokles spotreby danho tovaru
napr.: ak sa zvyuje cena kvy, spotrebite had podobn tovar alebo
tovar s podobnmi vlastnosami ie substituje ie nahrdza jeden tovar
inm tovarom, naprklad kpi si aj
Dchodkov efekt
- znamen, e ke rastie cena tovaru alebo sluby a v dchodok ako
prjem je kontantn, kles v relny dchodok a vy budete kupova
menej toho tovaru, ktorho ceny vstpli
- dchodkov efekt zva multipu... (posiluje) substitun efekt a to
vedie k poklesu celkovmu dopytu
Indiferenn krivky
- preo indiferenn krivky s indiferenn = samotdium (indiferencia)!!!!!!!(o je to
indiferenn)

- modelov prklad:
Predstavme si spotrebitea, ktor kupuje len dva zkladn druhy tovarov. 1
komodita = potraviny a npoje
2. komodita = odevy
- kad komodita m svoje ceny, ak m urit alebo obmedzen prjem,
ktor mus rozdeli na rzne kombincie (viac potravn, mus kpi menej
obleenia a naopak)
- grafick znzornenie:
odevy
p1q1

AD

R n dchodok
R = p1q1 + p2q2

Potraviny + odevy
P2q2
- maximlna

- 27 -

- aby sme dostali relny obraz sprvania sa znika tak tto dopytov krivku doplnme
o rozpotov priamku
- grafick znzornenie rozpotovej priamky:
Komodita 2
zvyovanie
prjmu
q2 = R
p2
0

q1 = R
p2

Komodita1

Zver:
Dopyt sa zvuje
R (prjem sa
zvyuje)
Cena sa zvyuje

statok (tovar a sluba)

je normlny
statok atipick

Dopyt sa
zniuje
statok podradn
statok je ben

- Zvi sa dopyt domcnosti no zvi sa aj dopyt po uritch tovaroch

- Zvi sa dopyt domcnosti a zrove sa zni dopyt po tovare u nekupujem tovar (kpim lep
- Cena danho tovaru sa zvuje napriek tomu, e cena sa zvyuje dopyt sa tie
Cvienie

Racionlny spotrebite
- je tak ,ktor sa usiluje maximalizova svoje slasti a minimalizova strasti
- je tak, ktor sa usiluje dosiahnu najvyie uspokojenie pri minimlnych vdavkoch
- v tejto svislosti sa stretvame s pojmom uitonos.
- uitonos je to abstraktn pojem
- oznauje subjetvny pitok repsektve uspokojenie so spotreby uritch tovarov, sluieb
- spotreba rozlinch mnostiev toho istho statku neprina loveku rovnak uspokojenie
napr. (pitie piva, coly....)
- na zklade empirickch zisten spotreba prvej jednotky vyvolva najintenzvnej pocit
uspokojenia, so spotrebou alch jednotiek sa intenzita uspokojenia zniuje.
Hranin (maginlna) uitonos (MU)
- je to prrastok celkovej uitonosti (celkovho uspokojenia spotrebitea) vyplyvajci so
spotreby dodatonej jednotky tovaru
- s rastom spotreby tieto prrastky klesaj hovorme aj o Zkone klesajcej hraninej
uitonosti
X
Uitonos Ux
Mux (Hranin uitonos)
0
0
1
15
15
2
26
11
3
33
7

- 28 -

4
5
6

37
37
33

4
0
-4

Graf celkovej uitonosti

Graf hraninej uitonosti

40
30
20
10
0 1
2
3
4
5
6
Rovnovha spotrebitea
- ak skmame uitonos jednho statku, toto nm ete n euke koko spotrebite bude
alch statkov chcie kpi
- kad spotrebite m urit dchodok, ktor chce poui na spotrebu a potreby na
uspokojenie kombinciou rznych statkov
- pri rznych kombinciach nm vznik rozdieln hrna uitonos (je to suma vetkch
statkov)
- racionlny uvate si rob tak kombincie, aby pri danch cench dchodku dosiahol
maximlnu hrn uitonos
- urit statok sa nakupuje dovtedy km sa jeho hranin uitkovos pripadajca na jednu
pean jednotku vyrovn hraninej uitonosti inch statkov pripadajcich na prv pean
jednotku
MUtovaru 1 =
MU tovaru2 =
MU tovaru3
P1
P2
P3
Substitun efekt
- so zvyujcou sa cenou kles spotreba danho tovaru
- pri nemenosti ostatnch initeov je ho eln nahradi ie substitova inm, ktor je
relatvne lacnej
Dchodkov efekt
- ak rastie cena statku, dchodok je kontantn
- v prpade zvenia relneho dchodku me tlmi, respektve prevai substitun efekt
Indiferenn krivky
- je to grafick znzornenie dopytu po rznych tovaroch pri danom dchodku
R- dchodok obr. hore
Prklad: mm dchodok 1 000, Sk cena prvho vrobku je 20, cena druhho vrobku je
30, Sk (tento prklad sa riei graficky)
1. prpad:
q2 = 0
P1 = 20
P2 = 30
30
R = 1000 = 50 ks
20
q2p2
- 29 -

2. prpad:
q1 = 0
R = 1 000 = 33 ks
0
q1p1
50
30
ELASTICITA DOPYTU A PONUKY
(15.12.2005)
Obsah:
1. Elasticita (prunos)
2. Rozdelenie elasticity poda uritch hadsk
3. Meranie elasticity, grafick znaenie (vzorec)
ELASTICITA
- pod elasticitou rozumieme percentulnu zmenu poadovanho alebo ponukneho mnostva,
ktor nastva pod vplyvom percentulnej zmeny niektorho initea (cena tovaru alebo
sluby, cena inho tovaru /tak, ktor m urit logick vzbu k nmu tovaru, substitun,
komplementrny/ , dchodok (prjem), rokov miera)
- vzorec elasticity mme dvojak
1. jednoduch vzorec:
obr1:

Ed 1
Ed 1
Ed 1

prun dopyt
jednotkov (jednoduch) dopyt
neprun dopyt

2. zloitej vzorec:
obr2:

Elasticita (prunos) dopytu me by:

1. cenov !
- (skmame ako zkaznk reaguje na nakupovan mnostvo, ke sa menia
ceny)
- budeme sa venova tejto elasticite
2. dchodkov
- (skmame ako prune, neprune reaguje zkaznk ak sa men jeho
dchodok) /ako sa skma, museli by sme sa kadho pta, i sa jeho
dchodok zvil, alebo znil/
Ed dchodkov tovary
- Ben (P vzrast, dopyt u benho
zkaznka je kontanstn)
- Luxusn (P vzrast, dopyt u benho zkaznka
kles)
- Podradn
- 30 -

3. alie elasticity
- (napr. daov, menia sa daov sadzby, i nakupuje zkaznik viac)

Grafick rieenie elasticity dopytu:

Tieto prpady s ben:
P

0
Nulov elasticita:

0
Q
Elasticita cenov nekonen

P
D
P
P kont

Q kont.
Cena je kontantn ale men sa
mnostvo
Nulov elasticita:
Mnostvo liekov je kontantn ale cena
sa me meni, tzv = nulov elasticita.
(napr. benzn, cena sa men ale ja stle
kupuje mnostvo)
ELASTICITA PONUKY
- je to percentulna zmena, teda pokles alebo rast ponkanho mnostva,
ktor nastva pod vplyvom percentulnej zmeny rastu aelbo poklesu
niektorho initea /cena, nklady)
Elasticita ponuky nadobda rzne podoby:
1. cenov
2. nkladov
3. daov

- 31 -

SPRVANIA FIRMY V PODMIENKACH DOKONALEJ KONKURENCIE

- zkladnm cieom kadej firmy je dosahova ZISK (je to predpsan aj
zkonom)
- znaka Z
- Zisk je to rozdiel medzi celkovmi prjmami a nkladmi (Z = prjmy
nklady)
- pri nkladoch musme dva vek pozor na asov obdobie
asov obdobie pri nkladoch delme:
- ke spomname nklady s to nklady na pracovn silu, nklady na
kapitl, nklady na
prrodn zdroje
- skmame tie ako je schopn ponuka reagova na zmenen dopyt
1. Vemi krtke obdobie
- ke sa zmeni dopyt vo vemi krtkom obdob niesom schopn urobi
zmenu ani v jednom z nich
- napr. mme retaurciu denne mi prchdza 40 zkaznkov, a zrazu mi
prde 80 ud ja nie som schopn obsli 80 zkaznkov lebo mm mlo
prconkov, potravn...
- nereagujeme nim
2. Krtke obdobie
- napr. retaurcia zamestnanec mi povie v sobotu tu prde 100 ud,
mpem reagova tak, e prjmem viacej pracovnkov, brigadnkov.
- sme schopn svojou ponukou iastone reagova
- menm len jeden vrobn inite = reagujeme pracovnou silou
3. Dlh obdobie
- napr. zrazu pri mojej retaurci postavia dialnicu, viem, e budem ma
viacej zkaznkov, mm as na to aby som zmenila vetk vrobn
initele, prjmem viacej praconkov, rozrim priestory, pristavm terasu....
- mme reagova vetkmi initemi
Zkladn kritria lenenia nkladov
1. z hadiska uskutonenia platieb
2. z asovho hadiska
- vemi krtke
- 32 -

- krtke
- dlh
3. z hadiska sfry vzniku (kde vznikli)
4. lenenie nkladov poda ich vzahu k objemu produkcie
FC oznaenie fixnch nkladov
- s to tak nklady, ktor sa nemenia s objemom produkcie
VC oznaenie variabilnch nkladov
- s tak, ktor sa s objemom produkcie menia, ale musme bliie skma
aj tenspsob zmeny ako sa menia

- mu sa meni tvorako:
1. proporcionlne (akokeby rovnomerne)
2. neproporcionlne (nklady sa menia ale raz viacej, raz menej)
a. progresvne s najhorie
b. degresvne zvyuj sa s objemom produkcie
c. regresvne s zvltne, m viac sa produkuje, tm nklady
regresvne klesaj (napr. nklady na prestoje)
TC oznaenie celkovch nkladov
- s stom fixnch nkladov a variabilnch nkladov
TC = FC + VC
AC oznaenie priemernch nkladov
- celkov nklady delen poet prslunch jednotiek
AC = TC
AFC = FC (priemern fixn nklady)
variabiln N)
q

AVC = VC (priemern
q

MC hranin (maginrne) nklady

MR hranin (maginrne ) prjmy
MC = MR
- ak hranin prjem ete je v ako nklady na tto slubu mem
zvova nklady na vrobu
- ak je pribline rovnak, tak kad al kus jeho nklady bud vyie ako
jeho....

- 33 -

FIRMA V PODMIENKCH DOKONALEJ KONKURENCIE

Obsah:
1. prjmy a nklady
2. grafick rieenie
Dokonla konkurencie - jednotliv firma neme ovplyvni trhov cenu
1. podmienka - cena je vsledkom dopytu a ponuky, firma ju neme
ovplyvni
2. podmienka existuje vek poet firiem, ktor ponkaj ....
3. podmienka vek poet spotrebiteov
(napr. mme trh je na om vek poet pekrni, jednotliv pekre
neme vemi meni cenu, a firmy, ktor pristupuj na trh sa musia
prispsobi cene.)
TR = p.Q
TR celkov prjmy
p cena
Q mnostvo ponkanch sluieb
- dopytov krivka v tomto prpade m tak zvlatn tvar = viacmenej
priamka, a firma svoje celkvo prjmy tak zvuje, e zvuje celkov
mnostvo ponukanch sluieb, vrobkov
cena
TR

AR = MR = cena
0
mnostvo
AR = MR = cena
- 34 -

MR hranin prjem
AR priemern prjem
Obr. 2
C

C nklady
AC priemern

MC
nklady

Q mnostvo
MC nklady
hranin
AC
AVC

AVC AFC p cena

AC =TC/q
AFC = FC/q

AFC
0

Q
Q sk

- V podmienkach dokonalej konkurenciefirma alebo podnik me

dosahova zisk dvojakch spsobom:
a., zvovanie objemu produkcie
b., minimalizcia nkladov
napr: vyrbame nieo, o stoj na trhu 10 Sk, my to sme schopn vyrobi
za 8 Sk, na kadom vrobku mme zisk 2 Sk, me zvyova zisk tak, e
bude zvyova objem produkcie, mnostvo produkcie sa nemen ale
sname sa zni nklady na vrobu.
- Grafick znzornenie:
TR
TC

TC

TC celkov nklady
TR - celkov prjmy

TR = pQ
+
0
Q1

Q2

Q3

1. bod ukonenia innosti : p = AVC

- ak nm cena kryje
Napr: (predstavte si nejak jedlo,ke cena za jedlo je 150 sk, cen anm
uhrcza len variabiln nklady(mzda, potraviny), ale o flexibiln nklady.
Treba koni)
2. bod vyrovanania: p = AC
- 35 -

- ak nm cena, ktor prichdza z trhu kryje priemern nklady

Cena na trhu je akurtna grafick znzornenie:
R
MC
C
p2
p1- cena
p2 cena sa zvi
zisk
p3 cena sa zni
p1
AC
p3

strata

Q2

FIRMA V PODMIENKACH NEDOKONALEJ KONKURENCIE

Obsah:
1. podstata monopolu (uvdza prklad monopol)
2. grafick rieenie
Monopol pochdza z dvoch greckch slov
(mono jedin, poleo predavajci)
Nedokonla konkurencia- ke niekoko firiem (v krajnch prpadoch len
jedn) ovldaj trh (kontroluj a uruj ceny, kontroluj a uruj
mnostvo)
- nara normlny priebeh trhovho mechanizmu
Spsoby, na zklade, ktorch vznik monopoln (vsadn)
postavenie:
a., na zklade prrodnch podmienok
napr. (Na mojom pozemku je voda, nikde inde v okol preto ja mm
monopoln postavenie, saudsk arbia m ropu)
b., zsahom ttnej moci
napr. (typick zsah ttnej moci bola v minulosti produkcia alkoholu,
cigaretovch produktov)
c., spsob vytvranie monopolov, v dsledku procesov koncentrcie

- 36 -

o firmy i u menie alebo vie, ktor vyrbaj prbuzn tovary

- silnej, drav vyhrva
o titeo firmy sa zlcili
Vrobk monopolnch firiem s
1., plne identick = plne rovnak napr. jame
2., rozdieln = napr. dopravn sluby,leteck, autobusov
3. diferencovan ale zastupiten = daj sa iaston nahradi, napr.
autobomily (trabant = iba odvezie, mercedes = klma, pohodlie , potae
4. vrobky alebo sluby bez blzkych substitutov = vrobky tak, ktor sa
nedaj nim inm nahradi, napr. (dialnice, eleznice SR)
PROBLEMATIKA TRHU VROBNCH FAKTOROV (18. kapitola as 1.2)
TRH PRCE A CENA PRCE (kapitola 19. as1,2)
TRH PDY A (20 kapitola, as 1,2,3,4)
TRH KAPITLU A ROK (21 kapitola, aas 1,2,3)
TRH VROBNCH FAKTOROV
Zkladn vrobn faktory:
1. pda
2. prca
3. kapitl
Zkladn typy trhov
1. trh tovarov a sluieb
- na strane dopytu s: domcnosti
- na strane ponuky s: firmy
2. trh vrobnch faktorov
- nesluia na priame uspokojovanie potrieb domcnosti
- vlastnkmi vrobnch faktorov s firmy = strana dopytu
- 37 -

- na strane ponuky = majitelia vlastnci jednotlivch faktorov, domcnosti

- ceny vrobnch faktorov:
a., cenou (odmenou) za prcu = mzda
b., cenou za pdu = pozemkov renta za prenjom pdy
c., cenou kapitlu = rok (cena za poian kapitl)
- komu ja (verite) kapitl poiiam za to ten dlnk dostane rok
- spotrebovavanm troch vrobnch faktorov sa zskava = total produkt (TP)
- v praxi kad podnik nevyrba rovnak mnostvo vetkch faktorov
- hranin produkt prce, pdy, alebo kapitlu(dodaton produkt) = marginln produkt
(MP)
ak zvim o jednotku pdu pri nezmenenej cena kapitlu = dostanem MP pdy
- ocenenie celkovho produktu (TP)
TP x p = prjem z TP (TRP) total revenou produkt celkov prjem z celkovej produkcie
- ocenenm:
MP pdy x p = MRP (pdy)
MP prce x p = MRP (prce)
MP kapitlu x p = MRP (kapitlu)
dopyt po hraninch faktorov je ovplyvovan (zvis):
= od mnostva hraninch produktov (mnostvom o ja vyrobm)
= z prjmov (koko za dan produkt zskam)
- dopyt po vrobnch faktorov je odvoden (pecifick), tzn. je odvodenm dopytom a je
odvoden od finlnych produktov (v pn penica, zemiak...), ktor sa zskavaj z tohto
vrobnho faktora
ponuka po hraninch faktorov je ovplyvovan (zvis):
= cena za vrobn faktor (rastom ceny, ponuka rastla)
- ponuka pdy m vertiklny tvar je neelastick
je vyia , niia od ceny
- urenie ceny pdy ak pdu predm
vychdzalo sa z renty pdy
-pda doke uivi tri genercie po dobu 21 rokov = 21 ronho syna, 42 ronho otca tohto
syna a zrove starho otca 63 ronho.
spsoby urenia ceny:
1. cena pdy = renta x 21 (rokov)
- historick spsob vpotu ceny pdy
2. cena pdy = renta / rok x 100
- dominujte tento spsob v naich ekonomikch
Dopyt po prci:
- je urovan hraninm produktom prce
- a prijmom z hraninho produktu prce
- krivka dopytu po prci je potrebn odvodzova z hraninho produktu prce (MPL)

- 38 -

vypota sa ako pomer celkovho prrastku produkcie prce a celkovho prrastku prce
MPL = o TP / o L
o delta = m by trojuholnk
Formy mzdy:
A. nominlna mzda jej poberate ju dostva .....
B. relna mzda mnostvom objemu tovarov a sluieb, ktor si jej poberate me kpi za
nominlnu mzdu (pred 3 rokmi sme za 1000,- sk doniesli tri taky, tento rok len jednu taku)
C. asov
D. kolov
Krivka pdy:
P

Krivka ponuky prce:

P

Kapitl m 2 zkladn formy:

- pean kapitl (potencilny) vetky nazhromaovan spory
- relny sa premen vtedy ak sa d do obehu (poiia sa, investuje na nkup)
- pri poiiavan kapitlu verov vzah vpoet rokovej miery (U) sa potom odvod od
roku
U = rok/kapitl
- dopyt po kapitly je odvodenm dopytom a je odvoden od dopytu po tch statkov, ktor sa
pomocou prslunho kapitlu zskavaj
- pri investciach :
Hrub investcie delme:
a., obnovovacie investcie (peniaze pouijem na opravu stroja)
b., ist investcie (peniaze pouijem na nkup novch strojov)

- 39 -