upms.

sk

http://www.upms.sk/sk/prednasky/prepis/co-je-to-globalizacia/

1. prednka:o je to globalizcia?
Globalizcia znamen, e svet je stle men a navzjom prepojenej. Samozrejme men v tom zmysle, e
pohyb ud, tovarov, sluieb, peaz, ale najm informci je m alej tm jednoduch a dostupnej pre rastci
poet obyvateov planty. Nov ra globalizcie je spojen najm s dvoma udalosami. Prvou je pd komunizmu
a druhou, tou rozhodujcou je rozvoj informanch technolgi, najm internetu a vetkho o s nm svis. Pd
komunizmu zbral bariry slobodnho pohybu ud, tovarov, sluieb a kapitlu a internet vytvoril nov, doteraz
v histrii nevdan podmienky na informan a komunikan prepojenie sveta. Dleit je najm to, e nzka (a
stle klesajca) cena a vysok (a stle rastca) kvalita a kapacita informanch technolgii umonila ich masov
rozrenie do celho sveta, aj do relatvne chudobnejch krajn.
Globalizcia m mnoho tvr, prejavov, sprievodnch javov, s s ou spojen pozitva aj negatva, ns vak
zaujmaj predovetkm ekonomick aspekty globalizcie. A v tejto oblasti globalizcia znamen na jednej strane
zostrenie konkurencie, na strane druhej nov monosti pre rozvoj a rast. A to plat pre vetky rovne od
jednotlivca, cez firmy, a po krajiny.
Ako to funguje a prebieha? Naprklad tak, e zkaznci si mu omnoho jednoduchie a prakticky zadarmo
a z domu porovna cenu a parametre porovnatench vrobkov a sluieb poskytovanch rznymi vrobcami
a predajcami. Naprklad lovek si z domu, bez toho aby musel obieha rzne obchody, vie zisti, koko stoj ten
ist tovar v Tescu, Bille, Carrefoure, i inde. To ich tla k nustlemu tlaku na zniovanie cien. Trhy, ktor boli
predtm uzavret a loklne, sa stvaj trhmi otvorenmi a globlnymi.
Skutonos, e Slovensko v sasnosti patr medzi krajiny s najvou produkciou automobilov na obyvatea vo
svete, vznikla tie ako prejav globlnej konkurencie. VW, Peugeot a Hyundai k nm prili, pretoe vieme vyrba
aut v rovnakej kvalite ako v zpadnej Eurpe, i zii, ale na rozdiel od nich sme lacnej, najm nklady na
pracovn silu s niie.
A zaleka to neplat len o trhu s vrobkami, plat to dokonca ete viac o trhu so slubami.
Naprklad. Amerian z mesta Billings v Montane si kpi pota ide ho spusti. M s tm ale problmy, tak zavol
na zkazncku linku, kde mu ochotn opertor porad o a ako m urobi aby problm vyrieil. Zkaznk pritom
ani netu, e km on spa pota v Montane, lovek ktor mu rad, sed v Indii, naprklad v Bangalore. Preo?
Lebo je to efektvnejie, a teda lepie pre vetkch. Kee mzdov nklady s v Indii rdovo niie ako v USA,
cena tejto sluby je niia (rozdiel v cene prce je v ako rozdiel ceny loklnych a medzinrodnch
telekomunikanch sluieb). Vsledkom je niia cena potaov pre zkaznkov, vy zisk pre potaov firmu
a viac prce a teda aj menej chudoby v chudobnejch krajinch.
Desiatky, stovky a tisce takch firiem ako s prvnick, advoktske, potaov, softwerov, analytick,
projekn a podobn, presunuli svoje aktivity, alebo aspo as z nich do lacnejch krajn. Naprklad u daovch
firiem to funguje tak, e matersk firma v USA, alebo v zpadnej Eurpe zhromad dta od svojich klientov,
internetom ich pole do svojej poboky v Indii, alebo ne a tamoj zamestnanci tieto daje spracuj a daov
priznanie, alebo in hotov vkazy pol internetom nasp do materskej firmy. Je to nielen lacnejie, ale ete sa
aj etr as, pretoe asov posun umouje pracova nonstop bez prplatkov.
Takmto spsobom dochdza v globlnom mertku k tomu, omu sa hovor outlocation, alebo outsourcing.
Globalizcia spsobila, e svet sa zsadne zmenil. Km pred niekokmi desaroiami sa 90% hotovch
vrobkov vyrbalo vo vyspelch krajinch a rozvojov krajiny vyvali takmer len suroviny, dnes u chudobnejie
krajiny (najm na a India) vyrbaj vinu svetovej vroby vrobkov a rchlo rastie aj ich podiel na slubch.
Globalizcia je vzvou aj pre bohat krajiny, najm vzvou v tom zmysle, ako a m nahradi prcu, ktor v rmci
zostrujcej sa globlnej konkurencie odchdza do lacnejch krajn.
Globalizcia je realitou, znamen ancu, ale aj hrozbu. ancu pre pripravench, mdrych a odhodlanch, hrozbu

pre tch ostatnch. Pretoe v svislosti s globalizciou mme len dve istoty. T prv je, e miera neistoty bude
stle via a druh je, e miera a intenzita globlnej konkurencie bude len a len narasta.

ODPORAN LITERATRA K 1. TRIMESTRU 1. RONKA:

Friedman, Thomas, L.: The World is Flat, Farrar, Straus and Giroux, New York, 2005
esk vydanie: Friedman, Thomas, L.: Svt je ploch, Academia, Praha 2007
Smith, Adam: "An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations", Hackett Publishing Co., London,
New York, 1993
esk vydanie: Smith, Adam: "Pojednn o podstat a pvodu bohatstv nrod", Liberln institut, Praha,
2001
Collier, Paul: Miliarda nejchudch, Vyehrad, 2009
Moyo, Dambisa: Dead Aid. Why Aid is not Working and How that is a Better Way for Afrika, Farrar, Straus and
Giroux, 2009
Copyright 2015 Ivan Miklo
Univerzita pre modern Slovensko

upms.sk

http://www.upms.sk/sk/prednasky/prepis/je-globalizacia-zla-alebo-dobra/

2. prednka:Je globalizcia zl, alebo dobr?

Minimlne od stretnutia Svetovej obchodnej organizcie v roku 1999 v americkom Seattli sa stali
protiglobalizan demontrcie sasou takmer kadho zasadnutia Medzinrodnho menovho fondu,
Svetovej banky, i stretnutia ldrov G8 alebo G20. Kapitalizmus, ktor sa po pde komunizmu zdal by
jednoznane triumfujcim, je oraz astejie a oraz viac spochybovan bez toho, aby voi nemu existovala
akkovek zmyslupln alternatva. Aj preto zrejme rastie obbenos rznych konpiranch teri, ktor za
vetkmi problmami vidia spiknutia a sprisahania rzneho druhu, ktorch spolonm menovateom je, e vdy
ide o spiknutie zkej skupiny proti vetkm ostatnm.
Je teda globalizcia dobr, alebo zl? Dovote mi odpoveda otzkou. Je striedanie ronch obdob dobr, alebo
zl? Globalizcia, rovnako ako striedanie ronch obdob, je tu, je realitou. Je tu a bude tu, i sa nm to pi,
alebo nie. Aj preto bojova proti globalizcii mi pripad rovnako naivn a absurdn, ako bojova proti striedaniu
ronch obdob, bojova proti striedaniu da a noci.
To vak samozrejme neznamen, e nm m by jedno, ak charakter globalizcia m, e nemme rozma
nad tm, ako sa sprva a o robi. Rovnako ako pri zmene ronch obdob menme obleenie, obutie nae aj
naich ut, aj v svislosti s globalizciou je dleit, ako na u reagujeme, ako sa pripravujeme, ako potame
s jej dsledkami, vzvami, prekkami a prleitosami.
Globalizcia ponka obrovsk mnostvo prleitost, ale vytvra aj mnoho hrozieb. Globalizcia umonila
miliardm ud zlepi za krtky as svoj ivot tak ako nikdy predtm (o tom v alej prednke). Zrove vak
viedla k takmu prepojeniu sveta a svetovej ekonomiky, e aj nesprvne politiky a omyly, najm ak sa ria
z najsilnejch krajn a dlhie sa kumuluj, maj schopnos negatvne zasiahnu cel svet. Aj o tom je sksenos
z nedvnej globlnej finannej krzy a ete stle doznievajcej globlnej ekonomickej krzy.
Globalizcia ponka obrovsk ancu na to, aby sa zlepoval ivot. Asi najdleitejie je, e to, i bude
globalizcia pre ns znamena ancu, alebo hrozbu, zle predovetkm na ns samch. My sme t, ktor to
mu najviac ovplyvni a plat to takmer stopercentne na rovni jednotlivca a do znanej miery aj na rovni firmy
a krajiny. Na rovni jednotlivca je najm vzdelanie a relna kvalifikcia tm najdleitejm, o preduruje nae
ance na spech v globlnej konkurencii. Samozrejme zvis to aj od naej pracovitosti, vytrvalosti, aktivity,
prunosti, ochoty a schopnosti zdravo riskova, ale aj od istej dvky astia. Kvalitn vzdelanie, vrtane jazykovej
prpravy a anglitiny ako povinnho cudzieho jazyka, v ktorom by sa mali vyuova viacer predmety od o
najniieho veku, by mali by zkladom. Malo by to by prioritou vzdelvacieho systmu kadej krajiny, ktor to
so svojimi obanmi mysl dobre a ktor nechce pripusti, aby sa z jej obanov stali v globlnej konkurencii
hendikepovan hri druhej kategrie.
Spomete si na prklad outsourcingu sluieb, ktor sme spomnali v predchdzajcej prednke. Miliny ud
v Indii, ale aj v inch rozvojovch krajinch, si zlepili ivotn rove vaka tomu, e globalizcia a informatizcia
im umouje robi prcu, ktor predtm robili ich kolegovia vo vyspelch krajinch. Ale na to, aby to bolo mon,
museli ma vzdelanie a ovlda cudz jazyk, najm anglitinu.
Tu musm urobi jednu metodick poznmku. Pomerne vea ud povauje globalizciu za zl preto, lebo vnmaj
svet vrtane sveta ekonomiky a globalizcie ako hru s nulovm koncom (zero sum game) a nie ako obojstranne
prospen hru (win-win game). Hra s nulovm koncom je tak, kde ak jedna strana nieo zska, druh strana
mus presne toko isto strati. Obojstranne prospen hra je tak, kde zskavaj obaja (alebo aj viacer naraz).
Ako je to teda pri globalizanom outsourcingu? Na prv pohad by sa mohlo zda, e je to hra s nulovm koncom.
V USA alebo v zpadnej Eurpe sa zni poet miest vo vrobe alebo v slubch a tieto sa prenes do Indie
alebo na Slovensko. Ale je to naozaj tak? Nie je. Pozitvne efekty s na vetkch stranch. V materskej krajine
(odkia prca odchdza) sa zvyuje ziskovos firmy, a teda aj jej konkurencieschopnos do budcnosti, zvyuj
sa aj prjmy jej akcionrov. Prepusten zamestnanci sce strcaj prcu, ale ak je ekonomika zdrav a dynamick

a m prun trh prce, tak sa oskoro zamestnvaj na inch miestach, spravidla s vyou pridanou hodnotou
a vyou mierou sofistikovanosti prce. Celkovo to teda pomha retrukturalizova ekonomiku krajiny a udriava
jej konkurencieschopnos.
V krajine, kam investcie prichdzaj, s pozitvne efekty evidentn viac ud m lepie platen prcu a rastie
ich ivotn rove a kvalita ivota. Tm rastie aj ich dopyt po vrobkoch a slubch, naprklad aj po vrobkoch
a slubch, ktor vyrba a poskytuje matersk firma, ktor vrobu (resp. sluby) outsourcovala. Pozitvny efekt
pre vetkch spotrebiteov je, e globalizcia tmto spsobom zniuje nklady, a teda aj ceny vrobkov a sluieb
a rob ich dostupnejmi oraz viemu potu ud.
Vstinm a milm nepriamym dkazom, e pri ekonomickej globalizcii nejde o hru s nulovm koncom, je
nasledovn skutonos za hru s nulovm koncom povauj odporcovia globalizcie presun investci na oboch
stranch v krajinch odkia investcie odchdzaj (kvli strate prce), aj v krajinch, kam investcie prichdzaj
(kvli repatricii zisku).

Copyright 2015 Ivan Miklo

Univerzita pre modern Slovensko

upms.sk

http://www.upms.sk/sk/prednasky/prepis/globalizacia-a-chudoba/

3. prednka:Globalizcia a chudoba
Odporcovia globalizcie tvrdia, e zvyuje chudobu a rozdiely medzi bohatmi a chudobnmi. Pozrime sa najskr
na fakty. Poda dajov Svetovej banky, ktor sa problematike chudoby intenzvne venuje, dolo medzi rokmi 1981
a 2008 k poklesu absoltnej chudoby (denne menej ako 1,25 USD na hlavu) z 1,9 mld. ud na 1,4 mld. ud.
Kee svetov populcia narastala, znamen to ete v relatvny pokles. Km v roku 1981 ila v absoltnej
chudobe viac ako polovica udstva (52 %), v roku 2008 to bola asi len tvrtina (26 %). V extrmnej chudobe
(menej ako 1 USD na hlavu na de) ije dnes na svete asi 1 miliarda ud. Stle je to samozrejme strane vea,
ale neplat, e globalizcia znamen nrast chudoby.
Globalizcia priniesla pre mnoh krajiny, najm vo vchodnej a junej zii, ekonomick rast a rozvoj, ktor
znamenal pre stovky milinov ud nik z pasce chudoby. Len v samotnej ne sa poet ud v absoltnej chudobe
znil medzi rokmi 1981 a 2005 o 600 milinov.
Svet sa v poslednch desaroiach zmenil aj z hadiska chudoby a prjmovho rozvrstvenia. Km do
osemdesiatych rokov platilo, e menej ako jedna miliarda ud patrila do rozvinutch krajn a takmer p milird do
rozvojovch krajn, dnes je rozvrstvenie nasledovn asi miliarda bohat rozvinut krajiny, tyri miliardy relatvne
chudobnejie, no rastce a rozvjajce sa krajiny a jedna miliarda extrmne chudobnch. Pre ns je
povzbudzujce, e Slovensko dnes patr k najbohatej miliarde, km ete pred dvadsiatimi rokmi sme patrili
k rozvojovej vine.
Ako je teda zrejm z vyie uvedench siel, globalizcia celkov chudobu nezvyuje, naopak, zniuje ju.
Problm je vak v tom, e celkov rozdiely sa zvuj, a to nielen medzi bohatmi a najchudobnejmi, ale aj
medzi takmer vetkmi a najchudobnejmi. Inmi slovami, problmom je najchudobnejia miliarda, ktorej sa
vzauje cel zvyok sveta. Ete inak povedan, efekty globalizcie s pozitvne pre 5 milird populcie sveta,
ale pozitvne sa neprejavuj na najchudobnejej miliarde. Ide najm o subsaharsk Afriku, ale aj krajiny ako je
Haiti, Laos, Barma, Afganistan. Na vine samozrejme nie je globalizcia.
Hlavnou prinou ich bezvchodiskovej situcie je zaarovan kruh korupcie, etnickch konfliktov, obianskych
vojen, silnch zujmovch skupn a podobne. Vo svojej skvelej knihe na tto tmu definoval Paul Collier tyri
najdleitejie pasce chudoby, ktor tmto krajinm znemouj vymani sa z nej. Ide o pascu konfliktu, pascu
prrodnch zdrojov, pascu vntrozemskej polohy a zlch susedov a pascu slabej vldy v malej krajine. no, tate
dobre, pascou chudoby je aj to, ak je krajina bohat na prrodn zdroje. Problm je toti v tom, e v podmienkach
chudobnej africkej krajiny je potom toto nerastn bohatstvo jednak zdrojom korupcie a politickej manipulcie,
jednak prjmy z jeho predaja zniuj potrebu zlepovania vldnutia a ete aj zvyuj riziko ttneho prevratu kvli
zskaniu prstupu k tmto zdrojom.
Problm doterajieho prstupu k rozvojovej pomoci tmto krajinm bol v tom, e pomoc bola bu neinn, alebo
dokonca aj kodliv. Problmom politickej avice v donorskch krajinch bolo, e sa sstreovala len na
pumpovanie peaz a odmietala to, o je efektvne obchod, podporu rastu, ale aj nevyhnutn vojensk
intervencie. Problm pravice bol v tom, e predpokladala, e sa situcia vyriei sama prostrednctvom globlneho
ekonomickho rastu a rozvoja.
Nevyrieila a nevyriei. Naopak, ak sa situcia nezmen, me sa sta hrozbou pre cel svet. Chce to zmenu
prstupu, ten doteraj sa neosvedil. Pumpovanie peaz, ktorch znan as sa rozkradne, alebo zvi pascu
zvislosti, veci neriei, tak ako ich nerieia ani aktivity rockovch hviezd, aj ke s urite dobre myslen. Collier
takto aktivity rznych celebrt nazva rozvojovm bzukotom, ktor poda neho predstavuje len srdce bez
hlavy.
Ekonmka Dambisa Moyo, ktor pochdza zo Zambie, vytudovala Harvard a Oxford a pracovala aj pre Svetov
banku, dokonca tvrd, e zpadn rozvojov pomoc je jednou z hlavnch prekok rozvoja Afriky. Argumentuje,
e pointa africkej korupcie nie je v tom, e existuje, ale v tom, e pomoc je jeden z jej najvznamnejch

zdrojov. A na tom mieste sa Dambisa Moyo pta: o by sa stalo, keby jedna africk krajina za druhou dostali
telefont od donorov, e do piatich rokov sa zavr kohtiky s rozvojovou pomocou? Zomrela by Afrika od hladu?
Sotva. Skr by dostala monos zastavi pirlu korupcie, nsilia a padku. (citovan poda recenzie Rada
Baa: Bono, ruky pre od Afriky).

Copyright 2015 Ivan Miklo

Univerzita pre modern Slovensko

upms.sk

http://www.upms.sk/sk/prednasky/prepis/globalizacia-kriza-a-vychodiska-do-buducna/

4. prednka:Globalizcia, krza a vchodisk do budcna

Ako sme si povedali u v predchdzajcich prspevkoch, globalizcia znamen len dve istoty e miera neistoty
bude narasta a e miera a intenzita globlnej konkurencie bude taktie rs. Z toho vyplva, e prun
a pripraven na tieto podmienky bud z takhoto prostredia profitova a t ostatn bud, aspo relatvne, strca.
Polome si dve otzky. o na vyie uvedench zveroch zmenila krza? o to znamen by prun
a pripraven, teda o s najdleitejie predpoklady spechu v globlnej konkurencii?
Krza ukzala, e zvery o raste neistoty a intenzity konkurencie sa nezmenili, naopak bud plati ete silnejie
a intenzvnejie ako pred ou.
Krza vznikla najm v dsledku pumpovania nadmernho mnostva peaz do ekonomiky, kvli podpore spotreby
a zadlovania, kvli vade rozrenmu morlnemu hazardu. Morlny hazard znamen tak riskantn chovanie,
kedy sa riskujca strana spolieha na to, e prpadn straty neponesie sama, ale e ich bude zdiea s niekm
inm, vinou s daovnkmi alebo spotrebitemi. Presne to sa aj stalo. Sprvanie sa bnk pred krzou a ich
zchrana ttom po nej je najznmej a najsmutnej prklad morlneho hazardu.
Ke si to zosumarizujeme, nadmern emisia peaz, podpora spotreby a zadlovania a morlny hazard vlastne
znamenaj zmkovanie podmienok sae. K takmuto zmkovaniu dochdzalo nielen pred krzou, ale aj po
nej, pretoe rzne zchrann balky (bailouty) znamenaj zmierovanie a zmkovanie monch dsledkov krzy.
Krza znamen obrovsk nrast insolventnosti a zadlenosti ud, podnikov, ale aj ttu. udia a firmy platia menej
priamych aj nepriamych dan a tt sa navye po krze zadluje aj preto, e pumpuje obrovsk mnostvo peaz
do rznych zchrannch balkov. Vdavky ttu sa teda zvyuj, prjmy vak klesaj. To sa vak ned
donekonena. U teraz je situcia vna a zaleka nielen v Grcku. Takmer vetky vyspel krajiny s zadlen
do takej miery, ako ete nikdy predtm v histrii (v mierovch asoch).
Jedinou rozumnou a relnou alternatvou ako z bludnho kruhu von je zniovanie deficitov a dlhov, spory, krty
vo verejnch vdavkoch, reformy, najm tak, ktor umonia zvldnu nklady spojen so starnutm populcie.
To ale znamen pritvrdenie podmienok, teda zintenzvnenie miery sae a konkurencie. Tento zver potvrdzuje
aj skutonos, e vo svete je stle nepomer medzi kapacitami vroby a sluieb (teda ponukou) a relnym
budcim dopytom. Bude musie djs k isteniu trhov a teda aj k zneniu nadmernch kapact. V takejto situcii
bude sa o kapitl a investcie ete rdovo aia, ako to bolo v predkrzovom obdob.
o to znamen pre ns? Najm to, e rozumn, zodpovedn a kompetentn politika bude ete dleitejia ako
v minulosti. Najdleitejie predpoklady spechu v budcej zostrenej globlnej konkurencii bud nasledovn:
Zdrav verejn financie, teda nzke deficity v ase konjunktry, potreba vyrovnanch, resp. prebytkovch
verejnch rozpotov, relatvne nzky verejn dlh
Dobr a stle sa zlepujce podnikatesk prostredie, najm nzke dane a odvody, vysok vymoitenos
prva, prun trhy, najm prun trh prce, prun vstup a vstup z podnikania, nzka miera byrokracie,
regulcie a korupcie, kvalitn verejn sprva a dobr fungovanie verejnch intitci
Vzdelanie, veda, vskum a informatizcia, najm kvalitn kolstvo, veda a vskum, rozvinut
informatizcia, prepojenie vedy a vskumu s praxou
Kad vldu by sme mali posudzova a hodnoti najm poda toho, ako napa vyie uveden priority. Od ich
napania toti bude zlea, ako sa budeme ma my, nae deti a deti ich deti.

upms.sk

http://www.upms.sk/sk/prednasky/prepis/5.-prednaska-bohatstvo-narodov/

5. prednka:Bohatstvo nrodov
Myslitelia, filozofi, uenci a medzi nimi neskr najm ekonmovia sa odjakiva zamali nad tm, m je
podmienen bohatstvo, preo s niektor krajiny bohat, in chudobn, ale najm nad tm, o a ako treba urobi,
aby krajina zbohatla a prosperovala. Nie je zrejme nhoda, e klasick dielo zakladatea modernej ekonmie
Adama Smitha sa vol Rozprava o podstate a pvode bohatstva nrodov (An Inquiry into the Nature and
Causes of the Wealth of Nations), ktor je znme aj pod skrtenm nzvom Bohatstvo nrodov. Adam Smith ho
napsal v roku 1776.
V om teda bohatstvo nrodov spova, o ho prina a o mu brni? Terie boli,a vlastne stle s, rzne.
Najskr existovala teria, e je to vekos ttu (re), neskr nerastn bohatstvo, rodnos pdy, mnostvo zlata
a striebra, vhodn geografick poloha a podobne. Aj dnes sa jednotliv terie lia v pohade na mieru dleitosti
toho ktorho faktora. m alej je vak evidentnejie,, e vyie menovan faktory sce mu zohrva ist lohu,
avak nie s zaleka rozhodujce.
Sta sa pozrie na zoznam najbohatch krajn, aby to bolo zrejm. Ve poste sami.Aktulne ekonomicky
najvkonnejmi krajinami a teda najbohatmi nrodmi s Luxembursko, Katar, Nrsko, Singapur, USA, rsko,
Hongkong, vajiarsko, Holandsko, Raksko, vdsko, Kuvajt...
U z tohto vpotu je zrejm, e nerastn bohatstvo, najm bohat zsoby ropy, mu by, najm v malch
krajinch zdrojom ich bohatstva (Katar, Kuvajt), avak vbec to nie je podmienkou. Na druhej strane, rovnako ani
vekos krajiny, nie je zjavne podmienkou bohatstva . Skr sa zd, e medzi najbohatmi prevauj mal nrody,
ako Lichtentajnsko,, Bermudy, Macau, Jersey, Andorra a pod.
V ekonmii je vemi dleit skma nielen aktulny stav, ale aj minul vvoj a vvojov trendy do budcnosti.
Skma teda ekonomick a s nimi spojen javy dynamicky a nie staticky. To je dleit aj pri skman bohatstva
nrodov, najm ak si uvedomme, e sasn (a do znanej miery aj budce) bohatstvo zvis asi najviac na
bohatstve minulom.
Inmi slovami, existuje tu vek zotrvanos. Krajiny, ktor patrili medzi najbohatie pred 50, i dokonca 100 rokmi
vinou stle medzi bohatch patria, aj ke poradie sa vinou men.
Tto zotrvanos je dan viacermi skutonosami. Bohat krajiny desaroia kumuluj kapitl vetkho druhu.
Zaleka pritom nejde len o peniaze, ale aj materilne statky, infratruktru vetkho druhu (technick, dopravn,
socilnu). S bohatstvom je spojen a navzjom podmieovan rast vzdelania, vedy, vskumu, know how,
podnikateskch zrunost a nvykov, podnikateskej kultry. Zdokonauje sa fungovanie verejnch intitci a v
podmienkach globalizcie sa ponkaj stle nov a nov prleitosti.
Sila zotrvanosti je dobrou sprvou pre tie krajiny, ktor u bohatmi historicky s, ale zlou sprvou pre tie
ostatn. Plat toti, e dosta sa spomedzi chudobnch krajn medzi bohat vyaduje nezvyajn silie a ak sa to
nejakej krajine podar, tak ide skr o vnimku, ako o pravidlo. Ak odhliadneme od vvozcov ropy (Katar, Brunej,
Kuvajt) tak v poslednch desaroiach sa takto vkon podaril len niekokm krajinm zijskm tigrom
(Hongkong, Taiwan, Singapur, Jun Krea) a rsku.
Ete vou vnimkou vak je, ak krajina patrila medzi bohat a vypadla spomedzi nich. To je prpad Argentny
a eskoslovenska. Najlepie to ilustruje skutonos, e spomedzi krajn, ktor boli medzi najbohatou
dvadsiatkou pred takmer sto rokmi (medzi rokmi 1925 1930) sa medzi najbohatmi stle dr osemns z nich.
Vypadli len dve, Argentna a eskoslovensko. Preo prve tieto dve vypadli a preo prve zijsk tigre a rsko
medzi najbohatie nrody postpili, o tom si povieme v budcej prednke.

upms.sk

http://www.upms.sk/sk/prednasky/prepis/6.-prednaska-kto-pada-kto-stupa-a-preco/

6. prednka:Kto pad, kto stpa a preo?

V predchdzajcej prednke sme hovorili o vekej sile zotrvanosti, o sa tka bohatstva nrodov a dohodli sme
sa, e si povieme viac o vnimkch z tejto zotrvanosti. Pozrieme sa na prpady zijskch tigrov a rska, ktor
prekonali zotrvanos a dostali sa zdola nahor, aj na Argentnu a eskoslovensko, ktorm ani zotrvanos
nezabrnila prepadn sa zhora nadol.
Najskr pr siel. Bohatstvo budeme porovnva na zklade hrubho domceho produktu na jednho obyvatea
v parite kpnej sily.
Argentna bola pred sto rokmi (1913) desiatou najbohatou krajinou sveta, dnes je na 62. mieste na svete (CIA
World Fact Book). eskoslovensko patrilo za prvej republiky (1918 1938) medzi dvadsa najbohatch krajn
sveta. Boli tu samozrejme rozdiely, esk as bola asi na 13. 15. mieste, slovensk asi na 25. mieste. Ete
koncom tyridsiatych rokov, krtko po nstupe komunizmu, bolo eskoslovensko bohatie ako vtedajie Raksko
(dosahovali sme 76 % zpadoeurpskeho priemeru, km Raksko len 69 %).
Ako sa situcia zmenila za tyri desaroia komunistickho reimu? Prepadli sme sa niekde do siedmej desiatky
svetovch krajn a voi Raksku sme (v roku 1990) nedosahovali ani polovin rove. Dnes, dvadsa rokov po
pde komunizmu a nronej transformcii a integrcii, dosahuje esko 66 % a Slovensko 58 % rakskej rovne.
A o zijsk tigre a rsko? rsko dosahovalo v roku 1970 len polovin rove oproti priemeru zpadnej Eurpy.
Ani po vstupe do E v roku 1973 sa to rchlo nemenilo, v roku 1981 to bolo stle len cca 55 %. V roku 2008 to
vak u bolo 130 % priemeru E.
Za zijskch tigrov sa pozrime na Jun Kreu. Poda dajov OSN bolo v roku 1970 HDP na obyvatea v tejto
krajine na rovni 295 USD a v komunistickej KDR 388 USD na obyvatea. A viete koko je to poda toho istho
zdroja v roku 2008? V Junej Krei (demokratickej krajine s trhovou ekonomikou) je to 21 876 USD a v KDR
(komunistickej diktatre s centrlne plnovanou ekonomikou) je to 555 USD na obyvatea. Km v KDR sa za 38
rokov zvil HDP na obyvatea 1,43 nsobne, v Junej Krei sa zvil 74 nsobne.
Take dos bolo siel, pome sumarizova a vyvodzova zvery.
Keby sme hadali spolonho menovatea, ktor stoj za pdom Argentny a eskoslovenska a za vzostupom
zijskch tigrov a rska, tak by sme nakoniec prili na to, e nm je sloboda, motivcia a sa. To s nevyhnutn
predpoklady spechu, najm (ale nielen) ekonomickho.
Ako v prpade Argentny, tak aj v prpade eskoslovenska i KDR, prve absencia slobody, motivcie a sae
spsobili ekonomick prepad a zaostvanie. Komunizmus je zaloen na popret tchto hodnt ako v politickej,
tak aj v ekonomickej oblasti. Vedca loha komunistickej strany, centrlne plnovanie, zottnenie vetkch
podnikov, absencia trhu, motivcie a sae je dotiahnut a do absurdnch rozmerov.
A naopak, v prpade zijskch tigrov a rska prve protrhov reformy zaloen na slobode, motivcii a sai
podnietili vysok ekonomick rast, ktor ich v priebehu dvoch desaro katapultoval medzi najvyspelejie
a najbohatie nrody. S to reformy zaloen na nzkych daniach, obmedzench zsahoch ttu do ekonomiky,
vonom pohybe kapitlu, tovaru a sluieb, ochrane vlastnckych a intelektulnych prv, nzkej korupcii
a flexibilnom trhu prce a efektvnej verejnej sprve. Prve takto reformy ved k vyiemu ekonomickmu rastu
a vy ekonomick rast zase vedie k rchlejiemu rastu bohatstva. Jasne o tom sved aj Index ekonomickej
slobody kadorone vydvan Heritage Foundation a The Wall Street Journal. Odporam napr. porovna
pozciu Junej a Severnej Krei. Neexistuje sce priama kauzalita medzi mierou slobody a mierou bohatstva
nroda, ale existuje medzi mierou slobody a ancou na udranie alebo zskanie pozcie bohatho nroda. Najm
pre chudobnejie krajiny s ambciou dosta sa medzi bohat je prve toto jeden z najdleitejch zverov.

upms.sk

http://www.upms.sk/sk/prednasky/prepis/7.-prednaska-bohatstvo-vykonnost-ci-stastie/

7. prednka:Bohatstvo, vkonnos i astie?

V minulch dvoch prednkach sme hovorili o bohatstve nrodov a ukazovali sme si prklady viacerch krajn,
najm takch, ktorm sa podarilo dosta sa v poslednch desaroiach z chudoby a sta sa bohatmi.
Ukazovate, na zklade ktorho sme vetky tieto porovnvania robili, sa nazva hrub domci produkt (HDP).
Aby bolo porovnvanie mon, vychdza sa z dajov na jednho obyvatea a tieto sla s tie uvdzan v tzv.
parite kpnej sily, teda s upraven poda rozdielov v cenovch rovniach jednotlivch krajn.
o to HDP vlastne je? Defincia hovor, e je to celkov trhov hodnota vetkch konench tovarov a sluieb
vyprodukovanch za rok v danej krajine. Ekvivalentom je aj celkov suma spotrebnch, investinch a vldnych
vdavkov plus hodnota exportu mnus hodnota importu.
V zsade teda ide skr o ekonomick vkonnos ako o bohatstvo krajiny. Plat vak, e m je ekonomika
v priebehu rokov vkonnejia, tm je aj bohatia. Podobne je to aj u portovcov, naprklad hokejistov.
Najvkonnej sa dostan hra do NHL, alebo KHL a po rokoch hrania na tejto rovni sa vaka vysokej
vkonnosti stvaj bohatmi.
Ekonmovia a aj samotn ukazovate HDP bvaj asto terom kritiky, e veci prli zuuj, e ekonomika,
vkonnos a bohatstvo nie s vetkm, a e je potrebn krajiny, ale najm politiku, hodnoti aj v inch oblastiach
a svislostiach. S tm sa d len shlasi. Takisto ako s mylienkou, e konenm cieom nem by iadny
ukazovate a ani peniaze a bohatstvo, ale skr kvalita ivota, astie a ivotn rove. Je to pravda, avak rd by
som tie zdraznil, e rast HDP, teda ekonomick rast, je nevyhnutnm predpokladom rastu zamestnanosti,
rastu ivotnej rovne, a teda aj kvality ivota. Plat to najm v podmienkach rastceho potu globlnej populcie.
Existuje zhoda v tom, e ekonomick rast (teda rast HDP) znamen aj rast bohatstva. U omnoho menia zhoda
je v tom, i to znamen aj rast astia. astie je vemi subjektvna vec a s bohatstvom me, ale aj nemus
svisie. Ekonm Richard Easterlin priiel v roku 1974 so zverom, e bohatie spolonosti nie s astnejie
ako chudobnejie. Odvtedy sa tomuto dos iroko akceptovanmu nzoru hovor Easterlinov paradox. Novie
tdie (napr. Arthur C. Brooks) vak tento zver spochybuj, aj ke sa zhoduj v tom, e neexistuje priama
mera medzi bohatstvom a astm.
Znmym, trochu irm indexom ako HDP je Human Development Index ( HDI), teda index udskho rozvoja.
Okrem HDP zohaduje aj odhad strednej dky ivota a rove vzdelania v tej ktorej krajine. Pri porovnan
rovne krajn poda HDP a HDI vak vidme, e aj ke sa mierne men poradie krajn, v zsade vznamn
rozdiely neexistuj. Naprklad pri porovnan tchto dvoch rebrkov za rok 2009 je asi najvraznej rozdiel u
Islandu, ktor je na 15. mieste poda HDP a na 3. mieste poda HDI. Inak s rozdiely v umiestneniach
najbohatch krajn v tchto rebrkoch minimlne. Aj nae umiestnenie sved o malch rozdieloch - v HDP sme
boli na 40. mieste a v HDI na 42. mieste. Ani na konci svetovho rebrka to nie je inak. Najhorie z hadiska HDI
s na tom najchudobnejie krajiny.
Ovea zaujmavejie to vak vyzer, ke sa pozrieme na rozdiely v posudzovan spokojnosti so ivotom, alebo
ak chcete na rozdiely v indexe (subjektvne) vnmanho astia. Porovnal som pre Vs Index spokojnosti so
ivotom za rok 2006 a rebrek krajn poda vky HDP (za rok 2009 poda Medzinrodnho menovho fondu).
Porovnanie je vemi jednoduch kee s hodnoten v zsade tie ist krajiny (181 poda HDP a 178 poda
indexu astia) a v zsade v tom istom ase (2009 vs. 2006), jednoducho som porovnal umiestnenia jednotlivch
krajn v obidvoch hodnoteniach.
Ak krajina zskala podobn poradie poda oboch rebrkov, miera astia je zhodn s mierou bohatstva. Ak sa
umiestnila vyie poda astia, ako poda bohatstva, tak je relatvne (voi bohatstvu) astnejia, a ak naopak,
tak je relatvne neastnejia. Ak s vsledky? Absoltne najastnejmi krajinami s najbohatie, ako Dnsko,
vajiarsko, Raksko, Island, Fnsko at. Avak relatvne najastnejou krajinou na svete je Bhutn so skre
+96 (104. miesto poda bohatstva a 8. miesto poda astia) a potom nasleduj Vanuatu, Guyana, Honduras,

Guatemala, Ghana, Kostarika, Kolumbia at.).

A na opanom konci? Absoltne najneastnej a najnespokojnej s udia v najchudobnejch krajinch sveta
(Burundi, Demokratick republika Kongo, Zimbabwe), ale relatvne najneastnejou krajinou je Rusko so skre
mnus 116 (51. poda bohatstva a 167. miesto poda astia). A potom nasleduj Bielorusko, Litva, Lotysko,
Bulharsko, Estnsko, Slovensko, Ukrajina, Maarsko at.
A to komunisti tvrdili, e ich cieom je astie ud a raj na zemi.

upms.sk

http://www.upms.sk/sk/prednasky/prepis/preco-je-rast-dolezity/

8. prednka:Preo je rast dleit

Ekonomick rast znamen rast vkonnosti a ten, pokia je dlhodobo udran, prina aj rast bohatstva. o je to
hrub domci produkt sme si povedali v minulej prednke, ale pripomeme si, e ide o celkov hodnotu
vetkch konench tovarov a sluieb vyprodukovanch v danej krajine v danom roku. Ak hovorme
o ekonomickom raste, vinou mme na mysli rast HDP za rok na jednho obyvatea v stlych cench. Stle
ceny s tak, ktor s oisten o inflciu, teda o rast cien. Rast na obyvatea je dleit preto, e ak by poet
obyvateov rstol rchlejie ako by rstol HDP, tak napriek takmuto rastu by krajina chudobnela.
Napriek vetkm vhradm k ukazovateu HDP, je to urite najkomplexnej a najvstinej ukazovate
vkonnosti ekonomiky, a teda bude celkom urite aj do budcnosti zohrva kov lohu. Konenm cieom
samozrejme nie je ekonomick rast, ale rast zamestnanosti, prjmov, ivotnej rovne, kvality ivota a v konenom
dsledku spokojnosti a astia ud.
Avak tieto ciele sa bez ekonomickho rastu v naich podmienkach nedaj dosiahnu. Ako sme si ukzali
v minulej prednke, existuj sce krajiny, v ktorch je miera spokojnosti a astia ud relatvne vysok nezvisle
na bohatstve, ide vak o krajiny, v ktorch meme len ako hada inpirciu (Bhutn, Guyana, Honduras,
Guatemala, Ghana, Kostarika, Kolumbia, Surinam, Guinea Bissau, Banglad, Dominiknska republika,
Gambia a pod.).
Ekonomick rast znamen viac prce, rast platov v skromnom aj vo verejnom sektore a rast prostriedkov ttu
na verejn spotrebu (zdravotnctvo, kolstvo, socilny systm, infratruktra). Ukazuje sa, e udia sa obvaj
prve straty prce. T, ktor ju stratili maj problm njs si nov a s nespokojn s kvalitou zdravotnctva,
kolstva, s chbajcou infratruktrou, s kvalitou verejnch a socilnych sluieb.
Preto vyrieenie tchto problmov a zlepenie situcie v oblastiach, s ktormi s udia nespokojn, si bude
vyadova najm (urite vak nie len), obnovenie vysokho, ale aj udratenho ekonomickho rastu.
Krajiny ako je rsko, Jun Krea, Singapur, i Taiwan sa dokzali v priebehu dvoch troch desaro vyvihn
z chudobnch rozvojovch krajn na vyspel a bohat prve vaka vysokmu ekonomickmu rastu. Na ilustrciu
toho, ak je rast dleit, si porovnajme, ak as potrebuje krajina na zdvojnsobenie svojho HDP pri rznej
miere ekonomickho rastu. Pri 2% raste rone je to 35 rokov, pri 5% ronom raste je to 15 rokov a pri 10% raste
je to len 7 rokov. no, aj za krtke obdobie siedmych a desiatich rokov, sa d zdvojnsobi hrub domci
produkt.
rsky prklad je dkazom toho, e sa to d aj v eurpskych podmienkach. Najlepie to ilustruj dve oblky
prestneho ekonomickho tdennka The Economist, ktor sa venovali rsku. T prv, z roku 1988 oznaovala
rsko ako Najchudobnejie medzi bohatmi (Poorest of the Rich) a o necelch desa rokov, v roku 1997 u na
oblke svietil npis Keltsk tiger: eurpske iariace svetlo (Celtic Tiger: Europes shining light).
Pri tchto slach si treba uvedomi, e svetov ekonomika rastie v poslednch desaroiach priemerne rone o
3,5% a 4%, priom priemern rast vyspelch krajn je ni (okolo 2,0% 2,5%) a rozvojovch a rozvjajcich sa
krajn vy (4,0% - 4,5%). Vnimkou bol samozrejme, krzov rok 2009, kedy svetov ekonomika poklesla asi
o 1%, priom vyspel krajiny padli a o 4% a v rozvojovch sa rast znil na +2%.
Ak predpokladme v pokrzovom obdob obnovenie tempa rastu z poslednch desaro (o sa nemus ukza
ako relne), tak je zrejm, e ak chceme pomerne rchlo dobieha vyspel krajiny v ekonomickej rovni, nae
temp rastu by mali by vyie ako 5%.
V tejto svislosti je taktie dleit podotkn, e v podmienkach slovenskej ekonomiky je mon zabezpei
vraznejie vytvranie novch pracovnch miest, len ak je ekonomick rast vy ako 4%.
Ako sa d ekonomick rast urchli a ak pozitvne vsledky to pre krajinu a jej obanov prina, sme mali

monos presvedi sa aj na vlastnej sksenosti. Reformy, ktor sa na Slovensku uskutonili v rokoch 2002
2006 prilkali novch investorov a natartovali vysok ekonomick rast (10,4% v roku 2007), ktor priniesol rast
zamestnanosti a rast ivotnej rovne. Najlepie o tom svedia daje o pote nezamestnanch. Km v roku 2001
bolo na radoch prce registrovanch na Slovensku 533 652 uchdzaov o zamestnanie, v mji 2008 to bolo u
len 222 260. Potom, najm vplyvom krzy, zaal ich poet znovu rs a na jar 2010 dosiahol takmer 400 000
(396 205). Toto slo vrazne neznime, ak nebudeme schopn obnovi ekonomick rast a obnovi ho na rovni
vyej ako 5% rone. Aj preto je rast dleit.

Copyright 2015 Ivan Miklo

Univerzita pre modern Slovensko