(2014) Sme 22, 8/14, 15

Rozjmanie na prahu 2014

Je pohad loveka na svet dielom rozumu a i emci?
V polovici 18. storoia vd Karl Linn zaradil loveka do svojho systmu prrody ako
samostatn druh ivochov a vymyslel pre neho oznaenie Homo sapiens, lovek mdry.
Vimol si vek podobnos anatmie i sprvania medzi opicami a umi. Poda neho ale
lovek, stvoren na obraz bo, sa odliuje od zvierat rozumom a uachtilosou. Sto rokov po
Linnm, Anglian Charles Darwin odhalil aj vvojov prepojenie medzi opicou a lovekom;
priom evolun rozdiel medzi obomi sa mu javil len ako zleitos odstupovania, nie
podstaty.
Svet pred Darwinom a po Darwinovi
Darwinov objav evolcie ivota bol zlomom v naom chpan sveta. Dejiny poznania
meme rozdeli na dve ry: preddarwinsk (B.D.) a darwinovsk (A.D.). No v predstave, e
medzi zvieratami a lovekom je plynul evolun prechod, sa Darwin asi mlil: lovekom
zaala kvalitatvne nov aj ke mono len prechodn evolcia prrody. lovek je jedin
ivoch, ktor si uvedomuje vlastn existenciu. Tm si uvedomuje aj emcie, ktor sa tak
zmenili na city: lovek vedome unik bolesti a vyhadva slas. S lovekom sa vo vesmre
objavuje osi umel, o by bez loveka nebolo artefakty. Materilne nstroje, stroje,
stavby; ale aj abstraktn pojmy, mty, vedeck a umeleck diela, intitcie. Artefaktmi
zaala na Zemi kultrna evolcia, ktor dopluje biologick.
lovek je svojou podstatou naalej ukotven v biolgii. T doho vloila potencie
kona dobro, ale aj zlo. Artefakty tieto potencie znsobuj. 20. storoie nm nacizmom
a komunizmom predviedlo, ak iracionlne zlo doku udia pcha pod tlakom intitci.
Pomenovanm lovek mdry to Linn prehnal. Nie sme mdri. Ba nie sme ani rozumn
sme hyperemocionlni. Nsiln konflikty vo svete, ekonomick krza, ktor ns postihla
v prvej dekde 21. storoia a otepovanie atmosfry, ktor spsobujeme a nedokeme
zastavi, s dkazom, akou pomlenou bola ilzia tandardnch kultrnych (humanitnch
a socilnych) vied o racionlnom loveku.
Svetonzor je komplexn emcia
lovek chce svetu okolo seba rozumie. A to rozumie okamite a dokonale, lebo to ho
zbavuje zkosti z existencie a napluje prjemnm pocitom. Potreba minimalizova utrpenie
a maximalizova prjemnos uruje nie iba konanie ud, ale aj ich chpanie sveta, ich viery.
A kee ihne a plne rozumie je mon len skrze mty, lovek tvor a miluje mty je
mtoflnym ivochom. Kad svetov nzor je viac-menej mtom. Jeho podobu uruj
emcie, rozum ju len dodatone zdvoduje.
Biologick evolcia skontruovala udsk myse tak, e udsk jedinec tie viery, ktor
vyznva, povauje za oividn a samozrejm. No pritom vo svete vid len fakty, ktor s
v shlase s jeho svetonzorom, k inm je slep. Vklad sveta, odlin od jeho vlastnho,
vyvolva v om neprjemnos a strach, celkom tak, ako fyzick ohrozenie. Necti potrebu si
svoje presvedenia overova a viery inch ud, rozdielne, aj protikladn v porovnan s jeho
jedine sprvnou pravdou povauje za bludy. Preto sa udia s rovnakmi vierami spjaj do
skupn, dranch dohromady spolone prevanm pocitom prjemnosti zo zhody: dochdza

k deleniu na my a oni. Ba je zvltnosou loveka, ktorm sa odliuje od zvierat, e za

ideu zomrie me, ako to mdro vyjadril Pavel Jozef afrik v 19. storo. V 21. storo
nm to potvrdzuj islamsk teroristick samovrahovia.
Viery a veda
S vak viery, na ktorch sa doku zhodn vetci udia, pretoe ich mono veobecne
overi. Tak viery sme si zvykli povaova za poznatky. K poznatkom sa dostva udstvo
zsluhou jedinenho kultrneho artefaktu vedy. Veda sa mtom nevyrovn, neponka nm
veobjmajce vysvetlenie sveta. Len namhavo a ako nm vydobja malink, obmedzen
a asto iba provizrne poznania. Neahko sa nm s tm zmieruje a preto, netrpezliv
a nespokojn, sa utiekame k plnm vysvetleniam k zjavenm pravdm. Ani na zaiatku
tretieho milnia nechceme vidie, e konflikty, ktor dnes svetom otriasaj, s pohan
nenvisami medzi vyznvami zjavench prvd (i Prvd); priom kad strana konfliktu m
svoju pravdu, protikladn tej druhej. Na svete existuj minimlne tri verzie zjavench, a teda
nespochybnitench, prvd, v troch psmach svtch: idovskej Tre, kresanskej Biblii
a islamskom Korne. Ete nedvno nm vyznvai nboenstva, ktormu dali hrd meno
vedeck svetov nzor, vnucovali in psmo svt: diela klasikov marxizmu-leninizmu.
Neuvedomujeme si, a tm skr aj nedokeme sa presvedi navzjom o tom, e
osobn pravda kadho z ns je uren dobou, kultrou, rodinou, kolou, vzdelanm. V tomto
sa ani mnoh vedci prli neodliuj od laikov, ba ani od dvnych predchodcov, primitvnych
lovcov a zberaiek z africkej savany.
Spolon menovate
Ke som krtko pred Vianocami hovoril na tto tmu so svojou kolegyou vedeckou
pracovnkou, ale oddanou luternkou, zmienil som sa o tom, ako mi v zahrani moji vedeck
kolegovia a vyznvai islamu dokazovali, e jedinou Pravdou je Korn. Lebo zapisovateom
jeho textu, diktovanho Bohom bol Mohamed, posledn z prorokov (medzi ktorch
moslimovia zarauj aj Jeia). Kolegya ma pouila: Ale ve v Biblii je zapsan, ako Jei
ns u varoval pred budcimi falonmi prorokmi. K takm, poda nej, patril prve
Mohamed. Ke som jej namietol, e sa svojou argumentciou neodliuje od islamskch
kolegov, povedala mi primne: vedeck skmanie mozgu ako materilneho podkladu mysle
ju bav, ale pokoj due a pocit zmyslu jej dva iba nboensk viera.
Poas inho predvianonho posedenia s vplyvnm slovenskm katolckym publicistom
sme hadali najmenieho spolonho menovatea, ktor by spojil katolkov a zstancov
sekularizmu, koncepcie, e verejn ivot spolonosti sa m riadi veobecne prijatmi
pravidlami a individulne svetonzory, rovnako nboensk, ako aj ateistick, skeptick i
agnostick k nim nepatria. Nepodarilo sa mi ho presvedi, e takmto spojovacm prvkom
by sa mala sta zsada, e zjavench prvd niet.
Zhodli sme sa vak na tom, e v spolonosti, v ktorej jedna skupina ud neuznva
existenciu zjavench prvd, in skupina sa hlsi k nespochybnitenej zjavenej pravde, alia
skupina k inej, rozdielnej, at., spolonm menovateom mus by voltairovsk zsada
tolerancie: prvo kadho jednotlivca i skupiny hlsa to, o sa im jav ako pravdiv, ale aj
povinnos repektova to, e in maj rovnak prvo na vlastn pravdu. Navye k tomu patr
aj povinnos brni toto prvo pred akmkovek mocenskmi, a teda aj prvnymi,
obmedzeniami.
Posledn odsek znie eurpskemu uchu ako trivialita. Ale nezabdajme na to, e zsada
tolerancie sa v naej kultre presadila po dvoch storoiach nboenskch vojen. Tie zrili
najm na zemiach Raksko-uhorskej monarchie, take vdobytok nboenskej tolerancie
mono povaova za vklad nrodov tejto monarchie, a teda aj Slovkov, do eurpskej kultry.

Podtatransk zasnvanie
Zd sa mi, e pred Slovenskom sa otvorila prleitos vloi do nej nov prspevok. V
katolckej cirkvi sa dnes prejavuje potreba reforiem podobne, ako tomu bolo na poiatku 16.
storoia, ke sa v nej o reformy poksili Martin Luther a Jn Kalvn. Ke neuspeli, cirkev
opustili a dali vznik protestantskm cirkvm. Snvam o tom, e slovensk katolcky kaz
Rbert Bezk by mohol zohra tak dramatick rolu v pokuse o reformy v katolckej cirkvi,
ak kedysi Martin Luther. Bolo smutn ta vo vianonej reporti novinrov tdennka
Plus sedem dn, do akho poniujceho vyhnanstva v kltore pre dovajcich kazov v
talianskom Bussolengu bol k neinnosti odsden tento zdatn, biologicky normlny a vitlny
mu.
Predstavujem si, e Rbert Bezk by sa namiesto sklonenia hlavy pred anachronickou
diktatrou poksil o reformu skostnatenej cirkvi. Sm mus vidie, e jej nie iba u ns, ale
celosvetovo hroz implzia nie nepodobn tej, ktorou sa rozsypal komunizmus. Zaal by,
podobne ako Luther, zruenm absurdnho, protibiologickho celibtu kazov, ktor aj prispel
k tomu, e katolcka cirkev utrpela v zvere minulho storoia poniujcu hanbu. Mono by
z jeho iniciatvy cirkev celosvetovo presadila tie zvan dokument v Organizcii spojench
nrodov.
Dodatok k Charte Spojench nrodov
My, zjednoten udstvo, slvnostne vyhlasujeme: Nijak pravda nm nikdy a nikm
nebola zjaven. Tolerujeme a repektujeme sa navzjom vo svojich omyloch a bldeniach,
ktor s sasou uspokojovania naich emocionlnych potrieb, ale aj napredovania
k poznaniu povahy sveta a nho delu v om.
Ladislav Kov (1932) je kognitvny biolg. Je autorom knihy Prrodopis komunizmu:
Anatmia jednej utpie (2007).