Zkladn kola Hrniarska 1 Zvolen

KRESANSTVO
KRES ANSTVO JEHO VZNIK A VZNAM
- v idovskej Judei,
rmskej provincii, sa
v prvch
desaroiach nho
letopotu zaalo ri nov
nboenstvo
- jeho zakladateom bol Jei Kristus
a
jeho nasledovnci sa zaali nazva
kresanmi
- kresanstvo si zskavalo oraz viac
prvrencov,
oho sa zaali obva idovsk kazi,
Palestna
ktor Jeia
obvinili z rhania sa bohu, kvli
tomuto obvineniu
bol Jei Kristus v Jeruzaleme odsden na smr
a ukriovan
- Kristovo uenie po jeho smrti naalej rili jeho
najbli priatelia a iaci, takzvan dvansti apotoli
- rozili sa po celej Rmskej ri, uili ud kresanstvu a
krstili ich
- tak vznikli v mnohch rmskych mestch
tzv. kresansk obce a viedli ich sami apotoli a neskr
ich nstupcovia, ktorm sa hovorilo biskupi
Posvtn kniha kresanov

Star zkon

Nov zkon
- kresanstvo bolo a do nstupu cisra Kontantna
Vekho roku 306 nho letopotu povaovan
za sektu a v celej Rmskej ri boli kresania
prenasledovan
- prkladom me by obvinenie kresanov z podplenia Rma za vldy cisra Nera, ktor
dajne sm dal Rm podpli, aby naiel inpirciu k bsni o horiacej Trji, no ke sa voi
nemu zdvihla vlna odporu, obvinil z tohto inu kresanov a mnohch (medzi nimi aj sv. Petra
a sv. Pavla) nechal popravi
- kresanstvo bolo oficilne uznan nboenstvom v roku 313, kedy cisr Kontantn Vek
prijal tzv. milnsky edikt
- roku 325 zvolal cisr Kontantn do malozijskho mesteka Nikaia zhromadenie biskupov
z celej re, na ktorom prijali zkladn lnky kresanskej viery, hoci kresanstvo u vtedy
bolo rozrenm nboenstvom
- existovali samostatn obce (kolektvy veriacich), na ele ktorch stli biskupi, priom
najvznamnej biskupi sdlili vo vekch mestch- Alexandrii, Nikomdii, Kontantnopole a
Rme

Zkladn kola Hrniarska 1 Zvolen

- kresansk cirkev preberala organizan truktru Rmskej re a prispsobovala sa

poiadavkm ttnej moci
-preberala aj rzne in funkcie, ktor predtm plnili mestsk rady a ttne orgny- starala sa o
chudobnch lenov obce, biskupi postupne zskavali sdne prvomoci- kresanstvo
podporovali aj Kontantnovi synovia a nstupcovia
- cisr Kontantn Vek bol prvm rmskym kresanskm cisrom /dal sa pokrsti a na
smrtenej posteli/
- pvodn polyteistick nboenstvo v rmskej ri zaniklo v roku 391, kedy ho cisr
Teodosius zruil a kresanstvo bolo uznan za jedin nboenstvo v Rmskej ri
Zaujmavosti

Ichthys
Jei Kristus Syn Bo, Spasite

Hovor sa, e v dobch prenasledovania kresanov

pri stretnut s neznmou osobou nakreslili na zem
palikou oblk. Ak bol neznmy tie kresan,
nakreslil druh oblk tvoriaci rybu a tak sa
nenpadne poznvali navzjom. Niekedy sa ryba
kreslila nad dvere.

Jei Kristus a 12 apotolov /posledn veera/

Zaujmavos: Turnske pltno

Turnske pltno alebo la Santa Sindone je jednou z najvznamnejch kresanskch relikvi. Je to

anov plachta, na ktorej je dajne odtlaen telo ukriovanho Jeia Krista. Do tohto pltna ho
dajne zabalil Jozef Arimatejsk a Nikodm, ke ho sali z kra. Je vak Turnske pltno to, do
ktorho bol Jei zabalen?
Teri o Turnskom pltne je viacej, ako aj pltien samotnch. Preo a m je tzv. Turnske pltno
tak zaujmav, a ned spva vedcom, veriacim, ale aj skeptikom? Toto pltno, ktor je 4,36 metra
dlh a 1,1 metra irok rozdelilo ud na dva tbory. Na jednej strane cirkev a veriaci a na strane
druhej odbornci a skeptici.
Ako je to teda s pltnom, ktor je uchovan v katedrle Svtho Jna Baptistu v Turne, a m
prvlastok turnske? Na tto otzku hadala odpove aj talianska novinrka Vittoria Hazielov,
ktor sa snaila odborn verejnos podpori v alch prieskumoch pltna.
V roku 1988 urobili tri laboratria v Oxforde, Zrichu a Tucsone, nezvisle na sebe, analzu
Turnskeho pltna rdiouhlkovou metdou C-14, aby zistili vek tejto relikvie. Tto metdu
pouvaj odbornci na stanovenie archeologickch nlezov starch a 60-tisc rokov. Zistili vak,
e pltno pochdza z rokov 1260-1390 a teda Kristus ijci na prelome letopotov do neho
zabalen nemohol by.

Zkladn kola Hrniarska 1 Zvolen

Islam
-

Nerodn oblasti Arabskej pte obvali u pred vytvorenm Arabskej re

koovn kmene bedunov, ktor sa zaoberali chovom kz, oviec a tiav.

Kmeov nelnci sa postupne zaali zaobera aj obchodom, o bolo zdrojom ich

vekho bohatstva. Pred prchodom Mohammedovho uenia bol na zem Arbie
a Prednej zie rozren prevane polyteizmus. U Arabov neexistovala viera v
vzkriesenie a v ivot na onom svete

Centrom kultrneho, ekonomickho, spoloenskho a nboenskho ivota bola

Mekka. V nej sa nachdzala aj hlavn svtya Kaaba (stavba v tvare kocky),
v ktorej boli zobrazen, i u sochrskym alebo vtvarnm umenm, vetci
uctievan bohovia. Bolo ich pribline 365 jeden na kad de.

V tomto meste sa narodil Mohamed, zakladate najmladieho svetovho nboenstvaislamu (v arabine znamen podriadenie sa Boej vli). Mohamed vraj rd meditoval v
jaskyni v pti a raz pri tom poul slov archanjela Gabriela, ktor ho vyzval, aby povedal
uom pravdu. Nov nboenstvo sa stretlo s nepochopenm bohatch obyvateov Mekky a
tak musel odtia so skupinou stpencov roku 622 po
Kr. ods do Mediny. Tento rok teku je zaiatkom
moslimskho letopotu nazvanho hidra. Napriek
tomu sa jeho uenie rilo alej aj vaka vojenskm
spechom, tzv. svtej vojne ( dihd) proti neveriacim
a islam sa stal zjednocujcim prvkom Arabskej re. Po
niekokch rokoch bojov sa Mohamed vrtil do
Mediny, kde dal znii pohanskch bohov a Kaabu
uril za posvtn miesto islamu, na ktor doteraz
vykonvaj raz za ivot moslimovia p.

Po jeho smrti zaali vldnu kalifovia

za zakladatea Arabskej re sa povauje a druh kalif Omar I.
Kalifovia viedli vbojn vojny do okolia a zskali Egypt, Sriu, Irak, Perziu,
severn Afriku a cez Gibraltr sa dostali a na Pyrenejsk polostrov

Zkladn kola Hrniarska 1 Zvolen

ich toky zastavil fransk panovnk Karol Martel roku 732.

arabsk armda dobjala hlavne zemia, ktor boli sasou Byzantskej re
Hlavnm mestom Arabskej re bola najskr Mekka, neskr Damask v Srii a
nakoniec Bagdad.
ra sa postupne kvli lepiemu riadeniu krajiny rozdelila na menie provincie
o provinciu spravoval emir
10.storo sa zaala rozpada na jednotliv samostatn kalifty, najznmej bol v
Egypte, severe Afriky(Maghrib) a Crdobsk kalift v panielsku, ktor zanikol a
po dlhch bojoch v ase tzv. reconquisty, ke ho definitvne roku 1492 zniili krli
Izabela Kastlska a Ferdinand Aragnsky.

Arabsk kultra
-

Arabsk kultra bola podstatne na vyej rovni ako stredoeurpska.

Araby vytvorili najmladie monoteistick nboenstvo islam - zkladom je viera v
jedinho Boha Alaha
vyznvai islamu sa nazvaj moslimovia
Posvtnou knihou je korn
Arabi vynikali v matematike - arabsk slice
vytvorili algebru ako samostatn sas matematiky
vynikali v geografii, astronmii
zo svojich ciest robili zpisy vaka ktorm mme vea informci
o dian v severnej Eurpe, Rusku , alekom vchode ale aj na
naom zem
Korn
prekladali diela antickch filozofov a dramatikov
vynikali v medicne, najznmejm - lekrom bol Avicenna , z ktorho
lekrskych knh sa uili tudenti medicny aj v stredovekej Eurpe
Boli zrun remeselnci, tkali ltky ako damask, brokt, mueln, vborne
spracvali elezo na oce, z ktorej vyrbali mee
V architektre vytvorili vlastn arabsk sloh, ktor obsahuje arabsk a
byzantsk prvky a jeho typickm znakom s arabesky, rastlinn motvy
prepleten s geometrickmi vzormi,
o stavali meity, minarety a prekrsne palce, ktor s zachovan aj v
panielsku. Kvli svojej viere nikdy
nezobrazovali ud
Meita islamsk chrm

Zaujmavosti: Ak je postavenie ien v islamskch krajinch

Poda teolgov m manel prvo vykona telesn trest svojej
ene ak: sa odmieta spravi pre neho krsnou, odmieta vyhovie
jeho sexulnym potrebm, opust dom bez povolenia, zanedbva
svoje nboensk povinnosti

minaret
Znsilnenie a svedectvo: Ohlsenie znsilnenia znamen pre enu
vek riziko, pretoe ak nebude ma tyroch muskch svedkov je
obvinen, v prpade, e je vydat, z nevery. Ak je slobodn,
obvinia ju z cudzolostva a asto sa o potrestanie jej priestupku
postar rodina. Dsledky vak nie s o ni lepie. Mnohokrt sa v
novinch objavili lnky opisujce, e enu, ktor prila oznmi
znsilnenie na polciu, znsilnili aj policajti. Potrestanie nevery sa
trest ukameovanm alebo zbiovanm. Pokia ide o svedectvo
alebo vpove pri sde, je nerovnos medzi muom a enou. V
Korne stoj, e eny s citliv, emocionlne, sentimentlne, ahko
ovplyvniten, ovplyvovan svojimi biologickmi rytmami a
chba im teda zmysel pre spravodlivos. A na viac maj zl
pam. Toto s pochybn argumenty, ktor pouvaj mui. Ak
vezmeme do vahy svedectvo dvoch osb, ktorch rozumov
schopnosti nie s plne v poriadku nedostaneme predsa svedectvo
jednho loveka s dokonalm racionlnym myslenm to s
islamsk poty. Poda tejto logiky, ak m svedectvo dvoch ien
rovnak vhu ako svedectvo jednho mua, potom svedectvo
tyroch ien by malo ma rovnak vhu ako svedectvo dvoch
muov. Ale islamsk zkon nepripa svedectvo ien bez

muov